Wikipiideɛ
dgawiki
https://dga.wikipedia.org/wiki/A_Gamp%C9%9Bl%C9%9B_zu
MediaWiki 1.46.0-wmf.22
first-letter
Duoro bimbu zie
Be o yoŋ
Yeli
Toma daana
Toma daana yeli
Wikipedia
Wikipedia yeli
Duoro kɔre
Duoro kɔre yeli
MediaWiki
MediaWiki yeli
Tɛmpileti
Tɛmpileti yeli
Sombo
Sombo yeli
Gbuli
Gbuli yeli
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Ghana's material cultural heritage
0
6810
60079
59870
2026-04-04T20:47:37Z
Vision L1
19
60079
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5555520}}
A monuments list yizie la a '''Ghana Museums and Monuments Board''', duoruu yi a ba mannewulluu "legal custodian of [[Ghana]]'s material cultural heritage (movable ane immovable heritage)"<ref>[https://web.archive.org/web/20241203220422/https://www.ghanamuseums.org/what-is-gmmb.php What is QMMB] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241203220422/https://www.ghanamuseums.org/what-is-gmmb.php|date=2024-12-03}}, accessed 2012-07-27</ref> GMMB la bore a monuments:
A ID ba naŋ toŋ neŋ a gampɛlɛ peɛroo yizie la a Regions of Ghana pukyaare la ISO Regional ID standards.
== A. Western Region ==
{| class="wikitable sortable"
!ID
!Description
!Region
!Original function
!Built
!Location
!Address
!Comment
!Coordinates
!Image
|-
|GH-WP-001
|Fort Apollonia
|Western
|Fort
|1765 and 1771
|Beyin
|
|
|4°45′00″N 2°01′00″W
|Upload Photo
|-
|GH-WP-002
|Fort Saint Anthony
|Western
|Fort
|1515; expanded in 1642 and 1872 by Dutch
|Axim
|
|
|4°52′02″N 2°14′23″W
|Upload Photo
|-
|GH-WP-003
|Fort Groß Friedrichsburg
|Western
|Fort
|1683
|Princestown
|
|article only in german
|4°47′28″N 2°08′02″W
|Upload Photo
|-
|GH-WP-004
|Fort Dorothea
|Western
|Fort
|1684–1687; 1698–1711; April 1712–1717
|Akwida
|
|
|4°45′00″N 2°01′00″W
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-AA-005
|Museum of Nzema Culture and History
|Western
|Museum
|
|Fort Apollonia
|
|
|
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-WP-005
|Fort Metal Cross
|Western
|Fort
|1683
|Dixcove
|
|
|4°47′27″N 1°57′01″W
|Upload Photo
|-
|GH-WP-006
|Fort Batenstein
|Western
|Fort
|Between 1595 and 1600
|Butre
|
|
|4°49′18″N 1°55′16″W
|Upload Photo
|-
|GH-WP-007
|Fort Orange
|Western
|Fort
|1690
|Sekondi
|
|
|4°56′09″N 1°42′26″W
|Upload Photo
|-
|GH-WP-008
|Fort St. Sebastian
|Western
|Fort
|1590
|Shama
|
|
|5°01′45″N 1°37′16″W
|Upload Photo
|-
|GH-WP-00P
|Nzulezu Stilt Settlement
|Western
|Settlement
|
|Lake Tadane
|
|
|
|Upload Photo
Upload Photo
|}
== B. Central Region ==
{| class="wikitable sortable"
!ID
!Description
!Region
!Original function
!Built
!Location
!Address
!Comment
!Coordinates
!Image
|-
|GH-CP-001
|Fort Komenda
|Central
|Fort
|1957
|British Komenda
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-CP-002
|Fort Vredenburg
|Central
|Fort
|
|Dutch Komenda
