Wikiquote igwikiquote https://ig.wikiquote.org/wiki/Ihu_mb%E1%BB%A5 MediaWiki 1.46.0-wmf.24 first-letter Midia Ọpụrụiche Ńkàtá Ojiarụ Ńkàtá ojiarụ Wikikwotu Ńkàtá Wikikwotu Faịlụ Ńkàtá faịlụ MidiaWiki Ńkàtá MidiaWiki Templeeti Ńkàtá templeeti Enyemaka Ńkàtá enyemaka Otú Ńkàtá otú TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Langston Hughes 0 1416 31382 11125 2026-04-15T21:20:54Z Adimora chidinma 470 31382 wikitext text/x-wiki [[File:Langston Hughes by Carl Van Vechten 2.jpg|thumb|Amaara m osimiri ochie dịka [[ụwa]] ma dị ogologo karịa mmiri <br /> nke [[mmadụ]] [[ọbara]] dị n'ime akwara mmadụ. <br /> mkpụrụ obi m etoola nke ukwuu dị ka osimiri.]] '''[[w:ig:Langston Hughes|Langston Hughes]]''' (1 Febụwarị 1902 - 22 Mee 1967) bụ onye Amerịka na-ede uri, onye na-ede akwụkwọ akụkọ, onye na-ede egwuregwu, onye na-akwado mmekọrịta mmadụ na ibe ya na onye na-ede akwụkwọ akụkọ. == Okwu Ndị okwuru == [[File:Langston Hughes 1902.jpg|thumb|Mụ onwe m na-abụkwa Amerịka.]] [[File:Langston Hughes high school 1919 or 1920.jpg|thumb|Hold fast to dreams br /> For if dreams [[die]] <br /> Life is a broken-winged bird <br /> That cannot fly.]] [[File:Langston Hughes 1936.jpg|thumb|Ana m aṅụ iyi nye Onyenweanyị <br /> Ahụbeghị m <br /> Gịnị mere ọchịchị onye kwuo uche ya ji pụta <br /> Onye ọ bụla ma e wezụga m.]] [[File:Langston Hughes cph.3a43849.jpg|thumb|Ihe ọchị bụ [[ịchị ọchị maka ihe ị na-enweghị mgbe ị kwesịrị inwe ya.]] * '''Mụ onwe m kwa na-abụ abụ [[United States|America]]. <br /> Abụ m nwanne gbara ọchịchịrị.''' <br /> Ha na-ezitere m ka m rie nri n'ime kichin <br /> Mgbe ụlọ ọrụ bịara, <br /> Ma m na-achị ọchị, <br /> Ma na-eri nri nke ọma, <br /> Ma na-eto nke ọma.. ** "[[w:I, Too|I, Too]]", in the magazine ''Survey Graphic'' (March 1925); reprinted in ''Selected Poems'' (1959); it is also often referred to as "I, Too, Sing America" * Ha ga-ahụ otú m si mara mma <br /> Ma ihere ga-eme m — <br /> '''Mụ onwe m bụkwa onye Amerịka.''' ** "I, Too", in the magazine ''Survey Graphic'' (March 1925); reprinted in ''Selected Poems'' (1959) * Abalị ahụ mara mma, otú ahụ ka ihu ndị m dịkwa. ** "My People", in the magazine ''Poems in Crisis'' (October 1923); reprinted in ''The Weary Blues'' (1926) * Amaara m osimiri: <br /> Amaara m osimiri ochie dị ka ụwa ma dị ogologo karịa <br /> ọbara mmadụ na-erugharị n'akwara mmadụ. <br /> ''Mkpụrụ obi m etolitela dị ka osimiri.''' ** "[[w:The Negro Speaks of Rivers|The Negro Speaks of Rivers]]", written in 1920, published in ''The Weary Blues'' (1926) * Amaara m osimiri: <br /> Osimiri ochie, nke gbara ọchịchịrị. <br /> Mkpụrụ obi m etoola nke ukwuu dị ka osimiri. ** "The Negro Speaks of Rivers", ''The Weary Blues'' (1926) * Kpakpando gbapụrụ, ọnwa gbapụkwara. <br /> Onye na-abụ abụ ahụ kwụsịrị igwu egwu wee lakpuo ụra <br /> Mgbe Weary Blues na-eti mkpu n'isi ya. <br /> Ọ na-ehi ụra dị ka nkume ma ọ bụ nwoke nwụrụ anwụ. ** "[[w:The Weary Blues|The Weary Blues]] ", in ''The Weary Blues'' (1926) * Ụzọ Ala Ndịda na Dixie <br /> (Gbanwee obi m) <br /> Ha kwụgidere nwa okorobịa ojii m hụrụ n'anya <br /> n'elu osisi okporo ụzọ. ** "Song for a Dark Girl" (l. 1-4), from ''Fine Clothes to the Jew'' (1927) * Ịhụnanya bụ onyinyo gba ọtọ <br /> N'elu osisi gbagọrọ agbagọ ma gba ọtọ. ** "Song for a Dark Girl" (l. 11-12), from ''Fine Clothes to the Jew'' (1927) * Mgbe a na-eme njem n'ala Alabama <br /> A na-ekwu okwu ndị a nwayọ: <br /> Jeere ozi — ịkpọasị ga-anwụkwa n'afọ ime. <br /> Ịhụnanya — agbụ ígwè na-agbajikwa. ** "Alabama Earth (at [[Booker T. Washington|Booker Washington]]'s grave)," from the anthology ''Golden Slippers: An Anthology of Negro Poetry for Young Readers'' (1941), ed. Arna Bontemps * '''Jidesie nrọ ike <br /> Maka na ọ bụrụ na nrọ anwụọ <br /> Ndụ bụ nnụnụ nwere nku gbajiri agbaji <br /> Nke na-enweghị ike ife efe.''' ** "Dreams," from the anthology ''Golden Slippers: An Anthology of Negro Poetry for Young Readers,'' ed. Arna Bontemps (1941) *Ahụ́ gbawara m nke ukwuu n'abalị ụnyaahụ, amaghị m uche m nke ọma. <br /> Ahụ́ gbawara m nke ukwuu n'abalị ụnyaahụ, amaghịkwa m uche m. <br /> Aṅụọla m mmanya na-egbu egbu nke mere ka m kpuo ìsì.. ** "Morning After," (l. 1-6), from ''Shakespeare in Harlem'' (1942) * Ana m aṅụ iyi nye Onyenweanyị <br /> Ahụbeghị m <br /> Ihe Mere Ọchịchị Onye kwuo uche Ya Ji pụta <br /> Onye ọ bụla ma e wezụga m. ** "The Black Man Speaks," from ''Jim Crow's Last Stand'' (1943) *Ihe ọchị bụ ịchị ọchị maka ihe ị na-enweghị mgbe ị kwesịrị inwe ya. ** "A Note on Humor", from ''[https://books.google.com/books?id=60FkAAAAMAAJ&focus=searchwithinvolume&q=%22Humor+is+laughing+at+what+you+haven%27t+got+when+you+ought+to+have+it.%22 The Book of Negro Humor]'', p. vii (1966) * A sị na a na-eme m ihe n'agwaetiti ọzara... m ga-atụ uche...[[w:Jackie Ormes|Jackie Ormes]] eserese mara mma ** Goldstein, Nancy, ''Jackie Ormes: The First African American Woman Cartoonist'' (2008) === "[[w:Let America be America Again|Let America Be America Again]]" (1935) === [[File:A solar halo illuminates the sky behind an American flag flying outside Building 1 at Eglin Air Force Base, Fla., in the early afternoon Nov. 12, 2013 131112-F-OC707-003.jpg|thumb|Let [[America]] be America again. <br /> Let it be the [[dream]] it used to be.]] :<small> Written in 1935; first published in ''Esquire'' (1936); also in ''A New Song'' (1938) · [https://www.poets.org/poetsorg/poem/let-america-be-america-again Full text online] · [https://www.youtube.com/watch?v=lrqeywXhKfY "Let America Be America Again" full recitation at YouTube]</small> [[File:Langston Hughes by Winold Reiss cph.3c11612.jpg|thumb|O, ka ala m bụrụ ala ebe Liberty <br /> emeriela okpu eze ụgha nke mba ụwa, <br /> Mana ohere dị adị, ndụ bụkwa n'efu, <br /> Nha nhata dị n'ikuku anyị na-eku ume.]] [[File:A solar halo illuminates the sky over an American flag flying outside Building 1 at Eglin Air Force Base, Fla., in the early afternoon Nov. 12, 2013 131112-F-OC707-021.jpg|thumb|O, ka Amerịka bụrụ Amerịka ọzọ — <br /> Ala nke na-adịbeghị — <br /> Ma ọ ghaghị ịbụ — ala ebe mmadụ ''onye ọ bụla'' nwere onwe ya.]] * '''Ka Amerịka bụrụ Amerịka ọzọ. <br /> Ka ọ bụrụ nrọ ọ na-adịbu.''' * '''Ka Amerịka bụrụ nrọ ndị nrọ nrọ — <br /> Ka ọ bụrụ nnukwu ala ịhụnanya siri ike <br /> Ebe ndị eze na-anaghị aghọ aghụghọ ma ọ bụ ndị ọchịchị aka ike na-eme atụmatụ <br /> Ka onye ọ bụla dị n'elu kụrie ya.''' * O, ka ala m bụrụ ala ebe Liberty <br /> A na-ekpu okpu agha ụgha nke mba, <br /> Mana ohere dị adị, ndụ dịkwa n'efu, <br /> Nha nhata dị n'ikuku anyị na-eku ume. * '''Abụ m onye ọcha dara ogbenye, a ghọgburu m ma chụpụ m, <br /> Abụ m onye ojii na-ebu ọnya ohu. <br /> Abụ m nwoke uhie a chụpụrụ n'ala ahụ, <br /> Abụ m onye mba ọzọ na-ejidesi olileanya m na-achọ ike — <br /> Na ịchọta naanị otu atụmatụ nzuzu ochie ahụ <br /> Nke nkịta riri nkịta, nke ike gwepịa ndị na-adịghị ike.''' * Maka nrọ niile anyị rọrọ <br /> Na egwu niile anyị bụrụ <br /> Na olileanya niile anyị nwere <br /> Na ọkọlọtọ niile anyị kwụgidere, <br /> Ọtụtụ nde mmadụ enweghị ihe ọ bụla maka ụgwọ ọrụ anyị — <br /> E wezụga nrọ ahụ fọrọ nke nta ka ọ nwụọ taa. * '''O, ka Amerịka bụrụ Amerịka ọzọ — <br /> Ala nke na-adịbeghị — <br /> Ma ọ ga-abụrịrị — ala ebe mmadụ ''onye ọ bụla' nwere onwe ya.''' * N'ezie, kpọọ m aha ọ bụla jọrọ njọ ị họọrọ — <br /> '''Ígwè nnwere onwe anaghị emerụ ahụ. <br /> Site n'aka ndị na-ebi ndụ dị ka ahịhịa na ndụ ndị mmadụ, <br /> Anyị aghaghị iweghachite ala anyị ọzọ, <br /> Amerịka!''' * Ee, <br /> Ana m ekwu ya nke ọma, <br /> Amerịka abụghị Amerịka nye m, <br /> Ma ana m aṅụ iyi a — <br />''' Amerịka ga-adị!''' * '''Site na mbibi nke ọnwụ onye omekome anyị, <br /> Mmekọahụ na ire ere nke [[w:Graft (ndọrọ ndọrọ ọchịchị)|graft]], na nzuzo, na ụgha, <br /> Anyị, ndị mmadụ, ga-agbapụta <br /> Ala ahụ, ebe a na-egwupụta ihe, osisi, osimiri, <br /> Ugwu na ala dị larịị na-enweghị ngwụcha — <br /> Nile, akụkụ niile nke steeti akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ndị a dị ukwuu — <br /> Meekwa America ọzọ!'''<!