Wikiversity betawikiversity https://beta.wikiversity.org/wiki/Main_Page MediaWiki 1.47.0-wmf.2 first-letter Media Special Talk User User talk Wikiversity Wikiversity talk File File talk MediaWiki MediaWiki talk Template Template talk Help Help talk Category Category talk TimedText TimedText talk Module Module talk Translations Translations talk Event Event talk 1 1728 384221 384088 2026-05-12T13:06:31Z Marketintelo 55503 /* Roll Cradle Market to Surpass USD 2.8 Billion by 2033 with 6.9% CAGR Driven by Industrial Automation and Material Handling Expansion */ new section 384221 wikitext text/x-wiki [[/archive]]<br /> Note: Here we discuss the [[main page]] itself. For general discussions on Wikiversitiy, please go to [[Wikiversity:Babel|Babel]]. <!-- Your new comment here --> == [[Wikiversity:Featured wikis]] == Hi, I’d like to suggest creating Wikiversity Featured wikis subpage for the front page, similar to [[:incubator:Incubator:Featured wikis]]. This could help highlight projects that need more editors and those that are active and may soon have their own site. A possible structure: * Wikis needing more editors * Active wikis that may have their own site soon This would help organize and promote Beta Wikiversity incubating projects. Currently, the front page is confusing, projects that already have their own site are listed on Wikiversity.org, making it redundant to repeat them in the intro and again in the announcement section. --[[File:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ.png|75px|link=User:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|]]([[User_talk:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|talk]]) 14:13, 26 March 2025 (UTC) == Sister projects == Wikiversity Beta does not currently have a "Sister projects" section on the main page, such as the ones for the Incubator and Multilingual Projects. If there are no objections from the community within the next 7 days, I propose adding a "Sister Projects" section to the main page. Please feel free to share your thoughts. --[[File:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ.png|75px|link=User:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|]]([[User_talk:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|talk]]) 00:02, 5 April 2025 (UTC) == Roll Cradle Market to Surpass USD 2.8 Billion by 2033 with 6.9% CAGR Driven by Industrial Automation and Material Handling Expansion == The global Roll Cradle market is experiencing significant growth due to increasing industrial automation, expanding logistics infrastructure, and rising demand for efficient roll handling systems across manufacturing industries. In 2024, the Roll Cradle market was valued at approximately USD 1.4 billion and is projected to reach nearly USD 2.8 billion by 2033, growing at a CAGR of 6.9% during 2025–2033. Growing investments in warehouse modernization, industrial safety equipment, and automated material handling technologies are significantly boosting Roll Cradle demand globally. Global Roll Cradle production volumes exceeded 420,000 units in 2024, compared to 305,000 units in 2020, reflecting cumulative growth of approximately 37.7%. Year-over-year market revenue growth reached 7.2% in 2024, while industrial material handling investments increased by 10.3% worldwide. Manufacturing applications accounted for approximately 45% of total Roll Cradle demand, followed by packaging, paper, and logistics industries with nearly 36% combined market share. Manufacturing Industry Driving Roll Cradle Market Growth The manufacturing industry remains the largest growth driver for the Roll Cradle market. Global manufacturing output exceeded USD 16.8 trillion in 2024, increasing by 6.9% compared to 2023. Roll Cradle systems are widely used for supporting and transporting paper rolls, textile rolls, metal coils, and plastic film materials during industrial processing operations. Automated Roll Cradle equipment improved operational efficiency by approximately 23% across manufacturing facilities during 2024. China, the United States, Germany, Japan, and India collectively accounted for more than 71% of industrial handling equipment investments during 2024. Heavy-duty Roll Cradle systems represented nearly 59% of total market shipments because of increasing industrial-scale production requirements. Industrial workplace safety programs increased automated roll handling equipment adoption by approximately 13.7% year-over-year during 2024. Paper and Packaging Industry Supporting Demand The paper and packaging industry contributed approximately USD 510 million in Roll Cradle revenues during 2024. Global paper packaging revenues exceeded USD 410 billion in 2024, increasing by 6.8% compared to 2023. Paper manufacturers increasingly deploy Roll Cradle systems for handling large paper reels, corrugated rolls, and packaging films. Global paper production exceeded 415 million metric tons in 2024, while flexible packaging production surpassed 39 million metric tons. Automated Roll Cradle technologies improved roll transportation efficiency by approximately 27% while reducing material damage rates significantly. Packaging facilities increased Roll Cradle installations by approximately 12.9% during 2024. Asia-Pacific accounted for approximately 48% of packaging-related Roll Cradle demand because of rapid industrial packaging expansion in China, India, and Southeast Asia. Historical Market Trends and Year-Over-Year Growth The Roll Cradle market has demonstrated steady growth over the past decade. Global market revenues increased from approximately USD 710 million in 2016 to USD 1.4 billion in 2024, reflecting cumulative growth of nearly 97.1%. During 2020, market growth slowed to approximately 4.6% due to temporary industrial disruptions and supply chain bottlenecks. However, recovery accelerated after 2021 as warehouse automation and industrial production activities expanded globally. Year-over-year revenue growth reached 6.4% in 2022, 6.8% in 2023, and 7.2% in 2024. Global shipment volumes increased by approximately 9.7% during 2024 because of growing industrial automation and warehouse modernization projects. Steel prices and industrial component costs increased by nearly 16% between 2021 and 2023, affecting production expenses. Despite inflationary pressures, robotic fabrication technologies improved manufacturing efficiency by approximately 18%. Logistics and Warehousing Increasing Roll Cradle Adoption The logistics and warehousing sector generated approximately USD 390 million in Roll Cradle revenues during 2024. Global warehouse automation investments exceeded USD 58 billion in 2024, increasing by 12.4% compared to 2023. Distribution centers increasingly deploy Roll Cradle systems for handling industrial packaging rolls, paper reels, and film materials. Automated material handling technologies improved warehouse productivity by approximately 25% globally during 2024. Global warehouse infrastructure expansion exceeded 340 million square feet during 2024 due to rising e-commerce and industrial logistics demand. Smart warehouses increased Roll Cradle installations by approximately 14.5% year-over-year. Battery-assisted and ergonomic Roll Cradle systems gained popularity because of improved workplace mobility and lower maintenance costs. Asia-Pacific Dominates the Global Roll Cradle Market Asia-Pacific remained the leading regional market in 2024 with approximately 49% global revenue share. China led the region with market revenues exceeding USD 580 million due to rapid industrialization and manufacturing expansion. India’s Roll Cradle market expanded by 9.4% year-over-year in 2024, supported by logistics infrastructure investments and warehouse automation projects. India allocated more than USD 14 billion toward industrial infrastructure modernization between 2024 and 2026. Japan accounted for nearly 14% of global Roll Cradle production because of advanced industrial equipment manufacturing capabilities. South Korea increased smart factory investments by approximately 13.1% during 2024, significantly boosting intelligent material handling equipment demand. North America represented approximately 28% of global Roll Cradle revenues, while Europe accounted for nearly 19%. Germany remained Europe’s leading industrial handling equipment exporter with exports exceeding USD 17 billion during 2024. Technological Advancements Transforming the Roll Cradle Market Technological innovation continues reshaping the Roll Cradle market rapidly. IoT-enabled Roll Cradle systems improved operational monitoring accuracy by approximately 28% while reducing maintenance downtime by 19%. Automated Roll Cradle products integrated with conveyor and robotic systems gained popularity across industrial facilities because of improved operational throughput and lower labor dependency. Smart automation-integrated Roll Cradle installations increased by approximately 15.8% globally during 2024. Manufacturers invested more than USD 720 million globally in advanced material handling technologies during 2024. Energy-efficient Roll Cradle systems reduced operational costs by approximately 20% compared to conventional handling equipment. AI-enabled load monitoring systems improved roll positioning precision by nearly 24% while reducing workplace accident risks significantly. Ergonomic equipment designs also improved worker productivity across warehouses and industrial facilities. Competitive Landscape and Industry Statistics The top 15 Roll Cradle manufacturers collectively controlled approximately 53% of global revenues in 2024. Major manufacturers expanded production capacities by 8–12% to meet increasing industrial handling demand. Global exports of industrial material handling equipment exceeded USD 148 billion during 2024. China, Germany, Japan, the United States, and Italy collectively represented more than 69% of worldwide exports. Smart manufacturing facilities surpassed 8,000 installations globally in 2024, significantly boosting demand for intelligent Roll Cradle systems integrated with warehouse automation platforms. Research and development spending in industrial handling technologies exceeded USD 1.1 billion during 2024. Manufacturers increasingly focused on AI-powered safety systems, electric mobility solutions, and automated load balancing technologies. Future Outlook for the Roll Cradle Market The Roll Cradle market is expected to maintain strong momentum through 2033 due to expanding warehouse automation, increasing industrial production, rising workplace safety regulations, and growing logistics infrastructure investments. Global annual Roll Cradle production volumes are projected to exceed 690,000 units by 2033. Asia-Pacific is expected to retain market dominance with approximately 51% revenue share by 2033. Manufacturing and packaging applications are forecast to contribute nearly 57% of incremental Roll Cradle demand during the next decade. Continuous advancements in AI-enabled material handling systems, ergonomic industrial equipment, automated warehouse technologies, and energy-efficient handling infrastructure will further strengthen the Roll Cradle market. With projected revenues approaching USD 2.8 billion by 2033 and sustained CAGR of 6.9%, the industry is positioned for long-term global expansion. Read Full Research Study: https://marketintelo.com/report/roll-cradle-market [[User:Marketintelo|Marketintelo]] ([[User talk:Marketintelo|talk]]) 13:06, 12 May 2026 (UTC) 9g280o4inipx6tgrgqsvqva5rad7x32 384226 384221 2026-05-12T17:12:41Z Crochet.david 436 Reverted edit by [[Special:Contributions/Marketintelo|Marketintelo]] ([[User talk:Marketintelo|talk]]) to last revision by [[User:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ]] 384088 wikitext text/x-wiki [[/archive]]<br /> Note: Here we discuss the [[main page]] itself. For general discussions on Wikiversitiy, please go to [[Wikiversity:Babel|Babel]]. <!-- Your new comment here --> == [[Wikiversity:Featured wikis]] == Hi, I’d like to suggest creating Wikiversity Featured wikis subpage for the front page, similar to [[:incubator:Incubator:Featured wikis]]. This could help highlight projects that need more editors and those that are active and may soon have their own site. A possible structure: * Wikis needing more editors * Active wikis that may have their own site soon This would help organize and promote Beta Wikiversity incubating projects. Currently, the front page is confusing, projects that already have their own site are listed on Wikiversity.org, making it redundant to repeat them in the intro and again in the announcement section. --[[File:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ.png|75px|link=User:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|]]([[User_talk:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|talk]]) 14:13, 26 March 2025 (UTC) == Sister projects == Wikiversity Beta does not currently have a "Sister projects" section on the main page, such as the ones for the Incubator and Multilingual Projects. If there are no objections from the community within the next 7 days, I propose adding a "Sister Projects" section to the main page. Please feel free to share your thoughts. --[[File:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ.png|75px|link=User:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|]]([[User_talk:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|talk]]) 00:02, 5 April 2025 (UTC) t5kpel3dhmly7bvhkh1n888rjci36sq 0 37260 384223 383795 2026-05-12T16:29:16Z ~2026-28666-18 55504 384223 wikitext text/x-wiki ==Общо== Селскостопанските животни са важна част от фермата. Хранят се със специфичен фураж. Животните могат да бъдат облечени или голи. Дрехите за животни могат да бъдат получени от платения ред на пропуска. Някои дрехи се получават безплатно. Съществуват сезонно облекло. Шапките биват: *розова шапка за рожден ден *зелена вълнена шапка *розова каубойска шапка *императорска шапка *кафява алпийска шапка *заешки уши *шапка с въртолет *парти шапка за рожден ден *бежова каубойска шапка *зелена алпийска шапка *шапка с пухена топка *кафява каубойска шапка *червена вълнена шапка *червена елфска шапка *синя императорска шапка *бейзболна шапка *зелен цилиндър *шапка с чадърче *пътническа шапка с пухена топка *звездовидна шапка от балон *кокошкообразна шапка от балон *моряшка шапка с пухена топка *коркова твърда шапка *шапка за катарама *шапка-прилеп *шапка с ръце *зелена елфска шапка *полицейска шапка *дъгоцветна корона *шлем с крила *канотие с перо *шапка-пиле *колоездачна каска *шапка за рожден ден с пухена топка *рибарска шапка *шапка-рак *зелено канотие *коннишка шапка *викингски шлем *зимна шапка-снежен човек *зимна шапка-ушанка *празнична шапка за рожден ден *разноцветна шапка за рожден ден *диадема със сърчица *шапка с детелина *морковена шапка *шапка на вълшебника *цветна шапка *модна перука *сламена шапка *лавров венец *сива алпийска шапка *диадема с прилепи *шапка с пуйка *парадна шапка *диадема със снежинки *шапка с изкуствена кожа *шапка с цветя *диадема с пеперуди *шапка-жаба *диадема за Деня на земята *цветна диадема *хипарска шапка *цветен венец *кожена каубойска шапка *слонска шапка *градинска шапка *мексиканска шапка *станиолова шапчица *зимен венец *плетена шапка *шапка за сауна *диадема с кутийка сърчице *шапка за Международен ден на жената *шапка-черупка *цилиндър с цвят ==Кокошки (''Gallus gallus domesticus'')== Отключват се още в началото на играта. Дават яйца. Има целогодишна ограда в раздел за украшения. ==Крави (''Bos primigenius taurus'')== Отключват се в шесто ниво. Дават мляко. Има целогодишна ограда в раздел за украшения. ==Прасета (''Sus scrofa domestica'')== Отключват се в десето ниво. Дават бекон. ==Овце (''Ovis orientalis aries'')== Отключват се в шестнадесето ниво. Дават вълна. ==Агнета (''Ovis orientalis aries'')== Отключват се в двадесет и пето ниво. Дават агнешки ребърца. ==Кози (''Capra aegagrus hircus'')== Отключват се в тридесет и второ ниво. Дават козе мляко. [[Category:Хей Дей]] [[Category:BG]] g9nfa5dq929fnsqoysye6q7c0ikz8de 0 40170 384225 383797 2026-05-12T16:33:37Z ~2026-28666-18 55504 384225 wikitext text/x-wiki Има достъп с камион до долината, когато е залепен плакатът на таблото и върви сезонът. Отключва се двадесет и пето ниво. ==Дневни задачи== Дневните задачи се извършва само в територията на долината. На един ден са поставени четири задачи. Дневните задачи биват: *събиране на няколко жетона със специфичен цвят; *завършване на няколко поръчки в долина; *каране през спирки или при сградите; *помощ в дружествена поръчка; *завъртане на колелото за набавяне на гориво *неколкократно доставяне *посещение на някои сгради от един вид *ремонт на закъсали камиони (остаряла) *събиране на кокошки или прибиране на животните. С няколко завършени задачи има късметлийски набавки. Една късметлийска набавка има три рунда. Всеки рунд има награди и поне една бомба. Ако не се докосне бомбата ще бъдат спечели награди. Ако се получи бомба, всички награди ще се изгубят. За продължаване на рунда се използват диаманти. ==Презареждане на камиона== Всеки ден дава безплатно гориво. За набавяне на гориво, трябва да се завърти колелото. Трябва да се завършват най-малко три слънчеви действия за деня, за да се отключи едно завъртане на колелото. Повтарят се след завършването им. След току-що се отключи завъртането продължават да се събират слънцата. Следващото завъртане струва диаманти. Слънчевите действия биват: *посаждане на земеделски култури; *хранене на животни; *завършване на поръчки за камиона; *хващане на няколко риби; *залагане на мрежи и капани за омари и патици; *завършване на дерби задачи. ==Сгради и спирки== Всяка спирка харчи един обем гориво. Сградите се делят на четири вида: къщи, обществени сгради, горивници и зоопаркове. Когато пътувате до желана сграда, пътьом се събират кокошки или се приберат диви животни или се поправят закъсали камиони. В някои случаи дивите животни могат да избягат от камиона. Съществува специален вид сгради - горивница, където камионите са зареждат с гориво. ==Магазин== ===Жетони=== Жетоните са валути с различни цветове и различни форми. Има ограничение в склада. При изпълнение на поръчки част от жетони отиват в касичката. Касичката се отваря в края на сезона. Неизползваните жетони се прехвърлят в касичка като резерв за следващия сезон. ===Видове магазини=== Обикновеният магазин е целовременен. Има секции, който се отключват поетапно. Сезонният магазин се отключва, когато се събират няколко десетки кокошки или се прибират няколко десетки диви животни в зоопаркове. В изпитание в този магазин се предлагат сезонни украшения, парчета от пъзел, разрешителни. Предлагат се диаманти, украшения и ускорители. Поредица „Транспортни средства“: *кола *влак *лодка *самолет *тротинетка *балон Поредица „Животни с роли“ *прасе турист *крава капитан *коза на ролери *кокошка гмуркач *овца на скейтборд *прасе сърфист *кокошка подводен гмуркач *кокошка изследовател *овца скиор Поредица „Обиколи света“ *златен слон *крава с брецел *пустинно куче *прасешка кула *дамска статуя *овца-лос *желязна кула *коза изпълнител *перната статуя *скъпоценна корона *пещерни рисунки *цветни кули *каменна стена *златни стълбове *късметлийска овца *мирна вятърна мелница *фонтан с риба *изрисуван кон *фонтан с катерица *свински колос *каменен храм *златна топка *русал Грег *място на разкопките *пъстроцветен петел *езерце със статуя на трол *коза с панфлейта *пустинен пазар *крава със сирене *глуха камбана *пчелна безметежност *ездач на кучета *пазители на планината *коза вампир *майка родина *еленска колибка *кафе със себе си *фенове на ръгби *народен танц *патици с кошници *моторикша на Грег *вълнени близнаци *дърво с гривни *коза футболистка *улични търговци *ремонт на часовници *ярки килими *овца на скала *алпийски връх *коралов риф *хранене на папагали *гнездо на комина *каменни лемури *пресни сирена *пъстроцветен гоблен *уютна юрта *разноцветни маски *храм на спокойствието *пъстроцветна колибка *бране на малинки *продавач на боб *паметник на жътварите *термален басейн *слънчеви макове *блестящ оратор ==Пейзажи== *кокоша долина - изпитателен (нулев), първи, втори, трети, четвърти, пети, седми, девети, единадесети, тринадесети, петнадесети, седемнадесети, деветнадесети сезон и т.