Vikipetã
gnwiki
https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha
MediaWiki 1.46.0-wmf.23
first-letter
Medio
Mba'echĩchĩ
Myangekõi
Puruhára
Puruhára myangekõi
Vikipetã
Vikipetã myangekõi
Ta'ãnga
Ta'ãnga myangekõi
MediaWiki
MediaWiki myangekõi
Tembiecharã
Tembiecharã myangekõi
Pytyvõ
Pytyvõ myangekõi
Ñemohenda
Ñemohenda myangekõi
TimedText
TimedText talk
Módulo
Módulo discusión
Evento
Evento discusión
Méhiko
0
2132
137442
136628
2026-04-12T13:49:18Z
Antimuonium
19154
Tag correction
137442
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
| nombre_oficial = ''Estados Unidos Mexicanos'' <br /> ''Mexika Sentik Wexteyowalko''<br />Tetã Peteĩ Reko Mehikogua
| nombre_común = Méhiko
| imagen_bandera = Flag_of_Mexico.svg
| imagen_escudo = Coat of arms of Mexico.svg
| lema_nacional = ''La Patria es Primero''<br /> (Ñane retã oĩ'arã tenonde)
| himno_nacional = Himno Nacional Mexicano
| archivo_himno_nacional = Himno Nacional Mexicano instrumental.ogg
| símbolos =
| imagen_mapa = MEX orthographic.svg
| imagen_mapa_tamaño = 290
| capital = [[Táva Méhiko]][[File:Coat of arms of Mexico City, Mexico.svg|right|20px]]
| capital_población = 8 857 553 hab. ([[2012]])
| capital_coor_fmt = [[Táva Méhiko]]
| capital_coor = 19_26_N_99_08_W_ 19°26′ N 99°08′ O
| ciudad_más_poblada = [[Táva Méhiko]][[File:Coat of arms of Mexico City, Mexico.svg|right|20px]]
| idiomas_oficiales = [[Karaiñe'ẽ]]
| gobierno = [[Joaty|Tetã ñembyatypyre]] [[Mburuvicharape|mburuvicharapépe]]
| dirigentes_títulos = Tendota
| dirigentes_nombres = [[Claudia Sheinbaum Pardo]]
| fundación = Sãso
| fundación_hitos = • Oñemoñe'ẽ<br /> <br /> • Oñemoañete<br /> <br /> • Ojekuaa
| fundación_fechas = [[Epáña]] pegua<br />[[16 jasyporundy]] ary 1810-pe<br /><br />[[27 jasyporundy]] ary [[1821]]-pe<br /><br /> [[28 jasypakõi]] ary [[1836]]-pe
| superficie = 1 964 375
| superficie_puesto = 14
| superficie_agua = 2,5 %
| población_estimación = 129 875 529
| población_estimación_año = 2023
| población_estimación_notas =
| población = 126 014 024
| población_año = 2020
| población_notas =
| población_puesto = 10
| población_densidad = 57
| PIB_nominal = Dólar 1 327,021 sua
| PIB_nominal_año = 2013
| PIB_nominal_puesto = 14
| PIB_nominal_per_cápita = Dólar 11 224,48
| PIB = Dólar 1 845,248 sua
| PIB_año = 2013
| PIB_puesto = 11
| PIB_per_cápita = Dólar 15 607,86
| IDH = 0,756ña
| IDH_año = 2013
| IDH_puesto = 71
| IDH_categoría = <font color="#00CC00">'''Tuicha'''</font>
| moneda = Peso ($, <code>MXN</code>)
| gentilicio = mehikáno, -a
| horario = [[UTC]]-6 - [[UTC]]-8
| horario_verano = [[UTC]]-5 - [[UTC]]-7
| cctld = [[.mx]]
| matrícula_avión = XA, XB, XC
| matrícula_coche = MEX
| código_telefónico = 52
| prefijo_radiofónico = 4AA-4CZ, 6DA-6JZ, XAA-XIZ
| código_ISO = 484 / MX / MEX
| miembro_de = [[Organización de los Estados Americanos|OEA]], [[ONU]], [[Organización para la Cooperación y el Desarrollo Económico|OCDE]], [[Tratado de Libre Comercio de América del Norte|TLCAN]], [[Grupo de los 20 (países industrializados y emergentes)|G-20]], [[G-5]], [[Cooperación Económica del Asia-Pacífico|APEC]], [[Grupo de los Tres|G.3]], [[Comunidad Iberoamericana de Naciones|CIN]], [[Unión Latina|UL]], [[Asociación de Estados Iberoamericanos para el Desarrollo de las Bibliotecas Nacionales de Iberoamérica|ABINIA]], [[Grupo de Río]], [[Organización de Estados Iberoamericanos para la Educación, la Ciencia y la Cultura|OEI]], [[Asociación de Estados del Caribe|AEC]], [[Alianza del Pacífico]], [[MIST]], [[Uniting for Consensus|UFC]], [[Interpol]], [[Cumbre Iberoamericana|CIJEG]], [[Unesco]].
