Wikipedia mgwiki https://mg.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Fandraisana MediaWiki 1.46.0-wmf.23 first-letter Rakitra Manokana Dinika Mpikambana Dinika amin'ny mpikambana Wikipedia Dinika amin'ny Wikipedia Sary Dinika amin'ny sary MediaWiki Dinika amin'ny MediaWiki Endrika Dinika amin'ny endrika Fanoroana Dinika amin'ny fanoroana Sokajy Dinika amin'ny sokajy TimedText TimedText talk Module Discussion module Event Event talk Bodo (mpihira) 0 1162 1134775 1134759 2026-04-10T12:30:18Z Haër14 35835 1134775 wikitext text/x-wiki {{Infobox olona|anarana=Razafindrazaka Bodoharisoa ( BODO)|teraka=21 jolay 1966|firenena=Madagasikara|asa=Mpanakanto|image=Original file (426 × 640 pixels, file size: 23 KB, MIME type: image/jpeg)}} I '''Bodoharisoa Razafindrazaka''', izay fantatra amin'ny anarana hoe '''Bodo''', dia [[mpanakanto malagasy]] teraka tamin'ny 21 Jolay 1966. Tamin'ny fotoana nampalaza azy dia fantatra amin'ny anarana hoe "La Diva de la Chanson malgache" izy. == Dingana nataony == === Taompolo 1980 === Taona 1986: nanomboka nihira izy ka nandray anjara tamin' ny fifaninana iray tamin' ny onjam-peo tsy miankina "TOP 16 sur la 2", ka nandrobaka ny laharana fahatelo izy tamin' izany. Ny taona 1987 izy vao nahazo ny laharana voalohany tamin' ilay hira noforoniny mitondra ny lohateny hoe "Miandry anao" ka nahazoany ny loka fivahinianana any ampitan-dranomasina. Tany no namoronany an' ilay hirany malaza hoe "Hody". Taona 1989: Niaka-tsehatra voalohany, niarahana tamin' i Solo sy Hery (tao amin' ny tarika Njila). === Taompolo 1990 === Taona 1991: Namoaka ny raki-kira "Neny" izy, izay mirakitra ny hira noforoniny sy i Naivo vadiny toa ny "Fony aho", ny "Misy farany"*, ny "Dada", ny "Neny", ny "Mpanarato", ny "Mba ento aho", ny "Fisarahana", ary niara-niseho sehatra tamin' i [[Poopy]] sy i Landy ary ny tarika Johary. Ankoatra izay dia nianatra nilalao tantara an-dapihazo ihany koa izy. Taona 1992: Niara-nihira tamin' i [[Bessa]] sy Lola izy ka nampalaza azy ireo tamin' izany ilay hira hoe "Mba te hiantefa", "Hafa ihany i Mama","Ndao hihira" sns. Fantatra teo amin' ny sehatry ny rock malagasy ihany koa izy ary niara-niasa tamin' ilay mpamoron-kira amin' ny [[Fiteny anglisy|teny anglisy]] Sonny Clark izay namorona ny hirany nalaza tamin' izany toa an' i "Mum is in and Dad is out", "Go dancing tonight" na koa "Political skirmish" sy "Heart breaker". Taona 1993: Namoaka ny raki-kirany voalohany i Bodo, mitondra ny lohateny hoe "Sombinaiko", ka nalaza tamin' izany ny "Bianco", ny "Ry foko", ny "The regret is never before" sy ny maro samy hafa. Taona 1994: Voafidy hisolo-tena an' i [[Madagasikara]] nandritry ny [[jeux de la francophonie]] izay natao tany [[Frantsa]], izay nahazoany ny medaly volafotsy tamin' ny alalan' ilay hira noforoniny hoe "Diversités" sy "Solitaire". Io taona io ihany koa no namoahany an' ilay raki-kira faharoa "Solitaire-Diversités" izay mirakitra ireo hira nampalaza azy toy ny "Mba rahoviana", ny "Foiko ho anao" na koa "Ny fahitana anao" ary nahazo ny loka tamin' ny Gasitsara. Taona 1995: Nofidin' i [[Dama]] ao amin' ny tarika [[Mahaleo (tarika)|Mahaleo]] i Bodo hiaraka hihira aminy ilay hira hoe "Mimoza". Voafidy ho Ambasadaoron' ny [[Unicef]] ihany koa izy, nandimby toerana an' i [[Henri Ratsimbazafy]]. Taona 1996: Namoaka ny double album "Za Tomany" sy "Fotsiny" i Bodo ary nanao ny "Tour de Mada 96". Taona 1997: Namoaka ny raki-kira evangelika "Tsangambato" izy ary niseho sehatra voalohany tao amin' ny Palais des Sports niaraka tamin' i [[Poopy]]. Taona 1998: Nilatsaka hofidiana ho [[solombavambahoaka]] i Bodo. Taona 1999: Nivoaka ny raki-kira "Mamiko", izay mirakitra ny "Safidy" sy ny "Modia" ary ny "Ataoko akory". === Taompolo 2000 === Taona 2000: Niavaka teo amin' ny sehatry ny cabaret i Bodo tamin' ny fahaizany miangaly ny hiran' i [[Whitney Houston]], [[Mariah Carey]] na koa i [[Céline Dion]]. Niaka-tsehatra tao amin' ny Palais des Sports niaraka tamin' i [[Njakatiana]]. Taona 2001: Nivoaka ny raki-kira "Ndao Handihy", mirakitra ny "Tsy izany" sy ny "Hiverina aho". Taona 2003: Voafidy ho isan' ny mpitsara ny casting Pazzapa izay nokarakarain' ny [[Radio Televiziona Analamanga|Radio Televiziona Anaamanga]] (RTA) izy, ary namoaka ny raki-kirany "Aina miray" izay nisy ny "Ankino", hira nalaza indrindra tamin' ny taona 2003 sy 2004. Taona 2005: Nivoaka ny rakikira "Mety ve", ary nosafidin' ny [[Radio Televiziona Analamanga|RTA]] ho reny mpiahy ny Pazzapa izy. Nandray anjara tamin' ny [[Che Bel Canto]] andiany faha-roa tao amin' ny Palais des Sports Mahamasina niaraka tamin' i Kix, i [[Tovo J'Hay]], i Luc, i Mahery, ary i Jeannot. Taona 2006: Niditra teo amin' ny sehatry ny [[sarimihetsika]] malagasy ary nilalao tamin' ilay horonan-tsary hoe "Poizina" izy. Taona 2007: tamin' ny volana Febroary, nanakaiky ny andro fankalazana ny fetin' ny mpifankatia dia niaraka nanao fampisehoana i Bodo sy i [[Poopy]], folo taona taty aoriana tao amin' ny Palais des Sports, andro vitsivitsy alohan' ny fampisehoana dia efa guichet fermé, ary maro ny nitaraina fa tsy tafiditra ka dia niverina niaka-tsehatra indray izy roa ny volana Septambra ary namoaka an' ilay raki-kira vaovao "Tia Foana". Namoaka raki-kira "Izaho sy i Neny", izay raki-kira manokana ho an' ny Reny ihany koa i Bodo. Taona 2009: niteraka ny zanany Olontsoa izy. === Taompolo 2010 === Taona 2010: Namoaka ny raki-kira "Kilalaonao" sy DVD "Kilalao" izy. Taona 2012: Namoaka ny raki-kira "Ny Fitiavana avy Aminao", ary dia nisantatra ny coulisse on Tv tao amin' ny [[TV plus Madagascar]]. Taona 2013: Nivoaka ny raki-kira "Accoustique " namerenany ny hira nampalaza azy amin' ny endriny akostika. Taona 2015: Nivoaka ny raki-kira vaovao "Tsy Miova Aho" nanamarihany ny 25 taona nihirany. Niara-niasa tamin' i Michel Randria izy (mpitendry gitara fanta-daza any ivelany) ary namoaka ny raki-kira akostika "Ain't Misbihavin" teo amn' ny sehatra iraisam-pirenena. Taona 2016: Fampisehoana nanamarika ny fiainanay notontosaina tao amin' ny CC ESCA, izay natrehin' ny dadany no navoakany ho fahatsiarovana tamin' ny alalan' ny DVD "Satria tiako Dada" == Raki-kira == === 1993: Sombinaiko === # Bianco # Vetson-takariva # Sombinaiko # Hody # Heart Breaker # Mpanarato # The Regrets Is Never Before # Ry Foko # Political skirmish # Dancing Tonight === 1994: Solitaire - Diversités === # Solitaire # Foiko ho anao # Boniment # Mba rahoviana # Ne lâche pas ma main # Ny fahitana anao # Diversités # Appel # Falifaly # Pleurs cachés # Miandry anao # Leo ny manao ny marina === 1996: 'Za Tomany === # Avelao hanantena # Aok'izay # Manirery # Mitafa Irery # Ambarambarao # Mitraka # Ny tsia # Manimanina # Satry # Paradisa # Ianao # Tsy Satry === 1996: Fotsiny === # Fotsiny # Tso-drano # Rafehendrena # Nandao # Aza manahy # Ny anao sy ny azy # Malagasy # Ho antsika # Lazao # Lany fanahy # Ataoko ahoana # Ifonako === 1997: Tsangambato === # Lalan-tsarotra # Moa ve tsy ho lazaiko # Isaoranay # Sambatra # Tsy mba lapa # Aro # Ianareo roa # Mandalo ihany # Raha re === 1999: Mamiko === # Mamiko # Tsy vandivandy # Satria # Modia # Safidy # Ataoko akory # Embona # Fenofeno # Ianao # Valim-babena # Mamiko (accoustic) === 2001: 'Ndao Handihy === # Ndao handihy # Anjelinao # Hiran'i Neny # Hafatra # Tia Tiana sy # Avelao Hifaly # Valim-Pitia # Ampy izay # Tsy izany # Tia anao # Veloma # Hiverina # Vali-babena (remix) === 2003: Aina Miray === # Aina Miray # Ankino # Gasy mody # Tsy angina # Fenonao # Zanakao # Aho tsy maninona # Hiran'i Neny # Sûr'Eau # Tsaroany === 2003: Best Of === CD 1 # Ento aho # Tsy izany # Ataoko akory # Mba rahoviana # Paradisa # Ny Tsia # Modia # Rafahendrena # Ndao handihy # Heart breaker CD 2 # Miandry anao # Satria # Ampy izay # Ny fahitana anao # Ry foko # Safidy # Fotsiny # Sombinaiko # Avelao hifaly # Foiko ho anao # Bianco # Ifonako === 2005: Mety ve === # Mety ve # Hafatra ho anao # Ilaiko amina # Mankany aminao # Ampamoizo # Babo # Ny fitiavanao # Tafahoatra # Raha omenao # Vavaka # Rehefa eo ianao # 'Zaho sy ianao niaraka amin' i Kix, Tovo J'Hay, Luc, Jeannot, Mahery. === 2006: Accoustique === # Embona # Ianao # Tsy Satriko # Lazao # Tia Anao # Foiko Ho Anaoversion anglais) # Avelao Hanantena # Rehefa Eo Ianao # Sombiniaiko # Avelao Hifaly # Mitafa Irery # Mamiko === 2007 : Tia foana (album duo avec Poopy) === # Medley Slow (''Fony Aho, Afenina, Hody, Tsy Natolony, Sombinaiko, Tolory Tanana)'' # Raha Toa # Lazao Ahy Fa ...''([[Poopy]])'' # Hankany Aminao ''(Bodo)'' # Medley Dance ''(Tsy Izany, Izay manao ny marina, Taloha, Misy farany)'' # Tia Foana # Afenina, Tsy Maninona Aho === 2007: Izaho sy i Neny === # Neny # Neny tiakao # Hiran'I Neny # Ambarambarao # Tso-drano # Sombinaiko # I Hafa ihany i Mama === 2010: Kilalaonao === Kilalaonao CD # Fiainana # Kilalaonao # Efa ahy # Ny atao no Miverina # Fo tia # Iaino # Singa sarobidy # Angamba # Tsingerin-taona # . Asa aloha # Bonus Kilalaonao VCD # Fiainana # Kilalaonao === 2011: Kilalao... DVD LIVE === DVD 1: # Générique # Mba Rahoviana # Leo Ny Manao Ny Marina # Political Skrimish # Aina Miray # Bianco # Tsy Hangina # Babonao # Rehefa Eo Ianao # Mihira Aho Satia # Sombiniaiko # Dada / Mba Ento Aho # Paradisa An-tany # Ny Ntsia # Heart Breaker # Ankino # Vavaka # Fony Aho DVD 2: # Medley Slow # Mpanarato # Rahafahendrena # Mety Ve # 'Ndao Handihy # Ataoko Akory # Modia # Aok'izay # Misy Farany === 2011: Mizara === # Tojo avec Solo   # Talenta avec Max Exception # Somainao zaho avec Francisiko # Satry avec Hery # Mahery ny fitia avec Rija Ramanantoanina # Tia foana avec Poopy # Fisarahana avec Naivo # Mba te hiantefa avec Mahery # Fitiava-namana avec Luk # Tena fitia avec Balita Marvin  # Satria avec Malala  # Tso-drano avec Mitia === 2012: Fitiavana tena avy Aminao === # Fitiavana tena avy Aminao # Leo-ndranomaso # Ianao # Valim-bavaka # Eo am-pelatananao # Ho tanjona # Resy lahatra # Fitahiana # Ilay fitsaharana # Omeo ahy === 2013: Acoustique === # Fenofeno # Nandao # Tsy Hangina # Manirery # Modia # The Regrets Is Never Before # Ataoko Akory # Malagasy # Mpanarato # Heart breaker === 2015: Tsy Miova Aho === # Tsy Very Maina # Aim-panahy # Fihavanana # Tsy miova aho # Tanora (feat Agrad & Skaiz) # Fitia mikony # Ny antsika no mety # Mangahiahy # Taloha # Aza Tsaraina === 2016 : Ain't Misbehaven' === Album International en Duo purement acoustique avec Michel Randeria (gitara) # Ain't misbehavin' # Honeysuckle rose # La belle vie # Witchcraft # Black Trombone # Miala tsiny # Anjavidy # Miandry anao # Fotsiny # Tanisa # Ain't misbehavin' (Malagasy version) === 2016: Satria tiako... Dada === # Falifaly # Dada # Medley Fenonao - Mpanarato - Paradisa # Tsaroany # Fenonay # Medley Bianco - Mety ve # Medley Mangahiahy - Avelao hifaly # Aimpanahy # Singa sarobidy - Mosoara == Videoclip == * 1990 # ''Miandry anao'' # ''Ry Foko'' # ''Neny'' * 1992 # ''Mpanarato'' * 1993 # ''Vetson-takariva'' * 1994 # ''Foiko ho anao'' # ''Leo ny manao ny marina'' # ''Mba rahoviana'' * 1995 # ''Aok'izay'' * 1996 # ''Manirery'' # ''Ambarambarao'' # ''Nandao'' # ''Ho Antsika (feat Do Rajohnson)'' # ''Mitafa Irery,'' * 1998 # ''Ataoko akory'' * 1999 # ''Mamiko'' # ''Modia'' # ''Safidy'' * 2001 # ''Hiverina aho'' # ''Ndao handihy'' * 2002 # ''Avelao Hifaly'' # ''Tsy Izany'' # ''Hiran'i Neny'' * 2003 # ''Aina Miray'' # ''Ankino'' # ''Fenonao'' * 2004 # ''Tsy hangina'' # ''Tsaroany'' # ''Izaho Sy Ianao (feat Kix, Tovo J'hay, Kiady, Mahery, Luc)'' * 2005 # ''Ampamoizo'' # ''Mety ve'' # ''Vavaka'' * 2006 # ''Rehefa eo ianao'' # ''Babonao'' # ''Ny fitiavanao'' * 2007 # ''medley feat Poopy'' # ''tia foana feat Poopy'' # ''Neny'' # ''Neny Tiako'' * 2008 # ''Fly Away,'' * 2010 # ''Kilalaonao'' # ''Fiainana'' * 2011 # ''Angamba'' * 2013 # ''Tsy very maina'' # ''Aim-panahy'' * 2014 # ''Mangahiahy'' # ''Tanora (feat Agrad & Skaiz)'' * 2017, # ''Mifampitantana (feat Poopy)'' * 2018 # ''Toerana Kely (feat Njakatiana)'' === Album video === ==== 2006 Bodo La Diva ==== # Intro # Mamiko # Ataoko akory # Safidy # Ndao handihy # Avelao hifaly # Hiran' i Neny # Hiverina # Tsy hangina # Aina miray # Ankino # Tsy izany # Fenonao # Babo # Tsaroany ==== 2014 Retour aux sources ==== # Angamba # Dancing' round and round # Fiainana # Kilalao # Together again == Jereo koa == * [[Lisitry ny mpihira malagasy]] == Rohy ivelany == * http://tononkira.serasera.org/?rub=mpihira&id=2 [[Sokajy:mpihira malagasy]] * https://commons.wikimedia.org/wiki/File:BODO_Diva%27s.jpg 3bt6olz7nqk5e8zbhlg0k5f9ypzcqg4 1134776 1134775 2026-04-10T12:30:37Z Haër14 35835 1134776 wikitext text/x-wiki {{Infobox olona|anarana=Razafindrazaka Bodoharisoa ( BODO)|teraka=21 jolay 1966|firenena=Madagasikara|asa=Mpanakanto|image=Original file (426 × 640 pixels, file size: 23 KB, MIME type: image/jpeg)}} I '''Bodoharisoa Razafindrazaka''', izay fantatra amin'ny anarana hoe '''Bodo''', dia [[mpanakanto malagasy]] teraka tamin'ny 21 Jolay 1966. Tamin'ny fotoana nampalaza azy dia fantatra amin'ny anarana hoe "La Diva de la Chanson malgache" izy. == Dingana nataony == === Taompolo 1980 === Taona 1986: nanomboka nihira izy ka nandray anjara tamin' ny fifaninana iray tamin' ny onjam-peo tsy miankina "TOP 16 sur la 2", ka nandrobaka ny laharana fahatelo izy tamin' izany. Ny taona 1987 izy vao nahazo ny laharana voalohany tamin' ilay [[hira]] noforoniny mitondra ny lohateny hoe "Miandry anao" ka nahazoany ny loka fivahinianana any ampitan-dranomasina. Tany no namoronany an' ilay hirany malaza hoe "Hody". Taona 1989: Niaka-tsehatra voalohany, niarahana tamin' i Solo sy Hery (tao amin' ny tarika Njila). === Taompolo 1990 === Taona 1991: Namoaka ny raki-kira "Neny" izy, izay mirakitra ny hira noforoniny sy i Naivo vadiny toa ny "Fony aho", ny "Misy farany"*, ny "Dada", ny "Neny", ny "Mpanarato", ny "Mba ento aho", ny "Fisarahana", ary niara-niseho sehatra tamin' i [[Poopy]] sy i Landy ary ny tarika Johary. Ankoatra izay dia nianatra nilalao tantara an-dapihazo ihany koa izy. Taona 1992: Niara-nihira tamin' i [[Bessa]] sy Lola izy ka nampalaza azy ireo tamin' izany ilay hira hoe "Mba te hiantefa", "Hafa ihany i Mama","Ndao hihira" sns. Fantatra teo amin' ny sehatry ny rock malagasy ihany koa izy ary niara-niasa tamin' ilay mpamoron-kira amin' ny [[Fiteny anglisy|teny anglisy]] Sonny Clark izay namorona ny hirany nalaza tamin' izany toa an' i "Mum is in and Dad is out", "Go dancing tonight" na koa "Political skirmish" sy "Heart breaker". Taona 1993: Namoaka ny raki-kirany voalohany i Bodo, mitondra ny lohateny hoe "Sombinaiko", ka nalaza tamin' izany ny "Bianco", ny "Ry foko", ny "The regret is never before" sy ny maro samy hafa. Taona 1994: Voafidy hisolo-tena an' i [[Madagasikara]] nandritry ny [[jeux de la francophonie]] izay natao tany [[Frantsa]], izay nahazoany ny medaly volafotsy tamin' ny alalan' ilay hira noforoniny hoe "Diversités" sy "Solitaire". Io taona io ihany koa no namoahany an' ilay raki-kira faharoa "Solitaire-Diversités" izay mirakitra ireo hira nampalaza azy toy ny "Mba rahoviana", ny "Foiko ho anao" na koa "Ny fahitana anao" ary nahazo ny loka tamin' ny Gasitsara. Taona 1995: Nofidin' i [[Dama]] ao amin' ny tarika [[Mahaleo (tarika)|Mahaleo]] i Bodo hiaraka hihira aminy ilay hira hoe "Mimoza". Voafidy ho Ambasadaoron' ny [[Unicef]] ihany koa izy, nandimby toerana an' i [[Henri Ratsimbazafy]]. Taona 1996: Namoaka ny double album "Za Tomany" sy "Fotsiny" i Bodo ary nanao ny "Tour de Mada 96". Taona 1997: Namoaka ny raki-kira evangelika "Tsangambato" izy ary niseho sehatra voalohany tao amin' ny Palais des Sports niaraka tamin' i [[Poopy]]. Taona 1998: Nilatsaka hofidiana ho [[solombavambahoaka]] i Bodo. Taona 1999: Nivoaka ny raki-kira "Mamiko", izay mirakitra ny "Safidy" sy ny "Modia" ary ny "Ataoko akory". === Taompolo 2000 === Taona 2000: Niavaka teo amin' ny sehatry ny cabaret i Bodo tamin' ny fahaizany miangaly ny hiran' i [[Whitney Houston]], [[Mariah Carey]] na koa i [[Céline Dion]]. Niaka-tsehatra tao amin' ny Palais des Sports niaraka tamin' i [[Njakatiana]]. Taona 2001: Nivoaka ny raki-kira "Ndao Handihy", mirakitra ny "Tsy izany" sy ny "Hiverina aho". Taona 2003: Voafidy ho isan' ny mpitsara ny casting Pazzapa izay nokarakarain' ny [[Radio Televiziona Analamanga|Radio Televiziona Anaamanga]] (RTA) izy, ary namoaka ny raki-kirany "Aina miray" izay nisy ny "Ankino", hira nalaza indrindra tamin' ny taona 2003 sy 2004. Taona 2005: Nivoaka ny rakikira "Mety ve", ary nosafidin' ny [[Radio Televiziona Analamanga|RTA]] ho reny mpiahy ny Pazzapa izy. Nandray anjara tamin' ny [[Che Bel Canto]] andiany faha-roa tao amin' ny Palais des Sports Mahamasina niaraka tamin' i Kix, i [[Tovo J'Hay]], i Luc, i Mahery, ary i Jeannot. Taona 2006: Niditra teo amin' ny sehatry ny [[sarimihetsika]] malagasy ary nilalao tamin' ilay horonan-tsary hoe "Poizina" izy. Taona 2007: tamin' ny volana Febroary, nanakaiky ny andro fankalazana ny fetin' ny mpifankatia dia niaraka nanao fampisehoana i Bodo sy i [[Poopy]], folo taona taty aoriana tao amin' ny Palais des Sports, andro vitsivitsy alohan' ny fampisehoana dia efa guichet fermé, ary maro ny nitaraina fa tsy tafiditra ka dia niverina niaka-tsehatra indray izy roa ny volana Septambra ary namoaka an' ilay raki-kira vaovao "Tia Foana". Namoaka raki-kira "Izaho sy i Neny", izay raki-kira manokana ho an' ny Reny ihany koa i Bodo. Taona 2009: niteraka ny zanany Olontsoa izy. === Taompolo 2010 === Taona 2010: Namoaka ny raki-kira "Kilalaonao" sy DVD "Kilalao" izy. Taona 2012: Namoaka ny raki-kira "Ny Fitiavana avy Aminao", ary dia nisantatra ny coulisse on Tv tao amin' ny [[TV plus Madagascar]]. Taona 2013: Nivoaka ny raki-kira "Accoustique " namerenany ny hira nampalaza azy amin' ny endriny akostika. Taona 2015: Nivoaka ny raki-kira vaovao "Tsy Miova Aho" nanamarihany ny 25 taona nihirany. Niara-niasa tamin' i Michel Randria izy (mpitendry gitara fanta-daza any ivelany) ary namoaka ny raki-kira akostika "Ain't Misbihavin" teo amn' ny sehatra iraisam-pirenena. Taona 2016: Fampisehoana nanamarika ny fiainanay notontosaina tao amin' ny CC ESCA, izay natrehin' ny dadany no navoakany ho fahatsiarovana tamin' ny alalan' ny DVD "Satria tiako Dada" == Raki-kira == === 1993: Sombinaiko === # Bianco # Vetson-takariva # Sombinaiko # Hody # Heart Breaker # Mpanarato # The Regrets Is Never Before # Ry Foko # Political skirmish # Dancing Tonight === 1994: Solitaire - Diversités === # Solitaire # Foiko ho anao # Boniment # Mba rahoviana # Ne lâche pas ma main # Ny fahitana anao # Diversités # Appel # Falifaly # Pleurs cachés # Miandry anao # Leo ny manao ny marina === 1996: 'Za Tomany === # Avelao hanantena # Aok'izay # Manirery # Mitafa Irery # Ambarambarao # Mitraka # Ny tsia # Manimanina # Satry # Paradisa # Ianao # Tsy Satry === 1996: Fotsiny === # Fotsiny # Tso-drano # Rafehendrena # Nandao # Aza manahy # Ny anao sy ny azy # Malagasy # Ho antsika # Lazao # Lany fanahy # Ataoko ahoana # Ifonako === 1997: Tsangambato === # Lalan-tsarotra # Moa ve tsy ho lazaiko # Isaoranay # Sambatra # Tsy mba lapa # Aro # Ianareo roa # Mandalo ihany # Raha re === 1999: Mamiko === # Mamiko # Tsy vandivandy # Satria # Modia # Safidy # Ataoko akory # Embona # Fenofeno # Ianao # Valim-babena # Mamiko (accoustic) === 2001: 'Ndao Handihy === # Ndao handihy # Anjelinao # Hiran'i Neny # Hafatra # Tia Tiana sy # Avelao Hifaly # Valim-Pitia # Ampy izay # Tsy izany # Tia anao # Veloma # Hiverina # Vali-babena (remix) === 2003: Aina Miray === # Aina Miray # Ankino # Gasy mody # Tsy angina # Fenonao # Zanakao # Aho tsy maninona # Hiran'i Neny # Sûr'Eau # Tsaroany === 2003: Best Of === CD 1 # Ento aho # Tsy izany # Ataoko akory # Mba rahoviana # Paradisa # Ny Tsia # Modia # Rafahendrena # Ndao handihy # Heart breaker CD 2 # Miandry anao # Satria # Ampy izay # Ny fahitana anao # Ry foko # Safidy # Fotsiny # Sombinaiko # Avelao hifaly # Foiko ho anao # Bianco # Ifonako === 2005: Mety ve === # Mety ve # Hafatra ho anao # Ilaiko amina # Mankany aminao # Ampamoizo # Babo # Ny fitiavanao # Tafahoatra # Raha omenao # Vavaka # Rehefa eo ianao # 'Zaho sy ianao niaraka amin' i Kix, Tovo J'Hay, Luc, Jeannot, Mahery. === 2006: Accoustique === # Embona # Ianao # Tsy Satriko # Lazao # Tia Anao # Foiko Ho Anaoversion anglais) # Avelao Hanantena # Rehefa Eo Ianao # Sombiniaiko # Avelao Hifaly # Mitafa Irery # Mamiko === 2007 : Tia foana (album duo avec Poopy) === # Medley Slow (''Fony Aho, Afenina, Hody, Tsy Natolony, Sombinaiko, Tolory Tanana)'' # Raha Toa # Lazao Ahy Fa ...''