Wikipedya fonwiki https://fon.wikipedia.org/wiki/W%C3%A9m%C3%A1_Nuk%C9%94nt%C9%94n MediaWiki 1.46.0-wmf.21 first-letter Yɛwliɖonuji Ɖéɖovo Xoɖɔtɛn Wikizantɔ Xoɖɔtɛn wikizantɔ lɛ tɔn Wikipedya Xoɖɔtɛn Wikipedya tɔn Wékpo Xoɖɔtɛn wékpo wú tɛ̀n MediaWiki Xoɖɔtɛn MediaWiki tɔn Kpɔnd'ewu bo blo Xoɖɔtɛn kpɔnd'ewu ɔ tɔ̀n Alɔgɔ Xoɖɔtɛn alɔgɔtɛn ɔ tɔn Akpaxwé Akpaxwé lɛ sín xoɖɔtɛn TimedText TimedText talk Module Discussion module Event Event talk Adandozan 0 125 30726 23230 2026-04-01T08:53:22Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30726 wikitext text/x-wiki {{Axɔsu | axɔsu ee nyi é = Axɔsu Agbomɛ tɔn | nyikɔ = Adanɖozan | yɛ = | tinmɛ yɛ ɔ tɔn = | axɔsu ɖuɖu tɔn = 1797 - 1828 | axɔsu é guɖo é jɛ é = [[Agonglo]] | axɔsu é jɛ guɖo ni é = [[Ghézo|Gézo]] | xwè é mɛ é kú é = 1861 | fǐ ee kú ɖé é = | nǔ é kú é kú é = | tɔ tɔn = [[Agonglo]] }} '''[[w:Adanɖozan|Adanɖozan]]''', b'ɛ jíjɔ́n axɔ́suzinkpo jí sin xwè 1797 tɔn mɛ wa yi xwè 1818 tɔn mɛ é, nyi axɔ́su é e wɔn ɖò hwenuxo [[Danxomɛ̀ xɔsuɖuto|danxomɛ]] tɔn lɛ mɛ e. Axɔ́su e ma ɖó nyǐ ɖo axɔ́su Danxomɛ tɔn lɛ mɛ e, bɔ e su nyǐ i ɖɔ axɔ́su nǔdosintɔ́ mɛhutɔ́. Mǐ na flín ɔ, e ɖɔ [[Hwènuxó|hwenuxo]] ɖe nu mǐ hwenu e mǐ ɖo azɔnmɛxwe dokɔ tɔn e ɖɔ : Nyɔ̌nu xòxónɔ ɖe tíl̀n bó ɖò dìndǐn wɛ bɔ Danxomɛxɔsu ɔ na gbe ɖɔ e ni wlǐ bó zɛ adɔgo tɔn b'a kpɔn ɖɔ vi e ɖo xò tɔn mɛ e ɔ́,sunnuvi alo nyɔnuvi wɛ a ji. Hwɛ e do e ɔ gege wɛ, ɖo taji ɔ hwenu e é ɖ'axɔsu ɖu wɛ ɔ, e gbɛ́ bi bo nyi kpodemɛ bo ɖónǔ kannumɔ sa dó yovo nù. Axɔ́su Danxomɛ tɔn e xo mǐ bɛ e ɔ Dada Adanɖozan wɛ. Axɔsu Danxomɛ tɔn ɔ wɛ, bo jɛ Dada Agɔnglo gudo ɖo xwè 1797 tɔn mɛ bo ɖu axɔ́su nu xwè ko-nukun-ɖokpo co bɔ yě wa kɔngan ɛ gannugannu ɖo xwè 1818 tɔn mɛ. == Axɔsuzinkpo ji yiyi tɔn == Adanɖozan ɔ, cobo nu e na jɛ axɔsu'nyi ɔ Axɔvi [[nyikɔ]] tɔn wɛ nyi Akakpo. Vi wegɔɔ Dada Agɔnglo tɔn wɛ, bo jɛ Axɔvi Aɖukonu gudo. Aɖukonu ɔ e jǐi kpodo wɔnɖowu kpo. E nɛ ɔ wɛ zɔn bɔ e ma jɛ xa axɔsu'zinkpo ɔ a. Nɔvi tɔn Axɔvi Gakpe, ěe na wa nyi Dada Gezo e ɖo xwe 5 ɖo wɛ hwe nɛ nu. Finnɛ wɛ Axɔvi Akakpo wa huzu 9ɔ Danxomɛ tɔn ɖe bo xɔ nyǐ syɛnsyɛn Adanɖozan e sin tǐnmɛ nyi «Adan ɖo zan tɔn». Wuntun e sɔ e wɛ nyi zan (Adan'zan) bɔ xo xwedo bo wa nu tɔn ɔ̌ nyi «Adan ɖo zan tɔn bɔ nɛɖe sixu kpewu bo flǐi (mla) a». == Mɛ nyinyi tɔn == Ɖì mɛ e kpodo mɛ kpo jɔ hwe nɛ nu lɛ kpo ɖɔhun ɔ, mǐ sixu ɖɔ xó ɖe do yɔkpɔvu mɛ tɔn kpodo dɔnkpɛvu mɛ tɔn kpan wu ǎ. Xo e mǐ se dó mɛ wu hwenu e mɛ kpoɖo Axɔvi Akakpo nyi wɛ e ɖie : Mɛ nyi sunnu hunsyɛn kpankɔn, sunnu e nubi sɔgbe na e, bo ka nyi mɛ bo yi wan nu ase bla do mɛta e. Sɛnunywɛ kpe mɛ, bɔ mɛ nɔ bado nú nǔ. Sin yɔkpɔmɛ mɛtɔn ɖokpo wɛ e ko ɖowu kpɔ xa, bokɔnɔ fakantɔ lɛ kpodo gbɛdɔkpo kije tɔ ee ɖo Danxomɛ e kpo ee gosin Ayɔnu lɛ gbeji bo ɖo Dada kannu lɛ kpan. Ɖo wu ɖokpɔ xa mɛ e nɛ lɛ mɛ̌ ɔ, mɛ yi nunywɛ gege ɖo yeswi mɛ̀. Nu nɛ lɛ bi wɛ zɔn bɔ mɛ nyǐ Axɔvi kpikpe bo wa nyi Axɔsu ee mɛ̌bi nɔ ɖi