Vikipetã gnwiki https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha MediaWiki 1.46.0-wmf.26 first-letter Medio Mba'echĩchĩ Myangekõi Puruhára Puruhára myangekõi Vikipetã Vikipetã myangekõi Ta'ãnga Ta'ãnga myangekõi MediaWiki MediaWiki myangekõi Tembiecharã Tembiecharã myangekõi Pytyvõ Pytyvõ myangekõi Ñemohenda Ñemohenda myangekõi TimedText TimedText talk Módulo Módulo discusión Evento Evento discusión Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe 0 3856 137673 124693 2026-05-01T12:24:36Z DiegoRO 14894 DiegoRO trasladó la página [[Inmigración tekove libanesa Paraguáipe]] a [[Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe]]: Título mal escrito 124693 wikitext text/x-wiki Pe '''inmigración tekove lívanesa Paraguáipe''' oñemboja'o mokõi fase-pe pe peteĩha fase oñepyrũ pe [[Sa'ary XIX]] opakuero ha opá [[Sa'ary XX]] oñepyrũkuero; pe mokõiha fase oñepyrũ umi arykuéra [[Arykuéra 1960|1960]] ha oiko ko'ágã meve. Hetaiterei mba’érepa oĩ pe'ava oho hag̃ua [[Lívano|Lívanogui]] [[Amérika]] tetãnguerape, ikatu hag̃ua oiko porãve oiko rire [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] ha [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]]. Ko syry inmigratoria ha'e trasendental [[Paraguái]] remuara, pévapy hetama ava oiko kóva yvype; oñepyrũ hikuái ojapo ko'ava jepokuaa ha oiko hikuái oiko ha'icha. == Tembiasakue == === Oikova'akue === [[Lívano]] ojejuhu haguére [[Para Yvy mbytépe]] heta tetã imbareteva oipota kóva yvy, ha'e [[Síria]] ndive ha'e akue [[Mburuvi otománo]] yvy akue [[1918]] pevé. [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] rire Lívanogui oiko Hyãsia mba'e, pevágui isãso ary [[1943]]-pe niko pe [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]] oiko hagué ha'e isãso [[1946]]-pe. Pe ondyry Lívanope oiko jave [[Aráve ha Israel Ñorairõ (1948)]], ha pe ipytyrõ umi Arávekuérape pe [[Aráve ha Israel Ñorairõ poteĩ ára]] ([[1967]]-pe) ha pe og̃uãhero umi tekove [[Paletína|Paletínagua]], ojapo peteĩ ñembohovái pe ijykegua ndive [[Israel]] peteĩha [[1970]]-pe, ha upe rire ary [[1982]]-pe, ojajo ko'ágã peteĩ ñorairõ [[Beirut|Veirutpe]], ndopamoʼãi osẽ mevé umi tekove paletínagua Lívanogui. Pe'ava oiko hagué hetaiterei tekove Lívanogua oho umi tetãnguera mombyryguape, ikatu hag̃ua oiko porãve peteĩ tetãme ndaha'eira Lívano. === Mba'érepa oho hikuái === Pe imigración ojapóva umi tekove Lívanogua Paraguáipe ikatu ojemboja’o pe: itujavá ha pe ipyahuvape. Umi oiko akue apytepe oho hag̃ua hikuái Livanogui ikatu ha'e: * Mburuvicha guasukéera, he'iva ojekotevẽha ojehó [[Lívano]]<nowiki/>gui katu hag̃ua ojekañy umi ñorairõnguéra oiková [[Mburuvi otománo|Mburuvi otománope]]. * Hepy'ỹva, hake hetaiterei oĩ [[mboriahureko]] pe [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] oiko hagué. [[Ta'ãnga:Libaneses en Paraguay.JPG|thumb|300px|right|Lívano-gua Paraguái-pe]] Peteĩ mokõiha arapa'ũpe, Ñorairõ Guasu Mokõiha rire, upepé hetaiterei [[yvypóra]] oho itetãgui pe ñorairõ ombyai paite hikuéi oguereková'ekue. Ko ayry ojeheka hape peteĩ tenondegua iporãveva, hikuéi ojapo heta guatapuku [[y|ype]], ha'ekuéra ndoikuara'i mo'õpa opýtata. Pe'ava oiko aja chupekuéra ohupyty heta [[mba'asy]]. Ha umi mba'e vaí oikóva'ekue ype. === Og̃uãhevo Paraguái retãme === [[Ta'ãnga:Libaneses en Paraguay 2.JPG|thumb|300px|left|Tekove Lívanesagua aty.]] Lívano-gua oñepyrũvo oguahe Paraguái-pe [[1888]] guive, umi 1.604 apytepe oguaheva tetãme pe arype. Peteĩha etapa oguahe [[1900]] peve oñemohenda hikuái [[Paraguay]], [[Villarrika]], [[Enkarnasiõ]] ha [[Misiones|tetãvore Misiones]] 10 ary upe rire oñepyrũ je'y ko inmigración ko'ángã tetã yvype memete ([[Concepción|Kosepsiõ]], [[Puerto Rosario]], [[Villarrika]], [[Itakuruvi Rosario pegua]], [[Enkarnasiõ]], [[Santani]], [[Pedro Juan Caballero (Paraguái)|Pedro Huã Caballero]], [[Karaguatay]]). [[1918]] guive [[1933]] peve oñepyrũ je'y ko inmigración. Ko ara rire sa'i ojeju Paraguái-pe, ha umi ary [[Arykuéra 60|60]] ha [[Arykuéra 70|70]] hetaiterei ojeju je'y. Pe peteĩha ohohape hikuái ha'eva'ekue pe puerto [[Vuenosáire]]-gua, ape oguehe hikuái ha ndo'ikuarai [[karaiñe'ẽ]] ha hikuéi oikoha'icha. Niko pre'e terei hikuéi ojapo [[Oga|hogara]]. Katu hag̃ua oiko porãve ha ani hikuéi hesara'i mo'õipa oú. umi viaje ojapóva Paraguáipe, ojapo [[ysyry]]-pe ha uperire [[tren]]-pe, ha uperire oguahẽvo hikuái oho oiko heta [[táva]]-pe tetãme, oñepyru hikuái omaba'apo ha ojapo oñemurenda tétã omba'apo [[Yvy|yvyre]]. === 1970-ko'ángã === [[10 jasyporundy]] ary [[2015]]-pe pe agencia islámica de noticias internacionales he'i mburuvicha guasu [[Horacio Cartes]] ojapo pe mesquita tuichaveva [[Ciudad del Este]]-pe. == Terajoapy oñemomba’eguasúva sociedad paraguaya-pe == Heta apellido árabe oúva Líbano-gui ko’ã àrape ojepytaso sociedad paraguaya péva tendota político térã tuicha mburuvichárõ oiko, péicha oĩ empresario, haihára ha tapicha arte ha mbo’ehára ramo ojekuaa hembiapóre. Umi terajoapy oñemohenda oje’e porãve haguãnte español-pe, ha heta oreko gueteri oje’ehàichaite. Herakuãvéva ha’e; Aboud, Aid, Armele, Arar, Arroca, Arroce, Rossi, Atat, Ayala, Azar, Barchini, Buzarquis, Canan/Kanan, Nader, Cofure, Curi/Kuri/Juri, Daher, Damus, Diaz, Dibb, Elias, Esgaib/Zgaib, Esquef/Skef, Fadlala, Fadul, Farah, Garcia, Ghobril, Girala, Gosen, Haddad, Haitter/Haidar, Harare, Hueste, Ismael/Ysmail, Kalfat, Mohur, Maluff, Mancía, Mende, Musi, Ouchana, Rahi, Resck/Risk, Rosas, Sabag, Safuan, Sardi, Seifed din, Serrán, Yambay/Yampey, Yanho, Yauhari, Yore, Yunis. == Yvypóra sociedad paraguaya-pe ikatupyrýva == * [[Oscar Safuan]], músiko hembiasa ha hembiapo ojeguerohorýva. * [[Oscar Fadlala]], músiko ha Safuán sobrino. * [[Angel Roberto Seifard]], omba’apóva ha ojekuaáva política rupive. * [[Pedro Fadul]], tendota katupyry política-pe. Oiméva kuri candidato oñeha’ãva Presidente de la República ramo periodo 2008/2012. * [[Osvaldo Domínguez Dibb]], empresario ha dirigente deportivo. * [[Bader Rachid Lichi]]. Dirigente político. * [[Oscar Daher]] avei político tendota. * [[Quemil Yambay]], ojepytasóva purorýpe ha pukarãme omba’apóva. == Referencias == * [http://www.abc.com.py/revista Revista dominical ABC Color] [[Ñemohenda:Paraguái]] d9rqw83v3fs5ycn92pesf5a8r0qdpkz 137676 137673 2026-05-01T15:25:35Z DiegoRO 14894 137676 wikitext text/x-wiki '''Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe''' oñembojaꞌo mokõi fásepe; peteĩha fáse oñepyrũ pe [[sa ary XIX|síglo XIX-ha]] opakuerõ ha opa [[síglo XX-ha]] oñepyrũkuerõ; mokõiha fáse oñepyrũ ary [[Arykuéra 1960|1960]]-kuérape ha oiko koꞌág̃a meve. Hetaiterei mbaꞌérepa oĩ umíva oho hag̃ua [[Lívano|Lívano]]‍‍‍gui [[Amérika]] retãnguérape, ikatu hag̃ua oiko porãve oiko rire [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] ha [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]]. Ko syry ñeinmigra ojeꞌe ''trascendental'' [[Paraguái]] rembiasakuépe. Pévama heta ava oju haguére hína kóva ko yvýpe, oñepyrũvo ombohape koꞌã jepokuaa ha oiko oikoháicha. == Tembiasakue == === Oikóvaꞌekue === [[Lívano]] oime rire, [[Para Yvy mbytépe]] heta tetã imbaretéva oipota ijyvyrã. Haꞌe niko [[Síria]] ndive [[Mburuvi otománo]] yvy akue [[1918]] peve. [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] rire Lívanogui oiko Fránsia mbaꞌe. Isãsoharãngue pevágui áño [[1943]]-pe, hákatu, [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]] rehe haꞌe isãso jepe ary [[1946]]-pe. Oñendyry Lívano oikovévo [[Aráve ha Israel Ñorairõ (1948)|Árave ha Ihrael Ñorairõ (1948)]], oipytyvõ aravekuérape [[Aráve ha Israel Ñorairõ poteĩ ára|Árave ha Ihrael Ñorairõ séih ára]] aja (áño[[1967]]), tekove [[Paletína|palehtinaygua]] og̃uahẽrõ, ha ombohovái ijykegua ndive [[Israel|Ihrael]] peteĩhápe [[1970]]-pe, ha uperire, ary [[1982]], oñorairõ hikuái [[Beirut|Veirúd]]‍‍pe, ndopamoꞌãivaꞌekue osẽ meve umi tekove palehtinaygua Lívanogui. Umíva oikohaguére hetaiterei tekove livanoygua oho tetãnguéra mombyryguápe, ikatu hag̃ua oiko porãve peteĩ tetãme ndahaꞌeivaꞌerã Lívano. === Mbaꞌérepa oho hikuái === Pe ñeinmigra ojapóva umi tekove livanoygua Paraguáipe ikatu ojembojaꞌo pe itujáva ha pe ipyahúvape. Umi oikóvaꞌekue apytépe oho hag̃ua hikuái Lívanogui ikatu heꞌi: * Mburuvicha guasukuéra, heꞌíva oikotevẽha ojeho [[Lívano]]‍gui ikatu hag̃ua okañy ohóvo umi ñorairõgui oikóva [[Mburuvi otománo|Mburuvi otománo]]‍pe. * Hepyꞌỹva hetaiterei oĩ [[mboriahureko|tekomboriahú]]‍‍‍pe [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] haguére. [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay.JPG|thumb|300px|right|Livanoygua Paraguáipe]] Oĩva mokõiha arapaꞌũme, Ñorairõ Guasu Mokõiha rire, hetaiterei [[yvypóra]] oho hetãgui, pe ñorairõ ombyaipaitégui oguerekóvaꞌekue hikuái. Ko ayry ojeheka hape peteĩ tenondegua iporãveva, hikuái ojapo heta guatapuku [[y|ýpe]], haꞌekuéra ndoikuarái moꞌõpa opýtata. Péva oiko aja chupekuéra ohupyty heta [[mbaꞌasy]]. Ha umi mbaꞌe vai oikóvaꞌekue ýpe. === Og̃uahẽvo Paraguái retãme === [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay 2.JPG|thumb|300px|left|Tekove livanoygua aty.]] Livanoyguakuéra oñepyrũvo og̃uahẽ Paraguáipe [[1888]] guive, umi 1.604 apytépe og̃uahẽva tetãme upe arýpe. Upe peteĩha etápa og̃uahẽ [[1900]] peve, haꞌekuéra oñemohendáramo jave [[Paraguay]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]] ha [[Misiones|tetãvore Misióneh]]. 10 ary uperire oñepyrũ jey ñeinmigra upérõ tetã yvýpe memete ([[Concepción|Konseusion]], [[Puérto Rrosário]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Itakuruvi Rrosariopegua]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]], [[Santani]], [[Pedro Juan Caballero (Paraguái)|Pedro Juan Caballero]], [[Karaguatay]]). [[1918]] guive [[1933]] peve oñepyrũ jey upe ñeinmigra. Upe ára rire saꞌi ojeju Paraguáipe, ha umi ary [[Arykuéra 60|60]] ha [[Arykuéra 70|70]] hetaiterei ojeju jey. Peteĩha haꞌekuéra ohohápe puérto [[Vuenosáire|Buenos Aires]]‍‍‍peguávaꞌekue hína. Ápe og̃uahẽ ha ndoikuaái hikuái [[karaiñe'ẽ|karaiñeꞌẽ]] térã katu mbaꞌéichapa oiko. Porãiterei niko ojapo hikuái [[Óga|hogarã]], ikatu hag̃ua oiko porãve ha ani hesarái moꞌõguipa ou. Haꞌekuéra oviahávo Paraguáipe, oho [[ysyry|ysyrý]]‍pe ha uperire [[tren|trén]]‍pe, ha uperire og̃uahẽvo oho oiko heta [[táva]]‍pe tetãme, oñepyr‍‍‍ũ hikuái ombaꞌapo ha ojapo ñemurenda térã ombaꞌapo [[Yvy|yvý]]‍re. === 1970-koꞌág̃a === [[10 jasyporundy]] ary [[2015]]-pe ''agencia islámica de noticias internacionales'' heꞌi mburuvicha guasu [[Horacio Cartes]] ojapo [[Mehkíta|mehkíta]] tuichaveva [[Ciudad del Este|Siuda del Éhte]]‍pe. == Terajoapy oñemombaꞌeguasúva sosieda paraguáipe == Heta oguerekóva terajoapy árave oúva Lívanogui koꞌã árape ojepytaso avanoꞌõ (''sociedad'') paraguáipe, tendota polítika térã tuicha mburuvichárõ oiko, péicha oĩ empresário, haihára ha tapicha árte ha mboꞌeháraramo ojekuaáva hembiapóre. Umi apellído oñemohenda ojeꞌe porãve haguãnte ehpañañeꞌeme, ha heta heko gueteri ojeꞌehaichaite. Herakuãvéva hikuái: Aboud, Aid, Armele, Arar, Arroca, Arroce, Rossi, Atat, Ayala, Azar, Barchini, Buzarquis, Canan/Kanan, Nader, Cofure, Curi/Kuri/Juri, Daher, Damus, Diaz, Dibb, Elias, Esgaib/Zgaib, Esquef/Skef, Fadlala, Fadul, Farah, Garcia, Ghobril, Girala, Gosen, Haddad, Haitter/Haidar, Harare, Hueste, Ismael/Ysmail, Kalfat, Mohur, Maluff, Mancía, Mende, Musi, Ouchana, Rahi, Resck/Risk, Rosas, Sabag, Safuan, Sardi, Seifed din, Serrán, Yambay/Yampey, Yanho, Yauhari, Yore, Yunis. == Yvypóra avanoꞌõ paraguáipe ikatupyrýva == * [[Oscar Safuan]], músiko hembiasa ha hembiapo oguerohorýva. * [[Oscar Fadlala]], músiko ha Safuán sovríno. * [[Angel Roberto Seifard]], ombaꞌapóva ha ojekuaáva polítika rupive. * [[Pedro Fadul]], tendota katupyry polítikape. Kandidáto kuri hína oñehaꞌãva Tetã Ruvicha Guasúramo período 2008/2012-pe. * [[Osvaldo Domínguez Dibb]], empresário ha tendota depórte. * [[Bader Rachid Lichi]]. Tendota polítika. * [[Oscar Daher]] avei politikapegua tendota. * [[Quemil Yambay]], ojepytasóva purorýpe ha pukarãme ombaꞌapóva. == Manduapy == * [http://www.abc.com.py/revista Revista dominical ABC Color] [[Ñemohenda:Paraguái]] 0iakjh4l8qvmoluc5mnj6892w4m3o86 137677 137676 2026-05-01T15:28:11Z DiegoRO 14894 /* Terajoapy oñemombaꞌeguasúva sosieda paraguáipe */ 137677 wikitext text/x-wiki '''Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe''' oñembojaꞌo mokõi fásepe; peteĩha fáse oñepyrũ pe [[sa ary XIX|síglo XIX-ha]] opakuerõ ha opa [[síglo XX-ha]] oñepyrũkuerõ; mokõiha fáse oñepyrũ ary [[Arykuéra 1960|1960]]-kuérape ha oiko koꞌág̃a meve. Hetaiterei mbaꞌérepa oĩ umíva oho hag̃ua [[Lívano|Lívano]]‍‍‍gui [[Amérika]] retãnguérape, ikatu hag̃ua oiko porãve oiko rire [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] ha [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]]. Ko syry ñeinmigra ojeꞌe ''trascendental'' [[Paraguái]] rembiasakuépe. Pévama heta ava oju haguére hína kóva ko yvýpe, oñepyrũvo ombohape koꞌã jepokuaa ha oiko oikoháicha. == Tembiasakue == === Oikóvaꞌekue === [[Lívano]] oime rire, [[Para Yvy mbytépe]] heta tetã imbaretéva oipota ijyvyrã. Haꞌe niko [[Síria]] ndive [[Mburuvi otománo]] yvy akue [[1918]] peve. [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] rire Lívanogui oiko Fránsia mbaꞌe. Isãsoharãngue pevágui áño [[1943]]-pe, hákatu, [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]] rehe haꞌe isãso jepe ary [[1946]]-pe. Oñendyry Lívano oikovévo [[Aráve ha Israel Ñorairõ (1948)|Árave ha Ihrael Ñorairõ (1948)]], oipytyvõ aravekuérape [[Aráve ha Israel Ñorairõ poteĩ ára|Árave ha Ihrael Ñorairõ séih ára]] aja (áño[[1967]]), tekove [[Paletína|palehtinaygua]] og̃uahẽrõ, ha ombohovái ijykegua ndive [[Israel|Ihrael]] peteĩhápe [[1970]]-pe, ha uperire, ary [[1982]], oñorairõ hikuái [[Beirut|Veirúd]]‍‍pe, ndopamoꞌãivaꞌekue osẽ meve umi tekove palehtinaygua Lívanogui. Umíva oikohaguére hetaiterei tekove livanoygua oho tetãnguéra mombyryguápe, ikatu hag̃ua oiko porãve peteĩ tetãme ndahaꞌeivaꞌerã Lívano. === Mbaꞌérepa oho hikuái === Pe ñeinmigra ojapóva umi tekove livanoygua Paraguáipe ikatu ojembojaꞌo pe itujáva ha pe ipyahúvape. Umi oikóvaꞌekue apytépe oho hag̃ua hikuái Lívanogui ikatu heꞌi: * Mburuvicha guasukuéra, heꞌíva oikotevẽha ojeho [[Lívano]]‍gui ikatu hag̃ua okañy ohóvo umi ñorairõgui oikóva [[Mburuvi otománo|Mburuvi otománo]]‍pe. * Hepyꞌỹva hetaiterei oĩ [[mboriahureko|tekomboriahú]]‍‍‍pe [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] haguére. [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay.JPG|thumb|300px|right|Livanoygua Paraguáipe]] Oĩva mokõiha arapaꞌũme, Ñorairõ Guasu Mokõiha rire, hetaiterei [[yvypóra]] oho hetãgui, pe ñorairõ ombyaipaitégui oguerekóvaꞌekue hikuái. Ko ayry ojeheka hape peteĩ tenondegua iporãveva, hikuái ojapo heta guatapuku [[y|ýpe]], haꞌekuéra ndoikuarái moꞌõpa opýtata. Péva oiko aja chupekuéra ohupyty heta [[mbaꞌasy]]. Ha umi mbaꞌe vai oikóvaꞌekue ýpe. === Og̃uahẽvo Paraguái retãme === [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay 2.JPG|thumb|300px|left|Tekove livanoygua aty.]] Livanoyguakuéra oñepyrũvo og̃uahẽ Paraguáipe [[1888]] guive, umi 1.604 apytépe og̃uahẽva tetãme upe arýpe. Upe peteĩha etápa og̃uahẽ [[1900]] peve, haꞌekuéra oñemohendáramo jave [[Paraguay]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]] ha [[Misiones|tetãvore Misióneh]]. 10 ary uperire oñepyrũ jey ñeinmigra upérõ tetã yvýpe memete ([[Concepción|Konseusion]], [[Puérto Rrosário]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Itakuruvi Rrosariopegua]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]], [[Santani]], [[Pedro Juan Caballero (Paraguái)|Pedro Juan Caballero]], [[Karaguatay]]). [[1918]] guive [[1933]] peve oñepyrũ jey upe ñeinmigra. Upe ára rire saꞌi ojeju Paraguáipe, ha umi ary [[Arykuéra 60|60]] ha [[Arykuéra 70|70]] hetaiterei ojeju jey. Peteĩha haꞌekuéra ohohápe puérto [[Vuenosáire|Buenos Aires]]‍‍‍peguávaꞌekue hína. Ápe og̃uahẽ ha ndoikuaái hikuái [[karaiñe'ẽ|karaiñeꞌẽ]] térã katu mbaꞌéichapa oiko. Porãiterei niko ojapo hikuái [[Óga|hogarã]], ikatu hag̃ua oiko porãve ha ani hesarái moꞌõguipa ou. Haꞌekuéra oviahávo Paraguáipe, oho [[ysyry|ysyrý]]‍pe ha uperire [[tren|trén]]‍pe, ha uperire og̃uahẽvo oho oiko heta [[táva]]‍pe tetãme, oñepyr‍‍‍ũ hikuái ombaꞌapo ha ojapo ñemurenda térã ombaꞌapo [[Yvy|yvý]]‍re. === 1970-koꞌág̃a === [[10 jasyporundy]] ary [[2015]]-pe ''agencia islámica de noticias internacionales'' heꞌi mburuvicha guasu [[Horacio Cartes]] ojapo [[Mehkíta|mehkíta]] tuichaveva [[Ciudad del Este|Siuda del Éhte]]‍pe. == Terajoapy oñemombaꞌeguasúva sosieda paraguáipe == Heta oguerekóva terajoapy árave oúva Lívanogui koꞌã árape ojepytaso avanoꞌõ (''sociedad'') paraguáipe, tendota polítika térã tuicha mburuvichárõ oiko, péicha oĩ empresário, haihára ha tapicha árte ha mboꞌeháraramo ojekuaáva hembiapóre. Umi apellído oñemohenda ojeꞌe porãve haguãnte ehpañañeꞌeme, ha hetáva ojehai gueteri ojeꞌehaichaite. Herakuãvéva hikuái: Aboud, Aid, Armele, Arar, Arroca, Arroce, Rossi, Atat, Ayala, Azar, Barchini, Buzarquis, Canan/Kanan, Nader, Cofure, Curi/Kuri/Juri, Daher, Damus, Diaz, Dibb, Elias, Esgaib/Zgaib, Esquef/Skef, Fadlala, Fadul, Farah, Garcia, Ghobril, Girala, Gosen, Haddad, Haitter/Haidar, Harare, Hueste, Ismael/Ysmail, Kalfat, Mohur, Maluff, Mancía, Mende, Musi, Ouchana, Rahi, Resck/Risk, Rosas, Sabag, Safuan, Sardi, Seifed din, Serrán, Yambay/Yampey, Yanho, Yauhari, Yore, Yunis. == Yvypóra avanoꞌõ paraguáipe ikatupyrýva == * [[Oscar Safuan]], músiko hembiasa ha hembiapo oguerohorýva. * [[Oscar Fadlala]], músiko ha Safuán sovríno. * [[Angel Roberto Seifard]], ombaꞌapóva ha ojekuaáva polítika rupive. * [[Pedro Fadul]], tendota katupyry polítikape. Kandidáto kuri hína oñehaꞌãva Tetã Ruvicha Guasúramo período 2008/2012-pe. * [[Osvaldo Domínguez Dibb]], empresário ha tendota depórte. * [[Bader Rachid Lichi]]. Tendota polítika. * [[Oscar Daher]] avei politikapegua tendota. * [[Quemil Yambay]], ojepytasóva purorýpe ha pukarãme ombaꞌapóva. == Manduapy == * [http://www.abc.com.py/revista Revista dominical ABC Color] [[Ñemohenda:Paraguái]] dj4hqlieh6mvjcragqq3u9swh0n6rww 137678 137677 2026-05-01T15:33:04Z DiegoRO 14894 /* Terajoapy oñemombaꞌeguasúva sosieda paraguáipe */ 137678 wikitext text/x-wiki '''Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe''' oñembojaꞌo mokõi fásepe; peteĩha fáse oñepyrũ pe [[sa ary XIX|síglo XIX-ha]] opakuerõ ha opa [[síglo XX-ha]] oñepyrũkuerõ; mokõiha fáse oñepyrũ ary [[Arykuéra 1960|1960]]-kuérape ha oiko koꞌág̃a meve. Hetaiterei mbaꞌérepa oĩ umíva oho hag̃ua [[Lívano|Lívano]]‍‍‍gui [[Amérika]] retãnguérape, ikatu hag̃ua oiko porãve oiko rire [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] ha [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]]. Ko syry ñeinmigra ojeꞌe ''trascendental'' [[Paraguái]] rembiasakuépe. Pévama heta ava oju haguére hína kóva ko yvýpe, oñepyrũvo ombohape koꞌã jepokuaa ha oiko oikoháicha. == Tembiasakue == === Oikóvaꞌekue === [[Lívano]] oime rire, [[Para Yvy mbytépe]] heta tetã imbaretéva oipota ijyvyrã. Haꞌe niko [[Síria]] ndive [[Mburuvi otománo]] yvy akue [[1918]] peve. [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] rire Lívanogui oiko Fránsia mbaꞌe. Isãsoharãngue pevágui áño [[1943]]-pe, hákatu, [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]] rehe haꞌe isãso jepe ary [[1946]]-pe. Oñendyry Lívano oikovévo [[Aráve ha Israel Ñorairõ (1948)|Árave ha Ihrael Ñorairõ (1948)]], oipytyvõ aravekuérape [[Aráve ha Israel Ñorairõ poteĩ ára|Árave ha Ihrael Ñorairõ séih ára]] aja (áño[[1967]]), tekove [[Paletína|palehtinaygua]] og̃uahẽrõ, ha ombohovái ijykegua ndive [[Israel|Ihrael]] peteĩhápe [[1970]]-pe, ha uperire, ary [[1982]], oñorairõ hikuái [[Beirut|Veirúd]]‍‍pe, ndopamoꞌãivaꞌekue osẽ meve umi tekove palehtinaygua Lívanogui. Umíva oikohaguére hetaiterei tekove livanoygua oho tetãnguéra mombyryguápe, ikatu hag̃ua oiko porãve peteĩ tetãme ndahaꞌeivaꞌerã