н. *зоопарк - шести, осми, десети, дванадесети, четиринадесети, шестнадесети, осемнадесети, двадесети сезон и т.н. ==Времетраене== По принцип сезон на долината трае три седмици. Петдесет и деветият сезон е една седмица по-къс. Сезонът започва в четвъртото число от месеца и свършва в двадесет и петото число от месеца. Изключения правят първите двадесет сезона и петдесет и деветият сезон. [[Category:Хей Дей]] [[Category:BG]] 8pvose0wg4tv5err68otusimpeovuz7 0 47468 384222 384219 2026-05-12T14:50:21Z Profev 36331 + 384222 wikitext text/x-wiki En aquesta secció veurem els dos mètodes generals per aïllar incògnites com la x i com es combinen entre ells. Les equacions són fonamental a les matemàtiques modernes i la seva utilització comença a segon d'ESO aproximadament. [[File:Balanza MPA.jpg|400px|right]] == Igualtats i equacions == Una '''igualtat'''<ref>No s'ha de confondre aquesta definició amb el nom del símbol igual, '''=''', parlar de que tot són igualtats entraria en bucle de contradiccions amb el concepte d'equació no indica igualtat sinó que pregunta si hi ha igualtat o no, i de quina forma s'ha de produir aquesta igualtat. A vegades s'utilitza el terme '''identitat''' per evitar ambigüitats.</ref> és afirmar que dos coses són iguals, saber que el valor a banda i banda del símbol d'igualtat és exactament el mateix. En general es diu igualtat quan ha quedat clar que són iguals i no cal provar-lo. Es pot fer que dues coses siguin iguals en determinats aspectes o situacions excloent altres aspectes depenent de l'àrea que es parla àlgebra, aritmètica, lògica, anàlisi, geometria, etc: {| |width="200"| *<math>x=2\; kg</math> |width="200"| *<math>x^2=x\cdot x</math> |width="200"| *<math>\frac{3}{15}=\frac{1}{5}</math> |} Una '''equació''' és una proposta de relació entre dos expressions unides amb un símbol d'igualtat, però que no són necessàriament iguals de bon principi. Així una equació estableixen condicions entre dues expressions. Didàcticament i habitualment les equacions es presenten com a preguntes. :{| |width="200"| *<math>2\cdot x-3 = 5</math> |width="200"| *<math>x = 2\cdot a</math> |width="200"| *<math>x^2=x^3</math> |} La utilització freqüent d'equacions és per establir lligams entre diversos valors i per tant deduir uns respecte d'altres. Així docs s'estableix la cercar valors a partir d'altres valors. La resolució d'equacions permet determinar els valors pels quals es produeix una igualtat. Així resoldre una equació és preguntar-se quins valors es transforma en igualtat i trobar aquests valors. En aquesta secció per trobar els valors buscats de '''x''' l'únic que cal fer és aïllar la '''x''' seguint petites receptes d'aïllament. === Mètode per aïllar === Que vol dir aïllar la x? :Vol dir deixar la x sola a una banda del símbol igual, =, i a l'altra cantó no pot haver-hi cap x, exemple de x aïllada: ::<math>x=\frac{\;\;\frac{\sqrt{3}-1}{2}-4\;\;}{5-2^2}</math> :Aquesta posició ens permet calcular el valor de x fent purament càlculs. Podem aïllar una y? :Sí que es pot, però es prioritza l'aïllament de x. De fet podem aïllar el que es vulgui o es demani. Quin procediment farem per aïllar la x? :Cada operació té un procediment o mètode algebraic per desfer-la que per simplificar-lo en direm '''moviments''', només farem els més importants a recordar '''per sempre'''. ==== Moviments per sumes i restes ==== [[File:Chess in Dupont.jpg|150px|right]] {|style="border: 2px solid #ccf;" cellpadding="10" cellspacing="0" |style="border: 2px solid #ccf;"|<math>x+a=y</math> <math>x=y-a</math> |style="border: 2px solid #ccf;"|<math>x-a=y</math> <math>x=y+a</math> |- |style="border: 2px solid #ccf;"|<math>a+x=y</math> <math>x=-a+y</math> |style="border: 2px solid #ccf;"|<math>-a+x=y</math> <math>x=+a+y</math> |} {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 0px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="70%" data-expandtext="Veure les demostracions de les 4 regles" data-collapsetext="Oculta-les" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|'''Nota''': La x també es pot moure en qualsevol moment. |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|'''Cas''': <math>x+a=y</math> Comparant l'equació amb una balança, si restem a un costat de la igualtat llavors també restem a l'altre costat per mantenir la igualtat o equilibri en cas de la balança(vermell): ::<math>x+a=y\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; x+a\color{red}-a\color{black}=y\color{red}-a\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; x+0=y-a\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; x=y-a</math> El resultat és un '''moviment'''; tot valor '''+a''' que suma i és positiu a un costat passa a l'altre amb signe canviat '''-a''': <math>x=y-a</math> |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|'''Cas''': <math>x-a=y</math> Comparant l'equació amb una balança, si sumem a un costat de la igualtat llavors també sumem a l'altre costat per mantenir la igualtat o equilibri en cas de la balança(vermell): ::<math>x-a=y\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; x-a\color{red}+a\color{black}=y\color{red}+a\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; x+0=y+a\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; x=y+a</math> El resultat és un '''moviment'''; tot valor '''-a''' que resta o és negatiu sumant a un costat passa a l'altre amb signe canviat '''+a''': <math>x=y+a</math> |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|'''Cas''': <math>a+x=y</math> ::<math>a+x=y\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\;\color{red}-a\color{black}+a+x=\color{red}-a\color{black}+y\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; 0+x=-a+y\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; x=-a+y.</math> |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|'''Cas''': <math>-a+x=y</math> ::<math>-a+x=y\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\;\color{red}+a\color{black}-a+x=\color{red}+a\color{black}+y\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; 0+x=a+y\;\;\;</math> <math>\Rightarrow\;\;\; x=a+y.</math> |} Exemples: {|width="100%" |width="50%"| {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>1)\;2+x=14</math> |- |colspan="2"|A +2 li suma una x, si volem deixar sola la x llavors el +2 passa a l'altre cantó com a -2. ::+ x = + 14 - 2 Operant surt: :: x = 12 Ja hem acabat. |} |width="50%"| {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>2)\;x-3=14</math> |- |colspan="2"|A x li resta 3, si volem deixar sola la x llavors el -3 passa a l'altre cantó com a +3. ::+ x = + 14 + 3 Operant surt: :: x = 17 Ja hem acabat. |} |- |width="50%"| {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>3)\;-4+x=0</math> |- |colspan="2"|A -4 li suma x, si volem deixar sola la x llavors el -4 passa a l'altre cantó com a +4. ::+ x = + 0 + 4 Operant surt: :: x = 4 Ja hem acabat. |} | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>4)\;x+1=1</math> |- |colspan="2"|A +x li suma 1, si volem deixar sola la x llavors el +1 passa a l'altre cantó com a -1. ::+ x = + 1 - 1 Operant surt: :: x = 0 Ja hem acabat. |} |- | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>5)\;3+x-2=7</math> |- |colspan="2"|A +3 li suma x i li resta 2, si volem deixar sola la x llavors el +3 passa a l'altre cantó com a -3 i el -2 passa a l'altre cantó com a +2. ::+ x = + 7 - 3 + 2 Operant surt: :: x = 6 Ja hem acabat. |} | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>6)\;x-3+x=x+10</math> |- |colspan="2"|A +x li resta 3 i li suma x, si volem deixar sola la x llavors *El -3 passa a l'altre cantó com a +3. *El +x del cantó dret passa a l'altre cantó com a -x. ::+ x + x - x = + 10 + 3 Operant surt: :: x = 13 Ja hem acabat. |} |- | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>7)\;3x-2=2x+5</math> |- |colspan="2"|Agrupen les x a l'esquerra i les constants a la dreta *El +2x passa a l'altre cantó com a -2x. *El -2 passa a l'altre cantó com a +2. ::3x-2x=5+2 Operant surt: :: x = 7 Ja hem acabat. |} | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>8)\;4-x+2+2x=10</math> |- |colspan="2"|Agrupen les x a l'esquerra i les constants a la dreta *El -x+2x és x perquè a 2x li restem una x. No hem fet cap moviment per sobre el signe d'igualtat. *El +4 i +2 passa a l'altre cantó com -4 i -2. ::x=10-4-2 Operant surt: ::x=4 Ja hem acabat. |} |- | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>9)\;x+5+x-4=5+x-3</math> |- |colspan="2"|Agrupen les x a l'esquerra i les constants a la dreta. *Canviant de lloc el +5, -4 i +x tenim. ::x+x-x=5-3-5+4 Operant surt: ::x=1 Ja hem acabat. |} | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>10)\;x-5+x-2=7-x+2x</math> |- |colspan="2"|Agrupen les x a l'esquerra i les constants a la dreta. *Canviant de lloc el -x, +2x, -5 i -2 tenim. ::x+x+x-2x=7+5+2 Operant surt: ::x=14 Ja hem acabat. |} |} ===== Exercicis ===== Els exercicis s'han de fer amb els passos de la taula encara que es vegi a ull la solució. {| |width="200"| *<math>5+x=8</math> |width="200"| *<math>x-5=13</math> |width="200"| *<math>-3+x=7</math> |width="200"| *<math>2+x-1=5</math> |- |width="200"| *<math>-3+x+2=-8</math> |width="200"| *<math>-2+x-2=-7</math> |width="200"| *<math>x+5+x=x+8</math> |width="200"| *<math>0+x-3+2x=2x+6</math> |} ==== Moviments per multiplicacions i divisions ==== {|style="border: 2px solid #ccf;" cellpadding="10" cellspacing="0" |style="border: 2px solid #ccf;"|<math>x\cdot a=y</math> <math>x=\frac{y}{a}</math> |style="border: 2px solid #ccf;"|<math>\frac{x}{a}=y</math> <math>x=y\cdot a</math> |- |style="border: 2px solid #ccf;"|<math>a\cdot x=y</math> <math>x=\frac{y}{a}</math> |style="border: 2px solid #ccf;"| <math>\frac{x}{a}=y</math> <math>x=a\cdot y</math> |} '''Nota''': aquest moviments no canvien mai el signe. Exemples: {| |width="300px"| {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>1)\;3\cdot x=16</math> |- |colspan="2"|A +3 li multiplica x, si volem deixar sola la x llavors el +3 passa a dividir a +16 sense canvi de signe perquè era una multiplicació: ::<math>+ x =\frac{+16}{+3}</math> és a dir <math>x =\frac{16}{3}.</math> |} |width="300px"| {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>2)\;x\cdot 10=0</math> |- |colspan="2"|A +x li multiplica +10, si volem deixar sola la x llavors el +10 passa a dividir a +0 sense canvi de signe perquè era una multiplicació: ::<math>+ x =\frac{+0}{+10}</math> Operant surt <math>x =0.</math> |} |width="300px"| {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="300px" style="vertical-align: top;"|<math>3)\;\frac{x}{37}=1</math> |- |colspan="2"|A +x li divideix +37, si volem deixar sola la x llavors el +37 passa a multiplicar a +1 sense canvi de signe perquè estava dividint: ::<math>+ x =+1\cdot (+37)</math> Operant surt <math>x =37</math> |} |- | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>4)\;\frac{x}{-2}=5</math> |- |colspan="2"|A +x li divideix -2, si volem deixar sola la x llavors el -2 passa a multiplicar a +5 sense canvi de signe perquè estava dividint: ::<math>+ x =+5 \cdot (-2)</math> Operant surt <math>x =-10</math> |} | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>5)\;\frac{x\cdot 2}{3}=10</math> |- |colspan="2"|A +x li multiplica el +2 i després divideix +3, si volem deixar sola la x llavors el +3 passa a multiplicar a +10 sense canvi de signe perquè estava dividint: ::<math>+ x 2 =+10 \cdot 3</math> ara el +2 que multiplica passa a dividir com a +2 sense canvi de digne perquè estava multiplicant: ::<math>+ x =\frac{+10 \cdot 3}{+2}</math> Operant surt <math>x =15</math> |} | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>6)\;\frac{x}{4}=\frac{3}{4}</math> |- |colspan="2"|A +x li divideix +4, si volem deixar sola la x llavors el +4 passa a multiplicar la fracció <math>+\frac{3}{4}</math> o al +3, és el mateix, sense canvi de signe perquè estava dividint: ::<math>+ x =+\frac{3}{4} \cdot 4</math> o millor escrit <math>+ x =+\frac{3 \cdot 4}{4}</math> Operant surt <math>x =3</math> |} |- | {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="100%" data-expandtext=":)" data-collapsetext=":D" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>7)\;8\cdot x = 8\cdot 15</math> |- |colspan="2"|A +8 multiplica a x, si volem deixar sola la x llavors el +8 passa a dividir a 8·15 sense canvi de signe perquè estava multiplicant: ::<math>+ x =\frac{+8 \cdot 15}{+8}</math> Operant surt <math>x =15</math> |} |} === Solucions d'una equació === En solucionar equacions senzilles apareixien 3 casos a tenir en compte sempre. ==== Una solució ==== Tenen una solució les equacions on la x pren un únic valor com per exemple: :{|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="70%" data-expandtext="Veure resolució" data-collapsetext="Oculta-la" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|<math>3x+2=8</math> |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|Resolent tenim: ::<math>3\cdot x = 8 - 2</math> ::<math>3\cdot x = 6</math> ::<math>x =\frac{6}{3}</math> Per tant <math>x =2</math> |} Per tant l'únic valors és x=2, si provem un altre valor sigui quin sigui no funciona. {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="70%" data-expandtext="Veure les proves" data-collapsetext="Oculta-les" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|Proves amb diferents valors de l'equació <math>3x+2=8.</math> |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|Comprovem si la solució x=2 és certa, per tant es subtitueix 2 dins l'equació: ::<math>3\cdot (2)+2=8</math> operant tenim <math>6+2=8</math> i finalment <math>8=8</math> i com que és cert tenim que la solució és correcta. Comprovem una possible solucions com x=0 que és la més ràpida: ::<math>3\cdot (0)+2=8</math> operant tenim <math>0+2=8</math> i finalment <math>2=8</math> i com que és fals tenim que 0 no és solució. Comprovem una possible solució com x=4: ::<math>3\cdot (4)+2=8</math> operant tenim <math>12+2=8</math> i finalment <math>14=8</math> i com que és fals tenim que 4 no és solució. Comprovem una possible solució com x=-3: ::<math>3\cdot (-3)+2=8</math> operant tenim <math>-9+2=8</math> i finalment <math>-7=8</math> i com que és fals tenim que -3 no és solució. i així podem provar qualsevol altre valor per a x i garanteix que no funcionarà tampoc gràcies a la utilització correcta dels moviments algebraics. |} ==== Cap solució ==== No tenen cap solució les equacions on fent moviments desapareix la x i queda una igualtat contradictòria com: :<math>3x+2=x+1+2x</math> ==== Tot valor és solució ==== Tots els valors són solució d'una equació on fent moviments on desapareix la x obtenim trivialitats del tipus 0=0 com: :<math>x+5=3+x+2</math> ==== Equació de segon grau ==== Les equacions de segon grau són de la forma: :<math>ax^2+bx+c=0</math> Per tant es tracta d'un polinomi de grau 2 igualat a zero. La fórmula de resolució és la següent: :<math>x=\frac{-b \pm \sqrt{b^2-4ac}}{2a}</math> Exemples detallats: {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="70%" data-expandtext="Veure el càlcul de solucions detallat" data-collapsetext="Oculta'l" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|1) <math>3x^2+2x-5=0</math> |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|'''Càlcul de solucions''': Pas 1: Identificar a, b i c. :La "a" sempre serà el valor que acompanya a <math>x^2</math> i en aquest cas '''a=3'''. :La "b" és qui acompanya a x i en aquest cas es '''b=2'''. :Per últim "c" és qui està sol, es a dir '''c=-5'''. Pas 2: Substituir a, b i c dins la fórmula de resolució, recordant que els negatius s'han d'introduir amb parèntesis: :<math>x=\frac{-2 \pm \sqrt{2^2-4\cdot 3\cdot (-5)}}{2\cdot 3}</math> Ara ja només es qüestió de calcular el valor de dins de l'arrel anomenat "discriminant". :<math>x=\frac{-2 \pm \sqrt{4+60}}{6}=\frac{-2 \pm \sqrt{64}}{6}=\frac{-2 \pm 8}{6}</math> <math>=\begin{cases} \frac{-2 + 8}{6}=\frac{6}{6}=1\\ \\ \frac{-2 - 8}{6}=\frac{-10}{6}=-\frac{5}{3} \end{cases}</math> Per tant les dues solucions són <math>x_1=1</math> i <math>x_2=-\frac{5}{3}</math> |} {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="70%" data-expandtext="Veure el càlcul de solucions detallat" data-collapsetext="Oculta'l" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|2) <math>5x^2-6x+1=0</math> |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|'''Càlcul de solucions''': Pas 1: Identificar a, b i c. :La "a" sempre serà el valor que acompanya a <math>x^2</math> i en aquest cas '''a=5'''. :La "b" és qui acompanya a x i en aquest cas es '''b=-6'''. :Per últim "c" és qui està sol, es a dir '''c=1'''. Pas 2: Substituir a, b i c dins la fórmula de resolució, recordant que els negatius s'han d'introduir amb parèntesis: :<math>x=\frac{-(-6) \pm \sqrt{(-6)^2-4\cdot 5\cdot 1}}{2\cdot 5}</math> Ara ja només es qüestió de calcular el valor de dins de l'arrel anomenat "discriminant". :<math>x=\frac{+6 \pm \sqrt{36-20}}{10}=\frac{6 \pm \sqrt{16}}{10}=\frac{6 \pm 4}{10}</math> <math>=\begin{cases} \frac{6 + 4}{10}=\frac{10}{10}=1\\ \\ \frac{6 - 4}{10}=\frac{2}{10}=\frac{1}{5} \end{cases}</math> Per tant les dues solucions són <math>x_1=1</math> i <math>x_2=\frac{1}{5}.