xɛsi si ɖo Danxomɛ kpodo axɔsu ɖuto ɖe lɛ mɛ kpan é. == Axɔsu ɖuɖu hlúnhlùn tɔn == E kpɔn ɔ Axɔsu ɖúɖù mɛtɔn bɛ Dada ɖe lɛ tɔn ɖɔhun. Linlin ɖokpo ɔ ma gege wukun ɖo mɛ kpodo mɛ̌ e lɛdo mɛ lɛ kpan tɛntǐn. Mɛ nyi Axɔsu ɖeɖovo, bo gbɔn vo nu linlin kpodo nu wiwa kpan mɛ, bo ka lɛ ɖo nunywɛ tawun bo nɔ yawu mɔ nu jɛ xobamɛ'kɛnudewu (sujet) gege wu gbɔn xomɔdoxowu yaɖe yaɖe kpodo walɔ yɔyɔ kpan gblamɛ. Nuwiwa mɛtɔn lɛ nɔ jɛ gan gudo ɖo numɛsɛn gan Danxomɛ tɔn lɛ nukun mɛ, bo zɔn bɔ hlúnhlùn gege tɔn kaka bɔ e kɔn gan mɛ. Nu taji we wu jɛn mǐ na ɖɔ. Nukɔn tɔn ɔ, Mɛ gbɛ kannumɔ sisa bo ɖo nwi nu. Mɛ gbɛ bi nyi kpo dwe tɔn mɛ bɔ mɛɖe lɛ mɔ ɖɔ Mɛ jlo na sunkundo nu akwɛvi e ye nɔ mɔ lɛ. E na ɖɔ̌ɔ, mɛ gbɛ wannu kannumɔ nuwiwa mɔ wɛ a, lo ɔ ahwandoji bo yi bɛ gbɛtɔ bo sa do yovo, bɔ ye na yi fi ma ya fi do to yetɔn ɔ wɛ mɛ gbɛ. E ɖɔ Xogbe elɔ ɔ do mɛ wu ɖɔ : Mɛ nɔ lin ɖɔ e h gbɔ bo zan kannumɔ nɛ lɛ nu nukɔnyiyi Danxomɛ tɔn e na nyɔhu. Ye na lɛ glě, bo do jinukun, bɔ mǐ na sa jinukun nɛ ɔ nu yovo lɛ. «Ɖ'aniwu ye na yi wa azɔ e ye hɛn ɔ ye na wa ɖo fi e ɖo fiɖevo. Enɛ wu ɔ mɛ gbɛ ɖo 1800 ɖɔ e kun sɔ na sa kannumɔ ɖe do yovǒ ɖo Danxomɛ. Nu nɛ ɔ vɛ mɛ́ ɖe lɛ kaka bo ci taɖunɔ nuwiwa ɖɔhun nu ye nukunɖeji Danxomɛ e sɔ mɛsisa nɛ do ɖo dɔkun jɛ na wɛ lɛ e. Enɛ ɔ wu wɛ, Mɛ wli Caca Francisco de SUZA, (kannumɔ sa do yovo tɔ ɖaxo ɖokpo wɛ bo saxwe nyi Glěxwe), dogan ɖo e gbɛgbe nu Dada'xǒ. Nya nɛ ɔ kpodo aseblabla mɛ́ nukunɖeji Danxomɛ tɔn ɖe lɛ kpodo Axɔvi Gakpe ěe nyi ahwanfuntɔ lɛ gan hwenɛnu bo ka lɛ nyi mɛ̀ bo yiwannu mɛsadoyovo ɔ kpan ɔ gbagan. Axɔvi Gakpe tò gbɛ ɖɔ mi kun sixu wa nu mɔhun xa Axɔsu mǐtɔn o, lo ɔ e wa yi gbe hwenu e Dada Adanɖozan sa Gakpe'nɔ Axɔsi AGƆNTIMƐ do Bresil e. Tanɖɔnumɛtɔ lɛ ɖɔ Dada Adanɖozan blo mɔ b'a do ɖexwlɛ mɛ e gbɛ wan nu sɛn e mɛ do lɛ e, le do e e sɔ mɛ sin mɛ mɛ́tɔn kpa e nɔ vɛ sɔ e. Nu nɛ e mɛ wa e wa gɔ so nu gbetakɛn mɛ́tɔn ɖevo. Wegɔ ɔ Mɛhuhu gbigbɛ̌. Mǐ na flǐin ɖɔ Dada Adanɖozan ko humɛ ɖo bibɛmɛ Axɔsu nyinyi tɔn cobo wa gbɛ nuwiwa mɔhun ɖo axɔsi mɛtɔn ɖokpo wu. Axɔsi nɛ ɔ yovo wɛ bo nyi Portugaise alo Hollandaise (e tunwun tawun a), bo ɖɔ xo mɛ ɔ, mɛ nɔ se, bo hun nukun n'ii do nujɛgan (ideaux) hwenɛnu tɔn ɖelɛ ji. Hwenɛnu ɔ, mɛhuhu do savɔ na ɔ e nɔ blo do sɛ wɛnsagun do tɔgbo e ɖo ku lɛ e nu ye na yi do lěe nuwiwa lɛ ɖo yiyi gbɔn wɛ ɖo Danxomɛ e nu ye. Nu mɔhun na nyi wiwa ɔ mɛwliɖ'ahwan wɛ e nɔ ɖenyi vɔsanu do savɔ nɛ ɔ. Dada Adanɖozan gbɛ walɔ mɔhun bi gbidigbidi bɔ nuvɛnumɛ lɛ jɛ ji ɖo mɛ nukunɖeji lɛ tɔn mɛ. Bo na dò dó zogbwe sɛn nɛ ɔ ji ɔ, mɛ ɖɔ mɛwliɖ'ahwan lɛ nɔ donu Danxomɛ to ɔ ɖo kudonu bo nɔ sixu yi do wɛn e wu e sɛ ye do ku e gbeji tɔn a. Bo na do fɔ hɛndo nɛ ɔ, Dada Adanɖozan sɔ axɔvi sunnu kpodo nyɔnu Danxomɛ tɔn ɖelɛ kpan do savɔ na nu ye na yi ɖo gbe nu tɔgbo lɛ. Nu nɛ ɔ lɛ nyi aɖukunɖuɖu'nu nu kɛntɔ tɔn lɛ bɔ ye sɔ gbetakɛn bo na kɔngɛn ɛ == Gan kɔn mɛ == Ee ye ma sixu sɛ̌do abaɖaxwe