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-CP-003
|Castle of St. George's
|Central
|Castle
|1482
|Elmina
|
|Also known as Elmina Castle
|5°05′00″N 1°21′00″W
|Upload Photo
|-
|GH-AA-003
|Cape Coast Castle Museum
|Central Region
|Museum
|
|Cape Coast
|
|Museum is located within the castle. Photography not allowed there
|5°06′12″N 1°14′33″W
|Upload Photo
|-
|GH-AA-004
|Elmina Castle Museum
|Central Region
|Museum
|
|Elmina
|
|
|5°05′00″N 1°21′00″W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-004
|Fort St. Jago
|Central
|Fort
|1555 and 1558
|Elmina
|
|
|5°05′00″N 1°21′00″W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-005
|Fort Goede Hoop
<small>a.k.a. Fort Good Hope</small>
|Central
|Fort
|1705
|Senya Beraku
|
|
|5°23′15″N 0°29′23″W
|Upload Photo
|-
|CE-GH-CP-006
|Fort Lijdzaamheid
<small>a.k.a. Patience, Leydsaemheyt</small>
|Central
|Fort
|1697
|Apam
|
|
|5°17′36″N 0°44′32″W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-007
|Fort Amsterdam (Ghana)
|Central
|Fort
|1631, fort rebuilt by the English in 1645
|Abandzi
|
|
|5°12′09″N 1°05′25″W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-008
|The Little Fort
|Central
|Fort
|
|Anomabu
|
|
|5°11′12″N 1°06′32″W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-009
|Fort William (Ghana)
<small>a.k.a. Anomabu Castle</small>
|Central
|Fort
|1640
|Anomabu
|
|
|5°10′00″N 1°07′00″W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-010
|Fort Nassau
|Central
|Fort
|1612
|Moree
|
|
|5°08′00″N 1°12′00″W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-011
|Fort Fredericksburg
|Central
|Fort
|
|Amanful
|
|
|4°52′00″N 1°47′00″W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-012
|Cape Coast Castle
|Central
|Castle
|1653
|Cape Coast
|
|
|5°06′18″N 1°14′50″W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-013
|Fort McCarthy
|Central
|Castle
|1822
|Cape Coast
|
|
|5°06′N 1°15′W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-014
|Fort Victoria
|Central
|Fort
|1712
|Cape Coast
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-CP-015
|Fort William (Lighthouse)
|Central
|Fort
|1753
|Cape Coast
|
|
|5°06′N 1°15′W
|Upload Photo
|-
|GH-CP-016
|Fort Royal
|Central
|Fort
|
|Cape Coast
|
|
|5°06′N 1°15′W
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-CP-017
|Statue of George Ekem Ferguson
|Central
|Statue
|
|Anomabo, Near Fort Williams
|
|
|
|Upload Photo
Upload Photo
|}
== C. Greater Accra Region ==
{| class="wikitable sortable"
!ID
!Description
!Region
!Original function
!Built
!Location
!Address
!Comment
!Coordinates
!Image
|-
|GH-AA-001
|National Museum
|Greater Accra
|Museum
|1957
|Barnes Road, Accra
|
|
|5°33′24″N 0°12′28″W
|Upload Photo
|-
|GH-AA-002
|Museum of Science & Technology
|Greater Accra
|Museum
|1963
|Barnes Road, Accra.