</math> |} {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="70%" data-expandtext="Veure el càlcul de solucions detallat" data-collapsetext="Oculta'l" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|3) <math>x^2+x+1=0</math> |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|'''Càlcul de solucions''': Pas 1: Identificar a, b i c. :La "a" sempre serà el valor que acompanya a <math>x^2</math> i en aquest cas '''a=1'''. :La "b" és qui acompanya a x i en aquest cas es '''b=1'''. :Per últim "c" és qui està sol, es a dir '''c=1'''. Pas 2: Substituir a, b i c dins la fórmula de resolució: :<math>x=\frac{-1 \pm \sqrt{1^2-4\cdot 1\cdot 1}}{2\cdot 1}</math> Ara ja només es qüestió de calcular el valor de dins de l'arrel anomenat "discriminant". :<math>x=\frac{-1 \pm \sqrt{1-4}}{2}=\frac{-1 \pm \sqrt{-3}}{2}</math> Si el discriminant és negatiu, en aquest cas -3, direm que l'equació de segon grau no té solució. |} {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="300px" class="mw-collapsible mw-collapsed" width="70%" data-expandtext="Veure el càlcul de solucions detallat" data-collapsetext="Oculta'l" |- |width="50%" style="vertical-align: top;"|4) <math>x^2+2x+1=0</math> |- |colspan="2" style="border: 1px solid #77d;"|'''Càlcul de solucions''': Pas 1: Identificar a, b i c. :La "a" sempre serà el valor que acompanya a <math>x^2</math> i en aquest cas '''a=1'''. :La "b" és qui acompanya a x i en aquest cas es '''b=2'''. :Per últim "c" és qui està sol, es a dir '''c=1'''. Pas 2: Substituir a, b i c dins la fórmula de resolució: :<math>x=\frac{-2 \pm \sqrt{2^2-4\cdot 1\cdot 1}}{2\cdot 1}</math> Ara ja només es qüestió de calcular el valor de dins de l'arrel anomenat "discriminant". :<math>x=\frac{-2 \pm \sqrt{4-4}}{2}=\frac{-1 \pm \sqrt{0}}{2}=\frac{-1 \pm 0}{2}=\frac{-1}{2}=-\frac{1}{2}</math> Si el discriminant és zero direm que l'equació de segon grau té una única solució que és <math>x=-\frac{1}{2}.</math> |} == Notes i referències == [[Category:Matemàtiques de tercer d'ESO]] [[Category:CA]] ndshydko8iu1s02g1477242eymn0rr2 0 49596 384227 383898 2026-05-13T11:32:42Z Dušan Kreheľ 45022 /* Pra-meno *Finta */ typo 384227 wikitext text/x-wiki == Varianty názvu obce == Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice (Slovensko) je z roku 1272,<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2016 | title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 5 | issue = 1 | pages = 115 | issn = 1338-9572 | access-date = }}</ref> čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice: * Fyntha, * Finta, * Fincice,<ref>{{cite journal | author = Michal Lacko, S.J. | title = Miestopis Slovenska za posledných sto roko | journal = Most | url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice | issn = | publisher = Slovenský ústav | place = Cleveland, Ohio, U.S.A. | volume = 11 | issue = 3-4 | date = 1964 }}</ref> * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finťice</span>], * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finčiče</span>], * Suncia,<ref name="dmi"/> * Fruncta,<ref name="dmi"/> * Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]), * Fincice, tak aj slovo: * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">fin</span>]. == Etymológia == Názov obce je najskôr odvodené od vlastného podstatného mena Finta. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval<ref>[[:w:sk:Medieval Latin|Medieval Latin]]</ref> jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch časti <i>Finti</i> + <i>-ce</i>: * <i>Fint</i>: ** tvary: *** slovanizovaný: [Finťi], *** neslovanizovaný: [Finti], * <i>-ice</i>: ** spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny <i>-icē</i> (na základe analýzy slov ''finticē'' a ''becē'' jedného dokumentu<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/ita-bnc-in2-00001627-001/page/n51/mode/2up?q=sintice | title = Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia | last = Jacobus | first = de Voragine | date = 1497 }}</ref>), čo je skrátené pre <i>-icae</i> (možný súvis alebo odvedenie od ''-itiae'')<ref>[[:wiktionary:en:-itiae#Latin|-itiae]] (po anglicky)</ref> a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:<ref>[[:wiktionary:en:-icus#Latin|-icus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:-icae#Latin|-icia]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:belong|belong]] (po anglicky)</ref> *** Asociácia prípadne k čomu: <table class="wikitable" style="text-align:center"><tr><th></th><th>Latinčina</th><th>Slovenčina</th></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''rieka'' (slovenčina)</td><td>m<ref>[[:wiktionary:en:rivus#Latin|villa]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''villa'' (latinčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:villa#Latin|rivus]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''dedina'' (slovenčina)</td><td>m / n / m<ref>[[:wiktionary:en:village#English|village]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''terra'' (latinčina),<br> ''zem'' (slovenčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:terra#Latin|terra]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''mesto'' (slovenčina)</td><td>n<ref>[[:wiktionary:en:oppidum#Latin|oppidum]] (po anglicky)</ref></td><td>n</td></tr></table> ** praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2019 | title = POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 8 | issue = 2 | pages = 118 | issn = 1338-9572 }}</ref>), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine <i>-icke</i> (napr. fintické zvony). ** niekto odvádza že od potoka. Pôvodný všeobecnejší význam [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/kʷey-|*kʷey-]] sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|*pent-]]. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre ''*pent-'' slová ako ''tiecť'', ''vytekať'', ''funí'', a pre ''*kʷey-'' slová čin(iť), činka. U predkov slova ''<b style="color:brown">f</b>in<b style="color:brown">t</b>a'' mohlo dosť k nasledujúcim zmenám: * <b style="color:brown">f</b> zmenené na: ** na [''v''] (napr. '''v'''ynúť, '''v'''ynájsť), ** na [''č''] (napr. rumunské '''''c'''inta'' &#91;''činta''&#93;), ** na [''c''] (napr. '''c'''icať), ** na [''p'']: *** chorvátske '''p'''ičiti (slovensky ''piť''), *** latinského ''fingo''<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> a ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ** na [''r''] (napr. rinčať), ** na [''k'']: *** anglické '''''k'''ind'' – ''dieťa'' (možno súvisí s „dieťa piští/pišči, kričí“). *** slovenské kýchať, * <b style="color:brown">t</b> zmenené: ** na [č/ć] – napr. slová ''či(či)'''č'''kať'', ''čačkať'', ** na [t/ť] – napr. slovo ''fin'''t'''a'', ''fin'''t'''iť'' [''fin'''ť'''iť''], ** na [d] – napr. nemecké slovo ''fin'''d'''en'', ** na [g]: ***gronský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''kopec''), ***inuktitutský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''malý kopček''),<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ***anglický ''pen'''g'''uin'' (slovensky tučniak),<ref>[[:wiktionary:en:penguin|penguin]] (po anglicky)</ref> ** na [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky ''findža'' a podobné perzsky, ** na [z] – sardinsky ''finza''. Pôvodný význam ''*kʷey-'' možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.<br>Voda: *pramení, *tečie, **zvíja sa (t. j. [[:w:sk:Meander (riečny)|meandruje]]), *pení sa, * zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody), * rozdeľuje, * a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …). == Ako vlastné podstatné meno == * 9. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintas</span>, Grecko,<ref>[[:w:sk:Fintas|Fintas]]</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref> * 7. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Phintas</span> (podľa Androkleide),<ref>[[:w:de:Phintas_(Androkleide)|Phintas (Androkleide)]] (po nemecky)</ref> * 6. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintias</span>, grécky maliar,<ref>[[:w:sk:Fintias (maliar)|Phintas (Androkleide)]]</ref> * ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko),<ref name="Φιντίας">[[:w:el:Φιντίας_του_Αγκριτζέντο|Φιντίας_του_Αγκριτζέντο]] (po grécky)</ref> * 3. storočie, Finn McColl, Írsko,<ref>[https://thewildgeese.irish/profiles/blogs/the-legend-fionn-mac-cunhaill The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill]</ref> * 526 – 603, <span style="color:brown">Fintan z Clonenagh</span>, Írsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref> * ? – 635, <span style="color:brown">Fintán z Taghmon</span>, Severné Írsko<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Fintán of Taghmon|Fintán of Taghmon]] (po anglicky)</ref> * 803/804 – 878, <span style="color:brown">Fintan z Rheinau</span>, Írsko/Švajčiarsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Rheinau|Fintan of Rheinau]] (po anglicky)</ref> * 1332, <span style="color:brown">Phinta, kňaz svätej Anny</span>, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko), * 1332, <span style="color:brown">Monch et Fyntha</span>, Črnomir, Chorvátsko,<ref name="C1908">{{cite web |url=https://archive.org/details/codex-diplomaticus-vi-1908./Codex%20diplomaticus%20X%201912 |title=Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian |access-date = 2026-04-17 }}</ref> * 1341, Fyntha et Nicolaus,<ref name="C1908"/> * 1367, Finčevec, Chorvátsko, ''Paulus filius Fynech'',<ref>{{cite web |url=https://hrcak.srce.hr/file/33305 |title=GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA |last=Balog |first=Zdenko |access-date = 2023-12-08 }}</ref> * 1367, <span style="color:brown">Paulus filius Finech</span>; súvis so Finčevec, Chorvátsko.<ref name="Finech">ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72</ref><ref>[[:w:en:Finčevec|Finčevec]] (po anglicky)</ref> Rod (zrejme):<ref>{{cite web |url=https://mi.abtk.hu/images/gyujtemenyek/regeszta-mutatok/masodik-sorozat/fiok_144._a-i-10._szemely_erzsebet_-_f.pdf |title=fiok 144. a-i-10 F |last=Székely |first=Erzsébet }}</ref> * <b style="color:#592A59">Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08</b> – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009 | title = Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009 | last = Dzurjanin | first = Zdenko | date = 2009-02-05 | website = sme.sk | publisher = Petit Press, a.s. }}</ref><ref>[[:w:sk:Zeleneč|Zeleneč]]</ref> * <b style="color:#592A59">Finta, Alber, 1328</b> – dnes Albeř, Čechy (žeby?); *<b style="color:#592A59">Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06</b> – dnes Blatné, Senec, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://pdfweb.truni.sk/download?monografie/belakova-hydronymia-2014.pdf | title = HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA | last = Beláková | first = Mária | date = 2014 | place = Trnava }}</ref><ref>[[:w:sk:Blatné|Blatné]]</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276</b> – Mikleuš, Chorvátsko;<ref>[[:w:hu:Szentmiklós (Horvátország)|Szentmiklós (Horvátország)]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29</b> – Mocsolya, Rumunsko,<ref>{{cite web | url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Tunderkert-tunderkert-1/szilagy-varmegye-monographiaja-5E50/iv-kotet-89C9/mocsolya-8B6C/ | title = Mocsolya. | website = arcanum.com }}</ref><ref>[[:w:hu:Mocsolya|Mocsolya]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06</b>, *<b style="color:#592A59">Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16</b><ref group="Pozn.">Maď. „''Feketehygh''“ = slov. „''Čierný les''“ ([https://mdh.unideb.hu/korai_telepules.php?adatlap=01-27-5&km=Aba%C3%BAj Zdroj informácie])</ref><ref group="Pozn.">Možno je zdroj [https://archives.hungaricana.hu/en/charters/26670/ DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 ]</ref>. === Pra-meno *Finta === Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia): *Fyn, *Fynta/Phynta/Phinta.<ref name="prafinta">{{cite web | url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Novakova-6/publication/302928937_The_personal_names_in_Slovakia_in_the_13th_century/links/573376c508ae9f741b261454/The-personal-names-in-Slovakia-in-the-13th-century.pdf | title = Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. | last = Nováková | first = Mária | date = 2010-06-30 | publisher = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie | access-date = 2023-12-08 | quote = }}</ref> Tiež: * Finzi (zrejme rod).<ref name="finzi"/> Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako ''šikovný'' / ''zručný''. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorý bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie<ref>{{cite web | url = https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ | title = Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva | last = Bučko | first = Peter }}</ref> stražiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,<ref>{{cite web | url = https://myslovakia.sk/sk/medziansky-hradok | title = Medziansky hrádok }}</ref> Hanušovciach nad Topľou a Medzianky<ref>{{cite web | url = https://www.legendarium.info/vylet/hrad-medzianky | title = Hrad Medzianky }}</ref>). == Miesta == * Fintice, okres Prešov, Slovensko, * Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,<ref name="Vynohradiv">CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92</ref> * Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,<ref>{{cite web | url = https://www.mainz.de/leben-und-arbeit/stadtteile/finthen/finthen.php | title = Willkommen im Stadtteil Finthen | publisher = Landeshauptstadt Mainz | access-date = 2025-01-19 }}</ref> * Φιντίας / Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko,<ref name="Φιντίας"/> * Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko * Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,<ref name="Vynohradiv"/> * Finta, chotár, Neverice, Slovensko,<ref name="Vynohradiv"/> * Fîntînița, Moldavsko, * …, * zoznamy: ** [[:w:pl:Fântânele|Fântânele]] (plwiki) == Možné významy == * súvisiace s '''vtákmi''': ** '''''vrabec''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)ping-'' (''malý vták, vrabec''),<ref>[[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finkô|Reconstruction:Proto-Germanic/finkô]] (po anglicky)</ref> ** '''''pinka''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)pingos'' (''pinka''),<ref>[[:wiktionary:en:finch#English|finch#English]] (po anglicky)</ref> ** '''''ďateľ''''': *** zo starej angličtiny ''fina'' (''ďateľ'') + suffix -ta,<ref>[[:wiktionary:en:fina#Old_English|fina]]</ref><ref>[[:wiktionary:en:woodpecker#English|woodpecker]]</ref> * súvisiace s '''vodou''': ** '''ryba''': *** Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je ''Finta'' (maďarsky, ukrajinský a ruský) a ''Finte'' (nemecký),<ref>{{cite web | url = https://www.mpsr.sk/resources/documents/2028.xlsx | title = 2028.xlsx }}</ref> *** U nás by alóza finta nemala žiť,<ref>{{cite web | url = https://www.srz-ds.sk/atlas-ryb | title = Atlas rýb | website = www.srz-ds.sk }}</ref><ref>{{cite web | url = https://fishbase.mnhn.fr/summary/SpeciesSummary.php?id=5355&lang=english | title = Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad }}</ref> takže by sa mohlo prípadne jednať o '''''alóza neškvrnitá''''' (''Alosa immaculata'', ''Alosa pontica''),<ref>{{cite web | url = https://fish-commercial-names.ec.europa.eu/fish-names/commercial-designations_sk?ms=SK | title = Slovensko - Obchodné označenia | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** škotský ''finnack'', ''finnoc'', ''finner'' – „biely pstruh“,<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=vxkAAAAAYAAJ&pg=PT169&dq=finner&lr=&ei=r6kZSvaCNobYMYSO-KIJ&redir_esc=y#v=onepage&q=finner&f=false | title = An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals | last = Jamieson | first = John | date = 1818 }}</ref> *** súvis s rybolovom? (?), ** '''plutva''': *** stará angličtina ''finn'',<ref name="etymonline-fin">{{cite web | url = https://www.etymonline.com/word/fin | title = Origin and history of fin | website = etymonline.com }}</ref> *** pragermančina ''*finno'',<ref name="etymonline-fin"/> ** '''prameň''', '''tiecť''', '''vytekať''', '''prúdiť''': *** z pra-západnej nemčiny ''finþan'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|Proto-West Germanic/finþan]] (po anglicky)</ref> *** z praindoeurópskeho ''pent-'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|Proto-Indo-European/pent-]] (po anglicky)</ref> *** z latinského fons<ref>[[:wiktionary:fons#Latin|fons#Latin]] (po anglicky)</ref> → fontana,<ref>[[:wiktionary:fontana#Latin|fontana#Latin]] (po anglicky)</ref> *** Z latinského fio<ref>[[:wiktionary:en:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> → na rumunské ființă,<ref>[[:wiktionary:en:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** gótsky [[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽]] (po anglicky), *** dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);<ref>[[:w:de:Mainz-Finthen|Mainz-Finthen]] (po