विकिपीडिया bhwiki https://bh.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A5%8D%E0%A4%AF_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE MediaWiki 1.47.0-wmf.7 first-letter मीडिया विशेष वार्तालाप प्रयोगकर्ता प्रयोगकर्ता वार्ता विकिपीडिया विकिपीडिया वार्ता चित्र चित्र वार्ता मीडियाविकि मीडियाविकि वार्ता टेम्पलेट टेम्पलेट वार्ता मदद मदद वार्ता श्रेणी श्रेणी वार्ता TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk सुनामी 0 10138 798820 780248 2026-06-17T20:12:29Z InternetArchiveBot 25596 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 798820 wikitext text/x-wiki [[चित्र:2004-tsunami.jpg|240px|thumb|हिंद महासागर में 2004 के सुनामी के समय थाईलैंड में एक जगह किनारा पर लिहल फोटो]] '''सुनामी''' ({{lang-ja|津波}}, "बंदरगाही लहर";<ref>{{cite web|url=http://nthmp-history.pmel.noaa.gov/terms.html|title=Tsunami Terminology|publisher=NOAA|accessdate=2010-07-15|archive-date=2011-02-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20110225143835/http://nthmp-history.pmel.noaa.gov/terms.html|url-status=dead}}</ref>, {{Lang|en|Tsunami}}, अंग्रेजी उच्चारण: {{IPAc-en|t|s|uː|ˈ|n|ɑː|m|i}}<ref> {{cite book |title=Longman pronunciation dictionary |first=John C. |last= Wells |publisher=Longman |location=Harlow, England |date=1990 |isbn=0-582-05383-8 |page=736 }} Entry: "tsunami"</ref>) आमतौर पर [[समुंद्र]] भा बड़हन [[झील]] या फिर कौनो भी बड़हन जलभंडार में पानी के बिसाल मात्रा के अपना जगह से अचानक घसक जाए के कारन उठे वाली बिसाल लहर सभ हईं।<ref>{{cite web|url=http://www.jpl.nasa.gov/spaceimages/details.php?id=PIA04373|title=Deep Ocean Tsunami Waves off the Sri Lankan Coast|author=|date=|publisher=|accessdate=3 नवंबर 2016}}{{Dead link|date=June 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[भूडोल]], [[ज्वालामुखी]] बिस्फोट, भा अन्य कवनो तरीका के बिस्फोट (जेह में पानी के नीचे परमाणु परीक्षण भी शामिल बा), भूस्खलन, ग्लेशियर टूटे, या उल्का गिरे के कारण जब पानी के बहुत बड़हन मात्रा अचानक अपना जगह से घसके भा हिलेडुले ले, सुनामी लहरन के उत्पत्ती के कारन बन सके ला।<ref>{{cite web|title=When icebergs capsize, tsunamis may ensue|url=http://blogs.nature.com/barbaraferreira/2011/04/17/when-icebergs-capsize|author=Barbara Ferreira|date=17 अप्रैल 2011|publisher=''नेचर''|accessdate=27 अप्रैल 2011|archive-date=2018-12-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20181225171808/http://blogs.nature.com/barbaraferreira/2011/04/17/when-icebergs-capsize|url-status=dead}}</ref> पानी के बिसाल भंडार सभ में सामान्य रूप से उठे वाली लहर हवा के कारण होलीं या फिर ज्वार-भाटा के कारण जबकि सुनामी लहर सभ पानी के अचानक हिलडुल के कारण उठे लीं। सुनामी लहर सभ आम समुंदरी धारा भा लहर नियन ना होलीं। इनहन के वेवलेंथ बहुत ढेर होला।<ref>{{cite web|url=http://www.jpl.nasa.gov/news/news.php?release=2011-374|title=NASA Finds Japan Tsunami Waves Merged, Doubling Power|author=|date=|publisher=|accessdate=3 November 2016}}</ref> एही कारण टूटत लहर के रूप में देखाई पड़े के बजाय सुनामी के लहर तेजी से बढ़त ज्वार नियर भी मालुम पड़ सके ले जबकि इनहन के ज्वार-भाटा से कवनो जुड़ाव ना होला। सुनामी कवनो एक ठो लहर भी ना होला बलुक एह में एक के बाद एक कई लहर आवे लीं आ इनहन के किनारा से टकरा के जमीनी हिस्सा ले चढ़े के कार्यक्रम कुछ मिनट से ले के कुछ घंटा तक ले भी चल सके ला।<ref name="Fradin 2008"> {{cite book|last=Fradin|first=Judith Bloom and Dennis Brindell |title=Witness to Disaster: Tsunamis |publisher=[[National Geographic Society]] |location=Washington, D.C.|date=2008 |series=Witness to Disaster|pages=42, 43 |url=http://shop.nationalgeographic.com/ngs/product/books/kids-books-and-atlases/animals-and-nature/witness-to-disaster%3A-tsunamis}} </ref> अगर सुनामी के मूल कारण वाली घटना बड़हन होखे तब 10 मीटर से ढेर ऊँच लहरन के लड़ी पैदा हो सके ला। जद्यपि कि सुनामी के घटना के परभाव आमतौर पर समुंद्र भा झील के किनारा के इलाका के ऊपर पड़े ला, इनहन के बिनासकारी रूप बहुत बिसाल आ भयंकर भी हो सके ला पूरा समुंद्री बेसिन इनहन से परभावित हो सके ला। साल 2004 में [[हिंद महासागर]] में आइल सुनामी मानव इतिहास के सभसे बड़ आफत-बिपत में से एक रहल जेह के कारन हिंद महासागर के किनारे मौजूद 14 गो देसन के कम से कम 2,30,000 लोग मुअल भा निपाता भइल। ==संदर्भ== {{Reflist|35em}} {{Natural disasters}} [[श्रेणी:सुनामी| ]] [[श्रेणी:पर्यावरण भूगोल]] [[श्रेणी:प्राकृतिक आफत-बिपत]] 7fjc6kpyvxkj1gticnt606hziwbkiyb राजनीति बिज्ञान 0 13611 798831 765972 2026-06-18T04:06:56Z SM7 3953 अंग्रेजी विकिपीडिया से अनुबाद क के बिस्तार कइल गइल 798831 wikitext text/x-wiki '''राजनीति विज्ञान''' [[राजनीति]] क अध्ययन करे वाला [[विज्ञान]] हवे। दुसरे शब्दन में, राजनीति विज्ञान (अंग्रेजी में कभी-कभी ''पॉली साइ'' भा ''पोल साइंस'' कहल जाला) एगो एकेडमिक बिसय हवे, जे राजनीति के वैज्ञानिक पक्ष के अध्ययन करे के प्रयास करेला। एहमें शासन व्यवस्था, सत्ता के ढाँचा आ इस्तेमाल, राजनीतिक गतिविधि, राजनीतिक विचार, राजनीतिक व्यवहार, आ एकरा से जुड़ल संविधान आ कानूनन के अध्ययन शामिल होला। एह क्षेत्र के विशेषज्ञ के राजनीति वैज्ञानिक कहल जाला। राजनीतिक दर्शन (पोलिटिकल फिलासफी) से अलग, जे मुख्य रूप से मूल्य-आधारित (नॉर्मेटिव) दृष्टिकोण से राजनीति के मूल्यांकन करेला, राजनीति विज्ञान राजनीति के वास्तविक स्थिति के वर्णन आ व्याख्या पर जोर देला। ई विषय नैतिक निर्णय के तुलना में अनुभवजन्य प्रमाण (एम्पिरिकल एविडेंस) के अधिक महत्व देला। राजनीति विज्ञान 19वीं सदी के बाद वाला दौर में एगो स्वतंत्र शैक्षणिक विषय के रूप में बिकसित भइल। एह पर अनुभववाद (एम्पिरिसिज्म) आ प्रत्यक्षवाद (पॉज़िटिविज्म) के गहिरा प्रभाव रहल। विश्वविद्यालयी शिक्षा के व्यावसायीकरण आ अमेरिकन पॉलिटिकल साइंस एसोसिएशन जइसन संस्थानन के स्थापना के साथे ई विषय इतिहास, दर्शन आ कानून से अलग पहचान बनवलस। 1950 के दशक में आइल व्यवहारवादी क्रांति (बिहेवियरल रिवोल्यूशन) राजनीति विज्ञान के विकास में बहुत महत्वपूर्ण भूमिका निभवलस। एह आंदोलन के बाद राजनीति वैज्ञानिक लोग राजनीतिक व्यवहार के निष्पक्ष आ तटस्थ दृष्टिकोण से वैज्ञानिक रूप में समझावे पर अधिक जोर देवे लागल। एह खातिर सर्वेक्षण, ऐतिहासिक विश्लेषण, सांख्यिकीय अध्ययन आ अनुभवजन्य परीक्षण जइसन मात्रात्मक अनुसंधान विधियन के व्यापक उपयोग होखे लागल। {{clear}} == बाहरी कड़ी == {{Commonscat|Political science}} [[श्रेणी:राजनीति बिज्ञान| ]] [[श्रेणी:सामाजिक बिज्ञान]] {{राजनीति-आधार}} 8ehsd962mu0ovqcip5v229lh3yjecmj 798832 798831 2026-06-18T04:10:13Z SM7 3953 बाहरी कड़ी जोड़ल गइल 798832 wikitext text/x-wiki '''राजनीति विज्ञान''' [[राजनीति]] क अध्ययन करे वाला [[विज्ञान]] हवे। दुसरे शब्दन में, राजनीति विज्ञान (अंग्रेजी में कभी-कभी ''पॉली साइ'' भा ''पोल साइंस'' कहल जाला) एगो एकेडमिक बिसय हवे, जे राजनीति के वैज्ञानिक पक्ष के अध्ययन करे के प्रयास करेला। एहमें शासन व्यवस्था, सत्ता के ढाँचा आ इस्तेमाल, राजनीतिक गतिविधि, राजनीतिक विचार, राजनीतिक व्यवहार, आ एकरा से जुड़ल संविधान आ कानूनन के अध्ययन शामिल होला। एह क्षेत्र के विशेषज्ञ के राजनीति वैज्ञानिक कहल जाला। राजनीतिक दर्शन (पोलिटिकल फिलासफी) से अलग, जे मुख्य रूप से मूल्य-आधारित (नॉर्मेटिव) दृष्टिकोण से राजनीति के मूल्यांकन करेला, राजनीति विज्ञान राजनीति के वास्तविक स्थिति के वर्णन आ व्याख्या पर जोर देला। ई विषय नैतिक निर्णय के तुलना में अनुभवजन्य प्रमाण (एम्पिरिकल एविडेंस) के अधिक महत्व देला। राजनीति विज्ञान 19वीं सदी के बाद वाला दौर में एगो स्वतंत्र शैक्षणिक विषय के रूप में बिकसित भइल। एह पर अनुभववाद (एम्पिरिसिज्म) आ प्रत्यक्षवाद (पॉज़िटिविज्म) के गहिरा प्रभाव रहल। विश्वविद्यालयी शिक्षा के व्यावसायीकरण आ अमेरिकन पॉलिटिकल साइंस एसोसिएशन जइसन संस्थानन के स्थापना के साथे ई विषय इतिहास, दर्शन आ कानून से अलग पहचान बनवलस। 1950 के दशक में आइल व्यवहारवादी क्रांति (बिहेवियरल रिवोल्यूशन) राजनीति विज्ञान के विकास में बहुत महत्वपूर्ण भूमिका निभवलस। एह आंदोलन के बाद राजनीति वैज्ञानिक लोग राजनीतिक व्यवहार के निष्पक्ष आ तटस्थ दृष्टिकोण से वैज्ञानिक रूप में समझावे पर अधिक जोर देवे लागल। एह खातिर सर्वेक्षण, ऐतिहासिक विश्लेषण, सांख्यिकीय अध्ययन आ अनुभवजन्य परीक्षण जइसन मात्रात्मक अनुसंधान विधियन के व्यापक उपयोग होखे लागल। {{clear}} == बाहरी कड़ी == {{Commonscat|Political science}} * [http://ipsaportal.unina.it/ IPSAPortal: Top 300 websites for Political Science] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150227123603/http://ipsaportal.unina.it/ |date=27 February 2015 }} * [https://ooir.org/index.php?field=Social+Sciences&category=Political+Science Observatory of International Research (OOIR): Latest Papers and Trends in Political Science] * [http://www.politicalscience.org/ PROL: Political Science Research Online (prepublished research)] === प्रोफ़ेशनल संस्था सभ === * [https://web.archive.org/web/20131002032919/http://www.ecpr.eu/ European Consortium for Political Research] * [https://web.archive.org/web/20160415202647/http://icrhs.tsukuba.ac.jp/en/ Institute for Comparative Research in Human and Social Sciences (ICR) in Japan] * [https://iapss.org/ International Association for Political Science Students] * [http://www.ipsa.org/ International Political Science Association] * [http://www.isanet.org/ International Studies Association] * [https://web.archive.org/web/20121025031651/http://www.mpsanet.org/ Midwest Political Science Association] * [http://www.psa.ac.uk/ Political Studies Association of the UK] * [https://web.archive.org/web/20141219111720/http://spsa.net/ Southern Political Science Association] === लाइबेरी गाइड === * {{Cite web |url=http://guides.lib.umich.edu/content.php?pid=17084 |title=Political Science |last=Library |website=Research Guides |publisher=[[University of Michigan]] |location=Michigan |archive-url=https://web.archive.org/web/20140707175200/http://guides.lib.umich.edu/content.php?pid=17084 |archive-date=7 July 2014 |access-date=15 February 2014}} * {{Cite web |url=https://guides.loc.gov/political-science-guide/ |title=Political Science: A Resource Guide |last=Library |website=LibGuides |publisher=[[Library of Congress]] |location=Washington, D.C. |access-date=6 February 2026}} * {{Cite web |url=http://ox.libguides.com/politics |title=Political Science |last=Bodleian Libraries |author-link=Bodleian Libraries |website=LibGuides |publisher=University of Oxford |location=UK |archive-url=https://web.archive.org/web/20140218121858/http://ox.libguides.com/politics |archive-date=18 February 2014 |access-date=15 February 2014 }} * {{Cite web |url=http://libguides.princeton.edu/politics |title=Politics Research Guide |last=Library |website=LibGuides |publisher=[[Princeton University]] |location=New Jersey |archive-url=https://web.archive.org/web/20140723120001/http://libguides.princeton.edu/politics |archive-date=23 July 2014 |access-date=15 February 2014}} * {{Cite web |url=http://researchguides.library.syr.edu/polisci |title=Political Science |last=Libraries |website=Research Guides |publisher=[[Syracuse University]] |location=New York |archive-url=https://web.archive.org/web/20140708232448/http://researchguides.library.syr.edu/polisci |archive-date=8 July 2014 |access-date=15 February 2014}} * {{Cite web |url=http://guides.library.tamu.edu/politicalscience?hs=a |title=Political Science |last=University Libraries |website=Research Guides |publisher=[[Texas A&M University]] |location=Texas |archive-url=https://web.archive.org/web/20141021070243/http://guides.library.tamu.edu/politicalscience?hs=a |archive-date=21 October 2014 |access-date=15 February 2014}} [[श्रेणी:राजनीति बिज्ञान| ]] [[श्रेणी:सामाजिक बिज्ञान]] {{राजनीति-आधार}} pwuow9jy6kftqdx80gms1iftk45hl9a 798833 798832 2026-06-18T04:16:58Z SM7 3953 बिस्तार कइल गइल, सुधार कइल गइल 798833 wikitext text/x-wiki '''राजनीति विज्ञान''' ({{Langx|en|political science}}, ''पोलिटिकल साइंस'') [[राजनीति]] क अध्ययन करे वाला [[विज्ञान]] हवे। दुसरे शब्दन में, राजनीति विज्ञान (अंग्रेजी में कभी-कभी ''पॉली साइ'' भा ''पोल साइंस'' कहल जाला) एगो एकेडमिक बिसय हवे, जे राजनीति के वैज्ञानिक पक्ष के अध्ययन करे के प्रयास करेला। एहमें शासन व्यवस्था, सत्ता के ढाँचा आ इस्तेमाल, राजनीतिक गतिविधि, राजनीतिक विचार, राजनीतिक व्यवहार, आ एकरा से जुड़ल संविधान आ कानूनन के अध्ययन शामिल होला। एह क्षेत्र के विशेषज्ञ के राजनीति वैज्ञानिक कहल जाला। राजनीतिक दर्शन (पोलिटिकल फिलासफी) से अलग, जे मुख्य रूप से मूल्य-आधारित (नॉर्मेटिव) दृष्टिकोण से राजनीति के मूल्यांकन करेला, राजनीति विज्ञान राजनीति के वास्तविक स्थिति के वर्णन आ व्याख्या पर जोर देला। ई विषय नैतिक निर्णय के तुलना में अनुभवजन्य प्रमाण (एम्पिरिकल एविडेंस) के अधिक महत्व देला। राजनीति विज्ञान 19वीं सदी के बाद वाला दौर में एगो स्वतंत्र शैक्षणिक विषय के रूप में बिकसित भइल। एह पर अनुभववाद (एम्पिरिसिज्म) आ प्रत्यक्षवाद (पॉज़िटिविज्म) के गहिरा प्रभाव रहल। विश्वविद्यालयी शिक्षा के व्यावसायीकरण आ अमेरिकन पॉलिटिकल साइंस एसोसिएशन जइसन संस्थानन के स्थापना के साथे ई विषय इतिहास, दर्शन आ कानून से अलग पहचान बनवलस। 1950 के दशक में आइल व्यवहारवादी क्रांति (बिहेवियरल रिवोल्यूशन) राजनीति विज्ञान के विकास में बहुत महत्वपूर्ण भूमिका निभवलस। एह आंदोलन के बाद राजनीति वैज्ञानिक लोग राजनीतिक व्यवहार के निष्पक्ष आ तटस्थ दृष्टिकोण से वैज्ञानिक रूप में समझावे पर अधिक जोर देवे लागल। एह खातिर सर्वेक्षण, ऐतिहासिक विश्लेषण, सांख्यिकीय अध्ययन आ अनुभवजन्य परीक्षण जइसन मात्रात्मक अनुसंधान विधियन के व्यापक उपयोग होखे लागल। == शाखा == राजनीति विज्ञान के आमतौर पर पाँच प्रमुख उपशाखन में बाँटल जाला: ;राजनीतिक सिद्धांत (Political Theory): ई राजनीतिक समुदायन के आधार, मानव स्वभाव, आ सरकार के नैतिक भा दार्शनिक उद्देश्यन के अध्ययन करेला। ;तुलनात्मक राजनीति (Comparative Politics): ई विभिन्न देशन के राजनीतिक व्यवस्था, संस्थान आ राजनीतिक विकास के तुलना आ विश्लेषण करेला। ;अंतरराष्ट्रीय संबंध (International Relations): एहमें राष्ट्रन के बीच के संबंध, कूटनीति, वैश्विक संगठन (जइसे संयुक्त राष्ट्र) आ अंतरराष्ट्रीय कानून के अध्ययन कइल जाला। ;लोक प्रशासन (Public Administration): ई सरकारी नीति के क्रियान्वयन आ सार्वजनिक कार्यक्रमन के प्रबंधन के अध्ययन करेला। ;लोक नीति (Public Policy): ई सामाजिक समस्या सभ के समाधान खातिर बनावल गइल नीति सभ के निर्माण, मूल्यांकन आ प्रभाव के विश्लेषण करेला। अंत में, संछेप में कहल जाय त, राजनीति विज्ञान सत्ता के उत्पत्ति, ओकर इस्तमाल, आ मानव व्यवहार तथा सामाजिक संगठन पर ओकरे प्रभाव के समझे के प्रयास करेला। {{clear}} == बाहरी कड़ी == {{Commonscat|Political science}} * [http://ipsaportal.unina.it/ IPSAPortal: Top 300 websites for Political Science] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150227123603/http://ipsaportal.unina.it/ |date=27 February 2015 }} * [https://ooir.org/index.php?field=Social+Sciences&category=Political+Science Observatory of International Research (OOIR): Latest Papers and Trends in Political Science] * [http://www.politicalscience.org/ PROL: Political Science Research Online (prepublished research)] === प्रोफ़ेशनल संस्था सभ === * [https://web.archive.org/web/20131002032919/http://www.ecpr.eu/ European Consortium for Political Research] * [https://web.archive.org/web/20160415202647/http://icrhs.tsukuba.ac.jp/en/ Institute for Comparative Research in Human and Social Sciences (ICR) in Japan] * [https://iapss.org/ International Association for Political Science Students] * [http://www.ipsa.org/ International Political Science Association] * [http://www.isanet.org/ International Studies Association] * [https://web.archive.org/web/20121025031651/http://www.mpsanet.org/ Midwest Political Science Association] * [http://www.psa.ac.uk/ Political Studies Association of the UK] * [https://web.archive.org/web/20141219111720/http://spsa.net/ Southern Political Science Association] === लाइबेरी गाइड === * {{Cite web |url=http://guides.lib.umich.edu/content.php?pid=17084 |title=Political Science |last=Library |website=Research Guides |publisher=[[University of Michigan]] |location=Michigan |archive-url=https://web.archive.org/web/20140707175200/http://guides.lib.umich.edu/content.php?pid=17084 |archive-date=7 July 2014 |access-date=15 February 2014}} * {{Cite web |url=https://guides.loc.gov/political-science-guide/ |title=Political Science: A Resource Guide |last=Library |website=LibGuides |publisher=[[Library of Congress]] |location=Washington, D.C. |access-date=6 February 2026}} * {{Cite web |url=http://ox.libguides.com/politics |title=Political Science |last=Bodleian Libraries |author-link=Bodleian Libraries |website=LibGuides |publisher=University of Oxford |location=UK |archive-url=https://web.archive.org/web/20140218121858/http://ox.libguides.com/politics |archive-date=18 February 2014 |access-date=15 February 2014 }} * {{Cite web |url=http://libguides.princeton.edu/politics |title=Politics Research Guide |last=Library |website=LibGuides |publisher=[[Princeton University]] |location=New Jersey |archive-url=https://web.archive.org/web/20140723120001/http://libguides.princeton.edu/politics |archive-date=23 July 2014 |access-date=15 February 2014}} * {{Cite web |url=http://researchguides.library.syr.edu/polisci |title=Political Science |last=Libraries |website=Research Guides |publisher=[[Syracuse University]] |location=New York |archive-url=https://web.archive.org/web/20140708232448/http://researchguides.library.syr.edu/polisci |archive-date=8 July 2014 |access-date=15 February 2014}} * {{Cite web |url=http://guides.library.tamu.edu/politicalscience?hs=a |title=Political Science |last=University Libraries |website=Research Guides |publisher=[[Texas A&M University]] |location=Texas |archive-url=https://web.archive.org/web/20141021070243/http://guides.library.tamu.edu/politicalscience?hs=a |archive-date=21 October 2014 |access-date=15 February 2014}} [[श्रेणी:राजनीति बिज्ञान| ]] [[श्रेणी:सामाजिक बिज्ञान]] {{राजनीति-आधार}} 9aovsgy6n8utynaonvwxf4erop9z818 798843 798833 2026-06-18T11:46:25Z SM7 3953 सुधार कइल गइल 798843 wikitext text/x-wiki '''राजनीति विज्ञान''' ({{Langx|en|political science}}, ''पोलिटिकल साइंस''), चाहे '''राजनीतिशास्त्र''', [[राजनीति]] क अध्ययन करे वाला [[विज्ञान]] हवे। दुसरे शब्दन में, राजनीति विज्ञान (अंग्रेजी में कभी-कभी ''पॉली साइ'' भा ''पोल साइंस'' कहल जाला) एगो एकेडमिक बिसय हवे, जे राजनीति के वैज्ञानिक पक्ष के अध्ययन करे के प्रयास करेला। एहमें शासन व्यवस्था, सत्ता के ढाँचा आ इस्तेमाल, राजनीतिक गतिविधि, राजनीतिक विचार, राजनीतिक व्यवहार, आ एकरा से जुड़ल बिसय जइसे कि [[संविधान]] आ [[कानून|कानूनन]] के अध्ययन शामिल होला। एह क्षेत्र के विशेषज्ञ के राजनीति वैज्ञानिक कहल जाला। राजनीतिक दर्शन ([[पोलिटिकल फिलासफी]]) से अलग, जे मुख्य रूप से मूल्य-आधारित (नॉर्मेटिव) दृष्टिकोण से राजनीति के मूल्यांकन करेला, राजनीति विज्ञान राजनीति के वास्तविक स्थिति के वर्णन आ व्याख्या पर जोर देला। ई विषय नैतिक निर्णय के तुलना में अनुभवजन्य प्रमाण (एम्पिरिकल एविडेंस) के अधिक महत्व देला। राजनीति विज्ञान 19वीं सदी के बाद वाला दौर में एगो स्वतंत्र शैक्षणिक विषय के रूप में बिकसित भइल। एह पर अनुभववाद ([[एम्पिरिसिज्म]]) आ प्रत्यक्षवाद ([[पॉज़िटिविज्म]]) के गहिरा प्रभाव रहल। विश्वविद्यालयी शिक्षा के व्यावसायीकरण आ ''अमेरिकन पॉलिटिकल साइंस एसोसिएशन'' जइसन संस्थानन के स्थापना के साथे ई विषय [[इतिहास]], [[फिलासफी|दर्शन]] आ [[कानून]] नियर बिसय सभ से आपन अलग पहिचान बनवलस। 