}}
'''Méhiko''' ({{es|México}} <small>[[File:Loudspeaker.svg|13px|link=:Media:Mexico.ogg]] [[Medio:Mexico.ogg|[ˈmexiko]]])</small>, hérava avei '''Méhiko Retãvorekuéra Joaju''' ([[karaiñe'ẽ]]me: ''Estados Unidos Mexicanos'',<ref>{{cita web|autor=diputados.gob.mx|título=Constitución Política de los Estados Unidos Mexicanos|url=http://www.diputados.gob.mx/LeyesBiblio/pdf/1.pdf|fechaacceso=29 de noviembre de 2012|idioma=español|cita=Artículo 1|title=Archive copy|accessdate=2014-10-19|archivedate=2018-12-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181225203148/http://www.diputados.gob.mx/LeyesBiblio/pdf/1.pdf%20|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20181225203148/http://www.diputados.gob.mx/LeyesBiblio/pdf/1.pdf%20|fechaarchivo=2018-12-25}}</ref>) ha'e peteĩ [[Tetã|tetã hekosãsóva]] [[Yvate Amérika]] vorekue ñembyvoguápe. Itavusu ha oĩvehápe tapichakuéra ha'e [[Táva Méhiko]].<ref>{{Cita web|url=http://www.ordenjuridico.gob.mx/Constitucion/articulos/44.pdf|título=Artículo 44 de la Constitución Política de los Estados Unidos Mexicanos|fechaacceso=15 de septiembre de 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200117163053/http://www.ordenjuridico.gob.mx/Constitucion/articulos/44.pdf|archivedate=2020-01-17}}</ref> He'iháicha iléi guasu ko'ãgagua, [[Tekuái reko|oñesãmbyhy]] peteĩ [[tavakuairetã]] [[Jekopytyjoja oporombuekoviáva|oporombuekoviáva]] ramo, oñemboguatáva [[jekopytyjoja]] rupi, noiméi tupã rapépe ha hetãvorekuéra [[joaty|oñembyaty]] ojapo hag̃ua tetã, umíva niko [[Méhiko retãvorekuéra|32 oñembyatýva]] (31 tetãvore ha peteĩ [[Táva Méhiko|tavusu]]).<ref>{{cita web|url=http://www.ordenjuridico.gob.mx/Constitucion/articulos/40.pdf|título=Artículo 40 de la Constitución Política de los Estados Unidos Mexicanos|fechaacceso=24 de octubre de 2021|sitioweb=ordenjuridico.gob.mx|idioma=|cita=Artículo 40 — Es voluntad del pueblo mexicano constituirse en una República representativa, democrática, laica y federal, compuesta por Estados libres y soberanos en todo lo concerniente a su régimen interior, y por la Ciudad de México, unidos en una federación establecida según los principios de esta ley fundamental.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240528213810/http://ordenjuridico.gob.mx/Constitucion/articulos/40.pdf|archivedate=2024-05-28}}</ref><ref>{{Cita web |url=https://www.elfinanciero.com.mx/nacional/df-no-es-el-estado-32-aclaran-legisladores|título=DF no es el estado 32, aclaran legisladores|fecha=22 de enero de 2016 |fechaacceso=8 de mayo de 2020 |autor=Víctor Chávez |editorial=El Financiero}}</ref><ref>{{Cita web |url=https://www.scjn.gob.mx/sites/default/files/cpeum/documento/2017-03/CPEUM-044.pdf|título=Artículo 44 de la Constitución Política de los Estados Unidos Mexicanos|fecha=29 de enero de 2016 |fechaacceso=8 de mayo de 2020 |sitio web=Suprema Corte de Justicia de la Nación |cita=Texto vigente a la última reforma publicada en el Diario Oficial de la Federación el 29 de enero de 2016. La reforma a este artículo, así como al 43 y 122 de la misma constitución, y el texto vigente del Art. 1º de la Constitución local, afirman su carácter de entidad federativa, más no de estado, en virtud de su condición de capital de la república.}}</ref>
Méhiko yvy rendaha ijapekue hína {{esd|1 964 375 [[kilómetro cuadrado|km²]]}},<ref name="Sin-nombre-p1t3-2">{{Cita web |url=https://www.inegi.org.mx/contenidos/productos/prod_serv/contenidos/espanol/bvinegi/productos/nueva_estruc/889463909415.pdf|título=Anuario estadístico y geográfico de los Estados Unidos Mexicanos 2022|fechaacceso=14 de octubre de 2023|autor=INEGI}}</ref><br><small>(Censo 2020)</small> upéicharõ oiko chugui [[Anexo:Países por superficie|tetã tuichavéva 13ha]] ha mbohapyha umi [[Amérika Latína]] peguáva apytépe. Ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Amérika Retãvorekuéra Joaju]], oñohembe'y hikuái yvy ojepysóva 3152 km pukukuévo, ñemby gotyo katu oñohembe'y 956 km pukukuévo [[Guatemála]] rehe ha 193 km [[Velíse]] rehe. Y rembe'y kuarahyreike gotyo ojejuhu [[paraguasu Py'aguapy]] ha kuarahyresẽ ngotyo [[parapyte Méhiko pegua]] ha [[para Karíve]], upéicha ohupyty 11 122 km ohembe'ýva ýre.<ref name="Sin-nombre-p1t3-2"/>
Méhiko niko tetã [[Anexo:Países por población|orekovéva tapichakuéra]] 10ha yvy ape ári, oje'e oikoha hendahápe amo 130 sua tapicha ary 2023 jave.<ref name="Sin-nombre-p1t3-2"/> Tuichaitépe umíva apytépe [[Ñe'ẽte|iñe'ẽte]] hína [[karaiñe'ẽ]], upe niko tetã ohechakuaa iñe'ẽ tee ramo [[Méhiko ñe'ẽnguéra|68 ñe'ẽ ypykuéva ambuéva]] ykére,<ref>{{cita web|url=https://www.diputados.gob.mx/LeyesBiblio/pdf/LGDLPI.pdf|título=Ley General de Derechos Lingüísticos de los Pueblos Indígenas|autor=Cámara de Diputados|fecha=13 de marzo de 2003|fechaacceso=27 de septiembre de 2022|cita=Texto vigente a la última reforma publicada el 28 de abril de 2022}}</ref> jepémo ojekuaa oñeñe'ẽha tetã tuichakuévo amo 287 ñe'ẽte.<ref>{{Cita web |url=http://www.ethnologue.com/country/mx |título=Mexico |autor=Ethnologue |fechaacceso=8 de mayo de 2015 |idioma=inglés}}</ref> Ko tapichakuéra retakue ojapo Méhikogui tetã oĩvehápe oñe'ẽkuaáva karaiñe'ẽ,<ref>{{Cita web |url=http://www.ethnologue.com/language/spa |autor=Ethnologue |título=Spanish |fechaacceso=8 de mayo de 2015 |idioma=inglés}}</ref> upéicha avei tetã iñe'ẽte hetavéva 7ha yvy ape ári.<ref>{{Cita web |url=http://www.ethnologue.com/statistics/country#7 |título=Summary by country |autor=Ethnologue |fechaacceso=8 de mayo de 2015|idioma=inglés}}</ref>
Ojekuaa yvypóra oikoha Méhiko ojapo amo 30 000 ary ñande ára mboyve.<ref name=":0">Casas y Caballero, 1995: 38.</ref> Hetaite ára pukukuévo, heñói va'ekue [[Avano'õ|tapichakuéra aty]] ha [[tetãma]] opaichaguáva. Ijyvy rendaha apytépe tuichaitépe oñembojera umi [[Azteca-kuéra|azteca]], ñembyvoguápe katu, [[majakuéra]], mokõiva ojejuhu umi [[civilización|tetã guasu]] mba'etuichavéva [[Amérika Kolõ mboyve]] peguáva. Amo 300 ary pukukuévo, opaite ijyvy apekue ko'ãgaguáva oiko [[Epáña Pyahu Virreirenda]] poguýpe, itavusu [[Táva Méhiko]]pe, ojejuhúva umi [[Epáña Mburuvi]] vorekue mba'etuichavéva apytépe [[Amérika|Amérikape]]. Epáña oñemomba'epa rire hese, Epáña Pyahu oñepyrũ oheka oñesãmbyhy ijehegui ary 1810 jave, ohupyty isãso 1821 jave. Upe rire, haimete 100 ary pukukuévo tetã ho'a heta [[Tetãygua ñorairõ|ñorairõguasúpe]] ha tetã pytagua ñendyrýpe, umíva niko tuicha oporombohasa'asy. Sa'ary XX pukukuévo oñemotenondeve [[Virurekokuaa|virurekokuaápe]] oikokuévo ñesãmbyhýpe [[aty ojokuaikuaáva peteĩnte]].