nemecky)</ref> *** rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;<ref>[[:wiktionary:en:fântână#Romanian|fântână#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** podobné so slovenským slovom ''fontána'', **'''močiare''', '''bažina''': *** stará horná nemčina ''fenni'',<ref name="ancestry-fenn">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fenn | title = Fenn Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** stredodolná nemčina a starofrízština ''fenne'',<ref name="ancestry-fenn"/> *** možno narážka na terén a ''lužné lúky a lesy'' (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),<ref>{{cite web | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.05064262694256&lng=21.28843477764502&map=VM2 | title = Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839 | access-date = 2023-10-18 }}</ref><ref>[[:w:sk:Fintice#Záplavy|Fintice#Záplavy]]</ref> ***Fintau, Nemecko<ref>[[:w:de:Fintau|Fintau]] (po nemecky)</ref> – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva; ***Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,<ref>[[:w:de:Fintel|Fintel]] (po nemecky)</ref><ref>{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fintel | title = Fintel Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;<ref>{{cite web | url = https://www.openstreetmap.org/way/1071987913 | title = Cesta: Fintavägen (1071987913) | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;<ref>[[:w:de:Fintlandsmoor|Fintlandsmoor]] (po nemecky)</ref> ** '''plač''': *** slovinský ''finčica'' – ženský „hanblivý“/prúderný plač;<ref name="sl-1891">{{cite web | url = https://archive.org/details/slovenskonemkisl01pletuoft/page/200/mode/2up?view=theater | title = Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik | last = Pleternik | first = Makso | date = 1891 }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:weiblich#German|weiblich#German]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:Scham|Scham]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:shame|shame]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bashfulness|bashfulness]] (po anglicky)</ref> '''„k cieľu“''', '''„pri cieli“''': * kampidská sardínčina ''finza(s)'',<ref>https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_KTtwV0X6jo8C/page/28/mode/2up?q=finza | title = Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von | last = Friedrich | first = Diez | date = 1870 }}</ref> *'''cesta'''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> *'''nájsť''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> ** z prazápadnej nemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref name="finþan">[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|*finþan]] (po anglicky)</ref> ** z pranemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finþaną|*finþaną]] (po anglicky)</ref> ** bavorský ''fint'' znamená významovo ''nájsť'',<ref>[[:w:de:Bairisch|Bairisch]] (po nemecky)</ref> ** gótsky ''fintha'' znamená ''nájsť'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/sitzungsberichte1882knig/page/38/mode/2up?q=finde | title = Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag | author = Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary) | date = 1883 }}</ref><ref>{{cite web | url = https://germanic.ge/en/got/word/fin%C3%BEan/ | title = finþan | author = Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon }}</ref> ** zo starej irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,<ref>[[:wiktionary:en:rofinnadar#Old_Irish|rofinnadar#Old_Irish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:discover|discover]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:find_out|find_out]] (po anglicky)</ref> *'''lovec, zberač''':<ref name="fini"/> ** stará nemčina ''*fenthan'' – „hľadať pešo“,<ref name="fini">Maixner, Miroslav. [https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY]. 2011</ref> ** pragermančina [[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finnaz|finnaz]] (''chodiť pešo''),<ref name="Finn">[[:wiktionary:en:Finn|Finn]] (po anglicky)</ref> ** stará norčina [[:wiktionary:en:finnr|finnr]] (''lovec, zberač''),<ref name="Finn"/> '''päť''': * zo stredno-hornej nemčiny ''vünf'',<ref name="mhn-vinf">[[:wiktionary:vinf#Mòcheno|vinf#Mòcheno]] (po anglicky)</ref> * v jazyku Mòcheno (v Taliansku) ''vinf'' značí päť,<ref name="mhn-vinf"/><ref>[[:w:Mòcheno language|Mòcheno language]] (po anglický)</ref> '''podvodník''': * slovinsky ''finka'' – prasa, svina (pri hre),<ref name="sl-1891"/> '''trik''': * súčastné europské jazyky (napr. v športe), '''výmysel''': * zo staršej slovenčiny,<ref>{{cite web | url = https://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/fi/Finta.png | title = Finta.png }}</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_baZZAAAAcAAJ/page/4368/mode/2up | title = Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum | last = Bernolák | first = Anton | date = 1825 | publisher = Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae }}</ref> '''skrytý''': * v berberskom jazyku názov oázy ''Fint'' znamená ''skryté'',<ref>{{cite web | url = https://www.sudmaroc-hotel-terrassedesdelices.com/l-oasis-de-fint-1/ | title = L'Oasis de Fint | date = 2023-10-18 }}</ref> '''„strážisko“''': * latinské ''finita'' ako tvar slova ''finitus'' – '''hraničná''',<ref>[[:wiktionary:en:finita#Latin|finita#Latin]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:finitus#Latin|finitus#Latin]] (po anglický)</ref> * zo starej angličtiny ''finta'' – '''hraničné územie''', '''družina'''/'''posádka''', '''sledovať''';<ref name="sa-1">[[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta#Old_English]] (po anglicky)</ref><ref name="sa-2">[[:wiktionary:en:tail#Etymology_1|tail#Etymology_1]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:tailing#Noun|tailing#Noun]] (po anglický)</ref> * španielsky ''finca'' – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,<ref>[[:wiktionary:en:finca#Spanish|finca#Spanish]] (po anglický)</ref> '''(o)zdobiť''', „'''pačiť sa'''“: * zo slovenského ''fintiť'', * možno odvodené z latinského ''fingo'',<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> * možno odvodené z latinského ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]]</ref> * grecké slovo [https://lexikolefkadas.gr/finta-i/ φίντα] (''fínta'', stredný rod), * ozdobná šálka, viď položku ''šálka'', * '''horenos'''<ref name="prafinta"/> – „namyslený človek, nafúkanec“,<ref>Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok). Heslo ''horenos''.</ref> * dánsky ''finde'' – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti",<ref>{{cite web | url = https://ordnet.dk/ddo/ordbog?query=finde | title = finde | author = Det Danske Sprog- og Litteraturselskab }}</ref> * '''biely''', '''svetlovlasý''': ** zo strednej angličtiny ''Fin(n)''; skrátene poangličené ''Fionn'', skratené ''Finn'', z pôvodného gálskeho ''Ó Finn'' – ''Fionn potomok'',{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/finn | title = Finn Surname Meaning | author = Ancestry }} '''uskutočňovať''', '''stať sa''', '''byť''': * latinsky ''fiō'',<ref>[[:wiktionary:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> * (prenesene) latinsky ''fin'' – „rámeno“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bim_eighteenth-century_a-classical-dictionary-o_grose-francis-f-a-s_1785/page/n81/mode/2up | title = A classical dictionary of the vulgar tongue. | author = Grose, Francis, F. A. S. | date = 1785 }}</ref> * rumunsky ''fi'' – byť,<ref>[[:wiktionary:fi#Romanian|fi#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființă'' [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,<ref>[[:wiktionary:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființa'' [fiinca] – „existovať“,<ref>[[:wiktionary:ființa#Romanian|ființa#Romanian]] (po anglicky)</ref> '''páska''': * portugálsky ''cinta'' [finta],<ref>[[:wiktionary:cinta#Spanish|cinta#Spanish]] (po anglicky)</ref> '''šikovný''', '''osláviť''', '''brondzový''': * stará gotčina ''𐍆𐌹𐌽'' (''fin'') – [[:w:en:nomina sacra|nomina sacra]] ''lord'' (vo význame ''pán'', ''vládca'' alebo ''majster''),<ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic|𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:lord#English|lord#English]] (po anglicky)</ref> * stará francúzština ''fin'':<ref>https://www.jeantosti.com/noms/f2.html</ref> ** pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“, ** 14. storočie: ''šikovný''; ** 15. storočí: ''malý'',''malicherný'';<ref group="Pozn.">Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.</ref>.<ref>[[:wiktionary:en:petit|petit]] (po anglicky)</ref> * stará francúzština a stredna angličtina ''fin(e)'' – „výborný príjemný čestný dokonalý“,<ref name="ancestry-fine">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fine | title = Fine Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> * latinsky ''finis'' – „dokonalý vynikajúci“,<ref name="ancestry-fine"/> * z jidiš ''Finzi'',<ref name="finzi">{{cite web | url = https://www.jewishencyclopedia.com/articles/6124-finzi | title = FINZI | author = JewishEncyclopedia.com | date = 1989 }}</ref> * egyptský Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,<ref>[[:w:en:Phinehas|Phinehas]] (po anglicky)</ref> * z hebrejského ''פִּינְחָס‎''/''Pinchas'',<ref>[[:w:en:פינחס|פינחס]] (po hebrejsky)</ref> * španielsky ''pinco'' – „schopný preniknúťs veľkou intenzitou“,<ref>[[:wikt:en:finco#Portuguese|finco#Portuguese]] (po anglicky)</ref> * „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“: ** zo starej angličtiny '''finta''' znamenajúc:<ref name="sa-1"/> *** „tail“ – slovenský „chvost“,<ref name="sa-2"/> „časť“ (niečoho), *** „sequence“ – slovenský „sekvencia“, *** „result“ – slovenský „výsledok“, * v slovenčine: ** „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentý / nad očakávanie / dôsledné spravený.“), '''rozseknúť''', '''rozštiepiť''': * latinské ''findo'', * praindoeurópske ''*bʰinédti'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/bʰinédti|Proto-Indo-European/bʰinédti]] (po anglicky)</ref> '''„vzácne“ drevo''': * praindoeurópske ''*finьtъ'' – tujový:<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/etymologicky-slovnik-jazyka-staroslovenskeho/ESJS_3/page/170/mode/2up | title = Etymologický slovník jazyka staroslověnského | author = E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková | date = 1989 }}</ref> ** zaznamenané iba v súvistlosti s drevom, ** možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo, ** možno narážka na stromy<ref>{{cite web | url = https://www.fintice.sk/o-obci-fintice.html | title = O obci Fintice | author = Obecný úrad Fintice }}</ref> ako ''javor horský'' a ''lipa malolistá'' v katastri obce, '''súvis s peniazmi''': * „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=gYtvAwAAQBAJ&pg=PA716&lpg=PA716&dq=family+finta&source=bl&ots=D0_xpvopM0&sig=ACfU3U1xPOG4gFw5UGpVI2Y4cq86bRP13w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdvfGj8aKEAxUWi_0HHdodA384PBDoAXoECAkQAQ#v=onepage&q=family%20finta&f=false | title = A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots | last = Roberts | first = Edward Arthur | date = 2014 }}</ref> * podobné so: ** srbsko-chorvatský ''funta''/''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:funta#Serbo-Croatian|funta#Serbo-Croatian]]</ref><ref>[[:wiktionary:фунта#Serbo-Croatian|фунта#Serbo-Croatian]]</ref><ref>{{cite web |url=https://ensk.dict.cc/?s=currency |title=dict.cc &#124; currency &#124; English-Slovak Dictionary |website=dict.cc |publisher=Paul Hemetsberger}}</ref> ** macedonský ''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунта#Macedonian|фунта#Macedonian]] (po anglicky)</ref> ** ruský ''фунт'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунт#Russian|фунт#Russian]] (po anglicky)</ref> ** ukrainský ''фунт'' – libra alebo jednotka váhy, množstva,<ref>[[:wiktionary:фунт#Ukrainian|фунт#Ukrainian]] (po anglicky)</ref> ** jidiš ''פֿונט''/''funt'' – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),<ref>[[:wiktionary:פֿונט#Yiddish|פֿונט#Yiddish]]</ref> ** armenský ''ֆունտ''/''funt'' – libra alebo jednotka váhy,<ref>[[:wiktionary:ֆունտ#Armenian|ֆունտ#Armenian]] (po anglicky)</ref> '''krivý''', '''ohnutý''' * z maďarského slova ''finta'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/magyaroklevlsz00szamuoft/page/124/mode/2up?q=FINTA | title = Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula | last = Szamota | first = István | last2 = Zolnai | first2 = Gyula | date = 1210 | publisher = Budapest V. Hornyánszky }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:curvus|curvus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bent#English|bent#English]] (po anglicky)</ref><ref name="hu-1886">{{cite web | url = https://archive.org/details/englishhungarian02bizo/page/156/mode/2up | title = English-Hungarian dictionary | last = Bizonfy | first = Ferencz | date = 1886 }}</ref> * zo starej angličtiny ''finta'',<ref name="sa-1"/><ref name="sa-2"/> * tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,<ref>[[:w:ro:Finteușu_Mare,_Maramureș|Finteușu_Mare, Maramureș]] (po rumunsky),</ref> '''skalnatý''': * z maďarského slova ''finta'',<ref name="hu-1886"></ref> '''poľovník'''/'''ľovec''': * stará horná nemčina ''vende'',<ref>[[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (ethnonym)]] (po anglicky).</ref> * „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,<ref group="Pozn.">Prvá časť slova ''scric'' znamená ''lyžovať''. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer)</ref><ref>{{cite web | url = https://snl.no/skridfinner | title = skridfinner | author = Store norske leksikon }} (po nórsky).</ref> '''nôž''': * poľsky ''finka'' – puzdrový nôž, <ref>[[:wiktionary:finka#Polish|finka#Polish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Sheath_knife|Sheath knife]] (po anglicky)</ref> '''klam''', '''lesť''':<ref>Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=finta&s=exact&c=v785&cs=&d=hssj# finta])</ref> * zo slovenského slova ''finta'', '''pasca''': * grécky [https://www.slang.gr/lemma/13317-finta φίντα] (''fínta''), ''botanické významy:'' * '''absint''' (nápoj) alebo '''[[:w:sk:Palina pravá|Palina pravá]]''' (''Artemisia absinthium''),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=JrbKqL-w5tAC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=fyntha+latin&source=bl&ots=R7y5pNmEuz&sig=ACfU3U1YM7F4RYhFTGT1otBPF74flt9RBA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiljNjg2YKAAxUX7qQKHS8mD-s4ChDoAXoECB4QAw#v=onepage&q=fyntha&f=false | title = Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1 | last = Antonini | first = Annibale | date = 1770 }}</ref><ref>[[:wiktionary:assenzio|assenzio]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Absinthe|Absinthe]] (po anglicky)</ref> * ''Suncia''<ref name="dmi">{{cite web | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_24?fpcmeno=zahradne | title = Historický schematizmus slov. farností | website = www.dominikani.sk | access-date = 2023-10-18 }}</ref> – v stredovekej latinčine '''''[[:w:sk:Valeriána_lekárska|Valeriána lekárska]]''''' (''Valeriana officinalis''),<ref>Ferrari V., 2016 - [https://bibliotecadigitale.provincia.cremona.it/monografie/download/monografia_11.pdf Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico], “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.</ref> '''uzdraviť:''' * ''„zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“'' – t. j. vyliečiť sa, * Cethern mac Fintain (Írska mytológia),<ref>[[:w:Cethern_mac_Fintain|Cethern mac Fintain]] (po anglicky)</ref> '''skok''', '''skákanie''': * maďarské ''finz'' a príbuzne slová,<ref>{{cite web | url = http://misc.bibl.u-szeged.hu/25180/1/015_020_001-175.pdf | title = A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI. | author = Fábián István | date = 1853 | access-date = 2025-01-22 }}</ref> '''zabávači/šašovia:''' * maď. ''fintorog'', ''fintur'', ''fintor'' – slov. grimasa,<ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fintor#Hungarian|fintor#Hungarian]] (po anglicky)</ref><ref>Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo [https://library.hungaricana.hu/en/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=460&layout=s Fintor]) (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar duda|Magyar duda]] (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref> * ''Fruncta'' – stará francúzština ''frunce'' = ''fronce'' (''mračiť sa'', ''chmúriť sa'') + suffix ''-ta'',<ref name="dmi"/><ref>[[:wiktionary:en:frunce#Old_French|frunce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fronce#Old_French|fronce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:froncer#French|froncer#French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:scowl|scowl]] (po anglicky)</ref><ref>Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kaboni%C5%A5&s=exact&c=4777&cs=&d=sss# kaboniť]</ref> '''ako „urážka“/„žart“''' (?): * v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“.<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/acompletedictio00rykagoog/page/54/mode/2up?view=theater | title = A complete dictionary English and Polish and Polish and English | last = Rykaczewski | first = Erazm | date = 1849 }}</ref> '''šálka'''/'''hrnček''':<ref>[[:wiktionary:tr:fincan#Türkçe|finka]] (po tatarsky)</ref> * perský <span lang="fa">پنگان</span> (pingān),<ref name="sh_findžan"/> * arabský <span lang="ar"> فِنْجَان</span> (finjān),<ref name="sh_findžan"/> * srbsko-chorvátsky ''findžan'',<ref name="sh_findžan">[[:wiktionary:en:findžan#Serbo-Croatian|findžan]] (po anglicky)</ref> * ukrajinsky ''фінджа''/''findža'',<ref>[[:wiktionary:фінджа#Ukrainian|фінджа]] (po anglicky)</ref> * slovenské nárečia ''findža''.<ref>{{cite web | url = https://narecie.sk/find%C5%BEa | title = Slovo findža }}</ref> '''Fínec''': * [[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (etnonymum)]] (po anglicky). == Poznámky == <References group="Pozn."