Vikipetã
gnwiki
https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha
MediaWiki 1.47.0-wmf.15
first-letter
Medio
Mba'echĩchĩ
Myangekõi
Puruhára
Puruhára myangekõi
Vikipetã
Vikipetã myangekõi
Ta'ãnga
Ta'ãnga myangekõi
MediaWiki
MediaWiki myangekõi
Tembiecharã
Tembiecharã myangekõi
Pytyvõ
Pytyvõ myangekõi
Ñemohenda
Ñemohenda myangekõi
TimedText
TimedText talk
Módulo
Módulo discusión
Evento
Evento discusión
Amérika Retãvorekuéra Joaju
0
2886
138191
136664
2026-08-15T23:55:28Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
138191
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
| nombre_oficial = ''United States of America''<br />Amérika Retãvorekuéra Joaju
| nombre_común = Amérika Retãvorekuéra Joaju
| imagen_bandera = Flag of the United States.svg
| imagen_escudo = Great Seal of the United States (obverse).svg
| imagen_escudo_tamaño = 120px
| imagen_mapa = United States (orthographic projection).svg
| lema_nacional = ''In God we trust''<br />([[Idioma inglés|inglés]]: «Jajerovia Tupãme»)
| himno_nacional = ''The Star-Spangled Banner''<br />(inglés: «Poyvi mbyja hetáva»)
| archivo_himno_nacional = Star Spangled Banner instrumental.ogg
| capital = [[File:Seal of the District of Columbia.svg|right|20px]][[Washington D. C.|Washington D. C.]]
| capital_población = 705 749 ([[2019]])
| capital_coor = 38_53_N_77_02_W 38°53'N 77°2'O
| ciudad_más_poblada = [[File:Seal of New York City.svg|right|20px]][[Nueva York]]<br /><small>{{Coord|40|43||N|74|00||O|display=inline}}</small>
| idioma_oficial = Ndorekói. [[Ingyaterrañe'ẽ]] ha’e tetã ñe’ẽ ''[[de facto]]''
| gobierno = [[Tetã Ñembyatypyre]] tekome'ẽguasúva
| dirigentes_títulos = Tendota<br />Tendota myengoviaha
| dirigentes_nombres = [[Donald Trump]]<br />[[:en:JD Vance|JD Vance]]
| fundación = Sãso
| fundación_hitos = • Oñemoñe'ẽ<br /> • Ojekuaa
| fundación_fechas = [[Tavetã Joaju]] pegua<br />[[4 jasypokõi]] ary [[1776]]-pe<br />{{nowrap|[[3 jasyporundy]] ary [[1783]]-pe}}
| superficie = 9371174<ref>{{cita web|autor=Oficina del Censo de los Estados Unidos|título=US Census Bureau: Statistical Abstract of the United States 2012|url=http://www.census.gov/prod/2011pubs/12statab/geo.pdf|fechaacceso=22 de abril de 2014|fecha=2012|idioma=inglés}}</ref>
| superficie_puesto = 4
| superficie_agua = 2,2
| fronteras = 12 219 km
| costas = 19 924 km
| población = 328239523
| población_notas =<ref>{{cita web|url= http://www.census.gov/popclock/?intcmp=home_pop|título=U.S. and World Population Clock|fechaacceso= 8 de junio de 2013|autor=[[Oficina del Censo de los Estados Unidos]]|año= 2013|obra=|idioma= inglés |formato=}}</ref>
| población_año = 2019
| población_puesto = 3
| población_densidad = 34,2<ref>{{cita web|url= http://2010.census.gov/2010census/data/apportionment-dens-text.php|título= Resident Population Data: Population density|fechaacceso= 23 de diciembre de 2010|autor= [[Oficina del Censo de los Estados Unidos]]|año= 2010|obra= [[New York Times]]|idioma= inglés|formato= |archiveurl= https://web.archive.org/web/20111028061117/http://2010.census.gov/2010census/data/apportionment-dens-text.php|archivedate= 2011-10-28}}</ref>
| PIB_nominal = Dólar 15 684 750 sua<ref name=IMF_GDP>{{cita web|url=http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2010/01/weodata/weorept.aspx?sy=2007&ey=2010&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=111&s=NGDPD%2CNGDPDPC%2CPPPGDP%2CPPPPC%2CLP&grp=0&a=&pr.x=40&pr.y=10|título=United States|autor=International Monetary Fund|fechaacceso= 26 de junio de 2010|idioma= inglés|obra= IMF.org|año=2010}}</ref>
| PIB_nominal_año = 2014
| PIB_nominal_puesto = 1
| PIB_nominal_per_cápita = Dólar 49 922<ref name=IMF_GDP2>{{cita web|url=http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2013/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=51&pr.y=7&sy=2012&ey=2012&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=111&s=NGDPD%2CNGDPDPC%2CPPPGDP%2CPPPPC%2CLP&grp=0&a=|título=United States|autor=International Monetary Fund|fechaacceso= 2 de agosto de 2013|idioma= inglés|obra= IMF.org|año=2012}}</ref>
| PIB = Dólar 17 100 000 sua<ref name="IMF_GDP"/>
| PIB_año = 2014
| PIB_puesto = 2
| PIB_per_cápita = Dólar 54 111<ref name="IMF_GDP"/>
| IDH = {{igual}} 0,914<ref name="IDH">{{cita web|autor=PNUD| url=http://hdrstats.undp.org/es/paises/perfiles/USA.html | título= "Informe sobre Desarrollo Humano 2014" |editor= pnud |ubicación= [[Washington D.C.]] Estados Unidos |año = 14 de marzo de 2013|idioma = castellano | fechaacceso= 14/03/13|formato= html}}</ref>
| IDH_año = 2013
| IDH_puesto = 5
| IDH_categoría = <font color="#009900">'''Muy alto'''</font>
| moneda = [[Dólar]]<br />($, <code>[[ISO 4217|USD]]</code>)
| gentilicio = estadounidense, estadunidense<br />americano, -a<ref>{{cita web|título=Diccionario de la lengua española - Americano|url=http://lema.rae.es/drae/?val=americano|fechaacceso=1 de agosto de 2014|editorial=Real Academia Española}}</ref>
| horario = [[UTC|UTC -5 - UTC -10]]
| horario_verano = UTC -4 a UTC -10
| cctld = .us.mil.gov
| código_telefónico = 1
| prefijo_radiofónico = WAA-WZZ
| código_ISO = 840 / USA / US
| matrícula_coche = USA
| matrícula_avión = N
| miembro_de = [[OEA]], [[ONU]], [[OTAN]], [[APEC]], [[OCDE]], [[OSCE]], [[TLCAN]], [[G-8]], [[G-20]]
}}
'''Amérika Retãvorekuéra Joaju''' ([[Ingyaterrañe'ẽ]]me: ''United States of America''), térã '''Tetãvorekuéra Joaju''', ha'éko peteĩ [[tavakuairetã]] [[joaty|ñembyatypyre]] ha tekome'ẽ guasúre oñembyatýva 50 tetãvore ha peteĩ táva joaty rupive. Ipehẽngue tuichave opyta [[Yvateamérika]] mbytépe —umi 48 tetãvore ha [[Washington D. C.|Washington D. C.]]—, umi paraguasu [[paraguasu Py'aguapy|Py'aguapy]] ha [[paraguasu Atlántiko|Atlántiko]] mbytépe, ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Kanatã]] ha ñemby gotyo ojejuhu [[Méhiko]]. Tetãvore [[Alaska]] oĩ yvate kuarahyreike yvyrusúpe, ijerére oĩ kuarahyresẽ ngotyo Kanatã ha ypo'i Bering omboja'o chupe [[Rrúsia]] rehe. Tetãvore [[Hawái]] ha'e niko [[ypa'ũ aty]] Polinésia pegua paraguasu Py'aguapýpe ojejuhúva, ha ha'e añoite Tetãvore Joapykueragua ndojejuhúiva [[Amérika]]-pe. Oguereko avei heta yvy [[para Karimbe|para Karívepe]] ha paraguasu Py'aguapýpe.
