Wikipedya fonwiki https://fon.wikipedia.org/wiki/W%C3%A9m%C3%A1_Nuk%C9%94nt%C9%94n MediaWiki 1.46.0-wmf.22 first-letter Yɛwliɖonuji Ɖéɖovo Xoɖɔtɛn Wikizantɔ Xoɖɔtɛn wikizantɔ lɛ tɔn Wikipedya Xoɖɔtɛn Wikipedya tɔn Wékpo Xoɖɔtɛn wékpo wú tɛ̀n MediaWiki Xoɖɔtɛn MediaWiki tɔn Kpɔnd'ewu bo blo Xoɖɔtɛn kpɔnd'ewu ɔ tɔ̀n Alɔgɔ Xoɖɔtɛn alɔgɔtɛn ɔ tɔn Akpaxwé Akpaxwé lɛ sín xoɖɔtɛn TimedText TimedText talk Module Discussion module Event Event talk Kwame Nkrumah 0 4335 30790 28118 2026-04-03T23:14:32Z Aboubacarkhoraa 663 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:The National Archives UK - CO 1069-50-1-crop.jpg]] → [[File:Kwame Nkrumah - The National Archives UK - CO 1069-50-1-crop.jpg]] 30790 wikitext text/x-wiki {{Toxoɖɔtɔ | gán tɔn = Togán | nyikɔ = Kwame Nkrumah | yɛ = Kwame Nkrumah - The National Archives UK - CO 1069-50-1-crop.jpg | tinmɛ yɛ ɔ tɔn = | azɔ tɔn = Togán xóxó Ghanato tɔn | hwenu é nyi togán ɖé é = Sín xwè 1960 yìjɛ 1966 | sɔmisɔmi nukɔntɔn = | ɖɛmɛnugun = | sɔmisɔmi wégɔɔ = | gán é xokpodo ni é = | acɛkpikpa = | togán é gudo é jɛ é = | togán é jɛ gudo ni é = | ɖɛmɛnugán é gudo é jɛ é = | ɖɛmɛnugán é jɛ gudo ni é = | tokpɔnlagan é gudo é jɛ é = | azɔ tɔn-2 = Togán xóxó Ghanatò tɔn | hwenu é w'azɔ-2 ɖé = | mɛ é gudo é jɛ é-2 = | mɛ é jɛ gudo tɔn é-2 = | azɔ tɔn-3 = | hwenu é w'azɔ-3 ɖé = | mɛ é gudo é jɛ é-3 = | mɛ é jɛ gudo tɔn é-3 = | nyikɔ tɔn = Kwame Nkrumah | azán é gbé é ji ɖé é = 21 zǒsùn 1909 | fǐ é ji ɖé é = Kouarfa | to é mɛ nu wɛ nǐ é = Ghanàto | toxoɖɔgbɛ tɔn = | asi tɔn = | asu tɔn = | vi tɔn lɛ = | wémaxɔmɛxwe tɔn = | azɔ é nɔ wa é = | sisɛn tɔn = | fi é é nɔ nɔ́ é = | azán é gbè é kú é = 27 lìdósùn 1972 | alɔdowémamɛ tɔn = | wuntun to ɔ tɔn = Coat of arms of Ghana.svg | togan é glɔ é ɖé é = | acɛkpikpa é glɔ é ɖé é = | ganhɔnyitɔ é gudo é jɛ é = }} '''Kwame Nkrumah''', e ji ɖo azǎn 21 zǒsùn xwè 1909 ɖo Nkroful, hwenɛnu ɔ, Gold Coast (Acɛkpikpa Angleterre tɔn) bɔ din ɔ, [[Ganatò|Gana]] bo ku ɖo azan 27 lidósùn xwè 1972 ɖo Bucarest Roumanitò mɛ, nyi Ghananu bo nyí hùn jɛ̀dó aflika jítɔ́ ɖòkpó. Gǎnhɔnyitɔ́ nukɔntɔn sín xwè 1957 jɛ 1960, enɛ gudo ɔ, é nyí togán sín xwè 1960 jɛ 1966. == Gbɛ tɔn == Kwame Nkrumah ɔ,e ji