विकिपीडिया
bhwiki
https://bh.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A5%8D%E0%A4%AF_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE
MediaWiki 1.46.0-wmf.24
first-letter
मीडिया
विशेष
वार्तालाप
प्रयोगकर्ता
प्रयोगकर्ता वार्ता
विकिपीडिया
विकिपीडिया वार्ता
चित्र
चित्र वार्ता
मीडियाविकि
मीडियाविकि वार्ता
टेम्पलेट
टेम्पलेट वार्ता
मदद
मदद वार्ता
श्रेणी
श्रेणी वार्ता
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
उत्तर प्रदेश
0
4349
790811
790088
2026-04-24T21:47:10Z
InternetArchiveBot
25596
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
790811
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox state
| name = उत्तर प्रदेश
| official_name =
| type = [[भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|राज्य]]
| image_skyline = {{Photomontage
| photo1a = Taj Mahal (105136313).jpeg
| photo2a = PremMandirSideViewFromCanteen.jpg
| photo2b = 62 Fatehpur Sikrí 11.jpg
| photo3a = India-5163 - Flickr - archer10 (Dennis).jpg
| photo3b = Manikarnika Cremation Ghat, Varanasi.jpg
| photo4a = On the banks of New Yamuna bridge, Allahabad.jpg
| spacing = 1
| color_border = black
| color = black
| size = 260
| foot_montage = From top, left to right:<br />[[Taj Mahal]], Prem Mandir in [[Vrindavan]], [[Fatehpur Sikri]], [[Sarnath]], [[Manikarnika Ghat]], [[New Yamuna Bridge]]
}}
| image_shield = Seal of Uttar Pradesh.png
| image_caption = बीच में: [[बनारस]] क मुंशी घाट; ऊपर से घड़ी के दिसा में: [[ताज महल]]; [[काशी विश्वनाथ मंदिर]]; बुलंद दरवाजा; एत्मादुदौला के मकबरा; [[इलाहाबाद]] में [[नया यमुना पुल]]; [[सारनाथ]] में धम्मेक स्तूप; प्रेम मंदिर, मथुरा; [[इलाहाबाद विश्वविद्यालय]]
| seal_alt =
| image_map = India UP.svg
| image_map1 = India_Uttar_Pradesh_location_map.svg
| map_caption = भारत में लोकेशन
| coordinates = {{coord|26.85|80.91|region:IN-UP_type:adm1st|display=inline,title}}
| coor_pinpoint =
| coordinates_footnotes =
| subdivision_type = देस
| subdivision_name = {{flag|भारत}}
| established_title = राज्य के दर्जा
| established_date = 26 जनवरी 1950
{{hidden end}}
| parts_type = [[उत्तर प्रदेश के जिला सभ के लिस्ट|जिला]]
| parts_style = para
| p1 = [[उत्तर प्रदेश के जिला सभ के लिस्ट|75]]<ref name="GOI_2011" />
| seat_type = राजधानी
| seat = [[लखनऊ]]
| government_footnotes =
| governing_body = उत्तर प्रदेश सरकार
| leader_title = राज्यपाल
| leader_name = [[आनंदी बेन पटेल]]<ref>{{cite news|title=Anandiben Patel sworn-in as UP governor|url=https://economictimes.indiatimes.com/news/politics-and-nation/anandiben-patel-sworn-in-as-up-governor/articleshow/70431152.cms|accessdate=3 अगस्त 2019|agency=पीटीआइ|publisher=दि इकोनामिक टाइम्स|date=29 जुलाई 2019}}</ref>
| leader_title1 = मुख्यमंत्री
| leader_name1 = [[आदित्यनाथ|योगी आदित्यनाथ]] ([[भारतीय जनता पार्टी|भाजपा]])
| leader_title2 = [[उत्तर प्रदेश बिधानसभा|बिधानसभा]]
| leader_name2 = {{Plainlist|
* दू सदनी
* [[उत्तर प्रदेश बिधानपरिषद|बिधानपरिषद]] 100
* [[उत्तर प्रदेश बिधानसभा|बिधानसभा]] 404
}}
| leader_title3 = [[भारतीय संसद|संसद सीट]]
| leader_name3 = {{Plainlist|
* [[राज्यसभा]] 31
* [[लोकसभा]] 80
}}
| leader_title4 = हाइकोर्ट
| leader_name4 = [[इलाहाबाद हाइकोर्ट]]
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 240928
| area_note =
| area_rank = [[रकबा के आधार पर भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|4था]]
| elevation_footnotes =
| elevation_m =
| population_footnotes = <ref name="GOI_2011">{{cite web|title=Statistics of Uttar Pradesh|url=http://upgov.nic.in/upstateglance.aspx|work=Census of India 2011|publisher=UP Government|date=1 मार्च 2011|accessdate=31 जुलाई 2012|archive-date=2012-04-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20120426235914/http://upgov.nic.in/upstateglance.aspx|url-status=dead}}</ref>
| population_total = 199281477
| population_as_of = 2011
| population_rank = 1
| population_density_km2 = auto
| population_note =
| population_demonym =
| demographics_type1 = भाषा
| demographics1_title1 = ऑफिशियल
| demographics1_info1 = [[हिंदी भाषा|हिंदी]]
| demographics1_title2 = दूसर ऑफिशियल
| demographics1_info2 = [[उर्दू]]
| demographics1_title3 = अन्य लोकल
| demographics1_info3 = [[भोजपुरी]], अवधी
| timezone1 = [[भारतीय मानक समय|आइएसटी]]
| utc_offset1 = +05:30
| blank_name_sec1 = एचडीआइ
| blank_info_sec1 = {{increase}} 0.5415 (<span style="color:#FFA500;">medium</span>)
| blank1_name_sec1 = एचडीआइ रैंक
| blank1_info_sec1 = 18<sup>वाँ</sup> (2007-08)
| blank_name_sec2 = साक्षरता
| blank_info_sec2 = {{Plainlist|
* 69.72%
* 79.24% (पुरुष)
* 59.26% (महिला)
}}
| area_code_type = UN/LOCODE
| area_code = IN-UP
| registration_plate = UP 01—XX
| website = [http://www.up.gov.in/ www.up.gov.in]
| footnotes =
}}
'''उत्तर प्रदेश''' [[भारत]] क सभसे ढेर जनसंख्या वाला राज्य आ दुनिया में सभसे ढेर जनसंख्या वाला देस-उपबिभाग बाटे। भारतीय उपमहादीप के [[उत्तर भारत|उत्तरी]]-बिचला इलाक में पड़े वाला एह राज्य के कुल आबादी लगभग 200 मिलियन (20 करोड़)बाटे। [[लखनऊ]] एह राज्य के राजधानी हवे।
ब्रिटिश andi Mandi Sandi kidney yeh de kha w/o or us ji maa randiशासन के दौरान 1 अप्रैल 1937 के यूनाइटेड प्रोविंस के नाँव से ई प्रदेश के रूप में बनावल गइल आ आजादी के बाद 1950 में एकर नाँव बदल के '''उत्तर प्रदेश''' रखाइल। 9 नवंबर 2000 के एह राज्य से उत्तरी पहाड़ी इलाका के अलग क के [[उत्तराखंड|उत्तरांचल]] (अब उत्तराखंड) राज्य बनल। वर्तमान में, प्रशासन खातिर ई अठारह गो मंडल आ 75 जिला में बिभाजित कइल गइल बा।
भूगोलीय रूप से ई राज्य [[सिंधु गंगा के मैदान|गंगा के मैदान]] के सपाट हिस्सा में स्थित बा आ इहाँ उष्णकटिबंधीय मानसूनी जलवायु पावल जाले। राज्य के पछिम ओर [[राजस्थान]]; उत्तर-पच्छिम में [[हरियाणा]], [[दिल्ली]] आ [[हिमाचल प्रदेश]]; उत्तर में [[उत्तराखंड]] आ [[नेपाल]]; पूरुब ओर [[बिहार]] आ दक्खिन ओर [[मध्य प्रदेश]] बाड़ें; जबकि एकदम दक्खिन-पूरुब के छोर पर एकर कुछ सीमा [[झारखंड]] आ [[छत्तीसगढ़]] के साथ भी सटल बा। कुल 243,290 बर्ग किलोमीटर (93,933 बर्गमील) रकबा वाला ई राज्य भारत के 7.33% भाग हवे आ चउथा सबसे बड़ राज्य भी हवे।
अर्थब्यवस्था के आकार के मामिला में ई भारत के तीसरा सभसे बड़ राज्य बा जहाँ जीडीपी ₹9,763 बिलियन (US$150 बिलियन) बाटे। खेती आ सर्विस क्षेत्र प्रमुख आर्थिक कामकाज बाड़ें; सर्विस सेक्टर में परिवहन, पर्यटन, होटल, अचल संपत्ति, इंशोरेंस आ फाइनेंस संबंधी चीज सामिल बाटे। [[गाजियाबाद, उत्तर प्रदेश|गाजियाबाद]], [[बुलंदशहर]], [[कानपुर]], [[गोरखपुर]], [[इलाहाबाद]], [[भदोही]], [[रायबरेली]], [[मुरादाबाद]], [[बरेली]], [[अलीगढ़]], [[सोनभद्र]], आ [[बनारस]] एह राज्य में औद्योगिक रूप से महत्व वाला शहर बाने।
प्राचीन आ मध्य्कालीन दौर में उत्तर प्रदेश ताकतवर राज सभ के भूमि रहल बा। इहाँ प्राकृतिक आ इतिहासी पर्यटन के कई जगह बा जइसे की [[आगरा]], बनारस, [[कौशांबी]], [[बलियाँ]], श्रावस्ती, गोरखपुर, [[कुशीनगर]], लखनऊ, इलाहाबाद वगैरह। धार्मिक रूप से [[हिंदू धर्म]] के सबसे प्रमुख शाखा वैष्णव मत के दू गो अवतार [[राम]] आ [[कृष्ण]] एही राज्य में पैदा भइल बतावल जालें आ [[अजोध्या]] आ [[मथुरा]] प्रसिद्ध धार्मिक तीर्थ हवें। गंगा के तीरे बसल बनारस आ गंगा आ यमुना नदी के संगम पर मौजूद इलाहाबाद के हिंदू धरम में बहुत महत्व बा। दूर उत्तर-पूरुब कोना पर मौजूद गोरखपुर नाथ सम्प्रदाय के संस्थापक [[गोरखनाथ]] के भूमि मानल जाले।
== इतिहास ==
=== आदिकाल ===
शिकार आ भोजन संग्रह करे वाला आदिम मनुष्य लोग के उपस्थिति एह इलाका में रहल जहाँ आज के उत्तर प्रदेश बा<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=gMoJj-0Z94UC&pg=PA69|page=69|title=Recent Advances in Indo-Pacific Prehistory: proceedings of the international symposium held at Poona |author=Virendra N. Misra, Peter Bellwood|isbn=90-04-07512-7|accessdate=23 July 2012|year=1985}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=r4s-YsP6vcIC&pg=PA58|page=58|title=The Rise of Civilization in India and Pakistan|author=Bridget Allchin, Frank Raymond Allchin|publisher=Cambridge University Press|isbn=0-521-28550-X|accessdate=23 July 2012|date=29 July 1982}}</ref><ref>{{cite book |author1=Hasmukhlal Dhirajlal Sankalia |author2=Shantaram Bhalchandra Deo |author3=Madhukar Keshav Dhavalikar |date=1985 |title=Studies in Indian Archaeology: Professor H.D. Sankalia Felicitation Volume |url=https://books.google.com/books?id=35DP1Z-2dnYC&pg=PA96 |publisher=Popular Prakashan |page=96 |isbn=978-0-86132-088-2}}</ref> आ अनुमान बा की ई लोग<ref>Confidence limits for the age are 85 (±11) and 72 (±8) thousand years ago.</ref> 85,000 से 72,000 साल पहिले इहाँ रहे। इहाँ से पुरापाषाणकाल के चीज भी मिलल बा जे 21,000–31,000 साल पुरान बतावल गइल बा<ref>{{cite journal|last1=Gibling|first1=Sinha|last2=Sinha|first2=Roy|last3=Roy|first3=Tandon|last4=Tandon|first4=Jain|last5=Jain|first5=M|title=Quaternary fluvial and eolian deposits on the Belan river, India: paleoclimatic setting of Paleolithic to Neolithic archeological sites over the past 85,000 years|journal=Quaternary Science Reviews|volume=27|page=391|year=2008|doi=10.1016/j.quascirev.2007.11.001|issue=3–4|ref=harv}}</ref> आ मेसोलिथिक/माइक्रोलिथिक जमाना के आदिम लोग के 10550–9550 ईसा पूर्व के बस्ती के अवशेष [[प्रतापगढ़ जिला]] से मिलल बा जेह में पालतू मवेशी, बकरी आ भेड़ पाले आ खेती के सुरुआत के प्रमाण कम से कम 6000 ईसा पूर्व तक ले के मिलल बा जे धीरे-धीरे c. 4000 से 1500 ईसापूर्व ले बिकसित भइल; सिंधु घाटी सभ्यता आ हड़प्पा संस्कृति के दौर से होत वैदिक काल आ लोहा के जुग ले आइल।<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=W6zQHNavWlsC&pg=PA263|publisher=University of Michigan Press|year= 2000|isbn=0-472-11013-6|page=263|title=God-apes and Fossil Men|author=Kenneth A. R. Kennedy|accessdate=23 July 2012}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=r4s-YsP6vcIC&pg=PA119|page=119|publisher=Cambridge University Press|isbn=0-521-28550-X|year=1982|title=The Rise of Civilization in India and Pakistan|author=Bridget Allchin, Frank Raymond Allchin|accessdate=23 July 2012}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.ias.ac.in/jbiosci/nov2001/491.pdf |title=Prehistoric human colonization of India |format=PDF |accessdate=5 April 2012}}</ref>
===प्राचीन जुग===
[[File:Rama in forest.jpg|thumb|upright|left|alt=राम क पेंटिंग, बगल में सीता आ लक्ष्मन भी बाने|राम के बनगमन के दृश्य, सीता आ लछमन के साथ।]]
महाजनपद काल में कोसल राज्य के बिस्तार ओही इलाका में रहे जवन आज के जमाना के उत्तर प्रदेश के सीमा के भीतर आवे ला।<ref name="Sen1999">{{cite book|author=Sailendra Nath Sen|title=Ancient Indian History And Civilization|url=https://books.google.com/books?id=Wk4_ICH_g1EC&pg=PA105|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=1 जनवरी 1999|publisher=New Age International|isbn=978-81-224-1198-0|pages=105–106}}</ref> हिंदू कथा के मोताबिक अवतारी पुरुष राम अजोध्या के राजा रहलन जे कोसल के राजधानी रहे।<ref name="Buck2000">{{cite book|author=William Buck|title=Ramayana|url=https://books.google.com/books?id=vvuIp2kqIkMC|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=1 January 2000|publisher=Motilal Banarsidass Publ.|isbn=978-81-208-1720-3}}</ref> [[कृष्ण]], हिंदू कथा के अन्य पात्र, जिनके महाभारत में प्रमुख भूमिका रहल आ जिनके [[बिष्णु]] के अवतार मानल जाला, उत्तर प्रदेश के मथुरा में पैदा भइल बतावल जालें।<ref name="Sen1999"/> महाभारत के लड़ाई ऊपरी दुआबा आ दिल्ली के आसपास के इलाका में भइल रहल जहाँ कुरु महाजनपद रहल आ पांडव लोग के शासन भइल। इतिहास के हिसाब से कुरु जनपद के काल उहे हवे जे करिया आ लाल माटी के बर्तन वाला जुग हवे, यानि उत्तरी-पच्छिमी भारत में लोहा जुग के सुरुआत, लगभग 1000 ईसा पूर्व के समय।<ref name="Sen1999"/>
दक्खिन भारत पर हमला करे वाला ज्यादातर लोग गंगा के मैदान के इलाका से जरूर गुजरल जेकरा आज के उत्तर प्रदेश कहल जाला। एह इलाका पर कंट्रोल कइल सगरी भारतीय साम्राज्य सभ खातिर बहुत महत्व के चीज रहल बा आ अपना स्थायित्व आ बिकास खातिर सगरी बड़हन साम्राज्य सभ एह इलाका के महत्व दिहले बाने, एह में [[मौर्य साम्राज्य|मौर्य]] (320–200 BC), कुषाण (CE 100–250), गुप्त (350–600), आ गुर्जर-प्रतिहार (650–1036) साम्राज्य के नाँव गिनावल जा सकत बाटे।<ref name="White2010">{{cite book|author=Richard White|title=The Middle Ground: Indians, Empires, and Republics in the Great Lakes Region, 1650-1815|url=https://books.google.com/books?id=fHLfiOZVzmMC|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=8 November 2010|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-1-107-00562-4}}</ref> गुप्त साम्राज्य के तूर देवे वाला हूण आक्रमण के पाछे-पाछे गंगा के मैदान के एह इलाका में कन्नौज के उदय भइल।<ref name="Corporation2007">{{cite book|author=Marshall Cavendish Corporation|title=World and Its Peoples: Eastern and Southern Asia|url=https://books.google.com/books?id=V1pQkwIXTG0C&pg=PA331|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=September 2007|publisher=Marshall Cavendish|isbn=978-0-7614-7631-3|pages=331–335}}</ref> हर्षवर्धन (590–647) के राज में कन्नौज के राजघराना अपना चरम पर पहुँच गइल।<ref name="Corporation2007"/> एह समय ई पंजाब से लेके गुजरात ले आ पूरुब में बंगाल से उड़ीसा ले बिस्तार लिहले रहल।<ref name="Sen1999"/> एह में मध्य भारत के कुछ अइसन इलाका भी शामिल रहल जे [[नर्मदा नदी]] के दक्खिन के इलाका रहल, पूरा गंगा-जमुना मैदान टेम्पलेट एकर भाग रहबे कइल।<ref name="Chopra2003"/> वर्तमान भारत में कई समुदाय बाने जे अपना के एह कन्नौज के राज से फइलल लोग के बंसज बतावे ला।<ref name="Bowman2000"/> हर्ष के मउअति के बाद उनके ई साम्राज्य कई राजघराना सभ में टूट गइल, इनहन पर गुर्जर-प्रतिहार लोग आक्रमण कइल आ शासन कइल, एकरा बाद ई लोग के बंगाल के पाल बंस के भी चुनौती दिहल।<ref name="Chopra2003">{{cite book|author=Pran Nath Chopra|title=A Comprehensive History of Ancient India|url=https://books.google.com/books?id=gE7udqBkACwC&pg=PA196|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=1 दिसंबर 2003|publisher=Sterling Publishers Pvt. Ltd|isbn=978-81-207-2503-4|page=196}}</ref> कन्नौज पर दक्खिनी भारत के राष्ट्रकूट बंस के लोग द्वारा आठवी से दसवीं सदी के बीच भी कई गो आक्रमण भइल।<ref>The History of India by Kenneth Pletcher p.102</ref><ref>The City in South Asia by James Heitzman p.37</ref>
===मध्यकाल आ सुरुआती आधुनिक जुग===
16वीं सदी में, फरगाना घाटी (आधुनिक उजबेकिस्तान) के रहे वाला आ तैमूर आ चंगेज खान के बंसज, [[बाबर]] द्वारा खैबर दर्रा से हो के दक्खिनी एशिया में आक्रमण कइल गइल आ [[मुग़ल साम्राज्य]] के स्थापना भइल जेह में वर्तमान समय के अफगानिस्तान, पाकिस्तान, उत्तर भारत आ बांग्लादेश के हिस्सा आवे लें।<ref>[http://www.ucalgary.ca/applied_history/tutor/islam/empires/mughals/ The Islamic World to 1600: Rise of the Great Islamic Empires (The Mughal Empire)] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20110927121217/http://www.ucalgary.ca/applied_history/tutor/islam/empires/mughals/ |date=27 September 2011 }}</ref> मुग़ल लोग मध्य एशिया के तुर्क लोग के बंसज रहे आ इनहन लोग के बंस में मंगोल पूर्वज लोग के भी मिलावट रहे। मुग़ल काल में उत्तर प्रदेश के इलाका साम्राज्य के हिरदय (हार्टलैंड) नियर बन गइल।<ref name="Bowman2000">{{cite book|author=John Stewart Bowman|title=Columbia Chronologies of Asian History and Culture|url=https://books.google.com/books?id=cYoHOqC7Yx4C&pg=PA273|accessdate=2 अगस्त 2012|year=2000|publisher=Columbia University Press|isbn=978-0-231-11004-4|page=273}}</ref> मुग़ल शासक बाबर आ हुमायूँ [[दिल्ली]] से शासन कइल।<ref name="Schimmel2004">{{cite book|author=Annemarie Schimmel|title=The Empire of the Great Mughals: History, Art and Culture|url=https://books.google.com/books?id=N7sewQQzOHUC|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=5 February 2004|publisher=Reaktion Books|isbn=978-1-86189-185-3}}</ref><ref name="Hindustan)Hiro2006">{{cite book|author1=Babur (Emperor of Hindustan)|author2=Dilip Hiro|title=Babur Nama: Journal of Emperor Babur|url=https://books.google.com/books?id=VW2HJL689wgC|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=1 मार्च 2006|publisher=Penguin Books India|isbn=978-0-14-400149-1}}</ref> साल 1540 में अफगान योद्धा, [[शेर शाह सूरी]] द्वारा मुग़ल बादशाह हुमायूँ के हरा के उत्तर प्रदेश पर अधिकार जमा लिहल गइल।<ref name="Ramirez-Faria2007">{{cite book|author=Carlos Ramirez-Faria|title=Concise Encyclopeida Of World History|url=https://books.google.com/books?id=gGKsS-9h4BYC&pg=PA171|accessdate=2 अगस्त 2012|date=1 January 2007|publisher=Atlantic Publishers & Dist|isbn=978-81-269-0775-5|page=171}}</ref> शेर शाह आ उनके लड़िका इस्लाम शाह द्वारा उत्तर प्रदेश पर ग्वालियर से शासन कइल गइल।<ref name=hindustan>{{cite book|last=Stronge|first=Susan|title=Mughal Hindustan is renowned for its opulence|date=16 अक्टूबर 2012|publisher=The Arts of the Sikh Kingdoms (V&A 1999)|location=London|page=255|url=https://books.google.com/books?id=PVrSYgEACAAJ&dq=hindustan+by+mughal|accessdate=23 July 2012|isbn=9788174366962}}</ref> इस्लाम शाह के मौत के बाद उनके परधानमंत्री हेमू उत्तर प्रदेश के ''डि फैक्टो'' शासक बन गइल अ एह राज में बिहार, मध्य प्रदेश, आ बंगाल के पच्छिमी हिस्सा भी शामिल रहल। हेमू आपन टाइटिल ''हेमचंद्र विक्रमादित्य'' रखलें आ उनके औपचारिक राज्यारोहण दिल्ली के पुराना किला में 7 अक्टूबर 1556 के भइल। पानीपत के दूसरा जुद्ध में हेमू के निधन भइल आ उत्तर प्रदेश पर [[अकबर]] क शासन स्थापित भइल।<ref name="Agrawal1983">{{cite book|author=Ashvini Agrawal|title=Studies In Mughal History|url=https://books.google.com/books?id=AZdCrUxFAHEC&pg=PA30|accessdate=27 July 2012|date=1 January 1983|publisher=Motilal Banarsidass Publ.|isbn=978-81-208-2326-6|pages=30–46}}</ref> अकबर द्वारा [[आगरा]] आ फतेहपुर सीकरी से शासन चलावल गइल।<ref>Fergus Nicoll, ''Shah Jahan: The Rise and Fall of the Mughal Emperor'' (2009)</ref> 18वीं सदी में मुगल साम्राज्य के पतन के बाद खाली जगह के मराठा साम्राज्य द्वारा भरल गइल आ मराठा लोग उत्तर प्रदेश पर हमला कइल जेह में रोहिल्ला लोग हार गइल आ रुहेलखण्ड पर रघुनाथ राव आ मल्हाराव होलकर के शासन हो गइल। मराठा आ रोहिल्ला लोग के बिचा में संघर्ष के अंत भइल 18{{nbsp}}दिसंबर 1788 के, जब नजीबुद्दौला के पोता गुलाम कादिर के महादजी सिंधिया द्वारा हरा के गिरफ्तार क लिहल गइल। 1803 में दूसरा आंग्ल-मराठा जुद्ध के बाद ब्रिटिश ईस्ट इंडिया कंपनी द्वारा मराठा लोग के हरा दिहल गइल आ उत्तर प्रदेश पर [[ब्रिटिश राज|अंग्रेजी राज]] स्थापित हो गइल।<ref>{{cite book
|last = Mayaram
|first = Shail
|title = Against history, against state: counterperspectives from the margins Cultures of history
|publisher = Columbia University Press, 2003
|isbn = 978-0-231-12731-8}}</ref>
====ब्रिटिश राज में====
{{Infobox
| above = उत्तर प्रदेश के नाँव बदलाव आ क्षेत्र बदलाव के समयरेखा<ref>{{Cite web |url=http://www.hindustantimes.com/lucknow/uttar-pradesh-day-how-the-state-was-born-67-years-back/story-Y2JhCTBIo2UuQYvQSTBNgN.html |title=आर्काइव कॉपी के बा |access-date=2017-06-27 |archive-date=2017-05-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170503114407/http://www.hindustantimes.com/lucknow/uttar-pradesh-day-how-the-state-was-born-67-years-back/story-Y2JhCTBIo2UuQYvQSTBNgN.html |url-status=dead }}</ref>
| label2 = 1807 | data2 = सीडेड एंड कॉन्कर्ड प्रोविंस
| label3 = 14 नवं 1834 | data3 = आगरा प्रेसिडेंसी
| label4 = 1 जन 1836 | data4 = नार्थ-वेस्टर्न प्रोविंस
| label5 = 3 अप्रै 1858 | data5 = ब्रिटिश अवध अलग भइल, दिल्ली के नार्थ-वेस्टर्न प्रोविंस से बिलगा के पंजाब में सामिल कइल गइल
| label6 = 1 अप्रै 1871 | data6 = अजमेर, मेवाड़ आ केकरी के अलग कमिश्नर-शिप में डालल गइल
| label7 = 15 फर 1877 | data7 = नार्थ वेस्टर्न प्रोविंस में अवध के शामिल कइल गइल
| label8 = 22 मार्च 1902 | data8 = 'आगरा अवध संजुक्त प्रांत' नाँव कइल गइल
| label9 = 3 जन 1921 | data9 = 'ब्रिटिश भारत के संजुक्त प्रांत' नाँव कइल गइल
| label10 = 1 अप्रै 1937 | data10 = 'संजुक्त प्रान्त (यूनाइटेड प्रोविंस)' नाँव कइल गइल
| label11 = 1 अप्रै 1946 | data11 = खुद शासन के स्वीकार कइल गइल
| label12 = 15 अग 1947 | data12 = आजाद भारत के राज्य
| label13 = 24 जन 1950 | data13 = नाँव बदल के 'उत्तर प्रदेश' कइल गइल
| label14 = 9 नवं 2000 | data14 = वर्तमान [[उत्तराखंड]] के 'उत्तरांचल' के नाँव से अलग राज्य बनावल गइल।
}}
18वीं सदी के दूसरा हिस्सा में उत्तर भारत में कई गो लड़ाई, बंगाल से सुरू हो के पच्छिम के ओर बढ़त क्रम में, भइल आ इलाका धीरे-धीरे ब्रिटिश ईस्ट इंडिया कंपनी के शासन में आ गइल।<ref name="Kudaisya2006">{{cite book |author=Gyanesh Kudaisya |title=Region, nation, "heartland": Uttar Pradesh in India's body-politic |year=1994 |publisher=LIT Verlag Münster |isbn=978-3-8258-2097-8 |pages=126–376}}</ref> [[अजमेर]] आ [[जयपुर]] के राजघराना एही कंपनी राज में नार्थ-वेस्टर्न टेरीटरी (उत्तर-पच्छिमी इलाका) में शामिल कइल गइल रहल आ एकर नाँव तब "नार्थ-वेस्टर्न प्रोविंस" (आगरा के) रखल गइल रहे। बाद में यूपी भारत के पाँचवाँ सभसे बड़ राज्य बनल, बाकिर ई तबो ब्रिटिश भारत के सभसे छोट राज्य रहे।<ref name="Sivaramakrishnan1999">{{cite book|author=K. Sivaramakrishnan|title=Modern Forests: Statemaking and Environmental Change in Colonial Eastern India|url=https://books.google.com/books?id=TM7oYBG4M04C&pg=PA240|accessdate=26 July 2012|date=3 December 1999|publisher=Stanford University Press|isbn=978-0-8047-4556-7|pages=240–276}}</ref> एकर राजधानी दू बेर आगरा आ इलाहाबाद के बीच एहर-ओहर कइल गइल।<ref>{{cite book |title=Town Planning Regeneration of Cities|author=Ashutosh Joshi|publisher=New India Publishing|date= 1 जनवरी 2008|isbn=8189422820 |page=237 |url=https://books.google.com/books?id=UFaGME0XDBkC&pg=PA151&dq=Naini&hl=en&sa=X&ei=CN7OUsznI8yTrgeDwYDgCw&ved=0CDEQ6AEwATgU#v=onepage&q=Allahabad%20capital&f=false }}</ref>
ब्रिटिश शासन से गम्हिराहे असंतोख के चलते बंगाल रेजीमेंट के सिपाही लोग जे मेरठ में तैनात रहल, बिद्रोह क दिहल। एह घटना में उत्तर प्रदेश के [[मंगल पांडे]] के बिद्रोह के सुरुआत करे के श्रेय दिहल जाला।<ref name="Mukherjee2005">{{cite book|author=Rudrangshu Mukherjee|title=Mangal Pandey: brave martyr or accidental hero?|url=https://books.google.com/books?id=-SluAAAAMAAJ|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=1 जून 2005|publisher=पेंगुइन बुक्स|isbn=978-0-14-303256-4}}</ref> एकरे बाद क्रम से बिद्रोह के बिस्तार होत गइल आ इतिहास में ई [[1857 के बिद्रोह]] भा भारत के पहिली आजादी के लड़ाई के रूप में देखल जाला। कानपुर में नाना साहेब, तात्यां टोपे, आ अजीमुल्ला, लखनऊ में बेगम हजरत महल, झाँसी में रानी लक्ष्मीबाई, बरेली में खान बहादुर खान, फैजाबाद में मौलवी अहमदुल्लाह, कालपी में ताँत्या टोपे, इलाहाबाद में लियाकत अली, मेरठ में कदम सिंह आ मथुरा में देवी सिंह एह बिद्रोह के अगुआई कइल लोग। कुछ दिन बाद जब ब्रिटिश सासन दोबारा आपन सत्ता कायम क लिहलस, 1 नवंबर 1958 के इलाहाबाद में दरबार के आयोजन कइल गइल आ लार्ड कैनिंग महारानी के घोषणापत्र पढ़लें आ एकरे बाद भारत के सत्ता ईस्ट इंडिया कंपनी के हाथ से सीधे इंग्लैंड के महारानी के हाथ में चल गइल। बिद्रोह के बिफलता के बाद के राजीनीतिक स्थिति में अंग्रेज लोग आपन स्थिति अउरी पोढ़ करे खाती बिद्रोही प्रदेश सभ के बाँट के नया तरीका से राजनीतिक बिभाजन कइल। नार्थ-वेस्ट प्रोविंस के दिल्ली इलाका के पंजाब के संघे बिलय क दिहल गइल, अजमेर आ मारवाड़ के राजपुताना में बिलय कइल गइल, अवध के नया राज्य के रूप में स्थापित कइल गइल आ एकर नाँव 'नार्थ वेस्टर्न प्रोविंस ऑफ आगरा एंड अवध' रखल गइल, जेकरा के 1902 में 'यूनाइटेड प्रोविंस ऑफ आगरा एंड अवध' क दिहल गइल।<ref name="(India)Drake-Brockman1934">{{cite book|author1=United Provinces of Agra and Oudh (India)|author2=D.L. Drake-Brockman|title=District Gazetteers of the United Provinces of Agra and Oudh: supp.D.Pilibhit District|url=https://books.google.com/books?id=VUNuAAAAMAAJ|accessdate=1 अक्टूबर 2012|year=1934|publisher=Supdt., Government Press, United Provinces}}</ref> आमतौर पर एकरा के यूनाइटेड प्रोविंस भा यूपी कहल जाए लागल।<ref name="Chakrabarti1997">{{cite book|author=Dilip K. Chakrabarti|title=Colonial Indology: sociopolitics of the ancient Indian past|url=https://books.google.com/books?id=ADZuAAAAMAAJ|accessdate=26 जुलाई 2012|date=1 जून 1997|publisher=Munshiram Manoharlal Publishers Pvt. Ltd.|location=Michigan|isbn=978-81-215-0750-9|page=257}}</ref><ref name="Cohn1996">{{cite book|author=Bernard S. Cohn|title=Colonialism and Its Forms of Knowledge: The British in India|url=https://books.google.com/books?id=uIalYaenrTkC|accessdate=26 जुलाई 2012|date=19 अगस्त 1996|publisher=प्रिंसटन यूनिवर्सिटी प्रेस|isbn=978-0-691-00043-5|page=189}}</ref>
1920 में राजधानी के इलाहाबाद से लखनऊ ले जाइल गइल। हाईकोर्ट के इलाहाबादे में रहे दिहल गइल बाकी एगो बेंच के स्थापना लखनउओ में कइल गइल। इलाहाबाद आज भी बिबिध प्रशासनिक आ सरकारी बिभागन के मुख्यालय बा आ महत्व के शहर हवे।<ref name="Nair2004">{{cite book|author=K. Balasankaran Nair|title=Law Of Contempt Of Court In India|url=https://books.google.com/books?id=gujNYPcNETMC|accessdate=26 जुलाई 2012|date=1 जनवरी 2004|publisher=अटलांटिक पब्लिशर्स & डिस्ट्री॰|isbn=978-81-269-0359-7|page=320}}</ref> उत्तर प्रदेश भारत के राजनीति में आपन केंद्रीय महत्व बाद में भी कायम रखले रहल आ भारत के आजादी के लड़ाई में ई इलाका बहुत गरमागरमी वाला रहल। एही दौर में उत्तर प्रदेश में बनारस हिंदू विश्वविद्यालय, अलीगढ़ मुस्लिम विश्वविद्यालय, आ दारुल-उलूम देवबंद जइसन आधुनिक शिक्षा के केंद्र सभ के स्थापना भइल। क्रांतिकारी लोग में राम प्रसाद बिस्मिल आ चंद्रशेखर आजाद नियर लोग आ मोतीलाल नेहरू, जवाहरलाल नेहरू, मदन मोहन मालवीय, गोबिंद बल्लभ पंत नियर लोग उत्तर प्रदेश के रहल जे भारत के आजादी के आंदोलन में राष्ट्रीय स्तर पर सक्रिय रहल आ एकर अगुआई कइल। कांग्रेस के लखनऊ सत्र में 11 अप्रैल 1936 के आल इंडिया किसान सभा के स्थापना भइल आ परसिद्ध राष्ट्रवादी स्वामी सहजानंद सरस्वती के पहिला अध्यक्ष बनावल गइल,<ref>{{cite book
| first = Bandyopādhyāya
| last = Śekhara
| title = From Plassey to Partition: A History of Modern India
| publisher = Orient Longman
| year = 2004
| isbn = 978-81-250-2596-2
| page = 407
}}</ref> एकर मकसद ढेर दिना से चल आइल रहल खेतिहर लोग के असंतोख के दूर कइल आ जमींदारी ब्यवस्था के तहत बड़हन भूस्वामी लोग के द्वारा खेतिहर लोगग के जमीन अधिकार पर हमला के खिलाफ खेतिहर लोग के आगे कइल आ भारत में किसान आंदोलन के सुरुआत कइल भी एकर उद्देश्य रहल।<ref>{{cite book
| first = Śekhara
| last = Bandyopādhyāya
| title = From Plassey to Partition: A History of Modern India