([[Poopy]])'' # Hankany Aminao ''(Bodo)'' # Medley Dance ''(Tsy Izany, Izay manao ny marina, Taloha, Misy farany)'' # Tia Foana # Afenina, Tsy Maninona Aho === 2007: Izaho sy i Neny === # Neny # Neny tiakao # Hiran'I Neny # Ambarambarao # Tso-drano # Sombinaiko # I Hafa ihany i Mama === 2010: Kilalaonao === Kilalaonao CD # Fiainana # Kilalaonao # Efa ahy # Ny atao no Miverina # Fo tia # Iaino # Singa sarobidy # Angamba # Tsingerin-taona # . Asa aloha # Bonus Kilalaonao VCD # Fiainana # Kilalaonao === 2011: Kilalao... DVD LIVE === DVD 1: # Générique # Mba Rahoviana # Leo Ny Manao Ny Marina # Political Skrimish # Aina Miray # Bianco # Tsy Hangina # Babonao # Rehefa Eo Ianao # Mihira Aho Satia # Sombiniaiko # Dada / Mba Ento Aho # Paradisa An-tany # Ny Ntsia # Heart Breaker # Ankino # Vavaka # Fony Aho DVD 2: # Medley Slow # Mpanarato # Rahafahendrena # Mety Ve # 'Ndao Handihy # Ataoko Akory # Modia # Aok'izay # Misy Farany === 2011: Mizara === # Tojo avec Solo   # Talenta avec Max Exception # Somainao zaho avec Francisiko # Satry avec Hery # Mahery ny fitia avec Rija Ramanantoanina # Tia foana avec Poopy # Fisarahana avec Naivo # Mba te hiantefa avec Mahery # Fitiava-namana avec Luk # Tena fitia avec Balita Marvin  # Satria avec Malala  # Tso-drano avec Mitia === 2012: Fitiavana tena avy Aminao === # Fitiavana tena avy Aminao # Leo-ndranomaso # Ianao # Valim-bavaka # Eo am-pelatananao # Ho tanjona # Resy lahatra # Fitahiana # Ilay fitsaharana # Omeo ahy === 2013: Acoustique === # Fenofeno # Nandao # Tsy Hangina # Manirery # Modia # The Regrets Is Never Before # Ataoko Akory # Malagasy # Mpanarato # Heart breaker === 2015: Tsy Miova Aho === # Tsy Very Maina # Aim-panahy # Fihavanana # Tsy miova aho # Tanora (feat Agrad & Skaiz) # Fitia mikony # Ny antsika no mety # Mangahiahy # Taloha # Aza Tsaraina === 2016 : Ain't Misbehaven' === Album International en Duo purement acoustique avec Michel Randeria (gitara) # Ain't misbehavin' # Honeysuckle rose # La belle vie # Witchcraft # Black Trombone # Miala tsiny # Anjavidy # Miandry anao # Fotsiny # Tanisa # Ain't misbehavin' (Malagasy version) === 2016: Satria tiako... Dada === # Falifaly # Dada # Medley Fenonao - Mpanarato - Paradisa # Tsaroany # Fenonay # Medley Bianco - Mety ve # Medley Mangahiahy - Avelao hifaly # Aimpanahy # Singa sarobidy - Mosoara == Videoclip == * 1990 # ''Miandry anao'' # ''Ry Foko'' # ''Neny'' * 1992 # ''Mpanarato'' * 1993 # ''Vetson-takariva'' * 1994 # ''Foiko ho anao'' # ''Leo ny manao ny marina'' # ''Mba rahoviana'' * 1995 # ''Aok'izay'' * 1996 # ''Manirery'' # ''Ambarambarao'' # ''Nandao'' # ''Ho Antsika (feat Do Rajohnson)'' # ''Mitafa Irery,'' * 1998 # ''Ataoko akory'' * 1999 # ''Mamiko'' # ''Modia'' # ''Safidy'' * 2001 # ''Hiverina aho'' # ''Ndao handihy'' * 2002 # ''Avelao Hifaly'' # ''Tsy Izany'' # ''Hiran'i Neny'' * 2003 # ''Aina Miray'' # ''Ankino'' # ''Fenonao'' * 2004 # ''Tsy hangina'' # ''Tsaroany'' # ''Izaho Sy Ianao (feat Kix, Tovo J'hay, Kiady, Mahery, Luc)'' * 2005 # ''Ampamoizo'' # ''Mety ve'' # ''Vavaka'' * 2006 # ''Rehefa eo ianao'' # ''Babonao'' # ''Ny fitiavanao'' * 2007 # ''medley feat Poopy'' # ''tia foana feat Poopy'' # ''Neny'' # ''Neny Tiako'' * 2008 # ''Fly Away,'' * 2010 # ''Kilalaonao'' # ''Fiainana'' * 2011 # ''Angamba'' * 2013 # ''Tsy very maina'' # ''Aim-panahy'' * 2014 # ''Mangahiahy'' # ''Tanora (feat Agrad & Skaiz)'' * 2017, # ''Mifampitantana (feat Poopy)'' * 2018 # ''Toerana Kely (feat Njakatiana)'' === Album video === ==== 2006 Bodo La Diva ==== # Intro # Mamiko # Ataoko akory # Safidy # Ndao handihy # Avelao hifaly # Hiran' i Neny # Hiverina # Tsy hangina # Aina miray # Ankino # Tsy izany # Fenonao # Babo # Tsaroany ==== 2014 Retour aux sources ==== # Angamba # Dancing' round and round # Fiainana # Kilalao # Together again == Jereo koa == * [[Lisitry ny mpihira malagasy]] == Rohy ivelany == * http://tononkira.serasera.org/?rub=mpihira&id=2 [[Sokajy:mpihira malagasy]] * https://commons.wikimedia.org/wiki/File:BODO_Diva%27s.jpg fmm3uf7aiwcw71ow2m0wshk4xgikwbw Araçoiaba da Serra 0 67411 1134794 954294 2026-04-10T13:29:17Z HarryWurst 36292 1134794 wikitext text/x-wiki {{coord|-23.505280|-47.614170}} {{infobox tanàna |anarana=Araçoiaba da Serra |velarantany= 255,550 |isam-ponina= 33.832 |firenena={{BRA}} |fanjakana = {{São_Paulo}} |sary= |saina=Bandeira Araçoiaba da Serra.png }} [[File:SaoPaulo Municip AracoiabadaSerra.svg|thumb|left|Araçoiaba da Serra]] I '''Araçoiaba da Serra''' dia kaominina ao [[Brazila]], ao amin'i {{São Paulo}}, ao amin'i [[Mesoregione Macro Metropolitana Paulista|Macro Metropolitana Paulista]], [[Microregione di Sorocaba|Sorocaba]]. == Jeografia == Ny velarantanin'ilay tanàna dia 255,550 kilometatra toradroa. Ny isam-ponina dia 33.832 (2025). {{Commonscat}} [[Sokajy:Tanàna ao São_Paulo]] t1esh4wz814hg9sf5w9doerv1k4vx2u 1134795 1134794 2026-04-10T13:31:09Z HarryWurst 36292 1134795 wikitext text/x-wiki {{coord|-23.505280|-47.614170}} {{infobox tanàna |anarana=Araçoiaba da Serra |velarantany= 255,550 |isam-ponina= 33.832 |firenena={{BRA}} |fanjakana = {{São_Paulo}} |sary=Desfile de Araçoiaba - panoramio.jpg |saina=Bandeira Araçoiaba da Serra.png }} [[File:SaoPaulo Municip AracoiabadaSerra.svg|thumb|left|Araçoiaba da Serra]] I '''Araçoiaba da Serra''' dia kaominina ao [[Brazila]], ao amin'i {{São Paulo}}, ao amin'i [[Mesoregione Macro Metropolitana Paulista|Macro Metropolitana Paulista]], [[Microregione di Sorocaba|Sorocaba]]. == Jeografia == Ny velarantanin'ilay tanàna dia 255,550 kilometatra toradroa. Ny isam-ponina dia 33.832 (2025). {{Commonscat}} [[Sokajy:Tanàna ao São_Paulo]] m5ujcivumxy5c0ccwosdru0dazff7vc 1134802 1134795 2026-04-10T14:39:38Z HarryWurst 36292 1134802 wikitext text/x-wiki {{coord|-23.505280|-47.614170}} {{infobox tanàna |anarana=Araçoiaba da Serra |velarantany= 255,55 |isam-ponina= 33.832 |haavo =625 |firenena={{BRA}} |fanjakana = {{São_Paulo}} |sary=Desfile de Araçoiaba - panoramio.jpg |saina=Bandeira Araçoiaba da Serra.png }} [[File:SaoPaulo Municip AracoiabadaSerra.svg|thumb|left|Araçoiaba da Serra]] I '''Araçoiaba da Serra''' dia kaominina ao [[Brazila]], ao amin'i {{São Paulo}}, ao amin'i [[Mesoregione Macro Metropolitana Paulista|Macro Metropolitana Paulista]], [[Microregione di Sorocaba|Sorocaba]]. == Jeografia == Ny velarantanin'ilay tanàna dia 255,550 kilometatra toradroa. Ny isam-ponina dia 33.832 (2025). Kaominina manamorona: [[Sorocaba]], [[Salto de Pirapora]], [[Sarapuí]], [[Capela do Alto]] ary [[Iperó]] Lavitra ny renivohitra ([[São Paulo]]) = 123 km/ {{Commonscat}} [[Sokajy:Tanàna ao São_Paulo]] ek5j0t79bpyn5a2et5clodedk1pnkio Iperó 0 68165 1134803 953982 2026-04-10T14:47:40Z HarryWurst 36292 1134803 wikitext text/x-wiki {{coord|-23.350280|-47.688610}} {{infobox tanàna |anarana=Iperó |velarantany= 170,940 |isam-ponina= 37.133 |haavo = 590 |firenena={{BRA}} |fanjakana ={{São Paulo}} |sary=Bacaetava - Congregação Cristã.jpg |saina =Bandeira de Iperó.jpg }} [[File:SaoPaulo Municip Ipero.svg|thumb|left| Ipero]] I '''Iperó''' dia kaominina ao [[Brazila]], ao amin'i {{São Paulo}}, ao amin'i [[Mesoregione Macro Metropolitana Paulista|Macro Metropolitana Paulista]], [[Microregione di Sorocaba|Sorocaba]]. ==Jeografia== Ny velarantanin'ilay tanàna dia 170,940 kilometatra toradroa. Ny isam-ponina dia 37.133 (2019). {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao São Paulo]] ix0vzstsoti30x8v0kg6jfwrn34d7vm Sandra Magnus 0 208233 1134796 770640 2026-04-10T13:31:13Z Haër14 35835 1134796 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Sandra Magnus |teraka=30 Oktobra 1964 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpanamory sambon-danitra]] * [[injeniera]] |taona niasàna= }} '''Sandra Magnus''' dia mpanamory sambon-danitra, injeniera mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 30 Oktobra 1964 Tantaram-piainana Fianarana sy Traikefa matihanina tany am-piandohana Teraka sy lehibe tao Belleville, Illinois i Sandra Magnus. Nahazo mari-pahaizana bakalorea momba ny fizika sy maîtrise momba ny injeniera elektrika izy tamin'ny 1986 sy 1990, avy amin'ny Oniversiten'i Missouri any Columbia. Nahazo mari-pahaizana doctorat momba ny siansa momba ny fitaovana sy ny injeniera avy amin'ny Georgia Institute of Technology izy tamin'ny 1996. Nanomboka tamin'ny 1986 ka hatramin'ny 1991, niasa tamin'ny famolavolana fiaramanidina miafina i Magnus ho injeniera ho an'ny McDonnell Douglas. Rehefa avy nanao fikarohana tao amin'ny laboratoara momba io lohahevitra io izy, dia niasa tamin'ny teknika fampihenana ny sonia radar ho an'ny McDonnell Douglas A-12 Avenger II mandra-panafoanan'ny tafika an-dranomasina ny tetikasa tamin'ny 1991.[1] Asa ao amin'ny NASA Nofidin'ny NASA ho mpanamory sambon-danitra i Sandra Magnus tamin'ny 1996. Nanao ny iraka voalohany nataony ho manam-pahaizana manokana momba ny iraka izy nanomboka ny 7 ka hatramin'ny 18 Oktobra 2002, tao amin'ny sambon-danitra Atlantis. Ny iraka STS-112 dia mikendry ny hametraka ny S-1 truss an'ny International Space Station eo amin'ny orbitra sy hanamboatra azy. Izy no nampiasa ny sandry robotika, izay nampiasaina tamin'ny dia an-habakabaka intelo. Tamin'ny 14 Novambra 2008, niverina tany amin'ny habakabaka niaraka tamin'ny mpiasan'ny sambo Endeavour ho an'ny iraka STS-126 izy. Avy eo dia niditra tao amin'ny ekipa maharitra tao amin'ny Expedition 18 izy, nisolo an'i Gregory Chamitoff, mpanamory sambon-danitra, ho injenieran'ny sidina. Nijanona tao amin'ny tobin'ny habakabaka nandritra ny 133 andro izy ary niverina tamin'ny 28 Martsa 2009, tao amin'ny sambo ho an'ny iraka STS-119. Nosoloin'i Koichi Wakata, mpanamory sambon-danitra Japoney, tao amin'ny tobin'ny habakabaka izy. Anisan'ny ekipa izay nanidina ny sidina farany tao amin'ny sambo amerikana teo anelanelan'ny 8 sy 21 Jolay 2011 izy, nandritra ny iraka famenoana STS-135, izay niandraiketany ny entana [1]. Taorian'ny nandaozan'ny NASA an'i Sandra Magnus ny masoivohon'ny habakabaka tamin'ny Oktobra 2012 mba handray ny toerana ho mpiandraikitra ny fifandraisana ao amin'ny American Institute of Aeronautics and Astronautics (AIAA) [1]. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/02d2dp] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpanamory sambon-danitra]] [[sokajy:injeniera]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1964]] 0uzckah2gfqcxp9oy5lbylb4cgglav2 1134797 1134796 2026-04-10T13:31:55Z Haër14 35835 nanatsara lahatsoratra 1134797 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Sandra Magnus |teraka=30 Oktobra 1964 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpanamory sambon-danitra]] * [[injeniera]] |taona niasàna= }} '''Sandra Magnus''' dia mpanamory sambon-danitra, injeniera mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 30 Oktobra 1964 == Tantaram-piainana == === Fianarana sy Traikefa matihanina tany am-piandohana === Teraka sy lehibe tao Belleville, Illinois i Sandra Magnus. Nahazo mari-pahaizana bakalorea momba ny fizika sy maîtrise momba ny injeniera elektrika izy tamin'ny 1986 sy 1990, avy amin'ny Oniversiten'i Missouri any Columbia. Nahazo mari-pahaizana doctorat momba ny siansa momba ny fitaovana sy ny injeniera avy amin'ny Georgia Institute of Technology izy tamin'ny 1996. Nanomboka tamin'ny 1986 ka hatramin'ny 1991, niasa tamin'ny famolavolana fiaramanidina miafina i Magnus ho injeniera ho an'ny McDonnell Douglas. Rehefa avy nanao fikarohana tao amin'ny laboratoara momba io lohahevitra io izy, dia niasa tamin'ny teknika fampihenana ny sonia radar ho an'ny McDonnell Douglas A-12 Avenger II mandra-panafoanan'ny tafika an-dranomasina ny tetikasa tamin'ny 1991.[1] Asa ao amin'ny NASA Nofidin'ny NASA ho mpanamory sambon-danitra i Sandra Magnus tamin'ny 1996. Nanao ny iraka voalohany nataony ho manam-pahaizana manokana momba ny iraka izy nanomboka ny 7 ka hatramin'ny 18 Oktobra 2002, tao amin'ny sambon-danitra Atlantis. Ny iraka STS-112 dia mikendry ny hametraka ny S-1 truss an'ny International Space Station eo amin'ny orbitra sy hanamboatra azy. Izy no nampiasa ny sandry robotika, izay nampiasaina tamin'ny dia an-habakabaka intelo. Tamin'ny 14 Novambra 2008, niverina tany amin'ny habakabaka niaraka tamin'ny mpiasan'ny sambo Endeavour ho an'ny iraka STS-126 izy. Avy eo dia niditra tao amin'ny ekipa maharitra tao amin'ny Expedition 18 izy, nisolo an'i Gregory Chamitoff, mpanamory sambon-danitra, ho injenieran'ny sidina. Nijanona tao amin'ny tobin'ny habakabaka nandritra ny 133 andro izy ary niverina tamin'ny 28 Martsa 2009, tao amin'ny sambo ho an'ny iraka STS-119. Nosoloin'i Koichi Wakata, mpanamory sambon-danitra Japoney, tao amin'ny tobin'ny habakabaka izy. Anisan'ny ekipa izay nanidina ny sidina farany tao amin'ny sambo amerikana teo anelanelan'ny 8 sy 21 Jolay 2011 izy, nandritra ny iraka famenoana STS-135, izay niandraiketany ny entana [1]. Taorian'ny nandaozan'ny NASA an'i Sandra Magnus ny masoivohon'ny habakabaka tamin'ny Oktobra 2012 mba handray ny toerana ho mpiandraikitra ny fifandraisana ao amin'ny American Institute of Aeronautics and Astronautics (AIAA) [1]. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/02d2dp] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpanamory sambon-danitra]] [[sokajy:injeniera]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1964]] oczur4j88f10ruc0nsnyetdpq45tsqn 1134798 1134797 2026-04-10T13:32:18Z Haër14 35835 1134798 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Sandra Magnus |teraka=30 Oktobra 1964 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpanamory sambon-danitra]] * [[injeniera]] |taona niasàna= }} '''Sandra Magnus''' dia mpanamory sambon-danitra, injeniera mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 30 Oktobra 1964 == Tantaram-piainana == === Fianarana sy Traikefa matihanina tany am-piandohana === Teraka sy lehibe tao Belleville, Illinois i Sandra Magnus. Nahazo mari-pahaizana bakalorea momba ny fizika sy maîtrise momba ny injeniera elektrika izy tamin'ny 1986 sy 1990, avy amin'ny Oniversiten'i Missouri any Columbia. Nahazo mari-pahaizana doctorat momba ny siansa momba ny fitaovana sy ny injeniera avy amin'ny Georgia Institute of Technology izy tamin'ny 1996. Nanomboka tamin'ny 1986 ka hatramin'ny 1991, niasa tamin'ny famolavolana fiaramanidina miafina i Magnus ho injeniera ho an'ny McDonnell Douglas. Rehefa avy nanao fikarohana tao amin'ny laboratoara momba io lohahevitra io izy, dia niasa tamin'ny teknika fampihenana ny sonia radar ho an'ny McDonnell Douglas A-12 Avenger II mandra-panafoanan'ny tafika an-dranomasina ny tetikasa tamin'ny 1991.[1] === Asa ao amin'ny NASA === Nofidin'ny NASA ho mpanamory sambon-danitra i Sandra Magnus tamin'ny 1996. Nanao ny iraka voalohany nataony ho manam-pahaizana manokana momba ny iraka izy nanomboka ny 7 ka hatramin'ny 18 Oktobra 2002, tao amin'ny sambon-danitra Atlantis. Ny iraka STS-112 dia mikendry ny hametraka ny S-1 truss an'ny International Space Station eo amin'ny orbitra sy hanamboatra azy. Izy no nampiasa ny sandry robotika, izay nampiasaina tamin'ny dia an-habakabaka intelo. Tamin'ny 14 Novambra 2008, niverina tany amin'ny habakabaka niaraka tamin'ny mpiasan'ny sambo Endeavour ho an'ny iraka STS-126 izy. Avy eo dia niditra tao amin'ny ekipa maharitra tao amin'ny Expedition 18 izy, nisolo an'i Gregory Chamitoff, mpanamory sambon-danitra, ho injenieran'ny sidina. Nijanona tao amin'ny tobin'ny habakabaka nandritra ny 133 andro izy ary niverina tamin'ny 28 Martsa 2009, tao amin'ny sambo ho an'ny iraka STS-119. Nosoloin'i Koichi Wakata, mpanamory sambon-danitra Japoney, tao amin'ny tobin'ny habakabaka izy. Anisan'ny ekipa izay nanidina ny sidina farany tao amin'ny sambo amerikana teo anelanelan'ny 8 sy 21 Jolay 2011 izy, nandritra ny iraka famenoana STS-135, izay niandraiketany ny entana [1]. Taorian'ny nandaozan'ny NASA an'i Sandra Magnus ny masoivohon'ny habakabaka tamin'ny Oktobra 2012 mba handray ny toerana ho mpiandraikitra ny fifandraisana ao amin'ny American Institute of Aeronautics and Astronautics (AIAA) [1]. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/02d2dp] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpanamory sambon-danitra]] [[sokajy:injeniera]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1964]] bivd056f4ng63bkreojfnq137qxs64e 1134799 1134798 2026-04-10T13:34:54Z Haër14 35835 /* Fianarana sy Traikefa matihanina tany am-piandohana */ 1134799 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Sandra Magnus |teraka=30 Oktobra 1964 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpanamory sambon-danitra]] * [[injeniera]] |taona niasàna= }} '''Sandra Magnus''' dia mpanamory sambon-danitra, injeniera mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 30 Oktobra 1964 == Tantaram-piainana == === Fianarana sy Traikefa matihanina tany am-piandohana === Teraka sy lehibe tao Belleville, Illinois i Sandra Magnus. Nahazo mari-pahaizana bakalorea momba ny fizika sy maîtrise momba ny injeniera elektrika izy tamin'ny 1986 sy 1990, avy amin'ny Oniversiten'i Missouri any Columbia. Nahazo mari-pahaizana doctorat momba ny siansa momba ny fitaovana sy ny injeniera avy amin'ny Georgia Institute of Technology izy tamin'ny 1996. Nanomboka tamin'ny 1986 ka hatramin'ny 1991, niasa tamin'ny famolavolana fiaramanidina miafina i Magnus ho injeniera ho an'ny McDonnell Douglas. Rehefa avy nanao fikarohana tao amin'ny laboratoara momba io lohahevitra io izy, dia niasa tamin'ny teknika fampihenana ny sonia radar ho an'ny McDonnell Douglas A-12 Avenger II mandra-panafoanan'ny tafika an-dranomasina ny tetikasa tamin'ny 1991.<ref>https://www.nasa.gov/johnson/</ref> === Asa ao amin'ny NASA === Nofidin'ny NASA ho mpanamory sambon-danitra i Sandra Magnus tamin'ny 1996. Nanao ny iraka voalohany nataony ho manam-pahaizana manokana momba ny iraka izy nanomboka ny 7 ka hatramin'ny 18 Oktobra 2002, tao amin'ny sambon-danitra Atlantis. Ny iraka STS-112 dia mikendry ny hametraka ny S-1 truss an'ny International Space Station eo amin'ny orbitra sy hanamboatra azy. Izy no nampiasa ny sandry robotika, izay nampiasaina tamin'ny dia an-habakabaka intelo. Tamin'ny 14 Novambra 2008, niverina tany amin'ny habakabaka niaraka tamin'ny mpiasan'ny sambo Endeavour ho an'ny iraka STS-126 izy. Avy eo dia niditra tao amin'ny ekipa maharitra tao amin'ny Expedition 18 izy, nisolo an'i Gregory Chamitoff, mpanamory sambon-danitra, ho injenieran'ny sidina. Nijanona tao amin'ny tobin'ny habakabaka nandritra ny 133 andro izy ary niverina tamin'ny 28 Martsa 2009, tao amin'ny sambo ho an'ny iraka STS-119. Nosoloin'i Koichi Wakata, mpanamory sambon-danitra Japoney, tao amin'ny tobin'ny habakabaka izy. Anisan'ny ekipa izay nanidina ny sidina farany tao amin'ny sambo amerikana teo anelanelan'ny 8 sy 21 Jolay 2011 izy, nandritra ny iraka famenoana STS-135, izay niandraiketany ny entana [1]. Taorian'ny nandaozan'ny NASA an'i Sandra Magnus ny masoivohon'ny habakabaka tamin'ny Oktobra 2012 mba handray ny toerana ho mpiandraikitra ny fifandraisana ao amin'ny American Institute of Aeronautics and Astronautics (AIAA) [1]. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/02d2dp] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpanamory sambon-danitra]] [[sokajy:injeniera]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1964]] 37jrdrpi2tk7eosyyk4lrzwzickr87n 1134800 1134799 2026-04-10T13:45:12Z Haër14 35835 /* Tantaram-piainana */ 1134800 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Sandra Magnus |teraka=30 Oktobra 1964 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpanamory sambon-danitra]] * [[injeniera]] |taona niasàna= }} '''Sandra Magnus''' dia mpanamory sambon-danitra, injeniera mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 30 Oktobra 1964 == Tantaram-piainana == === Fianarana sy Traikefa matihanina tany am-piandohana === Teraka sy lehibe tao [[Belleville]], [[Illinois]] i Sandra Magnus. Nahazo mari-pahaizana bakalorea momba ny fizika sy maîtrise momba ny injeniera elektrika izy tamin'ny 1986 sy 1990, avy amin'ny Oniversiten'i Missouri any Columbia. Nahazo mari-pahaizana doctorat momba ny siansa momba ny fitaovana sy ny injeniera avy amin'ny Georgia Institute of Technology izy tamin'ny 1996. Nanomboka tamin'ny 1986 ka hatramin'ny 1991, niasa tamin'ny famolavolana fiaramanidina miafina i Magnus ho injeniera ho an'ny McDonnell Douglas. Rehefa avy nanao fikarohana tao amin'ny laboratoara momba io lohahevitra io izy, dia niasa tamin'ny teknika fampihenana ny sonia radar ho an'ny McDonnell Douglas A-12 Avenger II mandra-panafoanan'ny tafika an-dranomasina ny tetikasa tamin'ny 1991.<ref>https://www.nasa.gov/johnson/</ref> === Asa ao amin'ny NASA === Nofidin'ny NASA ho mpanamory sambon-danitra i Sandra Magnus tamin'ny 1996. Nanao ny iraka voalohany nataony ho manam-pahaizana manokana momba ny iraka izy nanomboka ny 7 ka hatramin'ny 18 Oktobra 2002, tao amin'ny sambon-danitra Atlantis. Ny iraka STS-112 dia mikendry ny hametraka ny S-1 truss an'ny International Space Station eo amin'ny orbitra sy hanamboatra azy. Izy no nampiasa ny sandry robotika, izay nampiasaina tamin'ny dia an-habakabaka intelo. Tamin'ny 14 Novambra 2008, niverina tany amin'ny habakabaka niaraka tamin'ny mpiasan'ny sambo Endeavour ho an'ny iraka STS-126 izy. Avy eo dia niditra tao amin'ny ekipa maharitra tao amin'ny Expedition 18 izy, nisolo an'i Gregory Chamitoff, mpanamory sambon-danitra, ho injenieran'ny sidina. Nijanona tao amin'ny tobin'ny habakabaka nandritra ny 133 andro izy ary niverina tamin'ny 28 Martsa 2009, tao amin'ny sambo ho an'ny iraka STS-119. Nosoloin'i Koichi Wakata, mpanamory sambon-danitra Japoney, tao amin'ny tobin'ny habakabaka izy. Anisan'ny ekipa izay nanidina ny sidina farany tao amin'ny sambo amerikana teo anelanelan'ny 8 sy 21 Jolay 2011 izy, nandritra ny iraka famenoana STS-135, izay niandraiketany ny entana [1]. Taorian'ny nandaozan'ny NASA an'i Sandra Magnus ny masoivohon'ny habakabaka tamin'ny Oktobra 2012 mba handray ny toerana ho mpiandraikitra ny fifandraisana ao amin'ny American Institute of Aeronautics and Astronautics (AIAA) [1]. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/02d2dp] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpanamory sambon-danitra]] [[sokajy:injeniera]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1964]] d5l9w58xlbb5b8supeqzntwllxzgws5 1134801 1134800 2026-04-10T13:45:46Z Haër14 35835 /* Tantaram-piainana */ 1134801 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Sandra Magnus |teraka=30 Oktobra 1964 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpanamory sambon-danitra]] * [[injeniera]] |taona niasàna= }} '''Sandra Magnus''' dia mpanamory sambon-danitra, injeniera mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 30 Oktobra 1964 == Tantaram-piainana == === Fianarana sy Traikefa matihanina tany am-piandohana === Teraka sy lehibe tao [[Belleville]], [[Illinois]] i Sandra Magnus. Nahazo mari-pahaizana bakalorea momba ny fizika sy maîtrise momba ny injeniera elektrika izy tamin'ny 1986 sy 1990, avy amin'ny Oniversiten'i Missouri any [[Kôlômbia|Kolombia]]. Nahazo mari-pahaizana doctorat momba ny siansa momba ny fitaovana sy ny injeniera avy amin'ny Georgia Institute of Technology izy tamin'ny 1996. Nanomboka tamin'ny 1986 ka hatramin'ny 1991, niasa tamin'ny famolavolana fiaramanidina miafina i Magnus ho injeniera ho an'ny McDonnell Douglas. Rehefa avy nanao fikarohana tao amin'ny laboratoara momba io lohahevitra io izy, dia niasa tamin'ny teknika fampihenana ny sonia radar ho an'ny McDonnell Douglas A-12 Avenger II mandra-panafoanan'ny tafika an-dranomasina ny tetikasa tamin'ny 1991.<ref>https://www.nasa.gov/johnson/</ref> === Asa ao amin'ny NASA === Nofidin'ny NASA ho mpanamory sambon-danitra i Sandra Magnus tamin'ny 1996. Nanao ny iraka voalohany nataony ho manam-pahaizana manokana momba ny iraka izy nanomboka ny 7 ka hatramin'ny 18 Oktobra 2002, tao amin'ny sambon-danitra Atlantis. Ny iraka STS-112 dia mikendry ny hametraka ny S-1 truss an'ny International Space Station eo amin'ny orbitra sy hanamboatra azy. Izy no nampiasa ny sandry robotika, izay nampiasaina tamin'ny dia an-habakabaka intelo. Tamin'ny 14 Novambra 2008, niverina tany amin'ny habakabaka niaraka tamin'ny mpiasan'ny sambo Endeavour ho an'ny iraka STS-126 izy. Avy eo dia niditra tao amin'ny ekipa maharitra tao amin'ny Expedition 18 izy, nisolo an'i Gregory Chamitoff, mpanamory sambon-danitra, ho injenieran'ny sidina. Nijanona tao amin'ny tobin'ny habakabaka nandritra ny 133 andro izy ary niverina tamin'ny 28 Martsa 2009, tao amin'ny sambo ho an'ny iraka STS-119. Nosoloin'i Koichi Wakata, mpanamory sambon-danitra Japoney, tao amin'ny tobin'ny habakabaka izy. Anisan'ny ekipa izay nanidina ny sidina farany tao amin'ny sambo amerikana teo anelanelan'ny 8 sy 21 Jolay 2011 izy, nandritra ny iraka famenoana STS-135, izay niandraiketany ny entana [1]. Taorian'ny nandaozan'ny NASA an'i Sandra Magnus ny masoivohon'ny habakabaka tamin'ny Oktobra 2012 mba handray ny toerana ho mpiandraikitra ny fifandraisana ao amin'ny American Institute of Aeronautics and Astronautics (AIAA) [1]. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/02d2dp] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpanamory sambon-danitra]] [[sokajy:injeniera]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1964]] rp2omn55tor9mvp5aej4p6wj9mpdgf0 Laura Innes 0 216885 1134778 736160 2026-04-10T12:32:09Z Haër14 35835 1134778 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Laura Innes |teraka=16 Aogositra 1957 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpilalao amin'ny fahitalavitra]] * [[mpilalao]] * [[talen-koronantsary]] |taona niasàna= }} '''Laura Innes''' dia mpilalao amin'ny fahitalavitra, mpilalao, talen-koronantsary mizaka ny zom-pirenena Amerikana, [[Etazonia]] teraka ny 16 Aogositra 1957 tao [[Pontiac, Michigan]] == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/04qz6n] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpilalao amin'ny fahitalavitra]] [[sokajy:mpilalao]] [[sokajy:talen-koronantsary]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1957]] prank8ol8pct53d2ug8z25wnoj33fjw 1134779 1134778 2026-04-10T12:33:07Z Haër14 35835 1134779 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Laura Innes |teraka=16 Aogositra 1957 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpilalao amin'ny fahitalavitra]] * [[mpilalao]] * [[talen-koronantsary]] |taona niasàna= }} '''Laura Innes''' dia mpilalao amin'ny fahitalavitra, mpilalao, talen-koronantsary mizaka ny zom-pirenena Amerikana, [[Etazonia]] teraka ny 16 Aogositra 1957 tao [[Pontiac, Michigan]] Tantaram-piainana Laura Elizabeth Innes no zandriny indrindra amin'ireo enina mianadahy naterak'i Laurette sy Robert Innes (izay maty tamin'ny 1995). Nahita ny teatra izy fony mbola kely tao amin'ny Fetiben'i Stratford Shakespeare tao Ontario. Nanapa-kevitra ny hanohy ny fianarana bakalorea amin'ny teatra tao amin'ny Oniversiten'i Northwestern izy avy eo, izay mpikambana tao amin'ny vondrona Alpha Chi Omega ihany koa. Tao no nihaonany tamin'i Megan Mullally, izay niseho tao amin'ny Will & Grace. Nanomboka ny asany tamin'ny teatra izy tamin'ny taona 1980, indrindra fa ny nilalao ny anjara asan'i Stella tao amin'ny A Streetcar Named Desire, niaraka tamin'i John Malkovich. Fotoana fohy taorian'izay, nanomboka niseho tamin'ny andian-tantara amin'ny fahitalavitra toy ny Hey Dude an'i Ross Bagwell sy ny Wings an'i David Angell izy, ary koa tamin'ny sarimihetsika amin'ny fahitalavitra toy ny The Price of a Life an'i Sam Pillsbury. Saingy ny anjara asany tao amin'ny andian-tantara ER no nahatonga azy ho kintana tamin'ny 1995. Nilalao an'i Kerry Weaver, dokotera lesbiana matanjaka izy. Tamin'ny faramparan'ny taona 1990, nilalao anjara kely tamin'ny sarimihetsika toa ny Deep Impact, notarihin'i Mimi Leder izy. Niasa tao ambadiky ny fakantsary ihany koa izy, nitarika fizarana tao amin'ny ER sy The West Wing, andian-tantara malaza iray hafa. Nanomboka tamin'ny taona 1988, nanambady an'i David Brisbin (izay milalao ny Dr. Alex Babcock ao amin'ny ER) izy, ary manan-janaka roa izy ireo: Cal, teraka tamin'ny taona 1990, sy Mia, zazavavy sinoa natsangana tamin'ny Aprily 2002. Mipetraka any Los Angeles izy ireo ankehitriny. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/04qz6n] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpilalao amin'ny fahitalavitra]] [[sokajy:mpilalao]] [[sokajy:talen-koronantsary]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1957]] 5a1351a60hw12hgnkpxqp3airrb695x 1134780 1134779 2026-04-10T12:33:19Z Haër14 35835 1134780 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Laura Innes |teraka=16 Aogositra 1957 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpilalao amin'ny fahitalavitra]] * [[mpilalao]] * [[talen-koronantsary]] |taona niasàna= }} '''Laura Innes''' dia mpilalao amin'ny fahitalavitra, mpilalao, talen-koronantsary mizaka ny zom-pirenena Amerikana, [[Etazonia]] teraka ny 16 Aogositra 1957 tao [[Pontiac, Michigan]] == Tantaram-piainana == Laura Elizabeth Innes no zandriny indrindra amin'ireo enina mianadahy naterak'i Laurette sy Robert Innes (izay maty tamin'ny 1995). Nahita ny teatra izy fony mbola kely tao amin'ny Fetiben'i Stratford Shakespeare tao Ontario. Nanapa-kevitra ny hanohy ny fianarana bakalorea amin'ny teatra tao amin'ny Oniversiten'i Northwestern izy avy eo, izay mpikambana tao amin'ny vondrona Alpha Chi Omega ihany koa. Tao no nihaonany tamin'i Megan Mullally, izay niseho tao amin'ny Will & Grace. Nanomboka ny asany tamin'ny teatra izy tamin'ny taona 1980, indrindra fa ny nilalao ny anjara asan'i Stella tao amin'ny A Streetcar Named Desire, niaraka tamin'i John Malkovich. Fotoana fohy taorian'izay, nanomboka niseho tamin'ny andian-tantara amin'ny fahitalavitra toy ny Hey Dude an'i Ross Bagwell sy ny Wings an'i David Angell izy, ary koa tamin'ny sarimihetsika amin'ny fahitalavitra toy ny The Price of a Life an'i Sam Pillsbury. Saingy ny anjara asany tao amin'ny andian-tantara ER no nahatonga azy ho kintana tamin'ny 1995. Nilalao an'i Kerry Weaver, dokotera lesbiana matanjaka izy. Tamin'ny faramparan'ny taona 1990, nilalao anjara kely tamin'ny sarimihetsika toa ny Deep Impact, notarihin'i Mimi Leder izy. Niasa tao ambadiky ny fakantsary ihany koa izy, nitarika fizarana tao amin'ny ER sy The West Wing, andian-tantara malaza iray hafa. Nanomboka tamin'ny taona 1988, nanambady an'i David Brisbin (izay milalao ny Dr. Alex Babcock ao amin'ny ER) izy, ary manan-janaka roa izy ireo: Cal, teraka tamin'ny taona 1990, sy Mia, zazavavy sinoa natsangana tamin'ny Aprily 2002. Mipetraka any Los Angeles izy ireo ankehitriny. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/04qz6n] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpilalao amin'ny fahitalavitra]] [[sokajy:mpilalao]] [[sokajy:talen-koronantsary]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1957]] p4e9hehxpm941haxsyszdka20n6t42n 1134786 1134780 2026-04-10T13:08:34Z Haër14 35835 1134786 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Laura Innes |teraka=16 Aogositra 1957 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpilalao amin'ny fahitalavitra]] * [[mpilalao]] * [[talen-koronantsary]] |taona niasàna= }} '''Laura Innes''' dia mpilalao amin'ny fahitalavitra, mpilalao, talen-koronantsary mizaka ny zom-pirenena Amerikana, [[Etazonia]] teraka ny 16 Aogositra 1957 tao [[Pontiac, Michigan]] == Tantaram-piainana == Laura Elizabeth Innes no zandriny indrindra amin'ireo enina mianadahy naterak'i Laurette sy Robert Innes (izay maty tamin'ny 1995). Nahita ny teatra izy fony mbola kely tao amin'ny Fetiben'i Stratford Shakespeare tao [[Ontario]]. Nanapa-kevitra ny hanohy ny fianarana bakalorea amin'ny teatra tao amin'ny Oniversiten'i Northwestern izy avy eo, izay mpikambana tao amin'ny vondrona Alpha Chi Omega ihany koa. Tao no nihaonany tamin'i Megan Mullally, izay niseho tao amin'ny Will & Grace. Nanomboka ny asany tamin'ny teatra izy tamin'ny taona 1980, indrindra fa ny nilalao ny anjara asan'i Stella tao amin'ny A Streetcar Named Desire, niaraka tamin'i John Malkovich. Fotoana fohy taorian'izay, nanomboka niseho tamin'ny andian-tantara amin'ny fahitalavitra toy ny Hey Dude an'i Ross Bagwell sy ny Wings an'i David Angell izy, ary koa tamin'ny sarimihetsika amin'ny fahitalavitra toy ny The Price of a Life an'i Sam Pillsbury. Saingy ny anjara asany tao amin'ny andian-tantara ER no nahatonga azy ho kintana tamin'ny 1995. Nilalao an'i Kerry Weaver, dokotera lesbiana matanjaka izy. Tamin'ny faramparan'ny taona 1990, nilalao anjara kely tamin'ny sarimihetsika toa ny Deep Impact, notarihin'i Mimi Leder izy. Niasa tao ambadiky ny fakantsary ihany koa izy, nitarika fizarana tao amin'ny ER sy The West Wing, andian-tantara malaza iray hafa. Nanomboka tamin'ny taona 1988, nanambady an'i David Brisbin (izay milalao ny Dr. Alex Babcock ao amin'ny ER) izy, ary manan-janaka roa izy ireo: Cal, teraka tamin'ny taona 1990, sy Mia, zazavavy sinoa natsangana tamin'ny Aprily 2002. Mipetraka any Los Angeles izy ireo ankehitriny. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/04qz6n] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpilalao amin'ny fahitalavitra]] [[sokajy:mpilalao]] [[sokajy:talen-koronantsary]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1957]] 6wzovji7qb1kovzp8lhh9xn944gvper 1134790 1134786 2026-04-10T13:13:13Z Haër14 35835 /* Tantaram-piainana */ 1134790 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Laura Innes |teraka=16 Aogositra 1957 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpilalao amin'ny fahitalavitra]] * [[mpilalao]] * [[talen-koronantsary]] |taona niasàna= }} '''Laura Innes''' dia mpilalao amin'ny fahitalavitra, mpilalao, talen-koronantsary mizaka ny zom-pirenena Amerikana, [[Etazonia]] teraka ny 16 Aogositra 1957 tao [[Pontiac, Michigan]] == Tantaram-piainana == Laura Elizabeth Innes no zandriny indrindra amin'ireo enina mianadahy naterak'i Laurette sy Robert Innes (izay maty tamin'ny 1995). Nahafantatra ny teatra izy fony mbola kely nandritra ny Fetiben'i Stratford Shakespeare tao [[Ontario]]. Nanapa-kevitra ny hanohy ny fianarana bakalorea amin'ny teatra tao amin'ny Oniversiten'i Northwestern izy avy eo, izay mpikambana tao amin'ny vondrona Alpha Chi Omega ihany koa. Tao no nihaonany tamin'i Megan Mullally, izay niseho tao amin'ny Will & Grace. Nanomboka ny asany tamin'ny teatra izy tamin'ny taona 1980, indrindra fa ny nilalao ny anjara asan'i Stella tao amin'ny A Streetcar Named Desire, niaraka tamin'i John Malkovich. Fotoana fohy taorian'izay, nanomboka niseho tamin'ny andian-tantara amin'ny fahitalavitra toy ny Hey Dude an'i Ross Bagwell sy ny Wings an'i David Angell izy, ary koa tamin'ny sarimihetsika amin'ny fahitalavitra toy ny The Price of a Life an'i Sam Pillsbury. Saingy ny anjara asany tao amin'ny andian-tantara ER no nahatonga azy ho kintana tamin'ny 1995. Nilalao an'i Kerry Weaver, dokotera lesbiana matanjaka izy. Tamin'ny faramparan'ny taona 1990, nilalao anjara kely tamin'ny sarimihetsika toa ny Deep Impact, notarihin'i Mimi Leder izy. Niasa tao ambadiky ny fakantsary ihany koa izy, nitarika fizarana tao amin'ny ER sy The West Wing, andian-tantara malaza iray hafa. Nanomboka tamin'ny taona 1988, nanambady an'i David Brisbin (izay milalao ny Dr. Alex Babcock ao amin'ny ER) izy, ary manan-janaka roa izy ireo: Cal, teraka tamin'ny taona 1990, sy Mia, zazavavy sinoa natsangana tamin'ny Aprily 2002. Mipetraka any Los Angeles izy ireo ankehitriny. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/04qz6n] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpilalao amin'ny fahitalavitra]] [[sokajy:mpilalao]] [[sokajy:talen-koronantsary]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1957]] evp2cbwtek5a901ftk34buii105d6fy 1134791 1134790 2026-04-10T13:14:07Z Haër14 35835 /* Tantaram-piainana */ 1134791 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Laura Innes |teraka=16 Aogositra 1957 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpilalao amin'ny fahitalavitra]] * [[mpilalao]] * [[talen-koronantsary]] |taona niasàna= }} '''Laura Innes''' dia mpilalao amin'ny fahitalavitra, mpilalao, talen-koronantsary mizaka ny zom-pirenena Amerikana, [[Etazonia]] teraka ny 16 Aogositra 1957 tao [[Pontiac, Michigan]] == Tantaram-piainana == Laura Elizabeth Innes no zandriny indrindra amin'ireo enina mianadahy naterak'i Laurette sy Robert Innes (izay maty tamin'ny 1995). Nahafantatra ny teatra izy fony mbola kely nandritra ny Fetiben'i Stratford Shakespeare tao [[Ontario]]. Nanapa-kevitra ny hanohy ny fianarana bakalorea amin'ny taranja teatra tao amin'ny [[Oniversiten'i Northwestern]] izy avy eo, izay mpikambana tao amin'ny vondrona Alpha Chi Omega ihany koa. Tao no nihaonany tamin'i Megan Mullally, izay niseho tao amin'ny Will & Grace. Nanomboka ny asany tamin'ny teatra izy tamin'ny taona 1980, indrindra fa ny nilalao ny anjara asan'i Stella tao amin'ny A Streetcar Named Desire, niaraka tamin'i John Malkovich. Fotoana fohy taorian'izay, nanomboka niseho tamin'ny andian-tantara amin'ny fahitalavitra toy ny Hey Dude an'i Ross Bagwell sy ny Wings an'i David Angell izy, ary koa tamin'ny sarimihetsika amin'ny fahitalavitra toy ny The Price of a Life an'i Sam Pillsbury. Saingy ny anjara asany tao amin'ny andian-tantara ER no nahatonga azy ho kintana tamin'ny 1995. Nilalao an'i Kerry Weaver, dokotera lesbiana matanjaka izy. Tamin'ny faramparan'ny taona 1990, nilalao anjara kely tamin'ny sarimihetsika toa ny Deep Impact, notarihin'i Mimi Leder izy. Niasa tao ambadiky ny fakantsary ihany koa izy, nitarika fizarana tao amin'ny ER sy The West Wing, andian-tantara malaza iray hafa. Nanomboka tamin'ny taona 1988, nanambady an'i David Brisbin (izay milalao ny Dr. Alex Babcock ao amin'ny ER) izy, ary manan-janaka roa izy ireo: Cal, teraka tamin'ny taona 1990, sy Mia, zazavavy sinoa natsangana tamin'ny Aprily 2002. Mipetraka any Los Angeles izy ireo ankehitriny. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/04qz6n] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpilalao amin'ny fahitalavitra]] [[sokajy:mpilalao]] [[sokajy:talen-koronantsary]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1957]] 0022jfk370duw087opgvp2x6ww28sew 1134792 1134791 2026-04-10T13:14:50Z Haër14 35835 /* Tantaram-piainana */ 1134792 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= |anarana=Laura Innes |teraka=16 Aogositra 1957 |maty= |firenena=Etazonia |mpiaraka= |asa= * [[mpilalao amin'ny fahitalavitra]] * [[mpilalao]] * [[talen-koronantsary]] |taona niasàna= }} '''Laura Innes''' dia mpilalao amin'ny fahitalavitra, mpilalao, talen-koronantsary mizaka ny zom-pirenena Amerikana, [[Etazonia]] teraka ny 16 Aogositra 1957 tao [[Pontiac, Michigan]] == Tantaram-piainana == Laura Elizabeth Innes no zandriny indrindra amin'ireo enina mianadahy naterak'i Laurette sy Robert Innes (izay maty tamin'ny 1995). Nahafantatra ny teatra izy fony mbola kely nandritra ny Fetiben'i Stratford Shakespeare tao [[Ontario]]. Nanapa-kevitra ny hanohy ny fianarana bakalorea amin'ny taranja teatra tao amin'ny [[Oniversiten'i Northwestern]] izy avy eo, izay mpikambana tao amin'ny vondrona Alpha Chi Omega ihany koa. Tao no nihaonany tamin'i Megan Mullally, izay niseho tao amin'ny Will & Grace. Nanomboka ny asany tamin'ny teatra izy tamin'ny taona 1980, indrindra fa nilalao ny anjara asan'i Stella tao amin'ny A Streetcar Named Desire, niaraka tamin'i John Malkovich. Fotoana fohy taorian'izay, nanomboka niseho tamin'ny andian-tantara amin'ny fahitalavitra toy ny Hey Dude an'i Ross Bagwell sy ny Wings an'i David Angell izy, ary koa tamin'ny sarimihetsika amin'ny fahitalavitra toy ny The Price of a Life an'i Sam Pillsbury. Saingy ny anjara asany tao amin'ny andian-tantara ER no nahatonga azy ho kintana tamin'ny 1995. Nilalao an'i Kerry Weaver, dokotera lesbiana matanjaka izy. Tamin'ny faramparan'ny taona 1990, nilalao anjara kely tamin'ny sarimihetsika toa ny Deep Impact, notarihin'i Mimi Leder izy. Niasa tao ambadiky ny fakantsary ihany koa izy, nitarika fizarana tao amin'ny ER sy The West Wing, andian-tantara malaza iray hafa. Nanomboka tamin'ny taona 1988, nanambady an'i David Brisbin (izay milalao ny Dr. Alex Babcock ao amin'ny ER) izy, ary manan-janaka roa izy ireo: Cal, teraka tamin'ny taona 1990, sy Mia, zazavavy sinoa natsangana tamin'ny Aprily 2002. Mipetraka any Los Angeles izy ireo ankehitriny. == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/04qz6n] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpilalao amin'ny fahitalavitra]] [[sokajy:mpilalao]] [[sokajy:talen-koronantsary]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1957]] fqltrnq8c5skemkxtlibkrd23h23orm Denis Dodart 0 226207 1134777 790310 2026-04-10T12:31:12Z Haër14 35835 1134777 wikitext text/x-wiki {{infobox olona |sary= Denis Dodart 1634-1707.jpg |anarana=Denis Dodart |teraka=1 Janoary 1634 |maty=5 Novambra 1707 |firenena=Frantsa |mpiaraka= |asa= * [[mpahaisiansan-javaboahary]] |taona niasàna= }} '''Denis Dodart''' dia mpahay siansan-javaboahary mizaka ny zom-pirenen'i [[Frantsa]] teraka ny 1 Janoary 1634 tao [[Paris]] ary maty ny 5 Novambra 1707 tao [[Paris]] == Jereo koa == * [[Biôgrafia]] ===Rohy ivelany=== * Ao amin'i Freebase: [https://www.freebase.com/m/04n0k1c] [[sokajy:Biôgrafia]] {{vangovango}} [[sokajy:mpahaisiansan-javaboahary]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1634]] [[sokajy:Maty tamin'ny taona 1707]] 2v9vvduep0k5c5jx0k5uzj8vda0to6d Ambatomanoina 0 230907 1134804 1110851 2026-04-10T16:13:22Z ZoAndriamifidisoa 36396 1134804 wikitext text/x-wiki {{coord|-18.300000|47.616670}} {{infobox tanàna |anarana= Ambatomanoina |faritany=[[Faritanin'i Antananarivo|Antananarivo]] |faritra = [[Faritra Analamanga|Analamanga]] |isam-ponina=21779 |velarantany= |firenena={{Madagasikara}} |sary =[[File:Rochers, Ambatomanoina.jpg|thumb|Vatolampy amin' ny vohitr' Ambatomanoina]] }} '''Ambatomanoina''' dia kaominina malagasy ao amin'ny [[distrikan'i Anjozorobe]], [[Faritanin'i Antananarivo]]. Ny isam-poniny dia 21779 araka ny faminavinana natao tamin'ny taona 2018. Ny kaodin-kaominina dia 10723 ary ny kaodin-distrika dia 107 == Vokatry ny fambolena == Ny anjaran'ny tantsaha mampiasa zezika simika dia <5%. Ny entana faharoa lafo vidy indrindra dia mangahazo. Ny zava-bolena lehibe indrindra amin'ny lafin'ny velarantany dia vary. Ny entana fahatelo lafo vidy indrindra dia arachide. Ny isan'omby dia 6100. Ny isan'ny taona nisiam-pesitry ny vorona teo anelanelan'ny taona 1999-2001 dia 3. Ny zava-bolena faharoa lehibe indrindra amin'ny lafin'ny velarantany dia mangahazo. Ny entana lafo vidy indrindra dia vary. 85 ny mponina no miasa tany. 15 ny mponina no miasa amin'ny sampandraharaha. 700 no isan'ny kisoa. == Ara-tsosialy == Ahitana fikambanan-tantsaha ao. Ahitana fikambanam-pampiasa rano ao. == Fotodrafitrasa == Tongavan'ny lalam-paritra ilay tanàna. Ahitana tobim-pahasalamana ao. Misy tsena isan'andro any. Ijanon'ny taksiborosy ilay kaominina. Misy fianarana ambaratonga faharoa (lise). Ahitana sekoly ambaratonga fototra. Ahitana kolejy ao amin'ilay tanàna. Tsy ny JIRAMA no manome ny rano. Misy biraom-paositra ao. == Fitaterana == Ny fitaovam-pitaterana ampiasaina matetika indrindra dia fiara lehibe. Ny faharetan'ny dia mankany amin'ny renivohi-paritany dia 5 ora. Ahitana lalana godorô ao amin'ny kaominina. Ny fotoam-pitaterana mankany amin'ny tanàn-dehibem-paritany amin'ny andro fahavaratra dia 16 ora. Ny lalan-tany dia azo aleha mandavan-taona. Ny saran-dalan'ny olona tokana mankany amin'ny tanàn-dehibem-paritany amin'ny andro fahavaratra dia 75000 Fmg. Ny saran-dalan'ny olona tokana mankany amin'ny tanàn-dehibem-paritany amin'ny haintany dia 75000 Fmg. == Fahasoavana == 30 isan-jaton'ny mponina no tena mahantra dia mahantra. 40 isan-jaton'ny mponina no atao hoe mahantra. Ny halavan'ny vanim-potoana mety ahalanian'ny vokatry ny taon-dasa dia 5 volana. 10 isan-jaton'ny mponina no atao hoe manan-karena. 20 isan-jaton'ny mponina no manana fari-piainana antonontonony. == Endri-javatra == Misy masoivohon'ny ministeran'ny asa tany. Misy masoivohon'ny ministeran'ny asa tany. == Olana == Ahitana miaramila ao amin'ilay kaominina. Tapaka in-3 ny lalana tao anatin'ny taona 1999-2001. Ao amin'ny atao hoe faritra mena ilay kaominina. Ny isan'ny vakitrano tanatin'ny taona 1999-2001 dia 130. Ahitana zandary ao amin'ilay kaominina. manjaka ny asan-dahalo any antoerana. Manjaka ny dorontanety ka efa ho ripaka ny ala. == Rohy ivelany == * [http://www.ilo.cornell.edu/ilo/census.xls ilo.cornell.edu] - Statistika momba ny kaominina malagasy ary loharanom-pahaizana namoronana an'ity lahatsoratra ity. {{reflist}} {{Kaominina faritra Analamanga}} [[Sokajy:Tanàna ao Madagasikara]] [[Sokajy:Kaominina any Faritra Analamanga]] h1swn1qfrua28bfjq0hzxruyb3te33k Vy Vato Sakelika 0 243498 1134784 1133643 2026-04-10T12:54:03Z Thelezifor 15140 Nanampy sary 1134784 wikitext text/x-wiki [[Sary:Flag of VVS 002.png|vignette|344x344px|Sainan' ny VVS]] Ny '''Vy Vato Sakelika''', izay hafohezina amin' ny hoe '''V. V. S.''' na '''V.V.S.''' na '''VVS''', dia [[fikambanana miafina]] [[Fanindrahindram-pirenena|mpanindrahindra firenena]] (nasiônalista) naorin' ny avara-pianarana merina teto Madagasikara, indrindra ny mpianatra mpitsabo maromaro<ref name=":4"><small>Michelle Zancarini-Fournel, "Être en guerre (1914-1920)", ''Les luttes et les rêves : Une histoire populaire de la France de 1685 à nos jours'', Paris, Éditions La Découverte, 2016, 995 p., chap. 13, p. 560</small></ref>, tamin' ny taona 1913 mba hanetsika ny [[fitiavan-tanindrazana]] sy hanentana ny fikomiana hanoherana ny fanjakazakan' ny mpanjanatany frantsay teto amin' ny Nosy. Nenjehin' ny fahefana mpanjanatany frantsay ilay fikambanana tamin' ny taona 1915. Niisa 223 no voasambotra tamin' ny mpikambana tao ary 41 no naiditra am-ponja ka 8 mandra-pahafatiny. [[Sary:Flag of VVS 003.png|vignette|Sainan' ny VVS]] Maro ny mpikambana niditra tao amin' ny tafika frantsay sy nandray anjara tamin' ny [[Ady Lehibe Voalohany]] mba hialana amin' ny fanenjehana<ref name=":4" />. I [[Ralaimongo Jean|Jean Ralaimongo]], i [[Ravoahangy-Andrianavalona Joseph|Joseph Ravoahangy]], i [[Raseta Joseph Delphin|Joseph Raseta]] ary i [[Ny Avana Ramanantoanina]] no olona nalaza tao amin' ny tolona nataon' ny VVS. == Tantara == === Zava-nisy mialoha === [[Sary:Jean Ralaimongo.jpg|vignette|319x319px|Jean Ralaimongo]] Niteraka fikomiana maro nanoherana ny [[Frantsa|Frantsay]], fantatra amin ' ny anarana hoe [[Menalamba]], ny fanjanahana ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan']] [[Fanjakan' Imerina|i Madagasikara]] nanomboka tamin' ny taona 1896. Nampangaina ho tompon' antoka tamin' izany ny mpanjakavavy [[Ranavalona III]] sy i [[Rainilaiarivony]] vadiny sady praiminisitra ary ny vondrona tandapa vitsivitsy. Maty notifirina i [[Rainandriamampandry]] (ben' ny tanànan' i [[Toamasina]]) sy ny maro hafa, fa natao sesitany kosa ny mpanjakavavy sy ny praiminisitra. Nesorina tamin' ny olona ambony merina sady prôtestanta, izay tao amin' ny sarangan' ny mpitondra teto amin' ny firenena, ny tombontsoan' izy ireo manokana sy ny fananany. Nisy fikomiana maro mitovy amin' izany koa nipoaka tany amin' ny faritra hafa teto amin' ny Nosy nandritra ny folo taona voalohany nanjakazakan' ny mpanjanaka. === Fananganana ny VVS === Nampiray ity tambajotran' ny fianakaviana merina prôtestanta matanjaka ity hanohitra ny manam-pahefana mpanjanaka ny famonoana sy ny fanenjehana ny olona ambony merina. Anisan' ny voalohany namoaka lahatsoratra nanandratra ny filamatra nasiônalista ny mpitandrina prôtestanta [[Ravelojaona (mpitandrina)|Ravelojaona]]. Anisan' ny sangan' asany voalohany sy nahataona olona maro indrindra ny lahatsoratra maromaro navoaka tao amin' ny andian-dahatsoratra mitondra ny lohateny hoe "Le Japon et les Japonais" izay nidera ny fahombiazan' ny fiarahan' ny fomban-drazana sy ny fomba môderina tamin' ny [[vanim-potoana Meiji]]<ref name=":0"><small>Boahen, Adu (1990). ''[https://books.google.mg/books?id=YKy_YzYeIjoC&redir_esc=y General History of Africa VII: Africa Under Colonial Domination]''. Paris: UNESCO, p. 117.</small></ref>. Fotoana fohy taorian' ny namoahana ireo lahatsoratra ireo, tamin' ny Jolay 1913 dia nisy mpianatra fito tao amin' ny sekolin' ny mpitsabo tao Antananarivo<ref><small>Boahen, Adu (1990). ''[https://books.google.mg/books?id=YKy_YzYeIjoC&redir_esc=y General History of Africa VII: Africa Under Colonial Domination]''. Paris: UNESCO, p. 115.</small></ref> (antsoina ankehitriny hoe ''Centre hospitalier universitaire Joseph Ravoahangy Andrianavalona'') nanangana ny fikambanana [[Fanindrahindram-pirenena|nasiônalista]] malagasy voalohany teto Madagasikara, dia ny fikambanana miafina Vy Vato Sakelika<ref name=":1"><small>Ellis, Stephen; Rajaonah, Faranirina (1998). ''[https://books.google.mg/books?id=jgWNe5XBpzYC&redir_esc=y L'insurrection des menalamba: une révolte à Madagascar, 1895-1898]''. Paris: Karthala Editions, pp. 231–232.