Oguereko amo 9.830.000 km² ha 316.000.000 tapicha kuéra oikovéva ipype, Tetãvorekuéra Joaju ha'e [[Tetãnguéra rysýi tuichakuére|tetã tuichavéva]] irundyha ha [[Tetãnguéra rysýi ava hetakuére|tetã orekovéva tapicha]] kuéra mbohapyha. Kóva tetã [[tembiapo|heko tee]] ypykue hetáva ha opaichaguáva, heta tekove hetã ambuéva oho oikove hag̃ua ha omba'apo hag̃ua ko tetãme.<ref name="DD">{{cita libro|apellidos= Adams|nombre= J.Q.|coautores=Pearlie Strother-Adams|año= 2001|título= Dealing with Diversity|ubicación= Chicago|editorial= Kendall/Hunt|isbn= 0-7872-8145-X}}</ref> Tetãvorekuéra Joaju ha'e avei tetã omono'õvéva pirapire ha oguerekovéva mba'eheta, hi'PIB hína 15,7 suakõi dólar (''billones'').<ref name="IMF_GDP"/>
Umi ypykue oikove va'ekue te'ýipe ndahetavéima omanógui hikuái mba'asýre térã ñorairõre. Tetãvorekuéra Joaju oñepyrũ umi 13 kolóña Vyretáña pegua, ojejuhúva [[Paraguasu Atlántiko|Atlántiko]] rembe'ýre. Ára [[4 jasypokõi]] ary [[1776]]-me, oñemosãso ha oñembojoaju hikuái. Umi tetãvore ipu'akáva sãso ñorairõme. Tetãvorekuéra Joaju léi guasu oñemboaje ára 17 jasyporundy ary 1787-me ha ombojoaju umi tetãvorekuéra peteĩ tavakuairetãme.
Saro'y XIX aja, Tetãvorekuéra Joaju oñembojára heta yvy vore ambuévare: [[Hyãsia]] pegua, [[España|Epáña]] pegua, [[Tavetã Joaju]] pegua, [[Méhiko]] ha [[Rrúsia]] pegua, ha oñembojoaju avei hese Tetã Texas ha Tetã Hawái. Arykuéra 1860 pukukuévo, Tetãvorekuéra Joaju ñembygua oguerekóva heta [[ñemitỹ]] ha umi tetãvore yvategua oguerekóva heta [[mba'eapopyha]] róga, umíva niko oñombohovái vai, umi tetãvore ñembygua oipota [[tembiguái reko]] ha upéicha oiko [[Amérika Retãvorekuéra Joaju ñorairõ]]. Tetãvorekuéra yvategua ipu'aka ha ndohejái tetã oñemboja'opa, upéicha avei opa tembiguái reko ko tetãme. Arykuéra1870 pukukuévo, Tetãvorekuéra Joaju oguerekovéma pirapire opa tetã ambuévagui<ref>{{cita web|autor= Maddison, Angus|url= http://www.ggdc.net/maddison/Historical_Statistics/horizontal-file_09-2008.xls|título= Historical Statistics for the World Economy|año= 2006|fechaacceso= 26 de junio de 2010|idioma= inglés|obra= GGDC.net|archiveurl= https://web.archive.org/web/20201205205145/http://www.ggdc.net/maddison/Historical_Statistics/horizontal-file_09-2008.xls|archivedate= 2020-12-05}}</ref> ha imbareteve oiko rire pe Epáña-Tetãvore Joapykuera ñorairõ ha [[Peteĩha Ñorairõ Guasu|Ñorairõ Guasu Peteĩha]]. Oiko rire pe [[Mokõiha Ñorairõ Guasu|Ñorairõ Guasu Mokõiha]], Tetãvorekuéra Joaju oreko ipoguýpe tembipu mboka guasu (''armas nucleares'') ha oike [[Tetãnguéra Joaju|ONU]]-pe oñangareko hag̃ua Yvýpe tetãnguéra ambuéva ñepytyvõ reheve. Upe [[Ñorairõ Ro'y]] opávo ha oñemboja'óvo [[Joaty Soviétiko]], Tetãvorekuéra Joaju ha'eño upe tuichavéva.<ref>{{cita web|autor=Cohen, Eliot A.|url=http://www.foreignaffairs.com/articles/59919/eliot-a-cohen/history-and-the-hyperpower|título=History and the Hyperpower|obra=Foreign Affairs.com|año= 2004|fechaacceso= 26 de junio de 2010|idioma= inglés}}</ref><ref>{{cita web|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/country_profiles/1217752.stm|título=Country ProArchivo: United States of America|autor=BBC News|año=2008|fechaacceso= 26 de junio de 2010|idioma= inglés|obra= BBC.co.uk}}</ref>
== Héra ypy ==
[[File:USA topo en.jpg|thumb|left|Tetã yvyra'anga.]]
[[File:Grand canyon yavapal point 2010.JPG|thumb|left|Yvykua Guasu, [[ysyry Colorado]] omoha'angáva.]]
[[File:Katrina 2005-08-29 1615Z.jpg|thumb|left|Yvytu vai Katrina oguahẽvo Tetã peteĩ reko Amérikagua rembe'ýpe ary [[2005]]-pe.]]
[[File:Bald Eagle Portrait.jpg|upright|thumb|left|Guyra tee Tetã peteĩ reko Amérikagua ary [[1782]] guive.]]
Ary 1507 pukukuéva, yvyra'anga apohára Alemáña pegua héra Martin Waldseemüller ojapo peteĩ yvyra'anga guasu ha ombohéra Amérika opaite yvy kuarahyreikegua, omomba'eguasu hag̃ua karai Itália pegua héra [[Américo Vespucio]].<ref>{{cita web|url=http://www.usatoday.com/news/nation/2007-04-24-america-turns-500_N.htm?csp=34|título=Cartographer Put 'America' on the Map 500 years Ago|obra=USA Today.com|año=2007|fechaacceso= 26 de junio de 2010|idioma= inglés}}</ref> Umi 13 tetãvore ymaguare oipuru peteĩha tetã héra isãso ñemoñe'ẽme, upe "ñemoñe'ẽ joaju umi 13 Tetãvore Joapy Amérikagua".<ref>{{cita web|url=http://www.archives.gov/exhibits/charters/charters.html|título=The Charters of Freedom|obra=Archives.gov|fechaacceso= 26 de junio de 2010|idioma= inglés|año= 2010}}</ref> Héra tee ko'ãgagua. [[Avañe'ẽ]]me ojejapo ko ñe'ẽ Tetãvorekuéra Joaju oipurúgui ñe'ẽ ndahasýiva ha oñemohenda porãva.
