Vikipetã gnwiki https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha MediaWiki 1.46.0-wmf.24 first-letter Medio Mba'echĩchĩ Myangekõi Puruhára Puruhára myangekõi Vikipetã Vikipetã myangekõi Ta'ãnga Ta'ãnga myangekõi MediaWiki MediaWiki myangekõi Tembiecharã Tembiecharã myangekõi Pytyvõ Pytyvõ myangekõi Ñemohenda Ñemohenda myangekõi TimedText TimedText talk Módulo Módulo discusión Evento Evento discusión Iran 0 5260 137608 137265 2026-04-24T11:21:22Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137608 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país | nombre_oficial = جمهوری&nbsp;اسلامی&nbsp;ایران<br />''Yomhūrī-e Eslāmī-e Īrān''<br />República Islámica de Irán | nombre_común = Irã | de = de | imagen_bandera = State flag of Iran (1964–1980).svg | imagen_escudo = Coat of arms of Iran.svg | imagen_escudo_tamaño = 65px | símbolos = | imagen_mapa = Iran in its region.svg | lema_nacional = استقلال آزادی جمهوری اسلامی<br />''Esteqlāl, āzādī, jomhūrī-e eslāmī''<br />([[Peysiañe'ẽ]]: ''«Sãso, Tekosã'ỹ, Tavakuairetã Islã jeroviápe»'') | himno_nacional = ''Sorood-e Melli-e Jomhoori-e Eslami'' | capital = [[Teerã]] | capital_población = 7.797.520 (est. [[2007]]) | capital_coor_fmt = | capital_coor = 35_40_N_51_25_E 35°40′ N 51°25′ E | ciudad_más_poblada = [[Teerã]] | idioma_oficial = [[Peysiañe'ẽ]] | gobierno = [[Tavakuairetã]] [[Islã|Islã jeroviáre]] [[Tupãrekuái]]pe | dirigentes_títulos = Mburuvicha guasu<br />Tendota | dirigentes_nombres = vacant<br />[[Masoud Pezeshkian]] | fundación = Oñemoheñóvo<br />[[Irã ñemopu'ã|Islã Tavakuairetã]] | fundación_hitos = &nbsp;• Fecha | fundación_fechas = Oñemopu'ãvo<br />[[Mohammad Reza Pahlevi|Mohammad Reza Pahlaví]] rehe<br />[[1 jasyrundy]] ary [[1979]] | superficie = 1.648.195 | superficie_puesto = 17 | superficie_agua = 1,63 | fronteras = 5.440 [[km]] | costas = 2.440 km | población = 92.617.681 <small>(2025)</small> | población_puesto = 17 | población_densidad = 56 | PIB_nominal = US$ 356.513 sua | PIB_nominal_año = 2025 | PIB_nominal_puesto = 42 | PIB_nominal_per_cápita = US$ 4.074 (2025) | PIB = [[Dólar|USD]] 1.879.000 sua | PIB_año = 2025 | PIB_puesto = 22 | PIB_per_cápita = USD 21.473 (2025) | IDH = 0,799 | IDH_año = 2023 | IDH_puesto = 75 | IDH_categoría = <font color="#ffcc00">mbytegua</font> | moneda = [[Rial iraní]] (ریال ایران) (<code>IRR</code>) | gentilicio = Iraní | horario = ([[Tiempo Coordinado Universal|UTC]]+3.30) | cctld = .ir | código_telefónico = 98 | prefijo_radiofónico = 9BA-9DZ, EPA-EQZ | código_ISO = 364 / IRN / IR | miembro_de = [[w:es:Organización de Países Exportadores de Petróleo|OPEP]], [[ONU]], [[OCE]] | notas = }} '''Irã''', héra tee hína '''Tavakuairetã Islã jeroviápe Irã''' ([[Peysiañe'ẽ]]me, '''جمهوری اسلامی ایران''', oje'éva ‘Yomhurí-ye Eslamí-ye Irán’), ha'e peteĩ [[tetã|tetã hekosãsóva]] ijyvy [[Kuarahyresẽ Aguĩgua|Kuarahyresẽ Aguĩguame]] oĩva, [[Kuarahyreike Asia|Kuarahyreike Ásiape]]. Ko tetã héra niko '''Péysia''' amo 1000 ary Kirito mboyve ary 1935 peve yvy pehẽngue kuarahyreikeguápe, ko'ãga oñembohéraramo jepe ko tetã rera mokõi, ojeiporu gueteri Péysia ha Irã. Ijerére ojejuhu [[Pakistán]] ha [[Ahyganitã]] kuarahyresẽ ngotyo; [[Tuykomenitã]] ojejuhu yvate kuarahyresẽ ngotyo; upw [[para Káspio]] ojejuhu yvate gotyo; [[Aservaijã]] ha [[Armenia]] yvate kuarahyreike gotyo; [[Tuykia|Tuykía]] ha [[Irake|Iráke]] kuarahyreike gotyo ha, ipahápe, y rembe'ýre ojejuhu [[parapyte Péysia pegua]] ñemby ngotyo. Ko tetã niko tetã [[Tetãnguéra rysýi tuichakuére|ijyvy tuichavéva]] 18ha, ijapekue hína amo 1&nbsp;648&nbsp;195&nbsp;km², Irãme oiko amo 80 sua tapichakuéra ijypykue opaichagua.<ref name="CIA Factbook - 2010">{{Cita web |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ir.html |título=CIA Factbook – 2010 |editorial=Cia.gov |fechaacceso=21 de febrero de 2012 |title=Archive copy |accessdate=2019-01-22 |archivedate=2012-02-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120203093100/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ir.html |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20120203093100/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ir.html |fechaarchivo=2012-02-03 }}</ref> Ko tetã niko mba'eguasuite yvy ñesãmbyhýme ojejuhúgui [[Kuarahyresẽ Aguĩgua]], [[Mbyte Asia|Mbyte Ásia]] ha [[Ñemby Asia|Ñemby Ásia]] apytépe. [[Teerã]] niko ko tetã itavusu, táva guasuite ojejuhuhápe tetã porokuái pyenda, umi mba'apoha ha ñoñemuha tuichavéva ha Irã arandupy pyenda ave. Irã niko tetã mbarete osẽ tenondeve umi tetã ambuévagui ijerére oĩva<ref name="parliament">{{Cita web |autor=The Committee Office, House of Commons |url=http://www.publications.parliament.uk/pa/cm200607/cmselect/cmfaff/363/36310.htm |título=Select Committee on Foreign Affairs, Eighth Report, Iran |editorial=Publications.parliament.uk |fechaacceso=18 de junio de 2011}}</ref><ref name="petro-hunt">[https://web.archive.org/web/20100103021931/http://www.petro-hunt.com/lectures/LectureOpen.htm Iran @ 2000 and Beyond lecture series, opening address, W. Herbert Hunt, 18 May 2000]. Retrieved 1 October 2007.</ref> ojekuaa hetaite [[itakyra]] rupa ha [[gas]] ijyvy apekue guýpe ha y rembe'ýpe,<ref>{{Cita web |autor=David Page |título=El nuevo mapa de los gigantes globales del petróleo y el gas |url=http://www.expansion.com/2013/06/25/empresas/energia/1372172739.html |fechaacceso=1 de agosto de 2013 |obra=Expansión |fecha=26 de junio de 2013}}</ref> upéicha heta ára guive ko tetã omono'õ viru umi mba'ére. Irã ijypykue opaichagua, ojeikuaa oĩ tapichakuéra ijypykue Peysiagua (hetavéva), umi ijypykue [[Aservaijã]] pegua, kurdokuéra, lor kuéra, tuykománo kuéra ha balochi kuéra avei, heta ambuéva mbytépe, oĩ Irã arandupy teépe ha omomba'eguasu ko tetã. Umi ijypykue aravekuéra hetakue michĩmi Irãme (amo 1%). Irã ha ku tetã ijyképe, [[Irake|Iráke]], niko oñepyrũhápe umi avano'õ tujavéva Yvýgui.<ref>Lowell Barrington, Michael J. Bosia, Kathleen Bruhn, "Comparative Politics: Structures and Choices", Cengage Learning, 2009. Excerpt from page 34: "Like China, Iran is home to one of the world's oldest civilizations"</ref> Las primeras dinastías conocidas en el oeste de Irán son las de [[Elam]], amo ary 2800 Kirito mboyve guive. Umi [[Média (Kuarahyresẽ Aguĩgua)|medokuéra]] ojapo akue [[mburuvi]] guasu peteĩha oñemyasãi va'ekue [[Kuarahyresẽ Aguĩgua]] mbytére amo ary 625 Kirito mboyve.<ref name="Encyclopædia Britannica Encyclopedia Article: Media ancient region, Iran">{{Cita web |autor=Encyclopædia Britannica |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/372125/Media |título=Encyclopædia Britannica Encyclopedia Article: Media ancient region, Iran |editorial=Britannica.com |fechaacceso=25 de agosto de 2010}}</ref> Umíva rire ou upe [[Mburuvi akeménida]], ho'áva'ekue Gyrésia poguýpe upe Mburuvi seleúsida rehe, karai [[Alehándoro pe Tuicháva|Alehándoro Mágno]] porokuáire, ha upéi ou umi tetã hekosãsóva ambuéva, upe Mburuvi Párto ha Mburuvi Sasánida. [[musulmã|Musulmãnguéra]] oipyhy ha oñemyasã ku yvýre la ary 651 Kirito rire, upéicha [[Peysiañe'ẽ]] oñemyasã avei opa ku tetã ijapekue tuichakue ha heta mba'e Irã arandupýgui oike Islãme. [[Porokuái peteĩme]] opa 1979-pe, tetãyguanguéra oñemopu'ãvo oity hag̃ua pe porokuái peteĩme Islã jerovia ñemopu'ã rupive, umi ojeroviáva chíi rapére, upéicha oñemoheñói ko [[tavakuairetã]] [[Islã|Islã jeroviáre]] ára [[1 jasyrundy]] ary [[1979]]-pe.<ref name="britannica1">[https://web.archive.org/web/20060316040030/http://www.britannica.com/ebi/article-202892 Iran Islamic Republic], Encyclopaedia Britannica retrieved 23 January 2008</ref><ref name="Encyclopædia Britannica Encyclopedia Article: Media ancient region, Iran"/> Irã niko peteĩ umi tetã omoheñóigui [[Tetãnguéra Joaju]] aty. Irã rekuái oñemboguata ha oñemopyenda Islã Tavakuairetã Léi guasu 1979 rupive, hekome'ẽva opa umi tetã rekuái pehẽngue. Tetã sãmbyhyhára tuichavéva niko upe Irã Mburuvicha guasu, ára ha ára tendota oiporokuáiramo jepe. Tetã jerovia tee niko [[Islã]] chíi ha iñe'ẽ [[Peysiañe'ẽ]].<ref>{{Cita web |título=قانون اساسی جمهوری اسلامی ایران |url=http://fa.wikisource.org/wiki/قانون_اساسی_جمهوری_اسلامی_ایران |idioma=Persian |fechaacceso=23 de enero de 2008 }}</ref> == Mandu'apy == {{listaref|2}} == Joaju == {{Commonscat|Iran}} * [http://www.leader.ir/ Mburuvicha guasu renda tee Internet-pe]. * [http://www.president.ir/ Tavakuairetã rendota renda tee Internet-pe]. {{Asia}} [[Ñemohenda:Irã]] 7ukuas504w9sxb4dc0tk6bwxfbh6j27 Plasma 0 6233 137607 115896 2026-04-24T11:20:37Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137607 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Plasma-lamp 2.jpg|thumb|Plasma mba'erendy.]] '''Plasma''' ha'e peteĩ umi [[mba'e rekoteekuéra]], [[gas]] ojoguáva. Ojehecha ''plasma'' oñembojo'ávo [[mbaretekue]] mba'etĩre ha umi tovendy (''electrones'') ojei [[tumingue'a|tumingue'águi]]. == Joajuha == {{commonscat|Plasma physics}} <center>{{ navbox | style = width: 400px; | name = Mba'e rekoteekuéra | title = [[Mba'e rekoteekuéra]] | image = [[File:Nuvola apps katomic.svg|50px]] | list1 = [[Mba'etĩ]] {{·}} [[Mba'e rykue]] {{·}} [[Plasma]] {{·}} [[Mba'e hatã]] }}</center> [[Ñemohenda:Mbyjakuaa]] dzpg4371qv1zyqrbk9wqrb5fz6akhne Kímika 0 6302 137606 132408 2026-04-24T11:19:36Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137606 wikitext text/x-wiki [[File:Periodic table large-es-updated-2018.svg|miniatura|[[Apỹi kímiko rechaukaha]], ojehechahápe opa umi [[Apỹi Kimi rehegua|eleménto]] jaipurúva kímikape.|398x398px]] '''Kímika''' ([[Áraveñe'ẽ|araveñe'ẽgui]]: ''Quimia''), ojeheróva avei '''kimi''' térã '''kimi kuaa''', ha'e pe [[tembikuaaty tekohaguigua]] ohekáva ha ohesa'ỹijóva umi [[Apỹi Kimi rehegua|eleménto kímiko]] rehegua, mba'éichapa [[Jehe'a|ojoaju hikuái]] ha mba'épa oiko chugui ojoaju rire. Upéva he'ise, kímika niko pe [[tembikuaaty]] ohechaukáva ñandéve mba'épa oiko [[Mba'e|mba'ekuéragui]], mba'éichapa ojehe'a ha mba'éichapa heko iñambue.<ref>[http://www.educa.madrid.org/web/ies.mateoaleman.alcala/TEORIA_AQ_alumnos.pdf]</ref> [[Linus Pauling]] omyesakã kímika he'iseha pe tembikuaaty ohesa'ỹijóva umi [[mba'ereko kímiko|mba'ereko]] (''sustancia''), hekopy (mba'éichapa [[tumingue'a|tumingue'akuéra]] oñemohenda ha ojoaju), imba'eteéva ha mba'éichapa oiko umi mba'erekógui mba'erekokuéra ipyahúva ára pukukuévo.