</small></ref>. Vetivety dia nahasarika mpikambana marobe teo amin' ny kilasy samihafan' ny mpiasa ilay fikambanana, anisan' izany ny mpiasa birao sy ny mpiasan' ny trano fivarotana ary ny mpampianatra teny amin' ny sekoly ambaratonga fototra<ref name=":0" />. Anisan' ny mpikambana koa ny [[pôeta]] sy ny [[mpanao gazety]] ary ny mpitondra fivavahana<ref><small>Benjamina Ramanantsoa Ramarcel, ''[https://theses.fr/1986PA070022 Les sociétés Secrètes Nationalistes à Madagascar dans la première moitié du 20ème Siècle : V.V.S (Vy, Vato, Sakelika) 1913-1915]'', Paris, soutenance en 1986 (Arsiva), Fintina</small></ref>. Araka izany, ny olona ambony merina teo aloha no mpikambana fototra ao amin' ny VVS tamin' ny fiantombohany<ref name=":1" />. Na dia niseho ho fikambanana ara-kolontsaina aza indraindray ilay vondrona<ref name=":2"><small>Thomas, Martin (2005). ''[https://books.google.mg/books?id=xlD0JS16w9oC&redir_esc=y The French Empire Between the Wars: Imperialism, Politics and Society]''. Manchester, U.K.: Manchester University Press, p. 81.</small></ref>, dia nampiasa ny gazetim-pirenena izy mba hiantso ny vahoaka hanao sorona ny tenany ho an' ny fahafahana sy ny hasin' ny [[tanindrazana]]<ref name=":0" />. === Famoretana ny VVS === Rehefa niditra an-tsehatra tamin' ny [[Ady Lehibe I]] i Frantsa, dia nihevitra fa fanalam-baraka tsy azo leferina ireo antsoana manidrahidra firenena (nasiônalista) ireo<ref name=":0" />. Nihamafy ny pôlitikan' ny Frantsay manoloana ny VVS izay noravana tamin' ny taona 1915 taorian' ny tsaho momba ny firaisana tsikombakomba hanohitra ny fanjakana<ref name=":3"><small>Oliver, Roland; Fage, John Donnelly; Sanderson, G.N. (1985). ''[https://books.google.mg/books?id=xh-QcHRG3OwC&redir_esc=y The Cambridge History of Africa]''. Vol. 6. Cambridge, U.K.: Cambridge University Press, p. 396.</small></ref>. Mpikambana maro no nosamborina ary voaheloka hanao [[asa an-terivozona]]<ref name=":2" />. Olona 223 no nosamborina, ka ny 41 voasazy higadra an-tranomaizina (anisan' izany 8 izay voaheloka higadra mandra-pahafatiny)<ref name=":4" /> ary nakatona ny sekolin' ny mpitsabo. Nafahana izy ireo amin' ny farany tamin' ny taona 1918<ref name=":3" /> ary navela heloka tamin' ny taona 1922<ref name=":2" />. Niharan' ny famoretana mahery vaika nataon' ny manampahefana mpanjanaka ny mpikambana ao amin' ny VVS. Nisy ny nalefa tany amin' ny fonjan' i [[Nosy Lava]] (nosy kely any atsimo-andrefana). Nesorina tamin' ny toerany ao amin' ny governemanta na nomelohina hanao asa an-tery vozona ny sasany. Voarara ny VVS tamin' ny fiandohan' ny taona 1916 ary nakatona ny gazety iray an' ny mpanohana ny VVS<ref><small>Randrianja, Solofo (6–10 December 2005). "[https://codesria.org/IMG/pdf/randrianja.pdf Quelques réflexions d'historien sur le nationalisme académique]" (PDF). ''XIth CODESRIA General Assembly, Fourth Parallel Working Session''. Maputo, Mozambique. [https://web.archive.org/web/20210505080744/http://www.codesria.org/IMG/pdf/randrianja.pdf Arsiva (PDF)] tamin' ny 5 Mey 2021.</small></ref>. Nanery ny adihevitra am-pahibemaso momba ny fanindrahndran-pirenena sy ny fitovian-jo ho an' ny Malagasy izany valin-kafatra henjana izany, ka nitarika ho amin' ny firoboroboan' ny hetsika nasiônalista manerana ny Nosy izay nihoatra ny fisaratsarahana ara-poko na ara-pinoana na ara-piaviana<ref name=":0" />. Maro amin' izy ireo no niray hina ka niaraka tamin' i [[Ralaimongo Jean|Jean Ralaimongo]], mpitarika ny VVS teo aloha izay nitarika ny tolona ho amin' ny fampitovian-jo ho an' ny Malagasy<ref><small>Oliver, Roland; Fage, John Donnelly; Sanderson, G.N. (1985). ''[https://books.google.mg/books?id=xh-QcHRG3OwC&redir_esc=y The Cambridge History of Africa]''. Vol. 6. Cambridge, U.K.: Cambridge University Press, p. 397.</small></ref>. Na dia fohy aza ny fotoana nisian' ny VVS. dia nametraka ny fototry ny nasiônalisma malagasy ankehitriny ity fikambanana ity ary nisy fiantraikany tamin' ny hetsika nandritra ny vanim-potoanane teo anelanelan' ny [[Ady Lehibe Voalohany|Ady lehibe I]] sy ny [[Ady Lehibe Faharoa|Ady Lehibe II]]. == Fitarihana sy tanjona == === Fitarihana ny hetsika === I [[Ralaimongo Jean|Jean Ralaimongo]], i [[Ravoahangy-Andrianavalona Joseph|Joseph Ravoahangy]], i [[Raseta Joseph Delphin|Joseph Raseta]], ary i [[Ny Avana Ramanantoanina]] no olona nalaza tao amin' ny VVS. Mpampianatra teraka tamin' ny tana 1885 i Jean Ralaimongo, tsy mpitarika mivantana ny VVS; anisan' ny taranaka nasiônalista nanohy ny tolona pôlitika taorian' ny naharavan' ny ilay hetsika izy. Dokotera i Joseph Ravoahangy, teraka tamin' ny taona 1893 tao [[Fianarantsoa]], ​​mpiara-manorina ny antoko [[Mouvement démocratique de la rénovation malgache]] (MDRM) taorian' ny [[Ady Lehibe Faharoa|Ady Lehibe II]]. Dokotera i Joseph Raseta, teraka tamin' ny 9 Desambra 1886 tany [[Marovoay]], izay lasa mpitarika ny hetsiky ny mpitaky fahaleovantena koa taty aoriana ary nandray anjara tamin' ny fananganana ny MDRM niaraka amin-d[[Ravoahangy-Andrianavalona Joseph|Ravoahangy]]. Pôeta sy mpanoratra boky ary mpanoratra tantara an-tsehatra i [[Ny Avana Ramanantoanina]], teraka tamin' ny taona 1891; nampiasa literatiora sy ny tononkalo izy mba hitsikerana ny fanjanahantany frantsay; rehefa hitan' ny mpanjanaka frantsay ny V.V.S. dia natao sesitany tany [[Mayotte]] izy. === Tanjona === Ny tanjon' ny VVS dia ny hiaro ny kolontsaina malagasy, hiady amin' ny tsy rariny ataon' ny mpanjanatany, hanamafy ny firaisankin' ny [[Malagasy (vahoaka)|Malagasy]], hampiroborobo ny fitiavan-tanindrazana, hanafaka an' i [[Madagasikara]] amin' ny fanjakazakan' ny Frantsay, ary hanafaka azy koa amin' ny fanjanahantany. Na dia tsy naharitra ela aza ity hetsika ity (1913-1916) dia nisy fiantraikany lehibe teo amin' ny tolona ho an' ny fahaleovantenan' i Madagasikara<ref><small>"[https://fr.scribd.com/document/825535921/expo-VVS Histoire du mouvement V.V.S à Madagascar]", ''fr.sribd.com'' (notsidihina tamin' ny 7 Mars 2026)</small></ref>. Mifanohitra amin' ny filazan' ny besinimaro ny tena fomba fiasany izay tsy nampiasa herisetra fa nampiely hevitra [[Fanindrahindram-pirenena|manindrahindra firenena]] (nasiônalista) tamin' ny alalan' ny trakta sy gazety miafina. == Jereo koa == * [[Mouvement Démocratique de la Rénovation Malgache|Mouvement démocratique de la rénovation malgache]] *[[Antoko pôlitika malagasy]] *[[Pôlitika eto Madagasikara]] *[[Fanindrahindram-pirenena|Fanindrahindram-pirenana]] na [[Fanindrahindram-pirenena|nasiônalisma]] *[[Fitiavan-tanindrazana]] == Fanovozan-kevitra == * Boahen, Adu (1990). ''General History of Africa VII: Africa Under Colonial Domination''. Paris: UNESCO. <nowiki>ISBN 9780852550977</nowiki>. * Coquery-Vidrovitch, Catherine&nbsp;(1986-01-01).&nbsp;''Les sociétés secrètes nationalistes à Madagascar dans la première moitié du XXème siècle : V.V.S. (Vy Vato Sakelika) 1913-1915, PA.NA.MA (Parti National Socialiste Malgache) 1941-1947, JINY (Jeunesse nationaliste) 1943-1947''. Paris 7.&nbsp;Notsidihina tamin' ny 24 Febroary 2024. * Ellis, Stephen; Rajaonah, Faranirina (1998). ''L'insurrection des menalamba: une révolte à Madagascar, 1895-1898''. Paris: Karthala Editions. <nowiki>ISBN 9782865377961</nowiki>. * Helen Chapin Metz, ed. ''Madagascar: A Country Study''. Washington: GPO for the Library of Congress, 1994. * Oliver, Roland; Fage, John Donnelly; Sanderson, G.N. (1985). ''The Cambridge History of Africa''. Vol. 6. Cambridge, U.K.: Cambridge University Press. <nowiki>ISBN 978-0-521-22803-9</nowiki>. * Randrianja, Solofo (6–10 December 2005). "Quelques réflexions d'historien sur le nationalisme académique" (PDF). ''XIth CODESRIA General Assembly, Fourth Parallel Working Session''. Maputo, Mozambique. * Ravoahangy-Andrianavalona, Josette Randriamandimby&nbsp;(1978).&nbsp;''La V.V.S., Vy, Vato, Sakelika (Fer, Pierre, Ramification): contribution à l'étude sur l'origine du nationalisme malgache''.&nbsp; Notsidihina tamin' ny 24 Febroary 2024. * Ralaimihoatra, Edouard. "Quelques aspects de la VVS". ''Bulletin de l’Académie malgache'', N.S., 1971, t. 49, fasc. 2, p. 113—16. * Thomas, Martin (2005). ''The French Empire Between the Wars: Imperialism, Politics and Society''. Manchester, U.K.: Manchester University Press. <nowiki>ISBN 9780719065187</nowiki>. * UNESCO, "Gisèle Rabesahala pedagogical unit 1 | Women". ''UNESCO''. Notsidihina tamin' ny 24 Febroary 2024. == Loharano sy fanamarihana == p874ev04dcmdijxb99klnqchnsmy7gj Vitória 0 257240 1134833 1091118 2026-04-11T04:16:24Z HarryWurst 36292 1134833 wikitext text/x-wiki {{coord|-20.319440|-40.337780}} {{infobox tanàna |anarana = Vitória |velarantany =97,1 |haavo = 15 |fanjakana = [[Espirito Santo]] |isam-ponina = 312656 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary =Vitoria Hafeneinfahrt.jpg }} [[File:EspiritoSanto Municip Vitoria.svg|thumb|left|Vitoria]] '''Vitória''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i [[Espirito Santo]] ao amin'ny [[Brazila]]. == Jeografia == Ny isam-ponina dia 312656 mponina tamin'ny taona 2012.<ref name='geocities'>[http://download.geonames.org/export/ Brazila] ao amin'i geonames.org, novingiana ny 18/11/2018 </ref> Any amin'ny 530 kilometatra avaratratsinanan'i Rio de Janeiro no misy azy io eo amin'ny nosy Ilha de Vitória efa ho 97 kilometatra toradroa eo amin'ny helodranon'i Baía de Vitória, izay misy renirano maromaro mikoriana mankany Atlantika. ==Toekarena== Vitória dia tanàna seranan-tsambo manan-danja misy [[seranan-tsambo]] telo, anisan'izany i ''Porto de Tubarão'', seranan-tsambo fanondranana akora lehibe indrindra any Brezila. Manodidina ny dimy tapitrisa taonina ny [[vy]] kisoa aondrana amin’ny alalan’ity sy Paul Pier ity isan-taona. Ny vy kisoa dia novokarina tany amin'ny fanjakan'i [[Minas Gerais]] sy [[Espirito Santo]] amin'ny fampiasana saribao be dia be, azo avy amin'ny [[Kininina (zavamaniry)]] mitombo haingana. Manodidina ny valopolo ka hatramin’ny zato tapitrisa taonina eo ho eo ny habetsahan’ny akora fanondranana isan-taona. Ny toerana fanondranana dia i [[Sina]], [[Taiwan]], [[Etazonia]] ary [[Eoropa]]. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> {{commonscat|Vitória (Espírito Santo)}} [[Sokajy:Seranan-tsambo ao Brezila]] [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] fygd6tli36ew9lubgjiokfdzoerhngp Montanha 0 257447 1134835 956097 2026-04-11T04:50:58Z HarryWurst 36292 1134835 wikitext text/x-wiki {{coord|-18.126940|-40.363330}} {{infobox tanàna |anarana = Montanha |velarantany =1 099,06 |haavo = 180 |isam-ponina = 18900 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = |saina = BANDEIRA DE MONTANHA.jpg }} [[File:EspiritoSanto Municip Montanha.svg|thumb|left| Montanha]] '''Montanha''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny {{Brazila}}. == Jeografia == Ny isam-ponina dia 18900 mponina tamin'ny taona 2022, 336 km avaratry ny renivohitry ny fanjakana, [[Vitória]] ==Toekarena== Ny tena mampiavaka ny toekaren'i Montanha dia ny fiompiana [[omby]]. Misy omby miisa 102.200, ka 70% ho an'ny hena ary 30% ho an'ny [[ronono]]. Ity sehatra ity dia misy fiantraikany lehibe amin'ny kaominina. Ny fambolena [[kafe]] dia manana velaran-tany 6.000 hektara miaraka amin'ny famokarana 80.000 kitapo. Mandritra ny fotoam-pijinjana, mandritra ny 60 andro, dia misy asa 5 eo ho eo miforona amin'ny toeram-pambolena kely tsirairay. Ny fambolena [[mangahazo]] dia mirefy 1.500 hektara miaraka amin'ny famokarana 30.000 taonina. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] 5hdmr929a9ps3jxq21o3ibdlb5dxccx 1134836 1134835 2026-04-11T04:54:16Z HarryWurst 36292 1134836 wikitext text/x-wiki {{coord|-18.126940|-40.363330}} {{infobox tanàna |anarana = Montanha |velarantany =1 099,06 |haavo = 180 |isam-ponina = 18900 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary =Brasão de Montanha (Espírito Santo).jpg |saina = BANDEIRA DE MONTANHA.jpg }} [[File:EspiritoSanto Municip Montanha.svg|thumb|left| Montanha]] '''Montanha''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny {{Brazila}}. == Jeografia == Ny isam-ponina dia 18900 mponina tamin'ny taona 2022, 336 km avaratry ny renivohitry ny fanjakana, [[Vitória]] ==Toekarena== Ny tena mampiavaka ny toekaren'i Montanha dia ny fiompiana [[omby]]. Misy omby miisa 102.200, ka 70% ho an'ny hena ary 30% ho an'ny [[ronono]]. Ity sehatra ity dia misy fiantraikany lehibe amin'ny kaominina. Ny fambolena [[kafe]] dia manana velaran-tany 6.000 hektara miaraka amin'ny famokarana 80.000 kitapo. Mandritra ny fotoam-pijinjana, mandritra ny 60 andro, dia misy asa 5 eo ho eo miforona amin'ny toeram-pambolena kely tsirairay. Ny fambolena [[mangahazo]] dia mirefy 1.500 hektara miaraka amin'ny famokarana 30.000 taonina. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] r1742pljvehuigb3alfew8lxddbfkh9 Linhares 0 257474 1134829 1124968 2026-04-11T03:59:31Z HarryWurst 36292 1134829 wikitext text/x-wiki {{coord|-19.391110|-40.072220}} {{infobox tanàna |anarana = Linhares |velarantany = 3496 |faritany = {{Espírito Santo}} |isam-ponina = 166.786 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = GustavoLouzada Praca22agosto Linhares ES (25991327297).jpg |saina =Bandeira-linhares.png }} [[File:EspiritoSanto Municip Linhares.svg|thumb|left|Linhares]] '''Linhares''' dia tanàna ao amin'ny fanjakany federaly tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny [[Brazila]]. Linhares no renivohitry ny fanondranana [[papay]] nasionaly. == Jeografia == Ny isam-ponina dia 166.786 mponina. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == {{reflist}} {{commonscat|Linhares (Espírito Santo)}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] bxuz29waphgv8y44miznw8833eu17ek 1134830 1134829 2026-04-11T04:12:04Z HarryWurst 36292 1134830 wikitext text/x-wiki {{coord|-19.391110|-40.072220}} {{infobox tanàna |anarana = Linhares |velarantany = 3496 |faritany = {{Espírito Santo}} |isam-ponina = 166.786 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = GustavoLouzada Praca22agosto Linhares ES (25991327297).jpg |saina =Bandeira-linhares.png }} [[File:EspiritoSanto Municip Linhares.svg|thumb|left|Linhares]] '''Linhares''' dia tanàna ao amin'ny fanjakany federaly tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny [[Brazila]]. == Jeografia == Ny isam-ponina dia 166.786 mponina. ==Toekarena== Linhares no renivohitry ny fanondranana [[papay]] nasionaly. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == {{reflist}} {{commonscat|Linhares (Espírito Santo)}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] 5nxailox4xlftzfx441f5iju4wtu4ro 1134831 1134830 2026-04-11T04:12:40Z HarryWurst 36292 1134831 wikitext text/x-wiki {{coord|-19.391110|-40.072220}} {{infobox tanàna |anarana = Linhares |velarantany = 3496 |faritany = {{Espírito Santo}} |isam-ponina = 166.786 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = GustavoLouzada Praca22agosto Linhares ES (25991327297).jpg |saina =Bandeira-linhares.png }} [[File:EspiritoSanto Municip Linhares.svg|thumb|left|Linhares]] '''Linhares''' dia tanàna ao amin'ny fanjakany federaly tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny [[Brazila]]. == Jeografia == Ny isam-ponina dia 166.786 mponina. ==Toekarena== Linhares no renivohitry ny fanondranana [[papay]] nasionaly. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == {{reflist}} {{commonscat|Linhares (Espírito Santo)}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] s72fj5t7q3broeznb20qfa1g5d5yial 1134832 1134831 2026-04-11T04:15:10Z HarryWurst 36292 1134832 wikitext text/x-wiki {{coord|-19.391110|-40.072220}} {{infobox tanàna |anarana = Linhares |velarantany = 3496 |haavo = 33 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |isam-ponina = 166.786 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = GustavoLouzada Praca22agosto Linhares ES (25991327297).jpg |saina =Bandeira-linhares.png }} [[File:EspiritoSanto Municip Linhares.svg|thumb|left|Linhares]] '''Linhares''' dia tanàna ao amin'ny fanjakany federaly tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny [[Brazila]]. == Jeografia == Ny isam-ponina dia 166.786 mponina, 135 kilometatra avaratry ny renivohitry ny fanjakana, [[Vitória]]. ==Toekarena== Linhares no renivohitry ny fanondranana [[papay]] nasionaly. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == {{reflist}} {{commonscat|Linhares (Espírito Santo)}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] s3o0hztoph07id40b7g2ux7bdekof8e Conceição do Castelo 0 257578 1134841 956228 2026-04-11T05:31:26Z HarryWurst 36292 1134841 wikitext text/x-wiki {{coord|-20.368330|-41.243890}} {{infobox tanàna |anarana = Conceição do Castelo |velarantany =369,77 |haavo = 540 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |isam-ponina = 12.472 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary =Portal de Conceição do Castelo ES.JPG |saina = Bandeira conceição do castelo.jpg }} [[File:EspiritoSanto Municip ConceicaodoCastelo.svg|thumb|left|Conceicao do Castelo]] Kaominina breziliana ao amin'ny fanjakan'i {{Espírito Santo}}, ao amin'ny faritra atsimo atsinanan'ny firenena ny '''Conceição do Castelo'''. Any amin'ny faritra be tendrombohitra atsimo andrefan'ny fanjakana no misy azy, eo amin'ny 130 km eo ho eo miala an'i [[Vitória]]. Mirefy 370 km² eo ho eo ny velaran-taniny, izay 2 km² no tanàn-dehibe, ary tombanana ho 12 472 ny mponina ao aminy tamin'ny taona 2025. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] ord1v4zz2trlixe3vs0lcykk7v6cwwf 1134842 1134841 2026-04-11T05:32:02Z HarryWurst 36292 1134842 wikitext text/x-wiki {{coord|20|22|4|s|41|14|38|W|}} {{infobox tanàna |anarana = Conceição do Castelo |velarantany =369,77 |haavo = 540 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |isam-ponina = 12.472 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary =Portal de Conceição do Castelo ES.JPG |saina = Bandeira conceição do castelo.jpg }} [[File:EspiritoSanto Municip ConceicaodoCastelo.svg|thumb|left|Conceicao do Castelo]] Kaominina breziliana ao amin'ny fanjakan'i {{Espírito Santo}}, ao amin'ny faritra atsimo atsinanan'ny firenena ny '''Conceição do Castelo'''. Any amin'ny faritra be tendrombohitra atsimo andrefan'ny fanjakana no misy azy, eo amin'ny 130 km eo ho eo miala an'i [[Vitória]]. Mirefy 370 km² eo ho eo ny velaran-taniny, izay 2 km² no tanàn-dehibe, ary tombanana ho 12 472 ny mponina ao aminy tamin'ny taona 2025. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] 6167fzi7cwepxv37vwj046dtw6jhx4a Afonso Cláudio 0 257670 1134837 956321 2026-04-11T05:02:48Z HarryWurst 36292 1134837 wikitext text/x-wiki {{coord|-20.074170|-41.123890}} {{infobox tanàna |anarana = Afonso Cláudio |velarantany = 940 |haavo= 610 |fanjakana = [[Espírito Santo]] |isam-ponina = 32.456 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |saina =Bandeira afonso claudio.svg |sary =Praça Aderbal Galvão, Afonso Cláudio, Espírito Santo.jpg }} [[File:EspiritoSanto Municip AfonsoClaudio.svg|thumb|left|Afonso Claudio]] '''Afonso Cláudio''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i [[Espírito Santo]] ao amin'ny [[Brazila]]. == Jeografia == Any amin'ny faritra be tendrombohitra atsimo andrefan'ny fanjakana no misy azy, eo amin'ny 140 km avaratra andrefan'ny renivohitry ny fanjakana [[Vitória]]. Mirefy 940 km² eo ho eo ny velaran-taniny, izay 4 km² no tanàn-dehibe, ary tombanana ho 32.456 ny mponina ao aminy tamin'ny taona 2025. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] r40qf3z9c1qwby16k8yd0oh2xpx5htp 1134838 1134837 2026-04-11T05:05:25Z HarryWurst 36292 1134838 wikitext text/x-wiki {{coord|-20.074170|-41.123890}} {{infobox tanàna |anarana = Afonso Cláudio |velarantany = 940 |haavo= 610 |fanjakana = [[Espírito Santo]] |isam-ponina = 32.456 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |saina =Bandeira afonso claudio.svg |sary =Praça Aderbal Galvão, Afonso Cláudio, Espírito Santo.jpg }} [[File:EspiritoSanto Municip AfonsoClaudio.svg|thumb|left|Afonso Claudio]] '''Afonso Cláudio''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i [[Espírito Santo]] ao amin'ny [[Brazila]]. == Jeografia == Any amin'ny faritra be tendrombohitra atsimo andrefan'ny fanjakana no misy azy, eo amin'ny 140 km avaratra andrefan'ny renivohitry ny fanjakana [[Vitória]]. Mirefy 940 km² eo ho eo ny velaran-taniny, izay 4 km² no tanàn-dehibe, ary tombanana ho 32.456 ny mponina ao aminy tamin'ny taona 2025. Kaominina manamorona: [[Laranja da Terra]], [[Itarana]] (ES) ary [[Aimorés]] (MG) any avaratra; [[Santa Maria de Jetibá]] (ES) any atsinanana; [[Domingos Martins]], [[Venda Nova do Imigrante]] ary [[Conceição do Castelo]] (ES) any atsimo; ary [[Brejetuba]] (ES) ary [[Mutum]] (MG) any andrefana. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] 6xfv650ie5u5smhvud877n35et5xo8k Santa Maria de Jetibá 0 257699 1134828 1093573 2026-04-11T03:55:27Z HarryWurst 36292 1134828 wikitext text/x-wiki {{coord|-20.027450|-40.743360}} {{infobox tanàna |anarana = Santa Maria de Jetibá |velarantany =735,55 |haavo = 720 |faritany = [[Espírito Santo]] |isam-ponina = 41.015 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary =AMR - PREFEITURA DE SANTA MARIA DE JETIB (ES) - ST MARIA DE JETIBÁ'S CITY HALL - panoramio.jpg |saina=Bandeira de Santa Maria de Jetibá - ES.svg }} [[File:EspiritoSanto Municip SantaMariadeJetiba.svg|thumb|left|Santa Maria de Jetiba]] '''Santa Maria de Jetibá''' dia tanàna ao amin'ny Fanjakana federaly tenan'i [[Espírito Santo]] ao amin'ny [[Brazila]]. ==Mponina== Ny isam-ponina dia 41.015 mponina tamin'ny taona 2020. Avy any [[Pomerania]] any [[Alemaina]] ny ankamaroany ary nifindra monina tamin'ny 1872. Amin'izao fotoana izao, ny Santa Maria de Jetibá dia mbola tanàna miteny roa misy mponina Pomeranianina 80%. Mampianatra amin'ny fiteny roa ny sekoly. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] re3a6wgu6m1uvwoiltvnvfhk8r67qz3 Ranavalona I 0 259423 1134788 1132559 2026-04-10T13:10:52Z ZoAndriamifidisoa 36396 1134788 wikitext text/x-wiki [[Sary:Ranavalona I.jpg|vignette|Ranavalona I|411x411px]]'''Ranavalona I''' (1788 - 16 aogositra 1861) dia mpanjakavavy malagasy izay nanjaka tao amin' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]], manana an' [[Antananarivo]] ho renivohitra, ary ny fotoana nanjakany kosa dia nanomboka tamin' ny [[11 Aogositra|11 aogositra]] [[1828]] hatramin' ny [[16 Aogositra|16 aogositra]] [[1861]]. izay mpanidrahindra tanindrazana sady nanohitra ny fitsabahan' ny Eorôpeana amin'ny raharaham-panjakany no nanandratra avo dia avo ny fanompoan-tsampy sy nanenjika fatratra ny [[Kristianisma ao Madagasikara|fivavahana kristiana]] tao [[Madagasikara]] == Fianakaviana == Tsy nanan-janaka tamin-d[[Radama I]] izy nefa niteraka an-dRakoto (ilay lasa [[Radama II]]) efa ho iray taona mahery taorian' ny nahafatesam-badiny. Ireto avy ny lehilahy nifandimby nanambady azy: [[Radama Voalohany|Radama I]] sy [[Rainiharo]] ary [[Rainijohary]]. == Fitondrana == === Fiakarana teo amin' ny fitondrana === Tamin' ny taona 1828, tamin' ny nahafatesan-d[[Radama I]] vadiny sady zanak' [[Andrianampoinimerina]], dia Ramavo no niakatra teo amin' ny fitondrana tamin' ny 4 Aogositra 1829, araka ny lalànan' ny fifandimbiasana eo amin' ny fiandrianana, ka niova anarana hoe Ranavalona na Ranavalomanjaka fa tsy natao hoe Ramavo na Mavo na Rabodonandrianampoinimerina intsony. Ny fiakarany teo amin' ny fitondrana dia notohanan' ny Andriamamba, lehiben' ny tafika sy ny mpiaradia taminy. === Fanadiovana ny tao an-dapa === Satria noheveriny fa tia [[Vazaha eto Madagasikara|vazaha]] loatra sy tsy niraharaha firy ny [[Fivavahan-drazana malagasy|fivavahan-drazana]] ary nanova ny lamim-piarahamonina nifandovan' ny mpanjaka nifandimby Radama I, dia nataony izay tsy hisian' ny mpiara-miasa tamin-dRadama I ka nasandrany avo indray ny fanompoana ny [[Sampy (malagasy)|sampi]]<nowiki/>n' ny mpanjaka. Tsy dia ny andriana loatra, araka izany, fa olon-tsotra no nianteherany hanatanjahany ny fahefany. Nanjaka tanteraka ny antokon' ny [[hova]] taorian' ny niambohon' ilay mpanjaka tia fahalalahana (Radama I), ary dia nanjaka tokoa ny habibiana izay tsy mbola fahita teto Madagasikara tamin' izany. === Fanandratana ny fomba-drazana === Nihevitra Ranavalona I fa fanitsakitsahana ny fiandrianany ny fanao sy ny hevitra nampidirin' ny misiônera izay nitory ny Filazantsara teo amin' ny fanjakany satria sady nitory ny haratsian' ny fanompoan-tsampy no nampianatra ny [[fitovian' ny olombelona rehetra]] ka mifanohitra amin' ny fomba nolovana hatramin' izay izany, dia ny fisian' ny saranga samihafa, indrindra ny fisian' ny [[Fanandevozana teto Madagasikara|fanandevozana]]. Hoy izy: "''Ny fomban-drazako tsy mba mahamenatra ahy na mampatahotra ahy !"''