jɛsu a e ɔ, ye gbɔ bo ze gbetakɛn bo na kɔn gan ɛ̌. Loɔ ye ɖo na blo gbɔn ɖe bɔ tovi lɛ na yi gbe na hwɛ. Enɛ wu ɔ, ye ba adingban ɖelɛ bo ɖo do toxɔsu sin nuwalɔ lɛ wu bo nu tovi lɛ ni gbɛ wan nǐ. E nyla hu bi e, wɛ nyi, ye ɖɔ Dada ɔ bɛ sakpata(variole) e nyi nylado'zɔn e. Ee tovi lɛ gbɛ wan nu Dada bo ɖekɔ d'ěe ɔ, nukunɖeji Danxomɛ tɔn lɛ kɔngɛn ɛ bo sɔ axɔvi Gakpe do zinkpo ji. Axɔvi Gakpe jɛ nyǐ bo nyi Gezo bo nɔ axɔsu'zonkpo ji nu xwe kanɖe (1818-1858). Nu nɛ jɛ co, Dada Adanɖozan hwlɛn tɛn e nyi etɔn ɔ bo yi a. Ye lɛ gbɛ n'ǐi ɖɔ nyǐkɔ e do xɔ to na e ɔ ni ma sɔ zan, bɔ ehuzu axɔvi Akakpo. [[Akpaxwé:Axɔsu Benɛɛ tɔn lɛ]] [[Akpaxwé:Axɔsu Agbomɛ tɔn lɛ]] gw9ldt380t7n4s4cnxq3l7pnjw0hes8 Kpasɛzùn 0 560 30716 25674 2026-04-01T05:50:18Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30716 wikitext text/x-wiki '''Kpasɛzùn''' ɔ, zùngbó ɖòkpó bo ɖò [[Glexwé]], bó nyí vodúntɛn ɖaxo ɖo afɔgokɔ [[Benɛɛto]] tɔn ɖo tokpɔn [[Xulɛnu]] tɔn mɛ. == Akpa étɛ xwe wɛ Kpasɛzun ɔ ka ɖe == Kpasɛzùn ɔ [[tokpɔnlavi]] [[Tove II|Tɔvɛ]] we (2) gɔ ɔ tɔn mɛ wɛ é ɖe, ɖo [[tokpɔnla]] [[Glexwé|Gléxwe]] tant mɛ. Ɛta ɛnɛ (4) ji wɛ é vlɔn é ɖe do ɖo slata Tɔvɛ tɔn mɛ<ref>{{Wema|wema ɔ=Plan d'aménagement et de gestion simplifié de la forêt sacrée de Kpassè|xwè ɔ=Zoosun 2013|wema wlantɔ́=Institut d'application des méthodes de développement (IAMD), Projet d’Intégration des Forêts Sacrées dans le système des Aires Protégées (PIFSAP)|wemafɔ e è xà=44}}</ref>. == Vodunsinsɛntɛn == [[Akpaxwé:Zùn_ɖo_Benɛɛto_mɛ]] essi4osozzb8k79v1t0kweozhlho8nz Sukpɔ 0 774 30724 18463 2026-04-01T08:22:27Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30724 wikitext text/x-wiki [[Wékpo:Mouche1-67000.jpg|thumb|right|<center>Sukpɔ</center>]] '''[[w:Sukpɔ|Sukpɔ]]''' ɔ, [[Nuviɖogbɛ lɛ|nuviɖogbɛ]] baɖa baɖa ɖewɛ. Nu é jɛ [[nuɖuɖu]] lɛ nu bo nu é ɖu ɔ, é nɔ jɛ sla sla ji lobo nɔ jɛ slu slu ji. [[Akpaxwé:Nuviɖogbɛ]] mor2z1ys2j0vl7r6m2qc29v1qvya381 Ajalalazɛ́n 0 887 30727 19033 2026-04-01T08:57:36Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30727 wikitext text/x-wiki [[Wékpo:Bohicon voie inter-État Bénin-Niger Bénin 02.jpg|alt=Bohicon voie inter-État Bénin-Niger Bénin |vignette|'''Bohicon voie inter-État Bénin-Niger Bénin''' ]] '''[[w:Ajalalazɛ́n|Ajalalazɛ́n]]''' ɔ, zɛ̌n ɖe wɛ bo nyí wùntùn [[Kpɔ́ninɔ|kpɔ́nínɔ]], nuwaɖokpɔ nu tò na yi nukun tɔn ɖo [[Benɛɛtò]] mɛ. ==Hwènuxó tɔn== Ee e fli Axɔsu [[Adandozan|Adánɖozàn]] (1797-1818) sin zinkpo ji ɔ,Dada Gezo (1818-1858) wa xɔ Danxomɛ tò. E nɛ ɔ gúdoɔ Dada Adánɖozàn sɛ ajalalazɛn, e nyi zɛn b'ɛ nɔ́ zan ɖo [[Vodún|Vodun]] Sakpata sin goxɔ lɛ mɛ e, ɖokpo do nɔvi tɔn Gezo ɖɔ ni wun sin děmɛ̀ ni gɔb, nu e sɛdo E. Ɖo nubasɔ nɛ ɔ nukɔn ɔ, Dada Gezo kple hɔnyitɔ tɔn lɛ. Ye dogan bo na su dò e ɖó zɛn ɔ wu lɛ e kpodo alɔ yetɔn lɛ kpo b'ɛ kpa ye a ; ɖó  zɛn ɔ gɔ̌ ɖewagbɛn bo sɛdo Mɛɖaxo tɔn Adánɖozan ɔ ɖè ɖéa. E nɛ ɔ gudo wɛ Dada Gezo sɔ Fá