Wikipedia
bmwiki
https://bm.wikipedia.org/wiki/Ny%C9%9B_f%C9%94l%C9%94
MediaWiki 1.46.0-wmf.23
first-letter
Média
Spécial
Discussion
Utilisateur
Discussion utilisateur
Wikipedia
Discussion Wikipedia
Fichier
Discussion fichier
MediaWiki
Discussion MediaWiki
Modèle
Discussion modèle
Aide
Discussion aide
Catégorie
Discussion catégorie
TimedText
TimedText talk
Module
Discussion module
Event
Event talk
Worodugu Sudan
0
4437
42242
37701
2026-04-14T21:02:37Z
Inmotional
7925
42242
wikitext
text/x-wiki
{| border=1 align=right cellpadding=4 cellspacing=0 width=300 style="margin: 0 0 1em 1em; background: #f9f9f9; border: 1px #aaaaaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;"
|+<big><big>'''Republic of South Sudan'''<br />'''Worodugu Sudan ka Fasojamana'''</big></big>
|-
| style="background:#efefef;" align="center" colspan=2 |
{| border="0" cellpadding="2" cellspacing="0"
|-
| align="center" width="140px" | [[Fichier:Flag of South Sudan.svg|125px]]
| align="center" width="140px" | [[Fichier:Coat of arms of South Sudan.svg|125px]]
|-
| align="center" width="140px" |
| align="center" width="140px" |
|}
</big>
|-
| align=center colspan=2 | [[Fichier:South Sudan hd (orthographic projection).svg|300px]]
|}
'''Worodugu Sudan''' madɔnnen '''Worodugu Sudan ka Fasojamana''' bɛ jamana [[Afrika]] kɔnɔ. A boɳa bɛ 619,745 km<sup>2</sup> (bametri kɛnɛ) jukɔrɔ a jamanaden jate ye mɔgɔ 12 230 730 ([[2016]]). A faaba ye [[Juba]].
{{Commons|Category:South Sudan}}
{{Pays d'Afrique}}
[[Catégorie:Afrika]]
md0mxmt2yqu6xdmq25szu4hxjizbyko
Dinka
0
6510
42240
2026-04-14T20:39:55Z
Inmotional
7925
Ntɛmɛn kura masin ka bamanankan jɛcogo
42240
wikitext
text/x-wiki
'''Dinka''' (Jeng, Dinka: muɔnyjiëëŋ, jiëëŋ) — ye Niloti kabilaw ye min bɛ sigi [[Worodugu Sudan]] (Bahyr al Gazali tariyariyɔrɔ, Nili bolo, Kordofan ani Nili Sanfɛ). A joliya mara 20 kɛmɛ kɔnɔ tun ye miliyɔn 3. A bɛ kuma Dinka kan na, min bɛ Niloti kanw ka vɛrɛkɛli kɔrɔn-tlebi jɛkulu la (Kir-Abbai fam, Worodugu-Sudan fama).<ref>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8674486</ref>
[[Fichier:AlekWek.jpg|vignette]]
Jama ka ca bɛ bolo la ni fɛnɲumandaw (animism) kɔrɔw ye, o la mògòw bɛ bato ka mɔgɔ minɛw ni na kɛnɛma fɛnw (fuerzas naturales) ye, ani totemisimu siyɛnw fana. Kelenw bɛ Silameya (Sunni) dɛmɛ, o wɛrɛw bɛ Krista (Kiristu) dɛmɛ, olu fɔlɔ fana Katoliki, nka dɔ wɛrɛw bɛ Protestantizimu (Anglikani ani Presbitɛriyani).
U ka baara kɛɲɛ ye bagan mara (baji ni saga) ye. U bɛ fɛnw fana kɛnɛ: nɛkɔnw (fɛnw min bɛ du kɛnɛ) ni tahaba.