. Tsy azo nomena fampianarana noho izany ny andevo nanomboka tamin' ny taona 1832 ary nanomboka nihamafy koa ny fanenjehana ny Kristiana ka nisy ny novonoina ary maro no nandao ny fonenany. Namono Kristiana maro dia maro tamin' ny taona 1857 izay heveriny ho mpivarotra tanidrazana izy. Hoy izy, mantsy an' ireo Kristiana malagasy "''Miala amiko ka mba ialako, mahafoy ahy ka mba foiko !''". Nofoanany ny [[Prôtestantisma eto Madagasikara|finoana kristiana]], noheverina ho fahavalon' ny fanjakana sy mpamadika ny misiônera sy ny mpanaraka ny misiônera. Tamin' ny taona 1849 no tena nafana ny fanenjehana ny Kristiana izay nodorana velona (ohatra: [[Rafaravavy Rasalama|Rasalama]]), notapahan-doha na navarina avy teny amin' ny havoana. === Fanitarana fanjakana === Tsy ny tanin' ny Madagasikara manontolo no nofehezin' ny Fanjakan' Imerina, izay nataon' ny Eorôpeana hoe "Fanjakan' i Madagasikara", ka noho izany dia niezaka Ranavalona I mba hanjaka koa tamin' ny mponina tany amin' ny tapany atsimo-atsinanan' i Madagasikara sy ny ao afovoany atsimo ary any avaratra-andrefana izay teo ambany fiarovan' ny Frantsay nanorim-ponenanan tao [[Nosibe]] hatramin' ny taona 1841, faha [[Napoléon III]]. === Fifandraisana tamin' ny vahiny === Noroahiny hody ny solontenan' ny [[Britanika|fanjakana britanika]] sady nanohitra ny fidiran' ny tafika frantsay tao amin' ny fanjakany izy tamin' ny taona 1829. Nobodoiny ny tany sy fananan' izy ireo Nifandraharaha tamin' ny mpivarotra eorôpena ihany Ranavalona I tamin' ny hisian' ny fanamboarana fanaka sy fitaovam-piadiana eto an-toerana hiarovany ny fanjakany, ka ilay Frantsay atao hoe [[Jean Laborde]], izay mpanao taozavatra tsy niankina tamin' ny fanjakana frantsay, no nisahana izany nanomboka tamin' ny taona 1843. Nila fiarovana tamin' ny Frantsay i [[Radama II|Rakotondradama]] nefa tsy nampahalala mialoha izany an-dRanavalona I izay tezitra noho izany ka nandroaka ny Eorôpeana izay noheveriny fa nikononkonona fanonganana. Frantsay vitsy dia vitsy no mba navahan' ny mpanjakavavy tamin' izany, ka anisan' ireo i [[Jean Laborde]], izay olona nitokisany tokoa nandritra ny 25 taona. Izy no nanangana ozinina maro, sy nampiditra indostria maro tao amin' ny fanjakany ary izy koa no vy nahitana ny [[Rova Manjakamiadana|Rovan' i Manjakamiadana]], izay nilana olona an' arivorivony tamin' ny nananganana azy. I Jean Laborde no naharesy lahatra ny mpanjakavavy ka nampalefaka azy tamin' ny vahiny. Nanomboka nisokatra ny fifanakalozana ara-barotra amin' ny any ivelany. Anisan' ireo nanohy niaina tao Imerina i [[Jean Laborde]], mpandraharaha iray izay nanamboatra basy sy nanorina orinasa hafa tamin' ny anaran' ny fitondram-panjaka, ary i [[Joseph-François Lambert]], mpanao fiantohana frantsay sy mpivarotra andevo niaraka tamin' ny printsy [[Radama II|Rakotondradama]], dia nanao sonia fifanarahana fifaneraserana, fantatra amin' ny anarana hoe ''[[Charte Lambert]]''. === Fifehezana ny vahoaka === Namoaka karazana lalàna izay nanageja tokoa ny vahoakany ny mpanjakavavy. Ny mponina tao amin' ny fanjakany dia afaka niampanga ny heloka isan-karazany toy ny halatra sy ny fanarahana ny fivavahana kristiana ary indrindra ny [[famosaviana]], izay nosaziana tamin' ny alalan' ny fampinomana [[tangena]]. Teo anelanelan' ny taona 1828 sy 1861 dia nahafaty olona 3&nbsp;000 teo ho eo isan-taona ny tangena. == Fiafarany == Tamin' ny Zoma 16 Aogositra 1861, tamin' ny 7 ora maraina no niamboho tamin' ny faha-73 taonany ny mpanjakavavy rehefa nanjaka 33 taona, ka Rakotondradama izay antsoina hoe [[Radama II]] no nandimby azy. Tamin' ny fotoana nanjakany no niavian' ny anarany hoe Ranavalona, izay midika hoe "ilay mitana sy miaro". Teo imason' ny vahiny, Ranavalona I dia noheverina ho mpanjakavavy henjana sy mahery setra, indrindra noho ny fanenjehana kristianina. Amin' ny ankapobeny dia misy koa ny nankasitraka azy noho ny nampahatanjahany sy ny niarovany ny fahaleovantenan' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]. == Jereo koa == * [[Andrianampoinimerina]] (1787-1810) * [[Radama I]] (1810-1828) * [[Ranavalona I]] (1828-1861) * [[Radama II]] (1861-1863) * [[Rasoherina]] (1863-1868) * [[Ranavalona II]] (1868-1883) * [[Ranavalona III]] (1883-1897) == Boky == * Académie malgache. ''Collection de documents concernant Madagascar et les pays voisins'', Volume 4, Part 4 (in French). Antananarivo: Imprimerie Moderne de l'Emyrne. * Ade Ajayi, Jacob Festus (1989). ''Africa in the Nineteenth Century until the 1880s''. Paris: UNESCO. <nowiki>ISBN 978-0-520-03917-9</nowiki>. * Andrew, David; Blond, Becca; Parkinson, Tom; Anderson, Aaron (2008). ''Lonely Planet Madagascar & Comoros''. London: Lonely Planet. <nowiki>ISBN 978-1-74104-608-3</nowiki>. * Bloch, Maurice (1986). ''From blessing to violence: history and ideology in the circumcision ritual of the Merina of Madagascar''. Cambridge, UK: Cambridge University Press. <nowiki>ISBN 978-0-521-31404-6</nowiki>. * Brown, Mervyn (2016). ''A History of Madagascar''. Markus Wiener Publishers. * Campbell, Gwyn (2012). ''David Griffiths and the Missionary "History of Madagascar"''. Leiden, The Netherlands: Brill. <nowiki>ISBN 978-90-04-20980-0</nowiki>. * Cole, Jennifer (2001). ''Forget Colonialism?: Sacrifice and the Art of Memory in Madagascar''. Berkeley, CA: University of California Press. <nowiki>ISBN 978-0-520-92682-0</nowiki>. * Dominique Ranaivoson, ''Madagascar : dictionnaire des personnalités historiques'', Sépia, Saint-Maur-des-Fossés ; Tsipika, Antananarivo, 2011 (2<sup>e</sup> éd.), p. 151 (<nowiki>ISBN 978-2-84280-101-4</nowiki>). * Ellis, William (1838). ''Volume 2 of History of Madagascar: Comprising Also the Progress of the Christian Mission Established in 1818''. London: Fisher, Son & Co. * Ellis, William (1870). ''The Martyr Church''. London: J. Snow. * Freeman, Joseph John; Johns, David (1840). ''A narrative of the persecution of the Christians in Madagascar: with details of the escape of six Christian refugees now in England''. Berlin: J. Snow. Retrieved 5 February 2011. * Frémigacci, Jean (1999). "Le Rova de Tananarive: Destruction d'un lieu saint ou constitution d'une référence identitaire?". In ''Chrétien'', Jean-Pierre (ed.). Histoire d'Afrique (in French). Paris: Editions Karthala. pp. 421–444. <nowiki>ISBN 978-2-86537-904-0</nowiki>. * Jackson, Guida M. (1999). ''Women Rulers Throughout the Ages''. An Illustrated Guide. ABC-CLIO. * Koschorko, Klaus; Ludwig, Frieder; Delgado, Mariano (2007). ''A history of Christianity in Asia, Africa and Latin America, 1450–1990''. Cambridge, U.K.: Wm. B. Eerdmans Publishing Co. <nowiki>ISBN 978-0-8028-2889-7</nowiki>. * Laidler, Keith (2005). ''Female Caligula: Ranavalona, the Mad Queen of Madagascar''. London: John Wiley & Sons. <nowiki>ISBN 978-0-470-02226-9</nowiki>. * "L'habitation à Madagascar". ''Colonie de Madagascar: Notes, reconnaissances et explorations''. Vol. 4. Imprimerie Officielle de Tananarive. 1898. * MacDonald Fraser, George (1977). ''Flashman's Lady''. London: Collins. <nowiki>ISBN 978-0-00-744949-1</nowiki>. * Nicolas Martin, ''Symboles royaux et rivalités à la cour de Radama II'', Antananarivo, 2021. * Oliver, Samuel (1886). ''Madagascar: An Historical and Descriptive Account of the Island and its Former Dependencies''. Vol. 1. New York: Macmillan and Co. * Pfeiffer, Ida (1861). ''The last travels of Ida Pfeiffer: inclusive of a visit to Madagascar''. London: Harper. * Prout, Ebenezer (1863). ''Madagascar: Its Mission and Its Martyrs''. London: London Missionary Society. * Raison-Jourde, Françoise (1991). ''Bible et pouvoir à Madagascar au XIXe siècle''. Antananarivo: Karthala Editions. <nowiki>ISBN 978-2-86537-317-8</nowiki>. * Ralibera, Daniel; De Taffin, Gabriel (1993). ''Madagascar et le christianisme''. Paris: Karthala Editions. <nowiki>ISBN 978-92-9028-211-2</nowiki>. * Sharp, Leslie (2002). ''The Sacrificed Generation: Youth, History, and the Colonized Mind in Madagascar''. Berkeley, CA: University of California Press. <nowiki>ISBN 0-520-22951-7</nowiki>. * Wright, Jennifer (2022). ''I że ci (nie) odpuszczę. Najbardziej mordercze kobiety w historii'' (in Polish). Wydawnictwo Poznańskie. [[Sokajy:Tantaran'i Madagasikara]] 94hfji7qaxeisxzyptazvd1rxlahbis 1134809 1134788 2026-04-10T18:50:33Z ZoAndriamifidisoa 36396 1134809 wikitext text/x-wiki [[Sary:Ranavalona I.jpg|vignette|Ranavalona I|411x411px]]'''Ranavalona I''' (1788 - 16 aogositra 1861) dia mpanjakavavy malagasy izay nanjaka tao amin' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]], manana an' [[Antananarivo]] ho [[renivohitra]], ary ny fotoana nanjakany kosa dia nanomboka tamin' ny [[11 Aogositra|11 aogositra]] [[1828]] ka hatramin' ny [[16 Aogositra|16 aogositra]] [[1861]]. Rehefa nametraka ny tenany handimby ny vadiny [[Radama Voalohany|Radama I]] izay maty tanora izy dia niròna ho amin'ny fandalàna ny tanindrazana sady nanaraka ny politikan'ny fitokana-monina sy ny fahavitàn-tena, nanao izay hahakely dia kely ny fitsabahan' ny Eorôpeana amin'ny raharaham-panjakana malagasy. no nanandratra avo dia avo ny fanompoan-tsampy sy nanenjika fatratra ny [[Kristianisma ao Madagasikara|fivavahana kristiana]] tao [[Madagasikara]] == Fianakaviana == Tsy nanan-janaka tamin-d[[Radama I]] izy nefa niteraka an-dRakoto (ilay lasa [[Radama II]]) efa ho iray taona mahery taorian' ny nahafatesam-badiny. Ireto avy ny lehilahy nifandimby nanambady azy: [[Radama Voalohany|Radama I]] sy [[Rainiharo]] ary [[Rainijohary]]. == Fitondrana == === Fiakarana teo amin' ny fitondrana === Tamin' ny taona 1828, tamin' ny nahafatesan-d[[Radama I]] vadiny sady zanak' [[Andrianampoinimerina]], dia Ramavo no niakatra teo amin' ny fitondrana tamin' ny 4 Aogositra 1829, araka ny lalànan' ny fifandimbiasana eo amin' ny fiandrianana, ka niova anarana hoe Ranavalona na Ranavalomanjaka fa tsy natao hoe Ramavo na Mavo na Rabodonandrianampoinimerina intsony. Ny fiakarany teo amin' ny fitondrana dia notohanan' ny Andriamamba, lehiben' ny tafika sy ny mpiaradia taminy. === Fanadiovana ny tao an-dapa === Satria noheveriny fa tia [[Vazaha eto Madagasikara|vazaha]] loatra sy tsy niraharaha firy ny [[Fivavahan-drazana malagasy|fivavahan-drazana]] ary nanova ny lamim-piarahamonina nifandovan' ny mpanjaka nifandimby Radama I, dia nataony izay tsy hisian' ny mpiara-miasa tamin-dRadama I ka nasandrany avo indray ny fanompoana ny [[Sampy (malagasy)|sampi]]<nowiki/>n' ny mpanjaka. Tsy dia ny andriana loatra, araka izany, fa olon-tsotra no nianteherany hanatanjahany ny fahefany. Nanjaka tanteraka ny antokon' ny [[hova]] taorian' ny niambohon' ilay mpanjaka tia fahalalahana (Radama I), ary dia nanjaka tokoa ny habibiana izay tsy mbola fahita teto Madagasikara tamin' izany. === Fanandratana ny fomba-drazana === Nihevitra Ranavalona I fa fanitsakitsahana ny fiandrianany ny fanao sy ny hevitra nampidirin' ny misiônera izay nitory ny Filazantsara teo amin' ny fanjakany satria sady nitory ny haratsian' ny fanompoan-tsampy no nampianatra ny [[fitovian' ny olombelona rehetra]] ka mifanohitra amin' ny fomba nolovana hatramin' izay izany, dia ny fisian' ny saranga samihafa, indrindra ny fisian' ny [[Fanandevozana teto Madagasikara|fanandevozana]]. Hoy izy: "''Ny fomban-drazako tsy mba mahamenatra ahy na mampatahotra ahy !"''. Tsy azo nomena fampianarana noho izany ny andevo nanomboka tamin' ny taona 1832 ary nanomboka nihamafy koa ny fanenjehana ny Kristiana ka nisy ny novonoina ary maro no nandao ny fonenany. Namono Kristiana maro dia maro tamin' ny taona 1857 izay heveriny ho mpivarotra tanidrazana izy. Hoy izy, mantsy an' ireo Kristiana malagasy "''Miala amiko ka mba ialako, mahafoy ahy ka mba foiko !''". Nofoanany ny [[Prôtestantisma eto Madagasikara|finoana kristiana]], noheverina ho fahavalon' ny fanjakana sy mpamadika ny misiônera sy ny mpanaraka ny misiônera. Tamin' ny taona 1849 no tena nafana ny fanenjehana ny Kristiana izay nodorana velona (ohatra: [[Rafaravavy Rasalama|Rasalama]]), notapahan-doha na navarina avy teny amin' ny havoana. === Fanitarana fanjakana === Tsy ny tanin' ny Madagasikara manontolo no nofehezin' ny Fanjakan' Imerina, izay nataon' ny Eorôpeana hoe "Fanjakan' i Madagasikara", ka noho izany dia niezaka Ranavalona I mba hanjaka koa tamin' ny mponina tany amin' ny tapany atsimo-atsinanan' i Madagasikara sy ny ao afovoany atsimo ary any avaratra-andrefana izay teo ambany fiarovan' ny Frantsay nanorim-ponenanan tao [[Nosibe]] hatramin' ny taona 1841, faha [[Napoléon III]]. === Fifandraisana tamin' ny vahiny === Noroahiny hody ny solontenan' ny [[Britanika|fanjakana britanika]] sady nanohitra ny fidiran' ny tafika frantsay tao amin' ny fanjakany izy tamin' ny taona 1829. Nobodoiny ny tany sy fananan' izy ireo Nifandraharaha tamin' ny mpivarotra eorôpena ihany Ranavalona I tamin' ny hisian' ny fanamboarana fanaka sy fitaovam-piadiana eto an-toerana hiarovany ny fanjakany, ka ilay Frantsay atao hoe [[Jean Laborde]], izay mpanao taozavatra tsy niankina tamin' ny fanjakana frantsay, no nisahana izany nanomboka tamin' ny taona 1843. Nila fiarovana tamin' ny Frantsay i [[Radama II|Rakotondradama]] nefa tsy nampahalala mialoha izany an-dRanavalona I izay tezitra noho izany ka nandroaka ny Eorôpeana izay noheveriny fa nikononkonona fanonganana. Frantsay vitsy dia vitsy no mba navahan' ny mpanjakavavy tamin' izany, ka anisan' ireo i [[Jean Laborde]], izay olona nitokisany tokoa nandritra ny 25 taona. Izy no nanangana ozinina maro, sy nampiditra indostria maro tao amin' ny fanjakany ary izy koa no vy nahitana ny [[Rova Manjakamiadana|Rovan' i Manjakamiadana]], izay nilana olona an' arivorivony tamin' ny nananganana azy. I Jean Laborde no naharesy lahatra ny mpanjakavavy ka nampalefaka azy tamin' ny vahiny. Nanomboka nisokatra ny fifanakalozana ara-barotra amin' ny any ivelany. Anisan' ireo nanohy niaina tao Imerina i [[Jean Laborde]], mpandraharaha iray izay nanamboatra basy sy nanorina orinasa hafa tamin' ny anaran' ny fitondram-panjaka, ary i [[Joseph-François Lambert]], mpanao fiantohana frantsay sy mpivarotra andevo niaraka tamin' ny printsy [[Radama II|Rakotondradama]], dia nanao sonia fifanarahana fifaneraserana, fantatra amin' ny anarana hoe ''[[Charte Lambert]]''. === Fifehezana ny vahoaka === Namoaka karazana lalàna izay nanageja tokoa ny vahoakany ny mpanjakavavy. Ny mponina tao amin' ny fanjakany dia afaka niampanga ny heloka isan-karazany toy ny halatra sy ny fanarahana ny fivavahana kristiana ary indrindra ny [[famosaviana]], izay nosaziana tamin' ny alalan' ny fampinomana [[tangena]]. Teo anelanelan' ny taona 1828 sy 1861 dia nahafaty olona 3&nbsp;000 teo ho eo isan-taona ny tangena. == Fiafarany == Tamin' ny Zoma 16 Aogositra 1861, tamin' ny 7 ora maraina no niamboho tamin' ny faha-73 taonany ny mpanjakavavy rehefa nanjaka 33 taona, ka Rakotondradama izay antsoina hoe [[Radama II]] no nandimby azy. Tamin' ny fotoana nanjakany no niavian' ny anarany hoe Ranavalona, izay midika hoe "ilay mitana sy miaro". Teo imason' ny vahiny, Ranavalona I dia noheverina ho mpanjakavavy henjana sy mahery setra, indrindra noho ny fanenjehana kristianina. Amin' ny ankapobeny dia misy koa ny nankasitraka azy noho ny nampahatanjahany sy ny niarovany ny fahaleovantenan' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]. == Jereo koa == * [[Andrianampoinimerina]] (1787-1810) * [[Radama I]] (1810-1828) * [[Ranavalona I]] (1828-1861) * [[Radama II]] (1861-1863) * [[Rasoherina]] (1863-1868) * [[Ranavalona II]] (1868-1883) * [[Ranavalona III]] (1883-1897) == Boky == * Académie malgache. ''Collection de documents concernant Madagascar et les pays voisins'', Volume 4, Part 4 (in French). Antananarivo: Imprimerie Moderne de l'Emyrne. * Ade Ajayi, Jacob Festus (1989). ''Africa in the Nineteenth Century until the 1880s''. Paris: UNESCO. <nowiki>ISBN 978-0-520-03917-9</nowiki>. * Andrew, David; Blond, Becca; Parkinson, Tom; Anderson, Aaron (2008). ''Lonely Planet Madagascar & Comoros''. London: Lonely Planet. <nowiki>ISBN 978-1-74104-608-3</nowiki>. * Bloch, Maurice (1986). ''From blessing to violence: history and ideology in the circumcision ritual of the Merina of Madagascar''. Cambridge, UK: Cambridge University Press. <nowiki>ISBN 978-0-521-31404-6</nowiki>. * Brown, Mervyn (2016). ''A History of Madagascar''. Markus Wiener Publishers. * Campbell, Gwyn (2012). ''David Griffiths and the Missionary "History of Madagascar"''. Leiden, The Netherlands: Brill. <nowiki>ISBN 978-90-04-20980-0</nowiki>. * Cole, Jennifer (2001). ''Forget Colonialism?: Sacrifice and the Art of Memory in Madagascar''. Berkeley, CA: University of California Press. <nowiki>ISBN 978-0-520-92682-0</nowiki>. * Dominique Ranaivoson, ''Madagascar : dictionnaire des personnalités historiques'', Sépia, Saint-Maur-des-Fossés ; Tsipika, Antananarivo, 2011 (2<sup>e</sup> éd.), p. 151 (<nowiki>ISBN 978-2-84280-101-4</nowiki>). * Ellis, William (1838). ''Volume 2 of History of Madagascar: Comprising Also the Progress of the Christian Mission Established in 1818''. London: Fisher, Son & Co. * Ellis, William (1870). ''The Martyr Church''. London: J. Snow. * Freeman, Joseph John; Johns, David (1840). ''A narrative of the persecution of the Christians in Madagascar: with details of the escape of six Christian refugees now in England''. Berlin: J. Snow. Retrieved 5 February 2011. * Frémigacci, Jean (1999). "Le Rova de Tananarive: Destruction d'un lieu saint ou constitution d'une référence identitaire?". In ''Chrétien'', Jean-Pierre (ed.). Histoire d'Afrique (in French). Paris: Editions Karthala. pp. 421–444. <nowiki>ISBN 978-2-86537-904-0</nowiki>. * Jackson, Guida M. (1999). ''Women Rulers Throughout the Ages''. An Illustrated Guide. ABC-CLIO. * Koschorko, Klaus; Ludwig, Frieder; Delgado, Mariano (2007). ''A history of Christianity in Asia, Africa and Latin America, 1450–1990''. Cambridge, U.K.: Wm. B. Eerdmans Publishing Co. <nowiki>ISBN 978-0-8028-2889-7</nowiki>. * Laidler, Keith (2005). ''Female Caligula: Ranavalona, the Mad Queen of Madagascar''. London: John Wiley & Sons. <nowiki>ISBN 978-0-470-02226-9</nowiki>. * "L'habitation à Madagascar". ''Colonie de Madagascar: Notes, reconnaissances et explorations''. Vol. 4. Imprimerie Officielle de Tananarive. 1898. * MacDonald Fraser, George (1977). ''Flashman's Lady''. London: Collins. <nowiki>ISBN 978-0-00-744949-1</nowiki>. * Nicolas Martin, ''Symboles royaux et rivalités à la cour de Radama II'', Antananarivo, 2021. * Oliver, Samuel (1886). ''Madagascar: An Historical and Descriptive Account of the Island and its Former Dependencies''. Vol. 1. New York: Macmillan and Co. * Pfeiffer, Ida (1861). ''The last travels of Ida Pfeiffer: inclusive of a visit to Madagascar''. London: Harper. * Prout, Ebenezer (1863). ''Madagascar: Its Mission and Its Martyrs''. London: London Missionary Society. * Raison-Jourde, Françoise (1991). ''Bible et pouvoir à Madagascar au XIXe siècle''. Antananarivo: Karthala Editions. <nowiki>ISBN 978-2-86537-317-8</nowiki>. * Ralibera, Daniel; De Taffin, Gabriel (1993). ''Madagascar et le christianisme''. Paris: Karthala Editions. <nowiki>ISBN 978-92-9028-211-2</nowiki>. * Sharp, Leslie (2002). ''The Sacrificed Generation: Youth, History, and the Colonized Mind in Madagascar''. Berkeley, CA: University of California Press. <nowiki>ISBN 0-520-22951-7</nowiki>. * Wright, Jennifer (2022). ''I że ci (nie) odpuszczę. Najbardziej mordercze kobiety w historii'' (in Polish). Wydawnictwo Poznańskie. [[Sokajy:Tantaran'i Madagasikara]] h5dnmkfwisqbb3pxd7xfgb6q3rqmqpp Cyperaceae 0 281747 1134817 1128457 2026-04-11T03:40:10Z ~2026-96630-1 38575 Namafa soratra tsy ilaina 1134817 wikitext text/x-wiki [[Sary:Pycreus.jpg|vignette|346x346px|''Cyperus polystachyos'']] Ny '''''Cyperaceae''''' dia [[fianakavian-javamaniry]], ahitra, [[zavamaniry mamony]], [[tokan-dravin-tsimoka]] (mônôkôtiledôna). Indraindray tsy mitambatra ao amin' ny voniny iray ny fitaovam-pananahana lahy sy vavy; ny tahony dia matetika telozoro. Lehibe ity fianakaviana ity: misy karazana misa 5&nbsp;500 eo ho eo izay mitsinjara amin' ny vondron-karazana 90 eo ho eo, miely manerana izao tontolo izao, ka ny lehibe indrindra dia ny vondron-karazana ''[[Carex]]'', izay misy karazany 2&nbsp;000 mahery. == Vondron-karazana == Tamin' ny taona 2024, vondron-karazana 93 no eken' ny ''[[Plants of the World Online]]''. * ''Abildgaardia'' <small>Vahl</small> * ''Actinoschoenus'' <small>Benth.</small> * ''Actinoscirpus'' <small>(Ohwi) R.W.Haines & Lye</small> * ''Afroscirpoides'' <small>García-Madr. & Muasya</small> * ''Afrotrilepis'' <small>(Gilly) J.Raynal</small> * ''Ammothryon'' <small>R.L.Barrett, K.L.Wilson & J.J.Bruhl</small> * ''Amphiscirpus'' <small>Oteng-Yeb.</small> * ''Anthelepis'' <small>R.L.Barrett, K.L.Wilson & J.J.Bruhl</small> * ''Arthrostylis'' <small>R.Br.</small> * ''Becquerelia'' <small>Brongn.</small> * ''Bisboeckelera'' <small>Kuntze</small> * ''Blysmus'' <small>Panz. ex Schult.</small> * ''× Bolboschoenoplectus'' <small>Tatanov</small> * ''Bolboschoenus'' <small>(Asch.) Palla</small> * ''Bulbostylis'' <small>Kunth</small> * ''Calliscirpus'' <small>C.N.Gilmour, J.R.Starr & Naczi</small> * ''Calyptrocarya'' <small>Nees</small> * ''Capeobolus'' <small>Browning</small> * ''Capitularina'' <small>J.Kern</small> * ''[[Carex]]'' <small>L.</small> * ''Carpha'' <small>Banks & Sol. ex R.Br.</small> * ''Caustis'' <small>R.Br.</small> * ''Cephalocarpus'' <small>Nees</small> (synonym ''Everardia'' <small>Ridl.</small>) * ''Chamaedendron'' <small>(Kük.) Larridon</small> * ''Chorizandra'' <small>R.Br.</small> * ''Chrysitrix'' <small>L.</small> * ''Cladium'' <small>P.Browne</small> * ''Coleochloa'' <small>Gilly</small> * ''Costularia'' <small>C.B.Clarke</small> * ''Cryptangium'' <small>Schrad. ex Nees</small> * ''Cyathochaeta'' <small>Nees</small> * ''Cyathocoma'' <small>Nees</small> * ''[[Cyperus]]'' <small>L.</small> * ''Didymiandrum'' Gilly * ''Diplacrum'' <small>R.Br.</small> * ''Diplasia'' <small>Pers.</small> * ''Dracoscirpoides'' <small>Muasya</small> * ''Dulichium'' <small>Pers.</small> * ''[[Eleocharis]]'' <small>R.Br.</small> * ''Eriophorum'' <small>L.</small> * ''Erioscirpus'' <small>Palla</small> * ''Evandra'' <small>R.Br.</small> * ''Exocarya'' <small>Benth.</small> * ''Exochogyne'' <small>C.B.Clarke</small> * ''Ficinia'' <small>Schrad.</small> * ''Fimbristylis'' <small>Vahl</small> * ''Fuirena'' <small>Rottb.