1950 के दशक में आइल व्यवहारवादी क्रांति ([[बिहेवियरल रिवोल्यूशन]]) राजनीति विज्ञान के विकास में बहुत महत्वपूर्ण भूमिका निभवलस। एह आंदोलन के बाद राजनीति वैज्ञानिक लोग राजनीतिक व्यवहार के निष्पक्ष आ तटस्थ दृष्टिकोण से वैज्ञानिक रूप में समझावे पर अधिक जोर देवे लागल। एह खातिर [[सर्वेक्षण]], ऐतिहासिक विश्लेषण, सांख्यिकीय अध्ययन आ अनुभवजन्य परीक्षण जइसन मात्रात्मक अनुसंधान विधियन के ब्यापक रूप से इस्तेमाल होखे लागल। == शाखा == राजनीति विज्ञान के आमतौर पर पाँच प्रमुख उपशाखन में बाँटल जाला: ;राजनीतिक सिद्धांत (Political Theory): ई राजनीतिक समुदायन के आधार, मानव स्वभाव, आ सरकार के नैतिक भा दार्शनिक उद्देश्यन के अध्ययन करेला। ;तुलनात्मक राजनीति (Comparative Politics): ई विभिन्न देशन के राजनीतिक व्यवस्था, संस्थान आ राजनीतिक विकास के तुलना आ विश्लेषण करेला। ;अंतरराष्ट्रीय संबंध (International Relations): एहमें राष्ट्रन के बीच के संबंध, कूटनीति, वैश्विक संगठन (जइसे संयुक्त राष्ट्र) आ अंतरराष्ट्रीय कानून के अध्ययन कइल जाला। ;लोक प्रशासन (Public Administration): ई सरकारी नीति के क्रियान्वयन आ सार्वजनिक कार्यक्रमन के प्रबंधन के अध्ययन करेला। ;लोक नीति (Public Policy): ई सामाजिक समस्या सभ के समाधान खातिर बनावल गइल नीति सभ के निर्माण, मूल्यांकन आ प्रभाव के विश्लेषण करेला। अंत में, संछेप में कहल जाय त, राजनीति विज्ञान सत्ता के उत्पत्ति, ओकर इस्तमाल, आ मानव व्यवहार तथा सामाजिक संगठन पर ओकरे प्रभाव के समझे के प्रयास करेला। {{clear}} == बाहरी कड़ी == {{Commonscat|Political science}} * [http://ipsaportal.unina.it/ IPSAPortal: Top 300 websites for Political Science] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150227123603/http://ipsaportal.unina.it/ |date=27 February 2015 }} * [https://ooir.org/index.php?field=Social+Sciences&category=Political+Science Observatory of International Research (OOIR): Latest Papers and Trends in Political Science] * [http://www.politicalscience.org/ PROL: Political Science Research Online (prepublished research)] === प्रोफ़ेशनल संस्था सभ === * [https://web.archive.org/web/20131002032919/http://www.ecpr.eu/ European Consortium for Political Research] * [https://web.archive.org/web/20160415202647/http://icrhs.tsukuba.ac.jp/en/ Institute for Comparative Research in Human and Social Sciences (ICR) in Japan] * [https://iapss.org/ International Association for Political Science Students] * [http://www.ipsa.org/ International Political Science Association] * [http://www.isanet.org/ International Studies Association] * [https://web.archive.org/web/20121025031651/http://www.mpsanet.org/ Midwest Political Science Association] * [http://www.psa.ac.uk/ Political Studies Association of the UK] * [https://web.archive.org/web/20141219111720/http://spsa.net/ Southern Political Science Association] === लाइबेरी गाइड === * {{Cite web |url=http://guides.lib.umich.edu/content.php?pid=17084 |title=Political Science |last=Library |website=Research Guides |publisher=[[University of Michigan]] |location=Michigan |archive-url=https://web.archive.org/web/20140707175200/http://guides.lib.umich.edu/content.php?pid=17084 |archive-date=7 July 2014 |access-date=15 February 2014}} * {{Cite web |url=https://guides.loc.gov/political-science-guide/ |title=Political Science: A Resource Guide |last=Library |website=LibGuides |publisher=[[Library of Congress]] |location=Washington, D.C. |access-date=6 February 2026}} * {{Cite web |url=http://ox.libguides.com/politics |title=Political Science |last=Bodleian Libraries |author-link=Bodleian Libraries |website=LibGuides |publisher=University of Oxford |location=UK |archive-url=https://web.archive.org/web/20140218121858/http://ox.libguides.com/politics |archive-date=18 February 2014 |access-date=15 February 2014 }} * {{Cite web |url=http://libguides.princeton.edu/politics |title=Politics Research Guide |last=Library |website=LibGuides |publisher=[[Princeton University]] |location=New Jersey |archive-url=https://web.archive.org/web/20140723120001/http://libguides.princeton.edu/politics |archive-date=23 July 2014 |access-date=15 February 2014}} * {{Cite web |url=http://researchguides.library.syr.edu/polisci |title=Political Science |last=Libraries |website=Research Guides |publisher=[[Syracuse University]] |location=New York |archive-url=https://web.archive.org/web/20140708232448/http://researchguides.library.syr.edu/polisci |archive-date=8 July 2014 |access-date=15 February 2014}} * {{Cite web |url=http://guides.library.tamu.edu/politicalscience?hs=a |title=Political Science |last=University Libraries |website=Research Guides |publisher=[[Texas A&M University]] |location=Texas |archive-url=https://web.archive.org/web/20141021070243/http://guides.library.tamu.edu/politicalscience?hs=a |archive-date=21 October 2014 |access-date=15 February 2014}} [[श्रेणी:राजनीति बिज्ञान| ]] [[श्रेणी:सामाजिक बिज्ञान]] {{राजनीति-आधार}} 3dvkqvjynen31ooena2fao82uiopgm4 स्टैमफोर्ड ब्रिज (स्टेडियम) 0 15901 798824 775094 2026-06-17T20:58:40Z InternetArchiveBot 25596 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 798824 wikitext text/x-wiki {{Infobox stadium | stadium_name = स्टैमफोर्ड ब्रिज | nickname = ब्रिज<ref>{{cite news | date = 2011-01-14 | url = http://www.chelseafc.com/page/LatestNews/0,,10268~2266686,00.html | title = Premier Talents Brings Brazilian Blue to the Bridge | publisher = chelseafc.com | accessdate = 2011-03-10 }}</ref><ref>{{cite news | date = 2011-02-26 | url = http://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/manchester-united/8349515/Henry-Winter-Chelsea-v-Manchester-United-battle-has-lost-its-edge.html | title = Chelsea v Manchester United battle has lost its edge | publisher = Daily Telegraph | accessdate = 2011-03-10 | location=London | first=Henry | last=Winter }}</ref> | image = [[File:Stamford Bridge Clear Skies.JPG|300px]] | caption = | fullname = स्टैमफोर्ड ब्रिज | location = [[लंडन]]<br />[[इंग्लैण्ड|इंग्लैंड]] | coordinates = {{Coord|51|28|54|N|0|11|28|W|type:landmark_region:GB_scale:2000|display=it}} | built = 1976 | opened = 28 अप्रैल 1877<ref>[http://www.chelseafc.com/page/StadiumHistory/0,,10268,00.html Stadium History] chelseafc.com</ref> | renovated = | closed = | demolished = | owner = [[चेल्सी फुटबॉल क्लब]] | operator = [[चेल्सी फुटबॉल क्लब]] | surface = घास | construction_cost = | architect = | former_names = | tenants = | seating_capacity = 41,798<ref name="Premier League">{{cite web |url=http://www.premierleague.com/content/dam/premierleague/site-content/News/publications/handbooks/premier-league-handbook-2013-14.pdf |title=Premier League Handbook Season 2013/14 |format=PDF |accessdate=17 August 2013 |work=[[Premier League]] |archive-date=31 January 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160131132636/http://www.premierleague.com/content/dam/premierleague/site-content/News/publications/handbooks/premier-league-handbook-2013-14.pdf |url-status=dead }}</ref> | suites = 51 | record_attendance = | dimensions = 103 x 67 मीटर <br /> (112.6 x 73.2 गज)<ref name="chelseafc.com">[http://www.chelseafc.com/page/ClubInfo/0,,10268,00.html CLUB INFORMATION] chelseafc.com</ref> |}} '''स्टैमफोर्ड ब्रिज''', ई [[इंग्लैण्ड|इंग्लैंड]] की [[लंडन]] नगर, में स्थित एगो फुटबॉल स्टेडियम बाटे। ई [[चेल्सी फुटबॉल क्लब]] क घरेलू मैदान हवे,<ref>http://int.soccerway.com/teams/england/chelsea-football-club/661/</ref> जेवना में 41,798 लोगन के बइठले क क्षमता बाटे।<ref name="premierleague.com"<ref name="Premier League"/> {{-}} == संदर्भ == {{reflist|2}} == बाह्य लिंक्स == {{कॉमन्स|Stamford Bridge|स्टैमफोर्ड ब्रिज (स्टेडियम)}} * [http://www.chelseafc.com चेल्सी फुटबॉल क्लब का आधिकारिक साइट] * [http://www.chelseafcforums.com चेल्सी फुटबॉल क्लब फोरम] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190622164009/http://www.chelseafcforums.com/ |date=2019-06-22 }} * [http://www.camvista.com/sports/football/chelsea01.php3 स्टैमफोर्ड ब्रिज वेबकैम पर] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140702050643/http://www.camvista.com/sports/football/chelsea01.php3 |date=2014-07-02 }} * [http://www.footballstadiumtours.co.uk/football-stadium-tours/chelsea स्टैमफोर्ड ब्रिज दौरा] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100413114407/http://www.footballstadiumtours.co.uk/football-stadium-tours/chelsea |date=2010-04-13 }} * [http://www.chelseastadiumtoursguide.com/ चेल्सी फुटबॉल क्लब स्टेडियम टूर]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190719223902/https://www.chelseastadiumtoursguide.com/ |date=2019-07-19 }} * [http://www.stadiumguide.com/stamfordbridge.htm स्टेडियम गाइड] * [http://www.football-match.de/london-chelsea/ स्टैमफोर्ड ब्रिज] * [http://www.samsungfootball.co.uk स्टैमफोर्ड ब्रिज सेमसंग पर] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100306015131/http://www.samsungfootball.co.uk/ |date=2010-03-06 }} * [http://sketchup.google.com/3dwarehouse/details?mid=aea1c7369a0dede9d74baae849fa7ef2 स्टैमफोर्ड ब्रिज 3D] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130527011756/http://sketchup.google.com/3dwarehouse/details?mid=aea1c7369a0dede9d74baae849fa7ef2 |date=2013-05-27 }} [[श्रेणी:इंग्लैंड का फुटबॉल स्टेडियम]] {{फुटबाल-आधार}} k3pqhvq22puuqozhzxnpt9whej6ahtr सेंट जेम्स पार्क 0 16597 798822 763203 2026-06-17T20:25:24Z InternetArchiveBot 25596 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 798822 wikitext text/x-wiki {{infobox stadium | name = सेंट जेम्स पार्क | image = [[File:St James Park.jpg|300px]] | caption = | nickname = | fullname = सेंट जेम्स पार्क | location = [[न्यूकैसल अपॉन टाइन]]<br />[[इंग्लैण्ड|इंग्लैंड]] | coordinates = {{Coord|54|58|32|N|1|37|18|W|type:landmark_region:GB_scale:2000|display=it}} | opened = 1892<ref name=officialsitestadiumpage>[http://www.nufc.premiumtv.co.uk/page/Stadium/0,,10278,00.html Newcastle United official site] Stadium Information page</ref> | expanded = | owner = [[न्यूकैसल युनाइटेड फुटबॉल क्लब|न्यूकैसल युनाइटेड]] | surface = घास | architect = | tenants = [[न्यूकैसल युनाइटेड फुटबॉल क्लब|न्यूकैसल युनाइटेड]] | seating_capacity = 52,405<ref name="Premier League">{{cite web |url=http://www.premierleague.com/content/dam/premierleague/site-content/News/publications/handbooks/premier-league-handbook-2013-14.pdf |title=Premier League Handbook Season 2013/14 |format=PDF |accessdate=17 August 2013 |work=[[Premier League]] |archive-date=31 January 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160131132636/http://www.premierleague.com/content/dam/premierleague/site-content/News/publications/handbooks/premier-league-handbook-2013-14.pdf |url-status=dead }}</ref> | dimensions = 115 × 74.4 गज <br /> (105 × 68 मीटर) }} '''सेंट जेम्स पार्क''', ई [[इंग्लैण्ड|इंग्लैंड]] की [[न्यूकैसल अपॉन टाइन]] नगर, में स्थित एगो फुटबॉल स्टेडियम बाटे। ई [[न्यूकैसल युनाइटेड फुटबॉल क्लब|न्यूकैसल युनाइटेड]] क घरेलू मैदान हवे, जेवना में 52,405 लोगन के बइठले क क्षमता बाटे।<ref name="Premier League"/> {{-}} == संदर्भ == {{reflist|2}} == बाह्य लिंक्स == {{कॉमन्स|St James' Park|सेंट जेम्स पार्क}} *[http://www.nufc.co.uk/page/Club/History/SportsDirectArena सेंट जेम्स पार्क] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111113184643/http://www.nufc.co.uk/page/Club/History/SportsDirectArena |date=2011-11-13 }} NUFC.co.uk पर *[http://www.london2012.com/games/venues/st-james-park.php लंदन ओलिंपिक स्टेडियम की सूची]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120424205103/http://www.london2012.com/games/venues/st-james-park.php |date=2012-04-24 }} {{फुटबाल-आधार}} [[श्रेणी:इंग्लैंड का फुटबॉल स्टेडियम]] 806qxtho5e59p75y42u8nrc3y1y27xl सोलर इंपल्स 0 32885 798823 791519 2026-06-17T20:48:42Z InternetArchiveBot 25596 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 798823 wikitext text/x-wiki {{Italictitle}} {|{{Infobox aircraft begin |name = सोलर इंपल्स <br /><small>Solar Impulse</small> |image = SolarImpulse HB-SIA landing Brussels Airport 3-crop.jpg |caption = सोलर इंपल्स 1 के ब्रसेल्स हवाई अड्डा पर लैंडिंग, 13 मई 2011 के एकरे पहिली उड़ान के बाद। }} {{Infobox aircraft type |type = [[प्रयोग बिमान|प्रयोग खातिर]] [[सौर ऊर्जा बिमान]] |national origin = [[स्विट्जरलैंड|स्विस]] |manufacturer = सोलर इंपल्स |designer = |first flight = 3 दिसंबर 2009 |number built = 2 (प्रोटोटाइप के जोड़ के) |program cost = <!--Total program cost--> }} |} '''सोलर इंपल्स''' ({{Lang|en|Solar Impulse}}) [[स्विट्जरलैंड]] के एक ठो प्रोजेक्ट बाटे जवन लंबी दूरी वाला [[प्रयोग बिमान|प्रयोग खातिर]] बनल [[सौर उर्जा बिमान]] प्रोजेक्ट बाटे। इहे नाँव एह प्रोजेक्ट के तहत उड़े वाला जहाज के भी बाटे।<ref name=NYT-20130501>{{cite news|last=Cardwell|first=Diane|title=Cross-Country Solar Plane Expedition Set for Takeoff|url=http://www.nytimes.com/2013/05/02/business/energy-environment/cross-country-solar-plane-expedition-set-for-takeoff.html|date=1 मई 2013|work=[[न्यू यॉर्क टाइम्स]]|accessdate=22 जून 2016}}</ref> ई प्रोजेक्ट के पइसा-रुपया के सगरी ब्यवस्था निजी रूप से दू लोग - स्विट्जरलैंड के इंजिनियर आ बिजनेसमैन [[आंद्रे ब्रोशबर्ग]] आ स्विट्ज़रेलैंड के [[बर्ट्रेंड पिकार्ड]], जे एगो पाइलट बाड़ें, मिल के कइले बाटे।<ref>{{cite web|url=http://www.nytimes.com/packages/html/sports/year_in_sports/03.21.html|title=A Speck in the Sky|work=न्यू यॉर्क टाइम्स|date=21 मार्च 1999|accessdate=22 जून 2016}}</ref> सोलर इंपल्स के मुख्य मकसद पुरा तरीका से खाली सौर उर्जा से उड़े वाला बिमान से पृथिवी के चक्कर लगा के बिना प्रदूषण वाली उर्जा आ टेक्नालॉजी के ओर दुनिया भर के लोगन के धियान खींचल बाटे।<ref>Div, Stav. [http://www.independent.co.uk/news/solar-powered-flight-a7057666.html "Solar Impulse 2: The groundbreaking aircraft demonstrating the possibilities of clean energy"], ''The Independent'', June 2, 2016</ref> एही मकसद के ऊपर आपन बिचार बतावत घरी, फ़ोर्ब्स पत्रिका में माइक स्कॉट लिखलें कि: "अगर हमनी खाली सौर उर्जा के प्रयोग आ उर्जा एफिशिएंसी बढ़ावे वाली टेक्नालॉजी के इस्तेमाल से पुरा बिस्व के चक्कर लगावे में सफल हॉट बानी जा, प्रदूषण रहित टेक्नालॉजी के अन्य क्षेत्र सभ में इस्तेमाल के असीम संभावना साबित हो जाई।"<ref>कोटेशन:If we can fly around the world using only the power of the sun and the optimisation of energy efficiency technologies, the potential of clean technologies in other applications is immense."; Scott, Mike. [http://www.forbes.com/sites/mikescott/2016/04/21/solar-plane-takes-to-the-skies-again-to-show-potential-of-clean-energy/#7840d166234f "Solar Plane Takes to the Skies Again to Display Clean Energy's Power Potential"], ''Forbes'', 21 अप्रैल 2016</ref> फोटोवोल्टिक सेल से सुरुज के रौशनी से उर्जा पावे वाला ई एक सीट वाला जहाज अपने खुद के उर्जा से उड़ान के शुरुआत करे में सक्षम बाटे। एकर प्रोटोटाइप<ref group="नोट">मेन जहाज से पहिले नमूना के रूप में बनावल जहाज, एकरा के सोलर इंपल्स 1 नाँव दिहल गइल रहल।</ref>, जवना के '''''सोलर इंपल्स 1''''' नाँव दिहल गइल, 36 घंटा ले उड़ान भरे खातिर डिजाइन कइल गइल रहल।<ref>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/en/documents/hbsia_mission.php?lang=en&group=hbsia|title=HB-SIA Mission|author=Solar Impulse Project|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2011-07-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20110726022510/http://www.solarimpulse.com/en/documents/hbsia_mission.php?lang=en&group=hbsia|url-status=dead}}</ref> एकर पहिली टेस्ट उड़ान सन् 2009 में भइल। जुलाई 2010 में ई पुरा एक दिन-रात के उड़ान भरलस आ अपना 26 घंटा के एह उड़ान में लगभग 9 घंटा के रात के उड़ान पूरा कइलस।<ref>[http://www.swisster.ch/news/science-tech/swiss-solar-plane-makes-history-with-night-flight.html "Swiss solar plane makes history with night flight"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100710042340/http://www.swisster.ch/news/science-tech/swiss-solar-plane-makes-history-with-night-flight.html |date=2010-07-10 }}. ''Swisster''. 8 जुलाई 2010. पहुँच तिथि 22 जून 2016.</ref> सन् 2012 में पिकार्ड आ ब्रोशबर्ग मिलके सफलता के साथ स्विट्जरलैंड से स्पेन ले आ ओकरे बाद मोरक्को ले के उड़ान पूरा कइल।<ref name=MadridRabat/> सन् 2013 में अमेरिका के ऊपर से कई स्टेज के उड़ान भी भइल।