<ref>{{Cita web |title=Archive copy |url=http://www.cientec.or.cr/mhonarc/boletincientec/doc/msg00185.shtml |accessdate=2022-08-08 |archivedate=2017-11-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20171109153119/http://www.cientec.or.cr/mhonarc/boletincientec/doc/msg00185.shtml |título=Archive copy |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20171109153119/http://www.cientec.or.cr/mhonarc/boletincientec/doc/msg00185.shtml |fechaarchivo=2017-11-09 |fechaacceso=2022-08-08 }}</ref> Kímika rupive, tuichaitépe pe ojeheróva kímika ''supramolecular'' rupive, ikatu jaikuaa mba'éichapa tumingue'akuéra ono'õ, upéicha hesakã ñandéve [[gas]] hekopy, [[Molécula|''molécula'']] mba'ekuéra, [[itavera]] ha [[kuarepoti]] hekopy, ikatu hag̃uáicha jahecha mba'éichapa ojejapo hikuái ha mba'éichapa iñambue. Kímika py'ỹinte ojehero pe «tembikuaaty ombojoajúva» ikatúgui ñambojoapy hese umi [[tembikuaaty tekohaguigua]] ambuéva, ojoajúvo [[mba'erekokuaa]] rehe jareko pe [[mba'erekokuaa kímiko]], pe [[tekovekuaaty]] rehe jareko [[tekovekuaaty kímiko]], [[mbyjakuaa]] rehe jaipuru pe [[mbyjakuaa kímiko]], pe [[yvyrekokuaa]] rehe ojoajúvo jareko [[yvyrekokuaa kímiko]], ha upéicha heta ambuéva. Hetave umi mba'e kímiko rehegua ikatu ñahesa'ỹijo pe [[lavoratório]] añónte, jaipurúvo aporeko oñemopyenda porãmava, taha'e ha'éva japokóvo tembiporu ha mba'e kímiko térã ñaha'ãmbávo jaikuaa hag̃ua pe osẽva ñane rembiapógui. Ko tembikuaaty jaipurúva ko'ágã, pe kímika javegua, ou pe [[alkimía]] rembiapógui, peteĩ tembiapo ojoguáva tembikuaaty hákatu naiñañetéi, pe tembiapo rupive heta [[ñeha'ãreko]] ojejapo va'ekue ojeipurúvo kímika mba'e, mba'erekokuaa, tekovekuaaty, kuarepoti ha pohã rembikuaa mba'e, ha heta ñemoarandu ambuéva. Tapichakuéra ndoipuruvéima ko alkimía oiko rire mbohapy mba'e: karai [[Robert Boyle]] omyesakã mba'éichapa oiko [[gas]], ojeikuaaramo pe [[mba'e retakue ñeñongatu]] rehegua ha karai [[Antoine Lavoisier]] omyesakã mba'éichapa mba'ekuéra okái [[tatarapo]] rupive.<ref>[http://www.jstor.org/discover/10.2307/301742?uid=3737784&uid=2&uid=4&sid=21103145375583]</ref> Ko tembikuaaty oñepyrũ oñemohenda porãve ojejapo rire pe [[Apỹi kímiko rechaukaha|eleménto kímiko rechaukaha]] ha osẽ rire pe [[mba'ekuaarã tumingue'a rehegua]], upéicha oiko umi [[tembikuaatyhára]] omyesakãmbávo rire pe [[Mba'e|mba'ekuéra retepy reko]], mba'épa umi [[ion]], mba'épa pe [[joajuha kímiko]] ha [[ñemoambue kímiko]]. == Héra ypy == Ko ñe'ẽ ''kímika'' ou pe ñe'ẽ «[[alkimía]]»-gui, peteĩ tembiapo ymaguare ojoguáva tembikuaaty javegua, hákatu naiñañetéi, upe rupive heta [[ñeha'ãreko]] ojejapo ojeipurúvo kímika mba'e, mba'erekokuaa, tekovekuaaty, kuarepoti ha pohã rembikuaa mba'e ojoajúvo [[jeroviapy]] mba'e rehe.<ref>{{cita web |url=http://www.alchemylab.com/history_of_alchemy.htm |título=History of Alchemy |editorial=Alchemy Lab |fechaacceso=12 de junio de 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110608014253/http://www.alchemylab.com/history_of_alchemy.htm |archivedate=2011-06-08 }}</ref> Ko alkimía oiko amo ary 330 guive, umíva oñemoarandúva hese oheka mba'éichapa ikatu ojapo [[itaju]], mba'éichapa [[y]] rekopy, mba'érepa ha mba'éichapa mba'ekuéra omýi, oñemoambue ha ojoaju, mba'éichapa [[yvypóra]] [[ánga]] ojoaju [[Yvypóra rete|hetére]].<ref>Strathern, P. (2000). ''Mendeleyev's Dream – the Quest for the Elements.'' New York: Berkley Books.</ref> Py'ỹinte ojehero va'ekue «kímiko» umi oñemoarandúva alkímia rehe ha upéi ojehero upéicha hembiapokue.<ref>[[Isaac Asimov|Asimov, I.]] (2014). ''Breve historia de la química: Introducción a las ideas y conceptos de la química''. Madrid: [[Alianza Editorial]]/El Libro de Bolsillo. p. 57. ISBN 978-84-206-6421-7</ref> Ko ñe'ẽngue ''alkimía'' katu ou [[Áraveñe'ẽ|araveñe'ẽgui]] ''al-kīmīā'' (الکیمیاء). Ijypýpe, ou Gyrésia ñe'ẽ ymaguarégui, umi ñe'ẽnguégui χημία térã χημεία (''khemia'' ha ''khemeia'').<ref name="oed">Entrada "alchemy" del ''The Oxford English Dictionary'', J. A. Simpson and E. S. C. Weiner, vol. 1, 2ª ed., 1989, ISBN 0-19-861213-3.</ref><ref>p. 854, "Arabic alchemy", Georges C. Anawati, pp.&nbsp;853-885 in ''Encyclopedia of the history of Arabic science'', eds. Roshdi Rashed and Régis Morelon, London: Routledge, 1996, vol. 3, ISBN 0-415-12412-3.</ref> Pe ñe'ẽngue peteĩha ou [[Ehíto Ymaguare]] réragui, Ehíto Ymaguare ñe'ẽme. Upéicha, ''khemeia'' ikatu he'ise "Ehíto rembiapoporã".<ref name="oed" /> Oĩ katu ambuéva he'i ''al-kīmīā'' ouha χημεία ñe'ẽnguégui, he'ise «mbojoapy».<ref>[[Ernest Weekly|Weekley, E.]] (1967). ''Etymological Dictionary of Modern English''. New York: Dover Publications. ISBN 0-486-21873-2</ref> Ha ambuéva katu he'i, kóva pe herakuãvéva, ouha Gyrésia ñe'ẽ ymaguarégui ''khumos'', peteĩ ka'avo rykue, ha ikatu he'ise "mbohykue rembiapo", ha upéicha pe "rykue" ikatu he'ise kuarepoti, ha upégui ikatu he'ise "kuarepoti apo".<ref>[[Isaac Asimov|Asimov, I.]] (2014). ''Breve historia de la química: Introducción a las ideas y conceptos de la química''. Madrid: [[Alianza Editorial]]/El Libro de Bolsillo. pp. 19-20. ISBN 978-84-206-6421-7</ref> == Mandu'apy == {{reflist}} == Joajuha == {{commonscat|Chemistry}} [[Ñemohenda:Kímika]] lkrkrbqfgu50i5yrh3v8gqxuq7qfkj3 Gas 0 6387 137580 110975 2026-04-24T02:05:13Z LucasC87 22665 Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta). 137580 wikitext text/x-wiki '''Gas'''<ref>Secretaría de Políticas Lingüísticas del Paraguay. ''Corpus de Referencia del Guaraní Paraguayo Actual (COREGUAPA)''. Ojehekava'ekue 26 jasy irundy 2026-pe. Ñe'ẽ "gas" oĩ 26 jevy 8 ijehaipyrépe. Ikatuha jajuhu: https://corpus.spl.gov.py/</ref> ha'e niko [[Mba'e|peteĩ umi teko teterehegua mba'égui]] (umi ambuéva niko mba'e hatã, mba'e rykue ha [[plasma]]), ijysaja'ỹva. Gas rekopeteĩva ikatu ijapopyre [[átomo|tumingue'a]] hi'añóva (techapyrãme upe [[pytundyry apojovai'ỹ|gas apojovai'ỹ]] héra [[tatatendy]]), ikatu [[Apỹi Kimi rehegua|hi'eleménto ñembyatynguéra]] peteĩ tumingue'a atýgui ijapopyre ([[tatarapo]] techapyrãme), térã tumingue'a opaichagua ijapopyre. Ñande [[Yvy]] [[ára pytu|ára pytúpe]] ojehecha gas opaichagua, ojejuhu heta [[tatarapo]] ha ''dióxido de carbono'', upévare ñande [[yvága]] hovy. == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commonscat|Gases}} [[Ñemohenda:Mba'e]] rdf6o855nwn6rxrygbjw4ztbhfgif0f 137581 137580 2026-04-24T02:06:26Z LucasC87 22665 137581 wikitext text/x-wiki '''Gas'''<ref>Secretaría de Políticas Lingüísticas del Paraguay. ''Corpus de Referencia del Guaraní Paraguayo Actual (COREGUAPA)''. Ojehekava'ekue 26 jasy irundy 2026-pe. Ñe'ẽ "gas" oĩ 27 jevy 8 ijehaipyrépe. Ikatuha jajuhu: https://corpus.spl.gov.py/</ref> ha'e niko [[Mba'e|peteĩ umi teko teterehegua mba'égui]] (umi ambuéva niko mba'e hatã, mba'e rykue ha [[plasma]]), ijysaja'ỹva. Gas rekopeteĩva ikatu ijapopyre [[átomo|tumingue'a]] hi'añóva (techapyrãme upe [[pytundyry apojovai'ỹ|gas apojovai'ỹ]] héra [[tatatendy]]), ikatu [[Apỹi Kimi rehegua|hi'eleménto ñembyatynguéra]] peteĩ tumingue'a atýgui ijapopyre ([[tatarapo]] techapyrãme), térã tumingue'a opaichagua ijapopyre. Ñande [[Yvy]] [[ára pytu|ára pytúpe]] ojehecha gas opaichagua, ojejuhu heta [[tatarapo]] ha ''dióxido de carbono'', upévare ñande [[yvága]] hovy. == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commonscat|Gases}} [[Ñemohenda:Mba'e]] bpecvajuz0nrfaw95y2pynr9cj0o08o 137582 137581 2026-04-24T02:07:06Z LucasC87 22665 LucasC87 trasladó la página [[Pytundyry]] a [[Gas]]: Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta). 137581 wikitext text/x-wiki '''Gas'''<ref>Secretaría de Políticas Lingüísticas del Paraguay. ''Corpus de Referencia del Guaraní Paraguayo Actual (COREGUAPA)''. Ojehekava'ekue 26 jasy irundy 2026-pe. Ñe'ẽ "gas" oĩ 27 jevy 8 ijehaipyrépe. Ikatuha jajuhu: https://corpus.spl.gov.py/</ref> ha'e niko [[Mba'e|peteĩ umi teko teterehegua mba'égui]] (umi ambuéva niko mba'e hatã, mba'e rykue ha [[plasma]]), ijysaja'ỹva. Gas rekopeteĩva ikatu ijapopyre [[átomo|tumingue'a]] hi'añóva (techapyrãme upe [[pytundyry apojovai'ỹ|gas apojovai'ỹ]] héra [[tatatendy]]), ikatu [[Apỹi Kimi rehegua|hi'eleménto ñembyatynguéra]] peteĩ tumingue'a atýgui ijapopyre ([[tatarapo]] techapyrãme), térã tumingue'a opaichagua ijapopyre. Ñande [[Yvy]] [[ára pytu|ára pytúpe]] ojehecha gas opaichagua, ojejuhu heta [[tatarapo]] ha ''dióxido de carbono'', upévare ñande [[yvága]] hovy. == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commonscat|Gases}} [[Ñemohenda:Mba'e]] bpecvajuz0nrfaw95y2pynr9cj0o08o Kuarahy Ypykatu 0 6625 137605 137470 2026-04-24T11:18:09Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137605 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Solar System true color.jpg|upright=1.5|thumb|Kuarahy ha opa umi mba'e ojeréva hese, oñemohendaháicha Kuarahy Ypykatu.]] Pe '''Kuarahy Ypykatu''' ([[karaiñe'ẽ]]: ''Sistema Solar'') ha'e peteĩ mbyja ypykatu oĩhápe ñande [[Yvy]]. Oreko ipype umi [[yvága mba'e]] aty ojeréva ha oñemohendáva mante peteĩ [[mbyja|mbyjáre]], hérava [[Kuarahy]], pe mbyja ypykatu oúva héra.<ref>{{Cita web|año= 2012|autor=NASA|título= ¿Por qué giran los planetas alrededor del sol?| |fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://spaceplace.nasa.gov/review/dr-marc-solar-system/planet-orbits.sp.html}}</ref> Upe mbyja mbytegua, mbyja ypykatu imba'e tuichavéva (oreko ituichakue 99,85 % opa [[mása|másagui]]),<ref>{{Cita web|año= 2001|autor=Michael Woolfson|título= The origin and evolution of the solar system|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1046/j.1468-4004.2000.00012.x/abstract;jsessionid=1A3557AC7EF3CC6EEEFEB90BB6BB5504.d03t02|idioma=inglés}}</ref><ref>{{Cita web|año= 2011|autor=Jorge Ianiszewski Rojas|título= Curso de astronomía básica|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:SIEr5-xcWhwJ:circuloastronomico.cl/curso/univ/apuntes_sistema_solar.pdf+&hl=es&gl=ar&pid=bl&srcid=ADGEEShpDqzXhAxJioOBxo6EgSSnxpGwf31zoLRhKB0TtGcDbZj4NrZ0fuFkye8I2RDHfuT7ErL9C2k9tYEwS2maW0a12TldgYtr_ziQRcyu2HN01b3d49RV_xlLgtRzCmqJXR6YG1VA&sig=AHIEtbRDYyowenljUZB0P9aUvdBhVmBf0g|formato=PDF}}</ref><ref>{{Cita web|año= 2000|autor=Calvin J. Hamilton|título= El Sistema Solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.solarviews.com/span/solarsys.htm#comp}}</ref> ojapo ha omosẽ [[mbaretekue|imbaretekue]] guasuhápe [[jehe'a mbytégua|jehe'a mbytegua]] rupive, [[tatavevýi]] ombohasa [[tataveve]] (i''dróheno'' ha ''élio''), mokõi [[Apỹi Kimi rehegua|eleménto]] tenondégua orekóva ipype. Mba'ekuaarã ojekuaavéva ko'ág̃a rupive, pe Kuarahy ypykatu ojejapo ha oñemohendámava umíva 4600&nbsp;sua ary guare, peteĩ arai guasuete imba'eku'íva ojehundíva va'ekuére. Opa mba'ekuéra hembyre ojapo peteĩ apu'a guasu ha popeno oñemohenda ha oñemboja'o opa [[mbyjajere|yvórare]] ha ambuévare.