|
|Ghana Museum of Science and Technology
|
|Upload Photo
|-
|GH-AA-003
|Ussher Fort
|Greater Accra
|Fort
|1649
|Ussher Town, Accra
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-AA-004
|James Fort
|Greater Accra
|Fort
|1673
|John Evans Atta Mills High Street, Accra
|
|James Fort Ghana
|
|Upload Photo
|-
|GH-AA-05
|Christiansborg Castle
<small>a.k.a. Osu Castle</small>
|Greater Accra
|Fort
|1659
|Osu, Accra
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-AA-06
|Fort Augustaborg
|Greater Accra
|Fort
|1787
|Teshie
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-AA-07
|Museum of Archaeology
|Greater Accra
|Museum
|
|University of Ghana, Department of Archeology, Accra
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-EP-08
|Fort Vernon
|Greater Accra
|Fort
|1742
|Prampram
|
|
|5°43′29″N 0°07′00″E
|Upload Photo
|-
|GH-EP-09
|Holy Trinity Church Accra
|Greater Accra
|Church
|1894
|Accra High street
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-EP-10
|Grave ruins of Seagent Adjetey
|Accra
|Grave
|
|La
|
|Located at the La cluster of school field
|
|Upload Photo
Upload Photo
|}
== E. Volta Region ==
{| class="wikitable sortable"
!ID
!Description
!Region
!Original function
!Built
!Location
!Address
!Comment
!Coordinates
!Image
|-
|GH-TV-001
|Fort Prinzenstein
|Volta
|Fort
|1734
|Keta
|
|
|5°54′39″N 0°59′31″E
|Upload Photo
|-
|GH-TV-002
|Volta Regional Museum
|Volta
|Museum
|1973
|Ho
|
|
|
|Upload Photo
|}
== F. Ashanti Region ==
{| class="wikitable sortable"
!ID
!Description
!Region
!Original function
!Built
!Location
!Address
!Comment
!Coordinates
!Image
|-
|GH-AH-001
|Fort Kumasi
|Ashanti
|Fort
|1820
|Kumasi
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-AH-002
|Kumasi Military Museum
|Ashanti
|Museum
|
|Kumasi
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-AH-003
|Yaw Tano Shrine
<small>a.k.a. Tano Yaw Shrine</small>
|Ashanti
|Shrine
|
|Ejisu-Besease
|
|at Besease, about 20.8 km on the Kumasi-Accra road.
|5°33′26″N 1°11′45″W
|Upload Photo
|-
|GH-AH-004
|Akwasi Sima Shrine
<small>a.k.a. Kwasi Kuma Shrine</small>
|Ashanti
|Shrine
|
|Adarkwa Jachie
|
|about 16 km on the Kumasi-Ejisu road.
|6°43′25″N 1°30′41″W
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-AH-005
|Tano Abenamu Subunu Shrine
|Ashanti
|Shrine
|
|Abirem (Alternative Spelling: Abirim)
|
|Abirem is about 12.8 km from Kumasi on the Antoa Road, Coord of Antoa Road
|6°42′30″N 1°36′20″W
|Upload Photo
|-
|GH-AH-006
|Tano Kwadwo Shrine
|Ashanti
|Shrine
|
|Saaman
|
|Saaman is about 12.6 km north-east of Kumasi, on the former Odumakoma Tempong road that led toNorthern Ghana.
|6°46′15″N 1°32′33″W
|Upload Photo
|-
|GH-AH-007
|Atuo Kosua Shrine
|Ashanti
|Shrine
|
|Adwinase (Alternative Spelling: Edwenase)
|
|Off the Ejisu-Onwi road.
|6°41′19″N 1°26′05″W
|Upload Photo
|-
|GH-AH-008
|Kentinkrono Shrine
|Ashanti
|Shrine
|
|Kentinkrono
|
|At Kentinkrono, about 20.8km on the Kumasi-Ejisu road.
|6°41′36″N 1°33′10″W
|Upload Photo
|-
|GH-AH-009
|Tano Odomankoma Shrine
|Ashanti
|Shrine
|
|Bogwiase (Alternative Spelling: Bodwease)
|
|foot of the rocky Mampong scarp, about 10 km from Effiduase, in the Sekyere West District.
|6°55′04″N 1°20′16″W
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-AH-010
|Asawase Shrine
<small>a.k.a. Tano Banie Shrine</small>
|Ashanti
|Shrine
|
|Asawase near Ejisu
|
|to the south of Ejisu, about 10 km on the second-class road linking Ejisu and Apromase.
|6°41′10″N 1°29′19″W
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-AH-011
|Asenemaso Shrine
|Ashanti
|Shrine
|
|Asenemaso
|
|Kumasi-Sunyani road, at a distance of about 15 km from Kejetia.
|6°42′16″N 1°43′13″W
|Upload Photo
Upload Photo
|}
== G. Northern Region ==
{| class="wikitable sortable"
!ID
!Description
!Region
!Original function
!Built
!Location
!Address
!Comment
!Coordinates
!Image
|-
|GH-NP-001
|Larabanga Mosque
|Northern Region
|Mosque
|14th Century
|Laribanga
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-NP-002
|Bole Mosque
|Northern Region
|Mosque
|
|
|
|Bole Mosque is in West Gonja District, in the Northern Region.
