Wikipedya
fonwiki
https://fon.wikipedia.org/wiki/W%C3%A9m%C3%A1_Nuk%C9%94nt%C9%94n
MediaWiki 1.46.0-wmf.22
first-letter
Yɛwliɖonuji
Ɖéɖovo
Xoɖɔtɛn
Wikizantɔ
Xoɖɔtɛn wikizantɔ lɛ tɔn
Wikipedya
Xoɖɔtɛn Wikipedya tɔn
Wékpo
Xoɖɔtɛn wékpo wú tɛ̀n
MediaWiki
Xoɖɔtɛn MediaWiki tɔn
Kpɔnd'ewu bo blo
Xoɖɔtɛn kpɔnd'ewu ɔ tɔ̀n
Alɔgɔ
Xoɖɔtɛn alɔgɔtɛn ɔ tɔn
Akpaxwé
Akpaxwé lɛ sín xoɖɔtɛn
TimedText
TimedText talk
Module
Discussion module
Event
Event talk
Agbǒmɛ
0
148
30788
18902
2026-04-03T09:33:39Z
Wikinece
1948
Nudidyɔ
30788
wikitext
text/x-wiki
{{Tokpɔnla
| nyikɔ = Agbǒmɛ
| yɛ = Place Goho Abomey.jpg
| tinmɛ yɛ ɔ tɔn =
| to é mɛ é ɖé e = Benɛ
| tokpɔn é mɛ é ɖé e = Zú
| gan tokpɔnla ɔ tɔn =
| tovi nabi é ɖo e = 92 266
}}
'''[[w:Agbǒmɛ̀|Agbǒmɛ̀]]''' [[tokpɔnla]] ɔ ɖò afɔgokɔ nú [[Benɛɛto]] ɔ. E ɖó kilomɛtu 145 (kàntɔ̀n kò atɔɔn) dó Kutɔnu toxo ɔ, bo nyí nɔtɛn Tokpɔngan Zú tɔn ɔ tɔ́n. Dàdá Hwegbɛ-ajà wɛ dǒ e wá ɖò lěxwelé xwe kanwe-ko kanwe-ko donu afɔtɔn nukun we (XVIIè). E wɛ nyi toxo ayǐjɛ nukunɖeji nu Danxomɛ sin lexwelé 1625 ( afɔ̀tántɔ̀n kò atɔ́ɔn ) gɔ́ wa lexwelé 1894 (afɔ̀ntɛ́nnɛ̀ kànwè wɛ̌nɛ) gɔ́ mɛ̀. Ɖò Tòxo nɛ ɔ mɛ ɔ Hɔnmɛ nukunɖeji gěgě wɛ tutomɛ gbɛ ɔ bi tɔn e nɔ yɔlɔ ɖɔ UNESCO ɔ ɖenyi Hɔnmɛ dòdò. Hɔnmɛ nukunɖeji nɛ lɛ ɖò toxo Agbomɛ tɔn ɔ sin tɛntin bo nyi kunnuɖiɖe titewungbe nu nunywɛ dòdó to mǐtɔn Benɛɛ tɔn.
Hwenuxo hɔnmɛ Agbǒmɛ tɔ́n ɔ, ɖò tɛntin nú Dada e xɔ Danxomɛ To ɔ lɛ e bi tɔ́n ; bo na dò dó gesi hwenuxo nǔ tɛnmɛ tɛnmɛ e ko jɛ wa yi ɖo Danxomɛ lɛ bi. E na ɖɔ, e ko lin dín ǎ bɔ e ɖe kɛn hwenuxodogesi nu tɛnmɛ tɛnmɛ ée ɖɔxò, bó ɖekunnu dó Dada e xɔ to lɛ e a. E ɖe kɛn ɖokpo ɖokpo yetɔn.
E cyán hwenuxodogesi nú ɖelɛ̌ bo sɔ d'agun ɖo hwenuxohɔnmɛ Agbǒmɛ tɔn. Nǔ nɛ lɛ e ye cyán bo sɔ d'agun lɛ e nyí kple kple hwenuxodɔkun Danxomɛ tɔn. Yě sukpɔ bo gégé, bo ka nyi nuɖe kpowun, nǔ ɖó jiɖe dewu wɛ ye nyi, bɔ e sɔn do e nɛ wu ɔ, kɛnɖiɖe ɖokpo nyí wiwa ɖo léxwèlé 1995 (afɔ̀tɛ́nnɛ kɛ̀nnɛ gbàn atɔɔn) dɔ̌n, ée ɖèkɛ́n hwenuxodɔkun 1050 ( afàtɔ́n kànɖé wǒ) mɔ, bɔ Asɛɛn e sɔ́ gàn do blo e kpodo e e sɔ kpò do blo e kpo ɖe mɛ ; Avɔ̌ ɖe mɛ ; Axɔsu'zinkpo kpo nɔ ɖokpo ɖe mɛ, kpodo wuntun tɛnmɛ tɛnmɛ Axɔsu ěe xɔ to lɛ e tɔn kpan. Gbɔn kɛnɖenu nɛ ɔ gblamɛ ɔ, e wǎ má hwenuxodɔkun nɛ lɛ ɖò hwenu nu ɛnɛ kpodo tutomɛ we linu.
E na ɖɔ, hwenuxodɔkun nɛ lɛ nyi nǔ nùkúnɖeji taji ɖe nú alɔdomɛtɔ togudo tɔn lɛ, ɖo taji ɔ tutomɛ e Ganhɔnyitɔzɔwatɛn Itali to ɔ tɔn e ɖɔnu dò xo e kan To tɔn kpodo To ɖevwe lɛ kpan sɔ ɖ'ayi gbɔn do ba nù nù gɔnu ée nɔ ylɔɖɔ Centre international d'études pour la conservation et la restauration des biens culturels (ICCROM), b'ɛ ze tutomɛ̀ ɖe ɖoté bɔ e nɔ ylɔɖɔ PREMA e ɖo léxwèlé 1990 (afɔ̀tɛ́nnɛ kɛ̀nnɛ gbàn ) sɔyijɛ léxwèlé xwè 2000 (afɔ̀wó) kpodo do ba nú nǔ xwé Institut Getty Conservation(GCI) kpan e. Tutomɛ nɛ ɔ bɛ azɔ gégè gégè ɖe lɛ sin léxwèlé 1992 (afɔ̀tɛ́nnɛ kɛ̀nnɛ gbàn nùkún wè) ɖò kpɔ́ xá Xwé é ɖɔnǔ dǒ nukun kpedo hwexodɔkun mǐtɔn lɛ e kpán, ná dò na nunywɛ do nunywɛ ji azɔwatɔ Hwenuxohɔnmɛ Agbǒmɛ tɔn lɛ. Azɔ̌ tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ yixɔ do le e na to nukplɔnmɛ lɛ gbɔn kpodo wema nukunɖeji ɖe lɛ kpan e, walɔ e na ɖǒ dó wlibo nu hwenuxodɔkun lɛ e kpodo fɔwatɛ yetɔn lɛ kpan wu ɖò hweyixɔ waji ɔ bi e kpodo fɔtɛ yetɔn nu tɛgbɛ gbe kpán.
== Fɔwatɛ hwenuxodɔkun Danxomɛ tɔn lɛ ɖo hɔn ɖevo mɛ ɖo togudo ==
Hwexodɔkun Dada Gbɛhɛn'azin tɔn ɖe lɛ tǐin b'ɛ yi fɔ sin togudo wa, bo cyan bo lɛ funfún gbɔn hɔn gégé mɛ ɖo gbɛ ɔ mɛ. Hwenuxodɔkun nɛ lɛ ɔ, hwenu e ''ye wli'' Axɔsu Gbɛhɛn'azin kpodo hwenu e zanku e hwenu ɖokpo wɛ ye ko bɛ dɔkun nɛ lɛ. Hwenuxodɔkun de lɛ̌ ɖe bo ɖo Flanse to mɛ ɖo toxo Quai Branly tɔn sin hɔnmɛ. Mǐ na lɛ ɖɔ́ɔ, e zɛ Gánzinkpo e e ahwangan sunvinɔ Dɔdu yisɔ ɖo hɔnmɛ hwenu Dada Gbɛhɛn'azin do hɔn ɔ mɛ zo e wu ɔ, hwenuxodɔkun e ɖo Flanse to mɛ bi sin togudo e Dada Gbɛhɛn'azin yi e wu a, gege sin nu ɖevwe ɖevwe wu. Hwexodɔkun devwe lɛ tǐin bɔ Edwa Fo na hɔnmɛ Trocadero tɔn. Bo na gɔ na ɔ, hwenuxodɔkun nú li sě tɔn ɖo hɔnmɛ Trocadero bɔ Jɔji Watɛlo wɛ fɔtɛ. E na ɖɔ ɔ, co nu hɔnmɛ ɔ na huzu hɔnmɛ gbɛtɔ tɔn ɔ, e sɔ tɛnmɛ ɖokpo nu hwenuxodɔkun Danxomɛ tɔn ɖo taji ɔ Watɛlo sin azɔ. Nu li se nɛ lɛ wɛ e sɔ do ba acɔ nu figbɔnyiji akpaxwe Passy tɔn. Ko mɔ ɖo ye mɛ, bo nɔ fifɔtɛ nu xwe xwè wo mɔ, ɖevoe tǐin bɔ e fɔ dò dómɛ ɖò xɔ dòmɛ hɔnmɛ nɛ ɔ tɔn, bɔ azɔwatɔ finnɛ tɔn lɛ kpodo nuwakpɔntɔ nukun ɖeji ɖe lɛ kpan jɛn nɔ kpɔn. E zɛ e nɛ lɛ wu ɔ Dada Gbɛhɛn'azin sin hwenuxodɔkun nukunɖeji gege tǐin bɔ ye bɛ yi togudo. Mǐ na mɔ hwenuxodɔkun Dada Gbɛhɛn'azin hɔnmɛ tɔn gban mɔ bɔ ye ɖe nuwukpikpé tɔn kpodo ganhwunu nɛ nu tɔn kpan xɛlɛ.
Hɔnmɛ e ɖo Agbomɛ lɛ bi wɛ ɖenyi nudodo gbɛ ɔ tɔn sin léxwèlé 1985, bɔ ye ja nyi nɔtɛn titeungbe hwenuxo, nudodo kpodo watomɛbanyɔnwi kpan tɔn ɖo Bénɛ to mǐtɔn mɛ. Ye bi kple kple nyi hɔnmɛ wo bɔ e gba ye do gblǒ 47 ɛta ji ; ɖelɛ tǐin b'ɛ gba ɖe ɖo ɖe kpa co ɖevoe lɛ tǐin bɔ ye gba do zɔ nu ɖelɛ. Dada Gezo kpodo Dada Glɛlɛ tɔn kpan wɛ yi hwenuxohɔnmɛ Danxomɛ tɔn. Hwenuxodɔkun e ɖo Hwenuxohɔnmɛ Agbomɛ tɔn lɛ ɖe ɖié : Axɔsuzinkpo lɛ, Yɛɖedodówu lɛ, atinkpavi lɛ kpodo vodun sin nudodo lɛ kpan. Nunyɔɖɛkpɛ bo dɔn mɛ ɖo nukun ta Agbomɛ toxo ɔ tɔn ɔ nɛ nyi Dada hɔnmɛ lɛ nɛ, bɔ ée ka hɛn hwenuxodɔkun nukunɖeji mɛ ɖe ma lya lɛ ɔ nɛ nyi Dada Gezo tɔn kpodo Vi tɔn Glɛlɛ tɔn kpan nɛ. Hwenuxodɔkun susu, nujiwu hwenu tɔn ɖo toxoɖuɖɔ linu, akwɛzinkan linu kpodo sinsɛn kpan lixo ma nyɔ xɔgbigba walɔ lɛ, Dada hɔnmɛ tɛnmɛ tɛnmɛ lɛ ɖe jɛ ɖe gudo, vodun núwiwa, acɔ kpodo we kpan, hɔnmɛ núwiwa alɔkpa alɔkpa lɛ kpodo Dada sisɔ tɛnmɛ tɛnmɛ lɛ kpan, e e e kpo ɖo biblowɛ kaka wa tɔn ehɔnmɛ e bi nyi xɛlɛ axɔsuɖuto taji kpodo axɔsuɖuto hlɔnhlɔn ée Danxomɛ sin axɔsuɖuto ɔ nyi e kpan e. Dada hɔnmɛ bi kple kple nyi gbìgbá bɔ tɛnmɛ e ɖo ye mɛ lɛ e ɖe ɖo vo nu ɖe gbɔn dǒ e gbo dwe mɛ nu e lɛ e mɛ. Dǒ nɛ lɛ ɖiga bo yiji tawun. Nɔtɛ Hɔnmɛ nɛ lɛ tɔn bɛ sin fi e e nɔ gbɔn bo byɔ ye mɛ lɛ kaka yi hɔnmɛ xwé ɔ tanu ɔ bi kpan wɛ e ɖenyi ɖó nuwiwa e nɔ tǐin nyǐi ɖo ɖokpo ɖokpo yetɔn mɛ e wu.
== Gbɛtɔ nukunɖeji Benɛ to ɔ tɔn é jɔ ɖo Agbomɛ sin tokpɔnla ɔ mɛ lɛ e ==
* Justin Tɔmɛtin Ahomaɖegbe (1917-2002), e nyi Ganhɔnyitɔ ɖenyi, bɔdo Togan Benɛ to ɔ tɔn wu bo lɛ Togan bo xɔ Benɛ to ɔ bo nɔ ɛ nu.
* [[Jean Pliya]] (1931-2015), Wemawlantɔ nukun ɖeji Benɛ to ɔ tɔn bo ko nyi Ganhɔnyitɔ kpɔn, bo ka lɛ nyi Mɛsi nukplɔnmɛtɔ ɖaxo ɖo kplɔn yiji'alavɔ.
* Cyprien Tokuɖagba (1939-2012), Sɛnfun do nu do ɖe yɛ tɛnmɛ tɛnmɛ xɛlɛ tɔ wɛ nyi, bo ka lɛ nyi atǐin kpodo kɔ kpan sɔ do ɖe gbɛtɔ, kanlin nu tɛnmɛ tɛnmɛ lɛ na ɖo Benɛ to mɛ.
* Barthelemy Adukonu léxwèlé 1942 wɛ jǐi ɖo Agbomɛ, b'ɛ ka nyi Yɛhwenɔ Katolika tɔn, bo nyi Yɛhwenɔ gan nukunɖeji ɖokpo ɖo Rɔma bo ɖɔnu do « Mɛwihwɛndo » nuwiwa nu ɖo Igleja ɔ mɛ.
* [[Joseph Djogbenou|Joseph Jɔgbenu]] e jǐi ɖo léxwèlé 1969, bɔ e nyi Avoka sɛnzɔwatɔ, bo ka nyi Gan e ɖɔ nu do Sɛndodo gbasa Benɛ to mǐtɔn ɔ nu e.