<ref>{{Cita web|año= 2011|autor=Astronomía.com|título= Planetas del sistema solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.astromia.com/solar/planetas.htm}}</ref> Kuarahy Ypykatu oĩ ko'ag̃aite [[Arai Imbyjaitáva Apegua]], ha upe oĩva "[[Kambuchi Apegua]]" renda [[Jyva Oriõ]] pegua, tapiryja [[Mborevi Rape|Mborevi Rapépe]], umi 28&nbsp;000&nbsp;[[añolu|tesape ary]] imbytégui oĩva.<ref>{{Cita web|año= 2010|autor=Cielo Sur|título= Un recorrido por nuestro Sistema Solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.cielosur.com/solsistem.php}}</ref> Heta mba'égui ojeréva Kuarahy, opaite nunga imása oĩva poapy [[mbyjajere|yvórape]] ojeréva apu'avy ha ñemohendapy.<ref>{{Cita web|año= 2000|autor=M Olmo R Nave|título= Plano Eclíptico|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbasees/eclip.html}}</ref>Irundy yvóra Kuarahy hi'aguĩvéva, imichĩvéva ave, [[Pirapane]], [[Mbyja Ko'ẽ]], [[Yvy]] ha [[Jasytata Guasu|Mbyja Pytã]], hérava avei [[mbyjajere itaembo|yvorakuéra itaguigua]], oguerekóva ipype [[ita]] ha [[kuarepoti]].<ref>{{Cita web|año=2006|autor=Alejandra León Castellá|título=Los elementos en el sistema solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.cientec.or.cr/astronomia/articulos/elementos.html|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20150621054823/http://www.cientec.or.cr/astronomia/articulos/elementos.html|fechaarchivo=2015-06-21}}</ref><ref>{{Cita web|año=2000|autor=Universidad Politécnica de Valencia|título=El Sistema Solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.upv.es/satelite/trabajos/pracGrupo1/sistema/solarsys.htm|title=Archive copy|accessdate=2014-04-09|archivedate=2013-10-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131023030045/http://www.upv.es/satelite/trabajos/pracGrupo1/sistema/solarsys.htm|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20131023030045/http://www.upv.es/satelite/trabajos/pracGrupo1/sistema/solarsys.htm|fechaarchivo=2013-10-23}}</ref>Ha yvóra Kuarahy imombyryvéva, [[Mbyjajere mba'etĩva|yvóra gasguigua]] hérava avei "Ituicháva Húpitericha", tuichaitereive yvóra itaguiguágui. Mokõiva ituichave, [[Húpiter]] ha [[Satúyno]], oguerekóva ipype heta [[tataveve]] ha [[tatavevýi]]; umi [[Mbyjajere hypy'a|tuicháva hypy'a]], ha'e umíva hérava [[Urano|Uráno]] ha [[Netuno|Netúno]], oguerekóva ipype heta [[y]] hypy'a, amoniáko ha metáno.<ref>{{cita libro |apellido= Ross Taylor |nombre= Stuart |título=Nuestro Sistema Solar y su lugar en el cosmos |url=http://books.google.com.ar/books?id=6Go-DDAzgNYC&pg=PA85&lpg=PA85&dq=composicion+planetas+exteriores&source=bl&ots=X8J0hBBuko&sig=JuUyjrmmd1IRzOBX-V88bVOxGAU&hl=es&sa=X&ei=VSdlUMTxKYfi0gGhrYGoAw&ved=0CDMQ6AEwAQ#v=onepage&q=composicion%20planetas%20exteriores&f=false |fechaacceso=28 de septiembre de 2012 |edición=1 |año=1998|editorial=Cambridge Press |ubicación= |isbn=84 8323 110 7 |páginas=85}}</ref> [[File:Protoplanetary-disk.jpg|thumb|Ta'ãga ohechaukáva upe apu'a guasu ha popeno ymaguaréva, oñepyrũhaguéicha Kuarahy ypykatu.]] Kuarahy ypykatu oguereko avei heta tenda orekóva mba'e michĩ ojeréva Kuarahy. Upe [[Mbyjaveve Ku'asã|Tajave Ku'asã]], oĩ mante Mbyja Pytã ha Húpiter apytépe, ojogua umi yvóra itaguigua oguerekógui heta kuarepoti ha ita, ku tendápe oĩ peteĩ [[mbyjajere michĩ|yvóra michĩ]] hérava [[Seres]]. Yvóra Netúno ijeremboypýri oĩha [[Kuiper Ku'asã]] ha [[Apu'a ha'eño]], mokõi tenda ha'eha [[Yvágamba'e Netunomboypýri|yvága mba'e Netunomboypýri]] ha oguereko ipype heta [[y]], amoniáko ha metáno. Umi tendápe oĩha irundy yvóra michĩ [[Haumea]], [[Makemake]], [[Eris]] ha [[Plutõ]], ymave oikéva va'ekue upe atýpe yvóra, ha ko'ãga katu ojehechakuaa ndaha'eiha peteĩ [[yvagakundahára|yvóra]]. Umi yvága mba'ekuéra imombyryvéva Netúnogui hérava avei Plutõrana, ha Seres avei, umíva heko apu'a.<ref>{{Cita web|año= 2008|autor=Últimas noticias del cosmos|título= Los planetas enanos serán plutoides|fechaacceso=28 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.noticiasdelcosmos.com/2008/06/los-planetas-enanos-seran-plutoides.html}}</ref> Oĩha avei, ambue mba'e michĩ ojeréva joa upe tendápe, heta [[Mbyjausuveve|Jaguaveve]] ha [[Mbyjausuveverusu|Sandu'a]] hérava avei Sentáuro, ha heta mba'eku'i ováva. Poteĩ yvóra ha mbohapy yvóra michĩ oguereko [[mbyja'e|mbyguai]] (jasýicha) ojeréva hese. [[Kuarahy yvytu]], peteĩ mba'esyry heko [[plasma]] oúva Kuarahýgui, ojapo peteĩ apu'a kambuchiguáicha ohupyty [[apu'a ha'eño]] peve. Pe [[Oort Arai]], oñeimo'ãva upépe oúva [[Mbyjausuveve|jaguaveve]]<nowiki/>kuéra, ha'e Kuarahy Ypykatu rembe'y, opytáva peteĩ [[áñolu|tesape ary]] imombyrykue.<ref>{{Cita web|año= 2012|autor=AstronoMia|título= La nube de Oort|fechaacceso=28 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.astromia.com/solar/nubeoort.htm}}</ref> == Ñehesa'ỹijo ha Jehecha == [[Ta'ãnga:Dawn Flight Configuration 2.jpg|thumb| Peteĩ Mba'yru Arapýgua oikóva Tajave Ku'asãme.]] Heta tapicha aty ha tetã guasu ymaguare ohecha va'ekue yvága ha omohenda hikuái Yvy imbytépe, opa mba'e oikóva yvága "ojere gua'u" Yvýre; Vavilónia retãicha oñemohenda, hákatu ohesa'ỹijoite va'ekue yvágape ha mbyja kuéra.<ref>{{Cita libro | apellidos = Sellés| nombre = Manuel| coautores = Solís, Carlos| editorial = Espasa|título = Historia de la Ciencia | año = 2005| ubicación = Pozuelo de Alarcón| isbn = 84-670-1741-4| páginas = 36|}}</ref> Yvy ikuarahyreiképe, karai Gyrésia retãygua hérava Anaximandro he'i va'ekue ñande [[Yvy]] opytáva Yvága mbytépe, he'i Yvy niko peteĩ angu'a ndovaváiva guáicha.<ref>{{Cita libro| apellidos = Ochoa | nombre = Cesar Gonzales | editorial = IIFL| editor = Universidad Nacional Autónoma de México| título = La polis: Ensayo sobre el concepto de cuidad en Grecia antigua| edición = Primera| año = 2004| ubicación = Ciudad de México | isbn = 970-32-2042-8| páginas = 42-43}}</ref> Karai Pitágoras ha hemimbo'ekuéra he'i peteĩhápe ñande Yvy ijapu'áva, kuarahy kañy ha jasy kañy jehecha rupive;<ref>{{Cita libro| apellidos = Reyes| nombre = Alfonso| editorial = FCC| editor = Fondo de cultura económica| título = Estudios Helénicos| edición = Segunda| año = 2000| ubicación = México D.F.| isbn = 968-16-1035-0| páginas = 75}}</ref> ha saro'y IV Kirito mboyve karai hérava Platõ ha hemimbo'e hérava Aristóteles ohai kuatiáre mba'éicha ñande Yvy, apu'a ha yvága imbytépe. Hákatu, karai gyrésia retãme Claudio Ptolomeo hembiapo ojekuaavéva. Heta hetave karai oñemoarandúva yvága he'i va'ekue upéicha, og̃uahẽ karai poloñagua Nicolás Copérnico peve he'i akue ñande Yvy opyryrỹi imbytére 24 aravóre ha ojere avei Kuarahýre peteĩ arýpe. Sa ro'y XVII-pe Copérnico hembiapo ojekuaa Galileo Galilei rupive, pe karai ojapo peteĩhápe pe "techambyry" oipytyvõva hese ohecha peteĩhápe [[Húpiter]] ijasykuéra. <ref>{{Cita web|año= 2012|autor=Biografías y Vidas|título= Galileo Galilei|fechaacceso=30 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.biografiasyvidas.com/monografia/galileo/}}</ref> Upe guive pe karai Johannes Kepler ha karai Isaac Newton oñemoaranduve yvágare ha ombotuicha [[mbyjakuaa]] ha yvága jekuaa, ohesa'ỹijoiterei va'ekue ha oñemohenda Yvy renda jekuaa.<ref> {{Cita web|año= 2012|autor=Biografías y Vidas|título= Isaaac Newton, su obra|fechaacceso=1 de octubre|añoacceso=2012|url=http://www.biografiasyvidas.com/monografia/newton/obra.htm}}</ref> Ary 1704-pe ojejapo ko ñe'ẽ "Kuarahy Ypykatu" ombohéra hag̃ua opa ojeréva kuarahýre.<ref> {{Cita web|año= 2012|autor=Online Etymology Dictionary|título= Definición de solar|fechaacceso=1 de octubre|añoacceso=2012|idioma=Inglés|url=http://www.etymonline.com/index.php?search=solar+system&searchmode=none}}</ref> Karai vyretáñagua hérava Edmund Halley ohesa'ỹijo [[tataveve|jaguaveve]] kuéra ha mba'éicha ojere kuarahýre (Upévare oĩha upe [[tataveve Halley|jaguaveve Halley]], oñembohéragui karai Edmund Halley herakuãre). Sa ro'y XX-pe, ára 12 jasyrundy ary [[1961]]-pe, karai Yuri Gagarin oho peteĩhápe yvágape mba'yrúpe;<ref>{{Cita web|año=2011|autor=Fayerwayer|título=50&nbsp;años del primer hombre en el espacio: Historia, datos y video|fechaacceso=1 de octubre|añoacceso=2012|url=http://www.fayerwayer.com/2011/04/50-anos-del-primer-hombre-en-el-espacio-historia-datos-y-video/|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140423084428/http://www.fayerwayer.com/2011/04/50-anos-del-primer-hombre-en-el-espacio-historia-datos-y-video/|archivedate=2014-04-23}}</ref> ha [[Tetã peteĩ reko Amérikagua]] Apolo 11 hembiapo rupive orahauka karai Neil Armstrong [[Jasy|Jasýpe]]. Ko'ãgaitépe, pe Yvága ha pe Kuarahy Ypykatu oñehesa'ỹijo ha ojehecha [[techambyry]] rupive, mba'ema'ẽha ojeréva kuarahy rupive ha yvypóra jeho yvágape rupive. == Yvága mba'e Kuarahy Ypykatu pegua == ===Mbyja=== Pe [[mbyja]] peteĩva imimbi guasúva ha opytáva ypykatu imbytépe; upévare, ha'e mbyja ñande [[Yvy]] hi'aguĩvéva ha ñane hesakãvéva. Ohechaukávo yvágape oñemohenda ára rehasa ha pyhare rehasa. Kuarahy [[mbaretekue|imbaretekue]] og̃uahẽva Yvýpe ojepurúva ka'avo ha yvyramáta rekovépe. Mbaretekue oúva oñemohenda avei [[ararova]] ha [[mba'epytu]] yvýpe ha yvytúpe. === Umi yvóra ha ijasykuéra === [[Ta'ãnga:Earth Eastern Hemisphere.jpg|thumb|Ñande [[Yvy]].]] *[[Mekúrio]]: Ha'e peteĩha [[mbyjajere itaembo|yvóra itaguigua]] [[Kuarahy]] guive ha yvóra michĩvéva Kuarahy Ypykatúpe. Mekúrio ndoguerekói [[jasy]] ha hi'aguĩtee Kuarahýre, upévare hakueterei. *[[Mbyja Ko'ẽ]]: Ha'e [[mbyjajere|yvóra]] pypeve mokõiha Kuarahy guive. Mbyja Ko'ẽ ndoguerekói jasy ha ndoguerekói [[tekove]], [[y]], ha ambue mba'e ñeikotevẽva jaikove hag̃ua. *[[Yvy]]: Ha'e [[mbyjajere|yvagamba'e ojeréva Kuarahýre]] tenda mbohapyhápe, peteĩ [[mbyjajere itaembo|yvóra]] itaguigua. Yvýpe mante oĩ jeikovepy ha [[tekoha renda]] porã umíva oikove hag̃ua, oguereko peteĩ yvagamba'e guasu ojeréva hese hérava [[Jasy]], ndaikatúi jaikove jasýpe ndaipóri haguére y ha yvytu upépe. *[[Jasytata Guasu|Mbyja Pytã]]: Ha'e hína yvagamba'e opytáva aiguĩ ñande Yvýgui, mbohapyha Kuarahy guive. Ha'e peteĩ [[mbyjajere itaembo|yvóra itaguigua]] avei ha oguereko mokõi jasy ijerére hérava [[Fobos]] ha [[Deimos]]. *[[Húpiter]] ha ijasykuéra: Ha'e peteĩ [[mbyjajere mba'etĩva|yvóra gasguigua]], poha [[Kuarahy]] guive mombyrykuépe. Oguereko 