|
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-NP-003
|Babatu's grave
|Northern Region
|Old Grave
|
|Yendi
|
|Babatu was a notorious slave raider from Niger. There are remains of his grave and some equipment he and his army used in capturing slaves on Grunsi land.
|
|Upload Photo
|-
|GH-NP-004
|The German cemetery
|Northern Region
|Cemetery
|
|Yendi
|
|German cemetery popularly called "German grave” contains graves of German and Dutch soldiers who died in their colonization efforts in a war with Dagombas.
|
|Upload Photo
|-
|GH-NP-005
|Naa Dataa Tua
|Northern Region
|Cemetery
|
|Yendi
|
|Na Dataa Tua is a site is a place where men who had affairs with the Ya-Na's wives were beheaded. At the site are a sacrificial stone and a baobab tree, at the base of which the victims were beheaded.
|
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-NP-006
|Tamale Central Mosque
|Northern Region
|Mosque
|
|Tamale
|
|The oldest mosque in the Capital of the northern region.
.
|
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-NP-007
|Dakpema tomb
|Northern Region
|Cemetery
|
|Tamale
|
|The ancient cave where mortal remains of Dakpemas (kings of Tamale kingdom) are kept.
.
|
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-NP-008
|Laribanga Mystery Stone
|Northern Region
|Mystic stone
|
|Tamale
|
|Larabanga Mystery Stone During the British times, in Ghana there was a road that was laid near the Larabanga Mosque, a stone was removed during the process to make way for the road. The next day, the stone was found again on the same place it was displaced from.
.
|
|Upload Photo
Upload Photo
|}
== H. Upper East ==
{| class="wikitable sortable"
!ID
!Description
!Region
!Original function
!Built
!Location
!Address
!Comment
!Coordinates
!Image
|-
|GH-UE-001
|Upper East Regional Museum
|Upper East
|Museum
|
|Bolgatanga
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-UE-002
|Old Navrongo Catholic Cathedral Building
|Upper East
|Church
|1920
|Navrongo
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-UE-003
|Pikworo Slave camp
|Upper East
|Slave camp
|1704
|Paga
|
|
|
|Upload Photo
|}
== hI. Upper West ==
{| class="wikitable sortable"
!ID
!Description
!Region
!Original function
!Built
!Location
!Address
!Comment
!Coordinates
!Image
|-
|GH-UW-001
|Gwollu Defence Wall
|Upper West
|Monument
|
|Gwollu
|
|Gwollu is 70 km north of Wa, in the Upper West Region of Ghana
|
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-UW-003
|Wa Naa's Palace
|Upper West
|Palace
|
|Wa
|
|
|
|Upload Photo
|-
|GH-UW-003
|Wechiau Mosque
|Upper West
|Mosque
|
|Wechiau
|
|
|
|Upload Photo
Upload Photo
|-
|GH-UW-004
|Dondoli Mosque
|Upper West
|Mosque
|
|Wa
|
|This 19th Century mosque is in Wa, the capital of the Upper West Region.
|
|Upload Photo
Upload Photo
|}
=== Archeological Sites ===
A Museum ko Archeology, University of Ghana naŋ be la a QMMB site.
== Sommo Yizie ==
<references />
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Ghana]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:West Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
8xqelrkhlyc7triyxdxegaufvs3m3xg
Akan chieftaincy
0
6813
60080
59844
2026-04-04T20:53:39Z
Vision L1
19
60080
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q2137492}}
'''Akan Naaloŋ Yɛlɛ''' West Africa yaga poɔ, Akan saaŋkonnoŋ poɔ naaloŋ bebe ka a kɔɔre, noba yaga taa la lɛ ba naaloŋ diibu na maŋ tuuru, yelluŋ ŋa maŋ tu la lɛ ne a gɔbenɛnte merɛ na maŋ tu a paaloŋ poɔ. Akan yelbiri na maŋ are ko neɛ naŋ kaara teŋɛ la ka ba boɔlɔ Nana. A dakoreŋ na ona la ka ba da maŋ boɔle ka “chief” a bɔrefɔ maŋ boɔle. Paaloŋ noba mine meŋ maŋ boɔle naa ka “King”, kyɛ pampana “chief” naŋ e a bɔrefɔ kɔkɔre boɔloo la pore a Ghana poɔ, aneazaa ka Nana meŋ e la a boɔloo kaŋa naŋ tori.