i ɖo xwe 1909 mɛ ɖo "Côte d'Or" mɛ, nyikɔ e acɛkpikpa Angleterre tɔn na Ghana ɔ nɛ. Kwame Nkrumah nyí mɛɖé bɔ mɛ̀tɔn lɛ ɖó akwɛ ǎ có, é ɖu lè wemaxɔmɛ yiyi e è nɔ sú akwɛ na é tɔn, bɔ wemaxɔmɛ enɛ ɔ, è sɔ́ ɖó te nú vǐ mɛ nukúnɖeji e ɖò aca mɛ lɛ é tɔn tawun. È bló mɔ̌ bonu acɛkpikpa e ɖò acɛ kpa wɛ ɖò Grande-Bretagne é na ganjɛ toví e ɖó wǔjɔmɛ ɖaxó lɛ é ɖé wu, bɔ mɛsɛ́dó tɔn e ɖò xá ɔ mɛ lɛ é na gosin ye mɛ. Ee Nkrumah fó wemaxɔmɛ xwè nukɔntɔn e é kplɔ́n ɖò Jezuit lɛ gɔ́n lɛ é gudo é ɔ, é huzu mɛ e nɔ kpé nukún dó wemaxɔmɛví lɛ wu é ɖé hwenu e é ɖó xwè 17 é, bɔ mɛ e nɔ gbéjé nǔ kpɔ́n é ɖé ɖó ayi wu, bo sɛ́ ɛ dó bonu é na kpó ɖò wemaxɔmɛ kplɔ́n wɛ ɖò Accra sín gletoxo lɛ mɛ, ɖò Wemaxɔmɛ Achimota tɔn e ɖó nyikɔ ɖaxó é<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://archives.upenn.edu/exhibits/penn-history/nkrumah/|xotá ɔ=Kwame Nkrumah at Penn|atɛ ɔ=archives.upenn}}</ref>. Ðò 1935, ee é gosin wemaxɔmɛ ɖaxó ɔ gudo é ɔ, é byɔ tɔjihun mɛ bo ɖido États-Unis bo na yì nukɔn ɖò wemaxɔmɛ ɖaxó Lincoln tɔn. Ee é wa azɔ̌ tɛnmɛ tɛnmɛ ɖé lɛ ɖò wemaxɔmɛ yiyi tɔn kpá gudo é ɔ (é ɖɔ gbɛ tɔn ɖò États-Unis ɔ nyí "xwè wuvɛ̌sexámɛ tɔn"), é yí kúnnuɖewema ɖò akwɛzinzan kpo gbɛtɔ́ lɛ kpo linu ɖò 1939. . Hwenu e é ɖò wemaxɔmɛ ɖaxó Lincoln tɔn kplɔ́n nǔ dó sinsɛn-núkplɔnmɛ wu wɛ é ɔ, é wlan nyikɔ dó wema mɛ bo na yí kúnnuɖewema ɖaxó ɖé ɖò Wemaxɔmɛ Ðaxó Pennsylvanie tɔn, bɔ é yí kúnnuɖewema ɖaxó ɖé ɖò tamɛ-núkplɔnmɛ linu ɖò 1943. == Dodo == [[File:KWAME NKRUMAH 1909-1972 First President of Ghana lived here 1945-1947.jpg|vignette|redresse|''[[Blue plaque]]'' sur le mur du 60 Burghley Road, Kentish Town à [[Londres]], où Nkrumah a vécu entre 1945 et 1947.]] <references /> [[Akpaxwé:Jì ɖò xwè 1909 tɔn mɛ]] 4s34vq5wzynaehew2e82b5ergwsc7ud Hassanié Mahamat Ibrahim 0 5486 30791 30785 2026-04-04T11:00:53Z Gbehlon 26 Nu gɔ na 30791 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn tɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ. 2b69rpjke5ciodzyt0hq8hzld689e5d 30792 30791 2026-04-04T11:02:56Z Gbehlon 26 Nu gɔ na 30792 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn tɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === g70px0tcfmapoz3xhk0g05frziobjoh