* Bruno Ahoyo e jǐi léxwèlé 1991 b'ɛ nyi Xojlazɔwatɔ ɖo Bɛljiki kpodo Benɛ kpan.
* Simplice Gbɛhɛn'azin (Pipi Wɔbaxo), e nyi Manahɛnvlɛtɔ, Hansinɔ, Hankpatɔ.
* Boris Ahoɖi, Manahɛnvlɛtɔ, bo ka nyi mɛ e dɔn gbɛ nu e do tǔun nudodo Afrika gbeji ɔ tɔn lɛ e.
* Pierre Zinkɔ (Elefan Munye), Nanahɛnvlɛtɔ, bo lɛ nyi realisateur.
== Hwenuxó ==
[[Wékpo:Royal Palaces of Abomey-133495.jpg|thumb|right|Hɔnmɛ Agbomɛ]]
[[Wékpo:Rue d'Abomey (1).jpg|thumb|right|Agbomɛ sin àlì ɖokpó]]
[[Wékpo:©DEGAN(la Statue du roi GBEHANZIN ,place GOHO Abomey ,8 septembre 2019 ) (3).jpg|thumb|Ɖàdà Gbɛhɛn-àzin]]
Agbomɛ̀ Tokpɔnla ɔ toxo ayijɛ nukunɖeji Danxomɛ tɔn wɛ. Dada Hwegbɛ-Aja wɛ dǒ e wǎ ɖò lěxwelé xwe 1625, hwenuxo axɔ́ɖútò nɛ ɔ e na ɖɔ̌ɔ dòyidóslɔ tɔn ɔ nubudo ɖemɛ. Ahanfuntɔ sin axɔ́ɖúto wɛ, bo nyɔ zɛyibɛ. Nu susɔ ahankpa tɔ̀n tɔ́n ɔ xwetɛ ganji. Axɔ́ɖútò nɛ ɔ vlɔn ada yi kaka xuligboji fi è é nɔ xɔ ahanfunlyan bo nɔ sa kannumɔ tɔn lɛ gbɔn e. Ɖò ada gblogblo nɛ ɔ mɛ ɔ, e gba Alada Tó ɔ, bɔ Axɔ́ɖúto nɛ ɔ lɛ yi jɔ̌ ɖo Xɔgbonu. Sin lexwelé 1625 wa yijɛ lexwelé 1900, Axɔ́sú wowe (12) wɛ xɔ Danxomɛto ɖejɛɖegudo. Nu e ɖe Dada Akaba sin axɔ́sú wowe lɛ mɛ ɔ, é ɖokpo gěe wɛ gba Hɔnmɛ tɔn b'ɛ gbɔn vo nu ɖelɛ. Ɖò Dada ɖelɛ bi gbǎ hɔnmɛ yetɔn b'ɛ ɖo nunɔmɛ ɖokpoɔ kpodo hɔnmɛ ěe gbǎ wa yi lɛ bi kpan. È na ɖɔ̌ɔ, nubudo-hwenuxo ɔ, ɖo tíntin mɛ wɛ ɖɔ, Axɔ́ví-nyɔ̌nú Toxɔ́su Tado (toxò nɛ ɔ Togo kanmɛ wɛ ɖe kaka jɛ egbe) tɔn xwe tɔ̀ yi gbè, alo xwe naki ba gbè, bɔ kanlingan Kpɔ̀ do xo nii. Axɔ́ví-nyɔ̌nú nɛ ɔ ji vǐ sunnu glegbenu ɖokpo b'ɛ sunnyi « Agasu ». Agasu wɛ do kunkan Agasuvi lɛ tɔn wa.
Ahwan ɖaxo ɖe wa tɔn ɖó kunkan nɛ ɔ mɛ. Agasu vǐ lɛ gbɔ bo hɔn wa Benɛ́ yi kungban ji. Yovo Pɔtugɛ̌ lɛ wa jɛ akɔ xa ye lexwelé xwe kanweko-kanweko donu afɔtɔn nukun ɖokpo gɔ (XVIè siècle) hwenu. Lǒɔ Dada Hwegbɛ-Aja wɛ nyi Axɔsu e do Danxomɛ to ɔ wa e ɖo lexwelé xwe kanweko-kanweko donu afɔtɔn nukun we gɔ (XVIIè siècle) hwenu. E kpa axɔ́súɖutò sɛ́n kanɖe nukun ɖokpo do to ɔ nu b'ɛ nɔ yɔlɔ ɖɔ : « Hwegbɛ-aja sɛ́n kanɖé nukun ɖokpo lɛ̌ ». Dódó axɔ́súɖúto tɔn tɔ́n vlɔn ada nyi ayikungbanwɛnjɛ Agbomɛ tɔn ɔ jì. Fin nɛ wɛ e lǐ hɔnmɛ tɔn nukɔn nukɔn tɔn ɔ do. E sɔ ganhɔnyitɔ tɔn lɛ junjɔn ayi. Ganhɔnyitɔ e na ɖɔ axɔ́súɖúto xo lɛ kpodo ye mɛ e na ɖɔ nu do sinsɛn xo wu lɛ loɔ mɔ kpan. Tó xixɔ tɔn hwenu wɛ kanvlɔn nu Danxomɛ sin gbetakɛn ɔ tɔn ɖe. Ee wɛ zɔn bɔ Danxomɛ to lidǒ bo syɛndɔn. Dada tɛnmɛ tɛnmɛ ě xɔ to ɖo Danxomɛ lɛ e ɖe nɔ gɔn ahwanfun xa axɔ́ɖúto e lɛlɛ do e lɛ ɖe a. Na do ɖe hlɔnhlɔn kpo nuwukpikpe tɔn kpan xɛlɛ.
Dada Hwegbɛ-aja vǐ Nyagodo wa tɔn ahwan axɔ́sú Dan bo gbo ta ɛ, bo dò dódó hɔnmɛ tɔ́n tɔn sɔ nyǐ xo axɔ́sú Dan sin xomɛ. Fi e Danxomɛ wukùn sin e nɛ. Nyagodo wa xɔ to bo jɛ nyì bo nyǐ Akaba. E gbɛkan do xwetanu wiwa ěe Dɛ̌ɛ do wa e, na do nɔ xusu xusu mɛ xa Tɔgbo ayijɛ tɔn lɛ̌. Danxomɛ ɔ, mɛɖélɛ̌ nɔ yɔlɔ ɖɔ «adakaxomɛ wu to», mɛ ɖevo e lɛ nɔ yɔlɔ ɖɔ to e mɛ mɛɖěvónùjlómɛ junjɔn e. E xɔ to wa yi e Nyɔnu asuka, bo nyǐ Akaba sin wegɔɔ wa xɔ to. E nɛ ɔ gudo nɔvi yětɔn Dosu ɔ wa xɔ to bo jɛnyi bo nyǐ Agaja.
[[Agadja|Agaja]] fun ahwan xa to e lɛlɛ do e lɛ e kaka yi xuto ɖo Glexwe. Glexwe nɛ ɔ wa huzu toxo nukunɖeɖi fi ěe sǎ kannu lɛ ɖe ɖo hweyixo wa ji Afrika tɔn. Axɔ́sú Danxomɛ na nusatɛn-nuxɔtɛn ɖokpo Yovo lɛ ; bɔ ye (yovo) lɛ wa tɔn ahwan Danxomɛ to ɔ. Ee e wa gbɛ̀ ɖo gbɛ́ ɔ mɛ bi ɖɔ e kun sɔ na sa kannumɔ ɖe o e, Dada Glɛlɛ syɛnta Dɛɛ tɔn ɖɔhun bo ka kpoɖo sísà wɛ, bo nɔ sɔ gbɛtɔ do savɔ na. E gbɛ nii co.
Gbe e Dada Glɛlɛ yi nu Ricǎa Burtɔn do xo nɛ wu ɔ ɖye : kannumɔ sisa ɔ nu wɛ nyi bɔ ye yovo lɛ wɛ zɔn b'ɛ lido. Ee Dada Gbɛhɛn-àzin wa xɔ to e ɔ e jɛ̀ yovo lɛ nyasɛdozɔ ji. Hwenɛnu wɛ Yovo Flansě lɛ wa kɛnnu xa Danxomɛ to ɔ. Axɔsu Gbɛhɛn-azin fun ahwan blǐdayi we xa ye. Loɔ ahwanfunlyan Danxomɛ tɔn lɛ sɔ atɛn ɖo Fkansě yovo lɛ tɔn nukɔn a.
[[Dada Gbɛhɛn-Azin mlamla|Dada Gbɛhɛn-azin]] gbɔ bo j'agɔyigudo, bo yi wɛta do Agbomɛ to ɔ sin taligbe. Co nu e na yi bɛta kpodo yovo na kplɛ yi kpan ɔ, Dada Gbɛhɛn-azin do Hɔnmɛ zo. Dɔkun e nyí Danxomɛ hɔnmɛ tɔn lɛ ɔ yovo lɛ bɛ gege gégé yi. Dada Gbɛhɛn-azin wa sɔ éɖě jo nu Ahwangan Flansě to ɔ tɔn Dɔd, ɖo azan 25ɔ alunsun lexwele 1894. Ye kpla ɛ yi Matiniki bɔ zanku ɖo Aljeli gbeji xwe wowe mɔ gudo. Hunmɛ tɛnmɛ tɛnmɛ Dada e xɔ to lɛ bi tɔn nɔ ɖekunnu alɔkpa vo nu Danxomɛ to.
== Tògùn ==
E kpɔ́n ɔ́ Gbɛtɔ́ na bi e nɔ jɛ mɛ e kpo ɖo Agbǒmɛ tokpɔnla ɔ mɛ lɛ e ɔ hwe. Gbɛtɔ atɔn kpɛɖe jɛji jɛn wɛ(3,47). Dobanu nǔ e ɖo e blo ɖo nuxwasun xwe 1983 tɔn ɔ wɛ ɖe xlɛ. E sɔ ɖo gbɛtɔ kanwe ko ji ɔ gbɛtɔ kanɖe wǒ mɔ̌ nɔ gosín tokpɔnla nɛ ɔ mɛ bo nɔ yijɛ tokpɔn ɖevo alo To ɖevo mɛ. E nyí nǔ taji ɖaxo ɖokpo ɖo nukɔnmayi Tokpɔnla Agbomɛ tɔn ɔ́ tɔ̀n mɛ. Mǐ lɛ kpɔn ɔ hɛ̌nnu ɖokpo ɖokpo ɖó mɛ nukuɖeji co bo ka lɛ ɖó wamamɔnɔ b'ɛ́ gégé bo junjɔn axɔ́vi lɛ kpodo anatɔ lɛ kpan ji. (...)
Ɖó kɛnsisɔ tovi lɛ tɔn ěe blo lexwele 2013 (RGPH4), Agbomɛ tokpɔnla ɔ mɛ ɔ è ɖekɛ́n gbɛtɔ 92266.
== Sinsɛn ==
<gallery mode="packed">
Divinité Vodoun Abomey (Benin).jpg
Abomey royal palace wall.jpg
File:Abomey-Tissus appliqués.jpg
</gallery>Ɖo ayikungban-wɛnjɛ Agbomɛ tɔn ɔ ji ɔ, sinsɛn gege wɛ tíin bɔ Tokpɔnlavi lɛ sɛn. E na ɖɔ, Vodun wɛ nyi sinsɛn ayijɛ, e tuto tɔn lɛ ɖo alinu alinu, ɖo numɛsɛn tɛnmɛ tɛnmɛ e ɖe mɛ lɛ kɔn e, vodun nuwiwa linu, kpodo vodun ɖokpo ɖokpo sin asi dida linu kpan. Nu nɛ lɛ wu wɛ mǐ na kɛnu do tawun. Sinsɛn nɛ ɔ tun ɖɔ gbɛtɔ ɖè gbɔnvo nu ɖè, bɔ ɖokpo ɖokponɔ yetɔn ka ɖo kan cica sin Sɛ gɔn, gbɔn mɔ e ze nuwalɔ ěe na gbɛkan dó nuwalɔ kunkan ɖe tɔn sɔyi jɛ ɖevo ji e gbɔn mɛxo e xwe aza do nubudo e ɖò alinɛnu lɛ e ji bo na do dɔn kan kple nu mɛ e ɖǒ ku lɛ kpodo mɛ e ɖo gbɛ lɛ kpan. Vodun ɔ nɔ dɔn gbe kple nu gbɛtɔ lɛ, bo nɔ lɛ dɔn ye do kpɔ ɖo vogbungbɔn yetɔn mɛ, gbe alɔpka alɔkpa dudo yetɔn kpodo walɔ yetɔn kpan mɛ ɖo ayi ji ye ɖěe. Sɛn kɔn sin ye ji ɔ, nɔ do zogbe sisi e ɖò na ɖó nu ye ji, bo nɔ bolo bɔ hlɔnhlɔn yɛswi mɛtɔn e ɖo sinsɛn ɔ lɛ nɔ́ nɔ̀ zɛnzɛn. Vodun sinsɛn nɔ ɖě hlɔnhlɔn tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ xlɛ, bo nɔ zɔn azɔ ye, bo nɔ zan ye alo, bo nɔ hu acɛ nu ye gbɔn numɛsɛn lɛ kpodo tɔgbo mitɔn kpan ji, bɔ bi yixɔ dò «Fa kinkan mɛ». Sinsɛn nɛ ɔ, wa Agboxo ɔ mɛ ɖò Dada toxɔsu Agaja hwenu, ɖo Tata tɔn lɛ ɖokpo nyi «Anagonu». Axɔɖuto Danxomɛ tɔn Numɛsɛn tɛnmɛ tɛnmɛ e ɖemɛ lɛ e ɖyé : Vodun «Kuvitɔ» ée fɔnnu lɛ do awakanmɛkuna e bɔ mɛ gege ɖò taji ɔ Klisanwun Katolika lɛ nɔ sɔwɛ do mɔ awovi nu wiwa na ɖi vodun nu muwa ɖe lɛ ɖɔhun ɖo Agboxoɔ mɛ ; e yɛ gosin Ayɔnu lɛ gbeji. Loɔ vodun Kuvitɔɔ sinsɛn wa nyi sinsɛn ɖokpo ɖo numɛsinsɛn tɛnmɛ tɛnmɛ e gbe tɛnmɛ tɛnmɛ do tɔ lɛ nɔ do ɖo Agbomɛ lɛ mɛ. Nuwalɔ nɛ ɔ e ɖo ayi sin Kannumɔnɔ nuwiwa hwenu ɖo Fɔn tomɛ.