== Yvy'apekue ==
Tetãvorekuéra Joaju yvyrusúpe ijyvy'apekue hína 7 700 000 km². [[Alaska]] hína tetãvore tuichavéva ha ijyvy'apekue ha'e 1 500 000 km². [[Hawái]] ha'e peteĩ [[ypa'ũ aty]] paraguasu [[Paraguasu Py'aguapy|Py'aguapýpe]], ijyvy'apekue hína 16 000 km².<ref>{{cita web|autor=Lubowski, Ruben, Marlow Vesterby, and Shawn Bucholtz|url=http://www.ers.usda.gov/publications/arei/eib16/chapter1/1.1/|título=AREI Chapter 1.1: Land Use|año=2006|fechaacceso=27 de junio de 2010|idioma=inglés|obra=USDA.gov|title=Archive copy|accessdate=2014-10-19|archivedate=2006-08-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060808222823/http://www.ers.usda.gov/publications/arei/eib16/chapter1/1.1/|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20060808222823/http://www.ers.usda.gov/publications/arei/eib16/chapter1/1.1/|fechaarchivo=2006-08-08}}</ref> Umi tetã [[Rrúsia]] ha [[Kanatã]] rire, ha'e hína [[Anexo:Países por superficie|tetã tuichavéva]] opaite apekuére (y ha yvy), hákatu ojeipapárõ yvy'apekuénte [[China Tekoha Tetã]] ituichavéva.
[[yvy ape ysaja|Iyvy ape ysaja]] niko opaichagua ha ojehecha heta [[yvytyrysyi]]. Umi yvyty [[Apaláche]] omboja'o Atlántiko rembe'y ha umi Ypa Guasu. Ysyry [[ysyry Misisipi|Misisipi]]–[[ysyry Misuri|Misuri]], ha'e hína [[Anexo:Ríos más largos del mundo|ysyry pukuvéva mbohapyha]] opaite Yvýpe, osyry yvate guive ñemby ngotyo ha ohasa Tetãvorekuéra Joaju mbytépe. Ko tetã mbytépe oĩ heta ñu guasu porã yvypóra oipuru [[ñemitỹ|oñemitỹ]] koga'a hag̃ua. Kuarahyreike gotyo oĩ umi [[yvytyrysýi Itáva]].
=== Ararova ===
Tetãvorekuéra Joaju [[ararova]] hetaitéva, ituichaitereígui ha ijyvy'apekue opaichaguágui, oguereko heta yvy hakuitéva ha yvy ro'ysã asýva. Umi tetãvore ñembyguápe sapy'ánte oiko yvytu vai mbaretéva.<ref>{{cita web|autor=Perkins, Sid|url=http://www.sciencenews.org/articles/20020511/bob9.asp|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20070701131631/http://www.sciencenews.org/articles/20020511/bob9.asp|fechaarchivo=2007-07-01|título=Tornado Alley, USA|fechaacceso=27 de junio de 2010|idioma=inglés|año=2002|obra=Science News.org|title=Archive copy|accessdate=2014-10-19|archivedate=2006-08-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060825011156/http://www.sciencenews.org/articles/20020511/bob9.asp}}</ref>
=== Ka'aty ha Tymba ===
Ojeikuaa Tetãvorekuéra Joaju apekuére ojehechaha mymba ha ka'a opaichagua: amo 17.000 [[ka'avo|yvyramáta]] ha ka'a [[juehegua]] oikove upépe ha Alaska avei, ha [[Havái]] mante oguereko amo 1.800 yvoty juehegua.<ref>{{cita web|autor=Morin, Nancy|url=http://www.fungaljungal.org/papers/National_Biological_Service.pdf|título=Vascular Plants of the United States|obra=Fungal Jungal.org|fechaacceso=27 de junio de 2010|idioma=inglés|año=2008|title=Archive copy|accessdate=2014-10-19|archivedate=2013-07-24|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130724222726/http://www.fungaljungal.org/papers/National_Biological_Service.pdf|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20130724222726/http://www.fungaljungal.org/papers/National_Biological_Service.pdf|fechaarchivo=2013-07-24}}</ref> Amo 400 mymba [[okambúva]] juehegua, 750 [[guyra]] juehegua ha 500 mymba [[otyryrýva]] ha [[ygua]] oikove Tetãvorekuéra Joajúpe.<ref>{{cita web|url=http://www.sdi.gov/curtis/TxTab4x1.html|título=Global Significance of Selected U.S. Native Plant and Animal Species|año=2001|fechaacceso=27 de junio de 2010|idioma=inglés|obra=SDI.gov|title=Archive copy|accessdate=2014-10-19|archivedate=2010-05-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100528005010/http://www.sdi.gov/curtis/TxTab4x1.html}}</ref> Ha ojejuhu avei amo 91.000 [[tymbachu'i]] juehegua.<ref>{{cita web|url=http://www.si.edu/Encyclopedia_SI/nmnh/buginfo/bugnos.htm|título=Numbers of Insects (Species and Individuals)|autor=Instituto Smithsoniano|fechaacceso= 27 de junio de 2010|idioma= inglés|obra= SI.edu}}</ref>
== Táva tuichavéva ==
{|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%"
! align=center colspan=11 style="background:#f5f5f5;"|Principales ciudades de Estados Unidos
|-
! rowspan=13 width:100|<br />
[[Ta'ãnga:NYC-Skyline-1.jpg|border|100px|Nueva York]]<br />[[Nueva York]]<br />
[[Ta'ãnga:LA Skyline Mountains2.jpg|border|100px|Los Ángeles]]<br />[[Los Ángeles]]<br />
[[Ta'ãnga:Chicago skyline march2006c.jpg|border|100px|Chicago]]<br />[[Chicago]]<br />
! align=center style="background:#f5f5f5;"|
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Táva
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tetãvore
! align=center style="background:#f5f5f5;" colspan="2"|Tavayguakuéra
| align=center style="background:#f5f5f5;"|
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Táva
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tetãvore
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tavayguakuéra
! rowspan=13|<br />
[[Ta'ãnga:DowntownHouston.jpg|border|100px|Houston]]<br />[[Houston]]<br />
[[Ta'ãnga:Phoenix.skyline.750pix.jpg|border|100px|Phoenix]]<br />[[Phoenix]]<br />
[[Ta'ãnga:Philly city.jpg|border|100px|Filadelfia]]<br />[[Filadelfia (Pensilvania)|Filadelfia]]<br />
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 1 ||align=left| [[Nueva York]] ||align=left| [[Pyahu Iork (tetãvore)|Nueva York]] ||align=right| 8.459.026 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 11 ||align=left| [[Detroit]] ||align=left| [[Michigan]] ||align=right| 901.160
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 2 ||align=left| [[Los Ángeles]] ||align=left| [[Kalifórnia]] ||align=right| 3.878.715 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 12 ||align=left| [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] ||align=left| [[Florida]] ||align=right| 822.401
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 3 ||align=left| [[Chicago]] ||align=left| [[Illinois]] ||align=right| 2.878.948 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 13 ||align=left| [[San Francisco (California)|San Francisco]] ||align=left| [[Kalifórnia]] ||align=right| 817.411