Méhiko niko tetã mba'ehetavéva 12ha ''[[producto interno bruto]]'' (PIB) rupive ha 13ha [[Anexo:Países por PIB (PPA)|''paridad del poder adquisitivo'']] (PPA) rupive, ary 2023 jave; ñambojojávo hese umi tetã Amérika Latína peguáva añónte, oiko chugui tetã mba'ehetavéva mokõiha ha irundyha opaite Amérikape.<ref name="Sin_nombre_2-20231105104231">{{cita web|url=https://datosmacro.expansion.com/pib|título=PIB — Producto Interno Bruto (2022)|sitio web=Expansión/Datos macro.com|fechaacceso=14 de octubre de 2023}}</ref><ref name="Sin_nombre_3-20231105104231">{{cita web|url=https://datosmacro.expansion.com/pib/mexico?anio=2022|título=PIB en México en 2022|sitio web=Expansión/Datos macro.com|fechaacceso=14 de octubre de 2023}}</ref> He'iháicha kuatia oikuaauka [[ONU]] ha oñemombe'uhápe [[Tetãnguéra rysýi yvypóra ñakãrapu'ã rehe|vypóra ñakãrapu'ã 2023 jave]], ojehecha [[yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaha]] iporãha (0.781) ha tetãnguéra ambuéva apytépe oñemoĩ 77ha ramo.<ref name=":1">{{Cita web|url=https://hdr.undp.org/system/files/documents/global-report-document/hdr2023-24reporten.pdf|título=Reportaje del IDH 2023|fechaacceso=13 de marzo de 2024}}</ref>
Méhiko avei ojejuhu umi tetã ojehechavehápe [[ararova]] opaichagua apytépe, upe he'ise ikatu jajuhu hendaha rupi yvy opaichaguáva, oikohápe mymba ha ka'avo ijojaha'ỹva,<ref name="SEMARNAT">{{Cita web |título=Biodiversidad de México |editorial=SEMARNAT |url=https://www.gob.mx/semarnat/articulos/mexico-biodiversidad-que-asombra?idiom=e#:~:text=El%20grupo%20de%20pa%C3%ADses%20megadiversos,%2C%20Malasia%2C%20Indonesia%20y%20Australia. |fechaacceso=14 de octubre de 2023 }}</ref> ojekuaa oĩha amo 12 000 mymba térã ka'avo [[juehegua]] upépente oiko.<ref>{{Cita web |url=https://viajes.nationalgeographic.com.es/a/pura-naturaleza-los-paises-mas-biodiversos-del-mundo_15317|título=PURA NATURALEZA: ESTOS SON LOS PAÍSES CON MAYOR BIODIVERSIDAD DEL MUNDO|fechaacceso=14 de octubre de 2023 |autor=National Geographic}}</ref>
[[Amérika Latína]] retãnguéra apytépe, Méhiko niko ohovehápe tapichakuéra oikundahaséva ñembohory rekávo (''destino turístico'') ha 6ha yvy ape ári ary 2023 jave.<ref name="Sin_nombre_4-20231105104231">{{Cita web|url=https://www.milenio.com/negocios/omt-mexico-mantiene-posicion-6-en-ranking-mundial-2023-de-turismo|título=Los 5 países que están por delante de México en el ranking de turismo mundial de 2023|sitio web=Milenio|fecha=28 de febrero de 2024|fechaacceso=27 de abril de 2024}}</ref> Upéicha oiko ojejuhúgui 35 tenda [[Unesco]] ohechakuaa [[yvypóra reko rembiejakue]] ramo, tetã orekovéva Amérikape.<ref>{{Cita web|url=https://whc.unesco.org/es/list/?iso=mx&search=&|título=Lista del Patrimonio Mundial — México|fechaacceso=14 de octubre de 2023|sitioweb=UNESCO|idioma=es}}</ref>
== Táva guasuvéva ==
* [[Táva Méhiko]]
* [[Gudalajara (Jalisco)|Guadalajara]]
* [[Monterrey]]
* [[Puebla táva]]
* [[Toluca]]
* [[Tijuana]]
== Méhiko retãvorekuéra ==
<div align=center>
{| class="toc" cellpadding=0 cellspacing=2 width=500px style="float:center; margin: 0.5em 0.5em 0.5em 1em; padding: 0.5e text-align:left;clear:all; margin-left:3px; font-size:90%"
|colspan=4 style="background:#black; color:white;" align=center bgcolor="black"|'''Méhiko tetãvore'''
|-
|colspan=4 align=center|[[Ta'ãnga:Mexico with state borders (numbered).svg|center|500px]]
|-
| style="background:#e9e9e9;" align=center | '''Tetãvore'''
| style="background:#e9e9e9;" align=center | '''Ava (2005)'''
| style="background:#e9e9e9;" align=center | '''Ape (km²)'''
| style="background:#e9e9e9;" align=center | '''Tavusu'''
|- bgcolor="#f0f0f0"
|'''Tetã peteĩ reko Méhikogua'''
| align="right" |'''103 088 000'''
| align="right" |'''1 959 248'''
| '''[[Méhiko táva]]'''
|-
|1. [[Aguascalientes]]
| align="right"| 1 051 000
| align="right"| 5 625
| [[Aguascalientes (municipio)|Aguascalientes]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|2. [[Baja California]]
| align="right" | 2 842 000
| align="right" | 71 546
| [[Mexicali]]
|-
|3. [[Baja California Sur]]
| align="right" | 517 000
| align="right" | 73 943
| [[La Paz (Baja California Sur)|La Paz]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|4. [[Campeche]] <!---Xīcalanco--->
| align="right" | 751 000
| align="right" | 57 727
| [[San Francisco Campeche|Campeche]]
|-
|5. [[Chiapas]]
| align="right" | 4 256 000
| align="right" | 73 681
| [[Tōchtlān Gutiérrez]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|6. [[Chihuahua]]
| align="right" | 3 238 000
| align="right" | 247 487
| [[Chihuahua táva]]
|-
|7. [[Cōāhuillān Zaragoza]]
| align="right" | 2 475 000
| align="right" | 151 445
| [[Saltillo]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|8. [[Colima]]
| align="right" | 562 000
| align="right" | 5 627
| [[Cōlimān (municipio)|Cōlimān]]
|-
|9. [[Durango]]
| align="right" | 1 489 000
| align="right" | 123 367
| [[Victoria de Durango]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|10. [[Guanajuato]]
| align="right" | 4 893 000