[[Akpaxwé:Tokpɔnla_Benɛ_tɔn_lɛ]]
0q4ld4q297n99wfcaghfv67z9qs70w7
Axɔsu Kilili
0
247
30787
23396
2026-04-03T09:21:49Z
Wikinece
1948
Nudidyɔ
30787
wikitext
text/x-wiki
{{Axɔsu
| axɔsu ee nyi é =Axɔsu Kilili
| nyikɔ = Axɔsu Kilili
| yɛ =
| tinmɛ yɛ ɔ tɔn =
| axɔsu ɖuɖu tɔn =
| axɔsu é guɖo é jɛ é = [[Behanzin|Gbɛhɛn'Azin]]
| axɔsu é jɛ guɖo ni é =
| xwè é mɛ é kú é =
| fǐ ee kú ɖé é =Agbomɛ
| nǔ é kú é kú é =
| tɔ tɔn = Gbɛhɛn'azin
}}
'''[[w:Axɔsu_Kilili|Axɔsu Kilili]]''' ɔ nyí axɔsu ɖokpó ɖò [[Benɛɛtò]] mɛ.
== Tinmɛ nyikɔ ee jɛ e tɔn ==
Wan jɔ so kilili ma nyɔ gbigba. Dada Gbɛhɛn'azin wɛ ji mɛ ɖo lexwele 1885 ɖo kpɔjitɔ Gbɛwɛnɔdonǐi e nyi Aklanwunkpa nu bo jɔ ɖo Azɔnɖekɔn kunkan mɛ e sín xomɛ̀, axɔsu Kilili wa lɛ yɛhwesin bo jɛ nyi Robɛ̌ɛ. E nyi mɛ ɖo vi ko nukɔn tɔn e kpo bo ɖo gbɛ sin wɛ cobɔ dada Gbɛhɛn'azin yì gbeji.
== Nɛ e ka ji mɛ ji gbɔn? ==
Hwenuxo e vado jiji Axɔsuvi Kilili tɔn wu ɔ ko ɖe xwlɛ ɖɔ Vi ɖo vi kɛn mɛ wɛ e nyi. E na ɖɔ̌ɔ, dada Gɛlɛlɛ dà Asi jɛ ɖò nukun mɛ ee ɖo Dada Hwzgbɛ'aja kasudomɛ e nɔ ylɔ ɖɔ ''kpɔsi jɛɖonukunlɛ'' e we nu vi tɔn Kowundo. Mɛ ɖokpo nɔ nyi Viɖeɖoté bɔ mɛ we gɔɔ nɔ nyi Gbɛwɛnɔdoni.
Viɖeɖoté wa ji vi [[Nyɔ̌nù|nyɔnu]] ɖokpo bɔ Dada Gɛlɛlɛ sunnyǐi ''Nyivi''.
Gbɛwɛnɔdoni lɔlɔ mɔ wa ji vi sunnu ɖokpo. E yi do wɛn Dada Gɛlɛlɛ ɖɔ : Vi e na xɔ Danxomɛ to e wa.
== Gbɛ e axɔsuvi Kilili zan e ==
E na ɖɔ̌ɔ E ɖu Tɔ tɔn dada Gbɛhɛn'azin tɔn ɖebu, ɖo yovo flǎansěe lɛ kpla Dada yi togudo. E ɖo susu wɛ jɔlɔwɛ jɔlɔwɛ ɖi Dada Gbɛhɛn'azin vi sunnu kpodo nyɔnu mɔ kpan kpo. E gbɔ bo zan gbɛ tɔn ɖo hlahla ji sin lexwele 1894 wa 1900.
Yovo flǎansěe lɛ wa kpla ɛ yi Ahwa nukɔntɔn gbɛ ɔ bi tɔn bɔ E yi nɔ ahangbenu nu xwě ɛnɛ (1914–1918). Akɔnkpinkpan ma sisɔ ɖo nu ɖe nukɔn tɔn kpodo nu e e zɔn mɛ e wa do ganji kpan zɔn bɔ yovo lɛ ɖekɛn ɛ bo nɛɛ Nuɖeji wuntun gege.
E wa lɛkɔ wa xwe bo nɔ kpɔ xa yovo toyitɔ lɛ bo wazɔ xa ye nu hwenu kpɛviɖe ɖo Sɔnba lɛ gbeji ɖo to taligbe. Bo wa lɛ kɔ wa Dɛɛ tɔn xwe ɖ'Agbomɛ, fi E nyi takwɛyitɔ aximɛ tɔn ɖe e.
== Axɔsuvi glesi(1922–1925) ==
Bɛ sin xwe 1922 tɔn ɔ mɛ kaka wa xwe 1925 tɔn ɔ, axɔsuvi Robɛɛ wa huzu Glesi atindotɔ ɖo gleta kɔxo Jihiziɖe tɔn kpodo Tanta kpan mɛ.
Hwenɛnu ɔ, glegbo tɔn wɛ gbo atin bɔ yɔvotoyitɔ lɛ do gba xɔ gege na
Hwěnu e Glenɔgan sin gbɛ tɔn ɖo nukɔnyiyi ɖo wɛ ɔ Togan lɛ jɛ mɛ e na ɖu Kɔnmadan lɛ yɔlɔ ji.
[[Akpaxwé:Axɔsu Benɛɛ tɔn lɛ]]
6fdv4ubk88aimcb5jlhz93j9vj23wm3
Joseph Djogbenou
0
515
30750
28935
2026-04-02T15:25:20Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30750
wikitext
text/x-wiki
{{Gbɛtɔ tán
| nyikɔ = Joseph Djogbenou
| yɛ = Djogbénou.jpg
| tinmɛ yɛ ɔ tɔn = Mɛɖaxo Joseph Djogbenou ɖò 2016
| azɔ é nɔ wa é = Sɛnzɔwatɔ
| azan é gbé é ji ɖé é = 20 mars 1969
| fǐ é ji ɖé é = [[Agbomɛ]]
| azan é gbé é ku é =
| fǐ é é ku ɖé é =
}}
'''Joseph Djogbenou''' ɔ, hwɛɖɔtɔ, sɛnzɔwatɔ, nukplɔnmɛtɔ kplɔnyiji'alavɔ [[Benɛɛtò]] tɔn wɛ. Sin lexwele 2018 ɔ wɛ, ěe nyi gan e xwè aza dó sɛnzɔwaxwé e nɔ yɔlɔ ɖɔ ''Cours constitutionnelle'' e nu. E ji ɖo Agbomɛ ɖo azǎn ko gɔ nuxwasùn xwe 1969 tɔn mɛ.
== Azɔ̌ tɔ̀n ==
Mɛsi sɛnkplɔnmɛ gǎn ɖaxo ɖokpo wɛ e nyi kplɔnyiji'alavɔ Agbomɛ-Kandofi tɔn. E lɛ nyi gǎn nú nunywɛ̀gbasá e nɔ ylɔ ɖɔ Centre de recherche et d'étude en droit et institutions judiciaires en Afrique (CREDIJ) e. Gǎnhwɛɖɔtɔ wɛ nyi Barrot Bénɛɛ tɔn. E lɛ nyi gbɛtɔ nukunɖeji hunjɛdo toji tɔ Benɛɛ tɔn, bo ka ɖo toxoɖɔgbɛ Alternative citoyenne mɛ<ref>https://www.beninrevele.com/par-souci-dimpartialite-joseph-djogbenou-quitte-alternative-citoyenne-son-parti-politique/</ref>.
== Gan é ɖu lɛ é ==
Mɛɖaxo Djogbénou(Jɔgbenu) ɖu gan ɖo sɛn gbasa ɖaxo Benɛ tɔn sin azan wɛnɛ gɔ ayidosun xwe 2018 tɔn mɛ. Ɖo liyansun xwé 2022 tɔn mɛ mɛɖaxo sɔ azɔ kɔn yanyi bo na lɛ xwé aza ɖo ta nu sɛngbasa ɖaxo [[Benɛɛto]] ɔ nu a<ref>https://web.archive.org/web/20231220100645/https://www.24haubenin.info/?Le-communique-qui-confirme-la-demission-de-Joseph-Djogbenou</ref>.
== Toxo ɖiɖɔ ==
Mɛɖaxo Djogbénou wɛ nyi gan è xwe aza do toxodɔgbɛta ''UP (Union Progressisse)'' tɔn nu e, sin liyansun xwé 2022 ɔ tɔn mɛ<ref>https://www.rfi.fr/fr/afrique/20220716-b%C3%A9nin-bruno-amoussou-quitte-la-politique-et-laisse-la-pr%C3%A9sidence-de-l-up-%C3%A0-joseph-djogbenou</ref>.
== Dodo tɔn ==
<references/>
[[Akpaxwé:Tovi nukun ɖ'éji Benɛɛto tɔn lɛ]]
[[Akpaxwé:Gán Benɛɛto tɔn lɛ]]
[[Akpaxwé:Jì ɖò xwè 1969 tɔn mɛ]]
[[Akpaxwé:Ganhɔnyitɔ Benɛɛ tɔn lɛ]]
f856da04mfpouymk7c1o8or0ivyypy4
Mɛsɛxwe nu wiwa ɖo Danxomɛ
0
650
30789
10374
2026-04-03T09:39:29Z
Wikinece
1948
Nudidyɔ
30789
wikitext
text/x-wiki
'''[[w:Mɛsɛxwe_nu_wiwa_ɖo_Danxomɛ|Mɛsɛxwe nu wiwa ɖo Danxomɛ]]''' ɔ, nyi walɔ é do nɔ sɔ mɛ ku ɔ sɛxwé na ɖo [[Danxomɛ]] hwenɛnu.
== Zan ku ==
Nu Dada e xɔ to bo yi Alada wa gosin mǐ mɛ ɔ e nɔ ɖɔ ''zan ku ɖo hɔnmɛ''
Alo, e nyi zan e ku e ba ko jɛ agbawungba a ɔ e nɔ ɖɔ : ''Avuvɔ bla axɔsuɖu to ɔ'' (Dǎ Sojo Kɛhunhɔn, gbonugan hɔnmɛ tɔn e nɔ kpenukun xwetanu wiwa Dada tɔn e wɛ na tinmɛ tɔn.)
Dada e xɔ tò bo ma sɔ wa ɖo mimɛ fi a e nɔ ci ɖɔ zan wiwi ɖe wɛ ku do axɔsuɖuto tɔn bo gbɛ hunhɔn ɖɔhun. Nu wiwa ɖaxo ɖaxo, xwe ɖuɖu, xwetanuwiwa, kpo ɖebu sɔ na jɛ gan wu co bo nu Dada nu wiwa lɛ bi na fo a.
Dada nu wiwa nɔ yi sunwaji ayizɛn bɛ nɔ blo ɖo hɔnmɛ mɛɖe kpowun ma yi doe tɔn mɛ.
Ɖo ahóhǒ Hunmɛ ɔ tɔn ɔ, gbonugan lɛ, axɔvi lɛ kpodo mɛ e nɔ nya xɛ do mɛɖiɖi walɔ ji lɛ e kpan ; bɔ ye bixwǐ na ɖo godě (sunnu lɛ ɖo ganlin mɛ bɔ nyɔnu lɛ na gb'avɔ d'akɔmɛ) afɔ bla d'asa mɛ ɖo tuto gaga we ji.
[[Akpaxwé:Cyɔnuwiwa]]
ent5f9tsqhhbxfio6i6glc2xx72oism
Zangbétɔ
0
1500
30786
12139
2026-04-03T09:17:16Z
Wikinece
1948
Nudidyɔ
30786
wikitext
text/x-wiki
[[Wékpo:Zangpetos running.jpg|thumb|right|<center>Zangbétɔ</center>]]
'''[[w:Zangbétɔ|Zangbétɔ]]''' ɔ nyi hwɛndomɛnu ɖo afɔligbé [[Benɛɛto]] mɛ tɔn. É nyi vodun é nɔ cyɔn alɔ tovi lɛ jí ɖo zanmɛ é.
==Tinmɛ tɔn==
''Zan'' kpodo ''Gbétɔ'' kpo wɛ e xo do kpɔ b'ɛ na zangbétɔ, [[Gbɛtɔ́|gbétɔ]] zanmɛ tɔn.
==Tán tɔn klewun==
Ɖo hwenuxomɛ ɔ, hwenu ee axɔsu Lansuhutɔ kú gudo e wɛ, vì tɔn atɔn lɛ [[Tɛ-Agbanlin]], Mɛji kpodo [[Aho Houegbadja]] kpo jɛ hunxojí bo na do jɛ tɛn tɔn mɛ ɖo axɔsuzinkpo ɔ jí. Ee ahwankpa dévo lɛ lɛlɛ do yé ɔ, Tɛ-Agbanlin kpodo ahwan tɔn lɛ kpo ba wlɛnwin ɖé bo na do tɔn sin alɔ yétɔn mɛ.
==Tito tɔn==
==Ɖiɖé tɔn ɖé lɛ==
<gallery mode="packed">
DEGAN Gabin ( the Zangbéto).jpg
Zangpetos landing.jpg
DEGAN Gabin ( the Zangbéto a).jpg
Danse du vodoun Zangbéto à guinzin au Bénin lors de la fête du 10 Janvier 2020.jpg
</gallery>
[[Akpaxwé:Hwɛdomɛnu ɖo Benɛɛto mɛ]] [[Akpaxwé:Vodun]]
117gyi303je4khrc5xqg1x0eoiuc14d
Théodore Holo
0
1695
30754
25217
2026-04-02T16:00:10Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30754
wikitext
text/x-wiki
{{Toxoɖɔtɔ|gán tɔn=Hansinon|nyikɔ=Théodore Holo|yɛ=Théodore Holo en 2010.jpg|tinmɛ yɛ ɔ tɔn=|azɔ tɔn=Mɛssi‚ sɛnsɔwatɔ‚ ganhonyitɔ xoxó.|Djigbé zan tɔn=15 ayidosún 1948 ɖo [[Xɔgbonu]]|Fí é nu wɛ=Benɛɛn|togán é jɛ gudo ni é=|ɖɛmɛnugán é gudo é jɛ é=|ɖɛmɛnugán é jɛ gudo ni é=|tokpɔnlagan é gudo é jɛ é=|azɔ tɔn-2=|hwenu é w'azɔ-2 ɖé=|mɛ é gudo é jɛ é-2=|mɛ é jɛ gudo tɔn é-2=|azɔ tɔn-3=|hwenu é w'azɔ-3 ɖé=|mɛ é gudo é jɛ é-3=|mɛ é jɛ gudo tɔn é-3=|nyikɔ tɔ=Théodore Holo|azán é gbé é ji ɖé é=15 ayidosún 1948|fǐ é ji ɖé é=[[Xɔgbonu]]|to é mɛ nu wɛ nǐ é=[[Benɛɛto|Benɛɛ]]|toxoɖɔgbɛ tɔn=Jlokoko|asu tɔn=|azɔ é nɔ wa é=|sisɛn tɔn=Igleja Catolica|togan é glɔ é ɖé é=|acɛkpikpa é glɔ é ɖé é=|ganhɔnyitɔ é gudo é jɛ é=}}
'''Théodore Holo''' nyi mɛsi kplɔnyiji'alavɔ tɔn‚ sɛnzɔwatɔ daxó bó lɛ nyi ganhɔnyitɔ xoxó azɔn mɔkpǎn ɖo togán [[Nicéphore Soglo]] sin acɛkipká glɔ<ref>https://diplomatie.gouv.bj/ministre/18/monsieur-theodore-holo/</ref> <ref>https://bipradio.com/podcast/lentretien-grand-format-14-janvier-2024-invite-prof-theodore-holo-ancien-ministre-ancien-president-de-la-cour-constitutionnelle</ref>.