Lívano. === Mbaꞌérepa oho hikuái === Pe ñeinmigra ojapóva umi tekove livanoygua Paraguáipe ikatu ojembojaꞌo pe itujáva ha pe ipyahúvape. Umi oikóvaꞌekue apytépe oho hag̃ua hikuái Lívanogui ikatu heꞌi: * Mburuvicha guasukuéra, heꞌíva oikotevẽha ojeho [[Lívano]]‍gui ikatu hag̃ua okañy ohóvo umi ñorairõgui oikóva [[Mburuvi otománo|Mburuvi otománo]]‍pe. * Hepyꞌỹva hetaiterei oĩ [[mboriahureko|tekomboriahú]]‍‍‍pe [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] haguére. [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay.JPG|thumb|300px|right|Livanoygua Paraguáipe]] Oĩva mokõiha arapaꞌũme, Ñorairõ Guasu Mokõiha rire, hetaiterei [[yvypóra]] oho hetãgui, pe ñorairõ ombyaipaitégui oguerekóvaꞌekue hikuái. Ko ayry ojeheka hape peteĩ tenondegua iporãveva, hikuái ojapo heta guatapuku [[y|ýpe]], haꞌekuéra ndoikuarái moꞌõpa opýtata. Péva oiko aja chupekuéra ohupyty heta [[mbaꞌasy]]. Ha umi mbaꞌe vai oikóvaꞌekue ýpe. === Og̃uahẽvo Paraguái retãme === [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay 2.JPG|thumb|300px|left|Tekove livanoygua aty.]] Livanoyguakuéra oñepyrũvo og̃uahẽ Paraguáipe [[1888]] guive, umi 1.604 apytépe og̃uahẽva tetãme upe arýpe. Upe peteĩha etápa og̃uahẽ [[1900]] peve, haꞌekuéra oñemohendáramo jave [[Paraguay]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]] ha [[Misiones|tetãvore Misióneh]]. 10 ary uperire oñepyrũ jey ñeinmigra upérõ tetã yvýpe memete ([[Concepción|Konseusion]], [[Puérto Rrosário]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Itakuruvi Rrosariopegua]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]], [[Santani]], [[Pedro Juan Caballero (Paraguái)|Pedro Juan Caballero]], [[Karaguatay]]). [[1918]] guive [[1933]] peve oñepyrũ jey upe ñeinmigra. Upe ára rire saꞌi ojeju Paraguáipe, ha umi ary [[Arykuéra 60|60]] ha [[Arykuéra 70|70]] hetaiterei ojeju jey. Peteĩha haꞌekuéra ohohápe puérto [[Vuenosáire|Buenos Aires]]‍‍‍peguávaꞌekue hína. Ápe og̃uahẽ ha ndoikuaái hikuái [[karaiñe'ẽ|karaiñeꞌẽ]] térã katu mbaꞌéichapa oiko. Porãiterei niko ojapo hikuái [[Óga|hogarã]], ikatu hag̃ua oiko porãve ha ani hesarái moꞌõguipa ou. Haꞌekuéra oviahávo Paraguáipe, oho [[ysyry|ysyrý]]‍pe ha uperire [[tren|trén]]‍pe, ha uperire og̃uahẽvo oho oiko heta [[táva]]‍pe tetãme, oñepyr‍‍‍ũ hikuái ombaꞌapo ha ojapo ñemurenda térã ombaꞌapo [[Yvy|yvý]]‍re. === 1970-koꞌág̃a === [[10 jasyporundy]] ary [[2015]]-pe ''agencia islámica de noticias internacionales'' heꞌi mburuvicha guasu [[Horacio Cartes]] ojapo [[Mehkíta|mehkíta]] tuichaveva [[Ciudad del Este|Siuda del Éhte]]‍pe. == Terajoapy oñemombaꞌeguasúva sosieda paraguáipe == Heta oguerekóva terajoapy árave oúva Lívanogui koꞌã árape ojepytaso avanoꞌõ (''sociedad'') paraguáipe, tendota polítika térã tuicha mburuvichárõ oikóvo, péicha avei empresário, haihára, tapicha árte ha mboꞌeháraramo ojekuaáva hembiapokuére. Umi apellído oñemohenda ojeꞌe porãve haguãnte ehpañañeꞌeme, ha hetáva ojehai gueteri ojeꞌehaichaite. Herakuãvéva hikuái: Aboud, Aid, Armele, Arar, Arroca, Arroce, Rossi, Atat, Ayala, Azar, Barchini, Buzarquis, Canan/Kanan, Nader, Cofure, Curi/Kuri/Juri, Daher, Damus, Diaz, Dibb, Elias, Esgaib/Zgaib, Esquef/Skef, Fadlala, Fadul, Farah, Garcia, Ghobril, Girala, Gosen, Haddad, Haitter/Haidar, Harare, Hueste, Ismael/Ysmail, Kalfat, Mohur, Maluff, Mancía, Mende, Musi, Ouchana, Rahi, Resck/Risk, Rosas, Sabag, Safuan, Sardi, Seifed din, Serrán, Yambay/Yampey, Yanho, Yauhari, Yore, Yunis. == Yvypóra avanoꞌõ paraguáipe ikatupyrýva == * [[Oscar Safuan]], músiko hembiasa ha hembiapo oguerohorýva. * [[Oscar Fadlala]], músiko ha Safuán sovríno. * [[Angel Roberto Seifard]], ombaꞌapóva ha ojekuaáva polítika rupive. * [[Pedro Fadul]], tendota katupyry polítikape. Kandidáto kuri hína oñehaꞌãva Tetã Ruvicha Guasúramo período 2008/2012-pe. * [[Osvaldo Domínguez Dibb]], empresário ha tendota depórte. * [[Bader Rachid Lichi]]. Tendota polítika. * [[Oscar Daher]] avei politikapegua tendota. * [[Quemil Yambay]], ojepytasóva purorýpe ha pukarãme ombaꞌapóva. == Manduapy == * [http://www.abc.com.py/revista Revista dominical ABC Color] [[Ñemohenda:Paraguái]] 8jnro7zkzo8cw5unszjzjexssz64iz5 137679 137678 2026-05-01T15:39:22Z DiegoRO 14894 /* Manduꞌapy */ 137679 wikitext text/x-wiki '''Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe''' oñembojaꞌo mokõi fásepe; peteĩha fáse oñepyrũ pe [[sa ary XIX|síglo XIX-ha]] opakuerõ ha opa [[síglo XX-ha]] oñepyrũkuerõ; mokõiha fáse oñepyrũ ary [[Arykuéra 1960|1960]]-kuérape ha oiko koꞌág̃a meve. Hetaiterei mbaꞌérepa oĩ umíva oho hag̃ua [[Lívano|Lívano]]‍‍‍gui [[Amérika]] retãnguérape, ikatu hag̃ua oiko porãve oiko rire [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] ha [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]]. Ko syry ñeinmigra ojeꞌe ''trascendental'' [[Paraguái]] rembiasakuépe. Pévama heta ava oju haguére hína kóva ko yvýpe, oñepyrũvo ombohape koꞌã jepokuaa ha oiko oikoháicha. == Tembiasakue == === Oikóvaꞌekue === [[Lívano]] oime rire, [[Para Yvy mbytépe]] heta tetã imbaretéva oipota ijyvyrã. Haꞌe niko [[Síria]] ndive [[Mburuvi otománo]] yvy akue [[1918]] peve. [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] rire Lívanogui oiko Fránsia mbaꞌe. Isãsoharãngue pevágui áño [[1943]]-pe, hákatu, [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]] rehe haꞌe isãso jepe ary [[1946]]-pe. Oñendyry Lívano oikovévo [[Aráve ha Israel Ñorairõ (1948)|Árave ha Ihrael Ñorairõ (1948)]], oipytyvõ aravekuérape [[Aráve ha Israel Ñorairõ poteĩ ára|Árave ha Ihrael Ñorairõ séih ára]] aja (áño[[1967]]), tekove [[Paletína|palehtinaygua]] og̃uahẽrõ, ha ombohovái ijykegua ndive [[Israel|Ihrael]] peteĩhápe [[1970]]-pe, ha uperire, ary [[1982]], oñorairõ hikuái [[Beirut|Veirúd]]‍‍pe, ndopamoꞌãivaꞌekue osẽ meve umi tekove palehtinaygua Lívanogui. Umíva oikohaguére hetaiterei tekove livanoygua oho tetãnguéra mombyryguápe, ikatu hag̃ua oiko porãve peteĩ tetãme ndahaꞌeivaꞌerã Lívano. === Mbaꞌérepa oho hikuái === Pe ñeinmigra ojapóva umi tekove livanoygua Paraguáipe ikatu ojembojaꞌo pe itujáva ha pe ipyahúvape. Umi oikóvaꞌekue apytépe oho hag̃ua hikuái Lívanogui ikatu heꞌi: * Mburuvicha guasukuéra, heꞌíva oikotevẽha ojeho [[Lívano]]‍gui ikatu hag̃ua okañy ohóvo umi ñorairõgui oikóva [[Mburuvi otománo|Mburuvi otománo]]‍pe. * Hepyꞌỹva hetaiterei oĩ [[mboriahureko|tekomboriahú]]‍‍‍pe [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] haguére. [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay.JPG|thumb|300px|right|Livanoygua Paraguáipe]] Oĩva mokõiha arapaꞌũme, Ñorairõ Guasu Mokõiha rire, hetaiterei [[yvypóra]] oho hetãgui, pe ñorairõ ombyaipaitégui oguerekóvaꞌekue hikuái. Ko ayry ojeheka hape peteĩ tenondegua iporãveva, hikuái ojapo heta guatapuku [[y|ýpe]], haꞌekuéra ndoikuarái moꞌõpa opýtata. Péva oiko aja chupekuéra ohupyty heta [[mbaꞌasy]]. Ha umi mbaꞌe vai oikóvaꞌekue ýpe. === Og̃uahẽvo Paraguái retãme === [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay 2.JPG|thumb|300px|left|Tekove livanoygua aty.]] Livanoyguakuéra oñepyrũvo og̃uahẽ Paraguáipe [[1888]] guive, umi 1.604 apytépe og̃uahẽva tetãme upe arýpe. Upe peteĩha etápa og̃uahẽ [[1900]] peve, haꞌekuéra oñemohendáramo jave [[Paraguay]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]] ha [[Misiones|tetãvore Misióneh]]. 