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 4 ||align=left| [[Houston]] ||align=left| [[Texas]] ||align=right| 2.307.883 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 14 ||align=left| [[Indianápolis]] ||align=left| [[Indiana]] ||align=right| 803.930
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 5 ||align=left| [[Phoenix]] ||align=left| [[Arizona]] ||align=right| 1.635.783 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 15 ||align=left| [[Austin]] ||align=left| [[Texas]] ||align=right| 792.778
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 6 ||align=left| [[Filadelfia (Pensilvania)|Filadelfia]] ||align=left| [[Pensilvania]] ||align=right| 1.445.993 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 16 ||align=left| [[Columbus (Ohio)|Columbus]] ||align=left| [[Ohio]] ||align=right| 768.662
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 7 ||align=left| [[San Antonio (Texas)|San Antonio]] ||align=left| [[Texas]] ||align=right| 1.402.013 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 17 ||align=left| [[Fort Worth]] ||align=left| [[Texas]] ||align=right| 751.149
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 8 ||align=left| [[San Diego (California)|San Diego]] ||align=left| [[Kalifórnia]] ||align=right| 1.309.749 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 18 ||align=left| [[Charlotte]] ||align=left| [[Yvate Karolina]] ||align=right| 723.514
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 9 ||align=left| [[Dallas]] ||align=left| [[Texas]] ||align=right| 1.304.930 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 19 ||align=left| [[Memphis]] ||align=left| [[Tennessee]] ||align=right| 662.989
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 10 ||align=left| [[San José (California)|San José]] ||align=left| [[Kalifórnia]] ||align=right| 977.893 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 20 ||align=left| [[Baltimore]] ||align=left| [[Maryland]] ||align=right| 632.410
|-
| colspan="9" align=center style="background:#f5f5f5;" | Estimación para 2010<ref>{{cita web|url= http://population-statistics.com/wg.php?x=&men=gcis&lng=es&des=wg&srt=pnan&col=dq&msz=1500&geo=-223|título= Estados Unidos - las ciudades más importantes|fechaacceso= 29 de junio de 2010|año= 2010|obra= World Gazetteer.com|idioma= español}} </ref>
|}
{{clear}}
== Ehecha avei ==
* [[Tetã peteĩ reko Amérikagua tetãvorekuéra]]
== Mandu'apy ==
{{Listaref|2}}
== Arandukapurupyre ==
* {{cita libro|apellidos=Biddle|nombre= Julian|año= 2001|título= What Was Hot!: Five Decades of Pop Culture in America|ubicación= Nueva York|editorial= Citadel|idioma= inglés|isbn= 0-8065-2311-5}}
* {{cita libro|apellidos= Blackburn|nombre= Robin|año= 1998|título= The Making of New World Slavery: From the Baroque to the Modern, 1492–1800|ubicación= Londres|editorial= Verso|idioma= inglés|isbn= 1-85984-195-3}}
* {{cita libro|apellidos=Bloom|nombre= Harold|año= 1999|título= Emily Dickinson|ubicación= Broomall, Pensilvania|editorial= Chelsea House Publishers|idioma= inglés |isbn= 0-7910-5106-4}}
* {{cita libro | apellidos=Daniels | nombre=Les | año=1998 | título=Superman: The Complete History | idioma= inglés| edición=1ª | editorial= Titan Books | isbn=1-85286-988-7}}
== Joaju ==
{{Interwiki país|code=en|idioma=Ingleñe'ẽ}}
{{commonscat|United States|Estados Unidos}}
* [https://web.archive.org/web/20060704211733/http://www.whitehouse.gov/espanol/index.es.html Óga Morotĩ]
* [http://www.house.gov/house/MemberWWW.shtml Cámara de Representantes]
* [http://www.senate.gov/general/contact_information/senators_cfm.cfm Cámara de Senadores]
* [http://www.firstgov.gov/Espanol/index.shtml Gobierno de los Estados Unidos]
* [https://web.archive.org/web/20061026191922/http://www.uscis.gov/graphics/index.htm U.S. Citizenship and Immigration Services]
* [http://www.youtube.com/watch?v=4O_tlayr8gw Video con fotos de ciudades de Estados Unidos]
{{Yvateamérika}}
[[Ñemohenda:Tetãvore Joapykuéra| ]]
p1i2p65vxiz9mpua9eqna50gw4pbv1h
Moisés Santiago Bertoni
0
3528
138193
136402
2026-08-16T00:30:57Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
138193
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Moisés de Santiago Bertoni
| imagen = Mosè Bertoni.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Moisés Bertoni
| nombredenacimiento = Moisés de Santiago Bertoni
| fechadenacimiento = 15 de junio de [[1857]]
| lugar = [[Lottigna]], [[Suiza]]
| fechadefallecimiento = 19 de setiembre de [[1929]]
| lugardefallecimiento = [[Foz de Iguazú]], [[Brasil]]
| nacionalidad = [[Suizo]]
| area = [[Escritor]], [[Botánico]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Nuovo Compendio di Geografía'', ''La voce del Ticino''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
}}
'''Moisés Santiago Bertoni''' (Mosè Giacomo Bertoni) (* [[1857]] Lottigna, [[Ticino]], [[Suiza]]- 1929) ha'e peteĩ naturalista, escritor ha botánico suizo-gua.
Ojekuáva sabio Bertoni ramo, ha’e upe inmigrante oñemomba’eguasuvéva hembiapo rehe ha oguah{eva tetã paraguáipe.
Hetã suiza, heñói aldea Lottigna-pe, opyàva cantón Ticino-pe, 15 jasypoteĩme 1857, itúva Ambrosio Bertoni, abogado, jurisconsulto, mbarete oiméva funcionario ha político ticinense, isy Josefina Torreani, mbo’ehára Milán-gua.
Omano 19 jasyporundy 1929, 72 ary, távaguasu Foz de Iguazú (Brasil), paludismo mba’asýgui, hetekue oĩ Puerto Bertoni korapyguasúpe, umi yvyramàta guýpe, imba’apoha ykére.
== Imitã ha Imitãrusu jave ==
Oñemoarandu ñepyrũ primario ha secundario Liceo Lugano-pe.
Ary 1874 omopyenda, oipytyvõgui isy, peteĩ observatorio meteorológico itàva heñòihápe, ha’èva Lottigna, pèicha omoñepyrũ ñemoarandu ha jesarekorã hekove paha peve omotenondéva.
Ary 1875 oñepyrũ Derecho ha Ciencias Naturales Universidad de Ginebra.
Ary 1876 oñematricula Facultad de Ciencias Universidad de Zurich, tenda oikuaahàpe Eugenia Rossetti, temimbo’e bioquímica-gua, ohayhu ha ofenda hese peteĩ ary oikuaa rire.