É ɖǔ gan ɖo hwɛdɔgbasá daxó (Haute Cour de Justice) hwè tchó wǎ nyi gan nǔ azɔhoué dé non kpé nunkún ɖo sɛn Benɛɛ tɔn lɛ ǔ é (Cour constitutionnelle) sín ayidosún 2013 wă ayidosún 2018<ref>https://web.archive.org/web/20240217215122/https://24haubenin.info/?Theodore-Holo-elu-president-de-la</ref>.
== Tan tɔn ==
Théodore Holo jɔ ɖo azan afɔtɔn gɔ (15) lidósún léxwé 1948 ɖo Xɔgbɔnu bo yi wémaxɔmɛ dokɔ tɔn ɖó azɔmɛxowé Saint Joseph‚ lisínmɛ tɔn ɖo Notre dame kpo Lycée Béhanzin kpo bó yí kunundéwéma daxó lísinmɛ tɔn (BAC) ɖo 1968.
Guɖó tɔn ɔ‚ é yi klpɔn sɛnwema ɖo kplɔnyiji'aavɔ Orléans kpo Paris 1 Panthéons-Sorbonne ɖo Flansétó mɛ kakǎ sɔyi vivɔnu<ref>https://courconstitutionnelle.bj/files/documents/1692864205_etudes_en_lhonne.pdf</ref>.
É yi kunundéwéma daxó "Doctorat" ɖo 1979 bó lɛvɔ nyi mɛ wégɔ ɖo mɛ é dín nŭ sɛnwemakplɔnkplɔn mɛ lɛ é mɛ ɖo 1985. Medaxo ɔ dǎ asi bo jiví atɔɔn (05).
É ɖo nunkɔntɔ é kpé nunkún ɖo toyi jijɔ zofínkplɔsún 1990 Benɛɛtó tɔn mɛ.
Dé mɛdaxó Nicéphore Soglo ɖu togan ɔ‚ é nyi ganhonyitɔ é nɔn kpé nunkún ɖó togoudó xó ǔ é (1991-1993) bó wa nyi ganhonyitɔ gbéyiɖɔ kpo ganhonyitɔ hwɛɖɔtɔ lɛ tɔn (1993-1996)<ref>https://courconstitutionnelle.bj/files/documents/1692864205_etudes_en_lhonne.pdf</ref>.
Sín 1996 wǎ 2008 ɔ‚ é lɛkɔ yi klpon sɛn wema azɔmɛvi klponyidji na lavɔ tɔn lɛ hwɛ tchó wà yi sɛn gbédjé gbassa (Cour constitutionnelle) bɛsín 2008. Xwénɛn nǔ ɔ‚ é lɛvɔ nyi gan ɖo hwɛdɔhoué daxó (Haute Cour de justice) do 2009 wà 2013. Théodore Holo wǎ ɖǔ gan do sɛn gbédjé gbassa sín ayidosún 2013 sɔyi ayidosún 2018<ref>https://web.archive.org/web/20240217215121/https://fraternitebj.info/politique/article/presidence-de-la-cour</ref>.
== Ajɔ tɔn lɛ ==
Théodore Holo yi ajɔ gégé ɖo Benɛɛtò kpo Flansétó mɛ kpo. Hlɛ daagbé téwungbédji dé é nín lɛ dié :<ref>https://sgg.gouv.bj/doc/decret-2009-602/download</ref>
Théodore Holo yi adjɔ soukpɔ ɖo Bennɛɛtó mɛ kpo Flancétó mɛ kpo. Hlɛ daagbé téwungbédji dé é nín lɛ dié :
- Commandeur de l’ordre national du Bénin (1991)
- Gwanghwa Medal – Order of Diplomatic Service Merit, République de Corée (1991)
- Chevalier Commandeur Grand Prieuré Orthodoxe Apostolique des Chevaliers du Christ (1992)
- Officier de la Légion d’honneur, France (1993)
- Grand officier de l'ordre national du Mérite, France (1996)
- Grand officier de l’ordre national du Bénin (1996)
- Trophée Monseigneur Isidore de Souza du meilleur ministre des Affaires étrangères (1990-2009)
- Grand-croix de l’ordre national du Bénin (2009)
== Dodo tɔn ==
<references/>
[[Akpaxwé:Toxoɖɔtɔ Benɛɛ tɔn]]
[[Akpaxwé:Tovi nukun ɖ'éji Benɛɛto tɔn lɛ]]
[[Akpaxwé:Jì ɖò xwè 1948 tɔn mɛ]]
2kjpvvimsxet1uod10z1mkyyej3t8rn
ICC Services Xó
0
1764
30747
23569
2026-04-02T15:09:49Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30747
wikitext
text/x-wiki
'''ICC Services Xó''' kan nuɖabaɖa‚ akwɛhízìhízì ɖaxó éé jɔ bɔ tovì gégé sìn kwɛ dɔn ɖo léxwé 2010 é mɛ. Gbɛtɔ wɔbuwɔbu yi 300.000 sìn kwɛ, é hǔ liva afɔdé é wɛ dɔn ɖo ahizì ɔ hwenú.
Mɛ lɛ vɛ nu ɖó toxódɔtɔ kpo [[acɛkpikpa]] togán [[Thomas Boni Yayi]] tɔn nǔ xó ɔ. Hwɛ ɔ nɔ ayi jɛ léxwé 2018 ée CRIET wa fó é.
[[Sévérine Lawson]] wè kp'acɛ do xo e kan axɔ su mɛ sin akwɛ dɔn ɖo [[ICC Services Xó]] ɔ mɛ lɛ e<ref>https://web.archive.org/web/20240421164927/https://24haubenin.info/?Severine-Lawson-donne-sa-version-des-faits</ref>.
== Nú é jɛ é ==
Bibɛmɛ ɔ‚ ICC Services (Investments Consultancy and Computering Services) nyi azɔxwe axɔsu mɔ do na manɖó nú ɖé mɛ‚ b'ɛ Guy Akplogan‚ Emile Tégbénou‚ Nonhèmi Agossou kpo Nicolas Houngbèmè xwé azá na.
ICC services sìn gan lɛ sɛkpɔ sinsɛnxwé gbigbɔ wiwe, b'ɔ azɔxwe ɔ jɛ alɔgɔ nǔ tokpɔnla lɛ jì. Yé nɔ gba dotoxwé‚ wemaxɔmɛ... lo bó nɔ na nǔ gégé ɖévó wamamɔnɔ lɛ. Éé mɛ lɛ jɛ yé tunwun jì ɔ‚ yé zé gbɛ nina sìn titomɛ ɖé ɖ'ayi. Gbɛkwè ɖé wa yé gɔn na jì kwɛ vì sɔ yi wé nǔ gbɛnatɔ. E nyi ɖɔ é na [[Cakì wo]] ɔ é nɔ jì caki kó ɖó sùn ayizin gblamɛ. A lé ɔ zɔn bɔ mɛ gégé sɔ kwɛ yétɔn ɖo fì nɛ. Ɖo léxwé 2010 ɔ, gbɛ̀ sìn titomɛ ɔ gbà‚ bɔ axɔsuzɔwatɔ‚ alɔnuzɔwatɔ‚ gbɛtɔ kpǎ gégé sìn akwɛ dɔn.
== Yé vɛ nǔ do acɛkpikpa ==
Gbɛtɔ sukpɔ́ dɔ jì lé acɛkpikpa xwé ɔ nǔ tɔn ɖó alɔ ɖé mɛ manmaa yé kún sì xǔ lɔn bɔ gbɛ sìn titomɛ ICC Services na tɛ ɖé hwɛ ó. Mindévó lɛ dɔ gan ICC Services tɔn lɛ nɔ zɔ́n hǎ ganhɔnyitɔ xoxó Armand Zinzindohoué kpo axɔsuzɔwatɔ daxó lɛ kpo‚ bɔ yé tɛ lɛvɔ yi togángbasa kpɔn bo ɖo acɛ ɖé lɛ.
== Ɖo hwɛ núkɔn ==
Yé wli gàn ICC Services tɔn lɛ bo yi dɔkun yéton lɛ gɔ na‚ b'ɛ yé ɖɔn yé wǎ hwɛ nukɔn nǔ aɖaka‚ ahizìgbɛ̀ tɔn kpo.
Hwɛɖɔtɔ lɛ ɖɔn hwɛ yi hwɛgbasa yɔyɔ CRIET azan fɔtɔn nukún we gɔ (17) woosùn lexwé 2018. ICC Services sìn gan lɛ ɖɔ dó CRIET nunkɔn ɖɔ yé nɔ na nǔ toxódɔtɔ daxó lɛ bó nɔ mɔ tɛn bó nɔ yì acɛ axɔsu tɔn nǔ azɔ́ yéton. Yé ylɔ ganhɔnyitɔ gǎn xoxó Pascal Koupaki kpodo ganhɔnyitɔ xoxó hwɛɖɔtɔ lɛ tɔn Victor Topanou kpo sìn nyikɔ́. Lóɔ́, mɛɖaxo wé énɛ lɛ ɖɔ yé kún mɔ do na o.
Azangaagbé‚ azan ayizin gɔ‚ zofìnkpɔsùn léxwé 2019 ɔ́‚ hwɛɖɔxxwé CRIET tɔn sà ganmɛ hwɛ xwé wó (10 ans) do ICC Services sin gan é lɔ lɛ : Akplogan Guy Athanase Sètondji, Tégbénou Comlan Emile, Dohou Pamphile Ludovic kpodo Sohounou Clément.
Hwɛ ɔ ɖɔ yé na sǔ livi wewe (12 millions de fcfa) nǔ sɛn kwɛ co bo na lɛvɔ tinkpɔn bó sǔ mɛ ɖé yé hizì bɔ yé ɖo ahɔ biɔ wɛ lɛ.
== Hwɛɖidɔ lɛ̀ ==
Ée ICC Services gbà ɔ‚ acɛkpikpa Benɛɛ tɔn sɔ titomɛ ɖé d'ayì nǔ mɛ lɛ̀ nì yì akwɛ yétɔn éé dɔ́n é. Titomɛ ɔn banǔdo bó dɔ ICC Services ɖǔ ahɔ do gbɛtɔ é hǔ 300 000. Bɔ yé djɛ ahɔ gbɛvi gbɛvi ɖé man yì tchaki kanwé kó ǎ lɛ sou jì. Yé dɔ gbɛtɔ 68 000 wɛ é su liva tàntɔn (8 milliards de fcfa) nǔ hwɛ̀<ref>https://www.rfi.fr/fr/afrique/20100913-scandale-financier-benin-premiers-remboursements-victimes</ref><ref>https://web.archive.org/web/20240222014954/https://www.banouto.bj/archives/20190114-affaire-icc-services-procs-du-jour-16--la-criet-direct</ref>.
== Dodo tɔn ==
[[Akpaxwé:ICC Services Xó]]
jhohviov4bfgmcrkanxn6qckc22nxxz
Jean-Michel Abimbola
0
1784
30749
21323
2026-04-02T15:19:28Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30749
wikitext
text/x-wiki
{{Toxoɖɔtɔ
|gán tɔn= togan Patrice Talon
|nyikɔ=Jean-Michel Abimbola
|yɛ=
Fréjus Fiossi et Jean Michel ABIMBOLA.jpg
|tinmɛ yɛ ɔ tɔn= 2023
|azɔ tɔn=Toxódɔtɔ Benɛɛ tɔn
|Djigbé zan tɔn= 16 ayidosún 1966 ɖo [[Bennɛɛ]]
|Fí é nu wɛ= Ketou (Benɛɛ)
|togán é jɛ gudo ni é=
|ɖɛmɛnugán é gudo é jɛ é=
|ɖɛmɛnugán é jɛ gudo ni é=
|tokpɔnlagan é gudo é jɛ é=
|azɔ tɔn-2=
|hwenu é w'azɔ-2 ɖé=
|mɛ é gudo é jɛ é-2=
|mɛ é jɛ gudo tɔn é-2=
|azɔ tɔn-3=
|hwenu é w'azɔ-3 ɖé=
|mɛ é gudo é jɛ é-3=
|mɛ é jɛ gudo tɔn é-3=
|nyikɔ tɔ=Jean-Michel Abimbola
|azán é gbé é ji ɖé é= 16 ayidosùn 1966
|fǐ é ji ɖé é = Xogbonu
|to é mɛ nu wɛ nǐ é=Benɛɛ
|toxoɖɔgbɛ tɔn= UP‚ Le Renouveau
|asu tɔn=
|azɔ é nɔ wa é=
|sisɛn tɔn=
|togan é glɔ é ɖé é=
|acɛkpikpa é glɔ é ɖé é= Patrice Talon
|ganhɔnyitɔ é gudo é jɛ é= Hoswald Homeky}}
'''Jean-Michel Hervé Babalola Abimbola''' jɔ wa gbɛ ɖo azan fɔtɔn nunkún dokpo gɔ (16) ayidosún léxwé 1966. E nyi toxódɔtɔ Benɛɛ tɔn bó kǎ klpon nǔ ɖó núnkun kpé wǔ ɖo ajɔli jí.<ref>http://jeanmichelabimbola.over-blog.com/biographie-de-monsieur-babalola-jean-michel-herve-abimbola.html</ref>
Togan sisi djɛxa [[Patrice Talon]] zé ganhonyitɔ é nan non kpé nunkún hwɛndomɛnu lɛ wǔ é ɖo azan ayizin gɔ zosún léxwé 2019<ref>https://www.gouv.bj/article/341/remaniement-ministeriel-jean-michel-abimbola-prend-les-renes-du-ministere-du-tourisme-de-la-culture-et-des-arts/</ref>.
==Tán tɔn==
Jean-Michel Hervé Babalola jɔ sín Ketou kúnkǎn mɛ. E yi zɔmɛ ɖo Flancétó mɛn bó kunɖé wema tɔn ɖo ajɔli ji ɖo Paris.
É nyi nunyɛn kplonmɛtɔ togan xoxó [[Mathieu Kérékou]] tɔn ɖo lexwé 1998. Ɖo léxwé 2005 ɔ‚ é nyi gan é hwe aza nǔ azɔhwe “AZFI” (Agence d'Administration de la zone franche industrielle)<ref>https://en.m.wikipedia.org/wiki/Babalola_Jean-Michel_Herv%C3%A9_Abimbola</ref>.
=Ɖo Yayi Boni glwɛ=
E jɛ ta ɖé tɔn jí ɖo toxódɔtɔ gbɛta FCBE mɛn jí bɛsín 2008 bó wă ɖu dɛmɛnu ɖo léxwé 2011. Ɖo hwɛ dokpo ɔ mɛn ɔ‚ é gosìn demɛnugbassǎ bo nyi ganhonyitɔ ajɔ wiwa gbɔn ahoyo jí.