-- ụdị edemede nwere OPTION mgbe osimiri gasịrị yiri ka e megharịrị ya nke ọma mana ka o buru ụzọ pụta na ''Aha Edekọtara nke Langston Hughes'' (1994), nke Alfred A. Knopf, Inc. bipụtara — mbipụta mbụ nke uri ahụ jiri COMMA mgbe "osimiri" gasịrị. --> === ''[[w:The Big Sea|The Big Sea]]'' (1940) === * Ọ dị mwute ikwu na abụghị m onye ojii. E nwere ọtụtụ ụdị ọbara dị iche iche n'ezinụlọ anyị. Mana ebe a na United States, a na-eji okwu ahụ bụ "Negro" akọwa onye ọ bụla nwere ọbara "negro" n'ime akwara ya. N'Africa, okwu ahụ dị ọcha karịa. Ọ pụtara "niile" Negro, ya mere oji. Abụ m aja aja. Nna m bụ aja aja gbara ọchịchịrị. Nne m bụ odo odo oliv. ** ''The Collected Works of Langston Hughes, V. 13, The Big Sea'' (2002), p. 36 <!-- Publisher: University of Missouri ISBN 082621410X --> * '''N'ihi na uri dị ka egwurugwu; ha na-agbanahụ gị ngwa ngwa.''' === ''[[w:Montage of a Dream Deferred|Mgbanwe nke Nrọ Egbubiri]]'' (1951) === [[File:Langston Hughes.jpg|thumb|My motto, <br /> As I [[live]] and [[learn]], <br /> is: <br /> Dig And Be Dug <br /> In Return.]] [[File:Langston Hughes by Carl Van Vechten 1936.jpg|thumb|<p>Gịnị na-eme nrọ ewegharịrị?</p><p>Ọ na-akpọnwụ <br /> Dị ka mịrị na anyanwụ?</p>]] [[File:Langston Hughes by Carl Van Vechten.jpg|thumb|Ọchịchị onye kwuo uche ya agaghị abịa <br /> taa, afọ a <br /> ma ọ bụ mgbe ọ bụla <br /> site na nkwekọrịta na egwu.]] [[File:Langston-delano4.jpg|thumb|Ka m na-amụta ihe n'aka gị, <br /> Echere m na ị na-amụta ihe n'aka m —]] * '''Okwu m, <br /> Ka m na-ebi ndụ ma na-amụta ihe, <br /> bụ: <br /> Gwuo ma Gwuo <br /> N'ihi ya.''' ** "Motto" * Mgbe ị tụgharịrị akụkụ ahụ <br /> Ị wee banye ''onwe gị'' <br /> Mgbe ahụ ị ga-ama na ị tụgharịala <br /> Akụkụ niile fọdụrụ. ** "Final Curve" * Ka chi bọọ, papa <br /> Ama m na ị nụla <br /> Ụda nrọ nke boogie-woogie <br /> ** "Boogie: 1 a.m." * Gịnị mere o ji bụrụ naanị m, <br /> Gịnị mere o ji bụrụ abụ m, <br /> Gịnị mere o ji bụrụ nrọ m ka e weghazie ya ruo ogologo oge? ** "Tell Me" * Gịnị na-eme nrọ e megharịrị? Papa, ị nụghị ya? ** "Good Morning" * <p>'''Gịnị na-eme nrọ e mechisịrị?'''</p><p>'''Ọ na-akpọnwụ <br /> dị ka mkpụrụ vaịn n'anwụ?''' <br /> Ma ọ bụ na-agba ọsọ dị ka ọnya — <br /> Wee gbaa ọsọ? <br /> Ọ na-esi isi dị ka anụ rere ure? <br /> Ma ọ bụ akpụkpọ anụ na shuga gabigara ókè — <br /> dị ka ụtọ sirop?</p><p>Ma eleghị anya ọ na-agbagharị <br /> dị ka ibu dị arọ.</p><p>'''Ma ọ bụ ọ na-agbawa agbawa?'''</p> ** "Harlem" * ''E nwere ihe ọ bụla a na-atụ anya ya n'ọhụụ.'' ** "Same in Blues" * ''A certain amount <br /> of nothing <br /> in a dream deferred.'' ** "Same in Blues" * Papa, papa, papa, <br /> Naanị ihe m chọrọ bụ gị. <br /> Ị nwere ike inwe m, nwa — <br /> mana ụbọchị ịhụnanya m agwụla. <br /> "Enwere ike igbu oge ụfọdụ n'ime nrọ." ** "Same in Blues" * Ị na-ekwu okwu dịka ha anaghị eme nrọ gburugburu obodo. ** "Comment on Curb" * Ọchịchị onye kwuo uche ya agaghị abịa <br /> Taa, afọ a <br /> Ma ọ dịghị mgbe ọ bụla <br /> Site na nkwekọrịta na egwu. ** "Democracy" * Ike gwụrụ m ịnụ ka ndị mmadụ na-ekwu, <br /> ''Ka ihe niile gaa nke ọma. <br /> Echi bụ ụbọchị ọzọ.'' <br /> '''Achọghị m nnwere onwe m mgbe m nwụrụ. <br /> Agaghị m ebi ndụ n'achịcha echi.''' ::''''Nnwere onwe <br /> Bụ mkpụrụ siri ike <br /> A kụrụ <br /> N'ime nnukwu mkpa. <br /> Ebi m ebe a kwa.''' :* "Democracy" *Nrọ nrọ n'ime nrọ, <br /> Nrọ anyị agafeela. <br /> Ụtụtụ ọma, papa! <br /> Ị nụghị? ** "Island" *<p>Onye nkuzi ahụ kwuru,</p><p> Laa n'ụlọ dee <br /> otu peeji n'abalị a. <br /> Ka peeji ahụ pụta n'ime gị — <br /> Mgbe ahụ, ọ ga-abụ eziokwu. <br /></p> ** "Theme from English B" * Ọ dịghị mfe ịmata ihe bụ eziokwu nye gị maọbụ mụ onwe m mgbe m dị afọ iri abụọ na abụọ. Mana echere m na abụ m ihe m na-enwe mmetụta, na-ahụ ma na-anụ, Harlem, ana m anụ gị. ** "Theme from English B" * Ọ dị mma, m na-enwe mmasị iri nri, ihi ụra, ịṅụ ihe ọṅụṅụ, na ịhụ n'anya. <br /> Ahụrụ m ọrụ, ịgụ akwụkwọ, ịmụta ihe, na ịghọta ndụ n'anya. <br /> Ahụrụ m paịpụ maka onyinye Krismas, <br /> ma ọ bụ ndekọ — Bessie, bop, ma ọ bụ Bach. <br /> Echere m na agba anaghị eme ka m ghara inwe mmasị na <br /> ihe ndị ọzọ na-amasị ndị agbụrụ ọzọ. ** "Theme from English B" * '''Ị bụ onye ọcha — <br /> mana bụrụ akụkụ nke m, ebe m bụ akụkụ nke gị.'' '<br /> Nke ahụ bụ onye America. <br /> Mgbe ụfọdụ ikekwe ị chọghị ịbụ akụkụ nke m. <br /> Anaghịkwa m achọkarị ịbụ akụkụ nke gị. <br /> Mana anyị bụ, nke ahụ bụ eziokwu! <br /> Ka m na-amụta ihe n'aka gị, <br /> Echere m na ị na-amụta ihe n'aka m — <br /> ọ bụ ezie na ị tọrọ — na onye ọcha — <br /> na obere nnwere onwe. <br /> ** "Theme from English B" == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[http://www.poets.org/lhugh Langston Hughes on Poets.org] *[http://www.founders.howard.edu/Reference/Webliographies/Langston_Hughes2_files/Langston_Hughes2.htm A Centennial Tribute to L. Hughes at Howard University] *[http://rpo.library.utoronto.ca/poet/172.html Representative Poetry Online, University of Toronto] *[http://www.redhotjazz.com/hughes.html Profile at Red Hot Jazz] *[http://ourworld.compuserve.com/homepages/fvdveer/p-hughes.htm Montage of a Dream Deferred] *[http://www.glbtq.com/literature/hughes_l.html Hughes' Homosexuality] *[http://www.historyisaweapon.org/defcon1/langston.html A selection of Langston Hughes's more political poetry] *[http://wiredforbooks.org/arnoldrampersad/ 1988 audio interview of Arnold Rampersad, author of The Life of Langston Hughes. Interview by Don Swaim of CBS Radio - RealAudio] {{DEFAULTSORT:Hughes, Langston}} [[Category: ndị nwụrụ anwụ]] l2tg9r9zj4jz5zwxyy2uhqwx0gmg3e3 31383 31382 2026-04-15T21:22:52Z Adimora chidinma 470 /* Okwu Ndị okwuru */ 31383 wikitext text/x-wiki [[File:Langston Hughes by Carl Van Vechten 2.jpg|thumb|Amaara m osimiri ochie dịka [[ụwa]] ma dị ogologo karịa mmiri <br /> nke [[mmadụ]] [[ọbara]] dị n'ime akwara mmadụ. <br /> mkpụrụ obi m etoola nke ukwuu dị ka osimiri.]] '''[[w:ig:Langston Hughes|Langston Hughes]]''' (1 Febụwarị 1902 - 22 Mee 1967) bụ onye Amerịka na-ede uri, onye na-ede akwụkwọ akụkọ, onye na-ede egwuregwu, onye na-akwado mmekọrịta mmadụ na ibe ya na onye na-ede akwụkwọ akụkọ. == Okwu Ndị okwuru == [[File:Langston Hughes 1902.jpg|thumb|Mụ onwe m na-abụkwa Amerịka.]] [[File:Langston Hughes high school 1919 or 1920.jpg|thumb|Hold fast to dreams br /> For if dreams [[die]] <br /> Life is a broken-winged bird <br /> That cannot fly.]] [[File:Langston Hughes 1936.jpg|thumb|Ana m aṅụ iyi nye Onyenweanyị <br /> Ahụbeghị m <br /> Gịnị mere ọchịchị onye kwuo uche ya ji pụta <br /> Onye ọ bụla ma e wezụga m.]] [[File:Langston Hughes cph.3a43849.jpg|thumb|Ihe ọchị bụ [[ịchị ọchị maka ihe ị na-enweghị mgbe ị kwesịrị inwe ya.]] ]] * '''Mụ onwe m kwa na-abụ abụ America. <br /> Abụ m nwanne gbara ọchịchịrị.''' <br /> Ha na-ezitere m ka m rie nri n'ime kichin <br /> Mgbe ụlọ ọrụ bịara, <br /> Ma m na-achị ọchị, <br /> Ma na-eri nri nke ọma, <br /> Ma na-eto nke ọma.. ** "[[w:I, Too|I, Too]]", in the magazine ''Survey Graphic'' (March 1925); reprinted in ''Selected Poems'' (1959); it is also often referred to as "I, Too, Sing America" * Ha ga-ahụ otú m si mara mma <br /> Ma ihere ga-eme m — <br /> '''Mụ onwe m bụkwa onye Amerịka.''' ** "I, Too", in the magazine ''Survey Graphic'' (March 1925); reprinted in ''Selected Poems'' (1959) * Abalị ahụ mara mma, otú ahụ ka ihu ndị m dịkwa. ** "My People", in the magazine ''Poems in Crisis'' (October 1923); reprinted in ''The Weary Blues'' (1926) * Amaara m osimiri: <br /> Amaara m osimiri ochie dị ka ụwa ma dị ogologo karịa <br /> ọbara mmadụ na-erugharị n'akwara mmadụ. <br /> ''Mkpụrụ obi m etolitela dị ka osimiri.''' ** "[[w:The Negro Speaks of Rivers|The Negro Speaks of Rivers]]", written in 1920, published in ''The Weary Blues'' (1926) * Amaara m osimiri: <br /> Osimiri ochie, nke gbara ọchịchịrị. <br /> Mkpụrụ obi m etoola nke ukwuu dị ka osimiri. ** "The Negro Speaks of Rivers", ''The Weary Blues'' (1926) * Kpakpando gbapụrụ, ọnwa gbapụkwara. <br /> Onye na-abụ abụ ahụ kwụsịrị igwu egwu wee lakpuo ụra <br /> Mgbe Weary Blues na-eti mkpu n'isi ya. <br /> Ọ na-ehi ụra dị ka nkume ma ọ bụ nwoke nwụrụ anwụ. ** "[[w:The Weary Blues|The