== Dakoreŋ/ Saadayel ==
A zie na a Akan naaloŋ naŋ te piili neɛzaa ba baŋ, azuiŋ ziezaa meŋ ba kyebe banaŋ sɛge biŋ. A saŋa a Akan noba naŋ da zeŋ a Bonoman paaloŋ poɔ, sɛre a 1300 yuomo poɔ, ka Bono noba eŋ daŋ taa la ba naaloŋ diibu a dire. A nakpoŋ pãã da maŋ taa la o arezie ba naŋ maŋ de manna ne o ka naa la o.
A saŋa na Ghana naŋ da wa faa ba meŋa yi a nempeele nuuriŋ a 1957 yuoni poɔ, a wagere na la ka ba pãã da sage ka a seŋ ka ba enne noba naŋ di naaloŋ.
== Pampana ŋa/ Zenɛ ŋa ==
Naaloŋ e bone neɛzaa sage de. Paati wedereba maŋ gaa namine zie te sɔre ka ba wuli ba bonso wagere zaa banaŋ la maŋ peɛle nensaalba. Ghana paaloŋ a namine zaa nakpoŋ la a Kumasi naa. Irigiŋ nabilii meŋ bebe. Ka yele wa wa namine kpayaga poɔ, a nakpoŋ feroo toma la ka o laŋ zeŋ ne a baa a yele na eŋ ka ba ta taa nɔkpeɛne ne zaa ba laŋkpeɛbo poɔ.
== A Lɛ a Naaloŋ naŋ Tutaa ==
Akan noba paaloŋ poɔ, a ba naaloŋ taa la laŋgbulo tɛɛtɛɛ aseŋ, Ashanti, Bono, Akyem, Kwahu, Akwapim, Assin, bee Fante, (Denkyira). A nakpoŋ naŋ be a Akan noba paaloŋ poɔ la ka bɔrefɔ maŋ boɔle ka paramount chief. A yi a nakpoŋ puoriŋ banaŋ zaa na pãã tu la ka ba boɔlɔ a nabilii. A nabili ŋa kaŋa na wuli ka teŋɛ kaŋa ''' '''nakpoŋ meŋ la lɛ, kyɛ ka noba naŋ seŋ ka ba sage iri o ka o e a naa ba wa sagera ne o yoŋ. A namine meŋ maŋ taa la ba toɔraa paaloŋ poturibo ane o meŋ nabili.
===== '''Ahenfo''' =====
'''Ahenfo''' la e a yuori neɛzaa naŋ wuli ka onaŋ la kaara a Akan noba saaŋkonnoŋ poɔ. Kyɛ dakoreŋ wuli ka Ohene la a yuori meŋa, kyɛ yuori neɛzaa naŋ baŋ ka ba maŋ boɔle naa la Ahemfo.
===== '''Ohemaa''' =====
Akan saaŋkonnoŋ poɔ, ka pɔge wa di naa o na la ka ba maŋ boɔle ka Ohemaa, kyɛ gbɛɛ yaga ka fooŋ wa woŋ ka ba boɔle Henewaa bee Henebaa lɛ wuli ka a naa pɔgeyaa bee a naa bidɔɔ la ka ba boɔlɔ.
===== '''Omanhene /Ohenpong''' =====
A bɔrefɔ leɛroo wuli la a Omanhene/Ohenpong (Amanhene) la maŋ e a paaloŋ nakpoŋ. Ka yeli kpeɛŋaa bee ka yelferaa kaŋa wa wa, pɔgenamine meŋ maŋ paale la a naaloŋ kyɛ go wagere na banaŋ naŋ na wa iri dɔɔnaa. Aŋaa yoŋ la maŋ baŋ ko Obaapanin bee pɔgenaa kpeõ ka o baŋ teŋɛ.