| publisher = Orient Longman
| year = 2004
| isbn = 978-81-250-2596-2
| page = 406
}}</ref> सन 1942 के भारत छोड़ो आंदोलन में, [[बलियाँ]] जिला में चित्तू पांडे के अगुआई में ब्रिटिश राज के कुछ दिन खातिर खतम क दिहल गइल रहे। बलियाँ के, एकरे आजादी के लड़ाई में उग्र योगदान खातिर "बागी बलियाँ" के नाँव से जानल जाला।<ref name="Chatterji2006">{{cite book|author=Bankim Chandra Chatterji|title=Anandamath|url=https://books.google.com/books?id=7Gmjn63ogDUC|accessdate=26 July 2012|date=15 जनवरी 2006|publisher=Orient Paperbacks|isbn=978-81-222-0130-7|page=168}}</ref>
====आजादी के बाद====
भारत के आजादी के बाद, यूनाइटेड प्रोविंस के नाँव बदल के "उत्तर प्रदेश" कइल गइल, एकर छोट नाँव यूपी के ओही तरे रखे खातिर,<ref>{{cite web|title=Uttar Pradesh - States and Union Territories |url=http://www.archive.india.gov.in/knowindia/state_uts.php?id=28 |website=Know India: National Portal of India |accessdate=14 जुलाई 2015}}</ref><ref>{{cite web |title=Uttar Pradesh |url=http://www.whatisindia.com/issues/uttarpra/uttar_general.html |publisher=What is India |accessdate=8 अक्टूबर 2016 |date=22 अगस्त 2007}}</ref> एकरा संबंधी नोटिफिकेशन के संघ के गजट में 24 जनवरी 1950 के छापल गइल।<ref>{{Cite web |last=archive |first=From our online |date=2017-05-02 |title=Uttar Pradesh introduces new transfer policy |url=https://www.newindianexpress.com/nation/2017/May/02/uttar-pradesh-introduces-new-transfer-policy-1600219.html |access-date=2026-01-13 |website=The New Indian Express |language=en}}</ref> ई राज्य से अबले आठ गो भारतीय परधानमंत्री हो चुकल बा लोग आ संसद में लोकसभा में सभसे ढेर हिस्सेदारी एही राज्य के बा। एकरा बावजूद भी, राजीनीतिक रूप से एतना महत्व वाला ई राज्य अपराध आ भ्रष्टाचार के चलते आर्थिक आ सामाजिक रूप से पिछड़पन के सिकार बा। जातीय आ सामुदायिक हिंसा से कई बेर परभावित भइल बा।<ref>{{cite news|title=Communal violence|url=http://www.business-standard.com/article/current-affairs/uttar-pradesh-tops-home-ministry-list-on-communal-violence-114080601639_1.html |accessdate=25 अगस्त 2014 |work=[[बिजनेस स्टैंडर्ड]] |agency=कोटक महिंद्रा बैंक |publisher=आनंद प्रकाशन |date=6 अगस्त 2014}}</ref> 1992 में अजोध्या में बाबरी महजिद के ध्वस्त करे के घटना के बाद राज्य में आ भारत भर में हिंसा भइल।<ref name="communal violence">{{cite news|last=communal violence|first=in uttar pradesh|title=Communal conflicts in state|url=http://www.tehelka.com/what-led-to-the-muzaffarnagar-communal-riots/|accessdate=12 January 2014|newspaper=Tehalka|archive-date=12 January 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140112232933/http://www.tehelka.com/what-led-to-the-muzaffarnagar-communal-riots/|url-status=dead}}</ref> साल 2000 एकर उत्तरी पहाड़ी भाग के बिलगा के अलग राज्य [[उत्तराखंड]] बनावल गइल।<ref name=separation>{{cite book |author1=J. C. Aggarwal |author2=S. P. Agrawal |date=1995 |title=Uttarakhand: Past, Present, and Future |url=https://books.google.com/books?id=alRh51xE_v0C&pg=PA391 |publisher=Concept Publishing Company of India |page=391 |isbn=978-81-7022-572-0}}</ref>
== भूगोल ==
<!-- {{Main article|उत्तर प्रदेश के भूगोल}} -->
[[File:Indo-Gangetic Plain.jpg|thumb|alt="photograph"|गंगा के मैदान के हिस्सा]]
उत्तर प्रदेश के कुल रकबा 2,43,290 बर्ग किलोमीटर बा, आ एह मायने में ई भारत के चउथा सभसे बड़हन राज्य बा। ई भारत के उत्तरी भाग में स्थित बा आ एकर अंतरराष्ट्रीय चौहद्दी नेपाल के साथ बा। एह राज्य के उत्तर में हिमालय परबत शुरू हो जाला,<ref name=land>{{cite web|title=Most critical factors|url=http://upenvis.nic.in/Database/Land_830.aspx|publisher=Uttar Pradesh climate department|accessdate=22 जुलाई 2012}}</ref> बाकी प्रदेश के ज्यादातर इलाका मैदानी बा आ ई मैदान हिमालय के पहाड़ी इलाका के तुलना में एकदम्मे अलग चीज बाड़ें।<ref name=Geography>{{cite web|title=Uttar Pradesh Geography|url=http://www.uponline.in/About/Profile/Geography/index.html|publisher=Uttar Pradesh State Profile|accessdate=22 July 2012|archive-date=23 July 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120723070728/http://www.uponline.in/About/Profile/geography/index.html|url-status=dead}}</ref> मैदानी इलाका के भी कई भाग में बाँटल जाला: ऊपरी गंगा मैदान, गंगा-जमुना दुआबा, घाघरा मैदान, आ तराई के मैदान।<ref name=Terai>{{cite web|title=The larger Gangetic Plain|url=http://www.gecafs.org/publications/Publications/IGP_Paper.pdf|publisher=Gecafs|accessdate=22 July 2012|archive-date=26 December 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131226202743/http://www.gecafs.org/publications/Publications/IGP_Paper.pdf|url-status=dead}}</ref> प्रदेश के दक्खिनी इलाका में [[बिंध्य परबत श्रेणी|बिंध्य परबत]] के पठारी हिस्सा बा।<ref name=autogenerated8>{{cite web|title=Gangetic Plains and Vindhya Hills and plateau. |url=http://zeenews.india.com/state-elections-2012/up/profile.html/2 |publisher=[[Zee news]] |accessdate=22 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120406104938/http://zeenews.india.com/state-elections-2012/up/profile.html/2 |archivedate=6 April 2012 }}</ref> ई दक्खिनी हिस्सा में मुख्य रूप से कड़ेर चट्टानी इलाका, पहाड़ी आ पठार आ मैदानी घाटी पावल जालीं। मैदान के उत्तरी हिस्सा में भाबर आ तराई के इलाका पावल जाला, तराई में दलदली जमीन, जंगल आ लमहर हाथी घास पावल जाले।<ref name="BhargavaBhatt2005"/> भाबर के इलाका में नदी सभ के पानी काफी हद तक जमीन के नीचे (अंडरग्राउंड) बहे ला आ तराई के समानांतर ई पातर पट्टी के रूप में बा।<ref name="BhargavaBhatt2005"/> मुख्य मैदानी इलाका के तीन हिस्सा में बाँटल जाला: पूरबी उत्तर प्रदेश, जेह में 14 गो जिला सामिल बाने, अक्सर सूखा या बाढ़ के स्थिति पैदा हो जाले, बहुत घन आबादी होखे के कारण प्रति बेकती जमीन के रकबा कम बा आ बिपन्नता के इलाका मानल जाला; बिचला उत्तर प्रदेश आ पच्छिमी उत्तर प्रदेश के स्थिति कुछ बेहतर बा आ नहर इत्यादी के बिकास के कारण सिंचनी के सुबिधान बा।<ref name="BhargavaBhatt2005"/> उत्तर प्रदेश के कई इलाका सभ में जलजमाव (वाटरलॉगिंग) या फिर ऊसर जमीन के टुकड़ा भी पावल जालें।<ref name="BhargavaBhatt2005">{{cite book|author1=Gopal K. Bhargava|author2=Shankarlal C. Bhatt|title=Land and people of Indian states and union territories. 28. Uttar Pradesh|url=https://books.google.com/books?id=FCG5hGZ-hJsC&pg=PA31|accessdate=5 अक्टूबर 2012|year=2005|publisher=Gyan Publishing House|isbn=978-81-7835-384-5|pages=31–33}}</ref> एकरे अलावा, राज्य के बहुत सारा हिस्सा सूखा वाला इलाका भी बा। राज्य में कुल 32 गो गिनावे लायक छोट-बड़ नदी बाड़ी जिनहन में गंगा, यमुना, सरजू, बेतवा वगैरह के हिंदू धरम में भी महत्व बाटे।<ref name=rivers>{{cite news|title=Rivers of Uttar Pradesh|url=http://economictimes.indiatimes.com/topiclist/Rivers-of-Uttar-Pradesh|publisher=[[The Economic Times]]|accessdate=22 July 2012}}</ref>
उत्तर परदेश में गहन खेती होला।<ref name=glossary>{{cite web|title=The Glossary of Meteorology |url=http://amsglossary.allenpress.com/glossary/preface2 |publisher=Allen Press Inc. |accessdate=23 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121005143046/http://amsglossary.allenpress.com/glossary/preface2 |archivedate=5 अक्टूबर 2012 }}</ref> मैदानी हिस्सा के निचला इलाका सभ में बहुत उपजाऊँ जमीन बा। कुछ पहाड़ी ढाल सभ पर भी गहन खेती होले हालाँकि ई सिंचनी के सुबिधा पर निर्भर होला।<ref name=Irrigation>{{cite web|title=Potential Creation and Utilisation|url=http://irrigation.up.nic.in/aboutus_irrigation_potential.htm|publisher=Irrigation department U.P|accessdate=22 July 2012|archive-date=13 February 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120213084300/http://irrigation.up.nic.in/aboutus_irrigation_potential.htm|url-status=dead}}</ref> शिवालिक के पहाड़ी ढाल, जे एह प्रदेश के सभसे उत्तरी हिस्सा में बाने, के बाद तुरंते नीचे दक्खिन के ओर "भाबर" के इलाका हवे जहाँ हिमालयी नदी सभ द्वारा ले आइल बोल्डर आ मोट बालू के बनल जमीन हवे।<ref name=Preface>{{cite web|title=Purports to define every important meteorological term likely to be found in the literature today. |url=http://amsglossary.allenpress.com/glossary/preface1 |publisher=Allen Press,Inc. |accessdate=22 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120712214139/http://amsglossary.allenpress.com/glossary/preface1 |archivedate=12 July 2012 }}</ref> तराई आ भाबर के एह पातर पट्टी में इतिहासी रूप से घन [[बन]] रहल हवें, अभिन ले भी कुछ इलाका में बन मिले लें।<ref name="Singh1998">{{cite book|author=Vir Singh|title=Mountain Ecosystems: A Scenario of Unsustainability|url=https://books.google.com/books?id=SX7ML4-0oGQC&pg=PA102|accessdate=27 July 2012|publisher=Indus Publishing|isbn=978-81-7387-081-1|pages=102–264}}</ref>
===जलवायु===
<!-- {{main article|उत्तर प्रदेश के जलवायु}} -->
[[File:Monsoon clouds Lucknow.JPG|thumb|alt=refer to adjacent text|लखनऊ शहर के ऊपर मानसून के बादर।]]
उत्तर प्रदेश में [[नम उपोष्णकटिबंधी जलवायु]] होले आ साल में चार गो [[सीजन]] होला।<ref name="Board2008" /> दिसंबर से फरवरी के बीच जाड़ा, आ मार्च से मई ले गरमी के सीजन होला। एकरे बाद [[मानसून]] के सीजन आवे ला जून से सितंबर ले रहे ला।<ref name=Climate>{{cite web|title=Climate change impacts|url=http://upenvis.nic.in/Database/Climate_861.aspx|publisher=Uttar Pradesh climate department|accessdate=22 July 2012}}</ref> गर्मी के सीजन बहुत ढेर अतिमान वाला होला जब अधिकतम तापमान 48 °C से ऊपर ले चहुँप जाला।<ref name=climate009>{{cite web|title=Climate|url=http://www.webindia123.com/uttar/index.htm|publisher=Uttar Prades:Land. Suni System (P) Ltd.|accessdate=5 अगस्त 2012}}</ref> गंगा के मैदान में जलवायु उप-आर्द्र से ले के अर्द्ध-शुष्क के बीच पावल जाले।<ref name=Climate/> राज्य के औसत सालाना बरखा 650 मिमी होले जबकि उत्तरी-पूरबी कोने के जिला सभ में ई 1000 मिमी होले,<ref name=rainfall>{{cite web|last=Government of Uttar Pradesh, Lucknow|first=Irrigation Department Uttar Pradesh|title=Average rainfall pattern of Uttar Pradesh|url=http://idup.gov.in/wps/portal/!ut/p/c0/04_SB8K8xLLM9MSSzPy8xBz9CP0os3ifUEcnYzdTEwMLVy8TA89gU38XT-8AIwM3A_2CbEdFAHA_W1g!|publisher=Irrigation Department Uttar Pradesh|accessdate=22 July 2012|archive-date=24 August 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120824174636/http://idup.gov.in/wps/portal/!ut/p/c0/04_SB8K8xLLM9MSSzPy8xBz9CP0os3ifUEcnYzdTEwMLVy8TA89gU38XT-8AIwM3A_2CbEdFAHA_W1g!|url-status=dead}}</ref> क्रम से पच्छिम के ओर बरखा के मात्रा में कमी आवत जाले। इहाँ ज्यादातर बरखा मानसून के बंगाल के खाड़ी वाली शाखा से होला। जाड़ा के सीजन में भी कुछ बरखा होले जे पच्छिमी डिस्टर्बेंस के कारण होले आ चक्रवाती प्रकार के होले।<ref name="Board2008">{{cite book|author=Upkar Prakashan - Editorial Board|title=Uttar Pradesh General Knowledge|url=https://books.google.com/books?id=_ce8FpJzR-4C&pg=PA26|accessdate=9 मार्च 2011|year=2008|publisher=Upkar Prakashan|isbn=978-81-7482-408-0|pages=26–}}</ref><ref name=WesDist>{{cite news|last=Sethi|first=Nitin|title=Met dept blames it on 'western disturbance'|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2007-02-13/india/27887812_1_met-dept-disturbance-rains|accessdate=9 मार्च 2011|newspaper=दि टाइम्स ऑफ इंडिया|date=13 February 2007|archive-date=2011-08-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20110811031649/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2007-02-13/india/27887812_1_met-dept-disturbance-rains|url-status=dead}}</ref>
{{Weather box
|location = उत्तर प्रदेश
|metric first = yes
|single line = yes
|Jan high C = 29.9
|Feb high C = 31.9
|Mar high C = 35.4
|Apr high C = 37.7
|May high C = 36.9
|Jun high C = 31.7
|Jul high C = 28.4
|Aug high C = 27.4
|Sep high C = 29.4
|Oct high C = 31.4
|Nov high C = 30.1
|Dec high C = 28.9
|year high C =
|Jan low C = 11.0
|Feb low C = 12.1
|Mar low C = 15.8
|Apr low C = 19.9
|May low C = 22.4
|Jun low C = 22.9
|Jul low C = 22.2
|Aug low C = 21.6
|Sep low C = 20.8
|Oct low C = 18.5
|Nov low C = 14.4
|Dec low C = 11.5
|year low C =
|precipitation colour = green
|Jan precipitation mm = 0
|Feb precipitation mm = 3
|Mar precipitation mm = 2
|Apr precipitation mm = 11
|May precipitation mm = 40
|Jun precipitation mm = 138
|Jul precipitation mm = 163
|Aug precipitation mm = 129
|Sep precipitation mm = 155
|Oct precipitation mm = 68
|Nov precipitation mm = 28
|Dec precipitation mm = 4
|year precipitation mm =
|Jan precipitation days = 0.1
|Feb precipitation days = 0.3
|Mar precipitation days = 0.3
|Apr precipitation days = 1.1
|May precipitation days = 3.3
|Jun precipitation days = 10.9
|Jul precipitation days = 17.0
|Aug precipitation days = 16.2
|Sep precipitation days = 10.9
|Oct precipitation days = 5.0
|Nov precipitation days = 2.4
|Dec precipitation days = 0.3
|Jan sun = 291.4
|Feb sun = 282.8
|Mar sun = 300.7
|Apr sun = 303.0
|May sun = 316.2
|Jun sun = 186.0
|Jul sun = 120.9
|Aug sun = 111.6
|Sep sun = 177.0
|Oct sun = 248.44
|Nov sun = 270.0
|Dec sun = 288.3
|year sun =
|source 1 =<ref>{{cite web|url=http://125.21.185.44/citywx/city_weather1.php?id=42369 |title=Local Weather Report |publisher=Local Weather Report and Forecast Department |date=21 May 2012 |accessdate=18 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120501134209/http://125.21.185.44/citywx/city_weather1.php?id=42369 |archivedate=1 May 2012 }}</ref>||date=जून 2012
}}
<!-- [[File:Anandabodhi.jpg|thumb|alt=refer to adjacent text|Anandabodhi tree in Jetavana Monastery, [[Sravasti]]]]
[[File:Tropaeolum majus.jpg|thumb|right|alt=Tropaeolum majus|A hybrid nasturtium (''[[Tropaeolum majus]]'') showing nectar spur, found mainly in [[Hardoi district]]]]
-->
<center>
{| class="wikitable" style="text-align:center"
| colspan="13" style="text-align:center;font-size:120%;background:#E8EAFA;"|उत्तर प्रदेश के बिबिध शहर सभ के औसत ऊपरी आ निचला तापमान
|- style="background:#e5afaa; color:#000"
| '''शहर'''
| '''जन'''
| '''फर'''
| '''मार्च'''
| '''अप्रै'''
| '''मई'''
| '''जून'''
| '''जुल'''
| '''अग'''
| '''सित'''
| '''अक्टू'''
| '''नवं'''
| '''दिसं'''
|- style="background:#f8f3ca; color:#000"
|[[लखनऊ]]<ref name=lucknowweather>{{cite web|title=Weather Report & Forecast for Lucknow |url=http://www.imd.gov.in/section/climate/lucknow.htm |publisher=India Meteorological Department |accessdate=5 अक्टूबर 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130208074134/http://www.imd.gov.in/section/climate/lucknow.htm |archivedate= 8 February 2013 |df= }}</ref>
| 73/44
| 79/49
| 90/58
| 101/69
| 105/76
| 102/81
| 92/79
| 90/78
| 92/76
| 91/66
| 79/53
| 75/45
|- style="background:#c5dfe1; color:#000"
| [[कानपुर]]<ref name=kanpurweather>{{cite web|title=Weather Report & Forecast for Kanpur |url=http://www.imd.gov.in/section/climate/kannur2.htm |publisher=India Meteorological Department |accessdate=5 अक्टूबर 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140202134824/http://www.imd.gov.in/section/climate/kannur2.htm |archivedate=2 February 2014 }}</ref>
| 91/71
| 92/72
| 92/75
| 93/78
| 92/78
| 85/74
| 84/73
| 84/72
| 88/78
| 88/74
| 89/74
| 90/71
|- style="background:#f8f3ca; color:#000"
| [[गाजियाबाद]]<ref name=ghazForecast>{{cite web|title=Weather Report & Forecast for Ghaziabad |url=http://www.weather.com/weather/wxclimatology/monthly/INXX0051 |publisher=India Meteorological Department |accessdate=24 September 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131113174957/http://www.weather.com/weather/wxclimatology/monthly/INXX0051 |archivedate=13 November 2013 }}</ref>
| 70/45
| 73/50
| 84/59
| 97/70
| 102/79
| 100/82
| 93/81
| 91/79
| 93/75
| 91/66
| 82/55
| 73/46
|- style="background:#c5dfe1; color:#000"
| [[इलाहाबाद]]<ref name=AllahabadForecast>{{cite web|title=Weather Report & Forecast for Allahabaad |url=http://www.imd.gov.in/section/climate/allahabad2.htm |publisher=India Meteorological Department |accessdate=24 September 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121031015105/http://www.imd.gov.in/section/climate/allahabad2.htm |archivedate=31 अक्टूबर 2012 }}</ref>
| 74/47
| 81/52
| 92/62
| 103/73
| 108/80
| 104/83
| 93/79
| 91/78
| 92/77
| 92/69
| 86/57
| 77/49
|- style="background:#f8f3ca; color:#000"
| [[आगरा]]<ref name=agraweather>{{cite web|title=Weather Report & Forecast for Agra |url=http://www.imd.gov.in/section/climate/agra2.htm |publisher=India Meteorological Department |accessdate=5 अक्टूबर 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140202135110/http://www.imd.gov.in/section/climate/agra2.htm |archivedate=2 February 2014 }}</ref>
| 72/45
| 75/51
| 90/60
| 101/72
| 107/80
| 105/84
| 95/79
| 91/78
| 93/76
| 93/67
| 85/55
| 75/47
|- style="background:#c5dfe1; color:#000"
| [[बनारस]]<ref name=varaweather>{{cite web|title=Weather Report & Forecast for Varanasi |url=http://www.imd.gov.in/section/climate/varanasi2.htm |publisher=India Meteorological Department |accessdate=5 अक्टूबर 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120709160100/http://www.imd.gov.in/section/climate/varanasi2.htm |archivedate=9 July 2012 }}</ref>
| 74/47
| 80/52
| 92/61
| 102/72
| 106/80
| 102/83
| 92/79
| 91/794
| 91/77
| 90/69
| 85/57
| 76/49
|- style="background:#f8f3ca; color:#000"
| [[गोरखपुर]]<ref name=gorweather>{{cite web|title=Weather Report & Forecast for Gorakhpur |url=http://www.imd.gov.in/section/climate/gorakhpur2.htm |publisher=India Meteorological Department |accessdate=5 अक्टूबर 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100109193600/http://www.imd.gov.in/section/climate/gorakhpur2.htm |archivedate=9 January 2010 }}</ref>
| 74/49
| 80/53
| 91/72
| 103/77
| 99/79
| 92/78
| 91/78
| 91/76
| 91/70
| 85/59
| 76/51
| 76/49
|- style="background:#c5dfe1; color:#000"
| [[बरेली]]<ref name=bareiweather>{{cite web|title=Weather Report & Forecast for Bareilly |url=http://www.imd.gov.in/section/climate/bareilly2.htm |publisher=India Meteorological Department |accessdate=5 अक्टूबर 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120603055234/http://www.imd.gov.in/section/climate/bareilly2.htm |archivedate=3 जून 2012 }}</ref>
| 71/47
| 77/57
| 88/60
| 99/70
| 105/77
| 102/81
| 93/79
| 91/78
| 92/76
| 90/67
| 83/56
| 74/48
|}</center>
==बनस्पति आ जियाजंतु==
{| class="toccolours" style="margin:1em; float:right; width:25%;"
|+ '''उत्तर प्रदेश के राजकीय चीन्हा'''<ref>{{cite web |url=http://www.pannatigerreserve.in/kids/state.htm |title=State Animal, Bird, Tree and Flower |website=Panna Tiger Reserve |accessdate=29 अगस्त 2014 |archive-date=2014-10-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141013002319/http://www.pannatigerreserve.in/kids/state.htm |url-status=dead }}</ref><ref name="dance">{{cite web |title=Music & Dance |url=http://uptourism.gov.in/pages/top/experience/top-experience-music-and-dance |website=uptourism.gov.in |publisher=''Uttar Pradesh Tourism'' |accessdate=3 मार्च 2017 |archive-date=2017-01-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170123210405/http://www.uptourism.gov.in/pages/top/experience/top-experience-music-and-dance |url-status=dead }}</ref>
|-
| '''राजकीय पशु'''
| बारहसिंगा || [[File:The barasingha.jpg|50px]]
|-
| '''राजकीय पक्षी'''
| [[सारस]] || [[File:Grus antigone Luc viatour.jpg|50px]]
|-
| '''राजकीय वृक्ष'''
| अशोक || [[File:Ashoka (Polyalthia longifolia) flowers W IMG 7050.jpg|50px]]
|-
| '''राजकीय फूल'''
| पलाश || [[File:STS 001 Butea monosperma.jpg|50px]]
|-
| '''राजकीय नाच'''
| कत्थक || [[File:Kathak 3511900193 986f6440f6 b retouched.jpg|50px]]
|-
| '''राजकीय खेल'''
| हाकी || [[File:Field hockey.jpg|50px]]
|}
{{Multiple image
| align = left
| direction = vertical
| header =
| header_align = left/right/center
| header_background =
| footer =
| footer_align = left/right/center
| footer_background =
| width = 220
| image1 = Ganges calling.jpg|thumb
| width1 =
| alt1 =
| caption1 = [[तराई]] के इलाका
| image2 = Gavialis gangeticus, ZOO Praha 045.jpg|thumb
| width2 =
| alt2 =
| caption2 =[[घड़ियाल]] (''Gavialis gangeticus'') [[गंगा नदी]] में पावल जाला
}}
राज्य में प्राकृतिक संसाधन पर्याप्त रूप से मौजूद बा।<ref name=Flora>{{cite web|title=Uttar Pradesh Forest Corporation |url=http://www.upforestcorporation.in/Default.aspx |publisher=Forest department uttar pradesh |accessdate=23 जुलाई 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130120145111/http://www.upforestcorporation.in/Default.aspx |archivedate=20 January 2013 |df= }}</ref> साल 2011 में राज्य में कुल दर्ज कइल गइल बन क्षेत्र {{convert|16583|km2|sqmi|abbr=on}} रहे जे राज्य के कुल भूगोली रकबा के 6.88% इलाका पर बिस्तार लिहले रहल।<ref name="fsiwbforest">{{cite web|url=http://www.fsi.org.in/cover_2011/uttarapradesh.pdf|format=PDF|title=Forest and tree resources in states and union territories: Uttar Pradesh|work=India state of forest report 2009|publisher=Forest Survey of India, Ministry of Environment & Forests, Government of India|accessdate=4 मार्च 2012|archive-date=2013-11-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20131107201030/http://www.fsi.org.in/cover_2011/uttarapradesh.pdf|url-status=dead}}</ref> तेजी से बनकटाई आ जानवरन के शिकार के बावजूद अभिन ले राज्य में बनस्पति आ जियाजंतु के मामिला में भरपूर बिबिधता देखे के मिले ला। कई प्रकार के फेड़न के प्रजाति, बिबिध छोट-बड़ मैमल, रेप्टाइल आ कीड़ा-मकोड़ा के प्रजाति ऊपरी समशीतोष्ण जंगली इलाका में पावल जालीं। कई प्रकार के पौधा जंगली रूप से पावल जालें जे जड़ी-बूटी के तौर पर इस्तेमाल होलें<ref>{{cite web|url=http://bsienvis.nic.in/medi.htm#Balanites |title=Aegyptica |publisher=Bsienvis.nic.in |accessdate=21 September 2009 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090506192204/http://bsienvis.nic.in/medi.htm |archivedate=6 May 2009 }}</ref> आ एह तरह के दवा-बीरो वाला पौधा सभ के ब्यापारिक रूप से भी उपजावल जाला। तराई-दुआर इलाका में चारा के रूप में इस्तेमाल होखे वाली घास भी मिले ले आ कागज उद्योग में इस्तेमाल होखे वाली घास भी। नम-पतझड़ वाला फेड़ सभ गंगा के मैदान में नदी के किनारे वाला इलाका में पावल जालें। ई मैदान बिबिध प्रकार के कीरा-बिच्छी आ अन्य रेंगे वाला जंतु सभ के आवास भी हवे। गंगा आ अन्य नद्दी सभ में बिबिध प्रजाति के मछरी आ खेखड़ा, झींगा, डोंका वगैरह भी मिले लें। बिंध्य इलाका आ पठारी भाग में बब्बुर आ औरी अइसने सूखा इलाका के फेड़ मिले लें। चिंकारा पुराना समय में बहुत पावल जाय आ नीलगाय अभिन भी बहुत संख्या में मिले लीं।<ref name=animals>{{cite web|title=Bird Sanctuary |url=http://www.up-tourism.com/destination/wild_life/wild_life.htm |publisher=U.P tourism |accessdate=23 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120704191031/http://www.up-tourism.com/destination/wild_life/wild_life.htm |archivedate=4 July 2012 }}</ref><ref name=Predominant>{{cite web|title=Sanctuary Park in U.P |url=http://www.up-tourism.com/destination/wild_life/places_of_interest.htm#Suhelva |publisher=U.P tourism |accessdate=23 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120718025605/http://www.up-tourism.com/destination/wild_life/places_of_interest.htm |archivedate=18 July 2012 }}</ref>
पूरा मैदानी इलाका में उष्णकटिबंधीय पतझड़ वाली बनस्पति मिले ले आ जमीन ले भरपूर घाम के पहुँच के चलते घास आ झाड़ीदार पौधा भी खूब पावल जालें।<ref name="Vegetation and Flora">{{cite web|title=Few patches of natural forest|url=http://upgov.nic.in/upwealth.aspx|publisher=State government of Uttar Pradesh|accessdate=22 July 2012|archive-date=20 May 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120520140217/http://upgov.nic.in/upwealth.aspx|url-status=dead}}</ref> खेती बदे, प्राचीन समय में मैदानी इलाका के जंगल सभ के साफ़ कइल गइल आ अब कहीं-कहीं कुछ टुकड़ा बचल बाने जहाँ प्राकृतिक जंगल होखे। दक्खिनी हिस्सा में पठारी भाग में अइसन कुछ इलाका बचल बाने जहाँ कांटेदार पौधा आ सूखा इलाका वाली झाडी के इलाका पथरीला जमीन होखे के कारण साफ़ नइखे कइल गइल।<ref name="Thorny Forest">{{cite web|last=The Forests and biodiversity|first=in UP are important in many ways|title=Miscellaneous Statistics|url=http://upenvis.nic.in/Database/Forest_838.aspx|publisher= Ministry of Environment and Forests|accessdate=22 July 2012}}</ref> अइसन जंगल कम बरखा वाला क्षेत्र (50–70 सेमी), आ औसत तापमान 25-27 °C आ कम नमी वाला क्षेत्र में बाने।
