Wikipedija hsbwiki https://hsb.wikipedia.org/wiki/H%C5%82owna_strona MediaWiki 1.46.0-wmf.26 first-letter Media Specialnje Diskusija Wužiwar Diskusija z wužiwarjom Wikipedija Wikipedija diskusija Dataja Diskusija k dataji MediaWiki MediaWiki diskusija Předłoha Diskusija k předłoze Pomoc Pomoc diskusija Kategorija Diskusija ke kategoriji TimedText TimedText talk Modul Modul diskusija Veranstaltung Veranstaltung Diskussion Litawšćina 0 2482 390835 390279 2026-05-04T10:24:17Z J budissin 7 390835 wikitext text/x-wiki {{infokašćik rěč |Barba=Indoeuropska |mjeno swójske=lietuvių kalba |mjeno serbske=litawšćina |kraje=[[Litawska]], [[Běłoruska]], [[Letiska]],<br />[[Pólska]], [[Ruska]] |rěčnicy=4 miliony (2,9 milionow w Litawskej) |klasifikacija=[[indoeuropske rěče]] :[[baltiske rěče]] ::[[wuchodobaltiske rěče]] :::litawšćina |hamtska rěč= {{chorhoj|Litawska|25px}}&nbsp;[[Litawska]],<br />{{chorhoj|Europa|25px}}&nbsp;[[Europska Unija]] |iso_639-1=lt |iso_639-2=lit |iso_639-3=lit |wikipedija=lt }} '''Litawšćina''' (litawsce ''lietuvių kalba'') słuša do skupiny [[Baltiske rěče|baltiskich rěčow]] a je [[hamtska rěč]] [[Litawska|Litawskeje]], hdźež ju rěči wokoło 2,9 milionow ludźi. Zwonka Litawskeje je dalši milion rěčnikow, přewažnje w susodnych statach. Litawšćina ma dwě narěčnej skupinje, kotrejž hodźitej so dale poddźělić. == Stawizny == === Zažne stawizny === [[Dataja:Lithuanian language in the 16th century.png|thumb|Litawšćina w 16. stolětku]] Litawšćina pochadźa z dialektowych kónčinow [[Indoeuropska prarěč|indoeuropskeje prarěče]], kotrymž so tež słowjanske a germaniske rěče w cyłku přiliča. Snadź bě dlěša trana [[Balto-słowjanska hypoteza|rěčna jednota prabaltiskeje rěče a prasłowjanskeje rěče]]. Z baltiskich rěčow eksistuje nimo Litawšćina jenož hišće [[letišćina]]. Rozdźělenje Letišćiny a Litawšćiny jedyn wot druheho so za zažny srjedźowěk (7./8.&nbsp;Jh.) datuje. Wot přiwuzneje mortweje<!--ausgestorbenen--> [[Stara prušćina|stareje prušćiny]] su znajmjeńša njesnadne pismowe pomniki. Litawšćina so přez wjele wobchowanych starožitnych gramatiskich formow wuzběhuje, kotrež so zdźěla tež w [[Sanskrit|sanskriće]] abo w druhich starych indoeuropskich rěčach zaso namakaja. Žana druha žiwa, w Europje rěčaca rěč je bliža z indiskej hałuzu indoeuropskich rěčow přiwuzna hač Litawšćina. Přichad Baltow w dźensnišim sydlerskim teritoriju so do třećeho lěttysac před Christusom datuje. Přepytowanje wot mjenow wodźiznow je pokazało, zo baltiski sydlerski teritorij so je něhdy wot [[Wisła|Wisły]] hač [[Moskwa|Moskwy]] a [[Kiew]]a wupřestrěł – wězo smě so wot ćeńkeho wobsydlenja wuchadźeć. Baltiske ludy buchu tu pozdźišo wot ekspandowacych [[Słowjenjo#rozšěrjenje dźensnišich wuchodnych Słowjanow|Słowjanow]] asimilowane. [[Mindaugas I. (Litawska)|Mindaugas]] je w srjedźowěku litawski stat załožił. Wo róli Litawšćiny w tutym staće je mało znata. Jako spisowna rěč je wuchodosłowjanska rěč słužiła, tak mjenowana [[kencliska Słowjanšćina]]<!--[[Kanzleislawisch]]e-->, w [[Kyriliski alfabet|Kyrilici]], wězo nabohaćena z litawskim wokabularom. == Alfabet == Litawski alfabet bazuje na [[łaćonski alfabet|łaćonskim alfabeće]], ale ma někotre přidate pismiki a diakritiske znamješka. == Fonetika == === Konsonanty === {| style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; text-align: center; font-size: 95%;" border="2" cellpadding="5" |+ Konsonanty Litawšćiny ! colspan="2" rowspan="2" | &nbsp; ! colspan="2" | [[bilabial]] ! colspan="2" | [[labiodental]] ! colspan="2" | [[alweolar]] ! colspan="2" | [[postalveolar]] ! colspan="2" | [[palatal]] ! colspan="2" | [[welar]] |- | [[njespěwny]] || [[spěwny]] || njespěwny || spěwny || njespěwny || spěwny || njespěwny || spěwny || njespěwny || spěwny || njespěwny || spěwny |- ! align=left rowspan="2" | [[Plosiw]]y | [[Palatalizacija|njepalatalizowane]] | {{IPA|p}} || {{IPA|b}} | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|t}} || {{IPA|d}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|k}} || {{IPA|ɡ}} |- | [[Palatalizacija|palatalizowane]] | {{IPA|pʲ}} || {{IPA|bʲ}} | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|tʲ}} || {{IPA|dʲ}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|kʲ}} || {{IPA|ɡʲ}} |- ! align=left rowspan="2" | [[Afrikata|Afrikaty]] | njepalatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|t͡s}} || {{IPA|d͡z}} | {{IPA|t͡ʃ}} || {{IPA|d͡ʒ}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; |- | palatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|t͡sʲ}} || {{IPA|d͡zʲ}} | {{IPA|t͡ɕ}} || {{IPA|d͡ʑ}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; |- ! align=left rowspan="2" | [[Nazal (Fonetika)|Nazale]] | njepalatalizowane | &nbsp; || {{IPA|m}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || {{IPA|n}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || {{IPA|ŋ}} |- | palatalizowane | &nbsp; || {{IPA|mʲ}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || {{IPA|nʲ}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || {{IPA|ŋʲ}} |- ! align=left rowspan="2" | [[Wibrant]]y | njepalatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || {{IPA|r}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; |- | palatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || {{IPA|rʲ}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; |- ! align=left rowspan="2" | [[Frikatiw]]y | njepalatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|f}} || {{IPA|v}} | {{IPA|s}} || {{IPA|z}} | {{IPA|ʃ}} || {{IPA|ʒ}} | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|x̠}} || {{IPA|ɣ̠}} |- | palatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|fʲ}} || {{IPA|vʲ}} | {{IPA|sʲ}} || {{IPA|zʲ}} | {{IPA|ɕ}} || {{IPA|ʑ}} | &nbsp; || &nbsp; | {{IPA|x̟}} || {{IPA|ɣ̟}} |- ! align=left rowspan="2" | [[Aproksimant]]y | njepalatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; |- | palatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || {{IPA|j}} | &nbsp; || &nbsp; |- ! align=left rowspan="2" | [[Lateral (Fonetika)|Laterale]] | njepalatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || {{IPA|ɫ}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; |- | palatalizowane | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || {{IPA|lʲ}} | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; | &nbsp; || &nbsp; |} Při najwjetšich konsonantach je palatalizacija woprawdźe [[fonem]]iska. Na nimale-[[minimalny por|minimalnych porow]] njefaluje, na&nbsp;př. ''anglų'' {{IPA|/ˈɑːŋɡɫuː/}} „Jendźelčanow (Gen. Pl.)“ porno ''anglių'' {{IPA|/aŋʲˈɡʲlʲuː/}} „wuhlow (Gen. Pl.)“; woprawdźite minimalne pory so tola wobmjezuja zmjeńša na gramatiske fenomeny, na&nbsp;př. ''sunkus'' {{IPA|/sʊŋˈkʊs/}} „ćežki (Nom. Sg. m.)“ porno ''sunkius'' {{IPA|/sʊŋʲˈkʲʊs/}} „ćežke, ćežcy (Akk. Pl. m.)“. Přikład za leksikaliski woprawdźity minimalny por {{IPA|/ʒ/}} – {{IPA|/ʑ/}} je ''žodo'' {{IPA|/ˈʒoːdoː/}} „wón wupraji“ porno ''žiodo'' {{IPA|/ˈʑoːdoː/}} „wón někoho hubu wočini“. Před {{IPA|/ɪ/}} a {{IPA|/iː/}} móžeja jenož palatalizowane konsonanty stać. Njefonemiska je palatalizacija nimo toho při {{IPA|/f/}}, {{IPA|/x/}} a {{IPA|/ɣ/}}, dokelž tute zwuki jenož w cuzych słowach wustupuja. Ličba cuzych słowow jednory njedosaha, zo by minimalne pory k dispoziciji stajiła. [{{IPA|ŋ}}] je [[alofon]] wot [{{IPA|n}}] před [{{IPA|k}}] abo [{{IPA|ɡ}}]. Nimo na słownych fugach<!--[[Wortfuge]]n--> móžeja mjez dwěmaj wokalomaj pak jenož palatalizowane pak jenož njepalatalizowane konsonanty stać. Na kóncu słowa jenož njepalatalizowane konsonanty wustupuja, chibazo, při wotpowědnym słowje dźe wo krótku formu słowa, kotrež na tutym městnje wobsedźi palatalizowany konsonant. Přikłady za to su infinitiwy, při kotrychž w wobchadnej rěči často we wuzwuku stejacy ''i'' faluje, na&nbsp;př. {{IPA|/æɪtʲ/}} město {{IPA|/ˈæɪtʲɪ/}} „hić“. Nimo toho eksistuja tež někotre słowa, při kotrych dołhe formy zestarjene wupadaja, na&nbsp;př. {{IPA|/dʲeːlʲ/}} město {{IPA|/ˈdʲeːlʲæɪ/}} „dla“ abo {{IPA|/ɡaːlʲ/}} resp. {{IPA|/ɡaːlʲˈbuːtʲ/}} město {{IPA|/ˌɡaːlʲɪ ˈbuːtʲɪ/}}. Na słownych fugach abo sam na mjezysłownych hranicach móžeja pak jenož spěwne pak jenož njespěwne konsonanty na so sćěhować; jeničke wuznaće wutworja {{IPA|/m/}}, {{IPA|/n/}}, {{IPA|/l/}}, {{IPA|/r/}} a {{IPA|/v/}}, kotrež jako posledni konsonant skupiny tež po njespěwnym konsonanće móžeja stać. Na př.: {{IPA|/ˈtʲrʲiːs/}} „tři“ + {{IPA|/ˈdaːlʲiːs/}} „dźěle (Nom. Pl.)“ = {{IPA|[tʲrʲiːzˈdaːlʲiːs]}}. Hačrunjež to jako wopačne njepłaći, da so zwjetša alweolarne a postalweolarne frikatiwy abo afrikaty nic direktnje za sobu artikuluja. Artikulaciske městno sćěhuje z poslednjeho tutych konsonantow. Na př.: {{IPA|/ˈlʲæɪs/}} (zdónk wot ''leisti'' „lassen“) + {{IPA|/t͡ɕæʊ/}} (kóncowka konjunktiwa) = {{IPA|[ˈlʲæɪɕt͡ɕæʊ]}}; {{IPA|/ɪʃ/}} (předwěšk „wu-; z-“) + {{IPA|/sʲuːsʲtʲɪ/}} „posyłać“ = {{IPA|[ɪˈsʲuːsʲtʲɪ]}} „wotpósłać“. Na poslednim přikładźe móžeja widźeć, zo [[Geminacija (rěč)|geminacija]] samo na słownych fugach njewustupuje. == Gramatika == Litawšćina ma dwaj genusaj a numerusaj. Dźensniša litawšćina ma 7 padow, ale stara litawšćina je 10 padow měła. Někotre werby słuša k jednej [[ablawt]]owych klasow. Ale nic wšě werby maja tajke zwukowu změnu. ==== Słowjeso ==== Přitomny čas {| class="wikitable" |- !&nbsp; ! colspan=1| dirbti = dźěłać ! colspan=1| norėti = chcyć ! colspan=1| skaityti = čitać |- |align="right"|'''1. sg.''' |dirb'''u''' |nor'''iu''' |skait'''au''' |- |align="right"|'''2. sg.''' |dirb'''i''' |nor'''i''' |skait'''ai''' |- |align="right"|'''3. sg.''' |dirb'''a''' |nor'''i''' |skait'''o''' |-- |align="right"|'''1. pl.''' |dirb'''ame''' |nor'''ime''' |skait'''ome''' |- |align="right"|'''2. pl.''' |dirb'''ate''' |nor'''ite''' |skait'''ote''' |- |align="right"|'''3. pl''' |dirb'''a''' |nor'''i''' |skait'''o''' |} Preteritum {| class="wikitable" |- !&nbsp; ! colspan=1| dirbti = dźěłać ! colspan=1| norėti = chcyć ! colspan=1| skaityti = čitać |- |align="right"|'''1. sg.''' |dirb'''au''' |norėj'''au''' |skaič'''iau''' ([[palatalizacija]] (zmjechčenje) - [[afrikata]] t→č) |- |align="right"|'''2. sg.''' |dirb'''ai''' |norėj'''ai''' |skait'''ei''' |- |align="right"|'''3. sg.''' |dirb'''o''' |norėj'''i''' |skait'''ė''' |-- |align="right"|'''1. pl.''' |dirb'''ome''' |norėj'''ome''' |skait'''ėme''' |- |align="right"|'''2. pl.''' |dirb'''ote''' |norėj'''ote''' |skait'''ėte''' |- |align="right"|'''3. pl''' |dirb'''o''' |norėj'''o''' |skait'''ė''' |} Přichodny čas - infinitiw bjez sufiksa -ti + '''s''' + sufiks. {| class="wikitable" |- !&nbsp; ! colspan=1| dirbti = dźěłać ! colspan=1| norėti = chcyć ! colspan=1| skaityti = čitać |- |align="right"|'''1. sg.''' |dirb-s-'''iu''' |norė-s-'''iu''' |skaity-s-'''iu''' |- |align="right"|'''2. sg.''' |dirb-s-'''i''' |norė-s-'''i''' |skaity-s-'''i''' |- |align="right"|'''3. sg.''' |dirb-s |norė-s |skaity-s |-- |align="right"|'''1. pl.''' |dirb-s-'''ime''' |norė-s-'''ime''' |skaity-s-'''ime''' |- |align="right"|'''2. pl.''' |dirb-s-'''ite''' |norė-s-'''ite''' |skaity-s-'''ite''' |- |align="right"|'''3. pl''' |dirb-s |norė-s |skaity-s |} Frekventativ - infinitiw bjez sufiksa -ti + '''dav''' + sufiks. {| class="wikitable" |- !&nbsp; ! colspan=1| dirbti = dźěłać ! colspan=1| norėti = chcyć ! colspan=1| skaityti = čitać |- |align="right"|'''1. sg.''' |dirb-dav-'''au''' |norė-dav-'''au''' |skaity-dav-'''au''' |- |align="right"|'''2. sg.''' |dirb-dav-'''ai''' |norė-dav-'''ai''' |skaity-dav-'''ai''' |- |align="right"|'''3. sg.''' |dirb-dav-o |norė-dav-o |skaity-dav-o |-- |align="right"|'''1. pl.''' |dirb-dav-'''ome''' |norė-dav-'''ome''' |skaity-dav-'''ome''' |- |align="right"|'''2. pl.''' |dirb-dav-'''ote''' |norė-dav-'''ote''' |skaity-dav-'''ote''' |- |align="right"|'''3. pl''' |dirb-dav-o |norė-dav-o |skaity-dav-o |} ==== Kondicional ==== {| class="wikitable" |- !&nbsp; ! colspan=1| dirbti = dźěłać ! colspan=1| norėti = chcyć ! colspan=1| skaityti = čitać |- |align="right"|'''1. sg.''' |dirb-č-'''iau''' |norė-č-'''iau''' |skaity-č-'''iau''' |- |align="right"|'''2. sg.''' |dirb-t-'''um(ei)''' |norė-t-'''um(ei)''' |skaity-t-'''um(ei)''' |- |align="right"|'''3. sg.''' |dirb-t-'''ų''' |norė-t-'''ų''' |skaity-t-'''ų''' |-- |align="right"|'''1. pl.''' |dirb-t-'''ume / umėme''' |norė-t-'''ume / umėme''' |skaity-t-'''ume / umėme''' |- |align="right"|'''2. pl.''' |dirb-t-'''ute / umėte''' |norė-t-'''ute / umėte''' |skaity-t-'''ute / umėte''' |- |align="right"|'''3. pl''' |dirb-t-'''ų''' |norė-t-'''ų''' |skaity-t-'''ų''' |} ==== Imperativ ==== {| class="wikitable" |- !&nbsp; ! colspan=1| dirbti = dźěłać ! colspan=1| norėti = chcyć ! colspan=1| skaityti = čitać |- |align="right"|'''1. sg.''' |– |– |– |- |align="right"|'''2. sg.''' |dirb-k |norė-k |skaity-k |- |align="right"|'''3. sg.''' |tegu + přitomny čas |tegu + přitomny čas |tegu + přitomny čas |-- |align="right"|'''1. pl.''' |dirb-k-'''ime''' |norė-k-'''ime''' |skaity-k-'''ime''' |- |align="right"|'''2. pl.''' |dirb-k-'''ite''' |norė-k-'''ite''' |skaity-k-'''ite''' |- |align="right"|'''3. pl''' |tegu + přitomny čas |tegu + přitomny čas |tegu + přitomny čas |} == Čisła == {| class="wikitable" ! čisło !! litawšćina |- | 1 || vienas |- | 2 || du, dvi |- | 3 || trys |- | 4 || keturi, keturios |- | 5 || penki, penkios |- | 6 || šeši, šešios |- | 7 || septyni, septynios |- | 8 || aštuoni, aštuonios |- | 9 || devyni, devynios |- | 10 || dešimt |- |11 || vienuolika |- |12 || dvylika |- |13 || trylika |- |14 || keturiolika |- |15 || penkiolika |- |16 || šešiolika |- |17 || septyniolika |- |18 || aštuoniolika |- |19 || devyniolika |- |20 || dvydešimt |- |30 || trysdešimt |- |40 || keturiasdešimt |- |50 || penkiasdešimt |- |60 || šešiasdešimt |- |70 || septyniasdešimt |- |80 || aštuoniasdešimt |- |90 || devyniasdešimt |- |100 || šimtas |- |1000 || tūkstantis |} == Žórła == * Alfred Senn: Handbuch der Litauischen Sprache, Heidelberg 1966 * Die Baltischen Sprachen, Langenscheidt Verlag Enzyklopädie 1994, ISBN 3-324-00605-8 == Wotkazy == {{Commonscat|Lithuanian language|litawšćina}} {{wikisłownik|litawšćina}} {{Rěče Europskeje Unije}} {{Baltiske rěče}} {{DISPLAYTITLE:litawšćina}} [[Kategorija:Wuchodobaltiske rěče]] jv75dffjwcb5uu0ccgcq69zsmcqej23 Delnjošlesko-hornjołužiski wokrjes 0 3783 390816 330112 2026-05-04T09:12:12Z J budissin 7 390816 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik krajny wokrjes |mjeno = Delnjošlesko-hornjołužiski wokrjes |załoženy = 1994 |rozpušćeny = 2008 |wopon = Wappen Niederschlesischer Oberlausitzkreis.png |mapa = Lage des Niederschlesischen Oberlausitzkreises in Deutschland.png |ISO = DE-SN |połoženje = Saxony 2007 NOL.svg |knježerstwowywobwod = Drježdźany |zarjadniskesydło = Niska |přestrjeń = 1340.29 |wobydlerjo = 93239 |staw = 2007-12-31 |gmejnske čisło = 14284 |rozčłonkowanje = 28 |adresa = Robert-Koch-Straße 1<br />02906 Niska |krajnyrada = Bernd Lange |strona = CDU }} '''Delnjošlesko-hornjołužiski wokrjes''' ({{wrěči|de}} ''Niederschlesischer Oberlausitzkreis'') běše wokrjes w sewjerowuchodnej [[Sakska|Sakskej]]. Najwjetše město běše [[Běła Woda]], wokrjesne město pak [[Niska]]. W běhu wokrjesneje reformy lěta [[2008]] so wokrjes do nowowutworjeneho [[wokrjes Zhorjelc|Zhorjelskeho wokrjesa]] zarjadowa. Mjeno wokrjesa poćahowaše so na přisłušnosć tutoho dźěla [[Hornja Łužica|Hornjeje Łužicy]] k [[Delnja Šleska|Delnjej Šleskej]] mjez 1815 a 1945. == Města a gmejny == (Ličba wobydlerjow 31. dec. 2007) {| |- | width="450" valign="top" | '''[[Město|Města]]''' # [[Běła Woda]], wulke wokrjesne město (20.360) # [[Mužakow]] (3.952) # [[Niska]] (10.552) # [[Rózbork]] (5.561) # [[Rychbach]] (4.204) | width="450" valign="top" | '''[[Gmejna|Gmejny]]''' # [[Chrjebja-Nowa Wjes]] (1.023) # [[Dźěwin (wjes)|Dźěwin]] (1.285) # [[Hamor]] (3.982) # [[Jabłońc]] (1.831) # [[Kwětanecy při jězoru]] [sydło: Chołm] (1.428) # [[Hórka]] (1.968) # [[Klětno]] (1.430) # [[Kodrecy]] (2.585) # [[Kralowski haj]] (1.292) # [[Krušwica]] (3.861) # [[Markoćicy]] (4.254) # [[Mikow]] (1.220) # [[Nysowa łučina]] [sydło: Krušow] (1.924) # [[Rěčicy]] (2.911) # [[Šepcowy Doł]] [sydło: Habraćicy] (2.667) # [[Slepo]] (2.796) # [[Trjebin]] (1.056) # [[Vierkirchen]] [sydło: Měrjow] (1.911) # [[Waldhufen]] [sydło: Němske Jenkecy] (2.753) # [[Wosečk]] (1.437) # [[Wuskidź]] (1.423) # [[Wysoka Dubrawa]] [sydło: Wukrančicy] (2.200) # [[Załom pod Hrodźišćom]] (1.404) |} == Wotkaz == {{Commonscat|Niederschlesischer Oberlausitzkreis|Delnjošlesko-hornjołužiski wokrjes}} [[Kategorija:Wokrjes Zhorjelc| !]] mnzd09psi9yaby63x5k5nvc25nfzs3h Bahnowa smjetanka 0 4984 390820 390007 2026-05-04T09:20:34Z J budissin 7 390820 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik rostlina |mjeno=Bahnowa smjetanka |wobraz=Moeraspirea_plant_Filipendula_ulmaria.jpg |wopis wobraza=Bahnowa smjetanka (''Filipendula ulmaria'') |wulkosć=250px |klasa= |podklasa0=[[Eurosidy I]] |porjad=(Rosales) |swójba=[[Róžowe rostliny]] (Rosaceae) |podswójba=(Rosoideae) |ród=[[Smjetanka]]<ref>{{boehmak|titul= Mädesüß}}</ref> (Filipendula) |družina=Bahnowa smjetanka |wědomostne mjeno=Filipendula ulmaria |slědźer=[[Carl von Linné|L.]] }} {{med-logo}} '''Bahnowa smjetanka''' (''Filipendula ulmaria'') (mjedawka) je rostlina ze swójby [[Róžowe rostliny|róžowych rostlinow]] (''Rosaceae''). {{wertikalna lisćina wobrazow |šěrokosć=250px |wobraz1=Filipendula_ulmaria_Flower.jpg |wopis1=[[Kćenje|Kćenja]] |wobraz2=Fiul 002 lhp.jpg |wopis2=[[Płód|Płody]] |wobraz3=Illustration_Filipendula_ulmaria0.jpg |wopis3=Ilustracija, Otto Wilhelm Thomé (1885) }} == Wopis == Bahnowa smjetanka je wjacelětna, zelišćowa rostlina, kotraž docpěwa wysokosć wot 2 m (50-150cm). [[Stołpik]]i su lisćate a často čerwjenobrune. === Łopjena === [[Łopjeno|Łopjena]] su měnjate a horjeka ćmowozelene, nahe, ale deleka najčasćišo běłopjelsćojće kosmate, zrědka nimale zelene; pjerite z 5-11 cunjo zubatymi, jejkojtymi łopjenami. Wone docpěwaja dołhosć wot hač do 30 cm. === Kćenja === Wona kćěje wot junija hač do awgusta. [[Kćenje|Kćenja]] su husto stejace, we wjacekćenskich pakićojtych dźělnych [[kwětnistwo|kwětnistwach]] (hač do 25 cm šěroki [[njeprawy wokołk]]). [[Keluškowe łopjeno|Keluškowe łopjena]] docpěwaja dołhosć wot 1mm. Kćenjowe łopješka su 5 abo 6, kulojte hač do owalne, docpěwaja dołhosć mjezy 2 a 5 mm a su žołtoběłe. Zrunane pobóčne hałužki wokołkoweje kiće su dlěše hač hłowna wóska. Kćenja so wot insektow wopróšeja. === Płody === Rozšěrjenje płodow<!--Fortpflanzungseinheiten--> so přewjedźe přez wětr a wodu. == Stejnišćo == Wona rosće na wysokotrajnowych honach, sólnych łukach a rěčnych brjohach. Ma radšo mokre, wutkate pódy. == Rozšěrjenje == Bahnowa smjetanka je w nimale cyłej [[Europa|Europje]] (z wuwzaćom někotrych kupow w južnym mediteranym regionje), wuchodźe hač do wuchodneje Azije rozšěrjena. == Podobna družina == * ''[[Dulkata smjetanka]]'' (''Filipendula vulgaris'') ma łopjena kotrejež su na woběmaj stronomaj zelene, pjerite z 21-81 hrubje zubatymi łopjenami. Wona ma 6 kćenjowe łopješka, kotrež docpěwaja dołhosć mjezy 5 a 10 cm. Płody su kosmate, rune a zrunane. Wona rosće na suchich łukach. == Wužiwanje == Kćenja tuteje družiny móže so kaž hojenski čaj přećiwo reumatizmej a chorosćam močowych pućow wužiwać, dokelž cyła rostlina wobsahuje salicylowu kisalinu. == Nóžki == <references/> == Žórła == * Botanica, Einjährige und mehrjährige Pflanzen, Über 2000 Pflanzenporträts, ISBN 978-3-8331-4469-1, strona 355 {{ref-de}} * GU Maxi-Kompaß Blumen, ISBN 3-7742-3852-9, strona 178 {{ref-de}} * GU Naturführer Blumen, ISBN 3-7742-1507-3, stronje 180-181 {{ref-de}} * Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 150 {{ref-de}} * Seidel/Eisenreich: BLV Bestimmungsbuch Blütenpflanzen, ISBN 3-405-13557-5, stronje 88-89 {{ref-de}} * Kral, Jurij: Serbsko-němski słownik hornjołužiskeje rěče. Maćica serbska, Budyšin (1927) * Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České reubliky. Academia, Praha (2002) * Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954) * [[Křesćan Bohuwěr Pful|Pful, Křesćan Bohuwěr]]: Łužiski serbski słownik, Z nakładom Naćicy Serbskeje, Budyšin (1866) * Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920) * Rothmaler, W. et al.: Exkursionsflora von Deutschland, Band 1-4, Spektrum Akademischer Verlag, Heidelberg, Berlin (2002) * Strasburger, E. et al.: Lehrbuch der Botanic für Hochschulen. 35. Auflage, Spektrum Akademischer Verlag, Heidelberg, Berlin (2002) * Urban, M.: Serbske rostlinske mjena (Michał Rostok, Jan Radyserb Wjela), Budyšin (1908) * Völkel, Pawoł: Hornjoserbsko-němski słownik, Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin (1981) == Eksterne wotkazy == {{commons|Filipendula ulmaria}} * {{FloraWeb|2458}} * [http://linnaeus.nrm.se/flora/di/rosa/filip/filiulmv.jpg Mapa wo swětodalokim rozšěrjenju bahnoweje smjetanki] * [http://www.biolib.cz/cz/taxon/id39604/ BioLib] {{ref-mix|cs|en}} * [https://web.archive.org/web/20070502141712/http://botanika.wendys.cz/kytky/K252.php Botanický herbář] {{ref-cs}} * [https://web.archive.org/web/20070416193320/http://sk2.goo.cz/zdravi_na_dlani/lecive_rostliny/tuzebnik.htm Bylinky na dlani] {{ref-cs}} * [http://www.garten.cz/e/cz/337-tuzebnik-jilmovy-filipendula-ulmaria garten.cz] {{ref-mix|cs|pl|de|en|sk}} * [http://212.185.118.226/publlehrbuch/xml/Frame.asp?D=25932597.xml&S=FILIPENDULA G. Madaus: Lehrbuch der biologischen Heilmittel] {{ref-de}} * [http://www.crescentbloom.com/Plants/Specimen/FI/Filipendula%20ulmaria.htm crescent bloom] {{ref-en}} * [http://plants.usda.gov/java/profile?symbol=FIUL USDA plants database] {{ref-en}} * [http://www.habitas.org.uk/flora/species.asp?item=3316 Flora of Northern Ireland] {{ref-en}} * [https://web.archive.org/web/20091004054259/http://www.pfaf.org/database/plants.php?Filipendula+ulmaria Plants for a Future] {{ref-en}} [[Kategorija:Róžowe rostliny]] [[Kategorija:Hojenska rostlina]] 4r6guw46x1fpf0zob7d1x14ydhh748v Łučna škleńčica 0 11488 390821 298332 2026-05-04T09:20:58Z J budissin 7 390821 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik rostlina |mjeno=Łučna škleńčica |wobraz=SibirischeLilie_03.JPG |wulkosć=250px |wopis wobraza=Łučna škleńčica (''Iris sibirica'') |porjad=(Asparagales) |swójba=[[Škleńčicowe rostliny]] (Iridaceae) |podswójba=Iridoideae |tribus=Irideae |ród=[[Škleńčica]]<ref>{{Prawopisny2005|stronje= 173, 504}}</ref><ref>{{boehmak|titul= Schwertlilie}}</ref> (Iris) |družina=[[Łučna škleńčica]] |wědomostne mjeno=Iris sibirica |slědźer=[[Carl von Linné|L.]] |lěto= }} {{Takson-logo|škitana}} '''Łučna škleńčica''' (''Iris sibirica'') je rostlina ze swójby [[Škleńčicowe rostliny|škleńčicowych rostlinow]] (''Iridaceae''). Rostlina je škitana. [[Dataja:Iris sibirica MHNT.BOT.2009.7.17.jpg|thumb|''Iris sibirica'']] == Wopis == Łučna škleńčica docpěje wysokosć wot 1 m (30-90 cm). Steji w hustych kerkach. Rostlina zwjetša njese 2 kćeni. Stołpik je kulojty a njese 1 hač 3 kćenjow w pažach jeho hornje łopjenow. === Łopjena === [[Łopjeno|Łopjena]] wupadaja trawojće, docpěja šěrokosć wot 2 hač do 5 cm (10 cm). Na pódźe stejace su krótše hač stołpik. Hornje łopjena su brune. === Kćenja === Kćěja wot meje hač julija. [[Kćenje|Kćenja]] su swětłomódrofijałkojte abo ćěmnomódrofijałkojte. Wonkowne kćenjowe łopjena su dele měrjene. Znutřkowne kćenjowe łopjena steja zrunanje a su tróšku swětliše hač wonkowne. [[Płód]] je kapsla, kotraž docpěje dołhosć wot 5 cm. == Stejnišćo == Rosće na sólnych łukach, bahnowych łukach, w na suchi kraj so přeměnjacych teritorijach a přirowach. == Rozšěrjenje == Łučna škleńčica je rozšěrjena wot [[Europa|Europy]] hač [[Japanska|Japanskeje]], ale je z městnami jara rědka abo faluje. == Wužiwanje == == Nóžki == <references/> == Žórła == *GU Maxi-Kompaß Blumen, ISBN 3-7742-3852-9, strona 6 {{ref-de}} *GU Naturführer Blumen, ISBN 3-7742-1507-3, strona 6 {{ref-de}} *Seidel/Eisenreich: BLV Bestimmungsbuch Blütenpflanzen, ISBN 3-405-13557-5, strona 202 {{ref-de}} <!--* Aichele, D., Golte-Bechtle, M.: Was blüht denn da: Wildwachsende Blütenpflanzen Mitteleuropas. Kosmos Naturführer (1997) * Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005. * Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002) * Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954) * Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)--> == Eksterne wotkazy == {{Commons|Iris sibirica|Sibirische Schwertlilie (''Iris sibirica'')}} *{{FloraWeb|3101}} [[Kategorija: Škleńčicowe rostliny]] [[Kategorija:Škitane rostliny]] 78fslxmucgaucv0rrtqjt3idqvn3coa Předłoha:Badensko-Württembergska 10 12731 390800 378898 2026-05-03T20:07:34Z J budissin 7 390800 wikitext text/x-wiki {{Nawigaciska lajsta |PozadkBarbaT= #00CC99; |wobraz=[[Dataja:Lesser coat of arms of Baden-Württemberg.svg|36px]] |wobraz2=[[Dataja:Flag of Baden-Württemberg.svg|67px]] |titul=[[Badensko-Württembergska]] |align=center |wobrazPoz=1.8em |wotstawk=-40px |PozadkBarbaW=transparent |PozadkBarbaB=transparent |PozadkBarba=lightgray<!--#00CC99;--> |wobsah= {{{!}} align="center" style="margin:0 auto; font-size: smaller; text-align: center; width: 100%;" <!-- NBSPs prevent wrapping --> {{!-}} ! style="background: #00CC99;" {{!}} '''Wokrjesy w [[Badensko-Württembergska|Badensko-Württembergskej]] a jich stolicy''' {{!-}} {{!}} style="background-color:#eee" {{!}} &nbsp; {{!-}} {{!}} style="background-color:#eee" align="center" {{!