===== '''Krontihene''' =====
Krontihene la neɛ na maŋ e a tendaana , a la yi be on la maŋ are leɛre a Omanhene zu. A Krontihene la maŋ are leɛre a naa zu aseŋ a ŋa mamponghene ona la Krontihene a Asante paaloŋ poɔ.
===== '''Ankobeahene''' =====
'''Ankobeahene''' tɛgɛ la neɛ naŋ baa iri a ba gaa ziezaa . A be o ba yiriŋ. Ankobeahene la maŋ kaara a nayiri.
===== '''Okomfo''' =====
k6pvvxbv62smsm2q876v4h4ww285nm1
60081
60080
2026-04-04T20:58:39Z
Vision L1
19
60081
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q2137492}}
'''Akan Naaloŋ Yɛlɛ''' West Africa yaga poɔ, Akan saaŋkonnoŋ poɔ naaloŋ bebe ka a kɔɔre, noba yaga taa la lɛ ba naaloŋ diibu na maŋ tuuru, yelluŋ ŋa maŋ tu la lɛ ne a gɔbenɛnte merɛ na maŋ tu a paaloŋ poɔ. Akan yelbiri na maŋ are ko neɛ naŋ kaara teŋɛ la ka ba boɔlɔ Nana. A dakoreŋ na ona la ka ba da maŋ boɔle ka “chief” a bɔrefɔ maŋ boɔle. Paaloŋ noba mine meŋ maŋ boɔle naa ka “King”, kyɛ pampana “chief” naŋ e a bɔrefɔ kɔkɔre boɔloo la pore a Ghana poɔ, aneazaa ka Nana meŋ e la a boɔloo kaŋa naŋ tori.
== Dakoreŋ/ Saadayel ==
A zie na a Akan naaloŋ naŋ te piili neɛzaa ba baŋ, azuiŋ ziezaa meŋ ba kyebe banaŋ sɛge biŋ. A saŋa a Akan noba naŋ da zeŋ a Bonoman paaloŋ poɔ, sɛre a 1300 yuomo poɔ, ka Bono noba eŋ daŋ taa la ba naaloŋ diibu a dire. A nakpoŋ pãã da maŋ taa la o arezie ba naŋ maŋ de manna ne o ka naa la o.
A saŋa na Ghana naŋ da wa faa ba meŋa yi a nempeele nuuriŋ a 1957 yuoni poɔ, a wagere na la ka ba pãã da sage ka a seŋ ka ba enne noba naŋ di naaloŋ.
== Pampana ŋa/ Zenɛ ŋa ==
Naaloŋ e bone neɛzaa sage de. Paati wedereba maŋ gaa namine zie te sɔre ka ba wuli ba bonso wagere zaa banaŋ la maŋ peɛle nensaalba. Ghana paaloŋ a namine zaa nakpoŋ la a Kumasi naa. Irigiŋ nabilii meŋ bebe. Ka yele wa wa namine kpayaga poɔ, a nakpoŋ feroo toma la ka o laŋ zeŋ ne a baa a yele na eŋ ka ba ta taa nɔkpeɛne ne zaa ba laŋkpeɛbo poɔ.
== A Lɛ a Naaloŋ naŋ Tutaa ==
Akan noba paaloŋ poɔ, a ba naaloŋ taa la laŋgbulo tɛɛtɛɛ aseŋ, Ashanti, Bono, Akyem, Kwahu, Akwapim, Assin, bee Fante, (Denkyira). A nakpoŋ naŋ be a Akan noba paaloŋ poɔ la ka bɔrefɔ maŋ boɔle ka paramount chief. A yi a nakpoŋ puoriŋ banaŋ zaa na pãã tu la ka ba boɔlɔ a nabilii. A nabili ŋa kaŋa na wuli ka teŋɛ kaŋa ''' '''nakpoŋ meŋ la lɛ, kyɛ ka noba naŋ seŋ ka ba sage iri o ka o e a naa ba wa sagera ne o yoŋ. A namine meŋ maŋ taa la ba toɔraa paaloŋ poturibo ane o meŋ nabili.