| align="right" | 30 621
| [[Pachtitlan (āltepēcalpōlli)|Pachtitlan]]
|-
|11. [[Guerrero]]
| align="right" | 3 116 000
| align="right" | 63 618
| [[Chilpancingo]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|12. [[Hidalgo]]
| align="right" | 2 334 000
| align="right" | 20 856
| [[Pachuca de Soto]]
|-
|13. [[Jalisco]]
| align="right" | 6 652 000
| align="right" | 78 630
| [[Gudalajara (Jalisco)|Guadalajara]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|14. [[Estado de México]]
| align="right" | 14 161 000
| align="right" | 22 333
| [[Toluca]]
|-
|15. [[Michoacán de Ocampo]]
| align="right" | 3 988 000
| align="right" | 58 667
| [[Morelia]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|16. [[Morelos]]
| align="right" | 1 605 000
| align="right" | 4 892
| [[Cuernavaca]]
|-
|17. [[Nayarit]]
| align="right" | 943 000
| align="right" | 27 862
| [[Tepic]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|18. [[Nuevo León]]
| align="right" | 4 164 000
| align="right" | 64 203
| [[Tlahtoāntepēc]]
|-
|19. [[Oaxaca]]
| align="right" | 3 522 000
| align="right" | 93 343
| [[Oaxaca de Juárez]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|20. [[Puebla]]
| align="right" | 5 391 000
| align="right" | 34 251
| [[Puebla de Zaragoza]]
|-
|21. [[Querétaro]]
| align="right" | 1 593 000
| align="right" | 11 658
| [[Santiago de Querétaro]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|22. [[Quintana Roo]]
| align="right" | 1 134 000
| align="right" | 42 535
| [[Chetumal]]
|-
|23. [[San Luis Potosí]]
| align="right" | 2 412 000
| align="right" | 61 165
| [[San Luis Potosí (municipio)|San Luis Potosí]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|24. [[Sinaloa]]
| align="right" | 2 610 000
| align="right" | 57 331
| [[Culiacán Rosales]]
|-
|25. [[Sonora]]
| align="right" | 2 384 000
| align="right" | 179 516
| [[Hermosillo]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|26. [[Tabasco]]
| align="right" | 2 013 000
| align="right" | 24 747
| [[Villahermosa]]
|-
|27. [[Tamaulipas]]
| align="right" | 3 020 000
| align="right" | 80 148
| [[Ciudad Victoria]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|28. [[Tlaxcala]]
| align="right" | 1 061 000
| align="right" | 3 997
| [[Tlaxcala de Xicoténcatl]]
|-
|29. [[Veracruz]]
| align="right" | 7 081 000
| align="right" | 71 856
| [[Xalapa de Enríquez]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|30. [[Yucatán]]
| align="right" | 1 803 000
| align="right" | 39 671
| [[Mérida (Yucatán)|Mérida]]
|-
|31. [[Zacatecas]]
| align="right" | 1 357 000
| align="right" | 75 416
| [[Zacatēcapan (municipio)|Zacatēcapan]]
|-bgcolor="#f0f0f0"
|32. [[Méhiko táva|Distrito Federal]]
| align="right" | 8 670 000
| align="right" |1 484
| --- <!--El Distrito Federal no tiene capital, en sí es la capital de México-->
|}</div>
== Mandu'apykuéra ==
{{listaref}}
=== Arandukapurupyre ===
* Arriola, Mario (1986). [https://web.archive.org/web/20121114044218/http://revistas.um.es/areas/article/download/87161/83881 "El grupo Contadora y el problema de la distensión en Centroamérica"]. En ''Áreas'', (7): 109-115. Murcia: Universidad de Murcia.
* Aveleyra Arroyo de Anda, Luis; Maldonado-Koerdell, Manuel y Martínez del Río, Pablo (1956), ''Cueva de la Candelaria'', Instituto Nacional de Antropología e Historia, México.
* Bernabéu Albert, Salvador: "«La religión ofendida». Resistencia y rebeliones indígenas en la baja California colonial", en ''Revista Complutense de Historia'', 20: 169-180. [https://web.archive.org/web/20121014045918/http://revistas.ucm.es/ghi/11328312/articulos/RCHA9494110169A.PDF Versión electrónica] consultada el 3 de enero de 2010.
== Joaju ==
{{commonscat|Mexico}}
* [http://www.presidencia.gob.mx Presidencia de la República]
* [http://www.senado.gob.mx Senado de la República]
* [https://web.archive.org/web/20120524065850/http://www.congreso.gob.mx/ Cámara de Diputados]
* [https://web.archive.org/web/20170318215548/http://www.ife.org.mx/ Instituto Federal Electoral]
* [https://web.archive.org/web/20101019165533/http://www.inegi.gob.mx/ Instituto Nacional de Estadística y Geografía (INEGI)]
{{Yvateamérika}}
[[Ñemohenda:Méhiko| ]]
44xjb0qs92tcf0epjj7cjgt83wmel6l
Huã Gualberto González
0
4225
137445
125485
2026-04-12T13:50:01Z
Antimuonium
19154
Useless tag
137445
wikitext
text/x-wiki
{| {{prettyinfobox}}
|
|-
!align=left|Juan Gualberto González
|[[Imagen:Juan Gualberto González.jpg|200px]]
|-
!align=left| Período de gobierno - República del Paraguay:
|25 jasypateĩ [[1890]] guive <br> 9 jasypoteĩ [[1894]] peve
|-
!align=left|Predecesor:
|[[Patricio Escobar]]
|-
!align=left|Sucesor:
|[[Marcos Morínigo]]
|-
!align=left|Heñói:
|12 jasypokõi [[1851]]-pe
|-
!align=left|Tenda heñói hague:
|[[Paraguay]]
|-
!align=left|Omano:
|30 jasypokõi [[1912]]-me
|-
!align=left|Lugar de fallecimiento:
|[[Asunción]]
|-
!align=left|Profesión:
|[[ Político]]
|}
'''Juan Gualberto González''' ha’eva’ekue [[Paraguái]] Ruvicha oisãmbyhyva’ekue ko tetã 1890 guive 1894 peve.