उत्तर प्रदेश में चिरई सभ के बिबिध प्रजाति मिले लीं।<ref name=Avifauna>{{cite web|title=Conservation of the Avifauna|url=http://ww.orientalbirdclub.org/publications/forktail/14pdfs/Javed-Dudwa.pdf|publisher=[[Dudhwa National Park]]|accessdate=20 July 2012}}{{Dead link|date=November 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> प्रमुख प्रजाति में [[घरेलू गौरइया]], मैना, गंगा मैना, पंडुक, कबूतर, मोर, सुग्गा, कोयल, बुलबुल, चोंचा, मछरेंगा, कठफोड़वे, आ अउरी कई चिरई गिनावल जा सके लीं। राज्य में बखीरा, चंबल, चंद्रप्रभा, हस्तिनापुर, कैमूर आ सुरहा ताल नियर कई गो पक्षी-बिहार स्थापित कइल गइल बाने।<ref name="sanctuaries">{{cite web|title=Major wildlife sanctuaries and reserves of Uttar Pradesh|url=https://sites.google.com/site/viveklpm/wild-and-zoo-animal-care-and-management/major-wildlife-sanctuaries-and-reserves-in-india/major-wildlife-sanctuaries-and-reserves-of-uttar-pradesh|publisher=''sites.google.com''|accessdate=4 February 2017}}</ref><ref name="Bakhira">{{cite web |title= Bakhira Bird Sanctuary |url= http://upforest.gov.in/StaticPages/bakhirabird_Home.aspx |website= upforest.gov.in |publisher= ''UP Forest and Wildlife Department'' |accessdate= 4 February 2017 |archive-date= 4 February 2017 |archive-url= https://web.archive.org/web/20170204170352/http://upforest.gov.in/StaticPages/bakhirabird_Home.aspx |url-status= dead }}</ref><ref name="Chambal Gharial">{{cite web|title=National Chambal Gharial Wildlife Sanctuary|url=http://nationalchambalsanctuary.in/|publisher=''National Chambal Sanctuary''|accessdate=4 February 2017|archive-date=1 January 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170101110955/http://www.nationalchambalsanctuary.in/|url-status=dead}}</ref><ref name="Chandra Prabha">{{cite web |title=Chandra Prabha Wildlife Sanctuary And Picnic Spots |url=http://www.uptourism.gov.in/pages/top/explore/top-explore-chandra-prabha |website=uptourism.gov.in |publisher=''Uttar Pradesh Tourism'' |accessdate=4 February 2017 |archive-date=4 February 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170204170953/http://www.uptourism.gov.in/pages/top/explore/top-explore-chandra-prabha |url-status=dead }}</ref><ref name="Hastinapur Wild Life">{{cite web |title= Hastinapur Wild Life Sanctuary |url= http://upforest.gov.in/STATICpages/hastinapurwild_Home.aspx |website= upforest.gov.in |publisher= ''P Forest and Wildlife Department'' |accessdate= 4 February 2017 |archive-date= 4 February 2017 |archive-url= https://web.archive.org/web/20170204170724/http://upforest.gov.in/STATICpages/hastinapurwild_Home.aspx |url-status= dead }}</ref><ref name="Kaimoor Wild Life">{{cite web |title= Kaimoor Wild Life Sanctuary |url= http://upforest.gov.in/StaticPages/kaimoorwildlife_Home.aspx |website= upforest.gov.in |publisher= ''Forest and Wildlife Department Uttar Pradesh'' |accessdate= 4 February 2017 |archive-date= 4 February 2017 |archive-url= https://web.archive.org/web/20170204171033/http://upforest.gov.in/StaticPages/kaimoorwildlife_Home.aspx |url-status= dead }}</ref><ref>{{cite web |title= Inside Okhla Bird Sanctuary |url= http://upforest.gov.in/STATICpages/okhlabird_Home.aspx |website= upforest.gov.in |publisher= ''UP Forest and Wildlife Department'' |accessdate= 4 February 2017 |archive-date= 4 February 2017 |archive-url= https://web.archive.org/web/20170204171135/http://upforest.gov.in/STATICpages/okhlabird_Home.aspx |url-status= dead }}</ref>
रेप्टाइल, यानी रेंगे वाला जीव में बिस्तुइया, गिरगिट, गोह, कोबरा (गहुअन), करइत, धामिन, घड़ियाल वगैरह पावल जाला। महसीर, टेंगना आ ट्राउट मछरी पावल जालीं। कई जियाजंतु सभ जे पहिले इहाँ पावल जायँ अब बिलुप्त भी हो चुकल बाने आ कई खतरा में भी बाने।<ref name="S.k.agarwal">{{cite book|author=S. K. Agarwal|title=Environment Biotechnology|url=https://books.google.com/books?id=0UeDTX6HEK8C&pg=PA61|accessdate=25 July 2012|publisher=APH Publishing|isbn=978-81-313-0294-1|page=61}}</ref> सरकार के कोसिस के बावजूद कई तरह के जानवरन के शिकार से भी खतरा बा।<ref name=fauna>{{cite web|title=Processing of manuscripts of Fauna |url=http://zsi.gov.in/right_menu/Annual%20Meeting/Annual%20Meeting%202011-12/HQ/Fauna.pdf |publisher=Indian Government |accessdate=22 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130505093620/http://zsi.gov.in/right_menu/Annual%20Meeting/Annual%20Meeting%202011-12/HQ/Fauna.pdf |archivedate=5 May 2013 }}</ref>
=={{anchor|Constituent regions}}{{anchor|Regions and cities}}प्रशासनिक बिभाजन आ शहर==
[[File:Uttar Pradesh administrative divisions.svg|right|thumb|200px|alt="Administrative Divisions"|[[उत्तर प्रदेश के मंडल सभ]]]]
{{Main article|उत्तर प्रदेश के मंडल सभ|उत्तर प्रदेश के जिला सभ के लिस्ट}}
उत्तर प्रदेश के प्रशासनिक रूप से कुल 75 गो जिला में बाँटल गइल बा आ ई जिला 18 गो मंडल में ब्यवस्थित बाने।<ref name=divisions>{{cite web|title=State division of Uttar Pradesh |url=http://india.gov.in/knowindia/districts/andhra1.php?stateid=UP |publisher=Government of India |accessdate=22 जुलाई 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120510202421/http://india.gov.in/knowindia/districts/andhra1.php?stateid=UP |archivedate=10 मई 2012 }}</ref> हर जिला के प्रशासन जिलाधिकारी के हाथ में होला जे एगो आईएएस अधिकारी होलें। मंडल यानि कमिशनरी के मुखिया कमिश्नर (मंडलायुक्त) होलें।
हर एक जिला के कई गो तहसील में बाँटल गइल बा। तहसील के प्रशासन के काम डिप्टी कलक्टर (एसडीएम) के जिम्मे होला आ ऊ लोग जिलाधिकारी (डीएम) के रिपोट करे ला। तहसील के नीचे ब्लॉक होलें, हालाँकि ई प्रशासनिक स्तर न हवें बलुक पंचायती राज आ बिकास के कामकाज खातिर बनावल इकाई हऽ। ब्लाक यानि बिकासखंड स्तर पर बीडीओ राज्य के अधिकारी आ ब्लाक प्रमुख जनता के प्रतिनिधि होलें। हर ब्लाक के ग्रामपंचायत में बाँटल गइल बा, एकर मुखिया जनता द्वारा चुनल प्रतिनिधि - ग्राम परधान होलें। एक ठो ग्राम पंचायत में कई गो गाँव सामिल हो सके लें।<ref name=blocks>{{cite web|title=Directory of district, sub division, panchayat samiti/ block and gram panchayats in Uttar Pradesh|url=http://panchayatiraj.up.nic.in/Acts%20And%20Rules%20Pdfs/Panchayat%20Raj%20Act_1947_ch6.57-70.pdf|work=Panchayati Raj Department|accessdate=5 अक्टूबर 2012}}</ref> ब्लाक में शहरी इलाका भी हो सके लें, जइसे छोट जनगणना कस्बा (''सेंसस टाउन'')<ref name=panchayat>{{cite web|title=Administration of block|url=http://panchayatiraj.up.nic.in/Acts%20And%20Rules%20Pdfs/Panchayat%20Raj%20Act_1947_ch4.38-50.pdf|work=Panchayati Raj Department|accessdate=5 अक्टूबर 2012}}</ref> जबकि बड़हन नगर सभ में अलग से नगर पंचायत के गठन होला।
उत्तर प्रदेश में सभसे बड़हन प्रशासनिक बिभाग, 18 गो मंडल सभ के लिस्ट नीचे दिहल बा:
{| style="margin-left:30px"
{{col-begin}}
{{col-break|width=57%}}
{{ordered list|start=1
|[[सहारनपुर मंडल|सहारनपुर]]
|[[मुरादाबाद मंडल|मुरादाबाद]]
|[[बरेली मंडल|बरेली]]
|[[लखनऊ मंडल|लखनऊ]]
|[[देवीपाटन मंडल|देवीपाटन]]
|[[बस्ती मंडल|बस्ती]]
|[[गोरखपुर मंडल|गोरखपुर]]
|[[मेरठ मंडल|मेरठ]]
|[[अलीगढ़ मंडल|अलीगढ़]]
}}
{{col-break}}
{{ordered list|start=10
|[[आगरा मंडल|आगरा]]
|[[कानपुर मंडल|कानपुर]]
|[[फैजाबाद मंडल|फैजाबाद]]
|[[आजमगढ़ मंडल|आजमगढ़]]
|[[झाँसी मंडल|झाँसी]]
|[[चित्रकूट मंडल|चित्रकूट]]
|[[इलाहाबाद मंडल|इलाहाबाद]]
|[[वाराणसी मंडल|वाराणसी]]
|[[मिर्जापुर मंडल|मिर्जापुर]]|
}}
{{Col-end}}
|}
नीचे उत्तर प्रदेश के सभसे ढेर जनसंख्या वाला छह गो जिला आ भारत के जिला सभ में इनहन के रैंक दिहल गइल बा:<ref name=districts1>{{cite web|title=Indian Districts by population|url=http://www.census2011.co.in/district.php|work=2011 Census of India|accessdate=5 अक्टूबर 2012}}</ref>
{| class="sortable wikitable"
|- style="background:#ccc; text-align:center;"
! रैंक (भारत में) !! जिला !! जनसंख्या !! बढ़ती दर (%) !! लिंगानुपात (औरत, प्रति 1000 पुरुष पर) !! साक्षरता (%)
|- style="vertical-align: middle; text-align: center;"
| 13 || [[इलाहाबाद जिला|इलाहाबाद]] || 5,954,391 || 20.63 || 901 || 72.32
|- style="vertical-align: middle; text-align: center;"
| 26 || [[मुरादाबाद जिला|मुरादाबाद]] || 4,772,006 || 25.22 || 906 || 56.77
|- style="vertical-align: middle; text-align: center;"
| 27 || [[गाजियाबाद जिला|गाजियाबाद]] || 4,681,645 || 42.27 || 881 || 78.07
|- style="vertical-align: middle; text-align: center;"
| 30 || [[आजमगढ़ जिला|आजमगढ़]] || 4,613,913 || 17.11 || 1019 || 70.93
|- style="vertical-align: middle; text-align: center;"
| 31 || [[लखनऊ जिला|लखनऊ]] || 4,589,838 || 25.82 || 917 || 77.29
|- style="vertical-align: middle; text-align: center;"
| 32 || [[कानपुर नगर जिला|कानपुर नगर]] || 4,581,268 || 9.92 || 862 || 79.65
|}
{| class="infobox" style="text-align:center; width:; margin-right:8px; font-size:90%"
! colspan=1 |
! colspan="6" style="padding:0.6em 0; line-height:1.1em;" | [[जनसंख्या अनुसार उत्तर प्रदेश के शहरन के लिस्ट|उत्तर प्रदेश के दसलाखी शहर]] (2011 के जनगणना)
! colspan=1 |
|-
! style="text-align:left;background:#f5f5f5;" | नाँव
! style="text-align:left;background:#f5f5f5;" | जनसंख्या
! style="text-align:center;background:#f5f5f5;" |
! style="text-align:center;background:#f5f5f5;" |
! style="text-align:left;background:#f5f5f5;" | नाँव
! style="text-align:left;background:#f5f5f5;" | जनसंख्या
! rowspan=11 |
<!-- Please do not change population numbers for individual metro areas. These numbers are all from the 2011 census and are all for CMA's (census metropolitan areas). Using different definitions of metro area or population estimates from different years or sources depending on the city provides a poor basis for comparison and ranking of the cities. You can find the census population data at http://censusindia.gov.in/2011-prov-results/prov_data_products_up.htmlLANG=Eng&T=201&S=3&O=D&RPP=150 -->
|-
| style="text-align:left;background:#f0f0f0;" | [[कानपुर]] || 2,920,067 || ||||style="text-align:left;background:#f0f0f0;"|[[लखनऊ]] || 2,901,474
|-
| style="text-align:left;background:#f0f0f0;" | [[गाजियाबाद]] || 2,358,525 || ||||style="text-align:left;background:#f0f0f0;" |[[आगरा]] || 1,746,467
|-
| style="text-align:left;background:#f0f0f0;" | [[बनारस]] || 1,435,113 || ||||style="text-align:left;background:#f0f0f0;" | [[मेरठ]] || 1,424,908
|-
| style="text-align:left;background:#f0f0f0;" | [[इलाहाबाद]] || 1,216,719 || ||||style="text-align:left;background:#f0f0f0;" |[[बरेली]] || 979,933
|}
अन्य राज्य सभ के तुलना में, उत्तर प्रदेश में [[जनसंख्या अनुसार उत्तर प्रदेश के शहरन के लिस्ट|सभसे ढेर मेट्रो शहर]] बाने।<ref name="metropolitan cities">{{cite news|title=Development of 13 metropolitan cities in Uttar Pradesh|url=http://www.indianexpress.com/news/panels-to-draft-development-plans-for-13-cities/674326/|accessdate=13 जुलाई 2012|newspaper=The Indian Express|date=30 अगस्त 2010}}</ref><ref name="Metro cities">{{cite web|title=The area and density of metropolitan cities |url=http://urbanindia.nic.in/theministry/subordinateoff/tcpo/AREA_POP/CHAPTER-4.PDF |publisher=The Ministry of Urban Development |accessdate=22 जुलाई 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121015142027/http://urbanindia.nic.in/theministry/subordinateoff/tcpo/AREA_POP/CHAPTER-4.PDF |archivedate=15 अक्टूबर 2012 |df= }}</ref> राज्य के कुल वास्तविक शहरी जनसंख्या 44.4 मिलियन रहल, ई भारत के कुल शहरी जनसंख्या के 11.8% बा आ एह तरीका से अन्य राज्यन के तुलना में उत्तर प्रदेश दूसरा स्थान पर बा।<ref name="Population info">{{cite web|title=Provisional population totals, Census of India 2011 |url=http://censusindia.gov.in/2011-prov-results/paper2/data_files/india/Rural_Urban_2011.pdf |publisher=Census of India 2011 |format=PDF |page=19 |accessdate=14 मार्च 2012}}</ref> जनगणना 2011 के अनुसार, कुल 15 गो शहरी संकुल अइसन रहलें जिनहन के जनसंख्या 5,00,000 से ढेर रहल।<ref name=Datasheet>{{cite web|title=Provisional population totals paper 1 of 2011 : Uttar Pradesh|url=http://censusindia.gov.in/2011-prov-results/prov_data_products_up.html|publisher=Census of India 2011|accessdate=23 July 2012 }}</ref> कुल 14 गो नगर निगम रहलें, आ नोएडा अलग से एगो बिधिक संस्था द्वारा प्रशासित कइल जाला।<ref name="GENERAL AMENDMENT">{{cite web |title=The Uttar Pradesh municipal corporation |url=http://sec.up.nic.in/acts_rules/MUNICIPAL%20CORPORATION_1959_eng/Municipal_Corp_Act_1959_chap1.pdf |publisher=Municipal corporation of Uttar Pradesh |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120324141206/http://sec.up.nic.in/acts_rules/MUNICIPAL%20CORPORATION_1959_eng/Municipal_Corp_Act_1959_chap1.pdf |archivedate=24 मार्च 2012 |accessdate=22 जुलाई 2012}}</ref>
साल 2011 में, मायावती के मुख्यमंत्री काल में कैबिनेट मंत्री लोग ई निश्चय कइल कि उत्तर प्रदेश के चार गो राज्यन में बाँट दिहल जाय - पूर्वांचल, बुंदेलखंड, अवध प्रदेश आ पच्छिम प्रदेश। इनहन में क्रम से अठाईस, सात, तेईस, आ सत्रह गो जिला शामिल कइल जाए वाला रहलें। 2012 के चुनाव में जीत पावे वाली समाजवादी पार्टी के अखिलेश सरकार एह प्रस्ताव के नकार दिहलस।<ref>{{cite web | url=http://www.thehindu.com/todays-paper/article2631472.ece | title=Maya splits U.P. poll scene wide open | publisher=[[दि हिंदू]] | date=16 नवंबर 2011 | accessdate=15 जून 2013 | author=Khan, Atiq |location=Lucknow}}</ref>
==जनसांख्यिकी==
{{main article|उत्तर प्रदेश के जनसांख्यिकी}}
{{IndiaCensusPop
| title= जनसंख्या बढ़ती
| 1951= 60274000
| 1961= 70144000
| 1971= 83849000
| 1981= 105137000
| 1991= 132062000
| 2001= 166198000
| 2011= 199581477
| estimate=
| estyear=
| estref=
| footnote=स्रोत:भारत के जनगणना
}}
{{Pie chart
|thumb = right
|caption = उत्तर प्रदेश में धर्म (2011)<ref name=census2011>{{cite web
|publisher= Office of the Registrar General and Census Commissioner, India | url=http://www.census2011.co.in/data/religion/state/9-uttar-pradesh.html | title=Uttar Pradesh Religion Census 2011 |accessdate=2011-12-04}}</ref>
|label1 = [[हिंदू धर्म|हिंदू]]
|color1 = Orange
|value1 = 79.73
|label2 = [[इस्लाम]]
|color2 = Green
|value2 = 19.26
|label3 = [[सिख धर्म|सिख]]
|color3 = DarkKhaki
|value3 = 0.32
|label4 = [[ईसाई धर्म|इसाई]]
|color4 = DodgerBlue
|value4 = 0.18
|label5 = [[जैन धर्म|जैन]]
|color5 = red
|value5 = 0.11
|label6 = अन्य धर्म
|color6 = Gray
|value6 = 0.51
}}
उत्तर प्रदेश बिसाल जनसंख्या आ तेज जनसंख्या बढ़ती दर वाला राज्य बा। 1991 से 2001 के बीच प्रदेश के जनसंख्या में 26% के बढ़ती भइल।<ref name=population>{{cite web|title=The density of population in U.P. |url=http://upenvis.nic.in/Database/Overview_847.aspx |publisher=Environment and Related Issues Department U.P|accessdate=23 जुलाई 2012}}</ref> ई भारत के सभसे ढेर जनसंख्या वाला राज्य हवे, जहाँ 1 मार्च 2011 के कुल 199,581,477 निवासी लोग रहल।<ref name=autogenerated7>{{cite web|title=Provisional population totals|url=http://censusindia.gov.in/2011-prov-results/paper2/data_files/UP/7-pop-12-22.pdf|publisher=Census of India 2011|accessdate=23 जुलाई 2012}}</ref> एह तरीका से भारत देस के कुल जनसंख्या में उत्तर प्रदेश के हिस्सा 16.16% रहल। भले उत्तर प्रदेश भारत के चउथा सभसे बड़हन रकबा वाला राज्य होखे, एतना बिसाल जनसंख्या के कारण इहाँ के जनघनत्व 828 ब्यक्ति प्रति वर्गकिलोमीटर बा आ ई देस के सभसे घन बसल राज्यन में से एक बा।
2011 में, उत्तर प्रदेश में मानव लिंगानुपात 908 रहल (यानी 1000 मरदाना पर 908 जनाना), जे पूरा देस के औसत लिंगानुपात 933 के तुलना में कम रहल।<ref name="GOI_2011">{{cite web|title=Statistics of Uttar Pradesh|url=http://upgov.nic.in/upstateglance.aspx|work=Census of India 2011|publisher=UP Government|date=1 मार्च 2011|accessdate=31 जुलाई 2012|archive-date=2012-04-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20120426235914/http://upgov.nic.in/upstateglance.aspx|url-status=dead}}</ref> 2001–2011 के बीच दशकीय बृद्धि दर (उत्तराखंड के सामिल क के) 20.09% रहल जे देस भर के औसत 17.64% से ढेर रहल।<ref name=Decennial>{{cite web|title=Decennil growth of population by census|url=http://www.cwc.nic.in/Water_Data_Pocket_Book_2006/t9.01final.pdf|work=Census of India (2011)|accessdate=5 अक्टूबर 2011|archive-date=2009-04-10|archive-url=https://web.archive.org/web/20090410021912/http://www.cwc.nic.in/Water_Data_Pocket_Book_2006/t9.01final.pdf|url-status=dead}}</ref><ref name=decennialgrowth>{{cite web|title=Decennial growth rate and density for 2011 at a glance for Uttar Pradesh and the districts: provisional population totals paper 1 of 2011 |url=http://www.censusindia.gov.in/2011-prov-results/prov_data_products_up.html|work=Census of India(2011)|accessdate=5 अक्टूबर 2011}}</ref> उत्तर प्रदेश में गरीबी रेखा से नीचे जीवन बितावे वाला लोग के भी भारी जनसंख्या बाटे।<ref name=poverty/> योजना आयोग के रिलीज कइल अनुमान के मोताबिक राज्य में कुल 59 मिलियन (5.9 करोड़) लोग गरीबी रेखा से नीचे रहल जे पूरा भारत के अउरी कवनो भी राज्य के तुलना में ढेर रहल।<ref name=poverty>{{cite web |title=The state with large no. of peoples living below poverty line|url=http://pib.nic.in/newsite/erelease.aspx?relid=49731 |work=Government of India|publisher=Press Information Bureau|accessdate=5 अक्टूबर 2012}}</ref><ref name=commission>{{cite web |url=http://planningcommission.nic.in/news/pre_pov2307.pdf |title=Press Note on Poverty Estimates, 2011-12 |website=योजना आयोग |publisher=भारत सरकार |accessdate=11 अगस्त 2014}}</ref>
2011 के जनगणना के अनुसार, भारत के सभसे ढेर जनसंख्या वाला उत्तर प्रदेश, कुल हिंदू आ मुसलमान जनसंख्या के मामिला में भी सभसे ऊपर रहल।<ref>{{cite web|url=http://www.deccanherald.com/content/497347/muslim-population-grew-faster-census.html|title=Muslim population grew faster: Census}}</ref> धरम के आधार पर, साल 2011 के जनसंख्या में 79.73% हिंदू, 19.26% मुसलमान, 0.32% सिख, 0.18% ईसाई, 0.11% जैन, 0.10% बौद्ध, आ 0.30% अन्य दूसर धरम माने वाला लोग रहल।<ref>[http://www.censusindia.gov.in/2011census/C-01/DDW09C-01%20MDDS.XLS C1 - Population by religious community, Uttar Pradesh.] भारत के जनगणना, 2011. पहुँचतिथि 10 सितंबर 2011.</ref>
राज्य में 2011 के आँकड़ा अनुसार साक्षारता दर 67.7% रहल, जे राष्ट्रीय औसत 74% से कमे रहल।<ref name="Literacy rate">{{cite web|title=Uttar Pradesh Profile |url=http://censusindia.gov.in/2011census/censusinfodashboard/stock/profiles/en/IND009_Uttar%20Pradesh.pdf|publisher=Census of India 2011|accessdate=16 अक्टूबर 2010}}</ref><ref name="literacy rates">{{cite web |title= A comparison of the literacy rates |url= http://censusmp.gov.in/censusmp/All-PDF/6Literacy21.12.pdf |publisher= censusmp.gov.in |accessdate= 16 अक्टूबर 2010 |archive-date= 2012-04-17 |archive-url= https://web.archive.org/web/20120417110338/http://censusmp.gov.in/censusmp/All-PDF/6Literacy21.12.pdf |url-status= dead }}</ref> पुरुष साक्षारता 79% आ औरतन के साक्षरता दर 59% रहल। एकरे पहिले, 2001 के जनगणना में कुल साक्षरता दर 56.27%, पुरुष साक्षरता 67% आ औरतन के साक्षरता दर 43% दर्ज कइल गइल रहल।<ref name=Literacy>{{cite web |title=Literacy rate in Uttar Pradesh |url= http://www.census2011.co.in/census/state/uttar+pradesh.html |publisher= Census of India 2011 |accessdate= 16 अक्टूबर 2010}}</ref>
[[हिंदी भाषा|हिंदी]]इहाँ के प्रमुख भाषा हवे आ आँकड़ा के मोताबिक (91.32%) लोग<ref name="2011lang">{{cite web|url=http://nclm.nic.in/shared/linkimages/NCLM50thReport.pdf |title=Report of the Commissioner for linguistic minorities: 50th report (July 2012 to जून 2013) |publisher=Commissioner for Linguistic Minorities, Ministry of Minority Affairs, Government of India |format=PDF |accessdate=4 दिसंबर 2016 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160708012438/http://nclm.nic.in/shared/linkimages/NCLM50thReport.pdf |archivedate= 8 जुलाई 2016 |df= }}</ref> अपना के हिंदी भाषी बतावल। [[उर्दू]] दुसरही भाषा हवे जे राजकाज में इस्तेमाल होले।<ref name="2011lang"/> [[भोजपुरी]] अन्य प्रमुख भाषा बा जे पूर्वांचल में बिसाल जनसंख्या द्वारा बोलल जाले हालाँकि, भारत सरकार एकरा के हिंदी के बोली माने ले जवना कारण भोजपुरी आ हिंदी दूनो के वास्तविक बोले वाला लोग के संख्या के अंजाद लगावल कठिन बा।
==सरकार आ प्रशासन==
{{Main article|उत्तर प्रदेश सरकार}}
[[File:Vidhan Sabha (at day).jpg|thumb|alt=उत्तर प्रदेश के बिधान सभा के बिल्डिंग|उत्तर प्रदेश बिधानसभा, ई उत्तर प्रदेश के बिधायिका के निचला सदन हवे|453x453px]]
राज्य कसे शासन प्रातिनिधिक लोकतंत्र के संसदीय सिस्टम से चले ला। उत्तर प्रदेश भारत के सात गो अइसन राज्य सभ में से एक बा जहाँ दू सदन वाली विधायिका बाटे: निचला सदन के बिधान सभा आ ऊपरी सदन के बिधान परिषद कहल जाला।<ref name="vidhan parishad">{{cite web|title=UP vidhan parishad|url=http://legislativebodiesinindia.nic.in/UttarPradesh-LC.htm|publisher=Government of India|accessdate=22 July 2012}}</ref><ref name="Vidhan Sabha">{{cite web|title=UP vidhan sabha structure|url=http://legislativebodiesinindia.nic.in/UTTAR%20PRADESH.htm|publisher=Government of India|accessdate=22 July 2012}}</ref> उत्तर प्रदेश बिधान सभा में कुल 404 सीट बा इनहन खातिर जनता सीधे आपन प्रतिनिधि चुने ले जे लोग के बिधायक कहल जाला। बिधान सभा के सदस्य, यानी ई बिधायक लोग पाँच बरिस खातिर चुनल जाला। उत्तर प्रदेश के बिधान परिषद, यानी ऊपरी सदन, 100 सदस्य वाला एगो परमानेंट सदन हवे आ दू तिहाई सदस्य (33 गो) हर दूसरा साल चुनल जाला। चूँकि, भारतीय संसद में उत्तर प्रदेश के सभसे ढेर लेजिस्लेटर (सांसद) लोग जाला, ई राज्य देस के राजनीति मेंभी बहुत महत्व के मानल जाला।<ref name="elections">{{cite web|last=Four other states seen as barometer of support for federal government.|title=Legislative elections in Uttar Pradesh|url=http://www.aljazeera.com/news/asia/2012/02/2012286478579763.html|publisher=Al Jazeera|accessdate=8 फरवरी 2012}}</ref> भारतीय संसद में 80 गो लोक सभा सदस्य आ 31 गो राज्यसभा सदस्य उत्तरे प्रदेश के होला लोग।<ref>{{cite web|url=http://164.100.47.5/Newmembers/memberstatewise.aspx |title=Statewise List |publisher=164.100.47.5 |date= |accessdate=29 जुलाई 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://rajyasabha.nic.in/rsnew/faq/freaq1.asp |title=Rajya Sabha |publisher=Rajya Sabha |date= |accessdate=29 जुलाई 2015}}</ref><ref name="Grover1989">{{cite book|author=Verinder Grover|title=Legislative Council in State Legislatures|url=https://books.google.com/books?id=fRqrO0Hx0Y0C&pg=PA37|accessdate=27 जुलाई 2012|publisher=Deep & Deep Publications|isbn=978-81-7100-193-4|pages=37–255}}</ref><ref>{{cite web |url= http://rajyasabha.nic.in/rsnew/rsat_work/chapter-2.pdf|format=PDF|title=राज्य सभा के संघटन |work=राज्य सभा |publisher=राज्य सभा सेक्रेट्रीयेट |location=नई दिल्ली |pages=24–25 |accessdate=15 फरवरी 2012}}</ref>
उत्तर प्रदेश में लोकतांत्रिक रूप से शासन के संबैधानिक मुखिया राज्यपाल (गवर्नर) होलें जिनके नियुक्ति राष्ट्रपति द्वारा कइल जाला। राज्यपाल के कार्यकाल पाँच साल होला।<ref>{{cite web |title=Role of The Governor |url= http://upgovernor.gov.in/upgovernor.gov.in/roleofgov.htm |website= upgovernor.gov.in |publisher=''Raj Bhavan Uttar Pradesh''|accessdate=17 मार्च 2017}}</ref> बिधान सभा में मेजारिटी के दल भा गठबंधन के नेता के राज्यपाल द्वारा मुख्यमंत्री नियुक्त कइल जाला आ इनके सलाह अनुसार बाकी मंत्रिमंडल के भी नियुक्ति राज्यपाले करे लें। प्रतीकात्मक रूप से सरकार के मुखिया राज्यपाल होलें आ रोजमर्रा के सरकारी कामकाज के जिम्मेदारी मुख्यमंत्री आ उनके मंत्रिमंडल के होला।
हर जिला के प्रशासन जिलाधिकारी (डीएम) के हाथे होला जे भारतीय प्रशासनिक सेवा (आइएएस) अधिकारी होलें आ इनके मातहत राज्य सेवा के अधिकारी लोग होला।<ref name=judiciary>{{cite web |title= Judiciary in the state |url= http://www.allahabadnagarnigam.in/Hindi/download_hindifont_hin.htm |publisher= इलाहाबाद नगर निगम |accessdate= 17 फरवरी 2011 |archive-date= 2012-08-01 |archive-url= https://web.archive.org/web/20120801195906/http://www.allahabadnagarnigam.in/hindi/download_hindifont_hin.htm |url-status= dead }}</ref> पुलिस कप्तान ({{abbr|एसपी|सुपरिंटेंडेंट ऑफ पुलिस}}), भारतीय पुलिस सेवा (आइपीएस) अधिकारी होलें आ इनके सहायता में राज्य पुलिस के अधिकारी लोग होला।<ref name="BhargavaBhatt2005"/> न्यायपालिका में इहाँ सभसे ऊपर [[इलाहाबाद हाइकोर्ट]] बा जेकर एगो बेंच लखनऊ में भी बा। एकरे नीचे हर जिला में जिला न्यायालय आ सत्र न्यायालय बाने आ तहसील स्तर पर भी कुछ मुकदमा के सुनवाई होला।<ref name=courts/> हाइकोर्ट के मुख्य न्यायाधीस के नियुक्ती राष्ट्रपति द्वारा, सुप्रीम कोर्ट के मुख्य न्यायाधीस के सलाह पर होले।<ref name="BhargavaBhatt2005"/> बाकी जज लोग के नियुक्ति इहाँ के मुख्य न्यायाधीश के सलाह पर राष्ट्रपति द्वारा होले।<ref name=courts>{{cite web |title= Uttar Pradesh judiciary |url= http://www.mapsofindia.com/uttar-pradesh/local-government/judiciary.html |publisher= Maps of India |accessdate=19 September 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120904072538/http://www.mapsofindia.com/uttar-pradesh/local-government/judiciary.html |archivedate=4 September 2012 }}</ref><ref name=Constitution>{{cite web|title=Constitutional setup|url=http://www.upgov.nic.in/upconstitution.aspx|publisher=[[उत्तर प्रदेश सरकार]]|accessdate=19 सितंबर 2012|archive-date=2012-09-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20120925090047/http://www.upgov.nic.in/upconstitution.aspx|url-status=dead}}</ref> निचली अदालत सभ, दू हिस्सा में बिभाजित होलीं: उत्तर प्रदेश सिविल न्यायिक सेवा आ उत्तर प्रदेश उच्च न्यायिक सेवा।<ref name="BhargavaBhatt2005"/> जहाँ सिविल जूडीशियल सर्विस में सिविल जज (जूनियर डिवीजन)/चीफ जूडीशियल मजिस्ट्रेट ओही जे, उत्तर प्रदेश के हायर जूडीशियल सेवा में सिविल आ सेशन (सत्र) जज लोग होला।<ref name="BhargavaBhatt2005"/><ref name="Civil Judiciary">{{cite web|title=Subordinate Civil Judiciary in Uttar Pradesh|url=http://www.allahabadhighcourt.in/event/TheHistoryRoleSubordinateJudiciaryBBPrasad.pdf|publisher=[[इलाहाबाद हाईकोर्ट]]|accessdate=19 सितंबर 2012}}</ref>
उत्तर प्रदेश के राजनीति में भारतीय राष्ट्रीय कांग्रेस, समाजवादी पार्टी, बहुजन समाज पार्टी आ भारतीय जनता पार्टी नियर चार गो राजनीतिक दल के मुख्य भूमिका बाटे। उत्तर प्रदेश के राजनीतिग्य लोग भारत के राष्ट्रीय राजनीति में भी प्रमुख भूमिका अदा कइले बा, कुछ लोग काफी ऊँच पद तक ले चहुँपल बा, जइसे कि परधानमंत्री। एह मामिला में उत्तर प्रदेश के ''अंडर अचीवर'' भी मानल जाला कि देस के आठ गो परधानमंत्री देवे के बावजूद भी ई राज्य अभिन ले गरीब राज्य बा।<ref name="politically crucial state">{{cite web|title=UP: the nerve centre of politics|url=http://zeenews.india.com/state-elections-2012/up/issues.html|publisher=[[जी न्यूज]]|accessdate=22 जुलाई 2012}}</ref>
{{clear}}
==अर्थब्यवस्था==
[[File:A Busy road in Main Market.JPG|thumb|left|alt=सड़क के किनारे लागल दुकान|सड़क के किनारे लागल दुकान सभ। उत्तर प्रदेश में भारी जनसंख्या गैर-औपचारिक सेक्टर में रोजगार पावे ले।]]
{| class="wikitable" cellspacing="1" style="float:right; width:260px; margin:0 0 1em 1em; background:#f4f5f6; border:#c6c7c8 solid; font-size:90%;"
| colspan="2" style="background:#c2d6e5; text-align:center;"| '''राज्य के नेट घरेलू उत्पाद, फैक्टर लागत पर आ चालू कीमत पर (2004–05 आधार)<ref name=rbinsdpstat>{{cite web
|url=http://www.rbi.org.in/scripts/PublicationsView.aspx?id=13592
|title=Net state domestic product at factor cost—state-wise (at current prices)
|date=15 सितंबर 2011
|accessdate=7 फरवरी 2012
|work=Handbook of statistics on Indian economy
|publisher=[[भारतीय रिजर्व बैंक]]
|url-status=dead
|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120309001542/http://rbi.org.in/scripts/PublicationsView.aspx?id=13592
|archivedate=9 मार्च 2012
|df=dmy
}}</ref>'''
आँकड़ा करोड़ रुपिया में
|-
! साल || नेट घरेलू उत्पाद
|-
| 2004–2005 || 229,074
|-
| 2005–2006 || 256,699
|-
| 2006–2007 || 294,031
|-
| 2007–2008|| 332,352
|-
| 2008–2009 || 384,718
|-