===== '''Ahenfo''' =====
'''Ahenfo''' la e a yuori neɛzaa naŋ wuli ka onaŋ la kaara a Akan noba saaŋkonnoŋ poɔ. Kyɛ dakoreŋ wuli ka Ohene la a yuori meŋa, kyɛ yuori neɛzaa naŋ baŋ ka ba maŋ boɔle naa la Ahemfo.
===== '''Ohemaa''' =====
Akan saaŋkonnoŋ poɔ, ka pɔge wa di naa o na la ka ba maŋ boɔle ka Ohemaa, kyɛ gbɛɛ yaga ka fooŋ wa woŋ ka ba boɔle Henewaa bee Henebaa lɛ wuli ka a naa pɔgeyaa bee a naa bidɔɔ la ka ba boɔlɔ.
===== '''Omanhene /Ohenpong''' =====
A bɔrefɔ leɛroo wuli la a Omanhene/Ohenpong (Amanhene) la maŋ e a paaloŋ nakpoŋ. Ka yeli kpeɛŋaa bee ka yelferaa kaŋa wa wa, pɔgenamine meŋ maŋ paale la a naaloŋ kyɛ go wagere na banaŋ naŋ na wa iri dɔɔnaa. Aŋaa yoŋ la maŋ baŋ ko Obaapanin bee pɔgenaa kpeõ ka o baŋ teŋɛ.
===== '''Krontihene''' =====
Krontihene la neɛ na maŋ e a tendaana , a la yi be on la maŋ are leɛre a Omanhene zu. A Krontihene la maŋ are leɛre a naa zu aseŋ a ŋa mamponghene ona la Krontihene a Asante paaloŋ poɔ.
===== '''Ankobeahene''' =====
'''Ankobeahene''' tɛgɛ la neɛ naŋ baa iri a ba gaa ziezaa . A be o ba yiriŋ. Ankobeahene la maŋ kaara a nayiri.
===== '''Okomfo''' =====
==Sommo Yizie==
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:West Africa]]
[[Gbuli:Ghana]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Africa]]
2mkuu9p697ksyaq6chenjpw1gdqyxca
60082
60081
2026-04-04T21:00:43Z
Vision L1
19
60082
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q2137492}}
'''Akan Naaloŋ Yɛlɛ''' West Africa yaga poɔ, Akan saaŋkonnoŋ poɔ naaloŋ bebe ka a kɔɔre, noba yaga taa la lɛ ba naaloŋ diibu na maŋ tuuru, yelluŋ ŋa maŋ tu la lɛ ne a gɔbenɛnte merɛ na maŋ tu a paaloŋ poɔ. Akan yelbiri na maŋ are ko neɛ naŋ kaara teŋɛ la ka ba boɔlɔ Nana. A dakoreŋ na ona la ka ba da maŋ boɔle ka “chief” a bɔrefɔ maŋ boɔle. Paaloŋ noba mine meŋ maŋ boɔle naa ka “King”, kyɛ pampana “chief” naŋ e a bɔrefɔ kɔkɔre boɔloo la pore a Ghana poɔ, aneazaa ka Nana meŋ e la a boɔloo kaŋa naŋ tori.
== Dakoreŋ/ Saadayel ==
A zie na a Akan naaloŋ naŋ te piili neɛzaa ba baŋ, azuiŋ ziezaa meŋ ba kyebe banaŋ sɛge biŋ. A saŋa a Akan noba naŋ da zeŋ a Bonoman paaloŋ poɔ, sɛre a 1300 yuomo poɔ, ka Bono noba eŋ daŋ taa la ba naaloŋ diibu a dire. A nakpoŋ pãã da maŋ taa la o arezie ba naŋ maŋ de manna ne o ka naa la o.<ref>[https://books.google.com/books?id=ExJPAQAAMAAJ ''The Akan of Ghana: Their Ancient Beliefs''.] Faber & Faber. 1958.</ref>
A saŋa na Ghana naŋ da wa faa ba meŋa yi a nempeele nuuriŋ a 1957 yuoni poɔ, a wagere na la ka ba pãã da sage ka a seŋ ka ba enne noba naŋ di naaloŋ.