Weary Blues]] ", in ''The Weary Blues'' (1926) * Ụzọ Ala Ndịda na Dixie <br /> (Gbanwee obi m) <br /> Ha kwụgidere nwa okorobịa ojii m hụrụ n'anya <br /> n'elu osisi okporo ụzọ. ** "Song for a Dark Girl" (l. 1-4), from ''Fine Clothes to the Jew'' (1927) * Ịhụnanya bụ onyinyo gba ọtọ <br /> N'elu osisi gbagọrọ agbagọ ma gba ọtọ. ** "Song for a Dark Girl" (l. 11-12), from ''Fine Clothes to the Jew'' (1927) * Mgbe a na-eme njem n'ala Alabama <br /> A na-ekwu okwu ndị a nwayọ: <br /> Jeere ozi — ịkpọasị ga-anwụkwa n'afọ ime. <br /> Ịhụnanya — agbụ ígwè na-agbajikwa. ** "Alabama Earth (at [[Booker T. Washington|Booker Washington]]'s grave)," from the anthology ''Golden Slippers: An Anthology of Negro Poetry for Young Readers'' (1941), ed. Arna Bontemps * '''Jidesie nrọ ike <br /> Maka na ọ bụrụ na nrọ anwụọ <br /> Ndụ bụ nnụnụ nwere nku gbajiri agbaji <br /> Nke na-enweghị ike ife efe.''' ** "Dreams," from the anthology ''Golden Slippers: An Anthology of Negro Poetry for Young Readers,'' ed. Arna Bontemps (1941) *Ahụ́ gbawara m nke ukwuu n'abalị ụnyaahụ, amaghị m uche m nke ọma. <br /> Ahụ́ gbawara m nke ukwuu n'abalị ụnyaahụ, amaghịkwa m uche m. <br /> Aṅụọla m mmanya na-egbu egbu nke mere ka m kpuo ìsì.. ** "Morning After," (l. 1-6), from ''Shakespeare in Harlem'' (1942) * Ana m aṅụ iyi nye Onyenweanyị <br /> Ahụbeghị m <br /> Ihe Mere Ọchịchị Onye kwuo uche Ya Ji pụta <br /> Onye ọ bụla ma e wezụga m. ** "The Black Man Speaks," from ''Jim Crow's Last Stand'' (1943) *Ihe ọchị bụ ịchị ọchị maka ihe ị na-enweghị mgbe ị kwesịrị inwe ya. ** "A Note on Humor", from ''[https://books.google.com/books?id=60FkAAAAMAAJ&focus=searchwithinvolume&q=%22Humor+is+laughing+at+what+you+haven%27t+got+when+you+ought+to+have+it.%22 The Book of Negro Humor]'', p. vii (1966) * A sị na a na-eme m ihe n'agwaetiti ọzara... m ga-atụ uche...[[w:Jackie Ormes|Jackie Ormes]] eserese mara mma ** Goldstein, Nancy, ''Jackie Ormes: The First African American Woman Cartoonist'' (2008) === "[[w:Let America be America Again|Let America Be America Again]]" (1935) === [[File:A solar halo illuminates the sky behind an American flag flying outside Building 1 at Eglin Air Force Base, Fla., in the early afternoon Nov. 12, 2013 131112-F-OC707-003.jpg|thumb|Let [[America]] be America again. <br /> Let it be the [[dream]] it used to be.]] :<small> Written in 1935; first published in ''Esquire'' (1936); also in ''A New Song'' (1938) · [https://www.poets.org/poetsorg/poem/let-america-be-america-again Full text online] · [https://www.youtube.com/watch?v=lrqeywXhKfY "Let America Be America Again" full recitation at YouTube]</small> [[File:Langston Hughes by Winold Reiss cph.3c11612.jpg|thumb|O, ka ala m bụrụ ala ebe Liberty <br /> emeriela okpu eze ụgha nke mba ụwa, <br /> Mana ohere dị adị, ndụ bụkwa n'efu, <br /> Nha nhata dị n'ikuku anyị na-eku ume.]] [[File:A solar halo illuminates the sky over an American flag flying outside Building 1 at Eglin Air Force Base, Fla., in the early afternoon Nov. 12, 2013 131112-F-OC707-021.jpg|thumb|O, ka Amerịka bụrụ Amerịka ọzọ — <br /> Ala nke na-adịbeghị — <br /> Ma ọ ghaghị ịbụ — ala ebe mmadụ ''onye ọ bụla'' nwere onwe ya.]] * '''Ka Amerịka bụrụ Amerịka ọzọ. <br /> Ka ọ bụrụ nrọ ọ na-adịbu.''' * '''Ka Amerịka bụrụ nrọ ndị nrọ nrọ — <br /> Ka ọ bụrụ nnukwu ala ịhụnanya siri ike <br /> Ebe ndị eze na-anaghị aghọ aghụghọ ma ọ bụ ndị ọchịchị aka ike na-eme atụmatụ <br /> Ka onye ọ bụla dị n'elu kụrie ya.''' * O, ka ala m bụrụ ala ebe Liberty <br /> A na-ekpu okpu agha ụgha nke mba, <br /> Mana ohere dị adị, ndụ dịkwa n'efu, <br /> Nha nhata dị n'ikuku anyị na-eku ume. * '''Abụ m onye ọcha dara ogbenye, a ghọgburu m ma chụpụ m, <br /> Abụ m onye ojii na-ebu ọnya ohu. <br /> Abụ m nwoke uhie a chụpụrụ n'ala ahụ, <br /> Abụ m onye mba ọzọ na-ejidesi olileanya m na-achọ ike — <br /> Na ịchọta naanị otu atụmatụ nzuzu ochie ahụ <br /> Nke nkịta riri nkịta, nke ike gwepịa ndị na-adịghị ike.''' * Maka nrọ niile anyị rọrọ <br /> Na egwu niile anyị bụrụ <br /> Na olileanya niile anyị nwere <br /> Na ọkọlọtọ niile anyị kwụgidere, <br /> Ọtụtụ nde mmadụ enweghị ihe ọ bụla maka ụgwọ ọrụ anyị — <br /> E wezụga nrọ ahụ fọrọ nke nta ka ọ nwụọ taa. * '''O, ka Amerịka bụrụ Amerịka ọzọ — <br /> Ala nke na-adịbeghị — <br /> Ma ọ ga-abụrịrị — ala ebe mmadụ ''onye ọ bụla' nwere onwe ya.''' * N'ezie, kpọọ m aha ọ bụla jọrọ njọ ị họọrọ — <br /> '''Ígwè nnwere onwe anaghị emerụ ahụ. <br /> Site n'aka ndị na-ebi ndụ dị ka ahịhịa na ndụ ndị mmadụ, <br /> Anyị aghaghị iweghachite ala anyị ọzọ, <br /> Amerịka!''' * Ee, <br /> Ana m ekwu ya nke ọma, <br /> Amerịka abụghị Amerịka nye m, <br /> Ma ana m aṅụ iyi a — <br />''' Amerịka ga-adị!''' * '''Site na mbibi nke ọnwụ onye omekome anyị, <br /> Mmekọahụ na ire ere nke [[w:Graft (ndọrọ ndọrọ ọchịchị)|graft]], na nzuzo, na ụgha, <br /> Anyị, ndị mmadụ, ga-agbapụta <br /> Ala ahụ, ebe a na-egwupụta ihe, osisi, osimiri, <br /> Ugwu na ala dị larịị na-enweghị ngwụcha — <br /> Nile, akụkụ niile nke steeti akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ndị a dị ukwuu — <br /> Meekwa America ọzọ!'''<!-- ụdị edemede nwere OPTION mgbe osimiri gasịrị yiri ka e megharịrị ya nke ọma mana ka o buru ụzọ pụta na ''Aha Edekọtara nke Langston Hughes'' (1994), nke Alfred A. Knopf, Inc. bipụtara — mbipụta mbụ nke uri ahụ jiri COMMA mgbe "osimiri" gasịrị. --> === ''[[w:The Big Sea|The Big Sea]]'' (1940) === * Ọ dị mwute ikwu na abụghị m onye ojii. E nwere ọtụtụ ụdị ọbara dị iche iche n'ezinụlọ anyị. Mana ebe a na United States, a na-eji okwu ahụ bụ "Negro" akọwa onye ọ bụla nwere ọbara "negro" n'ime akwara ya. N'Africa, okwu ahụ dị ọcha karịa. Ọ pụtara "niile" Negro, ya mere oji. Abụ m aja aja. Nna m bụ aja aja gbara ọchịchịrị. Nne m bụ odo odo oliv. ** ''The Collected Works of Langston Hughes, V. 13, The Big Sea'' (2002), p. 36 <!-- Publisher: University of Missouri ISBN 082621410X --> * '''N'ihi na uri dị ka egwurugwu; ha na-agbanahụ gị ngwa ngwa.''' === ''[[w:Montage of a Dream Deferred|Mgbanwe nke Nrọ Egbubiri]]'' (1951) === [[File:Langston Hughes.jpg|thumb|My motto, <br /> As I [[live]] and [[learn]], <br /> is: <br /> Dig And Be Dug <br /> In Return.]] [[File:Langston Hughes by Carl Van Vechten 1936.jpg|thumb|<p>Gịnị na-eme nrọ ewegharịrị?</p><p>Ọ na-akpọnwụ <br /> Dị ka mịrị na anyanwụ?</p>]] [[File:Langston Hughes by Carl Van Vechten.jpg|thumb|Ọchịchị onye kwuo uche ya agaghị abịa <br /> taa, afọ a <br /> ma ọ bụ mgbe ọ bụla <br /> site na nkwekọrịta na egwu.]] [[File:Langston-delano4.jpg|thumb|Ka m na-amụta ihe n'aka gị, <br /> Echere m na ị na-amụta ihe n'aka m —]] * '''Okwu m, <br /> Ka m na-ebi ndụ ma na-amụta ihe, <br /> bụ: <br /> Gwuo ma Gwuo <br /> N'ihi ya.''' ** "Motto" * Mgbe ị tụgharịrị akụkụ ahụ <br /> Ị wee banye ''onwe gị'' <br /> Mgbe ahụ ị ga-ama na ị tụgharịala <br /> Akụkụ niile fọdụrụ. ** "Final Curve" * Ka chi bọọ, papa <br /> Ama m na ị nụla <br /> Ụda nrọ nke boogie-woogie <br /> ** "Boogie: 1 a.m." * Gịnị mere o ji bụrụ naanị m, <br /> Gịnị mere o ji bụrụ abụ m, <br /> Gịnị mere o ji bụrụ nrọ m ka e weghazie ya ruo ogologo oge? ** "Tell Me" * Gịnị na-eme nrọ e megharịrị? Papa, ị nụghị ya? ** "Good Morning" * <p>'''Gịnị na-eme nrọ e mechisịrị?'''</p><p>'''Ọ na-akpọnwụ <br /> dị ka mkpụrụ vaịn n'anwụ?''' <br /> Ma ọ bụ na-agba ọsọ dị ka ọnya — <br /> Wee gbaa ọsọ? <br /> Ọ na-esi isi dị ka anụ rere ure? <br /> Ma ọ bụ akpụkpọ anụ na shuga gabigara ókè — <br /> dị ka ụtọ sirop?</p><p>Ma eleghị anya ọ na-agbagharị <br /> dị ka ibu dị arọ.</p><p>'''Ma ọ bụ ọ na-agbawa agbawa?'''