| 2009–2010 || 453,020
|}
अगर [[नेट घरेलू उत्पाद|राज्य के नेट घरेलू उत्पाद]] (NSDP) के हिसाब से देखल जाय, महाराष्ट्र के बाद उत्तर प्रदेश भारत के दुसरा सभसे बड़ अर्थब्यवस्था हवे, जहाँ NSDP {{INRConvert|14.46|lc}} बा,<ref name=":0" /> आ एह तरीका से भारत के अर्थब्यवस्था में एकर जोगदान 8.406 % के बा। खेतीबारी एह राज्य के लोग के मुख्य पेशा हवे।<ref name=resources>{{cite web|title=The state profile |url=http://www.phdcci.in/admin/userfiles/file/Research-Bureau/Uttar-Pradesh.pdf |publisher=PHD Chember |accessdate=20 September 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121224141248/http://www.phdcci.in/admin/userfiles/file/Research-Bureau/Uttar-Pradesh.pdf |archivedate=24 दिसंबर 2012 }}</ref> इंडिया ब्रांड इक्विटी फाउंडेशन के रपट के मोताबिक, साल 2014–15 में देस के कुल खाद्यान उत्पादन में उत्तर प्रदेश के 19% सझियाई रहल। साल 2014–15 में खाद्यान्न उत्पादन 47,773.4 हजार टन रहल। इहाँ गोहूँ मुख्य खाद्यान फसल हवे आ [[ऊखि]] प्रमुख आमदनी वाली फसल ह।<ref name="Policy">{{cite web|url=http://www.lexuniverse.com/industrial-policy/india/uttar-pradesh/uttar-pradesh2.html|title=Industrial policy of Uttar Pradesh|publisher=Lex Universe|accessdate=20 September 2012|archive-date=1 May 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120501052825/http://www.lexuniverse.com/industrial-policy/india/uttar-pradesh/uttar-pradesh2.html|url-status=dead}}</ref> भारतीय चीनी मिल एसोसिएशन (ISMA) के रपट के मोताबिक, भारत में कुल ऊख के उत्पादन साल 2015 के सितंबर महीना में खतम होखे वाला बित्त बरिस में 28.3 मिलियन टन रहल जेह में से 10.47 मिलियन टन महाराष्ट्र में आ 7.35 मिलियन टन उत्तर प्रदेश से रहल।<ref>{{Cite web|url=http://www.indiansugar.com/NewsDetails.aspx?nid=4584|title=Indian sugar mills association|website=www.indiansugar.com|access-date=2016-08-08|archive-date=2016-08-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20160826083928/http://www.indiansugar.com/NewsDetails.aspx?nid=4584|url-status=dead}}</ref>
राज्य में उद्योग सभ के संकेद्रण कई टुकड़ा में बा। मुख्य उद्योग क्षेत्र में कानपुर आ नोएडा गिनावल जा सके ला। पूर्वांचल में भी कुछ उद्योग लागल बाने। बनारस-मुग़लसराय इलाका में रेलवे से संबंधित उद्योग लागल बाने जइसे मंडुआडीह में डीजल लोकोमोटिव कारखाना बा। इलाहाबाद के उपनगरी इलाका के रूप में नैनी में भी उद्योग क्षेत्र बा, आ जौनपुर में सतहरिया उद्योग क्षेत्र बिकसित कइल जा रहल बा। उत्तर प्रदेश में मुख्य उद्योग सभ में इंजीनियरी उत्पाद, इलेक्ट्रानिक्स, इलेक्ट्रिक सामान, केबिल, स्टील, चमड़ा से बनल सामान, कपड़ा उद्योग, गहना, ऑटोमोबाइल, रेल डिब्बा वगैरह बाने। छोटहन साइज के उद्योग सभ के संख्या उत्तर प्रदेश में सगरी राज्यन के तुलना में सभसे ढेर बा; कुल भारत के 23 लाख अइसन छोट इकाई सभ के लगभग 12 हिस्सा इहँवे उत्तरे प्रदेश में बा।<ref name="resources" /> With 359 manufacturing clusters, cement is the top sector of [[Ministry of Micro, Small and Medium Enterprises|SMEs]] in UP.<ref name="ET-20130620-SMEs">{{cite web | url=http://economictimes.indiatimes.com/news/emerging-businesses/sme-policy-trends/smes-employ-close-to-40-of-indias-workforce-but-contribute-only-17-to-gdp/articleshow/20496337.cms?curpg=2 | title=SMEs employ close to 40% of India's workforce, but contribute only 17% to GDP | work=The Economic TImes| date=9 Jun 2013<!-- , 05.00AM IST -->| accessdate=20 जून 2013 | author=Malini Goyal}}</ref>
==शिक्षा==
{{Main article|उत्तर प्रदेश में शिक्षा}}
{{See also|उत्तर प्रदेश में उच्चशिक्षा संस्थान सभ के लिस्ट}}
[[File:JRHU - Main Building.jpg|thumb|left|alt=दुनिया के पहिला बिकलांग बिस्वबिद्यालय |[[जगद्गुरु रामभद्राचार्य बिकलांग विश्वविद्यालय|जेआरएचयू]] दुनिया के पहिला बिकलांग शिक्षा केंद्र हवे]]
उत्तर प्रदेश में शिक्षा के बहुत पुरान परंपरा चल आइल बा भले ई इतिहासी दौर में उच्चबर्ग आ धार्मिक बिद्यालयन ले सीमित रहल होखे।<ref name=schools>{{cite news|title=Islamic religious schools|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/keyword/madrassas|archive-url=https://archive.is/20130103081247/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/keyword/madrassas|dead-url=yes|archive-date=3 जनवरी 2013|publisher=[[दि टाइम्स ऑफ इंडिया]]|accessdate=25 अप्रैल 2003}}</ref> संस्कृत-आधारित शिक्षा इहाँ [[बैदिक काल]] से ले के [[गुप्त साम्राज्य|गुप्त काल]] ले रहल आ एकरे बाद संस्कृति के बिकासक्रम में, पाली, फ़ारसी, आ अरबी बिद्या के चलन आइल। हिंदू-बौद्ध-मुसलमानी बिद्या के सामूहिक रूप तब तक ले इहाँ के बिसेसता रहल जबले ब्रिटिश राज के उदय ना भइल। वर्तमान इस्कूल-से-इन्वर्सिटी वाला सिस्टम बाकी भारत के साथे-साथ इहाँ भी स्थापित भइल आ एह सिस्टम के बिकास में ब्रिटिश राज आ ईसाई मिशनरी सभ के योगदान हवे।<ref name="Education System">{{cite web|title=British colonial administration system in state education system|url=http://www.upeducation.net/|publisher=State Education Board|accessdate=25 अप्रैल 2003|archive-date=2003-04-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20030421195013/http://upeducation.net/|url-status=dead}}</ref> राज्य में इस्कूल सभ या त सरकार द्वारा चलावल जालें या फिर प्राइवेट संस्था (ट्रस्ट) द्वारा। ज्यादातर इस्कूल सभ में पढ़ाई के माध्यम के रूप में हिंदी के इस्तेमाल होला; एकरे अलावा इंग्लिश-मीडियम इस्कूल भी बाने आ संस्कृत पाठशाला आ मदरसा भी जहाँ क्रम से अंग्रेजी, संस्कृत आ उर्दू माध्यम में पढ़ाई होला। सीबीएससी आ आइसीएससी बोर्ड से जुड़ल इस्कूल सभ में अंग्रेजी माध्यम से पढ़ाई होला।<ref name=Facts>{{cite web|title=Uttar Pradesh Facts & Figures|url=http://www.upeducation.net/Facts/|publisher=Uttar Pradesh education department|accessdate=16 अक्टूबर 2010|archive-date=2011-04-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20110403071219/http://www.upeducation.net/facts/|url-status=dead}}</ref>
[[File:Chattar Manzil 2005.jpg|thumb|270px|alt=Central Drug Research Institute|सेंट्रल ड्रग रिसर्च इंस्टीट्यूट के बिल्डिंग]]
उत्तर प्रदेश में कुल 45 गो विश्वविद्यालय बाने,<ref name=universities>{{cite web|title=List of universities|url=http://www.educationinfoindia.com/Universities/U-up.htm|publisher=Education department of india|accessdate=16 अक्टूबर 2010|archive-date=2017-04-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20170411015723/http://www.educationinfoindia.com/Universities/U-up.htm|url-status=dead}}</ref> जेह में 5 गो केंद्रीय विश्वविद्यालय, 28 गो राज्य विश्वविद्यालय, 8 डीम्ड विश्वविद्यालय, 2 गो आइआइटी, 1 ठो आइआइएम (लखनऊ), 1 ठो एनआइटी (इलाहाबाद), आ 2 गो ट्रिपल आइटी, 1 ठो नेशनल लॉ कॉलेज आ कई सारा इंजीनियरिंग कालेज आ पॉलिटेकनिक कॉलेज अउरी आइटीआई बाने।<ref name=Universities>{{cite web|title=List of Universities in Uttar Pradesh|url=http://www.upeducation.net/universities/|publisher=Education department of U.P|accessdate=27 जून 2012|archive-date=2012-06-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20120621081900/http://www.upeducation.net/universities/|url-status=dead}}</ref> उत्तर प्रदेश के प्रतिष्ठित विश्वविद्यालय आ उच्च शिक्षा संस्थान सभ में <!-- अच्छर क्रम में -->अलीगढ़ मुस्लिम विश्वविद्यालय, आईआईटी कानपुर, आईआईएम लखनऊ, इलाहाबाद विश्वविद्यालय, किंग जार्ज मेडिकल कॉलेज (केजीएमसी), बनारस हिंदू यूनिवर्सिटी (बीएचयू), मोतीलाल नेहरू नेशनल इंस्टीट्यूट ऑफ टेक्नोलॉजी (एमएनआईटी), संजय गाँधी पीजीआई प्रमुख बाने।<ref name=IIT>{{cite news|title=Kanpur schools welcome IIT Council formula|url=http://timesofindia.indiatimes.com/topic/IIT-Kanpur|publisher=[[दि टाइम्स ऑफ इंडिया]]|accessdate=27 जून 2012}}</ref><ref name=IIM>{{cite web|title=Official Website of IIM Lucknow|url=http://www.iiml.ac.in/|publisher=IIM Lucknow|accessdate=11 अप्रैल 2012|archive-date=2012-04-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20120413144029/http://www.iiml.ac.in/|url-status=dead}}</ref>
==पर्यटन==
{{Main article|उत्तर प्रदेश में पर्यटन}}
[[File:Kumbh Mela 2013 Sangam, Allahabd.jpg|thumb|right|alt= कुंभ मेला सभसे बिसाल मेला हवे| इलाहाबाद के संगम पर 2013 के कुंभ मेला।]]
घरेलू पर्यटन के हिसाब से देखल जाय त उत्तर प्रदेश में सभसे ढेर पर्यटक लोग आवे ला, ई संख्या 71 मिलियन (7.1 करोड़) बा,<ref name="Board2010">{{cite book|author=Upkar Prakashan - Editorial Board|title=Uttar Pradesh General Knowledge|url=https://books.google.com/books?id=_ce8FpJzR-4C&pg=PA46|accessdate=26 July 2012|date=1 September 2010|publisher=Upkar Prakashan|isbn=978-81-7482-408-0|pages=46–287}}</ref><ref name=Tourism>{{cite web|title=Performance of Tourist Centres in Uttar Pradesh|url=http://journal.asci.org.in/Vol.40(2010–11)/40_1_Masood%20H%20Siddiqui.pdf|publisher=Uttar Pradesh Tourist Department|date=8 July 2012}}{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> जेकर वजह इहाँ के बिबिधता वाला भूगोल, संस्कृति, तिहुआर, स्मारक, प्राचीन पूजा अस्थान आ बौद्ध बिहार वगैरह के मौजूदगी बा। हर साल अकेले इलाहाबाद में माघ मेलवे में लाखन गो श्रद्धालू लोग नहान करे आवे ला।<ref name="MacLean2008">{{cite book|author=Kama MacLean|title=Pilgrimage and Power: The Kumbh Mela in Allahabad, 1765-1954|url=https://books.google.com/books?id=MALacgnsroMC|accessdate=25 July 2012|date=29 अगस्त 2008|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-533894-2}}</ref> इहे मेला हर 12वाँ बरिस अउरी बिसाल पैमाना पर आयोजित होला आ कुंभ मेला कहाला, एह समय लगभग एक करोड़ लोग एह गंगा-जमुना के संगम पर एकट्ठा हो जाला आ ई लोगन के दुनिया में सभसे बड़ समागम बन जाला।<ref name="Magh Mela">{{cite news|title=Hindus gather for the Kumbh Mela at the Ganges in India and Maha Shivaratri in Allahabad|url=http://www.telegraph.co.uk/news/picturegalleries/worldnews/7222387/pictures-Hindus-gather-for-the-Kumbh-Mela-in-India-and-Maha-Shivaratri-in-Nepal.html|publisher=The Daily Telegraph|accessdate=25 January 2011|date=12 February 2010}}</ref>
इतिहासी रूप से महत्त्व के जगह बनारस खुद भी बा आ एकरे लगे सारनाथ भी बा<ref name=SARNATH>{{cite web|title=SARNATH GENERAL INFORMATION|url=http://varanasi.nic.in/tourist/tourist7.html|publisher=Tourism department of Varanasi|accessdate=8 July 2012}}</ref> जहाँ गौतम बुद्ध आपन पहिला उपदेस दिहले रहलें; एकरे उत्तर में गोरखपुर के आगे कुशीनगर भी बौद्ध धरम के लोग खातिर महत्व के अस्थान बा जहाँ बुद्ध के निधन भइल। सारनाथ में मौजूद [[अशोक स्तंभ|अशोक के खम्हा]] आ एकर सिंह मुकुट दुनो राष्ट्रीय महत्त्व के चीज बा। बनारस से लगभग 80 किमी के दूरी पर मौजूद [[गाजीपुर]] अपना गंगा घाट खातिर भी मशहूर बा आ हेइजे लार्ड कार्नवालिस के निधन भइल रहल आ उनुके मकबरा मौजूद बा।<ref name="Joon">{{cite book|author=Sanjeev Joon|title=Complete Guide for SSC|url=https://books.google.com/books?id=E9YfW2709psC&pg=RA2-PA93|accessdate=25 July 2012|publisher=Tata McGraw-Hill Education|isbn=978-0-07-070645-3|page=255}}</ref> राज्य में कई गो पक्षी बिहार भी बाने, जइसे एटा में, समसपुर में, आ [[बलियाँ]] में [[सुरहा ताल]]।
राजधानी लखनऊ में भी कई सारा इतिहासी धरोहर भवन मौजूद बाने।<ref name=Monuments>{{cite web|title=List of Monuments - Uttar Pradesh|url=http://asi.nic.in/asi_monu_alphalist_uttarpradesh_lucknow.asp|publisher=Archaeological Survey of India|date=8 July 2012}}</ref><ref name="Bara Imambara">{{cite web|title=The historical monument called Bara Imambara of Lucknow that is also known as Asfi Imambara|url=http://www.lucknow.org.uk/tourist-attractions/bara-imambara.html|publisher=Lucknow online news|accessdate=8 July 2012|archive-date=3 February 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120203233602/http://www.lucknow.org.uk/tourist-attractions/bara-imambara.html|url-status=dead}}</ref> इहाँ अवध काल के ब्रिटिश रेजीडेंसी के भवन अबहिन ले संरक्षित बा आ एकर जीर्णोद्धार भी कइल गइल बा। बड़ा आ छोटा इमामबाड़ा आ अउरी कई गो भवन बाने जिनहन के देखे लोग आवे ला। उत्तर प्रदेश में आगरा आ एकरे नजदीक में तीन गो [[बिस्व धरोहर स्थल|बिस्व धरोहर अस्थान]] बाने: [[ताज महल]], आगरा के किला आ फतेहपुर सीकरी।
पर्यटन के बढ़ावा देवे खातिर इहाँ 1972 में पर्यटन डाइरेक्टरेट के स्थापना कइल गइल जेकर मुखिया एगो आइएएस अफसर होलें। एकरे बाद 1974 में उत्तर प्रदेश राज्य पर्यटन निगम के स्थापना कइल गइल जे पर्यटन से जुड़ल बानिज्यिक क्रियाकलाप के देखरेख करे ला।<ref name=autogenerated10>{{cite web|title=The Tourism Development Policy |url=http://www.up-tourism.com/about_tourism.htm |publisher=Department of Tourism, Uttar Pradesh |accessdate=8 जुलाई 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120614064428/http://www.up-tourism.com/about_tourism.htm |archivedate=14 जून 2012 }}</ref>
==सेहत आ सेहत सुबिधा==
[[File:District Hospital.jpg|thumb|right|कानपुर देहात के जिला अस्पताल]]
उत्तर प्रदेश में सरकारी आ निजी क्षेत्र मिला के बड़हन पैमाना पर स्वास्थ्य सुबिधा खातिर [[इंफ्रास्ट्रक्चर]] के बिकास भइल बा बाकी सेहत के अलग-अलग पैरामीटर पर अन्य राज्य सभ से तुलना कइल जाय त इहाँ के परफारमेंस बहुत उत्साहजनक नइखे। भले पब्लिक आ प्राइवेट सेक्टर में स्वास्थ्य सुबिधा के लमहर-चाकर इन्फ्रास्ट्रक्चर मौजूद होखे, इहँवा के बिसाल जनसंख्या के कारण ई जरूरत भर के ना बाटे आ अइसन सेवा सभ के डिमांड पूरा ना क पावे ला।
पछिला 15 साल में, उत्तर प्रदेश के जनसंख्या में लगभग 25 प्रतिशत से अधिका के बढ़ती भइल बा। जबकि, सरकारी स्वास्थ्य केंद्र, जवन पब्लिक सेक्टर के सभसे अगिला मोर्चा के स्वास्थ्य सुबिधा बा, इनहन के संख्या में आठ प्रतिशत के गिरावट आइल बा।<ref name="health"/> छोटहन उपकेंद्र सभ, जहाँ जनता के पहिला संपर्क एह सुबिधा सभ से होला, इनहन के संख्या में बस 2 प्रतिशत के बढती भइल बा अगर 2015 के पहिले के 25 साल में भइल बदलाव के देखल जाय, जबकि एही समय में राज्य के जनसँख्या में 51 परसेंट से ढेर के बढ़ती भइल बा।<ref name="health"/> एगो नया पैदा भइल बच्चा के जिए के आशा के तुलना कइल जाय त बिहार के तुलना में ओकर जीवन प्रत्याशा चार बरिस कम, हरियाणा के तुलना में पाँच साल कम, आ हिमाचल प्रदेश के तुलना में सात बरिस कम रहे ला। भारत के स्तर पर, सगरी छुआछूत से फइले वाली भा गैर-छुआछूत वाली बेमारी सभ में उत्तर प्रदेश लगभग सभन में सभसे ढेर केस वाला रहल, एह में टाईफाइड से होखे वाला मउअत के 48 परसेंट (2014); 17 परसेंट कैंसर से होखे वाला मौत आ 18 परसेंट टीबी से होखे वाला मउअत (2015) उत्तर प्रदेश से रहल।<ref name="health"/> महतारी मउअत दर के मामिला में आसाम के बाद उत्तर प्रदेश भारत में दूसरा नमर प बाटे आ इहाँ हर एक लाख जचगी करे वाली औरतन में से 285 के मौत के एभरेज (2013) बाटे, आ सौ में 62 गर्भवती औरतन के जचगी के बाद जवन कमसेकम स्वास्थ्य-सुबिधा मिले के चाहीं ऊ ना उपलब्ध हो पावे ला।<ref name="health">{{cite web|title=Factsheet- Uttar Pradesh|url=http://www.censusindia.gov.in/vital_statistics/AHSBulletins/AHS_Factsheets_2012-13/FACTSHEET-UTTAR_PRADESH.pdf|website=censusindia.gov.in|publisher=''Ministry of Home Affairs''|accessdate=14 अगस्त 2017|ref=health}}</ref>
अभिन भी राज्य में 42 प्रतिशत औरत, संख्या में ई 15 लाख से ढेर होखी, घरहीं जचगी करे लीं। अइसन जचगी सभ में से लगभग दू तिहाई हिस्सा (61 प्रतिशत) सुरक्षित ना होला।<ref name="Health and Family">{{cite web|title=State of Health in Uttar Pradesh- Urban Health Resource Center|url=http://www.uhrc.in/downloads/Reports/up.pdf|website=uhrc.in|publisher=''Ministry of Health and Family Welfare''|accessdate=14 अगस्त 2017}}</ref> शिशु मौत दर के आँकड़ा उत्तर प्रदेश में हाई बाटे, नवजात मौत दर (NNMR) से पाँच बरिस के भीतर मरे वाला बच्चा सभ के इंडिकेटर देखल जाय त हर 1000 जनमल बच्चा सभ में से 64 गो मर जालें, एह में से 35 गो महीना के भीतरे मर जालें आ 50 गो साल भर के उमिर पूरा ना का पावे लें।<ref name="Rural">{{cite web|title=Rural Health Statistics|url=http://wcd.nic.in/sites/default/files/RHS_1.pdf|website=wcd.nic.in|publisher=''Ministry of Health and Family Welfare Statistics Division''|accessdate=14 अगस्त 2017}}</ref> अगर भारत के मानक के हिसाब से देखल जाय, प्रदेश के लगभग एक तिहाई हिस्सा ग्रामीण जनसंख्या मूलभूत स्वास्थ्य सुबिधा से बंचित बाटे।<ref name="Delivery">{{cite web|title=Public Private Partnership in Uttar Pradesh Health Care Delivery System|url=http://www.cehat.org/go/uploads/PPP/bibisratpaper.pdf|website=cehat.org|publisher=''UPHSDP''|accessdate=14 अगस्त 2017|archive-date=2017-03-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20170329140924/http://www.cehat.org/go/uploads/PPP/bibisratpaper.pdf|url-status=dead}}</ref> हाल में, [[गोरखपुर]] में 60 ढेर बच्चन के अस्पताल में मौत हो गइल, एकर कारण उहाँ ऑक्सीजन के सप्लाई में कमी होखल बतावल गइल।<ref name="oxygen">{{cite news|title=India to Investigate 64 Children’s Deaths at Hospital in Uttar Pradesh|url=https://www.wsj.com/articles/indian-province-to-investigate-64-childrens-deaths-at-hospital-1502628951|agency=Wall Street Journal}}</ref>
==संस्कृति==
===भाषा आ साहित्य===
{{Main article|उत्तर प्रदेश के भाषा}}
[[File:Kurukshetra.jpg|thumb|230px|alt=एगो हाथ से लिखल पोथी|कुरुक्षेत्र के जुद्ध, महाभारत]]
बहुत सारा वैदिक मंत्र सभ के रचना प्राचीन काल में एह इलाका में भइल जे आज उत्तर प्रदेश के अंदर पड़े ला। महर्षि व्यास, जे परंपरागत रूप से वेद सभ के बिभाजन करे वाला मानल जालें आ पुराणन आ महाभारत के रचइता मानल जालें आ जिनके समर्पित तिहुआर गुरु पूर्णिमा आज भी एह क्षेत्र में मनावल जाला, उत्तर परदेस के कालपी के नजदीक जमुना नदी के एगो दीप पर जनमल बतावल जालें।<ref>[https://books.google.com/books?id=KnCxH85Vra4C&pg=PA205&lpg=PA205&dq=vyasa+born+yamuna&source=bl&ots=aX4O103DiT&sig=1pMtLNI3Ajf8Bz56WirIu2leukM&hl=en&sa=X&ei=E-jyU7eVBpaPuAS46YGIBw&ved=0CDcQ6AEwBA#v=onepage&q=vyasa%20born%20yamuna&f=false Essays on the Mahābhārata], Arvind Sharma, Motilal Banarsidass Publisher, p. 205</ref><ref name=ci>{{cite book|title=Awakening Indians to India|url=https://books.google.com/books?id=AIU4LzftaPAC&pg=PA167&dq=%22Guru+Purnima%22+-inpublisher:icon&cd=8#v=onepage&q=%22Guru%20Purnima%22%20-inpublisher%3Aicon&f=false|year=2008|publisher=Chinmaya Mission|isbn=81-7597-434-6|page=167|accessdate=5 अगस्त 2012}}{{Dead link|date=September 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> बाद के समय में, हिंदी साहित्य आ लोक साहित्य में एह प्रदेश के बहुत योगदान रहल बा आ [[तुलसीदास]], सूरदास आ [[कबीरदास]] नियर लोग एही राज्य से रहल बा। बनारस पुराना समय से शिक्षा आ साहित्य के केंद्र रहल चल आइल बा। आधुनिक समय (19वीं आ 20वीं-सदी) के [[हिंदी भाषा]] के साहित्य में भी बहुत सारा लोग के नाँव गिनावल जा सके ला जइसे कि भारतेंदु हरिश्चंद्र, जयशंकर प्रसाद, मैथिलीशरण गुप्त, [[मुंशी प्रेमचंद]], [[महादेवी वर्मा]], सुभद्राकुमारी चौहान, सूर्यकांत त्रिपाठी निराला, बाबू गुलाबराय, अज्ञेय, हरिवंश राय बच्चन, [[हजारी प्रसाद द्विवेदी]],<ref name=authors>{{cite web|title=The Indus Valley Civilization|url=http://www.hindunet.org/hindu_history/ancient/indus/indus_civ.html|publisher=The Hindu universe|accessdate=8 July 2012}}</ref> शिवप्रसाद सिंह आ काशीनाथ सिंह वगैरह।
राज्य के कबो-कबो ''हिंदी हार्टलैंड'' (मने कि, हिंदी हृदय प्रदेश) भी कहल जाला।<ref>{{cite web|url=http://www.newkerala.com/topstory-fullnews-67268.html |title=Three indian children to attend J8 summit in Rome.:. newkerala.com Online News |publisher=New kerala |accessdate=21 September 2009 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110614094016/http://www.newkerala.com/topstory-fullnews-67268.html |archivedate=14 जून 2011 }}</ref> [[हिंदी भाषा]] राज्य के प्रशासन के ऑफिशियल भाषा 1951 के उत्तर प्रदेश ऑफिशियल भाषा अधिनियम से बनल आ 1989 में एह अधिनियम में सुधार कइल गइल आ [[उर्दू]] के अतिरिक्त भाषा के दर्जा दिहल गइल।<ref>{{cite web|url=http://uplegassembly.nic.in/UPLL.HTML |title=Uttar Pradesh Legislature |publisher=U.P assembly |accessdate=21 September 2009 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090619093010/http://www.uplegassembly.nic.in/UPLL.HTML |archivedate=19 जून 2009 }}</ref> भाषा बिज्ञान के हिसाब से राज्य के बिस्तार [[हिंदी पट्टी]] के पच्छिमी, मध्य आ पूरबी हिंदी तीनो के कुछ इलाका कभर करे ला। मुख्य भाषा आ बोली सभ में अवधी, [[भोजपुरी]], ब्रजभाषा, बुन्देली, कनौजी, बघेली आ कड़ी बोली गिनावल जाली सऽ।<ref>{{cite web|url=http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=bfy |title=Ethnologue report for language code: bfy |publisher=Ethnologue|accessdate=21 September 2009}}</ref>
===संगीत आ नाच===
उत्तर प्रदेश से आवे वाला संगीत के क्षेत्र के हस्ती लोग में अनूप जलोटा, गिरिजा देवी, किशन महराज, विकास महराज,<ref>{{cite web |url=http://www.varanasi.nic.in/ |title=Official Website Of Varanasi District |publisher=Varanasi.nic.in |date= |accessdate=2015-07-29 |archive-date=2019-08-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190802010349/http://www.varanasi.nic.in/ |url-status=dead }}</ref> नौशाद अली, रविशंकर, शुबहा मुद्गल, सिद्धेश्वरी देवी, तलत महमूद आ उस्ताद [[बिस्मिल्ला ख़ाँ|बिस्मिल्ला खान]] के नाँव प्रमुख बा। परसिद्ध गजल गायिका बेगम अख्तर उत्तरे परदेश के रहली। लोक संगीत के भी इहाँ बहुत धनी परंपरा बा आ ब्रज क्षेत्र के रसिया आ होरी कृष्ण भक्ति के संगीत हवे। अन्य लोग संगीत के रूप में फगुआ, कजरी, चैती, सोहर, ठुमरी, बिरहा, आ सोरठी बाटे। लखनऊ में भातखंडे संगीत संस्थान आ इलाहाबाद में प्रयाग संगीत समीति इहाँ के प्रमुख संगीत शिक्षा के संस्थान बाड़ें।<ref name=Institute>{{cite web|title=Bhatkhande music institute|url=http://www.upeducation.net/universities/Bhatkhande_Music_Institute/|publisher=Uttar Pradesh Education Department|accessdate=25 July 2012|archive-date=10 January 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120110184217/http://www.upeducation.net/universities/Bhatkhande_Music_Institute/|url-status=dead}}</ref>
शाश्त्रीय नाच के बिधा [[कथक]] के पैदाइश उत्तरे प्रदेश में भइल।<ref name="dance"/> तबला आ पखावज के साथ एह नाच के प्रस्तुति उत्तर भारतीय संगीत पर आधारित होले।<ref>{{cite web|title=North Indian: Kathak|url=http://www.worldartswest.org/plm/guide/printablepages/kathak.pdf|publisher=Dance style loacator|accessdate=23 जून 2012|archive-date=2013-05-08|archive-url=https://web.archive.org/web/20130508154646/http://www.worldartswest.org/plm/guide/printablepages/kathak.pdf|url-status=dead}}</ref> शास्त्रीय नाच के चार गो घराना प्रमुख बाने: लखनऊ घराना, अज्राड़ा घराना, फर्रूखाबाद घराना आ बनारस घराना।<ref name=gharana>{{cite web|title=Lucknow gharana, developed with Kathak. |url=http://www.hindustaniclassical.com/lucknow.asp |publisher=Hindustani classical music |accessdate=23 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100605174519/http://www.hindustaniclassical.com/lucknow.asp |archivedate=5 जून 2010 }}</ref><ref name="benaras gharna">{{cite web|title=Benaras Gharana, traditional style and way of teaching and performing Indian classical music. |url=http://www.benaresmusicacademy.com/page-1|publisher=Benares music academy|accessdate=23 जून 2012}}</ref> [[पूर्वांचल]] के लोक नाच में धोबिअऊ आ कहरऊ नाच के ख़ास अस्थान बा।
===मेला आ परब-तिहुआर===
[[File:India - Varanasi sun greet - 0270.jpg|thumb|230px|alt=संझा आरती|[[बनारस]] में घाट पर गंगा आरती करत हिंदू पुजारी]]
[[दिपावली]], [[होली]] आ [[रामनवमी]] उत्तर प्रदेश के बहुत प्रमुख तिहुआर हवें। इलाहाबाद के [[कुंभ मेला]] सभसे बड़हन मेला हवे।<ref name=Mela>{{cite web|title=Kumbh Mela - India|url=https://www.youtube.com/watch?v=WqvzEjgYTFA|publisher=[[YouTube]]|accessdate=18 July 2012}}</ref> बरसाना आ मथुरा में होली के पहिले लट्ठमार होली एक ठो परसिद्ध तिहुआर हवे। [[बुद्ध पूर्णिमा]], जहिया [[गौतम बुद्ध]] के जनम, ज्ञान, आ निर्वाण तीनो भइल, बौद्ध लोग आ हिंदू लोग के पावन परब हवे। अन्य तिहुआर सभ में ईद-उल-फ़ित्र, बकरीद, बिजयदसिमी, खिचड़ी, बसंत पंचिमी, सतुआन, जन्माष्टमी, देव दीपावली, गंगा दसहरा, छठ पूजा, महावीर जयंती, मोहर्रम, आ हनुमान जयंती प्रमुख बाने।<ref name=traditions>{{cite web|title=The glorious traditions and mythological legacy |url=http://www.up-tourism.com/destination/varanasi/fair_festival.htm |publisher=Department of tourism U.P |accessdate=18 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120629052417/http://www.up-tourism.com/destination/varanasi/fair_festival.htm |archivedate=29 जून 2012 }}</ref> आगरा के [[ताज महोत्सव]], आधुनिक समय के चीज हवे आ संस्कृति के बिबिध रंगीन रूप देखे के मिले ला।<ref name="Braj Holi">{{cite news|title=The Braj Holi: Legend in real life |url=http://www.hindustantimes.com/News-Feed/lifestyle/The-Braj-Holi-Legend-in-real-life/Article1-675341.aspx |accessdate=13 जुलाई 2012 |work=[[हिन्दुस्तान टाइम्स]] |date=19 मार्च 2011 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110322041343/http://www.hindustantimes.com/News-Feed/lifestyle/The-Braj-Holi-Legend-in-real-life/Article1-675341.aspx |archivedate=22 मार्च 2011 }}</ref> इलाहाबाद में, त्रिवेणी महोत्सव भी मनावल जाला।
===खानपान===
{{Main article|उत्तर प्रदेश के खाना}}
[[File:Vegetarian Curry.jpeg|alt=photograph|thumb|230px|उत्तर प्रदेशी थाली, नान, दाल, रायता, आ शाही पनीर के संघे।]]
[[File:Paan, (betel leaves) being served with silver foil, India.jpg|thumb|230px|चानी के वरक लागल पान।]]
रोज-रोज खाइल जाए वाला खाना में, उत्तर भारत के बाकी इलाका नियर, उत्तर प्रदेश में भी थाली में [[रोटी]], दाल, सब्जी आ चावल (भात) प्रमुख भोजन हवे। एकरे संघे, चटनी, रायता, [[अँचार]] आ पापड़ नियर चीज चटकार करे खातिर भोजन के सहजोगी आइटम हवें सऽ। खास मोका महाले, रोटी के जगह पूड़ी खाइल जाला। अइसन मोका सभ पर कड़ाही में छान के बनावल पकवान सभ के प्रमुखता हो जाला, इनहन के पक्का खाना कहल जाला। पूड़ी, कचउड़ी, सब्जी, पोलाव, पापड़, रायता आ मीठा आइटम में खीर (तस्मई) भा सेवई खाइल जाला। पेय (पियल जाए वाला) चीज सभ में छाछ (भा माँठा) अभिन भी बहुत सारा लोग पसंद करे ला। भोजन के बाद पान खाए-खियावे के चलन भी हवे।
बहुत सारा समुदाय-बिरादरी सभ के आपन ख़ास पकवान भी होला। जैन, कायस्थ आ मुसलमान लोग के अपना तरीका के भोजन होला। एही तरीका से एह बड़हन राज्य में क्षेत्र के अनुसार भी बिबिधता देखे के मिले ला। अवधी खाना, लखनऊ के परभाव में कबाब, बिरियानी, कीमा आ निहारी नियर पकवान सभ खातिर बहुत परसिद्ध हवे। मिठाई के आइटम में, खुरचन, बरफी, पेड़ा, गुलाबजामुन, पेठा, राबड़ी नियर चीज बहुत चलन में बाड़ी आ हिंदू लोग के भोजन में इनहन के बहुत प्रमुख अस्थान बाटे। लखनऊ के चाट आ बनारस के पान अपना सवाद आ सामग्री खाती पुरा दुनिया में मशहूर हवे।<ref name=paan>{{cite news|title=Banarasi paan or tobacco|url=http://timesofindia.indiatimes.com/topic/Banarasi-paan-or-tobacco|accessdate=14 July 2012|work=[[दि टाइम्स ऑफ इंडिया]]|date=28 अप्रैल 2012}}</ref>
