Vikipetã
gnwiki
https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha
MediaWiki 1.47.0-wmf.7
first-letter
Medio
Mba'echĩchĩ
Myangekõi
Puruhára
Puruhára myangekõi
Vikipetã
Vikipetã myangekõi
Ta'ãnga
Ta'ãnga myangekõi
MediaWiki
MediaWiki myangekõi
Tembiecharã
Tembiecharã myangekõi
Pytyvõ
Pytyvõ myangekõi
Ñemohenda
Ñemohenda myangekõi
TimedText
TimedText talk
Módulo
Módulo discusión
Evento
Evento discusión
Lampreado
0
4220
137862
128817
2026-06-17T22:50:55Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137862
wikitext
text/x-wiki
'''Lampreado, Lambreado avei “Pajagua Mascada”'''
Ha’e peteĩ tembi’u [[Paraguái]] mba'éva ambuekuéra tembi’u ko’arupiguáicha avei ha’e tembi’u ñanemombarete porãva, upeichaha ojeikuaa porã oñemoñe’ẽvo kuatiahaikuéra Paraguái rekovekueregua.
Ha’e petgeã mujapeichagua chyryry ojejapóva ko mba’e ojeipuruetéva tembi’u’aporã ñane retãme ha’éva upe [[Mandi'o|mandi’o]]gui (“manihot esculenta=manihot utilísima”, ñana [[euforbiácea]] rehegua hapokue ojeipurúva oje’uhaguã ha oguereko rupive hetã [[aramirõ]] iporãva ojejapo haguã tembi’ukuéra iporãitereíva ja’u).
==Moõgui ou héra==
Ko ñe’ẽ “lambreado” ou ramo jepe “lampreado”-gui, ndojeikuaa porãi mba’érepa oñembohéra kóicha ko tembi’u chyryry mbujape joguaha [[Mandi'o|mandi’o]] ha [[So'o|so’o]]gui ijapopyre.
Tetã [[Paraguái]]pe, oñeñe’ẽva mokõ ñe’ẽme ha’éva castellano ha guaraní, oñembohéra avei “pajagua mascada”, oñemoĩva upéicha oñemandu’ávo avakuéra (“payagua”) rehe oikove va’ekue [[Paraguái]] ryepýpe ymaite ou mboyve España-gua kuéra.
== Mba’e mba’épa oguereko==
Heta hendáicha ojejako ko “lampreado”. Upe ojejapovéva katu oipuru ko’ã mba’e: mandi’o, so’o oñembojy ha iku’ipyre, ajo, sevói, juky ku’i, mba’e kyra ha avei mbujape ku’ipyre.
Ambue katu ipohyivéva ñandepy’ápe guarã (oĩ katu he’íva kóva heveha), ojeipuru pype [[vaka]] terã kure kyrakue, aramirõ ha so’o pýra oñembojehe’áva mandi’óre.
== Mba’éicha jajapo==
Jaipiro [[Mandi'o|mandi’o]] ha ñambojy y he’ẽ jukývape hu’ũ porã meve, ndahykúinte va’erã. Oñemboju’i tembipuru oñemongu’ihápe. Oñembojehe’a pe so’o ku’i, ajo ha avei sevói chyryry pyre aceite-pe, juky ha avei upe mbujape ku’i.
Ko mba’e apopyrégui ojejapo mbujape’i mimi, ojeheróva “tortilla”, ha oñembochyryry aceite aku porãme.
Ani haguã ipohyieterei ñande py’ápe iporãve ñaguenohẽ hendive ensalada ka’avokuéragui ijapopyre.
== Iporã avei jaikuaa==
Ko “lampreado”, ikatu rupi ñañongatu heta ara iporã jagueraha haguã “avío-rã” (he’iháica Real Academia: “Entre pastores y gente de campo, provisión que se lleva al hato para alimentarse durante el tiempo que se tarda en volver al pueblo o cortijo”) de viajantes y “troperos” (conductores de tropa de [[ganado vacuno]], principalmente).
Ko tetãvore [[Misiones]] rupi, [[Paraguái]]pe, oje’e “lambreado” ambue tendárupi oñembohérava “marinera” ojejapóva [[so'o]] terã [[ryguasúgui]].