79 jasy ha heta [[gas]] ipype ha ijapére. Ha'e hína yvóra tuichavéva Kuarahy Ypykatúpe. *[[Satúyno]] ha ijasykuéra: Ha'e [[mbyjajere|yvóra]] poteĩha [[Kuarahy]] guive. Oguereko 82 jasy ijerére ha heta [[gas]]. Ha'e mokõiha yvóra tuichavéva Kuarahy Ypykatúpe. Oguereko heta kuãirũ avei. *[[Uráno]] ha ijasykuéra: Ha'e [[mbyjajere|yvóra]] pokõiha [[Kuarahy]] guive. Oguereko 27 jasy ha heta [[gas]]. Oguereko heta kuãirũ avei. *[[Netúno]] ha ijasykuéra: Ha'e [[mbyjajere|yvóra]] poapyha [[Kuarahy]] guive ha upe imombyryvéva. Oguereko 14 jasy ha heta [[gas]] ipype ha ijapére. Oguereko heta kuãirũ avei ojeréva hese. === Yvorakuéra michĩva === Kuarahy Ypykatu oguereko 5 [[Mbyjajere michĩ|Yvóra michĩva]]. * [[Seres|Ceres]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ, oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Giuseppe Piazzi ojuhuakue Seres pe 1 jasyteĩ, 1801-pe. Seres ndoguerekói mbyguai. * [[Plutõ|Plutón]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ ojeréva kuarahýre ha oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Plutõ oguereko po mbyguai: '''Caronte''', '''Hidra''', '''Nix''', '''Cerbero''' ha '''Estigia'''. Clyde William Tombaugh ojuhuakue Plutõ pe 18 jasykõi, 1930-pe. * [[Haumea]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ ojeréva kuarahýre ha oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Oguereko mokõi mbyguai: '''Hiʻiaka''' ha '''Namaka'''. * [[Makemake]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ ojeréva kuarahýre ha oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Makemake oguereko peteĩ mbyguai hérava ko'ag̃aitérõ '''S/2015 (136472)''' 1 térã '''MK2'''. Michael E. Brown ojuhuakue Makemake pe 31 jasyapy, 2005-pe. * [[Eris]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ ojeréva kuarahýre ha oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Eris oguereko peteĩ mbyguai añónte hérava '''Disnomia'''. Eris ha'e yvóra michĩ tuichavéva oĩva yvágape. Michael Brown, Chad Trujillo, ha David Lincoln Rabinowitz ojuhuakue Eris pe 8 jasyteĩ, 2005-pe. === Yvága mba'e Ambuéva === * Jaguaveve: Kuarahy ypykatu oguereko heta jaguaveve Oort Arai rehegua. * Yvagamba'e Netunomboypýri: Ha'e opa yvága mba'e oĩva upe Netúno ypy jerére. (Oort Arai) * Tajave Ku'asã: Ha'e peteĩ tajave aty oĩva yvágape. == Yvorakuéra == {| class="wikitable sortable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2 style="text-align:center; border-collapse:collapse;" |+align=bottom style="text-align:left;"| |- bgcolor=#ccccff ! Yvóra ! Mba'ehero ! Ekuator hasaha<sup>*</sup> ! Ekuator hasaha ([[km]]) ! Mása ! ''Radio orbital'' ! Ary ojeréva ! Ára ojeréva ! Jero'a ! [[Mbyja'e|Mbyguai]] ! Arapytu rekova ! Ta'anga |- <!-- Solo se están usando 2 o 3 decimales de precisión, no cambiar; para más precisión o más campos está el anexo --> || [[Mekúrio]] || [[File:Mercury symbol.svg|24px|☿]] || 0,39 || 4878 || 0,06 || 0,39 || 0,24 || 58,6 || 7º || 0 || [[Tatavevýi]] ha [[Tataveve]] || [[File:Mercury in color - Prockter07 centered.jpg|50px]] |- || [[Mbyja Ko'ẽ]] || [[File:Venus symbol.svg|24px|♀]] || 0,95 || 12100 || 0,82 || 0,72 || 0,615 || 243 || 3,4° || 0 || 96% CO2, 3% nitróheno,0.1% [[y]]re. || [[File:Venus-real.jpg|50px]] |- || [[Yvy]] || [[File:Earth symbol.svg|24px|🜨]] || 1,00|| 12756 || 1,00 || 1,00 || 1,00 || 1,00 || 0º || [[Jasy|1]] || 78% nitróheno, 21% [[tatarapo]], 1% [[tatapu'ã'ỹ]] || [[File:Earth Eastern Hemisphere.jpg|50px]] |- || [[Jasytata Guasu|Mbyja Pytã]] || [[File:Mars symbol.svg|24px|♂]] || 0,53 || 6787 || 0,11 || 1,52 || 1,88 || 1,03 || 1,9º || [[Márte mbyja'ekuéra|2]] || 95% CO2, 1.6% [[tatapu'ã'ỹ]], 3% nitrógeno || [[File:Mars Valles Marineris.jpeg|50px]] |- || [[Húpiter]] || [[File:Jupiter symbol.svg|24px|♃]] || 11,2 || 142984 || 318 || 5,20 || 11,86 || 0,414 || 1,3º || [[Húpiter mbyja'ekuéra|79]] || 90% [[tatavevýi]], 10% [[tataveve]], metáno || [[File:Jupiter.jpg|50px]] |- || [[Satúyno]] || [[File:Saturn symbol.svg|24px|♄]] || 9,41 || 120536 || 95 || 9,54 || 29,46 || 0,426 || 2,5º || [[Satuyno mbyja'ekuéra|82]] || 96% [[tatavevýi]], 3% [[tataveve]], 0.5% metáno || [[File:Saturn from Cassini Orbiter (2004-10-06).jpg|50px]] |- || [[Uráno]] || [[File:Uranus symbol.svg|24px|⛢]] || 3,98 || 51108 || 14,6 || 19,19 || 84,01 || 0,718 || 0,8º || [[Urano mbyja'ekuéra|27]] || 84% [[tatavevýi]], 14% [[tataveve]], 2% metáno || [[File:Uranus.jpg|50px]] |- || [[Netúno]] || [[File:Neptune symbol.svg|24px|♆]] ||3,81 || 49538 || 17,2 || 30,06 || 164,79 || 0,6745 || 1,8º || [[Netuno mbyja'ekuéra|14]] || 74% [[tatavevýi]], 25% [[tataveve]], 1% metáno || [[File:Neptune Voyager2 color calibrated.png|50px]] |} == Yvorakuéra Michĩva == {| class="wikitable" width=100%" |- ! Yvorakuéra Michĩva ! Mba'ehero ! Diámetro medio<sup>*</sup> ! Ekuator hasaha (km) ! Masa<sup>*</sup> ! Radio orbital (UA) ! Periodo orbital (ary) ! Periodo de rotación (ára) ! [[Mbyja'e|Mbyguaikuéra]] ! Ta'anga |- | [[Seres]] | align="center" | [[File:Ceres symbol.svg|24px|⚳]] | align="center" | 0,074 | align="center" | 952,4 | align="center" | 0,00016 | align="center" | 2,766 | align="center" | 4,599 | align="center" | 0,3781 | align="center" | 0 | [[File:Ceres - RC3 - Haulani Crater (22381131691) (cropped).jpg|50px]] |- | [[Plutõ]] | align="center" | [[File:Pluto symbol (large orb).svg|24px|⯓]] | align="center" | 0,22 | align="center" | 2302 | align="center" | 0,0021 | align="center" | 39,482 | align="center" | 247,92 | align="center" | -6,3872 | align="center" | [[Plutõ mbyja'ekuéra|5]] | [[File:Ang planeta Pluto mula sa New Horizons.png|50px]] |- | [[Haumea]] | align="center" | [[File:Haumea symbol.svg|24px|🝿]] | align="center" | 0,09 | align="center" | | align="center" | 0,0007 | align="center" | 43,335 | align="center" | 285,4 | align="center" | 0,167 | align="center" | [[Haumea mbyja'ekuéra|2]] | [[File:2003EL61art.jpg|50px]] |- | [[Makemake]] | align="center" | [[File:Makemake symbol.svg|24px|🝼]] | align="center" | 0,12 | align="center" | | align="center" | 0,0007 | align="center" | 45,792 | align="center" | 309,9 | align="center" | ? | align="center" | 1 | [[File:2005FY9art.jpg|50px]] |- | [[Eris]] | align="center" | [[File:Eris symbol.svg|24px|⯰]] | align="center" | 0,19 | align="center" | 2398 | align="center" | 0,0028 | align="center" | 67,668 | align="center" | 557 | align="center" | ? | align="center" | [[Ndinomia|1]] | [[File:2003 UB313 NASA illustration.jpg|50px]] |} == Mbyguaikuéra ha Yvóra Kuãirũnguéra == [[Mbyja'e|Mbyguai]], hérava avei "jasy", ha'e peteĩ yvagamba'e guasu ojeréva peteĩ [[mbyjamýi|yvórare]], pe mbyguai ikatu ha'e yvagamba'e michĩ oúva [[Mbyjaveve Ku'asã|Tajave Ku'asã]] pegua, umi mbyguai [[Fobos]]icha ha [[Deimos]]icha ha ambue mbyguai Yvóra gasguiguapegua, ha yvagamba'e michĩ [[Kuiper Ku'asã]] pegua, mbyguai Tritõicha, [[Netuno|Netúno]] megua, térã ku mbyguai ikatu ojejapóva térã oúva ijyvóra pegua, ñande [[Jasy|Jasýicha]], ñande [[Yvy]] pegua. Pe Yvorakuéra gasguigua oguereko yvyku'i ha [[yrypy'a]]'i oveve ijerére, ko mba'eku'i hérava [[Mbyjajere Ku'asã|Yvóra Ku'asã]], [[Satúyno]] oguereko heta ku'asã poguasu ojeréva hese, ha ambue yvóra oguereko avei. == Yvága mba'e michĩve == Umi yvagamba'e michĩ hérava "Yvága mba'e michĩvéva Kuarahy Ypykatu pegua" ha'e heta yvagamba'e oĩva ñande mbyja ypykatúpe: [[mbyjaveve|tajave]]<nowiki/>kuéra, [[Yvágarete Netunomboypýri|yvága mba'ekuéra Netunomboypýri]], [[mbyjausuveve|jaguaveve]] kuéra ha ambuéva imichĩva. === Tajavekuéra (asteroides) === [[Mbyjaveve|Tajave]] michĩve [[mbyjajere|yvóra]]gui, ko yvagamba'e ha'e [[yvy'a|yvy'á]]icha ha oĩ mante [[Jasytata Guasu|Mbyja Pytã]] ha [[Húpiter]] apytépe, ha oguerekóva [[kuarepoti]] ha [[yrypy'a]] ipype. Opyta ku yvagarenda hérava [[Mbyjaveve Ku'asã|Tajave Ku'asã]]me. Ku yvagarenda oguereko peteĩ [[mbyjajere michĩ|yvóra michĩ]] hérava [[Seres]], ku yvóra ojogua peteĩ tajavépe, hákatu ndaha'éi '''tajave'''. Oĩ heta tajave ojeréva ambue tajave guasuvérehe, ha oĩ avei ambue tajave ojeréva [[yvagakundahára|yvórare]]. === Sandu'a (centauro) === Sandu'a, hérava avei Sentáuro, ha'e yvágamba'e [[mbyjausuveve|jaguavevéicha]] ojeréva [[Kuarahy|Kuarahýre]] ha oĩ [[Húpiter]] ha [[Netúno]] mbytépe, ituichave jaguavevégui. Peteĩha sandu'a ojehecha peteĩhápe hérava Kirõ (''Quiron''), ojogua [[mbyjaveve|tajavépe]] ha ojogua [[mbyjausuveve|jaguavevépe]], ha ko'ág̃a Kirõ oñemohendapyrejey ha oñemohenda jaguaveve ramõ.<ref>{{cite web |year=1995 |author=Patrick Vanouplines |title=Chiron biography |work=Vrije Universitiet Brussel |url=http://www.vub.ac.be/STER/www.astro/chibio.htm |accessdate=2006-06-23}}</ref> Sandu'a tuichavéva ha'e "10199 Chariklo", oguereko 250&nbsp;km mbytehasaha. <ref name=spitzer>{{cite web |title=Physical Properties of Kuiper Belt and Centaur Objects: Constraints from Spitzer Space Telescope |author=John Stansberry, Will Grundy, Mike Brown, Dale Cruikshank, John Spencer, David Trilling, Jean-Luc Margot |url=http://arxiv.org/abs/astro-ph/0702538v2 |year=2007 |accessdate=2008-09-21}}</ref> === Yvagamba'e Netúnomboypýri === Yvagamba'e Netunomboypýri ha'e yvagamba'e yrypy'arekóva ha ojeréva [[Kuarahy]] amovéva Netúno jerére, ha ojogua sandu'ápe. Ko [[mbyjajere michĩ|yvóra michĩ]] hérava [[Plutõ]] ha [[Eris]] oĩ ko yvága rendápe. Peteĩha yvága mba'e Netunomboypýri ojehecha peteĩhápe ary [[1992]]-pe. == Mandu'apy == <references /> == Henda Ambuéva == {{Commons|Solar system}} * {{Link||2=http://www.solarviews.com/portug/homepage.htm |3=Kuarahy Ypykatu hechaguasu}} * {{Link||2=http://www.rense.com/general72/size.htm |3=The Size of our World |4=Yvoreva tuichakue mbojoja}} * {{Link||2=http://celestia.sourceforge.net |3=Celestia |4=3D hecha}} * {{Link||2=http://www.moonphaseinfo.com/solarsystem.php?l=pt |3=Kuarahy ypykatu}} * {{Link||2=http://www.xtec.cat/~rmolins1/solar/es/sistema.htm |3=Kuarahy ypykatu Epañañe'ẽme}} * {{Link||2=http://solarsystem.nasa.gov |3=JPL/NASA}} {{Kuarahy mbyjajerety}} [[Ñemohenda:Kuarahy Ypykatu| ]] qk20a0om0c74nhnksjyt85qevgdyca5 Húpiter 0 6638 137603 127042 2026-04-24T11:14:01Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137603 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Jupiter's New Red Spot from Hubble.jpg|thumb|Húpiter ha'e hína yvóra tuichavéva [[Mbyjajerety Kuarahy rehegua|Kuarahy Ypykatúpe]].]] '''Húpiter''' (mba'ehero: [[File:Jupiter symbol (fixed width).svg|16px|♃]]; [[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽme]]: Júpiter) ha'e [[mbyjajere|yvóra]] mombyryvéva poha [[Kuarahy]] guive. Ojeikuaa oguerekoha [[Húpiter mbyguaikuéra|95]] [[mbyja'e|mbyguai]]kuéra ha heta [[gas]] ijapekuépe. Húpiter ha'e hína yvóra tuichavéva [[Mbyjajerety Kuarahy rehegua|Kuarahy Ypykatúpe]], ha upe mba'e guasuvéva mokõiha ko mbyja ypykatúpe, [[Kuarahy]] rire. Húpiter oguereko ijerére heta [[Húpiter ku'asãnguéra|yvytimbo kuãirũ]]. == Mandu'apy == {{listaref}} {{Kuarahy mbyjajerety}} [[Ñemohenda:Húpiter| ]] 586qk4x7xg40h7ti4ue5hbugli9gsmf Arapyvore 0 6823 137604 137355 2026-04-24T11:14:37Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137604 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Messier_88_galaxy.jpg|thumb|Peteĩ Mbyjaraity.]] '''Mbyjaraity''' ({{es|Galaxia}}) ha'e [[mbyja]], [[gas]] ha [[mbyjajere|yvóra]] aty. Umíva ojerejepi peteĩ [[Kuára hũ|kuarahũrehe]]. [[Ñemohenda:Mbyjakuaa]] lcms3as36n2hzthmis44uptncfua3q1 Kambója 0 6866 137602 129212 2026-04-24T11:13:18Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137602 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país |nombre_oficial = Reino de Kambója<br />{{small|{{lang|km|ព្រះរាជាណាចក្រកម្ពុជា}}<br>{{transl|km|''Preăh Réachéanachâk Kâmpŭchéa''}}}} |nombre_oficial_idioma= jemer កម្ពុជា |nombre_oficial_transliteración = Preah Reacheanachak Kampuchea |nombre_español = Reino de Kambója |nombre_común = Kambója |de = de |imagen_bandera = Flag of Cambodia.svg |imagen_escudo = Royal arms of Cambodia.svg |imagen_escudo_tamaño = 80px |imagen_mapa = Cambodia on the globe (Cambodia centered).svg |lema_nacional = ជាតិសាសនា ព្រះមហាក្សត្រ<br>''Cheate, Sasanea, Preahmhaksaat''<br>([[Kambojañe'ẽ]]me: «Tetã, jerovia, mburuvichavete») |himno_nacional = បទនគររាជ<br>''Nokor Reach''<br>([[Kambojañe'ẽ]]me: «Tavetã imba'eguasuitéva») |archivo_himno_nacional = United States Navy Band - Nokoreach.ogg |capital = [[Nom Pen]] |capital_coor = 11_33_N_104_55_E_ 11º33′ N 104º55′ E |ciudad_más_poblada = [[Nom Pen]] |idiomas_oficiales = [[kambojañe'ẽ|Hemére térã kambojañe'ẽ]] |gobierno = [[Porokuái peteĩme]] léi guasúre [[Amandajerape|amandaje rapépe]] heko peteĩva | título_líder1 = Mburuvichavete | nombre_líder1 = [[Norodom Sihamoní]] | título_líder2 = Sãmbyhyhára peteĩha | nombre_líder2 = [[Hun Manet]] |fundación = Ñepyrũ |fundación_hitos = &nbsp;• [[Mburuvi Hemére]]<br />&nbsp;• [[Tavetã Thonburi|Siamegua]]<br />&nbsp;• [[Indochína Hyãsiapegua|Hyãsiagua]]<br />Sãso<br>&nbsp;• [[Ñorairõ_Indochína|Jekuaauka]] <br />&nbsp;• [[Tavetã Kambója (1953-1970)|Oñemoañete]] <br />&nbsp;• [[Tavakuairetã Hemére|Tavakuairetã]]<br />&nbsp;• [[Kampuchea Jekopytyjojáva|KD]]<br />&nbsp;• [[Kampuchea Tetarã Retã|RPK]]<br />&nbsp;• [[Tetãnguéra Joaju Rekuái Sapy'agua Kambójame|Tetãnguéra Joaju]]<br />&nbsp;• Tavetã ko'ãgagua |fundación_fechas = <br />[[802]] - [[1431]]<br />[[1431]] - [[1884]]<br />[[1884]] - [[1953]]<br />[[Hyãsia]] pegua<br />[[12 jasyapy]] ary [[1945]]<br />[[9 jasypateĩ]] ary [[1953]]<br />[[17 jasyapy]] ary [[1970]]<br />[[17 jasyrundy]] ary [[1975]]<br />[[7 jasyteĩ]] ary [[1979]]<br />[[30 jasypoteĩ]] ary [[1992]]<br />[[20 jasypo]] ary [[1993]] |superficie = 181&nbsp;035 <ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/camboya/geografia |título=Camboya - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=20 de enero de 2017}}</ref> |superficie_puesto = 90 |superficie_agua = 2,5 % |fronteras = 2&nbsp;572 [[km]] |costas = 443 km |población = 13&nbsp;636&nbsp;398 |población_estimación = 15&nbsp;957&nbsp;223 |población_estimación_año = 2016 |población_estimación_notas = <ref>{{Cita web |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cb.html |título=The World Factbook (Cambodia) |editorial=CIA |fechaacceso=23 de mayo de 2017 |title=Archive copy |accessdate=2019-02-19 |archivedate=2010-12-29 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101229001224/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cb.html |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20101229001224/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cb.html |fechaarchivo=2010-12-29 }}</ref> |población_puesto = 70 |población_densidad = 71 |PIB = [[dólar|US$]] 64&nbsp;405 millones |PIB_año = 2016 |PIB_puesto = 104 |PIB_per_cápita = [[dólar|US$]] 4&nbsp;022 |IDH = {{estable}} 0,563<ref>[http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf Informe sobre Desarrollo Humano 2016] Consultado el 23 de mayo de 2017</ref> |IDH_año = 2015 |IDH_puesto = 143 |IDH_categoría = <span style="color:#ffcc00">'''Mbytegua'''</span> |moneda = [[Riel camboyano]] ([[File:Cambriel.svg|5px]], <code>KHR</code>) |gentilicio = Kambojagua |horario = [[UTC]] + 7 |horario_verano = Ndorekói |cctld = [[.kh]] |código_telefónico = 855 |prefijo_radiofónico = XUA-XUZ |código_ISO = 116 / KHM / KH |matrícula_coche = K |matrícula_avión = XU |miembro_de = [[ONU]] ha [[ASEAN]] }} '''Kambója''', hératee hína '''Tavetã Kambója''' ([[kambojañe'ẽ|hemére ñe'ẽ térã kambojañe'ẽme]]: ព្រះរាជាណាចក្រកម្ពុជា, ''Preăh Réachéanachâk Kâmpŭchéa''), ha'e peteĩ [[tetã|tetã hekosãsóva]] ojejuhúva [[Indochina|Indochína]] yvyapy ipehẽngue ñembyguiguápe, [[Ñembykuarahyresẽ Asia|Ñemby Kuarahyresẽ Ásiape]]. Itavusu ha itáva tuichavéva niko [[Nom Pen]]. Ijerére ojejuhu tetã [[Tailandia|Tailándia]] yvate kuarahyreike gotyo, tetã [[Laos]] yvate gotyo, [[Vienã]] kuarahyresẽ ngotyo ha [[parapyte Tailándia]] ñemby ngotyo. Ijyvy apekue niko amo 181 035 km²<ref name="superficie" /> ha oñeimo'ã ary 2016-pe ijyvýpe oiko amo 16 sua tetãyguanguéra. Tetã jeroviapy tee niko [[Vuda rape]] [[teraváda]], Kambója retãyguanguéra pehẽngue tuichavéva (95%) ijerovia Vuda rapére. Upéicha avei, ko tetãme oiko heta tapicha aty hetã ambuéva, umíva mbytépe oĩ umi Vienãgua, Chinagua, umi ijypykuéva te'ýi Cham ha umi ijypykuéva amo 30 te'ýi ambuéva.<ref>{{Cita web |url=http://news.xinhuanet.com/english2010/culture/2010-08/03/c_13428465.htm |título=Cambodia to celebrate day for indigenous people near Angkor Wat |editorial=News.xinhuanet.com |fecha=3 de agosto de 2010 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20130825133021/http://news.xinhuanet.com/english2010/culture/2010-08/03/c_13428465.htm |fechaarchivo=25 de agosto de 2013 }}</ref> [[Nom Pen]], itavusu ha itáva tuichavéva, ojejuhuhápe arandupy ypy, oñesãmbyhyhápe tetãre ha oñoñemuvehápe. Tavetã Kambója [[Porokuái peteĩme|oporokuái peteĩme]] ha imburuvichavete hína karai guasu [[Norodom Sihamoní]]. Kambója sãmbyhyhára peteĩha hína [[Hun Sen]] amo 25 ary ojapo. Ary 802-pe, karai guasu [[Jayavarman II|Hajavaramã Mokõiha]] oñemoĩ mburuvichavetéicha ha omoñepyrũ upe [[Mburuvi Hemére]], oiko amo 600 ary aja ha ijyvy apekue oñemyasãi haimete opa [[Ñembykuarahyresẽ Asia|Ñemby Kuarahyresẽ Ásia]], tetã mbarete imba'ehetáva ha ipokatu va'ekue. Ko [[mburuvi]] heta mba'e arandu ha mba'etee omoguahẽ [[Índia]] pegua, ojogapo avei [[opy]] tuicháva, [[Angkor Wat]] techapyrãme, ojehecharamo ha'eha [[Tembiejakue Yvypóra reko pegua]], ha upéicha [[Indu jerovia]] pya'e oñemosarambi upe tetãme. Táva [[Angkor]], Hemére mburuvi tavusu, ho'a rire [[tavetã Ajutája]] poguýpe XV saro'ýpe, mburuvi oñemopehẽ ha ho'a heta tetã ambuéva poguýpe, upéicha oiko Hyãsia oñemomba'émeve Kambójare [[saro'y XIX|XIX saro'ýpe]]. Kambója ohupyty isãso tee [[Hyãsia]] pegua ary 1953-pe. [[Vienã ñorairõ]] oñemosarambi Kambója yvýre ha, upe oikógui, ku aty oñepu'ãva héra [[Hemére pytãnguéra]] oñembojára Nom Pen távare 1975-pe. Ku aty niko upe oñepyrũva [[Kambója retãyguanguéra jejuka heta]] (1975-1979) ha omoñepyrũva avei guarini Vienãre oñembohérava [[ñorairõ Kambója-Vienã]], ary 1991 peve oiko. Ojejapo rire umi jekuputyha py'aguapyrã Parĩme 1991 pegua, sapy'ami ko tetã oiko [[Tetãnguéra Joaju Rekuái Sapy'agua Kambójame]] ñesãmbyhýme (1992-1993), opáramo ojejapo rire jeporavo guasu amo 90% opaite umi Kambója retãyguágui ikatúva oiporavo imburuvicharã ohókuri oiporavo hag̃ua. Peteĩ ''golpe de estado'' oiko 1997-pe ha upéicha karai [[Hun Sen]] ha ijaty [[Kambója Retãgua Aty]] ohupi ñesãmbyhýme, ko'ãga meve oporokuáiva. Ary 2010 guive Kambója imba'ehetave oñemongakuaágui ao ha poyvi apoha, [[Ñemitỹ|ñemitỹ]] ha tetã ambuenguéra rehe oñoñemuvégui.<ref>[https://web.archive.org/web/20110521094658/http://www.phnompenhpost.com/index.php/2011051849188/Business/cambodia-to-outgrow-ldc-status-by-2020.html Cambodia to outgrow LDC status by 2020], ''The Phnom Penh Post'', 18 de mayo de 2011.</ref> Upéichs avei ojeikuaa Kambója y rembe'ýme oĩ [[itakyra]] ha [[gas]] rupa guasu ne'ĩra oñenohẽva tetã ijykégui, [[Tailandia]], oñembojaraségui avei y rembe'ýre.<ref>{{Cita publicación |título=The struggle between Thailand and Cambodia over oil and gas resources |fecha=17 de septiembre de 2010|agencia=CLC Asia |url=http://www.clc-asia.com/the-struggle-between-thailand-and-cambodia-over-oil-and-gas-resources-2/}}</ref><ref>{{Cita publicación |título=Cambodia Aims for Offshore Production Next Year |autor=Jacob Gronholt-Pedersen |fecha=26 de septiembre de 2012|agencia=The Wall Street Journal |url=http://online.wsj.com/news/articles/SB10000872396390443507204578020023711640726}}</ref> == Mandu'apy == {{listaref|2}} == Joaju == {{Interwiki país|code=km|idioma=idioma camboyano}} {{commonscat|Cambodia|Camboya}} {{Asia}} [[Ñemohenda:Kambója| ]] kgsn389arbrgscpf1ejtcs0zsa4u9jk Uráno 0 6960 137601 137527 2026-04-24T11:03:12Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137601 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Uranus2.jpg|thumb|Uráno ra'anga.]] '''Uráno''' (mba'ehero: [[File:Uranus symbol (fixed width).svg|16px|⛢]]) ha'e yvóra pokõiha Kuarahyguive. Ijerérehe 27 i[[mbyja'e|jasy]] ha ha'e yvóra [[gas]] ha [[yrypy'a|yrypy'aguigua]]. Urano i[[Uráno kuairũnguéra|kuairũ]] avei. Ha'e niko yvóra tuichavéva mbohapyha [[Mbyjajerety Kuarahy rehegua|Kuarahy Ypykatúpe]]. Karai William Herschel ojuhuva'ekue Uráno ára 13 jasypo 1781-me. {{Kuarahy mbyjajerety}} [[Ñemohenda:Urano| ]] g0rfawu2y5oyxbcj1507xov1b0876db Netúno 0 7106 137600 129654 2026-04-24T11:02:01Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137600 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Neptune Voyager2 color calibrated.png|thumb|Netúno ra'anga.]] '''Netúno''' (mba'ehero: [[File:Neptune symbol (fixed width).svg|16px|♆]]) ha'e [[yvóra]] poapyha [[Kuarahy]] guive mombyrykuére, ha ipahague. Oguereko [[Netúno mbyguaikuéra|14 mbyguaikuéra]], ojeréva ijerére, ha ha'e peteĩ yvóra [[Gas|gasguigua]] ha [[yrypy'a|yrypy'a