<ref name=Mission/><ref name=Engadget>{{cite web| url=http://www.engadget.com/2013/07/06/solar-impulse-ends-cross-country-us-flight-slightly-early-in-ny/?utm_medium=feed&utm_source=Feed_Classic&utm_campaign=Engadget|title=Solar Impulse ends cross-country US flight slightly early in NY due to torn left wing|publisher=Engadget|date=6 जुलाई 2013|accessdate=22 जून 2016}}</ref> एगो दूसर जहाज, '''''सोलर इंपल्स 2''''', सन् 2014 में बन के पूरा भइल आ एह में अउरी ढेर सोलर सेल आ अधिका ताकत वाला मोटर लगावल गइल। मार्च 2015 में पिकार्ड आ ब्रोशबर्ग पुरा दुनिया के चक्कर लगावे के कोसिस सुरू कइल, ई उड़ान के सुरुआत [[अबु धाबी]] से सुरू भइल।<ref name=Batrawy>{{cite web| author=Batrawy, Aya|date=9 मार्च 2015|url=http://news.yahoo.com/solar-powered-plane-takes-off-flight-around-world-041503078.html| title=Solar-powered plane takes off for flight around the world|publisher=एशोसिएटेड प्रेस|accessdate=22 जून 2016}}</ref> बिमान के उड़ान के प्लान अगस्त 2015 में दुनिया के चक्कर (कई खंड में) पूरा करे के रहल।<ref name=TheNational>{{Cite news|url = http://www.thenational.ae/uae/pilots-to-take-off-from-abu-dhabi-for-historic-solar-powered-flight|title = Pilots to take off from Abu Dhabi for historic solar-powered flight|last = Al Wasmi|first = Naser|date = 25 September 2014|work = The National|accessdate =22 जून 2016 }}</ref> जून 2015 ले, जहाज एशिया के पार कर लिहलस,<ref name=Leg7/> आ जुलाई 2015 में, जापान से हवाई दीप ले के उड़ान, जवन एकर सभसे लमहर उड़ान रहल, उहो पूरा कर लिहलस।<ref name=JapanHawaii/> हालाँकि, एह उड़ान खंड में जहाज के बैटरी के कुछ नोकसान पहुँचल जवना के मरम्मत करे में महीन्नन लागि गइल।<ref name=Resume2/> सोलर इंपल्स 2 आपन उड़ान के अप्रैल 2016 में दुबारा सुरू कइलस<ref name=bbc20160421>{{cite web |url=http://www.bbc.com/news/science-environment-36068059 |title=Solar Impulse sets off for California after long lay-off| first=Jonathan |last=Amos |date=21 अप्रैल 2016 |work=BBC}}</ref> आ कैलिफोर्निया पहुँचल।<ref name=CO>Berger, Noah. [http://www.charlotteobserver.com/news/science-technology/article73631912.html "Solar-powered plane completes journey across Pacific Ocean"], ''[[The Charlotte Observer]]'', 24 अप्रैल 2016</ref> मई आ जून भर में ई अमेरिका के क्रास कइलस आ 11 जून के न्यूयॉर्क पहुँचल<ref name=Crossing/> हाल में, 20 जून के ई जहाज अपना उड़ान में अटलांटिक महासागर के पार करे खातिर न्यूयॉर्क से उड़ल<ref>{{cite web|url=http://www.thehindu.com/news/international/solar-impulse-2-begins-atlantic-crossing/article8755261.ece |title=Solar Impulse 2 begins Atlantic crossing |language=en |publisher=दि हिंदू |date=2015-03-09 |accessdate=22 जून 2016}}</ref> आ 23 जून के स्पेन के सेविल में उतरल आ पहिला अइसन उड़ान पूरा करे वाला बिमान बनल।<ref>{{cite web|last=Amos |first=Jonathan |url=http://www.bbc.com/news/science-environment-36598140 |title=Solar Impulse completes Atlantic crossing with landing in Seville - BBC News |language=en |publisher=Bbc.com |date= |accessdate=2016-06-23}}</ref> <!-- ==प्रोजेक्ट के बिकास आ फंडिंग== [[बर्ट्रेंड पिकार्ड]] initiated the Solar Impulse project in November 2003 after undertaking a feasibility study in partnership with the [[École Polytechnique Fédérale de Lausanne]].<ref>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/timeline/view/6652| work=Solar Impulse| title=What happened between 2001 and 2003?|date=31 December 2003}}</ref> As a mechanical engineer, co-founder [[André ब्रोशबर्ग]] directed the construction of each aircraft and oversees the preparation of the flight missions.<ref>{{cite news|url=http://edition.cnn.com/video/?/video/tech/2011/11/29/solar-impulse-aircraft.cnn|accessdate=22 जून 2016|work=CNN|author=CNN|title=Can solar power fuel future flight| date=29 November 2011}}</ref> By 2009, they had assembled a multi-disciplinary team of 50 engineers and technical specialists from six countries, assisted by about 100 outside advisers and 80 technological partners.<ref name=mainstages>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/en/airplane/major-steps/|title=Major steps|publisher=Solar Impulse|accessdate=22 जून 2016}}</ref><ref name=SI-Building/> The project is financed by a number of private companies and individuals, as well as receiving around [[Swiss franc| CHF]] 6 million ([[US dollar|US$]]6.4 million) in funding from the Swiss government.<ref>{{cite web| url=http://www.swissinfo.ch/eng/government-supports-solar-impulse-with-chf6m/41279522|title=Government supports Solar Impulse with CHF6m|publisher=SwissInfo.ch|date=18 फरवरी 2015|accessdate= 22 जून 2016}}</ref> The project's private financial backers include [[Omega SA]], [[Solvay (company)|Solvay]], [[Schindler Group|Schindler]], [[ABB Group|ABB]]<ref>{{cite web|last=पिकार्ड|first=बर्ट्रेंड|title=Solar Impulse gets a lift!| url=http://www.solarimpulse.com/timeline/view/7401|date=4 अप्रैल 2014|accessdate=22 जून 2016}}</ref> and [[Peter Diamandis]].<ref>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/timeline/view/7292| publisher=Solar Impulse|title=Peter Diamandis our New Patron|author=Viktoria Dijakovic|date=10 October 2013| accessdate=22 जून 2016}}</ref> The [[EPFL]], the [[European Space Agency]] and [[Dassault]] have provided technical expertise, while [[SunPower]] provided the aircraft's photovoltaic cells.<ref>{{cite web| url=http://global.sunpowercorp.com/about/sponsor/solar-impulse/|title=Solar Impulse – Around the world in a solar airplane |publisher=SunPower|accessdate= 22 जून 2016}}; and {{cite web| last1=Dijakovic| first1=Viktoria| title=Construction HB-SIB Solar Cells|url=http://info.solarimpulse.com/timeline/view/6544|publisher=Solar Impulse|date=17 July 2012}}</ref><ref name=partners>{{cite web| url=http://www.solarimpulse.com/common/documents/partner.php?lang=en&group=partner| title=Partners, Financing Structure| publisher=Solar Impulse |accessdate=22 जून 2016}}</ref> पिकार्ड stated that the entire project from its beginnings in 2003 until mid-2015 had cost €150 million.<ref>{{cite web| url=http://www.theguardian.com/environment/2015/jul/27/solar-impulse-round-the-world-flight-raise-20-million-euros| publisher=The Guardian| title=Solar Impulse's troubled round-the-world flight: ‘We need to raise €20m'|author=Joshi Herrmann| date=27 July 2015|accessdate=22 जून 2016}}</ref> It raised another €20 million in late 2015 to continue the round-the-world flight.<ref name=Resume1>Al Wasmi, Naser. [http://www.thenational.ae/uae/exclusive-solar-impulse-headed-back-to-abu-dhabi-the-long-way-round "Exclusive: Solar Impulse headed back to Abu Dhabi the long way round"], ''[[The National (Abu Dhabi)|The National]]'', January 8, 2016</ref> --> ===टाइमलाइन=== * 2003: प्रोजेक्ट के सफलता से संबंधित अध्ययन शुरू भइल * 2004-2005: कंसेप्ट के बिकास * 2006: लंबी उड़ान के प्रयोग * 2006-09: पहिला बिमान के निर्माण शुरू भइल * 2009: सोलर इंपल्स 1 के पहिली उड़ान * 2009–2011: आदमी सहित टेस्ट उड़ान<ref name=Lipsey>{{cite web|author=Lipsey, Sid|url=https://www.yahoo.com/travel/secrets-of-the-solar-powered-plane-that-might-make-110026751682.html|title=Secrets of the Solar-Powered Plane That Might Make History|publisher=Yahoo|date= 4 फरवरी 2015|accessdate=22 जून 2016}}</ref> * 2011-12: यूरोप आ उत्तरी अफिरका में कई गो टेस्ट उड़ान * 2011-13: दुसरा बिमान के निर्माण सुरू (HB-SIB; सोलर इंपल्स 2) * 2013: सोलर इंपल्स1 के महादीपीय उड़ान, अमेरिका में<ref name=NYT-20130501/><ref name=Mission>{{cite web| url=http://www.solarimpulse.com/en/across-america/| title=Across America| publisher=Solar Impulse| year=2013| accessdate=22 जून 2016| archive-date=2013-06-29| archive-url=https://web.archive.org/web/20130629085555/http://www.solarimpulse.com/en/across-america/| url-status=dead}}</ref><ref name=Engadget/> * 2014: सोलर इंपल्स 2 के पहिली उड़ान * 2015-16: पृथिवी के चक्कर लगावे के कोसिस सुरू, 16 खंड में 2 साल के दौरान, उड़ान चालू...<ref name=Amos1/><ref name=Molko/> ==सोलर इंपल्स 1 (HB-SIA)== [[File:Cockpit HB-SIA.jpg|thumb|Solar Impulse 1 – fuselage and motors]] [[File:Prototype HB-SIA.jpg|thumb|Solar Impulse 1 – wing structure]] पहिला सोलर इंपल्स जहाज के रजिस्ट्रेशन HB-SIA के नाँव से भइल आ ई नमूना देखावे खातिर बनावल गइल रहल। एकर कॉकपिट बिना प्रेशर वाली रहल। एकर पाँख सिंगल रहल जवना के नीचे चार गो लिथियम आयन बैटरी एगो मोटर आ दू पंखा वाला प्रोपेलर लागल रहल। पाँख के हल्लुक बनावे खातिर कार्बन फाइबर के मधुमक्खी के छाता के डिजाइन में सजावट वाला बनावल गइल रहल।<ref name=SIApdf/> 11,628 [[फोटोवोल्टिक सेल]] सभ के पाँख के ऊपर आ साइड में लगावल गइल रहल जवन दिन में सुरुज के रोशनी से बिजली पैदा करें आ रात खातिर बैटरी के चार्ज करें, ई डिजाइन सिद्धांत रूप में अनंत काल खातिर जहाज के उड़े बदे बिजली पैदा करे वाली रहल।<ref>{{cite news|last=Engeler|first=Eliane|title=Solar plane lands after completing 24-hour flight|url=http://www.businessweek.com/ap/financialnews/D9GQS2FG2.htm|agency=[[Associated Press]]|date=8 July 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref><ref name=Avion>{{Cite web|url=http://www.solarimpulse.com/common/documents/challenge_solar.php?lang=en&group=challenge|title=Plane|accessdate=22 जून 2016|publisher=Solar Impulse|archive-date=2011-06-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20110628112009/http://solarimpulse.com/common/documents/challenge_solar.php?lang=en&group=challenge|url-status=dead}}</ref> जहाज के सभसे बड़हन सीमा इहे बैटरी के छमता रहल। जहाज के एकरा दिन के उड़ान के समय हासिल ऊँचाई के भी फ़ायदा के रात में इस्तेमाल करे के प्लान कइल गइल रहल।<ref>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/common/documents/blog.php?lang=en&group=media&id=105&comment=visible|title=Description of HB-SIA|work=SolarImpulse.com|date=22 June 2010|accessdate=22 जून 2016|archive-date=26 July 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110726022519/http://www.solarimpulse.com/common/documents/blog.php?lang=en&group=media&id=105&comment=visible|url-status=dead}}</ref> ===लच्छन जानकारी=== {{Aircraft specifications |plane or copter?=प्लेन |jet or prop?=प्रॉप |ref=Solar Impulse Project<ref name=SIApdf>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/pdf/hb-sia/hb-sia_en.pdf|title=Around the World in a Solar Airplane: Solar Impulse|format=PDF|author=Solar Impulse|year=2009|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2011-07-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20110726022440/http://www.solarimpulse.com/pdf/hb-sia/hb-sia_en.pdf|url-status=dead}}</ref> ''and'' Diaz<ref name=Diaz>{{cite web|url=http://gizmodo.com/262940/solar-impulse-around-the-world-in-a-100-sun+powered-airplane|title=Solar Impulse: Around the World in a 100% Sun-powered Airplane|last=Diaz|first=Jesus|date=23 मई 2007|publisher=Gizmodo|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2014-08-28|archive-url=https://archive.today/20140828201147/http://gizmodo.com/262940/solar-impulse-around-the-world-in-a-100-sun-powered-airplane|url-status=dead}}</ref> |crew=1 |length main=21.85 मीटर |length alt=71.7 फीट |span main=63.4 मीटर |span alt=208 फीट |height main=6.40 मीटर |height alt=21.0 फीट |area main=11,628 photovoltaic cells rated at 45 kW peak: {{Nowrap|200 m<sup>2</sup>}} |area alt=2,200 वर्ग फीट |airfoil= |aspect ratio=19.7 |empty weight main= |empty weight alt= |loaded weight main= 1,600 किलोग्रा॰ |loaded weight alt= 3,500 पाउंड |useful load main= |useful load alt= |max takeoff weight main= 2,000 किलोग्रा॰ |max takeoff weight alt= 4,400 पौंड |more general='''टेक-ऑफ स्पीड:''' {{convert|35|km/h}} |engine (prop)=इलेक्ट्रिक मोटर |type of prop= |number of props=4 |power main= 4 x 21 kWh [[लिथियम-आयन बैटरी]] ({{Nowrap|450 किलोग्रा॰}}), 7.5 kW बिजली देले |power alt= 10 HP |propeller or rotor?=प्रोपेलर |propellers= |number of propellers per engine=1 |propeller diameter main=3.5 m at 200 to 400 rpm |propeller diameter alt=11 फीट |max speed main= |max speed alt= |max speed more= |cruise speed main= {{convert|70|कि॰मी॰/घं॰}} |cruise speed alt= |cruise speed more= |stall speed main= |stall speed alt= |stall speed more= |never exceed speed main= |never exceed speed alt= |endurance= 36 घं॰ (प्रोजेक्टेड) |ceiling main= 8,500 मीटर |ceiling alt= 27,900 फीट |ceiling more= अधिकतम {{convert|12000|m}} |climb rate main= |climb rate alt= |climb rate more= |loading main= |loading alt= |thrust/weight= |power/mass main= |power/mass alt= |more performance= }} ===उड़ान इतिहास=== ==== पहिली उड़ान आ अउरी सुरुआती उड़ान ==== [[File:Flea Hop HB-SIA - Solar Impulse.jpg|thumb|सोलर इंपल्स 1, पहिली उड़ान, "flea hop" टेस्ट उड़ान में, ड्यूबेनडार्फ में 3 दिसंबर 2009]] 26 जून 2009 के सोलर इंपल्स के पहिली बेर पब्लिक के सोझा देखावल गइल। एगो छोट उड़ान 3 दिसंबर 2009 के टेस्ट कइल गइल<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/sci/tech/8393688.stm|title=Record solar plane's first 'hop'|date=3 December 2009|work=BBC|accessdate=22 जून 2016|first=जेसन|last=पाल्मर}}</ref> जवना के मार्कस शेर्डल रहलें।<ref name=newscientist3Dec09>{{cite web|url=http://www.newscientist.com/article/dn18233-solarpowered-piloted-plane-makes-its-first-flea-hop.html|title=Solar-powered piloted plane makes its first 'flea hop'|author=Tom Simonite|date=3 December 2009|work=Web Edition|publisher=New Scientist|accessdate=22 जून 2016}}</ref> 7 अप्रैल 2010 के, जहाज 87 मिनट के टेस्ट उड़ान भरलस, एहू के पाइलट मार्कस शेरडल रहलें। ई उड़ान में जहाज {{convert|1200|m|ft|0|abbr=on}} के ऊँचाई ले पहुँचल<ref>{{cite news|author=<!--start post navigation--> Previous post Next post|url=http://www.wired.com/autopia/2010/04/solar-airplane-completes-maiden-voyage|title=Solar Airplane Completes Maiden Voyage|work=Wired.com|date=7 अप्रैल 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref> 28 मई 2010 के ई जहाज आपन पहिली अइसन उड़ान भरलस जवना में ई पुरा तरीका से सौर उर्जा से चलल आ साथे साथ बैटरी भी चार्ज कइलस।<ref name=AvWeb31May10>{{cite web|url=http://www.avweb.com/avwebflash/news/SolarImpulseFliesOnPureSunlight_202647-1.html|title=Solar Impulse Flies On Pure Sunlight|accessdate=22 जून 2016|last=Grady|first=Mary|date=मई 2010|archive-date=2010-06-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20100604034523/http://www.avweb.com/avwebflash/news/SolarImpulseFliesOnPureSunlight_202647-1.html|url-status=dead}}</ref> ====पहिली रातभर के उड़ान==== आठ जुलाई 2010 के सोलर इम्पल्स 1 आदमी के साथ आपन पहिली 26 घंटा के उड़ान कइलस जवन पुरा तरीका से सौर उर्जा पर निर्भर रहल।<ref>{{cite news| last=Maron|first=Dina Fine|title=Swiss Team to Launch Solar Night Flight|url=http://www.nytimes.com/cwire/2010/07/06/06climatewire-swiss-team-to-launch-solar-night-flight-9738.html|work =The New York Times|agency=[[ClimateWire]]| date=6 July 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref><ref>{{cite news|title=Solar Impulse completes record-breaking flight| url=http://www.telegraph.co.uk/earth/energy/solarpower/7878526/Solar-Impulse-completes-record-breaking-flight.html| work=[[The Daily Telegraph]]|date=8 July 2010|accessdate=22 जून 2016|location=London}}</ref><ref>{{cite news| last=Paur| first=Jason|title=Solar Airplane to Fly Through the Night (Tonight!)|url=http://www.wired.com/autopia/2010/07/solar-airplane-to-fly-through-the-night-tonight|work=Wired|date=7 July 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref> जहाज के ब्रोशबर्ग उड़ावत रहले आ ई सेन्ट्रल यूरोपीय टाइम के हिसाब से 7 जुलाई के सबेरे 06:51 पर स्विट्जरलैंड के एगो हवाई अड्डा से उड़ान भर के अगिला दिने सबेरे 09:00 बजे लैंडिंग कइलस।<ref>{{cite news|last=van Loon|first=Jeremy|title=Solar-Powered Plane Lands Safely After Overnight Flight|url=http://news.businessweek.com/article.asp?documentKey=1377-a4lM164962iU-6B58GM9T9AIUVKONT5V3EIC6KO|work=[[BusinessWeek]]|date=8 July 2010|accessdate=22 जून 2016|archive-date=13 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20100713014428/http://news.businessweek.com/article.asp?documentKey=1377-a4lM164962iU-6B58GM9T9AIUVKONT5V3EIC6KO|url-status=dead}}</ref> एह उड़ान में ई जहाज अधिकतम {{convert|8700|m|abbr=on}} के ऊँचाई ले पहुँचल।<ref>{{cite news|title=Solar-powered plane lands safely after 26-hour flight|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/world/europe/10550430.stm|publisher=BBC|date=8 July 2010|accessdate=22 जून 2016}}</ref> कौनों सौर उर्जा से चले वाला जहाज खातिर ई ओह समय के सबसे देरी ले चले वाली आ सभसे ढेर ऊँचाई ले पहुँचे वाली आदमी सहित उड़ान रहल।<ref>{{cite news| url=http://www.nytimes.com/2010/07/09/world/europe/09plane.html|accessdate=22 जून 2016|work=The New York Times| author=Alan Cowell|title=Solar-Powered Plane Flies for 26 Hours|date=8 July 2010}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.fai.org/news-of-records/35101-the-fai-ratifies-solar-impulses-world-records|title=The FAI ratifies Solar Impulse's World Records|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2012-01-27|archive-url=https://web.archive.org/web/20120127143011/http://www.fai.org/news-of-records/35101-the-fai-ratifies-solar-impulses-world-records|url-status=dead}}</ref> ====अंतर्राष्ट्रीय आ अंतराराष्ट्रीय उड़ान==== =====बेल्जियम आ फ़्रांस (2011)===== 13 मई 2011 के लोकल समय 21:30 पर जहाज बेल्जियम के ब्रशेल्स में उतरल। स्विट्जरलैंड से ब्रेशेल्स के ई उड़ान 13 घंटा के रहल।