* He’iháicha umi oñemoarandúva umi [[Paraguái]] tembiasakue reheguáre opavave umi tembi’u paraguái ogahárupi ojejapóva upe [[Guerra del Paraguay]] [[Triple Alianza]] ([[Argentina]], [[Brasil]] ha [[Uruguay]], rehegua okó va’ekue umi ary [[1864]] ha[[1870]]) jave, heta he’e tembi’u imbate porãva, kóicha oiko upe ñorairõguasu rire ndahetavéi rupi ojehupyty tembi’ukuéra, ha umi ojejapóva guive katu ha’e ikatu haguãicha ko’a tembi’u ohupyty pukuve.
== Referencias==
*“Tembi’u Paraguay” de Josefina Velilla de Aquino
*“Karu reko – Antropología culinaria paraguaya”, de Margarita Miró Ibars.
== Enlaces externos ==
*[https://web.archive.org/web/20090107054036/http://www.villarrica.com.py/comidas/comidas_lampreado.htm Villarrica]
*[https://web.archive.org/web/20010823050019/http://www.internationalspecialreports.com/theamericas/01/Paraguay/arts_culture/index.html International Special Reports]
[[Ñemohenda:Tembi'u Paraguái]]
ejet3otm5v9bl4u1iib3l3r4f7ns1wj
Sudã
0
7025
137864
128555
2026-06-18T00:42:31Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137864
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país| nombre_oficial = جمهورية السودان<br />''Al-Yumhūriyyat as-Sūdān''<br />''Republic of the Sudan''<br />Sudã Tavakuairetã
| nombre_común = Sudã
| de = de
| imagen_bandera = Flag of Sudan.svg
| imagen_escudo = Emblem of Sudan.svg
| imagen_mapa = Sudan (orthographic projection) highlighted.svg
| lema_nacional = النصر لنا / ''al-Nadir Nila''<br />([[áraveñe'ẽ]]: «''Ñande oguereko Pu'aka''»)
| himno_nacional = [[Nahnu yund Allah yund al-watan|نحن جند الله جند الوطن]]<br />(«''Ñande ha'e Tupã Ñuvãha aty, pe Tetã Ñuvãha aty''»)
| capital = [[Kaytũ]]<ref name="Constitucion">{{cita web|url= http://www.sudan-embassy.de/c_Sudan.pdf|título= The Interim National Constitution of The Republic of The Sudan 2005|idioma= Inglés|title= Archive copy|accessdate= 2012-09-12|archivedate= 2011-07-19|archiveurl= https://web.archive.org/web/20110719085946/http://www.sudan-embassy.de/c_Sudan.pdf|urlarchivo= https://web.archive.org/web/20110719085946/http://www.sudan-embassy.de/c_Sudan.pdf|fechaarchivo= 2011-07-19|fechaacceso= 2012-09-12}}</ref><ref>El [https://web.archive.org/web/20121028065625/http://www.rae.es/dpd/?key=jatrum][[Diccionario panhispánico de dudas]] refleja Jartum como la forma adaptada a la ortografía y pronunciación españolas del nombre de la capital de Sudán, siendo incorrectas la grafía francesa Khartoum así como la inglesa Khartum.</ref>
| capital_coor = 15_38_N_32_32_E 15° 38' N 32° 32' E <br />
| ciudad_más_poblada = [[Jartum]]<ref>{{cita web| url= https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/su.html| título= CIA The World Factbook| idioma= Inglés| title= Archive copy| accessdate= 2012-09-12| archivedate= 2019-02-05| archiveurl= https://web.archive.org/web/20190205154022/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/su.html| urlarchivo= https://web.archive.org/web/20190205154022/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/su.html| fechaarchivo= 2019-02-05| fechaacceso= 2012-09-12}}</ref>
| idiomas_oficiales = [[Áraveñe'ẽ]], [[Inglyesñe'ẽ]], Tetãygua ñe'ẽnguéra<ref name="Constitucion" />
| gobierno = [[Tetã]] [[Joaty]] [[Mburuvicharape]]<ref name="Constitucion" />
