Vikipetã gnwiki https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha MediaWiki 1.45.0-wmf.8 first-letter Medio Mba'echĩchĩ Myangekõi Puruhára Puruhára myangekõi Vikipetã Vikipetã myangekõi Ta'ãnga Ta'ãnga myangekõi MediaWiki MediaWiki myangekõi Tembiecharã Tembiecharã myangekõi Pytyvõ Pytyvõ myangekõi Ñemohenda Ñemohenda myangekõi TimedText TimedText talk Módulo Módulo discusión Evento Evento discusión Guarani Ñe'ẽte ha Arandu Anamandaje 0 2385 134195 134191 2025-07-04T13:34:02Z DiegoRO 14894 ' (U+0027 APOSTROPHE) -> ꞌ (U+A78C LATIN SMALL LETTER SALTILLO) 134195 wikitext text/x-wiki '''Guarani Ñeꞌẽte ha Arandu Anamandaje''' ({{lang-es|Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní}}) niko heko ypýkuri 23 jasyporundy 1985-pe, [[Paraguaý]]pe. Mbohapy angirũ hérava Arnaldo Miguel Valenzuela Sanabria, Paublino Carlos Antonio Ferreira Quiñónez, ha [[David A. Galeano Olivera]] –upérõ oñemoarandúva Guarani ñeꞌẽme Instituto Superior de Lenguas, [[Universidad Nacional de Paraguaýpe]]- heta oñomongeta rire oguahẽ hikuái peteĩ ñeꞌẽme omoheñói hagua peteĩ aty ombaꞌapo hag̃ua [[avañe'ẽ|avañeꞌẽ]] ha [[Paraguái]] mbaꞌetévare. == Mbaꞌéichapa heñói anamandaje == Upe temiandu oikuaaukákuri hapichakuérape upépe oñemoarandúva, ha tetiaꞌe ha katupyrýpe oñemoñepyrũ atymimi ojeporavo hagua jehupytyrã, aty rerarã ha upe ára oñemboajetahápe aty pyahu. Upe ára 23 jasyporundy 1985 pyharépe ojejapókuri motenondehararã jeporavo, peteĩ amandaje rupive. Ha upérõ avei ojeꞌékuri 30 jasyporundy pyharépe ojejapotaha aty guasu oñemboajévo Guarani Ñeꞌẽ ha Arandu Anamandaje (''Ateneo de Lengua y Cultura Guarani''). Herarã omeꞌẽkuri mboꞌehára María Elvira Martínez de Campos ha ojeporavókuri heta téra apytégui. Anamandaje jehupytyrã ojeporavókuri koꞌáva: Ombyatývaꞌerã mboꞌekuaahára ha temimboꞌe guaranimegua jekupyty, tetiaꞌe ha tekojojápe; ombaꞌapóvaꞌerã guarani ñeꞌẽ ha Paraguái mbaꞌetévare ha upevarã ogueroguatávaꞌerã opaichagua tembiapo, ñepyrũrãme Paraguaýpe ha upéi mbeguekatúpe Paraguái retã tuichakue javeve; oikuaaukávaꞌerã hembiapo maymávape, tetãygua ha pytaguávape, ha upevarã oipurũvaꞌerã ikatumíva guive (taꞌãngambyry, ñeꞌẽꞌasãiha ha kuatiahaipyre); ohekomboꞌévaꞌerã guarani ñeꞌẽ mboꞌehararãme, osẽtava ohekomboꞌe ha ohayhukajey guarani ñeꞌẽ ha Paraguái mbaꞌetéva, mitã ha mitãrusukuérape. Ha peicha, upe ára guive koꞌága meve Anamandaje ombaꞌapo kyreꞌỹnte gueterei. Koꞌága hetáma ija ipype, ápe ha amoite Paraguái retã ruguáre. Anamandaje rembiapo rupive guarani ñeꞌẽ ija [[karaiñe'ẽ|karaiñeꞌẽ]] ndive, Paraguái retã Léi Guasúpe. Mokõivéva ojoykére, peteĩcha. Upéicha avei, ko aty rupive guarani oike Tekomboꞌe Ñemyatyrõme. Ha péina, avañeꞌẽ oñemboꞌehápe Paraguái retã tuichakue javeve mitã ha mitãrusukuérape ha upéicha avei Anamandaje rupive heta mboꞌehararã oñemoarandu itávape, upéicha ko aty ombaꞌapo [[Concepción (Paraguái)|Concepción]], [[Tetãvore San Pedro|San Pedro]], [[Cordillera]], [[Tetãvore Guaira|Guaira]], [[Tetãvore