}} [[Wokrjes Alb-Donau|Alb-Donau]]&nbsp;([[němčina|němsce]] ''Alb-Donau-Kreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Biberach|Biberach]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Bodensee|Bodensee]]&nbsp;(''Bodenseekreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Böblingen|Böblingen]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Breisgau-Hochschwarzwald|Breisgau-Hochschwarzwald]]&nbsp;(''Breisgau-Hochschwarzwald-Kreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Calw|Calw]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Emmendingen|Emmendingen]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Enz|Enz]]&nbsp;(''Enzkreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Esslingen|Esslingen]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Freudenstadt|Freudenstadt]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Göppingen|Göppingen]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Heidenheim|Heidenheim]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Heilbronn|Heilbronn]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Hohenlohe|Hohenlohe]]&nbsp;(''Hohenlohekreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Karlsruhe|Karlsruhe]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Konstanz|Konstanz]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Lörrach|Lörrach]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Ludwigsburg|Ludwigsburg]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Main-Tauber|Main-Tauber]]&nbsp;(''Main-Tauber-Kreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Neckar-Odenwald|Neckar-Odenwald]]&nbsp;(''Neckar-Odenwald-Kreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Ortenau|Ortenau]]&nbsp;(''Ortenaukreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Ostalb|Ostalb]]&nbsp;(''Ostalbkreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Rastatt|Rastatt]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Ravensburg|Ravensburg]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Rems-Murr|Rems-Murr]]&nbsp;(''Rems-Murr-Kreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Reutlingen|Reutlingen]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Rhein-Neckar|Rhein-Neckar]]&nbsp;(''Rhein-Neckar-Kreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Rottweil|Rottweil]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Schwäbisch Hall|Schwäbisch&nbsp;Hall]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Schwarzwald-Baar|Schwarzwald-Baar]]&nbsp;(''Schwarzwald-Baar-Kreis'')&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Sigmaringen|Sigmaringen]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Tübingen|Tübingen]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Tuttlingen|Tuttlingen]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Waldshut|Waldshut]]&nbsp;{{!}} [[Wokrjes Zollernalb|Zollernalb]]&nbsp;(''Zollernalbkreis'') {{!-}} {{!-}} valign=top ! align="center" style="background:#CCFFCC" width="100%" {{!}} '''[[Bjezwokrjesne město|Bjezwokrjesne města]]''' {{!-}} {{!}} align="center" {{!}} ''[[Baden-Baden]]''&nbsp;{{!}} ''[[Freiburg im Breisgau|Freiburg]]''&nbsp;{{!}} ''[[Heidelberg]]''&nbsp;{{!}} ''[[Heilbronn|město&nbsp;Heilbronn]]''&nbsp;{{!}} ''[[Karlsruhe|město&nbsp;Karlsruhe]]''&nbsp;{{!}}''[[Mannheim]]''&nbsp;{{!}} ''[[Pforzheim]]''&nbsp;{{!}} ''[[Stuttgart]]''&nbsp;{{!}}''[[Ulm]]''&nbsp;{{!}} {{!-}} {{!}}} }}<noinclude> {{DEFAULTSORT:Badensko-Württembergska}} [[Kategorija:Předłoha:Badensko-Württembergska]] [[Kategorija:Předłoha:Nawigaciska lajsta Zarjadniske rozrjadowanje|Badensko-Württembergska]] </noinclude> qn17nq73krwx89fxg7c4ix9g9xxzmow Seversk 0 13223 390812 312884 2026-05-04T09:06:26Z J budissin 7 390812 wikitext text/x-wiki {{infokašćik rěč |Barba=Konstruowana |mjeno=Jåzaht Severøn |awtor=Libor Sztemon |lěto= |kraje= |rěčnicy= |klasifikacija=[[Indoeuropske rěče]] :[[Słowjanske rěče]] ::[[Konstruowane słowjanske rěče]] :::[[Seversk]] |družina pisma= |iso_639-1= |iso_639-2=sla |iso_639-2t= |iso_639-3= }} [[Dataja:Seversk.png|400px|thumb|[[Wótčenaš]] w Seversku]] '''Seversk''' je konstruowana [[Słowjanske rěče|słowjanska rěč]]. Awtor projekta je [[Libor Sztemon]], kotryž je tohorunja [[lydnevi]], [[mrezisk]], [[slavëni]] a [[slavisk]] stworił. <br style="clear:both;" /> {{Słowjanske rěče}} {{Rq|rěč-zarodk|sources}} [[Kategorija:Konstruowane słowjanske rěče]] [[Kategorija:Fiktiwne a konstruowane rěče]] 009u77yg0ry9wuo6pxm5yrl1eyvm4gg Slavisk 0 13989 390813 382409 2026-05-04T09:06:44Z J budissin 7 390813 wikitext text/x-wiki {{infokašćik rěč |Barba=Konstruowana |mjeno=Jåzaht Severøn |awtor=Libor Sztemon |lěto= |kraje= |rěčnicy= |klasifikacija=[[Indoeuropske rěče]] :[[Słowjanske rěče]] ::[[Konstruowane słowjanske rěče]] :::[[Slavisk]] |družina pisma= |iso_639-1= |iso_639-2=sla |iso_639-2t= |iso_639-3= }} '''Slavisk''' je konstruowana [[Słowjanske rěče|słowjanska rěč]]. Awtor projekta je [[Libor Sztemon]],<ref>Joan Francés Blanc, [http://edicions.talvera.free.fr/bastidas/Joan%20Franc%e9s%20BLANC.%20Las%20lengas%20de%20Libor%20Sztemon%202%20Sorgas%20-%20Jazyky%20Libora%20Sztemone%202%20Pr%e1meny%20%20-%20Libor%20Sztemon%27s%20Conlangs%202%20Sources.pdf ''Las lengas de Libor Sztemon 2: Sorgas - Jazyky Libora Sztemone 2: Prámeny - Libor Sztemon's Conlangs 2: Sources''], Edicions Talvera, 2009, ISBN 979-10-90696-00-6. 2a edicja [http://edicions.talvera.free.fr/bastidas/Joan%20Franc%e9s%20BLANC.%20Las%20lengas%20de%20Libor%20Sztemon.pdf ''Las lengas de Libor Sztemon''], Edicions Talvera, 2016, ISBN 979-10-90696-32-7.</ref> kotryž je tohorunja [[lydnevi]], [[mrezisk]], [[slavëni]] a [[seversk]] stworił. == Noty == <references /> <br style="clear:both;" /> {{Słowjanske rěče}} [[Kategorija:Konstruowane słowjanske rěče]] [[Kategorija:Fiktiwne a konstruowane rěče]] {{Rq|rěč-zarodk|sources}} axt6q6w8gw8su82vdjlhybwj9vwqhdg Hórka 0 14184 390811 390409 2026-05-04T09:05:14Z J budissin 7 390811 wikitext text/x-wiki {{Město DE |mjeno serbske=Hórka |wopon=DEU Horka COA.svg |šěrina=51/18/00 |dołhota=14/54/00 |region-ISO=DE-SN |karta=Horka in GR.svg |gmejnske čisło=14626200 |wysokosć=164 |póstowe čisło=02923 |předwólba=035892 |webstrona=[http://www.horka.de/ horka.de] |adresa=Am Gemeindeamt 2 <br /> 02923 Horka |wjesnjanosta=Christoph Biele |strona=CDU }} '''Hórka''' (tež ''Dołha Hórka''; {{wrěči|de}} ''Horka'') je [[Hornja Łužica|hornjołužiska]] wjes a gmejna w [[Sakska|sakskim]] wokrjesu [[wokrjes Zhorjelc|Zhorjelc]]. Leži 164&nbsp;m nad mórskej hładźinu a ma něhdźe 1500 wobydlerjow. K Hórce słušatej wjesce [[Běhany]] a [[Mückenhain]]. == Geografija == Něhdźe pjeć kilometrow dołhi [[dróhowc]] Hórka nadeńdźe so podłu [[Běły Šepc|Běłeho Šepca]] we wuchodnym dźělu Hornjeje Łužicy na poł puću mjez [[Niska|Niskej]] na zapadźe a [[Rózbork]]om na sewjerowuchodźe. Susodne wsy su [[Husmanecy]] na sewjeru, [[Geheege]] na sewjerowuchodźe, kaž tež Hórčanskej gmejnskej dźělej Běhany na wuchodźe a Mückenhain na juhu. == Stawizny == [[Dataja:Horka Wehrkirche.jpg|left|thumb|Hórčanska ewangelska cyrkej z 13.&nbsp;lětstotka]] Wjes naspomni so prěni raz pisomnje w lěće [[1305]], tehdy hižo pod dźensnišim mjenom. 1553 mjenowaše so wjeska ''Teutzschen Horrcka'' („Němska Hórka“). Po [[Wienski kongres|Wienskim kongresu]] přeńdźe wjes ze Sakskeje do [[Pruska|pruskeho]] knježerstwoweho wobwoda Lěhnica w [[Šleska|Šleskej]]. Hač do lěta 1929 běchu wjesne dźěle Delnja, Srjedźna a Hornja Hórka ze swojimi třomi ryćerkubłami samostatne gmejny, kotrež so potom zjednoćichu.<ref>{{HOV|Horka_(2)|Hórka}}</ref> Na Hórčanskim dwórnišćo zhromadźi so dnja 22. nowembra 1880 jědnaće serbskich fararjow pruskeje Hornjeje Łužicy na załoženskej zhromadźiznje Konferency serbskich duchownych. Přitomni běchu fararjo [[Julius Eduard Wjelan|Wjelan]] ze [[Slepo|Slepoho]], [[Bjedrich August Bergan|Bergan]] z [[Wulke Zdźary|Wulkich Zdźar]], Delank z [[Chrjebja|Chrjebje]], Finger z [[Łućo|Łuća]], Kurink z [[Łaz]]a, Rjeda z [[Mužakow]]a, Renč z [[Klětno]]ho, Ryćer z [[Delni Wujězd|Delnjeho Wujězda]], Šichold z [[Wochozy|Wochoz]], [[Jan Bjedrich Tešnaŕ|Tešnaŕ]] z [[Niedów|Niedy]] a Wieder z [[Wojerecy|Wojerec]].<ref>''Spominamy.'' W: [[Pomhaj Bóh]] 11/2020, str. 8</ref> W běhu [[Lisćina přemjenowanych łužiskich wsow 1936/37|nacionalsocialistiskeho přemjenowanja]] serbskich wjesnych mjenow dósta Hórka w lěće 1936 nowe němske mjeno ''Wehrkirch'', kotrež měješe so poćahować na staru cyrkej we wsy. Po wójnje spjećowaše so gmejnska rada drje přećiwo dalšemu přemjenowanju, njebě pak wuspěšna, tak zo rěka wjes wot 1947 znowa ''Horka''. == Wobchad == Hórka je železniske křižowanišćo wuznamnych železniskich čarow. Ze sewjera do juha wjedźe přez Hórku [[železniska čara Berlin-Zhorjelc]] a z wuchoda do zapada wosebje za tworowy wobchad wažna [[železniska čara Węgliniec–Falkenberg]]. We wosobowym wobchadźe wobsteja zwiski do [[Zhorjelc]]a, [[Choćebuz]]a a [[Wojerecy|Wojerec]]. Najbliša [[awtodróha]] je [[zwjazkowa awtodróha 4]], kotraž wjedźe ze zapada do wuchoda někak pjeć kilometrow južnje Hórki. Zapadnje Hórki wjedźe přez [[Niska|Nisku]] [[zwjazkowa dróha 115]]. == Politika == Gmejna słuša k sakskemu wólbnemu wokrjesej [[Wólbny wokrjes Zhorjelc 1|57 (Zhorjelc 1)]] a k zwjazkowemu wólbnemu wokrjesej [[Zwjazkowy wólbny wokrjes Zhorjelc|157 (Zhorjelc)]]. == Žórła == <references/> == Wotkaz == {{commonscat|Horka|Hórka}} {{Wokrjes Zhorjelc}} [[Kategorija:Hórka|!]] [[Kategorija:Sydlišćo w Zhorjelskim wokrjesu]] [[Kategorija:Gmejna w Sakskej]] [[Kategorija:Sydlišćo w Hornjej Łužicy]] [[Kategorija:Wokrjes Zhorjelc]] [[Kategorija:Prěnje naspomnjenje 1305]] [[Kategorija:Sydlišćo při Běłym Šepcu]] [[Kategorija:Cyrkwinska wjes]] 8b5rufbcglzv3oucrxac3fyk07pe25a Dunaj 0 15327 390796 390676 2026-05-03T19:59:00Z J budissin 7 390796 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik rěka |Mjeno = Dunaj |Originalne mjeno = [[Němčina|něm.]] ''Donau'', [[Słowakšćina|słow.]] ''Dunaj'', [[Madźaršćina|madź.]] ''Duna'', [[Chorwatšćina|chorw.]] ''Dunav'', [[Serbišćina|južnoserb.]]/[[Bołharšćina|bołh.]] Дунав, [[Rumunšćina|rum.]] ''Dunărea'', [[Ukrainšćina|ukr.]] Дунай |wobraz = Iron Gate Danube.jpg |Wopisanje = Wudrjeńca ''[[Železne wrota]]'' mjez Serbiskej a Rumunskej |Běži přez = [[Němska|Němsku]], [[Awstriska|Awstrisku]], [[Słowakska|Słowaksku]], [[Madźarska|Madźarsku]], [[Chorwatska|Chorwatsku]], [[Serbiska|Serbisku]], [[Rumunska|Rumunsku]], [[Bołharska|Bołharsku]], [[Moldawska|Moldawsku]], [[Ukraina|Ukrainu]] |Žórło = zliw [[Breg]]a a [[Brigach]]a w [[Donaueschingen]]je, [[Němska]] |Wuliw = blisko [[Tulcea]] do [[Čorne morjo|Čorneho morja]] |Žórło-šěrina = 47.95104 |Žórło-dołhota = 8.52042 |Žórło-ISO = DE-BW |Wuliw-šěrina = 45/09/46 |Wuliw-dołhota = 29/38/50 |Wuliw-ISO = RO-TL |Mapa = Danubemap.png |Spad rěki = 0,38 |Wysokosć žórła = 1078 |Wysokosć wuliwa = 0 |Rěčina = [[Inn]], [[Tysa]], [[Drawa]], [[Sawa]], [[Prut (rěka)|Prut]] |Dołhosć = 2857 |Přestrjeń rěčiny = 801463 }} '''Dunaj''' (serbsce prjedy tež ''Dónawa'';<ref>{{Pful|171}}</ref> {{wrěči|de}} ''Donau'', {{wrěči|sk}} ''Dunaj'', {{wrěči|hu}} ''Duna'', {{wrěči|hr}} ''Dunav'', {{wrěči|sr}}/{{wrěči|bg}} Дунав, {{wrěči|ro}} ''Dunărea'', {{wrěči|uk}} Дунай) je wuznamna a dołha [[rěka]] w srjedźnej a juhowuchodnej [[Europa|Europje]]. Je 2.857 [[kilometer|kilometrow]] dołhi a jeho [[rěčina]] wobsahuje 801.463 [[Kwadratny kilometer|km²]]. Rěka nastawa ze zjednoćenja z [[Čorny lěs|Čorneho lěsa]] pochadźaceju [[Breg]]a a [[Brigach]]a w [[Donaueschingen]]je a ćeče přez Němsku, [[Awstriska|Awstrisku]], [[Słowakska|Słowaksku]], [[Madźarska|Madźarsku]], [[Chorwatska|Chorwatsku]], [[Serbiska|Serbisku]], [[Rumunska|Rumunsku]], [[Bołharska|Bołharsku]], [[Moldawska|Moldawsku]] a [[Ukraina|Ukrainu]] hač do [[Čorne morjo|Čorneho morja]]. Tam twori druha najdlěša rěka Europy wulki rěčny delta, kotryž steji pod přirodoškitom. Najwjetše přitoki Dunaja su [[Inn]], [[Tysa]], [[Drawa]] a [[Sawa]]. Na wjacorych wotrězkach twori Dunaj mjezynarodne mjezy, tak mjez Słowakskej a Madźarskej, Chorwatskej a Serbiskej, Serbiskej a Rumunskej, Rumunskej a Bołharskej kaž tež mjez Rumunskej a Ukrainu. == Wuznamne města při Dunaju == [[Dataja:Donaueschingen Donauzusammenfluss 20080714.jpg|thumb|left|Zliw [[Breg]]a a [[Brigach]]a]] [[Dataja:Donau-Wien-UNOcity.jpg|thumb|left|[[Wien]]]] [[Dataja:Panorama-budapeszt2.jpg|thumb|left|[[Budapest]]]] [[Dataja:Sava-Danube-Confluence-2009-08-09.jpg|thumb|left|[[Běłohród]] (nalěwo [[Sawa]], naprawo Dunaj)]] [[Dataja:Danube delta Landsat 2000.jpeg|thumb|left|[[Dunajska delta]]]] === [[Němska]] === ** [[Tuttlingen]] w [[Badensko-Württembergska|Badensko-Württembergskej]] ** [[Sigmaringen]] w Badensko-Württembergskej ** [[Munderkingen]] w Badensko-Württembergskej ** [[Ulm]] w Badensko-Württembergskej ** [[Ingolstadt]] w [[Bayerska|Bayerskej]] ** [[Kelheim]] w Bayerskej ** [[Rězno]] w Bayerskej ** [[Straubing]] w Bayerskej ** [[Deggendorf]] w Bayerskej ** [[Passau]] w Bayerskej === [[Awstriska]] === ** [[Linz]] ** [[Krems]] ** '''[[Wien]]''' === [[Słowakska]] === ** '''[[Bratisława]]''' ** [[Komárno]] ** [[Štúrovo]] === [[Madźarska]] === ** [[Győr]] ** [[Komárom]] ** [[Esztergom]] ** [[Visegrád]] ** [[Vác]] ** [[Szentendre]] ** '''[[Budapest]]''' ** [[Százhalombatta]] ** [[Ráckeve]] ** [[Dunaújváros]] ** [[Paks]] ** [[Kalocsa]] ** [[Baja]] ** [[Mohács]] === [[Chorwatska]] === ** [[Vukovar]] ** [[Ilok]] === [[Serbiska]] === ** [[Apatin]] ** [[Bačka Palanka]] ** [[Novi Sad]] ** '''[[Běłohród]]''' ** [[Smederevo]] ** [[Donji Milanovac]] ** [[Kladovo]] === [[Rumunska]] === ** [[Moldova Nouă]] ** [[Orşova]] ** [[Drobeta-Turnu Severin]] ** [[Calafat]] ** [[Bechet]] ** [[Dăbuleni]] ** [[Corabia]] ** [[Turnu Măgurele]] ** [[Zimnicea]] ** [[Giurgiu]] ** [[Olteniţa]] ** [[Călăraşi]] ** [[Feteşti]] ** [[Cernavodă]] ** [[Hârşova]] ** [[Brăila]] ** [[Galaţi]] ** [[Isaccea]] ** [[Tulcea]] ** [[Sulina]] === [[Bołharska]] === ** [[Widin]] ** [[Ruse]] === [[Ukraina]] === ** [[Reni]] ** [[Izmajil]] ** [[Kilija]] ** [[Wylkowe]] == Žórła == <references /> == Wotkaz == {{commonscat|Danube|Dunaj}} [[Kategorija:Dunaj]] [[Kategorija:Přitočnišćo Dunaja|0]] [[Kategorija:Rěka w Badensko-Württembergskej]] [[Kategorija:Rěka w Bayerskej]] [[Kategorija:Rěka w Awstriskej]] [[Kategorija:Rěka w Słowakskej]] [[Kategorija:Rěka w Madźarskej]] [[Kategorija:Rěka w Chorwatskej]] [[Kategorija:Rěka w Serbiskej]] [[Kategorija:Rěka w Rumunskej]] [[Kategorija:Rěka w Bołharskej]] [[Kategorija:Rěka w Moldawskej]] [[Kategorija:Rěka na Ukrainje]] [[Kategorija:Rěka w Europje]] [[Kategorija:Přitočnišćo Čorneho morja]] [[Kategorija:Pomjezna rěka]] tq0c26l2ynnp148bjabl8z4eb9wm457 Baćoń 0 15376 390818 388979 2026-05-04T09:15:24Z J budissin 7 390818 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik Wjes we Łužicy |mjeno serbske=Baćoń |mjeno němske=Storcha |šěrina=51/13/22 |dołhota=14/18/02 |gmejna=Hodźij |zagmejnowanje=1962 |zagmejnowane-do=[[Prěčecy|Prěčec]] |přestrjeń= |wysokosć=202 |póstowe čisło=02633 |předwólba=035937 |wobraz=Baćoń – napohlad z juhowuchoda (2008).jpg |wopis wobraza=Pohlad Baćonja ze směra [[Sulšecy (Hodźij)|Sulšec]] |mjeno wobydlerja=Baćonjan |adjektiw=Baćoński }} '''Baćoń''' ({{wrěči|de}} ''Storcha'') je [[Hornja Łužica|hornjołužiska]] wjeska w srjedźišću [[Sakska|sakskeho]] [[wokrjes Budyšin|wokrjesa Budyšin]]. Leži 202 metraj nad mórskej hładźinu wyše doliny [[Čornica (rěka)|Čornicy]] a słuša z lěta 1994 k [[Hodźij]]skej gmejnje. Baćoń je najmłódša katolska wosadna wjes w [[Serbja|Serbach]] a stejišćo [[Cyrkej Jězusoweje wutroby|cyrkwje Jězusoweje wutroby]]. == Geografija == Wjeska namaka so w hornjołužiskej pahórčinje při wuchodnej kromje něhdźe 210 metrow wysokeho kopca nad dolinu Čornicy. Hłowna dróha wot [[Haslow]]a do [[Chrósćicy|Chrósćic]] wjesku wot wuchoda do zapada přeprěkuje. Wokoło Baćonja namakaja so najwunošniše pódy stareho Budyskeho wokrjesa. Susodne wjeski su [[Nowy Łusč]] (gmejna [[Bóšicy]]) na sewjeru, [[Wutołčicy]] (gmejna [[Njeswačidło]]) na sewjerowuchodźe, Haslow na wuchodźe a [[Čornecy]] na juhozapadźe. == Stawizny == [[Dataja:Baćoń - šula 2.JPG|thumb|Stara šula z lěta 1888]] Na Baćońskich honach nadeńdźechu mjez druhim sudobjo bjez wuška z [[bronzowa doba|bronzoweje doby]] a we wjesce samej słowjansku sydlensku jamu z keramiku a sekeru z 12.&nbsp;lětstotka. W lěće 1799 namakany hornc wobsahowa [[Dźěwin (město)|Dźěwinske]], [[Mišno|Mišnjanske]] a hornjołužiske pjenjezy z doby mjez 1191 a 1200, štož na to pokaza, zo eksistowaše na městnje Baćonja hižo w tym času sydlišćo při wažnej wikowanskej dróze [[Via regia]]. Prěnje historiske naspomnjenje jako ''Batin'' je z lěta [[1380]].<ref name="HOV">{{HOV|Storcha|Baćoń}}</ref> Do němčiny přełožena forma městneho mjena jewi so hakle 1658 k prěnjemu razej. Mjeno pochadźa pak wot zwěrjaceho pomjenowanja a so na geografiske połoženje wysoke nad Čornicu poćahuje – z wuhladom kaž z baćonjaceho hnězda –, pak přińdźe wot staroserbskeho předmjena ''Bata'' (''Batin'' jako „sydlišćo Baty“).<ref>Ernst Eichler, Hans Walther: ''Historisches Ortsnamenbuch von Sachsen.'' Zwjazk II, Akademie Verlag, Berlin 2001, str. 468</ref> W 15.&nbsp;lětstotku běchu Baćonjenjo jako wićežni burja wotwisni wot Budyskeho hrodu. W lěće 1777 nimo krajneho bohotstwa tež Budyske tachantstwo a mjeztym załožene Baćońske ryćerkubło podźěle wsy wobsedźeštej. W lětach 1882–87 natwarichu na iniciatiwu [[Towarstwo Cyrila a Metoda|towarstwa Cyrila a Metoda]] z pomocu darjenskich pjenjez ze serbskeje ludnosće nowogotisku Baćońsku [[Cyrkej Jězusoweje wutroby|cyrkej „Jězusoweje wutroby“]]. W lěće 1889 wotewrě so prěnja Baćońska šula. Do toho běchu šulerjo ze wsy do Čornec chodźili. Wot lěta 1892 je Baćoń wuchadźišćo [[jutrowne jěchanje|křižerskeho procesiona]] do [[Radwor]]ja. Dnja 20. februara 1923 załoži so Baćońska jednota [[Serbski Sokoł|Serbskeho Sokoła]] ze starostu Jurjom Lešawu.<ref>[https://web.archive.org/web/20200125210522/https://www.domowina.de/hsb/prehlad-nehdysich-jednotow-serbskeho-sokola/ Přehlad něhdyšich jednotow Sokoła], wotwołane dnja 25. januara 2020</ref> Hač do lěta 1962 bě Baćoń samostatna gmejna z wjesnymi dźělemi [[Haslow]]om, [[Pozdecy|Pozdecami]], [[Liboń|Libonjom]] a [[Čornecy|Čornecami]]. 1980 zawrěchu šulu, tak zo chodźa Baćońscy šulerjo wot toho časa pak do Chróšćanskeje, pak do Hodźijskeje šule. == Wobydlerstwo == {| class="mw-datatable float-right" |- ! <small>Podaća po cencusu 2011; staw: 9.5.2011<ref>[https://www.statistik.sachsen.de/download/080_Zensus_2011_Gemeindeteile/GT_14625150.pdf Statistiski krajny zarjad Sakskeje: gmejna Hodźij] {{ref-de}}</ref></small> !! width="18%" | Baćoń !! width="18%" | gmejna |- | ličba wobydlerjow || 87 || 3203 |- | ličba domjacnosćow || 30 || 1336 |- | wosoby na domjacnosć || 2,9 || 2,4 |- | swójby || 24 || 1024 |- | bydlenske twarjenja || 23 || 1030 |- | bydlenska přestrjeń na wosobu (m²) || 35,1 || 42,3 |- | přerězna staroba w lětach || 41,0 || 45,8 |- | kwocient młodostnych<sup>a</sup> || 21&nbsp;% || 23&nbsp;% |- | kwocient starych<sup>b</sup> || 19&nbsp;% || 36&nbsp;% |- | podźěl prózdne stejacych bydlenjow || 3,3&nbsp;% || 6,7&nbsp;% |- |colspan="3" align="right" | <small>a: poměr ličby wosobow pod 18 lětami k 100 wosobam mjez 18 a 65<br />b: poměr ličby wosobow nad 65 lětami k 100 wosobam mjez 18 a 65</small> |} Po [[Arnošt Muka|Arnošta Mukowej]] statistice měješe Baćoń we 1880tych lětach 89 wobydlerjow, mjez nimi 88 Serbow a jenož jedyn Němc.<ref>{{Černik|60}}</ref> [[Arnošt Černik]] zwěsći 1956 serbskorěčny podźěl wobydlerstwa Baćońskeje gmejny wot hišće 70,9&nbsp;%.<ref>{{Elle1995|246|337|162|7|70}}</ref> W lěće 1925 běchu mjez 92 wobydlerjemi 79 katolskich (86&nbsp;%) a 13 ewangelskich.<ref name="HOV" /> === Nabožina === [[Dataja:Storcha Kirche 41.JPG|thumb|upright|Baćońska [[cyrkej Jězusoweje wutroby]], natwarjena w lětach 1882–87]] W lěće 1925 bě mjez 92 wobydlerjemi 79 katolskich a 13 ewangelskich. Katolscy wěriwi přisłušachu wot něhdźe 1600 hač do lěta 1911 [[Chrósćicy|Chróšćanskej]] wosadźe. Nowonatwarjena Baćońska cyrkej bě wot 1887 z filialu Chróšćanskeje wosady a płaći wot lěta 1911 hač do dźensnišeho jako wosadna cyrkej. Katolska kapałka w [[Smochćicy|Smochćicach]] je Baćońska filiala. Ewangelscy wobydlerjo słušeja do [[Njeswačanska cyrkej|Njeswačanskeje wosady]]. == Zajimawostki == === Cyrkej Jězusoweje wutroby === {{Hłowny nastawk|Cyrkej Jězusoweje wutroby}} Baćońska wosadna cyrkej Jězusoweje wutroby je najmłódša w Serbach. Wona natwari so w lětach 1882–87 po tym, zo bě so Towarstwo Cyrila a Metoda w lěće 1869 za nowotwar serbskeje cyrkwje rozsudźiło. Tuchwilny farar Baćońskeje wosady je [[Gerat Wornar]] (wot 1978). == Wosobiny == === W Baćonju so narodźili === * [[Měrćin Bałcar]] (1711–1785) – farar, awtobiograf * [[Jakub Šewčik]] (1867–1935) – farar, kulturny stawiznar, basnik * [[Jurij Šewčik (1862)|Jurij Šewčik]] (1862–1932) – wučer, towarstwowy prócowar * [[Michał Šewčik]] (1870–1903) – farar, stawiznar, publicist * [[Beno Symank]] (1890–1980) – sudnik, narodny prócowar * [[Jurij Knebel]] (1934–2020) – prastawiznar a archeologa === We wsy skutkowali === * [[Jurij Libš]] (1857–1927) – farar, rěčespytnik a spisowaćel; 1893–1902 kapłan a 1902–10 farar w Baćonju * [[Jan Symank]] (1860–1941) – wučer a kulturny stawiznar; 1889–1924 šulski nawoda a kantor w Baćonju * [[Jurij Delan]] (1878–1952) – farar, fejetonist, kulturny stawiznar a Domowinjan; 1910–40 farar w Baćonju * [[Michał Kětan]] (1892–1965) – farar, kulturny stawiznar a redaktor; 1945–61 farar w Baćonju * [[Gerat Wornar]] (* 1942) – farar a awtor; wot 1978 w Baćonju * [[Tomaš Žur]] (* 1954) – organist při Berlinskej katedrali Swj. Jadwigi; wotrosćeny w Baćonju [[Dataja:Göda Storcha Aerial Pan.jpg|mini|center|upright=1.6|Powětrowy wobraz Baćonja z juha]] == Žórła == * {{WdH|51|186sl|lema=Storcha}} * {{HOV|Storcha|Baćoń}} * [[Jan Krawc]]: ''Baćoń – wjes na wyšinje.'' W [[Rozhlad|Rozhledźe]] 4/1993 [lětnik 43], str. 122–124 <references/> == Wotkaz == {{commonscat|Storcha/Baćoń|Baćoń}} {{Wjesne dźěle Hodźija}} [[Kategorija:Sydlišćo w Budyskim wokrjesu]] [[Kategorija:Sydlišćo w Hornjej Łužicy]] [[Kategorija:Hodźij]] [[Kategorija:Sydlišćo w serbskim sydlenskim rumje]] [[Kategorija:Prěnje naspomnjenje 1380]] [[Kategorija:Něhdyša gmejna (Wokrjes Budyšin)]] [[Kategorija:Cyrkwinska wjes]] [[Kategorija:Rozpušćenje gmejny 1962]] ¼ 7xgeor3v7bkq3m6f3jnss5nh6px2ukj Prawokutny třiróžk 0 15731 390815 374439 2026-05-04T09:08:21Z J budissin 7 390815 wikitext text/x-wiki [[Dataja:Triangolo-Rettangolo.svg|thumb|Prawokutny třiróžk, [[prawokut]] woznamjenjeny z dypkom]] '''Prawokutny třiróžk''' je [[třiróžk]], kotryž ma jedyn prawy [[kut]]. Strona prawokutneho třiróžku napřećo prawemu kutej so mjenuje '''[[hypotenuza]]''', stronje při prawym kuće so mjenujetej '''kateta'''. Zwisk mjez dołhosćemi stronow prawokutneho třiróžka wopisuje [[sada Pythagorasa]]. == Wotkaz == {{commonscat|Right triangles|Prawokutne třiróžki}} [[Kategorija:Třiróžk]] ohaqizo2pisbviyfpz687pzh92ctvuk Štwórcowa ličba 0 15813 390810 295074 2026-05-04T09:03:41Z J budissin 7 390810 wikitext text/x-wiki '''Kwadratna''' abo '''štwórcowa ličba'''<ref>[[Filip Rězak|Rězak, Filip]]: ''[[Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče]]''. Donnerhak, [[Budyšin]] (1920)</ref> je tajka [[cyła ličba]], kotraž je druha [[potenca]] cyłeje ličby. Tuž je na přikład 9=3×3 kwadratna ličba, ale 15 nic. == Přikłady == Prěnich połsta štwórcowych ličbow su slědowace: <div style="float:left; padding: 1em;"> :1<sup>2</sup> = [[1 (ličba)|1]] :2<sup>2</sup> = [[4 (ličba)|4]] :3<sup>2</sup> = [[9 (ličba)|9]] :4<sup>2</sup> = [[16 (ličba)|16]] :5<sup>2</sup> = [[25 (ličba)|25]] :6<sup>2</sup> = [[36 (ličba)|36]] :7<sup>2</sup> = [[49 (ličba)|49]] :8<sup>2</sup> = [[64 (ličba)|64]] :9<sup>2</sup> = [[81 (ličba)|81]] :10<sup>2</sup> = [[100 (ličba)|100]] </div> <div style="float:left; padding: 1em;"> :11<sup>2</sup> = [[121 (ličba)|121]] :12<sup>2</sup> = [[144 (ličba)|144]] :13<sup>2</sup> = [[169 (ličba)|169]] :14<sup>2</sup> = [[196 (ličba)|196]] :15<sup>2</sup> = 225 :16<sup>2</sup> = [[256 (ličba)|256]] :17<sup>2</sup> = 289 :18<sup>2</sup> = 324 :19<sup>2</sup> = 361 :20<sup>2</sup> = 400 </div> <div style="float:left; padding: 1em;"> :21<sup>2</sup> = 441 :22<sup>2</sup> = 484 :23<sup>2</sup> = 529 :24<sup>2</sup> = 576 :25<sup>2</sup> = 625 :26<sup>2</sup> = 676 :27<sup>2</sup> = 729 :28<sup>2</sup> = 784 :29<sup>2</sup> = 841 :30<sup>2</sup> = 900 </div> <div style="float:left; padding: 1em;"> :31<sup>2</sup> = 961 :32<sup>2</sup> = 1024 :33<sup>2</sup> = 1089 :34<sup>2</sup> = 1156 :35<sup>2</sup> = 1225 :36<sup>2</sup> = 1296 :37<sup>2</sup> = 1369 :38<sup>2</sup> = 1444 :39<sup>2</sup> = 1521 :40<sup>2</sup> = 1600 </div> <div style="float:left; padding: 1em;"> :41<sup>2</sup> = 1681 :42<sup>2</sup> = 1764 :43<sup>2</sup> = 1849 :44<sup>2</sup> = 1936 :45<sup>2</sup> = 2025 :46<sup>2</sup> = 2116 :47<sup>2</sup> = 2209 :48<sup>2</sup> = 2304 :49<sup>2</sup> = 2401 :50<sup>2</sup> = 2500 </div> <br clear="both" /> == Charakteristika == Ličba ''m'' je štwórcowa runje hdyž je móžno z ''m'' dypkow zestajić [[štwórc]]: {| cellpadding="8" |1<sup>2</sup> = 1 |[[Dataja:Square number 1.png]] |- |2<sup>2</sup> = 4 |[[Dataja:Square number 4.png]] |- |3<sup>2</sup> = 9 |[[Dataja:Square number 9.png]] |- |4<sup>2</sup> = 16 |[[Dataja:Square number 16.png]] |- |5<sup>2</sup> = 25 |[[Dataja:Square number 25.png]] |} Diferenca mjezy susodnymi kwadratnymi ličbami wotpowěduje formuli: :<math>n^2 = (n - 1)^2 + (2n - 1).