| dirigentes_títulos = Mburuvicha<br /> Tekovia Mburuvicha<br /> Mokõiha Tekovia Mburuvicha
| dirigentes_nombres = [[Ahmed Awad Ibn Auf]] <br /> Vacant <br /> Vacant
| fundación = '''Formación'''
| fundación_hitos = <br />•[[Nuvia|Tetãnguéra Nuviagua]] <br />•[[Sultanato de Sennar]] <br />•[[Sundã rembiasakue|Sudano Tuykiagua]] <br /> •[[Sudano Hembiasakue|Tetã Mahdista]] <br /> •[[Sudano Ingyaterra-Ehipto rehegua]] <br /> •Isãso [[Ehipto]] rehe ha [[Tetã Joaju]] rehe <br /><br /> •[[Sudano Léiguasu|Agãgua Léiguasu]]
| fundación_fechas = <br /><br /> 2500 a.C. <br /> 1504 d.C. <br /> 1821 d.C. <br /> 1885 d.C. <br /> 1899 d.C.<ref>{{cita web |url= http://www.gutenberg.org/files/4943/4943-h/4943-h.htm#2H_APPE|título= Tratado de 1899 entre UK y Egipto para el condominio del Sudán.|idioma= Inglés}}</ref> <br /> 1 jasyteĩ 1956<ref>{{cita web |url= http://www.fco.gov.uk/resources/en/pdf/treaties/TS1/1953/47|título= Tratado de 1953 enttre UK y Egipto para la autodeterminación del Sudán.|idioma= Inglés}}</ref><ref>{{cita web |url= http://www.fco.gov.uk/resources/en/pdf/treaties/TS1/1955/90|título= Tratado de 1955 enttre UK y Egipto para la autodeterminación del Sudán, Comisión.|idioma= Inglés}}</ref> <br /><br /> 6 jasypokõi 2005<ref name="Constitucion" />
| superficie = 1.886.068<ref>{{cita web|url= http://www.sudan.gov.sd/en/index.php?option=com_content&view=article&id=50&Itemid=67|título= About Sudan|idioma= Inglés|urlarchivo= https://web.archive.org/web/20120418005624/http://www.sudan.gov.sd/en/index.php?option=com_content&view=article&id=50&Itemid=67|fechaarchivo= 2012-04-18|fechaacceso= 2012-09-12}}</ref>
| superficie_puesto = 16
| fronteras = 6.751<ref name="6.751">{{cita web|url= https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/su.html|título= CIA - The World Factbook|idioma= Inglés|title= Archive copy|accessdate= 2012-09-12|archivedate= 2019-02-05|archiveurl= https://web.archive.org/web/20190205154022/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/su.html|urlarchivo= https://web.archive.org/web/20190205154022/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/su.html|fechaarchivo= 2019-02-05|fechaacceso= 2012-09-12}}</ref> Km
| población = 34.154.490<ref>{{cita web |url= http://unstats.un.org/unsd/demographic/products/vitstats/serATab2.pdf|título= Population, latest available census and estimates (2009 - 2010)|año = 9 de diciembre de 2011|idioma= Inglés}}</ref>
| población_puesto = 36
| población_densidad = 17.7<ref>{{cita web |url= http://world.bymap.org/Population.html|título= Population of the World|año = Julio 2010|idioma= Inglés}}</ref>
| PIB = 100 mil millones $<ref name="PIB">{{cita web|url= https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/su.html|título= CIA The World Factbook|idioma= Inglés|title= Archive copy|accessdate= 2012-09-12|archivedate= 2019-02-05|archiveurl= https://web.archive.org/web/20190205154022/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/su.html|urlarchivo= https://web.archive.org/web/20190205154022/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/su.html|fechaarchivo= 2019-02-05|fechaacceso= 2012-09-12}}</ref>
| PIB_año = 2010
| PIB_puesto = 70
| PIB_per_cápita = 2.300 $