/> == Pozri tiež == * [http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES'') * {{cite web |url=https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf |title=KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY |last=Maixner |first=Miroslav }} * {{cite web |url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN |title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN |last=Blanár |first=Dominik }}, * [[:wiktionary:en:Fintan|Fintan]] (meno, po anglicky), * stará angličtina: [[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta]] (po anglicky), * [[Etymológia_slov#fín_(slovenský),_Finn_(anglický),_finnr_(stará_norčina),_Finnic_(angličtina)|fín (slovenský), Finn (anglický), finnr (stará_norčina), Finnic (angličtina)]]. * [https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ Bučko, Peter. Románske Obyvateľstvo v Štruktúrach Uhorského Kráľovstva (Slovak).] == Referencie == <References/> [[Category:SK/Etymológia]] [[Category:SK/Fintice]] [[Category:SK/Pomenovanie]] 05do224llqx4tmf9xjen14rew7g7f6w 384228 384227 2026-05-13T11:42:27Z Dušan Kreheľ 45022 typo 384228 wikitext text/x-wiki == Varianty názvu obce == Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice (Slovensko) je z roku 1272,<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2016 | title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 5 | issue = 1 | pages = 115 | issn = 1338-9572 | access-date = }}</ref> čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice: * Fyntha, * Finta, * Fincice,<ref>{{cite journal | author = Michal Lacko, S.J. | title = Miestopis Slovenska za posledných sto roko | journal = Most | url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice | issn = | publisher = Slovenský ústav | place = Cleveland, Ohio, U.S.A. | volume = 11 | issue = 3-4 | date = 1964 }}</ref> * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finťice</span>], * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finčiče</span>], * Suncia,<ref name="dmi"/> * Fruncta,<ref name="dmi"/> * Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]), * Fincice, tak aj slovo: * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">fin</span>]. == Etymológia == Názov obce je najskôr odvodené od vlastného podstatného mena Finta. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval<ref>[[:w:sk:Medieval Latin|Medieval Latin]]</ref> jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch časti <i>Finti</i> + <i>-ce</i>: * <i>Fint</i>: ** tvary: *** slovanizovaný: [Finťi], *** neslovanizovaný: [Finti], * <i>-ice</i>: ** spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny <i>-icē</i> (na základe analýzy slov ''finticē'' a ''becē'' jedného dokumentu<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/ita-bnc-in2-00001627-001/page/n51/mode/2up?q=sintice | title = Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia | last = Jacobus | first = de Voragine | date = 1497 }}</ref>), čo je skrátené pre <i>-icae</i> (možný súvis alebo odvedenie od ''-itiae'')<ref>[[:wiktionary:en:-itiae#Latin|-itiae]] (po anglicky)</ref> a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:<ref>[[:wiktionary:en:-icus#Latin|-icus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:-icae#Latin|-icia]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:belong|belong]] (po anglicky)</ref> *** Asociácia prípadne k čomu: <table class="wikitable" style="text-align:center"><tr><th></th><th>Latinčina</th><th>Slovenčina</th></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''rieka'' (slovenčina)</td><td>m<ref>[[:wiktionary:en:rivus#Latin|villa]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''villa'' (latinčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:villa#Latin|rivus]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''dedina'' (slovenčina)</td><td>m / n / m<ref>[[:wiktionary:en:village#English|village]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''terra'' (latinčina),<br> ''zem'' (slovenčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:terra#Latin|terra]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''mesto'' (slovenčina)</td><td>n<ref>[[:wiktionary:en:oppidum#Latin|oppidum]] (po anglicky)</ref></td><td>n</td></tr></table> ** praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2019 | title = POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 8 | issue = 2 | pages = 118 | issn = 1338-9572 }}</ref>), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine <i>-icke</i> (napr. fintické zvony). ** niekto odvádza že od potoka. Pôvodný všeobecnejší význam [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/kʷey-|*kʷey-]] sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|*pent-]]. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre ''*pent-'' slová ako ''tiecť'', ''vytekať'', ''funí'', a pre ''*kʷey-'' slová čin(iť), činka. U predkov slova ''<b style="color:brown">f</b>in<b style="color:brown">t</b>a'' mohlo dosť k nasledujúcim zmenám: * <b style="color:brown">f</b> zmenené na: ** na [''v''] (napr. '''v'''ynúť, '''v'''ynájsť), ** na [''č''] (napr. rumunské '''''c'''inta'' &#91;''činta''&#93;), ** na [''c''] (napr. '''c'''icať), ** na [''p'']: *** chorvátske '''p'''ičiti (slovensky ''piť''), *** latinského ''fingo''<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> a ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ** na [''r''] (napr. rinčať), ** na [''k'']: *** anglické '''''k'''ind'' – ''dieťa'' (možno súvisí s „dieťa piští/pišči, kričí“). *** slovenské kýchať, * <b style="color:brown">t</b> zmenené: ** na [č/ć] – napr. slová ''či(či)'''č'''kať'', ''čačkať'', ** na [t/ť] – napr. slovo ''fin'''t'''a'', ''fin'''t'''iť'' [''fin'''ť'''iť''], ** na [d] – napr. nemecké slovo ''fin'''d'''en'', ** na [g]: ***gronský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''kopec''), ***inuktitutský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''malý kopček''),<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ***anglický ''pen'''g'''uin'' (slovensky tučniak),<ref>[[:wiktionary:en:penguin|penguin]] (po anglicky)</ref> ** na [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky ''findža'' a podobné perzsky, ** na [z] – sardinsky ''finza''. Pôvodný význam ''*kʷey-'' možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.<br>Voda: *pramení, *tečie, **zvíja sa (t. j. [[:w:sk:Meander (riečny)|meandruje]]), *pení sa, * zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody), * rozdeľuje, * a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …). == Ako vlastné podstatné meno == * 9. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintas</span>, Grecko,<ref>[[:w:sk:Fintas|Fintas]]</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref> * 7. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Phintas</span> (podľa Androkleide),<ref>[[:w:de:Phintas_(Androkleide)|Phintas (Androkleide)]] (po nemecky)</ref> * 6. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintias</span>, grécky maliar,<ref>[[:w:sk:Fintias (maliar)|Phintas (Androkleide)]]</ref> * ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko),<ref name="Φιντίας">[[:w:el:Φιντίας_του_Αγκριτζέντο|Φιντίας_του_Αγκριτζέντο]] (po grécky)</ref> * 3. storočie, Finn McColl, Írsko,<ref>[https://thewildgeese.irish/profiles/blogs/the-legend-fionn-mac-cunhaill The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill]</ref> * 526 – 603, <span style="color:brown">Fintan z Clonenagh</span>, Írsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref> * ? – 635, <span style="color:brown">Fintán z Taghmon</span>, Severné Írsko<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Fintán of Taghmon|Fintán of Taghmon]] (po anglicky)</ref> * 803/804 – 878, <span style="color:brown">Fintan z Rheinau</span>, Írsko/Švajčiarsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Rheinau|Fintan of Rheinau]] (po anglicky)</ref> * 1332, <span style="color:brown">Phinta, kňaz svätej Anny</span>, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko), * 1332, <span style="color:brown">Monch et Fyntha</span>, Črnomir, Chorvátsko,<ref name="C1908">{{cite web |url=https://archive.org/details/codex-diplomaticus-vi-1908./Codex%20diplomaticus%20X%201912 |title=Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian |access-date = 2026-04-17 }}</ref> * 1341, Fyntha et Nicolaus,<ref name="C1908"/> * 1367, Finčevec, Chorvátsko, ''Paulus filius Fynech'',<ref>{{cite web |url=https://hrcak.srce.hr/file/33305 |title=GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA |last=Balog |first=Zdenko |access-date = 2023-12-08 }}</ref> * 1367, <span style="color:brown">Paulus filius Finech</span>; súvis so Finčevec, Chorvátsko.<ref name="Finech">ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72</ref><ref>[[:w:en:Finčevec|Finčevec]] (po anglicky)</ref> Rod (zrejme):<ref>{{cite web |url=https://mi.abtk.hu/images/gyujtemenyek/regeszta-mutatok/masodik-sorozat/fiok_144._a-i-10._szemely_erzsebet_-_f.pdf |title=fiok 144. a-i-10 F |last=Székely |first=Erzsébet }}</ref> * <b style="color:#592A59">Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08</b> – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009 | title = Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009 | last = Dzurjanin | first = Zdenko | date = 2009-02-05 | website = sme.sk | publisher = Petit Press, a.s. }}</ref><ref>[[:w:sk:Zeleneč|Zeleneč]]</ref> * <b style="color:#592A59">Finta, Alber, 1328</b> – dnes Albeř, Čechy (žeby?); *<b style="color:#592A59">Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06</b> – dnes Blatné, Senec, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://pdfweb.truni.sk/download?monografie/belakova-hydronymia-2014.pdf | title = HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA | last = Beláková | first = Mária | date = 2014 | place = Trnava }}</ref><ref>[[:w:sk:Blatné|Blatné]]</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276</b> – Mikleuš, Chorvátsko;<ref>[[:w:hu:Szentmiklós (Horvátország)|Szentmiklós (Horvátország)]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29</b> – Mocsolya, Rumunsko,<ref>{{cite web | url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Tunderkert-tunderkert-1/szilagy-varmegye-monographiaja-5E50/iv-kotet-89C9/mocsolya-8B6C/ | title = Mocsolya. | website = arcanum.com }}</ref><ref>[[:w:hu:Mocsolya|Mocsolya]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06</b>, *<b style="color:#592A59">Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16</b><ref group="Pozn.">Maď. „''Feketehygh''“ = slov. „''Čierný les''“ ([https://mdh.unideb.hu/korai_telepules.php?adatlap=01-27-5&km=Aba%C3%BAj Zdroj informácie])</ref><ref group="Pozn.">Možno je zdroj [https://archives.hungaricana.hu/en/charters/26670/ DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 ]</ref>. === Pra-meno *Finta === Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia): *Fyn, *Fynta/Phynta/Phinta.<ref name="prafinta">{{cite web | url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Novakova-6/publication/302928937_The_personal_names_in_Slovakia_in_the_13th_century/links/573376c508ae9f741b261454/The-personal-names-in-Slovakia-in-the-13th-century.pdf | title = Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. | last = Nováková | first = Mária | date = 2010-06-30 | publisher = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie | access-date = 2023-12-08 | quote = }}</ref> Tiež: * Finzi (zrejme rod).<ref name="finzi"/> Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako ''šikovný'' / ''zručný''. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorý bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie<ref>{{cite web | url = https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ | title = Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva | last = Bučko | first = Peter }}</ref> stražiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,<ref>{{cite web | url = https://myslovakia.sk/sk/medziansky-hradok | title = Medziansky hrádok }}</ref> Hanušovciach nad Topľou a Medzianky<ref>{{cite web | url = https://www.legendarium.info/vylet/hrad-medzianky | title = Hrad Medzianky }}</ref>). == Miesta == * Fintice, okres Prešov, Slovensko, * Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,<ref name="Vynohradiv">CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92</ref> * Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,<ref>{{cite web | url = https://www.mainz.de/leben-und-arbeit/stadtteile/finthen/finthen.php | title = Willkommen im Stadtteil Finthen | publisher = Landeshauptstadt Mainz | access-date = 2025-01-19 }}</ref> * Φιντίας / Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko,<ref name="Φιντίας"/> * Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko * Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,<ref name="Vynohradiv"/> * Finta, chotár, Neverice, Slovensko,<ref name="Vynohradiv"/> * Fîntînița, Moldavsko, * …, * zoznamy: ** [[:w:pl:Fântânele|Fântânele]] (plwiki) == Možné významy == * súvisiace s '''vtákmi''': ** '''''vrabec''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)ping-'' (''malý vták, vrabec''),<ref>[[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finkô|Reconstruction:Proto-Germanic/finkô]] (po anglicky)</ref> ** '''''pinka''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)pingos'' (''pinka''),<ref>[[:wiktionary:en:finch#English|finch#English]] (po anglicky)</ref> ** '''''ďateľ''''': *** zo starej angličtiny ''fina'' (''ďateľ'') + suffix -ta,<ref>[[:wiktionary:en:fina#Old_English|fina]]</ref><ref>[[:wiktionary:en:woodpecker#English|woodpecker]]</ref> * súvisiace s '''vodou''': ** '''ryba''': *** Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je ''Finta'' (maďarsky, ukrajinsky a rusky) a ''Finte'' (nemecky),<ref>{{cite web | url = https://www.mpsr.sk/resources/documents/2028.xlsx | title = 2028.xlsx }}</ref> *** U nás by alóza finta nemala žiť,<ref>{{cite web | url = https://www.srz-ds.sk/atlas-ryb | title = Atlas rýb | website = www.srz-ds.sk }}</ref><ref>{{cite web | url = https://fishbase.mnhn.fr/summary/SpeciesSummary.php?id=5355&lang=english | title = Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad }}</ref> takže by sa mohlo prípadne jednať o '''''alóza neškvrnitá''''' (''Alosa immaculata'', ''Alosa pontica''),<ref>{{cite web | url = https://fish-commercial-names.ec.europa.eu/fish-names/commercial-designations_sk?ms=SK | title = Slovensko - Obchodné označenia | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** škotský ''finnack'', ''finnoc'', ''finner'' – „biely pstruh“,<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=vxkAAAAAYAAJ&pg=PT169&dq=finner&lr=&ei=r6kZSvaCNobYMYSO-KIJ&redir_esc=y#v=onepage&q=finner&f=false | title = An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals | last = Jamieson | first = John | date = 1818 }}</ref> *** súvis s rybolovom? (?), ** '''plutva''': *** stará angličtina ''finn'',<ref name="etymonline-fin">{{cite web | url = https://www.etymonline.com/word/fin | title = Origin and history of fin | website = etymonline.com }}</ref> *** pragermančina ''*finno'',<ref name="etymonline-fin"/> ** '''prameň''', '''tiecť''', '''vytekať''', '''prúdiť''': *** z pra-západnej nemčiny ''finþan'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|Proto-West Germanic/finþan]] (po anglicky)</ref> *** z praindoeurópskeho ''pent-'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|Proto-Indo-European/pent-]] (po anglicky)</ref> *** z latinského fons<ref>[[:wiktionary:fons#Latin|fons#Latin]] (po anglicky)</ref> → fontana,<ref>[[:wiktionary:fontana#Latin|fontana#Latin]] (po anglicky)</ref> *** Z latinského fio<ref>[[:wiktionary:en:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> → na rumunské ființă,<ref>[[:wiktionary:en:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** gótsky [[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽]] (po anglicky), *** dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);<ref>[[:w:de:Mainz-Finthen|Mainz-Finthen]] (po nemecky)</ref> *** rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;<ref>[[:wiktionary:en:fântână#Romanian|fântână#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** podobné so slovenským slovom ''fontána'', **'''močiare''', '''bažina''': *** stará horná nemčina ''fenni'',<ref name="ancestry-fenn">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fenn | title = Fenn Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** stredodolná nemčina a starofrízština ''fenne'',<ref name="ancestry-fenn"/> *** možno narážka na terén a ''lužné lúky a lesy'' (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),<ref>{{cite web | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.05064262694256&lng=21.28843477764502&map=VM2 | title = Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839 | access-date = 2023-10-18 }}</ref><ref>[[:w:sk:Fintice#Záplavy|Fintice#Záplavy]]</ref> ***Fintau, Nemecko<ref>[[:w:de:Fintau|Fintau]] (po nemecky)</ref> – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva; ***Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,<ref>[[:w:de:Fintel|Fintel]] (po nemecky)</ref><ref>{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fintel | title = Fintel Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;<ref>{{cite web | url = https://www.openstreetmap.org/way/1071987913 | title = Cesta: Fintavägen (1071987913) | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;<ref>[[:w:de:Fintlandsmoor|Fintlandsmoor]] (po nemecky)</ref> ** '''plač''': *** slovinský ''finčica'' – ženský „hanblivý“/prúderný plač;<ref name="sl-1891">{{cite web | url = https://archive.org/details/slovenskonemkisl01pletuoft/page/200/mode/2up?view=theater | title = Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik | last = Pleternik | first = Makso | date = 1891 }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:weiblich#German|weiblich#German]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:Scham|Scham]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:shame|shame]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bashfulness|bashfulness]] (po anglicky)</ref> '''„k cieľu“''', '''„pri cieli“''': * kampidská sardínčina ''finza(s)'',<ref>https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_KTtwV0X6jo8C/page/28/mode/2up?q=finza | title = Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von | last = Friedrich | first = Diez | date = 1870 }}</ref> *'''cesta'''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> *'''nájsť''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> ** z prazápadnej nemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref name="finþan">[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|*finþan]] (po anglicky)</ref> ** z pranemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finþaną|*finþaną]] (po anglicky)</ref> ** bavorský ''fint'' znamená významovo ''nájsť'',<ref>[[:w:de:Bairisch|Bairisch]] (po nemecky)</ref> ** gótsky ''fintha'' znamená ''nájsť'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/sitzungsberichte1882knig/page/38/mode/2up?q=finde | title = Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag | author = Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary) | date = 1883 }}</ref><ref>{{cite web | url = https://germanic.ge/en/got/word/fin%C3%BEan/ | title = finþan | author = Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon }}</ref> ** zo starej irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,<ref>[[:wiktionary:en:rofinnadar#Old_Irish|rofinnadar#Old_Irish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:discover|discover]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:find_out|find_out]] (po anglicky)</ref> *'''lovec, zberač''':<ref name="fini"/> ** stará nemčina ''*fenthan'' – „hľadať pešo“,<ref name="fini">Maixner, Miroslav. [https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY]. 