Wikipedya fonwiki https://fon.wikipedia.org/wiki/W%C3%A9m%C3%A1_Nuk%C9%94nt%C9%94n MediaWiki 1.46.0-wmf.22 first-letter Yɛwliɖonuji Ɖéɖovo Xoɖɔtɛn Wikizantɔ Xoɖɔtɛn wikizantɔ lɛ tɔn Wikipedya Xoɖɔtɛn Wikipedya tɔn Wékpo Xoɖɔtɛn wékpo wú tɛ̀n MediaWiki Xoɖɔtɛn MediaWiki tɔn Kpɔnd'ewu bo blo Xoɖɔtɛn kpɔnd'ewu ɔ tɔ̀n Alɔgɔ Xoɖɔtɛn alɔgɔtɛn ɔ tɔn Akpaxwé Akpaxwé lɛ sín xoɖɔtɛn TimedText TimedText talk Module Discussion module Event Event talk Sùn 0 1431 30824 12809 2026-04-05T11:44:03Z Kwamikagami 418 30824 wikitext text/x-wiki [[File:FullMoon2010.jpg|thumb|Sùn]] '''Sùn''' (wúntun: [[Image:Moon decrescent symbol (fixed width).svg|16px|☾]] aló [[Image:Moon crescent symbol (fixed width).svg|16px|☽]]) [[Akpaxwé:Sun]] km20at5b983vgy6hgnvx6qc0wz0hujl Hassanié Mahamat Ibrahim 0 5486 30793 30792 2026-04-04T12:12:57Z Gbehlon 26 /* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ nu gɔ na 30793 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn tɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. aub1j4s9ygpegwn1v5uj3akgz5a5kyt 30794 30793 2026-04-04T12:15:39Z Gbehlon 26 Nu gɔ na 30794 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn tɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ gecnbpx2dgd409cwue0yt68gdwdrexf 30795 30794 2026-04-04T12:21:50Z Gbehlon 26 Nu gɔ na 30795 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" b2tbnv0zeio3dcy603fhvpmnathu5zu 30796 30795 2026-04-04T12:22:24Z Gbehlon 26 /* Ajɔ */ Nu gɔ na 30796 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" == Dodo tɔn == syskvtblgiyng4loc0y6qu1lweazkpg 30797 30796 2026-04-04T12:31:20Z Gbehlon 26 /* Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo */ dodo tɔn 30797 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" == Dodo tɔn == m07irbclmtp4xlm2jkf2xpla8im9oce 30798 30797 2026-04-04T12:35:02Z Gbehlon 26 /* Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo */ dodo tɔn 30798 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" == Dodo tɔn == 9wwhp8k44m3l1cmytvkaek72haiv99o 30799 30798 2026-04-04T12:39:40Z Gbehlon 26 /* Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo */ dodo tɔn 30799 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" == Dodo tɔn == ldz2pmb3dxbz0k3dfu1sn3tkjr9be1z 30800 30799 2026-04-04T12:43:53Z Gbehlon 26 /* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ dodo tɔn 30800 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" == Dodo tɔn == 4r6s661skafn5he1p357fyxkantzd4i 30801 30800 2026-04-04T12:51:24Z Gbehlon 26 /* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ dodo tɔn 30801 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+ kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" == Dodo tɔn == gerozdf150uznc8chweqzmy146uk2cd 30802 30801 2026-04-04T12:55:49Z Gbehlon 26 /* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ dodo tɔn 30802 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" == Dodo tɔn == i4jceorzl2djkvf62hxaoovtcc1d00x 30803 30802 2026-04-04T12:57:56Z Gbehlon 26 /* yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn */ dodo tɔn 30803 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://tendancespeoplemag.com/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-primee-au-emergence-films-lab-2025-pour-son-projet-autour-du-takala/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié Mahamat Ibrahim primée au Emergence Films Lab 2025 pour son projet « Autour du