Ɖo togan xoxó [[Thomas Boni Yayi]] glwɛ dokpo ɔ‚ é wǎ nyi ganhonyitɔ hwɛndomɛnu lɛ tɔn sín 24 zofìnkpɔsùn sɔyi 2 xwejisùn léxwé 2012. E yi sɔmi sɔmi dɛmenu lɛ tɔn ɖo léxwé 2015 bó din yi demɛnu gbassa kpo toxódɔgbɛta FCBE kpo<ref>http://news.acotonou.com/h/70724.html</ref>.
=Ɖo Patrice Talon hwénǔ=
Togan Patrice Talon hwénu ɔn‚ étó biɔ́ toxódɔgbɛta yɔyɔ BR mɛn bo lɛvɔ ɖu dɛmɛnu azɔn atɔn gɔ. É nin gouɖo ɔ‚ togan Patrice Talon zé ganhonyitɔ é nan non kpé nunkún ɖo hwɛndomɛ lɛ ǔ é sín azan atɔ́n gɔ (05) zosún léxwé 2019<ref>https://www.gouv.bj/article/341/remaniement-ministeriel-jean-michel-abimbola-prend-les-renes-du-ministere-du-tourisme-de-la-culture-et-des-arts/</ref><ref>https://www.linvestigateur.info/?Benin-le-ministre-Abimbola-renonce-a-ses-fonctions-de-depute-au-parlement</ref>
É gosín toxódɔtɔgbɛta BR mɛ bó biɔ́ toxódɔtɔgbɛta “UP Le Renouveau” ɖo léxwé 2021‚ bo dín nǔ dɛmɛnu léxwé 2023 hwɛ tchó bó jó tɛntɔnmɛ dó nǔ Mɛdaxo Louis Codjo bó nan kpé nunkún do ganhonyitɔ tɔn ǔ<ref>https://lanation.bj/articles/retour-de-lex-ministre-herve-hehomey-au-parlement-les-implications-de-la-decision-de-la-cour-constitutionnelle</ref><ref>https://web.archive.org/web/20240224101342/https://www.24haubenin.com/?Le-ministre-Abimbola-quitte-le-Bloc-Republicain</ref>.
== Dodo tɔn ==
[[Akpaxwé:Jì ɖò xwè 1966 tɔn mɛ]]
[[Akpaxwé:Toxoɖɔtɔ Benɛɛ tɔn]]
25n9p05vxlq3nfe9utg9qzh1svkun7q
Yvon Détchénou
0
1813
30759
29681
2026-04-02T16:13:48Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30759
wikitext
text/x-wiki
{{Gbɛtɔ tán|nyikɔ=Yvon Détchénou|yɛ=|tinmɛ yɛ ɔ tɔn=2023|azɔ é nɔ wa é=sɛnsɔwatɔ‚ ganhonyitɔ.|azan é gbé é ji ɖé é=|fǐ é ji ɖé é=Benɛɛ|azan é gbé é ku é=|fǐ é é ku ɖé é=}}
'''Yvon Détchénou''' nyi sɛnsɔwatɔ‚ gàn hùnjɛdomɛjitɔ lɛ tɔn ɖàyì ɖo Benɛɛ. Tógàn sisì jɛxǎ [[Patrice Talon]] ɖwé ganhonyitɔ hwɛɖɔtɔ lɛ tɔn sìn lidósún 2023<ref>https://sgg.gouv.bj/doc/decret-2023-275/</ref>.
== Tǎn tɔn ==
Yvon Détchénou nyi vì mɛnvivɛnàn Antoine Détchenou, ɖé hɛn “CEG Gbégamey" bó wa hɛn "office du Bac" é<ref>https://web.archive.org/web/20230908101424/https://www.24haubenin.info/?Qui-est-Yvon-Detchenou-nouveau-garde-des-sceaux</ref><ref>https://www.linvestigateur.info/?Benin-voici-le-parcours-du-nouveau-ministre-de-la-justice-Yvon-Detchenou</ref>.
Sɛnsɔwatɔ wɛ nŭ mɛdaxó Yvon‚ b'ɛ é yni gàn nǔ hùnjɛdomɛjitɔ lɛ sìn léxwé 2017<ref>https://web.archive.org/web/20240227005713/https://barreaudubenin.bj/histoire-du-barreau/</ref> wǎ 2020. É nɔ́n wa sɛnzɔ nǔ azɔxwé xweyihɔwajì Aflica tɔn "UEMOA<ref>https://web.archive.org/web/20230908101424/https://www.24haubenin.info/?Qui-est-Yvon-Detchenou-nouveau-garde-des-sceaux</ref>".
Afɔsɔɖotétɔ Flancétó tɔn ɖo Bennɛɛ ‚ medaxó Marc Vizy‚ nɛ̀n hlɛ̀ kùnɖé Flancétó tɔn sɛnsɔwatɔ Yvon Détchénou ɖo azan gaagbé azan kó atɔn gɔ (23) zoosùn léxwé 2022<ref>https://bj.ambafrance.org/La-France-salue-la-carriere-d-un-eminent-avocat-beninois-Yvon-DETCHENOU</ref>.
Tógan [[Patrice Talon]] ɖwé ganhonyitɔ hwɛɖɔtɔ lɛ tɔn sìn lidósún 2023<ref>https://www.linvestigateur.info/?Benin-voici-le-parcours-du-nouveau-ministre-de-la-justice-Yvon-Detchenou</ref>.
== Dodo tɔn ==
<references/>
[[Akpaxwé:Tovi nukun ɖ'éji Benɛɛto tɔn lɛ]]
[[Akpaxwé:Gán Benɛɛto tɔn lɛ]]
20b7b7go4a9vgw48yy0sivspu99oqb6
Moukaram Océni
0
2115
30752
25266
2026-04-02T15:43:13Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30752
wikitext
text/x-wiki
{{Gbɛtɔ tán
| nyikɔ = Moukaram Océni
| yɛ = Moukaram Oceni.jpg
| tinmɛ yɛ ɔ tɔn = 2012
| azɔ é nɔ wa é = Toxòɖɔtɔ
| azan é gbé é ji ɖé é = 1967
| fǐ é ji ɖé é = [[Kutɔnu]]
| azan é gbé é ku é = 10 woosùn 2022
| fǐ é é ku ɖé é = [[Kutɔnu]]
}}
'''Moukaram Océni''' nyi [[toxóɖɔtɔ]] ɖayì bó nɔn [[toxódɔgbɛ]] xoxó PRD‚ [[Adrien Houngbédji]] tɔ́n mɛ. É ɖu [[kɔmɛgǎn]] nǔ [[tokpɔnla]] [[Xɔgbonu]] tɔ̀n sìn xwé 2008 wǎ 2015.
== Gbɛzǎn tɔ̀n ==
E jì ɖo [[Kutɔnu]] ɖo xwé 1967 tɔn mɛ b'ɛ é kǔ ɖo azan woo gɔ (10) woosùn xwé 2022 tɔ̀n mɛ.
Mɛɖaxó ɔ jì vi ɛ̀nɛn bɔ hoovì ɖémɛn. [[Toxódɔtɔ]] Moukaram Océni xɛ̀ nǔ bó zìn alɔ ɖa fìn mɛ ɖó azan woo gɔ (10) [[woosùn]] xwé 2022 ɖó xwetɔn kanɖé afɔtɔn (55 ans) gɔ̀ mɛ<ref>https://www.les4verites.bj/deces-de-lancien-maire-de-porto-novo-moukaram-oceni/</ref>. [[Malɛ̀nǔ]] wɛ yé ɖi gbéɖokpo ɔ ɖó takpǎ Xɔgbonu tɔn mɛ<ref>https://web.archive.org/web/20240313191143/https://www.24haubenin.info/L-ancien-maire-inhume-ce-samedi-41353-41353-41353-41353-41353-41353-41353-41353</ref>.
== Ɖo toxó li jì ==
É nɔn toxódɔgbɛ "PRD" [[Adrien Houngbédji]] tɔ̀n mɛ bó ɖu kɔmɛgan nǔ Xɔgbonu sìn toxó ɔ ɖo xwé 2008 wǎ 2015.
Gudo tɔ̀n‚ é gǒsìn toxódɔgbɛ énɛn jì<ref>https://web.archive.org/web/20240313191142/https://fraternitebj.info/politique/article/demission-du-maire-de-pobe-du-prd</ref> bó yi sɔmi sɔmi ɖévo bó ja yi hwɛ có wazɔ xǎ acɛkpikpa [[Thomas Boni Yayi]] tɔ̀n ɖo ganxɔnyitɔxwé é nɔn kpé nunkún ɖo acɛkpikpa wa dokɔ wǔ é<ref>https://lanouvelletribune.info/2015/08/benin-yayi-sauve-la-face-de-moukaram-oceni-l-ancien-maire-de-porto-novo/</ref>.
== Dodo tɔn ==
[[Akpaxwé:Jì ɖò xwè 1967 tɔn mɛ]]
[[Akpaxwé:Kú ɖò xwè 2022 tɔn mɛ]]
trb1rltmlgnt3o8yo3lal2a5vdvpj6w
Janvier Denagan Honfo
0
2238
30748
28830
2026-04-02T15:15:29Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30748
wikitext
text/x-wiki
{{Gbɛtɔ tán
| nyikɔ = Janvier Denagan Honfo
| yɛ = DENAGAN JANVIER HONFO.png
| tinmɛ yɛ ɔ tɔn =
| azɔ é nɔ wa é = Hansinɔ - Hankpatɔ -
| azan é gbé é ji ɖé é = Azǎn 12 xwèjísùn 1967
| fǐ é ji ɖé é = [[Xɔgbonu]]
| azan é gbé é ku é = Azǎn 22 gɔ abɔxwisun xwè 2021
| fǐ é é ku ɖé é = Jǎnmatò mɛ
}}
'''Janvier Dénagan''' bɔ nukɔ tɔ̀n ɖesu ɔ nyí '''Janvier Dénagan Honfo''' ɔ, è jì i ɖò azǎ̌n 12 xwèjísùn xwè 1967 ɖò [[Xɔgbonu]] ɖò [[Benɛɛtò]] bɔ̀ e kú ɖò azǎn 22 gɔ abɔxwísùn xwè 2021 ɖò Janmàtò mɛ (Allemagne)<ref>https://web.archive.org/web/20250811071618/https://24haubenin.info/?Janvier-Denagan-s-est-eteint-a-54-ans</ref>. E nyí hansinɔ,gitá xòtɔ́, weɖutɔ ɖò Jǎnmatò mɛ bo nyí Benɛɛví.
== Agbǎn ɖé tɔ́n ==
Ɖò xwè 2011ɔ,é jì Zaakin,
Ɖò xwè 1995ɔ,é jì Zaakin<ref>https://www.afrisson.com/denagan-janvier-honfo-479/</ref>,
*Ɖò xwè 1995ɔ Aziza sorti
* Bolo Mimi sorti en 1997
* Kebele, babalola percussions sorti en 1998, un album dans lequel il explore la percussion dans toute sa splendeur
* Kiki Kana sorti en 2003
== Dodo tɔn ==
<references/>
[[Akpaxwé:Hànsinɔ]]
[[Akpaxwé:Jì ɖò xwè 1967 tɔn mɛ]]
[[Akpaxwé:Kú ɖò xwè 2021 tɔn mɛ]]
sg13n75me2c5n3k1oqvqijkr7y5bq79
Hɔnklekle
0
2323
30784
17633
2026-04-03T06:39:39Z
Mespevic
30
Nu blo ɖó
30784
wikitext
text/x-wiki
'''Hɔnklekle''' ɔ, [[Nuviɖogbɛ lɛ|nuviɖogbɛ]] kpɛvi ɖe wɛ bɔ asike tɔn ɖó nǔ ɖì nyɛvi ɖò nu bo xá ɖ'emɛ̀ bo ɖó aɖǐ
[[File:Scorpiones-01.jpg|thumb|Hɔnklekle]]
== Fi e nɔ mɔ ɖe e ==
== Nǔ e nɔ ɖù e ==
== Jidɔ tɔ̀n ==
[[Akpaxwé:Kanlin lɛ]] [[Akpaxwé:Nuviɖogbɛ]]
9uvkx7psnsdujyry3p02roypashsh31
Sévérine Lawson
0
2645
30753
19253
2026-04-02T15:55:52Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30753
wikitext
text/x-wiki
{{Gbɛtɔ tán
| nyikɔ = Sévérine Lawson
| yɛ =
| tinmɛ yɛ ɔ tɔn =
| azɔ é nɔ wa é = Hwɛɖɔtɔ
| azan é gbé é ji ɖé é =
| fǐ é ji ɖé é =
| azan é gbé é ku é =
| fǐ é é ku ɖé é =
}}
'''Sévérine Lawson''' ɔ, hwɛɖɔtɔ gan wɛ e nyi ɖo Benɛɛto mɛ.
== Gbɛ tɔn ==
Sévérine Lawson ɔ, hwɛzɔwatɔ wɛ n'î ɖo akwɛ gba Benɛɛtò ɔ tɔn, bo nyi nyɔnu nukúnɖéjí ɖo toxoɖuɖɔ-tozɔwiwa linu ɖo Benɛ. E tun î tawun ɖo gan hwɛɖɔtɔ e kp'acɛ do xo e kan axɔ su mɛ sin akwɛ dɔn ɖo [[ICC Services Xó]] ɔ mɛ lɛ e<ref>https://web.archive.org/web/20240421164927/https://24haubenin.info/?Severine-Lawson-donne-sa-version-des-faits</ref>.
Ɖo 2008 ɔ, e ɖenyìi ɖo mɛ e na yi axɔ e mɛɖaxó [[Amadou Cissé]] ɖu do Benɛto ɔ lɛ mɛ, ɖo mɛɖaxó Amadou ɖo mɛ e zɔn [[akwɛsɛxwetɛn]] BCB ɔ j'ayǐ lɛ e mɛ ɖo togan xoxo [[Mathieu Kérékou]] hwenu<ref>http://construirelebenin.over-blog.com/article-non-reversement-de-creances-de-l-etat-beninois-sur-amadou-cisse-severine-lawson-ecrit-a-keke-aholou-74454106.html</ref>. E e icc xo ɔ tɔn ɖo 2010 ɔ, e xɔ ɛ gan hwɛɖɔtɔ ɖo axɔ e na su mɛ e azɔxwe nɛ ɔ ɖu axɔ do lɛ e.
== Dodo ton ==
[[Akpaxwé:Hwɛɖɔtɔ]]
prf0ykufnl69hjghsxrdx7h6it8e7bd
Atò
0
2746
30781
29050
2026-04-03T06:33:44Z
Mespevic
30
Nu blo ɖó
30781
wikitext
text/x-wiki
[[Wékpo:Simiiformes.png|vignette|<center>Atò lɛ̀</center>]]
'''Atò''', b'ɛ é ylɔ ɖɔ ''singe'' do [[Yovogbè|flanségbé]] mɛ ɔ‚ nyi [[Kanlin lɛ̀ɛ|kanlin]] ée nɔ lya atìn é. E ɖé tɛnmɛ tɛnmɛ tɔn.