rekóva]], [[Uráno]] yvýicha, ijerére ojejuhu heta [[yrypy'a]] kuãirũ avei. Netúno niko ha'e yvóra tuichavéva irundyha ojeréva [[Mbyjajerety Kuarahy rehegua|Kuarahýre]]. Urbain Le Verrier, John Couch Adams ha Johann Galle ojuhúkuri omañavo yvágare Netúno ára 23 jasyporundy 1846-me. {{Kuarahy mbyjajerety}} [[Ñemohenda:Yvóra ojeréva Kuarahýre]] 72k1o8aeteybzdv08u1ajg6fcyk97kh Ára pytu 0 7884 137586 114934 2026-04-24T02:16:17Z LucasC87 22665 Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137586 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Portrait of Jupiter from Cassini.jpg|thumb|300px|[[Húpiter|Jarýi]] hi'ára pytu guasuete.]] '''Ára pytu''' ({{es|atmósfera}}) niko umi [[gas]] ha mba'etĩ oñuvãmbáva peteĩ [[yvága mba'e]] ([[mbyja]], [[mbyjajere|yvóra]], [[mbyja'e|mbyguai]]) ñande [[Yvy|Yvýicha]], umi [[gas]] ojejuhúva [[yvága]]pe, Yvy ijerére. [[Mbaretepyte|Yvy mbaretepyte]] ogueru yvágape yvy gotyo opaite umi [[gas]], upéicha ku jegueru reko imbaretérõ ha ára pytu [[Mba'epytu|imba'epytu]] imichĩrõ, umi gas ha mba'etĩ opyta areve [[yvága mba'e]] jerére. Ñande [[Yvy]] hi'ára pytu oguereko heta [[tatarapo]] ha ''dióxido de carbono'', upévare ñande [[yvága]] hovy. == Joaju == {{Commons|Atmosphere}} * [https://web.archive.org/web/20151105045405/http://caribdis.ugr.es/ Grupo de Física de la Atmósfera (GFAT) de la Universidad de Granada (UGR).] [[Ñemohenda:Mbyjakuaa]] cm7pd3291dlwgz62z7fa7z1qjdcwv0v Yvóra hypy'a 0 8787 137599 131003 2026-04-24T10:59:55Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137599 wikitext text/x-wiki [[File:Uranus2.jpg|thumb|160px|Uráno]] [[File:Neptune Voyager2 color calibrated.png|thumb|160px|Netúno]] '''Yvóra hypy'a''' ha'e umi yvóra [[Uráno]] ha [[Netúno]], ha oimeraẽ yvóra ojoguáva chupekuéra. Umi yvóra iñemohendapy ambue atýpe, umíva yvóra hypy'a, oguerekógui ipype heta [[yrypy'a]], [[ita]] ha [[gas]].<ref name=phy>[http://physics.aps.org/articles/v5/25/Viewpoint: Seeing Deep Inside Icy Giant Planets]</ref> Oñembojuavy [[mbyjajere mba'etĩva|yvóra gasguigua]] «hekópe» chugui, Húpiter ha Satúyno, oguerekógui sa'i sa'i ipype [[tatavevýi]] ha [[tataveve]], imombyryvégui [[Kuarahy]] guive. Upévare, Uráno ha Netúno niko yvóra gasguigua, hákatu, hypy'áva.<ref name=hof>[http://www.lpi.usra.edu/decadal/opag/IceGiantAtmospheres_v7.pdf M. Hofstadter w/ co-authors - The Atmosphere of the Ice Giants, Uranus and Neptune]</ref> == Mandu'apy == {{reflist}} == Joaju == *[https://web.archive.org/web/20131106040548/https://share.sandia.gov/news/resources/news_releases/compressing-water/ Sandia experiments may force revision of astrophysical models of the universe - Sandia Labs] *[https://web.archive.org/web/20131115120534/http://www.scholarpedia.org/article/Planetary_formation_and_migration Planetary formation and migration] *[http://physics.aps.org/articles/v5/25/Viewpoint: Seeing Deep Inside Icy Giant Planets] [[Ñemohenda:Yvóra reko]] o3hrugbdk3o6za7bgpnhy4pn1tsm03d Jehesyha 0 10112 137598 124427 2026-04-24T10:57:38Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137598 wikitext text/x-wiki [[File:Grilling.jpg|thumb|300px|Peteĩ jehesyha oipurúva tatapỹi ojy tembi'u hag̃ua.]] '''Jehesyha''' ({{es|parrilla}}) ha'e peteĩ tembiporu [[itakandua|itakanduágui]] ijapopyre oñemoĩva [[tata]] ári ojy hag̃ua [[tembi'u]], ojepuruita ojapo hag̃ua [[so'o mbichy]]. Ikatu oñemoĩ iguýre [[tatapỹi]], [[jepe'a]] térã [[gas]] omyendy hag̃ua tata. == Tembiasakue == [[Sa'ary XIX]] opakuevo [[Plata ysyry]] ykere, oñepyrũ ojepuru rregilla ojejapova [[Kuarepoti|kuarepotigui]] oñemosa'ingo hag̃ua [[so'o]] pe'ava ikã peve. Ojereko ha'eha umi gauchokuéra ymaguare oipuruva'ekue pe tembipuru ombojy hag̃ua umi so'o ohembyva umi [[Mymba|mymbakuéra]] hikuái ojuka akuegui. == Ehecha avei == {{commonscat|Grills}} *[[So'o mbichy]] [[Ñemohenda:Tembiporu tembi'u aporã]] npj368ribg7jo2ex0knwgn2wrovtger Tatakua 0 11467 137597 122712 2026-04-24T10:56:29Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137597 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Tatacua.jpg|thumb|300px|right|Tatakua ojejapoháicha Paraguái retãme]] '''Tatakua''' hína tembiporu jope orekóva ha ombyakúva, ojeipurúva [[tembi'u]] apópe ha ñembojýme, mba'ekuéra ñemokãme, ha heta tembiapo ambuévape.<ref>{{cite news|url=http://www.merriam-webster.com/dictionary/oven|title= Oven|work= Merriam-Webster Dictionary| accessdate= November 23, 2011}}</ref> Oñembyaku hag̃ua tatakua ikatu ojeipuru [[gas]], [[jepe'a]], [[tatapỹi]] térã [[kuarahy]] hesapére avei. Ymaguare guive [[yvypóra]] ojapo opaichagua mba'e mbyakuha, oipuru ita ha mba'e hatã ambuéva oñemongora hag̃ua óga ahoja ikarapãicha, iguýpe térã ijyképe omoĩ mba'e jehapyrã (ymaguare heta oipuru jepe'a) ha ipype omoĩ mba'e ñembyakurã.<ref>https://www.cocinasalud.com/como-construir-un-horno-de-lena-paso-a-paso-con-fotos/</ref> == Tembi'ukuéra ojejapóva tatakuápe == Tatakuápe ojejapo heta tembi'u: * [[Chipa]] * [[Sopa paraguaya]] * [[Chipa guasu]] * [[Chipa so'o]] Ha hetaiterei ambue tembi'uve. == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{Commonscat|Furnaces}} [[Ñemohenda:Tembiporu]] [[Ñemohenda:Tembiporu tembi'u aporã]] el0b2rlda3w8yxtdliw7avjl5b76kkx Yvyrata 0 11545 137595 116888 2026-04-24T02:34:28Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137595 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Puu oo.jpg|thumb|350px|right|Yvytypo [[Havái'i|Hauái]] ypa'ũme.]] '''Yvyrata''', '''yvytyrata''', '''yvytypo''' térã héra ymaiteve guare '''Takumbu''', ha'e hína [[yvykua]] térã [[yvyty]] opoíva umi mba'e aku [[magma]], osẽ rire okápe héra [[lava]], ha [[tanimbu]] térã kusugue, oúva yvy ryepýgui ha osẽva pochyitépe.<ref>https://bibliotecadeinvestigaciones.wordpress.com/ciencias-de-la-tierra/geologia/los-volcanes/</ref> Magma jejupi ha ñesẽ oiko sapy'apy'a pochýpe ha ojehero [[yvyrata ñehẽngue|ñehẽngue]], yvytypo ñehẽngue ikatu oikoe hi'arépe ha imbaretekuépe, oĩ avei ñehẽngue oiko py'ỹi ha oiko sapy'apy'ánte, oĩ opoíva [[lava]] michĩmi osyrymíva yvyty apére ha oĩ opoíva hetaite lava kapúicha oparupi ombyaíva ha [[Tata|ohapýva]] opaite mba'ekuéra ijerére.<ref>https://www.natgeokids.com/uk/discover/geography/physical-geography/volcano-facts/#!/register</ref> Yvytypo ikatu ojejuhu [[Yvyrusu|yvyrusúpe]] ha [[Paraguasu|yguasu]] ruguápe avei. [[Yvykua|Yvykuágui]] osẽ pochýpe opaichagua [[Tata|mba'e aku]], magma (tata hu'ũ), ita ku'i, ytaku, [[gas]] ha tanimbu, ko'ã mba'e aku oĩha ojehero [[tata hu'ũ ñemono'õ]] ha opyta yvy guýpe, mba'e aku osẽvo ojupi [[tatatĩsẽha (yvyrata)|tatatĩsẽha]] rupive, upéi mba'e akukuéra omondyryry pe yvy ape oikokuévo chugui [[yvyrata kuára|kuára]] ha osẽ. Yvytypo yvatevéva opaite Yvýgui ha'e niko ku [[Nevado Ojos del Salado]], tetã [[Arhentína]] ha [[Chíle]] opytáva, ha'e avei yvyty tuichavéva mokõiha oĩva Yvy ipehẽngue ñembyguápe ha Yvy ipehẽngue kuarahyreikeguápe (yvyty Arhentína pegua [[Aconcagua]] rire).<ref>{{Cita web|url=http://www.desnivel.com/alpinismo/ojos-del-salado-el-volcan-mas-alto-del-mundo|título=Ojos del Salado, el volcán más Alto del Mundo. Desnivel|fechaacceso=2018-04-06|sitioweb=www.desnivel.com|idioma=es}}</ref> == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{Commonscat|Volcanoes}} [[Ñemohenda:Yvyrata]] is41k6xxxvj8v6kg1mhmvxz7fn371d8 Yvyrata ñehẽngue 0 11554 137594 111050 2026-04-24T02:33:33Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137594 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Volcan Tungurahua2.jpg|thumb|350px|right|Yvytypo ñehẽngue oikókuri Ekuato retãme.]] '''Yvytypo ñehẽngue''' oiko osẽvo [[Yvy]] ryepýgui [[yvyrata|yvytypo]] rupive opaichagua mba'e aku. Yvytypo ñehẽngue oiko upe [[magma]] oñembyakuvégui ha oñepyrũ osẽ [[tata hu'ũ ñemono'õ|tata hu'ũ ñemono'õgui]] ojupi aja [[tatatĩsẽha (yvyrata)|tatatĩsẽha]] rupive, omondyryry pe yvy ape ha upéi osẽ pochyitépe. Mba'evai oguerúva ikatu ombyai [[yvypóra]] ha [[mymba]] rekoha, umi [[gas]] osẽ avei ikatu oguejy yvy ape ári ama vai rupi, hérava [[ama hái]], ha [[tanimbu]] ho'a yvy ári ombyai tekoha avei, heta mba'asy vai ogueru avei yvypórape guarã. [[Magma]] osẽ rire okápe, yvytypo ñehẽngue rupive, héra [[lava|láva]]. Yvytypo oñehẽnguévo heta mba'e vai ogueru ñepyrũrãme, ha upéi katu ogueru mba'e porãite yvýpe guarã. Umi mba'ehekove'ỹva (juky ha ''mineral'' opaichagua) opoíva ojapo porã yvýre, okakuaa pype [[Ñemitỹ|oñeñotỹva]] guive ha omongakuaa porã mymbakuéra ho'úva avei [[Ka'avo|ñanáre]]. == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commons|Volcanic eruption}} * [[Magma]] * [[Lava]] [[Ñemohenda:Yvyrata]] g78lvj8laowu2qc5r9h7b1zwixazhcj Kuára hũ 0 11931 137587 127783 2026-04-24T02:17:44Z LucasC87 22665 Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137587 wikitext text/x-wiki [[File:Black hole - Messier 87 crop max res.jpg|thumb|278x278px|Kuára hũ [[mása|imása]] hetaitéva ra'anga peteĩha yvypóra ojapókuri, osẽ ára 10 jasyrundy 2019-pe, ko kuára hũ ojejuhu upe tapiryja hérava M87 mbytépe.]] '''Kuára hũ'''<ref>https://drive.google.com/file/d/1oB1En_ITM7xgSKMtn2WjL5RRd6MvQB3b/view [[Paraguái Arapyregua Ñangarekoha]] Ñe’ẽndy mokõive ñe’ẽteépe</ref> niko tenda ijapýrava ha naipaha'ỹiva [[arapy|arapýpe]], hetepýpe oĩ [[mása]] ñembyaty guasuite ha hypy'ũite ikatúva omoñepyrũ peteĩ [[oka imbaretepytéva]] ndohejáiva ni peteĩ [[Mba'e|mba'eku'i]] michĩ opiã hag̃ua, ni [[tesape|tembipe]]. Kuára hũ ikatu omosẽ chugui [[mba'easãi]] joguaha, héra [[Hawking mba'easãi]], karai [[Stephen Hawking]] ombokuatia ñehesa'ỹijo rupi amo 1970 arykuérape.<ref>{{cita web |url=http://www.physics.hku.hk/~astro/harko_science.html |título=Copia archivada |fechaacceso=11 de octubre de 2014 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20090210234214/http://www.physics.hku.hk/~astro/harko_science.html |fechaarchivo=10 de febrero de 2009 |title=Archive copy |accessdate=2019-04-24 |archivedate=2012-02-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120213160051/http://www.physics.hku.hk/~astro/harko_science.html }}</ref> Oñeimo'ã haimete opa [[arapyvore|tapiryja]] mbytépe, [[Mborevi Rape]] avei, ikatu oĩ heta kuára hũ [[mása|imása]] hetaitéva.<ref>[https://web.archive.org/web/20140112153840/http://www.eluniversal.com.mx/articulos/44811.html «Descubren hoyo negro más grande en el Universo conocido.» 11 de enero de 2008.] ''[[El Universal (México)|El Universal]]''.</ref> Kuára hũ mbaretepyte ikatu omboja hese opa [[gas]] ijerére, gas jepyvúicha oñembohakuite ohupyty peve amo 2000 jey hakuve [[Kuarahy]] apégui, upéicha niko amo 12 000 000 °C.