| IDH = 0,408<ref name="IDH">{{cita web|autor=PNUD| url=http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2011_ES_Tables.pdf | título= "Informe sobre Desarrollo Humano 2011" |editor= pnud |ubicación= [[Washington]], [[Estados Unidos]]|año = 2 de noviembre de 2011|idioma = castellano | fechaacceso= 02/11/11|formato= PDF}}</ref>
| IDH_año = 2011
| IDH_puesto = 169
| IDH_categoría =<font style="color:red">'''Michĩ'''</font>
| moneda = [[Livyra sudanogua]] (SDG)<ref>{{cita web|url= http://www.cbos.gov.sd/en/node/461|título= Central Bank of Sudan|fecha= 26 de diciembre de 2011|idioma= Inglés|title= Archive copy|accessdate= 2012-09-12|archivedate= 2011-06-03|archiveurl= https://web.archive.org/web/20110603153514/http://www.cbos.gov.sd/en/node/461|urlarchivo= https://web.archive.org/web/20110603153514/http://www.cbos.gov.sd/en/node/461|fechaarchivo= 2011-06-03|fechaacceso= 2012-09-12}}</ref>
| gentilicio = Sundãygua
| horario = [[UTC]]+3<ref>{{cita web |url= http://24timezones.com/world_directory/time_in_khartoum.php |título= Time in Khartoum|fecha= 26 de diciembre de 2011|idioma= Inglés}}</ref>
| horario_verano = [[UTC]]+3
| cctld = .sd<ref>{{cita web |url= http://www.iso.org/iso/country_names_and_code_elements|título= ISO Country names and code elements|idioma= Inglés}}</ref>
| código_telefónico = 249<ref>{{cita web |url= http://www.itu.int/dms_pub/itu-t/opb/sp/T-SP-E.164D-11-2011-PDF-S.pdf|título= LISTA DE INDICATIVOS DE PAÍS DE LA
RECOMENDACIÓN UIT-T E.164 ASIGNADOS |idioma= Español}}</ref>
| prefijo_radiofónico = 6TA-6UZ, SSN-STZ
| código_ISO = 736 / SDN / SD
| miembro_de = [[ONU]], [[Liga de Estados Árabes|LA]], [[Unión Africana|UA]], [[Organización para la Cooperación Islámica|OCI]], [[Movimiento de Países No Alineados|MPNA]], [[Autoridad Intergubernamental sobre el Desarrollo de África Oriental|IGAD]], [[COMESA]]
| observador_de =
| matrícula_avión =
| matrícula_coche =
| notas =
}}
'''Sudã''' héra tee Sudã Tavakuairetã ([[áraveñe'ẽ]]: جمهورية السودان, ''Al-Yumhūriyyat as-Sūdān''), ha'e peteĩ [[joaty]] hekosãsóva oĩ [[Áfrika]] pehẽngue yvate kuarahysẽygua. Itavusu ha itáva orekóveva tapichakuéra ipype niko Kaytũ. Ijykére oĩ yvate gotyo [[Ehíto]], yvatekuarahyresẽ ngotyo [[para Pytã]], kuarahyreike gotyo [[Tavakuairetã Mbyteafrikagua]], ñemby gotyo [[Yvy Sudã]] ha kuarahyresẽ ngotyo [[Erityréa]] ha [[Etiopía]]. Ñemby Sundã ombojei Sundãgui, ha oñemosãso [[2011]]-me, upéicha Sundã yvy apekue oñemomichĩ ha oñemboja'o. Ysyry [[Nilo]] ohasa pe tetã ñemby guive yvate peve.
Sundã pukukue niko amo 1.886.068 km2<ref>{{cita web|url= http://www.sudan.gov.sd/en/index.php?option=com_content&view=article&id=50&Itemid=67|título= About Sudan|idioma= Inglés|urlarchivo= https://web.archive.org/web/20120418005624/http://www.sudan.gov.sd/en/index.php?option=com_content&view=article&id=50&Itemid=67|fechaarchivo= 2012-04-18|fechaacceso= 2012-09-12}}</ref> ha oguereko amo 34.154.490 tetãyguakuéra (ary [[2009]]). Ijerovia mba'eguasuvéva hína [[Islã]].
== Mandu'apy ==
<references />
{{Afrika}}
[[Ñemohenda:Sudano| ]]
peuytv9iejcv6mo3qhe4sn86hxf3gdv
Torre del Oro
0
9347
137865
131743
2026-06-18T01:37:34Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137865
wikitext
text/x-wiki
[[File:Torre del Oro flag Seville Spain.jpg|thumb|right|Torre del Oro jehecha.]]