</p> ** "Harlem" * ''E nwere ihe ọ bụla a na-atụ anya ya n'ọhụụ.'' ** "Same in Blues" * ''A certain amount <br /> of nothing <br /> in a dream deferred.'' ** "Same in Blues" * Papa, papa, papa, <br /> Naanị ihe m chọrọ bụ gị. <br /> Ị nwere ike inwe m, nwa — <br /> mana ụbọchị ịhụnanya m agwụla. <br /> "Enwere ike igbu oge ụfọdụ n'ime nrọ." ** "Same in Blues" * Ị na-ekwu okwu dịka ha anaghị eme nrọ gburugburu obodo. ** "Comment on Curb" * Ọchịchị onye kwuo uche ya agaghị abịa <br /> Taa, afọ a <br /> Ma ọ dịghị mgbe ọ bụla <br /> Site na nkwekọrịta na egwu. ** "Democracy" * Ike gwụrụ m ịnụ ka ndị mmadụ na-ekwu, <br /> ''Ka ihe niile gaa nke ọma. <br /> Echi bụ ụbọchị ọzọ.'' <br /> '''Achọghị m nnwere onwe m mgbe m nwụrụ. <br /> Agaghị m ebi ndụ n'achịcha echi.''' ::''''Nnwere onwe <br /> Bụ mkpụrụ siri ike <br /> A kụrụ <br /> N'ime nnukwu mkpa. <br /> Ebi m ebe a kwa.''' :* "Democracy" *Nrọ nrọ n'ime nrọ, <br /> Nrọ anyị agafeela. <br /> Ụtụtụ ọma, papa! <br /> Ị nụghị? ** "Island" *<p>Onye nkuzi ahụ kwuru,</p><p> Laa n'ụlọ dee <br /> otu peeji n'abalị a. <br /> Ka peeji ahụ pụta n'ime gị — <br /> Mgbe ahụ, ọ ga-abụ eziokwu. <br /></p> ** "Theme from English B" * Ọ dịghị mfe ịmata ihe bụ eziokwu nye gị maọbụ mụ onwe m mgbe m dị afọ iri abụọ na abụọ. Mana echere m na abụ m ihe m na-enwe mmetụta, na-ahụ ma na-anụ, Harlem, ana m anụ gị. ** "Theme from English B" * Ọ dị mma, m na-enwe mmasị iri nri, ihi ụra, ịṅụ ihe ọṅụṅụ, na ịhụ n'anya. <br /> Ahụrụ m ọrụ, ịgụ akwụkwọ, ịmụta ihe, na ịghọta ndụ n'anya. <br /> Ahụrụ m paịpụ maka onyinye Krismas, <br /> ma ọ bụ ndekọ — Bessie, bop, ma ọ bụ Bach. <br /> Echere m na agba anaghị eme ka m ghara inwe mmasị na <br /> ihe ndị ọzọ na-amasị ndị agbụrụ ọzọ. ** "Theme from English B" * '''Ị bụ onye ọcha — <br /> mana bụrụ akụkụ nke m, ebe m bụ akụkụ nke gị.'' '<br /> Nke ahụ bụ onye America. <br /> Mgbe ụfọdụ ikekwe ị chọghị ịbụ akụkụ nke m. <br /> Anaghịkwa m achọkarị ịbụ akụkụ nke gị. <br /> Mana anyị bụ, nke ahụ bụ eziokwu! <br /> Ka m na-amụta ihe n'aka gị, <br /> Echere m na ị na-amụta ihe n'aka m — <br /> ọ bụ ezie na ị tọrọ — na onye ọcha — <br /> na obere nnwere onwe. <br /> ** "Theme from English B" == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[http://www.poets.org/lhugh Langston Hughes on Poets.org] *[http://www.founders.howard.edu/Reference/Webliographies/Langston_Hughes2_files/Langston_Hughes2.htm A Centennial Tribute to L. Hughes at Howard University] *[http://rpo.library.utoronto.ca/poet/172.html Representative Poetry Online, University of Toronto] *[http://www.redhotjazz.com/hughes.html Profile at Red Hot Jazz] *[http://ourworld.compuserve.com/homepages/fvdveer/p-hughes.htm Montage of a Dream Deferred] *[http://www.glbtq.com/literature/hughes_l.html Hughes' Homosexuality] *[http://www.historyisaweapon.org/defcon1/langston.html A selection of Langston Hughes's more political poetry] *[http://wiredforbooks.org/arnoldrampersad/ 1988 audio interview of Arnold Rampersad, author of The Life of Langston Hughes. Interview by Don Swaim of CBS Radio - RealAudio] {{DEFAULTSORT:Hughes, Langston}} [[Category: ndị nwụrụ anwụ]] 24vnr6epgsdbncegz9rfw6y0i40vdjh Sappho 0 4526 31392 16307 2026-04-16T10:07:48Z Adimora chidinma 470 31392 wikitext text/x-wiki [[File:Brygos Painter ARV 385 228 Alkaios and Sappho - Dionysos and maenad (08) (cropped).jpg|thumb|Chineke dị ụtọ mana ka m nọ<br>na ihe mgbu na ebe dị anya site n'ike m.]] '''[[w:ig:Sappho|Sappho]]''' ([[w:Attic Greek|Attic Greek]]: Σαπφώ; [[w:Aeolic Greek|Aeolic Greek]]: Ψάπφω; c. 630 – c. 570 BC) bụ onye Gris oge ochie na-ede uri sitere na [[W:Eresos A maara Sappho maka ya [[W:Greek lyric|abụ abụ]], nke edere ka ọ bụrụ mgbe egwu na-esonyere ya. N'oge ochie, a na-ewere Sappho dị ka otu n'ime ndị na-ede uri kachasị egwu ma nye ya aha dịka "iri muse" na "onye na-ede uri". Ọtụtụ n'ime [[W: uri nke Sappho|Sappho's Poetry]] efuola ugbu a, na ihe na-adịghị adị ndụ n'ụdị nkewa; Naanị [[w:ode to aphrodite|ode to aphrodite]] zuru oke. == Okwu Ndị okwuru == [[File:Sappho Inspired by Love by Angelica Kauffmann.jpg|thumb|N'ihi na ọ bụrụgodị na ọ fega, ọ ga-eso ya n'oge na-adịghị anya, ọ bụrụkwa na ọ jụ onyinye, ọ ga-enye ha n'oge na-adịghị anya.]] * '''Aphrodite nke ocheeze na-egbuke egbuke''', ada Zeus, onye na-akpa ákwà aghụghọ, ana m arịọ gị ka ị ghara iji nhụjuanya na nhụjuanya tie mmụọ m, Eze Nwanyị. Ma bịa ebe a ma ọ bụrụ na ị nụrụ olu m n'ebe dị anya, ma gee ntị, wee hapụ ụlọ ọlaedo nke nna gị, bịa na ụgbọ ịnyịnya e ji ebukọta, nnụnụ ndị na-agba ọsọ dọtara gị, nku ha dị ngwa na-efegharị n'elu ụwa gbara ọchịchịrị, site n'eluigwe ruo n'etiti mbara igwe. Ha bịarutere ngwa ngwa; onye a gọziri agọzi nke nwere ihu na-adịghị anwụ anwụ jụrụ, sị: Gịnị mere m ugbu a na ihe mere m ji kpọọ ugbu a na ihe m na-akpọ ara m, ihe m na-achọsi ike. Gịnị ka ị ga-adọta ịhụ gị n'anya ugbu a? Ònye na-eme gị ihe ọjọọ Sappho? ''''N'ihi na ọ bụrụgodị na ọ fega, ọ ga-eso ya n'oge na-adịghị anya, ọ bụrụkwa na ọ jụ onyinye, ọ ga-enye ha n'oge na-adịghị anya, ọ bụrụ na ọ hụghị n'anya, ọ ga-ahụ n'anya n'oge na-adịghị anya, n'agbanyeghị otú o si achọ.''' Bịa, biko ugbu a ka m tọhapụ m n'ahụhụ obi ọjọọ, ka obi m mezuo ihe niile ọ chọrọ, bụrụkwa onye enyi m.. ** [[w:Ode to Aphrodite|Fr. 1]] [[w:Eva-Maria Voigt|Voigt]] (tr. E. M. Cox, 1924) ***Gị onye nwere ụdị uche dị iche iche, gị onye na-enweghị ọnwụ, ada Chineke dị aghụghọ... Nwa Chineke, nwanyị aka dị nso, ana m arịọ gị; Agwala gị ihe mgbu ma ọ bụ ihe mgbu, agbajila gị, maọbụ chịa gị, Nwaanyị, mmụọ m. **** St. 1 (tr. A. C. Swinburne, "On the Cliffs", 1880) ***anwụghị anwụ n'elu ocheeze gị nwere ọtụtụ ọmarịcha<br>&nbsp;&nbsp; Nụrụ, eze nwanyị Aphrodite, na nka<br> ada amoosu Zeus; Na ihe mgbu na-akwa ákwá<br>&nbsp;&nbsp; Agbajila obi m! **** St. 1 (tr. W. S. Marris, 1938) *** Aphrodite na-egbu egbu nke uche spangled<br>Nwa Zeus, onye na-agbagọ arata, a na m arịọ gị<br>Ejila ihe mgbu siri ike gbajie<br>&nbsp;&nbsp;Omanyi, obi m! **** St. 1 (tr. Anne Carson, 2002) *** Shimmering,<br/>Iridescent,<br/>Aphrodite enweghị ọnwụ,<br/>Nwa Zeus, Weaver of Wiles,<br/>A na m arịọ gị,<br/>Ejila nhụjuanya tipịa mmụọ m, nwanyị. **** St. 1 (tr. Stanley Lombardo, 2002) *** Gịnị mere nwa agbọghọ m kwesịrị ntụkwasị obi ji na-ewute?<br/>Onye, Sappho, na-emerụ ara gị dị nro? Ọ na-ezere onyinye gị?—Ọ ga-enye n'oge na-adịghị anya.<br/>&nbsp;&nbsp; Ọ na-ewute gị ntakịrị?—Ọ ga-eru uju,<br/>N'oge na-adịghị anya n'ọchịchọ gị niile na-ehulata. **** Sts. 5 and 6 (tr. Mark Akenside, ''Ode on Lyric Poetry'', c. 1745) *** ọbụna onye na-efe efe ga-eso n'ihi gị,<br>O ga-enye gị onyinye nke na-agaghị ewere.. **** St. 6 (tr. A. C. Swinburne, "Anactoria", 1866) *** Bịakwute m; ihe m na-achọ n'efu<br>Kpọta; n'ime mmụọ m ziga<br>Udo mgbe nchekasị gasịrị, ọgwụ mgbu gasịrị;<br>Bịakwute m. **** St. 7 (tr. Frederick Tennyson, 1890) * Si Krit bịa ebe a gaa n'ụlọ nsọ a dị nsọ, ebe osisi apụl gị mara mma dị, ebe ịchụàjà na-ere ọkụ na frankincense. Mmiri oyi na-ada n'ime ya site n'alaka apụl; ebe niile jupụtara na okooko osisi rose, ụra na-esikwa n'akwụkwọ ndị na-ama jijiji apụta. N'ime ya, ahịhịa na-ama ifuru nwere okooko osisi oge opupu ihe ubi, ebe ịnyịnya na-ata nri, ebe ahụkwa ka ikuku na-eku ume nke ọma.... N'ebe ahụ, Cyprian, were akwụkwọ chaplet wụsara obere iko ọlaedo nectar agwakọtara na oriri anyị ** [[w:Sappho 2|Fr. 2]] Voigt (tr. C. M. Bowra, 1961) [[File:Sir Lawrence Alma-Tadema, R.A., O.M. - Sappho and Alcaeus - Google Art Project.jpg|thumb|right|Ụfọdụ na-ekwu na ndị agha ịnyịnya na ndị ọzọ na-ekwu na ndị agha na-agba ọsọ ma ọ bụ ụgbọ mmiri nke ogologo ụgbọ mmiri bụ ihe kacha hụ n'ụwa ojii. M na-ekwu na ọ bụ onye ị hụrụ n'anya.]] * Ụfọdụ na-ekwu na ndị agha ịnyịnya na ndị ọzọ na-ekwu<br>Infantry ma ọ bụ ụgbọ mmiri nke ogologo oars<br>bụ ihe kachasị anya na ụwa ojii. ma gosi ngwa ngwa.<br>Ọ bụ na Helen, onye karịrị ndị mmadụ niile na ịma mma, gbahapụrụ ndị mmadụ kacha mma, eze ya, wee gaa Troy wee chefuo<br> ada ya na nne na nna ya ọ hụrụ n'anya? Naanị<br>Ale anya Aphrodite mere ka ọ gbagọọ ngwa ngwa<br> wee duru ya dị anya n'ụzọ ya. Akụkọ ndị a na-echetara m ugbu a<br>nke Anaktoria onye na-anọghị ebe a,<br>ma i<br>maka otu ga-amasị ya ịhụ nzọụkwụ ya na-ekpo ọkụ<br> na nchapụta ya n'ihu karịa ilele ihe niile<br> ụgbọ ịnyịnya dị na Lydia na Ndị agha ụkwụ Armored<br>na ọla na-egbuke egbuke. ** Fr. 16 Voigt (tr. Willis Barnstone, 1965<!