<ref>{{cite web|url=http://www.planet-techno-science.com/ciel-et-espace/solar-impulse-premier-vol-international-reussi-pour-lavion-solaire/|title=Solar Impulse: Premier vol international réussi pour l’avion solaire|publisher=Planet Techno Science|date=14 मई 2011|accessdate=22 जून 2016|language=fr|archive-date=2013-11-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104043004/http://www.planet-techno-science.com/ciel-et-espace/solar-impulse-premier-vol-international-reussi-pour-lavion-solaire/|url-status=dead}}</ref> एकर पाइलट ब्रोशबर्ग रहलें। एगो अउरी अंतर्राष्ट्रीय उड़ान के कोशिस फ्रांस में 12 जून 2011 के भइल बाकी जहाज के खाराब मौसम के कारन वापस लवटे के पड़ल।<ref>{{cite news|title=A setback for Solar Impulse: the solar plane favours safety and heads back to Brussels|url=http://www.solarimpulse.com/common/documents/news_affich.php?lang=en&group=news&IdArticle=90|accessdate=22 जून 2016|date=June 2011|archive-date=2011-07-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20110726022858/http://www.solarimpulse.com/common/documents/news_affich.php?lang=en&group=news&IdArticle=90|url-status=dead}}</ref> दुसरा प्रयास में, 14 जून के, ब्रोशबर्ग, एगो 16 घंटा के उड़ान के बाद पेरिस में उतरलें।<ref>{{cite news|title=Solar Impulse Plane: A Rare Treat For Crowds in Paris|url=http://tv.ibtimes.com/solar-impulse-plane-a-rare-treat-for-crowds-in-paris/890.html|accessdate=22 जून 2016|last=Marisa|first=Krystian|date=June 2011|archive-date=2012-07-23|archive-url=https://archive.today/20120723122419/http://tv.ibtimes.com/solar-impulse-plane-a-rare-treat-for-crowds-in-paris/890.html|url-status=dead}}</ref> =====पहिली अंतरार्राष्ट्रीय उड़ान (2012)===== 5 जून 2012 के सोलर इम्पल्स आपन पहिली अंतरमहादीपी उड़ान, 19 घंटा के, पूरा कइलस जब ई स्पेन के मैड्रिड से उड़ के मोरक्को के रबात में उतरल।<ref name=MadridRabat>{{cite web|url=http://www.reuters.com/article/2012/06/05/aviation-solar-idUSL5E8H5A4U20120605|title=Solar plane completes maiden intercontinental trip|publisher=[[Reuters]]|date=5 June 2012|accessdate=22 जून 2016}}</ref> =====अमेरिका (2013)===== [[File:Solar Impulse JFK July 14 2013.jpg|thumb|14 जुलाई 2013 के, न्यूयॉर्क के जॉन एफ केनेडी एअरपोर्ट पर प्रदर्शन खातिर खड़ा सोलर इम्पल्स 1]] 3 मई 2013 के सोलर इम्पल्स 1 आपन अमेरिका पार उड़ान के शुरुआत कइलस आ कैलिफोर्निया से उड़ के छह खंड में आपन ई उड़ान पूरा क के 7 जुलाई के न्यू यॉर्क पहुँचल। ई सागरी खंड (leg) 14 से 22 घंटा के बीच के समय वाला रहलें।<ref name=Mission/><ref>{{cite web|title=Solar plane leaves Calif. on cross-country trip|url=http://hosted.ap.org/dynamic/stories/U/US_SOLAR_PLANE?SITE=FLDAY&SECTION=HOME&TEMPLATE=DEFAULT&utm_source=twitterfeed&utm_medium=twitter|work=Daytona Beach News Journal|accessdate=22 जून 2016}}{{Dead link|date=July 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> दूसरा खंड, जवना में ई जहाज डलास पहुँचल, अपने समय के सौर उर्जा से चले वाला जहाज खातिर नया बिस्व रेकार्ड बनवलस।<ref>{{cite web|title=Solar plane completes 2nd leg of trip in Texas|url=http://bigstory.ap.org/article/solar-plane-completes-2nd-leg-trip-texas|publisher=AP|date=23 मई 2013|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2013-11-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104072425/http://bigstory.ap.org/article/solar-plane-completes-2nd-leg-trip-texas|url-status=dead}}; {{cite web|title=Solar Plane Completes Longest Leg of Cross-Country Flight|url=http://news.yahoo.com/solar-plane-completes-longest-leg-cross-country-flight-143703130.html|publisher=Yahoo News|date=23 मई 2013|accessdate=22 जून 2016}}; {{cite web|title=FAI Record ID #16815 – Straight distance, pre-declared waypoints|url=http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16815|publisher=FAI|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2013-11-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104130238/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16815|url-status=dead}}; {{cite web|title=FAI Record ID #16817 – Free Distance|url=http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16817|publisher=FAI|accessdate=9 July 2013|archive-date=4 November 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104130334/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16817|url-status=dead}}; and {{cite web|title=FAI Record ID #16816 – Distance along a course, pre-declared waypoints|url=http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16816|publisher=FAI|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2013-11-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20131104130155/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=16816|url-status=dead}}</ref> सोलर इम्पल्स के एह अमेरिकी उड़ान के बाद न्यूयॉर्क में प्रदर्शनी खातिर रखल गइल आ एकरा बाद अगस्त 2013 में एके खोल के (डी-असेम्बल क के) स्विट्जरलैंड में एकरे आपने मूल हवाई अड्डा पर ले जाइल गइल आ उहाँ एगो हैंगर में सुरक्षित रख दिहल गइल। ;'''अमेरिकी उड़ान के बिस्तृत रास्ता''' {| class="wikitable" style="font-size: 85%" |- ! खंड (Leg) ! सुरू<ref>सगरी सुरुआत के टाइम [[UTC]] में, सगरी तारीख साल 2013 के।</ref> ! अंत ! सुरुआत के जगह ! अंत के जगह ! दूरी ! उड़ान समय ! औसत गति ! पाइलट |- ! 1 | &nbsp;3 मई 14:12 | &nbsp;4 मई 08:30 | मोफेट फील्ड, कैलिफोर्निया <!-- ([[Moffett Federal Airfield|KNUQ]]) --> | फीनिक्स, एरिजोना <!-- ([[Phoenix Sky Harbor International Airport|KPHX]]) --> | align=right | &nbsp;कि॰मी॰ | align=right | 18 घंटा 18 मिनट | align=right | &nbsp;कि॰मी॰/घ॰ | [[बर्ट्रेंड पिकार्ड]] |- ! 2 | 22 मई 12:47 | 23 मई 07:08 | फीनिक्स, एरिजोना <!-- ([[Phoenix Sky Harbor International Airport|KPHX]]) --> | डलास, टेक्सास <!-- ([[Dallas/Fort Worth International Airport|KDFW]]) --> | align=right | 1541&nbsp;km | align=right | 18 घंटा 21 मिनट | align=right | 84&nbsp;कि॰मी॰/घ॰ | [[आंद्रे ब्रोशबर्ग]] |- ! 3 | &nbsp;3 जून 10:06 | &nbsp;4 जून 07:28 | डलास, टेक्सास <!-- ([[Dallas/Fort Worth International Airport|KDFW]]) --> | सेंट लुईस, मिसौरी <!-- ([[Lambert–St. Louis International Airport|KSTL]]) --> | align=right | 1040&nbsp;कि॰मी॰ | align=right | 21 घंटा 22 मिनट | align=right | 49&nbsp;कि॰मी॰/घ॰ | बर्ट्रेंड पिकार्ड |- ! 4 | 14 जून 11:01 | 15 जून 02:15 | सेंट लुईस, मिसौरी <!-- ([[Lambert–St. Louis International Airport|KSTL]]) --> | सिनसिनाटी, ओहायो <!-- ([[Cincinnati Municipal Lunken Airport|KLUK]]) --> | | align=right | 15 घंटा 14 मिनट | | आंद्रे ब्रोशबर्ग |- ! 5 | 15 जून 15:10 | 16 जून 05:15 | सिनसिनाटी, ओहायो <!-- ([[Cincinnati Municipal Lunken Airport|KLUK]]) --> | वाशिंगटन डी॰सी॰ <!-- ([[Washington Dulles International Airport|KIAD]]) --> | | align=right | 14 घंटा 5 मिनट | | बर्ट्रेंड पिकार्ड |- ! 6 | &nbsp;6 जुल॰ 09:56 | &nbsp;7 जुल॰ 05:15 | वाशिंगटन डी॰सी॰ <!-- ([[Washington Dulles International Airport|KIAD]]) --> | न्यूयॉर्क <!-- ([[John F. Kennedy International Airport|KJFK]]) --> | | align=right | 19 घंटा 19 मिनट | | आंद्रे ब्रोशबर्ग |} ''स्रोत:''<ref name=AcrossAmerica1>{{cite web|title=Across America Event Summary|url=http://info.solarimpulse.com/en/solar-flights/across-america/|publisher=Solar Impulse|accessdate=22 जून 2016|archive-date=2015-03-05|archive-url=https://web.archive.org/web/20150305085713/http://info.solarimpulse.com/en/solar-flights/across-america|url-status=dead}}</ref> ==सोलर इंपल्स 2== ====उड़ान के बिबरन==== {| class="wikitable" style="font-size: 85%" ! खंड ! सुरुआत<ref group="नोट">All start times are given as [[UTC]]. All start dates for legs 1 to 8 are 2015; start dates for legs 8 to 15 are 2016.</ref> ! सुरू के जगह ! अंत के जगह ! उड़ान समय ! {{tooltip|दूरी|कुल वास्तविक उड़ान दूरी}} ! औसत गति ! अधिकतम ऊँचाई ! पाइलट |- ! 1 | 9 मार्च 2015 03:12 | {{flagicon|UAE}} [[अबू धाबी]], [[यूनाइटेड अरब अमीरात|UAE]] <!-- ([[Al Bateen Executive Airport|OMAD]]) --> | {{flagicon|OMA}} [[मस्कट, ओमान]] <!-- ([[Muscat International Airport|OOMS]]) --> | align=right | 13&nbsp;घंटा&nbsp;1&nbsp;मिनट | align=right | {{convert|772|km|nmi|disp=flip|abbr=on|lk=on}} | align=right | {{convert|59.2|km/h|kn|disp=flip|abbr=on|lk=on}} | align=right | {{convert|6383|m|ft|disp=flip|abbr=on|lk=on}} | [[आंद्रे ब्रोशबर्ग|आं॰ ब्रोशबर्ग]]<ref>{{cite web|title=Leg 1: Abu Dhabi to Muscat|url=http://www.solarimpulse.com/leg-1-from-Abu_Dhabi-to-Muscat|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2016-04-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20160419174809/http://www.solarimpulse.com/leg-1-from-Abu_Dhabi-to-Muscat|url-status=dead}}</ref> |- ! 2 | 10 मार्च 02:35 | {{flagicon|OMA}} [[मस्कट, ओमान|मस्कट]], [[ओमान]] <!-- ([[Muscat International Airport|OOMS]]) --> | {{flagicon|IND}} [[अहमदाबाद]], [[भारत]] <!-- ([[Sardar Vallabhbhai Patel International Airport|VAAH]]) --> | align=right | 15&nbsp;घंटा&nbsp;20&nbsp;मिनट | align=right | {{convert|1593|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}<ref name=FAIIndia>Solar Impulse team records the distance as 1,593 km. The FAI website states that the "Straight Distance – pre-declared waypoints" was 1,468 km. [http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=175429 FAI "Record ID #17429"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160113155406/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=175429 |date=2016-01-13 }}, Fédération Aéronautique Internationale, accessed 1 August 2015</ref> | align=right | {{convert|103.9|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|8874|m|ft|disp=flip|abbr=on}} | पिकार्ड<ref>{{cite web|title=Leg 2: Muscat to Ahmedabad|url=http://www.solarimpulse.com/leg-2-from-Muscat-to-Ahmedabad|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2016-04-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20160419174811/http://www.solarimpulse.com/leg-2-from-Muscat-to-Ahmedabad|url-status=dead}}</ref> |- ! 3 | 18 मार्च 01:48 | {{flagicon|IND}} [[अहमदाबाद]], [[भारत]] <!-- ([[Sardar Vallabhbhai Patel International Airport|VAAH]]) --> | {{flagicon|IND}} [[बनारस]], [[भारत]] <!-- ([[Lal Bahadur Shastri Airport|VIBN]]) --> | align=right | 13&nbsp;घंटा&nbsp;15&nbsp;मिनट | align=right | {{convert|1170|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|88.3|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|5182|m|ft|disp=flip|abbr=on}} | ब्रोशबर्ग<ref>{{cite web|title=Leg 3: Ahmedabad to Varanasi|url=http://www.solarimpulse.com/leg-3-from-Ahmedabad-to-Varanasi|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-10-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20171020164250/http://www.solarimpulse.com/leg-3-from-Ahmedabad-to-Varanasi|url-status=dead}}</ref> |- ! 4 | 18 मार्च 23:52 | {{flagicon|IND}} [[बनारस]], [[भारत]] ([[लाल बहादुर शास्त्री हवाईअड्डा|VIBN]]) | {{flagicon|MYA}} [[मांडले]], [[म्याँमार]] <!-- ([[Mandalay International Airport|VYMD]]) --> | align=right | 13&nbsp;घंटा&nbsp;29&nbsp;मिनट | align=right | {{convert|1536|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|113.9|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|8230|m|ft|disp=flip|abbr=on}} | पिकार्ड<ref>{{cite web|title=Leg 4; Varanasi to Mandalay|url=http://www.solarimpulse.com/leg-4-from-Varanasi-to-Mandalay|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-11-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20171106142103/http://www.solarimpulse.com/leg-4-from-Varanasi-to-Mandalay|url-status=dead}}</ref> |- ! 5 | 29 मार्च 21:06 | {{flagicon|MYA}} [[मांडले]], [[म्याँमार]] <!-- ([[Mandalay International Airport|VYMD]]) --> | {{flagicon|CHN}} [[चोंगकिंग]], [[चीन]] <!-- ([[Chongqing Jiangbei International Airport|ZUCK]]) --> | align=right | 20&nbsp;घंटा&nbsp;29&nbsp;मिनट | align=right | {{convert|1636|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|79.9|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|8634|m|ft|disp=flip|abbr=on}} | Piccard<ref>{{cite web|title=Leg 5: Mandalay to Chongqing|url=http://www.solarimpulse.com/leg-5-from-Mandalay-to-Chongqing|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-10-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20171016111504/http://www.solarimpulse.com/leg-5-from-Mandalay-to-Chongqing|url-status=dead}}</ref> |- ! 6 | 20 अप्रैल 22:06 | {{flagicon|CHN}} [[चोंगकिंग]], [[चीन]] <!-- ([[Chongqing Jiangbei International Airport|ZUCK]]) --> | {{flagicon|CHN}} [[नानजिंग]], [[चीन]] <!-- ([[Nanjing Lukou International Airport|ZSNJ]]) --> | align=right | 17&nbsp;घंटा&nbsp;22&nbsp;मिनट | align=right | {{convert|1384|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|79.7|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|4270|m|ft|disp=flip|abbr=on}} | Piccard<ref>{{cite web|title=Leg 6: Chongqing to Nanjing|url=http://www.solarimpulse.com/leg-6-from-Chongqing-to-Nanjing|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-10-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20171016111221/http://www.solarimpulse.com/leg-6-from-Chongqing-to-Nanjing|url-status=dead}}</ref> |- ! 7 | 30 मई 18:39 | {{flagicon|CHN}} [[नानजिंग]], [[चीन]] <!-- ([[Nanjing Lukou International Airport|ZSNJ]]) --> | {{flagicon|JPN}} [[नागोया]], [[जापान]]{{ref|rw1|N1}} <!-- ([[Nagoya Airfield|RJNA]]) --> | align=right | 44&nbsp;घंटा&nbsp;9&nbsp;मिनट | align=right | {{convert|2942|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|66.6|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|8634|m|ft|disp=flip|abbr=on}} |Borschberg<ref name=Leg7>[http://www.solarimpulse.com/leg-7-from-Nanjing-to-Nagoya "Leg 7: Nanjing to Nagoya"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150602192428/http://www.solarimpulse.com/leg-7-from-Nanjing-to-Nagoya |date=2015-06-02 }}, Solar Impulse, accessed 29 July 2015; [http://www.thesundaily.my/news/1438636 "Solar Impulse touches down on unscheduled Japan stop"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171016111407/http://www.solarimpulse.com/leg-7-from-Nanjing-to-Nagoya |date=2017-10-16 }}, ''The Sun Daily'' (Malaysia), 2 June 2015</ref><ref name=FAIJapan>The FAI website states that the "Free distance along course" was 2614.5 km. [http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=17558 FAI "Record ID #17558"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160113155406/http://www.fai.org/fai-record-file/?recordId=17558 |date=2016-01-13 }}, Fédération Aéronautique Internationale, accessed 29 July 2015</ref> |- ! 8 | 28 जून 18:03 | {{flagicon|JPN}} [[नागोया]], [[जापान]] <!-- ([[Nagoya Airfield|RJNA]]) --> | {{flagicon|USA}} [[Kalaeloa, Hawaii]], [[USA]] <!-- ([[Kalaeloa Airport|PHJR]]) --> | align=right | 117&nbsp;घंटा&nbsp;52&nbsp;मिनट | align=right | {{convert|8924|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|75.7|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|8634|m|ft|disp=flip|abbr=on}} |Borschberg<ref name=FAIHawaii/><ref>[http://www.solarimpulse.com/leg-8-from-Nagoya-to-Hawaii "Leg 8: Nagoya to Hawaii"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160623003030/http://www.solarimpulse.com/leg-8-from-Nagoya-to-Hawaii |date=2016-06-23 }}, Solar Impulse, accessed 29 July 2015</ref> |- ! 9 | 21 अप्रैल 2016 16:15 | {{flagicon|USA}} [[Kalaeloa, Hawaii]], [[USA]] <!-- ([[Kalaeloa Airport|PHJR]]) --> | {{flagicon|USA}} [[Mountain View, California|Mountain View, CA]], [[USA]] <!-- ([[Moffett Federal Airfield|KNUQ]]) --> | align=right | 62&nbsp;घंटा&nbsp;29&nbsp;मिनट | align=right | {{convert|4086|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|65.4|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|8634|m|ft|disp=flip|abbr=on}} |Piccard<ref name=bbc20160421/><ref name=leg9>{{cite web |title=Leg 9: Hawaii to Mountain View |url=http://www.solarimpulse.com/leg-9-from-Hawaii-to-Mountain_View_CA |publisher=Solar Impulse |accessdate=21 अप्रैल 2016 |archive-date=2016-04-24 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160424075146/http://www.solarimpulse.com/leg-9-from-Hawaii-to-Mountain_View_CA |url-status=dead }}</ref> |- ! 10 | 2 मई 12:03 | {{flagicon|USA}} [[Mountain View, California|Mountain View, CA]], [[USA]] <!-- ([[Moffett Federal Airfield|KNUQ]]) --> | {{flagicon|USA}} [[Phoenix, Arizona|Phoenix, AZ, USA]] <!-- ([[Phoenix Goodyear Airport|KGYR]]) --> | align=right | 15&nbsp;घंटा&nbsp;52 मिनट | align=right | {{convert|1113|km|nmi|abbr=on|disp=flip}} | align=right | {{convert|70.2|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|6706|m|ft|disp=flip|abbr=on}} |Borschberg<ref name=Leg10>{{cite web|url=http://www.solarimpulse.com/leg-10-from-San_Francisco-to-Phoenix|title=Leg 10: San Francisco to Phoenix|publisher=Solar Impulse|accessdate=2 मई 2016|archive-date=2017-10-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20171023075810/http://www.solarimpulse.com/leg-10-from-San_Francisco-to-Phoenix|url-status=dead}}</ref> |- ! 11 | 12 मई 11:05 | {{flagicon|USA}} [[Phoenix, Arizona|Phoenix, AZ, USA]] <!-- ([[Phoenix Goodyear Airport|KGYR]]) --> | {{flagicon|USA}} [[Tulsa, Oklahoma|Tulsa, OK, USA]] <!-- ([[Tulsa International Airport|KTUL]]) --> | align=right | 18&nbsp;घंटा&nbsp;10 मिनट | align=right | {{convert|1570|km|nmi|abbr=on|disp=flip}} | align=right | {{convert|86.4|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|6706|m|ft|disp=flip|abbr=on}} |Piccard<ref name="leg11">{{cite web|title=Leg 11: Phoenix to Tulsa|url=http://www.solarimpulse.com/leg-11-from-Phoenix-to-Tulsa|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-10-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20171023075604/http://www.solarimpulse.com/leg-11-from-Phoenix-to-Tulsa|url-status=dead}}</ref> |- ! 