Takala »|atɛ ɔ=tendancespeoplemag.com|azǎn ɔ=azan 8ɔ abɔxwisun xwe 2025}}</ref> d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" == Dodo tɔn == hnayg866gptci4o7mjhwanjm7whcyn3 30804 30803 2026-04-04T13:00:36Z Gbehlon 26 /* Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn */ dodo tɔn 30804 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://tendancespeoplemag.com/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-primee-au-emergence-films-lab-2025-pour-son-projet-autour-du-takala/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié Mahamat Ibrahim primée au Emergence Films Lab 2025 pour son projet « Autour du Takala »|atɛ ɔ=tendancespeoplemag.com|azǎn ɔ=azan 8ɔ abɔxwisun xwe 2025}}</ref> d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.icicine.com/people/mahamat-ibrahim-hassanie|xotá ɔ=Mahamat Ibrahim Hassanié|atɛ ɔ=www.icicine.com|azǎn ɔ=é xa ɖo azan 4ɔ lidosun xwe 2026}}</ref> === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala" == Dodo tɔn == gcl2ocox31vor8d8rjzwakdw7upnw9s 30805 30804 2026-04-04T13:01:31Z Gbehlon 26 /* Ajɔ */ dodo tɔn 30805 wikitext text/x-wiki Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://tendancespeoplemag.com/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-primee-au-emergence-films-lab-2025-pour-son-projet-autour-du-takala/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié Mahamat Ibrahim primée au Emergence Films Lab 2025 pour son projet « Autour du Takala »|atɛ ɔ=tendancespeoplemag.com|azǎn ɔ=azan 8ɔ abɔxwisun xwe 2025}}</ref> d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.icicine.com/people/mahamat-ibrahim-hassanie|xotá ɔ=Mahamat Ibrahim Hassanié|atɛ ɔ=www.icicine.com|azǎn ɔ=é xa ɖo azan 4ɔ lidosun xwe 2026}}</ref> === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"<ref name=":0" /> == Dodo tɔn == azhoy1x04o9ynqelcc7k4tuaext5lee 30806 30805 2026-04-04T13:06:04Z Gbehlon 26 Infobox 30806 wikitext text/x-wiki {{Gbɛtɔ tán|nyikɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|yɛ=Hassanié Mahamat Brahim.jpg|tinmɛ yɛ ɔ tɔn=Hassanié Mahamat Brahim|azɔ é nɔ wa é=xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan|azan é gbé é ji ɖé é=azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000|fǐ é ji ɖé é=N'Djaména}} Hassanié Mahamat Ibrahim è e nɔ lɛ ylɔ́ɖɔ Mahamat Hassanié, è jǐ ɖo azan 11ɔ abɔxwisun xwe 2000 tɔn ɖò N'Djaména ɔ nyi xojlazɔwatɔ, yɛwunkɔn nyi nǔ jí zɔwatɔ Nijɛto kpódó Tchadto tɔn kpan. E tun i gbɔn yɛ wun kɔn nyi nǔ jí tɔn klewun e blo bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ "Les Takalakoyos" e bo ɖɔ xó dó tɔsisa ɖaxó cɔtɔ lɛ wu e. Gbɔn nú mɛ ɔ gblamɛ ɔ é yì ajɔ "Idrissa Diabaté" tɔn yɛ wún kɔn nyi nǔ jí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn. == Gbɛ tɔn == === Azɔmɛ yiyi tɔn kpo bibɛmɛ tɔn kpo === Hassanié Mahamat Ibrahim e é jǐ ɖò Tchadto mɛ ɔ, yí kunnuɖewema BAC tɔn ɖò azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn "Lycée Mixte Solidarité" N'Djaména tɔn ɖò xwe 2019 tɔn. É wayi junjɔn Nijɛto mɛ bo yi kplɔn wema ɖò kplɔnyiji'alavɔ nunywɛ yi do nunywɛ ji do xo nyɔɖɔ kpo xojlajla'zɔ tɔn<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://anp.ne/portrait-hassanie-mahamat-ibrahim-etoile-montante-du-cinema-au-niger/|xotá ɔ=Portrait : Hassanié Mahamat Ibrahim, étoile montante du cinéma au Niger|atɛ ɔ=anp.ne|azǎn ɔ=azan 19ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. É yi