10 ary uperire oñepyrũ jey ñeinmigra upérõ tetã yvýpe memete ([[Concepción|Konseusion]], [[Puérto Rrosário]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Itakuruvi Rrosariopegua]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]], [[Santani]], [[Pedro Juan Caballero (Paraguái)|Pedro Juan Caballero]], [[Karaguatay]]). [[1918]] guive [[1933]] peve oñepyrũ jey upe ñeinmigra. Upe ára rire saꞌi ojeju Paraguáipe, ha umi ary [[Arykuéra 60|60]] ha [[Arykuéra 70|70]] hetaiterei ojeju jey. Peteĩha haꞌekuéra ohohápe puérto [[Vuenosáire|Buenos Aires]]‍‍‍peguávaꞌekue hína. Ápe og̃uahẽ ha ndoikuaái hikuái [[karaiñe'ẽ|karaiñeꞌẽ]] térã katu mbaꞌéichapa oiko. Porãiterei niko ojapo hikuái [[Óga|hogarã]], ikatu hag̃ua oiko porãve ha ani hesarái moꞌõguipa ou. Haꞌekuéra oviahávo Paraguáipe, oho [[ysyry|ysyrý]]‍pe ha uperire [[tren|trén]]‍pe, ha uperire og̃uahẽvo oho oiko heta [[táva]]‍pe tetãme, oñepyr‍‍‍ũ hikuái ombaꞌapo ha ojapo ñemurenda térã ombaꞌapo [[Yvy|yvý]]‍re. === 1970-koꞌág̃a === [[10 jasyporundy]] ary [[2015]]-pe ''agencia islámica de noticias internacionales'' heꞌi mburuvicha guasu [[Horacio Cartes]] ojapo [[Mehkíta|mehkíta]] tuichaveva [[Ciudad del Este|Siuda del Éhte]]‍pe. == Terajoapy oñemombaꞌeguasúva sosieda paraguáipe == Heta oguerekóva terajoapy árave oúva Lívanogui koꞌã árape ojepytaso avanoꞌõ (''sociedad'') paraguáipe, tendota polítika térã tuicha mburuvichárõ oikóvo, péicha avei empresário, haihára, tapicha árte ha mboꞌeháraramo ojekuaáva hembiapokuére. Umi apellído oñemohenda ojeꞌe porãve haguãnte ehpañañeꞌeme, ha hetáva ojehai gueteri ojeꞌehaichaite. Herakuãvéva hikuái: Aboud, Aid, Armele, Arar, Arroca, Arroce, Rossi, Atat, Ayala, Azar, Barchini, Buzarquis, Canan/Kanan, Nader, Cofure, Curi/Kuri/Juri, Daher, Damus, Diaz, Dibb, Elias, Esgaib/Zgaib, Esquef/Skef, Fadlala, Fadul, Farah, Garcia, Ghobril, Girala, Gosen, Haddad, Haitter/Haidar, Harare, Hueste, Ismael/Ysmail, Kalfat, Mohur, Maluff, Mancía, Mende, Musi, Ouchana, Rahi, Resck/Risk, Rosas, Sabag, Safuan, Sardi, Seifed din, Serrán, Yambay/Yampey, Yanho, Yauhari, Yore, Yunis. == Yvypóra avanoꞌõ paraguáipe ikatupyrýva == * [[Oscar Safuan]], músiko hembiasa ha hembiapo oguerohorýva. * [[Oscar Fadlala]], músiko ha Safuán sovríno. * [[Angel Roberto Seifard]], ombaꞌapóva ha ojekuaáva polítika rupive. * [[Pedro Fadul]], tendota katupyry polítikape. Kandidáto kuri hína oñehaꞌãva Tetã Ruvicha Guasúramo período 2008/2012-pe. * [[Osvaldo Domínguez Dibb]], empresário ha tendota depórte. * [[Bader Rachid Lichi]]. Tendota polítika. * [[Oscar Daher]] avei politikapegua tendota. * [[Quemil Yambay]], ojepytasóva purorýpe ha pukarãme ombaꞌapóva. == Manduꞌapy == * [http://www.abc.com.py/revista Revista dominical ABC Color] [[Ñemohenda:Paraguái]] s8t33m6lv1o77y9c79szqejubo7u7gk 137680 137679 2026-05-01T15:44:49Z DiegoRO 14894 137680 wikitext text/x-wiki '''Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe''' oñembojaꞌo mokõi fásepe; peteĩha fáse oñepyrũ pe [[sa ary XIX|síglo XIX-ha]] opakuerõ ha opa [[síglo XX-ha]] oñepyrũkuerõ; mokõiha fáse oñepyrũ ary [[Arykuéra 1960|1960]]-kuérape ha oiko koꞌág̃a meve. Hetaiterei mbaꞌérepa oĩ umíva oho hag̃ua [[Lívano|Lívano]]‍‍‍gui [[Amérika]] retãnguérape, ikatu hag̃ua oiko porãve oiko rire [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] ha [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]]. Ko syry ñeinmigra ojeꞌe ''trascendental'' [[Paraguái]] rembiasakuépe. Pévama heta ava oju haguére hína kóva ko yvýpe, oñepyrũvo ombohape koꞌã jepokuaa ha oiko oikoháicha. == Tembiasakue == === Oikóvaꞌekue === [[Lívano]] oime rire, [[Para Yvy mbytépe|Para Mediterráneo]]‍pegua heta tetã imbaretéva oipota ijyvyrã. Haꞌe niko [[Síria]] ndive [[Mburuvi otománo]] yvy akue [[1918]] peve. [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] rire Lívanogui oiko Fránsia mbaꞌe. Isãsoharãngue pevágui áño [[1943]]-pe, hákatu, [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]] rehe haꞌe isãso jepe ary [[1946]]-pe. Oñendyry Lívano oikovévo [[Aráve ha Israel Ñorairõ (1948)|Árave ha Ihrael Ñorairõ (1948)]], oipytyvõ aravekuérape [[Aráve ha Israel Ñorairõ poteĩ ára|Árave ha Ihrael Ñorairõ séih ára]] aja (áño[[1967]]), tekove [[Paletína|palehtinaygua]] og̃uahẽrõ, ha ombohovái ijykegua ndive [[Israel|Ihrael]] peteĩhápe [[1970]]-pe, ha uperire, ary [[1982]], oñorairõ hikuái [[Beirut|Veirúd]]‍‍pe, ndopamoꞌãivaꞌekue osẽ meve umi tekove palehtinaygua Lívanogui. Umíva oikohaguére hetaiterei tekove livanoygua oho tetãnguéra mombyryguápe, ikatu hag̃ua oiko porãve peteĩ tetãme ndahaꞌeivaꞌerã Lívano. === Mbaꞌérepa oho hikuái === Pe ñeinmigra ojapóva umi tekove livanoygua Paraguáipe ikatu ojembojaꞌo pe itujáva ha pe ipyahúvape. Umi oikóvaꞌekue apytépe oho hag̃ua hikuái Lívanogui ikatu heꞌi: * Mburuvicha guasukuéra, heꞌíva oikotevẽha ojeho [[Lívano]]‍gui ikatu hag̃ua okañy ohóvo umi ñorairõgui oikóva [[Mburuvi otománo|Mburuvi otománo]]‍pe. * Hepyꞌỹva hetaiterei oĩ [[mboriahureko|tekomboriahú]]‍‍‍pe [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] haguére. [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay.JPG|thumb|300px|right|Livanoygua Paraguáipe]] Oĩva mokõiha arapaꞌũme, Ñorairõ Guasu Mokõiha rire, hetaiterei [[yvypóra]] oho hetãgui, pe ñorairõ ombyaipaitégui oguerekóvaꞌekue hikuái. Ko ayry ojeheka hape peteĩ tenondegua iporãveva, hikuái ojapo heta guatapuku [[y|ý]]‍pe, haꞌekuéra ndoikuarái moꞌõpa opýtata. Péva oiko aja chupekuéra ohupyty heta [[mbaꞌasy]]. Ha umi mbaꞌe vai oikóvaꞌekue ýpe. === Og̃uahẽvo Paraguái retãme === [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay 2.JPG|thumb|300px|left|Tekove livanoygua aty.]] Livanoyguakuéra oñepyrũvo og̃uahẽ Paraguáipe [[1888]] guive, umi 1.604 apytépe og̃uahẽva tetãme upe arýpe. Upe peteĩha etápa og̃uahẽ [[1900]] peve, haꞌekuéra oñemohendáramo jave [[Paraguay]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]] ha [[Misiones|tetãvore Misióneh]]. 