12 | 21 मई 09:22 | {{flagicon|USA}} [[Tulsa, Oklahoma|Tulsa, OK, USA]] <!-- ([[Tulsa International Airport|KTUL]]) --> | {{flagicon|USA}} [[Dayton, Ohio|Dayton, OH, USA]] <!-- ([[Dayton International Airport|KDAY]]) --> | align=right | 16&nbsp;घंटा&nbsp;34 मिनट | align=right | {{convert|1113|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|67.2|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|6401|m|ft|disp=flip|abbr=on}} |Borschberg<ref>{{cite web|title=Leg 12: Tulsa to Dayton|url=http://www.solarimpulse.com/leg-12-from-Tulsa-to-Dayton|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-10-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20171016111453/http://www.solarimpulse.com/leg-12-from-Tulsa-to-Dayton|url-status=dead}}</ref> |- ! 13 | 25 मई 08:02 | {{flagicon|USA}} [[Dayton, Ohio|Dayton, OH, USA]] <!-- ([[Dayton International Airport|KDAY]]) --> | {{flagicon|USA}} [[Lehigh Valley|Lehigh Valley, PA, USA]] <!-- ([[Lehigh Valley International Airport|KABE]]) --> | align=right | 16&nbsp;घंटा&nbsp;49 मिनट | align=right | {{convert|1044|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|62.2|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|4572|m|ft|disp=flip|abbr=on}} |Piccard<ref>{{cite web|title=Leg 13: Dayton to Lehigh Valley|url=http://www.solarimpulse.com/leg-13-from-Dayton-to-Lehigh_Valley|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-10-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20171016111402/http://www.solarimpulse.com/leg-13-from-Dayton-to-Lehigh_Valley|url-status=dead}}</ref> |- ! 14 | 11 जून 03:18 | {{flagicon|USA}} [[Lehigh Valley|Lehigh Valley, PA, USA]] <!-- ([[Lehigh Valley International Airport|KABE]]) --> | {{flagicon|USA}} [[न्यूयॉर्क]] <!-- ([[John F. Kennedy International Airport|KJFK]]) --> | align=right | 4&nbsp;घंटा&nbsp;41 मिनट | align=right | {{convert|265|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|56.6|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|915|m|ft|disp=flip|abbr=on}} |Borschberg<ref>{{cite web |title=Leg 14: Lehigh Valley to New York |url=http://www.solarimpulse.com/leg-14-from-Lehigh_Valley-to-New_York |publisher=Solar Impulse |access-date=2016-06-23 |archive-date=2017-10-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171018204452/http://www.solarimpulse.com/leg-14-from-Lehigh_Valley-to-New_York |url-status=dead }}</ref> |- ! 15 | 20 जून 06:30 | {{flagicon|USA}} [[न्यूयॉर्क]] <!-- ([[John F. Kennedy International Airport|KJFK]]) --> | {{flagicon|ESP}} [[सेविल]], [[स्पेन]] <!-- ([[Seville Airport|LEZL]]) --> | align=right | 71&nbsp;घंटा&nbsp;8 मिनट | align=right | {{convert|6265|km|nmi|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|88.1|km/h|kn|disp=flip|abbr=on}} | align=right | {{convert|8534|m|ft|disp=flip|abbr=on}} |Piccard<ref>{{cite web|title=Leg 15: New York to Seville|url=http://www.solarimpulse.com/leg-15-from-New_York-to-Seville|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2017-10-18|archive-url=https://web.archive.org/web/20171018193533/http://www.solarimpulse.com/leg-15-from-New_York-to-Seville|url-status=dead}}</ref> |- ! 16 | | {{flagicon|ESP}} [[Seville]], [[Spain]] | {{flagicon|UAE}} [[Abu Dhabi]], [[United Arab Emirates|UAE]] ([[Al Bateen Executive Airport|OMAD]]) | align=right | 120&nbsp;घंटा&nbsp;(planned) | align=right | {{convert|5845|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}&nbsp;(planned) | align=right | <!-- Calculated speed --> | align=right | <!-- Maximum altitude --> |<ref>{{cite web|title=Leg 16: Europe to Abu Dhabi|url=http://www.solarimpulse.com/leg-15-from-Europe-to-Abu_Dhabi|publisher=Solar Impulse|access-date=2016-06-23|archive-date=2016-07-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20160704171654/http://www.solarimpulse.com/leg-15-from-Europe-to-Abu_Dhabi|url-status=dead}}</ref> |} ==नोट== <references group="नोट"/> * {{note|rw1|N1}} — खंड 7 के उड़ान के योजना में 144-घंटा के लगातार उड़ान, चीन के नानजिंग से हवाई ले के ({{convert|9132|km|nmi|disp=flip|abbr=on}}) के, रहल बाकिर खराब मौसम के चलते एकरा के जापान के नगोया में उतरे के पड़ल।<ref name=Leg7/> ==इहो देखल जाय== {{Columns-list|2| * [[इलेक्ट्रिक बिमान]] <!-- * [[List of circumnavigations]] * [[Solar vehicle]] * [[Renewable energy by country]] --> ;अन्य सौर उर्जा से चले वाला * गॉसमर पेंग्विन <small>([[:en:Gossamer Penguin|Gossamer Penguin]])</small> * हेलिओस प्रोटोटाइप <small>([[:en:Helios Prototype|Helios Prototype]])</small> * क्विंटिक्यू जेफिर <small>([[:en:QinetiQ Zephyr|QinetiQ Zephyr]])</small> * सोलर चैलेंजर <small>([[:en:Solar Challenger|Solar Challenger]])</small> * तुरानोर प्लैनेटसोलर <small>([[:en:Tûranor PlanetSolar|Tûranor PlanetSolar]])</small>, पृथिवी के चक्कर लगावे वाला पहिला सौर उर्जा बिमान <!-- ;रिकार्ड * [[Flight endurance record]] * [[List of firsts in aviation]] --> }} ==संदर्भ== {{Reflist|35em}} ==बाहरी कड़ी== {{Commons category}} * [http://www.solarimpulse.com Official website] and [http://www.youtube.com/watch?v=o_9oDFMiIhw&feature=share&list=UUCSjLVJs5wD_BKaQqzXwyhg YouTube channel] * [http://www.ted.com/talks/बर्ट्रेंड_पिकार्ड_s_solar_powered_adventure.html "बर्ट्रेंड पिकार्ड's solar-powered adventure"]{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} – lecture at [[TED (conference)|TED]] (17 min). July 2009 * [http://www.cbsnews.com/video/watch/?id=50136262n "Solar-powered plane aims to fly around the world"]. ''[[60 Minutes]]''. [[CBS News]]. December 2012 * [http://www.howitworksdaily.com/news/how-does-the-solar-impulse-plane-work/ "How does Solar Impulse work?"] [[How It Works Magazine|''How It Works'']]. 13 मई 2011 * [http://news.bbc.co.uk/1/hi/technology/8394881.stm "Record-attempting solar powered plane's first 'hop']". [[BBC]]. 4 December 2009 * [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science_and_environment/10534960.stm "Solar Impulse plane starts 24-hour test flight"] . BBC. 7 July 2010 {{टेक-आधार}} [[श्रेणी:बिमान]] [[श्रेणी:स्विट्जरलैंड में बनल बिमान]] [[श्रेणी:सौर उर्जा बिमान]] [[श्रेणी:प्रयोग बिमान]] fznvl63cbgs186bydkvigf28wev8oun मीडियाविकि:Gadget-ShortUrlPlus.js 8 47238 798828 798791 2026-06-18T02:16:22Z Krinkle 1589 798828 javascript text/javascript 'use strict'; // <nowiki> /** * Share a shortened URL. * * Based on "ShortURL" gadget per https://phabricator.wikimedia.org/T40863 * * Authors: [[User:Siddhartha Ghai]], [[User:स]], [[User:Krinkle]] * * @source https://hi.wikipedia.org/wiki/MediaWiki:Gadget-ShortUrlShare.js Revision 2026-05-15 (Modified: Add FB+Twitter) */ // only if user is in the view tab if ( mw.config.get('wgNamespaceNumber') === 0 && mw.config.get('wgAction') === 'view' && location.href.match('diff=') === null ) { $(shortUrlPlus); } function expandUrl(url) { return (new URL(url, location.href)).toString(); } function shortUrlPlus() { var newLink = document.querySelector('#t-urlshortener a'); if (!newLink) { return; } // Create HTML elements var $shortLink = $('<a>') .attr('href', newLink.href) .text(newLink.textContent) .on('click', function () { if (mw.config.get('skin') === 'vector-2022') { var dropdown = newLink.closest('.vector-dropdown'); var toggle = dropdown && dropdown.querySelector('input.vector-dropdown-checkbox'); var pinButton = dropdown && dropdown.querySelector('button.vector-pinnable-header-pin-button'); if (toggle && !toggle.checked && pinButton) { pinButton.click(); } } newLink.click(); return false; }); var $fbShare = $( '<a>' ) .attr( { class: 'gadget-shorturlplus-link gadget-shorturlplus-link-facebook', href: 'https://www.facebook.com/sharer.php?' + $.param({ u: expandUrl(mw.config.get('wgServer') + mw.util.getUrl()), t: mw.config.get('wgPageName').replace(/ /g, '') }), target: '_blank' } ); var $container = $('<span>') .addClass('gadget-shorturl-container') .append( $('<span>') .addClass('gadget-shorturl-container-tooltip') .append($shortLink, '\u00A0 साझा करीं: \u00A0', $fbShare) ); // Add to document $('#firstHeading').append($container); } // </nowiki> 2fnr99tpyn3fksx40040go5bqzuqud9 798829 798828 2026-06-18T02:17:39Z Krinkle 1589 798829 javascript text/javascript 'use strict'; // <nowiki> /** * Share a shortened URL. * * Based on "ShortURL" gadget per https://phabricator.wikimedia.org/T40863 * * Authors: [[User:Siddhartha Ghai]], [[User:स]], [[User:Krinkle]] * * @source https://hi.wikipedia.org/wiki/MediaWiki:Gadget-ShortUrlShare.js Revision 2026-05-15 (Modified: Add FB+Twitter) */ // only if user is in the view tab if ( mw.config.get('wgNamespaceNumber') === 0 && mw.config.get('wgAction') === 'view' && location.href.match('diff=') === null ) { $(shortUrlPlus); } function expandUrl(url) { return (new URL(url, location.href)).toString(); } function shortUrlPlus() { var newLink = document.querySelector('#t-urlshortener a'); if (!newLink) { return; } // Create HTML elements var $shortLink = $('<a>') .attr('href', newLink.href) .text(newLink.textContent) .on('click', function () { if (mw.config.get('skin') === 'vector-2022') { var dropdown = newLink.closest('.vector-dropdown'); var toggle = dropdown && dropdown.querySelector('input.vector-dropdown-checkbox'); var pinButton = dropdown && dropdown.querySelector('button.vector-pinnable-header-pin-button'); if (toggle && !toggle.checked && pinButton) { pinButton.click(); } } newLink.click(); return false; }); var $fbShare = $( '<a>' ) .attr( { class: 'gadget-shorturlplus-link gadget-shorturlplus-link-facebook', href: 'https://www.facebook.com/sharer.php?' + $.param({ u: expandUrl(mw.util.getUrl()), t: mw.config.get('wgPageName').replace(/ /g, '') }), target: '_blank' } ); var $container = $('<span>') .addClass('gadget-shorturl-container') .append( $('<span>') .addClass('gadget-shorturl-container-tooltip') .append($shortLink, '\u00A0 साझा करीं: \u00A0', $fbShare) ); // Add to document $('#firstHeading').append($container); } // </nowiki> 4s4awfto1as1gjgofwqjkwogafz43dg मीडियाविकि:Gadget-ShortUrlPlus.css 8 47239 798827 797710 2026-06-18T02:14:21Z Krinkle 1589 798827 css text/css /** * @source https://hi.wikipedia.org/wiki/MediaWiki:Gadget-ShortUrlShare.css Revision 2026-06-15 (Modified: Add ShortUrlPlus) */ .title-shortlink-container, #t-shorturl { display: none; } .gadget-shorturl-container { display: inline-block; font-size: small; line-height: 1.4; /* reset to Vector default, override h1:lang(xx) override from Cite extension */ padding: 0 25px 0 5px; width: 16px; height: 16px; background-image: url(); background-repeat: no-repeat; background-position: 5px center; /* match padding-left */ vertical-align: middle; opacity: 0.5; } .gadget-shorturl-container-tooltip { display: none; } .gadget-shorturl-container:hover { opacity: 1.0; } .gadget-shorturl-container:hover .gadget-shorturl-container-tooltip { display: block; position: absolute; margin-top: 14px; margin-left: 4px; border: solid white 1px; border-radius: 3px; border-color: #a9a9a9; padding: 3px; background-color: #ffffff; z-index: 10000; box-shadow: 2px 2px 2px #d3d3d3; } /* ShortUrlPlus */ .gadget-shorturlplus-link { vertical-align: baseline; background-repeat: no-repeat; background-size: 18px; padding: 2px; padding-left: 18px; } .gadget-shorturlplus-link-facebook { background-image: url('https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4f/Facebook_circle_pictogram.svg/40px-Facebook_circle_pictogram.svg.png'); } l5wpyiku0iexvwowruv4czn2jxv54ct हेलसिंकी 0 88517 798826 781835 2026-06-17T21:42:48Z InternetArchiveBot 25596 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 798826 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement |name =Helsinki |settlement_type = Capital |official_name = City of Helsinki |image_skyline = Helsinki montage 2015.jpg |image_caption = Clockwise from top: View of central Helsinki along the Mannerheimintie street, Helsinki Cathedral, Sanoma building and Kiasma, Helsinki city centre at night viewed from Hotel Torni, beaches at Aurinkolahti, Parliament House and Suomenlinna. |nickname = ''Stadi'' and ''Hesa'' |image_flag = Flag of Helsinki.svg |image_shield = Helsinki.vaakuna.svg |image_map = Helsinki uusimaa.png |mapsize = 250px |map_caption = Location in the region of Uusimaa |motto = |pushpin_map = Finland |pushpin_map_size = 250 |pushpin_map_caption = Location in Finland |coordinates_display = inline, title |coordinates_region = FI |subdivision_type = Country |subdivision_type1 = [[Regions of Finland|Region]] |subdivision_type2 = |subdivision_name = {{flag|Finland}} |subdivision_name1 = [[File:Uusimaa.vaakuna.svg|border|22px]] [[Uusimaa]] |subdivision_name2 = |leader_title = [[List of mayors of Helsinki|Mayor]] |leader_name = [[Juhana Vartiainen]] |leader_party = |established_title = Founded |established_date = जून 12, 1550 |area_city_km2 = |area_magnitude = |area_total_km2 = 715.48 |population_as_of = 2022 |population_total = 658,864 (1st) |area_metro_km2 = 3,697.52 |area_macrometro_km2 = |population_footnotes = <ref>{{cite web |url=https://statfin.stat.fi/PxWeb/pxweb/fi/StatFin/StatFin__vamuu/statfin_vamuu_pxt_11lj.px/ |title=Väestörakenteen ennakkotiedot alueittain, 2022M01*-2022M06* |publisher=Tilastokeskus |date= |accessdate=जनवरी 24, 2023 |language=fi |archive-date=2023-02-25 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230225170033/https://statfin.stat.fi/PxWeb/pxweb/fi/StatFin/StatFin__vamuu/statfin_vamuu_pxt_11lj.px/ |url-status=dead }}</ref> |population_urban = 1,268,296 |population_rank = [[List of largest cities in Finland|1st]] |population_metro = 1,536,810 |population_macrometro = |population_density_km2 = 3,082.4 |population_density_metro_km2 = 415.6 |population_demonym_title = |population_demonym = |timezone = |utc_offset = +02:00 |timezone_DST = |utc_offset_DST = +03:00 |coordinates_type = type:city |latd = 60 |latm = 10 |lats = 15 |latNS = N |longd = 24 |longm = 56 |longs = 15 |longEW = E |elevation_m = 17 |elevation_ft = |area_code = |postal_code_type = |postal_code = |blank_name = |blank_info = |website = [http://www.hel.fi/en Hel.fi] |maxtemp = |mintemp = |rainfall = |footnotes = }} '''हेलसिंकी''' ({{Lang|en|Helsinki}}) [[फिनलैंड]] के राजधानी। {{Clear}} ==संदर्भ== {{Reflist}} [[श्रेणी:शहर]] [[श्रेणी:फिनलैंड]] {{भूगोल-आधार}} sgnilthonmwzcvggu7ndy69h450y2pc हिंदू धर्मसुधार आंदोलन 0 96500 798825 774505 2026-06-17T21:33:21Z InternetArchiveBot 25596 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 798825 wikitext text/x-wiki '''हिंदू धर्मसुधार आंदोलन''' भारत में [[हिंदू धर्म]] माने वाला लोगन के बीचा में अपना धरम के मान्यता, बिस्वास आ सामाजिक पहलू सभ पर समालोचना के नजरिया से देखे आ समाज आ धार्मिक रीति-रेवाज सभ में ओह जमाना में मौजूद कुरीत सभ के खिलाफ आंदोलन रहल। ई आंदोलन 19वीं आ 20वीं सदी में<ref>{{cite web |first1=रबि |last=प्रकाश |title=Hindu Reform Movement – Religion and society |url=https://ebooks.inflibnet.ac.in/socp12/chapter/hindu-reform-movement/ |website=ebooks.inflibnet.ac.in |access-date=12 अक्टूबर 2024 |archive-date=2024-12-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241204192339/https://ebooks.inflibnet.ac.in/socp12/chapter/hindu-reform-movement/ |url-status=dead }}</ref> चलल आ कुछ नजरिया से अभिन ले चल रहल बाटे। एकर अगुवा [[बंगाल रिनासाँ]] (बंगाल पुनर्जागरण) के नेता लोगन के, खास क के [[राजा राममोहन राय]] के मानल जाला। बाद में एह में अउरी कई लोग योगदान कइल; जइसे की [[दयानंद सरस्वती]] के चलावल [[आर्य समाज आंदोलन]]। ओह दौर में, जब पच्छिमी बिचार, बिद्या आ सामाजिक बेवस्था से हिंदू समाज के साम्हना भइल, ऊँच जाति के लोगन के आपन समाज के कई पहलू पर दोबारा समालोचना के जरूरत आ सुधार के जरूरत महसूस भइल जेकर परिणाम ई धर्म-सुधार आंदोलन रहल। {{clear}} == संदर्भ == {{Reflist|33em}} [[श्रेणी:हिंदू धर्म]] {{Hinduism-stub}} lwthvsk3cajb5scn8igfkpzf55yv20m विकिपीडिया:आँकड़ा सभ/२०२६/जून 4 100967 798819 798767 2026-06-17T19:21:33Z NeechalBOT 7874 statistics 798819 wikitext text/x-wiki <!