Wikipedya
fonwiki
https://fon.wikipedia.org/wiki/W%C3%A9m%C3%A1_Nuk%C9%94nt%C9%94n
MediaWiki 1.46.0-wmf.22
first-letter
Yɛwliɖonuji
Ɖéɖovo
Xoɖɔtɛn
Wikizantɔ
Xoɖɔtɛn wikizantɔ lɛ tɔn
Wikipedya
Xoɖɔtɛn Wikipedya tɔn
Wékpo
Xoɖɔtɛn wékpo wú tɛ̀n
MediaWiki
Xoɖɔtɛn MediaWiki tɔn
Kpɔnd'ewu bo blo
Xoɖɔtɛn kpɔnd'ewu ɔ tɔ̀n
Alɔgɔ
Xoɖɔtɛn alɔgɔtɛn ɔ tɔn
Akpaxwé
Akpaxwé lɛ sín xoɖɔtɛn
TimedText
TimedText talk
Module
Discussion module
Event
Event talk
Sùn
0
1431
30824
12809
2026-04-05T11:44:03Z
Kwamikagami
418
30824
wikitext
text/x-wiki
[[File:FullMoon2010.jpg|thumb|Sùn]]
'''Sùn''' (wúntun: [[Image:Moon decrescent symbol (fixed width).svg|16px|☾]] aló [[Image:Moon crescent symbol (fixed width).svg|16px|☽]])
[[Akpaxwé:Sun]]
km20at5b983vgy6hgnvx6qc0wz0hujl
Hassanié Mahamat Ibrahim
0
5486
30793
30792
2026-04-04T12:12:57Z
Gbehlon
26
/* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ nu gɔ na
30793
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn tɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
aub1j4s9ygpegwn1v5uj3akgz5a5kyt
30794
30793
2026-04-04T12:15:39Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30794
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn tɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
gecnbpx2dgd409cwue0yt68gdwdrexf
30795
30794
2026-04-04T12:21:50Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30795
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
b2tbnv0zeio3dcy603fhvpmnathu5zu
30796
30795
2026-04-04T12:22:24Z
Gbehlon
26
/* Ajɔ */ Nu gɔ na
30796
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
== Dodo tɔn ==
syskvtblgiyng4loc0y6qu1lweazkpg
30797
30796
2026-04-04T12:31:20Z
Gbehlon
26
/* Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo */ dodo tɔn
30797
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
== Dodo tɔn ==
m07irbclmtp4xlm2jkf2xpla8im9oce
30798
30797
2026-04-04T12:35:02Z
Gbehlon
26
/* Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo */ dodo tɔn
30798
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
== Dodo tɔn ==
9wwhp8k44m3l1cmytvkaek72haiv99o
30799
30798
2026-04-04T12:39:40Z
Gbehlon
26
/* Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo */ dodo tɔn
30799
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
== Dodo tɔn ==
ldz2pmb3dxbz0k3dfu1sn3tkjr9be1z
30800
30799
2026-04-04T12:43:53Z
Gbehlon
26
/* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ dodo tɔn
30800
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
== Dodo tɔn ==
4r6s661skafn5he1p357fyxkantzd4i
30801
30800
2026-04-04T12:51:24Z
Gbehlon
26
/* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ dodo tɔn
30801
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
== Dodo tɔn ==
gerozdf150uznc8chweqzmy146uk2cd
30802
30801
2026-04-04T12:55:49Z
Gbehlon
26
/* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ dodo tɔn
30802
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
== Dodo tɔn ==
i4jceorzl2djkvf62hxaoovtcc1d00x
30803
30802
2026-04-04T12:57:56Z
Gbehlon
26
/* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ dodo tɔn
30803
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://tendancespeoplemag.com/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-primee-au-emergence-films-lab-2025-pour-son-projet-autour-du-takala/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié Mahamat Ibrahim primée au Emergence Films Lab 2025 pour son projet « Autour du Takala »|atɛ ɔ=tendancespeoplemag.com|azǎn ɔ=azan 8ɔ abɔxwisun xwe 2025}}</ref> d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
== Dodo tɔn ==
hnayg866gptci4o7mjhwanjm7whcyn3
30804
30803
2026-04-04T13:00:36Z