अवधी खानपान पर मुख्य रूप से लखनऊ क परभाव देखल जाला। नबाब लोग के शासन काल में, मुगलई पकवान के इहाँ चलन बहुत बढ़ल आ एही कारण इहाँ के भोजन भी काश्मीर, मध्य एशिया, पंजाब आ हैदराबादी पकवान सभ से परभावित भइल; आज शहर के अपना नबाबी खाना खातिर जानल जाला।<ref name="books.google.nl">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=v-2TyjzZhZEC&pg=PA10&lpg=PA10&dq=central+asian+influence+on+mughal+cuisine|title=Royal Mughal Ladies and Their Contributions|accessdate=1 जून 2014|isbn=9788121207607|author1=Mukherjee|first1=Soma|year=2001}}</ref>
लखनऊ के बावर्ची आ रकाबदार लोग इहाँ खास 'दम पुख्त' स्टाइल शुरू कइल (जेह में कई तरह के "दम" शामिल बाने, इनहन के मद्धिम आँच पर देरी ले पकावल जाला) आ अब ई लखनऊ के खास चीन्हा बन चुकल बा। एही स्टाइल के बिस्तार के रूप में, कबाब, कोरमा, बिरियानी, कलिया, कुलचा, जरदा, शीरमाल, रूमाली रोटी, आ वरकी पराठा भी लखनऊ के खास चीज मानल जाला। अवध के खाना खाली भर बिबिधते के मामिला में धनी नइखे, पकवान बनावे में इस्तेमाल होखे वाला सामान में भी बहुत चीज शामिल कइल जाला जेह में इलायची, केसर आ जाफरान नियर खुशबूदार मसाला वगैरह गिनावल जा सके लें।
पूरबी उत्तर प्रदेश के खाना, जहाँ भोजपुरी संस्कृति बा, कुछ अलगे किसिम के होला। आम उत्तर परदेशी थाली इहाँ ओइसने होले जइसन बाकी उत्तर भारत में, बाकी पूरुब बढ़े पर भात के महत्त्व आ मछरी के महत्व बढ़त जाला। खास परब तिहुआरन पर पूड़ी कचौड़ी के साथ कढ़ी-बरी वगैरह के महत्व भी बढ़ जाला। भउरी-चोखा ([[लिट्टी]]-चोखा), सतुआ आ दही-चिउड़ा एह इलाका में काफी चलन में रहल बा। तराई के इलाका में मछरी के परभाव बढ़त देखल जाला।
===पहिनावा===
उत्तर प्रदेश के लोग के पहिनावा में परंपरागत पहिनावा आ पच्छिमी स्टाइल के पहिनावा, दुनों सामिल बा।<ref name=Costumes>{{cite web|title=Costumes of Uttar Pradesh|url=http://www.indfy.com/uttar-pradesh/dresses.html|publisher=Indify|accessdate=1 अक्टूबर 2012}}</ref> परंपरागत रूप से एह इलाका में धोती-कुरता भा पैजामा-कुरता मरदाना लोग के पोशाक हवे आ औरतन के पोशाक [[साड़ी]] आ सलवार-कमीज हवे।<ref name=Costumes/> नया जमाना के लोग अब पैंट-बुशट, जींस-टीशर्ट भी पहिरत बा। टोपी आ पगड़ी पुरुष लोग के पोशाक के हिस्सा हवे।<ref name=Costumes/> शेरवानी आ चूड़ीदार पैजामा, मर्दाना लोग बिसेस मोका-महाले पहिरे ला जइसे कि शादी बियाह भा तिहुआर के समय पर।{{r|Costumes}}
==मीडिया==
उत्तर प्रदेश से कई गो अंग्रेजी, हिंदी आ उर्दू अखबार आ पत्रिका सभ के प्रकाशन होला। अंग्रेजी के ''पायनियर'' के अस्थापना 1865 में जार्ज एलेन द्वारा इलाहाबाद में कइल गइल।<ref name=dasgupta>{{cite journal|doi=10.1017/S0026749X00015092|author=Das Gupta, Uma|year= 1977|title=The Indian Press 1870–1880: A Small World of Journalism|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=2701888|journal=Modern Asian Studies|volume=11|issue=2|pages=213–235|format=see pages 233–234|jstor=311549|ref=harv}}</ref> ''[[अमर उजाला]]'', ''[[दैनिक जागरण]]'', ''[[हिंदुस्तान (अखबार)|हिन्दुस्तान]]'' वगैरह के भारी सर्कुलेशन बा आ इनहन के लोकल संस्करण कई जगह से छपे ला। इहाँ छपे आ बिकाये वाला प्रमुख अंग्रेजी अखबार सभ में ''[[दि टेलीग्राफ (कलकत्ता)|दि टेलीग्राफ]]'', ''[[दि टाइम्स ऑफ इंडिया]]'', ''[[हिंदुस्तान टाइम्स]]'', ''[[दि हिंदू]]'', ''[[दि स्टेट्समैन]]'', ''[[दि इंडियन एक्सप्रेस]]'', आ ''[[एशियन एज]]'' बाड़ें। अर्थजगत आ फाइनेंस से जुड़ल प्रमुख अखबार ''[[दि इकोनॉमिक टाइम्स]]'', ''[[दि फाइनेंशियल एक्सप्रेस (भारत)|दि फाइनेंशियल एक्सप्रेस]]'', ''[[बिजनेस लाइन]]'', आ ''[[बिजनेस स्टैंडर्ड ]]'' के सर्कुलेशन उल्लेख जोग बा। देसी भाषा सभ में भी कई गो अखबार बिकालें जेह में नेपाली, गुजराती, पंजाबी, बंगाली, ओडिया आ उर्दू भाषा के अखबार शामिल बाड़ें, हालाँकि इनहन के पाठक लोग के संख्या गिनल चुनल बा।
दूरदर्शन राज्य द्वारा चलावल जाये वाला टीवी चैनल हवे। एकरे अलावा बिबिध हिंदी, अंग्रेजी आ क्षेत्रीय भाषा सभ के चैनल केबिल प्रसारण आ डिश द्वारा उपलब्ध बाने। 24 घंटा समाचार प्रसारण वाला चैनल में ''[[एनडीटीवी इंडिया]]'', ''[[डीडी न्यूज]]'', ''जी न्यूज'', ''जन टीवी'', ''आइबीएन-7'', ''आज तक'' आ ''एबीपी न्यूज'' प्रमुख बाने। आल इंडिया रेडियो (आकाशवाणी) राज्य के रेडियो चैनल हवे। एकरे अलावा 32 गो प्राइवेट फ्रीक्वेंसी वाला एफएम चैनल के प्रसारण उत्तर प्रदेश के अलग-अलग शहर सभ में हो रहल बा।<ref name="RADIO STATIONS">{{cite web|title=Radio Stations in Uttar Pradesh, India|url=http://www.asiawaves.net/india/uttar-pradesh-radio.htm|publisher=Asiawaves|accessdate=14 July 2012}}</ref><ref name="FM Stations">{{cite web|title=Indian FM Stations Statewise|url=http://fmstations.bharatiyamobile.com/Indian-FM-Stations-Statewise.php?state=Uttar+Pradesh&location=Aligarh|publisher=Bharatiya mobile|accessdate=14 July 2012}}</ref> सेलफोन नेटवर्क सभ में राज्य के मालिकाना वाला बीएसएनएल बा आ प्राइवेट में वोडाफोन, रिलायंस, एयरटेल, एयरसेल, टेलिनोर, टाटा इंडीकॉम, आइडिया सेलुलर आ टाटा डूकोमो बाने। कुछ चुनल शहर सभ में ब्राडबैंड के सुबिधा उपलब्ध बा जे बीएसएनएल आ कुछ प्राइवेट कंपनी सभ द्वारा उपलब्ध करावल जाले।<ref name=cellular>{{cite web|title=Uttar Pradesh (East)|url=http://www.india-cellular.com/UPE-page.html|publisher=India cellular phone industry|accessdate=14 July 2012}}</ref> बीएसएनएल आ अन्य प्रदाता सभ द्वारा डायल-अप सेवा भी उपलब्ध करावल जाले।<ref name="dial up">{{cite web|title=Internet Service Provider|url=http://www.datainfocom.in/services/isp.htm|publisher=Data Infocom Limited|accessdate=14 July 2012|archive-date=25 July 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120725111443/http://datainfocom.in/services/isp.htm|url-status=dead}}</ref>
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
{{भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र}}
{{उत्तर प्रदेश}}
{{Uttar Pradesh topics}}
[[श्रेणी:उत्तर प्रदेश| ]]
[[श्रेणी:भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र]]
[[श्रेणी:भारत के राज्य]]
61k0wlooj1yw0051rhw5dadxxeaznkb
स्लोवाकिया
0
10849
790804
711702
2026-04-24T17:20:32Z
InternetArchiveBot
25596
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
790804
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|48|40|N|19|30|E|display=title}}
{{Infobox country
|conventional_long_name = स्लोवाक रिपब्लिक
|native_name =
|common_name = स्लोवाकिया
|image_flag = Flag of Slovakia.svg
|image_coat = Coat of Arms of Slovakia.svg
|image_map = EU-Slovakia.svg
|map_caption = {{map caption |location_color=dark green |region=Europe |region_color=dark grey |subregion=the [[European Union]] |subregion_color=green |legend=EU-Slovakia.svg}}
|image_map2=Slovakia in the world (W3).svg
|map_caption2=Location of Slovakia in the World
|capital = [[ब्रातिस्लावा]]
|coordinates = {{Coord|48|09|N|17|07|E|type:city}}
|area_rank =127th
|area_magnitude = 1 E10
|area_km2 = 49,035 <!--http://www.statistics.sk/mosmis/eng/run.html-->
|area_sq_mi = 18,932
|percent_water = negligible
|population_estimate = 5,435,343 {{increase}}<ref>{{cite web|url=https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=205edf7a-6910-41a4-a5cd-1486b9582afa|title=Statistics|website=slovak.statistics.sk}}{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|population_estimate_rank = 116th
|population_estimate_year = 2016
|population_census = 5,397,036
|population_census_year = 2011
|population_census_rank =
|population_density_km2 = 111
|population_density_sq_mi = 287
|population_density_rank = 88th
|GDP_PPP = $191 billion<ref>http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2018/01/weodata/weorept.aspx?sy=2016&ey=2023&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=76&pr1.y=10&c=936&s=NGDPD%2CPPPGDP%2CNGDPDPC%2CPPPPC&grp=0&a=</ref>
|GDP_PPP_rank =
|GDP_PPP_year = 2018
|GDP_PPP_per_capita = $35,095
|GDP_PPP_per_capita_rank =39th
|GDP_nominal = $111 billion
|GDP_nominal_rank =
|GDP_nominal_year = 2018
|GDP_nominal_per_capita = $20,508
|GDP_nominal_per_capita_rank = 40th
|time_zone = [[Central European Time|CET]]
|utc_offset = +1
|time_zone_DST = [[Central European Summer Time|CEST]]
|utc_offset_DST = +2
}}
'''स्लोवाकिया''' [[यूरोप]] क एगो देस हवे एकर राजधानी [[ब्रातिस्लावा]] हवे।
{{clear}}
==संदर्भ==
<references/>
[[श्रेणी:यूरोप के देस]]
[[श्रेणी:यूनाइटेड नेशंस के सदस्य देस]]
[[श्रेणी:नाटो के सदस्य देश]]
{{यूरोप-भू-आधार}}
iwsyhk17rvg8x7jx7hkgd7c04dzn0du
शिशापांगमा
0
24535
790802
658285
2026-04-24T14:50:03Z
InternetArchiveBot
25596
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
790802
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox mountain
| name = शिशापांगमा
| other_name = गोसाईथान
| photo = Shishapangma.jpg
| photo_caption = शिशापांगमा के चोटी
| elevation_m = 8027
| elevation_ref = <ref name="peakbagger" /><ref name="dili360" /><ref name="8000ers2" /><ref name="summitpost" /><br><small>[[सभसे ऊँच परबत सभ के लिस्ट|14वीं रैंक]]</small>
| prominence_m = 2897
| prominence_ref = <ref name="peaklist">{{cite web|url=http://peaklist.org/WWlists/ultras/everest.html|title=High Asia II: Himalaya of Nepal, Bhutan, Sikkim and adjoining region of Tibet|publisher=Peaklist.org|accessdate=15 दिसंबर 2015}}</ref><br><small>[[List of peaks by prominence|Ranked 111th]]</small>
| listing = [[आठ हजारी]]<br> [[अल्ट्रा महत्व के परबत चोटी|अल्ट्रा]]
| location = नीलम काउंटी, [[तिब्बत स्वशासित क्षेत्र|तिब्बत]], [[चीन (जनवादी प्रजातंत्र)|चीन]]
| range = [[लांगतांग|जुगल/लांगतांग हिमाल]], [[हिमालय]]
| map =
| map_caption = तिब्बत में लोकेशन
| label_position = top
| coordinates = {{coord|28|21|08|N|85|46|47|E|type:mountain_scale:100000|format=dms|display=inline,title}}
| coordinates_ref = <ref>{{cite web|url=http://www.peakware.com/peaks.html?pk=1004|accessdate=16 मार्च 2010|title=Shisha Pangma on Peakware|archive-date=2010-01-02|archive-url=https://web.archive.org/web/20100102204247/http://peakware.com/peaks.html?pk=1004|url-status=dead}}</ref>
| first_ascent = 2 मई 1964 by Xǔ Jìng et al. (Chinese)<br>(First winter ascent 14 जनवरी 2005 Piotr Morawski and Simone Moro)
| easiest_route =
}}
'''शिशापांगमा''',<ref>Potterfield, Peter; Viesturs, Ed; Breashears, David (2009). ''Himalayan Quest: Ed Viesturs Summits All Fourteen 8,000-Meter Giants''. National Geographic. p.137 ISBN 1-4262-0485-X.</ref><ref>Spelled "Shisha Pangma" in Messner, Reinhold (1999). ''All 14 eight-thousanders''. Mountaineers Books. p.105. ISBN 0-89886-660-X.</ref> या '''गोसाईथान''', बिस्व के 14 वीं सभसे ऊँच परबत चोटी बा जवन समुन्द्र तल से {{convert|8027|m|ft}} के ऊँचाई वाली बाटे।
{{clear}}
== इहो देखल जाय ==
* [[नेपाल के परबत|नेपाल में परबत के लिस्ट]]
== फुटनोट ==
{{reflist|2|refs=
<ref name="peakbagger">
{{cite peakbagger|pid=10631|name=Shishapangma|accessdate=2014-08-24}}</ref>
<ref name="dili360">
{{cite web | url = http://www.dili360.com/cng/article/p5350c3d6cd76f83.htm
| title = 青藏高原的伟大崛起 | date = 1 अक्टूबर 2009
| publisher = China National Geographic | accessdate = 15 दिसंबर 2015}}</ref>
<ref name="8000ers2">
{{cite web | url = http://www.8000ers.com/cms/en/shisha-pangma-general-info-198.html
| title = Shisha Pangma | date = 13 फरवरी 2008
| publisher = 8000ers.com | accessdate = 15 दिसंबर 2015}}</ref>
<ref name="summitpost">
{{cite web | url = http://www.summitpost.org/shisha-pangma/150807
| title = Shisha Pangma | date = 7 मार्च 2007
| publisher = summitpost.org | accessdate = 15 दिसंबर 2015}}</ref>
}}
== बाहरी कड़ी ==
{{Commons category|Shishapangma}}
[[श्रेणी:आठ हजारी परबत चोटी]]
[[श्रेणी:नेपाल के परबत]]
1xsssofbhng2fby2na58mkbcmt2rab9
सोलर इंपल्स
0
32885
790803
789028
2026-04-24T16:57:44Z
InternetArchiveBot
25596
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
790803
wikitext
text/x-wiki
{{Italictitle}}
{|{{Infobox aircraft begin
|name = सोलर इंपल्स <br /><small>Solar Impulse</small>
|image = SolarImpulse HB-SIA landing Brussels Airport 3-crop.jpg
|caption = सोलर इंपल्स 1 के ब्रसेल्स हवाई अड्डा पर लैंडिंग, 13 मई 2011 के एकरे पहिली उड़ान के बाद।
}}
{{Infobox aircraft type
|type = [[प्रयोग बिमान|प्रयोग खातिर]] [[सौर ऊर्जा बिमान]]
|national origin = [[स्विट्जरलैंड|स्विस]]
|manufacturer = सोलर इंपल्स
|designer =
|first flight = 3 दिसंबर 2009
|number built = 2 (प्रोटोटाइप के जोड़ के)
|program cost = <!--Total program cost-->
}}
|}
'''सोलर इंपल्स''' ({{Lang|en|Solar Impulse}}) [[स्विट्जरलैंड]] के एक ठो प्रोजेक्ट बाटे जवन लंबी दूरी वाला [[प्रयोग बिमान|प्रयोग खातिर]] बनल [[सौर उर्जा बिमान]] प्रोजेक्ट बाटे। इहे नाँव एह प्रोजेक्ट के तहत उड़े वाला जहाज के भी बाटे।<ref name=NYT-20130501>{{cite news|last=Cardwell|first=Diane|title=Cross-Country Solar Plane Expedition Set for Takeoff|url=http://www.nytimes.com/2013/05/02/business/energy-environment/cross-country-solar-plane-expedition-set-for-takeoff.html|date=1 मई 2013|work=[[न्यू यॉर्क टाइम्स]]|accessdate=22 जून 2016}}</ref> ई प्रोजेक्ट के पइसा-रुपया के सगरी ब्यवस्था निजी रूप से दू लोग - स्विट्जरलैंड के इंजिनियर आ बिजनेसमैन [[आंद्रे ब्रोशबर्ग]] आ स्विट्ज़रेलैंड के [[बर्ट्रेंड पिकार्ड]], जे एगो पाइलट बाड़ें, मिल के कइले बाटे।<ref>{{cite web|url=http://www.nytimes.com/packages/html/sports/year_in_sports/03.21.html|title=A Speck in the Sky|work=न्यू यॉर्क टाइम्स|date=21 मार्च 1999|accessdate=22 जून 2016}}</ref> सोलर इंपल्स के मुख्य मकसद पुरा तरीका से खाली सौर उर्जा से उड़े वाला बिमान से पृथिवी के चक्कर लगा के बिना प्रदूषण वाली उर्जा आ टेक्नालॉजी के ओर दुनिया भर के लोगन के धियान खींचल बाटे।<ref>Div, Stav. [http://www.independent.co.uk/news/solar-powered-flight-a7057666.html "Solar Impulse 2: The groundbreaking aircraft demonstrating the possibilities of clean energy"], ''The Independent'', June 2, 2016</ref> एही मकसद के ऊपर आपन बिचार बतावत घरी, फ़ोर्ब्स पत्रिका में माइक स्कॉट लिखलें कि: "अगर हमनी खाली सौर उर्जा के प्रयोग आ उर्जा एफिशिएंसी बढ़ावे वाली टेक्नालॉजी के इस्तेमाल से पुरा बिस्व के चक्कर लगावे में सफल हॉट बानी जा, प्रदूषण रहित टेक्नालॉजी के अन्य क्षेत्र सभ में इस्तेमाल के असीम संभावना साबित हो जाई।"<ref>कोटेशन:If we can fly around the world using only the power of the sun and the optimisation of energy efficiency technologies, the potential of clean technologies in other applications is immense."; Scott, Mike. [http://www.forbes.com/sites/mikescott/2016/04/21/solar-plane-takes-to-the-skies-again-to-show-potential-of-clean-energy/#7840d166234f "Solar Plane Takes to the Skies Again to Display Clean Energy's Power Potential"], ''Forbes'', 21 अप्रैल 2016</ref>
फोटोवोल्टिक सेल से सुरुज के रौशनी से उर्जा पावे वाला ई एक सीट वाला जहाज अपने खुद के उर्जा से उड़ान के शुरुआत करे में सक्षम बाटे। एकर प्रोटोटाइप<ref group="नोट">मेन जहाज से पहिले नमूना के रूप में बनावल जहाज, एकरा के सोलर इंपल्स 1 नाँव दिहल गइल रहल।</ref>, जवना के '''''सोलर इंपल्स 1''''' नाँव दिहल गइल, 36 घंटा ले उड़ान भरे खातिर डिजाइन कइल गइल रहल।<ref>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/en/documents/hbsia_mission.php?lang=en&group=hbsia|title=HB-SIA Mission|author=Solar Impulse Project|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2011-07-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20110726022510/http://www.solarimpulse.com/en/documents/hbsia_mission.php?lang=en&group=hbsia|url-status=dead}}</ref> एकर पहिली टेस्ट उड़ान सन् 2009 में भइल। जुलाई 2010 में ई पुरा एक दिन-रात के उड़ान भरलस आ अपना 26 घंटा के एह उड़ान में लगभग 9 घंटा के रात के उड़ान पूरा कइलस।<ref>[http://www.swisster.ch/news/science-tech/swiss-solar-plane-makes-history-with-night-flight.html "Swiss solar plane makes history with night flight"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100710042340/http://www.swisster.ch/news/science-tech/swiss-solar-plane-makes-history-with-night-flight.html |date=2010-07-10 }}. ''Swisster''. 8 जुलाई 2010. पहुँच तिथि 22 जून 2016.</ref> सन् 2012 में पिकार्ड आ ब्रोशबर्ग मिलके सफलता के साथ स्विट्जरलैंड से स्पेन ले आ ओकरे बाद मोरक्को ले के उड़ान पूरा कइल।<ref name=MadridRabat/> सन् 2013 में अमेरिका के ऊपर से कई स्टेज के उड़ान भी भइल।<ref name=Mission/><ref name=Engadget>{{cite web| url=http://www.engadget.com/2013/07/06/solar-impulse-ends-cross-country-us-flight-slightly-early-in-ny/?utm_medium=feed&utm_source=Feed_Classic&utm_campaign=Engadget|title=Solar Impulse ends cross-country US flight slightly early in NY due to torn left wing|publisher=Engadget|date=6 जुलाई 2013|accessdate=22 जून 2016}}</ref>
एगो दूसर जहाज, '''''सोलर इंपल्स 2''''', सन् 2014 में बन के पूरा भइल आ एह में अउरी ढेर सोलर सेल आ अधिका ताकत वाला मोटर लगावल गइल। मार्च 2015 में पिकार्ड आ ब्रोशबर्ग पुरा दुनिया के चक्कर लगावे के कोसिस सुरू कइल, ई उड़ान के सुरुआत [[अबु धाबी]] से सुरू भइल।<ref name=Batrawy>{{cite web| author=Batrawy, Aya|date=9 मार्च 2015|url=http://news.yahoo.com/solar-powered-plane-takes-off-flight-around-world-041503078.html| title=Solar-powered plane takes off for flight around the world|publisher=एशोसिएटेड प्रेस|accessdate=22 जून 2016}}</ref> बिमान के उड़ान के प्लान अगस्त 2015 में दुनिया के चक्कर (कई खंड में) पूरा करे के रहल।<ref name=TheNational>{{Cite news|url = http://www.thenational.ae/uae/pilots-to-take-off-from-abu-dhabi-for-historic-solar-powered-flight|title = Pilots to take off from Abu Dhabi for historic solar-powered flight|last = Al Wasmi|first = Naser|date = 25 September 2014|work = The National|accessdate =22 जून 2016 }}</ref> जून 2015 ले, जहाज एशिया के पार कर लिहलस,<ref name=Leg7/> आ जुलाई 2015 में, जापान से हवाई दीप ले के उड़ान, जवन एकर सभसे लमहर उड़ान रहल, उहो पूरा कर लिहलस।<ref name=JapanHawaii/> हालाँकि, एह उड़ान खंड में जहाज के बैटरी के कुछ नोकसान पहुँचल जवना के मरम्मत करे में महीन्नन लागि गइल।<ref name=Resume2/> सोलर इंपल्स 2 आपन उड़ान के अप्रैल 2016 में दुबारा सुरू कइलस<ref name=bbc20160421>{{cite web |url=http://www.bbc.com/news/science-environment-36068059 |title=Solar Impulse sets off for California after long lay-off| first=Jonathan |last=Amos |date=21 अप्रैल 2016 |work=BBC}}</ref> आ कैलिफोर्निया पहुँचल।<ref name=CO>Berger, Noah. [http://www.charlotteobserver.com/news/science-technology/article73631912.html "Solar-powered plane completes journey across Pacific Ocean"], ''[[The Charlotte Observer]]'', 24 अप्रैल 2016</ref> मई आ जून भर में ई अमेरिका के क्रास कइलस आ 11 जून के न्यूयॉर्क पहुँचल<ref name=Crossing/>
हाल में, 20 जून के ई जहाज अपना उड़ान में अटलांटिक महासागर के पार करे खातिर न्यूयॉर्क से उड़ल<ref>{{cite web|url=http://www.thehindu.com/news/international/solar-impulse-2-begins-atlantic-crossing/article8755261.ece |title=Solar Impulse 2 begins Atlantic crossing |language=en |publisher=दि हिंदू |date=2015-03-09 |accessdate=22 जून 2016}}</ref> आ 23 जून के स्पेन के सेविल में उतरल आ पहिला अइसन उड़ान पूरा करे वाला बिमान बनल।<ref>{{cite web|last=Amos |first=Jonathan |url=http://www.bbc.com/news/science-environment-36598140 |title=Solar Impulse completes Atlantic crossing with landing in Seville - BBC News |language=en |publisher=Bbc.com |date= |accessdate=2016-06-23}}</ref>
<!-- ==प्रोजेक्ट के बिकास आ फंडिंग==
[[बर्ट्रेंड पिकार्ड]] initiated the Solar Impulse project in November 2003 after undertaking a feasibility study in partnership with the [[École Polytechnique Fédérale de Lausanne]].<ref>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/timeline/view/6652| work=Solar Impulse| title=What happened between 2001 and 2003?|date=31 December 2003}}</ref> As a mechanical engineer, co-founder [[André ब्रोशबर्ग]] directed the construction of each aircraft and oversees the preparation of the flight missions.<ref>{{cite news|url=http://edition.cnn.com/video/?/video/tech/2011/11/29/solar-impulse-aircraft.cnn|accessdate=22 जून 2016|work=CNN|author=CNN|title=Can solar power fuel future flight| date=29 November 2011}}</ref> By 2009, they had assembled a multi-disciplinary team of 50 engineers and technical specialists from six countries, assisted by about 100 outside advisers and 80 technological partners.<ref name=mainstages>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/en/airplane/major-steps/|title=Major steps|publisher=Solar Impulse|accessdate=22 जून 2016}}</ref><ref name=SI-Building/>
The project is financed by a number of private companies and individuals, as well as receiving around [[Swiss franc| CHF]] 6 million ([[US dollar|US$]]6.4 million) in funding from the Swiss government.<ref>{{cite web| url=http://www.swissinfo.ch/eng/government-supports-solar-impulse-with-chf6m/41279522|title=Government supports Solar Impulse with CHF6m|publisher=SwissInfo.ch|date=18 फरवरी 2015|accessdate= 22 जून 2016}}</ref> The project's private financial backers include [[Omega SA]], [[Solvay (company)|Solvay]], [[Schindler Group|Schindler]], [[ABB Group|ABB]]<ref>{{cite web|last=पिकार्ड|first=बर्ट्रेंड|title=Solar Impulse gets a lift!| url=http://www.solarimpulse.com/timeline/view/7401|date=4 अप्रैल 2014|accessdate=22 जून 2016}}</ref> and [[Peter Diamandis]].<ref>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/timeline/view/7292| publisher=Solar Impulse|title=Peter Diamandis our New Patron|author=Viktoria Dijakovic|date=10 October 2013| accessdate=22 जून 2016}}</ref> The [[EPFL]], the [[European Space Agency]] and [[Dassault]] have provided technical expertise, while [[SunPower]] provided the aircraft's photovoltaic cells.<ref>{{cite web| url=http://global.sunpowercorp.com/about/sponsor/solar-impulse/|title=Solar Impulse – Around the world in a solar airplane |publisher=SunPower|accessdate= 22 जून 2016}}; and {{cite web| last1=Dijakovic| first1=Viktoria| title=Construction HB-SIB Solar Cells|url=http://info.solarimpulse.com/timeline/view/6544|publisher=Solar Impulse|date=17 July 2012}}</ref><ref name=partners>{{cite web| url=http://www.solarimpulse.com/common/documents/partner.php?lang=en&group=partner| title=Partners, Financing Structure| publisher=Solar Impulse |accessdate=22 जून 2016}}</ref>
पिकार्ड stated that the entire project from its beginnings in 2003 until mid-2015 had cost €150 million.<ref>{{cite web| url=http://www.theguardian.com/environment/2015/jul/27/solar-impulse-round-the-world-flight-raise-20-million-euros| publisher=The Guardian| title=Solar Impulse's troubled round-the-world flight: ‘We need to raise €20m'|author=Joshi Herrmann| date=27 July 2015|accessdate=22 जून 2016}}</ref> It raised another €20 million in late 2015 to continue the round-the-world flight.<ref name=Resume1>Al Wasmi, Naser. [http://www.thenational.ae/uae/exclusive-solar-impulse-headed-back-to-abu-dhabi-the-long-way-round "Exclusive: Solar Impulse headed back to Abu Dhabi the long way round"], ''[[The National (Abu Dhabi)|The National]]'', January 8, 2016</ref>
-->
===टाइमलाइन===
* 2003: प्रोजेक्ट के सफलता से संबंधित अध्ययन शुरू भइल
* 2004-2005: कंसेप्ट के बिकास
* 2006: लंबी उड़ान के प्रयोग
* 2006-09: पहिला बिमान के निर्माण शुरू भइल
* 2009: सोलर इंपल्स 1 के पहिली उड़ान
* 2009–2011: आदमी सहित टेस्ट उड़ान<ref name=Lipsey>{{cite web|author=Lipsey, Sid|url=https://www.yahoo.com/travel/secrets-of-the-solar-powered-plane-that-might-make-110026751682.html|title=Secrets of the Solar-Powered Plane That Might Make History|publisher=Yahoo|date= 4 फरवरी 2015|accessdate=22 जून 2016}}</ref>
* 2011-12: यूरोप आ उत्तरी अफिरका में कई गो टेस्ट उड़ान
* 2011-13: दुसरा बिमान के निर्माण सुरू (HB-SIB; सोलर इंपल्स 2)
* 2013: सोलर इंपल्स1 के महादीपीय उड़ान, अमेरिका में<ref name=NYT-20130501/><ref name=Mission>{{cite web| url=http://www.solarimpulse.com/en/across-america/| title=Across America| publisher=Solar Impulse| year=2013| accessdate=22 जून 2016| archive-date=2013-06-29| archive-url=https://web.archive.org/web/20130629085555/http://www.solarimpulse.com/en/across-america/| url-status=dead}}</ref><ref name=Engadget/>
* 2014: सोलर इंपल्स 2 के पहिली उड़ान
* 2015-16: पृथिवी के चक्कर लगावे के कोसिस सुरू, 16 खंड में 2 साल के दौरान, उड़ान चालू...<ref name=Amos1/><ref name=Molko/>
==सोलर इंपल्स 1 (HB-SIA)==
[[File:Cockpit HB-SIA.jpg|thumb|Solar Impulse 1 – fuselage and motors]]
[[File:Prototype HB-SIA.jpg|thumb|Solar Impulse 1 – wing structure]]
पहिला सोलर इंपल्स जहाज के रजिस्ट्रेशन HB-SIA के नाँव से भइल आ ई नमूना देखावे खातिर बनावल गइल रहल। एकर कॉकपिट बिना प्रेशर वाली रहल। एकर पाँख सिंगल रहल जवना के नीचे चार गो लिथियम आयन बैटरी एगो मोटर आ दू पंखा वाला प्रोपेलर लागल रहल। पाँख के हल्लुक बनावे खातिर कार्बन फाइबर के मधुमक्खी के छाता के डिजाइन में सजावट वाला बनावल गइल रहल।<ref name=SIApdf/> 11,628 [[फोटोवोल्टिक सेल]] सभ के पाँख के ऊपर आ साइड में लगावल गइल रहल जवन दिन में सुरुज के रोशनी से बिजली पैदा करें आ रात खातिर बैटरी के चार्ज करें, ई डिजाइन सिद्धांत रूप में अनंत काल खातिर जहाज के उड़े बदे बिजली पैदा करे वाली रहल।<ref>{{cite news|last=Engeler|first=Eliane|title=Solar plane lands after completing 24-hour flight|url=http://www.businessweek.com/ap/financialnews/D9GQS2FG2.htm|agency=[[Associated Press]]|date=8 July 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref><ref name=Avion>{{Cite web|url=http://www.solarimpulse.com/common/documents/challenge_solar.php?lang=en&group=challenge|title=Plane|accessdate=22 जून 2016|publisher=Solar Impulse|archive-date=2011-06-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20110628112009/http://solarimpulse.com/common/documents/challenge_solar.php?lang=en&group=challenge|url-status=dead}}</ref>
जहाज के सभसे बड़हन सीमा इहे बैटरी के छमता रहल। जहाज के एकरा दिन के उड़ान के समय हासिल ऊँचाई के भी फ़ायदा के रात में इस्तेमाल करे के प्लान कइल गइल रहल।<ref>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/common/documents/blog.php?lang=en&group=media&id=105&comment=visible|title=Description of HB-SIA|work=SolarImpulse.com|date=22 June 2010|accessdate=22 जून 2016|archive-date=26 July 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110726022519/http://www.solarimpulse.com/common/documents/blog.php?lang=en&group=media&id=105&comment=visible|url-status=dead}}</ref>
===लच्छन जानकारी===