== Hekove ==
Juan Gualberto González heñói Paraguaýpe 12 jasypokõi 1851-me. Omenda tekombo’ehára [[Rosa Peña Guanes]] ndive, ña Rosario Guanes ha karai Manuel Pedro de Peña ñemoñare, ojeherova’ekue chupe “Ciudadano Paraguayo”.
Oñepyrũramo guare ñorairõ Triple Alianza ndive, oho cuartel-pe ha oike Sanidad Militar-pe. Ñorairõhápe ho’a Triple de la Alianza-gua pópe Juan Bautista Gill ndive ha oike oñorairõ ejército aliado ndive. Ojevy Paraguaýpe 1869-pe, mokõi ary upe rire oike masonería-pe ha oñepyrũ Logia Unión Paraguaya Nº 30-pe. Aremi upe rire omoñepyrũ Consejo Supremo Grado 33, ko aty tuicha oipytyvõ chupe imotenondeháramo, 8 jasypokõi1895-pe, karai Eleuterio Correo, karai Antonio Taboada ha Dr. Cecilio Báez ndive. Omano Paraguaýpe 30 jasypokõi 1912-me.
== Tetã sãmbyhy ==
Ojupi Paraguái Retã Mburuvicháramo 25 jasypateĩ 1890-pe ha oisãmbyhy 9 jasypoteĩ 1894 peve. Ojupi hendive vicepresidente ramo Marcos Morínigo ha hembiapo irũramo katu oĩ hendive tetãyguakuéra: karai José Tomás Sosa, ministro del Interior ramo; Venancio V. López (Karai Carlos remiarirõ ha Mariscal sobrino) Relaciones Exteriores-pe; [[José Segundo Decoud]], Hacienda-pe; Benjamín Aceval, Justicia, Culto e Instrucción Pública-pe ha General Juan B. Egusquiza, Guerra y Marina-pe.
Omanda aja hovatavyve crisis bancaria oñepyrũma hague ojepy’apy mburuvicha ha’e mboyve guare. Oñemoñepyrũ oficina de Contribución Directa (Impuesto Inmobiliario), oñemoñepyrũ Intendencia municipal de Asunción ha omano avare guasu Pedro Juan Aponte. Oipe’a hokẽ Escuela Práctica de Agricultura, oipe’a’ypy hokẽ Palacio de Gobierno peteĩ jehechauka guasu ojegueromandu’ahávo irundysa ary Europa-guakuéra oike hague América-pe, oñemopu’ãmba Tetã Ka’irãi, oñemopu’ã óga Hospital de Caridad (Clínicas) ha ojeguerojera Banco Mercantil. 18 jasypa 1891-me ojejoko peteĩ golpe de estado ojejapóva hese, katu pe ojehúva ombokuchupaite tetã política-pe. 1891-me ojehejarei canciller-kue Coronel Juan Crisóstomo Centurión ministro plenipotenciario ramo, Inglaterra, Francia ha España renondépe; upe arýpe avei nosẽi misión diplomática del representante boliviano Mariano Baptista, amo gotyove ojupiva’ekue upe tetã mburuvicháramo.
1892-me oñenohẽñepyrũ becas militares ha ojeguerojera peteĩ Escuela Práctica de Agricultura ha jasypa upe arýpe oñepyrũ oguata Ley de Enseñanza Secundaria y Superior, mba’e tuichaitéva umíva umi árape g̃uarã. Jasypa 1893-pe oñefunda Facultad de Notariados y Escribanos Públicos. 16 jasypokõi ojejapo aty ndetuicháva oñeme’ẽ haguépe kuatia’atã doctor derecho ha ciencias sociales pyahukuérape, umíva va’ekue: Emeterio González, Cecilio Báez ha J. Gaspar Villamayor, oiko paínoramo motenondehára krausista español ha mitãrusu ha kuñataĩ mbo’ehára, karai Doctor Ramón Zubizarreta.
Oñefundaite táva Hiparía; 2 jasyrundy 1861-me, ojupi Ministro de Justicia ramo, karai pohãnohára Dr. Facundo Insfrán, Dr. Benjamín Aceval rendaguépe. Upe arýpe avei ojejapyhy tetãme g̃uarã Código de Comercio argentino, oñemyatyrõ Palacio de López, oñefunda colonia pyahu ha oñeme’ẽ juruvy oúvo 1723 tapicha pytagua Paraguáipe. Ferrocarril og̃uahẽ jasypoapy 1891-me Pirapo peve, ag̃uiete Jutýgui; tetã rekuái oiporu upe arýpe 314.615,23 peso; oĩ 292 mbo’ehao, 18.944 temimbo’e ha ojererovia oĩ hague 20000 tapicha ohai ha omeñe’ẽkuaa’ỹva kuatia; oñeme’ẽ 1.226.000 peso Presupuesto de Gastos de la Nación 1893-pe g̃uarã.
Oñenombra mburuvicha pyahu: [[José Segundo Decoud]] Uruguay ha Brasil Rekuái renondépe g̃uarã ha Doctor César Gondra Santa Sede renondépe. Jasypokõi 1892-me oñemoneĩ ministro plenipotenciario de España karai Juan Durán y Cuervo, omoñepyrũva heta téra upe rire.
Periodismo rehe oñeñe’ẽramo, oje’eva’erã osẽ’ypy hague “La Democracia” ha “El Independiente” ha 1891 ha 1894 mbytépe, “La República”, “El Tiempo”, “La Libertad”, “El Progreso”, “El Pueblo”, “El Centinela”, ha “La Patria”.