tɛ. Fá-du e tɔn sinmɛ wɛ nyi « TULÁ-SI-WLƐ̀N ». Bo ɖo tíntin mɛ wɛ ɖɔ̀, « E ɖo na lɛ vɔ zɛn ɔ trɛ sin xomɛ kpodo kò kpan bo lɛ mɛ ». E nɛ ɔ wɛ ye blo bɔ Ajalalazɛn ɔ sixu hɛn sin lo. Dada Gezo wa sɛ zɛn e sin gɔ̌ɔ e sɛdo mɛɖaxo tɔn Adánɖozàn bo ɖɔ : « Danxomɛvi lɛ bi wɛ sɔ alɔ́vi yetɔn lɛ do su ajalalazɛn ɔ ». Ee Dada Adánɖozan yi zɛn sin ɖemɛ ě Dada Gezo sɛdo é ɔ,  e ɖɔ ni ɖɔ ni gbéjé Fá-du (TULÁ-SI-WLƐ̀N) ɔ kpɔn ganji bo tǔn dòyídòslɔ tɔn céɖé- céɖé. Nu e ɖɔ wɛ Fá-du ɔ ɖě wɛ nyi « Danxomɛ to jɛ gbemanɔkpɔ do ɖeya, loɔ e ɖo bɔ̌yiwɛ ɖò Danxomɛvi e ɖo ayidɔkun tɔn lɛ xo gbafun wɛ, bo nɔ sɔ gbɔn amyɔ ji lɛ e wu wɛ, bɔ To ɔ ɖo kpɛka mɛ jɛ wɛ » ; nu e dogesi wɛ Ajalalazɛn ɔ ɖěe nɛ. - « Wlɛnwinɖíɖé dó nu e ɖó To ɔ sɔ do kolijijɛ e wu ɔ, Toɔ mɛ jɛn e sixu mɔ ɖe » ; e nɛ ɔ wu wɛ e vɔ zɛn trɛ sin xomɛ. . . Dada Adanɖozan dó gesi ɖɔ nu e ɖo jijɛ wɛ e sin afɔsɔɖotetɔ yovo lɛ tɔn Bresilu to mɛ tɔn Félisi Suza ě nɔ yɔlɔ ɖɔ Caca e wu,  ɖó e ɖò azɔ nu Pɔtugalu to ɔ,  Olandu to ɔ kpodo Flansě to ɔ kpan wɛ ɖo akwɛ li nu bɔ Gezo wa fli zinkpo nu mɛ. Nu nɛ Felisi Caca wa e ɔ Danxomɛvi lɛ ɖesu wɛ zɔn bɔ katawunkpɛ'han nɛ ɔ jɛ bɔ yovo togbàtɔ́ lɛ na wa syǎn ayi bi ɖo Danxomɛ. Nu mǐ na sɔ nuny'ɛ sin hwenuxo nɛ ɔ,  mǐ na tuun ɖɔ, ɖokpo ɖokpo nɔ mǐtɔn na mɔnujɛwu ɖɔ « Ajalalazɛn » kun sixu hɛn sin o. ==Zinzan tɔn ɖo toxoɖiɖɔ lijí== Mǐ na kpɔn nu dó nu wu ɔ, toxoɖiɖɔ gbɛta ɖebu e sɔ wuntun « Ajalalazɛn » tɔn ɖo Benɛ̌ to mǐtɔn mɛ, bo yi sɔmì-sɔmì togan na nyi tɔn ɔ e kun nɔ tɔnta ó. Mǐ na flin Toxoɖɔgbɛta «[[Toxóɖɔgbɛ́ Union fait la Nation|Union Fait la Nation]] » ɖo lexwelé 2011. [[Akpaxwé:Ajalalazɛn]] bzkv6sx0kbapfrw9fmjxbdj5k87byel 30728 30727 2026-04-01T09:04:12Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30728 wikitext text/x-wiki [[Wékpo:Bohicon voie inter-État Bénin-Niger Bénin 02.jpg|alt=Bohicon voie inter-État Bénin-Niger Bénin |vignette|'''Bohicon voie inter-État Bénin-Niger Bénin''' ]] '''[[w:Ajalalazɛ́n|Ajalalazɛ́n]]''' ɔ, zɛ̌n ɖe wɛ bo nyí wùntùn [[Kpɔ́ninɔ|kpɔ́nínɔ]], nuwaɖokpɔ nu tò na yi nukun tɔn ɖo [[Benɛɛtò]] mɛ. ==Hwènuxó tɔn== Ee e fli Axɔsu [[Adandozan|Adánɖozàn]] (1797-1818) sin zinkpo ji ɔ,Dada Gezo (1818-1858) wa xɔ Danxomɛ tò. E nɛ ɔ gúdoɔ Dada Adánɖozàn sɛ ajalalazɛn, e nyi zɛn b'ɛ nɔ́ zan ɖo [[Vodún|Vodun]] Sakpata sin goxɔ lɛ mɛ e, ɖokpo do nɔvi tɔn Gezo ɖɔ ni wun sin děmɛ̀ ni gɔb, nu e sɛdo E. Ɖo nubasɔ nɛ ɔ nukɔn ɔ, Dada Gezo kple hɔnyitɔ tɔn lɛ. Ye dogan bo na su dò e ɖó zɛn ɔ wu lɛ e kpodo alɔ yetɔn lɛ kpo b'ɛ kpa ye a ; ɖó  zɛn ɔ gɔ̌ ɖewagbɛn bo sɛdo Mɛɖaxo tɔn Adánɖozan ɔ ɖè ɖéa. E nɛ ɔ gudo wɛ Dada Gezo sɔ Fá tɛ. Fá-du e tɔn sinmɛ wɛ nyi « TULÁ-SI-WLƐ̀N ». Bo ɖo tíntin mɛ wɛ ɖɔ̀, « E ɖo na lɛ vɔ zɛn ɔ trɛ sin xomɛ kpodo kò kpan bo lɛ mɛ ». E nɛ ɔ wɛ ye blo bɔ Ajalalazɛn ɔ sixu hɛn sin lo. Dada Gezo wa sɛ zɛn e sin gɔ̌ɔ e sɛdo mɛɖaxo tɔn Adánɖozàn bo ɖɔ : « Danxomɛvi lɛ bi wɛ sɔ alɔ́vi yetɔn lɛ do su ajalalazɛn