Wikipedya
fonwiki
https://fon.wikipedia.org/wiki/W%C3%A9m%C3%A1_Nuk%C9%94nt%C9%94n
MediaWiki 1.46.0-wmf.22
first-letter
Yɛwliɖonuji
Ɖéɖovo
Xoɖɔtɛn
Wikizantɔ
Xoɖɔtɛn wikizantɔ lɛ tɔn
Wikipedya
Xoɖɔtɛn Wikipedya tɔn
Wékpo
Xoɖɔtɛn wékpo wú tɛ̀n
MediaWiki
Xoɖɔtɛn MediaWiki tɔn
Kpɔnd'ewu bo blo
Xoɖɔtɛn kpɔnd'ewu ɔ tɔ̀n
Alɔgɔ
Xoɖɔtɛn alɔgɔtɛn ɔ tɔn
Akpaxwé
Akpaxwé lɛ sín xoɖɔtɛn
TimedText
TimedText talk
Module
Discussion module
Event
Event talk
Kwame Nkrumah
0
4335
30790
28118
2026-04-03T23:14:32Z
Aboubacarkhoraa
663
([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:The National Archives UK - CO 1069-50-1-crop.jpg]] → [[File:Kwame Nkrumah - The National Archives UK - CO 1069-50-1-crop.jpg]]
30790
wikitext
text/x-wiki
{{Toxoɖɔtɔ
| gán tɔn = Togán
| nyikɔ = Kwame Nkrumah
| yɛ = Kwame Nkrumah - The National Archives UK - CO 1069-50-1-crop.jpg
| tinmɛ yɛ ɔ tɔn =
| azɔ tɔn = Togán xóxó Ghanato tɔn
| hwenu é nyi togán ɖé é = Sín xwè 1960 yìjɛ 1966
| sɔmisɔmi nukɔntɔn =
| ɖɛmɛnugun =
| sɔmisɔmi wégɔɔ =
| gán é xokpodo ni é =
| acɛkpikpa =
| togán é gudo é jɛ é =
| togán é jɛ gudo ni é =
| ɖɛmɛnugán é gudo é jɛ é =
| ɖɛmɛnugán é jɛ gudo ni é =
| tokpɔnlagan é gudo é jɛ é =
| azɔ tɔn-2 = Togán xóxó Ghanatò tɔn
| hwenu é w'azɔ-2 ɖé =
| mɛ é gudo é jɛ é-2 =
| mɛ é jɛ gudo tɔn é-2 =
| azɔ tɔn-3 =
| hwenu é w'azɔ-3 ɖé =
| mɛ é gudo é jɛ é-3 =
| mɛ é jɛ gudo tɔn é-3 =
| nyikɔ tɔn = Kwame Nkrumah
| azán é gbé é ji ɖé é = 21 zǒsùn 1909
| fǐ é ji ɖé é = Kouarfa
| to é mɛ nu wɛ nǐ é = Ghanàto
| toxoɖɔgbɛ tɔn =
| asi tɔn =
| asu tɔn =
| vi tɔn lɛ =
| wémaxɔmɛxwe tɔn =
| azɔ é nɔ wa é =
| sisɛn tɔn =
| fi é é nɔ nɔ́ é =
| azán é gbè é kú é = 27 lìdósùn 1972
| alɔdowémamɛ tɔn =
| wuntun to ɔ tɔn = Coat of arms of Ghana.svg
| togan é glɔ é ɖé é =
| acɛkpikpa é glɔ é ɖé é =
| ganhɔnyitɔ é gudo é jɛ é =
}}
'''Kwame Nkrumah''', e ji ɖo azǎn 21 zǒsùn xwè 1909 ɖo Nkroful, hwenɛnu ɔ, Gold Coast (Acɛkpikpa Angleterre tɔn) bɔ din ɔ, [[Ganatò|Gana]] bo ku ɖo azan 27 lidósùn xwè 1972 ɖo Bucarest Roumanitò mɛ, nyi Ghananu bo nyí hùn jɛ̀dó aflika jítɔ́ ɖòkpó. Gǎnhɔnyitɔ́ nukɔntɔn sín xwè 1957 jɛ 1960, enɛ gudo ɔ, é nyí togán sín xwè 1960 jɛ 1966.