Gbehlon
26
/* Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn */ dodo tɔn
30804
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://tendancespeoplemag.com/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-primee-au-emergence-films-lab-2025-pour-son-projet-autour-du-takala/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié Mahamat Ibrahim primée au Emergence Films Lab 2025 pour son projet « Autour du Takala »|atɛ ɔ=tendancespeoplemag.com|azǎn ɔ=azan 8ɔ abɔxwisun xwe 2025}}</ref> d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.icicine.com/people/mahamat-ibrahim-hassanie|xotá ɔ=Mahamat Ibrahim Hassanié|atɛ ɔ=www.icicine.com|azǎn ɔ=é xa ɖo azan 4ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"
== Dodo tɔn ==
gcl2ocox31vor8d8rjzwakdw7upnw9s
30805
30804
2026-04-04T13:01:31Z
Gbehlon
26
/* Ajɔ */ dodo tɔn
30805
wikitext
text/x-wiki
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://tendancespeoplemag.com/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-primee-au-emergence-films-lab-2025-pour-son-projet-autour-du-takala/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié Mahamat Ibrahim primée au Emergence Films Lab 2025 pour son projet « Autour du Takala »|atɛ ɔ=tendancespeoplemag.com|azǎn ɔ=azan 8ɔ abɔxwisun xwe 2025}}</ref> d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.icicine.com/people/mahamat-ibrahim-hassanie|xotá ɔ=Mahamat Ibrahim Hassanié|atɛ ɔ=www.icicine.com|azǎn ɔ=é xa ɖo azan 4ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"<ref name=":0" />
== Dodo tɔn ==
azhoy1x04o9ynqelcc7k4tuaext5lee
30806
30805
2026-04-04T13:06:04Z
Gbehlon
26
Infobox
30806
wikitext
text/x-wiki
{{Gbɛtɔ tán|nyikɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|yɛ=Hassanié Mahamat Brahim.jpg|tinmɛ yɛ ɔ tɔn=Hassanié Mahamat Brahim|azɔ é nɔ wa é=xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan|azan é gbé é ji ɖé é=azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000|fǐ é ji ɖé é=N'Djaména}}
Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn.
== Gbɛ tɔn ==
=== Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo ===
Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>.
=== yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn ===
É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://tendancespeoplemag.com/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-primee-au-emergence-films-lab-2025-pour-son-projet-autour-du-takala/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié Mahamat Ibrahim primée au Emergence Films Lab 2025 pour son projet « Autour du Takala »|atɛ ɔ=tendancespeoplemag.com|azǎn ɔ=azan 8ɔ abɔxwisun xwe 2025}}</ref> d'alɔ ɛ.
=== Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ===
Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.icicine.com/people/mahamat-ibrahim-hassanie|xotá ɔ=Mahamat Ibrahim Hassanié|atɛ ɔ=www.icicine.com|azǎn ɔ=é xa ɖo azan 4ɔ lidosun xwe 2026}}</ref>
=== Ajɔ ===
* 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ.
* 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"<ref name=":0" />
== Dodo tɔn ==
rj4fngkx6v0rgro7ttput1kjrt3mjz2
Tchima Illa Issoufou
0
5487
30807
2026-04-04T13:40:11Z
Gbehlon
26
nu yɔyɔ
30807
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu.
mstacu0xvc3esqtaeti15cmalmmnffx
30808
30807
2026-04-04T13:57:16Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30808
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan.
a0htfb8pm9dgaj2ghbwskyc48ve9853
30809
30808
2026-04-04T14:56:24Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30809
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ.