</small> * ''Gahnia'' <small>J.R.Forst. & G.Forst.</small> * ''Gymnoschoenus'' <small>Nees</small> * ''Hellmuthia'' <small>Steud.</small> * ''Hypolytrum'' <small>Pers.</small> * ''Isolepis'' <small>R.Br.</small> * ''Khaosokia'' <small>D.A.Simpson, Chayam. & J.Parn.</small> * ''Koyamaea'' <small>W.W.Thomas & G.Davidse</small> * ''Krenakia'' <small>S.M.Costa</small> * ''Lagenocarpus'' <small>Nees</small> * ''Lepidosperma'' <small>Labill.</small> * ''[[Lepironia]]'' <small>Pers.</small> * ''Machaerina'' <small>Vahl</small> * ''Mapania'' <small>Aubl.</small> * ''Mesomelaena'' <small>Nees</small> * ''Microdracoides'' <small>Hua</small> * ''Morelotia'' <small>Gaudich.</small> * ''Neesenbeckia'' <small>Levyns</small> * ''Nelmesia'' <small>Van der Veken</small> * ''Netrostylis'' <small>R.L.Barrett, J.J.Bruhl & K.L.Wilson</small> * ''Oreobolus'' <small>R.Br.</small> * ''Paramapania'' <small>Uittien</small> * ''Phylloscirpus'' <small>C.B.Clarke</small> * ''Principina'' <small>Uittien</small> * ''Pseudoschoenus'' <small>(C.B.Clarke) Oteng-Yeb.</small> * ''Ptilothrix'' <small>K.L.Wilson</small> * ''Reedia'' <small>F.Muell.</small> * ''Rhodoscirpus'' <small>Léveillé-Bourret, Donadío & J.R.Starr</small> * ''Rhynchocladium'' <small>T.Koyama</small> * ''Rhynchospora'' <small>Vahl</small> * ''Schoenoplectiella'' <small>Lye</small> * ''Schoenoplectus'' <small>(Rchb.) Palla</small> * ''Schoenus'' <small>L.</small> * ''Scirpodendron'' <small>Zipp. ex Kurz</small> * ''Scirpoides'' <small>Ség.</small> * ''Scirpus'' <small>Tourn. ex L.</small> * ''Scleria'' <small>P.J.Bergius</small> * ''Scleroschoenus'' <small>K.L.Wilson, J.J.Bruhl & R.L.Barrett</small> * ''Sumatroscirpus'' <small>Oteng-Yeb.</small> * ''Tetraria'' <small>P.Beauv.</small> * ''Trachystylis'' <small>S.T.Blake</small> * ''Trianoptiles'' <small>Fenzl ex Endl.</small> * ''Trichophorum'' <small>Pers.</small> * ''Trichoschoenus'' <small>J.Raynal</small> * ''Tricostularia'' <small>Nees</small> * ''Trilepis'' <small>Nees</small> * ''Xyroschoenus'' <small>Larridon</small> * ''Zameioscirpus'' <small>Dhooge & Goetgh.</small> * ''Zulustylis'' <small>Muasya</small> == Jereo koa == * [[Harefo]] * [[Zozoro]] '''Fianakavian-javamaniry hafa:''' * ''[[Acanthaceae]]'' * ''[[Aizoaceae]]'' * ''[[Annonaceae]]'' * ''[[Apocynaceae]]'' * ''[[Araceae]]'' * ''[[Arecaceae]]'' * ''[[Asparagaceae]]'' * ''[[Asteraceae]],'' * ''[[Brassicaceae]]'' * ''[[Cannabaceae]]'' * ''[[Celastraceae]]'' * ''[[Compositae]]'' na ''[[Compositaceae]]'' * ''[[Convolvulaceae]]'' * ''[[Cucurbitaceae]]'' * ''[[Cyperaceae]]'' * ''[[Didiereaceae]]'' * ''[[Dioscoreaceae]]'' * ''[[Euphorbiaceae]]'' * ''[[Fabaceae]]'' * ''[[Juncaceae]]'' * ''[[Malvaceae]],'' * ''[[Mimosaceae]]'' * ''[[Moraceae]],'' * ''[[Nympheaceae]]'' * ''[[Orchidaceae]]'' * ''[[Pedaliaceae]]'' * ''[[Poaceae]]'' na ''[[Poaceae|Gramineae]]'' * ''[[Rhamnaceae]]'' * ''[[Rosaceae]]'' * ''[[Rutaceae]]'' * ''[[Sapotaceae]]'' * ''[[Solanaceae]],'' * ''[[Typhaceae]]'' * ''[[Ulmaceae]]'' boif7npnx29gxicw5pfkwwlacznv4ko Zozoro papiry 0 281749 1134810 1043963 2026-04-10T19:21:51Z EmausBot 2486 Rôbô : mamaha olam-pihodinana mankany amin'i [[Cyperus papyrus]] 1134810 wikitext text/x-wiki #FIHODINANA [[Cyperus papyrus]] apmeleidneq453y07i8y2l5x7g5w9ff Strasburg (Uckermark) 0 282415 1134821 1070979 2026-04-11T03:50:24Z HarryWurst 36292 1134821 wikitext text/x-wiki [[Sary:Kirche in Straßburg Uckermark.JPG|vignette|346x346px|Fiangonan' i Mb Maria any Strasburg]] I '''Strasburg''' na '''Strasburg (Uckermark)''' dia tanàna ao amin' ny distrikan' i Vorpommern-Greifswald ao amin' ny fanjakan' i {{Mecklenburg-Vorpommern}}, any [[Alemaina]]. Any amin' ny faritra ara-tantaran' i Uckermark no misy azy io, eo amin' ny 16 km any andrefan' i Pasewalk, ary 33 km atsinanan' i Neubrandenburg. I Straceburch dia naorin' ny dioka Barnim I avy any [[Pomerania]] tamin' ny taona 1267 teo amin' ny toerana manan-danja stratejika akaikin' ny sisin-tany amin' i Mecklenburg any andrefana sy i Markgrafschaft Brandenburg (Margraviate any Brandenburg) any atsimo. Nomena tombontsoa natokana ho an' ny tanàn-dehibe izy io ary niara-nipetraka tamin' ny Alemàna nandritra ny Ostsiedlung (fanjanahan-tany jermanika an' i [[Eorôpa Atsinanana]] tamin' ny [[Andro Antenatenany]]). Nisy fiantraikany tamin' io faritra io ny fifandonana maharitra teo amin' i [[Brandenburg]] sy i [[Pomerania]], ary taorian' ny nanaovan' i Frederick II avy any Brandenburg, elektoran' ny Haus Hohenzollern ("Tranon' i Hohenzollern") fanafihana mitohy tao amin' io fari-tany io, dia voatery nanolotra an' i Strasburg ho azy ireo dioka pômeraniana tamin' ny farany, araka ny Vertrag von Prenzlau ("Fifanarahana tao Prenzlau") tamin' ny taona 1479. Nijanona ho ampahany amin' ny Faritanin' i [[Brandenburg]] tany [[Prosia]] ilay tanàna, mandra-pahatongan' ny taona 1952 nanangan' ny governemantan' i Alemana Atsinanana an' i Bezirk Neubrandenburg izay ahitana an' i Prenzlau sy i Templin ary i Strasburg izay tanànan' i Brandenburg teo aloha. Tamin' izany fotoana izany i Strasburg no renivohitry ny distrika iray amin' ny zony manokana, izay lasa anisan' ny fanjakan' i Mecklenburg-Vorpommern taorian' ny Friedliche Revolution ("Revôlisiôna Milamina") tany Alemaina Atsinanana tamin' ny taona 1989 dia. Ny fahatsiarovana ny ady nataon' i Wolfgang Samuel, atao hoe ''Zazalahy Alemana'', dia napetraka ao Strasburg amin' ny ampahany, dia i Strasburg izay nipetrahan' i Samuel sy ny reniny nanomboka tamin' ny volana Marsa 1945 ka hatramin' ny Desambra 1946. == Jereo koa == '''Tanàna any [[Alemaina]] sy [[Eorôpa Atsinanana]] manan-tantara tamin' ny andron' i [[Martin Lotera]]:''' * [[Altenburg]] - [[Augsburg]] - [[Eisenach]] - [[Eisleben]] - [[Erfurt]] - [[Königsberg]] - [[Leipzig]] - [[Liebenwerda]] - [[Magdeburg]] - [[Marburg]] - [[Mohrungen]] - [[Speyer]] - [[Strasburg (Uckermark)|Strasburg]] - [[Wachsdorf]] - [[Wittenberg]] - [[Worms (Alemaina)|Worms]] [[Sokajy:Tanàna ao Mecklenburg-Vorpommern]] b9v1x5tctd68nfhsl00kvg0wj518avh Legioma 0 283027 1134864 1131605 2026-04-11T10:08:02Z Thelezifor 15140 1134864 wikitext text/x-wiki [[Sary:Marketvegetables.jpg|vignette|428x428px|Legioma eo en-tsena (any [[Filipina]])]] Ny '''legioma''' dia [[zavamaniry]] na ampahan-javamaniry azon' ny [[olombelona]] na ny [[biby]] hafa hanina amin' ny maha [[sakafo]] azy, avy amin' ny karazan-javamaniry fanao anana (karazana [[anana]] sy ahitra). Izany ampahan-javamaniry izany dia mety ho ny fakany ([[karaoty]], [[betiravy]] mena), ny vodiny ([[ovy]], [[vomanga]]), ny vatany na fotony ([[tongolo]]), ny tsimoka tanora ([[asiperiza]], tsimoka [[volotsangana]]), ny sarin-tahony ([[tongoloherana]]), ny raviny (betiravy, seleria), ny vondron-draviny ([[salady]]), voniny ([[laisoa]]), ny voany tsy matoy ([[tsaramaso maitso]], [[kôkômbra]]), ny voany matoy ([[voatabia]], [[katsaka]]), ny voany lena na maina ([[voanjobory]], [[tsaramaso]] maina, [[pitipoà]], [[voankazo maina]]), sns. Io famaritana io, izay ampiasain' ny ankamaroan' ny rakibolana dia azo itarina amin' ny [[holatra]] azo hanina, ny sasany amin' izy ireo dia ambolena (''Agaricus bisporus'', ''Lentinula edodes'', sns.) ary amin' ny ahidrano sasany, izay mitombo indrindra ny fihinanana azy any [[Atsinanana Indrindra]]. Mbola ampiasaina matetika ny hevitr' io teny io tany am-boalohany ary anondroana ny ampahan-javamaniry azo hanina rehetra, anisan' izany ny [[Voninkazo|voniny]], ny [[Voa|voany]], ny [[Taho|tahony]], ny [[Ravina (zavamaniry)|raviny]], ny [[Faka|fakany]], ary [[Vihin-javamaniry|vihiny]]. Ampiharina amin' ny fomba miovaova, arakaraka ny fanao momba ny [[Sakafo|nahandro]] na ara-kolontsaina, ny famaritana hafa momba io teny io. Mety ho voailika ny sakafo azo avy amin' ny ampahan-javamaniry sasany izay voany, voniny, voa maina ary voamadinika, fa misy voan-javamaniry toy ny voatabia sy ny [[korzety]], ny vonin-javamaniry toy ny [[brôkôly]], ary ny vihy toy ny [[voamaina]]. Tany am-boalohany dia nangonin' ny mpioty sy mpihaza tany amin' ny natiora sy [[Fambolena|nambolena]] tany amin' ny faritra maro eran' izao tontolo izao ny legioma, angamba teo anelanelan' ny taona 10&nbsp;000 sy 7&nbsp;000 tal JK, rehefa nivoatra ny fomba fiaina vaovao momba ny fambolena. Tamin' ny voalohany dia novolena ny [[zavamaniry]] velona eo an-toerana, nefa rehefa nandeha ny fotoana dia nampiditra zavamaniry mahazatra avy any an-kafa mba hanampy ny karazana efa folaka eo an-toerana ny raharaham-barotra. Amin' izao fotoana izao, ny ankamaroan' ny legioma dia ambolena eran' izao tontolo izao raha mety aminy ny [[toetany]], ary azo ambolena amin' ny tontolo voaaro ao amin' ny toerana tsy tena sahaza ny vokatra. I [[Repoblika Entim-Bahoakan' i Sina|Sina]] no mpamokatra legioma lehibe indrindra, ary ahafahan' ny mpanjifa mividy legioma nambolena any amin' ny firenena lavitra ny varotra maneran-tany amin' ny vokatry ny [[fambolena]]. Miovaova ny haavon' ny famokarana legioma - manomboka amin' ny tantsaha mamboly mba hamatsy ny filan' ny fianakaviany fotsiny amin' ny sakafo, mankany amin' ny orinasa mpanodina sakafo izay manana velaran-tany anaovana voly tokana. Miankina amin' ny karazana legioma voakasik' izany, ny fijinjana ny vokatra dia arahin' ny fanasokajiana ny habeny, ny fitehirizana, ny fanodinana ary ny fivarotana. Ny legioma dia azo hanina manta na masaka ary mitana anjara toerana lehibe amin' ny sakafo mahavelona ny olona, ​​satria ambany ny [[lipida]] sy ny [[gliosida]] ao anatiny, saingy be [[vitaminina]] sy mineraly ary tsiraka. Maro ny manam-pahaizana momba ny sakafo no mampirisika ny olona hihinana [[voankazo]] sy legioma betsaka, ampahany dimy na mihoatra isan' andro no aroso matetika. == Ny lanja ara-tsakafon' ny legioma == Loharanon' [[otrikaina]] sy mineraly ary [[tsiraka]] ny ankamaroan' ny legioma, ary tsy misy [[Tavy (akora)|tavy]] loatra. Amin' ny ankapobeny dia mitondra [[kalôria]] kely ho an' ny vatana ny fihinanana azy ireo. Ny legioma dia ilaina amin' ny fifandanjan' ny sakafo. Tsy mitovy ny lanja ara-tsakafo mahavelona entin' ny [[legioma maitso]] sy ny [[Voamaina|legioma maina]] (na [[voamaina]]); tena manome hery betsaka ireo farany ireo fa tsy toy ny legioma maitso. == Sokajin' ny legioma == Miankina amin' ny taovan-javamaniry azo atao sakafo sy ny toetrany no anasokajiana ny legioma, ohatra: ny [[Ravina (zavamaniry)|raviny]], ny [[Taho|tahony]], ny [[Faka|fakany]], ny [[Vodin-javamaniry|vodiny]], fotony, ny [[Voankazo|voany]] lena, ny voany maina. Amin' ny fiteny andavanandro, ny legioma maitso (ravina, voankazo miloko maitso sy ny hatanorany) dia avahana amin' ny legioma maina ([[voamaina]]). === Legioma maina === Ny [[legioma maina]] na [[voamaina]] dia ireo voa azo atao sakafo rehefa matoy. Mahatonga azy ireo ho azo tahirizina ela lavitry ny hamandoana ny tsy fahampian' ny [[rano]] ao aminy, manodidina ny 12 %. Anisan' ny legioma maina ny [[tsaramaso]], ny [[tsiasisa]], ny [[voanjobory]] ary ny [[kabaro]]. Tsy heverina ho anisan' ny legioma maina ny [[voanjo]] sy ny [[sôza]] kosa, izay voa be [[menaka]]. === Legioma maitso === Azo sokajina araka ny taova atao sakafo ny [[legioma maitso]]. ==== Ny legioma ravina ==== Ravin-javamaniry azo hanina ny [[Anana|legioma ravina]] na [[anana]]. Anisan' izany indrindra ireo fihinana manta toy ny [[salady]], matetika ampiarahina amin' ny fanatsaran-tsiro sy hanitra noho ny fatsatsony sy ny ngidiny voajanahary; fa anisany koa ny [[laisoa]] sy ny [[epinara]] ary ny [[seleria]], ny [[tongolobe]], ny anana trôpikaly isan-karazany. Ampiasaina ho fanatsarana ny tsiro sy ny fofon-tsakafo ny [[ahitra manitra]]. Tsy tena azo lazaina ho legioma anefa izy ireo, anisan' izany ny [[Bazilika (zavamaniry)|bazilika]], ny [[serfey]], ny [[persily]] ary ny [[solila]]. ==== Ny legioma taho ==== Ny [[legioma taho]] no legioma izay hanina ny ampahany amin' ny tahony na ny zanany mitsimoka amin' ny [[asiperza]], ny [[solofo]]<nowiki/>m-[[Volontsangana|bolo]] na ny vodi-[[tongolo]] izay matetika ampiasaina ho fanatsaran-tsakafo toy ny [[tongolo gasy]] sy ny [[tongolobe]]. ==== Ny legioma voniny ==== Amin' ny [[legioma voniny]] dia ny [[tamba-bony]] na ny [[Voninkazo|voni]]<nowiki/>n' ny zavamaniry no atao sakafo, anisan' izany ny [[soflera]], ny [[Kapra (zavamaniry)|kapra]], na ny [[artisô]]. ==== Ny legioma voany ==== Hanina toy ny anana ny [[legioma voany]], izay voa na taova mitondra voa, ka anisan' izany ny zavamaniry toy ny [[baranjely]], ny [[zavôka]], ny [[kôkômbra]], ny [[korzety]], ny [[voatavo]], ny [[taboara]], ny [[voatango]], ny [[ôliva]], ny [[voazavo]], ny [[dipoavatra]], ny [[sakay]], ny [[voatabia]], ny [[tsaramaso maitso]], sns. ==== Ny legioma fakany sy vodiny ==== Ny [[legioma fakany]] dia ny [[betiravy]], ny [[karaoty]] ny [[anambe]] (na nave), ny rady (na radisa), sns. Vokatry ny fihangezan' ny ampahany milevina anaty tany ny vodiny. Miavaka izy ireo amin' ny fisian' ny tahirin-[[gliosida]] ao aminy, toy ny [[bodoa]], ny [[tapetaka]], ny [[vomanga]] ary ny [[ovy]]. == Jereo koa == * [[Voamaina]] * [[Voamadinika]] * '''Legioma sasantsasany''': [[anamalaho]] - [[anambe]] (na nave) - [[ananambo]] - [[anantsonga]] - [[artisô]] - [[asiperza]] - [[baranjely]] - [[Bazilika (zavamaniry)|bazilika]] - [[betiravy]] - [[bodoa]] - [[dipoavatra]] - [[epinara]] - [[kabaro]] - [[Kapra (zavamaniry)|kapra]] - [[karaoty]] - [[kôkômbra]] - [[korzety]] - [[laisoa]] - [[ôliva]] - [[ovy]] - [[persily]] - [[radia]] - (na radisa) - [[ravim-boatavo]] - [[ravim-bomanga]] - [[ravintoto]] - [[ravin-tsaonjo]] - [[sakay]] - [[sakaibe]] - [[salady]] - [[seleria]] - [[serfey]] - [[soflera]] - [[solila]] - [[sôza]] - [[taboara]] - [[tapetaka]] - [[tongolo]] - [[Tongolo gasy|tongologasy]] - [[tongolobe]] - [[tongoloherana]] - [[tongolomadinika]] - [[tsaramaso]] - [[tsaramaso maitso]] - [[tsiasisa]] - [[voanjo]] - [[voanjobory]] - [[voatabia]] - [[voatavo]] * [[Lisitry ny hazo fihinam-boa eto Madagasikara]] [[Sokajy:Fambolena]] 6j6dktwbijbegg9wx96xt1h4xqfhq40 Alovera 0 283890 1134867 1126156 2026-04-11T11:52:06Z Thelezifor 15140 Rohy anatiny 1134867 wikitext text/x-wiki [[Sary:Aloe_vera_-_Agri-Horticultural_Society_of_India_-_Alipore_-_Kolkata_2013-01-05_2327.JPG|thumb|Alovera]] Ny '''''Aloe vera''''' dia karazana [[Aloe|vahona]], zavamaniry matevin-dravina sy mitahiry ranony be sy mafaitra, ao amin' ny fianakaviana ''[[Aloeaceae]]''. Miely patrana izy io, ary heverina ho karazana manafika any amin' ny faritra maro maneran-tany. Avy any amin' ny [[Saikanosin' i Arabia|Saikanosy Arabika]] izy io, saingy mitombo any anaty ala any amin' ny toetany trôpikaly sy maina manerana izao tontolo izao. Izy io dia ambolena ho an' ny vokatra ara-barotra, indrindra amkin' ny [[fitsaboana nentim-paharazana]] nandritra ny taonjato maro. == Jereo koa == * ''[[Aloe]]'' * [[Zavamaniry fanao fanafody]] * [[Zavamaniry fanao fanafody eto Madagasikara]] 37nukdw680kcpoaqp6jxjk7l87zarev 1134868 1134867 2026-04-11T11:53:23Z Thelezifor 15140 1134868 wikitext text/x-wiki [[Sary:Aloe_vera_-_Agri-Horticultural_Society_of_India_-_Alipore_-_Kolkata_2013-01-05_2327.JPG|thumb|Alovera]] Ny '''''Aloe vera''''' dia karazana [[Aloe|vahona]], zavamaniry matevin-dravina sy mitahiry ranony be sy mafaitra, ao amin' ny fianakaviana ''[[Aloaceae]]''. Miely patrana izy io, ary heverina ho karazana manafika any amin' ny faritra maro maneran-tany. Avy any amin' ny [[Saikanosin' i Arabia|Saikanosy Arabika]] izy io, saingy mitombo any anaty ala any amin' ny toetany trôpikaly sy maina manerana izao tontolo izao. Izy io dia ambolena ho an' ny vokatra ara-barotra, indrindra amkin' ny [[fitsaboana nentim-paharazana]] nandritra ny taonjato maro. == Jereo koa == * ''[[Aloe]]'' * [[Zavamaniry fanao fanafody]] * [[Zavamaniry fanao fanafody eto Madagasikara]] 7ybbaaxw52tc49roj32oh59ouojkv3i Alpha Ciment 0 286334 1134845 1088838 2026-04-11T06:12:20Z HarryWurst 36292 /* Jereo koa */ 1134845 wikitext text/x-wiki Ny '''''Alpha Ciment''''' dia mpanamboatra [[simenitra]] malagasy.<ref>[https://www.lexpress.mg/2024/02/industrie-alpha-ciment-investit-gros.html L'industrie: Alpha Ciment]</ref> ==Tompon'ny:== * Gamma Civic Ltd (Maorisy) * Cemindo Gemilang (Indonezia) ==Foibe sy orinasa== [[Ibity]], (([[Antsirabe]]), [[Faritra Vakinankaratra]] ==Jereo koa== *[https://www.cemindo.com/en Cimindo.com] {{reflist}} [[Sokajy:Mpanamboatra simenitra]] [[Sokajy:Orinasa malagasy]] [[Sokajy:Fitaovana fanorenana]] [[Sokajy:Toekarena any Antsirabe]] 5i42xfh19ya2tvkjmivdn17bof4oj8x 1134846 1134845 2026-04-11T06:12:35Z HarryWurst 36292 /* Foibe sy orinasa */ 1134846 wikitext text/x-wiki Ny '''''Alpha Ciment''''' dia mpanamboatra [[simenitra]] malagasy.<ref>[https://www.lexpress.mg/2024/02/industrie-alpha-ciment-investit-gros.html L'industrie: Alpha Ciment]</ref> ==Tompon'ny:== * Gamma Civic Ltd (Maorisy) * Cemindo Gemilang (Indonezia) ==Foibe sy orinasa== [[Ibity]], ([[Antsirabe]]), [[Faritra Vakinankaratra]] ==Jereo koa== *[https://www.cemindo.com/en Cimindo.com] {{reflist}} [[Sokajy:Mpanamboatra simenitra]] [[Sokajy:Orinasa malagasy]] [[Sokajy:Fitaovana fanorenana]] [[Sokajy:Toekarena any Antsirabe]] 1fhr7qfqaqy46psba4vhhs1l90w5ze7 Laza Razafiarison 0 287890 1134807 1132666 2026-04-10T17:53:43Z ~2026-96630-1 38575 Nanitsy hadisoam-pitendrena 1134807 wikitext text/x-wiki {{Infobox Personnalité politique | charte = #1d4487 | nom = Laza Razafiarison | image = Laza-razafiarison.jpg | légende = Laza Razafiarison - 2023 | fonction 1 = Filoha Nasionaly Antoko RCR/TOLONA | depuis le fonction 1 = 1 décembre 2014 | nom de naissance = Laza Razafiarison | date de naissance = 22 décembre 1975 | lieu de naissance = [[Ambohitsilaozana]] [[Ambatosoratra]] [[Alaotra Mangoro]] ([[Madagascar]]) | nationalité = [[Madagascar|Malagasy]] | parti = [[RCR/TOLONA]] | conjoint = [[Laingoniaina Haja]] | université = [[Faculté des Sciences - Université de Fianarantsoa]] <br> [[Mathématiques-Informatique]] | féminin = non }} I '''Laza Razafiarison''' dia lehilahy mpanao pôlitika malagasy, nanangana ny [[antoko pôlitika]] Rassemblement des citoyens responsables (R.C.R.) na Tambaben'ny Olompirenena Nampiraisin'ny Tolona (T.OLO.N.A) izay mivoy ny firehan-kevitra "fifohazan-tsaina" na "consciencisme". == Tantara == Efa talohan’ny taona 2010 no nitaky ny fanovana ny rafitra ara-pôlitika i Laza Razafiarison ka nahatonga azy hirotsaka hofidina ho [[filoham-pirenena]] tamin' ny taona 2013. Nosamborina tamin-kabibiana izy sy ny mpiara-dia aminy noho ny fanehoan-kevitra an-dalambe nitakiana [[fifidianana]] madio sy mangarahara. Naiditra am-ponja izy noho izany ary nampangaina ho nihantsy ny fitondrana tetezamita. Niroso hatrany ny fitakiany ny fanovan-drafitra na dia teo aza ny sakantsakana sy ny famoretana ka izay no nananganany ny antoko R.C.R. na T.OLO.N.A tamin' ny taona 2014. Ny tanjony dia ny mba hamondronana ny olom-pirenena rehetra vonona handray andraikitra sy hitondra ny anjara birikiny amin’ny fanovana ny rafitra misy eto [[Madagasikara]]. Nahasarika olona maro ny R.C.R. taorian’ny fanomanana ny fifidianana filoham-pirenena 2023 izay saika hirotsahany nefa nanapa-kevitra ny tsy hirotsaka indray noho ny fahatsapany fa tsy azo antenaina ny hisian’ny fifidianana madio ary koa noho ny tsy fahampian’isa teo amin’ny mpanohana azy. Tsy nampiato ny hetsika fanairana ny mpiray tanindrazana anefa izany fa vao mainka aza nihamaro ireo hetsika nokarakarain’ny R.C.R. == Ny pôlitikany == === Fanovan-drafitra eto Madagasikara === Ny hevitra voizin’ny R.C.R. / T.OLO.N.A dia ny fanovan-drafitra eto Madagasikara. Misedra [[Krizy pôlitika eto Madagasikara|krizy ara-pôlitika]] foana ny firenena isaky ny dimy na folo taona eo ho eo noho ny tsy fahamarinan-toeran’ny fitondrana ary izany dia mitarika krizy ara-toekarena sy ara-piarahamonina. Noho izany dia tapa-kevitra ny hifantoka amin’ny fanofanana ny olom-pirenena ny R.C.R / T.OLO.NA ka nitety faritra mba hampahafantatra ny vahoaka hoe rafitra toa inona no tena mifanaraka amin’ny [[fiarahamonina malagasy]]. Anisan’ireo izay efa notetezina nandritra ny taona 2023 ny faritra [[Faritra Atsimo-Atsinanana|Atsimo Andrefana]], [[Faritra Atsimo-Atsinanana|Atsimo Atsinanana]], [[Faritra Analanjirofo|Analanjirofo]] ary [[Faritra Boeny|Boeny]]. Tsy ny handrombaka fahefana amin’ny fomba rehetra no mahamaika ny R.C.R. fa ny hametrahana rafitra vaovao hitantanana an’i [[Madagasikara]]. Noho izany dia vonona hiara-miasa amin’izay rehetra resy lahatra amin’ny fanovan-drafitra ny R.C.R. Ireto misy ohatra telo amin’ny endriky ny fanovan-drafitra: * Ny mpitsara any an-toerana ihany no manamarina sy mamoaka ny voka-pifidianana any amin’ny faritra misy azy avy * Ny sehatra tsirairay no mifidy izay solombavany (solombavan’ny mpamboly, solombavan’ny mpanakanto, solombavan’ny mpitsabo mpanampy, sns) satria ny fiarahamonina iray manontolo no fototry ny firenena. * Atao mifanaraka amin’ny toetrandro sy ny taom-pambolena ny taom-pampianarana. === Soatoaviny === Ny soatoavina arahin’ny R.C.R dia manome lanja ireto foto-pisainana ireto: * "Mifameno isika ka mifanampy fa tsy mifaninana" (complémentarité). * "Mifampiera isika amin’izay rehetra atao" (consensualité). * "Samy tompon’andraikitra ny amin’ny fahombiazana na tsia" (partage de responsabilités). * "Nampiraisin’ny andraikitra isika ka mitambatra tsy miandany amin’ny finoana" (neutralité religieuse). == Rohy ivelany == * Tranonkala ôfisoaly: https://rcr-tolona.com/ == Jereo koa == * [[Pôlitika eto Madagasikara]] * [[Tantaran' i Madagasikara]] * [[Governemanta Malagasy|Governemanta malagasy]] 279j070s83cfqqy29rqozsbwxuovhod 1134808 1134807 2026-04-10T17:57:45Z ~2026-96630-1 38575 Nanitsy hadisoam-pitendrena 1134808 wikitext text/x-wiki {{Infobox Personnalité politique | charte = #1d4487 | nom = Laza Razafiarison | image = Laza-razafiarison.jpg | légende = Laza Razafiarison - 2023 | fonction 1 = Filoha Nasionaly Antoko RCR/TOLONA | depuis le fonction 1 = 1 décembre 2014 | nom de naissance = Laza Razafiarison | date de naissance = 22 décembre 1975 | lieu de naissance = [[Ambohitsilaozana]] [[Ambatosoratra]] [[Alaotra Mangoro]] ([[Madagascar]]) | nationalité = [[Madagascar|Malagasy]] | parti = [[RCR/TOLONA]] | conjoint = [[Laingoniaina Haja]] | université = [[Faculté des Sciences - Université de Fianarantsoa]] <br> [[Mathématiques-Informatique]] | féminin = non }} I '''Laza Razafiarison''' dia lehilahy mpanao pôlitika malagasy, nanangana ny [[antoko pôlitika]] Rassemblement des citoyens responsables (R.C.R.) na Tambaben'ny Olompirenena Nampiraisin'ny Tolona (T.OLO.N.A) izay mivoy ny firehan-kevitra "fifohazan-tsaina" na "consciencisme". == Tantara == Efa talohan’ny taona 2010 no nitaky ny fanovana ny rafitra ara-pôlitika i Laza Razafiarison ka nahatonga azy hirotsaka hofidina ho [[filoham-pirenena]] tamin' ny taona 2013. Nosamborina tamin-kabibiana izy sy ny mpiara-dia aminy noho ny fanehoan-kevitra an-dalambe nitakiana [[fifidianana]] madio sy mangarahara. Naiditra am-ponja izy noho izany ary nampangaina ho nihantsy ny fitondrana tetezamita. Niroso hatrany ny fitakiany ny fanovan-drafitra na dia teo aza ny sakantsakana sy ny famoretana ka izay no nananganany ny antoko R.C.R. na T.OLO.N.A tamin' ny taona 2014. Ny tanjony dia ny mba hamondronana ny olom-pirenena rehetra vonona handray andraikitra sy hitondra ny anjara birikiny amin’ny fanovana ny rafitra