विकिपिडिया dtywiki https://dty.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A5%8D%E0%A4%AF_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE MediaWiki 1.45.0-wmf.7 first-letter मिडिया बिशेष कुरणि प्रयोगकर्ता प्रयोगकर्ता कुरणि विकिपिडिया विकिपिडिया वार्ता चित्र चित्र कुरणि मिडियाविकि मिडियाविकि कुरणि ढाँचा ढाँचा कुरणि मद्दत मद्दत कुरणि श्रेणी श्रेणी कुरणि TimedText TimedText talk मोड्युल मोड्युल कुरणि Event Event talk हरितगृह ग्याँस 0 21102 261552 258488 2025-07-01T19:26:38Z InternetArchiveBot 4668 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 261552 wikitext text/x-wiki [[File:Greenhouse-effect-t2.svg|thumb|upright=1.35|पिर्थिबि का सतह मी हरितगृह ग्याँसअन ले सिर्जित सौर्य विकिरण को हरितगृह प्रभाव]] [[File:Physical Drivers of climate change.svg|thumb|upright=1.35|सन् २०११ मी जलवायु परिवर्तन मी भूमिका खेल्ल्या विभिन्न योगदानकर्ताअन को [[रेडियोधर्मी बल]], [[पाँचवाँ आइपिसिसि मूल्याङ्कन प्रतिवेदन]] का अन्सारअ।.]] '''हरितगृह ग्याँस''' तसो ग्याँस हो जै ले तापीय इन्फ्रारेड श्रेणि मी पड्ड्या रेडियन्ट शक्ति लाइ अवशोषित रे उत्सर्जन अद्दान। हरितगृह ग्याँस ले [[हरितगृह प्रभाव]] पैदा अद्दान।<ref name="IPCC AR4-SYR">{{cite web|url=http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar4/syr/ar4_syr_appendix.pdf|title=IPCC AR4 SYR Appendix Glossary|accessdate=14 December 2008|archive-date=17 November 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181117121314/http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar4/syr/ar4_syr_appendix.pdf|url-status=dead}}</ref> ग्रह का वातावरण या जलवायु मी परिवर्तन रे अंततः [[भूमण्डलीय ऊष्मीकरण]] कि न्युति उत्तरदायी हनान। प्राथमिक हरितगृह ग्याँस [[कार्बन डाइअक्साइड]] ({{CO2}}), [[नाइट्रस अक्साइड]] ({{N2O}}), [[मिथेन]] ({{CH4}}), क्लोरो-फ्लोरो कार्बन, पानी को बाफ ({{H2O}}), [[ओजोन]] ({{O3}}) हन। यदि हरितगृह ग्याँस नहुन्याहन भँण्या पिर्थिबि का सतह को औषत तापक्रम {{convert|-18|°C|°F}},<ref>{{Cite web|url=http://www.giss.nasa.gov/research/briefs/ma_01/|title=NASA GISS: Science Briefs: Greenhouse Gases: Refining the Role of Carbon Dioxide|website=www.giss.nasa.gov|access-date=2016-04-26|archive-date=2016-05-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20160503215012/http://www.giss.nasa.gov/research/briefs/ma_01/|url-status=dead}}</ref> हुनेइ थ्यो; जो अच्याल {{convert|15|°C|°F}} छ।<ref>{{cite journal|year=2003|title=Modern global climate change|url=https://zenodo.org/record/1230878|journal=Science|volume=302|issue=5651|pages=1719–23|bibcode=2003Sci...302.1719K|doi=10.1126/science.1090228|pmid=14657489|vauthors=Karl TR, Trenberth KE}}</ref><ref>{{cite book|url=http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar4/wg1/ar4-wg1-chapter1.pdf|title=Historical overview of climate change science.|author1=Le Treut H.|author2=Somerville R.|author3=Cubasch U.|author4=Ding Y.|author5=Mauritzen C.|author6=Mokssit A.|author7=Peterson T.|author8=Prather M.|author5-link=Cecilie Mauritzen|accessdate=14 December 2008|archive-date=26 November 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181126204443/http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar4/wg1/ar4-wg1-chapter1.pdf|url-status=dead}} in {{harvnb|IPCC AR4 WG1|2007}}</ref><ref name="h2o">{{cite web|url=http://nasascience.nasa.gov/earth-science/oceanography/ocean-earth-system/ocean-water-cycle|title=NASA Science Mission Directorate article on the water cycle|publisher=Nasascience.nasa.gov|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090117143544/http://nasascience.nasa.gov/earth-science/oceanography/ocean-earth-system/ocean-water-cycle|archivedate=17 January 2009|accessdate=2010-10-16}}</ref> शुक्र, मङ्गल रे टाइटन ग्रह का वायुमण्डल मी लगै हरितगृह ग्याँस पायीनान। औद्योगिक क्रान्ति (सन् १७५० तिर) पछा का मानवीय कृयाकलापअन ले पिर्थिबि का [[कार्बनडाइअक्साइड को वायुमण्डलीय सान्द्रता|वायुमण्डल मी कार्बनडाइअक्साइड का सान्द्रता]] मी ४५% ले बड़ोत्तरि होइरछ, सन् १७५० मी २८० पिपियम बठेइ सन् २०१९ मी ४१५ पिपियम सम्म।