10 ary uperire oñepyrũ jey ñeinmigra upérõ tetã yvýpe memete ([[Concepción|Konseusion]], [[Puérto Rrosário]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Itakuruvi Rrosariopegua]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]], [[Santani]], [[Pedro Juan Caballero (Paraguái)|Pedro Juan Caballero]], [[Karaguatay]]). [[1918]] guive [[1933]] peve oñepyrũ jey upe ñeinmigra. Upe ára rire saꞌi ojeju Paraguáipe, ha umi ary [[Arykuéra 60|60]] ha [[Arykuéra 70|70]] hetaiterei ojeju jey. Peteĩha haꞌekuéra ohohápe puérto [[Vuenosáire|Buenos Aires]]‍‍‍peguávaꞌekue hína. Ápe og̃uahẽ ha ndoikuaái hikuái [[karaiñe'ẽ|karaiñeꞌẽ]] térã katu mbaꞌéichapa oiko. Porãiterei niko ojapo hikuái [[Óga|hogarã]], ikatu hag̃ua oiko porãve ha ani hesarái moꞌõguipa ou. Haꞌekuéra oviahávo Paraguáipe, oho [[ysyry|ysyrý]]‍pe ha uperire [[tren|trén]]‍pe, ha uperire og̃uahẽvo oho oiko heta [[táva]]‍pe tetãme, oñepyr‍‍‍ũ hikuái ombaꞌapo ha ojapo ñemurenda térã ombaꞌapo [[Yvy|yvý]]‍re. === 1970-koꞌág̃a === [[10 jasyporundy]] ary [[2015]]-pe ''agencia islámica de noticias internacionales'' heꞌi mburuvicha guasu [[Horacio Cartes]] ojapo [[Mehkíta|mehkíta]] tuichaveva [[Ciudad del Este|Siuda del Éhte]]‍pe. == Terajoapy oñemombaꞌeguasúva sosieda paraguáipe == Heta oguerekóva terajoapy árave oúva Lívanogui koꞌã árape ojepytaso avanoꞌõ (''sociedad'') paraguáipe, tendota polítika térã tuicha mburuvichárõ oikóvo, péicha avei empresário, haihára, tapicha árte ha mboꞌeháraramo ojekuaáva hembiapokuére. Umi apellído oñemohenda ojeꞌe porãve haguãnte [[epañañe’ẽ|ehpañañeꞌẽ]]‍me, ha hetáva ojehai gueteri ojeꞌehaichaite. Herakuãvéva hikuái: Aboud, Aid, Armele, Arar, Arroca, Arroce, Rossi, Atat, Ayala, Azar, Barchini, Buzarquis, Canan/Kanan, Nader, Cofure, Curi/Kuri/Juri, Daher, Damus, Diaz, Dibb, Elias, Esgaib/Zgaib, Esquef/Skef, Fadlala, Fadul, Farah, Garcia, Ghobril, Girala, Gosen, Haddad, Haitter/Haidar, Harare, Hueste, Ismael/Ysmail, Kalfat, Mohur, Maluff, Mancía, Mende, Musi, Ouchana, Rahi, Resck/Risk, Rosas, Sabag, Safuan, Sardi, Seifed din, Serrán, Yambay/Yampey, Yanho, Yauhari, Yore, Yunis. == Yvypóra avanoꞌõ paraguáipe ikatupyrýva == * [[Oscar Safuan]], músiko hembiasa ha hembiapo oguerohorýva. * [[Oscar Fadlala]], músiko ha Safuán sovríno. * [[Angel Roberto Seifard]], ombaꞌapóva ha ojekuaáva polítika rupive. * [[Pedro Fadul]], tendota katupyry polítikape. Kandidáto kuri hína oñehaꞌãva Tetã Ruvicha Guasúramo período 2008/2012-pe. * [[Osvaldo Domínguez Dibb]], empresário ha tendota depórte. * [[Bader Rachid Lichi]]. Tendota polítika. * [[Oscar Daher]] avei politikapegua tendota. * [[Quemil Yambay]], ojepytasóva purorýpe ha pukarãme ombaꞌapóva. == Manduꞌapy == * [http://www.abc.com.py/revista Revista dominical ABC Color] [[Ñemohenda:Paraguái]] 14olf8d1zsdorrf5oodox4hz0q8s6qf 137681 137680 2026-05-01T15:47:53Z DiegoRO 14894 /* Oikóvaꞌekue */ 137681 wikitext text/x-wiki '''Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe''' oñembojaꞌo mokõi fásepe; peteĩha fáse oñepyrũ pe [[sa ary XIX|síglo XIX-ha]] opakuerõ ha opa [[síglo XX-ha]] oñepyrũkuerõ; mokõiha fáse oñepyrũ ary [[Arykuéra 1960|1960]]-kuérape ha oiko koꞌág̃a meve. Hetaiterei mbaꞌérepa oĩ umíva oho hag̃ua [[Lívano|Lívano]]‍‍‍gui [[Amérika]] retãnguérape, ikatu hag̃ua oiko porãve oiko rire [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] ha [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]]. Ko syry ñeinmigra ojeꞌe ''trascendental'' [[Paraguái]] rembiasakuépe. Pévama heta ava oju haguére hína kóva ko yvýpe, oñepyrũvo ombohape koꞌã jepokuaa ha oiko oikoháicha. == Tembiasakue == === Oikóvaꞌekue === [[Lívano]] oime rire, [[Para Yvy mbytépe|Para Mediterráneo]]‍pegua heta tetã imbaretéva oipota ijyvyrã. Haꞌe niko [[Síria]] ndive [[Mburuvi otománo]] yvy akue [[1918]] peve. [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] rire Lívanogui oiko Fránsia mbaꞌe. Isãsoharãngue pevágui áño [[1943]]-pe, hákatu, [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]] rehe haꞌe isãso jepe ary [[1946]]-pe. Oñendyry Lívano oikovévo [[Aráve ha Israel Ñorairõ (1948)|Árave ha Ihrael Ñorairõ (1948)]], oipytyvõ aravekuérape [[Aráve ha Israel Ñorairõ poteĩ ára|Árave ha Ihrael Ñorairõ séih ára]] aja (áño[[1967]]), tekove [[Paletína|palehtina]]‍ygua og̃uahẽrõ, ha ombohovái ijykegua ndive [[Israel|Ihrael]] peteĩhápe [[1970]]-pe, ha uperire, ary [[1982]], oñorairõ hikuái [[Beirut|Veirúd]]‍‍pe, ndopamoꞌãivaꞌekue osẽ meve umi tekove palehtinaygua Lívanogui. Umíva oikohaguére hetaiterei tekove livanoygua oho tetãnguéra mombyryguápe, ikatu hag̃ua oiko porãve peteĩ tetãme ndahaꞌeivaꞌerã Lívano. === Mbaꞌérepa oho hikuái === Pe ñeinmigra ojapóva umi tekove livanoygua Paraguáipe ikatu ojembojaꞌo pe itujáva ha pe ipyahúvape. Umi oikóvaꞌekue apytépe oho hag̃ua hikuái Lívanogui ikatu heꞌi: * Mburuvicha guasukuéra, heꞌíva oikotevẽha ojeho [[Lívano]]‍gui ikatu hag̃ua okañy ohóvo umi ñorairõgui oikóva [[Mburuvi otománo|Mburuvi otománo]]‍pe. * Hepyꞌỹva hetaiterei oĩ [[mboriahureko|tekomboriahú]]‍‍‍pe [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] haguére. [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay.JPG|thumb|300px|right|Livanoygua Paraguáipe]] Oĩva mokõiha arapaꞌũme, Ñorairõ Guasu Mokõiha rire, hetaiterei [[yvypóra]] oho hetãgui, pe ñorairõ ombyaipaitégui oguerekóvaꞌekue hikuái. Ko ayry ojeheka hape peteĩ tenondegua iporãveva, hikuái ojapo heta guatapuku [[y|ý]]‍pe, haꞌekuéra ndoikuarái moꞌõpa opýtata. Péva oiko aja chupekuéra ohupyty heta [[mbaꞌasy]]. Ha umi mbaꞌe vai oikóvaꞌekue ýpe. === Og̃uahẽvo Paraguái retãme === [[Taꞌãnga:Libaneses en Paraguay 2.JPG|thumb|300px|left|Tekove livanoygua aty.]] Livanoyguakuéra oñepyrũvo og̃uahẽ Paraguáipe [[1888]] guive, umi 1.604 apytépe og̃uahẽva tetãme upe arýpe. Upe peteĩha etápa og̃uahẽ [[1900]] peve, haꞌekuéra oñemohendáramo jave [[Paraguay]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]] ha [[Misiones|tetãvore Misióneh]]. 