--, "Supreme Sight on the Black Earth"-->) *** Ụfọdụ e nwere ndị na-ekwu na ihe kacha mma a hụrụ<br>N'elu ụwa ojii bụ ọtụtụ ndị na-agba ịnyịnya;<br>Ụfọdụ, ndị ikom na-eme njem; Ụfọdụ ga-ekwu ụgbọ mmiri; Mana m na-ekwu<br>onye kacha hụ n'anya. **** St. 1 (tr. Richmond Lattimore, 1960) *** Ụfọdụ ndị ikom na-ekwu na ndị agha nke ịnyịnya na ụfọdụ ndị ikom na-ekwu na ndị agha na ụkwụ<br>Ụfọdụ ndị ikom na-ekwu na ndị agha nke ụgbọ mmiri bụ ihe kasị mma<br>na Black Earth. Mana m na-ekwu na ọ bụ<br>ihe ị hụrụ n'anya. **** St. 1 (tr. Anne Carson, 2002) * Lee ya anya, dị ka Chineke,<br/> nwoke ahụ nọ ọdụ n'ofe gị,<br/> onye ọ bụla ọ bụ,<br/> na-ege ntị gị<br/> olu dị ụtọ,<br/> Ọchị gị na-enweghị ike ime<br/>Na o ee,<br/>Ọ Na-eme ka obi m na-agba ọsọ—<br/> Otu anya na gị<br/>Enweghị m ike ị nweta okwu ọ bụla,<br/>Mmalite olu m,<br/> Ọkụ dị mkpa na-agba n'okpuru akpụkpọ ahụ m,<br/>Anya m kpuo ìsì,<br/>My ntị m,<br/>a Ọsụsọ oyi na-awụda ahụ m,<br/>M na-ama jijiji ebe niile,<br/> tụgharịa karịa ahịhịa ** [[w:Sappho 31|Fr. 31]] Voigt (tr. Stanley Lombardo, 2002) *** Ihe ngosi nka m, kedu ihe na-eme ardour a? Amazde, echiche m dull'd,<br>Isi m na-ada, ndụ m na-ada mbà<br>m sowle na-amalite ịla ezumike,<br>oke agụụ mmekọahụ niile,<br>Ichere na ọ na-egbu egbu<br>Ekwesịrị m ngwa ngwa. Rip elu. **** (tr. Philip Sidney, 1593) ****:<small>Compare: Catullus, no. [[w:Catullus 51|51]]</small> [[File:Brygos Painter 370 10 Selene - gigantomachy (03).jpg|thumb|Kpakpando na-ezobe ọdịdị ha na-egbuke egbuke gburugburu ọnwa mara mma mgbe n'uju ya niile ọ na-enwu n'elu ụwa niile.]] * Kpakpando na-ezochi ọdịdị ha na-egbuke egbuke gburugburu ọnwa mara mma mgbe n'ime afọ ya niile ka ọ na-enwu (n'elu ụwa niile). ** Fr. 34 Voigt (tr. David A. Campbell, 1982) *** Fr. 34 Voigt (tr. David A. Campbell, 1982) *** Kpakpando ndị gbasara ọnwa mara mma<br>Laghachite ma pụọ ​​n'anya n'oge na-adịghị anya,<br>Mgbe, gburugburu ma jupụta, ihu ọlaọcha ya<br>Na-egwu mmiri n'ebe a na-ahụ ya, ma na-enwukwa oghere niile. **** (tr. Edwin Arnold, 1869) * Eros emeela ka uche m maa jijiji, ifufe na-efegharị n'ugwu ahụ n'elu osisi oak ** Fr. 47 Voigt (tr. Stanley Lombardo, 2002) * Ahụrụ m gị n'anya, Atthis, otu ugboro, ogologo oge gara aga...<br>Ị dị m ka nwatakịrị dị obere, onye na-akpa àgwà ọjọọ. ** Fr. 49 Voigt (tr. C. M. Bowra, 1938<!--"To Atthis"-->) * Nwoke mara mma na-eche onyinyo ya nche nwa oge; otu ụbọchị ezigbo nwoke ga-aghọ onye mara mma. ** Fr. 50 Voigt (tr. Willis Barnstone, 1965<!--, "Exhortation to Learning"-->) * Ma ị ga-edina n'ọnwụ ruo mgbe ebighị ebi, ọ dịghịkwa ihe ncheta gị ga-adị mgbe ahụ ma ọ bụ mgbe ọ gasịrị, n'ihi na ị nweghị okooko osisi Pieria; kama ị ga-awagharị n'ebe na-enweghị ihe ọmụma ọbụna n'ụlọ Hedis, na-efegharị n'etiti ndị nwụrụ anwụ gbara ọchịchịrị. ** Fr. 55 Voigt (tr. H. T. Wharton, 1887) *** Ị ga-anwụ anwụ; ọ dịghịkwa ihe ọ bụla<br>&nbsp;&nbsp;A ga-akọ akụkọ gị ma ọ bụ chee echiche,<br>N'ihi na ị kụpụghị osisi Muses:<br>&nbsp;&nbsp;Ọbụna n'ụlọ nzukọ Hades<br>&nbsp;&nbsp;N'etiti ndị enyi gị<br>Ndò enyi agaghị eso gị! **** (tr. Thomas Hardy, 1901) [[File:Bust Sappho Musei Capitolini MC1164 (cropped).jpg|thumb|Obi gbawara m ma m na-ama jijiji n'ihi ọnọdụ m mgbe agadi na ihe ndọpụ uche kpuchiri m, mgbe Eros na-efegharị<br>m wee na-achụso ụmụ okorobịa dị ebube.]] * N'ezie, obi na-ajọ m njọ, obi na-amakwa m jijiji n'ihi ọnọdụ m mgbe agadi na ihe ndị na-adịghị mma kpuchiri m, mgbe Eros na-efegharị, m wee chụsoo ụmụ okorobịa dị ebube. Buru ụbọ akwara gị nke na-eyi violet n'ara ya. Bụọ abụ karịsịa nke onye na-awagharị. ** Fr. 58 Voigt (tr. Willis Barnstone, 1965<!--, "Old Age" -->) * Nrọ n'elu nku ojii gị<br>Ị na-abịa mgbe m na-ehi ụra.Chi dị ụtọ mana m ka nọ n'ihe mgbu ma dị anya site n'ike m.n'ihi na enwere m olileanya (ọ dịghị ugbu a) ịkọrọ ihe gbasara chi ndị a gọziri agọzi,ọ bụghịkwa m onye nzuzu nke na-akwa ihe egwuregwu dị ụtọ emo.Ugbu a ka m nwee<br>ihe ndị a niile. ** Fr. 63 Voigt (tr. Willis Barnstone, 1965<!--, "Dream" -->) [[File:Bust woman mosaic Met 38.11.12.jpg|thumb|mkpịsị aka ukwu|Ndị yi okooko osisi mara mma nwere ike ibu ụzọ guzo, ọbụnadị n'ihu chi nwanyị ndị na-ele ndị na-enweghị ihe ịchọ mma anya n'enweghị ihu ọma.]] * Dica, tee ihe ịchọ mma n'isi gị mara mma, jiri aka gị dị nro kpaa obere alaka dill; n'ihi na ndị yi okooko osisi mara mma nwere ike ibu ụzọ guzo, ọbụna n'ihu chi nwanyị ndị na-ele anya n'enweghị ihu ọma n'ebe ndị na-enweghị ihe ịchọ mma nọ. ** Fr. 81 Voigt (tr. E. M. Cox, 1924) *** nbsp;&nbsp; Kpụọ okpu ọma, nwa agbọghọ, site na eriri<br>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;Debe akwụkwọ ụtọ ahụ gburugburu isi gị.<br>&nbsp;&nbsp; Chi nwanyị na Amara obi ụtọ<br>&nbsp;Ahụrụ m ile anya n'ihu ndị e kpuwere okooko osisi,<br>Mana pụọ ​​n'ebe ndị a na-anaghị ekpuchi ákwà dị. **** (tr. C. M. Bowra, 1938) * N'ezie, ọ ga-amasị m ka m nwụọ. Ọ nọ na-ebe ákwá mgbe ọ hapụrụ m,<br/>gwakwara m ọtụtụ ihe, wee sị nke a:<br/>"Lee ka anyị si taa ahụhụ, Sappho.<br/>N'eziokwu, achọghị m ịhapụ gị." ** [[w:Sappho 94|Fr. 94]] Voigt (tr. Stanley Lombardo, 2002) * Ezigbo nne, enweghị m ike ịkpa ákwà m; n'ihi na ịhụnanya m nwere n'ebe nwa okorobịa dị gịrịgịrị nọ na-eme m obi ọjọọ. ** Fr. 102 Voigt (tr. J. M. Edmonds, 1922) *** Oh, Nne m dị ụtọ—ọ bụ ihe efu—Enweghị m ike ịkpa ákwà, dịka m kpachara—Obi na ụbụrụ m dị oke egwu Site n'iche echiche banyere ntorobịa ahụ m hụrụ n'anya! **** (tr. Thomas Moore, 1826) ****:<small>Compare: [[Walter Savage Landor|Landor]], ''Simonidea'' (1806)</small> [[File:George Barbier - Les Chansons de Bilitis (3).jpg|thumb|Dị ka pippin na-acha ọbara ọbara n'elu osisi dị n'okpuru eluigwe,<br>Ebe ndị na-atụtụ ihe chefuru ya—ee,<br>Enweghị m ike iru ya ebe dị anya otú a.]] * Dịka apụl dị ụtọ nke na-acha ọbara ọbara n'elu alaka kachasị elu, apụl kachasị elu n'elu alaka ahụ, ndị na-atụtụ ya chefuru ya, mba, ha echefughị, ha enweghị ike iru ya. ** Fr. 105a Voigt (tr. Stanley Lombardo, 2002) *** Dịka apụl dị ụtọ nke na-acha uhie uhie n'elu alaka kachasị elu,<br>A-elu n'elu alaka kachasị elu,—nke ndị na-atụtụ ihe chefuru, n'ụzọ ụfọdụ,—<br>Echefughị ​​ya, ee e, mana enwetaghị ya, n'ihi na ọ dịghị onye nwere ike inweta ya ruo ugbu a. **** (tr. D. G. Rossetti, 1870<!--, "One Girl"-->) *** Dị ka pippin na-acha ọbara ọbara n'elu osisi dị n'okpuru eluigwe,<br>Ebe ndị na-atụtụ ihe chefuru ya—ee,<br>Enweghị m ike iru ya ebe dị anya otú a. **** (tr. J. M. Edmonds, 1922) *Dịka hyacinth nke onye ọzụzụ atụrụ na-azọda n'ugwu<br>Dị n'ala ma dina n'ala na-acha odo odo ka ọ dị. ** Fr. 105b Voigt (tr. J. M. Edmonds, 1922) *** Dị ka okooko osisi hyacinth ọhịa, nke a na-ahụ n'ugwu, nke ụkwụ ndị ọzụzụ atụrụ na-agafe agafe na-adọka ma na-emerụ ahụ ruo mgbe ebighị ebi,<br>Ruo mgbe a ga-azọcha okooko osisi odo odo ahụ n'ala. **** (tr. D. G. Rossetti, 1870<!--, "Beauty"-->) *** Dị ka hyacinth n'ugwu, ndị ọzụzụ atụrụ zọgidere ya ụkwụ ruo mgbe naanị ntụpọ odo odo fọdụrụ n'ala. **** (tr. Mary Barnard, 1958) *Ịbụ nwoke na-amaghị nwoke, ị hapụ m, ebee ka ị na-aga?<br/>Apụọla m, agaghị m alaghachikwute gị.<br/>Anaghị m alaghachi azụ ma ọlị. ** Fr. 114 Voigt (tr. Willis Barnstone, 1965<!--, "Loss" -->) [http://books.google.com/books?id=fwxgAAAAMAAJ&q=%22Virginity+virginity+when+you+leave+me+where+do+you+go+I+am+gone+and+never+come+back+to+you+I+never+return%22&pg=PA57#v=onepage] [[File:Catalogue of the bronzes, Greek, Roman, and Etruscan, in the Department of Greek and Roman Antiquities, British Museum (1899) (14783769792).jpg|thumb|Ịhụnanya ekewapụla aka m ma mee ka m maa jijiji,<br>Anụ ọhịa dị ilu na-atọ ụtọ na ihe na-adịghị mma m na-emebeghị.]] * Ugbu a hụrụ ndị nna ukwu m n'anya ma maa jijiji, ihe e kere eke na-egbu egbu, obi ụtọ. ** Fr. 130 Voigt (tr. H. T. Wharton, 1887) *** Lee, hụ n'anya ọzọ, Eze na-agbaze ụkwụ,<br>Ihe na-enweghị atụ dị ilu,<br>Anụ ọhịa-dị ka anụ ọhịa na-eme ka m maa jijiji. **** (tr. J. A. Symonds, 1883) *** Love has unbound my limbs and set me shaking,<br>A monster bitter-sweet and my unmaking. **** (tr. C. M. Bowra, 1938) ****:<small>Compare: Tennyson, "Fatima", l. 1 (''Poems'', 1843) · [[Algernon Charles Swinburne|Swinburne]], "Fragoletta", st. 14 (''Poems and Ballads'', 1866); ''Bothwell'', act 1, sc. 1 (1874); ''Tristram of Lyonesse'', sec. 6 (1882)</small> * Enwere m nwa nwanyị mara mma nke nwere ụdị dị ka ifuru ọla edo, Cleïs onye kacha hụ n'anya, nke m [ihe nrite] ma ọ bụ Lydia niile ma ọ bụ ọmarịcha [Lesbos]. ** Fr. 132 Voigt (tr. H. T. Wharton, 1887) *** Enwere m nwa; so fair<br>dị ka okooko osisi ọla edo,<br> my cleïs, nlekọta m niile. **** (tr. C. M. Bowra, 1938) * * Ihe egwu egwu mara mma nke mmiri, Nightingale. ** Fr. 136 Voigt (tr. J. M. Edmonds, 1922) *** Ezigbo mmụọ ozi nke mmiri,<br>The Nightingale **** (tr. Ben Jonson, 1641) * Ọ bụrụ na ị bụ enyi m, bilie n'ihu m<br> wee gbasasịa amara nke dị n'anya gị. ** Fr. 138 Voigt (tr. Willis Barnstone, 1965<!