ɔ ». Ee Dada Adánɖozan yi zɛn sin ɖemɛ ě Dada Gezo sɛdo é ɔ,  e ɖɔ ni ɖɔ ni gbéjé Fá-du (TULÁ-SI-WLƐ̀N) ɔ kpɔn ganji bo tǔn dòyídòslɔ tɔn céɖé- céɖé. Nu e ɖɔ wɛ Fá-du ɔ ɖě wɛ nyi « Danxomɛ to jɛ gbemanɔkpɔ do ɖeya, loɔ e ɖo bɔ̌yiwɛ ɖò Danxomɛvi e ɖo ayidɔkun tɔn lɛ xo gbafun wɛ, bo nɔ sɔ gbɔn amyɔ ji lɛ e wu wɛ, bɔ To ɔ ɖo kpɛka mɛ jɛ wɛ » ; nu e dogesi wɛ Ajalalazɛn ɔ ɖěe nɛ. - « Wlɛnwinɖíɖé dó nu e ɖó To ɔ sɔ do kolijijɛ e wu ɔ, Toɔ mɛ jɛn e sixu mɔ ɖe » ; e nɛ ɔ wu wɛ e vɔ zɛn trɛ sin xomɛ. . . Dada [[Adandozan|Adanɖozan]] dó gesi ɖɔ nu e ɖo jijɛ wɛ e sin afɔsɔɖotetɔ yovo lɛ tɔn Bresilu to mɛ tɔn Félisi Suza ě nɔ yɔlɔ ɖɔ Caca e wu,  ɖó e ɖò azɔ nu Pɔtugalu to ɔ,  Olandu to ɔ kpodo [[Flansétò|Flansě to]] ɔ kpan wɛ ɖo akwɛ li nu bɔ Gezo wa fli zinkpo nu mɛ. Nu nɛ Felisi Caca wa e ɔ Danxomɛvi lɛ ɖesu wɛ zɔn bɔ katawunkpɛ'han nɛ ɔ jɛ bɔ yovo togbàtɔ́ lɛ na wa syǎn ayi bi ɖo Danxomɛ. Nu mǐ na sɔ nuny'ɛ sin hwenuxo nɛ ɔ,  mǐ na tuun ɖɔ, ɖokpo ɖokpo nɔ mǐtɔn na mɔnujɛwu ɖɔ « Ajalalazɛn » kun sixu hɛn sin o. ==Zinzan tɔn ɖo toxoɖiɖɔ lijí== Mǐ na kpɔn nu dó nu wu ɔ, toxoɖiɖɔ gbɛta ɖebu e sɔ wuntun « Ajalalazɛn » tɔn ɖo Benɛ̌ to mǐtɔn mɛ, bo yi sɔmì-sɔmì togan na nyi tɔn ɔ e kun nɔ tɔnta ó. Mǐ na flin Toxoɖɔgbɛta «[[Toxóɖɔgbɛ́ Union fait la Nation|Union Fait la Nation]] » ɖo lexwelé 2011. [[Akpaxwé:Ajalalazɛn]] 0lsxb5a95dc21okt6whbjcyq5ichryq Zɛnli 0 963 30729 14438 2026-04-01T09:06:47Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30729 wikitext text/x-wiki {{Weɖúɖú | nyikɔ = Zɛnli | yɛ = La Fête à Abomey(1908). - Danse de fêticheuses de Fon.jpg | tinmɛ yɛ ɔ tɔn = | to é mɛ é jɔ ɖé é = Benɛɛ | hwenu e nɔ ɖú we ɔ e = Cyɔnuwiwá hwenu }} '''[[w:Zɛnli|Zɛnli]]''' ɔ̀, weɖúɖú [[Agbǒmɛ]] tɔn ɖokpo wɛ bɔ axɔ́vilɛ dowa bo nɔ́ dó wa cyɔnú lɛ na. Zɛnli ɔ̀ abɔ wé wɛ bɔ é ɖo ɖuɖú wɛ ɔ agbaza bǐ nɔ hùnhún. ==Tan tɔn== Zɛnli ɔ, axɔsuvi Danxomɛ tɔn Gbɛnnyi ([[zɛn ma jɛ gbɛn nyi]])è e tunwun ɖo dada [[Glèlè|Glɛlɛ]] nyikɔ ji b'ɛ é xɔ [[Danxomɛ]] to sin xwe 1858 wayi 1889 e wɛ dowa do wa cyɔnu dɛɛ tɔn dada [[Gezo]] tɔn. Mɛɖiɖi sin hunkpa ɖe wɛ bo kpodo mɔ kaka tɔn fi éhɔ̀nmɛ. È ɖo mɔ co é lɛ byɔ nǔxixo kpaa lɛ mɛ bɔ mɛɖaxó [[Alɛkpehanwú]] lɛ do jɛ kɔ na. ==Mǐ na ɖe xlɛ== Zɛnli alo [[avi-zɛnli]] ɔ, [[zɛn]] ɖe wɛ b'ɛ sɔ [[kpezin]], [[gansu]], [[gankpanvi]] kpodo [[asan]] kpo gɔna bɔ alɔxixo nɔ yikɔ na. Nú xonu tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ sin gbe kpo han e ji ɖemɛ wɛ e ɖěè kpo nɔ kunmɛ byɔ wefɔ kpodo acɔ kpodo he kpan mɛ. Éhɔ̀nmɛ ɔ, yovonunyɔxotɔ gěgé nɔ jihan do hunkpa nɛ ɔ mɛ. Zɛnli ɔ, è nɔ lɛ mɔ alɔkpa vo ɖo [[wemɛ]] kanmɛ kpodo [[mɔnɔ]] kanmɛ kpan. [[Akpaxwé:Weɖúɖú lɛ]] [[Akpaxwé:Weɖúɖú lɛ ɖo Benɛɛto mɛ]] 2wyumhylxr8g11ures6l6ijigt29eiq Ajojijɛ 0 1688 30725 17108 2026-04-01T08:24:39Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30725 wikitext text/x-wiki '''[[w:Ajojijɛ|Ajojijɛ]]''' nyi walɔ baɖa  baɖa ɖe bɔ mɛ ɖe