{{Aircraft specifications
|plane or copter?=प्लेन
|jet or prop?=प्रॉप
|ref=Solar Impulse Project<ref name=SIApdf>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/pdf/hb-sia/hb-sia_en.pdf|title=Around the World in a Solar Airplane: Solar Impulse|format=PDF|author=Solar Impulse|year=2009|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2011-07-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20110726022440/http://www.solarimpulse.com/pdf/hb-sia/hb-sia_en.pdf|url-status=dead}}</ref> ''and'' Diaz<ref name=Diaz>{{cite web|url=http://gizmodo.com/262940/solar-impulse-around-the-world-in-a-100-sun+powered-airplane|title=Solar Impulse: Around the World in a 100% Sun-powered Airplane|last=Diaz|first=Jesus|date=23 मई 2007|publisher=Gizmodo|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2014-08-28|archive-url=https://archive.today/20140828201147/http://gizmodo.com/262940/solar-impulse-around-the-world-in-a-100-sun-powered-airplane|url-status=dead}}</ref>
|crew=1
|length main=21.85 मीटर
|length alt=71.7 फीट
|span main=63.4 मीटर
|span alt=208 फीट
|height main=6.40 मीटर
|height alt=21.0 फीट
|area main=11,628 photovoltaic cells rated at 45 kW peak: {{Nowrap|200 m<sup>2</sup>}}
|area alt=2,200 वर्ग फीट
|airfoil=
|aspect ratio=19.7
|empty weight main=
|empty weight alt=
|loaded weight main= 1,600 किलोग्रा॰
|loaded weight alt= 3,500 पाउंड
|useful load main=
|useful load alt=
|max takeoff weight main= 2,000 किलोग्रा॰
|max takeoff weight alt= 4,400 पौंड
|more general='''टेक-ऑफ स्पीड:''' {{convert|35|km/h}}
|engine (prop)=इलेक्ट्रिक मोटर
|type of prop=
|number of props=4
|power main= 4 x 21 kWh [[लिथियम-आयन बैटरी]] ({{Nowrap|450 किलोग्रा॰}}), 7.5 kW बिजली देले
|power alt= 10 HP
|propeller or rotor?=प्रोपेलर
|propellers=
|number of propellers per engine=1
|propeller diameter main=3.5 m at 200 to 400 rpm
|propeller diameter alt=11 फीट
|max speed main=
|max speed alt=
|max speed more=
|cruise speed main= {{convert|70|कि॰मी॰/घं॰}}
|cruise speed alt=
|cruise speed more=
|stall speed main=
|stall speed alt=
|stall speed more=
|never exceed speed main=
|never exceed speed alt=
|endurance= 36 घं॰ (प्रोजेक्टेड)
|ceiling main= 8,500 मीटर
|ceiling alt= 27,900 फीट
|ceiling more= अधिकतम {{convert|12000|m}}
|climb rate main=
|climb rate alt=
|climb rate more=
|loading main=
|loading alt=
|thrust/weight=
|power/mass main=
|power/mass alt=
|more performance=
}}
===उड़ान इतिहास===
==== पहिली उड़ान आ अउरी सुरुआती उड़ान ====
[[File:Flea Hop HB-SIA - Solar Impulse.jpg|thumb|सोलर इंपल्स 1, पहिली उड़ान, "flea hop" टेस्ट उड़ान में, ड्यूबेनडार्फ में 3 दिसंबर 2009]]
26 जून 2009 के सोलर इंपल्स के पहिली बेर पब्लिक के सोझा देखावल गइल। एगो छोट उड़ान 3 दिसंबर 2009 के टेस्ट कइल गइल<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/sci/tech/8393688.stm|title=Record solar plane's first 'hop'|date=3 December 2009|work=BBC|accessdate=22 जून 2016|first=जेसन|last=पाल्मर}}</ref> जवना के मार्कस शेर्डल रहलें।<ref name=newscientist3Dec09>{{cite web|url=http://www.newscientist.com/article/dn18233-solarpowered-piloted-plane-makes-its-first-flea-hop.html|title=Solar-powered piloted plane makes its first 'flea hop'|author=Tom Simonite|date=3 December 2009|work=Web Edition|publisher=New Scientist|accessdate=22 जून 2016}}</ref>
7 अप्रैल 2010 के, जहाज 87 मिनट के टेस्ट उड़ान भरलस, एहू के पाइलट मार्कस शेरडल रहलें। ई उड़ान में जहाज {{convert|1200|m|ft|0|abbr=on}} के ऊँचाई ले पहुँचल<ref>{{cite news|author=<!--start post navigation--> Previous post Next post|url=http://www.wired.com/autopia/2010/04/solar-airplane-completes-maiden-voyage|title=Solar Airplane Completes Maiden Voyage|work=Wired.com|date=7 अप्रैल 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref> 28 मई 2010 के ई जहाज आपन पहिली अइसन उड़ान भरलस जवना में ई पुरा तरीका से सौर उर्जा से चलल आ साथे साथ बैटरी भी चार्ज कइलस।<ref name=AvWeb31May10>{{cite web|url=http://www.avweb.com/avwebflash/news/SolarImpulseFliesOnPureSunlight_202647-1.html|title=Solar Impulse Flies On Pure Sunlight|accessdate=22 जून 2016|last=Grady|first=Mary|date=मई 2010|archive-date=2010-06-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20100604034523/http://www.avweb.com/avwebflash/news/SolarImpulseFliesOnPureSunlight_202647-1.html|url-status=dead}}</ref>
====पहिली रातभर के उड़ान====
आठ जुलाई 2010 के सोलर इम्पल्स 1 आदमी के साथ आपन पहिली 26 घंटा के उड़ान कइलस जवन पुरा तरीका से सौर उर्जा पर निर्भर रहल।<ref>{{cite news| last=Maron|first=Dina Fine|title=Swiss Team to Launch Solar Night Flight|url=http://www.nytimes.com/cwire/2010/07/06/06climatewire-swiss-team-to-launch-solar-night-flight-9738.html|work =The New York Times|agency=[[ClimateWire]]| date=6 July 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref><ref>{{cite news|title=Solar Impulse completes record-breaking flight| url=http://www.telegraph.co.uk/earth/energy/solarpower/7878526/Solar-Impulse-completes-record-breaking-flight.html| work=[[The Daily Telegraph]]|date=8 July 2010|accessdate=22 जून 2016|location=London}}</ref><ref>{{cite news| last=Paur| first=Jason|title=Solar Airplane to Fly Through the Night (Tonight!)|url=http://www.wired.com/autopia/2010/07/solar-airplane-to-fly-through-the-night-tonight|work=Wired|date=7 July 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref> जहाज के ब्रोशबर्ग उड़ावत रहले आ ई सेन्ट्रल यूरोपीय टाइम के हिसाब से 7 जुलाई के सबेरे 06:51 पर स्विट्जरलैंड के एगो हवाई अड्डा से उड़ान भर के अगिला दिने सबेरे 09:00 बजे लैंडिंग कइलस।<ref>{{cite news|last=van Loon|first=Jeremy|title=Solar-Powered Plane Lands Safely After Overnight Flight|url=http://news.businessweek.com/article.asp?documentKey=1377-a4lM164962iU-6B58GM9T9AIUVKONT5V3EIC6KO|work=[[BusinessWeek]]|date=8 July 2010|accessdate=22 जून 2016|archive-date=13 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20100713014428/http://news.businessweek.com/article.asp?documentKey=1377-a4lM164962iU-6B58GM9T9AIUVKONT5V3EIC6KO|url-status=dead}}</ref> एह उड़ान में ई जहाज अधिकतम {{convert|8700|m|abbr=on}} के ऊँचाई ले पहुँचल।<ref>{{cite news|title=Solar-powered plane lands safely after 26-hour flight|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/world/europe/10550430.stm|publisher=BBC|date=8 July 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref> कौनों सौर उर्जा से चले वाला जहाज खातिर ई ओह समय के सबसे देरी ले चले वाली आ सभसे ढेर ऊँचाई ले पहुँचे वाली आदमी सहित उड़ान रहल।<ref>{{cite news| url=http://www.nytimes.com/2010/07/09/world/europe/09plane.html|accessdate=22 जून 2016|work=The New York Times| author=Alan Cowell|title=Solar-Powered Plane Flies for 26 Hours|date=8 July 2010}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.fai.org/news-of-records/35101-the-fai-ratifies-solar-impulses-world-records|title=The FAI ratifies Solar Impulse's World Records|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2012-01-27|archive-url=https://web.archive.org/web/20120127143011/http://www.fai.org/news-of-records/35101-the-fai-ratifies-solar-impulses-world-records|url-status=dead}}</ref>
====अंतर्राष्ट्रीय आ अंतराराष्ट्रीय उड़ान====
=====बेल्जियम आ फ़्रांस (2011)=====
13 मई 2011 के लोकल समय 21:30 पर जहाज बेल्जियम के ब्रशेल्स में उतरल। स्विट्जरलैंड से ब्रेशेल्स के ई उड़ान 13 घंटा के रहल।<ref>{{cite web|url=http://www.planet-techno-science.com/ciel-et-espace/solar-impulse-premier-vol-international-reussi-pour-lavion-solaire/|title=Solar Impulse: Premier vol international réussi pour l’avion solaire|publisher=Planet Techno Science|date=14 मई 2011|accessdate=22 जून 2016|language=fr|archive-date=2013-11-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104043004/http://www.planet-techno-science.com/ciel-et-espace/solar-impulse-premier-vol-international-reussi-pour-lavion-solaire/|url-status=dead}}</ref> एकर पाइलट ब्रोशबर्ग रहलें।
एगो अउरी अंतर्राष्ट्रीय उड़ान के कोशिस फ्रांस में 12 जून 2011 के भइल बाकी जहाज के खाराब मौसम के कारन वापस लवटे के पड़ल।<ref>{{cite news|title=A setback for Solar Impulse: the solar plane favours safety and heads back to Brussels|url=http://www.solarimpulse.com/common/documents/news_affich.php?lang=en&group=news&IdArticle=90|accessdate=22 जून 2016|date=June 2011|archive-date=2011-07-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20110726022858/http://www.solarimpulse.com/common/documents/news_affich.php?lang=en&group=news&IdArticle=90|url-status=dead}}</ref> दुसरा प्रयास में, 14 जून के, ब्रोशबर्ग, एगो 16 घंटा के उड़ान के बाद पेरिस में उतरलें।<ref>{{cite news|title=Solar Impulse Plane: A Rare Treat For Crowds in Paris|url=http://tv.ibtimes.com/solar-impulse-plane-a-rare-treat-for-crowds-in-paris/890.html|accessdate=22 जून 2016|last=Marisa|first=Krystian|date=June 2011|archive-date=2012-07-23|archive-url=https://archive.today/20120723122419/http://tv.ibtimes.com/solar-impulse-plane-a-rare-treat-for-crowds-in-paris/890.html|url-status=dead}}</ref>
=====पहिली अंतरार्राष्ट्रीय उड़ान (2012)=====
5 जून 2012 के सोलर इम्पल्स आपन पहिली अंतरमहादीपी उड़ान, 19 घंटा के, पूरा कइलस जब ई स्पेन के मैड्रिड से उड़ के मोरक्को के रबात में उतरल।<ref name=MadridRabat>{{cite web|url=http://www.reuters.com/article/2012/06/05/aviation-solar-idUSL5E8H5A4U20120605|title=Solar plane completes maiden intercontinental trip|publisher=[[Reuters]]|date=5 June 2012|accessdate=22 जून 2016}}</ref>
=====अमेरिका (2013)=====
[[File:Solar Impulse JFK July 14 2013.jpg|thumb|14 जुलाई 2013 के, न्यूयॉर्क के जॉन एफ केनेडी एअरपोर्ट पर प्रदर्शन खातिर खड़ा सोलर इम्पल्स 1]]
3 मई 2013 के सोलर इम्पल्स 1 आपन अमेरिका पार उड़ान के शुरुआत कइलस आ कैलिफोर्निया से उड़ के छह खंड में आपन ई उड़ान पूरा क के 7 जुलाई के न्यू यॉर्क पहुँचल।
ई सागरी खंड (leg) 14 से 22 घंटा के बीच के समय वाला रहलें।<ref name=Mission/><ref>{{cite web|title=Solar plane leaves Calif. on cross-country trip|url=http://hosted.ap.org/dynamic/stories/U/US_SOLAR_PLANE?SITE=FLDAY&SECTION=HOME&TEMPLATE=DEFAULT&utm_source=twitterfeed&utm_medium=twitter|work=Daytona Beach News Journal|accessdate=22 जून 2016}}{{Dead link|date=July 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> दूसरा खंड, जवना में ई जहाज डलास पहुँचल, अपने समय के सौर उर्जा से चले वाला जहाज खातिर नया बिस्व रेकार्ड बनवलस।<ref>{{cite web|title=Solar plane completes 2nd leg of trip in Texas|url=http://bigstory.ap.org/article/solar-plane-completes-2nd-leg-trip-texas|publisher=AP|date=23 मई 2013|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2013-11-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104072425/http://bigstory.ap.org/article/solar-plane-completes-2nd-leg-trip-texas|url-status=dead}}; {{cite web|title=Solar Plane Completes Longest Leg of Cross-Country Flight|url=http://news.yahoo.com/solar-plane-completes-longest-leg-cross-country-flight-143703130.html|publisher=Yahoo News|date=23 मई 2013|accessdate=22 जून 2016}}; {{cite web|title=FAI Record ID #16815 – Straight distance, pre-declared waypoints|url=http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16815|publisher=FAI|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2013-11-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104130238/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16815|url-status=dead}}; {{cite web|title=FAI Record ID #16817 – Free Distance|url=http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16817|publisher=FAI|accessdate=9 July 2013|archive-date=4 November 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104130334/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16817|url-status=dead}}; and {{cite web|title=FAI Record ID #16816 – Distance along a course, pre-declared waypoints|url=http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16816|publisher=FAI|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2013-11-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104130155/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16816|url-status=dead}}</ref> सोलर इम्पल्स के एह अमेरिकी उड़ान के बाद न्यूयॉर्क में प्रदर्शनी खातिर रखल गइल आ एकरा बाद अगस्त 2013 में एके खोल के (डी-असेम्बल क के) स्विट्जरलैंड में एकरे आपने मूल हवाई अड्डा पर ले जाइल गइल आ उहाँ एगो हैंगर में सुरक्षित रख दिहल गइल।
;'''अमेरिकी उड़ान के बिस्तृत रास्ता'''
{| class="wikitable" style="font-size: 85%"
|-
! खंड (Leg)
! सुरू<ref>सगरी सुरुआत के टाइम [[UTC]] में, सगरी तारीख साल 2013 के।</ref>
! अंत
! सुरुआत के जगह
! अंत के जगह
! दूरी
! उड़ान समय
! औसत गति
! पाइलट
|-
! 1
| 3 मई 14:12
| 4 मई 08:30
| मोफेट फील्ड, कैलिफोर्निया <!-- ([[Moffett Federal Airfield|KNUQ]]) -->
| फीनिक्स, एरिजोना <!-- ([[Phoenix Sky Harbor International Airport|KPHX]]) -->
| align=right | कि॰मी॰
| align=right | 18 घंटा 18 मिनट
| align=right | कि॰मी॰/घ॰
| [[बर्ट्रेंड पिकार्ड]]
|-
! 2
| 22 मई 12:47
| 23 मई 07:08
| फीनिक्स, एरिजोना <!-- ([[Phoenix Sky Harbor International Airport|KPHX]]) -->
| डलास, टेक्सास <!-- ([[Dallas/Fort Worth International Airport|KDFW]]) -->
| align=right | 1541 km
| align=right | 18 घंटा 21 मिनट
| align=right | 84 कि॰मी॰/घ॰
| [[आंद्रे ब्रोशबर्ग]]
|-
! 3
| 3 जून 10:06
| 4 जून 07:28
| डलास, टेक्सास <!-- ([[Dallas/Fort Worth International Airport|KDFW]]) -->
| सेंट लुईस, मिसौरी <!-- ([[Lambert–St. Louis International Airport|KSTL]]) -->
| align=right | 1040 कि॰मी॰
| align=right | 21 घंटा 22 मिनट
| align=right | 49 कि॰मी॰/घ॰
| बर्ट्रेंड पिकार्ड
|-
! 4
| 14 जून 11:01
| 15 जून 02:15
| सेंट लुईस, मिसौरी <!-- ([[Lambert–St. Louis International Airport|KSTL]]) -->
| सिनसिनाटी, ओहायो <!-- ([[Cincinnati Municipal Lunken Airport|KLUK]]) -->
|
| align=right | 15 घंटा 14 मिनट
|
| आंद्रे ब्रोशबर्ग
|-
! 5
| 15 जून 15:10
| 16 जून 05:15
| सिनसिनाटी, ओहायो <!-- ([[Cincinnati Municipal Lunken Airport|KLUK]]) -->
| वाशिंगटन डी॰सी॰ <!-- ([[Washington Dulles International Airport|KIAD]]) -->
|
| align=right | 14 घंटा 5 मिनट
|
| बर्ट्रेंड पिकार्ड
|-
! 6
| 6 जुल॰ 09:56
| 7 जुल॰ 05:15
| वाशिंगटन डी॰सी॰ <!-- ([[Washington Dulles International Airport|KIAD]]) -->
| न्यूयॉर्क <!-- ([[John F. Kennedy International Airport|KJFK]]) -->
|
| align=right | 19 घंटा 19 मिनट
|
| आंद्रे ब्रोशबर्ग
|}
''स्रोत:''<ref name=AcrossAmerica1>{{cite web|title=Across America Event Summary|url=http://info.solarimpulse.com/en/solar-flights/across-america/|publisher=Solar Impulse|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2015-03-05|archive-url=https://web.archive.org/web/20150305085713/http://info.solarimpulse.com/en/solar-flights/across-america|url-status=dead}}</ref>
==सोलर इंपल्स 2==
====उड़ान के बिबरन====
{| class="wikitable" style="font-size: 85%"
! खंड
! सुरुआत<ref group="नोट">All start times are given as [[UTC]]. All start dates for legs 1 to 8 are 2015; start dates for legs 8 to 15 are 2016.</ref>
! सुरू के जगह
! अंत के जगह
! उड़ान समय
! {{tooltip|दूरी|कुल वास्तविक उड़ान दूरी}}
! औसत गति
! अधिकतम ऊँचाई
! पाइलट
|-
! 1
| 9 मार्च 2015 03:12
| {{flagicon|UAE}} [[अबू धाबी]], [[यूनाइटेड अरब अमीरात|UAE]] <!-- ([[Al Bateen Executive Airport|OMAD]]) -->
| {{flagicon|OMA}} [[मस्कट, ओमान]] <!-- ([[Muscat International Airport|OOMS]]) -->
| align=right | 13 घंटा 1 मिनट
| align=right | {{convert|772|km|nmi|disp=flip|abbr=on|lk=on}}
| align=right | {{convert|59.2|km/h|kn|disp=flip|abbr=on|lk=on}}
| align=right | {{convert|6383|m|ft|disp=flip|abbr=on|lk=on}}
| [[आंद्रे ब्रोशबर्ग|आं॰ ब्रोशबर्ग]]<ref>{{cite web|title=Leg 1: Abu Dhabi to Muscat |url=http://www.solarimpulse.com/leg-1-from-Abu_Dhabi-to-Muscat|publisher=Solar Impulse}}</ref>
|-
! 2
| 10 मार्च 02:35
| {{flagicon|OMA}} [[मस्कट, ओमान|मस्कट]], [[ओमान]] <!-- ([[Muscat International Airport|OOMS]]) -->
| {{flagicon|IND}} [[अहमदाबाद]], [[भारत]] <!-- ([[Sardar Vallabhbhai Patel International Airport|VAAH]]) -->
| align=right | 15 घंटा 20 मिनट
| align=right | {{convert|1593|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}<ref name=FAIIndia>Solar Impulse team records the distance as 1,593 km. The FAI website states that the "Straight Distance – pre-declared waypoints" was 1,468 km. [http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=175429 FAI "Record ID #17429"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160113155406/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=175429 |date=2016-01-13 }}, Fédération Aéronautique Internationale, accessed 1 August 2015</ref>
| align=right | {{convert|103.9|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|8874|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
| पिकार्ड<ref>{{cite web|title=Leg 2: Muscat to Ahmedabad|url=http://www.solarimpulse.com/leg-2-from-Muscat-to-Ahmedabad|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2016-04-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20160419174811/http://www.solarimpulse.com/leg-2-from-Muscat-to-Ahmedabad|url-status=dead}}</ref>
|-
! 3
| 18 मार्च 01:48
| {{flagicon|IND}} [[अहमदाबाद]], [[भारत]] <!-- ([[Sardar Vallabhbhai Patel International Airport|VAAH]]) -->
| {{flagicon|IND}} [[बनारस]], [[भारत]] <!-- ([[Lal Bahadur Shastri Airport|VIBN]]) -->
| align=right | 13 घंटा 15 मिनट
| align=right | {{convert|1170|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|88.3|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|5182|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
| ब्रोशबर्ग<ref>{{cite web|title=Leg 3: Ahmedabad to Varanasi |url=http://www.solarimpulse.com/leg-3-from-Ahmedabad-to-Varanasi|publisher=Solar Impulse}}</ref>
|-
! 4
| 18 मार्च 23:52
| {{flagicon|IND}} [[बनारस]], [[भारत]] ([[लाल बहादुर शास्त्री हवाईअड्डा|VIBN]])
| {{flagicon|MYA}} [[मांडले]], [[म्याँमार]] <!-- ([[Mandalay International Airport|VYMD]]) -->
| align=right | 13 घंटा 29 मिनट
| align=right | {{convert|1536|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|113.9|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|8230|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
| पिकार्ड<ref>{{cite web|title=Leg 4; Varanasi to Mandalay|url=http://www.solarimpulse.com/leg-4-from-Varanasi-to-Mandalay|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-11-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20171106142103/http://www.solarimpulse.com/leg-4-from-Varanasi-to-Mandalay|url-status=dead}}</ref>
|-
! 5
| 29 मार्च 21:06
| {{flagicon|MYA}} [[मांडले]], [[म्याँमार]] <!-- ([[Mandalay International Airport|VYMD]]) -->
| {{flagicon|CHN}} [[चोंगकिंग]], [[चीन]] <!-- ([[Chongqing Jiangbei International Airport|ZUCK]]) -->
| align=right | 20 घंटा 29 मिनट
| align=right | {{convert|1636|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|79.9|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|8634|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
| Piccard<ref>{{cite web|title=Leg 5: Mandalay to Chongqing |url=http://www.solarimpulse.com/leg-5-from-Mandalay-to-Chongqing|publisher=Solar Impulse}}</ref>
|-
! 6
| 20 अप्रैल 22:06
| {{flagicon|CHN}} [[चोंगकिंग]], [[चीन]] <!-- ([[Chongqing Jiangbei International Airport|ZUCK]]) -->
| {{flagicon|CHN}} [[नानजिंग]], [[चीन]] <!-- ([[Nanjing Lukou International Airport|ZSNJ]]) -->
| align=right | 17 घंटा 22 मिनट
| align=right | {{convert|1384|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|79.7|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|4270|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
| Piccard<ref>{{cite web|title=Leg 6: Chongqing to Nanjing|url=http://www.solarimpulse.com/leg-6-from-Chongqing-to-Nanjing|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-10-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20171016111221/http://www.solarimpulse.com/leg-6-from-Chongqing-to-Nanjing|url-status=dead}}</ref>
|-
! 7
| 30 मई 18:39
| {{flagicon|CHN}} [[नानजिंग]], [[चीन]] <!-- ([[Nanjing Lukou International Airport|ZSNJ]]) -->
| {{flagicon|JPN}} [[नागोया]], [[जापान]]{{ref|rw1|N1}} <!-- ([[Nagoya Airfield|RJNA]]) -->
| align=right | 44 घंटा 9 मिनट
| align=right | {{convert|2942|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|66.6|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|8634|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
|Borschberg<ref name=Leg7>[http://www.solarimpulse.com/leg-7-from-Nanjing-to-Nagoya "Leg 7: Nanjing to Nagoya"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150602192428/http://www.solarimpulse.com/leg-7-from-Nanjing-to-Nagoya |date=2015-06-02 }}, Solar Impulse, accessed 29 July 2015; [http://www.thesundaily.my/news/1438636 "Solar Impulse touches down on unscheduled Japan stop"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171016111407/http://www.solarimpulse.com/leg-7-from-Nanjing-to-Nagoya |date=2017-10-16 }}, ''The Sun Daily'' (Malaysia), 2 June 2015</ref><ref name=FAIJapan>The FAI website states that the "Free distance along course" was 2614.5 km. [http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=17558 FAI "Record ID #17558"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160113155406/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=17558 |date=2016-01-13 }}, Fédération Aéronautique Internationale, accessed 29 July 2015</ref>
|-
! 8
| 28 जून 18:03
| {{flagicon|JPN}} [[नागोया]], [[जापान]] <!-- ([[Nagoya Airfield|RJNA]]) -->
| {{flagicon|USA}} [[Kalaeloa, Hawaii]], [[USA]] <!-- ([[Kalaeloa Airport|PHJR]]) -->
| align=right | 117 घंटा 52 मिनट
| align=right | {{convert|8924|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|75.7|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|8634|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
|Borschberg<ref name=FAIHawaii/><ref>[http://www.solarimpulse.com/leg-8-from-Nagoya-to-Hawaii "Leg 8: Nagoya to Hawaii"] {{Webarchive|url=https://archive.today/20160204131924/http://www.solarimpulse.com/leg-8-from-Nagoya-to-Hawaii |date=2016-02-04 }}, Solar Impulse, accessed 29 July 2015</ref>
|-
! 9
| 21 अप्रैल 2016 16:15
| {{flagicon|USA}} [[Kalaeloa, Hawaii]], [[USA]] <!-- ([[Kalaeloa Airport|PHJR]]) -->
| {{flagicon|USA}} [[Mountain View, California|Mountain View, CA]], [[USA]] <!-- ([[Moffett Federal Airfield|KNUQ]]) -->
| align=right | 62 घंटा 29 मिनट
| align=right | {{convert|4086|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|65.4|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|8634|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
|Piccard<ref name=bbc20160421/><ref name=leg9>{{cite web |title=Leg 9: Hawaii to Mountain View |url=http://www.solarimpulse.com/leg-9-from-Hawaii-to-Mountain_View_CA |publisher=Solar Impulse |accessdate=21 अप्रैल 2016 |archive-date=2016-04-24 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160424075146/http://www.solarimpulse.com/leg-9-from-Hawaii-to-Mountain_View_CA |url-status=dead }}</ref>
|-
! 10
| 2 मई 12:03
| {{flagicon|USA}} [[Mountain View, California|Mountain View, CA]], [[USA]] <!-- ([[Moffett Federal Airfield|KNUQ]]) -->
| {{flagicon|USA}} [[Phoenix, Arizona|Phoenix, AZ, USA]] <!-- ([[Phoenix Goodyear Airport|KGYR]]) -->
| align=right | 15 घंटा 52 मिनट
| align=right | {{convert|1113|km|nmi|abbr=on|disp=flip}}
| align=right | {{convert|70.2|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|6706|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
|Borschberg<ref name=Leg10>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/leg-10-from-San_Francisco-to-Phoenix|title=Leg 10: San Francisco to Phoenix|publisher=Solar Impulse |accessdate=2 मई 2016}}</ref>
|-
! 11
| 12 मई 11:05
| {{flagicon|USA}} [[Phoenix, Arizona|Phoenix, AZ, USA]] <!-- ([[Phoenix Goodyear Airport|KGYR]]) -->
| {{flagicon|USA}} [[Tulsa, Oklahoma|Tulsa, OK, USA]] <!-- ([[Tulsa International Airport|KTUL]]) -->
| align=right | 18 घंटा 10 मिनट
| align=right | {{convert|1570|km|nmi|abbr=on|disp=flip}}
| align=right | {{convert|86.4|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|6706|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
|Piccard<ref name="leg11">{{cite web|title=Leg 11: Phoenix to Tulsa |url=http://www.solarimpulse.com/leg-11-from-Phoenix-to-Tulsa|publisher=Solar Impulse}}</ref>
|-
! 12
| 21 मई 09:22
| {{flagicon|USA}} [[Tulsa, Oklahoma|Tulsa, OK, USA]] <!-- ([[Tulsa International Airport|KTUL]]) -->
| {{flagicon|USA}} [[Dayton, Ohio|Dayton, OH, USA]] <!-- ([[Dayton International Airport|KDAY]]) -->
| align=right | 16 घंटा 34 मिनट
| align=right | {{convert|1113|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|67.2|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|6401|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
|Borschberg<ref>{{cite web|title=Leg 12: Tulsa to Dayton |url=http://www.solarimpulse.com/leg-12-from-Tulsa-to-Dayton|publisher=Solar Impulse}}</ref>
|-
! 13
| 25 मई 08:02
| {{flagicon|USA}} [[Dayton, Ohio|Dayton, OH, USA]] <!-- ([[Dayton International Airport|KDAY]]) -->
| {{flagicon|USA}} [[Lehigh Valley|Lehigh Valley, PA, USA]] <!-- ([[Lehigh Valley International Airport|KABE]]) -->
| align=right | 16 घंटा 49 मिनट
| align=right | {{convert|1044|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|62.2|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|4572|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
|Piccard<ref>{{cite web|title=Leg 13: Dayton to Lehigh Valley |url=http://www.solarimpulse.com/leg-13-from-Dayton-to-Lehigh_Valley|publisher=Solar Impulse}}</ref>
|-
! 14
| 11 जून 03:18
| {{flagicon|USA}} [[Lehigh Valley|Lehigh Valley, PA, USA]] <!-- ([[Lehigh Valley International Airport|KABE]]) -->