\ </math> == Wotkazy == {{commons|Category:Square numbers}} * Slěd štwórcowych ličbow ma woznamjenjenja [http://www.research.att.com/~njas/sequences/A000290 A000290] w [[On-Line Encyclopedia of Integer Sequences|On-line encyklopediji slědow cyłych ličbow]] == Žórła == <references/> [[Kategorija:Teorija ličbow]] emla4mudkjn8lif0bt6u0qk18aq5zwt Mrezisk 0 17489 390814 312882 2026-05-04T09:06:59Z J budissin 7 390814 wikitext text/x-wiki {{infokašćik rěč |Barba=Konstruowana |mjeno=Mrezisk |awtor=Libor Sztemon |lěto= |kraje= |rěčnicy= |klasifikacija=[[Indoeuropske rěče]] :[[Słowjanske rěče]] ::[[Konstruowane słowjanske rěče]] :::[[Slavisk]] |družina pisma= |iso_639-1= |iso_639-2=sla |iso_639-2t= |iso_639-3= }} '''Mrezisk'''<ref>Blanc, Joan Francés (2010). [http://edicions.talvera.online.fr/bastidas/Joan%20Franc%e9s%20BLANC.%20%davod%20do%20mrezisku.pdf ''Úvod do mrezisku''], Vert-Saint-Denis: Edicions Talvera, ISBN 979-10-90696-06-8</ref> je konstruowana [[Słowjanske rěče|słowjanska rěč]].<ref>Van Steenbergen, Jan (2011). [http://conference.conlang.org/lcc4/speakers/jvslcc4.pdf ''Towards a unified slavic language'', Fourth Language Creation Conference, Groningen]</ref><ref>Blanc, Joan Francés, ed. (2009). [http://edicions.talvera.free.fr/bastidas/Joan%20Franc%e9s%20BLANC.%20Las%20lengas%20de%20Libor%20Sztemon%202%20Sorgas%20-%20Jazyky%20Libora%20Sztemone%202%20Pr%e1meny%20%20-%20Libor%20Sztemon%27s%20Conlangs%202%20Sources.pdf ''Las lengas de Libor Sztemon 2: Sorgas - Jazyky Libora Sztemone 2: Prámeny - Libor Sztemon's Conlangs 2: Sources'', Vert-Saint-Denis: Edicions Talvera, ISBN 979-10-90696-00-6]</ref><ref>Meyer, Anna Maria (2012). ''Slavische Plansprachen auf dem Weg ins 21. Jahrhundert'' [https://www.academia.edu/6456012/Slavische_Plansprachen_auf_dem_Weg_ins_21._Jahrhundert_preprint_ academia.edu]</ref> Awtor projekta je [[Libor Sztemon]], kotryž je tohorunja [[lydnevi]], [[slavëni]], [[slavisk]] a [[seversk]] stworił. == Noty == <references /> <br style="clear:both;" /> {{Słowjanske rěče}} [[Kategorija:Konstruowane słowjanske rěče]] [[Kategorija:Fiktiwne a konstruowane rěče]] 6oxkq13nrkokmzhpfu44fkijvb9nuso Tyrrenske morjo 0 18795 390809 343262 2026-05-04T08:22:25Z J budissin 7 390809 wikitext text/x-wiki [[Wobraz:Karte Tyrrhenisches Meer.jpg|thumb|Tyrrenske morjo]] '''Tyrrenske morjo''' je dźěl [[Srjedźne morjo|Srjedźneho morja]] při zapadnym brjoze [[Apenninska połkupa|Apenninskeje połkupy]], kotraž je wot [[Jadranske morjo|Jadranskeho morja]] wotdźěluje. Na wuchodźe a sewjerowuchodźe mjezuje Tyrrenske morjo z [[Italska|italskej]] twjerdźu, na juhu z italskej kupu [[Sicilska]] a na zapadźe z italskej kupu [[Sardiniska]] a z [[Francoska|francoskej]] kupu [[Korsika]]. Na juhu je přez [[Messinska wužina|Messinsku wužinu]] zwjazane z [[Ioniske morjo|Ioniskim morjom]] a na sewjeru z [[Ligurske morjo|Ligurskim morjom]]. Tyrrenske morjo ma maksimalnu hłubokosć wot 3840 metrow a přestrjeń wot 231.000 [[kwadratny kilometer|kwadratnych kilometrow]]. Znate kupy w Tyrrenskim morju su [[Elba]], [[Capri]], [[Ischia]] a wulkanska kupa [[Stromboli]]. == Wotkaz == {{commonscat|Tyrrhenian Sea|Tyrrenske morjo}} {{Coordinate |NS=39/31/00 |EW=13/21/00 |type=waterbody |dim=500000 |region=XA}} [[Kategorija:Morjo Atlantiskeho oceana]] [[Kategorija:Geografija Italskeje]] [[Kategorija:Geografija Francoskeje]] [[Kategorija:Srjedźne morjo]] 77cm2govtwk3j4he6d6y9cqthngr3yi Ibiza 0 19789 390822 376033 2026-05-04T10:11:04Z J budissin 7 390822 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik kupa |mjeno=Ibiza |wobraz1={{Wjacore wobrazy<!--trik, kotryž je móžny dźak Lua-modulu InfoboxImage--> |wobraz1=Ibiza flag.svg |šěrokosć1={{#expr:(130*750/500) round 0}} |wopis1=Chorhoj Ibizy |wobraz2=Escut del Consell Insular d'Eivissa.svg |šěrokosć2={{#expr:(130*602/840) round 0}} |wopis2=Wopon |połoženje=center }}<!--kónc trika--> |wopis wobraza1= |wobraz2= |wopis wobraza2= |wodźiny= |skupina kupow= |šěrina= 38/57//N |dołhota=1/24//E |region-ISO=ES-IB |mapa1=Localització d'Eivissa.png |poziciska mapa=žana |dołhosć= |šěrokosć= |přestrjeń=571.7641 |wobydlerstwo=134460 |lěto=2011 |wotkryće= |wažne městno=[[Ibiza (město)]] {{!-!}} '''[[Hamtska rěč|Hamtskej rěči]]''' {{!!}} [[španišćina]], [[katalanšćina]] {{!-!}} '''[[Gmejna|Gmejny]]''' {{!!}} 5 }} [[Dataja:Ibiza Bay 2005.jpg|thumb|Hrimanje před Ibizu]] '''Ibiza''' ({{wrěči|ca}} '''Eivissa''') je z přestrjenju wot 572 km² třeća najwjetša kupa k [[Španiska|Španiskej]] słušaceho awtonomneho regiona [[Baleary|Balearow]]. Na kupje so [[Katalanšćina|katalanski]] dialekt ''Ibizenk'' rěči; hamtskej rěči stej pak katalanšćina a [[španišćina]]. Ibiza ma wokoło 133.000 wobydlerjow a je mjezynarodnje znaty prózdninski cil. == Wotkaz == {{Commonscat|Ibiza}} [[Kategorija:Kupa w Srjedźnym morju]] [[Kategorija:Kupa w Španiskej]] [[Kategorija:Kupa w Europje]] sfxrm6d5m67ptu2glhvewikvx2br46c Baleary 0 19791 390823 378954 2026-05-04T10:11:57Z J budissin 7 390823 wikitext text/x-wiki [[Dataja:Baleares-rotulado.png|thumb|Karta Balearow]] '''Baleary''' ({{wrěči|ca}} ''Illes Balears'', {{wrěči|es}} ''Islas Baleares'') su k [[Španiska|Španiskej]] słušaca skupina kupow a španiski awtonomny region w zapadnym dźělu [[Srjedźne morjo|Srjedźneho morja]]. Region wobsahuje pjeć wobsydlenych kupow [[Mallorca]], [[Menorca]], [[Ibiza]], [[Formentera]] a [[Cabrera]] kaž tež 146 njewobsydlenych kupow. Najwjetša kupa je Mallorca z přestrjenju wot 3.620 km²; cyłkowna přestrjeń je 4.992 km². Kupy su mjez 90 a 200 km zdalene wot španiskeje twjerdźe. Hamtskej rěči stej [[katalanšćina]] a [[španišćina]], mjeztym zo eksistuje na kóždej kupje domoródny dialekt katalanšćiny, kaž na přikład ''Ibizenk'' na [[Ibiza|Ibizi]]. == Wotkazaj == {{Commonscat|Balearic Islands|Baleary}} * [https://web.archive.org/web/20111106073729/https://www.caib.es/ Oficialne webstrony awtonomneho regiona] {{Coordinate |NS=39/30/00 |EW=03/00/00 |type=isle |dim=200000 |region=ES-IB}} [[Kategorija:Skupina kupow]] [[Kategorija:Kupa w Srjedźnym morju]] [[Kategorija:Kupa w Španiskej]] [[Kategorija:Kupa w Europje]] r689j8qbz612wx1ocf18yvemtlcgqoi Tišnov 0 21109 390807 387506 2026-05-04T08:20:22Z J budissin 7 390807 wikitext text/x-wiki {{infokašćik město |mjeno=Tišnov |wobraz=Tišnov – Květnice.jpg |wopis wobraza=Wjeršk Květnice nad Tišnovom |wopon=Tišnov_znak.png |region-ISO=CZ-JM |šěrina=49/20/57 |dołhota=16/25/24 |gmejnske čisło=064584002 |wokrjes=Brno-venkov |wysokosć=256 |přestrjeń=17.13 |póstowe čisło=666 01 |předwólba=05 |měšćanosta=Bc. Jiří Dospíšil |Stronka w syći=[http://www.tisnov.cz/ tisnov.cz] }} '''Tišnov''' ({{wrěči|de}} ''Tischnowitz'') je městačko z něhdźe dźewjeć tysac wobydlerjemi pod [[Čěskomorawska wysočina|Čěskomorawskej wysočinu]] w južnej [[Čěska|Čěskej]] na srjedźnej [[Morawa|Morawje]]. Leži při železniskej čarje mjez [[Brno|Brnom]] a [[Žďárom nad Sázavou]]. == Stawizny == Tišnov je jedne z najstaršich městow srjedźneje [[Morawa|Morawy]] a leži na starej wikowanskej dróze z Morawy do [[Čechi|Čech]]. Sydlišćo nasta něhdźe w lěće [[1240]] we wobwodźe abatisow z klóštra Porta Coeli jako wobhrodźene wikowanišćo. W lěće [[1428]] bu Tišnov wot [[Husića|Husitow]] wobsadźeny a přez wulki měšćanski woheń zničeny. W [[Třicećilětna wójna|Třicećilětnej wójnje]] so město wospjet wot wšelakich wójskow wobsadźi a zhubi wuznam. == Zajimawostki == [[Klóšter Porta Coeli (Morawa)|Klóšter Porta coeli]] (hornjoserbsce ''Njebjeske wrota'', němsce ''Kloster Himmelspforte'', čěsce ''Brána nebes'') je cistercienski klóšter w Tišnovje. Je so w lěće 1230 wot [[Kralowna|kralowny]] Constancie z Wuherskeje załožił. [[Klóšter Marijiny doł]] w [[Hornja Łužica|Hornjej Łužicy]] kupi klóšter Porta Coeli w lěće 1861 za 180.000 złotych, w lěće 1950 je so zawrěł a w lěće [[1990]] zaso wobnowił. Dalša sotra tutoho konwenta běše [[Serbja|Serbowka]]. Tež poslednja abatisa Annuntiata Bělkenc bě serbskeho pochada, wumrě w lěće 2003. Konwent založi 1915 klóštersku šulu za domjacnosć, kotraž bě jako jenička w [[Rakusko-Wuherska|Rakusko-Wuherskej]] tež serbskim dźowkam-kubłarkam přistupna. W Tišnovje/[[Brno|Brnje]] ma nakładnistwo '''Sursum''' swoje sydło, hdźež su hižo někotre publikacije wo Serbach zdźěla w [[Čěšćina|čěskej]] a zdźěla w [[serbšćina|serbskej]] a [[němčina|němskej rěči]] wušli. == Twarske pomniki == * Sanatorij Dr. Františka Kuthana (1899) w młodźinskim stilu – architekt Hugo Kepka * Měšćanska nalutowarnja (1931–1933), jedne z najwuznamnišich dźěłow moderneje architektury Čěskeje – architektaj Bohuslav Fuchs a Jindřich Kumpošt == Rozrjadowanje města == K městu Tišnov słušeja měšćanske dźěle Hajánky, Hájek, Jamné, Pejškov. == Žórła == <references /> == Wotkazy == {{Commonscat}} *[https://web.archive.org/web/20120209175333/http://www.tisnov.cz/ Websydło města Tišnov] (čěsce) *[https://web.archive.org/web/20160322032934/http://www.tisnov.info/ Informacije wo měsće] (čěsce) gl0m300bveky722m4x9oio07nyxmrj2 Južnochinske morjo 0 23231 390836 343229 2026-05-04T10:24:47Z J budissin 7 390836 wikitext text/x-wiki [[Wobraz:South China Sea.jpg|thumb|Južnochinske morjo]] '''Južnochinske morjo''' ({{wrěči|zh|''南海''}}, [[pinyin]] ''Nán Hǎi'', {{wrěči|vi|''Biển Đông''}}) je [[nakromne morjo]] w zapadźe [[Ćichi ocean|Ćicheho oceana]] při juhowuchodnej kromje [[Azija|Azije]]. Mjezuje z [[China|Chinu]] na sewjeru, z [[Chinska republika|Chinskej republiku]] na sewjerowuchodźe, z [[Filipiny|Filipinami]] na wuchodźe, z [[Malajzija|Malajziju]] a sultanatom [[Brunei]] na juhowuchodźe, z [[Indoneska|Indoneskej]] na juhu a zapadźe a z [[Vietnam]]om, [[Kambodźa|Kambodźu]] a [[Thailandska|Thailandskej]] na zapadźe. Je zwjazane z [[Wuchodochinske morjo|Wuchodochinskim morjom]] na sewjerowuchodźe, z [[Filipinske morjo|Filipinskim morjom]] na wuchodźe, ze [[Suluske morjo|Suluskim morjom]] na juhowuchodźe, z [[morjo Java|morjom Java]] na juhu a přez [[Malakkaski přeliw]] z [[Andamanske morjo|Andamanskim morjom]] w [[Indiski ocean|Indiskim oceanje]] na zapadźe. Přestrjeń Južnochinskeho morja je 3,5 milionow [[kwadratny kilometer|kwadratnych kilometrow]], najhłubše městno leži 5559 metrow pod morjom. == Wotkaz == * {{commonscat|South China Sea|Južnochinske morjo}} {{Coordinate |NS=12/00/00 |EW=113/00/00 |type=waterbody |dim=500000 |region=XP}} [[Kategorija:Morjo Ćicheho oceana]] [[Kategorija:Geografija Chiny]] [[Kategorija:Taiwan]] [[Kategorija:Geografija Filipinow]] [[Kategorija:Geografija Malajzije]] [[Kategorija:Brunei]] [[Kategorija:Geografija Indoneskeje]] [[Kategorija:Geografija Thailandskeje]] [[Kategorija:Vietnam]] [[Kategorija:Kambodźa]] ssyr5wueqpuyz5zqs75t0lzvee58st9 Ochotske morjo 0 23233 390834 368005 2026-05-04T10:23:49Z J budissin 7 390834 wikitext text/x-wiki [[Wobraz:Sea of Okhotsk map with state labels.png|thumb|Ochotske morjo]] '''Ochotske morjo''' ({{wrěči|ru|Охотское море}}, {{wrěči|ja|ホーツク海}}) je [[nakromne morjo]] w sewjerozapadźe [[Ćichi ocean|Ćicheho oceana]]. Na wuchodźe mjezuje z połkupu [[Kamčatka|Kamčatku]], na juhowuchodźe z [[Kurile]]mi, na juhozapadźe z [[Japanska|japanskej]] kupu [[Hokkaido]], na zapadźe ze [[Sachalin]]om a na sewjeru z [[Ruska|ruskej]] twjerdźu. Přestrjeń Ochotskeho morja je někak 1,5 milionow [[kwadratny kilometer|kwadratnych kilometrow]] a najhłubše městno je 3521 metrow pod morjom. Najwažniši přitok Ochotskeho morja je rěka [[Amur]]. Wuznamne [[přistaw]]y su [[Južno-Sachalinsk]], [[Magadan]], [[Ochotsk]] a [[Palana]]. == Wotkaz == {{commonscat|Sea of Okhotsk|Ochotske morjo}} {{Coordinate |NS=54/00/00 |EW=149/00/00 |type=waterbody |dim=1000000 |region=XP}} [[Kategorija:Morjo Ćicheho oceana]] [[Kategorija:Geografija Ruskeje]] [[Kategorija:Geografija Japanskeje]] b4kq6njhicelq845970i2squ0rbzodw Kolkata 0 24400 390833 374605 2026-05-04T10:21:48Z J budissin 7 390833 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik město |mjeno=Kolkata |mjeno swójske=Kalkātā<br />কলকাতা {{ref-bn}} |mjeno serbske= |šěrina=22/34/22 |dołhota=88/21/50 |region-ISO=IN |stat=Indiska |zwjazkowy stat=[[Zapadna Bengalska]] |wobwod=Kolkata |přestrjeń=187,33 km² |wysokosć=6 m |wobydlerstwo=4486679 |lěto=2011 |hustosć wobydlerstwa=23.951 wob./km² |Telefon=+91-33 |póstowe čisło=700001–700141 |Stronka w syći=[https://www.kmcgov.in/KMCPortal/HomeAction.do www.kolkatamycity.com/] |mapa= |wobraz=Kolkata Imgs.jpg }} '''Kolkata''' ([[Bengalšćina|bengalsce]] {{lang|bn|কলকাতা}} ''Kalkātā'' [{{IPA|kɒlˈkætə}}]; {{wrěči|en}} do 2001 ''Calcutta'', {{wrěči|de}} tež ''Kalkutta'') je hłowne město zwjazkoweho stata [[Zapadna Bengalska]] we wuchodnym dźělu [[Indiska|Indiskeje]]. Ze 4,5 milionami wobydlerjemi je Kalkutta sedme najwjetše město Indiskeje a ze 14,1 milionom wobydlerjemi w [[aglomeracija|aglomeraciji]] (po ludličenju 2011) třeći najwjetši kopjenski centrum kraja. Teritorij města wupřestrěwa so na 187,33&nbsp;km² při rěce [[Hugli]], promjenju [[Ganges]]a, njedaloko pobrjoha [[Bengalski golf|Bengalskeho golfa]]. Hač do lěta 1911 bě Kolkata stolica [[Britiska Indiska|Britiskeje Indiskeje]]. == Wotkazaj == {{commonscat|Kolkata|Kalkutta}} * [https://www.kmcgov.in/KMCPortal/HomeAction.do Oficialne stronki] {{ref-en}} [[Kategorija:Sydlišćo w Indiskej]] [[Kategorija:Sydlišćo z mórskim přistawom]] c2skcg3ovz2ofw3ozul7wirynt4iimk Serbska cyrkej 0 25665 390806 382074 2026-05-04T08:17:11Z J budissin 7 390806 wikitext text/x-wiki [[Dataja:Bautzen Liebfrauenkirche.JPG|thumb|Napohlad wot platformy [[Bohata wěža|Bohateje wěže]]]] [[Dataja:Liebfrauenkirche_Bautzen_102.JPG|thumb|Wołtarnišćo]] [[Dataja:Bautzen Liebfrauenkirche 1899.jpg|thumb|Serbska cyrkej w lěće 1899, w pozadku stara cyrkej Marije a Marty]] '''Serbska cyrkej''' w [[Budyšin]]je (tež ''cyrkej Našeje lubeje knjenje'', {{wrěči|de}} ''Kirche Unserer Lieben Frau'', tež ''Liebfrauenkirche'') je Boži dom katolskich [[Serbja|Serbow]], kotryž přisłuša tachantskej wosadźe swjateho Pětra. Cyrkej namaka so zwonka něhdyšeje nutřkowneje měšćanskeje murje, wuchodnje [[Bohata wěža|Bohateje wěže]] na historiskich Selowych wikach. == Stawizny == Serbska cyrkej je po [[Tachantska cyrkej swj. Pětra|tachantskej cyrkwi swj. Pětra]] po zdaću druha najstarša Budyska cyrkej. Prěnje dopokazane naspomnjenje pochadźa z lěta [[1293]], hačrunjež eksistuje tež starši zapisk z lěta 1240. Stawiznarjo wuchadźeja pak wot toho, zo steješe hižo w 11.&nbsp;lětstotku Boži dom na samsnym městnje.<ref>Rochus Schrammek: ''Verkehrs- und Baugeschichte der Stadt Bautzen.'' Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 1984.</ref> W srjedźowěku steješe cyrkej zwonka města wosrjedź wikowarskeho sydlišća na tehdyšich Selowych wikach, dźensnišim Cyrkwinym naměsće. Znajmjeńša wot 1318 a hač do lěta 1865 běše pódla cyrkwje tež pohrjebnišćo. W běhu woblěhowanja Budyšina přez Husitow so twarjenje zniči, njeje pak jasne, kotra strona bě za to zamołwita. 1443 bu znowa poswjećena. Při nowym woblěhowanju w [[Třicećilětna wójna|Třicećilětnej wójnje]] a pola wulkeju wohenjow lětow 1634 a 1686 bu cyrkej wospjet zničena. Po zničenju Mikławskeje cyrkwje sta so cyrkej Našeje lubeje knjenje z wosadnej cyrkwju za wsy wokoło Budyšina. Za čas wuswobodźenskich wójnow 1813 do 1815 so cyrkej zdobom jako ewangelski Boži dom wužiwaše, dokelž bě cyrkej swjateho Pětra w tym času lacaret za w měsće zaměstnjene wójska. Přez přetwarjenje mjez 1864 a 1900 dósta swój dźensniši napohlad.&nbsp;lětstotki dołho słužeše cyrkej jako wosadna cyrkej katolskich wobydlerjow předměsta a wokolnych wsow, po zdaću pak hač do 20.&nbsp;lětstotka ženje swójsku wosadu njeměješe. Po zarjadowanju swójskeje wosady w lěće 1926 zasadźi biskop [[Christian Schreiber]] 1927 němskeho fararja při serbskej cyrkwi, štož ke konfliktej mjez Serbami a jich biskopstwom přinošowaše. W běhu bitwy wo Budyšin ke kóncej [[Druha swětowa wójna|Druheje swětoweje wójny]] bu cyrkej znowa ćežko wobškodźena, potom pak spěšnje zaso reparowana. Wosada našeje lubeje knjenje so po jenož 58 lětach 1984 zaso rozpušći a do tachantskeje wosady integrowaše. == Twarjenje == Cyrkwinska łódź je 25&nbsp;m dołha a 8&nbsp;m šěroka. Wěža ze sakristiju w podzemju a Michałskim wołtarnišćom w prěnim poschodźe je w sewjerowuchodźe cyrkwje. We hłownym wołtarnišću namakaja so tři wokna z pisaneje škleńcy, kiž buchu w lěće 1970 wot Gottfrieda Zawatzkeho wuhotowane.<ref>Christine Seele, Siegfried Seifert: ''Bautzen und seine Kirchen.'' Benno, Lipsk 1996, ISBN 3-7462-1118-2</ref> Napohlad cyrkwje je so w běhu lětstotkow zničenjow dla wjelekróć změnił, tak zo njeleži wuznam Božeho domu dźensa w twarjenju samym, ale w jeho róli jako centralna měšćanska cyrkej katolskich Serbow. Wotnutřka je so cyrkej w lětach 1912, 1936, 1972 a k poslednjemu razej 1998 přetworiła. K [[Jutry|jutram]] je cyrkej Našeje lubeje knjenje wuchadźišćo Budyskeho [[Jutrowne jěchanje|křižerskeho procesiona]], kiž trójce kołowokoło cyrkwje jěcha. == Wosobiny == Při serbskej cyrkwi skutkowachu mjez druhimi [[Měrćin Ferdinand Brückner z Brückensteina]] jako farar, [[Jakub Žur (1876)|Jakub Žur]] jako kapłan, [[Michał Awgust Brojer]] jako organist a [[Jurij Šołta (1886)|Jurij Šołta]] jako kantor. == Literatura == * {{BKD|33|58–62|68|Die Liebfrauenkirche}} (wobšěrne wopisanje) == Nóžki == <references /> == Wotkaz == {{Commonscat|Liebfrauenkirche (Bautzen)|Serbska cyrkej}} {{Dekanat Budyšin}} {{Coordinate|NS=51/10/51|EW=14/25/45 |type=landmark |region=DE-SN}} [[Kategorija:Romsko-katolski cyrkwinski twar]] [[Kategorija:Serbstwo]] [[Kategorija:Twarjenje w Budyšinje]] [[Kategorija:Prěnje naspomnjenje 1293]] [[Kategorija:Nutřkowne město (Budyšin)]] [[Kategorija:Cyrkwinske twarjenje w Budyskim wokrjesu|Serbska, Budyšin]] [[Kategorija:Kulturny pomnik w Budyskim wokrjesu]] 43h87h6x05xeusrf3pi3gmqi9nzunfu Pawoł V. 0 27123 390817 320230 2026-05-04T09:14:06Z J budissin 7 390817 wikitext text/x-wiki [[Dataja:Pope_Paul_V.jpg|thumb|Bamž Pawoł V.]] '''Pawoł V.''' (z byrgarskim mjenom ''Camillo Borghese''; * [[17. septembra]] [[1552]] w [[Rom]]je; † [[28. januara]] [[1621]] runje tam) bě italski duchowny, studowany jurist a filozof a wot lěta 1596 [[kardinal]]. Dnja [[16. meje]] [[1605]] bu jako najmłódši čłon kardinalskeho kolegija w starobje jenož 52 lět za naslědnika [[Leo XI.|Leja XI.]] wuzwoleny jako 232. [[bamž]] romsko-katolskeje cyrkwje. Swoje bamžowske mjeno woli po [[Pawoł III.|Pawole III.]], spěchowarju jeho swójby. Po wjace hač pjatnaćelětnym pontifikaće zemrě kónc januara 1621 w starobje 68 lět, po tym zo bě so w decembrje při procesionje składnostnje dobyteje [[Bitwa při Běłej horje|bitwy při Běłej horje]] zwjezł. Jemu slědowaše Alessandro Ludovisi jako bamž [[Hrjehor XV.]] == Wotkaz == {{commonscat|Paulus V}} {{Předchadnik a naslědnik |titul=[[Lisćina bamžow|Bamž]] |lěto2=1605–21 |předchadnik=[[Leo XI.]] |naslědnik=[[Hrjehor XV.]] }} [[Kategorija:Muž]] [[Kategorija:Bamž]] [[Kategorija:Historiska wosoba (Italska)]] [[Kategorija:Rodź. 1552]] [[Kategorija:Zemr. 1621]] boxkufbv0wreyin6rda4fg6njaq6880 Wikipedija:Nowe zapisy 4 27476 390798 390578 2026-05-03T20:03:02Z J budissin 7 390798 wikitext text/x-wiki <!-- Prošu jenož nowe zapisy we wulkosći nad 1000 bajtami ze zašłeju měsacow zapodać! --><onlyinclude> <small>03.05.:</small> [[Syenit]] – [[Čorny lěs]] <small>20.03.:</small> [[Jan Hajnca]] <small>13.03.:</small> [[Diakon]] – [[Drježdźansko-Mišnjanske biskopstwo]] <small>16.02.:</small> [[Manfred Laduš]] <small>09.01.:</small> [[Usedom]] <small>05.01.:</small> [[Kamjentna Wólšinka]] <small>04.01.:</small> [[Hóznica]] – [[Hana Rězakec]] – [[Hana]] <small>23.12.:</small> [[Patoržica]] <small>22.12.:</small> [[Chris Rea]] <small>21.12.:</small> [[Čertowa klětka]] <small>07.12.:</small> [[Seminarska hasa]] <small>06.12.:</small> [[Měrćin Kaltšmit]] <small>02.12.:</small> [[Pětš Šurman]] <small>30.11.:</small> [[Wusoki Bukow]] <small>29.11.:</small> [[Jan Hus]] <small>24.11.:</small> [[Serbske wolerske zjednoćenstwo]] <small>15.11.:</small> [[Bohuměr Leska]] <small>10.11.:</small> [[Łužiske železniske towarstwo]] <small>9.11.:</small> [[Erwin Hanuš]] – [[Flyns]] – [[Dunning-Krugerowy efekt]] <small>8.11.:</small> [[Basketball]] <small>28.10.:</small> [[Deklinacija]] <small>27.10.:</small> [[Prepozicija]] – [[Instrumental]] – [[Konjunktiw]] <small>24.10.:</small> [[Darinska hora]] <small>15.10.:</small> [[Nacionalsocialistiska němska dźěłaćerska strona]] – [[Ernst Wjezar]] <small>12.10.:</small> [[Póstowe naměsto]] – [[Hendrich Głowan]] – [[Huštań]] <small>26.9.:</small> [[Wuchodoněmska železnica]] <small>21.9.:</small> [[Severní]] <small>14.9.:</small> [[Strach]] <small>1.9.:</small> [[Zoran Milanović]] <small>7.8.:</small> [[Karol Nawrocki]] <small>3.8.:</small> [[Keir Starmer]] <small>1.8.:</small> [[Marija Měrćinowa]] <small>28.7.:</small> [[Hora]] <small>26.7.:</small> [[Zornowc]] <small>24.7.:</small> [[Ozzy Osbourne]] <small>22.7.:</small> [[Braniborske markhrabinstwo]] <small>12.7.:</small> [[Steinhudske morjo]] – [[Zwěrinski jězor]] </onlyinclude> <small>11.7.:</small> [[Borneo]] <small>9.7.:</small> [[Friedrich Merz]] <small>27.6.:</small> [[Albert Hofmann]] <small>9.6.:</small> [[Ruski nadpad na Ukrainu]] <small>4.2.:</small> [[Měrćin Kral]] <small>3.2.:</small> [[Konrad Zenda]] <small>30.12.:</small> [[Michał Pětranc]] <small>22.12.:</small> [[Jama (Wóspork)]] – [[Oberhausen]] <small>15.12.:</small> [[Krefeld]] <small>29.11.:</small> [[Lubjenc (hora)]] <small>28.11.:</small> [[Dźingis Chan]] <small>13.11.:</small> [[Pazorki]] <small>8.11.:</small> [[Zwjazk Sahry Wagenknecht]] <small>29.10.:</small> [[Vietnamšćina]] <small>25.10.:</small> [[Hańža Winarjec-Orsesowa]] <small>11.10.:</small> [[Tanečnice]] <small>3.10.:</small> [[Brěznica]] <small>4.9.:</small> [[Matthias Theodor Vogt]] – [[Sabine Asmus]] – [[Beat Siebenhaar]] <small>15.1.:</small> [[Pawoł Šołta (1934)]] <small>1.1.:</small> [[Sydlišćo měšćanskeho typa]] <small>27.12.:</small> [[Jurij Łušćanski]] <small>9.12.:</small> [[Judith Kubicec]] <small>14.10.:</small> [[Angela Stachowa]] <small>27.7.:</small> [[Jindřich Vacek]] <small>23.7.:</small> [[Kompjuterowa tastatura]] <small>4.4.:</small> [[Długi]] <small>2.4.:</small> [[Kosowiki]] <small>1.4.:</small> [[Čěski móst]] – [[Petra Čagalj Sejdi]] <small>30.3.:</small> [[Chěža ze stołom]] – [[Nowe Demjany]] – [[Nowe Družkecy]] <small>11.3.:</small> [[Petr Pavel]] <small>26.2.:</small> [[Němsko-francoska wójna]] <small>25.2.:</small> [[Teologija]] <small>22.2.:</small> [[Nowe Spytecy]] <small>7.2.:</small> [[Madlena Nasticcyna]] <small>4.2.:</small> [[Lena (předmjeno)]] <small>28.1.:</small> [[Reformacija]] – [[Zarjadniski zwjazk Dźěže]] <small>14.1.:</small> [[Jeff Beck]] <small>11.1.:</small> [[Lipinki]] <small>6.1.:</small> [[Pawoł Nowotny]] <small>5.1.:</small> [[Christiana Piniekowa]] <small>1.1.:</small> [[Schengenski rum]] <small>4.12.:</small> [[Lěsnica]] <small>16.11.:</small> [[Statna hranica]] <small>11.11.:</small> [[Richard Zahrodnik]] <small>4.11.:</small> [[Marcel Brauman]] <small>27.10.:</small> [[Chiemski jězor]] <small>25.10.:</small> [[Rishi Sunak]] <small>23.10.:</small> [[Ladinšćina]] <small>20.10.:</small> [[Jill-Francis Ketlicojc]] – [[Katrin Göring-Eckardt]] <small>1.10.:</small> [[Sotra.app]] <small>30.9.:</small> [[Simon Brězan]] <small>9.9.:</small> [[Charles III.]] <small>7.9.:</small> [[Liz Truss]] <small>4.9.:</small> [[Serbske ewangelske towarstwo]] <small>31.8.:</small> [[Michail Sergejewič Gorbačow|Michail Gorbačow]] <small>19.8.:</small> [[Narodny park Sakska Šwica]] – [[Mjezynarodna swětnišćowa stacija]] – [[Astronomija]] <small>18.8.:</small> [[Kinsporska hola]] – [[Mužakowski zahork]] <small>15.8.:</small> [[Triglavski narodny park]] <small>28.7.:</small> [[Požčonka]] <small>13.7.:</small> [[Aleksander Wulki]] <small>2.7.:</small> [[Bjarnat Nowak]] <small>9.6.:</small> [[Narodny park]] <small>11.4.:</small> [[Mikławš Jakubica]] <small>16.2.:</small> [[Krajnoradny zarjad]] <small>5.2.:</small> [[Georgij Konstantinowič Žukow]] <small>26.1.:</small> [[Jan Awgust Kerk]] <small>25.1.:</small> [[Handrij Kerk]] <small>10.1.:</small> [[Gerhard Schöne]] <small>8.1.:</small> [[Maćična peticija]] <small>28.12.:</small> [[Humboldtowa uniwersita]] – [[Lew Dawidowič Trockij]] – [[Franz Müntefering]] <small>27.12.:</small> [[Christine Lambrecht]] <small>25.12.:</small> [[Steffi Lemke]] – [[Svenja Schulze]] <small>24.12.:</small> [[Nancy Faeser]] <small>19.12.:</small> [[Pólsko-Litawska]] <small>15.12.:</small> [[Karl Lauterbach]] – [[Grünhainichen]] <small>14.12.:</small> [[Pandemija koronawirusa]] – [[Seiffen]] <small>13.12.:</small> [[Christian Lindner]] – [[Hubertus Heil]] <small>12.12.:</small> [[Kolektiw Klanki]] – [[Kabinet Scholz]] <small>6.12.:</small> [[Olaf Scholz]] <small>5.12.:</small> [[Johanngeorgenstadt]] – [[Darmstadt]] <small>2.12.:</small> [[Warnočanska generacija]] <small>29.11.:</small> [[Maja Nagelowa]] <small>20.11.:</small> [[Oberwiesenthal]] <small>26.7.:</small> [[Pismikowa keklija]] <small>24.7.:</small> [[Knježa z Kamjenca]] <small>12.7.:</small> [[Praski měr (1635)]] – [[Neues Lausitzisches Magazin]] <small>7.7.:</small> [[Hermann Knothe]] <small>16.6.:</small> [[Marja Krawcec]] <small>6.5.:</small> [[Pawoł Jenka]] <small>28.4.:</small> [[Šćežka Ćišinskeho]] <small>17.3.:</small> [[Třělany]] <small>15.3.:</small> [[Mikławš Joachim Wićaz]] <small>14.3.:</small> [[Maćijowa wěža]] <small>7.3.:</small> [[Michał Mič]] <small>4.3.:</small> [[Smolerjec kniharnja]] <small>23.2.:</small> [[Gustaw Mertin]] <small>22.2.:</small> [[Zdeněk Miler]] – [[Hanuš Knjez]] <small>13.2.:</small> [[Dorothea Šołćina]] – [[Bólašojce]] – [[Bukow (Kalawa)]] – [[Młoźe]] <small>12.2.:</small> [[Mać