<ref name="techcrunch">{{cite web|url=https://techcrunch.com/2019/05/12/co2-in-the-atmosphere-just-exceeded-415-parts-per-million-for-the-first-time-in-human-history/|title=CO2 in the atmosphere just exceeded 415 parts per million for the first time in human history|accessdate=31 August 2019}}</ref> छाड्डीबारः [[कार्बन डाइअक्साइड को वायुमण्डलीय सान्द्रता]] इति जेदा ३० लाख वर्ष है पैली थ्यो।<ref>{{Cite web|url=https://www.climate.gov/news-features/understanding-climate/climate-change-atmospheric-carbon-dioxide|title=Climate Change: Atmospheric Carbon Dioxide {{!}} NOAA Climate.gov|website=www.climate.gov|language=en|access-date=2020-03-02|archive-date=2013-06-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20130624204311/https://www.climate.gov/news-features/understanding-climate/climate-change-atmospheric-carbon-dioxide|url-status=dead}}</ref> उत्सर्जित आधा है जेदा ग्याँस को खपत [[कार्बन चक्र]] मी शामिल विभिन्न प्राकृतिक प्रक्रिया मी हुनाहुनाइ लै यो वृद्धि होइरैछच।<ref name="cdiac">{{cite web|url=http://cdiac.ornl.gov/pns/faq.html|title=Frequently asked global change questions|publisher=[[Carbon Dioxide Information Analysis Center]]|access-date=2020-06-07|archive-date=2011-08-17|archive-url=https://web.archive.org/web/20110817044713/http://cdiac.ornl.gov/pns/faq.html|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.esrl.noaa.gov/gmd/ccgg/trends/|title=Trends in carbon dioxide|author=ESRL Web Team|date=14 January 2008|publisher=Esrl.noaa.gov|accessdate=2011-09-11}}</ref> जेदा जसो [[वातावरण मी मानवीय प्रभाव|मानवजनित]] कार्बन डाइअक्साइड उत्सर्जन [[जैविक इन्धन]] का [[दहन]] बठेइ निकलन्छ, खास अरिबर [[कोइला]], [[तेल]] रे [[प्राकृतिक ग्याँस]]; येइ मी वनविनाश, जमीनी प्रयोग मी बदलाव, भूक्षय रे कृषि (पशुधन) को लगै हिस्सा छ।<ref name="EPA_GHGdata">{{cite web|url=https://www.epa.gov/ghgemissions/global-greenhouse-gas-emissions-data|title=Global Greenhouse Gas Emissions Data|publisher=[[United States Environmental Protection Agency|U.S. Environmental Protection Agency]]|accessdate=30 December 2019|quote=The burning of coal, natural gas, and oil for electricity and heat is the largest single source of global greenhouse gas emissions.}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.ipcc.ch/publications_and_data/ar4/syr/en/spms2.html|title=AR4 SYR Synthesis Report Summary for Policymakers – 2 Causes of change|work=ipcc.ch|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20180228235005/http://www.ipcc.ch/publications_and_data/ar4/syr/en/spms2.html|archive-date=28 February 2018|access-date=9 October 2015}}</ref> मानवजनित मिथेन ग्याँस उत्सर्जन का मुख्य स्रोत पशुपालन हो जै पछा ग्याँस, तेल, कोइला रे और उद्योग, ठोस फोहर, फोहर पानि रे धान उत्पादन का बगत लै येइ ग्याँस को उत्सर्जन हन्छ।<ref name="Initiative">https://www.globalmethane.org/documents/gmi-mitigation-factsheet.pdf</ref> अइल का उत्सर्जन दर ले सन् २०३६ सम्म तापक्रम 2&nbsp;°C (3.6°F) ले बड़ि सकन्छ जै लाइ [[मौसम परिवर्तन सम्बन्धि संयुक्त राष्ट्र संघ को अन्तर सरकारी प्यानल|मौसम परिवर्तन सम्बन्धि संयुक्त राष्ट्र संघ का अन्तर सरकारी प्यानल]] (IPCC) ले "खतरा" को मल्लो तह भँणिबर घोषणा अरिराइछ।<ref>{{cite magazine|last1=Mann|first1=Michael E.|date=2014-04-01|title=Earth Will Cross the Climate Danger Threshold by 2036|url=http://www.scientificamerican.com/article/earth-will-cross-the-climate-danger-threshold-by-2036|magazine=Scientific American|accessdate=30 August 2016}}</ref> == सन्दर्भअन == {{Reflist}} [[श्रेणी:हरितगृह ग्याँस]] [[श्रेणी:विश्व वातावरण दिवस सम्पादनथन २०७७ मी बनायाः लेखअन]] dfea0sb0z9y2mzagze7l9b9bcbiu2lc