misy eto [[Madagasikara]]. Nahasarika olona maro ny R.C.R. taorian’ny fanomanana ny fifidianana filoham-pirenena 2023 izay saika hirotsahany nefa nanapa-kevitra ny tsy hirotsaka indray noho ny fahatsapany fa tsy azo antenaina ny hisian’ny fifidianana madio ary koa noho ny tsy fahampian’isa teo amin’ny mpanohana azy. Tsy nampiato ny hetsika fanairana ny mpiray tanindrazana anefa izany fa vao mainka aza nihamaro ireo hetsika nokarakarain’ny R.C.R. == Ny pôlitikany == === Fanovan-drafitra eto Madagasikara === Ny hevitra voizin’ny R.C.R. / T.OLO.N.A dia ny fanovan-drafitra eto Madagasikara. Misedra [[Krizy pôlitika eto Madagasikara|krizy ara-pôlitika]] foana ny firenena isaky ny dimy na folo taona eo ho eo noho ny tsy fahamarinan-toeran’ny fitondrana ary izany dia mitarika krizy ara-toekarena sy ara-piarahamonina. Noho izany dia tapa-kevitra ny hifantoka amin’ny fanofanana ny olom-pirenena ny R.C.R / T.OLO.NA ka nitety faritra mba hampahafantatra ny vahoaka hoe rafitra toa inona no tena mifanaraka amin’ny [[fiarahamonina malagasy]]. Anisan’ireo izay efa notetezina nandritra ny taona 2023 ny faritra [[Faritra Atsimo-Atsinanana|Atsimo Andrefana]], [[Faritra Atsimo-Atsinanana|Atsimo Atsinanana]], [[Faritra Analanjirofo|Analanjirofo]] ary [[Faritra Boeny|Boeny]]. Tsy ny handrombaka fahefana amin’ny fomba rehetra no mahamaika ny R.C.R. fa ny hametrahana rafitra vaovao hitantanana an’i [[Madagasikara]]. Noho izany dia vonona hiara-miasa amin’izay rehetra resy lahatra amin’ny fanovan-drafitra ny R.C.R. Ireto misy ohatra telo amin’ny endriky ny fanovan-drafitra: * Ny mpitsara any an-toerana ihany no manamarina sy mamoaka ny voka-pifidianana any amin’ny faritra misy azy avy * Ny sehatra tsirairay no mifidy izay solombavany (solombavan’ny mpamboly, solombavan’ny mpanakanto, solombavan’ny mpitsabo mpanampy, sns) satria ny fiarahamonina iray manontolo no fototry ny firenena. * Atao mifanaraka amin’ny toetrandro sy ny taom-pambolena ny taom-pampianarana. === Soatoaviny === Ny soatoavina arahin’ny R.C.R dia manome lanja ireto foto-pisainana ireto: * "Mifameno isika ka mifanampy fa tsy mifaninana" (complémentarité). * "Mifampiera isika amin’izay rehetra atao" (consensualité). * "Samy tompon’andraikitra ny amin’ny fahombiazana na tsia" (partage de responsabilités). * "Nampiraisin’ny andraikitra isika ka mitambatra tsy miandany amin’ny finoana" (neutralité religieuse). == Rohy ivelany == * Tranonkala ôfisialy: https://rcr-tolona.com/ == Jereo koa == * [[Pôlitika eto Madagasikara]] * [[Tantaran' i Madagasikara]] * [[Governemanta Malagasy|Governemanta malagasy]] lfjnycxrrltv6z94dnjmneh91os82qs Stettin 0 289123 1134822 1087284 2026-04-11T03:51:35Z HarryWurst 36292 1134822 wikitext text/x-wiki {{Coord|53|25|N|14|33|E}} {{infobox tanàna |saina = POL Szczecin COA.svg |sary = PolandSzczecinOldCityHall.JPG |tanàna = Stettin |firenena = {{Polonia}} |faritany = |faritra = [[Pomerania Andrefana]]. |isam-ponina = 395.513 |tanànan-dehibe= |velarantany = 306 |ben'ny tanàna = }} '''Stettin''' ([[fiteny poloney|poloney: ''Szczecin'']], dia tanàna lehibe a {{Polonia}} amin'ny reniranon'i [[Oder]], misy mponina 393.513. ==Tantara== Ny tanànan'i Stettin dia noforonina tamin'ny alàlan'ny fikambanan'ny [[Pomeriana]] sy ny tanàna roa mifanila aminy, izay nanomezan'ny loham-Pomeriana Barnim I ny zon'ny tanàna tamin'ny 1237/1243. Lasa foibe ara-barotra lehibe i Stettin. Tamin'ny 1278 dia nekena ho ao amin'ny [[Ligy Hanseatika]]. Ny loham-[[Otto I (Pomerania)|Otto I]] dia nanao an'i Stettin ho tanàna fonenan'i [[Pomerania]] tamin'ny 1309. Tamin’ny 1945 dia voahodidin’ny [[Tafika Mena]] ilay tanàna ary nomena an’i Polonia ho babo an’ady i Stettin. Ankehitriny dia renivohitry ny faritra [[Pomerania Andrefana]]. == Jereo koa == <references /> === Rohy ivelany === {{Commons|Stettin}} [[Sokajy:Stettin|*]] [[Sokajy:Tanàna ao Polonia]] [[Sokajy:Seranan-tsambo ao Polonia]] dvlq2ww0fewiptj6spi2mmtawoix557 1134823 1134822 2026-04-11T03:52:18Z HarryWurst 36292 1134823 wikitext text/x-wiki {{Coord|53|25|N|14|33|E}} {{infobox tanàna |saina = POL Szczecin COA.svg |sary = PolandSzczecinOldCityHall.JPG |tanàna = Stettin |firenena = {{Polonia}} |faritany = |faritra = [[Pomerania Andrefana]]. |isam-ponina = 395.513 |tanànan-dehibe= |velarantany = 306 |ben'ny tanàna = }} '''Stettin''' ([[fiteny poloney|poloney: ''Szczecin'']], dia tanàna lehibe a {{Polonia}} amin'ny reniranon'i [[Oder]], misy mponina 393.513. ==Tantara== Ny tanànan'i Stettin dia noforonina tamin'ny alàlan'ny fikambanan'ny [[Pomeraina]] sy ny tanàna roa mifanila aminy, izay nanomezan'ny loham-Pomeriana Barnim I ny zon'ny tanàna tamin'ny 1237/1243. Lasa foibe ara-barotra lehibe i Stettin. Tamin'ny 1278 dia nekena ho ao amin'ny [[Ligy Hanseatika]]. Ny loham-[[Otto I (Pomerania)|Otto I]] dia nanao an'i Stettin ho tanàna fonenan'i [[Pomerania]] tamin'ny 1309. Tamin’ny 1945 dia voahodidin’ny [[Tafika Mena]] ilay tanàna ary nomena an’i Polonia ho babo an’ady i Stettin. Ankehitriny dia renivohitry ny faritra [[Pomerania Andrefana]]. == Jereo koa == <references /> === Rohy ivelany === {{Commons|Stettin}} [[Sokajy:Stettin|*]] [[Sokajy:Tanàna ao Polonia]] [[Sokajy:Seranan-tsambo ao Polonia]] 758j883ud95qficu2vzxpkiwf35bctq 1134824 1134823 2026-04-11T03:52:32Z HarryWurst 36292 1134824 wikitext text/x-wiki {{Coord|53|25|N|14|33|E}} {{infobox tanàna |saina = POL Szczecin COA.svg |sary = PolandSzczecinOldCityHall.JPG |tanàna = Stettin |firenena = {{Polonia}} |faritany = |faritra = [[Pomerania Andrefana]]. |isam-ponina = 395.513 |tanànan-dehibe= |velarantany = 306 |ben'ny tanàna = }} '''Stettin''' ([[fiteny poloney|poloney: ''Szczecin'']], dia tanàna lehibe a {{Polonia}} amin'ny reniranon'i [[Oder]], misy mponina 393.513. ==Tantara== Ny tanànan'i Stettin dia noforonina tamin'ny alàlan'ny fikambanan'ny [[Pomerania]] sy ny tanàna roa mifanila aminy, izay nanomezan'ny loham-Pomeriana Barnim I ny zon'ny tanàna tamin'ny 1237/1243. Lasa foibe ara-barotra lehibe i Stettin. Tamin'ny 1278 dia nekena ho ao amin'ny [[Ligy Hanseatika]]. Ny loham-[[Otto I (Pomerania)|Otto I]] dia nanao an'i Stettin ho tanàna fonenan'i [[Pomerania]] tamin'ny 1309. Tamin’ny 1945 dia voahodidin’ny [[Tafika Mena]] ilay tanàna ary nomena an’i Polonia ho babo an’ady i Stettin. Ankehitriny dia renivohitry ny faritra [[Pomerania Andrefana]]. == Jereo koa == <references /> === Rohy ivelany === {{Commons|Stettin}} [[Sokajy:Stettin|*]] [[Sokajy:Tanàna ao Polonia]] [[Sokajy:Seranan-tsambo ao Polonia]] 40hj7c39j05l5ui2y7rvks1s90f8tg1 Otto I (Pomerania) 0 289124 1134825 1132465 2026-04-11T03:52:59Z HarryWurst 36292 1134825 wikitext text/x-wiki [[File:OttoI.Pommern.JPG|thumb|Otto I. (Pomerania) sy ny vadiny]] '''Otto I''' (* 1279; † 30 na 31 Desambra 1344) dia loham-Pomeriana avy any Greifenhaus. Nanjaka tany [[Pomerania]]-[[Stettin]] izy nanomboka tamin’ny 1295 ka hatramin’ny nahafatesany, ary nanomboka tamin’ny 1320 niaraka tamin’i [[Barnim III]] zanany lahy. ==Jereo koa== {{commonscat|Otto I, Duke of Pomerania-Stettin}} [[Sokajy:Tantaran'i Alemaina]] [[Sokajy:Mpanao alemainy]] [[Sokajy:Tantaran'y Pomerania]] [[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1279]] [[sokajy:Maty tamin'ny taona 1344]] t3ifv6sm6baleytku8964nicwesjgpf Sokajy:Tantaran'y Pomerania 14 296357 1134826 1122790 2026-04-11T03:53:41Z HarryWurst 36292 1134826 wikitext text/x-wiki [[Sokajy:Tantaran'i Alemaina]] [[Sokajy: Pomerania]] k2gz00pgb68u4fnr03ga06r7i89i23g Lisitry ny hazo fihinam-boa eto Madagasikara 0 298086 1134860 1131458 2026-04-11T09:53:53Z Thelezifor 15140 Nanitatra votoatiny 1134860 wikitext text/x-wiki [[Sary:Litchi chinensis fruits.JPG|vignette|408x408px|Letisia (''[[Litchi chinensis]]'')]] Inty ny '''lisitry ny hazo fihinam-boa eto Madagasikara'''. Marihina fa ny teny hoe "hazo" ampiasaina eto hanondroana ny [[Hazo (zavamaniry)|hazo]], ny [[hazobotry]], ny [[kirihitra]], ary ny [[vahy]], eny fa na ireo atao amin' ny anarana ara-tsiansa hoe [[Zavamaniry ahitra|ahitra]] rehefa tena lehibe (ohatra: [[akondro]]) na ireo ivelan' ny fanasokajiana mahazatra (toy ny [[raketa]]). Misy amin' ny zavamaniry hotanisaina eto ny tsy misy afa-tsy eto [[Madagasikara]], ny sasany hita ihany koa any amin' ny firenena sy faritra any ivelany ary ny hafa nampidirina teto. == Lisitry ny vondron-karazana sy ny finakaviana == === Lisitry ny vondron-karazana === [[Sary:Mangifera indica 1a 13.jpg|vignette|Manga (''[[Mangifera indica]]'')]] [[Sary:Tapia Uapaca bojeri Ibity.jpg|vignette|Tapia (''[[Uapaca bojeri]]'')]]Inty ny lisitry ny vondron-karazan-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto Madagasikara: * ''[[Adansonia]] - [[Ananas]] - [[Anisophyllea]] - [[Annona]] - [[Bismarckia]] - [[Borassus]] - [[Bromelia]] - [[Canarium (zavamaniry)|Canarium]] - [[Carica]] - [[Carissa]] - [[Causonis]] - [[Cayratia]] - [[Cereus]] - [[Cissus]] - [[Citrus]] - [[Cocos (zavamaniry)|Cocos]] - [[Cola (zavamaniry)|Cola]] - [[Cyphomandra]] - [[Cyphostemma]] - [[Dilobeia]] - [[Diospyros]] - [[Dypsis]] - [[Elaeis]] - [[Eugenia]] - [[Ficus]] - [[Fragaria]] - [[Hylocereus]] - [[Hyphaene]] - [[Labramia]] - [[Landolphia]] - [[Leuenbergeria]] - [[Litchi]] - [[Malus]] - [[Mangifera]] - [[Mimusops]] - [[Musa]] - [[Opuntia]] - [[Pandanus]] - [[Passiflora]] - [[Persea]] - [[Pereskia]]'' (jereo koa: ''[[Leuenbergeria]]'' sy ''[[Rhodocactus]]'') ''- [[Phoenix]] - [[Piper]] - [[Poivrea]] - [[Physalis]] - [[Prunus]] - [[Psidium]] - [[Pyrus]] - [[Raphia]] - [[Ravenea]] - [[Rheedia]] - [[Rhipsalis]] - [[Rhodocactus]] - [[Rubus]] - [[Saba (zavamaniry)|Saba]]'' - ''[[Salacia]] - [[Satranala]] - [[Selenicereus]] - [[Sorindeia]] - [[Spondias]] - [[Strychnos]] - [[Solanum]] - [[Symphonia]] - [[Syzygium]] - [[Tamarindus]] - [[Treculia]] - [[Uapaca]] - [[Vangueria]] - [[Vasconcellea]] - [[Vanilla]] - [[Vitis]]'' === Lisitry ny fianakaviana === [[Sary:Starr 020803-0117 Psidium guajava.jpg|vignette|Goavy (''[[Psidium guajava]]'')]][[Sary:Adansonia rubrostipa 03.jpg|vignette|Ringy na fony (''[[Adansonia rubrostipa]]'')]]Inty ny lisitry ny fianakavian-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto Madagasikara: * ''[[Anacardiaceae]]'' ''- [[Anisophylleaceae]] - [[Annonaceae]] - [[Apocynaceae]] - [[Arecaceae]] - [[Bombacaceae]]'' (ankehitriny nampidirina ao amin' ny ''[[Malvaceae]]'') - ''[[Bromeliaceae]]'' ''- [[Burseraceae]] - [[Cactaceae]] - [[Caricaceae]] - [[Celastraceae]] - [[Clusiaceae]] - [[Combretaceae]] - [[Ebenaceae]] - [[Fabaceae]] - [[Lauraceae]] - [[Loganiaceae]] - [[Malvaceae]]'' (ankehitriny dia tafiditra ao ny ''[[Bombacaceae]]'') - ''[[Menispermaceae]]'' ''- [[Moraceae]] - [[Musaceae]] - [[Myrtaceae]] - [[Orchidaceae]] - [[Pandanaceae]] - [[Passifloraceae]] - [[Phyllanthaceae]] - [[Piperaceae]] - [[Proteaceae]] - [[Rosaceae]] - [[Rubiaceae]] - [[Rutaceae]] - [[Sapindaceae]] - [[Sapotaceae]] - [[Solanaceae]] - [[Vitaceae]]'' == Lisitry ny karazana (anarana ara-tsiansa) == [[Sary:Musa acuminata 337319858.jpg|vignette|309x309px|Akondro (''[[Musa acuminata]]'')]]Inty ny lisitry ny karazan-javamaniry fihinam-boa maniry eto Madagasikara: === A === * ''[[Adansonia digitata]]'' [''[[Bombacaceae]]'' na ''[[Malvaceae]]''] -- baobaba, baobaza, baovola, bontona, boringy, fontana, rainiala, ringy, sefo, vonoa, vontana, vontona * ''[[Adansonia grandidieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- renala, reniala, renibeala, vonoa * ''[[Adansonia madagascariensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, bozy, fony, mboio, reniala * ''[[Adansonia perrieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] – za * ''[[Adansonia rubrostipa]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- ringy * ''[[Adansonia suarezensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- vonoa, za * ''[[Adansonia za]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, boringy, bozo, bozy, fony, mboio, ringy, voajabo, za, zabo * ''Ananas bracteatus'' [''[[Bromeliaceae]]''] -- * ''[[Mananasy|Ananas comosus]]'' (= ''Bromelia ananas'') [''Bromeliaceae''] -- fandra, fandrana, mananasy, satra, voafandrana * ''[[Anisophyllea anisophyllea]]'' [''[[Anisophylleaceae]]''] -- ambalasira * ''[[Anisophyllea fallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- hazomamy * ''[[Anisophyllea madagascarensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea masoalensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea parafallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea purpurascens]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea schatzii]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Annona muricata]]'' [''[[Annonaceae]]''] -- karaosoly, koropataka, kôrôsôly // voantsokona, voatsiriry, * ''[[Annona squamosa]]'' [''Annonaceae''] -- konikony, konokono // voasaritany * ''[[Artocarpus altilis]]'' [''[[Moraceae]]''] -- [[soanambo]], tsirapay * [[Ampalibe|''Artocarpus heterophyllus'']] [''Moraceae''] -- ampalibe * ''[[Artocarpus integer]]'' (= ''Artocarpus integrifolia'') [''Moraceae''] -- finesy, kimahatorolela, sonambo, voanampalibe === B === * ''[[Bismarckia nobilis]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[satrana]] * ''[[Borassus aethiopum]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – dimaka, befelatanana: * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – voanio * ''[[Burasaia madagascariensis]]'' [''[[Menispermaceae]]''] -- amborasahamaitso, amborasahy, amborasaka, amboravaky, borasaha, faritatsy, faritsaty, hazondahy, odiandro, oditohina, ralakamisy, vodihazo // madiriandro === C === * ''[[Canarium madagascariensis]]'' [''[[Burseraceae]]''] -- aramy, haramy, ramy, tambazotse * ''[[Carica papaya]]'' [''[[Caricaceae]]''] -- [[papay]], mapaza * ''[[Carissa boiviniana]]'' [''[[Apocynaceae]]''] -- * ''[[Carissa comorensis]]'' [''Apocynaceae''] -- voamantsoana, taolanomby * ''[[Carissa densiflora]]'' [''Apocynaceae''] -- mango ** ''Carissa densiflora'' var ''microphylla'' -- mango * ''[[Carissa macrocarpa]]'' [''Apocynaceae''] -- * ''[[Carissa pichoniana]]'' [''Apocynaceae''] -- hazombato * ''[[Carissa sessiliflora]]'' [''Apocynaceae''] -- tavaka, voantsikomoka, voantsikopiky * ''[[Carissa spinarum]]'' (= ''Carissa edulis'' = ''Carissa pubescens'') [''Apocynaceae''] -- taolana, voakandrina * ''[[Cayratia lenticellata]]'' (= Vitis lenticellata Baker) [''[[Vitaceae]]''] -- vahintakifitra * ''[[Cayratia trifolia]]'' (= ''Causonis trifolia'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cereus peruvianus]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Cissus quadrangularis]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- * ''[[Cissus verticillata]]'' [''Vitaceae''] -- voalobokadia * ''[[Citrus aurantiifolia]]'' na ''Citrus aurantifolia'' [''[[Rutaceae]]''] -- angy, besenta, hangy, matsitso, soa, tsirebika, voantolongo, voasarimakirana, voasarimamy, voasarimandina, voasarisoa, voasary * ''[[Citrus aurantium]]'' (= ''Citrus paradisi'') [''Rutaceae''] -- voangikely, voatolongo * ''[[Citrus grandis]]'' (= ''[[Citrus maxima]]'') [''Rutaceae''] -- angibe, hangibe, papelimosy, pilionosy, tremo, voahangibe, voasaribe, voasarihangibe // vangisay * ''[[Citrus hystrix]]'' [''Rutaceae''] -- voangabe, voangibe // kaombava * ''[[Citrus limon]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimakirana * ''[[Citrus medica]]'' [''Rutaceae''] -- voantolongo, voasarimandina ** ''Citrus medica'' subsp. ''bajoum'' -- tolongo, tsilongo, voatsilongo * ''[[Citrus reticulata]]'' [''Rutaceae''] -- // mandarina * ''[[Citrus sinensis]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimamy, voasary * ''[[Citrus voangiala]]'' [''[[Rutaceae]]''] -- * ''[[Cocos nucifera]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[voanio]] * ''[[Cola acuminata]]'' [''[[Malvaceae]]''] -- kôlà * ''[[Cola nitida]]'' [''Malvaceae''] -- kôla * ''[[Cola perrieri]]'' [''Malvaceae''] -- * ''[[Combretum grandidieri]]'' (= ''Calopyxis grandidieri'') [''[[Combretaceae]]''] -- tamenaka * ''[[Combretum calopyxis]]'' (= ''Calopyxis eriantha'') [''Combretaceae''] -- boka, matitihena, tamenaka, temenaka, voantamenaka * ''[[Combretum coccineum]]'' [''Combretaceae''] -- halaitra, manikibonga * ''[[Combretum coursianum]]'' (= ''Calopyxis coursiana'') [''Combretaceae''] -- tamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum eriogynum]]'' (= ''Calopyxis eriogyna'') [''Combretaceae''] -- voatamenaka * ''[[Combretum indicum]]'' [''Combretaceae''] -- * ''[[Combretum macrocalyx]]'' (= ''Calopyxis bernieriana'') (= Poivrea bernieriana) [''Combretaceae''] -- voantamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum oxygonium]]'' (= ''Calopyxis oxygonia'') [''Combretaceae''] -- menakabongo, voantamenaka * ''[[Combretum sphaeroides]]'' (= ''Calopyxis brevistyla'') [''[[Combretaceae]]''] -- voantamenaka * ''[[Combretum subumbellatum]]'' (= ''Calopyxis subumbellata'') [''Combretaceae''] -- mangitohezitra, tamenaka, vakakoana, voantamenaka, voatamenaka // voanjonala * ''[[Cyphostemma greveanum]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- vahimboamena * ''[[Cyphostemma microadiparthros]]'' / ''[[Cyphostemma microadiparthra]]'' (= ''Cissus microadiparthros'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cyphostemma montagnacii]]'' [''Vitaceae''] -- === D === * ''[[Dilobeia thouarsii]]'' [''[[Proteaceae]]''] – bakaravina, hazobaka, hazontavolo, hovao, makaleona, mankaleo, ovao, ramandriona, rihaona, tambelomanana, tavolohazo, tavolopika, vazano, vivaona * ''Diospyros ferrea'' [''[[Ebenaceae]]''] -- * ''[[Diospyros kaki]]'' [''Ebenaceae''] -- kaky * ''[[Diospyros mespiliformis]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Diospyros perrieri]]'' [''Ebenaceae''] -- hazoarina, hazozoby, lopingo, mapingo, pingo, volombodimpoina * ''[[Diospyros sakalavarum]]'' [''Ebenaceae''] -- hazomafana * ''[[Diospyros squamosa]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Dypsis baronii]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Dypsis lutescens]]'' [''Arecaceae''] -- lafahazo, lafaza, lafohaza, na rehazo. * ''[[Dypsis madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – // farihazo, hirihiry === E === * ''[[Elaeis guineensis]]'' [''[[Arecaceae]]''] – palmie fanaova-menaka,  tsingilo ** ''Elaeis guineensis'' var ''madagascariensis'' (= ''Elaeis madagascariensis'') --  tsingilo * ''[[Epiphyllum anguliger]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Epiphyllum oxypetalum]]'' [''Cactaceae''] – * ''[[Epiphyllum phyllanthus]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Eugenia brasiliensis]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia cotinifolia]]'' [''Myrtaceae''] -- mangidika, mantsidika * ''[[Syzygium emirnense|Eugenia emirnensis]]'' (= ''[[Syzygium emirnense]]'') [''Myrtaceae''] - * ''[[Eugenia hazomamy]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia jambolana]]'' (= ''[[Syzygium cumini]]'') [''Myrtaceae''] -- rotra, rotazo * ''[[Eugenia jambos]]'' (= ''[[Syzygium jambos]]'') [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia lokhensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia louvelii]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia lucida]]'' [''Myrtaceae''] -- atsingilo, tsaringila * ''[[Eugenia nosibensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia parkeri]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia uniflora]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- === F === * ''[[Ficus carica]]'' L. [''[[Moraceae]]''] – aviavimbazaha * ''[[Ficus grevei]]'' [''Moraceae''] -- fihamy * ''[[Ficus lutea]]'' Vahl [''Moraceae''] – amontana,  mandresy , nonokalika, aviavy * ''[[Ficus pachyclada]]'' [''Moraceae''] -- adabo * ''[[Ficus polita]]'' [''Moraceae''] -- mandresy, tsaramady. * ''[[Ficus reflexa]]'' Thunb. [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Ficus sakalavarum]]'' [''Moraceae''] – adabo * ''[[Ficus sur]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus sycomorus]]'' L. [''Moraceae''] -- amontana * ''[[Ficus trichoclada]]'' Baker [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus tiliifolia]]'' Baker (ou ''Ficus trichophlebia'') [''[[Moraceae]]''] -- voara, ara, aviavy, amontana * ''[[Fragaria × ananassa]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[frezy]] * ''[[Fragaria vesca]]'' [''Rosaceae''] -- === G === * ''[[Garcinia aphanophlebia]]'' (= ''[[Rheedia aphanophlebia]]'') [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''[[Garcinia chapelieri]]'' (= ''[[Rheedia chapelieri]]'') [''Clusiaceae''] -- dampy, vandrika, leandriaka. * ''[[Garcinia madagascariensis]]'' (= ''[[Rheedia madagascariensis]]'') [''Clusiaceae''] -- * ''[[Garcinia mangorensis]]'' [''[[Clusiaceae]]''] – vandrika * [[Garcinia mangostana|Garcinia ''mangostana'']] [''Clusiaceae''] – mangostana * ''[[Garcinia pauciflora]]'' [''Clusiaceae''] – vandrikala * ''[[Garcinia verrucosa]]'' [''Clusiaceae''] -- dampy * ''[[Garcinia zeylanica]]'' [''[[Clusiaceae]]''] -- === H === * ''[[Hyphaene compressa]]'' H.Wendl. [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Hyphaene coriacea]]'' (Gaertn.) [''Arecaceae''] -- babangy, lokoko // satramira * ''[[Hyphaene shatan]]'' [''Arecaceae''] -- dana,  satra, satrakely, satramira, satrana, satrantoloho, satraviehy, satsa, taliona === L === * ''[[Labramia ambondrombeensis]]'' [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''[[Labramia boivinii]]'' [''Sapotaceae''] -- faho, mantsadaka * ''[[Labramia bojeri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Labramia costata]]'' [''Sapotaceae''] -- todinga * ''[[Labramia platyphylla]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia kirkii]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia madagascariensis]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia myrtifolia]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia perrieri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Litchi chinensis]]'' [''[[Sapindaceae]]''] -- [[litisia]], letisy === M === * ''[[Malus domestica]]'' [''Rosaceae''] -- paoma * ''[[Malus × robusta]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Malus pumila'' [''Rosaceae''] -- * ''Mangifera foetida'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- * ''Mangifera indica'' [''Anacardiaceae''] -- manga * ''Mangifera odorata'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Mimusops commersonii'' (= Mimusops coriacea) [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''Mimusops coriacea'' [''Sapotaceae''] -- tsirika, vohimpiky * ''Mimusops elengi'' [''Sapotaceae''] -- * ''Mimusops obtusifolia'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Musa × paradisiaca]]'' (safiotra M. acuminata × M. balbisiana) [''[[Musaceae]]''] -- akondrofify * ''[[Musa acuminata]]'' [''Musaceae''] -- foignonana, akondro * ''[[Musa balbisiana]]'' [''Musaceae''] -- * ''[[Musa perrieri]]'' [''Musaceae''] -- ontsy, honts * y * ''[[Musa sapientum]]'' [''Musaceae''] -- === O === * ''[[Opuntia dillenii]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Opuntia ficus-indica]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Opuntia monacantha]]'' [''Cactaceae''] -- raketa malady * ''[[Opuntia stricta]]'' [''Cactaceae''] -- raketa mena === P === * ''[[Pandanus tectorius]]'' [''[[Pandanaceae]]''] -- * ''[[Pandanus utilis]]'' [''Pandanaceae''] -- * ''[[Passiflora caerulea]]'' [''[[Passifloraceae]]''] -- * ''[[Passiflora