== Gbɛ tɔn ==
Kwame Nkrumah ɔ,e ji i ɖo xwe 1909 mɛ ɖo "Côte d'Or" mɛ, nyikɔ e acɛkpikpa Angleterre tɔn na Ghana ɔ nɛ. Kwame Nkrumah nyí mɛɖé bɔ mɛ̀tɔn lɛ ɖó akwɛ ǎ có, é ɖu lè wemaxɔmɛ yiyi e è nɔ sú akwɛ na é tɔn, bɔ wemaxɔmɛ enɛ ɔ, è sɔ́ ɖó te nú vǐ mɛ nukúnɖeji e ɖò aca mɛ lɛ é tɔn tawun. È bló mɔ̌ bonu acɛkpikpa e ɖò acɛ kpa wɛ ɖò Grande-Bretagne é na ganjɛ toví e ɖó wǔjɔmɛ ɖaxó lɛ é ɖé wu, bɔ mɛsɛ́dó tɔn e ɖò xá ɔ mɛ lɛ é na gosin ye mɛ.
Ee Nkrumah fó wemaxɔmɛ xwè nukɔntɔn e é kplɔ́n ɖò Jezuit lɛ gɔ́n lɛ é gudo é ɔ, é huzu mɛ e nɔ kpé nukún dó wemaxɔmɛví lɛ wu é ɖé hwenu e é ɖó xwè 17 é, bɔ mɛ e nɔ gbéjé nǔ kpɔ́n é ɖé ɖó ayi wu, bo sɛ́ ɛ dó bonu é na kpó ɖò wemaxɔmɛ kplɔ́n wɛ ɖò Accra sín gletoxo lɛ mɛ, ɖò Wemaxɔmɛ Achimota tɔn e ɖó nyikɔ ɖaxó é<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://archives.upenn.edu/exhibits/penn-history/nkrumah/|xotá ɔ=Kwame Nkrumah at Penn|atɛ ɔ=archives.upenn}}</ref>.
Ðò 1935, ee é gosin wemaxɔmɛ ɖaxó ɔ gudo é ɔ, é byɔ tɔjihun mɛ bo ɖido États-Unis bo na yì nukɔn ɖò wemaxɔmɛ ɖaxó Lincoln tɔn. Ee é wa azɔ̌ tɛnmɛ tɛnmɛ ɖé lɛ ɖò wemaxɔmɛ yiyi tɔn kpá gudo é ɔ (é ɖɔ gbɛ tɔn ɖò États-Unis ɔ nyí "xwè wuvɛ̌sexámɛ tɔn"), é yí kúnnuɖewema ɖò akwɛzinzan kpo gbɛtɔ́ lɛ kpo linu ɖò 1939.
.
Hwenu e é ɖò wemaxɔmɛ ɖaxó Lincoln tɔn kplɔ́n nǔ dó sinsɛn-núkplɔnmɛ wu wɛ é ɔ, é wlan nyikɔ dó wema mɛ bo na yí kúnnuɖewema ɖaxó ɖé ɖò Wemaxɔmɛ Ðaxó Pennsylvanie tɔn, bɔ é yí kúnnuɖewema ɖaxó ɖé ɖò tamɛ-núkplɔnmɛ linu ɖò 1943.
== Dodo ==
[[File:KWAME NKRUMAH 1909-1972 First President of Ghana lived here 1945-1947.jpg|vignette|redresse|''[[Blue plaque]]'' sur le mur du 60 Burghley Road, Kentish Town à [[Londres]], où Nkrumah a vécu entre 1945 et 1947.]]
<references />
[[Akpaxwé:Jì ɖò xwè 1909 tɔn mɛ]]
4s34vq5wzynaehew2e82b5ergwsc7ud
Hassanié Mahamat Ibrahim
0
5486
30791
30785
2026-04-04T11:00:53Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30791
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn tɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ.
2b69rpjke5ciodzyt0hq8hzld689e5d
30792
30791
2026-04-04T11:02:56Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30792
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn tɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
g70px0tcfmapoz3xhk0g05frziobjoh