== Atò tɛnmɛ tɛnmɛ lɛ̀ ==
== Dodo tɔn ==
[[Akpaxwé:Kanlin lɛ]]
0okcccm9x2406xbrseua3884owuqt9d
Xɔmɛsi
0
3170
30783
21804
2026-04-03T06:38:44Z
Mespevic
30
Nu blo ɖó
30783
wikitext
text/x-wiki
[[File:UroplatusSikoraeSameiti.png|thumb|<center>Xomɛsi</center>]]
''' Xɔmɛsi''' ɔ [[Kanlin lɛ̀ɛ|kanlin]] alɔkpa ɖé wɛ bo ɖo kanlin ě nɔ zunzɔnlin gbɔn adɔgoji lɛ hwanmɛ. É ci vɛ kpɛvi ɖɔhun bo nɔ́ nɔ̀ xɔmɛ. Xɔmɛsi ɔ ɖé wunmɛ wunmɛ bo ɖo hwɛkan alɔkpa alɔkpa.
== Nɛ wɛ Xomɛsi nɔ cí? ==
== Nɔtɛn tɔn ==
== Dodo ==
[[Akpaxwé:Kanlin lɛ]]
jt91zmrn89lxxcr9s958r0h0703cf1h
Koklosú
0
3416
30782
22760
2026-04-03T06:37:46Z
Mespevic
30
Nu blo ɖó
30782
wikitext
text/x-wiki
'''Koklo''' asú nɔ coq ɖò flanségbè mɛ, bo nɔ kɔ́ así bɔ è nɔ nyì i ɖò xwégbe.
[[File:Marché de Louhans 037.JPG|thumb|'''Koklo asú''']]
Kanlìn asú e ɖò xὲ hwan mɛ bɔ è nɔ nyì i ɖò xwégbe é ɖé wɛ, bɔ nyikɔ e sùn n’i é nyí Gallus gallus domesticus. Ɖò fɔngbè mɛ ɔ, è nɔ ylɔ asú ɖɔ koklo asú, bɔ asì ɔ nɔ nyí koklo asì.
== '''Asú lɛ''' ==
“Kokoliokóoo” wɛ flansé ɖé lɛ nɔ ké bo nɔ xlέ ɖɔ̀ é mì nyí toví flansé
C bó nu è ná dó gàn e nɔ xò é wá ɔ, asé koklo nɔ ké é jí wɛ è nɔ zɔn dó bó nɔ tuùn ganmɛ.
saesclsjbk11nggod434rlp3zoov7f9
Farida Nabourema
0
5381
30746
30172
2026-04-02T13:51:55Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30746
wikitext
text/x-wiki
{{Gbɛtɔ tán
| tinmɛ yɛ ɔ tɔn =
|azɔ é nɔ wa é=Gbɛtɔ sin acɛkpikpa sin ahwanfuntɔ, nuwlantɔ, xojlawema wlantɔ
|nyikɔ=Farida Bemba Nabourema}}
'''Farida Bemba Nabourema''', e ji ɖo azan 19gɔ́ ɔ lìdósùn xwe 1990 tɔn mɛ ɖo Lome, e nyi Togo nu gbɛtɔ sin acɛkpikpa sin xotɔ bo lɛ nyi nu wlantɔ. Hwenu e é ɖó xwè ko é ɔ, é ɖó gbɛ̌ta "Faure Must Go" ayǐ, bo nɔ ylɔ mɛ lɛ ɖɔ ye ni nɔ ɖí xwi xá mɛɖesúsínínɔ ɖò Togo.
== Gbɛ tɔn ==
=== Yɔkpɔvu mɛ kpo wemaxɔmɛ yiyi kpo ===
Farida Bemba Nabourema e è jì ɖò azǎn 19gɔ́ ɔ lìdósùn xwe 1990 tɔn mɛ ɖo Lomé é fó wemaxɔmɛ tɔn kpodo baccalauréat kpo ɖò 2007. Enɛ gudo ɔ, é kplɔ́n tan ɖò Wemaxɔmɛ Ðaxó Lomé tɔn, cobo wá kplɔ́n nǔ dó kancica to lɛ tɛntin tɔn wu ɖò États-Unis ɖò Wemaxɔmɛ Ðaxó Amɛlika Tɔn E Nɔ Kpé Nukún Dó Azɔ̌ Wu Ðò To lɛ tɛntin É Ðò Washington, DC<ref>https://www.nationalreview.com/2018/10/farida-nabourema-daughter-of-togo/</ref>. É ko nɔ États-Unis sín hwenu e é ɖó xwè 18 é<ref>https://web.archive.org/web/20230510194425/https://doingbuzz.com/qui-est-en-realite-farida-nabourema-lactiviste-certifiee-sur-facebook/</ref>.
=== Nǔ e lɛlɛ̌ dó è é kpo kanɖodonǔwu kpo ===
Farida sù ɖò togán Gnassingbé Eyadema sín acɛkpikpa glɔ́, bɔ é kú ɖò xwè 2005 mɛ, bɔ vǐ tɔn Faure Gnassingbé ɖu gǎn nú acɛkpikpa Togo tɔn. Acɛkpikpa Gnassingbé tɔn e mɛ acɛkpikpa lɛ nɔ ɖyɔɖyɔ tɛgbɛ kpodo toxóɖiɖɔ kpo sín tagba lɛ kpo ɖè é ɔ, è nɔ gbɛ́ wǎn n’i bo nɔ kpɔ́n ɛ dó mɔ acɛkpikpa acɛ gannaganna tɔn. Mɛ e nɔ klán gbè xá mɛ lɛ é kpo mɛ e nɔ xò nǔ kpɔ́n lɛ é kpo kú, bɔ è wlí mɛ ɖevo lɛ dó gankpá mɛ alǒ è hɛn ye gannugánnú bɔ ye yì kannumɔgbenu.
Ðò ninɔmɛ énɛ́ ɔ́ mɛ̀ ɔ́, è doya nú Farida Nabourema sín tɔ́, mɛ e nɔ xò nǔ kpɔ́n dó toxóɖɔgbɛ́ ɔ́ wú é Bemba Nabourema, syɛnsyɛn ɖò xwè 2003 mɛ hwenu e é ɖó xwè wǒ-atɔn é. Enɛ wu ɔ, éɖesunɔ huzu mɛ e nɔ klán gbè xá acɛkpikpa ɔ é.
Hwenu e é ɖò wemaxɔmɛ yì wɛ ɖò États-Unis é ɔ, é ɖó gbɛ̌ta "Faure Must Go" ayǐ, bo bló tuto nú mɛ e nɔ klán gbè xá Faure Gnassingbé lɛ é. Sin hwenɛnu ɔ, é huzu xógbe e è nɔ zán ɖò Togo sín ahwanfuntɔ́ lɛ tɛntin é<ref>https://www.ted.com/speakers/farida_nabourema</ref>.
Ðò xwè 2019 mɛ ɔ, Farida wɛ nyí gǎn nú gbɛ̌ta e nɔ kpé nukún dó nyɔnu lɛ sín acɛ wu ɖò nukɔnyiyi mɛ é (AWID).
Ðò xwè 2014 mɛ ɔ, é ɖè *The Pression of Oppression* tɔ́n, xójlawema ɖé wɛ bo nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ e è ɖò ya dó nú wɛ lɛ é ɖɔ ye ni nɔ ɖí xwi xá.
== Dodo tɔn{{Dodo kan}} ==
5zcbudjsx79xq53y6j4o7b2uj4prvy8
Marthe Fare
0
5382
30751
30689
2026-04-02T15:39:35Z
InternetArchiveBot
225
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
30751
wikitext
text/x-wiki
{{Gbɛtɔ tán
|tinmɛ yɛ ɔ tɔn=
|nyikɔ=Marthe Fare|azɔ é nɔ wa é=Wema wlantɔ}}
'''Marthe Fare''', e ji Nounfoh Fare ɖo Lomé ɖo azǎn 29 ɔ sun lìyasùn gɔ ɔ xwe 1985 tɔn mɛ ɔ, e nyi wema wlantɔ kpodo wema wlantɔ kpo, bo ɖɔ emi ɖo kancica ɖaxo kpodo wema wlantɔ Sami Tchak kpodo Calixthe Beyala kpo, kpodo mɛ ɖevo lɛ kpo, bo lɛ nyi xojlawema wlantɔ Togo tɔn kpodo nyɔnu lɛ sin acɛkpikpa kpo. É bló wemaxɔmɛ xójlawema Lille tɔn (klasi 86gɔ́ ɔ), bo huzu gǎn nú azɔ̌xɔsa e nɔ kpé nukún dó xóɖɔɖókpɔ́ kpo mɛ lɛ kpo wu ɖò Togo é ɖò Azɔ̌xɔsa Mɛɖéezejotɔ́ lɛ Tɔn Togo tɔn mɛ.
== Gbɛ tɔn ==
Marthe Fare ɔ, xojlawema wlantɔ, nu wlantɔ, blogger, azɔwatɔ, kpodo xoɖiɖɔ sin azɔmɛvi kpo wɛ. É yí wǎn nú xójlawema wlanwlan, bɔ è tuùn i ɖó alɔɖiɖó tɔn ɖò tuto mɛ winnyawinnya lɛ tɔn gègě mɛ, ɖi "Casse-lui la gueule" kpo "Viva Hollidays" kpo ɖò Zephyr sín hladio jí<ref>https://web.archive.org/web/20200218005417/http://www.zephyr.tg/zephy.tg/</ref>. Hwenu e é ɖò wemaxɔmɛ ɖaxó kplɔ́n wɛ é ɔ, televiziɔn mɛɖesunɔ tɔn TV7 e ɖò Togo é yí i dó azɔ̌mɛ bonu é na nyí xójlawema jlatɔ́. É w’azɔ̌ ɖò azɔ̌ enɛ mɛ, bo lɛ́ ɖò wema égbé tɔn lɛ kplɔ́n wɛ ɖò hwe ɖokpo ɔ nu. Nukɔnmɛ ɔ, é mɔ akwɛ bo fó azɔ̌kplɔnmɛ tɔn ɖò Lille sín wemaxɔmɛ xójlawema wlantɔ́ lɛ tɔn<ref>https://web.archive.org/web/20160817062213/http://esj-lille.fr/quelques-nouvelles-de-nos-anciens-etudiants-internationaux/</ref>.
Ee é lɛkɔ wá Togo é ɔ, é sɔ́ éɖée ɖó tɛn ɛntɛnɛti tɔn jí bo nɔ wlan nǔ dó xójlawema yɔyɔ̌ lɛ jí. E nɔ lɛ kplɔn xojlawema web tɔn ɖo wemaxɔmɛ ɖaxo e nɔ kplɔn nu mɛ ɖo "Techniques, Arts et Communication" (ESTAC) mɛ. Marthe Fare wɛ nyí wema wlantɔ́ kpo tan kpɛví wlantɔ́ kpo, é wɛ nyí mɛ e wlan wema "La Sirène des bas-fonds" kpo "Rivales"<ref>https://web.archive.org/web/20241225085112/https://mobile.icilome.com/news.asp?reg=&id=11&idnews=784826</ref> kpo é, wema tɔn wegɔ ɔ.
E nɔ ɖe eɖee xlɛ ɖi Marthe Fare ɖi xojlawema wlantɔ bo nɔ ɖe eɖee xlɛ ɖi Noun Fare ɖi wema wlantɔ.
== Mɛɖée zízé jó nú gbɛtɔ́ lɛ ==
Blogger ɖaxo ɖe ɖo Togo, Marthe Fare nɔ hɛn nyɔnu lɛ sin acɛ<ref>https://www.tv5mondeplus.com/fr</ref> kpodo adakaxixo nyɔnu lɛ tɔn kpo sin xomɛ tawun. Ðò xwè 2018 mɛ ɔ, é ɖó gbɛ̌ta "No Means No"<ref>https://www.youtube.com/watch?v=bHc2C4cUXXg</ref> ayǐ, gbɛ̌ta ɖé wɛ bo nɔ ɖí xwi xá adakaxixo nyɔnu lɛ tɔn. Gbɛ̌ta élɔ́ bló nǔ ɖaxó ɖaxó ɖé lɛ ɖò Lomé bo na dó bló bɔ mɛ lɛ na tuùn nǔ dó dakaxixo wu. E nɔ ylɔ ɛ hwɛhwɛ ɖɔ e wɛ nyi gbe nukɔntɔn ɖo xoɖiɖɔ gbɛtɔ tɔn lɛ mɛ bo nɔ ɖɔ xo do ahwan e è nɔ fun kpodo adakaxixo nyɔnu lɛ tɔn kpo wu.
== Vogbingbɔn lɛ ==
Marthe Fare wɛ nyí mɛ e yí ajɔ gègě ɖò tò ɔ mɛ kpo togudo kpo é. E ɖu ajɔ Sembene Ousmane tɔn 2021 tɔn nu wemaxixa<ref>https://oceans-news.com/la-togolaise-fare-nounfoh-sacree-prix-ousmane-sembene-2021-pour-son-oeuvre-rivales/</ref> sin wema wlantɔ Sénégal tɔn sin gbɛta (AES) mɛ nu wema tɔn "Rivales", e ɖe tɔn ɖo xwe 2014 mɛ. Ðò xwè 2020 mɛ ɔ, è sɔ́ ɛ ɖó tɛn e mɛ é nyí gǎn mɛ winnyawinnya ɖagbe hugǎn ɔ ɖè é, bɔ ɖò xwè 2021 mɛ ɔ, é sɔ́ ɛ ɖó tɛn e mɛ é nyí mɛ e nɔ bló nǔ ɖagbe hugǎn ɖò akɔta mɛ é<ref>https://web.archive.org/web/20221127054457/https://togotopimpact.tg/2021/12/16/tti2021-decouvrez-les-nomines-dans-la-categorie-meilleur-acteur-culturel-de-lannee/</ref> mɛ é. Ðò xwè 2019 mɛ ɔ, é ɖ’alɔ ɖò tuto Nyɔnu e ɖó wanyiyi lɛ é tɔn mɛ ɖò Canal+ Togo jí. E wa yi tɛn wegɔ ɔ mɛ ɖo voting togun tɔn gudo.