== Ijekúi ==
Upéramo ojeguerovia González ohejataha tetã rekuái hovaja karai José Segundo Decoud pópe. Katu amo gotyove ojekuaáta mba’etérepa okúira’e.
Karai mburuvicha ndohechakuaaite okuipotaitemahahína. 9 jasypoteĩ 1894-pe, apañuãi oĩ rupi, oñemboja hembiapohápe peteĩ komisiõ oĩva pype karai Rufino Mazó, Eusebio Mongelós ha Rufino Careaga, General Juan Bautista Egusquiza rérape ojeruréva chupe oheja hag̃ua tetã pokatu. González nomoneĩri rupi, ojegueraha chupe Cuartel de Escolta-pe, oha’arõmahápe chupe Egusquiza ha General Caballero. González ombotovejey ojejeruréva ha mbarete kangýpe Congreso omoĩ pokatu vicepresidente, karai Marcos Morínigo pópe ha oipe’a chupe.
== Hapykuere político háicha ==
Omba’apo pytyvõháraramo sanidad-pe Guerra de la Triple Alianza aja. Oiko magistrado ha Cámara de Diputados motenondeháramo. 26 jasypoteĩ 1869-pe omoĩ héra kuatiáre “Club del Pueblo” ofundavakuéra apytépe; miembro ramo oĩva’ekue upépe karai Ignacio Sosa, motenondehára, José María Mazó, vicepresidente, ha José Segundo Decoud, secretario. 1872-me oikova’ekue juez de primera instancia de comercio ramo. 1873-pe oiko Defensor de pobres y ausentes ramo. 1877-me oĩ aty omoheñoiva’ekue Asociación Nacional Republicana-pe; 15 jasypoapy upe arýpe omba’apo comisión provisoria omoñepyrũva’ekue ANR-pe; ha’eva’ekue Consejo de Crédito Público motenondehára ha omoĩ héra manifiesto ojekuaaukava’ekue 11 jasyporundy ha 5 jasyapy 1888-pe oiko upe comisión vocal ramo. 1881 ojupi Ministerio de Justicia, Culto e Instrucción Pública ramo; avei omyakã bancos Hipotecario, Comercial y Territorial.
{{sucesión| título=[[Presidente de Paraguay]]<br> Juan Gualberto González| período=[[1890]]-[[1894]] | predecesor=[[Patricio Escobar]]| sucesor=[[Marcos Morínigo]]}}
[[Ñemohenda:Mburuvicha Paraguaigua|Gonzalez, Juan Gualberto]]
ktvj3fks29un7s3qnp2ig461jlzncr5
Ñemby Koréa
0
4975
137443
121220
2026-04-12T13:49:40Z
Antimuonium
19154
Tag correction
137443
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
| nombre_oficial = 대한민국<br />大韓民國<br />''Daehan Minguk''<br />Tetã Yvykorea
| nombre_común = Yvykorea
| de = de
| imagen_bandera = Flag of South Korea.svg
| imagen_escudo =Coat_of_arms_of_South_Korea.svg
| imagen_escudo_tamaño = 100px
| símbolos =
| imagen_mapa = Locator map of South Korea.svg
| lema_nacional = 널리 인간세상을 이롭게 하라 (홍익인간)<br />(''Japo porã opa tekovére'')
| himno_nacional = ''[[Aegukka|Aegukga]]''<br />''Tetã jehayhu purahéi''
| capital = [[Seúl]]
| capital_población =
| capital_coor_fmt =
| capital_coor =
| ciudad_más_poblada = [[Seúl]] (서울)
| idiomas_oficiales = [[Koreañe'ẽ]]
| gobierno = [[Tavakuairetã]]
| dirigentes_títulos = Tendota<br />Primer Ministro
| dirigentes_nombres =[[Moon Jae-in]]<br />[[Hwang Kyo-ahn]]
| fundación = Sãso
| fundación_hitos = • República<br /> • Rendición del Imperio del Japón<br /> • Léi guasu
| fundación_fechas = [[Mburuvi Hapõ]] pegua<br />[[1 jasyapy]] ary [[1919]]<br />[[15 jasypoapy]] ary [[1945]]<br /><br />[[17 jasypokõi]] ary [[1948]]
| superficie = 99.538,7
| superficie_puesto = 107
| superficie_agua = 0,3%
| fronteras = n/d
| costas = n/d
| población = 49.540.000 ([[2007]]
| población_puesto = 25
| población_densidad = 498
| PIB_nominal = US$ 957.053 millones
| PIB_nominal_año = 2007
| PIB_nominal_puesto = 13
| PIB_nominal_per_cápita = US$ 19.750 (2007)
| PIB = US$ 1.342 trillion
| PIB_año = 2008
| PIB_puesto = 13
| PIB_per_cápita = US$ 27,646 (2008)
| IDH = 0.937
| IDH_año = 2008
| IDH_puesto = 25
| IDH_categoría = <font color="#009900">'''Guasu'''</font>
| moneda = Wŏn surcoreano (원)
| gentilicio = Koréko, Yvykoréagua
| horario = [[UTC]]+9
| horario_verano =
| cctld =.kr
| código_telefónico =82
| prefijo_radiofónico = D7A-D9Z, HLA-HLZ, DSA-DTZ, 6KA-6NZ
| código_ISO = 410 KOR KR
| miembro_de = [[ONU]], [[APEC]], [[OCDE]]
}}
'''Tetã Yvykorea''' ([[koreañe'ẽ]]: ''대한민국'') ha'e peteĩ tetã kuarahysẽ [[Asia]] pegua, oĩ ñemby gotyo [[Korea yvyapy|Korea yvyapý]]pe. Ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Yvatekorea]], ymaguare ha'eva peteĩ tetã ñóntema, [[Korea]], ary [[1945]] peve. Kuarahysẽ gotyo Korea para, hérava avei [[para Hapõ]], ñemby gotyo oĩ [[Korea ypo'i]], yguasu ombojeiva [[Hapõ]] ha Yvykorea, ha kuarahyreike gotyo oĩ [[para Sa'yju]].
Yvykorea renda ha'e [[Korea yvyapy]] ñemby pehẽngue ha ambue 3.000 ypa'ũnguéra ijerére, tuichaveva he'eva Jeju, Ulleungdo ha Dokdo. Yvykorea tetãygua háimete oiko itavusu hérava [[Seúl]], térã Seul ijerére, ko'ãga oiko 49.540.000 tekove Yvykoreape.