Dinka bɛ mògòw ye minw ka kɔrɔ (janya) kɛ Afrika mògòw bee la minw ka janya kɔrɔtɛ (ni Tussi ni Sari ye fana), ani dunuɲa mògòw bee la: cɛw ka janya tilancɛn bɛ 185–190 cm (a bɛ se ka ɲɔgɔn fɛ walima janya), nka musow ka janya tilancɛn bɛ 175–180 cm.<ref>https://www.jstor.org/stable/1776256</ref>
[[Catégorie:Worodugu Sudan]]
iaccwvhsfqyg8bqdewzq51f3a6mjzts
Sɔsɔli
0
6511
42241
2026-04-14T20:53:24Z
Inmotional
7925
Ntɛmɛn kura masin ka bamanankan jɛcogo
42241
wikitext
text/x-wiki
[[Fichier:IsaacCruikshank-DebatingSoc.jpg|vignette]]
Debati (fransé débat «fariɲɛfariɲɛ») — ye mɔgɔw ka miiriw ɲɔgɔn fɛ jɛncogo min bɛ ɲɛnabɔ kɛnɛma, fariɲɛfariɲɛ ye min bɛ kɛ fɛn minnu bɛ o waati na. O fariɲɛfariɲɛ ka lafiya ye mɔgɔ caman danbe na, ka u tɛmɛ u hakili la, a tɛ ka u ɲɔgɔn danbe. Kan ni farikolo jumɛnw bɛ debati kɔnɔ, olu bɛ caman hakili ɲagami la. Debati caman bɛ se ka kɛ siyaw ka kɛnɛkuma kɔnɔ, olu kɔnɔ kandida minnu bɛ ɲɛmɔgɔya ɲini, olu bɛ ɲɔgɔn kuma la.<ref>http://www.huffingtonpost.com/2010/09/09/debating-debates-2010_n_711491.html</ref>
[[Catégorie:Politiki]]
kvj23ged6cpjb31s6tujr4zwr1p1gst
Juba
0
6512
42243
2026-04-14T21:06:10Z
Inmotional
7925
Ntɛmɛn kura masin ka bamanankan jɛcogo
42243
wikitext
text/x-wiki
Juba ye [[Worodugu Sudan]] ka faaba ani a ka duguba ye.
O duguba bɛ Nili Fɛnɲuman da la, a ye Central Equatoria Jamana (State) fana ka faaba ye.
Juba le ye jamana faaba min wele kɔfɛn (san 2011), ani a ka joliya tun ye 525 953 (san 2017).
A ka dugukolo bɛ 52 km², nka a ka yɔrɔ caman (mɛtropolitɛn area) bɛ 336 km².
Juba daminɛna san 1920–21, Cercle Mission Society (CMS) ye a dilan Bari dugu kɔrɔba (o dugu fana wele ko Juba).
O duguba kɛra Mongalla Prowinsi ka faaba ye san 1920 kɛmɛ kɔfɛ.
Dugu ka bon (taga caman) kɛra kosɛbɛ san 2005 kɔfɛ, kabini jamana ka lafiya bataki (Comprehensive Peace Agreement) taara, o bataki ye Juba kɛ Worodugu Sudan (Autonomous Government of Southern Sudan) ka faaba ye.
San 2011, Juba kɛra Worodugu Sudan ka faaba o jamana jamanatigiya sɔrɔ kɔfɛ, nka mɔgɔ gafe minw ka nafa ye u tun b’a fɛ ko Ramciel le ye faaba ye.
Faaba ɲɛnabɔla (governema) ye a fɔ ko u bɛ faaba taa Ramciel, nka o ma kɛ fo bi.<ref>https://web.archive.org/web/20170315085247/https://www.odi.org/sites/odi.org.uk/files/odi-assets/publications-opinion-files/6511.pdf</ref>
rp6rh0tzzdmafexngwuzgpwlohe4fn6
42244
42243
2026-04-14T21:08:28Z
Inmotional
7925
42244
wikitext
text/x-wiki
'''Juba''' ye [[Worodugu Sudan]] ka faaba ani a ka duguba ye.
O duguba bɛ Nili Fɛnɲuman da la, a ye Central Equatoria Jamana (State) fana ka faaba ye.
Juba le ye jamana faaba min wele kɔfɛn (san 2011), ani a ka joliya tun ye 525 953 (san 2017).A ka dugukolo bɛ 52 km², nka a ka yɔrɔ caman (mɛtropolitɛn area) bɛ 336 km².
Juba daminɛna san 1920–21, Cercle Mission Society (CMS) ye a dilan Bari dugu kɔrɔba (o dugu fana wele ko Juba).
O duguba kɛra Mongalla Prowinsi ka faaba ye san 1920 kɛmɛ kɔfɛ.
Dugu ka bon (taga caman) kɛra kosɛbɛ san 2005 kɔfɛ, kabini jamana ka lafiya bataki taara, o bataki ye Juba kɛ Worodugu Sudan ka faaba ye.