<ref>{{cita web |url=https://es.noticias.yahoo.com/blogs/astronomia-terricolas/archive/28.html |título=Copia archivada |fechaacceso=23 de abril de 2015 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20150927204435/https://es.noticias.yahoo.com/blogs/astronomia-terricolas/archive/28.html |fechaarchivo=27 de septiembre de 2015 }} </ref> == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commons|Black hole}} [[Ñemohenda:Mbyjakuaa]] q1whnmk7i6h61rd35qwfvwxllikhse8 Yvy ñembyaku 0 13270 137593 134445 2026-04-24T02:32:00Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137593 wikitext text/x-wiki [[File:Change in Average Temperature.png|thumb|270px|Oñembyakúicha ñande Yvy 50 ary pukukuépe. Yvyra'anga ombojojáva Yvy mba'epytu 2014-2018 pukukuévo ha 1951 ha 1980.]] '''Yvy ñembyaku''' térã '''Yvy ijopeve''' ojehu upe [[mba'epytu]] ñande [[Yvy]] apekuére, [[Paraguasu|yguasukuérape]] ha [[Ára pytu|ára pytúre]] oñembyakuve pya'e ha [[yvypóra]] imbyry'áive.<ref>{{Cite web|url=https://www.nationalgeographic.com/environment/global-warming/global-warming-overview/|title=What Is Global Warming?|date=2019-01-22|website=National Geographic}}</ref> Ko'ãga, Yvy [[mba'epytu]] ojupi haimete 1 C° ha ary 1750 guive, yvypóra oñepyrũvove [[Mba'aporeko Ñepu'ã|ohapy hetaite tatapỹi]].<ref name=":0">{{Cite web|url=https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/sites/2/2019/05/SR15_SPM_version_report_LR.pdf|title=IPCC SR15 Summary for Policymakers 2018|author=IPCC|date=2018|page=6|format=PDF}}</ref> Hákatu oĩ Yvy apekue vore ojehechahápe hakuveha 1 C°-gui ha oĩ imichĩve. Heta umi ohesa'ỹijóva ararováre he'i oguahẽha ary 2100 Yvy mba'epytu ojupíta ha ohupytýta 2 C° térã 4 C°, ituichave Yvy mba'epytúgui ary 1750 mboyve.<ref>{{Cite web|url=https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2018/02/WG1AR5_Chapter12_FINAL.pdf|title=Long-term Climate Change: Projections, Commitments and Irreversibility|website=[[IPCC]]}}</ref> Ndahasýi jahecha Yvy oñemoambueha oñembyakuvégui, oñembohyku yrypy'a ojejuhúva Yvy yvateitépe ha ñembyitépe, techapyrãme [[Gyroẽlándia]] ha [[Antártida]], upéicha okakuaa ha ojupi yguasu ha ikatu jahecháta heta táva y rembe'ýpe o'yguytaha saro'y XXI pukukuévo. Yvy oñembyaku pya'e yvypóra ohapýgui mba'ekuéra, techapyrãme ohapy [[gasolína]] omboguata hag̃ua [[Mba'yruguata|mba'yrumýi]] ha [[pepo'atã|aviõ]]. Hákatu ku yvypóra rembiapo ombyakumínte ñande Yvy: ''[[dióxido de carbono]]'' katu upe ombyaivéva, [[gas]] osẽva jahapývo mba'ekuéra. Yvypóra ohapývo ''combustible'' yvyguýgui, taha'e haéva [[itakyra]], tatapỹi ha gas yvyguýgui, omombo ''dióxido de carbono'' yvytúpe.<ref>{{cite news |last=Thompson (Climate Central) |first=Andrea |date=May 19, 2016 |title=Atmospheric CO2 May Have Topped 400 PPM Permanently |url=https://insideclimatenews.org/news/18052016/atmospheric-co2-carbon-dioxide-400-ppm-climate-change-keeling-curve |newspaper=InsideClimate News |access-date=August 12, 2016}}</ref>. Yvypóra oikytĩvo yvyramáta ha oitypávo ka'aguy ''dióxido de carbono'' opytave yvytúpe, [[Ka'avo|ka'avokuéra]] oipyhýgui umi gas ombyakúva Yvy. == Ehecha avei == * [[Tekohatyai]] * [[Tekoha renda]] == Mandu'apy == {{Listaref}} == Joajuha == * {{Commons|Global warming}} * [https://web.archive.org/web/20170401225422/http://nationalgeographic.es/medio-ambiente/calentamiento-global/calentamiento-global-definicion ¿Qué es el Calentamiento Global?], [[National Geographic]] omombe'u karaiñe'ẽme mba'épa ku Yvy ñembyaku. [[Ñemohenda:Ararova]] [[Ñemohenda:Tekohakuaa]] ni1t94nwycpgrxd20xgwun3ddeotvpm Robert Boyle 0 14729 137592 127901 2026-04-24T02:30:35Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137592 wikitext text/x-wiki {{Ficha de persona | nombre = Robert Boyle | imagen = Robert Boyle 0001.jpg | tamaño de imagen = 250px | fecha de nacimiento= [[25 jasyteĩ]] [[1627]] | lugar de nacimiento= [[Waterford]] ([[Irilánda]]), [[Tavetã Joaju]] | fecha de fallecimiento= [[31 jasypakõi]] [[1691]] (64 ary) | lugar de fallecimiento=[[Lóndyre]], [[Reino Unido]] | área = [[Mba'erekokuaa]] ha [[kímika]] }} '''Robert Boyle''' ([[Waterford]], [[25 jasyteĩ]] [[1627]]-[[Lóndyre]], [[31 jasypakõi]] [[1691]])<ref name=BRIT>{{cita web|apellidos1=Lawrence M. Principe|título=Robert Boyle; Biography, Contributions, Works, & Facts|url=https://www.britannica.com/biography/Robert-Boyle|obra=Encyclopedia Britannica|idioma=en|fechaacceso=30 de abril de 2018}}</ref> ha'e akue peteĩ karai [[arandupykuaaty|arandu]] ha [[moheñoiha]] [[Ingyatérra]]-[[Irilánda]] pegua, oñemoaranduite [[kímika]] ha [[mba'erekokuaa]] rehe. Ha'e avei [[Tupãkuaaty|tupãkuaatyhára]] [[Hesu rape|Hesu rapépe]]. Herakuãite [[tembikuaatyhára]] ramo, tuichaitépe ojapógui pe [[tekorã Boyle-Mariotte pegua|tekorã Boyle pegua]] (he'íva mba'éichapa oiko [[gas]]),<ref name="acottLaw">{{cita publicación |autor=Acott, C. J. |título=The diving "Law-ers": A brief resume of their lives. |publicación=South Pacific Underwater Medicine Society Journal |volumen=29 |número=1 |año=1999 |issn=0813-1988 |oclc=16986801 |url=http://archive.rubicon-foundation.org/5990 |fechaacceso=17 de abril de 2009 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20110402073203/http://archive.rubicon-foundation.org/5990 |fechaarchivo=2 de abril de 2011 |title=Archive copy |access-date=2022-08-09 |archivedate=2011-04-02 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110402073203/http://archive.rubicon-foundation.org/5990 }}</ref> oje'e avei hese ha'eha pe [[kímika|kímiko]] javegua peteĩha, upévare ikatu oje'e oĩha umi omboypy va'ekue apytépe ko uno de los fundadores de la [[kímika]] javegua. Hembiapokue hérava ''The Sceptical Chymist'' (''Pe kímiko ndoroviareíriva'') mba'etuichaitéva kímika rembiasakuépe. == Mandu'apy == {{reflist}} == Joajuha == {{commons|Robert Boyle}} [[Ñemohenda:Tekove Ingyaterragua]] a8qlrsvnxayqwofdf0nrc6z023egopq Y ñembojere 0 14828 137590 121596 2026-04-24T02:27:10Z LucasC87 22665 Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137590 wikitext text/x-wiki [[File:Ciclo-del-agua.jpg|thumb|290px|Y ñembojere karaiñe'ẽme.]] '''Y ñembojere''' ha'e mba'éichapa [[y]] omýi [[Yvy]] ape ári ha [[Ára pytu|ára pytúpe]], upéva he'ise y oho yvágape ha upéi ho'a yvýpe. Upéicha oiko pe y ñembojere: * Oñepyrũ oñembogas jave y oĩva Yvy ape ári. [[Ñembogas]] he'ise [[kuarahy]] ombyaku pe y ha ichugui oiko [[gas]]. * Ha upéi, y oñembyaty [[y tĩmbo]] ramo [[Yvága|yvágape]]. Upéicha ojejapo [[arai]]. * Upe rire, pe y oĩva arai ryepýpe ro'ysã. Péicha oiko chugui jey mba'erykue. Kóva ojehero [[ñemohypy'ũ]]. * Upéi, y ho'a yvágagui [[Ama|amáicha]], [[Yrypy'avevúi|yrypy'avevúicha]] térã [[Amandáu|amandáuicha]]. Kóva ojehero [[y yvatégui ho'áva]]. * Pe y ho'ámava oike Yvy ape ryepýpe ha oho avei ono'õ [[ypa|ypápe]], [[paraguasu|paraguasúpe]] térã yno'õ yvyguýpe. Upépe ikatu oñemotĩmbo jey ha upéicha oñepyrũ jey ko y ñembojere. Oĩ mba'e yvypóra ojapo ikatu ombyai térã omosarambi pe y ñembojere: [[Ñemitỹ|oñemitỹ]] hetávo, omopu'ãvo [[yjoko]] ysyrýpe, oikytĩmbávo [[Yvyra|yvyramáta]] ka'aguýpe, onohẽmbávo y yvyguýgui ha [[Ysyry|ysyrýgui]] térã omopu'ãvo [[mba'eapopyha]] [[Tekohatyai|omongy'áva]] ñande [[Tekoha renda|rekoha]]. Upéicha ojehecha ndaiporiveiha y térã omanomba pirakuéra, ikatu avei sapy'ánte okyiterei ha y oñuvãmba. == Joajuha == {{commonscat|Water cycle}} [[Ñemohenda:Y]] qujdf78njgv8kts1nsc83zyvcmca6v2 Vikipetã:Marandeko/25 jasyteĩ 4 15098 137591 122268 2026-04-24T02:29:31Z LucasC87 22665 Se reemplaza "mba'etĩ" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137591 wikitext text/x-wiki [[File:The Shannon Portrait of the Hon Robert Boyle.jpg|right|120px|Robert Boyle, ojapo Johann Kerseboom]] * '''[[389]]'''.— Omano '''[[Gregorio Nacianceno]]''', [[pa'i]] [[Hesu rape|''cristiano'']], [[Karai arandu Tupãoguigua]]. * '''[[1627]]'''.— Heñói '''[[Robert Boyle]]''' (''ta'angápe''), iñarandúva, kímiko, mba'erekokuaahára ha moheñoiha [[Irilánda]] pegua, ojapo pe [[tekorã Boyle-Mariotte pegua]] (he'íva mba'éichapa oiko [[gas]]). * '''[[1882]]'''.— Heñói '''[[Virginia Woolf]]''', [[haihára]] [[kuñareko]] ohekáva [[Tavetã Joaju]] pegua. * '''[[2003]]'''.— Omano '''[[Lobito Martínez]]''', [[Pupotyhára|atõihára]] ha [[puraheiapohára]] [[Paraguái]] pegua. <noinclude>[[Ñemohenda:Vikipetã:Tembiecharã marandeko rehegua|Jasyteĩ - 25]] </noinclude> f4ft75wx04hevhi99j49fgora2ws4wj Nitrógeno 0 15122 137589 135497 2026-04-24T02:23:20Z LucasC87 22665 Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137589 wikitext text/x-wiki {{italic title}} [[File:Liquidnitrogen.jpg|thumb||''Nitrógeno'' rykue.]] '''''Nitrógeno''''' térã '''nitróheno''' ha'e peteĩ [[Apỹi Kimi rehegua|eleménto kímiko]] orekóva [[átomo papapy]] '''7''', oñemoha'anga tai '''N''' rupive, oreko [[átomo mba'era'ã]] ha'éva 14,0067 ha ojejuhúrõ [[mba'epytu ha jejopy hekópe oĩva]] oiko chugui [[gas]] hi'átomo mokõiva, ko pytundyry niko ojapo 78&nbsp;% opaite [[pytu|pytúgui]] oĩva [[ára pytu|yvágape]].<ref>[https://web.archive.org/web/20130508021904/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/earthfact.html NASA Earth Fact Sheet], (actualizado al 17 de noviembre de 2010). Consultado el 26 de febrero de 2013.</ref> {{Tembiecharã:Apỹi Kimi rehegua}} == Mandu'apy == {{reflist}} [[Ñemohenda:Apỹi Kimi rehegua]] 0x355bbbtt3mc38r6d1uc9nuvghvtv7 Termodinámica 0 17023 137588 136403 2026-04-24T02:20:38Z LucasC87 22665 Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta del artículo Gas). 137588 wikitext text/x-wiki {{italic title}} [[File:Convection.gif|thumb|[[Tata]] (mba'e jope) [[y]] ombyakúva, y aku ojupi ha y ro'ysã oguejy. Ko tembiapo ikatu oñemohesakã ''termodinámica'' rupive.]] '''''Termodinámica''''' ha'e [[mba'erekokuaa]] vorekue oipyguaráva mba'éichapa oikojoa [[mba'epytu]], [[jope]] ha [[mbaretekue]], omombe'úvo mba'épa ojehu ichupekuéra jahechávo [[tumingue'a]] (''atomo'') tuichakuépe. Mba'eguasuite ko ''termodinámica'', upe rupi ikatu jaikuaa mba'éichapa tumingue'akuéra ojoaju umi mba'e ikatúva jahecha rehe.