| {{flagicon|USA}} [[न्यूयॉर्क]] <!-- ([[John F. Kennedy International Airport|KJFK]]) -->
| align=right | 4 घंटा 41 मिनट
| align=right | {{convert|265|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|56.6|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|915|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
|Borschberg<ref>{{cite web|title=Leg 14: Lehigh Valley to New York |url= http://www.solarimpulse.com/leg-14-from-Lehigh_Valley-to-New_York|publisher=Solar Impulse}}</ref>
|-
! 15
| 20 जून 06:30
| {{flagicon|USA}} [[न्यूयॉर्क]] <!-- ([[John F. Kennedy International Airport|KJFK]]) -->
| {{flagicon|ESP}} [[सेविल]], [[स्पेन]] <!-- ([[Seville Airport|LEZL]]) -->
| align=right | 71 घंटा 8 मिनट
| align=right | {{convert|6265|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|88.1|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}}
| align=right | {{convert|8534|m|ft|disp=flip|abbr=on}}
|Piccard<ref>{{cite web|title=Leg 15: New York to Seville |url=http://www.solarimpulse.com/leg-15-from-New_York-to-Seville|publisher=Solar Impulse}}</ref>
|-
! 16
|
| {{flagicon|ESP}} [[Seville]], [[Spain]]
| {{flagicon|UAE}} [[Abu Dhabi]], [[United Arab Emirates|UAE]] ([[Al Bateen Executive Airport|OMAD]])
| align=right | 120 घंटा (planned)
| align=right | {{convert|5845|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} (planned)
| align=right | <!-- Calculated speed -->
| align=right | <!-- Maximum altitude -->
|<ref>{{cite web|title=Leg 16: Europe to Abu Dhabi|url=http://www.solarimpulse.com/leg-15-from-Europe-to-Abu_Dhabi|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2016-07-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20160704171654/http://www.solarimpulse.com/leg-15-from-Europe-to-Abu_Dhabi|url-status=dead}}</ref>
|}
==नोट==
<references group="नोट"/>
* {{note|rw1|N1}} — खंड 7 के उड़ान के योजना में 144-घंटा के लगातार उड़ान, चीन के नानजिंग से हवाई ले के ({{convert|9132|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}) के, रहल बाकिर खराब मौसम के चलते एकरा के जापान के नगोया में उतरे के पड़ल।<ref name=Leg7/>
==इहो देखल जाय==
{{Columns-list|2|
* [[इलेक्ट्रिक बिमान]]
<!-- * [[List of circumnavigations]]
* [[Solar vehicle]]
* [[Renewable energy by country]] -->
;अन्य सौर उर्जा से चले वाला
* गॉसमर पेंग्विन <small>([[:en:Gossamer Penguin|Gossamer Penguin]])</small>
* हेलिओस प्रोटोटाइप <small>([[:en:Helios Prototype|Helios Prototype]])</small>
* क्विंटिक्यू जेफिर <small>([[:en:QinetiQ Zephyr|QinetiQ Zephyr]])</small>
* सोलर चैलेंजर <small>([[:en:Solar Challenger|Solar Challenger]])</small>
* तुरानोर प्लैनेटसोलर <small>([[:en:Tûranor PlanetSolar|Tûranor PlanetSolar]])</small>, पृथिवी के चक्कर लगावे वाला पहिला सौर उर्जा बिमान
<!-- ;रिकार्ड
* [[Flight endurance record]]
* [[List of firsts in aviation]] -->
}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
==बाहरी कड़ी==
{{Commons category}}
* [http://www.solarimpulse.com Official website] and [http://www.youtube.com/watch?v=o_9oDFMiIhw&feature=share&list=UUCSjLVJs5wD_BKaQqzXwyhg YouTube channel]
* [http://www.ted.com/talks/बर्ट्रेंड_पिकार्ड_s_solar_powered_adventure.html "बर्ट्रेंड पिकार्ड's solar-powered adventure"]{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} – lecture at [[TED (conference)|TED]] (17 min). July 2009
* [http://www.cbsnews.com/video/watch/?id=50136262n "Solar-powered plane aims to fly around the world"]. ''[[60 Minutes]]''. [[CBS News]]. December 2012
* [http://www.howitworksdaily.com/news/how-does-the-solar-impulse-plane-work/ "How does Solar Impulse work?"] [[How It Works Magazine|''How It Works'']]. 13 मई 2011
* [http://news.bbc.co.uk/1/hi/technology/8394881.stm "Record-attempting solar powered plane's first 'hop']". [[BBC]]. 4 December 2009
* [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science_and_environment/10534960.stm "Solar Impulse plane starts 24-hour test flight"] . BBC. 7 July 2010
{{टेक-आधार}}
[[श्रेणी:बिमान]]
[[श्रेणी:स्विट्जरलैंड में बनल बिमान]]
[[श्रेणी:सौर उर्जा बिमान]]
[[श्रेणी:प्रयोग बिमान]]
6v1vvisg8aqaq60l1vr0y9v4315gb1q
गरहन
0
37127
790812
788836
2026-04-25T01:01:22Z
InternetArchiveBot
25596
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
790812
wikitext
text/x-wiki
[[File:Solar eclipse 1999 4 NR.jpg|thumb|250px|right|1999 क पूर्ण सुरुजगरहन। [[सोलर प्रौमिनेंस]] सब के लाल रंग के भुजा के रूप में आ [[कोरोना]] के रूप में देखल जा सकत बाटे।]]
'''गरहन''' ({{Lang|en|Eclipse}}, [[संस्कृत]]/[[हिंदी भाषा|हिंदी]]: ग्रहण) एक ठो [[खगोलीय घटना]] हवे जेह में कौनों आकाशीय पिंड कुछ समय खातिर दुसरा पिंड से आंशिक भा पूरा ढँका जाला, चाहे अइसन ओह पिंड के कौनों दुसरा पिंड के छाया में प्रवेश करे से होखे या फिर कौनों दुसरा पिंड के बीच मे आ जाए से होखे। गरहन या ग्रहण, एक तरह के [[सिजिगी]]<ref>{{cite press release
|author=स्टाफ |date=31 मार्च 1981
|publisher=दि न्यू यॉर्क टाइम्स
|title=Science Watch: A Really Big Syzygy
|url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?sec=health&res=9F02E5DB1039F932A05750C0A967948260&fta=y
|accessdate=14 नवंबर 2016}}</ref> के स्थिति होला, जेह में तीन गो पिंड एकही सिधाई में आ जालें।
आमतौर पर गरहन, चनरगरहन या सुरुजगरहन के खातिर इस्तेमाल होला, हालाँकि, एकर प्रयोग [[पृथिवी]]-[[चंद्रमा]] के एह सिस्टम के अलावा अन्य पिंड सब खातिर भी होला। चनरगरहन अइसन स्थिति होला जेह में चंद्रमा पर पृथिवी के छाहीं पड़े ले जबकि सुरुज गरहन के दसा में चंद्रमा सुरुज आ पृथिवी के बीच में आ के सुरुज के तोप लेला।
==सुरुजगरहन==
{{main|सुरुज गरहन}}
[[Image:2008-08-01 Solar eclipse progression with timestamps.jpg|thumb|left|एक ठो सुरुजगरहन के घटना के क्रमवार फोटो। गरहन 1 अगस्त 2008 के रूस के नोवोसिबिर्स्क सहर से देखल गइल। कुल समय अवधि तीन मिनट के बा जेह के दौरान भइल बदलाव के फोटो देखावल गइल बा।]]
पृथिवी से देखला पर [[सूर्यग्रहण]] तब लागे ला जब चंद्रमा, सुरुज आ पृथिवी के बीच में आ जाला। सुरुजगरहन के प्रकार एह बात पर भी निर्भर करे ला कि एह घटना के समय चंद्रमा के पृथिवी से दूरी केतना बाटे। जब पृथिवी चंद्रमा के छाहीं के [[अंब्रा, पेनंब्रा आ एंटंब्रा|अंब्रा]] वाला हिस्सा के अंदर आ जाले तब पूर्ण सुरुज गरहन लागे ला। जब अंब्रा पृथिवी के सतह ले ना पहुँचे तब चूड़ीदार (एनुलर) सूर्यग्रहण लागे ला, आ जब पृथिवी पर से केहू देखे वाला ब्यक्ति पेनम्ब्रा के अंदर होला तब खंडग्रहण लउके ला।<ref>{{cite web
|first=R.
|last=Hipschman
|title=Solar Eclipse: Why Eclipses Happen
|url=http://www.exploratorium.edu/eclipse/why.html
|accessdate=2008-12-01
|archive-date=2008-12-05
|archive-url=https://web.archive.org/web/20081205073238/http://www.exploratorium.edu/eclipse/why.html
|url-status=dead
}}</ref>
[[File:Solar eclipse visualisation.svg|thumb|upright|हर एक आइकन ई देखावत बा कि करियक्का बिंदु से देखे पर चंद्रमा कइसन लउकी (पैमाना अनुसार नइखे)]]
गरहन के परिमाण (मैग्नीट्यूड) एह बात पर निर्भर करे ला कि सुरुज के केतना हिस्सा चंद्रमा द्वारा तोप लिहल गइल बाटे। चूड़ीदार आ पूरा सुरुजगरहन में ई परिमाण एह बात पर निर्भर करे ला कि चंद्रमा के कोणीय आकार सुरुज के केतना हिस्सा तोप ले रहल बा।<ref>{{cite book
|first=Martin V. |last=Zombeck |date=2006
|title=Handbook of Space Astronomy and Astrophysics
|edition=Third |pages=48
|publisher=Cambridge University Press
|isbn=0-521-78242-2 }}</ref>
सुरुजगरहन आमतौर पर एक ठो कम समय के घटना होला, आ पूर्ण सुरुज गरहन एक ठो पातर पट्टी के बिच पड़े वाला जगह सब से देखल जा सके ला। सबसे बढियाँ दसा में भी पूर्ण सुरुजगरहन के कुल अवधि अधिक से अधिक 7 मिनट 31 सेकेंड के हो सके ले आ 250 किलोमीटर के पट्टी में पड़े वाला जगह सब से देखल जा सके ला, हालाँकि आंशिक ग्रहण पृथिवी के सतह के बड़ इलाका में लउके ला।
[[File:Geometry of a Total Solar Eclipse.svg|thumb|260px|right|पूर्ण सुरुजगरहन के ज्यामिति (पैमाना पर ना)]]
पृथिवी से देखले पर चंद्रमा के साइज लगभग उहे होला जवन सुरुज के होला, एही से सुरुज गरहन के समय कबो-कबो चंद्रमा सुरुज के पूरा तोप लेला। एकरा बिपरीत जब चंद्रमा पृथिवी से दूर [[एप्सिस|एपोजी]] के स्थिति में होला तब ई सुरुज के पूरा ना तोप पावेला आ चूड़ीदार (एनुलर) गरहन देखे के मिले ला।
पृथिवी के अलावा अंतरिक्ष के कौनों अन्य जगह से देखले पर सुरुज गरहन के कारण चंद्रमा के अलावा कौनों दूसर आकाशीय पिंड भी हो सके ला। एकर दू गो उदाहरण दिहल जा सके ला। [[अपोलो 12]] के चालक दल के लोग सन् 1969 में [[:File:Earth Eclipses Sun-ap12-s80-37406.jpg|पृथिवी द्वारा लागल सुरुज गरहन]] देखल आ दुसरा बेर कासिनी स्पेस प्रोब द्वारा [[:File:Saturn eclipse.jpg|शनि ग्रह द्वारा सुरुज गरहन]] सन् 2006 में देखल गइल।
===चनरगरहन===
{{main|चनरगरहन}}
[[Image:Eclipse lune.jpg|thumb|250px|left|दाहिने से बायें ओर, एक ठो चंद्रग्रहण के क्रमवार फोटो।]]
चनरगरहन या चंद्रग्रहण तब लागे ला जब चनरमा पृथिवी के [[अंब्रा, पेनंब्रा आ एंटंब्रा|छाहीं]] में आ जाला आ एह कारण कटल लउके ला या फिर कुछ देर खातिर पूरा तोपा जाला। सुरुजगरहन के बिपरीत, चनरमा के गरहन लगभग पूरा गोलार्ध से देखल जा सके ला। एकरे सुरुआत से ले के पूरा होखे में घंटन के समय भी लाग सके ला।<ref>{{cite web
|author=Staff |date=जनवरी 6, 2006
|url=http://www.crh.noaa.gov/fsd/astro/suneclipse.php
|title=Solar and Lunar Eclipses
|publisher=NOAA |accessdate =2007-05-02 }}</ref>
चनरगरहन के तीन गो परकार हो सकेला: पेनम्ब्रल, जब चंद्रमा पृथिवी के [[अंब्रा, पेनंब्रा आ एंटंब्रा|पेनम्ब्रा]] से गुजरे; खंड ग्रहण, जब चंद्रमा के कुछे हिस्सा पृथिवी के अम्ब्रा से हो के गुजरे; आ पूर्ण चनरगरहन में चनरमा पूरा क पूरा अम्ब्रा से हो के गुजरे ला। पूर्ण चंद्रग्रहण के घटना में तीनों फेज से हो के चंद्रमा गुजरे ला। हालाँकि, पूरा तोपाइल अवस्था में भी चंद्रमा एकदम से गायब न हो जाला बलुक हल्का प्रकाशित गोला के रूप में लउके ला, एकर कारण ई बा कि पृथिवी के वायुमंडल में से हो के गुजरे वाला कुछ प्रकाश रिफ्रेक्ट हो के चंद्रमा के सतह पर पहुँच जाला। एहू में लाल रंग के प्रकाश ज्यादा होला आ एही कारण चंद्रमा के पूरा गरहन के समय एकर गोला लाल रंग के लउके ला,<ref>{{cite web |last=Phillips |first=Tony |date=फरवरी 13, 2008 |url=http://science.nasa.gov/headlines/y2008/13feb_lunareclipse.htm |title=Total Lunar Eclipse |publisher=NASA |accessdate=2008-03-03 |archive-date=2008-03-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080301221225/http://science.nasa.gov/headlines/y2008/13feb_lunareclipse.htm |url-status=dead }}</ref> आ एकरा के अंग्रेजी में ''ब्लड मून'' भी कहल जाला।<ref>Ancient Timekeepers, http://blog.world-mysteries.com/science/ancient-timekeepers-part-1-movements-of-the-earth/</ref>
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|30em}}
==बाहरी कड़ी==
{{commons|Eclipse}}
* {{YouTube|id=VwklVTy03Wc|title=Phobos Eclipsing Mars Observed by Curiosity Rover}}
* [http://www.staff.science.uu.nl/~gent0113/eclipse/eclipsecycles.htm A Catalogue of Eclipse Cycles]
* [http://moonblink.info/Eclipse/lists/search Search 5,000 years of eclipses]
* [http://eclipse.gsfc.nasa.gov/eclipse.html NASA eclipse home page]
* [http://www.eclipses.info International Astronomical Union's Working Group on Solar Eclipses] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20011104054556/http://www.eclipses.info/ |date=2001-11-04 }}
* [http://www.markstravelnotes.com/travelogues/eclipse_chasing/ Mark's eclipse chasing website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210417011153/http://www.markstravelnotes.com/travelogues/eclipse_chasing/ |date=2021-04-17 }}
* [http://xjubier.free.fr/en/site_pages/SolarEclipsesGoogleMaps.html Interactive eclipse maps site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210318014324/http://xjubier.free.fr/en/site_pages/SolarEclipsesGoogleMaps.html |date=2021-03-18 }}
;फोटो गैलरी सब
* [http://www.twanight.org/newTWAN/gallery.asp?Gallery=Eclipses&page=1 The World at Night Eclipse Gallery] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161015033303/http://www.twanight.org/newTWAN/gallery.asp?Gallery=Eclipses&page=1 |date=2016-10-15 }}
* [http://www.perseus.gr/Astro-Eclipses.htm Solar and Lunar Eclipse Image Gallery]
* [http://www.williams.edu/astronomy/eclipse Williams College eclipse collection of images]
* [http://www.zam.fme.vutbr.cz/~druck/Eclipse/ Prof. Druckmüller's eclipse photography site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210309153121/http://www.zam.fme.vutbr.cz/~druck/Eclipse/ |date=2021-03-09 }}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:गरहन| ]]
[[श्रेणी:खगोलशास्त्रीय घटना]]
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
[[श्रेणी:चंद्रमा]]
[[श्रेणी:सुरुज]]
lqzyre1d6pknmft54umgzmf1pb3iyzl
पहिला बिस्व जुद्ध
0
65676
790815
777563
2026-04-25T07:45:38Z
InternetArchiveBot
25596
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
790815
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox military conflict
| conflict = [[World War I]]
| image = WWImontage.jpg
| image_size = 300px
| caption = '''Clockwise from the top''': The aftermath of shelling during the [[Battle of the Somme]], [[Mark V tank]]s cross the [[Hindenburg Line]], {{HMS|Irresistible|1898|6}} sinks after hitting a [[naval mine|mine]] in the [[Naval operations in the Dardanelles Campaign|Dardanelles]], a British [[Vickers machine gun]] crew wears [[gas mask]]s during the Battle of the Somme, [[Albatros D.III]] fighters of [[Jagdstaffel 11]]
| date = {{start and end dates|1914|7|28|1918|11|11|df=yes}}<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=11|day2=11|year2=1918}})
{{Collapsible list
| bullets = yes
| title = Peace treaties
|[[Treaty of Versailles]]<br />Signed 28 June 1919<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=6|day2=28|year2=1919}}){{efn|The United States did not ratify any of the treaties agreed to at the [[Paris Peace Conference, 1919|Paris Peace Conference]].}}<!--Since World War I didn't actually end for most states until the Paris Peace Conference treaties were signed...-->
|[[Treaty of Saint-Germain-en-Laye (1919)|Treaty of Saint-Germain-en-Laye]]<br />Signed 10 September 1919<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=9|day2=10|year2=1919}})
|[[Treaty of Neuilly-sur-Seine]]<br />Signed 27 November 1919<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=10|day1=14|year1=1915|month2=11|day2=27|year2=1919}}){{efn|Bulgaria joined the Central Powers on 14 October 1915.}}
|[[Treaty of Trianon]]<br />Signed 4 June 1920<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=6|day2=4|year2=1920}})
|[[Treaty of Sèvres]]<br />Signed 10 August 1920<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=8|day2=10|year2=1920}}){{efn|The Ottoman Empire agreed to a secret alliance with Germany on 2 August 1914. It joined the war on the side of the Central Powers on 29 October 1914.}}
|[[U.S.–Austrian Peace Treaty (1921)|United States–Austria Peace Treaty]]<br />Signed 24 August 1921<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=12|day1=7|year1=1917|month2=8|day2=24|year2=1921}}){{efn|The United States [[American entry into World War I#Austria-Hungary|declared war on Austria-Hungary]] on 7 December 1917.}}{{efn|[[First Republic of Austria|Austria]] was considered one of the [[successor states]] to Austria-Hungary.}}
|[[U.S.–German Peace Treaty (1921)|United States–Germany Peace Treaty]]<br />Signed 25 August 1921<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=4|day1=6|year1=1917|month2=8|day2=25|year2=1921}}){{efn|The United States [[United States declaration of war on Germany (1917)|declared war on Germany]] on 6 April 1917.}}
|[[U.S.–Hungarian Peace Treaty (1921)|United States–Hungary Peace Treaty]]<br />Signed 29 August 1921<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=12|day1=7|year1=1917|month2=8|day2=29|year2=1921}}){{efn|[[Kingdom of Hungary (1920–46)|Hungary]] was considered one of the successor states to Austria-Hungary.}}
|[[Treaty of Lausanne]]<br />Signed 24 July 1923<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=10|day1=29|year1=1914|month2=7|day2=24|year2=1923}}){{efn|Although the [[Treaty of Sèvres]] was intended to end the war between the Allied Powers and the Ottoman Empire, the Allied Powers and the [[Republic of Turkey]], the successor state of the Ottoman Empire, agreed to the Treaty of Lausanne.}}
}}
| place = Europe, Africa, the Middle East, the [[Pacific Islands]], China, Indian Ocean, and off the coast of South and North America
| casus = [[Assassination of Archduke Franz Ferdinand]] (28 June) followed by Austro-Hungarian declaration of war on [[Kingdom of Serbia]] (28 July) and Russian mobilisation against [[Austria-Hungary]] (29 July).
| territory =
* Formation of new countries in Europe and the Middle East
* Transfer of [[German colonies]] and [[Partitioning of the Ottoman Empire|regions of the former Ottoman Empire]] to other powers
| result = [[Allies of World War I|Allied Powers]] victory
* [[Central Powers]]' victory on the [[Eastern Front (World War I)|Eastern Front]] nullified by defeat on the [[Western Front (World War I)|Western Front]]
* Fall of all of the continental European ([[German Empire|German]], [[Russian Empire|Russian]], [[Ottoman Empire|Ottoman]], and [[Austria-Hungary|Austro-Hungarian]]) empires
* [[Russian Civil War]] and foundation of the [[Soviet Union]]
* Establishment of the [[League of Nations]] ([[World War I#Aftermath|more...]])
| combatant1 = '''[[Allies of World War I|Allied Powers]]:'''{{plainlist|
* {{flagcountry|French Third Republic}}
* {{flagcountry|British Empire}}
* {{flagcountry|Russian Empire}}<br />{{small|(1914–17)}}
* {{flagcountry|Kingdom of Serbia}}
* {{flag|Belgium}}
* {{flagcountry|Kingdom of Montenegro}}
* {{flagcountry|Empire of Japan}}
* {{flagcountry|Kingdom of Italy}}<br />{{small|(1915–18)}}
* {{flag|United States|1912}}<br />{{small|(1917–18)}}
* {{flagcountry|Kingdom of Romania}}<br />{{small|(1916–18)}}
* {{flagcountry|First Portuguese Republic}}<br />{{small|(1916–18)}}
* {{flagicon image|Flag of Hejaz (1917).svg}} [[Kingdom of Hejaz|Hejaz]]<br />{{small|(1916–18)}}
* {{flagicon image|Flag of China (1912–1928).svg}} [[Republic of China (1912–1949)|China]]<br />{{small|(1917–18)}}
* {{flagcountry|Kingdom of Greece}}<br />{{small|(1917–18)}}
* {{flagicon|Thailand}} [[Rattanakosin Kingdom (1782–1932)|Siam]]<br />{{small|(1917–18)}}
* {{small|[[Allies of World War I|...''and others'']]}}}}
| combatant2 = '''[[Central Powers]]:'''{{plainlist|
* {{flag|German Empire}}
* {{flag|Austria-Hungary}}
* {{flag|Ottoman Empire}}
* {{flagcountry|Kingdom of Bulgaria}}<br />{{small|(1915–18)}}
* {{small|[[Central Powers#Co-belligerents|...''and co-belligerents'']]}}}}
| commander1 = '''[[Allied leaders of World War I|Allied Powers leaders]]:'''{{plainlist|
* {{flagicon|French Third Republic}} [[Raymond Poincaré]]
* {{flagdeco|French Third Republic}} [[Georges Clemenceau]]
* {{flagicon|United Kingdom of Great Britain and Ireland|United Kingdom}} [[H. H. Asquith]]
* {{flagdeco|United Kingdom of Great Britain and Ireland|United Kingdom}} [[David Lloyd George]]
* {{flagicon|Belgium}} [[Albert I of Belgium|Albert I]]
* {{flagicon|Russian Empire}} [[Nicholas II of Russia|Nicholas II]]
* {{flagicon|Kingdom of Italy}} [[Victor Emmanuel III]]
* {{flagdeco|Kingdom of Italy}} [[Vittorio Orlando]]
* {{flagicon|United States|1912}} [[Woodrow Wilson]]
* {{flagicon|Empire of Japan}} [[Emperor Taishō|Yoshihito]]
* {{flagicon|Kingdom of Serbia}} [[Peter I of Serbia|Peter I]]
* {{flagicon|Kingdom of Romania}} [[Ferdinand I of Romania|Ferdinand I]]
* {{flagicon|Kingdom of Greece}} [[Eleftherios Venizelos]]
* {{small|[[Allied leaders of World War I|...''and others'']]}}}}
| commander2 = '''[[Leaders of the Central Powers of World War I|Central Powers leaders]]:'''{{plainlist|
* {{flagicon|German Empire}} [[Wilhelm II, German Emperor|Wilhelm II]]
* {{flagicon|Austria-Hungary}} [[Franz Joseph I]]{{KIA|Death by natural causes}}
* {{flagdeco|Austria-Hungary}} [[Charles I of Austria|Karl I]]
* {{flagicon|Ottoman Empire}} [[Mehmed V]]{{KIA|Death by natural causes}}
* {{flagdeco|Ottoman Empire}} [[Mehmed VI]]
* {{flagdeco|Ottoman Empire}} [[Three Pashas]]
* {{flagicon|Kingdom of Bulgaria}} [[Ferdinand I of Bulgaria|Ferdinand I]]
* {{small|[[Leaders of the Central Powers of World War I|...''and others'']]}}}}
| strength1 = {{plainlist|
* {{flagicon|Russian Empire}} 12,000,000
* {{flagicon|British Empire}} 8,841,541<ref>{{cite web|url=http://www.1914-1918.net/faq.htm|title=British Army statistics of the Great War|publisher=1914-1918.net|accessdate=13 December 2011|archive-date=2 May 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502090525/http://www.1914-1918.net/faq.htm|url-status=dead}}</ref><ref>Figures are for the British Empire</ref>
* {{flagicon|French Third Republic}} 8,660,000<ref>Figures are for Metropolitan France and its colonies</ref>
* {{flagicon|Kingdom of Italy}} 5,615,140
* {{flagicon|United States|1912}} 4,743,826
* {{flagicon|Kingdom of Romania}} 1,234,000
* {{flagicon|Empire of Japan}} 800,000
* {{flagicon|Kingdom of Serbia}} 707,343
* {{flagicon|Belgium}} 380,000
* {{flagicon|Kingdom of Greece}} 250,000
* {{Flagicon|First Portuguese Republic}} 80,000
* {{flagicon|Kingdom of Montenegro}} 50,000
}}
''Total: 42,959,850''<ref name="Tucker 2005 273">{{harvnb|Tucker|Roberts|2005|p=273}}</ref>
| strength2 = {{plainlist|
* {{flagicon|German Empire}} 13,250,000
* {{flagicon|Austria-Hungary}} 7,800,000
* {{flagicon|Ottoman Empire}} 2,998,321
* {{flagicon|Kingdom of Bulgaria}} 1,200,000}}
''Total: 25,248,321''<ref name="Tucker 2005 273"/>
| casualties1 = {{plainlist|
* '''Military dead:''' 5,525,000
* '''Military wounded:''' 12,831,500
* '''Total:''' 18,356,500 KIA, WIA and MIA
* '''Civilian dead:''' 4,000,000}}
{{small|[[World War I casualties|...''further details''.]]}}
----
{{flagicon|French Third Republic}} 1,397,800 killed<ref name="crb.org"/><br />
{{flagicon|British Empire}} 1,114,914 killed<ref name="crb.org">{{Cite web |url=http://www.centre-robert-schuman.org/userfiles/files/REPERES%20%E2%80%93%20module%201-1-1%20-%20explanatory%20notes%20%E2%80%93%20World%20War%20I%20casualties%20%E2%80%93%20EN.pdf |title=आर्काइव कॉपी के बा |access-date=2018-10-19 |archive-date=2021-02-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210202015715/http://www.centre-robert-schuman.org/userfiles/files/REPERES%20%E2%80%93%20module%201-1-1%20-%20explanatory%20notes%20%E2%80%93%20World%20War%20I%20casualties%20%E2%80%93%20EN.pdf |url-status=dead }}</ref><br />
{{flagicon|Kingdom of Italy}} 651,000 killed<ref name="crb.org"/><br />
{{flagicon|Russian Empire}} 1,811,000 killed<ref name="crb.org"/> <br />
{{flagicon|Kingdom of Romania}} 250,000<ref name="crb.org"/>-335,000 killed<ref name="Nash">{{cite book|last1=Nash|title=Darkest Hours|date=1976|publisher=Rowman & Littlefield|url=https://books.google.com/books?id=3KglCgAAQBAJ&pg=PA775#v=onepage&q&f=false|isbn=9781590775264}}</ref><br />
{{Flagicon|Empire of Japan}} 415 killed<ref name="crb.org"/><br/>
{{Flagicon|Kingdom of Serbia}} 275,000 killed<ref name="crb.org"/><br/>
{{flagicon|Belgium}} 58,637<ref name="crb.org"/>-87,500 killed<ref name="Nash" /><br />{{flagicon|United States|1912}} 116,708 killed<ref name="crb.org"/><br/>
{{Flagicon|Kingdom of Greece}} 26,000 killed<ref name="crb.org"/><br/>
{{Flagicon|First Portuguese Republic}} 7,222 killed<ref name="crb.org"/><br/>
{{Flagicon|Kingdom of Montenegro}} 3,000 killed<ref name="crb.org"/>
| casualties2 = {{plainlist|
* '''Military dead:''' 4,386,000
* '''Military wounded:''' 8,388,000
* '''Total:''' 12,774,000 KIA, WIA and MIA
* '''Civilian dead:''' 3,700,000}}
{{small|[[World War I casualties|...''further details''.]]}}
----
{{flagicon|German Empire}} 2,050,897 killed<ref name="crb.org"/><br />{{flagicon|Austria-Hungary}} 1,200,000 killed<ref name="Nash" /><br />{{flagicon|Ottoman Empire}} 771,844 killed<ref name="crb.org"/><br/>{{flagicon|Kingdom of Bulgaria}} 87,500 killed<ref name="crb.org"/>
| campaignbox = {{Campaignbox World War I}}
}}
'''पहिला बिस्व जुद्ध''' (World War I) 28 जुलाई 1914 से 11 नवंबर 1918 ले चलल रहे। ई जुद्ध आज तक के सभसे बड़ जुद्धन मे ले एगो बाटे।
{{clear}}
==नोट==
<references group="नोट"/>
== नाँव ==
''विश्व युद्ध'' शब्द के पहिला बेर सितंबर १९१४ में जर्मन जीवविज्ञानी अउरी दार्शनिक अर्नस्ट हेकेल द्वारा गढ़ल गइल रहे। उ दावा कइले कि, "एह में कवनो संदेह नईखे कि आशंकित 'यूरोपीय युद्ध' के रस्ता अउरी चरित्र।" ... शब्द के पूरा अर्थ में पहिला बिस्व जुद्ध बन जाई," {{Sfn|Shapiro|Epstein|2006|p=329}} २० सितंबर १९१४ के ''द इंडियानापोलिस स्टार'' में।
'''पहिला बिस्व जुद्ध''' शब्द (अक्सर संक्षिप्त रूप से '''WWI''' या '''WW1''' ), लेफ्टिनेंट कर्नल द्वारा इस्तेमाल कइल गइल रहे। चार्ल्स à कोर्ट रेपिंगटन, उनके संस्मरण सभ खातिर टाइटिल के रूप में (१९२० में प्रकाशित); ऊ १० सितंबर १९१८ के अपना डायरी एंट्री में हार्वर्ड विश्वविद्यालय के एगो मेजर जॉनस्टोन के साथे एह मामिला पर आपन चर्चा के नोट कइले रहलें <ref>{{Cite news|url=https://public.oed.com/blog/june-2014-update-chief-editors-notes-june-2014/|title=Chief Editor's notes June 2014|last=Proffitt|first=Michael|date=2014-06-13|work=Oxford English Dictionary's blog}}</ref> [[दुसरा बिस्व जुद्ध|द्वितीय विश्वयुद्ध]] से पहिले १९१४–१९१८ के घटना के आम तौर पर '''महायुद्ध''' या खाली '''विश्वयुद्ध के''' नाम से जानल जात रहे . <ref>{{Cite web|url=http://www.history.com/news/ask-history/were-they-always-called-world-war-i-and-world-war-ii|title=Were they always called World War I and World War II?|website=Ask History|archive-url=https://web.archive.org/web/20151001001745/http://www.history.com/news/ask-history/were-they-always-called-world-war-i-and-world-war-ii|archive-date=1 October 2015|access-date=24 October 2013}}</ref> {{Sfn|Braybon|2004|p=8}} अगस्त १९१४ में ''द इंडिपेंडेंट'' पत्रिका "ई महान युद्ध ह" लिखलस। ई आपन नाँव रखे ला"। <ref name="independent19140817">{{Cite magazine |date=1914-08-17 |title=The Great War |url=https://archive.org/details/independen79v80newy/page/n233/mode/1up?view=theater |magazine=The Independent |page=228 |access-date=2022-05-17}}<cite class="citation magazine cs1 cs1-prop-jul-greg-uncertainty" data-ve-ignore="true">[https://archive.org/details/independen79v80newy/page/n233/mode/1up?view=theater "The Great War"]. ''The Independent''. 17 August 1914. p. 228<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">17 May</span> 2022</span>.</cite>