Ka'aguasu|Kaꞌaguasu]], [[Tetãvore Ka'asapa|Kaꞌasapa]], [[Itapúa]], [[Misiones]], [[Tetãvore Paraguari|Paraguari]], [[Alto Parana]], [[Tetãvore Central|Central]]-[[Paraguay|Paraguaýpe]], [[Ñe'ẽmbuku|Ñeꞌẽmbuku]], [[Amambái|Amambay]], [[Kanindeju]], [[Tetãvore Presidente Hayes|Presidente Hayes]] ha [[Boquerón]]-me. Anamandaje remiandúpe oĩ avei guarani ñeꞌẽ oñemboꞌevaꞌerãha maymávape oñemosãsosérõ Paraguái retã ha retãyguápe. Guarani hína tembipuru tekotevẽva ha ojeipurukatuvaꞌerã oñemoarandu, oñemongakuaa hag̃ua Paraguái. Mitã oñemoarandúva koꞌága, iñeꞌẽteépe, tuicha oñakãrapuꞌã, ipyꞌarory ha ipyꞌaguasúma. Oikũmby ha hesakãma umi mbaꞌe omeꞌẽ ha ohesaꞌỹijóva mboꞌehaópe. Hasypeve, ága ae ñañehekomboꞌe Guarani rupive. Kóva ko mbaꞌe haꞌehína Anamandaje kerayvoty tuichavéva ha mbeguekatúpe oñemoañetéva ohóvo. == Anamandaje ohupytyvaꞌekue == Ary [[2007]]-pe Guarani Ñeꞌẽte ha Arandu Anamandaje omboty mokõipa mokõi (22) ary ha, mokõipa mokõi ary ombotývo, Ateneo rembiapo ojepyso ha oguahẽma 100 távape, Paraguáy retã tuichakue javeve ha mboypýri avei. Umi mokõipa mokõi arýpe Ateneo-gui osẽma 22.000 Mboꞌehára Guarani, omboꞌe ha ombaꞌapokyreꞌỹva ñane Avañeꞌẽ rayhupápe. Umi mbaꞌe ykére, ñamombeꞌukuaa avei Ateneo-pe oñemboaranduhaguékuri Guarani Mboꞌesyry Kuaaꞌypy rupive 50&nbsp;000 tapicha mboꞌeharapyréva. Avei, oĩ 250.000 mboꞌehára ha mboꞌehararã rupi oñembokatupyryvévaꞌekue mboꞌesyry mbykymbykýva rupive. Iporã avei jaikuaa Ateneo-gui osẽhaguéma 805 mboꞌekuaahára Guarani. Ateneo heñói ha okakuaa ijehegui. Avave noipytyvõi chupe, jaꞌekuaa uvei okápe oĩha omboykeséva térã ojukaséva Ateneo rembiapo; jepémo upéicha, ko atyguasuete hekoverosã, ha arandu ha tetiaꞌépe oho tenonde gotyo ha hendive okuꞌe Guarani ñeꞌẽ, oñemboꞌyjeýva, ojetyvyrovyróva ha kyreꞌỹme oipykúiva hape tee, oguerahátava chupe yvate yvateve. Guarani imitãrusujey. Guarani ñeꞌẽ pyahu koꞌága rupi ojehayhuetevéma. Avei, oĩma Léi Guasúpe. Guaranígui oikóma Paraguay retã ñeꞌẽ teete. Guarani oikéma avei tekomboꞌépe; upehaguére, heta mitã ha mitãrusu ohóva mboꞌehaópe --Guarani rupive-- hekove sãso, oñeñandu porã ha ovyꞌa mboꞌehaópe ha upe iporãvéva -Guarani rehe ae- oñemoarandu añetetéva hikuái. Opaite tenda rupi Guarani ojepuruvéma. Oĩma avei heta aranduka Guaraníme; jaꞌeporãsérõ, oĩma heta jehaipyre. Oĩma heta marandu castellano-gui oñembohasáva Avañeꞌẽme. Upévare, oguahẽma ára jahechakuaávo Guarani haꞌeha pe tembipuru oipytyvõtava hekopete oñemongusugue hagua Paraguáygui: mboriahu, tavy ha tekoꞌasy. Upévare avei hesakãvaꞌerã mboꞌeharakuérape Guarani ndahaꞌeiha peteĩ mboꞌerãmínte. Nahániri. Guarani hína pe tembipuru haꞌevéva orekóva Paraguáy oipukúi hagua upe tape pyahu ha hekokatúva. Yma, ymave Guaraníme oñeꞌẽva itavy ha ijurukyꞌa; koꞌága Guaraníme oñeꞌẽva iñarandu ha ojehecharamo. Koꞌága hetáma oĩ tapicha iñarandúva Guaraníme. Guarani ñeꞌẽ pyahu iñasãima Paraguay retã tuichakue javeve ha upéicha avei oñemboꞌe, oñemombaꞌeguasu ha ojehayhúma ambue tetã rupi. Guarani herakuãporãma ko yvy