{{Asia}}
[[Ñemohenda:Yvykorea| ]]
3thhwdgzpuqmv0hu3jlbtfp999tld8c
Tunísia
0
12991
137444
128361
2026-04-12T13:49:49Z
Antimuonium
19154
Tag correction
137444
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
| nombre_oficial = República Tunecina<br />الجمهورية التونسية <small>(en árabe)</small><br />Tagduda en Tunest <small>(en bereber)</small>
| nombre_común = Tunísia
| imagen_bandera = Flag of Tunisia.svg
| unidad = [[Unión Africana#Estados miembros|Estado miembro]]
| supraunidad = la [[Unión Africana]]
| imagen_escudo = Coat of arms of Tunisia.svg
| imagen_escudo_tamaño = 80px
| símbolos =
| imagen_mapa = Tunisia (orthographic projection).svg
| lema_nacional =حرية، نظام، عدالة (árabe)<br />Tilelli, Udus, Taɣdemt (bereber)<br />«Orden, Libertad, Justicia»
| himno_nacional = {{lang|ar|حماة الحمى}}<br />''Humat el Hima''<br />([[Áraveñe'ẽ]]me: «Umi oñangarekóva Sy Retãre»)
| capital = [[Túne]]
| capital_población = 29.92 ([[2003]])
| capital_coor_fmt =
| capital_coor = 36_50_N_10_9_E_ 36°50' N 10°9' E
| ciudad_más_poblada = [[Túne]]
| idioma_oficial = [[Áraveñe'ẽ]]
| gobierno = [[Tavakuairetã]] [[mburuvichavy rape|mburuvichavy rapépe]]
| título_líder1 = Tendota
| nombre_líder1 = [[Kaïs Saied]]
| título_líder2 = Tetã rekuái ruvicha
| nombre_líder2 =
| fundación = [[Historia de Túnez|Formación]]
| fundación_hitos = • [[Estado púnico]]<br /> • [[Aglabí|Dinastía Aglabí]]<br /> • [[Califato fatimí|Dinastía Fatimí]]<br /> • [[Imperio almohade|Dinastía Almohade]]<br /> • [[Hafsíes|Dinastía Hafsí]]<br /> • [[Túnez otomano|Eyalato]]<br /> • [[Beylicato de Túnez|Beylicato]]<br /> • [[Protectorado francés de Túnez|Protectorado]] <br />[[Independencia]]<br /> • [[Reino de Túnez|Reino]]<br /> • [[Primera República Tunecina|República]]<br /> • [[Revolución tunecina]]
| fundación_fechas = <br />[[Siglo VIII a. C.|s. VIII a. C.]]-[[146 a. C.]]<br />[[800]]-[[909]]<br />[[909]]-[[1171]]<br />[[1171]]-[[1229]]<br />[[1229]]-[[1574]]<br />[[1574]]-[[1705]]<br />[[1705]]-[[1881]]<br />[[1881]]-[[1956]]<br />de [[Francia]]<br />[[20 de marzo]] de [[1956]]<br />[[25 de julio]] de [[1957]]<br />[[14 de enero]] de [[2011]]
| superficie = 163 610 <ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/tunez/geografia |título=Túnez - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=1 de febrero de 2017}}</ref>
| superficie_puesto = 93
| superficie_agua = 5
| fronteras = 1495 [[kilómetro|km]] <ref name=superficie />
| costas = 1148 km <ref name=superficie />
| población = 11725253
| población_año = [[2019]]
| población_puesto = 79
| población_densidad = 71,6
| PIB_nominal = [[dólar|US$]] 42 272 sua
| PIB_nominal_año = [[2019]]
| PIB_nominal_puesto = 93
| PIB_nominal_per_cápita= [[dólar|US$]] 3 587 dólar
| PIB = [[dólar|US$]] 151 566 sua
| PIB_año = [[2019]]
| PIB_puesto = 78
| PIB_per_cápita = [[dólar|US$]] 12 862 dólar
| IDH = {{creciente}} 0,739<ref name="IDH">{{Cita web |autor=PNUD |url= http://hdr.undp.org/sites/default/files/2018_human_development_statistical_update.pdf |título=Informe sobre Desarrollo Humano 2018 |editor= hdr.undp.org |ubicación= [[Nueva York]], [[Estados Unidos]] |año= 14 de septiembre de 2018 |idioma=inglés |fechaacceso=4 de diciembre de 2018 |formato= pdf}}</ref>
| IDH_año = [[2017]]
| IDH_puesto = 91
| IDH_categoría = <span style="color:#00CC00">'''Iporã'''</span>
| moneda = [[Dinar tunecino]] (DT, د.ت, <code>[[ISO 4217|TND]]</code>)
| gentilicio = tunecino, -na
| horario = [[CET]] ([[UTC]] + 1)
| horario_verano = Ndorekói
| cctld = .tn
| código_telefónico = 216
| prefijo_radiofónico = 3VA-3VZ, TSA-TSZ
| código_ISO = 788 / TUN / TN
| matrícula_coche = TN
| matrícula_avión = TS
| miembro_de = [[ONU]], [[Unión Africana|UA]], [[Liga Árabe|LA]], [[ASA]], [[Cumbre América del Sur-Países Árabes|ASPA]], [[Unión para el Mediterráneo|UPM]],
| nota1 = [[De jure]]
| nota2 = [[De facto]]
}}
'''Tunísia''' ([[Vereve ñe'ẽnguéra|Vereve ñe'ẽme]]: '''Tunest''', [[Áraveñe'ẽ|araveñe'ẽ]]me: تونس) héra tee niko '''Tavakuairetã Tunísia''' ha'e hína peteĩ [[Tetã|tetã hekosãsóva]] ojejuhúva [[Áfrika]] ipehẽngue yvateguápe, upe [[para Yvy mbytépe]] rembe'ýre. Ko tetã rekuái heko [[tavakuairetã]] hína, oñesãmbyhýva [[mburuvichavy rape|mburuvichavy rapépe]]. Ijyvy apekue oñemohenda 24 tetãvore térã ''wilayat''. Itavusu ha'e niko [[Túne]], ko tetã táva orekovéva tapichakuéra ipype, ko táva ombohéra ko tetã.