--- stats starts--->{{प्रयोगकर्ता:Neechalkaran/statnotice}}{| class="wikitable sortable" style="width:90%" |- ! Date(Time) ! Pages ! Articles ! Edits ! Users ! Files ! Activeusers {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =५-६-२०२६ |Pages = 81762 |dPages = 21 |Articles = 9065 |dArticles = 6 |Edits = 793428 |dEdits = 62 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40031 |dUsers = 9 |Ausers = 55 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =६-६-२०२६ |Pages = 81791 |dPages = 29 |Articles = 9073 |dArticles = 8 |Edits = 793679 |dEdits = 251 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40034 |dUsers = 3 |Ausers = 55 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =८-६-२०२६ |Pages = 81811 |dPages = 20 |Articles = 9078 |dArticles = 5 |Edits = 793919 |dEdits = 240 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40046 |dUsers = 12 |Ausers = 55 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =९-६-२०२६ |Pages = 81828 |dPages = 17 |Articles = 9081 |dArticles = 3 |Edits = 794562 |dEdits = 643 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40050 |dUsers = 4 |Ausers = 55 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१०-६-२०२६ |Pages = 81832 |dPages = 4 |Articles = 9081 |dArticles = 0 |Edits = 794619 |dEdits = 57 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40051 |dUsers = 1 |Ausers = 57 |dAusers = 2 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =११-६-२०२६ |Pages = 81836 |dPages = 4 |Articles = 9082 |dArticles = 1 |Edits = 794635 |dEdits = 16 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40055 |dUsers = 4 |Ausers = 57 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१२-६-२०२६ |Pages = 81836 |dPages = 0 |Articles = 9082 |dArticles = 0 |Edits = 794666 |dEdits = 31 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40062 |dUsers = 7 |Ausers = 57 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१३-६-२०२६ |Pages = 81839 |dPages = 3 |Articles = 9083 |dArticles = 1 |Edits = 794686 |dEdits = 20 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40067 |dUsers = 5 |Ausers = 57 |dAusers = 0 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१६-६-२०२६ |Pages = 81867 |dPages = 28 |Articles = 9092 |dArticles = 9 |Edits = 795669 |dEdits = 983 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40082 |dUsers = 15 |Ausers = 52 |dAusers = -5 }} {{User:Neechalkaran/template/daily |Date =१७-६-२०२६ |Pages = 81872 |dPages = 5 |Articles = 9095 |dArticles = 3 |Edits = 795728 |dEdits = 59 |Files = 54 |dFiles = 0 |Users = 40087 |dUsers = 5 |Ausers = 52 |dAusers = 0 }} <!---Place new stats here---> |} <!--- stats ends---> sa5dy50ob8gdsd7fzmxiawh5nvobien सुभद्रा कुमारी चौहान 0 101040 798821 797785 2026-06-17T20:15:45Z InternetArchiveBot 25596 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 798821 wikitext text/x-wiki {{Infobox writer <!-- for more information see [[:Template:Infobox writer/doc]] --> | name = सुभद्रा कुमारी चौहान | image = Subhadra Kumari Chauhan 1976 stamp of India.jpg | imagesize = | alt = Subhadra Kumari Chauhan | caption = चौहान पर जारी डाक टिकट | pseudonym = | birth_name = | birth_date = {{Birth date|1904|08|16|df=yes}} | birth_place = [[इलाहाबाद]], [[आगरा अवध संजुक्त प्रांत]], [[ब्रिटिश राज|ब्रिटिश भारत]]<br>(आज के [[इलाहाबाद]], [[उत्तर प्रदेश]], भारत) | death_date = {{Death date and age|1948|02|15|1904|08|16|df=yes}}<ref name="tiwari199p137">{{cite web|title=Biography of Subhadra Kumari Chauhan|url=https://allpoetry.com/Subhadra-Kumari-Chauhan|publisher=All poetry|access-date=27 June 2017}}</ref> | death_place = [[सिवनी]], [[सेंट्रल प्रोविंसेस एंड बरार]], [[भारत अधिराज्य]]<br>(आज के [[सिवनी जिला]], [[मध्य प्रदेश]], भारत) | occupation = [[कवि|कवयित्री]] | nationality = [[भारत के लोग|भारतीय]] | language = [[हिंदी भाषा|हिंदी]] | citizenship = | education = | alma_mater = | period = 1904–1948 | genre = कबिता | subject = [[हिंदी साहित्य]] | movement = | notableworks = | spouse = ठाकुर लक्ष्मण सिंह चौहान | partner = | children = 5 | relatives = | influences = | influenced = | awards = | signature = | website = | portaldisp = }} '''सुभद्रा कुमारी चौहान''' (16 अगस्त 1904<ref>Rai, Alok (4 October 2008) [http://www.oxforddnb.com/templates/article.jsp?articleid=97283 Chauhan (née Singh), Subhadra Kumarilocked (1904-1948)]. ''Oxford Dictionary of National Biography''. {{doi|10.1093/ref:odnb/97283}}</ref><ref>[http://www.bharatdarshan.co.nz/author-profile/47/subhadrakumari-chauhan.html सुभद्रा कुमारी]. bharatdarshan.co.nz</ref> — 15 फरवरी 1948) हिंदी भाषा के भारतीय कवयित्री रहली। इनके प्रसिद्ध कविता ''[[झाँसी की रानी (कबिता)|झाँसी की रानी]]'' खातिर जानल जाला जेह में ई [[झाँसी के रानी|झाँसी के रानी लक्ष्मीबाई]] के बीरता के बखान लिखले बाड़ी।<ref name="Rathi 2017">{{cite news |last1=Rathi |first1=Nandini |title=On Jallianwala Bagh anniversary, this poem by Subhadra Kumari Chauhan is a must read |url=https://indianexpress.com/article/india/on-jallianwala-bagh-anniversary-this-poem-by-subhadra-kumari-chauhan-is-a-must-read-4611814/ |access-date=11 July 2021 |work=The Indian Express |date=13 April 2017}}</ref><ref>{{cite book|last1=Rajaswi|first1=M.I.|title=Rashtrabhakt Kavyitri Subhadra Kumari Chauhan (Hindi)|date=2016|publisher=Prabhat Prakashan|location=New Delhi|isbn=978-9384344375|edition=1}}</ref> कबिता के अलावा चौहान कहानी बिधा में रचना कइली। अपना रचना काल में ई करीबन 88 गो कबिता आ 46 ठे कहानी लिखली; कबिता सभ ''मुकुल'' आ ''त्रिधारा'' नाँव के संग्रह में, आ कहानी ''बिखरे मोती'', ''उन्मादिनी'', आ ''सीधे-सादे चित्र'' नाँव के संग्रह के रूप में बाड़ें। [[इलाहाबाद]] में जनमल चौहान के पढ़ाई ओहिजे क्रास्थवेट गर्ल्स स्कूल में भइल। 16 बरिस के उमिर में बियाह के बाद [[जबलपुर]] में रहे लगली; अपना पति के संघे [[महात्मा गाँधी|गांधी जी]] के [[असहयोग आंदोलन]] से जुड़ली आ स्वतंत्रता सेनानी के भूमिका में दू बेर जेल गइली। आगे चल के, भारत अधिराज्य (डोमिनियन ऑफ़ इंडिया) में मध्य प्रांत के बिधान सभा सदस्य बनली। 1948 में एगो कार दुर्घटना में इनकर निधन भइल। == जिनगी == सुभद्रा कुमारी चौहान के पैदाइश [[उत्तर प्रदेश]] के [[इलाहाबाद]] (अब प्रयागराज) के निहालपुर गाँव में एगो [[राजपूत]] परिवार में भइल रहे।<ref>{{Cite web |title=सुभद्रा कुमारी चौहान: कौन हैं भारत की पहली महिला सत्याग्रही, जिनके लिए गूगल ने समर्पित किया डूडल |url=https://www.amarujala.com/education/who-is-subhadra-kumari-chauhan-why-google-released-a-doodle-to-honour-her-life |access-date=2023-12-16 |website=Amar Ujala |language=hi}}</ref> उनकर शुरुआती पढ़ाई क्रॉस्थवेट गर्ल्स स्कूल (इलाहाबाद) में भइल, जहाँ ऊ प्रसिद्ध कवयित्री [[महादेवी वर्मा]] से सीनियर आ उनकर घनिष्ठ सखी रहली। सुभद्रा कुमारी चौहान 1919 में मिडिल स्कूल के परीक्षा पास कइली। ओही साल, जब उनकर उमिर करीबन सोरह बरिस रहे, उनकर बियाह ठाकुर लक्ष्मण सिंह चौहान से भइल, जे मध्य प्रांत (अब मध्य प्रदेश) के खंडवा के निवासी रहलें। बियाह के बाद ऊ [[जबलपुर]], मध्य प्रांत में जा के बस गइली। सुभद्रा आ लक्ष्मण सिंह के पाँच गो संतान भइल।<ref>{{cite book|last1=Chauhan|first1=Subhadra Kumari|title=Subhadrakumari Chauhan Ki Sampoorna Kahaniyan|date=1 January 2012|publisher=Rajpal & Sons|location=New Delhi|edition=Hindi}}</ref> साल 1921 में सुभद्रा कुमारी चौहान आ उनका पति, दुनों परानी, [[महात्मा गांधी]] के [[असहयोग आंदोलन]] में शामिल भ गइल लोग। एह आंदोलन में झंडा सत्याग्रह के आयोजन भइल, एह में [[नागपुर]] (कुछ जगह ई जबलोपुर मिले ला) में गिरफ्तारी देवे वाली ऊ पहिली महिला सत्याग्रही मानल जाली। [[ब्रिटिश राज|ब्रिटिश शासन]] के बिरोध में चलल आंदोलनन में सक्रिय भागीदारी के कारण उनका के 1923 आ 1942 में दू बेर जेलो जाये के पड़ल।<ref>{{cite web|title=Biography of Subhadra Kumari Chauhan|url=https://www.bharatdarshan.co.nz/author-profile/47/author47.html|website=www.bharatdarshan.co.nz|publisher=Bharat Darshan|access-date=27 June 2017}}{{Dead link|date=June 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> सुभद्रा कुमारी चौहान तत्कालीन मध्य प्रांत के बिधान सभा के सदस्यो रहली।<ref>{{cite news |last1=Wangchuk |first1=Rinchen Norbu |title=Ghoongat, Untouchability, Dowry: This Forgotten 'Jhansi Ki Rani' Fought Them All |url=https://www.thebetterindia.com/219787/india-freedom-struggle-rani-of-jhansi-subhadra-kumari-chauhan-premchand-nor41/ |work=The Better India |date=13 March 2020 |language=en}}</ref> 1948 में कार से [[नागपुर]] से [[जबलपुर]] लौटत समय, मध्य प्रदेश के [[सिवनी]] के नगीचे एगो सड़क दुर्घटना में उनकर निधन हो गइल। ओह समय ऊ बिधान सभा के अधिवेशन में भाग लेवे खातिर नागपुर गइल रहली, जे ओह समय मध्य प्रांत के राजधानी रहे, आ ओहिजे से लवटत रहली।<ref>{{cite news |title=आज का इतिहास: आज है सुभद्रा कुमारी चौहान की पुण्यतिथि |url=https://zeenews.india.com/hindi/zee-hindustan/video/aaj-ka-itihas-death-anniversary-of-subhadra-kumari-chauhan/499045 |work=Zee Hindustan |date=15 February 2019 |language=hi}}</ref> == लेखन == सुभद्रा कुमारी चौहान हिंदी कबिता के बिधा में कईयन ठे लोकप्रिय रचना लिखली। उनुकर पहिली कबिता ''नीम'' मात्र नौ बरिस के उमिर में इलाहाबाद से छपे वाली पत्रिका 'मर्यादा' में छपल। उनकर सबसे प्रसिद्ध कबितई वाली रचना ''[[झाँसी की रानी (कबिता)|झाँसी की रानी]]'' हवे, जे [[झाँसी के रानी|रानी लक्ष्मीबाई]] के जिनगी आ 1857 के स्वतंत्रता संग्राम में उनके बीरतापूर्ण भूमिका के बहुते भावपूर्ण ढंग से चित्रित करे ले।<ref>{{cite news |last1=STP Team |title=Khoob Ladi … The Poem That Captures The Bravery Of Jhansi Ki Rani |url=https://www.shethepeople.tv/sepia-stories/khoob-ladi-the-poem-that-captures-the-bravery-of-jhansi-ki-rani/ |access-date=11 July 2021 |work=SheThePeople.TV |date=5 September 2019}}</ref> ई कबिता हिंदी साहित्य के सबसे अधिक पढ़ल, सुनल आ गावल जाए वाली कबिता सभ में गिनल जाले। झाँसी के रानी के साहस, देशभक्ति आ संघर्ष के जीवंत चित्रण के कारण ई कबिता भारत के इस्कूलनो में ब्यापक रूप से पढ़ावल जाले।<ref name="Rathi 2017" /><ref>{{cite web|title=Poems of Bundelkhand|url=http://www.bundelkhand.in/POEM/khoob-ladi-mardani-woh-to-jhansi-wali-rani-thi|website=www.bundelkhand.in|publisher=Bundelkhand.In|access-date=27 June 2017|archive-date=20 April 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240420141504/https://bundelkhand.in/POEM/khoob-ladi-mardani-woh-to-jhansi-wali-rani-thi|url-status=dead}}</ref> कविता के हर पद (अंतरा) के अंत में आवे वाला प्रसिद्ध दोहा-जइसन पंक्ति एह प्रकार बा— {{Quote|बुंदेले हरबोलों के मुँह हमने सुनी कहानी थी,<br> खूब लड़ी मर्दानी वह तो झाँसी वाली रानी थी॥<ref>{{cite web|last1=Chauhan|first1=Subhadra Kumari|title=Jhansi ki rani|url=https://www.poemhunter.com/poem/hindi-poem-khub-ladi-mardani-woh-to-jhansi-wali-rani-thi/|website=www.poemhunter.com|publisher=Poem hunter|access-date=27 June 2017}}</ref>}} {{quote box | border=2px | align=center | bgcolor = Cornsilk | title=झाँसी की रानी | halign=center | width = 33% | quote=<poem> सिंहासन हिल उठे राजवंशों ने भृकुटी तानी थी, बूढ़े भारत में भी आई फिर से नयी जवानी थी, गुमी हुई आज़ादी की कीमत सबने पहचानी थी, दूर फिरंगी को करने की सबने मन में ठानी थी। चमक उठी सन सत्तावन में, वह तलवार पुरानी थी, बुंदेले हरबोलों के मुँह हमने सुनी कहानी थी, खूब लड़ी मर्दानी वह तो झाँसी वाली रानी थी॥ </poem> |salign=right |author= ''झांसी की रानी'' के सुरुआती लाइन }} सुभद्रा कुमारी चौहान [[हिंदी भाषा|हिंदी]] के [[खड़ी बोली]] रूप में लेखन कइली। उनकर भाषा सरल, सहज आ स्पष्ट रहे, जवना के कारण उनकर रचना आम पाठकन के बीच बहुत लोकप्रिय भइल। वीर रस से भरल कविता सभ के अलावा ऊ लरिकनो खातिर कबिता लिखली। एकरे साथे, ऊ मध्यम वर्ग के जीवन पर आधारित कई गो लघुकथा (कहानी) के भी रचना कइली। उनका कहानी सभ में मिडिल क्लास समाज, परिवार आ दैनिक जीवन से जुड़ल विषय सभ के सरल आ प्रभावशाली ढंग से प्रस्तुत कइल गइल बा।<ref>{{cite news |last1=अग्रवाल |first1=दीपाली |title=हिंदी की वह कवयित्री जो असहयोग आंदोलन में भाग लेने वाली पहली महिला भी थीं |url=https://www.amarujala.com/kavya/hindi-poetess-subhadra-kumari-chauhan-life-poetry |access-date=15 अगस्त 2021 |work=[[अमर उजाला]]|language=hi}}</ref> {{quote box | border=2px | align=right | bgcolor = #F0F8FF | title= मेरी टेक | halign=center | width = 33% | quote=<poem> निर्धन हों धनवान, परिश्रम उनका धन हो। निर्बल हों बलवान, सत्यमय उनका मन हो। हों स्वाधीन गुलाम, हृदय मेंअपनापन हो। इसी आन पर कर्मवीर तेरा जीवन हो॥</poem> |salign=right |author= ''मेरी टेक'' के कुछ लाइन<ref name="राजभाषा" /> }} चौहान के आदर्श ऊँच दर्जा के रहल। उनुका मन में समाज के हर दर्जा खाती परेम रहल आ सभके उन्नति उनके आदर्श रहल। आपन एह भाव के ऊ अपना कबिता ''"मेरी टेक"'' में बहुत सहज भाषा में लिखले बाड़ी। चौहान समाज के एकता के पक्षधर रहली। उनुके मानल ई रहल कि देस के आजादी खाति सभ धर्म के लोगन के एक संघे आइल जरूरी बाटे: {{Quote|<poem> मेरा मंदिर, मेरी मस्जिद, काबा-काशी यह मेरी। पूजा-पाठ, ध्यान जप-तप है घट -घट वासी यह मेरी॥ कृष्णचंद्र की क्रीडाओं को, अपने आंगन में देखो। कौशल्या की मातृगोद को, अपने ही मन में लेखो॥ प्रभु ईसा की क्षमाशीलता, नबी मुहम्मद का विश्वास। जीव दया जिन पर गौतम की, आओ देखो इनके पास॥</poem> |author=''बालिका का परिचय'' से<ref name="राजभाषा" /> }} औरतन के भूमिका, खास क के, गांधी के असहयोग आंदोलन के दौरान आ देस की आजादी खातिर, उनुका नजर में बहुत महत्वपूर्ण रहल। औरतन के प्रबोधन में उनुकर लिखल ओज से भरल लाइन बाड़ी: {{Quote|<poem> सबल पुरुष यदि भीरु बनें, तो हमको दे वरदान सखी। अबलाएँ उठ पड़ें देश में, करें युद्ध घमासान सखी। पंद्रह कोटि असहयोगिनियाँ, दहला दें ब्रह्मांड सखी। भारत-लक्ष्मी लौटाने को, रच दें लंका कांड सखी॥<ref name="राजभाषा">[https://narakas.rajbhasha.gov.in/pdf/083/0830039.pdf माह के साहित्यकार - सुभद्रा कुमारी चौहान], राजभाषा दर्पण (मासिक बुलेटिन), नगर राजभाषा कार्यान्वयन समिति, फ़तेहपुर</ref> </poem>}} {{quote box | border=2px | align=right | bgcolor = #F0F8FF | title= | halign=center | width = 33% | quote=<poem> मैं बचपन को बुला रही थी, बोल उठी बिटिया मेरी। नंदन वन सी फूल उठी, वह छोटी सी कुटिया मेरी 'माँ ओ' कहकर बुला रही थी, मिट्टी खाकर आई थी। कुछ मुँह में कुछ लिए हाथ में, मुझे खिलाने लाई थी।</poem> |salign=right |author=''मेरा नया बचपन'' कबिता से |source=<ref name= "hindisamay" />}} ओज आ आदर्श से भरल कबिता के अलावा ऊ लरिकन खाती कबिता सभ के रचना कइली जे बाल-मनोबिज्ञान के पकड़ रखे लीं। {{Quote|text= <poem>यह कदंब का पेड़ अगर माँ होता यमुना तीरे। मैं भी उस पर बैठ कन्हैया बनता धीरे-धीरे॥</poem> |author=''"यह कदंब का पेड़"'' के सुरुआती लाइन<ref name="राजभाषा" /> }} अपना खुद के बिटिया के छोटपन के बड़ा मनोरम बरनन करत ''मेरा नया बचपन'' कबिता में लिखली। एह कबिता में माटी खा के आइल छोट बिटिया के मनोभाव आ महतारी के आपना बिटिया के तुतलात बोली पर निहाल हो जाए के बहुत सुघर आ मार्मिक बर्णन भइल बाटे।<ref name= "hindisamay">''"[https://www.hindisamay.com/content/10413/1/%E0%A4%B8%E0%A5%81%E0%A4%AD%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE-%E0%A4%95%E0%A5%81%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A5%80-%E0%A4%9A%E0%A5%8C%E0%A4%B9%E0%A4%BE%E0%A4%A8-%E0%A4%95%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%A4%E0%A4%BE%E0%A4%8F%E0%A4%81-%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%B0%E0%A4%BE-%E0%A4%A8%E0%A4%AF%E0%A4%BE-%E0%A4%AC%E0%A4%9A%E0%A4%AA%E0%A4%A8.cspx मेरा नया बचपन]"'', हिंदी समय, महात्मा गांधी अंतरराष्ट्रीय हिंदी विश्वविद्यालय के अभिक्रम, से</ref> == लोगन के कहनाम == आजादी के आंदोलन के दौरान सुभद्रा कुमारी चौहान के गरिफ्तारी पर प्रसिद्ध कवी [[मैथिली शरण गुप्त]] लिखलें: {{Quote frame |quote= "सत्याग्रह करने निकली हैं, भारत की कुल ललनायें।<br> अबलाओं को भी असह्य है, अब शासन की छलनाएँ॥" |author=[[मैथिली शरण गुप्त]] |title= |source=<ref name="राजभाषा" />}} मुक्तिबोध उनुके समीक्षा में कहे लें: {{Quote frame |quote="सुभद्रा कुमारी चौहान के साहित्य में जो स्वाभाविक प्रवाहमयी सरलता है और जो अहेतुक गंभीर मुद्रा का खटकता सा लगनेवाला अभाव है, उसका कारण है जीवन के उस मौलिक उद्वेग का राग, जिसने समाज में भिन्न-भिन्न रूप धारण किए। राष्ट्रीय आंदोलन उसका एक रूप था, उसकी एक अभिव्यक्ति थी। स्त्रियों की स्वाधीनता का प्रश्न उसका दूसरा रूप था और पतित जातियों का उत्थान तीसरा। ...कुछ विशेष अर्थों में सुभद्रा जी का राष्ट्रीय काव्य हिंदी में बेजोड़ है। क्योंकि उन्होंने उस राष्ट्रीय आदर्श को जीवन में समायित हुआ देखा है, उसकी प्रवृत्ति अपने अंतःकरण में पाई है, अतः वह अपने समस्त जीवन-संबंधों को उसी प्रवृत्ति की प्रधानता पर आश्रित कर देती हैं, उन जीवन संबंधों को उस प्रवृत्ति के प्रकाश में चमका देती हैं।" |author=[[गजानन माधव मुक्तिबोध]] |title= |source=हिंदी समय पर <ref>{{cite web |title=लेखक सुभद्रा कुमारी चौहान का व्यक्तित्व SUBHADRA KUMARI CHAUHAN |url=https://hindisamay.com/writer/सुभद्रा-कुमारी-चौहान-SUBHADRA-KUMARI-CHAUHAN.cspx?id=1380 |website=hindisamay.com |publisher=महात्मा गांधी अंतरराष्ट्रीय हिंदी विश्वविद्यालय}}</ref>}} मुक्तिबोध आगे कहे लें कि: {{Quote frame |quote= "सुभद्रा कुमारी चौहान नारी के रूप में ही रहकर साधारण नारियों की आकांक्षाओं और भावों को व्यक्त करती हैं। बहन, माता, पत्नी के साथ-साथ एक सच्ची देश सेविका के भाव उन व्यक्त किए हैं। उनकी शैली में वही सरलता है, वही अकृत्रिमता और स्पष्टता है जो उनके जीवन में है। उनमे एक ओर जहाँ नारी-सुलभ गुणों का उत्कर्ष है, वहीं दूसरी ओर स्वदेश प्रेम और देशाभिमान भी है जो एक क्षत्रिय नारी में होना चाहिए।" |author=[[गजानन माधव मुक्तिबोध]] |source=नेमिचंद्र जैन (सं.). ''मुक्तिबोध रचनावली''. भाग-5, राजकमल पेपरबैक्स, नईदिल्ली, पृ.सं. 370<ref name="apnimaati" />}} उनुके घनिष्ठ सहेली [[महादेवी वर्मा]] उनुके जीवन के करीब से देखले रहली। वर्मा के कहनाम बाटे: {{Quote frame |quote= "वे राजनीतिक जीवन में ही विद्रोहिणी नहीं रही,अपने पारिवारिक जीवन में भी उन्होंने विद्रोह को सफलतापूर्वक उतारकर उसे सृजन का रूप दिया।" |author=[[महादेवी वर्मा]] |title= |source=प्रतीक मिश्र. ''सुभद्रा कुमारी चौहान''. उत्तर प्रदेश हिंदी संस्थान. लखनऊ. (2006) पृ.सं. 40<ref name="apnimaati" />}} बाद में नया जमाना के लेखक-लेखिका लोग भी चौहान के बारे में आपन राय दिहले बा। आधुनिक लेखिका [[चित्रा मुद्गल]] के कहनाम बा: {{Quote frame |quote= "सुभद्रा कुमारी चौहान की स्वाधीनता विषयक कलम की शहादत भगत सिंह की शहादत की तरह बार-बार याद करने की है।" |author=[[चित्रा मुद्गल]] |title= |source=प्रतीक मिश्र. ''सुभद्रा कुमारी चौहान''. उत्तर प्रदेश हिंदी संस्थान. लखनऊ. (2006) पृ.सं. 42<ref name="apnimaati" />}} आधुनिक समीक्षक सुमन राजे कहे ली: {{Quote frame |quote= "सुभद्रा जितनी बड़ी साहित्य-योद्धा थी उससे अधिक बड़ी स्वातंत्र्य योद्धा थी। उनका जीवन देश के लिए त्याग की अप्रतिम कथा है। साहित्य-सृजन में उन्होंने बच्चों से लगाकर बड़ों और वृद्धों तक के लिए राष्ट्रीय कविताएं रची और राष्ट्रीय कविताएं रचने के संकल्प में उन्हें जहां जो उपकरण उपलब्ध हुआ, उसका भरपूर उपयोग किया। जीवन और कविता दोनों को ही उन्होंने समग्रता में जिया। स्त्री के सभी रूप बालिका, प्रेमिका, पत्नी, बहन और मां, उनके जीवन में भी और कविता में भी दिखायी देते है। पूरे वैभव और संवेदना के साथ उतरे हैं। सभी में सूत्र बदला राष्ट्रीय भावना की है। जीवन और कविता की ऐसी पारस्परिक ता बहुत कम देखी जाती है। वे अपनी कविताएं जीवन की तरह जीते हैं और जीवन कविता की तरह लिखती हैं।" |author=सुमन राजे |title= |source=''हिंदी साहित्य का आधा इतिहास'', [[भारतीय ज्ञानपीठ]]. नई दिल्ली. पृष्ठ सं. 