== Guata Ñepyrũ ==
Oheja Suiza 3 jasyapy 1884 jave vapor “Nord América”-pe, omotenondèvo ikerayvoty Nuevo Mundo gotyo hogayguakuèra ndive, isy Josefina Torreani; (oúva hendive omoirũvo imemby ypykue, oheja iména Ambrosio ha ita´ýra mitãvéva, Brenno), hembireko Eugenia Rosseti, umi ipehẽngue suizo Reto, Winkelried, Vera, Sofía ha Inés, avei 40 agricultor, ohóva Buenos Aires, Argentina, gotyo.
Mokõi motivo fundamental omokyre’ỹva Moisés ha ohóva yvy ambuére:
a) Ñemitỹre oiko ifamilia kakuaa ndive y b) Ha oikuaasevégui científicamente.
Péicha 30 jasyapy ko arýpe oguejýva Buenos Aires-pe, ha oñomongeta presidente de la Nación, general Julio Argentino Roca ndive, oipytyvõva iviaherã ha ikatu agua omotenonde colonización provincia de Misiones, territorio Misiones gotyyo. Oguahẽva Santa Ana ha oñepyrũva tembiapo experimental agricultura botánica, zoología, meteorología, etnografía, etc.
Omba’apòva costa Parana misionera, ohóva Paraguay-pe opytaite, ohayguetereiraságui.
== Hembiasa ==
[[Image:Casa del sabio moises bertoni.png|thumb|Òga Moises Bertoni.]]
Omoheñóivo komunidad de producción agrícola e investigación científica. Ko’àpe oiem iñirü suizo Émile Hassler ndive. Argentina gotyo heñòi ita’ýra Moisés Santiago ha Paraguay-pe, o’arahecha Aurora ha Guillermo Tell, Walter Fürst, Werner Stauffacher avei Aristóteles.
Karai arandu ha omoñepyrũva, ñehesa’ỹijo “naturalista” antonomasia, ha ojekuaa ohayhuetereíha tetã [[Paraguái]], ohechaukàva pete{i aranduka ohaíva ha avave ndoikuaáiva ni ndohecháiva, ha’e omba’apògui kirirĩetehápe, omba’apògui ha’eñomi, pytyvõ estatal ndorekói, ni fuente, medio ni tembiporu.
Péicha, ojepovyvy mbarete porã, ohasáva ciencia físico-natural, antropología, ensayo lingüístico e ideológico, observación filosófica ha comentario tembiasa reheguáva.
Bertoni oike científico atýpe oĩgui mba’e pyahu, ha posibilidad omotenondéva investigación pyahu oikuave’ëva ka’aguy avave ndoikèiva araka’eve, ha iñakãme oreko opyta peteĩ tenda omopyendáva colonia ndopaiva’erã araka’eve Mundo Ipyahúvape.
Ary 1891 omopyenda ribera Paranáme, posesión 12.500 ha (poha legua irundy rembe’ýva), péva “Colonia Guillermo Tell”, ojekuaàva Puerto Bertoni, ramo familia Bertoni oikohague.
Ñemitỹ taperyva, pakova, ha yva, ome’ẽva recurso económico oñeikotev{eva ogapype ha ikatu agua avei ha’e oreko viru jepovyvy arandu omotenondéva.
Omoheñói fructífera tavaguasu ombojoajúva ñemitỹ ha investigación científica, mombyry tavaguasu tyapúgui.
Omba’apo ha omýi tetã teko tavaygua mbytèpe, ha pèicha omotenonde investigación umi ñemitỹ Paraguái oñemohendàva, oipepirũ ichupe upèrõ presidente paraguayo, General Juan Bautista Egusquiza (1845-1902), ikatu haguã omopu’ã Instituto Agrícola Asunción-pe.
Oreko frecuencia pluvial rupive, te’ỹi reko jepokuaa, upèicha lingüística rupive ombojoaju ñe’ẽ mokõi tetãme oĩva.
Oñembokatupyry estudios meteorológicos gobierno paraguayo ha argentino, ohaíva científico, ha omoirũva peteĩha editorial científica del Paraguay.
Jasyteĩ 1988 omoheñóiva fundación ambientalista “Fundación Moisés Bertoni”, oñangarekóva tekoháre, hembipotápe oipytyvõ ñangareko ha omongakuaa agua recurso natural Paraguay-pe.
Péicha 19 jasyporundy 1929 jave, 72 arýpe, omano tavaguasu Foz de Iguazú (Brasil), paludismo-gui, oreko’ỹva marandu omano hembireko, Eugenia Rossetti, mbohapy arapokõindy tavaguasu Encarnación, Praguái yvy gotyo.
Oguahẽvo Puerto Bertoni-pe, oimehápe yvyramáta mbytépe, imba’apohápe ykére, ha isy ijykére, Nonna Peppina ha ita’`yra Linneo Carlos.
== Ojeguerohory ==
Ary 1896, Presidente de la República del Paraguay, Gral. Egusquiza, ohenóiva omopyenda Escuela Nacional de Agricultura, Paraguaýpe ha, oisãmbyhýva porundy arýpe.
Ary 1903 ombosako’i Sociedad Nacional de Agricultura.
Ary 1905 oiméva Delegado del Gobierno Paraguayo Tercer Congreso Científico Latinoamericano de Río de Janeiro, ko’àpe oikuaauka peteĩha tembiapo “Geología del Paraguay” ha y dos nuevos aparatos meteorológicos por él inventados: un drosómetro y un fitotermómetro.
En el año 1910, concurre comisionado por el Gobierno Paraguayo, a la Exposición Internacional de Buenos Aires, donde obtiene medallas y diplomas. Ese mismo año representa al Paraguay en el Congreso Internacional Americanista que se celebra en la Capital Argentina.
En el año 1914, llamado por el Presidente de la República del Paraguay, ocupa la Dirección de Agricultura.
En el año 1922 concurre como delegado de la República del Paraguay al Congreso Científico Internacional Americanista en Río de Janeiro, en el que presentó importantes trabajos sobre antropología y Etnografía Guaraní.
== Sus investigaciones ==
Investigó exhaustivamente, pasando por las ciencias físico-naturales, la antropología, el ensayo lingüístico e ideológico, las observaciones filosóficas y el comentario histórico. Se dedicó a investigar desde la frecuencia de las lluvias hasta las costumbres de los nativos del lugar e incursionó en lingüística.
Bertoni realizó diariamente durante más de cincuenta años la tarea de controlar la humedad, el viento y la temperatura.
La aventura de crear una colonia de producción agraria ocupó todo su esfuerzo.
Fue muy poco reconocido, ya que trabajó aislado, desprovisto de apoyo estatal, misérrimo de fuentes, medios e instrumentos.
Un hombre de horizontes ilimitados. Desde su pequeño reducto, conectado al mundo sólo por el río, se comunicó con centros de aprendizaje de casi todos los continentes.