10 ary uperire oñepyrũ jey ñeinmigra upérõ tetã yvýpe memete ([[Concepción|Konseusion]], [[Puérto Rrosário]], [[Villarrika|Villarríka]], [[Itakuruvi Rrosariopegua]], [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]], [[Santani]], [[Pedro Juan Caballero (Paraguái)|Pedro Juan Caballero]], [[Karaguatay]]). [[1918]] guive [[1933]] peve oñepyrũ jey upe ñeinmigra. Upe ára rire saꞌi ojeju Paraguáipe, ha umi ary [[Arykuéra 60|60]] ha [[Arykuéra 70|70]] hetaiterei ojeju jey. Peteĩha haꞌekuéra ohohápe puérto [[Vuenosáire|Buenos Aires]]‍‍‍peguávaꞌekue hína. Ápe og̃uahẽ ha ndoikuaái hikuái [[karaiñe'ẽ|karaiñeꞌẽ]] térã katu mbaꞌéichapa oiko. Porãiterei niko ojapo hikuái [[Óga|hogarã]], ikatu hag̃ua oiko porãve ha ani hesarái moꞌõguipa ou. Haꞌekuéra oviahávo Paraguáipe, oho [[ysyry|ysyrý]]‍pe ha uperire [[tren|trén]]‍pe, ha uperire og̃uahẽvo oho oiko heta [[táva]]‍pe tetãme, oñepyr‍‍‍ũ hikuái ombaꞌapo ha ojapo ñemurenda térã ombaꞌapo [[Yvy|yvý]]‍re. === 1970-koꞌág̃a === [[10 jasyporundy]] ary [[2015]]-pe ''agencia islámica de noticias internacionales'' heꞌi mburuvicha guasu [[Horacio Cartes]] ojapo [[Mehkíta|mehkíta]] tuichaveva [[Ciudad del Este|Siuda del Éhte]]‍pe. == Terajoapy oñemombaꞌeguasúva sosieda paraguáipe == Heta oguerekóva terajoapy árave oúva Lívanogui koꞌã árape ojepytaso avanoꞌõ (''sociedad'') paraguáipe, tendota polítika térã tuicha mburuvichárõ oikóvo, péicha avei empresário, haihára, tapicha árte ha mboꞌeháraramo ojekuaáva hembiapokuére. Umi apellído oñemohenda ojeꞌe porãve haguãnte [[epañañe’ẽ|ehpañañeꞌẽ]]‍me, ha hetáva ojehai gueteri ojeꞌehaichaite. Herakuãvéva hikuái: Aboud, Aid, Armele, Arar, Arroca, Arroce, Rossi, Atat, Ayala, Azar, Barchini, Buzarquis, Canan/Kanan, Nader, Cofure, Curi/Kuri/Juri, Daher, Damus, Diaz, Dibb, Elias, Esgaib/Zgaib, Esquef/Skef, Fadlala, Fadul, Farah, Garcia, Ghobril, Girala, Gosen, Haddad, Haitter/Haidar, Harare, Hueste, Ismael/Ysmail, Kalfat, Mohur, Maluff, Mancía, Mende, Musi, Ouchana, Rahi, Resck/Risk, Rosas, Sabag, Safuan, Sardi, Seifed din, Serrán, Yambay/Yampey, Yanho, Yauhari, Yore, Yunis. == Yvypóra avanoꞌõ paraguáipe ikatupyrýva == * [[Oscar Safuan]], músiko hembiasa ha hembiapo oguerohorýva. * [[Oscar Fadlala]], músiko ha Safuán sovríno. * [[Angel Roberto Seifard]], ombaꞌapóva ha ojekuaáva polítika rupive. * [[Pedro Fadul]], tendota katupyry polítikape. Kandidáto kuri hína oñehaꞌãva Tetã Ruvicha Guasúramo período 2008/2012-pe. * [[Osvaldo Domínguez Dibb]], empresário ha tendota depórte. * [[Bader Rachid Lichi]]. Tendota polítika. * [[Oscar Daher]] avei politikapegua tendota. * [[Quemil Yambay]], ojepytasóva purorýpe ha pukarãme ombaꞌapóva. == Manduꞌapy == * [http://www.abc.com.py/revista Revista dominical ABC Color] [[Ñemohenda:Paraguái]] 4uxao7wt0aegbty396vsidbvp86ze76 Paraguái Jepapa Áño 2022 0 17678 137682 137667 2026-05-01T16:00:41Z DiegoRO 14894 137682 wikitext text/x-wiki '''Paraguái Jepapa'''<ref>{{Cita web |url=https://www.ine.gov.py/Publicaciones/Biblioteca/documento/260/TRIPTICO%20(Guarani).pdf |title=Marandu Paha Indígena-kuéra jepepe oikovaꞌekue 2022-pe rehegua |archiveurl=https://web.archive.org/web/20241106024709/https://www.ine.gov.py/Publicaciones/Biblioteca/documento/260/TRIPTICO%20(Guarani).pdf |archivedate=2024-11-06 |accessdate=2025-08-17 }}</ref> '''Áño 2022''' térã katu '''Avaita ha Koty Rehegua Tetãmegua Jepapa Áño 2022''' ({{es|'''Censo Nacional de Población y Vivienda Paraguay 2022'''}}) haꞌe [[Paraguái|Tetã Paraguái]] tetãygua jepapatee 8 (ócho)-ha, omotenondéva '''''[[Apopymeꞌẽkuaa ‍Inhtitúto Retãmegua|Apopymeꞌẽkuaa ‍Inhtitúto Tetãmegua]]''''' ({{es|Instituto Nacional de Estadística – INE}}) 9 noviémbre 2022 jave. Ohejáva ñepyrũha ([[Epañañe’ẽ|es]]: ''resultados preliminares'') rehegui oñemoherakuãva 31 agóhto 2023-pe, Paraguái avaitakue ([[Epañañe’ẽ|es]]: ''población'') áño 2023-pegua niko 6 109 644 ava (peteĩ millon mbovyvéva oñehaꞌuvõvagui dieh áño mboyve).<ref>{{Cite web|url=https://www.abc.com.py/nacionales/2023/08/31/paraguay-tiene-6109644-de-habitantes-segun-el-ultimo-censo-de-poblacion-y-viviendas/|title=Paraguay tiene 6.109.644 habitantes, según el último Censo - Nacionales – ABC Color. |date=www.abc.com.py. Oñeporandu 31 jasypoapy 2023}}</ref> Ñembopyahu rehegui, oñemeꞌẽva 21 agóhto 2023-pe, avaitakue teete ojupi 6 109 903-pe. Mom‍ỹiha imbaꞌeguasuvéva, imbovyve hag̃ua [[ñeha'uvõ|ñehaꞌuvõ]]nguéragui ohejáva, haꞌe jepapa tenondegua nombáiva ha ''especulativo'' (INE omohenda chupe «ojehejarei»-ramo), omosãvaꞌekue ñembohepy omopyendaha apopymeꞌẽ tujapyrekuéra, ipyenda haꞌéva áño 2002 ha 1992 jepapa papapy, tembiecharã, [[tása reñói kuñáre]] ha [[tása ñemigra]] (tapicha o''inmigrá''va ha oh''emigrá''va papapy apytépe joavy), ojeroviáva opytaharãngue peteĩchagua yvatekuépe mbohapypa ary uperiregua jave. {{Cita|"Ñehaꞌuvõ apopymeꞌẽnguéra hetembarete'ive oñemopyenda haguére mbaꞌe ymaite áño 2000-icha; ndaikatúi apopymeꞌẽ áño 2012 opaichaite oñemyesakã ijahoꞌígui imbovyeterei. Heta oiko upe jave, ndoguejýivo avaita; papapykuaápe [apopymeꞌẽ áño 2022] ndojoajúi ñehaꞌuvõnguérare. Ne ñehaꞌuvõ itujámarõ térã katu 20 iñáñomarõ, ndahaꞌemoꞌãi añeteguaiterei."|Iván Ojeda, INE sãmbyhyhára.<ref>{{Cite web|url=https://www.adndigital.com.py/ine-proyecciones-obsoletas-son-la-culpa-de-que-datos-del-censo-no-sean-muy-precisos/|title=INE: Proyecciones obsoletas son la culpa de que datos del censo no sean muy precisos|date=ADN Digital (24 de abril de 2019). Oñeporandu 5 jasyporundy 2023}}</ref>}} Ndaikatúi haguére oikuaa avaita papapy rekorã, ko jepapa oguereko ohejávaramo avaita paraguái okakuaaha tuicha mbegueve, oĩgui – mimínte – ñemonguꞌe migránte mbarete tetã ambuére ha tása reñói kuñáre oguejyha mbeguekatúpe, umíva jehu ojepysóva arapy pukukue.<ref>{{Cite web|url=https://www.abc.com.py/nacionales/2023/09/01/censo-nacional-por-que-la-poblacion-paraguaya-es-menor-a-las-proyecciones/|title=Censo Nacional: ¿por qué la población paraguaya es menor a las proyecciones?.|date=ABC Color. Oñeporandu 1 jasyporundy 2023}}</ref> Ojoavy mombegue opaichagua, ojehecha avaita ypyháicha paraguaikuéra okakuaaha, ojupíva 140 039 tapichápe,<ref>{{Cite web|url=https://www.ine.gov.py/noticias/2197/datos-finales-del-iv-censo-indigena-2022-fueron-presentados-en-foro-nacional-llevado-a-cabo-en-el-congreso|title=Datos finales del IV Censo Indígena 2022 fueron presentados en Foro Nacional llevado a cabo en el Congreso|date=INE (1 jasypateĩ 2024). Oñeporandu 22 jasypeteĩ 2025}}</ref> iyvatevéva áño 2012 117 000-gui ha áño 2002 89 000-gui, koꞌãga omopyendáva avaitakuégui 2,3 %. Avei oĩ avaita paraguái ñembotuja, avaita orekóva 60 áñogui hetave oguahẽvo avaitakuégui 9 %-pe.<ref>{{Cite web|url=https://www.abc.com.py/economia/2023/09/01/poblacion-del-paraguay-no-llega-a-7-millones-de-habitantes-segun-datos-preliminares-del-censo/|title=Población del Paraguay no llega a 7 millones de habitantes, según datos preliminares del Censo|date=ABC Color. Oñeporandu 1 jasyporundy 2023}}</ref> == Apopymeꞌẽnguéra == {| class="wikitable sortable" !# ! align="center" | Tetãvore ! align="center" data-sort-type="number" | Avaitakue (2022) <ref name="Censo 2022">{{Cite web|url=https://www.ine.gov.py/censo2022/documentos/1%20Resultados%20finales%20poblacion.pdf|title= Resultados Finales – Censo 2022|date=INE Paraguay. Oñeporandu 21 jasypoapy 2024.