Tereza]] – [[Bosćan Tecelin Mět]] <small>11.2.:</small> [[Victor Klemperer]] <small>30.1.:</small> [[Hamtske hejtmanstwo]] <small>29.1.:</small> [[Měrćin Kerk]] <small>26.1.:</small> [[Palenc (spěw)]] – [[Ganges]] <small>25.1.:</small> [[Pětr Bjedrich Halka]] – [[Jan Vogel]] <small>24.1.:</small> [[Korla Benjamin Hatas|Korla Hatas]] <small>23.1.:</small> [[Romuald Domaška]] <small>14.1.:</small> [[Měrćin Wałda]] <small>13.1.:</small> [[Ludmila Nawka]] <small>12.1.:</small> [[Matej Bogumił Broniš]] <small>11.1.:</small> [[Handrij Suška]] <small>9.1.:</small> [[Rampice]] – [[Jan Boguměr Rychtar]] <small>5.1.:</small> [[Serbska narodna zhromadźizna]] – [[Ludmila Budarjowa]] <small>3.1.:</small> [[Mikławš Hicka]] – [[Jan Kokla]] – [[Karlo Kito Dalej]] – [[Michał Wincar]] – [[Jan Handrij Wyrgač]] – [[Jurij Šołta (1888)|Jurij Šołta]] <small>2.1.:</small> [[Karlowy móst]] – [[Jurij Józef Šimon]] – [[Ernst Bohuwěr Sommer]] – [[Jan Krušwica]] <small>29.12.:</small> [[Ewa Siatkowska]] <small>23.12.:</small> [[Toni Bruk]] <small>5.12.:</small> [[Jurij Wuješ]] <small>3.12.:</small> [[Bukowka (Radwor)]] <small>1.12.:</small> [[Anja Kochojc]] <small>22.11.:</small> [[Hajnicy]] <small>21.11.:</small> [[Pětr Hila]] <small>20.11.:</small> [[Matej Dołhi]] – [[Jan Pjech]] <small>18.11.:</small> [[Handrij Palman]] <small>17.11.:</small> [[Michał Raca]] <small>16.11.:</small> [[Jan Hórčanski]] – [[Jan Haješ]] <small>13.11.:</small> [[Johann Gottfried Schmutz]] <small>9.11.:</small> [[Hošic hasa]] <small>8.11.:</small> [[Jan Renč (1884)]] – [[Gerhard Renč]] – [[Josef Bláha]] <small>5.11.:</small> [[Hync Rychtaŕ]] <small>30.10.:</small> [[Janka Kupala]] – [[Sherlock Holmes]] <small>24.9.:</small> [[Nowa Wjas (Gatojce)]] – [[Hus]] <small>22.9.:</small> [[Myšyn]] <small>21.9.:</small> [[Sewjerowuchodny wobkruh]] – [[Domašojce (Drjowk)]] – [[Chusej]] – [[Jazorki]] – [[Lubošc]] – [[Lutol]] – [[Maliń]] – [[Źiwize]] <small>19.9.:</small> [[Sakski serbski zakoń]] – [[Hórnikečanski jězor (gmejna)]] <small>17.9.:</small> [[Kłóčow]] <small>8.9.:</small> [[Benjamin Běgaŕ]] <small>7.9.:</small> [[Handrij Brósk]] <small>14.8.:</small> [[Mjertyn Moń]] – [[Mjertyn]] <small>13.8.:</small> [[Aljaksandr Lukašenka]] <small>9.8.:</small> [[Jürgen Maćij]] <small>7.8.:</small> [[Ulrich Pogoda]] <small>25.7.:</small> [[Lěšće]] <small>24.7.:</small> [[Myto Miny Witkojc]] <small>14.7.:</small> [[Wuhančicy-Koblica]] <small>10.7.:</small> [[Azerbajdźanska demokratiska republika]] <small>29.6.:</small> [[Bobolce]] <small>26.6.:</small> [[Lědy]] <small>20.6.:</small> [[Helmut Jenč]] <small>19.6.:</small> [[Serbski wučerski wustaw]] <small>28.5.:</small> [[Manfred Starosta]] <small>15.5.:</small> [[Złokomorowska narěč]] <small>14.5.:</small> [[Ernst Eichler]] <small>10.5.:</small> [[Oberlichtenau]] <small>20.4.:</small> [[Dwurěčne znamješka]] – [[Jurij Knebel]] <small>15.4.:</small> [[Peter Tschentscher]] <small>3.4.:</small> [[Modlerski stołp wuchodnje Sernjan]] <small>2.4.:</small> [[Bruki]] – [[Insekty]] <small>29.3.:</small> [[Marja Elikowska-Winklerowa]] <small>22.3.:</small> [[Igor Matovič]] <small>16.3.:</small> [[Janez Janša]] <small>5.3.:</small> [[Chryša Šlenkar]] <small>4.3.:</small> [[Curt Handrik]] <small>28.2.:</small> [[Julius Herman Gólč]] <small>25.2.:</small> [[Jan Gólč]] <small>23.2.:</small> [[Jan Korla Renč]] <small>22.2.:</small> [[Lukas Rietzschel]] – [[Ketličanska cyrkej]] <small>20.2.:</small> [[Chwačanska cyrkej]] <small>19.2.:</small> [[Cyrkej Jězusoweje wutroby]] <small>17.2.:</small> [[Černsk]] – [[Michał Kokla]] – [[Byčin]] <small>15.2.:</small> [[Digraf]] <small>12.2.:</small> [[Herman Kilian]] – [[Stawizny Serbow (rjad)]] – [[Jan Šołta]] <small>16.1.:</small> [[Michail Mišustin]] – [[Michail]] <small>15.1.:</small> [[Hornjołužiske hona]] <small>13.1.:</small> [[Sanna Marin]] – [[Luise Neuhaus-Wartenberg]] <small>8.1.:</small> [[Jizerske horiny]] – [[Kabinet Kretschmer II]] – [[Kretschmer]] <small>6.1.:</small> [[Lisćina zapósłancow w sakskim krajnym sejmje (7. wólbna doba)]] <small>30.12.:</small> [[Manfred Stolpe]] <small>28.12.:</small> [[Mustafa Kemal Atatürk]] <small>27.12.:</small> [[Ajaccio]] <small>25.12.:</small> [[Korsišćina]] <small>2.12.:</small> [[Pedro Sánchez]] – [[Paolo Gentiloni]] <small>1.12.:</small> [[Marjan Šarec]] <small>21.11.:</small> [[Jakub Korjeńk]] <small>14.11.:</small> [[Hinc Roj]] <small>6.11.:</small> [[Handrij Ruška]] <small>4.11.:</small> [[Mikławš Truc]] <small>3.11.:</small> [[Arnošt Bohuwěr Jakub]] <small>24.10.:</small> [[Jurij Jakub]] <small>22.10.:</small> [[Njeswačanska cyrkej]] <small>21.10.:</small> [[Franc Rajš]] <small>14.10.:</small> [[Jan Wjela (1920)]] <small>20.8.:</small> [[Pawoł Njek]] – [[Hórnikowa knihownja]] <small>8.8.:</small> [[Pawoł Šołta]] <small>24.7.:</small> [[Swójbne mjeno]] <small>20.6.:</small> [[Jurij Handrik]] – [[Jurij Kubaš-Worklečan]] <small>15.6.:</small> [[Zuzana Čaputová]] <small>8.6.:</small> [[Bjarnat Wawrik]] – [[Andrej Babiš]] – [[Jiří Rusnok]] – [[Vladimír Špidla]] <small>5.6.:</small> [[Jakub Šajba]] – [[Sebastian Krumbiegel]] <small>3.6.:</small> [[Brigitte Bierlein]] <small>28.5.:</small> [[Wolodymyr Zelenskij]] <small>14.5.:</small> [[Jakub Anton Kilian]] – [[Jurij Hawštyn Swětlik]] <small>1.5.:</small> [[Pawoł Erich Krawc]] – [[Rownjanski kěrchow]] <small>24.4.:</small> [[Jan Bohuchwał Dejka]] <small>14.4.:</small> [[Nowe Małsecy]] <small>13.4.:</small> [[Budyska radnica]] – [[Radnica]] – [[Južne předměsto]] – [[Zapadne předměsto]] <small>9.4.:</small> [[Wuježčanska woda]] <small>25.3.:</small> [[Serbska chorhoj]] – [[Trikolora]] <small>14.3.:</small> [[Albert Einstein]] <small>7.2.:</small> [[Alfred Krawc]] <small>31.1.:</small> [[Jan Jurij Vogel]] – [[Hornjołužiska towaršnosć wědomosćow]] <small>24.1.:</small> [[Serbske Słowo]] <small>22.1.:</small> [[Bremerhaven]] <small>21.1.:</small> [[Ostrava]] – [[Kraj (Čěska)]] – [[Jihlava]] <small>14.1.:</small> [[Jan Haša]] <small>13.1.:</small> [[Gusta Hatas]] – [[Jan Michał Haška]] <small>10.1.:</small> [[Milan Hrabal]] <small>6.1.:</small> [[Ochranowska bratrowska wosada]] <small>21.12.:</small> [[Delni Wunjow]] <small>19.12.:</small> [[Jan Awgust Jenč]] – [[Harry S. Truman]] <small>18.12.:</small> [[Franklin D. Roosevelt]] <small>17.12.:</small> [[Bjarnat Rjenč]] <small>13.12.:</small> [[Tšěšojce]] – [[Žymjerojce]] <small>12.12.:</small> [[Brunicowa jama Wjelcej-juh]] <small>11.12.:</small> [[Brunicowa jama Janšojce]] <small>10.12.:</small> [[Mužakowske stawowe knjejstwo]] <small>8.12.:</small> [[Annegret Kramp-Karrenbauer]] – [[Völklingen]] <small>4.12.:</small> [[Olsztyn]] <small>30.11.:</small> [[Miroslav Lajčák]] – [[Poprad]] – [[Wysoke Tatry]] – [[Banská Bystrica]] <small>16.11.:</small> [[Jan Rawp]] – [[Rolf Hoppe]] <small>12.11.:</small> [[Serbski narodny wuběrk]] – [[Dołha woda]] <small>9.11.:</small> [[Wiwalca]] <small>7.11.:</small> [[Wjacław Warichius]] <small>6.11.:</small> [[Rakečanska cyrkej]] <small>31.10.:</small> [[Ludwig Ela]] – [[Karpaty]] – [[Dróhowc]] <small>30.10.:</small> [[Wulka Nydej]] – [[Chrysta Meškankowa]] – [[Mikławš Bejmak]] <small>28.10.:</small> [[Kinajcht]] – [[Ratarjecy]] – [[Bessarabska]] – [[Prut]] <small>27.10.:</small> [[Kito Mudra]] <small>26.10.:</small> [[Bukojna (Kulow)]] – [[Jurij Mucha]] – [[Awgust Lapštich]] <small>25.10.:</small> [[Jan Arnošt Frajšlag]] <small>22.10.:</small> [[Krajnostawski wučerski seminar]] – [[Hendrich Awgust Krygar]] – [[Zajdow]] – [[Jan Awgust Kapler]] – [[Jan Bohumił Junghänel]] <small>21.10.:</small> [[Pawoł Krawc (1901)]] – [[Pawoł Božidar Kapler]] <small>17.10.:</small> [[Korla Wyrgač]] – [[Wólby do sakskeho krajneho sejma 2014]] <small>15.10.:</small> [[Markus Söder]] <small>12.10.:</small> [[Franc Šěn]] <small>10.10.:</small> [[Bobošojce]] <small>7.10.:</small> [[Nowe Koporcy]] <small>5.10.:</small> [[Kotmar (gmejna)]] <small>3.10.:</small> [[Dźeń němskeje jednoty]] <small>1.10.:</small> [[Charles Aznavour]] – [[Rogozno (Kopańce)]] – [[Žargoń]] <small>4.9.:</small> [[Serbska młodźina]] – [[Pawoł Šenkar]] <small>28.8.:</small> [[Jurij Gustaw Zarjenk]] <small>27.8.:</small> [[Walter Wenzel]] <small>26.8.:</small> [[Jan Šěca]] – [[Celowc]] <small>25.8.:</small> [[Klukšanska cyrkej]] – [[Kryšan Bjedrich Faber]] – [[Jurij Křižank]] – [[Amudarja]] – [[Kyzylkum]] <small>24.8.:</small> [[Karakum]] <small>23.8.:</small> [[Jan Jurij Temler]] <small>20.8.:</small> [[Kofi Annan]] <small>13.8.:</small> [[Jakub Nowak-Kašćanski]] <small>12.7.:</small> [[Marja Simonowa]] – [[Wotrowske hrodźišćo]] – [[Klement Gottwald]] <small>2.7.:</small> [[Nowa Łuka]] – [[Bobolcy]] <small>29.6.:</small> [[Babin]] <small>28.6.:</small> [[Lisćina kulturnych pomnikow w Njebjelčicach]] <small>26.6.:</small> [[Horjany]], [[Delany (krajina)|Delany]] <small>25.6.:</small> [[Křesćan Bohuchwał Šěrach]] <small>21.6.:</small> [[Gerhard Gundermann]] <small>20.6.:</small> [[Korla Božidar Křižan]] <small>19.6.:</small> [[Daški]] – [[Klóšter]] <small>18.6.:</small> [[Acory]] <small>14.6.:</small> [[Euroregion Nysa]] <small>13.6.:</small> [[Jan Bjedrich Tešnaŕ]] – [[Gmina Zgorzelec]] <small>12.6.:</small> [[Pawoł Wićaz-Chróšćanski]] <small>7.6.:</small> [[Jan Zygmunt Bjedrich Šyndlaŕ]] <small>6.6.:</small> [[Słónco]] <small>5.6.:</small> [[Beno Mět]] – [[Ken Follett]] <small>11.5.:</small> [[Jan Balthasar Langa]] – [[Jan Bjedrich Langa (1709)]] – [[Jan Bjedrich Langa (1738)]] <small>10.5.:</small> [[Łužica (časopis)]] – [[Matej Handrik]] – [[Mikławš Cyž]] <small>8.5.:</small> [[Josef Páta]] – [[Mikławš Jacsławk]] – [[Jurij Słodeńk]] – [[Jan Laras]] <small>7.5.:</small> [[Narva]] <small>6.5.:</small> [[Bambruch]] – [[Bukowc]] – [[Njeradecy]] – [[Brětnja-Michałki]] <small>5.5.:</small> [[Bože ćěło]] <small>2.5.:</small> [[Struga]] <small>26.4.:</small> [[Jurij Delenk]] – [[Mehmed Meša Selimović]] <small>17.4.:</small> [[Zielona Góra]] <small>15.4.:</small> [[Ćeleńc]] <small>14.4.:</small> [[Serbske šulske towarstwo]] <small>5.4.:</small> [[Srjedźna Azija]] – [[Wuchodna Azija]] <small>4.4.:</small> [[Žičenk]] – [[Přezdrěnk]] <small>3.4.:</small> [[Nowe Błohašecy]] <small>1.4.:</small> [[Olba]] <small>25.3.:</small> [[Peter Pellegrini]] <small>20.3.:</small> [[Helmut Hupac]] <small>28.2.:</small> [[Arnošt Bjedrich Šołta]] – [[Arnošt Fürchtegott Šołta]] – [[Lisćina Mišnjanskich markhrabjow]] <small>27.2.:</small> [[Mišnjanske markhrabinstwo]] <small>26.2.:</small> [[Jan Łahoda]] <small>21.2.:</small> [[Serbska šula]] <small>17.2.:</small> [[Herman Šleca]] – [[Hanamarja Šěrcec]] <small>14.2.:</small> [[Hrjehor Martini]] – [[Handrij Mehliš]] <small>10.2.:</small> [[Bertolt Brecht]] – [[Ottawa]] – [[Bermuda]] – [[Nassau]] – [[Andorra la Vella]] <small>9.2.:</small> [[Vientiane]] <small>8.2.:</small> [[Maseru]] <small>5.2.:</small> [[Bissau]] <small>4.2.:</small> [[Accra]] – [[Libreville]] – [[Jörg Urban]] <small>3.2.:</small> [[Santo Domingo]] – [[Asmara]] – [[Belmopan]] – [[Bangui]] – [[Porto Novo]] <small>2.2.:</small> [[Alexander Dierks]] <small>29.1.:</small> [[Viorica Dăncilă]] <small>27.1.:</small> [[Jiří Drahoš]] <small>24.1.:</small> [[Jurij Malink]] <small>23.1.:</small> [[Georg Baselitz]] – [[Dübenska hola]] <small>22.1.:</small> [[Karlheinz Blaschke]] <small>21.1.:</small> [[Krostitz]] <small>18.1.:</small> [[Ludmila Mětškowa]] – [[Wendenabteilung]] <small>17.1.:</small> [[Literarne myto Domowiny]] <small>16.1.:</small> [[Izolda Gardošowa]] – [[Arzberg]] <small>14.1.:</small> [[Kózle (Drjowk)]] <small>13.1.:</small> [[Gröditz (Mišno)]] <small>4.1.:</small> [[Budyski měr]] <small>27.12.:</small> [[Lisćina kulturnych pomnikow w Chrósćicach|Kulturne pomniki w Chrósćicach]] <small>23.12.:</small> [[Přibysław]] <small>21.12.:</small> [[Malu Dreyer]] <small>19.12.:</small> [[Winfried Kretschmann]] – [[Oldenburg]] – [[Matthias Haß]] – [[Bruno Kreisky]] <small>18.12.:</small> [[Sebastian Kurz]] <small>14.12.:</small> [[Mateusz Morawiecki]] <small>13.12.:</small> [[Gabriela Šmajdźina]] – [[Barbara Klepsch]] – [[Markus Ulbig]] – [[Georg Unland]] <small>9.12.:</small> [[Michael Kretschmer]] <small>8.12.:</small> [[Krabat]] – [[Bjedrich August Bergan]] – [[Jan Ćichor]] – [[Oswald Mrózak]] <small>7.12.:</small> [[Ernst Bohachwał Rychtar]] – [[Jan Rychtar]] – [[Jan Wjela (farar)]] <small>20.11.:</small> [[Gerat Wornar]] – [[Wylem Janhoefer]] <small>19.11.:</small> [[Hradec Králové]] – [[Jičín]] – [[Harrachov]] <small>8.11.:</small> [[Neville Chamberlain]] <small>6.11.:</small> [[Karel Zeman]] <small>5.11.:</small> [[Jakub Nowak-Horjanski]] – [[Mnichowske zrěčenje]] – [[Mělník]] – [[Trutnov]] <small>4.11.:</small> [[Leonard Cohen]] <small>3.11.:</small> [[Georg Körner]] <small>25.10.:</small> [[Błótowska železnica]] <small>18.10.:</small> [[Bodo Ramelow]] <small>6.9.:</small> [[Křišow]] <small>5.9.:</small> [[Słowacy]] – [[Češa]] <small>4.9.:</small> [[Wjerina chěžka]] <small>3.9.:</small> [[Grodkowski spjaty jězor]] <small>2.9.:</small> [[Klaipėda]] <small>1.9.:</small> [[Kermuša]] <small>23.8.:</small> [[Jaseńca (Kubšicy)]] – [[Tuchor]] <small>17.8.:</small> [[Radworski Haj]] – [[Nowe Boranecy]] <small>14.8.:</small> [[Wódrino-Sprjewiny kanal]] – [[Spreenhagen]] <small>9.8.:</small> [[Sonja Wölkowa]] – [[Sprjojcy]] <small>6.8.:</small> [[Mikławš Kral]] <small>5.8.:</small> [[Lisćina kulturnych pomnikow w Bóšicach|Kulturne pomniki w Bóšicach]] <small>4.8.:</small> [[Mała Dubrawa]] <small>13.7.:</small> [[Michałska cyrkej]] <small>11.7.:</small> [[Tuchorski kěrchow]] <small>7.7.:</small> [[Božidar Dobrucky]] <small>5.7.:</small> [[Handroš Tara]] <small>20.6.:</small> [[Bohata wěža]] <small>15.6.:</small> [[Józef Jakubaš]] – [[Rixdorf]] – [[Leo Varadkar]] <small>11.6.:</small> [[Jan Wilhelm Buk]] <small>5.6.:</small> [[Taras Šewčenko]] <small>4.6.:</small> [[Swjatki]] <small>2.6.:</small> [[Holocaust]] – [[Bilhorod-Dnistrowskyj]] <small>31.5.:</small> [[Podolska]] <small>29.5.:</small> [[Wiki (wjes)]] <small>28.5.:</small> [[Sewjerny čop]] <small>26.5.:</small> [[Černiwci]] – [[Zasrjew]] <small>25.5.:</small> [[Kamjanec-Podilskyj]] <small>23.5.:</small> [[Ostroh]] – [[Dubno]] <small>21.5.:</small> [[Halyč]] – [[Horodenka]] <small>19.5.:</small> [[Tysa]] <small>14.5.:</small> [[Emmanuel Macron]] <small>13.5.:</small> [[Jan Bjarnat Krušwica]] – [[Belfast]] – [[Phil Collins]] <small>12.5.:</small> [[Wódriny łuh]] <small>11.5.:</small> [[Złota ryba]] – [[Karp]] – [[Azerbajdźanšćina]] <small>10.5.:</small> [[Jan Józef Hawštyn Hauptmann]] <small>5.5.:</small> [[Jurij Arnošt Wanak]] <small>4.5.:</small> [[Jakub Rachlowc]] <small>26.4.:</small> [[Łakoma]] <small>25.4.:</small> [[Bageńc]] – [[Dubrawka (Kopańce)]] – [[Wjelike Dobrynje]] – [[Wóseńk]] – [[Hažow]] <small>23.4.:</small> [[Georgišćina]] – [[Dešank]] – [[Kibuš]] – [[Módłej]] – [[Rogeńc]] – [[Žylowk]] <small>22.4.:</small> [[Jan Awgust Měrćink]] – [[Tydźenska Nowina]] – [[Jutnička]] – [[Sewjerozapadna pasaža]] <small>21.4.:</small> [[Ararat]] – [[Kerkojce]] – [[Aras]] <small>20.4.:</small> [[Sewan]] <small>18.4.:</small> [[Mortwa holčka]] <small>16.4.:</small> [[Jutry]] <small>15.4.:</small> [[Republika Nahórski Karabach]] <small>13.4.:</small> [[Frank Stübner]] – [[Hokkaido]] – [[Nowe Zdźarki]] <small>11.4.:</small> [[Filip]] – [[Matej]] <small>10.4.:</small> [[Kamčatka]] <small>9.4.:</small> [[Beringowy přeliw]] – [[Sachalin]] <small>8.4.:</small> [[Kurile]] <small>6.4.:</small> [[Hranica]] <small>3.4.:</small> [[Handrij Falka]] <small>2.4.:</small> [[Amur]] – [[George Washington]] – [[Bosna]] <small>1.4.:</small> [[Sima Milutinović]] <small>28.3.:</small> [[Edward Wornar]] <small>25.3.:</small> [[Tuzla]] <small>20.3.:</small> [[Helgoland]] – [[Sylt]] – [[Amrum]] – [[Föhr]] <small>3.3.:</small> [[Delnje Brusy]] <small>2.3.:</small> [[Rory Gallagher]] – [[Nowe Poršicy]] <small>1.3.:</small> [[Wuričanski stołp]] <small>15.2.:</small> [[Jan Hempel]] <small>14.2.:</small> [[Hiiumaa]] <small>13.2.:</small> [[Pjer Žalica]] <small>12.2.:</small> [[Saaremaa]] <small>8.2.:</small> [[Jan Gelanski]] <small>7.2.:</small> [[Hrodźišćo (twarjenje)]] <small>5.2.:</small> [[Škrěkawa]] <small>4.2.:</small> [[Kopšinjanske hrodźišćo]] <small>1.2.:</small> [[Julius Eduard Wjelan]] – [[Karpacz]] <small>31.1.:</small> [[Hrubý Jeseník]] <small>30.1.:</small> [[Erwin Strittmatter]] <small>24.1.:</small> [[Andrzej Duda]] <small>19.1.:</small> [[Jurij Grós]] – [[Jurij Čornak]] <small>11.1.:</small> [[Michał Lešawa]] – [[Jurij Šewčik (1862)|Jurij Šewčik]] <small>10.1.:</small> [[Bosćij Michał Wićaz]] <small>9.1.:</small> [[Genua]] – [[Lille]] – [[Cork]] <small>8.1.:</small> [[Graz]] – [[Linz]] <small>7.1.:</small> [[Rotterdam]] – [[Mário Soares]] <small>6.1.:</small> [[Porto]] – [[Bosporus]] <small>5.1.:</small> [[Avignon]] – [[Bergen (Norwegska)]] – [[Bologna]] <small>4.1.:</small> [[Antwerpen]] – [[Sołun]] – [[Aarhus]] – [[Kattegat]] <small>2.1.:</small> [[20.&nbsp;lětstotkaaaaaaa]] <small>1.1.:</small> [[Cyrkej swjateju Symana a Judy Tadeja]] – [[Friedrich Schiller]] – [[Johann Wolfgang von Goethe]] – [[Měrćin Salowski]] <!--2016--> <small>20.12.:</small> [[Wochožanska jama]] <small>15.12.:</small> [[Georg Milbradt]] <small>14.12.:</small> [[Sandźak]] <small>5.12.:</small> [[Złoto]] – [[Kopor]] – [[Cynk]] <small>4.12.:</small> [[Slěbro]] – [[Aue]] – [[Alexander Van der Bellen]] <small>27.11.:</small> [[Hispaniola]] – [[Wolfsburg]] – [[Flensburg]] <small>26.11.:</small> [[Basel]] – [[New Jersey]] – [[Neretva]] <small>25.11.:</small> [[Dubrovnik]] – [[Indus]] – [[Ulm]] – [[New Mexico]] <small>22.11.:</small> [[Susann Šenkec]] <small>19.11.:</small> [[Bělsko]] <small>9.11.:</small> [[Bill Clinton]] – [[Jimmy Carter]] <small>7.11.:</small> [[Michał Mjeń]] – [[Niagaraske wodopady]] – [[Nevada]] – [[Oregon]] <small>6.11.:</small> [[Arnošt Holan]] – [[Nowa Jendźelska]] – [[Michigan]] – [[Wisconsin]] – [[Detroit]] <small>2.11.:</small> [[Wulke jězory]] – [[Texas]] – [[Louisiana]] – [[Pennsylvania]] <small>21.10.:</small> [[Mikławšk (Budyšin)]] <small>21.10.:</small> [[Elbrus]] <small>20.10.:</small> [[Kilimandźaro]] <small>19.10.:</small> [[Bob Dylan]] – [[Dažink]] – [[Wysočiny]] – [[Popica]] – [[Mount Everest]] <small>18.10.:</small> [[Novi Sad]] – [[Matica srpska]] <small>17.10.:</small> [[Rubježny hród]] <small>16.10.:</small> [[Tartu]] – [[Wismar]] – [[Stralsund]] – [[Greifswald]] – [[Warta]] – [[Pärnu]] – [[Kaunas]] – [[Kołobrzeg]] <small>7.10.:</small> [[Theodor Heuss]] <small>5.10.:</small> [[Wjelk]] <small>28.9.:</small> [[Norilsk]] – [[Jakutsk]] – [[Chabarowsk]] <small>27.9.:</small> [[Kukow]] <small>25.9.:</small> [[Paliwaka]] <small>13.9.:</small> [[Mikroneziska]] – [[Karoliny]] – [[Palau]] – [[Niue]] <small>12.9.:</small> [[Zwjazk šesćiměstow]] <small>11.9.:</small> [[Klěšnik]] – [[Peter Handke]] – [[Bliski wuchod]] – [[Fryco Latk]] – [[Zoran Stefanović]] <small>9.9.:</small> [[Parcow]] <small>8.9.:</small> [[Kisylk]] – [[Kołpin]] <small>6.9.:</small> [[Marko Grojlich]] – [[Čelno]] <small>21.7.:</small> [[Zadar]] – [[Karlovac]] – [[Čakovec]] – [[Varaždin]] <small>20.7.:</small> [[Swětowe herbstwo]] <small>18.7.:</small> [[Mailand]] – [[Bydgoszcz]] <small>17.7.:</small> [[Robert Fico]] – [[Aleksandar Vučić]] – [[Milo Đukanović]] – [[Edi Rama]] – [[Miro Cerar]] – [[Mariano Rajoy]] – [[Stefan Löfven]] – [[Erna Solberg]] – [[Benjamin Netanjahu]] <small>16.7.:</small> [[Algirdas Butkevičius]] – [[Xavier Bettel]] – [[António Costa]] <small>15.7.:</small> [[Bojko Borisow]] – [[Taavi Rõivas]] – [[Enda Kenny]] – [[Māris Kučinskis]] <small>13.7.:</small> [[Beata Szydło]] – [[Viktor Orbán]] – [[Bohuslav Sobotka]] <small>5.7.:</small> [[Arnošt Simon]] – [[Lipa Serbska]] <small>17.6.:</small> [[Jan Arnošt Hančka]] – [[Franc Józef I.]] <small>16.6.:</small> [[Pečora (rěka)]] <small>15.6.:</small> [[Jan Karlo Fryco Swora]] – [[Hanzo Juro Swora]] – [[Tšadow (Grodk)]] <small>14.6.:</small> [[Lisćina rěkow w Europje]] <small>10.6.:</small> [[Měrćin Weclich]] <small>9.6.:</small> [[Serbska wubranka]] – [[Južny Tirol]] – [[Błotań]] <small>8.6.:</small> [[Božidar Šěca]] <small>7.6.:</small> [[Jan Bohuwěr Mučink]] <small>1.6.:</small> [[Kentucky]] – [[Kansas]] – [[Iowa]] <small>31.5.:</small> [[Idaho]] – [[Indiana]] <small>17.5.:</small> [[Cvikov]] <small>16.5.:</small> [[Łužiske horiny]] – [[Sudety]] – [[Kirnitzsch]] – [[Połobske pěskowčiny]] <small>15.5.:</small> [[Kyrkonoše]] – [[Ploučnice]] – [[Kamenice (Łobjo)]] – [[Srbská Kamenice]] – [[‎Růžová]] <small>14.5.:</small> [[Česká Lípa]] – [[Rumburk]] – [[Kytlice]] <small>11.5.:</small> [[Krásná Lípa]] <small>4.5.:</small> [[Lěto wulkich wohenjow]] – [[Cheb]] <small>3.5.:</small> [[Korla Awgust Jenč]] – [[Měrćin Bałcar]] – [[Jan Ast]] – [[Kito Albin]] – [[Bedřich Hacar]] <small>1.5.:</small> [[Jan Žur]] – [[Michał Žur]] – [[Mikławš Žur]] – [[Jakub Žur (1754)]] – [[Jakub Žur (1821)]] <small>30.4.:</small> [[Jurij Žur (1788)]] <small>24.4.:</small> [[Depsk]] – [[Gołynk]] – [[Zaspy]] – [[Rogozno (Choćebuz)]] – [[Žylow]] <small>23.4.:</small> [[Herbert Nowak]] – [[Nowogrodziec]] <small>22.4.:</small> [[Zgorzelec]] <small>19.4.:</small> [[Caracas]] – [[Canberra]] <small>17.4.:</small> [[La Paz]] – [[Sucre]] <small>16.4.:</small> [[Montevideo]] – [[Asunción]] <small>15.4.:</small> [[Quito]] – [[Lima]] <small>13.4.:</small> [[Alexander Ahrens]] <small>23.3.:</small> [[Chołmy]] <small>22.3.:</small> [[Wjerbjež]] – [[Łanowc]] <small>14.3.:</small> [[Frauke Petry]] <small>13.3.:</small> [[Nadźanecy]] – [[Smělna]] <small>12.3.:</small> [[Wjelkowy]] <small>8.3.:</small> [[Dietrich Šołta]] <small>8.3.:</small> [[Zjednoćena socialistiska strona Němskeje]] <small>6.3.:</small> [[Železniska čara Lubij–Radwor]] – [[Nordhausen]] – [[Eisenach]] – [[Gotha]] – [[Suhl]] – [[Starohród]] – [[Werra]] – [[Fulda (rěka)]] – [[Eberswalde]] – [[Rathenow]] – [[Schwedt]] <small>5.3.:</small> [[Europski šwinc]] – [[Britiske kupy]] – [[Irske morjo]] – [[Shetlandske kupy]] – [[Archipel]] – [[Anglesey]] – [[Erlangen]] – [[Fürth]] – [[Ingolstadt]] – [[Horst Seehofer]] – [[Würzburg]] – [[Regnitz]] – [[Koblenz]] – [[Trier]] <small>3.3.:</small> [[Kupa]] – [[Nowa Gineja]] – [[Baffinska kupa]] – [[Ellesmerska kupa]] <small>2.3.:</small> [[Železniska čara Budyšin–Wojerecy]] – [[Železniska čara Njeswačidło–Wětrow‎|Njeswačidło–Wětrow]] <small>29.2.:</small> [[Osnabrück]] <small>21.2.:</small> [[Lěhnica]] – [[Jelenia Góra]] – [[Świdnica]] <small>20.2.:</small> [[Umberto Eco]] – [[Gdynia]] – [[Sopot]] <small>19.2.:</small> [[Brest (Běłoruska)]] – [[Homel]] – [[Hrodna]] – [[Mahiljow]] – [[Wicebsk]] – [[Pinsk]] – [[Baranawičy]] <small>12.2.:</small> [[Dalmaciska]] – [[Lisćina chorwatskich kupow]] – [[Korčula]] – [[Lošinj]] – [[Krk]] <small>11.2.:</small> [[Pag]] – [[Brač]] – [[Hvar]] <small>10.2.:</small> [[Lastovo]] – [[Cres]] – [[Šolta]] – [[Rab]] – [[Vis]] – [[Mljet]] <small>8.2.:</small> [[Roger Willemsen]] <small>7.2.:</small> [[Lampedusa]] <small>6.2.:</small> [[Capri]] <small>2.2.:</small> [[Sroka]] <small>24.1.:</small> [[Błótoń]] <small>23.1.:</small> [[Smrk]] – [[Jizera]] <small>18.1.:</small> [[Illinois]] <small>15.1.:</small> [[Hawaii]] <small>14.1.:</small> [[Lutz Hillmann]] <small>11.1.:</small> [[David Bowie]] – [[Arizona]] <small>10.1.:</small> [[Mikławš Zarjenk]] <small>9.1.:</small> [[Awtonomny wokrjes Jamalskich Nencow]] – [[Awtonomny wokrjes Nencow]] <small>8.1.:</small> [[Jan Handrik]] – [[Lena]] – [[Irtyš]] – [[Jenisej]] <small>7.1.:</small> [[Klóšter Marijiny doł]] – [[William Shakespeare]] – [[Alfred Měškank]] – [[Jamalska połkupa]] <small>5.1.:</small> [[Kinič]] <small>3.1.:</small> [[Bałdrijanecy]] – [[Dźibrachćicy]] – [[Kadłobja]] <!--2015--> <small>31.12.:</small> [[Alwin Mitaš]] – [[Alfred Mitaš]] – [[Michał Bjedrich]] – [[Joschka Fischer]] – [[Michał Frencel (1667)]] – [[Salomon Bohuchwał Frencel]] <small>30.12.:</small> [[Swjatopluk I.]] <small>27.12.:</small> [[Morawa (rěka)]] <small>25.12.:</small> [[Brno hłowne dwórnišćo]] <small>25.12.:</small> [[Wulkomorawske mócnarstwo]] – [[Michail Iwanowič Kalinin]] <small>24.12.:</small> [[Křič]] – [[Orenburg]] <small>22.12.:</small> [[Zwjazkowy kancler (Němska)]] – [[Abchaziska]] – [[Šwobicy]] – [[Brunow]] – [[Běła (Hornja Łužica)]] – [[Wukecy]] – [[Zapadoarmenšćina]] – [[Kočo Racin]] <small>21.12.:</small> [[Kirow]] – [[Sergej Mironowič Kirow‎]] – [[Južna Osetska]] <small>20.12.:</small> [[Tachantska cyrkej swj. Pětra]] – [[Ludowa republika Donjeck]] – [[Ludowa republika Luhansk]] <small>16.12.:</small> [[Złoty]] – [[Kama]] – [[Oka]] <small>12.12.:</small> [[Jurij Wićaz]] – [[Moskwa (rěka)]] – [[Slavica Ćukteraš]] <small>11.12.:</small> [[Jan Andricki]] – [[Mikławš Čórlich]] – [[Jakub Nowak]] – [[Beno Pětr Šołta]] – [[Serbski kulturny leksikon]] <small>10.12.:</small> [[Bolgar]] <small>08.12.:</small> [[Ilija Dźuvalekovski]] – [[Kaliopi]] <small>06.12.:</small> [[Milčo Mančevski]] <small>30.11.:</small> [[Bielefeld]] – [[Münster]] <small>29.11.:</small> [[Duisburg]] – [[Wuppertal]] – [[Bochum]] – [[Ruhr]] <small>24.11.:</small> [[Branibor]] <small>23.11.:</small> [[Dortmund]] – [[Essen]] <small>22.11.:</small> [[Neckar]] – [[Lisćina najwjetšich městow w Němskej]] <small>20.11.:</small> [[Weimar]] – [[UNESCO]] <small>19.11.:</small> [[Meter]] <small>18.11.:</small> [[Hród]] – [[Saar]] – [[Mosela]] <small>16.11.:</small> [[Zwjazkowa rada]] – [[Město]] – [[Wulkoměsto]] <small>15.11.:</small> [[Republika]] – [[Monarchija]] – [[Kralestwo]] – [[Kral]] – [[Aachen]] – [[Firefox za iOS]] <small>08.11.:</small> [[Pětš Janaš]] – [[Hrodźiško]] <small>07.11.:</small> [[Handrij Lubjenski]] – [[Kabinet Biedenkopf II]], [[Kabinet Biedenkopf III|III]] – [[Kabinet Milbradt I]], [[Kabinet Milbradt II|II]] – [[Ludwigshafen]] – [[Karlsruhe]] <small>06.11.:</small> [[Kurt Biedenkopf]] – [[Kabinet Biedenkopf I]] – [[Lubina Holanec-Rawpowa]] – [[Jan Arnošt Holan]] <small>05.11.:</small> [[Sinai]] – [[Połkupa]] <small>04.11.:</small> [[August Bebel]] <small>02.11.:</small> [[Dabit Boguwěr Głowan‎]] <small>31.10.:</small> [[Skjarbošc]] <small>30.10.:</small> [[Žiguljowsk]] <small>27.10.:</small> [[Ľudovít Štúr]] <small>25.10.:</small> [[Předmjeno]] <small>24.10.:</small> [[Jakub Wjacsławk]] – [[Pawoł]] – [[Měrćin]] – [[Korla]] – [[Jurij]] – [[Marja]] – [[Awgust (mjeno)]] – [[Hańža]] <small>23.10.:</small> [[Jan Pawoł Křižan]] – [[Gaborone]] – [[Ouagadougou]] <small>22.10.:</small> [[Bamako]] – [[Antananarivo]] <small>19.10.:</small> [[Hanka Jenčec]] – [[Gustaw Alwin Mjerwa]] – [[Bjedrich Adolf Klin]] – [[Korla Awgust Kalich]] – [[Arnošt Herman]] <small>18.10.:</small> [[Tunis]] <small>14.10.:</small> [[Swjatlana Aljaksandrawna Aleksijewič|Swjatlana Aleksijewič]] <small>09.10.:</small> [[Barentsowe morjo]] <small>07.10.:</small> [[Železnica]] – [[Awtodróha]] <small>06.10.:</small> [[Dubrawa (Grodk)]] – [[Gózdź]] – [[Łojow]] – [[Prašyjca]] – [[Terpje]] – [[Wjaska (Grodk)]] – [[Zakrjow (Grodk)]] – [[Zelezna]] <small>05.10.:</small> [[Bobow]] – [[Brodkojce]] – [[Cazow]] – [[Dalic]] – [[Dubje]] – [[Glinsk (Gołkojce)]] – [[Gogolowk]] – [[Gołbin]] <small>30.09.:</small> [[Morica]] – [[Hlinowc]] – [[Jěžow]] <small>25.09.:</small> [[Pětr Šěrach]] – [[Měsačne pismo k rozwučenju a wokřewjenju‎]] – [[Korla Bohuchwał Šěrach]] – [[Jan Awgust Janka]] <small>24.09.:</small> [[‎Jan Gotthold Běmar]] – [[Jan Běmar]] – [[‎Franc Moric Domaška]] – [[‎Donat Józef Ćěsla]] – [[Jan Wawer]] – [[Jan Langa]] – [[Jan Gotthelf Běmar]] – [[Jan Gotttrau Běmar]] <small>22.09.:</small> [[Wjelryby]] – [[Insektožrački]] – [[Myše]] – [[Jěže]] – [[Knoty]] – [[Hinc Šewc]] – [[Łužičan (časopis)]] <small>16.09.:</small> [[Hromadnik]] <small>05.09.:</small> [[Wulke wokrjesne město]] – [[Missouri River]] – [[Marshallowe kupy]] – [[Swaziska]] <small>04.09.:</small> [[Amaconas]] – [[Nil]] <small>02.09.:</small> [[Denali]] – [[Mississippi]] <small>01.09.:</small> [[Cyrkej swjateju Pětra a Pawoła]] – [[Sewjerofrizišćina]] <small>31.08.:</small> [[Lubijska hora]] – [[Lisćina kulturnych pomnikow w Hamorje]] <small>25.08.:</small> [[Wopomnišćo Budyšin]] – [[Polnica]] <small>24.08.:</small> [[Mohilnica]] <small>22.08.:</small> [[Dubrjenske bahno]] – [[Rudolf Mjeń]] – [[Stołpin]] – [[Manuela Schwesig]] – [[Andrea Nahles]] – [[Barbara Hendricks]] <small>21.08.:</small> [[Mikławš Bjedrich-Radlubin]] – [[Ursula von der Leyen]] – [[Heiko Maas]] – [[Wolfgang Schäuble]] – [[Thomas de Maizière]] – [[Frank-Walter Steinmeier]] – [[Sewjerna Dwina]] <small>20.08.:</small> [[Njewa]] – [[Peipuski jězor]] – [[Onjegaski jězor]] <small>19.08.:</small> [[Ladogaski jězor]] – [[Kazachšćina]] – [[Staraja Ladoga]] – [[Nowaja Ladoga]] <small>18.08.:</small> [[Rudolf Jenč]] <small>17.08.:</small> [[Wyborg]] – [[Iwangorod]] <small>16.08.:</small> [[Kurski zaliw]] – [[Kurska kosa]] – [[Žitawske horiny]] <small>15.08.:</small> [[Njemen]] – [[Černjachowsk]] – [[Sowjetsk (oblasć Kaliningrad)|Sowjetsk]] – [[Baltikum]] <small>10.08.:</small> [[Drina]] – [[Banja Luka]] <small>09.08.:</small> [[Sawa]] <small>06.08.:</small> [[Marek Grechuta]] <small>03.08.:</small> [[Grjazowjec]] – [[Kadnikow]] – [[Kirillow]] – [[Nikolsk (oblasć Wologda)‎|Nikolsk]] – [[Sokol (město)‎|Sokol]] – [[Totma]] – [[Ustjužna]] <small>02.08.:</small> [[Čudowo]] – [[Buj]] – [[Wolgorječensk]] – [[Galič]] – [[Kologriw]] – [[Makarjew]] – [[Manturowo]] – [[Njerjechta]] – [[Njeja]] – [[Soligalič]] – [[Čuchloma]] – [[Šarja]] – [[Wologda]] – [[Babajewo]] – [[Bjelozjersk]] – [[Wjelikij Ustjug]] – [[Wytegra]] <small>01.08.:</small> [[Malaja Wišera‎]] – [[Pjestowo]] – [[Okulowka]] – [[Solcy]] – [[Staraja Russa]] – [[Cholm (oblasć Nowgorod)|Cholm]] <small>30.07.:</small> [[Wjelikij Nowgorod‎]] – [[Borowiči‎]] – [[Waldaj]] <small>29.07.:</small> [[Sebjež]] <small>28.07.:</small> [[Gdow]] – [[Njewel]] – [[Opočka]] – [[Ostrow]] – [[Pječory]] – [[Porchow (Ruska)‎|Porchow]] <small>27.07.:</small> [[Toržok‎]] – [[Toropjec]] – [[Pskow]] – [[Wjelikije Luki]] <small>26.07.:</small> [[Kaljazin‎]] – [[Kašin‎]] – [[Kimry‎]] – [[Konakowo‎]] – [[Krasnyj Cholm]] – [[Ostaškow‎]] – [[Ržew‎]] – [[Starica‎]] <small>25.07.:</small> [[Uglič‎]] – [[Twer]] – [[Bježeck]] – [[Bjelyj]] – [[Bologoje‎]] – [[Wjesjegonsk‎]] – [[Wyšnij Woločjok‎]] – [[Zubcow‎]] <small>24.07.:</small> [[Jurjewjec‎]] – [[Danilow (město)|Danilow‎]] – [[Ljubim‎]] – [[Myškin‎]] – [[Pjerjeslawl-Zalesskij‎]] – [[Pošechonje‎]] – [[Rybinsk‎]] – [[Tutajew‎]] <small>23.07.:</small> [[Pljos‎]] – [[Pučež‎]] – [[Tejkowo‎]] – [[Šuja]] <small>22.07.:</small> [[Iwanowo]] – [[Jurjew-Polskij]] – [[Kochma]] <small>20.07.:</small> [[Luanda]] – [[Drawa]] <small>17.07.:</small> [[Wbohow (Šěrachow-Korzym)|Wbohow]] – [[Wostašecy]] – [[Zdźar (Wjelećin)|Zdźar]] <small>16.07.:</small> [[Trjebiša]] <small>15.07.:</small> [[Wisła]] – [[Wósmužowa hora]] <small>13.07.:</small> [[Zapadołužiska pahórčina]] – [[Žiwin]] – [[Wjelkow (Halštrow)|Wjelkow]] – [[Walow]] – [[Rušica]] – [[Kinč]] – [[Dobrik]] – [[Pětr Malink]] <small>08.07.:</small> [[Wladimir (město)|Wladimir]] <small>07.07.:</small> [[Joškar-Ola]] <small>06.07.:</small> [[Radobyle]] – [[Jan Budar]] <small>05.07.:</small> [[Čeboksary]] <small>01.07.:</small> [[Jutrowne jěchanje]] – [[Ludwig Nowak]] – [[Horst Adam]] – [[Herbert Cerna]] <small>27.06.:</small> [[Pawoł Grojlich]] – [[Cecha]] <small>26.06.:</small> [[Rjazań]] – [[Lawska wěža]] <small>19.06.:</small> [[Brjansk]] <small>18.06.:</small> [[Orjol]] <small>14.06.:</small> [[Bjelgorod]] <small>12.06.:</small> [[Klemens VIII.]] – [[Leo XI.]] – [[Pawoł V.]] <small>11.06.:</small> [[Hrjehor XV.]] <small>10.06.:</small> [[Bornholm]] <small>03.06.:</small> [[Don]] <small>29.05.:</small> [[Lubijska narěč]] – [[Narew]] – [[Dnjestr]] <small>13.05.:</small> [[Arnošt Černik]] <!-- Prošu jenož nowe zapisy we wulkosći nad 1000 bajtami ze zašłeho měsaca zapodać! --> <noinclude>{{Skrótšenka|WP:NZ}}</noinclude> ra5w3gcx9yc0g8k7ll8qt2iajgyiklx Lisćina kulturnych pomnikow w Hamorje 0 28262 390829 383853 2026-05-04T10:16:46Z J budissin 7 390829 wikitext text/x-wiki '''Lisćina kulturnych pomnikow w Hamorje''' wobsahuje 120 připóznatych pomnikow gmejny [[Hamor]] w [[Wokrjes Zhorjelc|Zhorjelskim wokrjesu]], kotrež su w pomnikowej lisćinje Sakskeho krajneho zarjada za pomnikoškit zapisane (staw: 15. apryla 2014). == Legenda == * '''mjeno:''' pomjenowanje abo družina kulturneho pomnika * '''połoženje:''' dróhowe mjeno a, je-li date, domowe čisło kulturneho pomnika. Po tutej adresy so lisćina zakładnje sortěruje. Wotkaz „karta“ wjedźe k wšelakorym kartam w syći a mjenuje koordinaty kulturneho pomnika. * '''datowanje:''' podawa lěto dotwarjenja resp. dobu twarjenja. Rjadowanje po lěće je zmóžnjene. * '''wopisanje:''' twarske a stawizniske drobnostki kulturneho pomnika, wosebje kajkosće pomnika. * '''ID:''' wot Sakskeho krajneho zarjada za pomnikoškit wudate objektowe čisło kulturneho pomnika == Kulturne pomniki w [[Bjerwałd]]źe == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09300343 |mjeno = Wojerski pomnik |adresa = při róžku Hrodowska/Łućanska |adresa-sort = |NS = 51.4140139 |EW = 14.5226623 |datum = 1920te lěta |datum-sort = 1925 |wopisanje = wojerski pomnik za padnjenych [[Prěnja swětowa wójna|Prěnjeje swětoweje wójny]]; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Bärwalde Denkmal WK I (2).JPG |commonscat = Gedenkstein WKI Bärwalde }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09300344 |mjeno = Mordarski a pokutny křiž |adresa = při róžku Hrodowska/Łućanska |adresa-sort = |NS = 51.4140139 |EW = 14.5226623 |datum = 15./16.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1500 |wopisanje = [[Łućo|Łućanski]] mordarski a pokutny křiž; ze zarězanej hlebiju, w běhu wotbagrowanja Łuća do Bjerwałda zaměstnjeny, wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Sachsen, Bärwalde, am Sühnekreuz NIK 5832.JPG |commonscat = Sühnekreuz Bärwalde }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09299818 |mjeno = Bjerwałdski hród |adresa = Hrodowska aleja 1; 3 |adresa-sort = |NS = 51.41106 |EW = 14.52369 |datum = napis 1922/1923 (wila fabrikantow); wokoło 1870; 1922/1923 (jama); 1930te lěta? (jěcharnja) |datum-sort = 1922 |wopisanje = hród (poprawom wila fabrikantow) w krajnym/reformowym stilu, z hódnotnym wot ekspresionizma wobwliwowanym nutřkownym wuhotowanjom, přez torhož z wilu zwjazany krajny bydlenski dom, arkatur při južnym boku, při wuchodnym boku něhdyša jěcharnja a bydlenske twarjenje, kaž tež park (zahrodny pomnik) z kumštnej jamu; kompleks z wuznamom za městnostne, wuměłske a wosebje twarske stawizny |wobraz = Schloss Baerwalde.jpg |commonscat = Schloss Bärwalde }} |} == Kulturne pomniki w [[Cympl]]u == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09303026 |mjeno = Měznik |adresa = Abt. 862 a1 |adresa-sort = |NS = 51.30695 |EW = 14.5941 |datum = po 1815 |datum-sort = 1816 |wopisanje = prusko-sakskej měznikaj (čo. 75); stawizniski wuznam |wobraz = Grenzstein 75 KSKP.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985395 |mjeno = Kamjentny pućnik |adresa = 1 km južnje Cympla |adresa-sort = |NS = 51.313786 |EW = 14.615735 |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = kamjentny pućnik; wuznam za wobchadne stawizny |wobraz = Tauer Wegweiserstein Wackelstein.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985447 |mjeno = Měznik |adresa = Abt. 873 a4 |adresa-sort = |NS = 51.319545 |EW = 14.594767 |datum = po 1815 |datum-sort = 1816 |wopisanje = prusko-sakskej měznikaj (čo. 76); stawizniski wuznam |wobraz = Grenzstein 76 KSKP.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985405 |mjeno = Zajězdne wrota |adresa = Dubowy puć 3 |adresa-sort = |NS = 51.32645 |EW = 14.61587 |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = wobhrodźenje ze stołpomaj wrotow a něhdźe 50 płotowymi stołpami ze zornowca; wuznam za socialne stawizny |wobraz = Boxberg, OT Zimpel Zu den Eichen 3, Einfahrt.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985404 |mjeno = Pódlanske twarjenje |adresa = Klětnjanska 16 |adresa-sort = |NS = 51.3245263 |EW = 14.6143413 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = tři pódlanske twarjenja třistronskeho dwora; za region typiska cyhelowa architektura z ornamentami, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Boxberg, OT Zimpel Zimpeler Str. 16.JPG |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Delni Wujězd|Delnim Wujězdźe]] == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269681 |mjeno = Železniski móst |adresa = |adresa-sort = |NS = 51.36304 |EW = 14.514156 |datum = 1. połojca 20.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1925 |wopisanje = železniski móst; nitowana konstrukcija z wocla, wuznam za železniske a techniske stawizny |wobraz = Uhyst Eisenbahnbrücke (1).JPG |commonscat = Spreebrücke Uhyst }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269512 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Dwórnišćowa 3 |adresa-sort = |NS = 51.36516 |EW = 14.50541 |datum = 1. połojca 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1825 |wopisanje = nakrajne bydlenske; awtentiske, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Uhyst Bahnhofstraße 3 (1).JPG |commonscat = Bahnhofstraße 3, Uhyst }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269203 |mjeno = Železniska čara Węgliniec–Wojerecy; dwórnišćo Delni Wujězd |adresa = Dwórnišćowa 7 |adresa-sort = |NS = 51.36352 |EW = 14.50427 |datum = 1870te lěta |datum-sort = 1875 |wopisanje = přijimarnja, tworowy skład, nuznik, twarjenje z wuhnjom, wodowa wěža a dom čaroweho stražnika kaž tež bydlenski dom; wuznam za železniske techniske stawizny |wobraz = Uhyst Wasserturm.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269521 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Budyska 2 |adresa-sort = |NS = 51.3646884 |EW = 14.5100777 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom z wobchodom; wuznam za twarske stawizny a napohlad dróhi |wobraz = Bautzener Straße 2 Uhyst.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269520 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Budyska 3 |adresa-sort = |NS = 51.3644631 |EW = 14.5096014 |datum = wokoło 1910 |datum-sort = 1910 |wopisanje = nakrajne bydlenske; wuznam za twarske stawizny |wobraz = Uhyst Bautzener Straße 3 (1).jpg |commonscat = Bautzener Straße 3, Uhyst }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269523 |mjeno = Bróžnja |adresa = Hłowna 1 |adresa-sort = |NS = 51.36521 |EW = 14.51192 |datum = drje 1. połojca 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1825 |wopisanje = kładźita bróžnja; wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Uhyst Hauptstraße 1 (3).jpg |commonscat = Hauptstraße 1, Uhyst }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269199 |mjeno = Wujězdźanska cyrkej a kěrchow (cyłkowny pomnik) |adresa = Hłowna 12 |adresa-sort = |NS = 51.3647788 |EW = 14.5069638 |datum = 1711–1716 (cyrkej); srjedź 18.&nbsp;lětstotka (rownišćo); 17.–19.&nbsp;lětstotk (narowne pomniki) |datum-sort = 1716 |wopisanje = jednotliwe pomniki we wobłuku cyłkowneho pomnika: cyrkej ze 16 narownymi platami při sćěnje, wobhrodźenska murja z portalom a rownišćo Gersdorfskeje swójby z narownymaj platomaj (hlej tež obj. 09302927); wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Kirche Uhyst 1.JPG |commonscat = Kirche Uhyst‎ }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269201 |mjeno = Dannebergowy dom |adresa = Hłowna 15 |adresa-sort = |NS = 51.36464 |EW = 14.5067 |datum = 1745 (šula); srjedź 19.&nbsp;lětstotka (pódlanske twarjenje) |datum-sort = 1745 |wopisanje = zemjanski pedagogij a pódlanske twarjenje; w pódlanskim twarjenju napisy wójnskich zajatych z lěta 1945, zemjanski pedagogij w lěće 1782 přewzaty wot [[Ochranowska bratrowska wosada|Ochranowskeje wosady]]; wuznam za twarske a regionalne stawizny |wobraz = Dannenberghaus Uhyst.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269522 |mjeno = Bróžnja |adresa = Farski puć 1 |adresa-sort = |NS = 51.3646735 |EW = 14.510441 |datum = wokoło 1850 |datum-sort = 1850 |wopisanje = bróžnja statoka; tykowana bróžnja, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Scheune Pfarrweg 1, Uhyst.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269524 |mjeno = Radnica |adresa = Hrodowska 1 |adresa-sort = |NS = 51.36564 |EW = 14.51058 |datum = wokoło 1925 |datum-sort = 1925 |wopisanje = radnica; wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Uhyst Rathaus (1).JPG |commonscat = Schloßstraße 1, Uhyst }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269517 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Hrodowska 6 |adresa-sort = |NS = 51.36669 |EW = 14.51123 |datum = wokoło 1840 |datum-sort = 1840 |wopisanje = bydlenski dom; něhdyša pjekarnja kubła, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Schloßstraße 6 Uhyst.JPG |commonscat = Schloßstraße 6, Uhyst }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269516 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Hrodowska 7 |adresa-sort = |NS = 51.3669 |EW = 14.51121 |datum = wokoło 1860 |datum-sort = 1860 |wopisanje = nakrajne bydlenske; něhdyši zarjad, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Uhyst_Rentamt (2).JPG |commonscat = Schloßstraße 7, Uhyst }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269515 |mjeno = Točernja |adresa = Hrodowska 8 |adresa-sort = |NS = 51.36703 |EW = 14.51165 |datum = 1866 |datum-sort = 1866 |wopisanje = točernja a spušćadło; nahladny twar z mjeńšim přitwarom, wobaj z cyhela, njeskromne wuhotowanje, wuznam za twarske a techniske stawizny |wobraz = Uhyst Schleiferei (02).JPG |commonscat = Schleiferei Uhyst }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269513 |mjeno = Wujězdźanski hród (cyłkowny pomnik) |adresa = Hrodowska 13; 14 |adresa-sort = |NS = 51.36782 |EW = 14.5105 |datum = 1738–1742 (hród); wokoło 1850 (pódlanske twarjenje) |datum-sort = 1742 |wopisanje = jednotliwe pomniki w ramiku cyłkowneho pomnika: hród, něhdyše hospodarske twarjenje a hródź, tři basenki a štyri pěskowcowe postawy (hlej tež obj. 09302961); wuznam za twarske, regionalne a wuměłstwowe stawizny |wobraz = Schloss Uhyst 6.JPG |commonscat = Schloss Uhyst }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269525 |mjeno = Wojerski pomnik |adresa = Srjedźna |adresa-sort = |NS = 51.3653309 |EW = 14.5076232 |datum = 1913 |datum-sort = 1913 |wopisanje = wojerskej pomnikaj za padnjenych [[Prěnja swětowa wójna|Prěnjeje swětoweje wójny]] a Němsko-francoskeje wójny 1871; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Kriegerdenkmal Uhyst 1.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269519 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Srjedźna 8 |adresa-sort = |NS = 51.36587 |EW = 14.51004 |datum = po 1800 |datum-sort = 1801 |wopisanje = nakrajne bydlenske; wuznam za twarske stawizny |wobraz = UhystMittelstr8.jpg |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Dyrbach]]u == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985414 |mjeno = Kamjentny pućnik |adresa = 1 km wuchodnje Dyrbacha, blisko Holanskeho hata |adresa-sort = |NS = |EW = |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = kamjentny pućnik; wuznam za wobchadne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985424 |mjeno = Bróžnja |adresa = Při lěsnej kromje 5<!-- Am Waldessaum--> |adresa-sort = |NS = 51.3607514 |EW = 14.6154905 |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = bróžnja z kładźitej sćěnu; přispomnjenja hódna konstrukcija, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985423 |mjeno = Pódlanske twarjenje |adresa = Při lěsnej kromje 13; 14 |adresa-sort = |NS = 51.36239 |EW = 14.61532 |datum = 18.&nbsp;lětstotk do kónca 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1800 |wopisanje = štyri pódlanske twarjenja něhdyšeho wudwora [[Jamno]]wskeho ryćerkubła; wuznam za twarske a městnostne stawizny, dokumentacija trěbna |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985425 |mjeno = Bróžnja |adresa = Při lěsnej kromje 19 |adresa-sort = |NS = 51.36115 |EW = 14.61627 |datum = prawdźepodobnje po 1900 |datum-sort = 1901 |wopisanje = bróžnja; twar z čerwjeneho cyhela, zdźeržany w prěnjotnej podobje, strukturny dźěl wobtwarjenja wjesneho jadra, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985420 |mjeno = Kamjentny pućnik |adresa = Wowčernja |adresa-sort = |NS = 51.3631961 |EW = 14.6238598 |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = kamjentny pućnik; wuznam za wobchadne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985419 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Wowčernja 3 |adresa-sort = |NS = 51.36322 |EW = 14.62439 |datum = wokoło 1850 |datum-sort = 1850 |wopisanje = bydlenski dom z droboweho drjewa; typiski twar za region, wuznam za twarske a socialne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985416 |mjeno = Třistronski dwór |adresa = Wowčernja 5 |adresa-sort = |NS = 51.3643 |EW = 14.62427 |datum = po 1900 |datum-sort = 1901 |wopisanje = bydlenski dom, hródź a bróžnja třistronskeho dwora; něhdyša korčma, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985417 |mjeno = Třistronski dwór |adresa = Wowčernja 6 |adresa-sort = |NS = 51.3640013 |EW = 14.6246204 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom, pódlanske twarjenje a bróžnja burskeho statoka; za region typiska cyhelowa architektura, zdźeržany po strukturje a podobje, strukturelny dźěl sydlišća, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985418 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Wowčernja 6 (napřećo) |adresa-sort = |NS = 51.3640013 |EW = 14.6246204 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom něhdyšeho dwustronskeho dwora; za region typiska cyhelowa architektura, wuznam za twarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985415 |mjeno = Pódlanske twarjenje |adresa = Wowčernja 14 |adresa-sort = |NS = 51.3683305 |EW = 14.6348383 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = hródź a bróžnja třistronskeho dwora; awtentiski a za region typiski cyhelowy twar, eksponowane połoženje, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w Hamorje == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09299816 |mjeno = Pomnik |adresa = Stara Budyska |adresa-sort = |NS = 51.4049867 |EW = 14.5760374 |datum = po 1945 |datum-sort = 1946 |wopisanje = Pomnik woporam fašizma; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Boxberg Denkmal Befreiung (10).JPG |commonscat = Denkmal für die Befreiung vom Faschismus in Boxberg (Oberlausitz) }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09300350 |mjeno = Spušćadło |adresa = Stara Budyska, při spušćadle |adresa-sort = |NS = 51.4049867 |EW = 14.5760374 |datum = 1. połojca 20.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1925 |wopisanje = spušćadło [[Čorny Šepc|Čorneho Šepca]]; wuznam za techniske stawizny |wobraz = Boxberg Wehr Schwarzer Schöps (06).jpg |commonscat = Schwarzer Schöps weir (Boxberg) }} |} == Kulturne pomniki w [[Klětno]]m (z [[Jamno]]m a [[Wolešnica (Hamor)|Wolešnicu]]) == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985438 |mjeno = Pomjatny kamjeń |adresa = při róžku Ernsta Thälmannowa/Dwórnišćowa |adresa-sort = |NS = |EW = |datum = napis 1913 |datum-sort = 1913 |wopisanje = Napoleonowy pomnik; stawizniski wuznam |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985427 |mjeno = Bydlenski dom železnicara |adresa = Dwórnišćowa 374 |adresa-sort = |NS = 51.34898 |EW = 14.58997 |datum = kónc 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1890 |wopisanje = bydlenski dom železnicara a kólnja; wuznam za twarske a železniske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985426 |mjeno = Železniska čara Węgliniec–Wojerecy; dwórnišćo Klětno |adresa = Dwórnišćowa 375 |adresa-sort = |NS = 51.3488045 |EW = 14.589876 |datum = 1871 |datum-sort = 1871 |wopisanje = přijimarnja a wuhibkarnja dwórnišća; wuznam za twarske a železniske stawizny |wobraz = Jahmen - Bahnhof Klitten.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985428 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Dyrbachska 357 |adresa-sort = |NS = 51.3534186 |EW = 14.5930399 |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = bydlenske a hospodarske twarjenje; něhdyši čeladny dom, najebać wulkich přetwarjenjow relewantne, w konteksće z ryćerkubłom, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985436 |mjeno = Wojerski pomnik |adresa = Ernsta Thälmannowa |adresa-sort = |NS = 51.3477886 |EW = 14.6079788 |datum = po 1950 (wojerski pomnik); po 1918 (wojerski pomnik); po 1945 (wojerski pomnik) |datum-sort = 1951 |wopisanje = wojerski pomnik za padnjenych swětoweju wójnow; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Jamno – wojerski pomnik.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985439 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Ernsta Thälmannowa 1 |adresa-sort = |NS = 51.35094 |EW = 14.5963 |datum = napis 1923 |datum-sort = 1923 |wopisanje = bydlenski dom a tři pódlanske twarjenja statoka; w strukturje zdźeržane, jenički přikład swojeho razu we wsy, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985435 |mjeno = Burska chěža |adresa = Ernsta Thälmannowa 9 |adresa-sort = |NS = 51.34902 |EW = 14.59853 |datum = po 1900 |datum-sort = 1901 |wopisanje = bydlenski dom a pódlanske twarjenje třistronskeho dwora; měšeńca z krajnych a měšćanskich stilowych elementow, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985445 |mjeno = Bydlenski dom z hródźu |adresa = Ernsta Thälmannowa 19 |adresa-sort = |NS = 51.3485186 |EW = 14.6030792 |datum = do 1850 |datum-sort = 1849 |wopisanje = něhdyši bydlenski dom z hródźu; w hornim poschodźe tykowany, konstrukcija zdźeržana, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Ernst-Thälmann-Straße 19, Klitten–2.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985433 |mjeno = Fara |adresa = Połpičanska 21 |adresa-sort = |NS = 51.347579 |EW = 14.60361 |datum = wokoło 1930 |datum-sort = 1930 |wopisanje = fara; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09302926 |mjeno = Cyrkej a kěrchow w Klětnom (cyłkowny pomnik) |adresa = Połpičanska 21 (pódla) |adresa-sort = |NS = 51.347968 |EW = 14.603184 |datum = 1769–1773, po Dehio spočatk 17.&nbsp;lětstotka a 1724 (cyrkej) |datum-sort = 1773 |wopisanje = jednotliwy pomnik we wobłuku cyłkowneho pomnika: cyrkej, 11 narownych pomnikow při cyrkwi, kapała a wobhrodźenska murja z dwěmaj wrotomaj (hlej obj. 08985434); wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Klětno – Ewangelska cyrkej 2.jpg |commonscat = Evangelische Kirche Klitten }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985430 |mjeno = Burska chěža |adresa = Połpičanska 222 |adresa-sort = |NS = 51.34416 |EW = 14.59791 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom a pódlanske twarjenje hóčkateho dwora; za region typiska cyhelowa architektura, wuznam za twarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985431 |mjeno = Bydlenski dom z hródźu |adresa = Połpičanska 225 |adresa-sort = |NS = 51.34504 |EW = 14.59902 |datum = po zdaću do 1800 |datum-sort = 1799 |wopisanje = bydlenski dom z hródźu (tykowany) z hornjej lawbu a kładźitym přizemjom; twarskostawizniska wosebitostka, wuznam za twarske a socialne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985432 |mjeno = Wojerski pomnik |adresa = Połpičanska 230 (napřećo) |adresa-sort = |NS = 51.34605 |EW = 14.59994 |datum = po 1920 |datum-sort = 1921 |wopisanje = wojerski pomnik za padnjenych [[Prěnja swětowa wójna|Prěnjeje swětoweje wójny]]; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Wolešnica – wojerski pomnik.