--, "To a Handsome Man" -->) [[File:Sirius, Orion and Venus (49788085662).jpg|thumb|Hesperus, gi ìgwè <br>ụlọ ihe ọ bụla<br> Ìhè nke chi bọrọ gbasapụrụ Unu atụrụ—ìgwè atụrụ<br>Ewu—Ụmụ atụrụ<br>ụlọ nne ha.]] * Anyasị, gị onye na-eweta ụtụtụ ahụ mara mma nke a chụsasịrị; ị na-akpọghachi atụrụ, ewu, nwa ahụ laghachikwute nne ya. ** Fr. 140 Voigt (tr. H. T. Wharton, 1887) *** Gị, Hesper, na-akpọlata mmadụ niile<br>nbsp; chi ọbụbọ ahụ na-enwu gbaa nke ukwuu:<br>Atụrụ a ga-azọpịa, ewu a ga-azọpịa,<br>Ụmụaka n'akụkụ nne ha. **** (tr. Rennell Rodd, 1919<!--, "Hesper"-->) *** Ndị niile Hesper zigara ka ha gaagharị, ọ na-enwe mmasị ịduru ha laa.<br>N'ụlọ, weghachite onye ọ hụrụ,<br>Nwa nye nne, atụrụ ka ọ chịkọta. **** (tr. A. E. Housman, 1922<!--, "Epithalamium"-->) *** Hesperus, you herd<br>homeward whatever<br>Dawn’s light dispersed{{pb}}you herd sheep—herd<br>goats—herd children<br>home to their mothers. **** (tr. Mary Barnard, 1958) ****:<small>Compare: Byron, [[Don Juan (Byron)|''Don Juan'']], canto 3 (1819) l. 107 · [[Alfred Tennyson|Tennyson]], ''Leonine Elegiacs'' (1830–1884) and ''Locksley Hall: Sixty Years After'' (1886)</small> * Ma mmanụ aṅụ ma aṅụ abụghị maka m. ** Fr. 146 Voigt (tr. H. T. Wharton, 1887) * Mgbe iwe na-agbawa obi gị, ị ga-ejidesi ire ahụ na-eme mkpọtụ ike! ** Fr. 158 Voigt (tr. Suzy Q. Groden, 1966<!--, "Controlling Wrath"-->) [http://books.google.com/books?id=btVfAAAAMAAJ&q=%22When+wrath+runs+rampage+in+your+heart+you+must+hold+still+that+rambunctious+tongue%22&pg=PA105#v=onepage] * Ọnwa adaala,<br/>Na Pleiades.<br/>Etiti abalị.<br/>Awa agafeela.<br/>M na-arahụ ụra naanị m ** [[w:Midnight poem|Fr. 168b]] Voigt (tr. Stanley Lombardo, 2002) * Inwe mma bụ inwe naanị nke ahụ, mana inwe mma bụkwa ịbụ onye mara mma. ** Fr. ? (tr. Suzy Q. Groden, 1966<!--, "Beauty"-->) [http://books.google.com/books?id=btVfAAAAMAAJ&q=%22To+have+beauty+is+to+have+only+that+but+to+have+goodness+is+to+be+beautiful+too%22&pg=PA29#v=onepage] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://classicpersuasion.org/pw/sappho/sape01.htm Fragment one] * [https://www.sacred-texts.com/cla/sappho/index.htm The Poems of Sappho, translated by Edwin Marion Cox (1925)] * [http://www.sacred-texts.com/cla/usappho/index.htm Sappho in Unicode-encoded Greek and English translation] *[http://www.sapphogr.net/sapphoeg.htm Sappho the Tenth Muse] {{DEFAULTSORT:Sappho}} [[Category:Ụmụ nwanyị]][[Category:Ụmụ nwanyị na-ede akwụkwọ]][[Category:Ụmụ nwanyị a mụrụ tupu narị afọ nke 19]][[Category: ndị nwụrụ anwụ]] 4mw28ij4r08tb2uygxff2p2jt22cwpa Asmaa James 0 10801 31388 30442 2026-04-15T21:50:55Z Akwugo 29 /* Njikọ mpuga */ 31388 wikitext text/x-wiki '''[[W:ig:Asmaa_James|Asmaa James]]''' bụ onye nta akụkọ [https://en.wikipedia.org/wiki/Sierra_Leone Sierra Leone] na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Dịka ndepụta [https://en.wikipedia.org/wiki/BBC BBC's] nke "Ụmụ nwanyị 100" maka 2019 si kwuo, ọ bụ otu n'ime ụmụ nwanyị 100 kacha akpali akpali ma nwee mmetụta n'ụwa. == Okwu ndị okwuru== * Ọ dị ezigbo mma mgbe m tolitere n'ihi na m si n'ezinụlọ ndị Alakụba na-anụ ọkụ n'obi. Mgbe mama m nwụrụ, nwanne mama m kpọọrọ m kpọga m Freetown, mụ na ya nọkwa ruo mgbe m malitere ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Ozugbo m gụsịrị akwụkwọ, abanyere m n'ọrụ nta akụkọ dịka onye ọrụ afọ ofufo. Anọ m ebe ahụ ruo ugbu a, na-etolite onwe m ma na-agbalị ijikọ onwe m ọnụ n'ọrụ. Ya mere, aghaghị m ikwu na ọ bụ ahụmịhe dị ilu mgbe m tolitere. Enweghị m mmasị itolite n'ezie n'ihi na ị maara ihe ọ pụtara mgbe ị nọ n'ụlọ nlekọta na-enweghị ndị mụrụ gị. Mana ihe niile bụ otu ihe ahụ, etolitere m ma ha gbalịrị inye m ihe kacha mma. Ma lee m ebe a taa, enwere m ụlọ ọrụ mgbasa ozi dum. *Ee. Mgbe nne m nwụrụ, enyi nne m kpọọrọ m kpọta m Freetown, anọkwa m ebe a kemgbe ahụ. Ana m aga obodo ahụ. Abụ m omenala. Ekwenyere m n'ikike niile nke ịbụ nwanyị ọdịnala. Ya mere, ee, etolitere m na Freetown. *Enwere m ụfọdụ omenala dị nsọ nke ukwuu, mana anaghị m etinye ha n'ihu ndị mmadụ. Ekwenyere m naanị n'ihe mmụọ m na-agwa m. Ọ bụ ya mere m ji kwuo na abụ m omenala. Ana m agakwuru ndị m nke ukwuu, ana m eleta ha, ihe ọ bụla dị n'obodo ahụ ma ọ bụ ihe ọ bụla m ga-eme, ọ bụrụ na m nọ ebe ahụ, ana m eso. Ọ bụ ya mere m ji kwuo na abụ m omenala nke ukwuu. *Aghaghị m ikwu na enwere m oge kacha mma na mgbasa ozi, ọ bụ ya mere m ji nọrọ ogologo oge. Redio Democracy ka bụ ụlọ ọrụ ị na-aga mgbe ịchọrọ ikwu maka ọchịchị onye kwuo uche ya, ọchịchị dị mma na ikike mmadụ. Ejiri m usoro okwu ahụ nke ụlọ ọrụ ahụ. Onye ọ bụla ga-ege ntị na Radio Democracy, onye njikwa ọdụ ahụ wee bụrụ nwanyị, ya mere o nyere anyị nkwado niile, ohere niile. Ọtụtụ ụmụ nwanyị na-arụ ọrụ ebe ahụ, ya mere anyị ji nọgide na-akwado ihe e hiwere ọdụ ahụ. Na Sierra Leone, ebe mgbasa ozi bụ nke ụmụ nwoke na-achịkwa, ọtụtụ ụlọ ọrụ mgbasa ozi bụkwa nke ụmụ nwoke nwere. Ya mere, Radio Democracy pụrụ iche n'ihi na ọ bụ nke ọha mmadụ nwe ya. [https://awimnews.com/her-media-diary-episode-28-harnessing-the-power-of-media-advocacy-with-asmaa-james/ Iji Ike nke Nkwado Mgbasa Ozi - Mkparịta ụka na Asmaa James], Site n'aka Yemisi Akinbobola *Otu ụbọchị, otu ọkaiwu kpọrọ maka otu nwa agbọghọ e metọrọ ihe ike, o wee sie ike ka m bịa hụ nwa agbọghọ ahụ. Ọkaiwu ahụ kwuru, sị, "Anyị kwenyere na gị, anyị makwa na ọ bụrụ na ị kwado ikpe a, ọ ga-agafe naanị ịkọ akụkọ." Agara m zute nwa agbọghọ dị afọ ise a, ahụrụ m ya ka ọ dina n'elu akwa ụlọ ọgwụ na ọkpọkọ ndị a niile. * Ekpebiri m ịmalite ụbọchị Tuzdee ojii, agwakwara m ndị mmadụ ka ha yi uwe ojii na Tuzdee iji mee ka a mara maka okwu a. Anyị mere ụlọ nzukọ obodo, o juputara n'ihe niile. Enweghị ebe a ga-anọdụ ala, ndị mmadụ guzoro n'èzí. Akpọbatara m ndị otu na òtù ndị na-akwado ndị ntorobịa, ndị ọkaiwu, na ndị uwe ojii. * Anyị na-agwa ndị nne na nna ka ha gee ụmụ ha ntị ma ọ bụrụ na ha ekwuo okwu ndị a ma ghara ileghara ha anya dị ka ụgha. Anyị na-agwa ndị isi obodo ka ha kwụsị okwu ịta ụta. Mgbe ụfọdụ, ha na-agwa ndị mmadụ, "Gịnị mere unu ji gaa ebe ahụ? Gịnị mere unu ji yi nke a?" Ma, anyị ahụla ikpe mmegbu mmekọahụ nke ụmụ ọhụrụ dị ọnwa isii na ụmụaka dị afọ atọ. * Olu ndị mmadụ dị oke mkpa n'okwu a. Mgbe anyị gara obodo, ndị mmadụ na-apụta ma na-agba akaebe. Ị gaghị ezobe ikpe ugbu a - ọ dịghị ụzọ ọ bụla. Ekwentị m na-akpọ mgbe niile na ndị mmadụ na-akpọ oku ka ha kọọ ikpe. *N'ozuzu, enwere m afọ ojuju n'ihi na olu m tinyere mgbanwe anyị na-ahụ taa. Amalitere m ya n'ihi na ọ dị mkpa ime ihe, e mekwara ihe. Anyị na-etowanye ike dịka otu mmegharị, anyị ga-emekwa mgbanwe anyị chọrọ ime. ** [https://www.care.org/news-and-stories/meet-asmaa-james-founder-of-sierra-leones-black-tuesday-movement/ Zute Asmaa James: Onye hiwere otu ngagharị Black Tuesday nke Sierra Leone], nke Jacky Habib dere, ewepụtara na Febụwarị 27, 2020. == Njikọ mpuga== {{Wikipedia}}. {{DEFAULTSORT:James, Asmaa}} [[Category:Ndị dị ndụ]]. [[Category:Ụmụ nwanyị Afrịka]] 43uhem1wsy17p3ueqpw5gvt69mvcjlr Rachida Triki 0 10823 31384 30165 2026-04-15T21:39:56Z Akwugo 29 /* Okwu ndi okwuru */ ndozi 31384 wikitext text/x-wiki '''[[W:Rachida Triki|Rachida Triki]]''' (amụrụ na Machị 24, 1949) bụ ọkà ihe ọmụma Tunisia, ọkà ihe ọmụma nka, onye na-akatọ nka, na onye na-ahụ maka nka. Ọ bụ prọfesọ zuru oke nke nkà ihe ọmụma na Mahadum Tunis, ọkachamara na Aesthetics. == Okwu ndi okwuru == *Enwere m mkpali pụrụ iche ịkwalite ọrụ nke ndị omenkà Tunisia na North Africa nke oge a bi na mba ha, na-enweghịkwa ọhụụ zuru oke nke mba ụwa. **[https://universes.art/en/nafas/articles/2010/tunisia-art-scene] *N'obodo Arab-Islam, ọ dị mkpa ka ndị omenkà cheta ma gosipụta mkpa ahụ dị na ndụ nkeonwe, mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na