== Dodo tɔn{{Dodo kan}} ==
<references />
[[Akpaxwé:Wemawlantɔ lɛ]]
6i2nwc6xqy597e4wrxdg7yxrv3nvciu
Ali Sirfi Maïga
0
5483
30755
2026-04-02T16:01:46Z
Gbehlon
26
Nu yɔyɔ
30755
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ.
fa6wwv0ina0tqh4qeby9fj8y3yefmi9
30756
30755
2026-04-02T16:05:16Z
Gbehlon
26
dodo tɔn
30756
wikitext
text/x-wiki
<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0" />.
rc493fopyy6x5zyw97c2jl71u2omt3b
30757
30756
2026-04-02T16:06:31Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30757
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Dodo tɔn ==
2jcyq3tdb5nfar77wrmerr1yausitj2
30758
30757
2026-04-02T16:08:47Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30758
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
== Nyiɖemɛ ==
== Dodo tɔn ==
4353t7a8ijlfeiordo08tj3hebu7jru
30760
30758
2026-04-02T16:21:03Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30760
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn.
== Nyiɖemɛ ==
== Dodo tɔn ==
4vtk49zt5xj1fpnrxb5k4s732bft4ue
30761
30760
2026-04-02T16:24:45Z
Gbehlon
26
/* Gbɛ tɔn */ dodo tɔn
30761
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn.
== Nyiɖemɛ ==
== Dodo tɔn ==
59irn0hgv2z2uxfqql677p7hd6grs6n
30762
30761
2026-04-02T16:25:34Z
Gbehlon
26
/* Gbɛ tɔn */ dodo tɔn
30762
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn.
== Nyiɖemɛ ==
== Dodo tɔn ==
n4r8ydcuz2da05gjrie49ao2r4ytgyz
30763
30762
2026-04-02T16:25:59Z
Gbehlon
26
/* Gbɛ tɔn */ dodo tɔn
30763
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />.
== Nyiɖemɛ ==
== Dodo tɔn ==
gs2zh5xk56oagj9338sp1yc6vn0ebel
30764
30763
2026-04-02T16:33:27Z
Gbehlon
26
/* Nyiɖemɛ */ Nu gɔ na
30764
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î.
== Dodo tɔn ==
2urutn6qs9xhxzxoxqwobxc12t6ufi6
30765
30764
2026-04-02T16:35:22Z
Gbehlon
26
/* Nyiɖemɛ */ dodo tɔn
30765
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
d38f3msankkmv9lozm2bvon1rlvvxsg
30766
30765
2026-04-02T16:37:34Z
Gbehlon
26
Gbehlon a déplacé la page [[Ali sisi maga]] vers [[Ali Sirfi Maïga]] : mal orthographié
30765
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
d38f3msankkmv9lozm2bvon1rlvvxsg
30768
30766
2026-04-02T16:51:01Z
Gbehlon
26
/* Nyiɖemɛ */ Nu gɔ na
30768
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />. É hun nu sin Nijɛto ɔ sin yɛ yi do wema ji nuwiwa e kan ali e nu hwɛylɔmɛ tɔn nu ayij'ayi xo ɔ nu ɖo axɔsu'zangbe azan 25ɔ zofinkplɔsun xwe 2022 tɔn. Nuwiwa mɔhun ɔ tutomɛ alɔdomɛ tɔn xwe Genève tɔn é nɔ kpe nukun do tozɔwiwa ɖo ganji wu ɖo ayij'ayi linu nu e wɛ hɛn sɔ ɛ.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
67fe75giut8buf5qs39kdp4q2005taw
30769
30768
2026-04-02T16:53:40Z
Gbehlon
26
/* Nyiɖemɛ */ dodo tɔn
30769
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />. É hun nu sin Nijɛto ɔ sin yɛ yi do wema ji nuwiwa e kan ali e nu hwɛylɔmɛ tɔn nu ayij'ayi xo ɔ nu ɖo axɔsu'zangbe azan 25ɔ zofinkplɔsun xwe 2022 tɔn<ref>{{Dodo kan|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|xotá ɔ=Lancement officiel du document de Cartographie des voies de recours et mécanismes des plaintes : Contribuer à la pacification des rapports entre les citoyens et les personnels de sécurité|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=14926:lancement-officiel-du-document-de-cartographie-des-voies-de-recours-et-mecanismes-des-plaintes-contribuer-a-la-pacification-des-rapports-entre-les-citoyens-et-les-personnels-de-securite&catid=33|azǎn ɔ=azan 1ɔ xwejisun xwe 2022}}</ref>. Nuwiwa mɔhun ɔ tutomɛ alɔdomɛ tɔn xwe Genève tɔn é nɔ kpe nukun do tozɔwiwa ɖo ganji wu ɖo ayij'ayi linu nu e wɛ hɛn sɔ ɛ.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
1hu1f6moowigse6wnksjpigct30hni5
30770
30769
2026-04-02T16:54:18Z
Gbehlon
26
/* Nyiɖemɛ */ dodo tɔn
30770
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />. É hun nu sin Nijɛto ɔ sin yɛ yi do wema ji nuwiwa e kan ali e nu hwɛylɔmɛ tɔn nu ayij'ayi xo ɔ nu ɖo axɔsu'zangbe azan 25ɔ zofinkplɔsun xwe 2022 tɔn<ref name=":2">{{Dodo kan|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|xotá ɔ=Lancement officiel du document de Cartographie des voies de recours et mécanismes des plaintes : Contribuer à la pacification des rapports entre les citoyens et les personnels de sécurité|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=14926:lancement-officiel-du-document-de-cartographie-des-voies-de-recours-et-mecanismes-des-plaintes-contribuer-a-la-pacification-des-rapports-entre-les-citoyens-et-les-personnels-de-securite&catid=33|azǎn ɔ=azan 1ɔ xwejisun xwe 2022}}</ref>. Nuwiwa mɔhun ɔ tutomɛ alɔdomɛ tɔn xwe Genève tɔn é nɔ kpe nukun do tozɔwiwa ɖo ganji wu ɖo ayij'ayi linu nu e wɛ hɛn sɔ ɛ<ref name=":2" />.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
3wbbqki67y9jty81syfex77601r58n2
30771
30770
2026-04-02T17:01:14Z
Gbehlon
26
/* Gbɛ tɔn */ Nu gɔ na
30771
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />. É hun nu sin Nijɛto ɔ sin yɛ yi do wema ji nuwiwa e kan ali e nu hwɛylɔmɛ tɔn nu ayij'ayi xo ɔ nu ɖo axɔsu'zangbe azan 25ɔ zofinkplɔsun xwe 2022 tɔn<ref name=":2">{{Dodo kan|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|xotá ɔ=Lancement officiel du document de Cartographie des voies de recours et mécanismes des plaintes : Contribuer à la pacification des rapports entre les citoyens et les personnels de sécurité|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=14926:lancement-officiel-du-document-de-cartographie-des-voies-de-recours-et-mecanismes-des-plaintes-contribuer-a-la-pacification-des-rapports-entre-les-citoyens-et-les-personnels-de-securite&catid=33|azǎn ɔ=azan 1ɔ xwejisun xwe 2022}}</ref>. Nuwiwa mɔhun ɔ tutomɛ alɔdomɛ tɔn xwe Genève tɔn é nɔ kpe nukun do tozɔwiwa ɖo ganji wu ɖo ayij'ayi linu nu e wɛ hɛn sɔ ɛ<ref name=":2" />. É lɛ liza xa vǐvu sɛ d'asu xwè gannu gannu gbɔn nuwiwa tɛnmɛ tɛnmɛ mɛ, bo jɛhundo azɔmɛ yiyi yé tɔn ji tawun.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
6tjso31auu7ypsa7gcgwekxsgx535kp
30772
30771
2026-04-02T17:03:26Z
Gbehlon
26
/* Gbɛ tɔn */ dodo tɔn
30772
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />. É hun nu sin Nijɛto ɔ sin yɛ yi do wema ji nuwiwa e kan ali e nu hwɛylɔmɛ tɔn nu ayij'ayi xo ɔ nu ɖo axɔsu'zangbe azan 25ɔ zofinkplɔsun xwe 2022 tɔn<ref name=":2">{{Dodo kan|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|xotá ɔ=Lancement officiel du document de Cartographie des voies de recours et mécanismes des plaintes : Contribuer à la pacification des rapports entre les citoyens et les personnels de sécurité|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=14926:lancement-officiel-du-document-de-cartographie-des-voies-de-recours-et-mecanismes-des-plaintes-contribuer-a-la-pacification-des-rapports-entre-les-citoyens-et-les-personnels-de-securite&catid=33|azǎn ɔ=azan 1ɔ xwejisun xwe 2022}}</ref>. Nuwiwa mɔhun ɔ tutomɛ alɔdomɛ tɔn xwe Genève tɔn é nɔ kpe nukun do tozɔwiwa ɖo ganji wu ɖo ayij'ayi linu nu e wɛ hɛn sɔ ɛ<ref name=":2" />. É lɛ liza xa vǐvu sɛ d'asu xwè gannu gannu gbɔn nuwiwa tɛnmɛ tɛnmɛ mɛ, bo jɛhundo azɔmɛ yiyi yé tɔn ji tawun<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/2024-01-17-13-22-07/interview?view=article&id=14554:le-mediateur-de-la-republique-me-ali-sirfi-maiga-il-nous-faut-reactualiser-le-combat-contre-l-ignorance-et-l-obscurantisme-qui-freinent-le-maintien-de-la-jeune-fille-pendant-un-temps-raisonnable-sur-les-bancs-de-l-ecole&catid=67|xotá ɔ=Le Médiateur de la République Me Ali Sirfi Maïga : «Il nous faut réactualiser le combat contre l’ignorance et l’obscurantisme qui freinent le maintien de la jeune fille pendant un temps raisonnable sur les bancs de l’école»|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 20ɔ alunsun xwe 2022}}</ref>.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
rr3vv0vsqt7ek0ksym86bhobccywlvd
30773
30772
2026-04-02T17:08:42Z
Gbehlon
26
/* Gbɛ tɔn */ Nu gɔ na
30773
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />. É hun nu sin Nijɛto ɔ sin yɛ yi do wema ji nuwiwa e kan ali e nu hwɛylɔmɛ tɔn nu ayij'ayi xo ɔ nu ɖo axɔsu'zangbe azan 25ɔ zofinkplɔsun xwe 2022 tɔn<ref name=":2">{{Dodo kan|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|xotá ɔ=Lancement officiel du document de Cartographie des voies de recours et mécanismes des plaintes : Contribuer à la pacification des rapports entre les citoyens et les personnels de sécurité|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=14926:lancement-officiel-du-document-de-cartographie-des-voies-de-recours-et-mecanismes-des-plaintes-contribuer-a-la-pacification-des-rapports-entre-les-citoyens-et-les-personnels-de-securite&catid=33|azǎn ɔ=azan 1ɔ xwejisun xwe 2022}}</ref>. Nuwiwa mɔhun ɔ tutomɛ alɔdomɛ tɔn xwe Genève tɔn é nɔ kpe nukun do tozɔwiwa ɖo ganji wu ɖo ayij'ayi linu nu e wɛ hɛn sɔ ɛ<ref name=":2" />. É lɛ liza xa vǐvu sɛ d'asu xwè gannu gannu gbɔn nuwiwa tɛnmɛ tɛnmɛ mɛ, bo jɛhundo azɔmɛ yiyi yé tɔn ji tawun<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/2024-01-17-13-22-07/interview?view=article&id=14554:le-mediateur-de-la-republique-me-ali-sirfi-maiga-il-nous-faut-reactualiser-le-combat-contre-l-ignorance-et-l-obscurantisme-qui-freinent-le-maintien-de-la-jeune-fille-pendant-un-temps-raisonnable-sur-les-bancs-de-l-ecole&catid=67|xotá ɔ=Le Médiateur de la République Me Ali Sirfi Maïga : «Il nous faut réactualiser le combat contre l’ignorance et l’obscurantisme qui freinent le maintien de la jeune fille pendant un temps raisonnable sur les bancs de l’école»|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 20ɔ alunsun xwe 2022}}</ref>. Ali Sirfi Maïga lɛ kplee mɛ é ko ɖo nú ɖo azɔmɛ yiyi xo mɛ ɖo Nijɛto ɖo dokɔ kpodo lisinmɛ tɔn kpo lɛ hweénu azɔfɔkɔnnyayi blizin ɖo Nijɛto mɛ.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
3tbyzyjyhsl9gfyeauc01s7v28gl28e
30774
30773
2026-04-02T17:10:53Z
Gbehlon
26
/* Gbɛ tɔn */ dodo tɔn
30774
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò xwe 1954 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />. É hun nu sin Nijɛto ɔ sin yɛ yi do wema ji nuwiwa e kan ali e nu hwɛylɔmɛ tɔn nu ayij'ayi xo ɔ nu ɖo axɔsu'zangbe azan 25ɔ zofinkplɔsun xwe 2022 tɔn<ref name=":2">{{Dodo kan|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|xotá ɔ=Lancement officiel du document de Cartographie des voies de recours et mécanismes des plaintes : Contribuer à la pacification des rapports entre les citoyens et les personnels de sécurité|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=14926:lancement-officiel-du-document-de-cartographie-des-voies-de-recours-et-mecanismes-des-plaintes-contribuer-a-la-pacification-des-rapports-entre-les-citoyens-et-les-personnels-de-securite&catid=33|azǎn ɔ=azan 1ɔ xwejisun xwe 2022}}</ref>. Nuwiwa mɔhun ɔ tutomɛ alɔdomɛ tɔn xwe Genève tɔn é nɔ kpe nukun do tozɔwiwa ɖo ganji wu ɖo ayij'ayi linu nu e wɛ hɛn sɔ ɛ<ref name=":2" />. É lɛ liza xa vǐvu sɛ d'asu xwè gannu gannu gbɔn nuwiwa tɛnmɛ tɛnmɛ mɛ, bo jɛhundo azɔmɛ yiyi yé tɔn ji tawun<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/2024-01-17-13-22-07/interview?view=article&id=14554:le-mediateur-de-la-republique-me-ali-sirfi-maiga-il-nous-faut-reactualiser-le-combat-contre-l-ignorance-et-l-obscurantisme-qui-freinent-le-maintien-de-la-jeune-fille-pendant-un-temps-raisonnable-sur-les-bancs-de-l-ecole&catid=67|xotá ɔ=Le Médiateur de la République Me Ali Sirfi Maïga : «Il nous faut réactualiser le combat contre l’ignorance et l’obscurantisme qui freinent le maintien de la jeune fille pendant un temps raisonnable sur les bancs de l’école»|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 20ɔ alunsun xwe 2022}}</ref>. Ali Sirfi Maïga lɛ kplee mɛ é ko ɖo nú ɖo azɔmɛ yiyi xo mɛ ɖo Nijɛto ɖo dokɔ kpodo lisinmɛ tɔn kpo lɛ hweénu azɔfɔkɔnnyayi blizin ɖo Nijɛto mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=http://news.aniamey.com/h/75900.html|xotá ɔ=Rencontre d’échanges entre le Médiateur de la République et le Comité Directeur de l’USN : Me Ali Sirfi Maïga à l’écoute des préoccupations des scolaires|atɛ ɔ=news.aniamey.com|azǎn ɔ=azan 6ɔ kɔnyasun xwe 2016}}</ref>.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
j71ouqbwnojtazma49aq6yaobxj1xmq
30775
30774
2026-04-02T17:21:52Z
Gbehlon
26
/* Gbɛ tɔn */ Nu blo ɖo
30775
wikitext
text/x-wiki
Ali Sirfi Maïga ɔ, hwɛɖɔtɔ Nijɛto tɔn wɛ, bɔ e zée gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016 tɔn gbe ɖo xwe tɔn 62ɔ mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=http://www.mediateurniger.ne/index.php?page=portrait_du_mediateur|xotá ɔ=Portrait du Médiateur de la République|atɛ ɔ=/www.mediateurniger.ne|azǎn ɔ=e xa ɖo azan 2ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>.