kunnuɖewema nunwyɛ tɔn "licence" ɖò xojla'zɔwiwa mɛ ɖo akpaxwe xojlajla wlanwlan tɔn ɖò xwe 2022 tɔn mɛ. Nukplɔnkplɔn hwenu nɛ ɔ, é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn xɔsa ɖo azɔxwe Nijɛto tɔn xojlajla wlanwlan tɔn azɔn mɔkpan, bo lɛ tunnu heze-heze ɖò dobanú nǔ ɖo xojlajla kpaxwe ɖo Amerikato sin nɔtɛn e ɖò Nijɛto mɛ ɖò Niamey e. É wazɔ xa xojlawe é nɔ wlan nǔ do Aflikato lɛ bi ji bɔ e nɔ ylɔ ɖɔ Amina bɔ é ɖo Flanséto mɛ e<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.ndjamenaactu.com/2022/10/23/cinema-hassanie-retenue-au-festival-de-courts-metrages-de-dakar/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié, retenue au festival de Courts-métrages de Dakar|atɛ ɔ=www.ndjamenaactu.com|azǎn ɔ=azan 23ɔ kɔnyasun xwe 2022}}</ref>. finɛ ɔ é xo wema gege kple do nyɔnu yɛwun-kɔnnyinujitɔ lɛ jí. Jlo tɔn ɖ'ali nɛ nu ɔ wa jɛ we hwěnu é yi nukpɔndo-nuwu bo sɔ nu e kplɔn e gɔ na bo wa tɔn ɖo azɔxwe to tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn Nijɛto tɔn ɖò avuvɔsun xwe 2022 tɔn. É kplɔnnú do yɛwun-kɔnnyinuji Nijɛto tɔn xoxo lɛ ji ɖo azɔxwe nɛ ɔ. É wɛ nyɔnu Tchadto tɔn nukɔntɔn è e ɖenyi nu é na yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo akpaxwe "xokinkɛn zɔ nyɔwa ji" ɖo nuwiwa e nɔ ylɔɖɔ "Dakar Court" e ɖo Senegalto mɛ bɔ xojlawema "Africiné Magazine" wɛ nɔ ɛ nu bo jangodo. É lɛ yi nunywɛ do nunywɛ ji ɖo nunyɔwa ɖò yɛwun-kɔnnyinuji bloblo jí ɖo voɖugbe gblamɛ yɛwun-kɔnnyinuji tɔn ɖo Nijɛto mɛ bo lɛ kplɔn ɖeé e nɔ wun yɛ do wema ji gbɔn é gbɔn tuto "Tarmamun" tɔn gblamɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://africine.org/personne/hassanie-mahamat-ibrahim/55248|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim|atɛ ɔ=africine.org|azǎn ɔ=azan 9ɔ woosun xwe 2025}}</ref>. === yɛwun-kɔnnyinuji zɔwiwa tɔn === É blo yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun e è nɔ ylɔɖɔ "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ ɖò xwe 2024<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://asurb.com/asurb3/?page_id=4601|xotá ɔ=Takalayokos, les gardiennes du fleuve|atɛ ɔ=asurb.com|azǎn ɔ=xwe 2024}}</ref>. É ɖesunnɔ sin azɔwiwa wɛ b'ɛ blo ɖo "HF Communication et BEPC". Yé cyan "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ ɔ nú nusɔdagun gege gbɔn gbɛ ɔ bi mɛ. Mǐ na xa "Vues d'Afrique" ɖò Montréal kpodo "Festival international du film documentaire" ɖo Saint-Louis<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.lesahel.org/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-une-realisatrice-passionnee-et-une-artiste-photographe-inspiree/|xotá ɔ=Cinema : Hassanié Mahamat Ibrahim, une réalisatrice passionnée et une artiste photographe inspirée|atɛ ɔ=www.lesahel.org|azǎn ɔ=azan 2ɔ kɔnyasun xwe 2025}}</ref>. Abɔxwisun xwe 2025 tɔn mɛ ɔ, é ɖu ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu linlin tɔn yɛwun-kɔnnyinuji tɔn gaga e è nɔ ylɔɖɔ "Autour du Takala" e. Linlin mɔhun e kunso nu yɛwun-kɔnnyinuji tɔn nukɔn-nukɔntɔn klewun ɔ, bɔ "Canal+<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://cemac-eco.finance/hassanie-mahamat-ibrahim-remporte-le-prix-du-meilleur-pitch-documentaire-au-emergence-films-lab-2025/?lang=fr|xotá ɔ=Hassanié Mahamat Ibrahim remporte le Prix du Meilleur Pitch Documentaire au Emergence Films Lab 2025|atɛ ɔ=cemac-eco.finance|azǎn ɔ=abɔxwisun xwe 2025}}</ref> kpo kpɔnɔ do wanu gbɔn yɛwun-kɔnnyinuji ɖo gbɛ ɔ bi gblamɛ ɔ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://tendancespeoplemag.com/cinema-hassanie-mahamat-ibrahim-primee-au-emergence-films-lab-2025-pour-son-projet-autour-du-takala/|xotá ɔ=Cinéma : Hassanié Mahamat Ibrahim primée au Emergence Films Lab 2025 pour son projet « Autour du Takala »|atɛ ɔ=tendancespeoplemag.com|azǎn ɔ=azan 8ɔ abɔxwisun xwe 2025}}</ref> d'alɔ ɛ. === Yɛwun-kɔnnyinuji tɔn === Xwe 2024 : "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.icicine.com/people/mahamat-ibrahim-hassanie|xotá ɔ=Mahamat Ibrahim Hassanié|atɛ ɔ=www.icicine.com|azǎn ɔ=é xa ɖo azan 4ɔ lidosun xwe 2026}}</ref> === Ajɔ === * 2025 : Ajɔ Idrissa Diabaté tɔn yɛwún-kɔnnyinǔjí ɖagbe tɔn ɖò nǔwiwa "Festival Clap Ivoire" tɔn nu "Les Takalakoyos", tɔsisa ɖaxo ɔ cɔtɔ lɛ. * 2025 : Ajɔ nunyɔwlantɔn ɖo nuwiwa "Emergence Films Lab" tɔn ɖo Lomɛ nu "Autour du Takala"<ref name=":0" /> == Dodo tɔn == rj4fngkx6v0rgro7ttput1kjrt3mjz2 Tchima Illa Issoufou 0 5487 30807 2026-04-04T13:40:11Z Gbehlon 26 nu yɔyɔ 30807 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu. mstacu0xvc3esqtaeti15cmalmmnffx 30808 30807 2026-04-04T13:57:16Z Gbehlon 26 Nu gɔ na 30808 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu. == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan. a0htfb8pm9dgaj2ghbwskyc48ve9853 30809 30808 2026-04-04T14:56:24Z Gbehlon 26 Nu gɔ na 30809 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu. == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ. 6c42za627ile9zfa7m8th35jgcbnpu4 30810 30809 2026-04-04T15:15:09Z Gbehlon 26 Nu gɔ na 30810 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu. == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. e8hgo441dm3wx0rodk4v5ud3xe8vd74 30811 30810 2026-04-04T15:15:51Z Gbehlon 26 /* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ Nu gɔ na 30811 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu. == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == e789lwl2n3dar5jmc1hhr0bnuwn0jf1 30812 30811 2026-04-04T15:19:54Z Gbehlon 26 dodo tɔn 30812 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == ki4odwkl8kvo7k09mghaf42e47lyft0 30813 30812 2026-04-04T15:23:47Z Gbehlon 26 dodo tɔn 30813 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == glsbbe07w4qz7wxro0ic7o5rc9eoeg8 30814 30813 2026-04-04T15:27:14Z Gbehlon 26 dodo tɔn 30814 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == g8x63synm3qdofuufe8e8ica3y3j8he 30815 30814 2026-04-04T15:31:13Z Gbehlon 26 /* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ dodo tɔn 30815 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == 4cv8t797ehbv2tw5q7cabka2fegkayd 30816 30815 2026-04-04T15:35:49Z Gbehlon 26 /* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ dodo tɔn 30816 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == jxhh9ul1znr1emsdeamuc6vprzelxx7 30817 30816 2026-04-04T15:40:57Z Gbehlon 26 /* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ dodo tɔn 30817 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == j13gup663cbn1djzuidjmy78n8upe2x 30818 30817 2026-04-04T15:43:55Z Gbehlon 26 /* Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo */ dodo tɔn 30818 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == p9qh8ufuu4iws3iz3v3dstpo9cqfs6t 30819 30818 2026-04-04T15:45:12Z Gbehlon 26 /* Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn */ dodo tɔn 30819 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu<ref name=":0" />. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == ruqibzer4qjgt8lh20nhgl81vp47z3b 30820 30819 2026-04-04T15:46:50Z Gbehlon 26 /* Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn */ dodo tɔn 30820 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu<ref name=":0" />. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa<ref name=":1" />. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu. == Dodo tɔn == byqsom1osgw2ufr4pixbgl4ze08opuk 30821 30820 2026-04-04T15:49:08Z Gbehlon 26 /* Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn */ dodo 30821 wikitext text/x-wiki '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu<ref name=":0" />. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa<ref name=":1" />. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/research/2025/03/niger-threatened-and-brought-to-heel/|xotá ɔ=NIGER : « MENACÉ ET MIS AU PAS » Comment le coup d’État militaire du 26 juillet 2023 a conduit à la répression et aux violations des droits humains.|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 18ɔ xwejisun xwe 2025}}</ref>. == Dodo tɔn == sqvx7duly1ejg47duxsuaiekhurt1gk 30822 30821 2026-04-04T15:51:53Z Gbehlon 26 Infobox 30822 wikitext text/x-wiki {{Gbɛtɔ tán|nyikɔ=Tchima Illa Issoufou|azɔ é nɔ wa é=xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ|fǐ é ji ɖé é=Nijɛto}} '''Tchima Illa Issoufou,''' nyi xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn, bo nyi afɔsɔɖotetɔ hladio BBC tɔn ɖo awusagbe mɛ. È tuun i do xojlajla tɔn do ayij'ayi, tozɔwiwa kpodo tovi lɛ kpan xoɖuɖɔ wu ɖo Nijɛto mɛ. É hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo xwe 2024 ɖo acɛkp̂ikpa ɔ gblɔn adan n'î bo vannukun dée do xojlajla'zɔwiwa tɔn wu, ɖo taji ɔ xo e é ɖɔ do hwinnya-hwinnya toxo Tillabéri tɔn ji e kpo xo e é kanbyɔ adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo tɔn zɔn bɔ gbɛ ɔ bi mɔ nu jɛ jlokokomɛ ma nɔ do wa xojlajlazɔ ɖo Nijɛto mɛ ji ɖo acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn hwenu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://ifex.org/crackdown-in-niger-intensifies/|xotá ɔ=Crackdown in Niger intensifies|atɛ ɔ=ifex.org|azǎn ɔ=azan 14ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref> . == Azɔwiwa tɔn == Tchima Illa Issoufou nɔ wa xojlajla'zɔ xa hladio xwe BBC tɔn gbɔn awusagbe dudo gblamɛ. Azɔ tɔn nɔ jlɔ toxoɖuɖɔ, ayij'ayi kpɔnla tɔn kpo kplekplemɛ gbɛ lɛ kpodo gbexololo Saɛlu tɔn kpan ji. Xo tɔn kunkpla leé acɛkpikpa ɔ nɔ yigbe nu hwinnya-hwinnya Malɛnu ma kpo to lɛ tɔn gbɔn e, toxo e hwinnya-hwinnya mɔhun d'akpa ye wu lɛ e ɖi Tillabéri ɖɔhun mɔ kpo leé to ɔ ɖo dindan wɛ gbɔn e kpan<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/news/2024/07/25/niger-rights-free-fall-year-after-coup|xotá ɔ=Niger: Rights in Free Fall a Year After Coup|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 6ɔ avuvɔsun xwe 2023}}</ref><ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.bbc.com/news/world-africa-56743719|xotá ɔ=Niger school blaze: Trapped children die in Niamey|atɛ ɔ=www.bbc.com|azǎn ɔ=azan 14ɔ lidosun xwe 2023}}</ref>. == Adangblɔn nu mɛ lɛ kpo to ɖevo mɛ hɔnyi kpo == Tchima Illa Issoufou ɔ è gblɔn adan n'î ɖo é ɖɔ xo do wuvɛ tɛnmɛ tɛnmɛ e xozlɛ wɛ tovi e do toxo Tillabérie tɔn wu kpo e kan adanfɔtunte bo ɖɔ xo do towu bo dɔn mɛ gege tɔ Ali Tera kpo e wu. Xo nɛ ɔ jɛ to ji gudo ɔ, yé wli Ali Tera bo kanxobyɔ Illa