San 2011, Juba kɛra Worodugu Sudan ka faaba o jamana jamanatigiya sɔrɔ kɔfɛ, nka mɔgɔ gafe minw ka nafa ye u tun b’a fɛ ko Ramciel le ye faaba ye.
Faaba ɲɛnabɔla (governema) ye a fɔ ko u bɛ faaba taa Ramciel, nka o ma kɛ fo bi.<ref>https://web.archive.org/web/20170315085247/https://www.odi.org/sites/odi.org.uk/files/odi-assets/publications-opinion-files/6511.pdf</ref>
<references />
[[Catégorie:Worodugu Sudan]]
ipnsm5q4k1mdndve8e50dif34mkld4y
Moskva
0
6513
42245
2026-04-14T21:36:53Z
Inmotional
7925
Ntɛmɛn kura masin ka bamanankan jɛcogo
42245
wikitext
text/x-wiki
'''Moskva''' (MFA: [mɐˈs̪kvä]) — ye [[Risila|Rusila]] ka faaba ye, jamana ka duguba min bɛ fɛdɛrɛrili kɔnɔ (federal valɛ), o ye Cɛmancɛ Fɛdɛrɛrili Zon (Tsentralnogo Federalnogo Okruga) ka ɲɛmɔgɔya yɔrɔ ye, ani Moskva Prowinsi (Moskva Oblast) ka cɛmancɛ, nka Moskva duguba tɛ Moskva Prowinsi kɔnɔ<ref>https://web.archive.org/web/20221223180515/https://bigenc.ru/geography/text/5694472</ref>. O ye mega-polisi ye, Rusila ka duguba min ka joliya (mɔgɔ caman) kɛrɛnkɛrɛnnen, ani jamana ka fɛdɛrɛrili kɔnɔ mɔgɔ min bɛ o joliya la — mɔgɔ 13 274 285 (2025)<ref>https://rosstat.gov.ru/storage/mediabank/%D0%A1hisl_MO_01-01-2025.xlsx</ref>, o ye Moskva kɛ dunuɲa dugubaw 22-nan minw ka joliya kɔrɔtɛ<ref>https://www.worldatlas.com/articles/the-10-largest-cities-in-the-world.html</ref>.
Moskva le ye Moskva dugubaw ka jɛkulu cɛmancɛ ye. A ye Eropa duguba min ka bon kɔrɔtɛ, ani a ka mɔgɔ caman kɔrɔtɛ fana<ref>https://web.archive.org/web/20221022034827/https://geogoroda.ru/big-cities/europe</ref>. ONU (Nazioni Unite) ka kuma la, Moskva le ye dunuɲa duguba min ka ɲɛmaya ni mɔgɔ siratigɛ kɔrɔtɛ<ref>https://www.forbes.ru/forbeslife/454531-oon-priznala-moskvu-lucsim-gorodom-po-urovnu-infrastruktury-i-kacestva-zizni</ref>.
Moskva bɛ Rusila tlebi fɛ, Moskva ba da la, Cɛmancɛ-Eropa fɛnɲuman cɛmancɛ la, Oka ba ni Volga ba cɛ la. Jamana fɛdɛrɛrili kɔnɔ, Moskva dan bɛ Moskva Prowinsi ni Kaluga Prowinsi fɛ. Moskva duguba kɔnɔ, dugukolo (siti) 6 bɛ (minnu kɔnɔ, duguba 4 ni dugu 2 minnu ye siti ladilikan ye), ani dugu caman (fɛnɲuman dugu). Dugu caman minnu tun bɛ Moskva lamine, olu dona Moskva kɔnɔ, u ka u yɛrɛ ka siti jatemaso tun bɔ.
[[Fichier:Novodevichy Convent night view.jpg|vignette]]
[[Fichier:Moscow - 2025 - Daytime view of St. Basil's Cathedral from Vasilyevsky Spusk.jpg|vignette]]
Moskva — ye turistisi min bɛ caman fɛ. Moskva Kiremli (Kreml), Jɛfɛba (Rouge) Plaza, Nɔvɔdɛvichi Sɔngɔnba (Monastère), ani Kolomɛnskɔye ka Ce Jumɛ (Yegoro) Batɔ (Église de l'Ascension), o bɛɛ bɛ UNESCO ka dunuɲa fɛnɲumanw (Patrimoine mondial) na<ref>http://whc.unesco.org/en/statesparties/ru/</ref>.
== Sourcer ==
[[Catégorie:Risila]]
[[Catégorie:Tariku]]
8km4zjaxsubxn809so8xw0tcsha6zso