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985441 |mjeno = Wojerski pomnik |adresa = Jahnowa |adresa-sort = |NS = 51.3537622 |EW = 14.6090733 |datum = po 1918 |datum-sort = 1919 |wopisanje = wojerski pomnik za padnjenych [[Prěnja swětowa wójna|Prěnjeje swětoweje wójny]] (turnowarjow); wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Klětno Wojerski pomnik 1914–18.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985429 |mjeno = Jamnowske ryćerkubło (cyłkowny pomnik) |adresa = Naměsto MTS 344a; 345; 346; 347; 348; 348a |adresa-sort = |NS = 51.3523722 |EW = 14.5948719 |datum = napis 1767 (wěžička, wjertawce); 18./19.&nbsp;lětstotk (hospodarske twarjenje) |datum-sort = 1767 |wopisanje = jednotliwe pomniki we wobłuku cyłkowneho pomnika: jako toroži fungowacej hospodarskej twarjeni z markantnymaj wěžičkomaj, dalšej bydlenskej a hospodarskej twarjeni něhdyšeje kasarny, młynske twarjenje (z techniku), wobhrodźenje, wopomnjenska tafla, lawka, štyri mosćiki, hataj, dalša murja we wuchodnym dźělu parka, rownišćo z wobhrodźenjom a pawiljonomaj (hlej obj. 09302930); wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Jahmen - Einfahrt zum Gutshof.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985437 |mjeno = Wojerski pomnik |adresa = při róžku Dwórnišćowa/Róžowa |adresa-sort = |NS = 51.3491338 |EW = 14.5921328 |datum = po 1950 |datum-sort = 1951 |wopisanje = wojerski pomnik (spominajo na Druhu pólsku armeju); stawizniski wuznam |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985407 |mjeno = Třistronski dwór |adresa = Šulska 3 |adresa-sort = |NS = 51.34057 |EW = 14.61453 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom a tři pódlanske twarjenja štyristronskeho dwora; w eksponowanym połoženju, awtentiski a za region typiski, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985444 |mjeno = Pjekarnja |adresa = Dróha młodźiny 59 |adresa-sort = |NS = 51.35009 |EW = 14.59973 |datum = 2. połojca 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1845 |wopisanje = něhdyša pjekarnja; wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985440 |mjeno = Ew. starolutherska cyrkej |adresa = Dróha młodźiny 62a |adresa-sort = |NS = 51.3509269 |EW = 14.5980889 |datum = 1846 |datum-sort = 1846 |wopisanje = cyrkej starolutherskich; tykowana žurlowa cyrkej, delni dźěl wobmjetany cyhel, masiwna wěža z hawbu, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Klitten - evangelische Kirche der Altlutheraner.jpg |commonscat = Johanneskirche (Klitten) }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985446 |mjeno = Šula |adresa = Wilhelma Wanderowa 30 |adresa-sort = |NS = 51.3467199 |EW = 14.6055352 |datum = 1892 |datum-sort = 1892 |wopisanje = šula; wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Košla|Košli]] == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985393 |mjeno = Kamjentny pućnik |adresa = wosrjedź wsy |adresa-sort = |NS = |EW = |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = kamjentny pućnik; wuznam za wobchadne stawizny |wobraz = Košla – kamjentny pućnik.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985658 |mjeno = Měznik |adresa = Klětno, zahon 251, ležownosć: 3 |adresa-sort = |NS = 51.329232 |EW = 14.551878 |datum = po 1815 |datum-sort = 1816 |wopisanje = prusko-sakskej měznikaj (čo. 79); stawizniski wuznam |wobraz = Grenzstein 79 KS KP 2.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985449 |mjeno = Měznik |adresa = Klětno, zahon 46, ležownosć: 1 |adresa-sort = |NS = 51.340896 |EW = 14.536855 |datum = po 1815 |datum-sort = 1816 |wopisanje = prusko-sakskej měznikaj (čo. 80); stawizniski wuznam |wobraz = Grenzstein 80 KS KP 1.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985448 |mjeno = Měznik |adresa = Abt. 893 b6, Klětno, zahon 261/1 , ležownosć: 5 |adresa-sort = |NS = 51.322659 |EW = 14.581594 |datum = po 1815 |datum-sort = 1816 |wopisanje = prusko-sakskej měznikaj (čo. 77); stawizniski wuznam |wobraz = Grenzstein 77 KS KP.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985388 |mjeno = Hospodarske twarjenje |adresa = Dróha nowoburow 438; 439; 442; 443<!--Neubauernstraße--> |adresa-sort = |NS = 51.32931 |EW = 14.57754 |datum = 2. połojca 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1845 |wopisanje = hospodarskej twarjeni něhdyšeho kubła; wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985390 |mjeno = Burska chěža |adresa = Nowowjesnjanska 405 |adresa-sort = |NS = 51.34088 |EW = 14.57526 |datum = 2. połojca 19.&nbsp;lětstotkaa |datum-sort = 1845 |wopisanje = bydlenski dom, bróžnja a pódlanskej twarjeni něhdyšeho štyristronskeho dwora; wuznam za twarske stawizny |wobraz = Košla – čo 405.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985389 |mjeno = Bydlenski dom z hródźu |adresa = Nowowjesnjanska 407 |adresa-sort = |NS = 51.34036 |EW = 14.57491 |datum = 2. połojca 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1845 |wopisanje = bydlenski dom z hródźu a pódlanske twarjenje něhdyšeho třistronskeho dwora; zdźeržane w prěnjotnej podobje, wuznam za twarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985394 |mjeno = Lipowy dwór |adresa = Nowowjesnjanska 409 |adresa-sort = |NS = 51.34111 |EW = 14.57461 |datum = jadro drje 18.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1750 |wopisanje = korčma; drje najstarše twarjenje we wsy, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Košla – hosćenc.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985392 |mjeno = Bydlenski dom z hródźu |adresa = Nowowjesnjanska 410 |adresa-sort = |NS = 51.34139 |EW = 14.57468 |datum = wokoło 1840 |datum-sort = 1840 |wopisanje = bydlenski dom z hródźu ([[chěža ze stołom|ze stołom]]); w hornim poschodźe tykowany, w nimale prěnjotnej podobje zdźeržany, žadnostka w tym regionje, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Wohnstallhaus (Umgebinde) Neudorfer Straße 410.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985391 |mjeno = Wobhrodźenje zahrody |adresa = Łučny puć |adresa-sort = |NS = 51.34254 |EW = 14.5752541 |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = 13 płotowych stołpow ze zornowca; wuznam za napohlad dróhi |wobraz = |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Krynhelecy|Krynhelecach]] == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09300351 |mjeno = Mordarski a pokutny křiž |adresa = Krynhelecy, ležownosć: 1 (?) |adresa-sort = |NS = 51.3873319 |EW = 14.6080109 |datum = 15./16.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1500 |wopisanje = mordarski a pokutny křiž; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Kringelsdorf Sühnekreuz (3).JPG |commonscat = Sühnekreuz Kringelsdorf }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277032 |mjeno = Wojerski pomnik |adresa = při róžku Rěčičanska/Při młynskej hrjebi |adresa-sort = |NS = 51.387848 |EW = 14.6084378 |datum = po 1918 |datum-sort = 1919 |wopisanje = wojerski pomnik za padnjenych [[Prěnja swětowa wójna|Prěnjeje swětoweje wójny]]; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Kringelsdorf Gefallenendenkmal (07).JPG |commonscat = Gefallenendenkmal Kringelsdorf }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277210 |mjeno = Kulturny dom |adresa = Rěčičanska 17b |adresa-sort = |NS = 51.38454 |EW = 14.61393 |datum = po 1950 |datum-sort = 1951 |wopisanje = kulturny dom; w runočasnym neoklasicizmu, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Kringelsdorf Kulturhaus (4).JPG |commonscat = Kulturhaus Kringelsdorf }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09300349 |mjeno = Pakosničanski hród |adresa = Pakosničanska |adresa-sort = |NS = 51.3880582 |EW = 14.6214563 |datum = 1. połojca 19.&nbsp;lětstotka (knježi dom); wokoło 1910 (pawiljon w zahrodźe) |datum-sort = 1825 |wopisanje = knježi dom (z přitwarami a wuhotowanjom) wotbagrowaneje wjeski Pakosnica, z terasu, zahrodnym pawiljonom a parkom; knježi dom z interierom zažneho 20.&nbsp;lětstotka, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Boxberg Kringelsdorf Schadendorf Schloss.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277035 |mjeno = Bróžnja |adresa = Pakosničanska 11 |adresa-sort = |NS = 51.3878 |EW = 14.62126 |datum = wokoło 1850 |datum-sort = 1850 |wopisanje = bróžnja, zdźěla kładźita; wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277031 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Wylemojčanska 9 |adresa-sort = |NS = 51.3877123 |EW = 14.6144164 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom; wobmjetany twar z nabóčnym rizalitom a drjewjanym předtwarom při zachodźe, wuznam za městnostne stawizny |wobraz = |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Manjow]]je == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269529 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Dubowa aleja 4 |adresa-sort = |NS = 51.33945 |EW = 14.50098 |datum = 1. połojca 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1825 |wopisanje = bydlenski dom burskeho statoka; w jara prěnjotnym stawje, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Eichenallee 4, Mönau (3).jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269528 |mjeno = Hosćenc |adresa = Dubowa aleja 15 |adresa-sort = |NS = 51.3375706 |EW = 14.5017675 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = hosćenc ze žurlu; čerwjeny cyhel, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Eichenallee 15, Mönau.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269526 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Dubowa aleja 28 |adresa-sort = |NS = 51.33878 |EW = 14.5026 |datum = wokoło 1840 |datum-sort = 1840 |wopisanje = bydlenski dom, přitwar něhdyšeho hroda; klasicistiski wliw, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Eichenallee 28, Mönau (5).jpg |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Radšowk]]u == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985408 |mjeno = Mordarski a pokutny křiž |adresa = 1 km wuchodnje Klětnoho při krajnej dróze |adresa-sort = |NS = 51.346664 |EW = 14.631277 |datum = 15./16.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1500 |wopisanje = mordarski a pokutny křiž; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Klein-Radisch Steinkreuz 1.jpg |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985412 |mjeno = Kamjentny pućnik |adresa = 200 m južnje wsy |adresa-sort = |NS = |EW = |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = kamjentny pućnik; wuznam za wobchadne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985409 |mjeno = Kamjentny pućnik |adresa = Nowowjesnjanski puć, 100 m zapadnje wsy |adresa-sort = |NS = |EW = |datum = 19.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1850 |wopisanje = kamjentny pućnik; wuznam za wobchadne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985411 |mjeno = Burska chěža |adresa = Nowowjesnjanski puć 2 |adresa-sort = |NS = 51.34253 |EW = 14.64392 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom a bróžnja třistronskeho dwora; za region typiska cyhelowa architektura, do dalokeje měry zdźeržany w strukturje a podobje, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985410 |mjeno = Burska chěža |adresa = Nowowjesnjanski puć 12 |adresa-sort = |NS = 51.34201 |EW = 14.6453 |datum = napis 1902, kładźity twar snando starši (burska chěža) |datum-sort = 1902 |wopisanje = bydlenski dom, pódlanske twarjenje a kładźite twarjenje třistronskeho dwora; awtentisce zdźeržany, za region typiska cyhelowa architektura, eksponowane połoženje, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985413 |mjeno = Štyristronski dwór |adresa = Nowowjesnjanski puć 13 |adresa-sort = |NS = 51.34184 |EW = 14.64803 |datum = kónc 19.&nbsp;lětstotkaa |datum-sort = 1890 |wopisanje = bydlenski dom a tři pódlanske twarjenja štyristronskeho dwora; eksponowane połoženje, w podobje a strukturje do dalokeje měry zdźeržane, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Rudej]]i == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269531 |mjeno = Měznik |adresa = Minakałska |adresa-sort = |NS = 51.326639 |EW = 14.475503 |datum = po 1815 |datum-sort = 1816 |wopisanje = saksko-pruski měznik (KP, KS 94); stawizniski wuznam |wobraz = Grenzstein 94 KS KP.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269530 |mjeno = Burska chěža |adresa = Minakałska 14a |adresa-sort = |NS = 51.3342 |EW = 14.48734 |datum = wokoło 1850 |datum-sort = 1850 |wopisanje = bydlenski dom burskeho statoka; wuznam za twarske stawizny |wobraz = Milkler Straße 14, Rauden (2).jpg |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Rychwałd]]źe == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277052 |mjeno = bróžnja kantora |adresa = Jahnowa, južny róžk kěrchowa |adresa-sort = |NS = 51.380253 |EW = 14.662918 |datum = wokoło 1750 |datum-sort = 1750 |wopisanje = přejězdna bróžnja; tykowana nad drobowym drjewom, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Reichwalde Kantorscheune (04).JPG |commonscat = Kantorscheune Reichwalde }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277053 |mjeno = Bróžnja |adresa = Jahnowa 6 |adresa-sort = |NS = 51.38041 |EW = 14.66213 |datum = wokoło 1850 |datum-sort = 1850 |wopisanje = kładźita bróžnja; wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Reichwalde Jahnstraße 6 (2).JPG |commonscat = Reichwalde Jahnstraße 6 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277054 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Jahnowa 14 |adresa-sort = |NS = 51.3795497 |EW = 14.6632497 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom z dźěłarničku; historistiske twarjenje, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Reichwalde Jahnstraße 14 (6b).JPG |commonscat = Reichwalde Jahnstraße 14 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277050 |mjeno = Stara póšta |adresa = Jahnowa 19 |adresa-sort = |NS = 51.37742 |EW = 14.66486 |datum = wokoło 1880 |datum-sort = 1880 |wopisanje = bydlenski dom; prěnjotna póšta, wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Reichwalde Jahnstraße 19 (1a).JPG |commonscat = Reichwalde Jahnstraße 19 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277049 |mjeno = Bydlenski dom z hródźu |adresa = Jahnowa 50 |adresa-sort = |NS = 51.37411 |EW = 14.6656744 |datum = wokoło 1880 |datum-sort = 1880 |wopisanje = bydlenski dom z hródźu; wuznam za twarske stawizny |wobraz = Reichwalde Jahnstraße 50 (4a).JPG |commonscat = Reichwalde Jahnstraße 50 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277051 |mjeno = Rychwałdska cyrkej a kěrchow |adresa = Cyrkwina hasa |adresa-sort = |NS = 51.380468209 |EW = 14.662947 |datum = w jadrje 1749 (cyrkej); po 1955 (wojerski pomnik 2. swětoweje wójny); po 1918 (wojerski pomnik 1. swětoweje wójny); 1917 (Lutherowy dub) |datum-sort = 1749 |wopisanje = cyrkej z kěrchowom a wobhrodźenjom, wojerskimaj pomnikomaj za padnjenych swětoweju wójnow kaž tež Lutherowym dubom; wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Rychwałd – Cyrkej.jpg |commonscat = Kirche Reichwalde }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277046 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Srjedźny puć 9 |adresa-sort = |NS = 51.3817307 |EW = 14.6609744 |datum = wokoło 1890 |datum-sort = 1890 |wopisanje = bydlenski dom; wuznam za twarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277078 |mjeno = Pěčkec młyn |adresa = Młynska 18 |adresa-sort = |NS = 51.37697 |EW = 14.6679 |datum = 19.&nbsp;lětstotk (stare bydlenske); napis 1930 (nowe bydlenske); wokoło 1900 (młyn); wokoło 1900 (pódlanske twarjenje); wokoło 1920 (spušćadło) |datum-sort = 1850 |wopisanje = młynski statok z młynskim twarjenjom a přitwarjenomaj bydlenskimaj, třomi pódlanskimi twarjenjemi, hołbjencom, dwórskej murju a stołpomaj při zajězdźe, plestrowanje dwora z małych zornowcow, spušćadło a pódlanske twarjenje młyna na tamnym boku Čorneho Šepca; wuznam za twarske, městnostne a techniske stawizny |wobraz = Fotothek df rp-e 0250063 Boxberg-O.L.-Reichwalde. Mühle.jpg |commonscat = Reichwalder Mühle }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277045 |mjeno = Korčma |adresa = Roberta Kochowa 6 |adresa-sort = |NS = |EW = |datum = wokoło 1800 |datum-sort = 1800 |wopisanje = korčma ze žurlu; wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09299817 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Roberta Kochowa 8 |adresa-sort = |NS = |EW = |datum = do 1800 |datum-sort = 1799 |wopisanje = nakrajna chěža; wuznam za twarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277041 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Roberta Kochowa 13 |adresa-sort = |NS = |EW = |datum = 2. třećina 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1845 |wopisanje = bydlenski dom z wobhrodźenjom; wuznam za twarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277042 |mjeno = Kowarnja |adresa = Roberta Kochowa 14 |adresa-sort = |NS = |EW = |datum = wokoło 1850, snadź starša |datum-sort = 1850 |wopisanje = kowarnja z techniskim wuhotowanjom; dźensa bydlenski dom, wuznam za twarske a techniske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277043 |mjeno = Rychwałdske ryćerkubło (cyłkowny pomnik) |adresa = Roberta Kochowa 21; 25 |adresa-sort = |NS = 51.383889 |EW = 14.662861 |datum = wokoło 1750 (knježi dom); wokoło 1900 (hospodarske twarjenje) |datum-sort = 1750 |wopisanje = jednotliwe pomniki we wobłuku cyłkowneho pomnika: knježi dom a hospodarske twarjenje ryćerkubła (hlej obj. 09277044, samsna adresa); wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Sachsen, Reichwalde, Kulturdenkmal Rittergut Reichwalde, heute Schullandheim NIK 6131.jpg |commonscat = Rittergut Reichwalde }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277055 |mjeno = Wuměnk |adresa = Domašojska 6<!--Thomaswalder Str.--> |adresa-sort = |NS = 51.37895 |EW = 14.66058 |datum = wokoło 1860 |datum-sort = 1860 |wopisanje = wuměnk statoka z droboweho drjewa; wuznam za twarske a socialne stawizny |wobraz = |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Sprjowje|Sprjowjach]] == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277039 |mjeno = Bróžnja |adresa = Wjesna 1 |adresa-sort = |NS = 51.42291 |EW = 14.53633 |datum = wokoło 1850 |datum-sort = 1850 |wopisanje = kładźita bróžnja; wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Sachsen, Boxberg, Ortsteil Sprey, Schrotholzscheune NIK 5857.JPG |commonscat = Schrotholzscheune (Dorfstraße 1, Sprey) }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277040 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Wjesna 6 |adresa-sort = |NS = 51.4256366 |EW = 14.5372278 |datum = wokoło 1910 |datum-sort = 1910 |wopisanje = bydlenski dom statoka; wuznam za twarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277036 |mjeno = Kapałka |adresa = Wjesna 7 (pódla) |adresa-sort = |NS = 51.425848 |EW = 14.537644 |datum = wokoło 1750 |datum-sort = 1750 |wopisanje = kładźita kapałka z droboweho drjewa; nutřka pózdnjogotiski rězbarski wołtar, wuznam za twarske a městnostne stawizny, singulär |wobraz = Sprey - Schrotholzkirche 2014 (5).jpg |commonscat = Schrotholzkirche Sprey }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277037 |mjeno = Bróžnja |adresa = Wjesna 17 |adresa-sort = |NS = 51.42341 |EW = 14.53699 |datum = wokoło 1850 |datum-sort = 1850 |wopisanje = kładźita bróžnja; wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Sachsen, Boxberg, Ortsteil Sprey, Schrotholzscheune NIK 5859.JPG |commonscat = Schrotholzscheune (Dorfstraße 17, Sprey) }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09277038 |mjeno = Bróžnja |adresa = Wjesna 18a |adresa-sort = |NS = 51.42276 |EW = 14.53743 |datum = wokoło 1850 |datum-sort = 1850 |wopisanje = kładźita bróžnja; wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Schrotholzscheune, Dorfstraße 18a, Sprey – DSC 0109.JPG |commonscat = Schrotholzscheune (Dorfstraße 18a, Sprey) }} |} == Kulturne pomniki w [[Tranje|Tranjach]] == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09269532 |mjeno = Mordarski a pokutny křiž |adresa = Rotdornallee |adresa-sort = |NS = 51.3627371 |EW = 14.4793257 |datum = 15./16.&nbsp;lětstotk |datum-sort = 1500 |wopisanje = pokutny křiž; wuznam za městnostne stawizny |wobraz = Mord- und Sühnekreuz Drehna (2).jpg |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki w [[Turjo|Turjom]] == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985399 |mjeno = Bróžnja |adresa = Dołhoboršćanska 1 |adresa-sort = |NS = 51.32167 |EW = 14.62575 |datum = po 1800 |datum-sort = 1801 |wopisanje = kładźita bróžnja (najskerje z wuměnkom); regionalna wosebitostka, wuznam za twarske a socialne stawizny |wobraz = Boxberg, OT Tauer Förstgener Str 1.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985398 |mjeno = Štyristronski dwór |adresa = Dołhoboršćanska 3 |adresa-sort = |NS = 51.32174 |EW = 14.6271 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom, tři pódlanske twarjenja a plestrowanje štyristronskeho dwora; bydlenski dom z debjenkowymi elementami, wuznam za twarske stawizny a napohlad wsy |wobraz = Boxberg, OT Tauer Förstgener Str. 3.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985400 |mjeno = Pódlanske twarjenje |adresa = Dołhoboršćanska 4 |adresa-sort = |NS = 51.32135 |EW = 14.62684 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = hospodarske twarjenje; prawdźepodobnje trawjenk, w za region typiskej podobje, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Boxberg, OT Tauer Förstgener Str. 4.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985401 |mjeno = Štyristronski dwór |adresa = Dołhoboršćanska 7 |adresa-sort = |NS = 51.3214 |EW = 14.62792 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom a tři pódlanske twarjenja štyristronskeho dwora; za region typiska cyhelowa architektura ze snadnej ornamentiku, wuznam za twarske a hospodarske stawizny, awtentiski |wobraz = Boxberg, OT Tauer Förstgener Str. 7.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985403 |mjeno = Bydlenski dom z hródźu |adresa = Dołhoboršćanska 9 |adresa-sort = |NS = 51.3207141 |EW = 14.6285595 |datum = kónc 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1890 |wopisanje = bydlenski dom z hródźu a pódlanskej twarjeni třistronskeho dwora, k tomu sydom płotowych stołpow ze zornowca; zdźeržana prěnjotna struktura, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Boxberg, OT Tauer Förstgener Str. 9, Hofansicht.JPG |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985396 |mjeno = Bydlenski dom z hródźu |adresa = We wólšinje 1<!--Im Erlengrund--> |adresa-sort = |NS = 51.3204 |EW = 14.63782 |datum = kónc 19.&nbsp;lětstotka |datum-sort = 1890 |wopisanje = bydlenski dom z hródźu, bróžnja a pódlanske twarjenje třistronskeho dwora; eksponowane połoženje, čerwjeny cyhel, za region typiski, zdźeržany po podobje a strukturje, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985397 |mjeno = Bróžnja |adresa = We wólšinje 3 |adresa-sort = |NS = 51.32444 |EW = 14.63202 |datum = wokoło 1840 (burska chěža); 2. połojca 19.