Upe '''Torre del Oro''' ([[Avañe'ẽ]]me: Itaju Róga yvate) ha'e peteĩ óga yvate ysyry Guadalquivir rembe'ýpe, upe táva guasu Sevílla-pe, opyta upe tóro okaguasu táva [[Sevílla]] pegua, pe tetãvore hekosãsóva [[Andalusía]]pe. Ijyvatekue hína 36 métro. Héra [[áraveñe'ẽ]]me ikatu ha'e akue ''Bury al-dahab'',<ref>''[http://books.google.com/books?id=4HjwCyXHkkoC&pg=PA609&dq=Bury+al-dahab&hl=es II Congreso internacional. La Ciudad en al-Ándalus y el Magreb]'', Fundación El legado andalusí (2002), ISBN 84-932051-7-6</ref><ref>Páez López, Jerónimo; ''et al.'' (1999), ''[http://books.google.com/books?id=Hr7y7X68vOwC&pg=PA209&dq=Bury+al-dahab&hl=es Itinerario cultural de almorávides y almohades]'', Fundación El legado andalusí, p. 209. ISBN 84-930615-0-6.</ref><ref>''[https://web.archive.org/web/20090612062033/http://www.artehistoria.jcyl.es/histesp/contextos/6165.htm Un arte de transición (España)]'', Arthistoria. Consultado el 6 de noviembre de 2008.</ref> ''Borg al Azahar'',<ref name="museonaval Reseña">''[http://www.armada.mde.es/ArmadaPortal/page/Portal/ArmadaEspannola/ciencia_museo/09_museos_perifericos--05_torre_del_oro Torre del Oro. Reseña histórica y servicios que ofrece]'', Museo Naval, Armada Española. Consultado el 8-11-2008.</ref> térã ''Borg-al-Azajal''<ref>''[https://web.archive.org/web/20150405044845/http://www.andalunet.com/monumentos/fichas/torre_oro.htm Torre del Oro]'', AndaluNet. Consultado el 6-11-2008.</ref> en referencia a su brillo dorado que se reflejaba sobre el río. Durante las obras de restauración de 2005, se demostró que este brillo, que hasta entonces se atribuía a un revestimiento de azulejos, era debido a una mezcla de mortero de cal y paja prensada.<ref>Carlota Muñoz (23-06-2005), ''[https://web.archive.org/web/20100407084516/http://www.d-andalucia.csic.es/cytnews8/ECdA230605a.PDF Reflejos nuevos para la Torre del Oro]'', El Correo de Andalucía. Archivo de la delegación del CSIC en Andalucía. Consultado el 6-11-2008.</ref><ref>''[https://web.archive.org/web/20120319141213/http://multimedia.terra.es/viewer/portada.cfm?cod_media=29102&mapnivel1=AV2 La torre del Oro de Sevilla reaparece visiblemente rejuvenecida...]'' (vídeo), Terra Multimedia. Consultado el 6-1-2008.</ref>
Torre del Oro ha'e peteĩ óga yvate ojejogapo mbohapy pehẽnguéme, peteĩha oguereko 12 yke, ha ojejogapo amo ary 1220 ha 1221, karai Sevílla mburuvicha, Abù l-Ulà, ojapouka akue. Pehẽngue mokõiha, oguerekóva avei 12 yke, ojapouka Pedro I de Castilla (Pedro I el cruel) saro'y XIV jave.<ref>Ferrand, Pablo (23-6-2005), ''[https://web.archive.org/web/20100407084525/http://www.d-andalucia.csic.es/cytnews8/Abc230605a.PDF La Torre del Oro reaparece visiblemente rejuvenecida y más esbelta]'', ABC, Archivo de la delegación del CSIC en Andalucía. Consultado el 6-11-2008.</ref> Ha ipehẽngue mbohapyha, ijapu'a ha ijahoja karapã, ojejogapo amo ary 1760 jave, karai ñorairõhára ha jogapokuaahára Sebastián Van der Borcht ojapouka.
== Ta'anga ==
<gallery>
SevillaTorreDelOro06.JPG|Pehẽngue mbohapyha.
Torredelorotyteatrolamaestranza.JPG|Torre del Oro ysyry Guadalquivir rembe'ýre ha Ñoha'ãnga róga Maestranza.
Imagen:SevillaTorreDelOro10.JPG|Pehẽngue mbohapyha jehecha aguĩ
Imagen:Torre del Oro (borg al-dsayeb). Sevilla.jpg|Almohade rembiapo porã.