== Colecciones botánicas ==
Sus colecciones botánicas están conservadas [http://sweetgum.nybg.org/ih/herbarium.php?irn=151705 el herbario de la Sociedad Científica del Paraguay], luego de haber sido completamente restauradas por el [http://www.ville-ge.ch/cjb/index_en.php Conservatoire et Jardin botaniques de la Ville de Genève (Suiza)].
== Abreviatura ==
Bertoni réra abreviatura ojeporu Moisés de Santiago Bertoni mburuvichakuéra descripción ha oreko clasificación científica ka’avo mbytépe.
== Obras ==
* En el año 1878 : Nuovo compendio di geografia. - Bellinzona : Colombi,
*En el año 1882 Aparece su primera publicación científica, Revista Científica Svizzera
*En el año 1882 recibe el encargo del Gobierno Federal Suizo de reorganizar la red meteorológica de su país, lo cual realiza y un año después publica un interesante estudio al respecto.
*En el año 1886 escribe el texto:” Moisés Bertoni, La Voce del Ticino,” en el año en que la sequía obligó a su familia a abandonar Santa Ana para alcanzar Yabebiry,
*Escribió trabajos científicos e incluso manejó la primera editorial científica del Paraguay
*Realizó estudios meteorológicos para los gobiernos Paraguayo y Argentino.
*Un calendario que predice las lluvias y las sigue prediciendo, a sesenta años de su muerte,
*Su nombre ha alcanzado proporciones legendarias y prestigia una de las fundaciones ambientales más importantes de la nación guaraní: la ‘Fundación Moisés Bertoni’, creada en enero de 1898
*En el año 1918 Instala en Puerto Bertoni una imprenta propia a la que llama “Ex Sylvis”. La utiliza para publicar su extensa obra escrita, de la cual quedó inédita una gran parte.
*Resumen de prehistoria y protohistoria, de los países guaraníes. Asunción: Brossa, s.d.- 162 p.
*Una publicación realizada sobre: El Cacao; su posible aclimatación en el Paraguay.
*Plantas usuales del Paraguay Alto Paraná y Misiones: nomenclatura, caracteres, Propiedades y aplicaciones.
*Incluyendo un estudio físico e industrial de las maderas
*En el año 1901, edita en su propia imprenta: Almanaque agrícola paraguayo. - Puerto Bertoni: Imprenta y Edición Ex Sylvis, - 250 p.
*En el año 1903, edita en su propia imprenta: Agenda agrícola del Paraguay. - Puerto Bertoni: Imprenta y edición Ex Sylvis, - 360 p.
*En el año 1903 edita la: Agenda y Almanaque agrícola paraguayo ... . - Asunción: Tall. Nacionales de H. Kraus, - 360 p.
:(Publicada también con el título “Agenda y mentor agrícola”)
*En el año 1903 edita: Agenda y almanaque agrícola paraguayo: conteniendo la indicación de los trabajos agrícolas de cada mes - 2ª ed. - Asunción: H. Kraus, - 360 p.
*En el año 1904: meios praticos para combater o gorgulho do milho. - Bahia: Oficinas do Diario de Bahia. 13 p.
*Plantas usuales del Paraguay: Alto Paraná y Misiones; nomenclatura, caracteres, propiedades a aplicaciones según los estudios del autor, o datos de personas fidedignas o el uso que de ellas hacen los indios, incluyendo un estudio físico e industrial de las maderas. - Asunción: Tall. Nacionales de H. Kraus, 1905. - 100 p.
*La enseñanza agrícola. - Asunción: Kraus, 1905. - 34 p.
*Resumen de geografía botánica del Paraguay. - Asunción: S.n., 1907
*La cubierta verde y la supresión de la escarda en las plantaciones. - : s.n., 1909. -18 p.
*Plantae Bertonianae: les onothéracées du Paraguay. - Asunción: Tall. Nacionales de H. Kraus, 1910. - 22 p.
*En el año 1910: Descripción Física y económica del Paraguay: Plantae Bertonianae. - S. l.: s.n. , 20 p.
*En el año 1911: Contribución preliminar al estudio sistemático, biológico y económico de las plantas Paraguayas. 2ª ed. - S.l.: s.n.. ,
*Nuevo método para el cultivo del banano: práctica del “rozado sin quemar”. - En el año 1911: Puerto Bertoni: Imprenta y Ediciones Ex Sylvis, - 14 p.
*En el año 1912: Contribución al estudio de la gomosis del naranjo y su tratamiento. - Asunción: Imprenta La colmena, - 1 pl, 13, 4 p.
*Ortografía guaraní sobre la base de la ortografía internacional adoptada por los congresos de zoología y botánica, con arreglo a la ortografía lingüística adoptada por el congreso científico internacional de Buenos Aires (1910) y a la generalmente seguida por los lingüistas norteamericanos. - Asunción: M. Brossa, 1914. - 22 p.
*Tirada a parte ampliada de la monografía “plantas usuales Introducción, nomenclatura, y diccionario de los géneros latino- guaraní de la obra “Descripción física y económica del Paraguay”
*Fauna paraguaya. - S.l.: s. n. , 1913
*Descripción física y económica del Paraguay. - Asunción: Brossa, 1913
*Resumen de prehistoria y protohistoria de los países guaraníes: conferencias dadas en el Colegio Nacional de segunda enseñanza de la Asunción los días 26 de julio, 8 y 21 de agosto de 1913. - Asunción: J.E. O’Leary, 1914. - 1 pl. , XlV, 162 p.
*Las plantas usuales del Paraguay y países limítrofes: caracteres, propiedades y aplicaciones con la nomenclatura Guaraní, portuguesa, española, latina y la etimología guaraní incluyendo un estudio físico e industrial de las maderas. - Asunción: M: Brossa, 1914. - 78 p.
* “Descripción física y económica del Paraguay” numeración novenal 31; Introducción, nomenclatura y diccionario de los géneros botánicos latino- guaraní
== Referencias ==
* RAMELLA, L. & RAMELLA-MIQUEL, Y. (1985). Biobibliografía de Moisés Santiago Bertoni. ''Flora del Paraguay, Serie especial'' 2. ISBN 0-915279-07-X
* Sociedad Científica del Paraguay, A. Barbero 230 y Avenida Artigas, Asunción (Paraguay)
* Enciclopedia historia del Paraguay, publicado por el Diario la Nación
* [https://web.archive.org/web/20081007123524/http://www.mbertoni.org.py/documentos/Moises_Bertoni.pdf Fundación Bertoni]
* [https://web.archive.org/web/20111025063411/http://www.monografias.com/ monografias.com]
*[https://www.compralobueno.com/ compralobueno.com]
== Enlaces externos ==
{{commonscat|Mosè Bertoni}}
* [http://www.mec.gov.py/cms/recursos/7365-aniversario-de-fundacion-de-la-sociedad-cientifica-del-paraguay Sociedad Científica del Paraguay]
* [http://www.mosebertoni.ch mosebertoni.ch]
[[Ñemohenda:Tekove Suísagua]]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Tekovekuaaty]]
jopvb0fy5h44uldrrbxvobup8908azy
Martin Lutéro
0
13978
138192
128294
2026-08-16T00:26:20Z
InternetArchiveBot
14761
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
138192
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de persona
| nombre = Martin Lutéro
| cabecera = religioso
| imagen = Martin Luther by Cranach-restoration.tif
| pie de imagen = Ha'anga 1529-pe.