omenala. **[https://universes.art/en/nafas/articles/2010/tunisia-art-scene] *Mmụba dị egwu a na-enwe n'oge na-adịbeghị anya n'ọnụọgụgụ ụmụ akwụkwọ nka emeela ka mmasị maka ihe omume ndị metụtara nka dịkwuo elu mana ọ bụghị na ọ bụ ya mere e ji mepụta ndị nka dị mma karịa na mba na mba ụwa. **[https://universes.art/en/nafas/articles/2010/tunisia-art-scene] *Ọ bụ ya mere taa, ihe omume omenala dị iche iche gbasara echiche nke oke na oke ahụ nwere ike inye echiche maka oge anyị. **[https://universes.art/en/nafas/articles/2010/tunisia-art-scene] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Triki, Rachida}} [[Category:umu nwanyi]] 6gffkmemi62gt4vvf33sloe2y6dlilm 31385 31384 2026-04-15T21:41:18Z Akwugo 29 fix category 31385 wikitext text/x-wiki '''[[W:Rachida Triki|Rachida Triki]]''' (amụrụ na Machị 24, 1949) bụ ọkà ihe ọmụma Tunisia, ọkà ihe ọmụma nka, onye na-akatọ nka, na onye na-ahụ maka nka. Ọ bụ prọfesọ zuru oke nke nkà ihe ọmụma na Mahadum Tunis, ọkachamara na Aesthetics. == Okwu ndi okwuru == *Enwere m mkpali pụrụ iche ịkwalite ọrụ nke ndị omenkà Tunisia na North Africa nke oge a bi na mba ha, na-enweghịkwa ọhụụ zuru oke nke mba ụwa. **[https://universes.art/en/nafas/articles/2010/tunisia-art-scene] *N'obodo Arab-Islam, ọ dị mkpa ka ndị omenkà cheta ma gosipụta mkpa ahụ dị na ndụ nkeonwe, mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na omenala. **[https://universes.art/en/nafas/articles/2010/tunisia-art-scene] *Mmụba dị egwu a na-enwe n'oge na-adịbeghị anya n'ọnụọgụgụ ụmụ akwụkwọ nka emeela ka mmasị maka ihe omume ndị metụtara nka dịkwuo elu mana ọ bụghị na ọ bụ ya mere e ji mepụta ndị nka dị mma karịa na mba na mba ụwa. **[https://universes.art/en/nafas/articles/2010/tunisia-art-scene] *Ọ bụ ya mere taa, ihe omume omenala dị iche iche gbasara echiche nke oke na oke ahụ nwere ike inye echiche maka oge anyị. **[https://universes.art/en/nafas/articles/2010/tunisia-art-scene] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Triki, Rachida}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] 0cd1uzdwtjh437wv6hxqhtmnhp9vbiy Selma Elloumi Rekik 0 10824 31386 30168 2026-04-15T21:43:09Z Akwugo 29 fixed foto 31386 wikitext text/x-wiki [[Faịlụ:Selma elloumi rekik.jpg|thumb]] '''[[w:Selma Elloumi Rekik|Selma Elloumi Rekik]]''' (amụrụ na 5 Juun 1956) bụ onye Tunis. Ọ bụ nwanyị azụmaahịa, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[Tunisia|Tunisia]] ma bụrụkwa onye otu [[w:Nidaa Tounes|Nidaa Tounes]], mana ọ bụ akụkụ nke [[w:Al Amal (pati Tunisia)|Al Amal]] ugbu a]. == Okwu ndị okwuru == * Iji zaa ajụjụ gị, aga m asị na n'agbanyeghị nsogbu na ihe ndị mere n'oge na-adịbeghị anya, ụfọdụ ụlọ nkwari akụ ka jupụtara. ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] * Nchekwa bụ ihe kacha mkpa nke gọọmentị ọhụrụ. Ọ dị mkpa inyeghachi ahịa isi mmalite, ndị ọchụnta ego, na ndị na-etinye ego obi ike. * ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] * N'ime afọ anọ, Tunisia gafere ọchịchị mgbanwe isii. Anyị ahụla mbelata nke ikike steeti na mpaghara ndị ahụ. Obodo ndị dara ada. Ha anaghịzi achịkwa ọrụ ha nke ọma. Nke a abụghịzi ihe a. ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] * Anyị ga-elekọta nchekwa a nke ọma dịka ị na-eme na France ebe ndị uwe ojii yi uwe ha n'ọrụ n'ebe ndị njem nleta na omenala. ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] * Ị maara, mgbe m rutere na Ministry ahụ, amaara m adịghị ike nke ngalaba njem nlegharị anya, enweghị nkwanye ùgwù maka gburugburu ebe obibi, mkpa ọ dị ịkwalite ịdị mma nke ọrụ ezumike anyị kamakwa ịkparịta ọnụ ahịa dabere na ịdị mma, nsogbu ego nke ụlọ nkwari akụ, mkpa ọ dị ịgbanwe onyinye ahụ, na nhazigharị nke minister ahụ na njikwa njem nlegharị anya ya… ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] * Enwere mgbanwe doro anya na echiche nke ndị Tunisia, ndị ugbu a tụkwasị ụmụ nwanyị obi, ma ugbu a nabata na onye isi ala nwanyị nwere ike iduzi mba ahụ maka oge mbụ. ** [https://apnews.com/general-news-7a0c2cfa663c479e88fc7de579c0cbe9 Ụmụ nwanyị na-achọ onyeisiala Tunisia na-ekwu na oge eruola maka mgbanwe,] Site n'aka BOUAZZA BEN BOUAZZA, ewepụtara na Ọgọst 29, 2019 * Nyeghachi ndị ntorobịa na-enweghịzi obi ike na klaasị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na imeziwanye ọnọdụ ụmụ nwanyị, ọkachasị ụmụ nwanyị ime obodo, ndị ọha mmadụ na-etinye aka na ha. ** [https://apnews.com/general-news-7a0c2cfa663c479e88fc7de579c0cbe9 Ụmụ nwanyị na-achọ onyeisiala Tunisia na-ekwu na oge eruola maka mgbanwe,]Site n'aka BOUAZZA BEN BOUAZZA, ewepụtara ya na Ọgọst 29, 2019 == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rekik, Selma Elloumi}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] isbra0c3gjinx2lfpsb63tj0d0csone 31387 31386 2026-04-15T21:45:08Z Akwugo 29 /* Okwu ndị okwuru */ 31387 wikitext text/x-wiki [[Faịlụ:Selma elloumi rekik.jpg|thumb]] '''[[w:Selma Elloumi Rekik|Selma Elloumi Rekik]]''' (amụrụ na 5 Juun 1956) bụ onye Tunis. Ọ bụ nwanyị azụmaahịa, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[Tunisia|Tunisia]] ma bụrụkwa onye otu [[w:Nidaa Tounes|Nidaa Tounes]], mana ọ bụ akụkụ nke [[w:Al Amal (pati Tunisia)|Al Amal]] ugbu a]. == Okwu ndị okwuru == * Iji zaa ajụjụ gị, aga m asị na n'agbanyeghị nsogbu na ihe ndị mere n'oge na-adịbeghị anya, ụfọdụ ụlọ nkwari akụ ka jupụtara. ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] *Nchekwa bụ ihe kacha mkpa nke gọọmentị ọhụrụ. Ọ dị mkpa inyeghachi ahịa isi mmalite, ndị ọchụnta ego, na ndị na-etinye ego obi ike. ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] * N'ime afọ anọ, Tunisia gafere ọchịchị mgbanwe isii. Anyị ahụla mbelata nke ikike steeti na mpaghara ndị ahụ. Obodo ndị dara ada. Ha anaghịzi achịkwa ọrụ ha nke ọma. Nke a abụghịzi ihe a. ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] * Anyị ga-elekọta nchekwa a nke ọma dịka ị na-eme na France ebe ndị uwe ojii yi uwe ha n'ọrụ n'ebe ndị njem nleta na omenala. ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] * Ị maara, mgbe m rutere na Ministry ahụ, amaara m adịghị ike nke ngalaba njem nlegharị anya, enweghị nkwanye ùgwù maka gburugburu ebe obibi, mkpa ọ dị ịkwalite ịdị mma nke ọrụ ezumike anyị kamakwa ịkparịta ọnụ ahịa dabere na ịdị mma, nsogbu ego nke ụlọ nkwari akụ, mkpa ọ dị ịgbanwe onyinye ahụ, na nhazigharị nke minister ahụ na njikwa njem nlegharị anya ya… ** [https://www.tourmag.com/S-Elloumi-Rekik-Tourism-Minister-of-Tunisia-Safety-is-our-priority_a73330.html S. Elloumi Rekik, Minista Njem Nleta nke Tunisia: "Nchekwa bụ ihe kacha anyị mkpa"] * Enwere mgbanwe doro anya na echiche nke ndị Tunisia, ndị ugbu a tụkwasị ụmụ nwanyị obi, ma ugbu a nabata na onye isi ala nwanyị nwere ike iduzi mba ahụ maka oge mbụ. ** [https://apnews.com/general-news-7a0c2cfa663c479e88fc7de579c0cbe9 Ụmụ nwanyị na-achọ onyeisiala Tunisia na-ekwu na oge eruola maka mgbanwe,] Site n'aka BOUAZZA BEN BOUAZZA, ewepụtara na Ọgọst 29, 2019 * Nyeghachi ndị ntorobịa na-enweghịzi obi ike na klaasị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na imeziwanye ọnọdụ ụmụ nwanyị, ọkachasị ụmụ nwanyị ime obodo, ndị ọha mmadụ na-etinye aka na ha. ** [https://apnews.com/general-news-7a0c2cfa663c479e88fc7de579c0cbe9 Ụmụ nwanyị na-achọ onyeisiala Tunisia na-ekwu na oge eruola maka mgbanwe,]Site n'aka BOUAZZA BEN BOUAZZA, ewepụtara ya na Ọgọst 29, 2019 == Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Rekik, Selma Elloumi}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] r6pz5uweysbbe8xwnfzdf7x7nw3yx2e Grace Asantewaa 0 10854 31390 30322 2026-04-15T22:43:45Z Bigcee007 1340 31390 wikitext text/x-wiki ''[[w:ig:Grace_Asantewaa|Grace Asantewaa]]''' (amụrụ 5 Disemba 2000) bụ onye Ghana bụ ọkachamara n'egwuregwu bọọlụ na-agba bọọlụ dị ka onye ọ ọ etiti nke otu egwuregwu bọọlụ Liga MX Femenil Juárez na otu mba ụmụ nwanyị Ghana. == Okwu Ndị O Kwuru == * A na m akwado maka nke a, ndị Ghana na-echere oge a. c2feu8kpnwstkcv0e8lypc159btgq07 Yehuda Amichai 0 10990 31393 31053 2026-04-16T10:17:35Z Adimora chidinma 470 31393 wikitext text/x-wiki [[File:עמיחי קורא בתמול.jpg|thumb|Jehuda Amichai (1994)]] '''[[w:ig:Yehuda