Torre del Oro, atardecer.JPG|Pehẽngue mbohapyha jehecha ka'arúre
</gallery>
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Arandukapurupyre ==
* FALCÓN MÁRQUEZ, Teodoro (1983). ''La Torre del Oro''. Sevilla. Editorial: Diputación Provincial de Sevilla. Servicio de Publicaciones. ISBN 84-500-9121-7. ISBN 978-84-500-9121-2
== Joaju ==
{{commonscat|Torre del Oro}}
* [https://web.archive.org/web/20110412180453/http://www.sevilla.org/ Ayuntamiento de Sevilla]
* [https://web.archive.org/web/20110702005019/http://www.castillosnet.org/sevilla/SE-CAS-017.shtml Historia]
* [https://web.archive.org/web/20120211023838/http://www1.universia.net/CatalogaXXI/C10051PPESII1/E156183/index.html Otra historia]
* ''[https://web.archive.org/web/20100410073457/http://www.coaat-se.es/revistaApa/lectura/numero_60/60_p68.html El estudio de la cimentación y terreno subyacente de la Torre del Oro]'', Aparejadores, n.º 60. Consultado el 6-11-2008.
* [http://www.iaph.es/patrimonio-inmueble-andalucia/resumen.do?id=i250121 La Torre del Oro en la base de datos del Patrimonio Inmueble de Andalucía. Instituto Andaluz del Patrimonio Histórico]
* [https://web.archive.org/web/20170521050630/http://torredeloro.org.es/ Guía de la Torre del Oro]
* [http://www.sevillaen360.es/tours/visitavirtualtorredelorosevilla/visitavirtualtorredelorosevilla.html Visita Virtual a la Torre del Oro]
[[Ñemohenda:España ra'ãnga'ita]]
tn0l3wr82y7jyjig5wiphdknutzepj4
Namívia
0
11256
137863
133691
2026-06-17T23:57:38Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
137863
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
| nombre_oficial = Tavakuairetã Namívia
| nombre_común = Namívia
| imagen_bandera = Flag of Namibia.svg
| imagen_escudo = Coat of Arms of Namibia.svg
| imagen_escudo_tamaño = 120px
| símbolos =
| imagen_mapa = Namibia in Africa.svg
| lema_nacional = ''Unity, Liberty, Justice'' <br /> ([[Ingleñe'ẽ]]me: «Joaju, Sãso, Tekojoja»)
| himno_nacional = ''Namibia, Land of the Brave'' <br>([[Ingleñe'ẽ]]me: «Namívia, umi ipy'aguasúva retã»)
| archivo_himno_nacional =
| capital = [[Windhoek]]<br />{{coord|22|34|12|S|17|5|1|E|type:city|display=inline}}
| capital_población = 322 500 ava ([[2010]])
| capital_coor_fmt =
| capital_coor =
| ciudad_más_poblada = [[Windhoek]]<br />{{coord|22|34|12|S|17|5|1|E|type:city|display=inline}}
| idiomas_oficiales = [[Ingleñe'ẽ]] (tee), [[afrikáans]], [[Alemañañe'ẽ]], [[rukwangali]], silozi, setswana {{ref de ficha|1}}
| gobierno = [[Tavakuairetã]] [[mburuvichavy rape|mburuvichavy rapépe]]
| título_líder1 = Tendota
| nombre_líder1 = [[Netumbo Nandi-Ndaitwah]]
| título_líder2 = Sãmbyhyhára peteĩha
| nombre_líder2 = [[Elijah Ngurare]]
| fundación = Sãso
| fundación_hitos = • [[Campaña de África del Sudoeste|Conquista]]<br />[[Sãso]]<br /> • Léi guasu<br /> • Ñemosãso
| fundación_fechas = [[Mburuvi Alemáña]] pegua<br />[[9 jasypokõi]] ary [[1915]]<br />[[Yvyafrika]] pegua<br />[[9 jasykõi]] ary [[1990]]<br />[[21 jasyapy]] ary [[1990]]
| superficie = 824 292<ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/namibia/geografia |título=Namibia - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=22 de enero de 2017}}</ref>
| superficie_puesto = 34
| superficie_agua = imichĩeterei
| fronteras = 4220 km<ref name=superficie />
| costas = 1572 km
| población = 3 092 816