Issoufou ényǐ bo van nukun deé. Xojla gbɛta gege jla nu gbɛ ɔ bi ɖɔ Illa ɔ xo tɛnmɛ tɛnmɛ é jla lɛ wu wɛ yé ɖo gbe tɔn nya wɛ mɔ. Xɛsi jɛ ji tɔn bɔ é hɔn sin Nijɛto mɛ ɖo lidosun xwe 2024 tɔn bo yi jɛ to ɖevo mɛ<ref name=":0">{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/news/2024/05/niger-la-liberte-de-la-presse-en-peril-avec-lintimidation-et-larrestation-de-journalistes-travaillant-sur-le-conflit/|xotá ɔ=Niger : La liberté de la presse en péril avec l’intimidation et l’arrestation de journalistes travaillant sur le conflit|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024}}</ref>. Hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji gbɛta ɖelɛ sɔ xo tɔn do ɖo ahwan ɖaxo tɔ́n xojlazɔtɔ lɛ Do Nijɛto mɛ sin hwěnu acɛkpikpa ɔ jɛ sɔja lɛ si sin liyasun xwe 2023 e<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Dodo kan|kan ɔ=https://mfwa.org/country-highlights/two-journalists-arrested-one-flees-over-threats-as-crackdown-continues/|xotá ɔ=Two journalists arrested, one flees over threats as crackdown continues|atɛ ɔ=mfwa.org|azǎn ɔ=azan 13ɔ lidosun xwe 2024}}</ref>. Nǔ Amnesty International ɔ é yi kunnuɖiɖe do xojlazɔwatɔ nɛ ɔ ji ɖo nuxwasun xwe 2024 tɔn ɔ, Tchima Issoufou xlɛ lee acɛkpikpa sɔja tɔn sin mɛ lɛ jɛgomɛ n'î gbɔn ɖo wunflagbeji mɔ lɛ ji e, bo do hwɛɛ ɖɔ é nɔ wazɔ xa to ɖevo lɛ gbɔn mɛjizinzin yetɔn gblamɛ<ref name=":0" />. Ayij'ayi kanxotɔ lɛ jɛ gbe tɔn mɛ hwěnu é hɔn e, lee hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn ji nɛ ɔ ɖɔ gbɔn e<ref name=":0" />. Human Rights Watch sɔ xo e kan Ali Tera<ref name=":0" /> e e wli do gan ɖo azan 26ɔ lidosun xwe 2024 do agun ɖo azɔwiwa sin haɖiɖo gbɛ ɔ bi tɔn xwe 2025 do Nijɛto ɔ ji e mɛ<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.hrw.org/fr/world-report/2025/country-chapters/niger|xotá ɔ=Niger Événements de 2024|atɛ ɔ=www.hrw.org|azǎn ɔ=azan 26ɔ ayidosun xwe 2024}}</ref>. == Nukɛdoxowu gbɛta jlokokomɛnunɔ xojlazɔwatɔ lɛ tɔn tɔn == Xo e kan Tchima Illa Issoufou ɔ hunjɛdo acɛ gbɛtɔ tɔn kpo jlokoko mɛ nunɔ do wa xojlajla'zɔ kpan tɔn ji tɔ gbɛta gege wlan do wema mɛ bo ɖegba. Amnesty International sɔ do to sin azan 3ɔ nuxwasun xwe 2024 tɔn ɖo azan e sɔ do te ɖo gbɛ ɔ mɛ bi nu jlokokomɛnunɔ do wa xo jlajlazɔ e gbe, xojlajla nukunɖeji ɖe ɖɔxo do xo tɔn wu kpodo xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn ɖevo lɛ kpan e do ya na wɛ è ɖe lɛ gege wu<ref name=":0" />. Gbɛta "La Media Foundation for West Africa (MFWA)" ɖesu ze gbe yi ji do gbɛ nukun vando xojlazɔwatɔ Nijɛto tɔn Illa<ref name=":1" />. Gbɛta tɛnmɛ tɛnmɛ nɛ lɛ byɔ acɛkpikpa sɔja lɛ tɔn Nijɛto tɔn ɔ ɖɔ n'î ma sɔ kpla tovi kpaa lɛ ɖe yi hwɛgun sɔja lɛ o bo ka lɛ byɔ ɖɔ é n'î sunu do sɛn tɛnmɛ tɛnmɛ é yi acɛ gege sin xojlazɔwaxwe lɛ si e nu<ref>{{Dodo kan|kan ɔ=https://www.amnesty.org/fr/latest/research/2025/03/niger-threatened-and-brought-to-heel/|xotá ɔ=NIGER : « MENACÉ ET MIS AU PAS » Comment le coup d’État militaire du 26 juillet 2023 a conduit à la répression et aux violations des droits humains.|atɛ ɔ=www.amnesty.org|azǎn ɔ=azan 18ɔ xwejisun xwe 2025}}</ref>. == Dodo tɔn == l0b7jlew3usjhm3w2frwunoz7f5t1tg Event:Edithaton 2 wikipédia 1728 5488 30823 2026-04-04T22:05:35Z Gbehlon 26 Nu yɔyɔ 30823 wikitext text/x-wiki Pour mieux contribuer sur wikipédia Fon les wikimediens Fon sont appelés à un atelier de deux jours pourle compte du mois d'avril 2026 671x7n4n5zppstppub3qnvou36sevdj