6c42za627ile9zfa7m8th35jgcbnpu4
30810
30809
2026-04-04T15:15:09Z
Gbehlon
26
Nu gɔ na
30810
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
e8hgo441dm3wx0rodk4v5ud3xe8vd74
30811
30810
2026-04-04T15:15:51Z
Gbehlon
26
/* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ Nu gɔ na
30811
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
e789lwl2n3dar5jmc1hhr0bnuwn0jf1
30812
30811
2026-04-04T15:19:54Z
Gbehlon
26
dodo tɔn
30812
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
ki4odwkl8kvo7k09mghaf42e47lyft0
30813
30812
2026-04-04T15:23:47Z
Gbehlon
26
dodo tɔn
30813
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
glsbbe07w4qz7wxro0ic7o5rc9eoeg8
30814
30813
2026-04-04T15:27:14Z
Gbehlon
26
dodo tɔn
30814
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
g8x63synm3qdofuufe8e8ica3y3j8he
30815
30814
2026-04-04T15:31:13Z
Gbehlon
26
/* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ dodo tɔn
30815
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
4cv8t797ehbv2tw5q7cabka2fegkayd
30816
30815
2026-04-04T15:35:49Z
Gbehlon
26
/* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ dodo tɔn
30816
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
jxhh9ul1znr1emsdeamuc6vprzelxx7
30817
30816
2026-04-04T15:40:57Z
Gbehlon
26
/* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ dodo tɔn
30817
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
j13gup663cbn1djzuidjmy78n8upe2x
30818
30817
2026-04-04T15:43:55Z
Gbehlon
26
/* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ dodo tɔn
30818
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger
Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
p9qh8ufuu4iws3iz3v3dstpo9cqfs6t
30819
30818
2026-04-04T15:45:12Z
Gbehlon
26
/* Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn */ dodo tɔn
30819
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger
Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu<ref name=":0" />. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
ruqibzer4qjgt8lh20nhgl81vp47z3b
30820
30819
2026-04-04T15:46:50Z
Gbehlon
26
/* Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn */ dodo tɔn
30820
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger
Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu<ref name=":0" />. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa<ref name=":1" />. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu.
== Dodo tɔn ==
byqsom1osgw2ufr4pixbgl4ze08opuk
30821
30820
2026-04-04T15:49:08Z
Gbehlon
26
/* Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn */ dodo
30821
wikitext
text/x-wiki
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger
Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu<ref name=":0" />. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa<ref name=":1" />. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/research/2025/03/niger-threatened-and-brought-to-heel/|xotá ɔ=NIGER : « MENACÉ ET MIS AU PAS »
Comment le coup d’État militaire du 26 juillet 2023 a conduit à la répression et aux violations des droits humains.|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 18ɔ xwejisun xwe 2025}}</ref>.
== Dodo tɔn ==
sqvx7duly1ejg47duxsuaiekhurt1gk
30822
30821
2026-04-04T15:51:53Z
Gbehlon
26
Infobox
30822
wikitext
text/x-wiki
{{Gbɛtɔ tán|nyikɔ=Tchima Illa Issoufou|azɔ é nɔ wa é=xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ|fǐ é ji ɖé é=Nijɛto}}
'''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>
.
== Azɔwiwa tɔn ==
Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>.
== Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo ==
Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>.
Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger
Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>.
== Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn ==
Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu<ref name=":0" />. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa<ref name=":1" />. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/research/2025/03/niger-threatened-and-brought-to-heel/|xotá ɔ=NIGER : « MENACÉ ET MIS AU PAS »
Comment le coup d’État militaire du 26 juillet 2023 a conduit à la répression et aux violations des droits humains.|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 18ɔ xwejisun xwe 2025}}</ref>.
== Dodo tɔn ==
l0b7jlew3usjhm3w2frwunoz7f5t1tg
Event:Edithaton 2 wikipédia
1728
5488
30823
2026-04-04T22:05:35Z
Gbehlon
26
Nu yɔyɔ
30823
wikitext
text/x-wiki
Pour mieux contribuer sur wikipédia Fon les wikimediens Fon sont appelés à un atelier de deux jours pourle compte du mois d'avril 2026
671x7n4n5zppstppub3qnvou36sevdj