| nombre de nacimiento = Martin Luder
| nombre nativo = Martin Luther
| residencia = Alemáñame
| religión = [[Tupãrape Oparupigua|Katóliko]] <small>(1519 peve)</small><br> ''[[Protestantismo|Protestante]]'' <small>(1519 guive)</small>
| fecha de nacimiento = [[10 jasypateĩ]] 1483
| lugar de nacimiento = [[Eisleben]] ([[Rróma ha Heymáña Mburuvi Marangatu]])
| fecha de fallecimiento = [[18 jasykõi]] [[1546]]
| lugar de fallecimiento = Eisleben (Rróma ha Heymáña Mburuvi Marangatu)
| ocupación = Pa'i
| cónyuge = [[Catalina de Bora]] <small>(1525-1546)</small>
| padres = Hans Luder<br> Margarette Luder
| firma = Martin Luther Signature.svg
| escudo = Lutherrose.svg
| obras destacadas = *''[[Las 95 tesis]]''.<li>''[[La libertad cristiana]]''.
}}
'''Martin Lutéro''' ([[Alemañañe'ẽ]]me: '''Martin Luther'''), héra heñóivo Martin Luder,<ref>{{Cita web|url=http://www.luther.de/es/leben/geburt.html|título=www.luther.de: Infancia y juventud|fechaacceso=3 de enero de 2017|autor=|enlaceautor=|apellido=KDG|nombre=Team|fecha=|idioma=|sitioweb=www.luther.de|editorial=}}</ref> ha'e akue peteĩ pa'i [[Tupãrape Oparupigua|katóliko]] omboypýva pe [[ñemyatyrõ oñemoĩva]] amo [[Rróma ha Heymáña Mburuvi Marangatu|Alemáñame]] ha imbo'epýgui osẽ ku jeroviapy ojeheróva ''[[luteranismo]]''.<ref name="BBC_1">{{Cita web|url=https://www.bbc.com/mundo/vert-cul-40114161|título=Martín Lutero no revolucionó solo la religión, sino que creó la música de protesta|periódico=[[BBC News]]|fecha=24 de junio de 2017}}</ref>
Lutéro oipota [[Tupãrape Oparupigua|Tupão katóliko]] toike jey [[Tupã ñe'ẽngue ryru]] mbo'epy teépe,<ref>{{Cita web|url=http://globovision.com/article/especial-martin-lutero-el-monje-que-nunca-se-doblego-a-mandatos-papales|título=Especial {{!}} Martín Lutero: El monje que nunca se doblegó a mandatos papales|fechaacceso=2021-10-19|apellido=Globovision|sitioweb=Globovisión|idioma=en|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211020105833/https://globovision.com/article/especial-martin-lutero-el-monje-que-nunca-se-doblego-a-mandatos-papales|archivedate=2021-10-20}}</ref> hembiapo rupive heta tupão iñambue ha oheja [[Táva Vatikáno|Vatikáno]] poguýgui [[Európa|Európape]]. Hembiapokue oipytyvõ avei [[Alemañañe'ẽ]] toiko hag̃ua ñe'ẽtee ojeipuruvéva, ha'e ombohaságui pe Tupã ñe'ẽngue ryru Alemañañe'ẽme. Omenda rire [[Catalina de Bora]] rehe, ára 13 jasypoteĩ 1525-pe, hetaite omokyre'ỹ pa'ikuérape tomenda hag̃ua.<ref>[http://www.luther.de/es/leben/hochzeit.html Matrimonio de Lutero y Catalina de Nota en Luther.de]</ref>
Mbohapy ary omano omboyve, ohai kuatiañe'ẽ ndaija'éiva umi [[Hudiokuéra|hudíore]],<ref>{{Cita web|url=https://es.alphahistory.com/holocausto/sobre-los-jud%C3%ADos-y-sus-mentiras-1543/|título=Martín Lutero - 'Sobre los judíos y sus mentiras' (1543)|fechaacceso=2021-05-20|fecha=2012-09-16|sitioweb=The Holocaust|idioma=es}}</ref><ref>{{Cita web|url=https://israelnoticias.com/cristianismo/declaraciones-martin-lutero-judios/|título=Declaraciones de Martín Lutero contra los judíos|fechaacceso=2021-05-20|fecha=2021-02-19|sitioweb=Noticias de Israel|idioma=es|title=Archive copy|accessdate=2021-11-22|archivedate=2021-11-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211122222727/https://israelnoticias.com/cristianismo/declaraciones-martin-lutero-judios/|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20211122222727/https://israelnoticias.com/cristianismo/declaraciones-martin-lutero-judios/|fechaarchivo=2021-11-22}}</ref> he'i oipotaha hudiokuéra tomanombaite, tojehapypa hogakuéra ha ''[[sinagóga]]''.<ref>Schaff, Philip: ''History of the Christian Church, Vol. VIII: Modern Christianity: The Swiss Reformation'', William B. Eerdmans Pub. Co., Grand Rapids, Michigan, USA, 1910, page 706.</ref> Lutéro omano ary 1546-pe.