ape ári. Jaha jahaha gotyo ([[Argentina]], [[Vrasil]], [[Uruguái]], [[Volivia]], [[Tetãvore Joapykuéra]], [[Kanatã]], [[Francia]], [[Alemaña]], [[Epaña]]) jajuhukuaa tapicha arandu ohecharamo ha ohayhu añetéva Guarani ñeꞌẽ ha Guarani reko. Guarani ñeꞌẽ pyahu oĩ avei internet-pe. Hetaiterei mbaꞌe ñane avañeꞌẽguigua oĩ internet-pe. Oĩ avei umi tapicha iñaranduvéva heꞌíva hikuái: ñeꞌẽ ija ha ijahetáva internet-pe, hekove pukúta. Aipórõ jaꞌekuaa Guarani ñeꞌẽ pyahu hekove pukutaha. Hetaiterei tenda niko oĩ internet-pe imanduꞌáva ha omombaꞌeguasúva avañeꞌẽme, umíva apytépe Ateneo rendatee haꞌeva: ''www.ateneoguarani.edu.py''. Avei, ndahiꞌaréi Guaranígui oikohague Corrientes, Argentina ñeꞌẽ teete; péicha avei, ko ary 2007-pe oiko avei ichugui Mercosur ñeꞌẽ, castellano ha portugués ykére. Opa koꞌã mabaꞌe ohechauka mbaꞌéichapa Ateneo rembiapo rupive, Paraguaýpe, ojehupyty hetaiterei mbaꞌe avañeꞌẽ mombaꞌeguasuvévo. == Moõguipa oñenohẽ marandu == *[https://dgaleanolivera.wordpress.com/cursos-de-idioma-guarani-2013-en-el-ateneo-de-lengua-y-cultura-guarani/ Wordpress] *[https://rising.globalvoices.org/wikipedia-case-studies/vikipeta-wikipedia-in-guarani/ Wikipedia in Guarani] {{Guarani}} [[Ñemohenda:Avañe'ẽ]] 65ywduy8u3whiw1k6ctmv3hltkd7436 Natalicio de María Talavera 0 8184 134197 95332 2025-07-05T01:51:52Z DaniGonzdealta 18881 134197 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Cabichui 1.png|thumb|180px|“Kavichu’i”]] '''Natalicio de María Talavera''' heñóikuri Táva [[Villarrica]], [[Paraguái|Paraguay Retãme]]; ára [[8 jasyporundy]] ary [[1839]]-pe. Itúva hérakuri José Carmelo Talavera ha isýkatu héra Antonia Alarcón. Oñemoarandu’ypýkuri itávape ha upéikatu ohasákuri [[Paraguaýpe]] ha oñemoarandúkuri, hetave apytépe, Juan Pedro Escalada ha Ildefonso Antonio Bermejo ndive. [[Ta'ãnga:Natalicio de Maria Talavera IA.png|izquierda|sinmarco|249x249px]] Hetave mba’e apytépe, ary [[1858]]-pe onohẽ yvytu pepóre “Guerra del Paraguay” ha [[Ñorairõ Guasu]] aja omboguapy kuatiáre Mburuvichapavẽ [[José Eduvigis Díaz]] -Kurupa’ytyguare tuvicha- rekovehai. Iporã ñamomba’eguasu avei Ñorairõ Guasu aja, Juan Crisóstomo Centurión ndive, omoheñói, oisãmbyhy ha ohai kuatiahaipyre “Kavichu’i”. Omano ha oñeñotỹkuri [[Paso Puku|Paso Pukúpe]]. Ohechakuaávo Natalicio de María Talavera rekove ha rembiapokue, Ministerio de Educación y Culto, kuatiapyre 248 rupive, oiporavo ára [[11 jasypa]] ogueromandu’a hag̃ua [[Paraguay Ñe'ẽpapára Ára]]. Talavera rembiapokue apytépe akóinte ojehecharamo peteĩ hérava “Ka’i, jagua ha mbopi”, romboguapýva kóva rire. KA’I, JAGUA HA MBOPI I Mbohapy aña rymba ko yvy ári ndaje oĩ ojoguáva ha'ãnga ka'i, jagua ha mbopi II Pedro Segundo el ka'i, Bartólo Mitre el jagua, Venancio Flore mbopi La Triple Alianza-ygua III Mbohapyve oñomoirũ Ã rymba vai vai, Ha ojapomi el contrato Oipyhývo el Paraguay IV Ogueru ikambakuéra Ombohasa el Parana Ohupytývo Bellaco Opaitéma oñemoña V Ogueru los ygarata Aipo mentado coraza, Ha og̃uahẽ Kurupa'ytýpe Oje'ói yvýpe en masa VI Pero ñane Presidente Ohechauka umi tenda, Ha he'i chupekuéra "Ndapehasáiri kamba" VII Ha notĩri ko añakuéra, Ipituva ko nación, Ha he'íra'e ohua'ĩvo "Jaipyhy la Asunción" VIII Ni añáre remendárõ Karaja tuja piru, Asunción ndapehecháiri, Kamba ky'a, tajasu. == *** == * Ohai: [[David Galeano Olivera]] [[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua|Talavera]] qpx0aojnch8g1skxn8kzjxnsdz7hj42 Síria 0 8429 134196 133723 2025-07-04T15:45:58Z CommonsDelinker 90 Replacing Emblem_of_Syria.svg with [[File:Emblem_of_Syria_(2024–2025).svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR4|Criterion 4]] (harmonizing names of file set)). 134196 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país| nombre_oficial = الجمهوريّة العربيّة السّوريّة<br />''Al-Ŷumhūriyya Al-`Arabiyya As-Sūriyya''<br />Tavakuairetã Árave Siria | nombre_común = Siria | de = de | imagen_bandera = Flag of the Syrian revolution.svg | imagen_escudo = Emblem of Syria (2024–2025).svg | imagen_escudo_tamaño = 100px | símbolos = | imagen_mapa = Syria (orthographic projection).svg | lema_nacional = Ndorekoi | himno_nacional = ''Homat el Diyar'' | capital = [[Ndamáko]]<ref name="Capital">{{cita web |url = http://www.indexmundi.com/es/siria/capital.html|título = Damasco capital de Siria |idioma = español |fechaacceso = 7 de marzo de 2011 }}</ref> | capital_población =1.569.394 | capital_coor_fmt = | capital_coor = 33_30_N_36_18_E_ 33° 30' N 36° 18 E | ciudad_más_poblada = [[Ndamáko]]<ref name="Capital" /> | idiomas_oficiales = [[Áraveñe'ẽ]] | gobierno = [[Tavakuairetã]] [[ñembomburuvichahápe]]<ref>http://www.scribd.com/doc/81771718/Qordoba-Translation-of-the-Syrian-Constitution-Modifications-15-2-2012. Constitution of Syria 2012. Retrieved 2012-05-02</ref> | dirigentes_títulos = [[Tendota Siriagua|Tendota]]<br />Primer Ministro | dirigentes_nombres = Vacant<br />Vacant |fundación=[[Independencia]] |fundación_hitos=&nbsp;Sãso |fundación_hitos = [[Mburuvi otomano]]-gua<br />[[Hyãsia|Hyãsiaygua]] |fundación_fechas =<br />[[1 jasyporundy]] ary [[1918]]-pe<br /><br />[[17 de abril]] de [[1946]] | superficie = 185,180 | superficie_puesto = 87 | superficie_agua = 0,06 | fronteras = 3.098 km | costas = | población = 18.000.000 | población_puesto = 55 | población_densidad = 99 | PIB = | PIB_año = | PIB_puesto = | PIB_per_cápita = | IDH =0,648<ref>[http://hdrstats.undp.org/es/paises/perfiles/SYR.html Informe sobre desarrollo humano 2013] (html) Consultado el 17 de julio de 2013</ref> | IDH_año = 2012 | IDH_puesto = 116 | IDH_categoría = <font color="#ffcc00">'''Mbytépe'''</font> | moneda = Libra siria (<code>SYP</code>) | gentilicio = Siriagua | horario = [[UTC]]+2 | horario_verano = [[UTC]]+3 | cctld = .sy | código_telefónico = 963 | prefijo_radiofónico = 6CA-6CZ, YKA-YKZ | código_ISO = 760 / SYR / SY | miembro_de = [[ONU]] | notas = }} '''Síria''' ([[áraveñe'ẽ]]me: سوريا - ''Sūriyā''), héra ete, '''Tavakuairetã Árave