2011</ref> ** pragermančina [[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finnaz|finnaz]] (''chodiť pešo''),<ref name="Finn">[[:wiktionary:en:Finn|Finn]] (po anglicky)</ref> ** stará norčina [[:wiktionary:en:finnr|finnr]] (''lovec, zberač''),<ref name="Finn"/> '''päť''': * zo stredno-hornej nemčiny ''vünf'',<ref name="mhn-vinf">[[:wiktionary:vinf#Mòcheno|vinf#Mòcheno]] (po anglicky)</ref> * v jazyku Mòcheno (v Taliansku) ''vinf'' značí päť,<ref name="mhn-vinf"/><ref>[[:w:Mòcheno language|Mòcheno language]] (po anglický)</ref> '''podvodník''': * slovinsky ''finka'' – prasa, svina (pri hre),<ref name="sl-1891"/> '''trik''': * súčastné europské jazyky (napr. v športe), '''výmysel''': * zo staršej slovenčiny,<ref>{{cite web | url = https://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/fi/Finta.png | title = Finta.png }}</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_baZZAAAAcAAJ/page/4368/mode/2up | title = Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum | last = Bernolák | first = Anton | date = 1825 | publisher = Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae }}</ref> '''skrytý''': * v berberskom jazyku názov oázy ''Fint'' znamená ''skryté'',<ref>{{cite web | url = https://www.sudmaroc-hotel-terrassedesdelices.com/l-oasis-de-fint-1/ | title = L'Oasis de Fint | date = 2023-10-18 }}</ref> '''„strážisko“''': * latinské ''finita'' ako tvar slova ''finitus'' – '''hraničná''',<ref>[[:wiktionary:en:finita#Latin|finita#Latin]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:finitus#Latin|finitus#Latin]] (po anglický)</ref> * zo starej angličtiny ''finta'' – '''hraničné územie''', '''družina'''/'''posádka''', '''sledovať''';<ref name="sa-1">[[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta#Old_English]] (po anglicky)</ref><ref name="sa-2">[[:wiktionary:en:tail#Etymology_1|tail#Etymology_1]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:tailing#Noun|tailing#Noun]] (po anglický)</ref> * španielsky ''finca'' – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,<ref>[[:wiktionary:en:finca#Spanish|finca#Spanish]] (po anglický)</ref> '''(o)zdobiť''', „'''pačiť sa'''“: * zo slovenského ''fintiť'', * možno odvodené z latinského ''fingo'',<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> * možno odvodené z latinského ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]]</ref> * grecké slovo [https://lexikolefkadas.gr/finta-i/ φίντα] (''fínta'', stredný rod), * ozdobná šálka, viď položku ''šálka'', * '''horenos'''<ref name="prafinta"/> – „namyslený človek, nafúkanec“,<ref>Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok). Heslo ''horenos''.</ref> * dánsky ''finde'' – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti",<ref>{{cite web | url = https://ordnet.dk/ddo/ordbog?query=finde | title = finde | author = Det Danske Sprog- og Litteraturselskab }}</ref> * '''biely''', '''svetlovlasý''': ** zo strednej angličtiny ''Fin(n)''; skrátene poangličené ''Fionn'', skratené ''Finn'', z pôvodného gálskeho ''Ó Finn'' – ''Fionn potomok'',{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/finn | title = Finn Surname Meaning | author = Ancestry }} '''uskutočňovať''', '''stať sa''', '''byť''': * latinsky ''fiō'',<ref>[[:wiktionary:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> * (prenesene) latinsky ''fin'' – „rámeno“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bim_eighteenth-century_a-classical-dictionary-o_grose-francis-f-a-s_1785/page/n81/mode/2up | title = A classical dictionary of the vulgar tongue. | author = Grose, Francis, F. A. S. | date = 1785 }}</ref> * rumunsky ''fi'' – byť,<ref>[[:wiktionary:fi#Romanian|fi#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființă'' [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,<ref>[[:wiktionary:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființa'' [fiinca] – „existovať“,<ref>[[:wiktionary:ființa#Romanian|ființa#Romanian]] (po anglicky)</ref> '''páska''': * portugálsky ''cinta'' [finta],<ref>[[:wiktionary:cinta#Spanish|cinta#Spanish]] (po anglicky)</ref> '''šikovný''', '''osláviť''', '''brondzový''': * stará gotčina ''𐍆𐌹𐌽'' (''fin'') – [[:w:en:nomina sacra|nomina sacra]] ''lord'' (vo význame ''pán'', ''vládca'' alebo ''majster''),<ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic|𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:lord#English|lord#English]] (po anglicky)</ref> * stará francúzština ''fin'':<ref>https://www.jeantosti.com/noms/f2.html</ref> ** pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“, ** 14. storočie: ''šikovný''; ** 15. storočí: ''malý'',''malicherný'';<ref group="Pozn.">Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.</ref>.<ref>[[:wiktionary:en:petit|petit]] (po anglicky)</ref> * stará francúzština a stredna angličtina ''fin(e)'' – „výborný príjemný čestný dokonalý“,<ref name="ancestry-fine">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fine | title = Fine Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> * latinsky ''finis'' – „dokonalý vynikajúci“,<ref name="ancestry-fine"/> * z jidiš ''Finzi'',<ref name="finzi">{{cite web | url = https://www.jewishencyclopedia.com/articles/6124-finzi | title = FINZI | author = JewishEncyclopedia.com | date = 1989 }}</ref> * egyptský Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,<ref>[[:w:en:Phinehas|Phinehas]] (po anglicky)</ref> * z hebrejského ''פִּינְחָס‎''/''Pinchas'',<ref>[[:w:en:פינחס|פינחס]] (po hebrejsky)</ref> * španielsky ''pinco'' – „schopný preniknúťs veľkou intenzitou“,<ref>[[:wikt:en:finco#Portuguese|finco#Portuguese]] (po anglicky)</ref> * „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“: ** zo starej angličtiny '''finta''' znamenajúc:<ref name="sa-1"/> *** „tail“ – slovenský „chvost“,<ref name="sa-2"/> „časť“ (niečoho), *** „sequence“ – slovenský „sekvencia“, *** „result“ – slovenský „výsledok“, * v slovenčine: ** „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentý / nad očakávanie / dôsledne spravený.“), '''rozseknúť''', '''rozštiepiť''': * latinské ''findo'', * praindoeurópske ''*bʰinédti'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/bʰinédti|Proto-Indo-European/bʰinédti]] (po anglicky)</ref> '''„vzácne“ drevo''': * praindoeurópske ''*finьtъ'' – tujový:<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/etymologicky-slovnik-jazyka-staroslovenskeho/ESJS_3/page/170/mode/2up | title = Etymologický slovník jazyka staroslověnského | author = E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková | date = 1989 }}</ref> ** zaznamenané iba v súvistlosti s drevom, ** možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo, ** možno narážka na stromy<ref>{{cite web | url = https://www.fintice.sk/o-obci-fintice.html | title = O obci Fintice | author = Obecný úrad Fintice }}</ref> ako ''javor horský'' a ''lipa malolistá'' v katastri obce, '''súvis s peniazmi''': * „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=gYtvAwAAQBAJ&pg=PA716&lpg=PA716&dq=family+finta&source=bl&ots=D0_xpvopM0&sig=ACfU3U1xPOG4gFw5UGpVI2Y4cq86bRP13w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdvfGj8aKEAxUWi_0HHdodA384PBDoAXoECAkQAQ#v=onepage&q=family%20finta&f=false | title = A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots | last = Roberts | first = Edward Arthur | date = 2014 }}</ref> * podobné so: ** srbsko-chorvatský ''funta''/''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:funta#Serbo-Croatian|funta#Serbo-Croatian]]</ref><ref>[[:wiktionary:фунта#Serbo-Croatian|фунта#Serbo-Croatian]]</ref><ref>{{cite web |url=https://ensk.dict.cc/?s=currency |title=dict.cc &#124; currency &#124; English-Slovak Dictionary |website=dict.cc |publisher=Paul Hemetsberger}}</ref> ** macedonský ''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунта#Macedonian|фунта#Macedonian]] (po anglicky)</ref> ** ruský ''фунт'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунт#Russian|фунт#Russian]] (po anglicky)</ref> ** ukrainský ''фунт'' – libra alebo jednotka váhy, množstva,<ref>[[:wiktionary:фунт#Ukrainian|фунт#Ukrainian]] (po anglicky)</ref> ** jidiš ''פֿונט''/''funt'' – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),<ref>[[:wiktionary:פֿונט#Yiddish|פֿונט#Yiddish]]</ref> ** armenský ''ֆունտ''/''funt'' – libra alebo jednotka váhy,<ref>[[:wiktionary:ֆունտ#Armenian|ֆունտ#Armenian]] (po anglicky)</ref> '''krivý''', '''ohnutý''' * z maďarského slova ''finta'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/magyaroklevlsz00szamuoft/page/124/mode/2up?q=FINTA | title = Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula | last = Szamota | first = István | last2 = Zolnai | first2 = Gyula | date = 1210 | publisher = Budapest V. Hornyánszky }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:curvus|curvus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bent#English|bent#English]] (po anglicky)</ref><ref name="hu-1886">{{cite web | url = https://archive.org/details/englishhungarian02bizo/page/156/mode/2up | title = English-Hungarian dictionary | last = Bizonfy | first = Ferencz | date = 1886 }}</ref> * zo starej angličtiny ''finta'',<ref name="sa-1"/><ref name="sa-2"/> * tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,<ref>[[:w:ro:Finteușu_Mare,_Maramureș|Finteușu_Mare, Maramureș]] (po rumunsky),</ref> '''skalnatý''': * z maďarského slova ''finta'',<ref name="hu-1886"></ref> '''poľovník'''/'''ľovec''': * stará horná nemčina ''vende'',<ref>[[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (ethnonym)]] (po anglicky).</ref> * „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,<ref group="Pozn.">Prvá časť slova ''scric'' znamená ''lyžovať''. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer)</ref><ref>{{cite web | url = https://snl.no/skridfinner | title = skridfinner | author = Store norske leksikon }} (po nórsky).</ref> '''nôž''': * poľsky ''finka'' – puzdrový nôž, <ref>[[:wiktionary:finka#Polish|finka#Polish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Sheath_knife|Sheath knife]] (po anglicky)</ref> '''klam''', '''lesť''':<ref>Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=finta&s=exact&c=v785&cs=&d=hssj# finta])</ref> * zo slovenského slova ''finta'', '''pasca''': * grécky [https://www.slang.gr/lemma/13317-finta φίντα] (''fínta''), ''botanické významy:'' * '''absint''' (nápoj) alebo '''[[:w:sk:Palina pravá|Palina pravá]]''' (''Artemisia absinthium''),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=JrbKqL-w5tAC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=fyntha+latin&source=bl&ots=R7y5pNmEuz&sig=ACfU3U1YM7F4RYhFTGT1otBPF74flt9RBA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiljNjg2YKAAxUX7qQKHS8mD-s4ChDoAXoECB4QAw#v=onepage&q=fyntha&f=false | title = Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1 | last = Antonini | first = Annibale | date = 1770 }}</ref><ref>[[:wiktionary:assenzio|assenzio]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Absinthe|Absinthe]] (po anglicky)</ref> * ''Suncia''<ref name="dmi">{{cite web | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_24?fpcmeno=zahradne | title = Historický schematizmus slov. farností | website = www.dominikani.sk | access-date = 2023-10-18 }}</ref> – v stredovekej latinčine '''''[[:w:sk:Valeriána_lekárska|Valeriána lekárska]]''''' (''Valeriana officinalis''),<ref>Ferrari V., 2016 - [https://bibliotecadigitale.provincia.cremona.it/monografie/download/monografia_11.pdf Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico], “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.</ref> '''uzdraviť:''' * ''„zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“'' – t. j. vyliečiť sa, * Cethern mac Fintain (Írska mytológia),<ref>[[:w:Cethern_mac_Fintain|Cethern mac Fintain]] (po anglicky)</ref> '''skok''', '''skákanie''': * maďarsky ''finz'' a príbuzne slová,<ref>{{cite web | url = http://misc.bibl.u-szeged.hu/25180/1/015_020_001-175.pdf | title = A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI. | author = Fábián István | date = 1853 | access-date = 2025-01-22 }}</ref> '''zabávači/šašovia:''' * maď. ''fintorog'', ''fintur'', ''fintor'' – slov. grimasa,<ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fintor#Hungarian|fintor#Hungarian]] (po anglicky)</ref><ref>Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo [https://library.hungaricana.hu/en/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=460&layout=s Fintor]) (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar duda|Magyar duda]] (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref> * ''Fruncta'' – stará francúzština ''frunce'' = ''fronce'' (''mračiť sa'', ''chmúriť sa'') + suffix ''-ta'',<ref name="dmi"/><ref>[[:wiktionary:en:frunce#Old_French|frunce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fronce#Old_French|fronce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:froncer#French|froncer#French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:scowl|scowl]] (po anglicky)</ref><ref>Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kaboni%C5%A5&s=exact&c=4777&cs=&d=sss# kaboniť]</ref> '''ako „urážka“/„žart“''' (?): * v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“.<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/acompletedictio00rykagoog/page/54/mode/2up?view=theater | title = A complete dictionary English and Polish and Polish and English | last = Rykaczewski | first = Erazm | date = 1849 }}</ref> '''šálka'''/'''hrnček''':<ref>[[:wiktionary:tr:fincan#Türkçe|finka]] (po tatarsky)</ref> * perský <span lang="fa">پنگان</span> (pingān),<ref name="sh_findžan"/> * arabský <span lang="ar"> فِنْجَان</span> (finjān),<ref name="sh_findžan"/> * srbsko-chorvátsky ''findžan'',<ref name="sh_findžan">[[:wiktionary:en:findžan#Serbo-Croatian|findžan]] (po anglicky)</ref> * ukrajinsky ''фінджа''/''findža'',<ref>[[:wiktionary:фінджа#Ukrainian|фінджа]] (po anglicky)</ref> * slovenské nárečia ''findža''.<ref>{{cite web | url = https://narecie.sk/find%C5%BEa | title = Slovo findža }}</ref> '''Fínec''': * [[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (etnonymum)]] (po anglicky). == Poznámky == <References group="Pozn."/> == Pozri tiež == * [http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES'') * {{cite web |url=https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf |title=KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY |last=Maixner |first=Miroslav }} * {{cite web |url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN |title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN |last=Blanár |first=Dominik }}, * [[:wiktionary:en:Fintan|Fintan]] (meno, po anglicky), * stará angličtina: [[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta]] (po anglicky), * [[Etymológia_slov#fín_(slovenský),_Finn_(anglický),_finnr_(stará_norčina),_Finnic_(angličtina)|fín (slovenský), Finn (anglický), finnr (stará_norčina), Finnic (angličtina)]]. * [https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ Bučko, Peter. Románske Obyvateľstvo v Štruktúrach Uhorského Kráľovstva (Slovak).] == Referencie == <References/> [[Category:SK/Etymológia]] [[Category:SK/Fintice]] [[Category:SK/Pomenovanie]] 9ms0e1m2g4zs1hqbm15xs1dwp4hfb59 384229 384228 2026-05-13T11:45:03Z Dušan Kreheľ 45022 typo, slovenčina 384229 wikitext text/x-wiki == Varianty názvu obce == Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice (Slovensko) je z roku 1272,<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2016 | title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 5 | issue = 1 | pages = 115 | issn = 1338-9572 | access-date = }}</ref> čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice: * Fyntha, * Finta, * Fincice,<ref>{{cite journal | author = Michal Lacko, S.J. | title = Miestopis Slovenska za posledných sto roko | journal = Most | url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice | issn = | publisher = Slovenský ústav | place = Cleveland, Ohio, U.S.A. | volume = 11 | issue = 3-4 | date = 1964 }}</ref> * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finťice</span>], * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finčiče</span>], * Suncia,<ref name="dmi"/> * Fruncta,<ref name="dmi"/> * Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]), * Fincice, tak aj slovo: * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">fin</span>]. == Etymológia == Názov obce je najskôr odvodené od vlastného podstatného mena Finta. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval<ref>[[:w:sk:Medieval Latin|Medieval Latin]]</ref> jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch časti <i>Finti</i> + <i>-ce</i>: * <i>Fint</i>: ** tvary: *** slovanizovaný: [Finťi], *** neslovanizovaný: [Finti], * <i>-ice</i>: ** spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny <i>-icē</i> (na základe analýzy slov ''finticē'' a ''becē'' jedného dokumentu<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/ita-bnc-in2-00001627-001/page/n51/mode/2up?q=sintice | title = Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia | last = Jacobus | first = de Voragine | date = 1497 }}</ref>), čo je skrátené pre <i>-icae</i> (možný súvis alebo odvedenie od ''-itiae'')<ref>[[:wiktionary:en:-itiae#Latin|-itiae]] (po anglicky)</ref> a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:<ref>[[:wiktionary:en:-icus#Latin|-icus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:-icae#Latin|-icia]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:belong|belong]] (po anglicky)</ref> *** Asociácia prípadne k čomu: <table class="wikitable" style="text-align:center"><tr><th></th><th>Latinčina</th><th>Slovenčina</th></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''rieka'' (slovenčina)</td><td>m<ref>[[:wiktionary:en:rivus#Latin|villa]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''villa'' (latinčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:villa#Latin|rivus]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''dedina'' (slovenčina)</td><td>m / n / m<ref>[[:wiktionary:en:village#English|village]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''terra'' (latinčina),<br> ''zem'' (slovenčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:terra#Latin|terra]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''mesto'' (slovenčina)</td><td>n<ref>[[:wiktionary:en:oppidum#Latin|oppidum]] (po anglicky)</ref></td><td>n</td></tr></table> ** praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2019 | title = POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 8 | issue = 2 | pages = 118 | issn = 1338-9572 }}</ref>), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine <i>-icke</i> (napr. fintické zvony). ** niekto odvádza že od potoka. Pôvodný všeobecnejší význam [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/kʷey-|*kʷey-]] sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|*pent-]]. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre ''*pent-'' slová ako ''tiecť'', ''vytekať'', ''funí'', a pre ''*kʷey-'' slová čin(iť), činka. U predkov slova ''<b style="color:brown">f</b>in<b style="color:brown">t</b>a'' mohlo dosť k nasledujúcim zmenám: * <b style="color:brown">f</b> zmenené na: ** na [''v''] (napr. '''v'''ynúť, '''v'''ynájsť), ** na [''č''] (napr. rumunské '''''c'''inta'' &#91;''činta''&#93;), ** na [''c''] (napr. '''c'''icať), ** na [''p'']: *** chorvátske '''p'''ičiti (slovensky ''piť''), *** latinského ''fingo''<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> a ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ** na [''r''] (napr. rinčať), ** na [''k'']: *** anglické '''''k'''ind'' – ''dieťa'' (možno súvisí s „dieťa piští/piščí, kričí“). *** slovenské kýchať, * <b style="color:brown">t</b> zmenené: ** na [č/ć] – napr. slová ''či(či)'''č'''kať'', ''čačkať'', ** na [t/ť] – napr. slovo ''fin'''t'''a'', ''fin'''t'''iť'' [''fin'''ť'''iť''], ** na [d] – napr. nemecké slovo ''fin'''d'''en'', ** na [g]: ***gronský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''kopec''), ***inuktitutský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''malý kopček''),<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ***anglický ''pen'''g'''uin'' (slovensky tučniak),<ref>[[:wiktionary:en:penguin|penguin]] (po anglicky)</ref> ** na [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky ''findža'' a podobné perzsky, ** na [z] – sardinsky ''finza''. Pôvodný význam ''*kʷey-'' možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.<br>Voda: *pramení, *tečie, **zvíja sa (t. j. [[:w:sk:Meander (riečny)|meandruje]]), *pení sa, * zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody), * rozdeľuje, * a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …). == Ako vlastné podstatné meno == * 9. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintas</span>, Grecko,<ref>[[:w:sk:Fintas|Fintas]]</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref> * 7. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Phintas</span> (podľa Androkleide),<ref>[[:w:de:Phintas_(Androkleide)|Phintas (Androkleide)]] (po nemecky)</ref> * 6. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintias</span>, grécky maliar,<ref>[[:w:sk:Fintias (maliar)|Phintas (Androkleide)]]</ref> * ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko),<ref name="Φιντίας">[[:w:el:Φιντίας_του_Αγκριτζέντο|Φιντίας_του_Αγκριτζέντο]] (po grécky)</ref> * 3. storočie, Finn McColl, Írsko,<ref>[https://thewildgeese.irish/profiles/blogs/the-legend-fionn-mac-cunhaill The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill]</ref> * 526 – 603, <span style="color:brown">Fintan z Clonenagh</span>, Írsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref> * ? – 635, <span style="color:brown">Fintán z Taghmon</span>, Severné Írsko<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Fintán of Taghmon|Fintán of Taghmon]] (po anglicky)</ref> * 803/804 – 878, <span style="color:brown">Fintan z Rheinau</span>, Írsko/Švajčiarsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Rheinau|Fintan of Rheinau]] (po anglicky)</ref> * 1332, <span style="color:brown">Phinta, kňaz svätej Anny</span>, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko), * 1332, <span style="color:brown">Monch et Fyntha</span>, Črnomir, Chorvátsko,<ref name="C1908">{{cite web |url=https://archive.org/details/codex-diplomaticus-vi-1908./Codex%20diplomaticus%20X%201912 |title=Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian |access-date = 2026-04-17 }}</ref> * 1341, Fyntha et Nicolaus,<ref name="C1908"/> * 1367, Finčevec, Chorvátsko, ''Paulus filius Fynech'',<ref>{{cite web |url=https://hrcak.srce.hr/file/33305 |title=GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA |last=Balog |first=Zdenko |access-date = 2023-12-08 }}</ref> * 1367, <span style="color:brown">Paulus filius Finech</span>; súvis so Finčevec, Chorvátsko.<ref name="Finech">ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72</ref><ref>[[:w:en:Finčevec|Finčevec]] (po anglicky)</ref> Rod (zrejme):<ref>{{cite web |url=https://mi.abtk.hu/images/gyujtemenyek/regeszta-mutatok/masodik-sorozat/fiok_144._a-i-10._szemely_erzsebet_-_f.pdf |title=fiok 144. a-i-10 F |last=Székely |first=Erzsébet }}</ref> * <b style="color:#592A59">Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08</b> – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009 | title = Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009 | last = Dzurjanin | first = Zdenko | date = 2009-02-05 | website = sme.sk | publisher = Petit Press, a.s. }}</ref><ref>[[:w:sk:Zeleneč|Zeleneč]]</ref> * <b style="color:#592A59">Finta, Alber, 1328</b> – dnes Albeř, Čechy (žeby?); *<b style="color:#592A59">Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06</b> – dnes Blatné, Senec, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://pdfweb.truni.sk/download?monografie/belakova-hydronymia-2014.pdf | title = HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA | last = Beláková | first = Mária | date = 2014 | place = Trnava }}</ref><ref>[[:w:sk:Blatné|Blatné]]</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276</b> – Mikleuš, Chorvátsko;<ref>[[:w:hu:Szentmiklós (Horvátország)|Szentmiklós (Horvátország)]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29</b> – Mocsolya, Rumunsko,<ref>{{cite web | url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Tunderkert-tunderkert-1/szilagy-varmegye-monographiaja-5E50/iv-kotet-89C9/mocsolya-8B6C/ | title = Mocsolya. | website = arcanum.com }}</ref><ref>[[:w:hu:Mocsolya|Mocsolya]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06</b>, *<b style="color:#592A59">Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16</b><ref group="Pozn.">Maď. „''Feketehygh''“ = slov. „''Čierný les''“ ([https://mdh.unideb.hu/korai_telepules.php?adatlap=01-27-5&km=Aba%C3%BAj Zdroj informácie])</ref><ref group="Pozn.">Možno je zdroj [https://archives.hungaricana.hu/en/charters/26670/ DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 ]</ref>. === Pra-meno *Finta === Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia): *Fyn, *Fynta/Phynta/Phinta.<ref name="prafinta">{{cite web | url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Novakova-6/publication/302928937_The_personal_names_in_Slovakia_in_the_13th_century/links/573376c508ae9f741b261454/The-personal-names-in-Slovakia-in-the-13th-century.pdf | title = Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. | last = Nováková | first = Mária | date = 2010-06-30 | publisher = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie | access-date = 2023-12-08 | quote = }}</ref> Tiež: * Finzi (zrejme rod).<ref name="finzi"/> Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako ''šikovný'' / ''zručný''. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorý bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie<ref>{{cite web | url = https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ | title = Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva | last = Bučko | first = Peter }}</ref> stražiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,<ref>{{cite web | url = https://myslovakia.sk/sk/medziansky-hradok | title = Medziansky hrádok }}</ref> Hanušovciach nad Topľou a Medzianky<ref>{{cite web | url = https://www.legendarium.info/vylet/hrad-medzianky | title = Hrad Medzianky }}</ref>). == Miesta == * Fintice, okres Prešov, Slovensko, * Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,<ref name="Vynohradiv">CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92</ref> * Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,<ref>{{cite web | url = https://www.mainz.de/leben-und-arbeit/stadtteile/finthen/finthen.php | title = Willkommen im Stadtteil Finthen | publisher = Landeshauptstadt Mainz | access-date = 2025-01-19 }}</ref> * Φιντίας / Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko,<ref name="Φιντίας"/> * Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko * Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,<ref name="Vynohradiv"/> * Finta, chotár, Neverice, Slovensko,<ref name="Vynohradiv"/> * Fîntînița, Moldavsko, * …, * zoznamy: ** [[:w:pl:Fântânele|Fântânele]] (plwiki) == Možné významy == * súvisiace s '''vtákmi''': ** '''''vrabec''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)ping-'' (''malý vták, vrabec''),<ref>[[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finkô|Reconstruction:Proto-Germanic/finkô]] (po anglicky)</ref> ** '''''pinka''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)pingos'' (''pinka''),<ref>[[:wiktionary:en:finch#English|finch#English]] (po anglicky)</ref> ** '''''ďateľ''''': *** zo starej angličtiny ''fina'' (''ďateľ'') + suffix -ta,<ref>[[:wiktionary:en:fina#Old_English|fina]]</ref><ref>[[:wiktionary:en:woodpecker#English|woodpecker]]</ref> * súvisiace s '''vodou''': ** '''ryba''': *** Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je ''Finta'' (maďarsky, ukrajinsky a rusky) a ''Finte'' (nemecky),<ref>{{cite web | url = https://www.mpsr.sk/resources/documents/2028.xlsx | title = 2028.xlsx }}</ref> *** U nás by alóza finta nemala žiť,<ref>{{cite web | url = https://www.srz-ds.sk/atlas-ryb | title = Atlas rýb | website = www.srz-ds.sk }}</ref><ref>{{cite web | url = https://fishbase.mnhn.fr/summary/SpeciesSummary.php?id=5355&lang=english | title = Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad }}</ref> takže by sa mohlo prípadne jednať o '''''alóza neškvrnitá''''' (''Alosa immaculata'', ''Alosa pontica''),<ref>{{cite web | url = https://fish-commercial-names.ec.europa.eu/fish-names/commercial-designations_sk?ms=SK | title = Slovensko - Obchodné označenia | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** škotský ''finnack'', ''finnoc'', ''finner'' – „biely pstruh“,<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=vxkAAAAAYAAJ&pg=PT169&dq=finner&lr=&ei=r6kZSvaCNobYMYSO-KIJ&redir_esc=y#v=onepage&q=finner&f=false | title = An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals | last = Jamieson | first = John | date = 1818 }}</ref> *** súvis s rybolovom? (?), ** '''plutva''': *** stará angličtina ''finn'',<ref name="etymonline-fin">{{cite web | url = https://www.etymonline.com/word/fin | title = Origin and history of fin | website = etymonline.com }}</ref> *** pragermančina ''*finno'',<ref name="etymonline-fin"/> ** '''prameň''', '''tiecť''', '''vytekať''', '''prúdiť''': *** z pra-západnej nemčiny ''finþan'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|Proto-West Germanic/finþan]] (po anglicky)</ref> *** z praindoeurópskeho ''pent-'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|Proto-Indo-European/pent-]] (po anglicky)</ref> *** z latinského fons<ref>[[:wiktionary:fons#Latin|fons#Latin]] (po anglicky)</ref> → fontana,<ref>[[:wiktionary:fontana#Latin|fontana#Latin]] (po anglicky)</ref> *** Z latinského fio<ref>[[:wiktionary:en:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> → na rumunské ființă,<ref>[[:wiktionary:en:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** gótsky [[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽]] (po anglicky), *** dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);<ref>[[:w:de:Mainz-Finthen|Mainz-Finthen]] (po nemecky)</ref> *** rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;<ref>[[:wiktionary:en:fântână#Romanian|fântână#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** podobné so slovenským slovom ''fontána'', **'''močiare''', '''bažina''': *** stará horná nemčina ''fenni'',<ref name="ancestry-fenn">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fenn | title = Fenn Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** stredodolná nemčina a starofrízština ''fenne'',<ref name="ancestry-fenn"/> *** možno narážka na terén a ''lužné lúky a lesy'' (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),<ref>{{cite web | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.05064262694256&lng=21.28843477764502&map=VM2 | title = Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839 | access-date = 2023-10-18 }}</ref><ref>[[:w:sk:Fintice#Záplavy|Fintice#Záplavy]]</ref> ***Fintau, Nemecko<ref>[[:w:de:Fintau|Fintau]] (po nemecky)</ref> – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva; ***Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,<ref>[[:w:de:Fintel|Fintel]] (po nemecky)</ref><ref>{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fintel | title = Fintel Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;<ref>{{cite web | url = https://www.openstreetmap.org/way/1071987913 | title = Cesta: Fintavägen (1071987913) | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;<ref>[[:w:de:Fintlandsmoor|Fintlandsmoor]] (po nemecky)</ref> ** '''plač''': *** slovinský ''finčica'' – ženský „hanblivý“/prúderný plač;<ref name="sl-1891">{{cite web | url = https://archive.org/details/slovenskonemkisl01pletuoft/page/200/mode/2up?view=theater | title = Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik | last = Pleternik | first = Makso | date = 1891 }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:weiblich#German|weiblich#German]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:Scham|Scham]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:shame|shame]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bashfulness|bashfulness]] (po anglicky)</ref> '''„k cieľu“''', '''„pri cieli“''': * kampidská sardínčina ''finza(s)'',<ref>https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_KTtwV0X6jo8C/page/28/mode/2up?q=finza | title = Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von | last = Friedrich | first = Diez | date = 1870 }}</ref> *'''cesta'''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> *'''nájsť''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> ** z prazápadnej nemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref name="finþan">[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|*finþan]] (po anglicky)</ref> ** z pranemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finþaną|*finþaną]] (po anglicky)</ref> ** bavorský ''fint'' znamená významovo ''nájsť'',<ref>[[:w:de:Bairisch|Bairisch]] (po nemecky)</ref> ** gótsky ''fintha'' znamená ''nájsť'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/sitzungsberichte1882knig/page/38/mode/2up?q=finde | title = Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag | author = Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary) | date = 1883 }}</ref><ref>{{cite web | url = https://germanic.ge/en/got/word/fin%C3%BEan/ | title = finþan | author = Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon }}</ref> ** zo starej irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,<ref>[[:wiktionary:en:rofinnadar#Old_Irish|rofinnadar#Old_Irish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:discover|discover]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:find_out|find_out]] (po anglicky)</ref> *'''lovec, zberač''':<ref name="fini"/> ** stará nemčina ''*fenthan'' – „hľadať pešo“,<ref name="fini">Maixner, Miroslav. [https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY]. 