== Gbɛ tɔn ==
Ali Sirfi Maïga, è jǐ ɖò azan 1ɔ alunsun xwe 1955 ɖo Nijɛto mɛ ɔ nyi gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ nu ɖo Nijɛto mɛ ɖo azan 8ɔ liyasun xwe 2016<ref name=":0" />. Hwɛɖɔtɔ wɛ é nyi, bo ka ko nyi ɖɛmɛnu, afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ lɛ bi tɔn<ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=12777:la-plus-haute-distinction-du-niger-a-me-ali-sirfi-maiga-mediateur-de-la-republique&catid=33|xotá ɔ=La plus haute distinction du Niger à Me Ali Sirfi Maïga, Médiateur de la République|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 24ɔ liyasun xwe 2021}}</ref>, bo nyi ganhɔnyitɔ hwɛɖiɖɔ tɔn ɖo Nijɛto mɛ ɖayi<ref name=":1" />. É lɛ nyi gan xwe aza do acɛ gbɛtɔ bi tɔn nu e ɖo Nijɛto mɛ kpɔn<ref name=":1" />, bo nyi nukɔntɔ nu kplekple gan e xwe aza do xoɖɔgbo ɖo nyanɛ-nyanɛ gbe mɛ ɖo hweyixɔwaji Aflika tɔn<ref name=":1" />. É hun nu sin Nijɛto ɔ sin yɛ yi do wema ji nuwiwa e kan ali e nu hwɛylɔmɛ tɔn nu ayij'ayi xo ɔ nu ɖo axɔsu'zangbe azan 25ɔ zofinkplɔsun xwe 2022 tɔn<ref name=":2">{{Dodo kan|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|xotá ɔ=Lancement officiel du document de Cartographie des voies de recours et mécanismes des plaintes : Contribuer à la pacification des rapports entre les citoyens et les personnels de sécurité|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/?view=article&id=14926:lancement-officiel-du-document-de-cartographie-des-voies-de-recours-et-mecanismes-des-plaintes-contribuer-a-la-pacification-des-rapports-entre-les-citoyens-et-les-personnels-de-securite&catid=33|azǎn ɔ=azan 1ɔ xwejisun xwe 2022}}</ref>. Nuwiwa mɔhun ɔ tutomɛ alɔdomɛ tɔn xwe Genève tɔn é nɔ kpe nukun do tozɔwiwa ɖo ganji wu ɖo ayij'ayi linu nu e wɛ hɛn sɔ ɛ<ref name=":2" />. É lɛ liza xa vǐvu sɛ d'asu xwè gannu gannu gbɔn nuwiwa tɛnmɛ tɛnmɛ mɛ, bo jɛhundo azɔmɛ yiyi yé tɔn ji tawun<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.nigerdiaspora.net/2024-01-17-13-22-07/interview?view=article&id=14554:le-mediateur-de-la-republique-me-ali-sirfi-maiga-il-nous-faut-reactualiser-le-combat-contre-l-ignorance-et-l-obscurantisme-qui-freinent-le-maintien-de-la-jeune-fille-pendant-un-temps-raisonnable-sur-les-bancs-de-l-ecole&catid=67|xotá ɔ=Le Médiateur de la République Me Ali Sirfi Maïga : «Il nous faut réactualiser le combat contre l’ignorance et l’obscurantisme qui freinent le maintien de la jeune fille pendant un temps raisonnable sur les bancs de l’école»|atɛ ɔ=www.nigerdiaspora.net|azǎn ɔ=azan 20ɔ alunsun xwe 2022}}</ref>. Ali Sirfi Maïga lɛ kplee mɛ é ko ɖo nú ɖo azɔmɛ yiyi xo mɛ ɖo Nijɛto ɖo dokɔ kpodo lisinmɛ tɔn kpo lɛ hweénu azɔfɔkɔnnyayi blizin ɖo Nijɛto mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=http://news.aniamey.com/h/75900.html|xotá ɔ=Rencontre d’échanges entre le Médiateur de la République et le Comité Directeur de l’USN : Me Ali Sirfi Maïga à l’écoute des préoccupations des scolaires|atɛ ɔ=news.aniamey.com|azǎn ɔ=azan 6ɔ kɔnyasun xwe 2016}}</ref>.
== Nyiɖemɛ ==
Ali Sirfi Maïga yi nyiɖemɛ wuntun ɖaxo akluzu tɔn<ref name=":1" /> ɖo nyiɖemɛ sin nuwiwa Nijɛto tɔn mɛ gbɔn gbetakɛn e xixa tɔn nyi N°2021-554/PRN/CHAN azan 19ɔ liyasun xwe 2021 tɔn e. E ɖe nyi nɛɛ ɛ ɖo é wa nu gege nu Nijɛto ɔ ɖo nukɔyiyi tɔn lixo. Adanmacyo wɛ nyi bɔ e do n'î<ref name=":1" />.
== Dodo tɔn ==
35sm6t3f84s60m9xtca08xji9rpfh7h
Ali sisi maga
0
5484
30767
2026-04-02T16:37:34Z
Gbehlon
26
Gbehlon a déplacé la page [[Ali sisi maga]] vers [[Ali Sirfi Maïga]] : mal orthographié
30767
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECTION [[Ali Sirfi Maïga]]
mexiki6bxrx4gsxnlf6exnqa7u0loai
Moussa Tchangari
0
5485
30776
2026-04-02T21:28:18Z
Gbehlon
26
Nu yɔyɔ
30776
wikitext
text/x-wiki
'''Moussa Tchangari''' è e jǐ ɖo xwe 1969 ɔ nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn bo lɛ nyi tovi lɛ sin nukɔnnɔtɔ. É nɔ jɛ hun do acɛ e nyi gbɛtɔ tɔn é ji, bo nyi wegbojinɔtɔ nu gbɛta (Espaces Alternatifs Citoyens) ɖo Nijɛto mɛ.
8zrj4dck7migs3t6rejyucm6fpqnb52
30777
30776
2026-04-02T21:40:27Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30777
wikitext
text/x-wiki
'''Moussa Tchangari''' è e jǐ ɖo xwe 1969 ɔ nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn bo lɛ nyi tovi lɛ sin nukɔnnɔtɔ. É nɔ jɛ hun do acɛ e nyi gbɛtɔ tɔn é ji, bo nyi wegbojinɔtɔ nu gbɛta (Espaces Alternatifs Citoyens) ɖo Nijɛto mɛ.
== Gbɛ tɔn ==
=== Jiji tɔn kpodo azɔmɛyiyi tɔn kpan ===
Moussa Tchangari ɔ é jǐ ɖo Nguimi ɖo xwe 1969 tɔn mɛ ɖo glesi'hɛnnu Kanouris tɔn mɛ. É yi azɔmɛ lisinmɛ tɔn ɖo Nijɛto mɛ, fi e é bɛ toxoɖudɔ'zɔ ɖee. É ɖo kunnuɖema BAC tɔn, bo yi bɛ nunywɛ yi do nunywɛ ji tɛn "Philosophie" tɔn ɖo kplɔnyiji'alavɔ Niamey tɔn. Xwe 1990 tɔn sin bibɛmɛ ɔ, é byɔ hunjɛdo kplɔnyiji'alavɔvǐ sin gbɛta é nɔ gbɛgbe nu acɛkpikpa é wukun sin acɛkpikpa ahwangan sunvinɔ gege mɛ Seyni Kountché.
nofn8uuu1xxupaip3n12wz7ygfpto4x
30778
30777
2026-04-02T22:11:44Z
Gbehlon
26
/* Jiji tɔn kpodo azɔmɛyiyi tɔn kpan */ Nu gɔ na
30778
wikitext
text/x-wiki
'''Moussa Tchangari''' è e jǐ ɖo xwe 1969 ɔ nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn bo lɛ nyi tovi lɛ sin nukɔnnɔtɔ. É nɔ jɛ hun do acɛ e nyi gbɛtɔ tɔn é ji, bo nyi wegbojinɔtɔ nu gbɛta (Espaces Alternatifs Citoyens) ɖo Nijɛto mɛ.
== Gbɛ tɔn ==
=== Jiji tɔn kpodo azɔmɛyiyi tɔn kpan ===
Moussa Tchangari ɔ é jǐ ɖo Nguimi ɖo xwe 1969 tɔn mɛ ɖo glesi'hɛnnu Kanouris tɔn mɛ. É yi azɔmɛ lisinmɛ tɔn ɖo Nijɛto mɛ, fi e é bɛ toxoɖudɔ'zɔ ɖee. É ɖo kunnuɖema BAC tɔn, bo yi bɛ nunywɛ yi do nunywɛ ji tɛn "Philosophie" tɔn ɖo kplɔnyiji'alavɔ Niamey tɔn. Xwe 1990 tɔn sin bibɛmɛ ɔ, é byɔ hunjɛdo kplɔnyiji'alavɔvǐ sin gbɛta é nɔ gbɛgbe nu acɛkpikpa é wukun sin acɛkpikpa ahwangan sunvinɔ Seyni Kountché tɔn e gege mɛ.
fmb22wsekjnj4usjigtcmkbdzk9ed5r
30779
30778
2026-04-02T23:09:58Z
Gbehlon
26
/* Jiji tɔn kpodo azɔmɛyiyi tɔn kpan */ Nu gɔ na
30779
wikitext
text/x-wiki
'''Moussa Tchangari''' è e jǐ ɖo xwe 1969 ɔ nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn bo lɛ nyi tovi lɛ sin nukɔnnɔtɔ. É nɔ jɛ hun do acɛ e nyi gbɛtɔ tɔn é ji, bo nyi wegbojinɔtɔ nu gbɛta (Espaces Alternatifs Citoyens) ɖo Nijɛto mɛ.
== Gbɛ tɔn ==
=== Jiji tɔn kpodo azɔmɛyiyi tɔn kpan ===
Moussa Tchangari ɔ é jǐ ɖo Nguimi ɖo xwe 1969 tɔn mɛ ɖo glesi'hɛnnu Kanouris tɔn mɛ. É yi azɔmɛ lisinmɛ tɔn ɖo Nijɛto mɛ, fi e é bɛ toxoɖudɔ'zɔ ɖee. É ɖo kunnuɖema BAC tɔn, bo yi bɛ nunywɛ yi do nunywɛ ji tɛn "Philosophie" tɔn ɖo kplɔnyiji'alavɔ Niamey tɔn. Xwe 1990 tɔn sin bibɛmɛ ɔ, é byɔ hunjɛdo kplɔnyiji'alavɔvǐ sin gbɛta é nɔ gbɛgbe nu acɛkpikpa é wukun sin acɛkpikpa ahwangan sunvinɔ Seyni Kountché tɔn e gege mɛ.
Huzu-huzu jɔhɔn ɖe wa cyɔn to ɔ gbɔn mɛɖaxo hunjɛdo tovi sin nukɔnyiyi tɔn Karl Marx sin nuwalɔ gbla mɛ bo ka yi wan nu fi e jǐ ɖé ɖo Kanouri e tawun ɖo fifonu hwetɔnwaji Nijɛto ɔ tɔn. Toxoɖiɖɔ hwenu é nɛ ɔ, e ɖo nukunɖeji e nɔ kple gɛnnyi-gɛnnyi to ɔ tɔn tɛnmɛ. Bɔ kple nɛ ɔ wɛ zɔn bɔ e su nu do toxoɖɔgbɛta ɖokpo gee é ɖe ɖayi e bo dɔn toxoɖɔgbɛta gege sin jɔhɔn wa Nijɛto mɛ.
mxrhihjfg2h5zmgjn7gw6jy8ygexwbu
30780
30779
2026-04-02T23:12:50Z
Gbehlon
26
/* Gbɛ tɔn */ Nu gɔ na
30780
wikitext
text/x-wiki
'''Moussa Tchangari''' è e jǐ ɖo xwe 1969 ɔ nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn bo lɛ nyi tovi lɛ sin nukɔnnɔtɔ. É nɔ jɛ hun do acɛ e nyi gbɛtɔ tɔn é ji, bo nyi wegbojinɔtɔ nu gbɛta (Espaces Alternatifs Citoyens) ɖo Nijɛto mɛ.
== Gbɛ tɔn ==
=== Jiji tɔn kpodo azɔmɛyiyi tɔn kpan ===
Moussa Tchangari ɔ é jǐ ɖo Nguimi ɖo xwe 1969 tɔn mɛ ɖo glesi'hɛnnu Kanouris tɔn mɛ. É yi azɔmɛ lisinmɛ tɔn ɖo Nijɛto mɛ, fi e é bɛ toxoɖudɔ'zɔ ɖee. É ɖo kunnuɖema BAC tɔn, bo yi bɛ nunywɛ yi do nunywɛ ji tɛn "Philosophie" tɔn ɖo kplɔnyiji'alavɔ Niamey tɔn. Xwe 1990 tɔn sin bibɛmɛ ɔ, é byɔ hunjɛdo kplɔnyiji'alavɔvǐ sin gbɛta é nɔ gbɛgbe nu acɛkpikpa é wukun sin acɛkpikpa ahwangan sunvinɔ Seyni Kountché tɔn e gege mɛ.
Huzu-huzu jɔhɔn ɖe wa cyɔn to ɔ gbɔn mɛɖaxo hunjɛdo tovi sin nukɔnyiyi tɔn Karl Marx sin nuwalɔ gbla mɛ bo ka yi wan nu fi e jǐ ɖé ɖo Kanouri e tawun ɖo fifonu hwetɔnwaji Nijɛto ɔ tɔn. Toxoɖiɖɔ hwenu é nɛ ɔ, e ɖo nukunɖeji e nɔ kple gɛnnyi-gɛnnyi to ɔ tɔn tɛnmɛ. Bɔ kple nɛ ɔ wɛ zɔn bɔ e su nu do toxoɖɔgbɛta ɖokpo gee é ɖe ɖayi e bo dɔn toxoɖɔgbɛta gege sin jɔhɔn wa Nijɛto mɛ.
=== Azɔwiwa tɔn ===
=== E wli do gan ===
iaiv1qa8yoa3xispmzt6gxxswf9s3r2
Hassanié Mahamat Ibrahim
0
5486
30785
2026-04-03T07:49:08Z
Gbehlon
26
Nu yɔyɔ
30785
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn tɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
60b8kwh3xbu9ga6wngov9bt6py4m5d1