}}</ref> |- | 1 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Central_Department,_Paraguay.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Central_Department,_Paraguay.svg|borde|20x20px|Departamento Central]] [[Tetãvore Sentral|Sentral]] | align="right" | 1 883 927 |- | 2 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Alto_Paraná_Department.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Alto_Paraná_Department.svg|borde|20x20px|Alto Paraná]] [[Tetãvore Alto Parana|Parana Hiꞌarigua]] | align="right" | 763 702 |- | 3 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Asunción.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Asunción.svg|borde|20x20px|Asunción]] [[Paraguay]] | align="right" | 462 241 |- | 4 |[[Ta'ãnga:Itapflag.PNG|vínculo=Archivo:Itapflag.PNG|borde|20x20px|Departamento de Itapúa]] [[Itapúa]] | align="right" | 449 642 |- | 5 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Caaguazú_Department.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Caaguazú_Department.svg|borde|20x20px|Departamento de Caaguazú]] [[Tetãvore Ka'aguasu|Kaꞌaguasu]] | align="right" | 431 519 |- | 6 |[[Ta'ãnga:Bandera_del_Departamento_de_San_Pedro.JPG|vínculo=Archivo:Bandera_del_Departamento_de_San_Pedro.JPG|borde|20x20px|Departamento de San Pedro]] [[Tetãvore San Pedro|San Pédro]] | align="right" | 355 175 |- | 7 |[[Ta'ãnga:Bandera_del_Departamento_de_Cordillera.JPG|vínculo=Archivo:Bandera_del_Departamento_de_Cordillera.JPG|borde|20x20px|Departamento de Cordillera]] [[Cordillera|Kordilléra]] | align="right" | 268 037 |- | 8 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Concepción_Department.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Concepción_Department.svg|borde|20x20px|Departamento de Concepción]] [[Tetãvore Konsepsiõ|Konseusion]] | align="right" | 206 181 |- | 9 |[[Ta'ãnga:Bandera_del_Departamento_de_Paraguarí.JPG|vínculo=Archivo:Bandera_del_Departamento_de_Paraguarí.JPG|borde|20x20px|Departamento de Paraguarí]] [[Tetãvore Paraguari|Paraguari]] | align="right" | 200 472 |- | 10 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Canindeyú_Department.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Canindeyú_Department.svg|borde|20x20px|Canindeyu]] [[Tetãvore Kanindeju|Kanindeju]] | align="right" | 191 114 |- | 11 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Guairá_Department.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Guairá_Department.svg|borde|20x20px|Departamento de Guairá]] [[Tetãvore Guaira|Guaira]] | align="right" | 179 555 |- | 12 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Amambay.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Amambay.svg|borde|20x20px|Departamento de Amambay]] [[Tetãvore Amambái|Amambái]] | align="right" | 179 412 |- | 13 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Caazapá_Department.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Caazapá_Department.svg|borde|20x20px|Caazapa]] [[Tetãvore Ka'asapa|Kaꞌasapa]] | align="right" | 139 479 |- | 14 |[[Ta'ãnga:Bandera_del_Departamento_de_Presidente_Hayes.JPG|vínculo=Archivo:Bandera_del_Departamento_de_Presidente_Hayes.JPG|borde|20x20px|Pte.Hayes]] [[Tetãvore Presidente Hayes|Presidénte Hayes]] | align="right" | 123 313 |- | 15 |[[Ta'ãnga:Flag_of_Misiones,_Paraguay.svg|vínculo=Archivo:Flag_of_Misiones,_Paraguay.svg|borde|20x20px|Departamento de Misiones]] [[Tetãvore Misiónes|Misióneh]] | align="right" | 111 142 |- | 16 |[[Ta'ãnga:Bandera_del_Departamento_de_Ñeembucú.jpg|vínculo=Archivo:Bandera_del_Departamento_de_Ñeembucú.jpg|borde|20x20px|Ñeembucu]] [[Tetãvore Ñe'ẽmbuku|Ñeꞌẽmbuku]] | align="right" | 76 719 |- | 17 |[[Ta'ãnga:Bandera_de_Boquerón.png|vínculo=Archivo:Bandera_de_Boquerón.png|borde|20x20px|Departamento de Alto Paraguay]] [[Tetãvore Vokerón|Vokeron]] | align="right" | 71 078 |- | 18 |[[Ta'ãnga:Bandera_de_Alto_Paraguay.png|vínculo=Archivo:Bandera_de_Alto_Paraguay.png|borde|20x20px|Alto Paraguay]] [[Yvate Paraguái Tetãvore|Paraguái Hiꞌarigua]] | align="right" | 17 195 |- | colspan="2" | '''Opaite''' | align="right" | '''6 109 903''' |} === Meña rupive === * Kuimbaꞌe: 3 057 674 – 50 %. * Kuña: 3 052 229 – 50 %. === Yvyreko rupive === * Táva: 4 215 101 – 69 %. * Okára: 1 894 802 – 31 %. === Aryjere rupive === * 0-14 ary: 1 529 030 – 25,0 %. * 15-64 ary: 4 057 213 – 66,4 %. * +65 ary: 523 660 – 8,6 %. === Táva hiꞌavaita hetavéva (oguerekóva hetave 100 000 avágui) === * [[Paraguay]]: 462 241; * [[Ciudad del Este|Siuda del Éhte]]: 325 819; * [[Lúke]]: 259 705; * [[Kapi'atã|Kapiꞌatã]]: 236 999; * [[San Lorenzo|San Lorénso]]: 225 395; * [[Limpio|Límpio]]: 139 652; * [[Pedro Huã Kavallero (Paraguái)|Pedro Juan Caballero]]: 127 437; * [[Lambare]]: 127 150; * [[Ñemby (táva)|Ñemby]]: 116 383; * [[Fernando de la Mora (Paraguái)|Fernando de la Mora]]: 110 255; * [[Enkarnasiõ|Enkarnasion]]: 106 842. ==Ehecha avei== * [https://web.archive.org/web/20210205175625/https://www.ine.gov.py/ Apopymeꞌẽkuaa ‍Inhtitúto Tetãmegua (INE)] ([[Epañañe’ẽ|ehpañañeꞌẽ]]<nowiki/>me). == Manduaꞌapy == <references></references> {{Sucesión|título=Paraguái jepapa|período=2022|predecesor=2012|sucesor=2032}} [[Ñemohenda:Paraguái]] 0o9rnoi4f82izw8zc3pf381pcnfipwh Inmigración tekove libanesa Paraguáipe 0 17977 137674 2026-05-01T12:24:36Z DiegoRO 14894 DiegoRO trasladó la página [[Inmigración tekove libanesa Paraguáipe]] a [[Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe]]: Título mal escrito 137674 wikitext text/x-wiki #REDIRECCIÓN [[Tekove livanoygua ñeinmigra Paraguáipe]] szgsaso5maq7g099qjnfrwspul9ctyp Lai Ching-te rehegua 0 17978 137675 2026-05-01T14:50:21Z IMRH2004 22526 Creado al traducir la página «[[:de:Special:Redirect/revision/266645773|Lai Ching-te]]» 137675 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:William_Lai_Ching-te_20230814.jpg|miniaturadeimagen|Lai Ching-te (2023) Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty.]] '''Lai Ching-te''' (chinês: 賴清德, Pinyin: Lài Qīngdé, W.-G.: Lai Chʻing-tê; oikovéva 6 jasypa 1959-pe Wanli-pe), ojekuaáva avei William Lai ramo, ha’e peteĩ político taiwanés Partido Progresista Democrático (DPP)-pegua ha, 20 jasypo 2024 guive, ha’e presidente actual República de China (Taiwán). 20 jasypo 2020 guive, Lai Ching-te oiko va’ekue Taiwán-pegua vicepresidente ramo. Upérõ mboyve, ha’e kuri Tainan táva tendota (mayor), ha 2017 pahágui 2019 ñepyrũme oiko kuri Yuan Ejecutivo (Exekutiv-Yuan) akãrerekua ramo, upéva he’ise ha’e kuri Taiwán (República de China) premier ministro. Taiwán pegua presidente jeporavo 13 jasyteĩ 2024-pe, Lai Ching-te ogana kandidáto ramo Partido Progresista Democrático (DPP)-gui. 6sez6wvndg90x2talceh8c1kpxhboqy