lɛ nɔ zan. E nɔ ylɔ mɛ mɔhunkɔ lɛ ɖɔ [[ajotɔ]]. [[Gbɛtɔ́|Gbɛtɔ]] nɛ lɛ nɔ gbɛ nu ɖe wa ba nyi yeɖee, bɔ nu ka nɔ jlo yě. E nɛ ɔ wu wɛ ye nɔ lin tamɛ bo nɔ ba wlɛnwin do sɔ mɛ ɖevo sin akwɛ kabi nuɖokan. Ye nɔ zan walɔ gblegble tɛnmɛ kpodo alnyanu wimɛ tɔn kpodo weji tɔn lɛ kpo do j'ajo na. Ye ɖo gbesisɔmɛ na glewu mɛ alo bo na humɛ do mɔ nu e ba wɛ ye ɖe ɔ. [[Akpaxwé:Ajojijɛ]] e3qf9r7j1wsn5jn5w7yremruebxamdz Hwenuxo hɔnmɛ Agbomɛ tɔn 0 1694 30730 14623 2026-04-01T09:14:51Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30730 wikitext text/x-wiki '''[[w:Hwenuxo_hɔnmɛ_Agbomɛ_tɔn|Hwenuxo hɔnmɛ Agbomɛ tɔn]]''' ɖo [[tokpɔn]] [[Zu]] tɔn ɔ mɛ ɖò [[Benɛɛtò|Benɛ]] [[Aflika|Afrika]] gbeji. Hɔnmɛ nɛ lɛ bi wɛ ɖo nyi ɖo tutomɛ gbɛ ɔ tɔn "UNESCO" sin wema mɛ. Kplekplemɛ hɔnnɛ e nyi Dada(Axɔsu) bo ko xɔ̀ tò ɖo Danxomɛ ɖayi lɛ tɔn. Ayikungban e ji hwenuxo hɔn mɛ ɖee yi ɛta kanɖé tɛnwe (47ha) bɔ akpaxwe ɖokpo ɖo wema "UNESCO" tɔn mɛ sin woosùn xwe 1985 tɔn . ==Hwenuxo== [[Hwènuxó|Hwenuxo]] ɔ ɖɔji, toxo ɖe ɖo akpa nu tɔsisa ɖaxo [[Mɔnɔ]] tɔn ɔ, ma lin do [[Akplaxwe]] sin tokpɔnla ɖo afɔgokɔ sin hweyixɔwaji Benɛ tɔn. Toxo nɛ ɔ ko huzu [[Togotò]] ɔ tɔn éhɔ̀nmɛ. Akpaxwe nɛ ɔ dogbó ɖaxo ɖo Afrika gbeji bo lɛ nyi jɔtɛn nu togun e ɖo afɔgokɔ Danxomɛ tɔn e kpodo xuligboji Togo to ɔ tɔn kpan. Akpaxwe nɛ ɔ wɛ nyi [[Tado]]. Tado toxo ɔ ko nyi axɔsuɖuɖu gbeji fi e [[Agasuvi]] lɛ gosin è. [[Agasu]] ɔ axɔsuvi nyɔ̌nu [[Aligbonɔ]] kpodo kpɔ'su sin vi wɛ. Agasu kpodo ahwatɔn tɔn lɛ kpo gosin Tado, ɖo azinkpo hwlɛnhwlɛn sin ahwan tɔn ɖo nɔvi nɔvi lɛ tɛntin. Ye wa yi jɛ agban dó [[ayizɔnu]] lɛ nɛ bo do axɔsuɖuto [[Alada]] tɔn wá. È e mɛ e nyi gǎn ɖo ye nu ɔ wa ku ɔ, mɛ e na jɛ do tɔn mɛ ɔ mimɔ wa vɛwu tawun. Zinkpo hwlɛnhwlɛn nɛ ɔ wa cikɔ nu Awɛsu kpodo [[Dogbagli]] kpan (axɔsuvi we) bɔ ye gbɔ bo wlí ali bo na yi ba fi ɖěvo bo yi saxwé ɖo bo jo azinkpo ɔ dó nu nɔvi yetɔn [[Kɔpkɔn]]. Mɛ nukɔntɔn ɔ wlí afɔgokɔ hwetɔnwaji tɔn bo dó axɔsuɖuto [[Ajacɛ]] tɔn wa. E jɛ nyǐ bo nyí [[Tɛ-Agbanlin]]. Mɛ wègɔ ɔ (Dogbagli) yi saxwé nyi [[Gedevinu]] lɛ mɛ, ɖo [[Hwawe]] ma lin do [[tokpɔnla]] [[Gbɔxikɔn]] tɔn. È é wa ku ɔ vi tɔn [[Dako]] xa zinkpo tɔn ji fofo tɔn [[Ganyexɛsu]] mɛvo. Lo ɔ [[Aho]] é Ganyexɛsuvi bo wa jɛ nyi bo nyi [[Hwegbɛ'aja]] e wa yi axɔ́súzinkpo ɔ sin atavi tɔn sí bo do axɔsuɖuto tɔn wa ɖo Agbomɛ fi è é gba hɔ̀n tɔn mɛ ɖo e. Axɔsu e wa xɔ̀tò jɛ gu tɔn lɛ bi nɔ dógǎn do vlɔn(gblo) ada axɔsuɖuto ɔ kpodo hɔnmɛ lɛ kpo. Hɔnmɛ lɛ bi kplekple ɖo gblo ɛta kanɖé ɛnɛ. ==Ahwan tɛnmɛ tɛnmɛ e axɔsuɖuto Agbomɛ tɔn ɔ fun lɛ e== Gbɔn tito axɔsuɖuto [[Agbǒmɛ|Agbomɛ]] tɔn ɔ gblamɛ ɔ, é ɖo ɖuɖeji gěgé gěgé bɔ e vɛ jlɛ, mɔ ɖokpo ɔ é lɛ ahwan ma kpa mɛ gěgé bɔ e bla wu tawun xa [[Nago]] [[Ketunu]] lɛ kpodo [[Ɔyɔnu]] lɛ tɔn kpan ɖo [[Nigeria]] (Awɔnlin). Lo ɔ axɔsuɖuto Agbomɛ tɔn ɔ wa ɖu ɖo to e lɛlɛ do e lɛ kaka bo fun ahwan tawun xa yovo Flansé lɛ. Nujlomɛ bo yi to sin mɛ si