Amichai|Yehuda Amichai]]''' (Hebrew: יהודה עמיחי; A mụrụ Ludwig Pfeuffer ‎3 Mee 1924 – 22 Septemba 2000) bụ onye na-ede uri na onye edemede Izrel, otu n'ime ndị mbụ dere na [[w:colloquial|colloquial]] [[w:asụsụ Hibru|Hibru]] n'oge a. E nyere Amichai onyinye Shlonsky nke 1957, onyinye Brenner nke 1969 [[w:Brenner Prize|Brenner Prize]], 1976 [[w:Bialik Prize|Bialik Prize]], na 1982 [[w:Israel Prize|Israel Prize]]. O meriri ihe nrite uri mba ụwa, a họpụtakwara ya ọtụtụ ugboro maka [[w:Nobel Prize in Literature|Nobel Prize in Literature]]. == Quotes == ===Ajụjụ (1984)=== Na ''Anyị niile nọ nso: Mkparịta ụka na ndị ode akwụkwọ Israel'' nke Haim Chertok (1989) * Ọ bụrụ na mmadụ nwere ike ịchụso nkuzi abụọ n'otu oge, gịnị kpatara na ọ bụghị iri na abuo? nọmba enweghị ngwụcha? Ọ na-adabere n'ụdị akụkọ ifo sayensị. Mana enwere m mmasị mgbe niile site na okpukpu abụọ, ndị kewara ekewa, na ohere ndị ọzọ. *Abụ m onye na-ede uri n'ihi na uri na-akpachi anya na ike akụkọ ifo...onye nzuzu bụ onye na-ekwusi ike na eziokwu ya na-ewepụ ndị ọzọ. Ma mgbe niile, eziokwu, ịma mma, kpọmkwem ihe okwu pụtara-ihe ndị a niile bụ ụkpụrụ ụkpụrụ. Nke a bụ mpaghara uri. Agbanyeghị, ị nwekwara ike ịsị na abụ m onye na-ede uri n'ihi umengwụ. Adị m umengwụ ide prose karịa ka m na-eme. Prose dị ka ịhụ otu nwanyị n'anya kama ịbụ iri ise, nke ị nwere ike ime na uri ... ide ihe kwesịrị ịbụ ihe na-atọ ụtọ mgbe niile, na-enweghị onwe ya dị ka ime ịhụnanya. * America bụ, ka emechara, naanị otu obodo ndị Juu na-abụghị Israel na-adị ndụ. Ndị Juu Britain na-ada ada, na-anwụ anwụ. Mgbe ahụ enwere ndị French, n'ezie, mana na mba ọzọ naanị na America ka enwere mkparịta ụka Juu mepere emepe, ike. Obodo ndị Juu ya na-eme nke ọma, ọ ga-adị m ka ọ dị ndụ. Mgbe ụfọdụ, ma eleghị anya, ọ na-agagharị n'ụzọ na-ezighị ezi. Ma ọ na-enwe obi ike na ndụ. Ọtụtụ ndị na-ejide ndị Juu n'agbanyeghị na ha lụrụ ndị na-abụghị ndị Juu. Mụ onwe m ahụla ya. Ịchị ọchị Ikekwe ị kwenyeghị, mana alụmdi na nwunye agwakọtara ha nwere abụghị ihe ọjọọ niile. Anyị bụ ndị Israel na-akwado ndị Juu America. Gịnị mere na ị gaghị enwe obi ụtọ maka ya? Ndị Juu America na-anabata ndị Juu. Enwere m mmetụta, n'ezie, na anyị nọ n'Izrel nwere ike ịmụta ntakịrị ihe na nke a ka mma ịnụ ụtọ anyị ịbụ onye Juu. * Enwere ike ikwu n'ụzọ ziri ezi na ekwetaghị m na ochie, ịhụnanya ụgha gbasara okpukpe ndị Juu. Na omume, okpukpe ndị Juu Ọtọdọks nwere ike ime ka ị na-arụsi ọrụ ike mgbe niile na ihe ị kwesịrị ime. na-eme ka ị na-enwe obi amamikpe. Ma inwe mmetụta nke ndị Juu kwesịkwara inwe mmetụta na-atọ ụtọ. Kedu ihe nwere ike ịdị njọ na nke ahụ? * Mụ onwe m na-agwa ndị mmadụ na Izrel bụ naanị ebe ndị Juu nwere ike ibi n'ebe ha na-enweghị mgbe niile ka ha na-eche banyere ịbụ ndị Juu. N'ihi na, dị ka ị maara, omume nke okpukpe ndị Juu bụ, n'omume, na-agaghị ekwe omume maka ọtụtụ n'ime anyị ndị Juu. *Mgbe m dị afọ iri na asatọ, esonyere m ndị agha Britain afọ anọ. Ejere m ozi n'Ijipt na Ọzara Ọdịda Anyanwụ: Ndị Palestine ndị Juu! ka edobere nkeji na mpaghara ọgụ. Mgbe nke ahụ gasịrị, otu afọ na Hagana ndị agha Israel tupu steeti, na-abụkarị ngwa agha. Ahụmahụ dị otú ahụ na-eme ka mmadụ na-eche otú onye dị ka Reagan, bụ onye na-enwetụbeghị ọkụ, nwere ike isi nye ndị ọzọ iwu ka ha lụọ ọgụ ma gbaa. Ɔyɛɛ saa ara! Adighi nso * N'ebe a na Israel, n'ezie, ọgbọ ọ bụla na-ahapụ ndị mụrụ ya. na-enupụ isi megide ndị ochie. Nke ahụ na-abụ ikpe mgbe niile, ọ bụghị naanị ebe a. Were, dịka ọmụmaatụ, Dylan Thomas, elegharala anya ugbu a. Ị nwere ike ijide n'aka na n'ime afọ ole na ole ụfọdụ prọfesọ Yale ga-achọpụtaghachi amamihe ya. Mana m na-ahapụkarị ihe a na-akpọ ihe nkiri edemede, site na ejiji ugbu a. N'ezie, m na-ede maka obi ụtọ nke m, maka obi ụtọ nke m. Ọ dị otú ahụ site na mmalite. Enwetụbeghị m aka na okirikiri ma ọ bụ otu ọ bụla. N'echiche, ndọrọ ndọrọ ọchịchị m dị na uri m; Ọ bụ abụ m. slogan uri, ụdị e dere n'ihi ikpe ọmụma, bụ abụ ọjọọ. Ọ na-akwado ego onye na-ede uri, na-eme ka ọ chee na o meela ihe. Mana ndọrọ ndọrọ ọchịchị m, n'ezie, na-etinye aka na uri m ọ bụla. *Ekwuwo m ugboro ole na ole n'udo ugbu a. M na-emegidekarị nku aka nri na-eweghara. Mana echere m na m na-enwe mmetụta karịa, dịka ọ dị, site na uri m karịa ka m ga-enwe site n'ịkwado ọkwa ọha. * Ashkenazic West bụ ihe echiche; Ndị Sephardim bụ, echere m, dị mfe karị, karịa mmadụ. Ha anaghị ajụ nke ha n'ihi egwuregwu bọọlụ na Shabbat. N'ezie anaghị m ekwu maka Shas; Ha bụ naanị ndị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Nsogbu bụ na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị-Shulamit Aloni, Yossi Sarid, ha niile nwere ọrụ dị egwu n'akụkụ. Ha anaghị eche n'ezie na ọ bụ ọrụ maka ịnọchite anya ndị ntuli aka, ụmụ amaala… na Israel votu gị enweghị ihe jikọrọ ya na nsonaazụ ntuli aka. N'adịghị ka America, ebe a na-ewu nkewa n'ime usoro. Ma ịlaghachi na Sephardim, akụkụ dị mma ha bụ na ọ bụ ezie na ha nwere ike ịkpọ ibe ha asị, ha jisiri ike ibikọ ọnụ ... ma ụfọdụ Ashkenazim na-agba aka bụ n'ezie psychopaths. *Ana m emegide idobe West Bank niile. O doro anya na oge erubeghị ka ndị Arab na ndị Juu nọrọ ọnụ. Naanị ihe m chọrọ bụ ibi na steeti ndị Juu. Ọ bụ ihe mgbagwoju anya dị ịrịba ama: aka ekpe bụ ugbu a maka atumatu nke ga-ekewapụ obodo ebe ndị aka nri dị anya, na-ebi ebe ahụ na mpaghara ndị ejiri, na-arụ ọrụ maka njikọta. Aka ekpe na aka nri agbanweela ọnọdụ, tụgharịa kpamkpam. Ezi paradox! Ma ị maara, ihe niile dị otú ahụ abstractions bụ ndị ikwu. Kedu ihe bụ "mara mma"? Kama ọdịda anyanwụ ma ọ bụ ifuru, taa ọ nwere ike ịbụ ụgbọ elu jet. Okwu na-arị elu dị ka ego: Ka a na-ebipụta ha, ka uru ha na-efunahụ. (HC: Ọ dịtụla mgbe ị na-atụgharị uche n'ihe yiri ka ọ mejọrọ ebe a na Israel?) YA: Oh, achọghị m mkpesa. Anyị nwere ugbu a obodo ndị Juu. Eziokwu dị anya site na ezigbo. Ndị Juu alụọla Izrel, ala a. Ma dị ka ọ dị n’alụmdi na nwunye n’ezie, ihe adịla jụụ. Mkpesa banyere ya dị ka agadi nwoke na-eme mkpesa banyere afọ ndụ ya. Di na nwunye merela agadi kwesịrị ibikọ ọnụ. Nanso ne nyinaa. Ọ bụ, ka emechara, zuru oke nkịtị. E kwuwerị, anyị agafeela ogbo ezumike ezumike, gafere ịhụnanya, mana nke a bụ, ka o sina dị, alụmdi na nwunye n'ezie. Nke a bụ Zionism m. A bụ m, ị hụrụ, gafere echiche efu. Na America ndị mmadụ, na-enweghị ntakịrị ebumnuche ime nke a, kwa afọ na-emegharị "afọ ọzọ na Jerusalem." Ugbu a nke ahụ bụ ihe m na-akpọ ezi cynicism. *(HC: Ị nwere ike ịla ezumike nka ugbu a, mana ị naghị adị njikere ịkwụsị ịrụ ọrụ. Na ihe nke m na uri: iji kpochaa asụsụ, iji ya mee ihe n'ụzọ ziri ezi. Enweghị m ọchịchọ ịbụ onye amụma ma ọ bụ onye guru. Dị ka mgbe niile, m ga-eji ndụ m dị ka ihe onwunwe m. Ị mara, ọ dịtụbeghị mgbe m bụ onye na-ede uri n'echiche ọkachamara. Ọ dị otú ahụ ná ndụ m niile, ya mere ọ ga-adị == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [https://modernpoetryintranslation.com/poet/yehuda-amichai/ Modern Poetry in Translation page] * [https://www.jewishvirtuallibrary.org/yehuda-amichai Jewish Virtual Library page] {{DEFAULTSORT:Amichai, Yehuda}} [[Category: ndị nwụrụ anwụ]] c3mf2j3vf75jbk8ygivxu0w0v8c2jz8 Ńkàtá ojiarụ:Bigcee007 3 11272 31389 2026-04-15T21:57:57Z Akwugo 29 /* Mmebi ederede */ nkeji ohúrù 31389 wikitext text/x-wiki == Mmebi ederede == Ndewo Nwaafọ, Daalụ maka mgbalị gị ịkwalite asụsụ Igbo, Biko leba anya n'ederede gị [https://ig.wikiquote.org/wiki/Grace_Asantewaa ebe a] ka ime ezi ndezi ma gbaa mbọ hụ na ị na -edecha ederede ọbula ịmalitere. Daalụ [[Ojiarụ:Akwugo|Akwugo]] ([[Ńkàtá ojiarụ:Akwugo|ṅkátá]]) 22:57, 15 Eprel 2026 (WAT) 8srcvpjzn0j4zeoyhvug42t68a3xjd2 31391 31389 2026-04-15T22:48:44Z Bigcee007 1340 /* Mmebi ederede */ Zaghachi 31391 wikitext text/x-wiki == Mmebi ederede == Ndewo Nwaafọ, Daalụ maka mgbalị gị ịkwalite asụsụ Igbo, Biko leba anya n'ederede gị [https://ig.wikiquote.org/wiki/Grace_Asantewaa ebe a] ka ime ezi ndezi ma gbaa mbọ hụ na ị na -edecha ederede ọbula ịmalitere. Daalụ [[Ojiarụ:Akwugo|Akwugo]] ([[Ńkàtá ojiarụ:Akwugo|ṅkátá]]) 22:57, 15 Eprel 2026 (WAT) :Anụgo m ihe ị kwuru, Mummy anye.... Daalụ [[Ojiarụ:Bigcee007|Bigcee007]] ([[Ńkàtá ojiarụ:Bigcee007|ṅkátá]]) 23:48, 15 Eprel 2026 (WAT) gl54g0fi5j745ctm37ejoavko15vwfl