<ref>[https://web.archive.org/web/20240512002212/https://conceitosdomundo.pt/termodinamica/] ''Termodinámica'' he'iseha, Peroñe'ẽme</ref> Ko tembikuaaty heñói amo sa'ary XVII jave ojeikuaaukakuévo [[Otto von Guericke]], [[Robert Boyle]] ha ambuéva rembiapokue, oipyguara hikuái mba'éichapa oiko umi [[gas]] ha [[Ára pytu mba'ejopy|mba'ejopy]] oĩva ñande Yvy [[Ára pytu|ára pytúpe]]. ''Termodinámica'' rupive, Otto von Guericke omoha'anga ha ojaporaẽ peteĩ [[mba'enohẽha omonandíva]] (''bomba de vacío''), mba'e oguenohẽkuaáva yvyty térã pytu peteĩ mba'e oñembotýmavagui (techapyrã, peteĩ mba'yru térã peteĩ koty). [[William Thomson|Lord Kelvin]] ojuhuraẽ heta mba'e [[mba'epytu]] rehegua ha mba'épa upe mba'epytu ro'yvéva ikatúva ojehupyty. Ary 1850 jave, [[James Prescott Joule]] ohechauka opavavépe ijojaha umi mbaretekue opaichagua, upéva he'ise ikatu ñamoambue mbaretekue oúva mba'e omýiva, mba'ejope térã [[tendyry|tendyrýgui]] ha ijojáta hikuái.<ref>[https://rce.casadasciencias.org/rceapp/art/2014/069/] ''Termodinámica'' rembiasakuemi ñemyesakãha, Peroñe'ẽme</ref> Ary 1876 jave, [[Willard Gibbs]] oikuaauka kuatiañe'ẽ ombo'éva mba'éichapa ikatu ñamoĩ peteĩ ta'angahaípe mba'e oikóva ''termodinámica'' rekópe. Ikatu jahecha ko ''termodinámica'' oparupi ñande rekohápe. Taha'e ha'éva umi [[mákina]] ymaguare [[y timbo]] oipurúva, mba'eguasuitéva oikokuévo [[Mba'aporeko Ñepu'ã]], ha [[Mba'yruguata|mba'yrumýi]] [[momyiha]] térã [[Ña'ẽmbe pepo|japepo]] mba'ejopy oipurúva ko'ãga jareko. Ko tembikuaaty ojeiporu avei [[ararova]] ha [[mba'epytu]] ñehesa'ỹijópe. [[Kamby]], [[kesu]] ha kamby kyrakue apópe ojeiporu upe [[ñemopotĩ mbohakuhápe]] térã ''pasteurización'' (ñambyakuitévo sapy'ami peteĩ mba'e ñamboguete hag̃ua opa térã haimete opa mymbachu'i), kóva ''termodinámica'' rupive oñemomba'apo.<ref>[https://redeglobo.globo.com/globociencia/noticia/2011/12/entenda-o-que-e-termodinamica-e-suas-aplicacoes-nos-dias-de-hoje.html] Eikuaa mba'épa he'ise ''termodinámica'' ha mba'éichapa ikatu ojeiporu ára ha ára</ref> Ko ñe'ẽ "''termodinámica''" ou [[Gyresiañe'ẽ]]gui ha heñói oñembojoaju rire mokõi ñe'ẽngue: "''thermo-''", he'iséva jope, ha "''dýnamis''", ikatu he'ise [[pu'aka]].<ref>[https://etimologia.com.br/termodinamica/]''Termodinámica'' ñe'ẽ ypy</ref> Upéicharõ, kóva ha'e tembikuaaty ohesa'ỹijóva mba'éichapa omba'apojoa mokõi mbaretekue: jope ha pu'aka. Ndaipóri gueteri ñe'ẽngue [[Avañe'ẽ|guaranietépe]], jepémo ikatu ojeiporu "mba'ejopekuaa" térã "jope mýi rembikuaa".<ref>[https://origemdapalavra.com.br/palavras/termodinamica/]''Termodinámica'' ñe'ẽngue ypy rembiasa</ref> == Tekorãnguéra == ''Termodinámica'' rekorãnguéra omombe'u mba'éichapa ova ha oñemoambue mbaretekue ñande arapýpe. Irundy oĩ: * Tekorã mba'eveha: Jarekóramo mokõi mba'e (ja'e techapyrãmi mba'e Hovy ha mba'e Pytã) ha mokõiva hakukue ijoja mba'e ambuéva rehe, ha'éva mba'e Sa'yju, upéarõ oikóramo oñemoambue Hovy hakukue ha kóva omoambue Pytã ha Sa'yju, ikatu ja'e Hovy omoambuekuaa Sa'yju hakukue. Jope osyry ijeheguietépe umi tenda hakuhágui umi tenda ro'ysãme. Oñembohéra ko tekorã "mba'eveha" térã "0ha" umi hesa'ỹijohára ojuhúgui kóva ojejuhupáma rire umi tekorã ambuéva ha oimo'ã hikuái ko tekorã imba'eguasuveha umi ambuévagui, upévare omotenondese kóva omoĩkuévo ichupe umi mbohapy tekorã ambuéva mboyve.<ref>Bailyn, M. (1994). ''A Survey of Thermodynamics'', American Institute of Physics Press, New York, {{ISBN|0-88318-797-3}}, p. 22.</ref><ref>Buchdahl, H.A. (1966). ''The Concepts of Classical Thermodynamics'', Cambridge University Press, Cambridge, p. 29: "... if each of two systems is in equilibrium with a third system then they are in equilibrium with each other."</ref> * Tekorã peteĩha: Kóva ko omombe'úva mba'éichapa ojepytaso mbaretekue. He'i ndaikatuiha ñamoheñói térã ñamboguete mbaretekue, ikatúnte ñamoambue heko. Techapyrã, ikatu jajapo tendyrýgui jope mbaretekue (jaipurúvo mákina mbyakuha), oñemoambuéta mbaretekue ha opytáta ojepytasóvo. * Tekorã mokõiha: Kóva ko he'íva akóinte okakuaáta ára pukukuévo upe ''[[entropía]]'' (ñe'ẽngue he'iséva ñemohenda'ỹ térã sarambi), térã ojepytasóta oikóramo ñembovava'ỹ. Ndaikatúi jaipe'a ko ñemohenda'ỹ nañamba'apóiramo. Ikatu hesakãve ñandéve ko tekorã ñaimo'ãvo upéicha: ñande rógape oĩ peteĩ koty isarambipáva, noñemyatyrõta térã noñemohendáta ijehegui, ñamba'apo va'erã ñamyatyrõ hag̃ua.<ref>{{cite book |last=Reichl |first=Linda |author-link=Linda Reichl |date=1980 |title=A Modern Course in Statistical Physics |url= |location= |publisher=Edward Arnold |page=9 |isbn=0-7131-2789-9}}</ref> * Tekorã mbohapyha: Kóva omombe'u sa'ive oñemoambuéva peteĩ mba'e ñamoaguĩrõ ichupe mba'epytu ro'ysãitevéva (0 Kelvin térã -273.15 kokatu Celsius), ''[[entropía]]'' sa'imi okakuaáta. Upe he'ise ro'yitéramo mba'ekuéra noñemosarambimo'ãi. Ikatu hesakãve ñandéve ko tekorã ñaimo'ãvo upéicha: jarekóramo peteĩ [[typy'are'ẽ]] (''helado'') ha ñamoĩ moro'ysãhápe, noñembohykumo'ãi ha sa'imi oñemoambuéta.<ref>J. Wilks ''The Third Law of Thermodynamics'' Oxford University Press (1961).</ref> == Mandu'apy == {{reflist}} [[Ñemohenda:Mba'erekokuaa]] cvbt9k7u5colo2kxeq2hfwy3icn8dqu Myangekõi:Gas 1 17950 137579 137471 2026-04-24T01:41:32Z LucasC87 22665 /* Traducción de "gas" */ Embohovái 137579 wikitext text/x-wiki == Traducción de "gas" == Actualmente se emplea en el artículo el neologismo "pytundyry", basado en un documento presentado como "banco terminológico bilingüe" elaborado por la Secretaría de Políticas Lingüísticas (SPL) de Paraguay y la Agencia Espacial Paraguaya. Sin embargo, en el uso real del guaraní, este término no parece estar documentado. Por otro lado, también se usa "mba'etĩ", otro neologismo (cf. el diccionario Ñe'ẽryru de Natalia Krivoshein y Feliciano Acosta), que significa literalmente "vapor de cosa" y que tampoco presenta evidencia de uso efectivo. Además, es un término impreciso por confundir "vapor" y "gas". En cambio, el préstamo "gas" sí cuenta con respaldo empírico. Según el Corpus de Referencia del Guaraní Paraguayo Actual (COREGUAPA), mantenido por la propia SPL, se registran 27 ocurrencias de "gas" en 8 documentos, mientras que no se registran ocurrencias de "pytundyry" ni de "mba'etĩ" (consulta del 15/04/2026). Incluso en el diccionario kaiowá-portugués (Editora Javali, 2022) se encuentra registrado el uso del préstamo "gas". El kaiowá es una variedad del guaraní muy cercana al guaraní paraguayo actual. En base a estas evidencias de uso real, propongo que se adopte "gas" como término principal en Vikipetã. [[Puruhára:LucasC87|LucasC87]] ([[Puruhára myangekõi:LucasC87|discusión]]) 01:48 16 jasyrundy 2026 (UTC) :Han pasado siete días desde esta propuesta y no hubo objeciones. Procedo a aplicar el cambio de "pytundyry" a "gas" en el artículo. :Como se mencionó arriba, el uso de préstamos en terminología científica no constituye un problema en sí mismo cuando dichos préstamos ya están integrados en el uso real de los hablantes, especialmente cuando no existe un término patrimonial consolidado. En este caso, "gas" cuenta con documentación de uso real, mientras que "pytundyry" y "mba'etĩ" no presentan evidencia efectiva de uso. [[Puruhára:LucasC87|LucasC87]] ([[Puruhára myangekõi:LucasC87|discusión]]) 01:41 24 jasyrundy 2026 (UTC) m08jddiq49q7ce63jfvwlcyiu87uvfe 137584 137579 2026-04-24T02:07:06Z LucasC87 22665 LucasC87 trasladó la página [[Myangekõi:Pytundyry]] a [[Myangekõi:Gas]]: Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta). 137579 wikitext text/x-wiki == Traducción de "gas" == Actualmente se emplea en el artículo el neologismo "pytundyry", basado en un documento presentado como "banco terminológico bilingüe" elaborado por la Secretaría de Políticas Lingüísticas (SPL) de Paraguay y la Agencia Espacial Paraguaya. Sin embargo, en el uso real del guaraní, este término no parece estar documentado. Por otro lado, también se usa "mba'etĩ", otro neologismo (cf. el diccionario Ñe'ẽryru de Natalia Krivoshein y Feliciano Acosta), que significa literalmente "vapor de cosa" y que tampoco presenta evidencia de uso efectivo. Además, es un término impreciso por confundir "vapor" y "gas". En cambio, el préstamo "gas" sí cuenta con respaldo empírico. Según el Corpus de Referencia del Guaraní Paraguayo Actual (COREGUAPA), mantenido por la propia SPL, se registran 27 ocurrencias de "gas" en 8 documentos, mientras que no se registran ocurrencias de "pytundyry" ni de "mba'etĩ" (consulta del 15/04/2026). Incluso en el diccionario kaiowá-portugués (Editora Javali, 2022) se encuentra registrado el uso del préstamo "gas". El kaiowá es una variedad del guaraní muy cercana al guaraní paraguayo actual. En base a estas evidencias de uso real, propongo que se adopte "gas" como término principal en Vikipetã. [[Puruhára:LucasC87|LucasC87]] ([[Puruhára myangekõi:LucasC87|discusión]]) 01:48 16 jasyrundy 2026 (UTC) :Han pasado siete días desde esta propuesta y no hubo objeciones. Procedo a aplicar el cambio de "pytundyry" a "gas" en el artículo. :Como se mencionó arriba, el uso de préstamos en terminología científica no constituye un problema en sí mismo cuando dichos préstamos ya están integrados en el uso real de los hablantes, especialmente cuando no existe un término patrimonial consolidado. En este caso, "gas" cuenta con documentación de uso real, mientras que "pytundyry" y "mba'etĩ" no presentan evidencia efectiva de uso. [[Puruhára:LucasC87|LucasC87]] ([[Puruhára myangekõi:LucasC87|discusión]]) 01:41 24 jasyrundy 2026 (UTC) m08jddiq49q7ce63jfvwlcyiu87uvfe Pytundyry 0 17966 137583 2026-04-24T02:07:06Z LucasC87 22665 LucasC87 trasladó la página [[Pytundyry]] a [[Gas]]: Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta). 137583 wikitext text/x-wiki #REDIRECCIÓN [[Gas]] 0jcrc57m64lubx58idpgkzyi1eakdw2 Myangekõi:Pytundyry 1 17967 137585 2026-04-24T02:07:06Z LucasC87 22665 LucasC87 trasladó la página [[Myangekõi:Pytundyry]] a [[Myangekõi:Gas]]: Se reemplaza "pytundyry" por "gas" (uso documentado en COREGUAPA; véase discusión en la página Ñemongeta). 137585 wikitext text/x-wiki #REDIRECCIÓN [[Myangekõi:Gas]] ffgjosy39u7x44ik00n1zvpxz2p7rth Puruhára:Maris Dreshmanis 2 17968 137596 2026-04-24T08:56:47Z Maris Dreshmanis 22759 Creating user page 137596 wikitext text/x-wiki {{#babel:lv|ru-4}} == Maris Dreshmanis == Open data researcher. Contributor to [[d:Wikidata:WikiProject Occupations|WikiProject Occupations]] on Wikidata. * '''[[d:User:Maris Dreshmanis|Wikidata contributions]]''' — 37,000+ edits * '''GSCO''' — Global Standard Classification of Occupations (140 national registries, 245,000+ entries) * '''[[d:Wikidata:WikiProject Occupations|WikiProject Occupations]]''' — coordinating occupation label enrichment in 21 languages [[Category:Wikipedians]] bhwbuqpk2yn05lbwnfuckwjwbrdzu54