252<ref name="apnimaati">{{cite web |last1=मीणा |first1=आशा |title=21वीं सदी के संदर्भ में सुभद्रा कुमारी चौहान की काव्य चेतना |url=https://www.apnimaati.com/2025/09/21_30.html |website=apnimaati.com |publisher=अपनी माटी |access-date=12 जून 2026 |language=hi |format=शोध आलेख - वेब पर |date=30 सितंबर 2025 |url-status=live}}</ref>}} सुभद्रा कुमारी चौहान के बेटी सुधा, उनुकर आ अपने पिता के संजुक्त जीवनी ''मिला तेज से तेज'' के नाँव से लिखली, जे इलाहाबाद के हंस प्रकाशन द्वारा छापल गइल। सुधा के बियाह प्रसिद्ध हिंदी-उर्दू के लेखक [[प्रेमचंद]] के लइका अमृत राय से भइल रहल। == विरासत आ यादगार == सुभद्रा कुमारी चौहान के सम्मान में भारतीय कोस्ट गार्ड के एगो जहाज ICGS Subhadra Kumari Chauhan के नाम उनकर नाम पर रखल गइल बा।<ref>[http://www.thehindu.com/todays-paper/tp-national/india-pakistan-plan-hotline-on-maritime-security/article3154123.ece India, Pakistan plan hotline on maritime security — NATIONAL]. ''The Hindu'' (29 April 2006). Retrieved on 2018-12-13.</ref> एकरे अलावा, मध्य प्रदेश सरकार जबलपुर नगर निगम के दफ्तर के सोझाँ सुभद्रा कुमारी चौहान के एगो मुर्ती भी स्थापित करवले बा। 6 अगस्त 1976 के इंडिया पोस्ट उनका यादगार में एगो डाक टिकट जारी कइलस।<ref>{{cite web |title=Subhadra Kumari Chauhan |url=http://www.stampsathi.in/php/public/stamps-gallery.php?page=71 |website=Stamp Sathi |access-date=3 November 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181215223245/http://www.stampsathi.in/php/public/stamps-gallery.php?page=71 |archive-date=15 December 2018}}</ref> 16 अगस्त 2021 के, उनकर 117वीं जयंती के अवसर पर Google अपना विशेष डूडल के माध्यम से सुभद्रा कुमारी चौहान के सम्मानित कइलस।<ref name="Subhadra Kumari on Google Doodle">{{cite web | title=Google Honours India's First Woman Satyagrahi, Subhadra Kumari Chauhan, With A Doodle | website=NDTV | date=16 August 2021 | url=https://ndtv.com/india-news/google-honours-indias-first-woman-satyagrahi-subhadra-kumari-chauhan-with-a-doodle-2511195%3famp=1&akamai-rum=off | archive-url=https://web.archive.org/web/20210816163456/https://www.ndtv.com/india-news/google-honours-indias-first-woman-satyagrahi-subhadra-kumari-chauhan-with-a-doodle-2511195?amp=1&akamai-rum=off | url-status=dead | archive-date=16 August 2021 | access-date=16 August 2021 }}</ref> एह अवसर पर गूगल कहलस कि सुभद्रा कुमारी चौहान के कविता आजुओ भारत के अनेक विद्यालयन में पढ़ावल जाला आ ऐतिहासिक प्रगति के प्रतीक के रूप में देखल जाला। उनकर रचना नई पीढ़ी के सामाजिक अन्याय के खिलाफ आवाज उठावे आ ओह शब्दन के सम्मान करे खातिर प्रेरित करेली, जिनका देश के इतिहास के आकार देवे में महत्त्वपूर्ण भूमिका निभवले बा।<ref name="Subhadra Kumari Chauhan's Google Doodle">{{cite web | title=Subhadra Kumari Chauhan's 117th Birthday | date=16 August 2021 | url=https://doodles.google/doodle/subhadra-kumari-chauhans-117th-birthday/ | access-date=16 August 2021}}</ref> == रचना == सुभद्रा कुमारी चौहान के सभसे प्रसिद्ध कविता ''झाँसी की रानी'' ह जेह में ई झाँसी के रानी लक्ष्मीबाई के बीरता के बखान लिखले बाड़ी। एकरा अलावा इनके अउरी परसिद्ध कबिता सभ में ''वीरों का कैसा हो वसंत'', ''मेरी टेक'', ''मेरा नया बचपन'', ''यह कदंब का पेड़'' आ ''खिलौनेवाला'' बाड़ी स। कबिता के अलावा चौहान कहानी बिधा में रचना कइली। अपना रचना काल में ई करीबन 88 गो कबिता आ 46 ठे कहानी लिखली; कबिता सभ ''मुकुल'' आ ''त्रिधारा'' नाँव के संग्रह में, आ कहानी ''बिखरे मोती'', ''उन्मादिनी'', आ ''सीधे-सादे चित्र'' नाँव के संग्रह के रूप में बाड़ें। === कबितई में रचल चीज === ;कबिता संग्रह: सुभद्रा कुमारी चौहान के कुल दू गो कबिता संग्रह छपल रहलें।<ref name="राजभाषा" /> * ''मुकुल'' * ''त्रिधारा'' ;कुछ प्रमुख कबिता: * ''[[झांसी की रानी (कबिता)|झांसी की रानी]]'' * ''खिलौनेवाला'' * ''वीरों का कैसा हो वसंत'' * ''मेरी टेक'' * ''मेरा नया बचपन'' * ''यह कदंब का पेड़'' * ''ठुकरा दो या प्यार करो'' === कहानी बिधा में रचना === ;कहानी संग्रह: चौहान के कुल तीन गो कहानी संग्रह बाड़ें।<ref name="राजभाषा" /> * ''बिखरे मोती'' * ''उन्मादिनी'' (1934) * ''सीधे-सादे चित्र'' ;उल्लेखनीय कहानी<ref name="राजभाषा" /> ''बिखरे मोती'' पहिला कहानी संग्रह रहल जे में 15 गो कहानी — ''भग्नावशेष'', ''होली'', ''पापी पेट'', ''मछलीरानी'', ''परिवर्तन'', ''दृष्टिकोण'', ''कदंब के फूल'', ''किस्मत'', ''मछुये की बेटी'', ''एकादशी'', ''आहुति'', ''थाती'', ''अमराई'', ''अनुरोध'', आ ''ग्रामीणा'' कहानी रहलीं। ''उन्मादिनी'' में कुल 9 गो कहानी रहली स — ''उन्मादिनी'', ''असमंजस'', ''अभियुक्त'', ''सोने की कंठी'', ''नारी हृदय'', ''पवित्र ईर्ष्या'', ''अंगूठी की खोज'', ''चढ़ा दिमाग'', आ ''वेश्या की लड़की''। ''सीधे सादे चित्र'' इनकर अंतिम कहानी संग्रह हवे। एह संग्रह में — ''रूपा'', ''कैलाशी नानी'', ''बिआल्हा'', ''कल्याणी'', ''दो साथी'', ''प्रोफेसर मित्रा'', ''दुराचारी'' आ ''मंगला'' कहानी मुख्य रूप से नारी प्रधान आ पारिवारिक समस्या पर लिखल बाड़ी स। जबकि एही संग्रह में ''हींगवाला'', ''राही'', ''तांगे वाला'', आ ''गुलाबसिंह'' कहानी बाड़ी जिनहन के बिसय राष्ट्र प्रेम बाटे। == पुरस्कार आ सम्मान == * सेकसरिया पारितोषिक, (१९३१) हिंदी साहित्य सम्मेलन, प्रयाग द्वारा - कबिता संग्रह ''मुकुल'' खाती।<ref name="राजभाषा" /> * सेकसरिया पारितोषिक (१९३२) दुसरा बेर, हिंदी साहित्य सम्मेलन, प्रयाग द्वारा - कहानी संग्रह ''बिखरे मोती'' खाती।<ref name="राजभाषा" /> == इहो देखल जाय == * [[झाँसी के रानी]] * [[महादेवी वर्मा]] * [[मैथिलीशरण गुप्त]] == संदर्भ == {{Reflist|29em}} == अउरी पढ़े लायक == * {{cite book |title=Handbook of Twentieth-century Literature of India |author=Nalini Natarajan, Emmanuel Sampath Nelson |year=1996 |publisher=Greenwood Publishing Group |isbn=0-313-28778-3 |url=https://books.google.com/books?id=vfSPI2irzUgC&q=subhadra+kumari+chauhan&pg=PA146 }} * {{cite book |author=Experts, Saraswati|title=Purak Pustak Series: Amrit Sanchay-Subhadra Kumari Chauhan |year=2016 |publisher=New Saraswati House India Pvt Ltd|isbn=978-81-7335-997-2 |url=https://books.google.com/books?id=vms_DAAAQBAJ |language=hi}} == बाहरी कड़ी == {{Commons category|Subhadra Kumari Chauhan}} {{wikisourcelang|hi|लेखक:सुभद्रा कुमारी चौहान|सुभद्रा कुमारी चौहान}} * [https://www.hindwi.org/poets/subhadrakumari-chauhan-2/profile सुभद्राकुमारी चौहान का परिचय], हिंदवी.कॉम पर {{in lang|hi}} * [https://egyankosh.ac.in/bitstream/123456789/82795/1/Unit-10.pdf सुभद्रा कुमारी चौहान और उनकी कविता], इग्नू के अद्ध्ययन सामग्री, ई-ज्ञानकोश पर {{in lang|hi}} * [https://narakas.rajbhasha.gov.in/pdf/083/0830039.pdf माह के साहित्यकार — सुभद्रा कुमारी चौहान], राजभाषा दर्पण (मासिक बुलेटिन), नगर राजभाषा कार्यान्वयन समिति, फ़तेहपुर {{in lang|hi}} * [https://www.apnimaati.com/2025/09/21_30.html 21वीं सदी के संदर्भ में सुभद्रा कुमारी चौहान की काव्य चेतना], आशा मीणा, apnimaati.com पर शोध आलेख। {{in lang|hi}} * {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20091027173647/http://geocities.com/dakshina_kan_pa/art31/women6.htm |date=27 October 2009 |title=Great Women of India - SUBHADRA KUMARI CHAUHAN (1904-1948)}} * [https://web.archive.org/web/20130118033310/http://www.historytalking.com/hindi.htm Short note and recitation of the poem Jhansi Ki Rani] * [http://oldpoetry.com/opoem/41054-Subhadra-Kumari-Chauhan-Jhansi-Ki-Rani--With-English-Translation- Jhansi Ki Rani English Translation By Qazi Muhammad Ahkam] * [http://www.bharatdarshan.co.nz/author-profile/47/subhadrakumari-chauhan.html Subhadra Kumari Chauhan] at ''Bharat Darshan'' {{Authority control}} [[श्रेणी:1904 में जनम]] [[श्रेणी:1948 में निधन]] [[श्रेणी:हिंदी-भाषा के कवि]] [[श्रेणी:हिंदी-भाषा के कहानीकार]] [[श्रेणी:इलाहाबाद के लोग]] [[श्रेणी:मध्य प्रदेश के लोग]] tb21rb0z7nn09hv7tvs07glcfnqry0z विकिपीडिया:"जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया" - एकदिवसीय कार्यशाला, जून 2026 4 101078 798815 2026-06-17T17:14:03Z सौरभ तिवारी 05 19864 पन्ना बनावल गइल "{| class="wikitable" | कार्यक्रम || जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया" - एकदिवसीय कार्यशाला |- | स्थान || वाराणसी |- | आयोजक || भोजपुरी अध्ययन केंद्र, बनारस हिन्दू विश्वविद्यालय आऊर हिं..." के साथ 798815 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" | कार्यक्रम || जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया" - एकदिवसीय कार्यशाला |- | स्थान || वाराणसी |- | आयोजक || भोजपुरी अध्ययन केंद्र, बनारस हिन्दू विश्वविद्यालय आऊर हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप |- | तिथि || 18 जून, 2026 |- | प्रतिभागी संख्या || |- | संयोजक || प्रो. प्रभाकर सिंह |- |संचालक || डॉ. हरीश कुमार |- | प्रायोजक|| विकिमीडिया फाउंडेशन |} '''जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया कार्यशाला''' [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] क भोजपुरी अध्ययन केंद्र आऊर [[हिंदी विकिमीडियन्स यूजर ग्रूप|हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप]] द्वारा [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] के सौजन्य से '''18 जून 2026''' ई. के आयोजित होखे वाला एकदिवसीय कार्यशाला हव। == उद्देश्य == कार्यशाला क उद्देश्य विद्यार्थियन तथा शोधार्थियन के विकि परियोजना में योगदान कय के भोजपुरी ई-सामग्री क निर्माण आऊर विकास खातिर प्रशिक्षित करब ह। == कार्यक्रम रूपरेखा == * 09:30 — स्वागत वक्तव्य- प्रो. प्रभाकर सिंह * 09:45 — विकिमीडिया क विविध प्रकल्प आऊर ओकर अकादमिक महत्व - डॉ. अविनाश कुमार सिंह * 10:30 — विकिपीडिया पर खाता बनाईब, संपादन क बुनियादी नियम, संदर्भ जोड़ब आऊर भोजपुरी/हिंदी ई-सामग्री तैयार करब, विकिस्रोत पर योगदान — [[user:सौरभ तिवारी 05|सौरभ तिवारी]] * 11:30 — भोजपुरी आऊर हिंदी क दूसर जनपदीय बोली से जुड़ल सामग्रियन क विकिपीडिया के मंच पर निर्माण आऊर संपादन — डॉ. सत्यम मिश्र * 12:30 — चाय/अल्पाहार विश्राम * 01:00 — प्रतिभागियन के साथ संपादन आऊर समस्या समाधान। * 02:00 — प्रमाण-पत्र वितरण, समूह चित्र आऊर कार्यशाला क समापन। == प्रतिभागिता नियमावली == * बनारस हिंदू विश्वविद्यालय के आचार्य, शोधार्थी या विद्यार्थी आऊर बनारस क हिंदी विकिपीडियन ए कार्यशाला में शामिल हो सकत बाड़ैं। * प्रतिभागियन के व्यावहारिक सत्र के खातिर आपन लैपटॉप/टैबलेट साथ लियावे के होई। * कार्यशाला के सफलता के खातिर सभ सत्रन में सक्रिय रूप से भाग लेब आऊर अभ्यास करब आवश्यक हव। * प्रतिभागियन के सलाह देत जात हव कि उ कार्यशाला से पहिले ही विकिपीडिया पर आपन एक ठे खाता बना लें। * प्रतिभागियन के खातिर अल्पाहार क व्यवस्था करल गयल हव। एकरे अलावा कउनो तरह के व्यय क भुगतान ना करल जाई। == प्रतिभागी == :प्रतिभागी ए अनुभाग में आपन हस्ताक्षर करैं। == रपट == 3fn1jcw4ge0239o303toe7214mcw6c9 798816 798815 2026-06-17T17:45:50Z SM7 3953 सुधार कइल गइल 798816 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" | कार्यक्रम || "जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया" बिसय पर एकदिवसीय कार्यशाला |- | स्थान || [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]], [[बनारस]] (वाराणसी) |- | आयोजक || भोजपुरी अध्ययन केंद्र, [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय|बनारस हिन्दू विश्वविद्यालय]] आऊर [[:hi:हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप|हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप]] |- | तिथि || 18 जून 2026 |- | प्रतिभागी संख्या || |- | संयोजक || प्रो. प्रभाकर सिंह |- |संचालक || डॉ. हरीश कुमार |- | प्रायोजक|| [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] |} '''जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया कार्यशाला''' [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] क भोजपुरी अध्ययन केंद्र आऊर [[:hi:हिंदी विकिमीडियन्स यूजर ग्रूप|हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप]] द्वारा [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] के सौजन्य से '''18 जून 2026''' ई. के आयोजित होखे वाला एकदिवसीय कार्यशाला हव। == उद्देश्य == कार्यशाला क उद्देश्य विद्यार्थियन तथा शोधार्थियन के विकि परियोजना में योगदान कय के भोजपुरी ई-सामग्री क निर्माण आऊर विकास खातिर प्रशिक्षित कइल ह। == कार्यक्रम रूपरेखा == * 09:30 — स्वागत वक्तव्य — प्रो. प्रभाकर सिंह * 09:45 — '''विकिमीडिया क बिबिध प्रकल्प आऊर ओकर अकादमिक महत्व''' — डॉ. अविनाश कुमार सिंह * 10:30 — विकिपीडिया पर खाता बनावल, संपादन क बुनियादी नियम, संदर्भ जोड़ल आ भोजपुरी/हिंदी ई-सामग्री तैयार कइ; [[:hi:s:विकिस्रोत|s:विकिस्रोत]] पर योगदान — [[User:सौरभ तिवारी 05|सौरभ तिवारी]] * 11:30 — भोजपुरी आऊर हिंदी क दूसर जनपदीय बोली से जुड़ल सामग्रियन क विकिपीडिया के मंच पर निर्माण आऊर संपादन — डॉ. सत्यम मिश्र * 12:30 — चाय/अल्पाहार विश्राम * 01:00 — प्रतिभागियन के साथ संपादन आऊर समस्या समाधान। * 02:00 — प्रमाण-पत्र वितरण, समूह चित्र आऊर कार्यशाला क समापन। == प्रतिभागिता नियमावली == * बनारस हिंदू विश्वविद्यालय के आचार्य, शोधार्थी या विद्यार्थी आऊर बनारस क हिंदी विकिपीडियन ए कार्यशाला में शामिल हो सकत बाड़ैं। * प्रतिभागियन के व्यावहारिक सत्र के खातिर आपन लैपटॉप/टैबलेट साथ लियावे के होई। * कार्यशाला के सफलता के खातिर सभ सत्रन में सक्रिय रूप से भाग लेब आऊर अभ्यास करब आवश्यक बाटे। * प्रतिभागियन के सलाह देत जात हव कि उ कार्यशाला से पहिले ही विकिपीडिया पर आपन एक ठे खाता बना लें। * प्रतिभागियन के खातिर अल्पाहार क व्यवस्था कइल गयल हव। एकरे अलावा कउनो तरह के खर्चा के बदले पेमेंट ना कइल जाई। == प्रतिभागी == : प्रतिभागी ए अनुभाग में आपन हस्ताक्षर करैं: == रपट == 1rfxnajzqziox9k4b2htt1sq7hcefgd 798817 798816 2026-06-17T17:47:49Z SM7 3953 सुधार कइल गइल 798817 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" | कार्यक्रम || "जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया" बिसय पर एकदिवसीय कार्यशाला |- | स्थान || [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]], [[बनारस]] (वाराणसी) |- | आयोजक || भोजपुरी अध्ययन केंद्र, [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय|बनारस हिन्दू विश्वविद्यालय]] आऊर [https://hi.wikimedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप] |- | तिथि || 18 जून 2026 |- | प्रतिभागी संख्या || |- | संयोजक || प्रो. प्रभाकर सिंह |- |संचालक || डॉ. हरीश कुमार |- | प्रायोजक|| [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] |} '''जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया कार्यशाला''' [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] क भोजपुरी अध्ययन केंद्र आऊर [[:hi:हिंदी विकिमीडियन्स यूजर ग्रूप|हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप]] द्वारा [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] के सौजन्य से '''18 जून 2026''' ई. के आयोजित होखे वाला एकदिवसीय कार्यशाला हव। == उद्देश्य == कार्यशाला क उद्देश्य विद्यार्थियन तथा शोधार्थियन के विकि परियोजना में योगदान कय के भोजपुरी ई-सामग्री क निर्माण आऊर विकास खातिर प्रशिक्षित कइल ह। == कार्यक्रम रूपरेखा == * 09:30 — स्वागत वक्तव्य — प्रो. प्रभाकर सिंह * 09:45 — '''विकिमीडिया क बिबिध प्रकल्प आऊर ओकर अकादमिक महत्व''' — डॉ. अविनाश कुमार सिंह * 10:30 — विकिपीडिया पर खाता बनावल, संपादन क बुनियादी नियम, संदर्भ जोड़ल आ भोजपुरी/हिंदी ई-सामग्री तैयार कइ; [[:hi:s:विकिस्रोत|s:विकिस्रोत]] पर योगदान — [[User:सौरभ तिवारी 05|सौरभ तिवारी]] * 11:30 — भोजपुरी आऊर हिंदी क दूसर जनपदीय बोली से जुड़ल सामग्रियन क विकिपीडिया के मंच पर निर्माण आऊर संपादन — डॉ. सत्यम मिश्र * 12:30 — चाय/अल्पाहार विश्राम * 01:00 — प्रतिभागियन के साथ संपादन आऊर समस्या समाधान। * 02:00 — प्रमाण-पत्र वितरण, समूह चित्र आऊर कार्यशाला क समापन। == प्रतिभागिता नियमावली == * बनारस हिंदू विश्वविद्यालय के आचार्य, शोधार्थी या विद्यार्थी आऊर बनारस क हिंदी विकिपीडियन ए कार्यशाला में शामिल हो सकत बाड़ैं। * प्रतिभागियन के व्यावहारिक सत्र के खातिर आपन लैपटॉप/टैबलेट साथ लियावे के होई। * कार्यशाला के सफलता के खातिर सभ सत्रन में सक्रिय रूप से भाग लेब आऊर अभ्यास करब आवश्यक बाटे। * प्रतिभागियन के सलाह देत जात हव कि उ कार्यशाला से पहिले ही विकिपीडिया पर आपन एक ठे खाता बना लें। * प्रतिभागियन के खातिर अल्पाहार क व्यवस्था कइल गयल हव। एकरे अलावा कउनो तरह के खर्चा के बदले पेमेंट ना कइल जाई। == प्रतिभागी == : प्रतिभागी ए अनुभाग में आपन हस्ताक्षर करैं: == रपट == e4a93n9dxurklvyi2gb3x9wi3cl9wrn 798818 798817 2026-06-17T17:51:16Z SM7 3953 सुधार कइल गइल 798818 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" | कार्यक्रम || '''"जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया"''' बिसय पर एकदिवसीय कार्यशाला |- | स्थान || [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]], [[बनारस]] (वाराणसी) |- | आयोजक || भोजपुरी अध्ययन केंद्र, [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय|बनारस हिन्दू विश्वविद्यालय]] आऊर [https://hi.wikimedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप] |- | तिथि || 18 जून 2026 |- | प्रतिभागी संख्या || |- | संयोजक || प्रो. प्रभाकर सिंह |- |संचालक || डॉ. हरीश कुमार |- | प्रायोजक|| [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] |} '''जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया कार्यशाला''' [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] क भोजपुरी अध्ययन केंद्र आऊर [https://hi.wikimedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप] द्वारा [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] के सौजन्य से '''18 जून 2026''' ई. के आयोजित होखे वाला एकदिवसीय कार्यशाला हव। == उद्देश्य == कार्यशाला क उद्देश्य विद्यार्थियन तथा शोधार्थियन के विकि परियोजना में योगदान कय के भोजपुरी ई-सामग्री क निर्माण आऊर विकास खातिर प्रशिक्षित कइल ह। == कार्यक्रम रूपरेखा == * 09:30 — स्वागत वक्तव्य — प्रो. प्रभाकर सिंह * 09:45 — '''विकिमीडिया क बिबिध प्रकल्प आऊर ओकर अकादमिक महत्व''' — डॉ. अविनाश कुमार सिंह * 10:30 — विकिपीडिया पर '''खाता बनावल''', '''संपादन''' क बुनियादी नियम, '''संदर्भ जोड़ल''' आ भोजपुरी/हिंदी ई-सामग्री '''तैयार कइ।'''