== Mandu'apy ==
{{Reflist}}
== Joajuha ==
{{commons|Martin Luther}}
{{DEFAULTSORT:Lutero, Martin}}
[[Ñemohenda:Tekove Alemañagua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽasahára]]
9i8a9t3qbu7e8lrjwfjd952oy1o0ydr
Kerepipásyta
0
18027
138194
2026-08-16T04:28:09Z
TheWikipedian1250
12701
Kuatiarogue ipyahúva: '''Kerepipásyta''' ({{lang-es|creepypasta}}) ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape. Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta",…
138194
wikitext
text/x-wiki
'''Kerepipásyta''' ({{lang-es|creepypasta}}) ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
==Tembiasa==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
3ad0nlju740bp5pyrbg8w6ncqxdsxcu
138195
138194
2026-08-16T04:29:59Z
TheWikipedian1250
12701
/* */
138195
wikitext
text/x-wiki
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽme]]: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
==Tembiasa==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
mtrwq2sxqkz4by48o7dz72v4ciu8pl6
138196
138195
2026-08-16T04:31:57Z
TheWikipedian1250
12701
/* Kerepipásyta ha cultura Internet-pe */
138196
wikitext
text/x-wiki
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽme]]: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
==Tembiasa==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
c1t7iautz891rn4zji5wv4uaizkhczc
138197
138196
2026-08-16T04:34:42Z
TheWikipedian1250
12701
/* Mandu’apykuéra */
138197
wikitext
text/x-wiki
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽme]]: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
==Tembiasa==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
9y66za4ru3rp7gkkt8e3bt3p3qxt3v6
138198
138197
2026-08-16T04:35:23Z
TheWikipedian1250
12701
/* Tembiasa */
138198
wikitext
text/x-wiki
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽme]]: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
== Tembiasa ==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
nx3pjjpn6h94jndy3l15r4u08e51xb7
138199
138198
2026-08-16T04:36:02Z
TheWikipedian1250
12701
/* Kerepipásyta ha cultura Internet-pe */
138199
wikitext
text/x-wiki
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽme]]: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
== Tembiasa ==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Joaju ==
{{Interwiki país|code=en|idioma=Ingleñe'ẽ}}
{{Commonscat|Creepypasta}}
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
r74h2va1n6gd96td763u5eoh4md2w5e
138200
138199
2026-08-16T04:36:14Z
TheWikipedian1250
12701
138200
wikitext
text/x-wiki
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽme]]: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
== Tembiasa ==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
nx3pjjpn6h94jndy3l15r4u08e51xb7
138201
138200
2026-08-16T04:36:23Z
TheWikipedian1250
12701
138201
wikitext
text/x-wiki
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽme]]: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
== Tembiasa ==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
== Joaju ==
{{Interwiki país|code=en|idioma=Ingleñe'ẽ}}
{{Commonscat|Creepypasta}}
0boyteqfhzpsvpjd6y2amxveqrdh49j
138202
138201
2026-08-16T04:40:12Z
TheWikipedian1250
12701
/* */
138202
wikitext
text/x-wiki
[[File:Backrooms Level 9747 Field.jpg 2.jpg|miniatura|''The Backrooms'' ha’e peteĩ serie digital kerepipásyta herakuãitéva]]
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽme]]: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
== Tembiasa ==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
== Joaju ==
{{Interwiki país|code=en|idioma=Ingleñe'ẽ}}
{{Commonscat|Creepypasta}}
0trcf2ogn3z0nphyrsj2tklkj077q4j
138203
138202
2026-08-16T04:42:38Z
TheWikipedian1250
12701
/* */
138203
wikitext
text/x-wiki
[[File:Backrooms Level 9747 Field.jpg 2.jpg|miniatura|''The Backrooms'' ha’e peteĩ serie digital kerepipásyta herakuãitéva]]
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽ]]me ha [[ingleñe'ẽ]]me: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
== Tembiasa ==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha terror. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
== Joaju ==
{{Interwiki país|code=en|idioma=Ingleñe'ẽ}}
{{Commonscat|Creepypasta}}
2fyxc8wlag3fqyrs6z15xmmvewxgq4f
138204
138203
2026-08-16T04:44:37Z
TheWikipedian1250
12701
/* Tembiasa */
138204
wikitext
text/x-wiki
[[File:Backrooms Level 9747 Field.jpg 2.jpg|miniatura|''The Backrooms'' ha’e peteĩ serie digital kerepipásyta herakuãitéva]]
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽ]]me ha [[ingleñe'ẽ]]me: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
== Tembiasa ==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha [[Py'amirĩ|terror]]. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
== Joaju ==
{{Interwiki país|code=en|idioma=Ingleñe'ẽ}}
{{Commonscat|Creepypasta}}
jh5e65i7nsdm5d9ps5e777a09xgk4in
138205
138204
2026-08-16T04:46:57Z
TheWikipedian1250
12701
/* */
138205
wikitext
text/x-wiki
[[File:Backrooms Level 9747 Field.jpg 2.jpg|miniatura|''The Backrooms'' ha’e peteĩ serie digital kerepipásyta herakuãitéva.]]
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽ]]me ha [[ingleñe'ẽ]]me: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
== Tembiasa ==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha [[Py'amirĩ|terror]]. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
== Joaju ==
{{Interwiki país|code=en|idioma=Ingleñe'ẽ}}
{{Commonscat|Creepypasta}}
e89wjgzspyyriyl3g6y1qsl4xzil7vx
138206
138205
2026-08-16T04:48:29Z
TheWikipedian1250
12701
138206
wikitext
text/x-wiki
[[File:Backrooms Level 9747 Field.jpg 2.jpg|miniatura|''The Backrooms'' ha’e peteĩ serie digital kerepipásyta herakuãitéva.]]
'''Kerepipásyta''' ([[Karaiñe'ẽ|karaiñe'ẽ]]me ha [[ingleñe'ẽ]]me: ''creepypasta'') ha’e peteĩ ñe’ẽ ojepurúva [[Internet]]-pe oñemombe’u hag̃ua marandu ñanemongyhyjéva, mombe’upy ñemigua ha mombe’upy kyhyjéva. Ko’ã mombe’upy oñemyasãi hag̃ua hetave Internet rupive, especialmente redes sociales, foro, blog ha página web-kuérape.
Pe ñe’ẽ “creepypasta” ou ñe’ẽ [[Ingleñe'ẽ|inglés]]-gui "creepy" (“omongyhyjéva” térã “iporã’ỹva”) ha "copypasta", oñe’ẽva peteĩ jehaipy oñembohasa ha oñekopia jey-jey Internet-pe rehe.
== Tembiasa ==
Kerepipásyta-kuéra oñepyrũ oñemyasãi Internet-pe ko’ẽreíre, especialmente foro ha página oñe’ẽhápe [[Mba'aporekokuaa|tecnología]] ha [[Py'amirĩ|terror]]. Upe rire, ko’ã mombe’upy oñepyrũ ojehai heta hendáicha ha oñemoambue peteĩ autor guive ambuépe.
Oĩ creepypasta oñemombe’úva añeteguaicha, jepe heta jey ha’e ficción. Péicha, oñeha’ã omongyhyje pe omoñe’ẽvape ha omoporãve pe sensación de misterio.
== Tembiasakuekuéra ==
Creepypasta-kuérape ikatu jajuhu hetaichagua tembiapo, umíva apytépe:
* mombe’upy mbyky kyhyjéva;
* ta’anga térã video omongyhyjéva;
* personaje misterioso;
* página web térã archivo “ndaikatúiva oñemyesakã”;
* videojuego oñemoambuéva;
* ha mombe’upy ojehaiháicha peteĩ testimonio añetegua.
Peteĩva umi personaje herakuãvéva ko género-pe ha’e [[Slender Man]], peteĩ kuimba’e yvateiterei, ipire morotĩ ha hova’ỹva, ojekuaáva heta mombe’upy ha videojuego-pe.
== Kerepipásyta ha cultura Internet-pe ==
Kerepipásyta oipytyvõ oñemoheñói hag̃ua peteĩ "cultura kyhyjéva Internet-pe", ha omoheñói heta personaje, mombe’upy ha universo ficticio. Heta tapicha avei ojapo ipropio creepypasta ha omyasãi Internet rupive.
Ko’ãichagua mombe’upy niko ndaha’éi katuete peteĩ autor mba’e año; heta jey, peteĩ mombe’upy oñemoambue ha oñembotuicha heta tapicha rembiapo rupive.
Upévare, kerepipásyta ikatu oñema’ẽ peteĩ género literario digital ramo ha avei peteĩ folklore moderno Internet-pe oñemoheñóiva.
== Mandu’apykuéra ==
https://www.nytimes.com/2010/11/14/fashion/14noticed.html
http://www.dailydot.com/culture/definitive-guide-creepypasta-slender-man/
== Joaju ==
{{Interwiki país|code=en|idioma=Ingleñe'ẽ}}
{{Commonscat|Creepypasta}}
[[Ñemohenda:Internet]]
rpzgx0eh6s7nivz1gzixngxsddsje30