Kóva niko [[Mageréve]] retã michĩvéva, ojejuhu [[para Yvy mbytépe]] ha [[yvytyrysýi Atlas]] ijapykuéra yvatéva kuarahyresẽygua mbytépe. Tunísia yvy apekue ha'e 163 610 [[km²]],<ref name=superficie /> hetãygua retakue ha'e amo 11,8 sua tetãygua. Haimete amo 40 % ko tetã yvýgui oñemo'ã [[Saára]] tave'ỹme, hembýva katu yvy porã hína, ikatúva [[Ñemitỹ|oñemitỹhápe]]; hi'ariete, ijerére y rembe'y pukukue niko 1148 km.<ref name=superficie /> Kuarahyreike gotyo ijerére ojejuhu [[Ahélia]] retã ha ñemby kuarahyresẽ ngotyo [[Lívia]] ojejuhu.
Ymaitépe, Tunísiape oiko [[verevekuéra]] añónte. Umi [[Fenísia]] retãygua oñepyrũ oguahẽ Tunísiape amo saro'y XII Kirito mboyve aja. Umi oguahẽva omoheñói [[Kártago]], táva guasu oñeñemuitehápe ha ombohováiva ñorairõhápe [[Rróma]] tavakuairetãre. Umi Rróma retãygua ipu'aka Kártago rehe, ary 146 Kirito mboyve. Umíva opyta Tunísia apekuépe 800 ary aja ha omoguahẽ upépe [[Hesu rape]], upéicha avei oheja hikuái óga guasu opaichagua, techapyrãme upe óga ñoha'ãngarã El Djem pegua. [[Musulmã|Musulmãnguéra]] oñembojára Tunísiare amo ary 697-pe, oñepyrũ rire oñeha'ã omoĩ hag̃ua ipoguýpe ko tetã ary 647 guive, ha upéi [[Mburuvi otománo]] oñeha'ã oñembojára hese 1534 guive 1574 peve. Otomanokuéra ipoguýpe oĩ akue ko yvy pehẽngue amove 300 ary aja, oiko peve imburuvi oñemokangy ha ko yvýgui oiko [[Hyãsia]] retãvore [[1881]]-me. Ary [[1956]]-me, ko tetã oñemosãso Hyãsiagui ha oiko chugui peteĩ tetã [[porokuái peteĩme|oporokuái peteĩme]] léi guasu rupive, hákatu peteĩ ary rire oñemosẽ porokuái peteĩme. [[Aty ojokuaikuaáva]] héra [[Neo-Destour]] ruvicha, [[Habib Bourguiba]], ojapo ko tetãgui peteĩ [[tavakuairetã]] ha opyta imburuvicháicha oñemosẽ meve chupe [[1987]]-me, oñemoĩ hendáre ombuekovia hag̃ua chupe karai [[Zine El Abidine Ben Ali]], oúva ambue aty ojokuaikuaávagui. Ben Ali oisãmbyhy ha'eño ha hatã hetãre osẽse peve tetã rekuáigui ára [[14 jasyteĩ]]me ary [[2011]]-me, oiko aja upe [[Tunísia ñepu'ã]], avano'õ revolusiõ guasu opáva oiko peve jeporavo guasu opavavépe ha ojejapo peve léi guasu ipyahúva, tekorãnguéra oheko me'ẽ ko tetã [[2014]] guive. Upe aryitépe, tetãyguakuéra ikatu oiporavo peteĩháme hetã mburuvicharã ha umi hetã rekuái ruvichakuéra ambuéva.<ref>{{Cita noticia|fecha=Miércoles, 25 de junio de 2014|título=Tunisie : les législatives fixées au 26 octobre et la présidentielle au 23 novembre|url=http://www.jeuneafrique.com/Article/ARTJAWEB20140625141745/|periódico=Jeune Afrique}}</ref><ref>{{Cita web|fecha=Domingo, 23 de noviembre de 2014|título=Tunisia holds first post-revolution presidential poll|url=http://www.bbc.co.uk/news/world-africa-30165471|editorial=BBC News}}</ref>
Upe léi guasu pyahu rupive, oiko Tunísiagui peteĩ tavakuairetã oñesãmbyhýva [[mburuvichavy rape|mburuvichavy rapépe]] ha heko peteĩva, tetã rekuái oguata [[jekopytyjoja oporombuekoviáva]] rupive. Hetaite atyvete ohechakuaáva mba'éichapa oĩ [[tekoiterape]] opa tetãme he'i Tunísia añónte upe tetã jekopytyjojáre oikóva añetehápe tetãnguéra Árave apytépe.<ref>{{Cita web|título=Tunisia {{!}} Country report {{!}} Freedom in the World {{!}} 2015|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2015/tunisia|fechaacceso=Lunes, 12 de septiembre de 2016|publicación=freedomhouse.org|sitioweb=freedomhouse.org|title=Archive copy|accessdate=2020-12-08|archivedate=2017-10-10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171010135010/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2015/tunisia|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20171010135010/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2015/tunisia|fechaarchivo=2017-10-10}}</ref><ref>{{Cita noticia|título=Tethered by history|url=https://www.economist.com/news/briefing/21606286-failures-arab-spring-were-long-time-making-tethered-history|fechaacceso=Lunes, 12 de septiembre de 2016|issn=0013-0613|periódico=The Economist}}</ref> Ojehechakuaa avei ko tetã oĩha umi iporãvéva yvypóra oikove hag̃ua [[Áfrika]]-pe, [[yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaha]] rupive.<ref name="HDI">{{Cita web|fecha=2016|título=2016 Human Development Report|url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr_2016_statistical_annex.pdf|fechaacceso=Lunes, 4 de abril de 2016|editorial=United Nations Development Programme}}</ref>
== Héra ==
Tunísia ou ñe'ẽnguegui '''Tunis''', umíva Gyrésia retãygua ymaguare ombohérava ''Tynes'', Tunísia retã itavusu ko'ãgagua. Karaikuéra Hyãsia pegua ombohéra ko tetã ''Tunisie'' saro'y XIX guive, haimete opa ñe'ẽme oiko upéicha, [[karaiñe'ẽ]]me katu oipuru gueteri ''Túnez'' ombohéra ko tetã ha itavusu, upéicha avei ojejapo [[Áraveñe'ẽ|araveñe'ẽme]], upe ñe'ẽ ymaguare ''Tunicia'' ndojeipuruvéiva karaiñe'ẽme.
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joajuha ==
{{commonscat|Tunisia}}
{{Afrika}}
[[Ñemohenda:Tunísia| ]]
7p29d1ex1davflq82csc70en4yguh65