; '''[[:hi:s:विकिस्रोत|विकिस्रोत]] पर योगदान''' — [[User:सौरभ तिवारी 05|सौरभ तिवारी]] * 11:30 — '''भोजपुरी आऊर हिंदी''' क दूसर जनपदीय बोली से जुड़ल सामग्रियन क '''विकिपीडिया के मंच पर निर्माण आऊर संपादन''' — डॉ. सत्यम मिश्र * 12:30 — चाय/अल्पाहार विश्राम * 01:00 — प्रतिभागियन के साथ संपादन आऊर समस्या समाधान। * 02:00 — प्रमाण-पत्र वितरण, समूह चित्र आऊर कार्यशाला क समापन। == प्रतिभागिता नियमावली == * बनारस हिंदू विश्वविद्यालय के आचार्य, शोधार्थी या विद्यार्थी आऊर बनारस क हिंदी विकिपीडियन ए कार्यशाला में शामिल हो सकत बाड़ैं। * प्रतिभागियन के व्यावहारिक सत्र के खातिर आपन लैपटॉप/टैबलेट साथ लियावे के होई। * कार्यशाला के सफलता के खातिर सभ सत्रन में सक्रिय रूप से भाग लेब आऊर अभ्यास करब आवश्यक बाटे। * प्रतिभागियन के सलाह देत जात हव कि उ कार्यशाला से पहिले ही विकिपीडिया पर आपन एक ठे खाता बना लें। * प्रतिभागियन के खातिर अल्पाहार क व्यवस्था कइल गयल हव। एकरे अलावा कउनो तरह के खर्चा के बदले पेमेंट ना कइल जाई। == प्रतिभागी == : प्रतिभागी ए अनुभाग में आपन हस्ताक्षर करैं: == रपट == jpftkfo493m2x7ne2perwxiteev91k8 798830 798818 2026-06-18T04:01:06Z SM7 3953 सुधार कइल गइल 798830 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" | कार्यक्रम || '''"जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया"''' बिसय पर एकदिवसीय कार्यशाला |- | स्थान || [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]], [[बनारस]] (वाराणसी) |- | आयोजक || भोजपुरी अध्ययन केंद्र, [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय|बनारस हिन्दू विश्वविद्यालय]] आऊर [https://hi.wikimedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप] |- | तिथि || 18 जून 2026 |- | प्रतिभागी संख्या || |- | संयोजक || प्रो. प्रभाकर सिंह |- |संचालक || डॉ. हरीश कुमार |- | प्रायोजक|| [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] |} '''जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया कार्यशाला''' [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] क भोजपुरी अध्ययन केंद्र आऊर [https://hi.wikimedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप] द्वारा [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] के सौजन्य से '''18 जून 2026''' ई. के आयोजित होखे वाला एकदिवसीय कार्यशाला हव। == उद्देश्य == कार्यशाला क उद्देश्य विद्यार्थियन तथा शोधार्थियन के विकि परियोजना में योगदान कय के भोजपुरी ई-सामग्री क निर्माण आऊर विकास खातिर प्रशिक्षित कइल ह। == कार्यक्रम रूपरेखा == * 09:30 — स्वागत वक्तव्य — प्रो. प्रभाकर सिंह * 09:45 — '''विकिमीडिया क बिबिध प्रकल्प आऊर ओकर अकादमिक महत्व''' — डॉ. अविनाश कुमार सिंह * 10:30 — विकिपीडिया पर '''खाता बनावल''', '''संपादन''' क बुनियादी नियम, '''संदर्भ जोड़ल''' आ भोजपुरी/हिंदी ई-सामग्री '''तैयार कइल'''; '''[[:hi:s:विकिस्रोत|विकिस्रोत]] पर योगदान''' — [[User:सौरभ तिवारी 05|सौरभ तिवारी]] * 11:30 — '''भोजपुरी आऊर हिंदी''' क दूसर जनपदीय बोली से जुड़ल सामग्रियन क '''विकिपीडिया के मंच पर निर्माण आऊर संपादन''' — डॉ. सत्यम मिश्र * 12:30 — चाय/अल्पाहार विश्राम * 01:00 — प्रतिभागियन के साथ संपादन आऊर समस्या समाधान। * 02:00 — प्रमाण-पत्र वितरण, समूह चित्र आऊर कार्यशाला क समापन। == प्रतिभागिता नियमावली == * बनारस हिंदू विश्वविद्यालय के आचार्य, शोधार्थी या विद्यार्थी आऊर बनारस क हिंदी विकिपीडियन ए कार्यशाला में शामिल हो सकत बाड़ैं। * प्रतिभागियन के व्यावहारिक सत्र के खातिर आपन लैपटॉप/टैबलेट साथ लियावे के होई। * कार्यशाला के सफलता के खातिर सभ सत्रन में सक्रिय रूप से भाग लेब आऊर अभ्यास करब आवश्यक बाटे। * प्रतिभागियन के सलाह देत जात हव कि उ कार्यशाला से पहिले ही विकिपीडिया पर आपन एक ठे खाता बना लें। * प्रतिभागियन के खातिर अल्पाहार क व्यवस्था कइल गयल हव। एकरे अलावा कउनो तरह के खर्चा के बदले पेमेंट ना कइल जाई। == प्रतिभागी == : प्रतिभागी ए अनुभाग में आपन हस्ताक्षर करैं ( <code><nowiki>--~~~~</nowiki></code> के एह खंड के सबसे नीचे पेस्ट कइ के ) == रपट == a98gu1uq811dbeul1zkr8ywoxad0asb 798840 798830 2026-06-18T08:57:30Z अविनाश कुमार सिंह 39187 /* प्रतिभागी */ 798840 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" | कार्यक्रम || '''"जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया"''' बिसय पर एकदिवसीय कार्यशाला |- | स्थान || [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]], [[बनारस]] (वाराणसी) |- | आयोजक || भोजपुरी अध्ययन केंद्र, [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय|बनारस हिन्दू विश्वविद्यालय]] आऊर [https://hi.wikimedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप] |- | तिथि || 18 जून 2026 |- | प्रतिभागी संख्या || |- | संयोजक || प्रो. प्रभाकर सिंह |- |संचालक || डॉ. हरीश कुमार |- | प्रायोजक|| [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] |} '''जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया कार्यशाला''' [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] क भोजपुरी अध्ययन केंद्र आऊर [https://hi.wikimedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप] द्वारा [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] के सौजन्य से '''18 जून 2026''' ई. के आयोजित होखे वाला एकदिवसीय कार्यशाला हव। == उद्देश्य == कार्यशाला क उद्देश्य विद्यार्थियन तथा शोधार्थियन के विकि परियोजना में योगदान कय के भोजपुरी ई-सामग्री क निर्माण आऊर विकास खातिर प्रशिक्षित कइल ह। == कार्यक्रम रूपरेखा == * 09:30 — स्वागत वक्तव्य — प्रो. प्रभाकर सिंह * 09:45 — '''विकिमीडिया क बिबिध प्रकल्प आऊर ओकर अकादमिक महत्व''' — डॉ. अविनाश कुमार सिंह * 10:30 — विकिपीडिया पर '''खाता बनावल''', '''संपादन''' क बुनियादी नियम, '''संदर्भ जोड़ल''' आ भोजपुरी/हिंदी ई-सामग्री '''तैयार कइल'''; '''[[:hi:s:विकिस्रोत|विकिस्रोत]] पर योगदान''' — [[User:सौरभ तिवारी 05|सौरभ तिवारी]] * 11:30 — '''भोजपुरी आऊर हिंदी''' क दूसर जनपदीय बोली से जुड़ल सामग्रियन क '''विकिपीडिया के मंच पर निर्माण आऊर संपादन''' — डॉ. सत्यम मिश्र * 12:30 — चाय/अल्पाहार विश्राम * 01:00 — प्रतिभागियन के साथ संपादन आऊर समस्या समाधान। * 02:00 — प्रमाण-पत्र वितरण, समूह चित्र आऊर कार्यशाला क समापन। == प्रतिभागिता नियमावली == * बनारस हिंदू विश्वविद्यालय के आचार्य, शोधार्थी या विद्यार्थी आऊर बनारस क हिंदी विकिपीडियन ए कार्यशाला में शामिल हो सकत बाड़ैं। * प्रतिभागियन के व्यावहारिक सत्र के खातिर आपन लैपटॉप/टैबलेट साथ लियावे के होई। * कार्यशाला के सफलता के खातिर सभ सत्रन में सक्रिय रूप से भाग लेब आऊर अभ्यास करब आवश्यक बाटे। * प्रतिभागियन के सलाह देत जात हव कि उ कार्यशाला से पहिले ही विकिपीडिया पर आपन एक ठे खाता बना लें। * प्रतिभागियन के खातिर अल्पाहार क व्यवस्था कइल गयल हव। एकरे अलावा कउनो तरह के खर्चा के बदले पेमेंट ना कइल जाई। == प्रतिभागी == : प्रतिभागी ए अनुभाग में आपन हस्ताक्षर करैं ( <code><nowiki>--~~~~</nowiki></code> के एह खंड के सबसे नीचे पेस्ट कइ के ) #--[[प्रयोगकर्ता:अविनाश कुमार सिंह|अविनाश कुमार सिंह]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:अविनाश कुमार सिंह|बात करीं]]) 08:57, 18 जून 2026 (UTC) == रपट == na61p7wkz411zi8vkqjt06j6nwv3m7k 798841 798840 2026-06-18T09:45:23Z Urvi Dubey 40384 /* प्रतिभागी */ 798841 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" | कार्यक्रम || '''"जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया"''' बिसय पर एकदिवसीय कार्यशाला |- | स्थान || [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]], [[बनारस]] (वाराणसी) |- | आयोजक || भोजपुरी अध्ययन केंद्र, [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय|बनारस हिन्दू विश्वविद्यालय]] आऊर [https://hi.wikimedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप] |- | तिथि || 18 जून 2026 |- | प्रतिभागी संख्या || |- | संयोजक || प्रो. प्रभाकर सिंह |- |संचालक || डॉ. हरीश कुमार |- | प्रायोजक|| [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] |} '''जनपदीय हिंदी, भोजपुरी और विकिपीडिया कार्यशाला''' [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] क भोजपुरी अध्ययन केंद्र आऊर [https://hi.wikimedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 हिंदी विकिमीडियन्स यूज़र ग्रुप] द्वारा [[विकिमीडिया फाउंडेशन]] के सौजन्य से '''18 जून 2026''' ई. के आयोजित होखे वाला एकदिवसीय कार्यशाला हव। == उद्देश्य == कार्यशाला क उद्देश्य विद्यार्थियन तथा शोधार्थियन के विकि परियोजना में योगदान कय के भोजपुरी ई-सामग्री क निर्माण आऊर विकास खातिर प्रशिक्षित कइल ह। == कार्यक्रम रूपरेखा == * 09:30 — स्वागत वक्तव्य — प्रो. प्रभाकर सिंह * 09:45 — '''विकिमीडिया क बिबिध प्रकल्प आऊर ओकर अकादमिक महत्व''' — डॉ. अविनाश कुमार सिंह * 10:30 — विकिपीडिया पर '''खाता बनावल''', '''संपादन''' क बुनियादी नियम, '''संदर्भ जोड़ल''' आ भोजपुरी/हिंदी ई-सामग्री '''तैयार कइल'''; '''[[:hi:s:विकिस्रोत|विकिस्रोत]] पर योगदान''' — [[User:सौरभ तिवारी 05|सौरभ तिवारी]] * 11:30 — '''भोजपुरी आऊर हिंदी''' क दूसर जनपदीय बोली से जुड़ल सामग्रियन क '''विकिपीडिया के मंच पर निर्माण आऊर संपादन''' — डॉ. सत्यम मिश्र * 12:30 — चाय/अल्पाहार विश्राम * 01:00 — प्रतिभागियन के साथ संपादन आऊर समस्या समाधान। * 02:00 — प्रमाण-पत्र वितरण, समूह चित्र आऊर कार्यशाला क समापन। == प्रतिभागिता नियमावली == * बनारस हिंदू विश्वविद्यालय के आचार्य, शोधार्थी या विद्यार्थी आऊर बनारस क हिंदी विकिपीडियन ए कार्यशाला में शामिल हो सकत बाड़ैं। * प्रतिभागियन के व्यावहारिक सत्र के खातिर आपन लैपटॉप/टैबलेट साथ लियावे के होई। * कार्यशाला के सफलता के खातिर सभ सत्रन में सक्रिय रूप से भाग लेब आऊर अभ्यास करब आवश्यक बाटे। * प्रतिभागियन के सलाह देत जात हव कि उ कार्यशाला से पहिले ही विकिपीडिया पर आपन एक ठे खाता बना लें। * प्रतिभागियन के खातिर अल्पाहार क व्यवस्था कइल गयल हव। एकरे अलावा कउनो तरह के खर्चा के बदले पेमेंट ना कइल जाई। == प्रतिभागी == : प्रतिभागी ए अनुभाग में आपन हस्ताक्षर करैं ( <code><nowiki>--~~~~</nowiki></code> के एह खंड के सबसे नीचे पेस्ट कइ के ) #--[[प्रयोगकर्ता:अविनाश कुमार सिंह|अविनाश कुमार सिंह]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:अविनाश कुमार सिंह|बात करीं]]) 08:57, 18 जून 2026 (UTC) #--[[प्रयोगकर्ता:Urvi Dubey|Urvi Dubey]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:Urvi Dubey|बात करीं]]) 09:45, 18 जून 2026 (UTC) == रपट == plizr618d4b3vodzmvn6tnxaucbsczh भोजपुरी अध्ययन केंद्र 0 101079 798834 2026-06-18T07:18:48Z ~2026-35689-72 40376 पन्ना बनावल गइल "भोजपुरी अध्ययन केंद्र [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] में बा। एकर समन्वयक प्रो. प्रभाकर यादव बाड़ैं।" के साथ 798834 wikitext text/x-wiki भोजपुरी अध्ययन केंद्र [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] में बा। एकर समन्वयक प्रो. प्रभाकर यादव बाड़ैं। 1ql1lv8g8ewth1hz7kzdfp42xeuiix5 798835 798834 2026-06-18T07:21:01Z ~2026-35689-72 40376 नाम सुधार 798835 wikitext text/x-wiki भोजपुरी अध्ययन केंद्र [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] में बा। एकर समन्वयक प्रो. प्रभाकर सिंह बाड़ैं। 357jjiauz12784s6dqxw0gw7myppzg3 798836 798835 2026-06-18T08:21:02Z Jyotivishwakarma123 40389 798836 wikitext text/x-wiki <ref>[https://www.bhu.ac.in/site/UnitHomeTemplate/1_3285_4826_Faculty-of-Arts-Bhojpuri-Adhyayan-Kendra]</ref>[[चित्र:BHU Main Gate, Banaras Hindu University.jpg|alt=Capital of Knowledge|thumb|Banaras Hindi University]] Bhojpuri Adhyayan Kendra भोजपुरी अध्ययन केंद्र [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] में बा। एकर समन्वयक प्रो. प्रभाकर सिंह बाड़ैं। ==संदर्भ== https://www.bhu.ac.in/site/UnitHomeTemplate/1_3285_4826_Faculty-of-Arts-Bhojpuri-Adhyayan-Kendra{{Reflist|33em}} 83e0n1j02m8b8z842g2mg0z5tvgqpkk 798838 798836 2026-06-18T08:25:02Z InstructorSM 11211 सुधार कइल गइल 798838 wikitext text/x-wiki [[चित्र:BHU Main Gate, Banaras Hindu University.jpg|alt=Capital of Knowledge|thumb|Banaras Hindi University]] Bhojpuri Adhyayan Kendra भोजपुरी अध्ययन केंद्र [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] में बा।<ref>[https://www.bhu.ac.in/site/UnitHomeTemplate/1_3285_4826_Faculty-of-Arts-Bhojpuri-Adhyayan-Kendra Details of progress of Bhojpuri Studies Center]</ref>एकर समन्वयक प्रो. प्रभाकर सिंह बाड़ैं। ==संदर्भ== {{Reflist|33em}} lprock2xpggp45ws3eja75jh5ahdtwf 798839 798838 2026-06-18T08:28:36Z InstructorSM 11211 सुधार कइल गइल 798839 wikitext text/x-wiki [[चित्र:BHU Main Gate, Banaras Hindu University.jpg|alt=Capital of Knowledge|thumb|Banaras Hindi University]] भोजपुरी अध्ययन केंद्र (Bhojpuri Adhyayan Kendra) [[बनारस हिंदू विश्वविद्यालय]] में बा।<ref>[https://www.bhu.ac.in/site/UnitHomeTemplate/1_3285_4826_Faculty-of-Arts-Bhojpuri-Adhyayan-Kendra Details of progress of Bhojpuri Studies Center]</ref>एकर समन्वयक प्रो. प्रभाकर सिंह बाड़ैं। ==संदर्भ== {{Reflist|33em}} 5abd7w4scf75sg0r791jqhvsey11rlb प्रयोगकर्ता वार्ता:Jyotivishwakarma123 3 101080 798837 2026-06-18T08:21:03Z नया सदस्य स्वागतकर्ता 6624 Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page 798837 wikitext text/x-wiki {| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;" |- |<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]]&nbsp;</div> राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/> <div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%"> <!-- दाहिना साइडबार --> {| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent" |- | <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big> |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]] |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]] |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]] |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]] |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]] |}</div> <!-- मुख्य पाठ --> '''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''', एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं। * पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं। * [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं। * दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं। * मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं। <!-- फुटर के कड़ी सभ --> सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे: {| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent" | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]] |&nbsp;&nbsp; | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]] |&nbsp;&nbsp; | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]] | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]] |&nbsp;&nbsp; | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]] | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]] |} |} -- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 08:21, 18 जून 2026 (UTC) 0ml53ihvobg5dp94tlw4a25qqai35mk प्रयोगकर्ता वार्ता:Urvi Dubey 3 101081 798842 2026-06-18T09:45:25Z नया सदस्य स्वागतकर्ता 6624 Adding [[Welcome|welcome message]] to new user's talk page 798842 wikitext text/x-wiki {| id="GeoPort-upper" width="100%" cellpadding="5" cellspacing="6" style="background:#FFFAFF; text-align: justify; border-style:ridge; border-width:1px; border-color:#A9A9A9;" |- |<div style="display:inline-block;margin-top:.1em; text-align:right; margin-bottom:.2em; border-bottom:0; font-weight:bold;"><big>Welcome! स्वागतम्!</big> [[File:Crystal Clear app ksmiletris.png|25px]]&nbsp;</div> राउर बहुत-बहुत स्वागत बा '''{{BASEPAGENAME}}''' जी ! {{#if: | {{{1}}} | }}<br/> <div style="float:right; <!--background:#F5F5DC;--> width:30%"> <!-- दाहिना साइडबार --> {| border="5" cellspacing="10" cellpadding="5" height="50" align=center border=0 style="background: transparent" |- | <big>'''ई जरूर पढ़ल जाय:'''</big> |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:विकिपीडिया का ना हवे|विकिपीडिया का ना हवे?]] |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:भोजपुरी में कइसे टाइप करब?|भोजपुरी में टाइपिंग]] |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग|प्रमाणित बात लिखीं]] |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[मदद:फुटनोट|संदर्भ कइसे जोड़ीं?]] |- | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 1px #FFFFFF; padding:10px 20px;" | [[विकिपीडिया:नीति अउरी दिसानिर्देस|विकिनीति आ निर्देश]] |}</div> <!-- मुख्य पाठ --> '''{{#if: | {{{1}}} | {{BASEPAGENAME}} }} जी''', एह समय रउँआ [[विकिमीडिया फाउन्डेशन]] के परियोजना [[भोजपुरी]] [[विकिपीडिया]] पर बाड़ीं। भोजपुरी विकिपीडिया एगो मुक्त डिजिटल [[ज्ञानकोश]] हवे, जेवन अइसन भइया-बहिनी लोग मिल के लिखले बा जे ज्ञान बाँटे में बिस्वास करत बाटे। एह समय ए परियोजना में [[विशेष:ActiveUsers|{{NUMBEROFUSERS}} सदस्य]] लोग शामिल बाटे। ई बहुते खुशी क बाति बा कि रउँओं ए में शामिल हो गइल बाड़ीं। * पहिले से बनल [[विकिपीडिया:लेख|लेखवन]] में कौनो संपादन खाली टेस्ट करे खातिर मत करीं। कौनों तरह के परीक्षण <small>(प्रयोग या टेस्टिंग)</small> [[विकिपीडिया:अभ्यास पन्ना|अभ्यास पन्ना]] या [[Special:MyPage/sandbox|अपना अभ्यास पन्ना]] पर करीं। * [[विकिपीडिया:आपन परिचय कइसे देईं?|आपन परिचय]] आप संछेप में [[प्रयोगकर्ता:{{BASEPAGENAME}}|अपना सदस्य पन्ना]] पर दे सकत बानी। बहुत पर्सनल बात इहाँ मत लिखीं, न कौनों परचार वाली बात लिखीं। अपने खुद के बारे में लेख मत बनाईं। * दुसरा [[विकिपीडिया:चौपाल |सदस्य लोगन से बात]] करत समय, [[मदद:वार्ता पन्ना|बातचीत पन्ना]] पर सनेसा लिखले की बाद आपन [[विकिपीडिया:दसखत|दसखत]] <small>(हस्ताक्षर)</small> जरूर करीं। एकरा खातिर अंत में चार गो टेढ़का डैश (<nowiki>~~~~</nowiki>) लिख देंईं या टूलबार में [[File:Insert-signature2.svg|link=|alt=]] पर क्लिक करीं। * मदद चाहत होखीं त विकिपीडिया के [[विकिपीडिया:मदद|मदद पन्ना]] पर जाईं। <!-- फुटर के कड़ी सभ --> सीखे-समझे खातिर कुछ अउरी कड़ी नीचे दिहल जात बाटे: {| border="5" cellspacing="1" cellpadding="0" height="50" align=center border=0 style="background: transparent" | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 10px;" | [[विकिपीडिया:स्वशिक्षा|शुरू से सीखीं]] |&nbsp;&nbsp; | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[मदद:संपादन|संपादन सीखीं]] |&nbsp;&nbsp; | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:नया लेख कइसे सुरू करीं?|नया लेख]] | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:अइसन लेख मना बाटे|लेख मनाहीं]] |&nbsp;&nbsp; | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:पंचशील|पंचशील]] | style="background-color:#FFFFFF; border: solid 2px #F2BDCD; padding:1px 20px;" | [[विकिपीडिया:समुदाय पोर्टल|सदस्य समाज पन्ना]] |} |} -- [[प्रयोगकर्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|नया सदस्य स्वागतकर्ता]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:नया सदस्य स्वागतकर्ता|बात करीं]]) 09:45, 18 जून 2026 (UTC) 1twnltc6ao16aoppwot18rcp5xy2086