2011</ref> ** pragermančina [[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finnaz|finnaz]] (''chodiť pešo''),<ref name="Finn">[[:wiktionary:en:Finn|Finn]] (po anglicky)</ref> ** stará norčina [[:wiktionary:en:finnr|finnr]] (''lovec, zberač''),<ref name="Finn"/> '''päť''': * zo stredno-hornej nemčiny ''vünf'',<ref name="mhn-vinf">[[:wiktionary:vinf#Mòcheno|vinf#Mòcheno]] (po anglicky)</ref> * v jazyku Mòcheno (v Taliansku) ''vinf'' značí päť,<ref name="mhn-vinf"/><ref>[[:w:Mòcheno language|Mòcheno language]] (po anglický)</ref> '''podvodník''': * slovinsky ''finka'' – prasa, svina (pri hre),<ref name="sl-1891"/> '''trik''': * súčastné europské jazyky (napr. v športe), '''výmysel''': * zo staršej slovenčiny,<ref>{{cite web | url = https://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/fi/Finta.png | title = Finta.png }}</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_baZZAAAAcAAJ/page/4368/mode/2up | title = Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum | last = Bernolák | first = Anton | date = 1825 | publisher = Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae }}</ref> '''skrytý''': * v berberskom jazyku názov oázy ''Fint'' znamená ''skryté'',<ref>{{cite web | url = https://www.sudmaroc-hotel-terrassedesdelices.com/l-oasis-de-fint-1/ | title = L'Oasis de Fint | date = 2023-10-18 }}</ref> '''„strážisko“''': * latinské ''finita'' ako tvar slova ''finitus'' – '''hraničná''',<ref>[[:wiktionary:en:finita#Latin|finita#Latin]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:finitus#Latin|finitus#Latin]] (po anglický)</ref> * zo starej angličtiny ''finta'' – '''hraničné územie''', '''družina'''/'''posádka''', '''sledovať''';<ref name="sa-1">[[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta#Old_English]] (po anglicky)</ref><ref name="sa-2">[[:wiktionary:en:tail#Etymology_1|tail#Etymology_1]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:tailing#Noun|tailing#Noun]] (po anglický)</ref> * španielsky ''finca'' – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,<ref>[[:wiktionary:en:finca#Spanish|finca#Spanish]] (po anglický)</ref> '''(o)zdobiť''', „'''pačiť sa'''“: * zo slovenského ''fintiť'', * možno odvodené z latinského ''fingo'',<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> * možno odvodené z latinského ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]]</ref> * grecké slovo [https://lexikolefkadas.gr/finta-i/ φίντα] (''fínta'', stredný rod), * ozdobná šálka, viď položku ''šálka'', * '''horenos'''<ref name="prafinta"/> – „namyslený človek, nafúkanec“,<ref>Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok). Heslo ''horenos''.</ref> * dánsky ''finde'' – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti",<ref>{{cite web | url = https://ordnet.dk/ddo/ordbog?query=finde | title = finde | author = Det Danske Sprog- og Litteraturselskab }}</ref> * '''biely''', '''svetlovlasý''': ** zo strednej angličtiny ''Fin(n)''; skrátene poangličené ''Fionn'', skratené ''Finn'', z pôvodného gálskeho ''Ó Finn'' – ''Fionn potomok'',{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/finn | title = Finn Surname Meaning | author = Ancestry }} '''uskutočňovať''', '''stať sa''', '''byť''': * latinsky ''fiō'',<ref>[[:wiktionary:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> * (prenesene) latinsky ''fin'' – „rámeno“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bim_eighteenth-century_a-classical-dictionary-o_grose-francis-f-a-s_1785/page/n81/mode/2up | title = A classical dictionary of the vulgar tongue. | author = Grose, Francis, F. A. S. | date = 1785 }}</ref> * rumunsky ''fi'' – byť,<ref>[[:wiktionary:fi#Romanian|fi#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființă'' [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,<ref>[[:wiktionary:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființa'' [fiinca] – „existovať“,<ref>[[:wiktionary:ființa#Romanian|ființa#Romanian]] (po anglicky)</ref> '''páska''': * portugálsky ''cinta'' [finta],<ref>[[:wiktionary:cinta#Spanish|cinta#Spanish]] (po anglicky)</ref> '''šikovný''', '''osláviť''', '''brondzový''': * stará gotčina ''𐍆𐌹𐌽'' (''fin'') – [[:w:en:nomina sacra|nomina sacra]] ''lord'' (vo význame ''pán'', ''vládca'' alebo ''majster''),<ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic|𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:lord#English|lord#English]] (po anglicky)</ref> * stará francúzština ''fin'':<ref>https://www.jeantosti.com/noms/f2.html</ref> ** pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“, ** 14. storočie: ''šikovný''; ** 15. storočí: ''malý'',''malicherný'';<ref group="Pozn.">Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.</ref>.<ref>[[:wiktionary:en:petit|petit]] (po anglicky)</ref> * stará francúzština a stredna angličtina ''fin(e)'' – „výborný príjemný čestný dokonalý“,<ref name="ancestry-fine">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fine | title = Fine Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> * latinsky ''finis'' – „dokonalý vynikajúci“,<ref name="ancestry-fine"/> * z jidiš ''Finzi'',<ref name="finzi">{{cite web | url = https://www.jewishencyclopedia.com/articles/6124-finzi | title = FINZI | author = JewishEncyclopedia.com | date = 1989 }}</ref> * egyptský Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,<ref>[[:w:en:Phinehas|Phinehas]] (po anglicky)</ref> * z hebrejského ''פִּינְחָס‎''/''Pinchas'',<ref>[[:w:en:פינחס|פינחס]] (po hebrejsky)</ref> * španielsky ''pinco'' – „schopný preniknúťs veľkou intenzitou“,<ref>[[:wikt:en:finco#Portuguese|finco#Portuguese]] (po anglicky)</ref> * „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“: ** zo starej angličtiny '''finta''' znamenajúc:<ref name="sa-1"/> *** „tail“ – slovenský „chvost“,<ref name="sa-2"/> „časť“ (niečoho), *** „sequence“ – slovenský „sekvencia“, *** „result“ – slovenský „výsledok“, * v slovenčine: ** „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentý / nad očakávanie / dôsledne spravený.“), '''rozseknúť''', '''rozštiepiť''': * latinské ''findo'', * praindoeurópske ''*bʰinédti'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/bʰinédti|Proto-Indo-European/bʰinédti]] (po anglicky)</ref> '''„vzácne“ drevo''': * praindoeurópske ''*finьtъ'' – tujový:<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/etymologicky-slovnik-jazyka-staroslovenskeho/ESJS_3/page/170/mode/2up | title = Etymologický slovník jazyka staroslověnského | author = E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková | date = 1989 }}</ref> ** zaznamenané iba v súvistlosti s drevom, ** možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo, ** možno narážka na stromy<ref>{{cite web | url = https://www.fintice.sk/o-obci-fintice.html | title = O obci Fintice | author = Obecný úrad Fintice }}</ref> ako ''javor horský'' a ''lipa malolistá'' v katastri obce, '''súvis s peniazmi''': * „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=gYtvAwAAQBAJ&pg=PA716&lpg=PA716&dq=family+finta&source=bl&ots=D0_xpvopM0&sig=ACfU3U1xPOG4gFw5UGpVI2Y4cq86bRP13w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdvfGj8aKEAxUWi_0HHdodA384PBDoAXoECAkQAQ#v=onepage&q=family%20finta&f=false | title = A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots | last = Roberts | first = Edward Arthur | date = 2014 }}</ref> * podobné so: ** srbsko-chorvatský ''funta''/''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:funta#Serbo-Croatian|funta#Serbo-Croatian]]</ref><ref>[[:wiktionary:фунта#Serbo-Croatian|фунта#Serbo-Croatian]]</ref><ref>{{cite web |url=https://ensk.dict.cc/?s=currency |title=dict.cc &#124; currency &#124; English-Slovak Dictionary |website=dict.cc |publisher=Paul Hemetsberger}}</ref> ** macedonský ''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунта#Macedonian|фунта#Macedonian]] (po anglicky)</ref> ** ruský ''фунт'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунт#Russian|фунт#Russian]] (po anglicky)</ref> ** ukrainský ''фунт'' – libra alebo jednotka váhy, množstva,<ref>[[:wiktionary:фунт#Ukrainian|фунт#Ukrainian]] (po anglicky)</ref> ** jidiš ''פֿונט''/''funt'' – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),<ref>[[:wiktionary:פֿונט#Yiddish|פֿונט#Yiddish]]</ref> ** armenský ''ֆունտ''/''funt'' – libra alebo jednotka váhy,<ref>[[:wiktionary:ֆունտ#Armenian|ֆունտ#Armenian]] (po anglicky)</ref> '''krivý''', '''ohnutý''' * z maďarského slova ''finta'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/magyaroklevlsz00szamuoft/page/124/mode/2up?q=FINTA | title = Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula | last = Szamota | first = István | last2 = Zolnai | first2 = Gyula | date = 1210 | publisher = Budapest V. Hornyánszky }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:curvus|curvus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bent#English|bent#English]] (po anglicky)</ref><ref name="hu-1886">{{cite web | url = https://archive.org/details/englishhungarian02bizo/page/156/mode/2up | title = English-Hungarian dictionary | last = Bizonfy | first = Ferencz | date = 1886 }}</ref> * zo starej angličtiny ''finta'',<ref name="sa-1"/><ref name="sa-2"/> * tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,<ref>[[:w:ro:Finteușu_Mare,_Maramureș|Finteușu_Mare, Maramureș]] (po rumunsky),</ref> '''skalnatý''': * z maďarského slova ''finta'',<ref name="hu-1886"></ref> '''poľovník'''/'''ľovec''': * stará horná nemčina ''vende'',<ref>[[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (ethnonym)]] (po anglicky).</ref> * „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,<ref group="Pozn.">Prvá časť slova ''scric'' znamená ''lyžovať''. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer)</ref><ref>{{cite web | url = https://snl.no/skridfinner | title = skridfinner | author = Store norske leksikon }} (po nórsky).</ref> '''nôž''': * poľsky ''finka'' – puzdrový nôž, <ref>[[:wiktionary:finka#Polish|finka#Polish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Sheath_knife|Sheath knife]] (po anglicky)</ref> '''klam''', '''lesť''':<ref>Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=finta&s=exact&c=v785&cs=&d=hssj# finta])</ref> * zo slovenského slova ''finta'', '''pasca''': * grécky [https://www.slang.gr/lemma/13317-finta φίντα] (''fínta''), ''botanické významy:'' * '''absint''' (nápoj) alebo '''[[:w:sk:Palina pravá|Palina pravá]]''' (''Artemisia absinthium''),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=JrbKqL-w5tAC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=fyntha+latin&source=bl&ots=R7y5pNmEuz&sig=ACfU3U1YM7F4RYhFTGT1otBPF74flt9RBA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiljNjg2YKAAxUX7qQKHS8mD-s4ChDoAXoECB4QAw#v=onepage&q=fyntha&f=false | title = Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1 | last = Antonini | first = Annibale | date = 1770 }}</ref><ref>[[:wiktionary:assenzio|assenzio]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Absinthe|Absinthe]] (po anglicky)</ref> * ''Suncia''<ref name="dmi">{{cite web | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_24?fpcmeno=zahradne | title = Historický schematizmus slov. farností | website = www.dominikani.sk | access-date = 2023-10-18 }}</ref> – v stredovekej latinčine '''''[[:w:sk:Valeriána_lekárska|Valeriána lekárska]]''''' (''Valeriana officinalis''),<ref>Ferrari V., 2016 - [https://bibliotecadigitale.provincia.cremona.it/monografie/download/monografia_11.pdf Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico], “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.</ref> '''uzdraviť:''' * ''„zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“'' – t. j. vyliečiť sa, * Cethern mac Fintain (Írska mytológia),<ref>[[:w:Cethern_mac_Fintain|Cethern mac Fintain]] (po anglicky)</ref> '''skok''', '''skákanie''': * maďarsky ''finz'' a príbuzne slová,<ref>{{cite web | url = http://misc.bibl.u-szeged.hu/25180/1/015_020_001-175.pdf | title = A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI. | author = Fábián István | date = 1853 | access-date = 2025-01-22 }}</ref> '''zabávači/šašovia:''' * maď. ''fintorog'', ''fintur'', ''fintor'' – slov. grimasa,<ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fintor#Hungarian|fintor#Hungarian]] (po anglicky)</ref><ref>Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo [https://library.hungaricana.hu/en/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=460&layout=s Fintor]) (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar duda|Magyar duda]] (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref> * ''Fruncta'' – stará francúzština ''frunce'' = ''fronce'' (''mračiť sa'', ''chmúriť sa'') + suffix ''-ta'',<ref name="dmi"/><ref>[[:wiktionary:en:frunce#Old_French|frunce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fronce#Old_French|fronce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:froncer#French|froncer#French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:scowl|scowl]] (po anglicky)</ref><ref>Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kaboni%C5%A5&s=exact&c=4777&cs=&d=sss# kaboniť]</ref> '''ako „urážka“/„žart“''' (?): * v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/acompletedictio00rykagoog/page/54/mode/2up?view=theater | title = A complete dictionary English and Polish and Polish and English | last = Rykaczewski | first = Erazm | date = 1849 }}</ref> '''šálka'''/'''hrnček''':<ref>[[:wiktionary:tr:fincan#Türkçe|finka]] (po tatarsky)</ref> * perský <span lang="fa">پنگان</span> (pingān),<ref name="sh_findžan"/> * arabský <span lang="ar"> فِنْجَان</span> (finjān),<ref name="sh_findžan"/> * srbsko-chorvátsky ''findžan'',<ref name="sh_findžan">[[:wiktionary:en:findžan#Serbo-Croatian|findžan]] (po anglicky)</ref> * ukrajinsky ''фінджа''/''findža'',<ref>[[:wiktionary:фінджа#Ukrainian|фінджа]] (po anglicky)</ref> * slovenské nárečia ''findža''.<ref>{{cite web | url = https://narecie.sk/find%C5%BEa | title = Slovo findža }}</ref> '''Fínec''': * [[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (etnonymum)]] (po anglicky). == Poznámky == <References group="Pozn."/> == Pozri tiež == * [http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES'') * {{cite web |url=https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf |title=KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY |last=Maixner |first=Miroslav }} * {{cite web |url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN |title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN |last=Blanár |first=Dominik }}, * [[:wiktionary:en:Fintan|Fintan]] (meno, po anglicky), * stará angličtina: [[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta]] (po anglicky), * [[Etymológia_slov#fín_(slovenský),_Finn_(anglický),_finnr_(stará_norčina),_Finnic_(angličtina)|fín (slovenský), Finn (anglický), finnr (stará_norčina), Finnic (angličtina)]]. * [https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ Bučko, Peter. Románske Obyvateľstvo v Štruktúrach Uhorského Kráľovstva (Slovak).] == Referencie == <References/> [[Category:SK/Etymológia]] [[Category:SK/Fintice]] [[Category:SK/Pomenovanie]] stti9mer0vllqhk0gjxpm1vdwyqqg6z 0 51860 384224 383796 2026-05-12T16:32:04Z ~2026-28666-18 55504 384224 wikitext text/x-wiki Колекционерството е начин за събиране на украшения. ==Колекции== Колекциите са група от украшения по тема, достъпно в определен период от време. Ако всички украшения навреме са събрани, ще се спечели награда. Има награди, които се печелят в праговете. ==Списък== *рокендрол рожден ден (юни 2024) - единадесет украшения *надпис Хей Дей (юни 2024) - шест украшения *летен базар (юли 2024) - десет украшения *басейн (юли 2024) - десет украшения *летни шампиони (август 2024) - дванадесет украшения *летни игри (август 2024) - шест украшения *аквариум (август 2024) - пет украшения *уютна есен (септември 2024) - дванадесет украшения *посрещане на есента (септември 2024) - седем украшения *Октоберфест (септември 2024) - осем украшения *призрачен пейзаж (октомври 2024) - десет украшения *Хелоуин (октомври 2024) - тринадесет украшения *зимата идва (ноември 2024) - девет украшения *вечеря в Деня на благодарността (ноември 2024) - шест украшения *пир в Деня на благодарността (ноември 2024) - девет украшения *зимни празници (декември 2024) - девет украшения *празнично веселие (декември 2024) - шест украшения *празнична атмосфера (декември 2024) - девет украшения *зимни забави (януари 2025) - шест украшения *съзерцание и хармония (януари 2025) - шест украшения *Година на змията (януари 2025) - шест украшения *Милион червени рози (февруари 2025) - шест украшения *сладки сърца (февруари 2025) - девет украшения *голям карнавал (февруари 2025) - шест украшения *пролетно настроение (март 2025) - девет украшения *пролетни цветя (март 2025) - девет украшения *търсене на шоколадови яйца (април 2025) - дванадесет украшения *Ден на Земята (април 2025) - девет украшения *златна седмица (април 2025) - девет украшения *ква-ква (април 2025) - дванадесет украшения *пищно цъфтене (май 2025) - дванадесет украшения *плет Хей Дей (май 2025) - шест украшения *пчелно събитие (май 2025) - шест украшения *тринадесет рожден ден (юни 2025) - тринадесет украшения *хипарско парти (юни 2025) - четиринадесет украшения *поход с Грег (юни 2025) - девет украшения *уестърн (юли 2025) - девет украшения *почивка в Дивия запад (юли 2025) - шест украшения *тропическо настроение (юли 2025) - шест украшения *грижа за животни (август 2025) - дванадесет украшения *лятно веселие (август 2025) - девет украшения *събиране на реколта (август 2025) - девет украшения *селски живот (септември 2025) - девет украшения *беритба на ябълките (септември 2025) - шест украшения *призрачен Хелоуин (октомври 2025) - дванадесет украшения *пакост или лакомство (октомври 2025) - шест украшения *страшни признаци (октомври 2025) - шест украшения *Хелоуин с призраци (октомври 2025) - специална колекция - единадесет признака *Ден на мъртвите (октомври-ноември 2025) - шест украшения *към Луната (ноември 2025) - дванадесет украшения *огнище и жътва (ноември 2025) - шест украшения *празничен сезон (декември 2025) - дванадесет украшения *в леда (декември 2025) - девет украшения *празничен лай (декември 2025) - специална колекция - десет кучета (пет хъскита и пет маламута) *ново начало (януари 2026) - дванадесет украшения *заснежени дървета (януари 2026) - девет украшения *снежна безметежност (януари 2026) - шест украшения *във въздуха витае любовта (февруари 2026) - дванадесет украшения *сила на любовта (февруари 2026) - девет украшения *Година на коня (февруари 2026) - шест украшения *лунна нощ в пустиня (февруари 2026) - девет украшения *жени в историята (март 2026) - девет украшения *фестивал на боите (март 2026)- шест украшения *символи (март 2026) - шест украшения *пролетни букви (март 2026) - шест украшения *шоколадови зайци (април 2026) - девет украшения *мила охота за яйца (април 2026) - дванадесет украшения *нашествие на пиленца (април 2026) - специална колекция - седем пиленца *нашествие на големи пиленца (април 2026) - десет украшения *спокоен ручей (април 2026) - дванадесет украшения *Ден на земята (април 2026) - девет украшения *мечти под глицинията (май 2026) - шест украшения *златен фестивал (май 2026) - шест украшения *гладни агнета (май 2026) - шест украшения *мирни пасища (май 2026) - девет украшения [[Category:Хей Дей]] [[Category:BG]] 9ze0xy2eefypqj49rxyk9o5jdz2varu