| población_puesto = 138
| población_densidad = 3,7
| PIB_nominal = [[dólar|US$]] 12.647 sua
| PIB_nominal_año = 2023
| PIB_nominal_puesto = 129
| PIB_nominal_per_cápita = US$ 4.786
| PIB = [[dólar|US$]] 30.663 sua
| PIB_año = 2023
| PIB_puesto = 114
| PIB_per_cápita = US$ 11.603
| IDH ={{creciente}} 0,610<ref name="HDI">{{cite web|url=https://hdr.undp.org/sites/default/files/2023-24_HDR/HDR23-24_Statistical_Annex_HDI_Table.xlsx|title=Human Development Report 2023/2024|publisher=[[United Nations Development Programme]]|date=19 March 2024|access-date=19 March 2024|archive-date=19 March 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240319085123/https://hdr.undp.org/sites/default/files/2023-24_HDR/HDR23-24_Statistical_Annex_HDI_Table.xlsx|url-status=live}}</ref>
| IDH_año = 2022
| IDH_puesto = 142
| IDH_categoría = <span style="color:#ffcc00">'''Mbytegua'''</span>
| moneda = [[Dólar namibio]] (<code>NAD</code>)
| gentilicio = Namíviagua, Namíviagui
| horario = [[UTC]] +1
| horario_verano = +2
| cctld = .na
| código_telefónico = +264
| prefijo_radiofónico =
| código_ISO = 516 / NAM / NA
| miembro_de = [[ONU]], [[Unión Africana|UA]], [[Mancomunidad de Naciones]], [[Unión Aduanera de África Austral|SACU]], [[ASA]],
| nota1 = Umi ñe'ẽ ambuéva ha'e ñe'ẽ tetãvoreguápe oñeñe'ẽvante.
}}
'''Namívia''' ([[Ingleñe'ẽ]]me ha héra tee hína: ''Republic of Namibia'', [[Alemañañe'ẽ]]: ''Republik Namibia'', [[afrikáans]] ñe'ẽme: ''Republiek van Namibië'') ha'e peteĩ [[tetã|tetã hekosãsóva]] ojejuhúva [[Áfrika]] ipehẽngue ñemby kuarahyreikeguápe oĩhague upe yvy pehẽngue hérava Ñemby Kuarahyreike Áfrika umi ary 1960 peve, ijerére ojejuhu yvate gotyo tetã [[Angola]], yvate kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu tetã [[Sámbia]], kuarahyreike gotyo [[paraguasu Atlántiko]], kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu tetã [[Votusuana]], ha ñemby kurahyresẽ ha ñemby gotyo ojejuhu [[Yvyafrika]]. Ko tetã oĩ [[Tetãnguéra Ñembojoaju|Tetãnguéra Ñembojoajúpe]], [[Áfrika Joaju|Áfrika Joajúpe]] ha [[ONU]] atýpe. Itavusu ha itáva orekovéva tavayguakuéra ipype ha'e voi táva [[Windhoek]].
Ko tetã réra ou upe [[yvy ojeiko'ỹha Namíve]], ha'e upe [[yvy ojeiko'ỹha]] tujavéva ore [[Yvy|Yvýpe]].<ref name=at1315>{{Cita web |autor=Spriggs, A. |fecha=2001 |url= http://worldwildlife.org/ecoregions/at1315 |título= Africa: Namibia |fechaacceso=15 de marzo de 2014 |idioma=inglés |obra= World Wild Life.org}}</ref>
<gallery mode=packed-hover caption= "Tavakuéra ha tenda ambuéva Rrumáñame">
Ta'ãnga:Windhoek aerial.jpg|[[Windhoek]]
Ta'ãnga:Tintenpalast-Windhoek.jpg|[[Tintenpalast]]
Ta'ãnga:Namib Dos.JPG|[[Yvy ojeiko'ỹha Namíve]]
Ta'ãnga:Spitzkoppe, de 'Matterhorn' van Afrika (6521872849).jpg|Spitzkoppe
</gallery>
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Namibia}}
* [https://web.archive.org/web/20121204101417/http://www.grnnet.gov.na/ Namívia retã henda tee ñandutíme]
* [http://www.manbos.com/vergalsitio.asp?galeria=Namibia Namívia retã ha'anganguéra]
* [https://web.archive.org/web/20061017023911/http://www.natmus.cul.na/ Namívia róga guasu techaukaha]
* [http://www.viajejet.com/category/viajes-extrajero/viajes-africa/viajes-namibia/ Artículo Namibia] Delta del río Okavango, Fotos de Namibia en castellano
{{Afrika}}
[[Ñemohenda:Namívia| ]]
a7711xrm4ip3i1mxt4ms21hq0b6jwv1