ɔ bo nyaxɛ ɖo to ji yovo Flansé lɛ tɔn wa sɔ ta le e tɔn sin degbigbo nuwiwa mɛ lɛ e bo dɔn ahwan gɛnnyigɛnnyi ɖe wa ɖo ahwangɔnu Agbomɛ tɔn kpodo ahwangɔnu mɛwigbeji tɔn kpan. Ɖo azan 17ɔ [[Abɔxwísùn|abɔxwisun]] xwe 1892 tɔn ɔ, asya Flansé to ɔ yi ji ɖo [[hɔnmɛ síngbóji]] dada [[Gezo]] tɔn. Ɖo ahwangɔnu Flansé to tɔn e ɖu ahwangɔnu Agbomɛ tɔn ji ɔ nukɔn ɔ, Axɔsu Gbɛhɛn'azin hɔn yi gbƐ bo byɔ ɖɔ e ni do hɔnmɛ ɔ zo bo nu yovo Flansé sin ahwangɔnu lɛ ma wa ɖu su nu na o. Lée dɔkun e axɔsu tɛnmɛ tɛnmɛ é xɔ to ɖo Danxomɛ lɛ xo kple lɛ e yi gbɔn zo jinu mɛ e nɛ. ==Dada Gbɛhɛn'azin byɔ ɖɔ mi na yi kpe togan Flansé to ɔ tɔn== E gbɛ ɖɔ axɔsu Gbɛhɛn'azin kun na yi kpe togan Flansé to ɔ tɔn o ɖo é ɖèsú byɔ ɖɔ mi na yi kpée bo ɖɔ xo ɖo nyanɛ nyanɛ mɛ. Ye kplɛ yi [[Martinique]] to mɛ. ==Gawu Gucili== Axɔsuvi [[Gucili]], e nyi [[Gawu]] mɛɖaxó tɔn axɔsu Gbɛhɛn'azin tɔn ɔ, wa yi axɔ́súzinkpo Agasuvi lɛ tɔn sin azan 15ɔ alunsun xwe 1894 bo jɛ nyi bo nyi [[Agoli Agbo]]. [[Akpaxwé:Hɔnmɛ lɛ]] j5qdppp0ylcskoi2txxoa89krzexiyq Jɔmɛhun 0 1931 30715 17661 2026-04-01T05:47:01Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30715 wikitext text/x-wiki [[Wékpo:Airbus A380 blue sky.jpg|thumb|right|<center>Jɔmɛhun Airbus A380</center>]] '''[[w:Jɔmɛhun|Jɔmɛhun]]''' ɔ, hun ɖewɛ bo ci [[Xɛ lɛ́ɛ|xɛvi]] ɖɔhun bo nɔ gbɔn jɔhɔnmɛ. Alɔkpa alɔkpa wɛ tíìn. Tomɛyiyi'hun wɛ bo nɔ ya kaka. Ɖo e xwe fi ɖe ɔ e nɔ yawu yi. == Nuwlánwlán ee ca kan xa élɔ lɛ é == *[[Jɔmɛhunjayitɛn Kutɔnu tɔn]] * [[Jɔmɛhunjayitɛn]] [[Akpaxwé:Jomɛhun]] soj2w78bvl71h13utnumfit4er2pmw2 Zokɛ̀kɛ́ 0 1933 30714 29709 2026-04-01T05:45:15Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30714 wikitext text/x-wiki [[Wékpo:Yamaha Tracer 9 GT+ 2025.jpg|thumb|right|Zokɛ̀kɛ́ Yamaha]] '''[[w:Zokɛ̀kɛ́|Zokɛ̀kɛ́]]''' ɔ, mɛsɔyifí nǔ zoɖemɛ wɛ. [[Gbɛtɔ́|Gbɛtɔ]] nɔ kùn bo nɔ yi fi e [[afɔ]] ma sɔxu yi a le, alǒ bo nɔ yawu yi fi e é xwè e. Zokɛ̀kɛ́ ɔ, alɔkpa alɔkpa wɛ tíìn. [[Akpaxwé:Zokɛ̀kɛ́]] obb6fhe5v60ba93ipgm0kjsj4i3k7hn Lɛngbɔvi 0 2485 30720 17878 2026-04-01T08:02:18Z Mespevic 30 Nu blo ɖó 30720 wikitext text/x-wiki [[File:Lamb nl.JPG|thumb|<center>Lɛngbɔvi</center>]] Lɛngbɔvi Lɛngbɔvi ɔ lɛngbɔ kpɛvi  é ma ko ɖo xwe ɖokpo a é wɛ. Ɖo yovogbè mɛ ɔ e nɔ nyi "Agneau". Lɛngbɔ lɛ ɖɔhun ɔ, ama wɛ lɛngbɔvi lɛ nɔ ɖu tawun. ==Nuɖuɖu yétɔn== Lɛngbɔ lɛ ɖɔhun ɔ, ama wɛ lɛngbɔvi lɛ nɔ ɖu tawun. [[Akpaxwé:Kanlin lɛ]] a607ajb6gvycxp8dekb0m8vz1usmx6v Agɔ̀sì 0 2799 30717 20096 2026-04-01T05:54:08Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30717 wikitext text/x-wiki '''[[w:Agɔ̀sì|Agɔ̀sì]]''' ɔ, [[fɔn]] [[Nyikɔ|nyíkɔ]] ɖe wɛ b'ɛ nɔ na vǐ nyɔ̌nu e jiji tɔn hwenu ɔ́ [[afɔ̀]] tɔn wɛ tɔn jɛ [[nukɔn]] é, ɖo afɔgokɔ Benɛ tɔn kaka yi sókan mɛ. == Tinmɛ tɔn == E jǐ agɔ tɔn, é ja jijì gbe ɔ é ɖe ta afɔ tɔn == Dodo tɔn == '''[[Blaise EGBƐKPƆN|Blaise Egbɛkpɔn]]''', Jikpá Edɛni tɔn : Nyíkɔ gbɛtɔ kpo kanlin lɛɛ kpan tɔn(Le