== Pampana ŋa/ Zenɛ ŋa ==
Naaloŋ e bone neɛzaa sage de. Paati wedereba maŋ gaa namine zie te sɔre ka ba wuli ba bonso wagere zaa banaŋ la maŋ peɛle nensaalba. Ghana paaloŋ a namine zaa nakpoŋ la a Kumasi naa. Irigiŋ nabilii meŋ bebe. Ka yele wa wa namine kpayaga poɔ, a nakpoŋ feroo toma la ka o laŋ zeŋ ne a baa a yele na eŋ ka ba ta taa nɔkpeɛne ne zaa ba laŋkpeɛbo poɔ.
== A Lɛ a Naaloŋ naŋ Tutaa ==
Akan noba paaloŋ poɔ, a ba naaloŋ taa la laŋgbulo tɛɛtɛɛ aseŋ, Ashanti, Bono, Akyem, Kwahu, Akwapim, Assin, bee Fante, (Denkyira). A nakpoŋ naŋ be a Akan noba paaloŋ poɔ la ka bɔrefɔ maŋ boɔle ka paramount chief. A yi a nakpoŋ puoriŋ banaŋ zaa na pãã tu la ka ba boɔlɔ a nabilii. A nabili ŋa kaŋa na wuli ka teŋɛ kaŋa ''' '''nakpoŋ meŋ la lɛ, kyɛ ka noba naŋ seŋ ka ba sage iri o ka o e a naa ba wa sagera ne o yoŋ. A namine meŋ maŋ taa la ba toɔraa paaloŋ poturibo ane o meŋ nabili.
===== '''Ahenfo''' =====
'''Ahenfo''' la e a yuori neɛzaa naŋ wuli ka onaŋ la kaara a Akan noba saaŋkonnoŋ poɔ. Kyɛ dakoreŋ wuli ka Ohene la a yuori meŋa, kyɛ yuori neɛzaa naŋ baŋ ka ba maŋ boɔle naa la Ahemfo.
===== '''Ohemaa''' =====
Akan saaŋkonnoŋ poɔ, ka pɔge wa di naa o na la ka ba maŋ boɔle ka Ohemaa, kyɛ gbɛɛ yaga ka fooŋ wa woŋ ka ba boɔle Henewaa bee Henebaa lɛ wuli ka a naa pɔgeyaa bee a naa bidɔɔ la ka ba boɔlɔ.
===== '''Omanhene /Ohenpong''' =====
A bɔrefɔ leɛroo wuli la a Omanhene/Ohenpong (Amanhene) la maŋ e a paaloŋ nakpoŋ. Ka yeli kpeɛŋaa bee ka yelferaa kaŋa wa wa, pɔgenamine meŋ maŋ paale la a naaloŋ kyɛ go wagere na banaŋ naŋ na wa iri dɔɔnaa. Aŋaa yoŋ la maŋ baŋ ko Obaapanin bee pɔgenaa kpeõ ka o baŋ teŋɛ.
===== '''Krontihene''' =====
Krontihene la neɛ na maŋ e a tendaana , a la yi be on la maŋ are leɛre a Omanhene zu. A Krontihene la maŋ are leɛre a naa zu aseŋ a ŋa mamponghene ona la Krontihene a Asante paaloŋ poɔ.
===== '''Ankobeahene''' =====
'''Ankobeahene''' tɛgɛ la neɛ naŋ baa iri a ba gaa ziezaa . A be o ba yiriŋ. Ankobeahene la maŋ kaara a nayiri.
===== '''Okomfo''' =====
==Sommo Yizie==
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:West Africa]]
[[Gbuli:Ghana]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Africa]]
59y5baw1fagg1gf2h0tm21jsveqcuvh