[[Category:CS1: Julian–Gregorian uncertainty]]</ref> अक्टूबर १९१४ में कनाडा ''के पत्रिका मैकलिन'' एही तरे लिखले रहे कि, "कुछ युद्ध अपना नाम के नाम लेला।" ई महायुद्ध हवे।" <ref>{{Cite web|url=http://www.oed.com/view/Entry/81104|title=great, adj., adv., and n|website=Oxford English Dictionary|url-access=subscription|archive-url=https://web.archive.org/web/20190514194006/https://www.oed.com/view/Entry/81104|archive-date=14 May 2019|access-date=19 March 2012}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="true"><span class="cs1-lock-subscription" title="Paid subscription required">[http://www.oed.com/view/Entry/81104 "great, adj., adv., and n"]</span>. ''Oxford English Dictionary''. [https://web.archive.org/web/20190514194006/https://www.oed.com/view/Entry/81104 Archived] from the original on 14 May 2019<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">19 March</span> 2012</span>.</cite></ref> समकालीन यूरोपीय लोग एकरा के " युद्ध खतम करे वाला लड़ाई " भी कहल आ एकरे तब के बेजोड़ पैमाना, तबाही आ जान के नुकसान के बारे में इनहन के धारणा के कारण एकरा के "सब युद्ध सभ के खतम करे वाला लड़ाई" भी बतावल गइल। <ref>{{Cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/special_report/1998/10/98/world_war_i/198172.stm|title=The war to end all wars|date=10 November 1998|work=BBC News|access-date=15 December 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150619035838/http://news.bbc.co.uk/2/hi/special_report/1998/10/98/world_war_i/198172.stm|archive-date=19 June 2015}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="true">[http://news.bbc.co.uk/2/hi/special_report/1998/10/98/world_war_i/198172.stm "The war to end all wars"]. ''BBC News''. 10 November 1998. [https://web.archive.org/web/20150619035838/http://news.bbc.co.uk/2/hi/special_report/1998/10/98/world_war_i/198172.stm Archived] from the original on 19 June 2015<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">15 December</span> 2015</span>.</cite></ref> विश्वयुद्ध के बाद{{Spaces}}II १९३९ में शुरू भइल, ई शब्द अउरी मानक हो गइलें, कनाडा के लोग समेत ब्रिटिश साम्राज्य के इतिहासकार लोग "पहिला बिस्व जुद्ध" आ अमेरिकी लोग "विश्वयुद्ध" के पक्ष में रहल{{Spaces}}I". <ref>Margery Fee and Janice McAlpine. ''Guide to Canadian English Usage''. (Oxford UP, 1997), p. 210.</ref>
== पृष्ठभूमि ==
{{Main|Causes of World War I}}
=== राजनीतिक आ सैन्य गठबंधन के बात कईल जाव ===
[[File:Map_Europe_alliances_1914-en.svg|alt=Map of Europe focusing on Austria-Hungary and marking the central location of ethnic groups in it including Slovaks, Czechs, Slovenes, Croats, Serbs, Romanians, Ukrainians, Poles.|thumb|१९१४ में प्रतिद्वंद्वी सैन्य गठबंधन: हरियर रंग में ट्रिपल एंटेन्टे ; भूरे रंग में ट्रिपल एलायंस के बा । खाली ट्रिपल एलायंस एगो औपचारिक "गठबंधन" रहे; बाकी लोग के सूचीबद्ध समर्थन के अनौपचारिक पैटर्न रहे।]]
१९वीं शदी के बहुत सारा हिस्सा ले यूरोपीय के प्रमुख ताकत सभ आपस में सत्ता के क्षीण संतुलन बनवले रखलीं जेकरा के यूरोप के संगीत कार्यक्रम के नाँव से जानल जाला। {{Sfn|Clark|2013|pp=121–152}} १८४८ के बाद एकरा के कई किसिम के कारण चुनौती दिहल गइल जवना में ब्रिटेन के तथाकथित शानदार अलगाव में वापसी उस्मानी साम्राज्य के पतन आ ओटो वॉन बिस्मार्क के समय में प्रशिया के उदय शामिल रहल। १८६६ के आस्ट्रिया-प्रशियाई लड़ाई से [[जर्मनी]] में प्रशियाई वर्चस्व के स्थापना भइल जबकि १८७०–१८७१ के फ्रांको-प्रशियाई लड़ाई में जीत के चलते बिस्मार्क के जर्मन राज्य सभ के प्रशियाई नेतृत्व में जर्मन साम्राज्य में एकट्ठा करे के इजाजत मिलल। १८७१ के हार के बदला लिहल या फिर प्रतिशोध आ अल्सास-लोरेन के प्रांत सब के बरामद कईल अगिला चालीस साल ले फ्रांस के नीति के प्रमुख विसय बन गइल। {{Sfn|Zeldin|1977|p=117}}
फ्रांस के अलग-थलग करे आ दूगो मोर्चा पर लड़ाई से बचे खातिर बिस्मार्क आस्ट्रिया-हंगरी, [[रूसी साम्राज्य|रूस]] आ जर्मनी के बीच तीन सम्राट के लीग (जर्मन: ''Dreikaiserbund'' ) के बातचीत कइलें। १८७७–१८७८ के रूस-तुर्की लड़ाई में रूस के जीत के बाद, बाल्कन में रूस के परभाव के बारे में ऑस्ट्रिया के चिंता के कारण लीग के भंग क दिहल गइल, ई क्षेत्र ई लोग सब हुत महत्व के सामरिक रुचि के रूप में मानत रहल। एकरे बाद जर्मनी आ ऑस्ट्रिया-हंगरी १८७९ के ड्यूल एलायंस के गठन कइलें, ई ट्रिपल एलायंस बन गइल जब इटली १८८२ में सामिल भइल। {{Sfn|Keegan|1998|p=52}} बिस्मार्क खातिर एह समझौता सभ के मकसद ई रहल कि तीनों साम्राज्य सभ के बीच कौनों बिबाद के समाधान सुनिश्चित कऽ के फ्रांस के अलग कईल जाय जब १८८० में रूस के साथे सीधे बातचीत करे के ब्रिटिश आ फ्रांसीसी कोसिस से एकरा के खतरा पैदा भइल तब ऊ १८८१ में लीग में सुधार कइलें जेकर नवीकरण १८८३ आ १८८५ में भइल। १८८७ में ई समझौता खतम भइला के बाद ऊ एकरे जगह पुनर्बीमा संधि रखलें, ई जर्मनी आ रूस के बीच एगो गुप्त समझौता रहे कि अगर फ्रांस भा आस्ट्रिया-हंगरी में से कवनो एक पर हमला होखे तब तटस्थ रहे के चाहीं। {{Sfn|Medlicott|1945|pp=66–70}}
बिस्मार्क रूस के साथे शांति के जर्मनी के बिदेस नीति के आधार मानत रहले लेकिन १८९० में कैसर बनला के बाद विल्हेम द्वितीय उनका के रिटायर होखे खातिर मजबूर कइले अउरी उनकर नयका चांसलर लियो वॉन कैप्रीवी द्वारा पुनर्बीमा संधि के नवीकरण ना करे खातिर मना लिहल गइल| {{Sfn|Keenan|1986|p=20}} 15 '']'' . _ जबकि ई औपचारिक गठबंधन ना रहलें, [[अफिरका]] आ एशिया में लंबा समय से चलल आ रहल औपनिवेशिक बिबाद सभ के निपटारा कऽ के भविष्य में फ्रांस भा रूस से जुड़ल कौनों भी संघर्ष में ब्रिटिश लोग के प्रवेश के संभावना बन गइल। {{Sfn|Fay|1930|pp=290–293}} {{Sfn|Willmott|2003|p=15}} १९११ में अगादिर संकट के दौरान जर्मनी के खिलाफ फ्रांस के ब्रिटिश आ रूस के समर्थन से इनहन लोग के संबंध मजबूत भइल आ एंग्लो-जर्मन बिछुड़न बढ़ल आ १९१४ में पैदा होखे वाला बिभाजन अउरी गहिराह हो गइल।
=== हथियार के दौड़ बा ===
१८७१ के बाद जर्मन औद्योगिक ताकत में काफी बढ़ती भइल, एकीकृत रीख के निर्माण, फ्रांसीसी क्षतिपूर्ति के भुगतान आ अल्सास-लोरेन के बिलय के कारण। विल्हेम द्वितीय के समर्थन से एडमिरल अल्फ्रेड वॉन तिरपिट्ज आर्थिक शक्ति में एह बढ़ती के परयोग ''कैसरलिचे मरीन'', या इंपीरियल जर्मन नेवी के निर्माण में करे के कोसिस कइलें जे बिस्व नौसैनिक वर्चस्व खातिर ब्रिटिश रॉयल नेवी के साथ मुकाबला कऽ सके। {{Sfn|Willmott|2003|p=21}} इनके सोच पर अमेरिकी नौसेना के रणनीतिकार अल्फ्रेड थायर महान के परभाव पड़ल, इनके तर्क रहल कि ग्लोबल पावर प्रोजेक्शन खातिर नीला पानी के नौसेना के कब्जा बहुत जरूरी बा; तिरपिट्ज अपना किताबन के जर्मन में अनुवाद करावत रहले जबकि विल्हेम अपना सलाहकारन आ वरिष्ठ सैन्य कर्मी लोग खातिर एह किताबन के पढ़े के जरूरत बनवले रहले। {{Sfn|Herwig|1988|pp=72–73}}
हालांकि ई एगो भावनात्मक फैसला भी रहे, जवना के चलते विल्हेम के एक संगे रॉयल नेवी के प्रशंसा अउरी एकरा से आगे निकले के इच्छा रहे। बिस्मार्क के गणना रहे कि जब तक ओकर समुद्री वर्चस्व सुरक्षित रही तब तक ब्रिटेन यूरोप में हस्तक्षेप ना करी लेकिन १८९० में उनुका बर्खास्तगी के चलते नीति में बदलाव भइल अउरी एंग्लो-जर्मन नौसैनिक हथियार के दौड़ शुरू भइल | {{Sfn|Moll|Luebbert|1980|pp=153–185}} तिरपिट्ज द्वारा खर्च कईल गइल भारी रकम के बावजूद, {{HMS|Dreadnought|1906|6}} के लॉन्च{{HMS|Dreadnought|1906|6}} १९०६ में अंग्रेजन के अपना जर्मन प्रतिद्वंद्वी के मुकाबले तकनीकी फायदा देले रहे जवना के ऊ लोग कबो ना हारल| {{Sfn|Willmott|2003|p=21}} अंत में ई दौड़ बिसाल संसाधन सभ के मोड़ के जर्मन नौसेना के निर्माण कइलस जे ब्रिटेन के बिरोध करे खातिर पर्याप्त रहल, बाकी एकरा के ना हरा सके; १९११ में चांसलर थियोबाल्ड वॉन बेथमैन होलवेग हार के कबूल कइलें जेकरा चलते ''रुस्टंगस्वेंडे'' भा 'हथियार के मोड़' बन गइल, जब ऊ नौसेना से खरचा से सेना में बदल दिहलें। {{Sfn|Stevenson|2016|p=45}}
ई फैसला राजनीतिक तनाव में कमी के वजह से ना भइल रहे बल्कि १९०५ के रूस-जापानी युद्ध अउरी ओकरा बाद के क्रांति में रूस के हार से उबरला के लेके जर्मनी के चिंता रहे| फ्रांस के फंडिंग के समर्थन से आर्थिक सुधार के कारण १९०८ के बाद रेलवे आ बुनियादी ढांचा के काफी बिस्तार भइल, खासतौर पर एकरे पच्छिमी सीमावर्ती क्षेत्र सभ में। {{Sfn|Crisp|1976|pp=174–196}} चूँकि जर्मनी आ ऑस्ट्रिया-हंगरी रूस के तुलना में अपना संख्यात्मक हीनता के भरपाई करे खातिर तेजी से जुटान पर निर्भर रहलें, एह अंतर के बंद होखे से पैदा होखे वाला खतरा रॉयल नेवी के मुकाबला करे से ढेर महत्व के रहल। जर्मनी के १९१३ में आपन खड़ा सेना के १७०,००० सैनिकन के बिस्तार कइला के बाद फ्रांस अनिवार्य सैन्य सेवा के दू साल से बढ़ा के तीन साल कऽ दिहलस; अइसने उपाय बाल्कन ताकत आ इटली द्वारा कईल गइल जेकरा चलते उस्मानी आ आस्ट्रिया-हंगरी के खरचा बढ़ल। व्यय के श्रेणीबद्ध करे में अंतर के कारण निरपेक्ष आंकड़ा के गणना कईल मुश्किल बा, काहें से कि एह में अक्सर रेलवे नियर नागरिक बुनियादी ढांचा परियोजना सभ के छोड़ दिहल जाला जेकर सैन्य उपयोग भी रहे। हालाँकि, १९०८ से १९१३ ले छह गो प्रमुख यूरोपीय ताकत सब के रक्षा खरचा में वास्तविक रूप से ५०% से ढेर के बढ़ती भइल। {{Sfn|Stevenson|2016|p=42}}
=== बाल्कन में टकराव के चलते ===
[[File:1908-10-07_-_Moritz_Schiller's_Delicatessen.jpg|alt=Photo of large white building with one signs saying "Moritz Schiller" and another in Arabic; in front is a cluster of people looking at poster on the wall.|right|thumb|1908 में ऑस्ट्रिया के विलय के घोषणा वाला पोस्टर पढ़त साराजेवो के नागरिक]]
१९१४ से पहिले के सालन में बाल्कन में संकट के सिलसिला सुरू भइल काहें से कि अउरी ताकत सभ उस्मानी पतन से फायदा उठावे के कोसिस करत रहलें। जबकि पैन स्लाविक अउरी रूढ़िवादी रूस अपना के सर्बिया अउरी स्लाव राज्यन के रक्षक मानत रहे, ऊ लोग सामरिक रूप से महत्वपूर्ण बोस्पोरस जलडमरूमध्य पऽ बुल्गारिया जईसन महत्वाकांक्षी स्लाव सक्ति के बजाय कमजोर उस्मानी सरकार के नियंत्रण कईल पसन्द करत रहे| चूँकि पूर्वी तुर्की में रूस के आपन महत्वाकांक्षा रहे अउरी बाल्कन में ओह लोग के मुवक्किलन के दावा ओवरलैपिंग रहे एह से ओह लोग के सन्तुलन बनावे से रूसी नीति निर्माता लोग के बंटवारा हो गइल अउरी क्षेत्रीय अस्थिरता अउरी बढ़ गइल| {{Sfn|McMeekin|2015|pp=66–67}}
ऑस्ट्रिया के राजनेता लोग बाल्कन के अपना साम्राज्य के निरंतर अस्तित्व खातिर जरूरी आ सर्बिया के विस्तार के सीधा खतरा मानत रहे| १९०८–१९०९ के बोस्निया संकट तब शुरू भइल जब आस्ट्रिया पहिले के उस्मानी क्षेत्र बोस्निया आ हर्जेगोविना के अपना में मिला लिहलस, जवना पर ऊ १८७८ से कब्जा कइले रहे । उस्मानी साम्राज्य से बल्गेरिया के आजादी के घोषणा के साथ मेल खाए के समय पर बनल एह एकतरफा कार्रवाई के यूरोपीय ताकतन द्वारा निन्दा कइल गइल बाकी एकरा के उलट दिहला पर कवनो सहमति ना रहला के कारण एकरा के स्वीकार कइल गइल। कुछ इतिहासकार लोग एकरा के एगो महत्वपूर्ण बढ़ती के रूप में देखे ला, बाल्कन में आस्ट्रिया के रूस के साथे सहयोग करे के कवनो संभावना खतम हो जाला जबकि सर्बिया आ इटली के साथ सम्बन्ध के नुकसान पहुँचावे ला, दुनों के एह क्षेत्र में आपन विस्तारवादी महत्वाकांक्षा रहे। {{Sfn|Clark|2013|p=86}}
१९११ से १९१२ तक इटालो-तुर्की युद्ध के बाद तनाव बढ़ल जवना से उस्मानी कमजोरी के परदर्शन भइल अउरी एकरा चलते बाल्कन लीग के गठन भइल जवन सर्बिया, बुल्गारिया, मोंटेनेग्रो अउरी ग्रीस के गठबन्धन रहे| {{Sfn|Clark|2013|pp=251–252}} लीग १९१२ से १९१३ ले के पहिला बाल्कन युद्ध में यूरोपीय तुर्की के अधिकतर हिस्सा के जल्दी से ओवररन कऽ दिहलस, बाहरी पर्यवेक्षक लोग के बहुत आश्चर्य भइभइलल। {{Sfn|McMeekin|2015|p=69}} एड्रियाटिक पर बन्दरगाह सभ पर सर्बियाई कब्जा के परिणाम के रूप में २१ नवंबर १९१२ के आंशिक रूप से ऑस्ट्रिया के जुटान भइल जेह में गैलिसिया में रूसी सीमा के किनारे इकाई सभ भी सामिल रहलें। अगिला दिने एगो बइठक में रूस सरकार एकरा जवाब में जुटान ना करे के फैसला कइलसि काहे कि ऊ अइसन युद्ध के जल्दी करे के तइयार ना रहुवे जवना खातिर ऊ लोग अबहीं तइयार ना रहुवे। {{Sfn|McMeekin|2015|p=73}}
महाशक्ति सभ १९१३ के लंदन संधि के माध्यम से नियंत्रण के दोबारा पुष्टि करे के कोसिस कइलस, जेह में एगो स्वतन्त्र [[अल्बानिया|अल्बानिया के]] निर्माण भइल, जबकि बुल्गारिया, सर्बिया, मोंटेनेग्रो आ ग्रीस के इलाका सभ के बिस्तार कइल गइल। हालाँकि, बिजेता लोग के बीच बिबाद के कारण ३३ दिन के दुसरा बाल्कन लड़ाई के सुरुआत भइल, जब बुल्गारिया १६ जून १९१३ के सर्बिया आ ग्रीस पर हमला कइलस; ई हार गइल आ मैसिडोनिया के अधिकतर हिस्सा सर्बिया आ ग्रीस से आ दक्खिनी डोब्रुजा के रोमानिया से हार गइल। {{Sfn|Willmott|2003|pp=2–23}} एकर परिणाम ई भइल कि बाल्कन जुद्ध सभ से फायदा भइल देस सभ, जइसे कि सर्बिया आ ग्रीस, भी अपना "उचित लाभ" से धोखा महसूस कइलें जबकि आस्ट्रिया खातिर ई अइसन उदासीनता के परमान दिहलस जे जर्मनी समेत अउरी ताकत सभ अपना चिन्ता के देखत रहलें। {{Sfn|Clark|2013|p=288}} {{Sfn|Keegan|1998|pp=48–49}}
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:पहिला बिस्व जुद्ध]]
39kvg97co6uiv182twoy74qacpuggia
हबूब
0
85081
790805
785045
2026-04-24T17:32:36Z
InternetArchiveBot
25596
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
790805
wikitext
text/x-wiki
[[File:Haboob in Big Spring, TX.jpg|thumb|अमेरिका के टेक्सा के बिग स्प्रिंग्स जगह पर एगो हबूब फ्रंट]]
'''हबूब''' ({{Lang|en|haboob}})<ref>{{cite web |title=haboob {{!}} wind storm {{!}} Britannica |url=https://www.britannica.com/science/haboob |website=www.britannica.com |access-date=26 अप्रैल 2022 |language=en}}</ref> एक किसिम के तेज [[आन्ही]] होला।<ref name="RMetS">{{cite web |title=Haboob, Sandstorm or Dust Storm? |url=https://www.rmets.org/metmatters/haboob-sandstorm-or-dust-storm |website=RMetS |access-date=26 अप्रैल 2022 |language=en}}</ref> ई वायुमंडल में गुरुत्वाकर्षण धारा (ग्रेविटी करेंट) के कारन चले लीं; अइसन घटना के मौसमी फ्रंट के साथे देखल जाला। हबूब [[अरबी भाषा]] के शब्द हवे आ [[सूडान]] में अइसन तेज आन्ही खातिर इस्तेमाल होखे ला; हालाँकि, अइसन किसिम के आन्ही दुनिया के लगभग हर सूखल रेगिस्तानी इलाका में आवे लीं।<ref name="RMetS" />
{{clear}}
== इहो देखल जाय ==
* [[खमसिन]]
* [[बोरा (हवा)]]
* [[मिस्ट्रल]]
* [[सिरोको]]
* [[लोकल हवा सभ के लिस्ट]]
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
== बाहरी कड़ी ==
{{Commons|Haboob}}
* [http://hikearizona.com/dexcoder.php?PID=2102 Haboob Photos] @ HikeArizona.COM
* [http://www.azdot.gov/CCPartnerships/haboob/index.asp Haboobs, Arizona Department of Transportation.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130808225518/http://azdot.gov/CCPartnerships/Haboob/index.asp |date=2013-08-08 }}
* [https://data.mendeley.com/datasets/675gwk5jp7/1 The Bibliography of Aeolian Research]
* [http://www.weatheronline.co.uk/reports/wind/Haboob.htm Haboob on Winds of the World] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190427125533/https://www.weatheronline.co.uk/reports/wind/Haboob.htm |date=2019-04-27 }}
* {{YouTube|Ibpsxr71VVA|Short Video of the 5 July 2011 Arizona Haboob (Flash Video software or a web browser supporting H.264/MPEG-4 AVC is necessary to see the content)}}
* [http://vimeo.com/26045314 Time-lapse video of the 5 July 2011 Arizona Haboob]
[[श्रेणी:हवा सभ]]
[[श्रेणी:आन्ही]]
[[श्रेणी:तुफान सभ]]
[[श्रेणी:मौसम संबंधी आफत-बिपत]]
[[श्रेणी:अफिरका के भूगोल]]
[[श्रेणी:सूडान]]
{{Climate-stub}}
6vx4q8kzstt0y4ceg4nbdgqn7lb3wr9
फॉसिल
0
86458
790806
781832
2026-04-24T18:56:59Z
R. Henrik Nilsson
37516
चित्र:114 million year old Cretaceous Dastilbe crandalli fossil from the Crato formation Ceara Brazil view 1.jpg|thumb|upright=0.75|लगभग 110 मिलियन साल पुरान जीवाश्म मछली
790806
wikitext
text/x-wiki
[[चित्र:114 million year old Cretaceous Dastilbe crandalli fossil from the Crato formation Ceara Brazil view 1.jpg|thumb|upright=0.75|लगभग 110 मिलियन साल पुरान जीवाश्म मछली]]
'''फॉसिल''' ({{Lang|en|fossil}}) चाहे '''जीवाश्म''' कौनों बीतल [[भूबिज्ञानिक समय|भूबिज्ञानिक जुग]] के जियातार चीजन के कौनों भी संरक्षित अवशेष, छाप भा निशान के कहल जाला। उदाहरण खातिर हड्डी, खोल, एक्सोस्केलेटन, जानवर भा सूक्ष्मजीव सभ के पत्थर के छाप, [[अंबर|एंबर]] में संरक्षित चीज, बाल, पथरीला लकड़ी, तेल, [[कोइला]] आ डीएनए के अवशेष सभ के सामिल कइल जा सके ला। जीवाश्म सभ के कुलता के जीवाश्म रिकार्ड के नाँव से जानल जाला।
[[श्रेणी:फॉसिल]]
gabefb0q7gnimnf2l1v1u2onlex0lh7
विकिपीडिया:आँकड़ा सभ/२०२६/अप्रैल
4
100481
790807
790677
2026-04-24T19:21:31Z
NeechalBOT
7874
statistics
790807
wikitext
text/x-wiki
<!--- stats starts--->{{प्रयोगकर्ता:Neechalkaran/statnotice}}{| class="wikitable sortable" style="width:90%"
|-
! Date(Time)
! Pages
! Articles
! Edits
! Users
! Files
! Activeusers
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१-४-२०२६
|Pages = 81295
|dPages = 8
|Articles = 8958
|dArticles = 5
|Edits = 788919
|dEdits = 46
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39619
|dUsers = 4
|Ausers = 43
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२-४-२०२६
|Pages = 81297
|dPages = 2
|Articles = 8957
|dArticles = -1
|Edits = 788958
|dEdits = 39
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39626
|dUsers = 7
|Ausers = 43
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =३-४-२०२६
|Pages = 81319
|dPages = 22
|Articles = 8961
|dArticles = 4
|Edits = 789196
|dEdits = 238
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39638
|dUsers = 12
|Ausers = 43
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =४-४-२०२६
|Pages = 81324
|dPages = 5
|Articles = 8962
|dArticles = 1
|Edits = 789281
|dEdits = 85
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39643
|dUsers = 5
|Ausers = 46
|dAusers = 3
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =५-४-२०२६
|Pages = 81330
|dPages = 6
|Articles = 8962
|dArticles = 0
|Edits = 789320
|dEdits = 39
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39648
|dUsers = 5
|Ausers = 46
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =६-४-२०२६
|Pages = 81336
|dPages = 6
|Articles = 8963
|dArticles = 1
|Edits = 789333
|dEdits = 13
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39652
|dUsers = 4
|Ausers = 46
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =७-४-२०२६
|Pages = 81341
|dPages = 5
|Articles = 8964
|dArticles = 1
|Edits = 789353
|dEdits = 20
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39655
|dUsers = 3
|Ausers = 48
|dAusers = 2
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =८-४-२०२६
|Pages = 81347
|dPages = 6
|Articles = 8965
|dArticles = 1
|Edits = 789385
|dEdits = 32
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39658
|dUsers = 3
|Ausers = 48
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =९-४-२०२६
|Pages = 81350
|dPages = 3
|Articles = 8965
|dArticles = 0
|Edits = 789392
|dEdits = 7
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39663
|dUsers = 5
|Ausers = 48
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१०-४-२०२६
|Pages = 81357
|dPages = 7
|Articles = 8965
|dArticles = 0
|Edits = 789408
|dEdits = 16
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39670
|dUsers = 7
|Ausers = 50
|dAusers = 2
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =११-४-२०२६
|Pages = 81363
|dPages = 6
|Articles = 8965
|dArticles = 0
|Edits = 789420
|dEdits = 12
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39677
|dUsers = 7
|Ausers = 50
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१२-४-२०२६
|Pages = 81367
|dPages = 4
|Articles = 8965
|dArticles = 0
|Edits = 789425
|dEdits = 5
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39683
|dUsers = 6
|Ausers = 50
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१३-४-२०२६
|Pages = 81372
|dPages = 5
|Articles = 8965
|dArticles = 0
|Edits = 789436
|dEdits = 11
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39690
|dUsers = 7
|Ausers = 54
|dAusers = 4
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१४-४-२०२६
|Pages = 81381
|dPages = 9
|Articles = 8966
|dArticles = 1
|Edits = 789451
|dEdits = 15
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39698
|dUsers = 8
|Ausers = 54
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१५-४-२०२६
|Pages = 81386
|dPages = 5
|Articles = 8966
|dArticles = 0
|Edits = 789459
|dEdits = 8
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39703
|dUsers = 5
|Ausers = 54
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१६-४-२०२६
|Pages = 81390
|dPages = 4
|Articles = 8966
|dArticles = 0
|Edits = 789473
|dEdits = 14
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39710
|dUsers = 7
|Ausers = 55
|dAusers = 1
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१७-४-२०२६
|Pages = 81396
|dPages = 6
|Articles = 8966
|dArticles = 0
|Edits = 789480
|dEdits = 7
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39717
|dUsers = 7
|Ausers = 55
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१८-४-२०२६
|Pages = 81398
|dPages = 2
|Articles = 8966
|dArticles = 0
|Edits = 789484
|dEdits = 4
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39722
|dUsers = 5
|Ausers = 55
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१९-४-२०२६
|Pages = 81400
|dPages = 2
|Articles = 8966
|dArticles = 0
|Edits = 789488
|dEdits = 4
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39725
|dUsers = 3
|Ausers = 56
|dAusers = 1
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२०-४-२०२६
|Pages = 81406
|dPages = 6
|Articles = 8967
|dArticles = 1
|Edits = 789499
|dEdits = 11
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39730
|dUsers = 5
|Ausers = 56
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२१-४-२०२६
|Pages = 81411
|dPages = 5
|Articles = 8967
|dArticles = 0
|Edits = 789518
|dEdits = 19
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39737
|dUsers = 7
|Ausers = 56
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२२-४-२०२६
|Pages = 81417
|dPages = 6
|Articles = 8966
|dArticles = -1
|Edits = 789536
|dEdits = 18
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39742
|dUsers = 5
|Ausers = 60
|dAusers = 4
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२३-४-२०२६
|Pages = 81424
|dPages = 7
|Articles = 8968
|dArticles = 2
|Edits = 789552
|dEdits = 16
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39747
|dUsers = 5
|Ausers = 60
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२४-४-२०२६
|Pages = 81432
|dPages = 8
|Articles = 8967
|dArticles = -1
|Edits = 789674
|dEdits = 122
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39751
|dUsers = 4
|Ausers = 60
|dAusers = 0
}}
<!---Place new stats here--->
|}
<!--- stats ends--->
1vqgy3esg9bmb52ksgdgi8ynyu3v3mk
प्रयोगकर्ता वार्ता:Nassimohr
3
100628
790808
2026-04-24T20:18:21Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
790808
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 20:18, 24 अप्रैल 2026 (UTC)
lbo3eiw4oz5fqndbswzs1rw8p9w14kj
सामजिक बिज्ञान
0
100629
790809
2026-04-24T21:01:17Z
SM7
3953
पन्ना [[सामाजिक बिज्ञान]] पर अनुप्रेषित कइल गइल
790809
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[सामाजिक बिज्ञान]]
m49g96uz7dskoypdzn0ihj7dyn7c7e4
790810
790809
2026-04-24T21:01:38Z
SM7
3953
Added {{[[:Template:R from misspelling|R from misspelling]]}} tag to redirect
790810
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[सामाजिक बिज्ञान]]
{{Redirect category shell|
{{R from misspelling}}
}}
dgc2dsbv7tc2fexlk7g4pykrvc21cl1
प्रयोगकर्ता वार्ता:Werneta
3
100630
790813
2026-04-25T03:37:19Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
790813
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 03:37, 25 अप्रैल 2026 (UTC)
sb9rukgcju2nyc5ntjv6cx07rvq4a9r
प्रयोगकर्ता वार्ता:Toripii
3
100631
790814
2026-04-25T07:05:23Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
790814
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 07:05, 25 अप्रैल 2026 (UTC)
m9vfdrqbs87xs9a50s0dbvn4w5l2z1c
प्रयोगकर्ता वार्ता:Rafayel.Mehrabyan2003
3
100632
790816
2026-04-25T08:37:40Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
790816
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 08:37, 25 अप्रैल 2026 (UTC)
31q8x0zmri1au7ouxuoo8aezyair8l8
प्रयोगकर्ता वार्ता:Mondo
3
100633
790817
2026-04-25T09:06:13Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
790817
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 09:06, 25 अप्रैल 2026 (UTC)
nph9v41dy41slduamru9rcr5qp25v3t
प्रयोगकर्ता वार्ता:Airflow
3
100634
790818
2026-04-25T09:08:16Z
नया सदस्य स्वागतकर्ता
6624
Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page
790818
wikitext
text/x-wiki
{| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;"
|-
|<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]] </div>
राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/>
<div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%">
<!-- दाहिना साइडबार -->
{| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
|-
| <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big>
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]]
|-
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]]
|}</div>
<!-- मुख्य पाठ -->
'''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''',
एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं।
* पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं।
* [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं।
* दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं।
* मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं।
<!-- फुटर के कड़ी सभ -->
सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे:
{| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent"
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]]
|
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]]
| style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]]
|}
|}
-- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 09:08, 25 अप्रैल 2026 (UTC)
blt3dt31k9xe1b04wqs8xzfvnuevfve