Siria'''<ref>{{cita web |url = http://go.hrw.com/atlas/span_htm/syria.htm |título = HRW Atlas Mundial: Siria |idioma = español |fechaacceso = 7 de marzo de 2011 }}</ref> (الجمهوريّة العربيّة السّوريّة - ''Al-Ŷumhūriyya Al-`Arabiyya As-Sūriyya''), ha'e peteĩ tetã oĩva [[Asia|Kuarahyreike Asia]],<ref>{{cita web |url = http://www.luventicus.org/mapas/asia/mediooriente.html |título = Oriente Medio: Luventicus |idioma = español |fechaacceso = 7 de marzo de 2011 |title = Archive copy |accessdate = 2013-09-17 |archivedate = 2011-06-24 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20110624085208/http://www.luventicus.org/mapas/asia/mediooriente.html |urlarchivo = https://web.archive.org/web/20110624085208/http://www.luventicus.org/mapas/asia/mediooriente.html |fechaarchivo = 2011-06-24 }}</ref> [[para Yvy mbytépe]] rembe'ýpe,<ref>{{cita web |url = http://www.clubdelamar.org/mediterraneo.htm |título = El Mar Mediterráneo en Clubdemar |idioma = español |fechaacceso = 7 de marzo de 2011 |title = Archive copy |accessdate = 2013-09-17 |archivedate = 2011-06-15 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20110615062418/http://www.clubdelamar.org/mediterraneo.htm |urlarchivo = https://web.archive.org/web/20110615062418/http://www.clubdelamar.org/mediterraneo.htm |fechaarchivo = 2011-06-15 }}</ref> ha ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Tuykia]], kuarahyresẽ gotyo [[Irak]], ñemby gotyo [[Israel]] ha [[Horytaña]], ha kuarahyreike gotyo [[Lívano]].<ref>{{cita web |url = http://www.viajeros-online.com/images.asp?id=321 |título = Mapa gegráfico de Siria |idioma = español |fechaacceso = 7 de marzo de 2011 |urlarchivo = https://web.archive.org/web/20110816044235/http://www.viajeros-online.com/images.asp?id=321 |fechaarchivo = 2011-08-16 }}</ref> Siria oĩ avei [[Tetãnguéra Joaju|Tetãnguéra Joajú]]pe.<ref>Organización de las Naciones Unidas http://es.wikipedia.org/wiki/Anexo:Estados_miembros_de_las_Naciones_Unidas#cite_note-RAU-5 Revisado el 15 de marzo del 2011</ref> Siria oreko 20.000.000 ava kuéra ipype, opaite nunga oñe'ẽva [[áraveñe'ẽ]]. Opaite nunga avei ojerovia [[islã]] rape, ''sunismo'' rape oreko hetave jeroviaha. [[Musulmã]] nguéra ndaha'éiva sunita Siria-pe oĩ druso kuéra, alaguita kuéra ha chi'ita kuéra. Ary [[1963]] guive pe Aty Baath Árave Tekoha oisãmbyhy Siria omoñe'ẽvo tetã sarambi (''estado de emergencia'') ha ary [[1970]] guive tendota Siriagua ha'e ñemoñare Asad pegua. Ko'ãga, Mburuvicha Siria pegua ha'e [[Bashar al-Asad]], [[Hafez al-Asad]] ra'y, oisãmbyhy akue Siria retã ary 1970 guive imanópe ary [[2000]] peve. Itáva kuéra orekovéva tavayguakuéra ha'e: {| class="wikitable" border="1" |----- |colspan="7" align="center" bgcolor="#FFA500" | '''Táva kuéra Siriagua''' |----- |rowspan="2" align="center" bgcolor="#98FB98" | '''p.''' || colspan="2" align="center" bgcolor="#98FB98" | '''Táva''' || colspan="2" align="center" bgcolor="#98FB98" | '''Ava