&nbsp;lětstotka (bróžnja) |datum-sort = 1840 |wopisanje = bydlenski dom a pódlanskej twarjeni třistronskeho dwora; za region typiska cyhelowa architektura, zdźeržany po podobje a strukturje, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 08985402 |mjeno = Třistronski dwór |adresa = We wólšinje 12 |adresa-sort = |NS = 51.32191 |EW = 14.62903 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom z hródźu a pódlanskej twarjeni třistronskeho dwora kaž tež wobhrodźenje; za region typiska cyhelowa architektura, do dalokeje měry prěnjotnje zdźeržany, wobhrodźenje z 13 płotowymi stołpami ze zornowca, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Boxberg, OT Tauer Im Erlengrund 12.JPG |commonscat = }} |} == Kulturne pomniki we [[Wochozy|Wochozach]] == {{Lisćina pomnikow Sakska (hłowa tabulki)}} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09275948 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Dubčanski puć 30 |adresa-sort = |NS = 51.43109 |EW = 14.60356 |datum = wokoło 1890 |datum-sort = 1890 |wopisanje = bydlenski dom; klinker, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Nochten Daubitzer Weg 30 (1).JPG |commonscat = Nochten Daubitzer Weg 30 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09275946 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Parkowa 8 |adresa-sort = |NS = 51.43394 |EW = 14.60363 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom; klinker, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Nochten Parkstraße 8 (1).jpg |commonscat = Nochten Parkstraße 8 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09275939 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Parkowa 54 |adresa-sort = |NS = 51.42978 |EW = 14.59759 |datum = wokoło 1890 |datum-sort = 1890 |wopisanje = bydlenski dom burskeho statoka; žołty klinker, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Nochten Parkstraße 54 (1).JPG |commonscat = Nochten Parkstraße 54 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09275945 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Parkowa 111 |adresa-sort = |NS = 51.43374 |EW = 14.60286 |datum = wokoło 1900 |datum-sort = 1900 |wopisanje = bydlenski dom; klinker, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Sachsen, Nochten NIK 6085.JPG |commonscat = Nochten Parkstraße 111 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09275942 |mjeno = Wochožanska cyrkej |adresa = Pawoła Krawcowy puć |adresa-sort = |NS = 51.431418 |EW = 14.5984923 |datum = wokoło 1730 (cyrkej); po 1918 (wojerski pomnik); po 1945 (wojerski pomnik) |datum-sort = 1730 |wopisanje = cyrkej a wojerski pomnik za padnjenych swětoweju wójnow; wuznam za twarske a městnostne stawizny |wobraz = Nochten Kirche.jpg |commonscat = Kirche Nochten }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09275940 |mjeno = Fara |adresa = Pawoła Krawcowy puć 74 |adresa-sort = |NS = 51.43161 |EW = 14.59856 |datum = wokoło 1900 (fara); do 1830 (bróžnja) |datum-sort = 1900 |wopisanje = fara a kładźita bróžnja; twar z klinkra, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Sachsen, Nochten NIK 6079.JPG |commonscat = Pfarrhaus Nochten }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09275950 |mjeno = Bróžnja |adresa = Rychwałdski puć 28 |adresa-sort = |NS = 51.43164 |EW = 14.60212 |datum = wokoło 1880 |datum-sort = 1880 |wopisanje = bróžnja a wobhrodźenska murja; wuchodne twarjenje dwora, klinker, wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = Sachsen, Nochten NIK 6101.JPG |commonscat = Nochten Reichwalder Weg 28 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09275949 |mjeno = Bydlenski dom |adresa = Rychwałdski puć 34 |adresa-sort = |NS = 51.43045 |EW = 14.60319 |datum = 1926 |datum-sort = 1926 |wopisanje = bydlenski dom; klinker, wuznam za twarske stawizny |wobraz = Sachsen, Nochten NIK 6106.JPG |commonscat = Nochten Reichwalder Weg 34 }} {{Lisćina pomnikow Sakska (linka tabulki) |ID = 09275944 |mjeno = Bróžnja |adresa = Čelnjanski puć 104 |adresa-sort = |NS = 51.43222 |EW = 14.59911 |datum = do 1830 |datum-sort = 1829 |wopisanje = kładźita bróžnja; wuznam za twarske a hospodarske stawizny |wobraz = |commonscat = }} |} == Žórła == * [https://web.archive.org/web/20141213043937/http://www.denkmalpflege.sachsen.de/610.htm Sakski krajny zarjad za pomnikoškit], [https://web.archive.org/web/20130411231053/http://www.lfd.sachsen.de/1406.htm lisćina pomnikow w datowej bance DIVIS], wurězk: Kulturdenkmale des Freistaates Sachsen, Landkreis Görlitz, staw: 15. apryla 2014 (dohlad přez awtora w Hornjołužiskej bibliotece wědomosćow w Zhorjelcu) {{All Coordinates}} [[Kategorija:Lisćina kulturnych pomnikow|Hamor]] [[Kategorija:Hamor|!]] 0v8fequfaptnon5xmlw45lz9p3bee00 New Mexico 0 32432 390830 337642 2026-05-04T10:19:50Z J budissin 7 390830 wikitext text/x-wiki {{US-stat |ISO=US-NM |šěrina=34 |dołhota=-106 |hesło=Crescit Eundo |hesło-serbsce= |přimjeno= |stolica=Santa Fe |přestrjeń=314915 |přistup=[[6. januara]] [[1912]] |guwernerka=Susana Martinez |strona=R }} '''{{PAGENAME}}''' ({{IPA|nuːˈmɛksɪkoʊ̯|En-us-New_Mexico.ogg}}, {{wrěči|es}} ''Nuevo México'', navajo ''Yootó Hahoodzo'') je [[Zjednoćene staty Ameriki|US-ameriski]] zwjazkowy stat, kotryž leži na juhozapadźe kraja při [[Mexiko|mexiskej]] hranicy. Ma něhdźe 2,1 milion wobydlerjow na 315.000 km² a je tuž jara rědko wobsydleny (6,6 wob./km²) a po přestrjeni pjaty najwjetši stat, trochu wjetši hač [[Pólska]]. [[Stolica]] je [[Santa Fe]] ze 70.000 wobydlerjemi, najwjetše město pak [[Albuquerque]] z wjace hač 560.000 wobydlerjemi. Stat mjezuje z [[Colorado]]m na sewjeru, z [[Oklahoma|Oklahomu]] na sewjerozapadźe, z [[Texas]]om na wuchodźe a juhu, z Mexikom na juhozapadźe a z [[Arizona|Arizonu]] na zapadźe. Teritorij wobsteji hłownje z [[pusćina|pusćiny]] na wysokoruninje kaž tež z wysokich hórskich rjećazow. Najwyša hora zwjazkoweho stata je ''Wheeler Peak'' (4011 m), kiž nadeńdźe so w južnych wuběžkach [[Rocky Mountains]]. Přez New Mexico běži [[Rio Grande]], najwažniša rěka w tutym regionje. {{PAGENAME}} přiwza so dnja [[6. januara]] [[1912]] jako 47. stat do unije a ma přimjeno ''Land of Enchantment'' („Kraj zakuzłanja“). Do toho słušeše wot 1821 do 1848 k Mexiku. Něhdźe 70&nbsp;% wobydlerstwa ma jendźelšćinu jako maćeršćinu, 28,4&nbsp;% španišćinu a 3,5&nbsp;% domoródnu rěč navajo. New Mexico je stat z najwyšim podźělom latinoameriskeho wobydlerstwa (42&nbsp;%) a druhim najwyšim podźělom Indianow (9,5&nbsp;%). <gallery mode="packed"> New Mexico Luftbild.jpg|Krajina w New Mexico Wheeler Pk from Valle Vidal.jpg|''Wheeler Peak'' (4011 m), najwyši wjeršk stata Rio_Grande_Gorge_Bridge.jpg|Móst přez wudrjeńcu rěki Rio Grande Shiprock.snodgrass3.jpg|''Shiprock'' Santa_Fe_San_miguel_chapel.jpg|Kapałka San Miguel w Santa Fe, najstarša cyrkej Zjednoćenych statow </gallery> == Žórła == <references /> == Wotkazaj == {{Commonscat}} * [http://www.newmexico.gov/ Oficielne webstrony] {{ref-en}} {{US-staty}} oav53wx10zhfv2g5xaw52i894kn6m9i Sołun 0 33126 390826 340572 2026-05-04T10:13:40Z J budissin 7 390826 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik město |mjeno swójske = Θεσσαλονίκη ''Thessaloniki'' |mjeno serbske = Sołun |wopon = {{WD|wop}} |šěrina = 40/39/00 |dołhota = 22/58/00 |region-ISO = GR-B |gmejnske čisło= |wysokosć = |přestrjeń = 20,85 |wobydlerstwo = {{WD|wob}} |staw = {{WD-staw}} |póstowe čisło = 54015 – 54655, 56404 |předwólba = |awto = |webstrona = [http://www.thessaloniki.gr/ thessaloniki.gr] |wobraz = |wopis wobraza = }} '''Sołun''' (serbsce tež ''Tesaloniki''; {{wrěči|el}} Θεσσαλονίκη/''Thessaloniki'' abo skrótka Σαλονίκη/''Saloniki'', {{wrěči|sh}} ''Solun'', {{wrěči|tr}} ''Selânik'') je wulkoměsto na sewjeru [[Grjekska|Grjekskeje]] a stolica zarjadniskeho regiona [[Srjedźna Makedonska|Srjedźneje Makedonskeje]]. Z wjace hač 300.000 wobydlerjemi je po [[Athen]]je druhe najwjetše grjekske město a hospodarske kaž tež kulturne srjedźišćo cyłeho grjekskeho regiona Makedonska. Metropolowy rum ma něhdźe milion wobydlerjow. Město leži při [[Thermaiski zaliw|Thermaiskim zaliwje]] [[Egejske morjo|Egejskeho morja]] a ma wuznamny přistaw. W lěće 315 do Chrystusa wot makedonskeho krala Kassandrosa załožene město bu jako stolica Tesalskeje hižo w [[biblija|bibliji]] naspomnjene a bě w starowěku křižowanišćo wažnych wikowanskich pućow mjez Europu a Aziju. Zažnokřesćanske a bycantiniske cyrkwje Sołunja słušeja k [[swětowe herbstwo|swětowemu herbstwu]] [[UNESCO]]. Wot 1430 hač do kónca Balkanskich wójnow w lěće 1913 bě Sołun z dźělom [[Osmaniske mócnarstwo|Osmaniskeho mócnarstwa]] a je na přikład ródne město prěnjeho [[Turkowska|turkowskeho]] prezidenta [[Mustafa Kemal Atatürk|Atatürka]]. Hač do [[Druha swětowa wójna|Druheje swětoweje wójny]] měješe jednu z najwjetšich židowskich wosadow w Europje. W lěće [[1997]] bě město [[kulturna stolica Europy]]. Jedne z partnerskich městow Sołuna je [[Lipsk]] (wot 1984). <gallery mode="packed"> White Tower of Thessaloniki (2007-06-15).jpg|Sołunski symbol: Běła wěža Salonica-view-aerial2.jpg|Přibrjóžna promenada Aerial view of Kalamaria, Greece.jpg|Powětrowy wobraz wuchodnych wobwodow Thessaloniki - The street in Downtown.JPG|''Odos Aristotelous'', centralne naměsto Sołuna Saloniki City Walls 2.jpg|Měšćanska murja z bycantiniskeho časa </gallery> == Žórła == <references /> == Wotkaz == {{Commonscat|Thessaloniki|Sołun}} {{Kulturna stolica Europy}} [[Kategorija:Sydlišćo při Srjedźnym morju]] [[Kategorija:Sydlišćo z mórskim přistawom]] 7t56ggkx7vinej71hg8zbmleiy1j64z Lille 0 33238 390824 340841 2026-05-04T10:12:44Z J budissin 7 390824 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik město |wopon = {{WD|wop}} |šěrina = 50/38/00 |dołhota = 03/03/00 |region-ISO = FR-59 |gmejnske čisło= |wysokosć = 17 |wysokosć-do = 45 |přestrjeń = 34,83 |wobydlerstwo = {{WD|wob}} |staw = {{WD-staw}} |póstowe čisło = 59000, 59033, 59800 |předwólba = |awto = |webstrona = [http://www.lille.fr/ lille.fr] |wobraz = |wopis wobraza = }} '''Lille''' ({{wrěči|nl}} ''Rijsel'') je wulkoměsto na sewjeru [[Francoska|Francoskeje]]. Nadeńdźe so při [[Belgiska|belgiskej]] hranicy, něhdźe 80 kilometrow wot pobrjoha [[Sewjerne morjo|Sewjerneho morja]] a je stolica regiona [[Hauts-de-France]]. Město same ma něhdźe 230.000 wobydlerjow, z 83 gmejnow wobstejacy gmejnski zwjazk [[Métropole Européenne de Lille]] někak 1,1 milion. W lěće [[2004]] bě Lille hromadźe z [[Italska|italskim]] městom [[Genua]] [[kulturna stolica Europy]]. Mjeno pochadźa wot starofrancoskeho ''L’Isle'' a woznamjenja „kupa“. Sydlišćo naspomni so prěni raz w lěće [[1054]]. Najznaćiši syn města bě francoski general a statny prezident [[Charles de Gaulle]] (1890–1970). <gallery mode="packed"> Grande Place, Bourse du travail et beffroi Lille 2.JPG|Stara bursa Lille2.JPG|Centralne Naměsto generala de Gaulle Lille Musée de l'Hospice1.JPG|W nutřkownym měsće Map Vieux Lille Vauban.png|Plan města z 18.&nbsp;lětstotka </gallery> == Žórła == <references /> == Wotkaz == {{Commonscat}} {{Kulturna stolica Europy}} [[Kategorija:Prěnje naspomnjenje 1054]] 7zn84zwcpynuks3j4p5pitcs9uga684 Seeheim (Namibija) 0 35030 390828 349148 2026-05-04T10:15:33Z J budissin 7 390828 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik město |mjeno=Seeheim |wopon= |šěrina=-26.816389 |dołhota=17.798056 |region-ISO=NA |wysokosć=1448 |přestrjeń= |wobydlerstwo= |lěto=2011 |póstowe čisło= |předwólba= |Rjadowanje= |adresa= |awto=KA |webstrona= |wobraz=Seeheim-Hotel.JPG |wopis wobraza=Seeheim-Hotel }} '''Seeheim''' je sydlišćo w južnej [[Namibija|Namibiji]], při rěce [[Fischfluss|Fischfluss]] w [[Karas (Namibija)|regionje Karas]]. Wjes leži něhdźe pjećaštyrceći kilometrow juhozapadnje [[Keetmanshoop|Keetmanshoopskeho]] stareho města při narodnej dróze B4 do [[Lüderitz|Lüderitza]] a je tež přez železnisku čaru z nim zwjazana. Ma mjez dwaceći a třiceći wobydlerjow a leži 1448 metrow nad mórskej hładźinu. == Žórła == <references /> == Wotkazaj == {{Commonscat}} 4vopt7dc8ka7k7dtf6qk43iozl69m9i Riad 0 36829 390832 383038 2026-05-04T10:21:31Z J budissin 7 390832 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik město |wopon = |šěrina = 24.65 |dołhota = 46.71 |region-ISO = SA |wysokosć = 612 |přestrjeń = 1149 |wobydlerstwo = 6506700 |staw = 2016 |póstowe čisło = |předwólba = |webstrona = [http://www.arriyadh.com/eng/ arriyadh.com] |wobraz = |wopis wobraza = }} '''Riad''' ({{wrěči|ar}} الرياض ''ar-Riyād'', „zahrody“) je [[stolica]] kralestwa [[Sawdi-Arabska|Sawdi-Arabskeje]]. Město je hospodarske, administratiwne a kulturne srjedźišćo kraja na [[Arabska połkupa|Arabskej połkupje]]. Wone je sydło knježerstwa, parlamenta, wšěch centralnych zarjadow a wjacorych uniwersitow. == Geografija == Město nadeńdźe so wosrjedź Arabskeje połkupy w regionje [[Nadźd]]. Riad leži we wysokosći 600 metrow a je wobdaty wot pusćiny. W měsće knježi subtropiska pusćinowa klima z přerěznymi temperaturami wot 9 do 20° C w januarje a 29 do 43° C w juliju. Cyłkowne lětne spadki wučinja někak 100 milimetrow (Berlin: 586), kotrež padaju nimale bjezwuwzaćnje mjez decembrom a aprylom. == Stawizny == Městno při dolinje [[Wadi Hanifa]] bě hižo w 5.&nbsp;lětstotku wobsydlene. Tule steješe město ''Hadźar'', kotrež bě hišće w 14.&nbsp;lětstotku płódna oaza z rěčkami a wjele štomami. Na ruinach Hadźara nasta w lěće [[1735]] nowe sydlišćo Riad, najprjedy jenož jako wobhrodźena zahroda. Riad bě wot [[1824]] stejišćo hłowneho palasta kraloweho dwora Sawd. Jako sydło knježerstwa słužeše 1864 natwarjeny ''Fort Masmak''. Riad měješe tehdy něhdźe 7.500 wobydlerjow. Z njewotwisnosću Sawdi-Arabskeje w lěće [[1932]] sta so město z mjeztym 30.000 wobydlerjemi ze stolicu noweho kralestwa. 1950 měješe hižo 120.000 wobydlerjow a 1977 milion. == Wotkaz == {{Commonscat|Riyadh|Riad}} [[Kategorija:Stolica w Aziji]] [[Kategorija:Załožene 1735]] tufsr7mhe7c9uo9eowjtapk5szy90q1 Katalanšćina 0 37161 390819 381178 2026-05-04T09:19:29Z J budissin 7 390819 wikitext text/x-wiki {{infokašćik rěč |Barba= |mjeno swójske= català |mjeno serbske= katalanšćina |rěčnicy=10 milionow |klasifikacija= [[Indoeuropske rěče]] : [[Italske rěče]] :: [[Romaniske rěče]] |družina pisma=łaćonsce |hamtska rěč=[[Andorra]], [[Katalanska]] |iso_639-1= ca |iso_639-2= cat |iso_639-2t= |iso_639-3= cat |wikipedija=ca |mapa=Mapa dialectal del català-valencià.png }} '''Katalanšćina''' (katalansce ''català'') je [[Romaniske rěče|romaniska rěč]], kotraž so předewšěm na sewjerowuchodźe [[Iberiska połkupa|Iberiskeje połkupy]] rěči. Mjez rěčespytnikami je zwadne, hač słuša ke [[Galloromaniske rěče|galloromaniskim]] abo k [[Iberoromaniske rěče|iberoromaniskim rěčam]]. Najblišo přiwuzna rěč je [[okcitanšćina]] na [[Francoska|francoskim]] boku hranicy. Katalanšćina je hamtska rěč w [[Andorra|Andorrje]] a, nimo [[španišćina|španišćiny]], regionalna rěč w [[Katalanska|Katalanskej]], na [[Baleary|Balearach]] a w regionje [[Region Valencia|Valencia]]. Nimo toho płaći tež w francoskim regionje [[Roussillon]] jako regionalna rěč. Rěčny rum wobsteji z dweju hłowneju dialektoweju teritorijow – wuchodo- a zapadokatalanskeho. Katalanšćina so z łaćonskimi pismikami pisa. == Wotkazy == {{Commonscat|Catalan language|Katalanšćina}} * [https://web.archive.org/web/20140531071849/http://www.grec.cat/cgibin/mlt00.pgm Wjacerěčny słownik] (katalansce, španisce, jendźelsce, francosce, němsce) * [https://ca.wikipedia.org/ Wikipedija w katalanšćinje] {{romaniske rěče}} [[Kategorija:Romaniske rěče]] t40uop6vto4vkqw7vofc7975zdudg1k Durinski lěs 0 37557 390795 360163 2026-05-03T19:55:13Z J budissin 7 [[Kategorija:Horiny w Čěskej]] bu wotstronjena z [[Wikipedija:Specialne funkcije/HotCats|HotCat]] 390795 wikitext text/x-wiki [[Dataja:Naturraumkarte Thueringer Wald.png|mini|Karta Durinskeho lěsa]] '''Durinski lěs''' ({{wrěči|de}} ''Thüringer Wald'') je lěsojte srjedźne horiny na juhu [[Durinska|Durinskeje]] a twori zdobom sewjernu hranicu [[Frankowska|Frankowskeje]]. We wušim zmysle wobsteja horiny z něhdźe 70 kilometrow dołheho a 20 kilometrow šěrokeho hórskeho rjećaza mjez dolinu [[Werra|Werry]] pola [[Eisenach]]a a dołomaj rěčkow [[Schleuse (rěka)|Schleuse]] a [[Wohlrose]] juhowuchodnje [[Ilmenau]]wa. Hromadźe z [[Durinske šćěpjelowe horiny|Durinskimi šćěpjelowymi horinami]], [[Frankski lěs|Frankskim lěsom]] a [[Šmrěčiny|Šmrěčinami]] twori Durinski lěs rjećaz Durinsko-frankowskich srjedźnych horin, kotryž saha wot Werry hač k [[Čěska|čěskej]] hranicy. Wone předstajeja zdobom wódny rozwod mjez [[Solawa|Solawu]] (a [[Łobjo]]m) na sewjerowuchodźe a Werru (resp. [[Weser]]u) kaž tež [[Mohan]]om (resp. [[Ryn]]om) na juhozapadźe. Cyłe horiny steja jako přirodny park pod škitom, jich žro twori krućišo škitany biosferowy rezerwat ''Durinski lěs''. Přez nimale cyłu dołhosć hórskeho rjećaza wjedźe na hrjebjenju woblubowana pućowanska šćežka ''[[Rennsteig]]''. Najwyša hora w Durinskim lěsu je ''[[Wulki Beerberg]]'' (983 m). == Wotkazaj == {{Commonscat|Thüringer Wald|Durinski lěs}} * [http://www.naturpark-thueringer-wald.eu/ Webstrona] přirodneho parka Durinski lěs {{ref-de}} {{Nawigaciska lajsta Němske srjedźne horiny}} {{Coordinate|NS=50/40/00|EW=10/45/00|type=mountain|region=DE-TH|dim=70000}} [[Kategorija:Srjedźne horiny]] [[Kategorija:Horiny w Němskej]] [[Kategorija:Geografija Durinskeje]] r3ehj06k5puvm7ewk1o57n0na6nnsoq Etna 0 38912 390831 380148 2026-05-04T10:20:45Z J budissin 7 390831 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik hora | mjeno=Etna | wobraz=Mt Etna and Catania1.jpg | wopis wobraza=Etna w zymje, widźany z [[Catania|Catanije]] | wysokosć=3357 | šěrina=37/45/04/N | dołhosć=14/59/45/O | region-ISO=IT-CT | masiw= | typ=wulkan | kamjenizna=bazalt }} '''Etna''' je z (oficielnej) wysokosću 3357 metrow<ref>https://www.ct.ingv.it/index.php/formazione-e-divulgazione/news/303-l-etna-si-supera-nuovo-record-di-altezza-a-3357-metri</ref> najwyši aktiwny [[wulkan]] w [[Europa|Europje]] a zdobom najwyša hora [[Italska|italskeje]] kupy [[Sicilska]]. Nadeńdźe so mjez městomaj [[Catania]] a [[Messina]] na sewjerowuchodźe kupy a słuša wot lěta 2013 do [[swětowe herbstwo|swětoweho herbstwa]] [[UNESCO]]. Wón je najwyši wjeršk we wokruhu nimale 1000 kilometrow. Najbliša hora, kotraž je wyša hač Etna, je ''[[Marmolada]]'' w [[Dolomity|Dolomitach]]. Hórski masiw rozpřestrěwa so na nimale 1250 kwadratnych kilometrach a ma wobjim wot 250 kilometrow. Dokładna wysokosć njeda so rjec, dokelž so při wubuchnjenju hustodosć přeměnja. Etna nasta před 600.000 lětami při wuchodnym brjoze Sicilskeje na městnje, hdźež pokazachu so před milionom lět prěnje wulkaniske aktiwity. Hora ma štyri kratry na wjeršku a nimale 400 pódlanske kratry při swojich bokach, přez kotrež so při wubuchnjenju [[lawa]] wuliwa. Wulkan steji na tak mjenowanym Messinskim mylenju, tektonisce njeměrnym pasmje, hdźež dóńdźe tež husto k sylnym [[zemjerženje|zemjerženjam]]. <gallery> Etna eruption seen from the International Space Station.jpg|Wubuch w lěće 2002 na wobrazu z [[Mjezynarodna swětnišćowa stacija|Mjezynarodneje swětnišćoweje stacije]] (ISS) Eruzione Etna 13-01-2011 B.jpg|Nócny wubuch w lěće 2011 </gallery> == Žórła == <references /> == Wotkazaj == {{Commonscat|Etna}} * [https://web.archive.org/web/20190315163347/http://www.parcoetna.ct.it/ Webstrona] nacionalneho parka (italsce/jendźelsce) [[Kategorija:Hora w Italskej]] [[Kategorija:Sicilska]] [[Kategorija:Hora w Europje]] [[Kategorija:Wulkan]] qqcal66bffkq3jbes5u6dp46lm0mncb Manfred Stolpe 0 39147 390827 381104 2026-05-04T10:14:20Z J budissin 7 390827 wikitext text/x-wiki [[Dataja:2015-12 Manfred Stolpe SPD Bundesparteitag by Olaf Kosinsky-5.jpg|mini|upright|Manfred Stolpe (2015)]] '''Manfred Stolpe''' (* [[16. meje]] [[1936]] w [[Šćećin]]je; † [[29. decembra]] [[2019]] w [[Podstupim]]je) bě [[Němska|němski]] politikar ([[Socialdemokratiska strona Němskeje|SPD]]). Wón bě wot 1990 do 2002 prěni ministerski prezident [[Braniborska|Braniborskeje]] po přewróće a po tym wot 2002 do 2005 zwjazkowy minister za wobchad, twarstwo a bydlenja w [[kabinet Schröder II|kabineće Schröder II]]. Stolpe studowaše wot 1955 do 1959 prawnistwo při uniwersiće [[Jena]] a bě diplomowy jurist. Wot 1959 do 1969 dźěłaše w ewangelskej cyrkwi Berlin-Braniborska. Wot 1969 do 1981 bě nawoda sekretariata Zwjazka ewangelskich cyrkwjow w [[Němska demokratiska republika|NDR]]. Wot januara 1982 bě konsistorialny prezident wuchodneho regiona Berlinsko-Braniborskeje ewangelskeje cyrkwje a hač do lěta 1989 zdobom městopředsyda Zwjazka ewangelskich cyrkwjow. Wot 1. nowembra 1990 hač do 26. junija 2002 bě Stolpe z braniborskim ministerskim prezidentom a zastupowaše zdobom jako direktny woleny zapósłanc wólbny wokrjes [[Choćebuz]] w krajnym sejmje. W juniju 2002 wotstupi ze zastojnstwa a wuzwoli sej [[Matthias Platzeck|Matthiasa Platzecka]] za swojeho naslědnika. Po wólbach do [[zwjazkowy sejm|zwjazkoweho sejma]] w septembrje 2002 bu Stolpe dnja 22. oktobra wot kanclera [[Gerhard Schröder|Gerharda Schrödera]] do zwjazkoweho kabineta powołany. Wón bě wot lěta 1990 čłon SPD a mjez 1991 a 2002 tež čłon zwjazkoweho předsydstwa swojeje strony. == Wotkazy == {{Commonscat}} * {{DNB-Portal|119013673}} * [https://web.archive.org/web/20120330081620/http://manfred-stolpe.de/ Oficielna webstrona] {{ref-de}} {{Nawiblok |Ministerscy prezidenća Braniborskeje |Kabinet Schröder II}} {{DEFAULTSORT:Stolpe, Manfred}} [[Kategorija:Muž]] [[Kategorija:Rodź. 1936]] [[Kategorija:Zemr. 2019]] [[Kategorija:Němc]] [[Kategorija:Braniborska]] [[Kategorija:Němski ministerski prezident]] [[Kategorija:Zwjazkowy minister]] [[Kategorija:Politikar (20.&nbsp;lětstotk)]] [[Kategorija:Politikar (21.&nbsp;lětstotk)]] [[Kategorija:Čłon SPD]] [[Kategorija:Wosoba (Šćećin)]] [[Kategorija:Wosoba (Podstupim)]] l6kaph6k4pfdny86muz16i68sth4uit Ketličanska cyrkej 0 39349 390825 388907 2026-05-04T10:13:02Z J budissin 7 390825 wikitext text/x-wiki [[Dataja:20170316455MDR Kittlitz (Löbau) Kirche.jpg|mini|upright|Ketličanska cyrkej]] '''Ketličanska cyrkej''' (''Cyrkej swjateje Trojicy'', {{wrěči|de}} ''St.-Trinitatis-Kirche'') je ewangelsko-lutherska wosadna cyrkej w [[Ketlicy|Ketlicach]] w [[Wokrjes Zhorjelc|Zhorjelskim wokrjesu]]. Wona słuži Ketličansko-Nosačanskej ewangelskej wosadźe w cyrkwinskim wobwodźe Lubij-Žitawa ewangelskeje krajneje cyrkwje w [[Sakska|Sakskej]]. Hač do lěta 1926/27 je so tu tež [[serbšćina|serbsce]] prědowało. Ketličanski kěrchow, mjez druhim z rowami kantora a serbskeho komponista [[Korla Awgust Kocor|Korle Awgusta Kocora]] a fararjow [[Michał Domaška|Michała Domaški]] a [[Jan Renč|Jana Renča]], rozpřestrěwa so wokoło cyrkwje. Ewangelska cyrkej w Ketlicach steji jako kulturny pomnik pod škitom. Z dwěmaj emporomaj słuša k najwjetšim wjesnym cyrkwjam regiona. == Stawizny == Ketličanska wosada je jedna z najstaršich w [[Hornja Łužica|Hornjej Łužicy]] a wužiwaše so za čas němskeje kolonizacije jako zepěranišćo za misioněrowanje pohanskich [[Serbja|Serbow]]. Hižo do załoženja [[Lubij]]a wobjimowaše wjace hač 30 wokolnych wsow. W lěće 1252 naruna so kapałka z 11.&nbsp;lětstotka přez gotisku cyrkej. Pod knjejstwom Ketličanskeho knjeza Karla Gotthelfa z Hund a Altengrotkau bu cyrkej wot 1749 do 1775 nowo natwarjena. Wosada sama měješe tež ležownostne wobsydstwo, tak wukonješe knjejstwo nad [[Wujezd]]om. Za čas [[Arnošt Muka|Arnošta Muki]] bě hišće třećina Ketličanskeje ludnosće serbskorěčna a Bože słužby běchu kóždu njedźelu a na swjatych dnjach serbske a němske. == Wosada == Do Ketličanskeje wosady słušeja nimo Ketlic samych wjeski [[Bělecy]], [[Dažin]], [[Hłušina]], [[Jawornik]], [[Korecy]], [[Łuwoćicy]], [[Luchow]], [[Małe Radměrcy]], [[Mučnica (wjes)|Mučnica]], [[Njechań]], [[Njeznarowy]], [[Serbske Kundraćicy]], [[Serbske Pawlecy]], [[Sobołsk]], [[Stara Chójnica]], [[Stwěšin]], [[Wopaleń]], [[Wujer]] a [[Wujezd]]. Prjedy běchu tež ewangelscy wobydlerjo [[Róžany|Róžan]] do Ketlic zafarowani. == Fararjo == {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! doba !! mjeno !! ródna wjes !! žiwjenske daty !! přispomnjenki |- | 1614–1627 || Jan Prätorius || || † 1627 || |- | 1737–1753 || [[Jan Wićaz]] || [[Přišecy]] || 1710–1772 || |- | 1849–1871 || [[Korla Gustaw Klin]] || [[Bart]] || 1806–1890 || |- | 1871–1888 || [[Jan Korla Renč]] || [[Skanecy]] || 1821–1888 || |- | 1888–1916 || [[Jan Renč]] || [[Ketlicy]] || 1856–1916 || syn předchadnika |- | 1904–1910 || [[Wylem Nowy]] || [[Bórkowy]] || 1870–1933 || |- | 1910–1927 || Friedrich Walter Max Mrózak || [[Hrodźišćo (Wóspork)|Hrodźišćo]] || * 1883 || syn [[Oswald Mrózak|Oswalda Mrózaka]]; po tym do Störmthala |- | 1916–1926 || [[Pawoł Mrózak|Pawoł Jurij Mrózak]] || [[Malešecy]] || 1877–1931 || syn [[Oswald Mrózak|Oswalda Mrózaka]]; do toho w [[Budyšinska cyrkej|Budyšinku]], po tym do [[Bartska cyrkej|Barta]] |- |} Nimo toho skutkowachu w Ketlicach [[Jurij Šěrc]] (diakon 1655–60), [[Chryša Šlenkar]] (diakon 1707–16), [[Matej Šołta]] (diakon 1730–73), [[Jan Jakub Pětška]] (diakon 1773–1823) a [[Franc Moric Domaška]] (kapłan 1892–98). == Wobrazy == <gallery mode="packed"> Kittlitz Kirche.jpg|Cyrkej z farskim dworom 20170316450DR Kittlitz (Löbau) Kirche.jpg|Napohlad južneje fasady Löbau Kittlitz - Weißenberger Landstraße - Trinitatiskirche 03 ies.jpg|Cyrkwina wěža Ketlicy – Ewangelska cyrkej 6.jpg|Nutřkowny napohlad Ketlicy – Ewangelska cyrkej 2.jpg|Byrgle </gallery> == Literatura == * {{BKD|34|242–265|248|Kittlitz}} * [[Jan Renč|Johann Rentsch]] [Jan Renč]: ''Geschichte der Kirche und Kirchfahrt Kittlitz.'' Smoler, Budyšin 1884 ([https://digital.slub-dresden.de/werkansicht/dlf/18843/3/ digitalizat]) * Rentsch: [http://digital.slub-dresden.de/id250232146/141 ''Die Parochie Kittlitz.''] W: Neue sächsische Kirchengalerie, Die Diöcese Löbau. Lipsk, 1908 (digitalizat). == Wotkazy == {{Commonscat|Trinitatiskirche (Kittlitz)|Cyrkej swj. Trojicy w Ketlicach}} * [https://web.archive.org/web/20200223001338/https://www.kirche-kittlitz-nostitz.de/ Webstrona] wosady Ketlicy-Nosaćicy {{ref-de}} * [https://digital.slub-dresden.de/werkansicht/dlf/100087/364/0/ Wopisanje Ketličanskeje wosady] w ''Statistice Łužiskich Serbow'' [[Arnošt Muka|Arnošta Muki]] (digitalizat) {{Coordinate|NS=51/7/56 |EW=14/40/33 |type=landmark |region=DE-SN}} [[Kategorija:Lubij]] [[Kategorija:Ewangelsko-lutherski cyrkwinski twar]] [[Kategorija:Cyrkwinske twarjenje w Zhorjelskim wokrjesu]] b24czcsqhlbtx70895f59uvbb7xnyqi Freiburg im Breisgau 0 40122 390797 376989 2026-05-03T19:59:35Z J budissin 7 390797 wikitext text/x-wiki {{Město DE |wopon=DEU_Freiburg_im_Breisgau_COA.svg |šěrina=48/0/ |dołhota=7/51/ |region-ISO=DE-BW |gmejnske čisło=08311000 |wysokosć=278 |přestrjeń=153.04 |póstowe čisło=79098–79117 |předwólba= 0761, 07664 a 07665 |webstrona=[http://www.freiburg.de/ freiburg.de] |adresa=Rathausplatz 2–4<br />79098 Freiburg im Breisgau |wyši měšćanosta=Martin Horn |strona=bjez }} '''Freiburg im Breisgau''' je [[Němska|němske]] [[wulkoměsto]] na juhozapadźe [[Badensko-Württembergska|Badensko-Württembergskeje]] nad rěku [[Dreisam]] na kromje [[Čorny lěs|Čorneho lěsa]]. Ma něhdźe 230 tysac wobydlerjow a je z tym štwórte najwjetše město Badensko-Württembergskeje. == Wobrazarnja == <gallery> Freiburg_017.650.n.jpg|Panorama města a Čorny lěs Freiburger_Münster,_Winter.jpg|[[Katedrala]] Münster Freiburg_Schlossberg_Sonnenuntergang_Münster.jpg|Panorama města </gallery> == Žórła == <references /> == Wotkaz == {{commonscat|Freiburg im Breisgau}} {{Wulkoměsta w Němskej}} [[Kategorija:Město w Badensko-Württembergskej]] [[Kategorija:Freiburg im Breisgau]] 6yj4s00tg5xulhj3qv6cv8pb1lib3jw Zornowc 0 41191 390790 390740 2026-05-03T18:19:48Z Gumideck 12564 wotkaz 390790 wikitext text/x-wiki [[Dataja:Granit_strzelinski2.JPG|mini|Šleski zornowc]] '''Zornowc''' abo '''granit''' (wot łać. ''granum'', „zorno“) je hłuboka magmatiska [[kamjenizna]], kotra wobsteji z [[Křemjeń|křemjenja]], [[Žiwc|žiwc]]a a [[Błyšćinka|błyšćinki]]. Křemjeń je ćmowy (šěry hač šěromódry). Ze žiwcow přewažuje kaliumowy žiwc nad plagioklasom a z tym so rozeznawa wot [[granodiorit]]a. Žiwc ze zornowca ma zwjetša čerwjenu, oranžojtu abo okrowu barbu. Ćmowa błyšćinka (biotit) je přeco zastupjena, swětła (muskovit) móže być přitomna. Zwjetša ma srjedźne hač hrube zorna. Zornowc twori hłuboke ćělesa. Samsnu zestawu matej [[ryolit]] (wulkaniska magmatiska kamjenizna) a [[porfyr]] (žiłowa magmatiska kamjenizna). Zornowc so daloko a šěroko wužiwa jako twarski a dekoratiwny kamjeń. W [[Srjedźna Europa|srjedźnej Europje]] je jara rozšěrjeny. == Zornowc we Łužicy == Typiska kamjenizna w [[Hornja Łužica|Hornjej Łužicy]] je granodiorit (łužiski abo dwubłyšćinkaty). Pola [[Kralowski haj|Kralowskeho haja]] so namaka kralowskohajski zornowc, kotryž je srjedźozornaty a chudy na błyšćinku. Na juhowuchodźe we [[Łužiske horiny|Łužiskich horinach]] so namaka hrubje zornaty [[Rumburk|rumburski]] zornowc. W [[Hornjołužiske hona|Hornjołužiskich honach]] a [[Hornjołužiska hola a hatowa krajina|Hornjołužiskej holi a hatowej krajinje]] namakaja so mnohe zornowcowe fragmenty ze sewjerneje Europy, kotrež su powostanki [[lodowe doby|lodowych dobow]]. Zornowc wudobywa so w aktiwnej skałe w [[Měrjow]]je.<ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/sachsenatlas/index.html?stateId=fb2fdbfd-5f95-41ed-afdb-fd5f95f1ede3|title=Geologiska karta 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2025-07-27|language=němsce}}</ref> == Galerija == <gallery> Meissen_granite.jpg|<center>Mišnjanski zornowc</center> MRGS 290 - žula.jpg|<center>Stołpinski zornowc</center> Liberecka-zula-i-p-pavlova.jpg|<center>Liberecki zornowc</center> MRGS 303 - rumburská žula.jpg|<center>Rumburski zornowc</center> MRGS 136 - žula.jpg|<center>Brtniski zornowc</center> MRGS 351 - žula.jpg|<center>Waldsteinski zornowc</center> MRGS 336 - žula.jpg|<center>Nordiski zornowc z Chrósćic</center> </gallery> == Žórła == <references /> == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984|strony=312}} == Wotkazaj == {{Commonscat|Granite|zornowc}} {{DISPLAYTITLE:zornowc}} [[Kategorija:Kamjenizna]] py1go9djm163jqywfclb5jl0klxvrpr Granodiorit 0 41200 390801 390745 2026-05-03T20:43:53Z Gumideck 12564 wotkaz 390801 wikitext text/x-wiki [[Dataja:MRGS 323 - lužický granodiorit.jpg|mini|Łužiski granodiorit]] '''Granodiorit''' je hłuboka magmatiska [[kamjenizna]], kotraž wobsteji z [[Křemjeń|křemjenja]], [[žiwc]]a a [[Błyšćinka|błyšćinki]]. Ze žiwcow přewažuje běły plagioklas nad kaliumowym žiwcom a z tym so rozeznawa wot [[zornowc]]a. Křemjeń je ćmowy (šěry hač šěromódry). Ćmowa błyšćinka (biotit) je přeco zastupjena, swětła (muskovit) móže być přitomna. Husto je zastupjeny tež [[amfibol]]. Zwjetša ma małe hač srjedźne zorna. Granodiorit twori hłuboke ćělesa. Samsnu zestawu matej [[dacit]] (wulkaniska magmatiska kamjenizna) a granodioritowy [[porfyr]] (žiłowa magmatiska kamjenizna). Granodiorit so daloko a šěroko wužiwa jako twarski a dekoratiwny kamjeń. Zhromadnje ze zornowcom słuša k najbóle rozšěrjenym kamjeniznam zemskeje skory. == Granodiorit we Łužicy == Granodiorit je najbóle rozšěrjena kamjenizna w [[Hornja Łužica|Hornjej Łužicy]], hdźež wustupuje w dwěmaj wariantomaj. Łužiski granodiorit ma srjedźne zorna, ma šěru hač šěromódru barbu, rozprochnawjeny je bruny. Dwubłyšćinkaty granodiorit ma małe zorna a šěročornu barbu, rozprochnawjeny je tež bruny. Wobsahuje biotit a tež muskovit. Łužiski granodiorit wudobywa so w aktiwnymaj skałomaj w [[Kinč]]u a [[Plusnikecy|Plusnikecach]] a dwubłyšćinkaty na mjezy Hornjeje Łužicy w [[Oberottendorf]]je.<ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/sachsenatlas/index.html?stateId=fb2fdbfd-5f95-41ed-afdb-fd5f95f1ede3|title=Geologiska karta 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2025-07-29|language=němsce}}</ref> == Galerija == <gallery> MRGS 338 - dvojslídý granodiorit.jpg|<center>Dwubłyšćinkaty granodiorit</center> MRGS 115 - granodiorit.jpg|<center>Dwubłyšćinkaty granodiorit rozprochnawjeny</center> MRGS 254 - lužický granodiorit.jpg|<center>Łužiski granodiorit</center> MRGS 202 - lužický granodiorit.jpg|<center>Łužiski granodiorit rozprochnawjeny</center> MRGS 046 - sediment.jpg|<center>Pěsk z łužiskeho granodiorita</center> MRGS 240 - lipovsko-rožanský granodiorit.jpg|<center>Lipowsko-rožanski granodiorit</center> </gallery> == Žórła == <references /> == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984|strony=312}} == Wotkaz == {{Commonscat|Granodiorite|granodiorit}} {{DISPLAYTITLE:granodiorit}} [[Kategorija:Kamjenizna]] 3ypyykooe5ytcl8vwy1019p2wxdqm8m Dolerit 0 41204 390792 390746 2026-05-03T18:59:20Z Gumideck 12564 wotkaz 390792 wikitext text/x-wiki [[Dataja:MRGS 248 - dolerit.jpg|mini|Dolerit z Lipovej]] '''Dolerit''' (tež pojmenowany jako '''diabas''' abo '''mikrogabro''', wopačnje jako ''lamprofyr'') je žiłowa magmatiska [[kamjenizna]], kotra wobsteji z [[žiwc]]ow (plagioklasow) a pyroxenow (zwjetša z [[awgit]]a). Plagioklas (labradorit abo anortit) ma běłu hač zelenu barbu, awgit je čorny. Dale móža być zastupjene [[oliwin]], ćmowa [[błyšćinka]] ([[biotit]]), [[křemjeń]] abo rudne mineralije ([[chalkopyrit]], [[pyrit]] abo [[magnetit]]). Dolerit ma čornoběłu hač čornozelenu barbu a zwjetša srjedźne zorna, na kromje žiłow małe zorna. Wón twori žiły w [[zornowc]]u abo [[granodiorit]]u. Samsnu zestawu matej [[stołpowc]] (wulkaniska magmatiska kamjenizna) a [[gabro]] (hłuboka magmatiska kamjenizna). Dolerit so daloko a šěroko wužiwa jako twarski a dekoratiwny kamjeń. Je jara rozšěrjeny we [[Łužiske hory|Łužiskich horach]] w [[Sakska|Sakskej]] a [[Čěska|Čěskej]]. == Dolerit we Łužicy == Typiskej kamjeniznje w [[Hornja Łužica|Hornjej Łužicy]] stej zornowc a granodiorit. W nich namakaja so wšelako dołhe (hač do wjacorych stow metrow) a wšelako šěroke (wjacore dźesatki centimetrow hač do dźesatki metrow) žiły dolerita. Dolerit wudobywa so w aktiwnej skałe w [[Zdźar (Wjelećin)|Zdźarju]], [[Habrachćicy/Sa.|Habrachćicach]] a [[Oberottendorf]]je.<ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/sachsenatlas/index.html?stateId=fb2fdbfd-5f95-41ed-afdb-fd5f95f1ede3|title=Geologiska karta 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2025-08-01|language=němsce}}</ref> == Galerija == <gallery> MRGS 299 - dolerit.jpg|<center>Srjedźnozornity dolerit z Oberottendorfa</center> MRGS 319 - dolerit.jpg|<center>Małozornity rozprochnawjeny dolerit z [[Wołbramecy|Wołbramec]]</center> MRGS 199 - porfyrický dolerit.jpg|<center>Porfyriski dolerit z [[Mikulášovice|Mikławšowic]]</center> MRGS 309 - sádrovec v doleritu.jpg|<center>Dolerit ze sadrowcom ze [[Šluknov|Słanknowa]]</center> MRGS 235 - chalkopyrit v doleritu 2.jpg|<center>Dolerit z chalkopyritom a žiwcom z Mikławšowic</center> </gallery> == Žórła == <references /> == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984|strony=312}} == Wotkazaj == {{Commonscat|Diabase|dolerit}} {{DISPLAYTITLE:dolerit}} [[Kategorija:Kamjenizna]] h8oi91quz2441akl2yrge7dbbyd6q0v 390805 390792 2026-05-04T08:15:42Z J budissin 7 390805 wikitext text/x-wiki [[Dataja:MRGS 248 - dolerit.jpg|mini|Dolerit z Lipovej]] '''Dolerit''' (tež pojmenowany jako '''diabas''' abo '''mikrogabro''', wopačnje jako ''lamprofyr'') je žiłowa magmatiska [[kamjenizna]], kotraž wobsteji ze [[žiwc]]ow (plagioklasow) a pyroxenow (zwjetša z [[awgit]]a). Plagioklas (labradorit abo anortit) ma běłu hač zelenu barbu, awgit je čorny. Dale móža być zastupjene [[oliwin]], ćmowa [[błyšćinka]] ([[biotit]]), [[křemjeń]] abo rudne mineralije ([[chalkopyrit]], [[pyrit]] abo [[magnetit]]). Dolerit ma čornoběłu hač čornozelenu barbu a zwjetša srjedźne zorna, na kromje žiłow tež małe. Wón twori žiły w [[zornowc]]u abo [[granodiorit]]u. Samsnu zestawu matej [[stołpowc]] (wulkaniska magmatiska kamjenizna) a [[gabro]] (hłuboka magmatiska kamjenizna). Dolerit so daloko a šěroko wužiwa jako twarski a dekoratiwny kamjeń. Je jara rozšěrjeny we [[Łužiske hory|Łužiskich horach]] w [[Sakska|Sakskej]] a [[Čěska|Čěskej]]. == Dolerit we Łužicy == Typiskej kamjeniznje w [[Hornja Łužica|Hornjej Łužicy]] stej zornowc a granodiorit. W nich namakaja so wšelako dołhe (hač do wjacorych stow metrow) a wšelako šěroke (wjacore dźesatki centimetrow hač do dźesatki metrow) žiły dolerita. Dolerit wudobywa so w aktiwnych skałach w [[Zdźar (Wjelećin)|Zdźarju]], [[Habrachćicy/Sa.|Habrachćicach]] a [[Oberottendorf]]je.<ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/sachsenatlas/index.html?stateId=fb2fdbfd-5f95-41ed-afdb-fd5f95f1ede3|title=Geologiska karta 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2025-08-01|language=němsce}}</ref> == Galerija == <gallery> MRGS 299 - dolerit.jpg|<center>Srjedźnozornity dolerit z Oberottendorfa</center> MRGS 319 - dolerit.jpg|<center>Małozornity rozprochnawjeny dolerit z [[Wołbramecy|Wołbramec]]</center> MRGS 199 - porfyrický dolerit.jpg|<center>Porfyriski dolerit z [[Mikulášovice|Mikławšowic]]</center> MRGS 309 - sádrovec v doleritu.jpg|<center>Dolerit ze sadrowcom ze [[Šluknov|Słanknowa]]</center> MRGS 235 - chalkopyrit v doleritu 2.jpg|<center>Dolerit z chalkopyritom a žiwcom z Mikławšowic</center> </gallery> == Žórła == <references /> == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984|strony=312}} == Wotkazaj == {{Commonscat|Diabase|dolerit}} {{DISPLAYTITLE:dolerit}} [[Kategorija:Kamjenizna]] ia6k31cceleprzbeostbphq82t2g44i Stołpowc 0 41213 390804 390743 2026-05-03T20:50:52Z Gumideck 12564 wotkaz 390804 wikitext text/x-wiki [[Dataja:Basalto_afanitico_e_quasi_afirico_per_i_rari_e_minuti_fenocristalli.jpg|mini|Stołpowc]] '''Stołpowc''' abo '''bazalt''' je wulkaniska magmatiska [[kamjenizna]], kotraž wobsteji z [[žiwc]]ow (plagioklasow), pyroxenow (zwjetša z [[awgit]]a) a [[oliwin]]a. Kamjenizna ma čornu hač šěročornu barbu, porfyrisku strukturu a móže wobsahować wóčkom widźomne zaměški mineralow. Plagioklas (labradorit abo bytownit) ma zwjetša běłu barbu, awgit je čorny, oliwin zeleny. Dale móža być zastupjene [[křemjeń]], [[ilmenit]] abo [[magnetit]]). Twori šěsćstronske stołpy. Samsnu zestawu matej [[dolerit]] (žiłowa magmatiska kamjenizna) a [[gabro]] (hłuboka magmatiska kamjenizna). Ze swojej zestawu su stołpowcej podobne na přikład tefrit, bazanit, nefelinit, limburgit abo polzenit. Stołpowc so daloko a šěroko wužiwa jako twarski kamjeń, wosebje za zhotowjenje šćerka. Nasta w [[tercier]]u, hdyž so přez starše kamjenizny, na přikład [[granodiorit]]y abo [[zornowc]]e, na powjerch zadoby. == Stołpowc we Łužicy == Stołpowc a jemu přiwuzne kamjenizny wustupuja na [[Lubijska hora|Lubijskej horje]] (448&nbsp;m), [[Kotmar]]je (582&nbsp;m), [[Bubenik]]u (376&nbsp;m) abo [[Sedło (hora)|Sedle]] (421&nbsp;m). Stara skałka so namaka pola [[Wostrowc]]a.<ref>{{Cite web|url=https://geologische-streifzuege.info/oberlausitz/|title=Geologische Streifzüge: Oberlausitz|accessdate=2025-08-02|language=němsce}}</ref> <ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/sachsenatlas/index.html?stateId=fb2fdbfd-5f95-41ed-afdb-fd5f95f1ede3|title=Geologiska karta 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2025-08-02|language=němsce}}</ref> == Galerija == <gallery> Basalt-tschechien.jpg|<center>Panská skála w Čěskej</center> Valtengrund 10.jpg|<center>Žiła stołpowca w granodioriće, skała Valtengrund</center> </gallery> == Žórła == <references /> == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984|strony=312}} == Wotkazaj == {{Commonscat|Basalt|stołpowc}} {{DISPLAYTITLE:stołpowc}} [[Kategorija:Kamjenizna]] 0vd1k0es3tyab7ocbxuy9mj47ex4fbn Pěskowc 0 41236 390803 390744 2026-05-03T20:47:07Z Gumideck 12564 wotkaz 390803 wikitext text/x-wiki [[Dataja:MRGS 090 - pískovec 1.jpg|mini|Pěskowc z [[Lilienstein]]a]] '''Pěskowc''' je sedimentarna [[kamjenizna]], kotraž wobsahuje předewšěm [[křemjeń]]. Wobsteji hłownje ze zornow we wulkosći 0,05 do 2 milimetrow, kotrež nastachu přez rozprochnawjenje staršich kamjeniznow. Zorna zjednoća hromadźe cement. W mjeńšej měrje móža [[Błyšćinka|błyšćinku]], [[žiwc]], [[kalcit]], [[dolomit]], [[siderit]], železowe rudy a dalše mineralije zastupjene być. Barba je wot zestawy wotwisna; pěskowc móže swětłobruny, šěry, žołty hač čerwjeny być, jeli wobsahuje [[železo]]. Pěskowc z wysokim wobstatkom železowych oksydow a hydroksydow mjenuje so [[železiwc]]. Pěskowc wodu přepušća, zlochka rozprochni so a rozpadnje so na pěsk. Pěskowc słuša k najrozšěrjenišim sedimentarnym kamjeniznam. Wužiwa so daloko a šěroko jako twarski kamjeń abo w socharstwje. == Pěskowc we Łužicy a wokolinje == Pěskowc je hłowna kamjenizna regiona [[Sakska Šwica|Čěsko-Sakskeje Šwicy]] južnje łužiskeho łama. W [[Hornja Łužica|Hornjej Łužicy]] namaka so pěskowc na juhu we [[Łužiske horiny|Łužiskich horinach]]. Horiny su přewažnje pěskowcowe, někotre wjerški horow pak wobsteja z [[klinčel]]a abo [[trachyt]]a.<ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/sachsenatlas/index.html?stateId=fb2fdbfd-5f95-41ed-afdb-fd5f95f1ede3|title=Geologiska karta 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2025-08-08|language=němsce}}</ref> == Galerija == <gallery> MRGS 257 - pískovec.jpg|<center>Pěskowc z Łužiskich horin</center> MRGS 190 - pískovec.jpg|<center>Šćerkojty pěskowc z Čěskeje Šwicy</center> MRGS 242 - vápnitý pískovec.jpg|<center>Wapnowy pěskowc z Čěskeje Šwicy</center> MRGS 380 - železivec.jpg|<center>Železowy pěskowc (železiwc) ze Sakskeje Šwicy</center> </gallery> == Žórła == <references /> == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984|strony=312}} == Wotkazaj == {{Commonscat|Sandstone|pěskowc}} {{DISPLAYTITLE:pěskowc}} [[Kategorija:Kamjenizna]] qc71l1zvm9g63gt5vmrgx5qvklbmilt Cyrkwinska hora 0 41286 390808 388294 2026-05-04T08:20:57Z J budissin 7 390808 wikitext text/x-wiki {{Infokašćik hora | mjeno = Cyrkwinska hora | druhe mjeno = Kirchberg | wobraz = Kirchberg (Steinigtwolmsdorf) 01.jpg | wopis wobraza = Pohlad ze sewjerozapada | wysokosć = 431 | šěrina = 51/4/17.43/N | dołhosć = 14/21/17.31/E | region-ISO = DE-SN | masiw = [[Łužiske hory]] | kamjenizna = [[granodiorit]] }} '''Cyrkwinska hora''' ({{Wrěči|de|''Kirchberg''}}) je 431&nbsp;m<ref name="topo">{{Cite web|url=https://geoviewer.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/geoportal/index.html|title=Digitale Topographische Karte Sachsen 1&nbsp;:&nbsp;10&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2025-09-07|language=němsce}}</ref> wysoka hora w gmejnje [[Wołbramecy]] w [[Sakska|sakskej]] [[Hornja Łužica|Hornjej Łužicy]]. == Přirodne poměry == Hora leži w sakskim dźělu [[Łužiske hory|Łužiskich horow]] a jich mesogeochorje Sewjerne hornjołužiske hory.<ref name="Naturäume">{{Cite web|title=FDZ Naturräume in Sachsen|url=https://arcg.is/1rDCy11|publisher=IÖR-Forschungsdatenzentrum|accessdate=2025-09-07|language=němsce}}</ref> Geologisku podłohu twori dwubłyšćinkaty [[granodiorit]] a zapadnje pod horu je zastupjeny tež łužiski granodiorit.<ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/cps/karte.html|title=Geologische Karte Sachsen 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2025-09-07|language=němsce}}</ref> Přewažowacy typ pódy je [[bruna póda]], w delnim dźělu skłoninow namaka so tež pseudoglej-parabruna póda, při rěčkach glej a w zatwarjenych městnach regosol.<ref>{{Cite web|url=https://luis.sachsen.de/boden/bk50.html|title=Bodenkarte Sachsen 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2025-09-07|language=němsce}}</ref> Zapadnje pod horu ćeče Wołbramečanska rěčka, kotraž so wot praweho boka wuliwa do [[Wjazońca (rěka)|Wjazońcy]]. Cyła hora słuša tak k přitočnišću [[Łobjo|Łobja]] a [[Sewjerne morjo|Sewjerneho morja]]. Najwjetši dźěl hory pokrywaja pola a łuki a na skłoninach ležitej wsy [[Wołbramecy]] a [[Motydło]]. Cyrkwinska hora leži w krajinoškitnej kónčinje Hornjołužiske hory. == Žórła == <references/> == Literatura == * {{WdH|12}} == Wotkazaj == * {{Commonscat|Kirchberg (Steinigtwolmsdorf)|}} * [https://mapy.com/s/pacasukoso Mapy.com: pućowanska karta, Cyrkwinska hora a wokolina] {{Łužiske hory}} [[Kategorija:Hora w Hornjej Łužicy]] [[Kategorija:Hora w Sakskej]] [[Kategorija:Wołbramecy]] [[Kategorija:Hora w Europje]] [[Kategorija:Łužiske hory]] 363ewa2up4b3jt8zfvyrisrlsds0bny Kamjenizna 0 41289 390789 390304 2026-05-03T17:55:44Z Gumideck 12564 wotkaz 390789 wikitext text/x-wiki [[Dataja:MRGS 323 - lužický granodiorit.jpg|mini|Łužiski [[granodiorit]], typiska kamjenizna za [[Hornja Łužica|Hornju Łužicu]]]] '''Kamjenizna''' je dźěl nježiweje přirody, kotryž wobsteji z jedneje abo wjacorych [[mineral]]ow. Do kamjenizny móža tež organiske materialije a wulkaniske škleńcy słušeć. Kruch kruteje kamjenizny rěka [[kamjeń]]. Dźěl kamjenizny, kotryž na powjerch stupa, rěka skała abo skalina. Kamjenizny studuje wědomosć [[petrologija]]. ;Kamjenizny so dźěla do * magmatiskich kamjeniznow ** magmatiskich wulkaniskich kamjeniznow ** magmatiskich intruziwnych kamjeniznow *** hłubokich kamjeniznow *** žiłowych kamjeniznow * sedimentarnych (wotsadźenych) kamjeniznow * metamorfowanych (přeměnjenych) kamjeniznow == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984}} == Wotkaz == * {{Commonscat|Rocks|Kamjenizna}} {{DISPLAYTITLE:kamjenizna}} [[Kategorija:Kamjenizna|!]] 0ectx8e2to0kw81lujn28g54p5pheo9 Monzonit 0 41617 390802 390738 2026-05-03T20:45:33Z Gumideck 12564 hłuboka 390802 wikitext text/x-wiki [[Dataja:MRGS 465 - míšeňský syenodiorit.jpg|mini|Mišnjanski monzonit (syenodiorit)]] '''Monzonit''' abo '''syenodiorit''' je hłuboka magmatiska [[kamjenizna]], kotraž steji ze swojej zestawu mjez [[syenit]]om a [[diorit]]om. Hłowny wobstatk monzonita su swětłe mineralije, mjez kotrymiž přewahuje [[žiwc]]. Tón twori hač do 90&nbsp;% a přewahuje w nim plagioklas (zwětša okrowy, oranžojty abo čerwjeny) nad kaliumowym žiwcom (zwětša biłym). Kamjenizna wobsahuje dale pyroxeny (zwjetša [[awgit]]), [[Błyšćinka|błyšćinku]] (ćmowy biotit) a w małym mnóstwje tež [[křemjeń]] a foidy. Monzonit ma zwjetša srjedźne hač hrube zorna a twori hłuboke ćělesa. Wužiwa so jako twarski a dekoratiwny kamjeń. == Rozšěrjenje == Monzonit je mało rozšěrjena kamjenizna. Wustupuje w kónčinach, w kotrychž namaka so [[zornowc]] abo [[granodiorit]]. W [[Sakska|Sakskej]] namaka so w Mišnjanskim masiwje a mjez [[Drježdźany|Drježdźanami]] a [[Freital]]om,<ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/sachsenatlas/index.html?stateId=c2149797-8ed5-496c-9497-978ed5d96cbb|title=Geologiska karta 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2026-04-18|language=němsce}}</ref> dale so namaka na přikład w [[Italska|Italskej]], [[Kanada|Kanadźe]] abo [[Norwegska|Norwegskej]]. == Žórła == <references /> == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984|strony=312}} == Wotkazaj == {{Commonscat|Monzonite|monzonit}} {{DISPLAYTITLE:monzonit}} [[Kategorija:Kamjenizna]] hqo898lth18pj1cr4b4m59sobumciih Syenit 0 41623 390791 2026-05-03T18:55:00Z Gumideck 12564 kamjenizna 390791 wikitext text/x-wiki [[Dataja:MRGS 260 - syenit.jpg|mini|Syenit z [[Łužiske horiny|Łužiskich horinow]]]] '''Syenit''' je hłuboka magmatiska [[kamjenizna]], kotra wobsteji hłownje z alkaliskich [[žiwc]]ow (předewšěm z ortoklasa abo mikroklina). Dale wobsahuje kaliumowy žiwc, [[Błyšćinka|błyšćinku]] (biotit), [[amfibol]] a tež móže [[awgit]] přitomny być. Syenit je jara podobny [[granodiorit]]ej a [[zornowc]]ej, ale porno nimaj njewobsahuje [[křemjeń]] scyła abo wobsahuje jón w jara snadnych mnóstwach (hač do 5&nbsp;%). Syenit ma zwjetša srjedźne hač hrube zorna a šěru, běłošěru abo swětłočerwjenu barbu. Njetwori žane wulke ćělesa a přewodźa druhe hłuboke kamjenizny (předewšěm granodiorit, zornowc, [[diorit]] abo [[gabro]]). Samsnu zestawu matej [[trachyt]] (wulkaniska magmatiska kamjenizna) a syenitowy [[porfyr]] (žiłowa magmatiska kamjenizna). Syenit so wužiwa jako twarski a dekoratiwny kamjeń. == Rozšěrjenje == Syenit je mało rozšěrjena kamjenizna. W [[Němska|Němskej]] namaka so předewšěm w Čornym lěsu a w Durinskim lěsu, w [[Sakska|Sakskej]] namaka so w [[Rudne horiny|Rudnych horinach]] a w [[Zapadołužiska pahórčina|Zapadołužiskej pahórčinje]], hdźež přewodźa [[monzonit]] (syenodiorit).<ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/sachsenatlas/index.html?stateId=fb2fdbfd-5f95-41ed-afdb-fd5f95f1ede3|title=Geologiska karta 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2026-05-03|language=němsce}}</ref> W [[Słanknowski wuběžk|Słanknowskim wuběžku]] wudobywa so [[dolerit]], kotryž poskićuje so pod wikowanskim mjenom ''Słanknowski syenit'' (čěsce ''Šluknovský syenit'', němsce ''Schluckenauer Syenit'').<ref>{{Cite web|url=https://www.kz-sluknov.cz/|title=Kamenoprůmyslové závody Šluknov|accessdate=2026-05-03|language=čěsce}}</ref> == Žórła == <references /> == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984|strony=312}} == Wotkaz == {{Commonscat|Syenite|syenit}} {{DISPLAYTITLE:syenit}} [[Kategorija:Kamjenizna]] s7065aoimn2jdvgoidtbpxgg9ot2jtz 390793 390791 2026-05-03T19:36:30Z J budissin 7 390793 wikitext text/x-wiki [[Dataja:MRGS 260 - syenit.jpg|mini|Syenit z [[Łužiske horiny|Łužiskich horinow]]]] '''Syenit''' je hłuboka magmatiska [[kamjenizna]], kotraž wobsteji hłownje z alkaliskich [[žiwc]]ow (předewšěm z ortoklasa abo mikroklina). Dale wobsahuje kaliumowy žiwc, [[Błyšćinka|błyšćinku]] (biotit), [[amfibol]] a druhdy tež [[awgit]]. Syenit je jara podobny [[granodiorit]]ej a [[zornowc]]ej, ale porno nimaj njewobsahuje scyła [[křemjeń]] abo jenož w jara snadnym mnóstwje (hač do 5&nbsp;%). Syenit ma zwjetša srjedźne hač hrube zorna a šěru, běłošěru abo swětłočerwjenu barbu. Njetwori žane wulke ćělesa a přewodźa druhe hłuboke kamjenizny (předewšěm granodiorit, zornowc, [[diorit]] abo [[gabro]]). Samsnu zestawu matej [[trachyt]] (wulkaniska magmatiska kamjenizna) a syenitowy [[porfyr]] (žiłowa magmatiska kamjenizna). Syenit so wužiwa jako twarski a dekoratiwny kamjeń. == Rozšěrjenje == Syenit je mało rozšěrjena kamjenizna. W [[Němska|Němskej]] namaka so předewšěm w [[Čorny lěs|Čornym lěsu]] a w [[Durinski lěs|Durinskim lěsu]], w [[Sakska|Sakskej]] namaka so w [[Rudne horiny|Rudnych horinach]] a w [[Zapadołužiska pahórčina|Zapadołužiskej pahórčinje]], hdźež přewodźa [[monzonit]] (syenodiorit).<ref>{{Cite web|url=https://geoportal.sachsen.de/mapviewer/resources/apps/sachsenatlas/index.html?stateId=fb2fdbfd-5f95-41ed-afdb-fd5f95f1ede3|title=Geologiska karta 1&nbsp;:&nbsp;50&nbsp;000|publisher=Staatsbetrieb Geobasisinformation und Vermessung Sachsen|accessdate=2026-05-03|language=němsce}}</ref> W [[Słanknowski wuběžk|Słanknowskim wuběžku]] wudobywa so [[dolerit]], kotryž poskićuje so pod wikowanskim mjenom ''Słanknowski syenit'' (čěsce ''Šluknovský syenit'', němsce ''Schluckenauer Syenit'').<ref>{{Cite web|url=https://www.kz-sluknov.cz/|title=Kamenoprůmyslové závody Šluknov|accessdate=2026-05-03|language=čěsce}}</ref> == Žórła == <references /> == Literatura == * {{Literatura|awtor=Arnošt Dudek, Miroslav Malkovský, Miloš Suk|titul=Atlas hornin|nakład=2.|nakładnistwo=Academia|městno=[[Praha]]|lěto=1984|strony=312}} == Wotkaz == {{Commonscat|Syenite|syenit}} {{DISPLAYTITLE:syenit}} [[Kategorija:Kamjenizna]] 7yi4q7w94lfiebyfyi4l31qy9z0z6o2 Čorny lěs 0 41624 390794 2026-05-03T19:54:25Z J budissin 7 po kartach a němskej wikipediji, žórło za rozměr škitnych płonin hlej tam. 390794 wikitext text/x-wiki [[Dataja:Schwarzwald - Deutsche Mittelgebirge, Serie A-de.png|mini|upright|Topografiska karta Čorneho lěsa]] '''Čorny lěs''' ({{wrěči|de}} ''Schwarzwald'') je mjeno [[srjedźne horiny|srjedźnych horin]] na juhozapadźe [[Němska|Němskeje]] w [[Badensko-Württembergska|Badensko-Württembergskej]]. Z wjace hač 6000 kwadratnymi kilometrami jedna so wo najwjetše zwisowace srjedźne horiny w Němskej a z najwyšej horu, [[Feldberg]]om (1493&nbsp;m) tež wo najwyše. Horiny sahaja wot hornjeho běha [[Ryn]]a při [[Šwicarska|šwicarskej]] hranicy na juhu hač do [[Kraichgau]]wa pola [[Pforzheim]]a na sewjeru přez wjace hač 150 kilometrow. Na zapadźe leži [[Hornjorynska runina]] z [[Freiburg im Breisgau|Freiburgom]] a [[Strasbourg]]om. Wuznamne rěki, kotrež so z Čorneho lěsa wužórla, su [[Dunaj]] ([[Breg]] a [[Brigach]]), [[Enz]] a [[Kinzig]]. Přez horiny běži tuž tež [[wódny rozwod]] mjez [[Sewjerne morjo|Sewjernym]] a [[Čorne morjo|Čornym morjom]]. 632&nbsp;km² Čorneho lěsa steja jako biosferowy rezerwat pod škitom, 101&nbsp;km² w sewjernym dźělu jako [[narodny park]]. == Wotkazaj == {{Commonscat|Black Forest|Čorny lěs}} * {{DNB-Portal|4053807-2}} {{Nawigaciska lajsta Němske srjedźne horiny}} {{Coordinate|NS=48/00/00|EW=08/00/00|type=mountain|region=DE-BW|dim=150000}} [[Kategorija:Srjedźne horiny]] [[Kategorija:Horiny w Němskej]] [[Kategorija:Geografija Badensko-Württembergskeje]] qrwxoju90ey1iechugj4lg5580b8b2d Schwarzwald 0 41625 390799 2026-05-03T20:03:39Z J budissin 7 posrědkuju k stronje „[[Čorny lěs]]” 390799 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Čorny lěs]] 7d78f7bt0qshzo1ppzhqhn36jvluk3b