jardin d'Éden : Noms de personnes et d'animaux en Fon), Imprimerie Notre Dame de Lourdes de Dassa-zoumè, Septembre 2020. d547pjdf34wbvo3xaqjkf7g9fcsg2q5 Nyɔ̌nù 0 2835 30723 23008 2026-04-01T08:14:30Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30723 wikitext text/x-wiki '''[[w:Nyɔ̌nu|Nyɔ̌nu]]''' ɔ, [[gbɛtɔ́]] ɖokpó wɛ bó gbɔn vo nú [[súnnù]]. Cóbónú e ná ɖó nǔ nywɛ xwè,è nɔ̀ ylɔ́ ɛ ɖɔ̀ ɖyɔvǐ alǒ nyɔnuví. [[Akpaxwé:Gbɛtɔ]] s21jvbhhn12q8prdbl120da7xh7u230 Dosí 0 2839 30718 30711 2026-04-01T07:59:29Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30718 wikitext text/x-wiki '''[[w:Dosí|Dosí]]''' ɔ, [[fɔn]] [[Nyikɔ|nyíkɔ]] ɖe wɛ bɔ è nɔ na vǐ nyɔ̌nu ɖo afɔgokɔ [[Benɛɛtò|Benɛ]] tɔn kaka yi [[Sokan (Collines)|sókan]] mɛ. == Tinmɛ tɔn == [[Vǐ]] nyɔ̌nu e è jì dó hǒxò gǔdó é wɛ nɔ na nyikɔ nɛ ɔ<ref>'''Blaise EGBƐKPƆN''', Jikpá Edɛni tɔn : Nyíkɔ gbɛtɔ kpo kanlin lɛɛ kpan tɔn(Le jardin d'Éden : Noms de personnes et d'animaux en Fon), Imprimerie Notre Dame de Lourdes de Dassa-zoumè, Septembre 2020</ref>. == Dodo tɔn == [[Akpaxwé:Vǐ nyikɔ ɖo Benɛɛtò mɛ]] pd4c9y6t6cz7ailgn2cq3ig3b1rrgzy Bǒjɔ̀ 0 2861 30721 23549 2026-04-01T08:04:42Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30721 wikitext text/x-wiki '''[[w:Bǒjɔ̀|Bǒjɔ̀]]''' ɔ, [[fɔn]] [[Nyikɔ|nyíkɔ]] ɖe wɛ bɔ è nɔ na vǐ [[Nyɔ̌nù|nyɔ̌nu]] ɖo afɔgokɔ [[Benɛɛtò|Benɛɛ]] tɔn kaka yi sókan mɛ. == Tinmɛ tɔn == Tinmɛ tɔn wɛ nyi: ''Vǐ nyɔ̌nu e jijì tɔn hwenu ɔ́ hɔ̌nkàn lɛ́do kɔ̀ tɔn àlǒ alɔ ní é''. == Dodo tɔn == Blaise Egbekpon, Jikpá Edɛni tɔn : Nyíkɔ gbɛtɔ kpo kanlin lɛɛ kpan tɔn(Le jardin d'Éden : Noms de personnes et d'animaux en Fon), Imprimerie Notre Dame de Lourdes de Dassa-zoumè, Septembre 2020. [[Akpaxwé:Vǐ nyikɔ ɖo Benɛɛtò mɛ]] hkug19bjlqnrk97z90b3rvijsbkds2o Bokɔ́sì 0 2883 30722 22155 2026-04-01T08:12:04Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30722 wikitext text/x-wiki '''[[Bokɔ́sì]]''' : fɔn [[Nyikɔ|nyíkɔ]] ɖe wɛ bɔ è nɔ na vǐ [[Nyɔ̌nù|nyɔ̌nu]] ɖo afɔgokɔ [[Benɛɛtò|Benɛ]] tɔn kaka yi [[Sokan|sókan]] mɛ<ref>Blaise EGBƐKPƆN, Jikpá Edɛni tɔn : Nyíkɔ gbɛtɔ kpo kanlin lɛɛ kpan tɔn(Le jardin d'Éden : Noms de personnes et d'animaux en Fon), Imprimerie Notre Dame de Lourdes de Dassa-zoumè, Septembre 2020.</ref>. == Tinmɛ tɔn == Vǐ nyɔ̌nu e jijì tɔn hwenu ɔ́ hɔ̌nkàn lɛ́do kɔ̀ tɔn é . == Dodo tɔn == h089l51cgfghqr7szk2uo8x89yy6g78 Bǒsì 0 2885 30719 22158 2026-04-01T08:01:06Z Wikinece 1948 Nudidyɔ 30719 wikitext text/x-wiki '''[[w:Bǒsì|Bǒsì]]''' ɔ, fɔn [[Nyikɔ|nyíkɔ]] ɖe wɛ bɔ è nɔ na vǐ [[Nyɔ̌nù|nyɔ̌nu]] ɖo afɔgokɔ Benɛ tɔn kaka yi sókan mɛ<ref>Blaise EGBƐKPƆN, Jikpá Edɛni tɔn : Nyíkɔ gbɛtɔ kpo kanlin lɛɛ kpan tɔn(Le jardin d'Éden : Noms de personnes et d'animaux en Fon), Imprimerie Notre Dame de Lourdes de Dassa-zoumè, Septembre 2020.</ref>. == Tinmɛ tɔn == Vǐ nyɔ̌nu e jijì tɔn hwenu ɔ́ hɔ̌nkàn lɛ́do kɔ̀ tɔn àlǒ alɔ ní é . == Dodo tɔn == fjn9n8f2l6cwkez5k3nz52ydobk8xru