kuéra''' || rowspan="2" align="center" bgcolor="#98FB98" | '''Tetãvore''' |----- |align="center" bgcolor="#98FB98" | '''Táva héra latinañe'ẽme''' || align="center" bgcolor="#98FB98" | '''áraveñe'ẽme''' || align="center" bgcolor="#98FB98" | '''Ary 1981 jepapa''' || align="center" bgcolor="#98FB98" | '''Ary 2006 jepapa nunga''' |----- |align=right | 1. || [[Aleppo|Ḥalab (Aleppo)]] || align=right | حلب || align=right | 1.626.218|| align=right | 3.000.000 nunga (2007) || [[Aleppo (tetãvore)|Aleppo]] |----- |align=right | 2. || [[Ndamáko|Dimašq (Damasco)]] || align=right | دمشق || align=right | 1.112.214 || align=right | 3.000.000 nunga (2007) || [[Ndamáko]] |----- |align=right | 3. || [[Homs|Ḥimṣ (Homs)]]|| align="right" | حمص || align=right | 346.871 || align=right | 798.781 || [[Homs (tetãvore)|Homs]] |----- |align=right | 4. || [[Hama|Ḥamāh (Hama)]]|| align="right" | حماة || align=right | 177.208 || align=right | 477.812 || [[Hama (tetãvore)|Hama]] |----- |align=right | 5. || [[Latakia|al-Lā<u>dh</u>iqīyāh (Latakia)]]|| align="right" | اللاذقية || align=right | 196.791 || align=right | 347.026 || [[Latakia (provincia)|Latakia]] |----- |align=right | 6. || [[Deir ez-Zor (táva)|Dayr al-Zawr (Deir Ezzor)]]|| align="right" | دير الزور || align=right | 92.091 || align=right | 252.588 || [[tetãvore Dayr az-Zawr|Deir Ezzor]] |----- |align=right | 7. || [[Raqqa|al-Raqqāh (Raqqa)]]|| align="right" | الرقة || align=right | 87.138 || align=right | 182.394 || [[ar-Raqqa (provincia)|al-Raqqāh]] |----- |align=right | 8. || [[al-Bāb]]|| align="right" | الباب || align=right | 30.008 || align=right | 137.565 || [[Aleppo (tetãvore)|Aleppo]] |----- |align=right | 9. || [[Idlib]]|| align="right" | إدلب || align=right | 51.682 || align=right | 135.619 || [[tetãvore Idlib|Idlib]] |----- |align=right | 10. || [[Duma (Siria)|Dūmā]]|| align="right" | دوما || align=right | 51.337 || align=right | 114.761 || [[tetãvore Ndamáko Chokokue|Ndamáko Chokokue]] |} == Mandu'apy == {{listaref}} == Arandukapurupyre == * Nikolaos van Dam, The Struggle for Power in Syria: Politics and Society under Asad and the Ba'ath Party (I. B. Tauris, 2011) * Paton, L. B. (1981). The Early History of Syria and Palestine. ISBN 978-1-113-53822-2. * Maoz, M.; A. Yaniv, ed. (1986). Syria Under Assad. ISBN 978-0-312-78206-1. * Seale, Patrick (1987). The Struggle for Syria. ISBN 978-0-300-03944-3. * Alfred Schlicht, The role of foreign powers in the history of Lebanon ands Syria from 1799 to 1861. In: Journal of Asian History 14 (1980). == Joaju == {{Commonscat|Syria}} * [https://web.archive.org/web/20070109162147/http://www.turbomaps.com.ar/spanish/siria.php Vistas satelitales y coordenadas de latitud y longitud de las principales ciudades sirias] * [http://pizmonim.org Sephardic Pizmonim Project- los pizmonim para los judíos de siria] * [http://elpravda.blogspot.com/2012/03/publicamos-la-nueva-constitucion-de-la.html Constitución de la República Árabe Siria de 2012] {{Asia}} [[Ñemohenda:Siria| ]] jv4pexue27hz0w7b9cfvrszm1jjrzyi