edulis]]'' [''Passifloraceae''] -- ** Passiflora edulis f. edulis -- ** Passiflora edulis f. flavicarpa -- * ''Passiflora foetida'' [''Passifloraceae''] -- tsipopoka * ''Passiflora incarnata'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora laurifolia'' [''Passifloraceae''] --- * ''Passiflora ligularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora quadrangularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''[[Pereskia aculeata]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Pereskia grandifolia]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Persea americana]]'' [''[[Lauraceae]]''] -- [[Zavôka|zavôkà]] * ''Phoenix canariensis'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Phoenix dactylifera]]'' [''Arecaceae''] -- [[Antrendry (zavamaniry)|antrendry]] // rofiavahiny * ''[[Phoenix reclinata]]'' [''Arecaceae''] -- antrendry, kalabo, kalalo, dara, daro, taratra, taratsa, taratsy * ''[[Phoenix roebelenii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Physalis angulata]]'' [''[[Solanaceae]]''] -- * ''[[Physalis minima]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Physalis peruviana]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Piper borbonense]]'' [''[[Piperaceae]]''] -- tsiperifery, voatsiperifery * ''[[Piper guineense]]'' [''Piperaceae''] -- kisiditry * ''[[Piper nigrum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pachyphyllum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pyrifolium]]'' [''Piperaceae''] -- voatsiperifery * ''Prunus africana'' (= Pygeum africanum) [ ''[[Rosaceae]]''] -- kotofihy * ''Prunus armeniaca'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus avium'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasifera'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasus'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus domestica'' [''Rosaceae''] -- * ''[[Prunus persica]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[paiso]] * ''[[Psidium cattleianum]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- goavimena * ''[[Psidium guajava]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- [[Goavy (zavamaniry)|goavy]] * [[Psidium guineense|''Psidium guineens''e]] [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Pyrus communis]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[poara]] * ''[[Pyrus pyrifolia]]'' [''Rosaceae''] -- === R === * ''[[Raphia farinifera]]'' (= ''Raphia ruffia'') [''[[Arecaceae]]''] -- rofia * ''[[Ravenea dransfieldii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Ravenea madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – gora, matitanana * ''[[Ravenea rivularis]]'' [''Arecaceae''] --  // akoraka, bakaly, gora, gory, ravina * ''[[Ravenea sambiranensis]]'' [''Arecaceae''] – manarana, sira * ''[[Rhipsalis baccifera]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. horrida|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''horrida'']] (= Rhipsalis horrida) -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. mauritiana|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''mauritiana'']] (= Rhipsalis mauritiana) -- * ''[[Rhipsalis madagascariensis]]'' [''Cactaceae''] -- * ''Rubus alceifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Rubus apetalus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus eichleri'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fraxinifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fruticosus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus idaeus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pauciflorus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pyrifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus rosifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- voafotsy === S === * ''Saba comorensis'' [''[[Apocynaceae]]''] –  vandribanga  // vontaka, made * ''Salacia leptoclada'' [''[[Celastraceae]]''] -- * ''Salacia leptoclada'' [''Celastraceae''] -- * ''Salacia madagascariensis'' [''Celastraceae''] -- * ''Satranala decussilvae'' [''[[Arecaceae]]''] -- satranala * ''Selenicereus costaricensis'' (= ''Hylocereus costaricensis'', ''Hylocereus polyrhizus'') [''[[Cactaceae]]''] -- * ''Selenicereus megalanthus'' (= ''Hylocereus megalanthus'') [''Cactaceae''] -- * ''Selenicereus undatus'' (= ''Hylocereus undatus'') [''Cactaceae''] -- * ''[[Solanum betaceum]]'' (= ''Cyphomandra betacea'') [''[[Solanaceae]]''] – voatabiahazo * ''[[Sorindeia madagascariensis]]'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- sorindrano * ''[[Spondias dulcis]]'' (= ''Spondias cytherea'') [''[[Anacardiaceae]]''] -- sakoagna, sakoamanga * ''Spondias mombin'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Spondias purpurea'' [''Anacardiaceae''] -- * ''[[Spondias tefyi]]'' [''Anacardiaceae''] -- [[sakoa]] * ''[[Strychnos madagascariensis]]'' [''[[Loganiaceae]]''] -- mokotra * ''[[Strychnos spinosa]]'' [''Loganiaceae''] -- mokotra * ''Symphonia louvelii'' [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''Symphonia globulifera'' [''Clusiaceae''] -- * ''Symphonia urophylla'' [''Clusiaceae''] -- sirambo * ''[[Syzygium cumini]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- rotra, rôtra * ''Syzygium guineense'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium jambos'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium madagascariense]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium malaccense'' [''Myrtaceae''] -- makoba * ''Syzygium samarangense'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium tsimihetyglandulosum]]'' [''Myrtaceae''] -- === T === * ''[[Tamarindus indica]]'' [''[[Fabaceae]]''] -- [[kily]], madilo, madiro * ''[[Treculia africana]]'' [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Treculia lamiana]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala * ''[[Treculia madagascarica]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala, dipaka, famelona, tapabatry, fantsinakoho, sakoambitsy, tsipaka ** ''Treculia madagascarica'' var. ''sambiranensis'' -- dipaka, tsipaka, tsitimpahy, foza * ''[[Treculia obovoidea]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Treculia perrieri]]'' (= ''Treculia africana'' var. ''ilicifolia'') [''Moraceae''] -- obory, katoka, tsipa, tsitendry === U === * ''Uapaca ambanjensis'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- * ''Uapaca betamponensis'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''[[Uapaca bojeri]]'' [''Phyllanthaceae''] -- tapia, voapaka * ''Uapaca densifolia'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca ferruginea'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca louvelii'' [''Phyllanthaceae''] -- anisena * ''Uapaca thouarsii'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- voapaka === V === * ''[[Vangueria edulis]]'' [''[[Rubiaceae]]''] -- voavandrika * ''Vasconcellea ×heilbornii'' [''[[Caricaceae]]''] -- * ''Vangueria infausta'' [''Rubiaceae''] -- * ''[[Vangueria madagascariensis]]'' (= ''Vangueria edulis'') [''Rubiaceae''] -- voavanga, vavandrika * ''[[Vanilla planifolia]]'' [''[[Orchidaceae]]''] – vanila, lavanila * ''Vasconcellea cundinamarcensis'' (= ''Vasconcellea x heilbornii'') [''Caricaceae''] -- * ''[[Vasconcellea pubescens]]'' [''Caricaceae''] -- papaimbohitra * ''[[Vitis labrusca]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- voaloboka * [[Vitis lenticellata]] [''Vitaceae''] -- vahintakifitra,vahintankifotra * ''[[Vitis microdiptera]]'' [''Vitaceae''] -- divay, famakientana * ''[[Vitis vinifera]]'' [''Vitaceae''] -- [[voaloboka]] == Anarana amin' ny teny malagasy == [[Sary:Citrus-aurantiifolia-fruits.JPG|vignette|Voasary (''[[Citrus aurantiifolia]]'')]]Inty ny lisitry ny anaran' ny zavamaniry fihinam-boa maniry eto Madagasikara: === A === * adabo * akondro * akondrofify * ambalasira * amontana * ampalibe * ampalibeala * ampalibeala * anisena * atsingilo * aviavy === B === * boka * bozy === D === * dampy * dipaka * dipaka * divay === F === * faho * famakientana * famelona * fantsinakoho * foignonana * foza * frezy === G === * goavy === H === * hontsy === K === * kaky * kaombava * katoka * kily * kôrôsôly * kotofihy === L === * letisy * leandriaka * litsia === M === * madilo * madiriandro * madiro * makoba * [[mananasy]] * mandarina * manga * mangidika * mantsadaka * mantsidika * matitihena * mokotra * mokotra === O === * obory * ontsy === P === * paiso * paoma * papaimbohitra * [[papay]] * poara === R === * ramy * reniala * rofia * rofia * rofiavahiny * rotazo * rotra * rotra, rôtra === S === * sakoa * sakoagna * sakoamanga * sakoambitsy * satranala * sirambo * sorindrano === T === * tamenaka * taolanomby * tapabatry * tapia * todinga * tsaringila * tsipa * tsipaka * tsipaka * tsipopoka * tsirika * tsitendry * tsitimpahy === V === * vahintakifitra * vahintakifitra * vahintankifotra * vandrika * vangisay * vavandrika * vivaona * voafotsy * voaloboka * voaloboka * voalobokadia * voamantsoana * voanjonala * voantamenaka * voantsokona * voapaka * voapaka * voasarimakirana * voasarimamy * voatamenaka * voatsiriry * voavandrika * voavanga * vohimpiky === Z === * za * zavokà hjtovya7k1fedrx1fh040biytguf936 1134861 1134860 2026-04-11T09:57:35Z Thelezifor 15140 /* Anarana amin' ny teny malagasy */ 1134861 wikitext text/x-wiki [[Sary:Litchi chinensis fruits.JPG|vignette|408x408px|Letisia (''[[Litchi chinensis]]'')]] Inty ny '''lisitry ny hazo fihinam-boa eto Madagasikara'''. Marihina fa ny teny hoe "hazo" ampiasaina eto hanondroana ny [[Hazo (zavamaniry)|hazo]], ny [[hazobotry]], ny [[kirihitra]], ary ny [[vahy]], eny fa na ireo atao amin' ny anarana ara-tsiansa hoe [[Zavamaniry ahitra|ahitra]] rehefa tena lehibe (ohatra: [[akondro]]) na ireo ivelan' ny fanasokajiana mahazatra (toy ny [[raketa]]). Misy amin' ny zavamaniry hotanisaina eto ny tsy misy afa-tsy eto [[Madagasikara]], ny sasany hita ihany koa any amin' ny firenena sy faritra any ivelany ary ny hafa nampidirina teto. == Lisitry ny vondron-karazana sy ny finakaviana == === Lisitry ny vondron-karazana === [[Sary:Mangifera indica 1a 13.jpg|vignette|Manga (''[[Mangifera indica]]'')]] [[Sary:Tapia Uapaca bojeri Ibity.jpg|vignette|Tapia (''[[Uapaca bojeri]]'')]]Inty ny lisitry ny vondron-karazan-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: * ''[[Adansonia]] - [[Ananas]] - [[Anisophyllea]] - [[Annona]] - [[Bismarckia]] - [[Borassus]] - [[Bromelia]] - [[Canarium (zavamaniry)|Canarium]] - [[Carica]] - [[Carissa]] - [[Causonis]] - [[Cayratia]] - [[Cereus]] - [[Cissus]] - [[Citrus]] - [[Cocos (zavamaniry)|Cocos]] - [[Cola (zavamaniry)|Cola]] - [[Cyphomandra]] - [[Cyphostemma]] - [[Dilobeia]] - [[Diospyros]] - [[Dypsis]] - [[Elaeis]] - [[Eugenia]] - [[Ficus]] - [[Fragaria]] - [[Hylocereus]] - [[Hyphaene]] - [[Labramia]] - [[Landolphia]] - [[Leuenbergeria]] - [[Litchi]] - [[Malus]] - [[Mangifera]] - [[Mimusops]] - [[Musa]] - [[Opuntia]] - [[Pandanus]] - [[Passiflora]] - [[Persea]] - [[Pereskia]]'' (jereo koa: ''[[Leuenbergeria]]'' sy ''[[Rhodocactus]]'') ''- [[Phoenix]] - [[Piper]] - [[Poivrea]] - [[Physalis]] - [[Prunus]] - [[Psidium]] - [[Pyrus]] - [[Raphia]] - [[Ravenea]] - [[Rheedia]] - [[Rhipsalis]] - [[Rhodocactus]] - [[Rubus]] - [[Saba (zavamaniry)|Saba]]'' - ''[[Salacia]] - [[Satranala]] - [[Selenicereus]] - [[Sorindeia]] - [[Spondias]] - [[Strychnos]] - [[Solanum]] - [[Symphonia]] - [[Syzygium]] - [[Tamarindus]] - [[Treculia]] - [[Uapaca]] - [[Vangueria]] - [[Vasconcellea]] - [[Vanilla]] - [[Vitis]]'' === Lisitry ny fianakaviana === [[Sary:Starr 020803-0117 Psidium guajava.jpg|vignette|Goavy (''[[Psidium guajava]]'')]][[Sary:Adansonia rubrostipa 03.jpg|vignette|Ringy na fony (''[[Adansonia rubrostipa]]'')]]Inty ny lisitry ny fianakavian-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto Madagasikara, nalahatra araka ny abidy: * ''[[Anacardiaceae]]'' ''- [[Anisophylleaceae]] - [[Annonaceae]] - [[Apocynaceae]] - [[Arecaceae]] - [[Bombacaceae]]'' (ankehitriny nampidirina ao amin' ny ''[[Malvaceae]]'') - ''[[Bromeliaceae]]'' ''- [[Burseraceae]] - [[Cactaceae]] - [[Caricaceae]] - [[Celastraceae]] - [[Clusiaceae]] - [[Combretaceae]] - [[Ebenaceae]] - [[Fabaceae]] - [[Lauraceae]] - [[Loganiaceae]] - [[Malvaceae]]'' (ankehitriny dia tafiditra ao ny ''[[Bombacaceae]]'') - ''[[Menispermaceae]]'' ''- [[Moraceae]] - [[Musaceae]] - [[Myrtaceae]] - [[Orchidaceae]] - [[Pandanaceae]] - [[Passifloraceae]] - [[Phyllanthaceae]] - [[Piperaceae]] - [[Proteaceae]] - [[Rosaceae]] - [[Rubiaceae]] - [[Rutaceae]] - [[Sapindaceae]] - [[Sapotaceae]] - [[Solanaceae]] - [[Vitaceae]]'' == Lisitry ny karazana (anarana ara-tsiansa) == [[Sary:Musa acuminata 337319858.jpg|vignette|309x309px|Akondro (''[[Musa acuminata]]'')]]Inty ny lisitry ny karazan-javamaniry fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: === A === * ''[[Adansonia digitata]]'' [''[[Bombacaceae]]'' na ''[[Malvaceae]]''] -- baobaba, baobaza, baovola, bontona, boringy, fontana, rainiala, ringy, sefo, vonoa, vontana, vontona * ''[[Adansonia grandidieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- renala, reniala, renibeala, vonoa * ''[[Adansonia madagascariensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, bozy, fony, mboio, reniala * ''[[Adansonia perrieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] – za * ''[[Adansonia rubrostipa]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- ringy * ''[[Adansonia suarezensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- vonoa, za * ''[[Adansonia za]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, boringy, bozo, bozy, fony, mboio, ringy, voajabo, za, zabo * ''Ananas bracteatus'' [''[[Bromeliaceae]]''] -- * ''[[Mananasy|Ananas comosus]]'' (= ''Bromelia ananas'') [''Bromeliaceae''] -- fandra, fandrana, mananasy, satra, voafandrana * ''[[Anisophyllea anisophyllea]]'' [''[[Anisophylleaceae]]''] -- ambalasira * ''[[Anisophyllea fallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- hazomamy * ''[[Anisophyllea madagascarensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea masoalensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea parafallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea purpurascens]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea schatzii]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Annona muricata]]'' [''[[Annonaceae]]''] -- karaosoly, koropataka, kôrôsôly // voantsokona, voatsiriry, * ''[[Annona squamosa]]'' [''Annonaceae''] -- konikony, konokono // voasaritany * ''[[Artocarpus altilis]]'' [''[[Moraceae]]''] -- [[soanambo]], tsirapay * [[Ampalibe|''Artocarpus heterophyllus'']] [''Moraceae''] -- ampalibe * ''[[Artocarpus integer]]'' (= ''Artocarpus integrifolia'') [''Moraceae''] -- finesy, kimahatorolela, sonambo, voanampalibe === B === * ''[[Bismarckia nobilis]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[satrana]] * ''[[Borassus aethiopum]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – dimaka, befelatanana: * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – voanio * ''[[Burasaia madagascariensis]]'' [''[[Menispermaceae]]''] -- amborasahamaitso, amborasahy, amborasaka, amboravaky, borasaha, faritatsy, faritsaty, hazondahy, odiandro, oditohina, ralakamisy, vodihazo // madiriandro === C === * ''[[Canarium madagascariensis]]'' [''[[Burseraceae]]''] -- aramy, haramy, ramy, tambazotse * ''[[Carica papaya]]'' [''[[Caricaceae]]''] -- [[papay]], mapaza * ''[[Carissa boiviniana]]'' [''[[Apocynaceae]]''] -- * ''[[Carissa comorensis]]'' [''Apocynaceae''] -- voamantsoana, taolanomby * ''[[Carissa densiflora]]'' [''Apocynaceae''] -- mango ** ''Carissa densiflora'' var ''microphylla'' -- mango * ''[[Carissa macrocarpa]]'' [''Apocynaceae''] -- * ''[[Carissa pichoniana]]'' [''Apocynaceae''] -- hazombato * ''[[Carissa sessiliflora]]'' [''Apocynaceae''] -- tavaka, voantsikomoka, voantsikopiky * ''[[Carissa spinarum]]'' (= ''Carissa edulis'' = ''Carissa pubescens'') [''Apocynaceae''] -- taolana, voakandrina * ''[[Cayratia lenticellata]]'' (= Vitis lenticellata Baker) [''[[Vitaceae]]''] -- vahintakifitra * ''[[Cayratia trifolia]]'' (= ''Causonis trifolia'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cereus peruvianus]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Cissus quadrangularis]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- * ''[[Cissus verticillata]]'' [''Vitaceae''] -- voalobokadia * ''[[Citrus aurantiifolia]]'' na ''Citrus aurantifolia'' [''[[Rutaceae]]''] -- angy, besenta, hangy, matsitso, soa, tsirebika, voantolongo, voasarimakirana, voasarimamy, voasarimandina, voasarisoa, voasary * ''[[Citrus aurantium]]'' (= ''Citrus paradisi'') [''Rutaceae''] -- voangikely, voatolongo * ''[[Citrus grandis]]'' (= ''[[Citrus maxima]]'') [''Rutaceae''] -- angibe, hangibe, papelimosy, pilionosy, tremo, voahangibe, voasaribe, voasarihangibe // vangisay * ''[[Citrus hystrix]]'' [''Rutaceae''] -- voangabe, voangibe // kaombava * ''[[Citrus limon]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimakirana * ''[[Citrus medica]]'' [''Rutaceae''] -- voantolongo, voasarimandina ** ''Citrus medica'' subsp. ''bajoum'' -- tolongo, tsilongo, voatsilongo * ''[[Citrus reticulata]]'' [''Rutaceae''] -- // mandarina * ''[[Citrus sinensis]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimamy, voasary * ''[[Citrus voangiala]]'' [''[[Rutaceae]]''] -- * ''[[Cocos nucifera]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[voanio]] * ''[[Cola acuminata]]'' [''[[Malvaceae]]''] -- kôlà * ''[[Cola nitida]]'' [''Malvaceae''] -- kôla * ''[[Cola perrieri]]'' [''Malvaceae''] -- * ''[[Combretum grandidieri]]'' (= ''Calopyxis grandidieri'') [''[[Combretaceae]]''] -- tamenaka * ''[[Combretum calopyxis]]'' (= ''Calopyxis eriantha'') [''Combretaceae''] -- boka, matitihena, tamenaka, temenaka, voantamenaka * ''[[Combretum coccineum]]'' [''Combretaceae''] -- halaitra, manikibonga * ''[[Combretum coursianum]]'' (= ''Calopyxis coursiana'') [''Combretaceae''] -- tamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum eriogynum]]'' (= ''Calopyxis eriogyna'') [''Combretaceae''] -- voatamenaka * ''[[Combretum indicum]]'' [''Combretaceae''] -- * ''[[Combretum macrocalyx]]'' (= ''Calopyxis bernieriana'') (= Poivrea bernieriana) [''Combretaceae''] -- voantamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum oxygonium]]'' (= ''Calopyxis oxygonia'') [''Combretaceae''] -- menakabongo, voantamenaka * ''[[Combretum sphaeroides]]'' (= ''Calopyxis brevistyla'') [''[[Combretaceae]]''] -- voantamenaka * ''[[Combretum subumbellatum]]'' (= ''Calopyxis subumbellata'') [''Combretaceae''] -- mangitohezitra, tamenaka, vakakoana, voantamenaka, voatamenaka // voanjonala * ''[[Cyphostemma greveanum]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- vahimboamena * ''[[Cyphostemma microadiparthros]]'' / ''[[Cyphostemma microadiparthra]]'' (= ''Cissus microadiparthros'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cyphostemma montagnacii]]'' [''Vitaceae''] -- === D === * ''[[Dilobeia thouarsii]]'' [''[[Proteaceae]]''] – bakaravina, hazobaka, hazontavolo, hovao, makaleona, mankaleo, ovao, ramandriona, rihaona, tambelomanana, tavolohazo, tavolopika, vazano, vivaona * ''Diospyros ferrea'' [''[[Ebenaceae]]''] -- * ''[[Diospyros kaki]]'' [''Ebenaceae''] -- kaky * ''[[Diospyros mespiliformis]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Diospyros perrieri]]'' [''Ebenaceae''] -- hazoarina, hazozoby, lopingo, mapingo, pingo, volombodimpoina * ''[[Diospyros sakalavarum]]'' [''Ebenaceae''] -- hazomafana * ''[[Diospyros squamosa]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Dypsis baronii]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Dypsis lutescens]]'' [''Arecaceae''] -- lafahazo, lafaza, lafohaza, na rehazo. * ''[[Dypsis madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – // farihazo, hirihiry === E === * ''[[Elaeis guineensis]]'' [''[[Arecaceae]]''] – palmie fanaova-menaka,  tsingilo ** ''Elaeis guineensis'' var ''madagascariensis'' (= ''Elaeis madagascariensis'') --  tsingilo * ''[[Epiphyllum anguliger]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Epiphyllum oxypetalum]]'' [''Cactaceae''] – * ''[[Epiphyllum phyllanthus]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Eugenia brasiliensis]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia cotinifolia]]'' [''Myrtaceae''] -- mangidika, mantsidika * ''[[Syzygium emirnense|Eugenia emirnensis]]'' (= ''[[Syzygium emirnense]]'') [''Myrtaceae''] - * ''[[Eugenia hazomamy]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia jambolana]]'' (= ''[[Syzygium cumini]]'') [''Myrtaceae''] -- rotra, rotazo * ''[[Eugenia jambos]]'' (= ''[[Syzygium jambos]]'') [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia lokhensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia louvelii]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia lucida]]'' [''Myrtaceae''] -- atsingilo, tsaringila * ''[[Eugenia nosibensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia parkeri]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia uniflora]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- === F === * ''[[Ficus carica]]'' L. [''[[Moraceae]]''] – aviavimbazaha * ''[[Ficus grevei]]'' [''Moraceae''] -- fihamy * ''[[Ficus lutea]]'' Vahl [''Moraceae''] – amontana,  mandresy , nonokalika, aviavy * ''[[Ficus pachyclada]]'' [''Moraceae''] -- adabo * ''[[Ficus polita]]'' [''Moraceae''] -- mandresy, tsaramady. * ''[[Ficus reflexa]]'' Thunb. [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Ficus sakalavarum]]'' [''Moraceae''] – adabo * ''[[Ficus sur]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus sycomorus]]'' L. [''Moraceae''] -- amontana * ''[[Ficus trichoclada]]'' Baker [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus tiliifolia]]'' Baker (ou ''Ficus trichophlebia'') [''[[Moraceae]]''] -- voara, ara, aviavy, amontana * ''[[Fragaria × ananassa]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[frezy]] * ''[[Fragaria vesca]]'' [''Rosaceae''] -- === G === * ''[[Garcinia aphanophlebia]]'' (= ''[[Rheedia aphanophlebia]]'') [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''[[Garcinia chapelieri]]'' (= ''[[Rheedia chapelieri]]'') [''Clusiaceae''] -- dampy, vandrika, leandriaka. * ''[[Garcinia madagascariensis]]'' (= ''[[Rheedia madagascariensis]]'') [''Clusiaceae''] -- * ''[[Garcinia mangorensis]]'' [''[[Clusiaceae]]''] – vandrika * [[Garcinia mangostana|Garcinia ''mangostana'']] [''Clusiaceae''] – mangostana * ''[[Garcinia pauciflora]]'' [''Clusiaceae''] – vandrikala * ''[[Garcinia verrucosa]]'' [''Clusiaceae''] -- dampy * ''[[Garcinia zeylanica]]'' [''[[Clusiaceae]]''] -- === H === * ''[[Hyphaene compressa]]'' H.Wendl. [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Hyphaene coriacea]]'' (Gaertn.) [''Arecaceae''] -- babangy, lokoko // satramira * ''[[Hyphaene shatan]]'' [''Arecaceae''] -- dana,  satra, satrakely, satramira, satrana, satrantoloho, satraviehy, satsa, taliona === L === * ''[[Labramia ambondrombeensis]]'' [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''[[Labramia boivinii]]'' [''Sapotaceae''] -- faho, mantsadaka * ''[[Labramia bojeri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Labramia costata]]'' [''Sapotaceae''] -- todinga * ''[[Labramia platyphylla]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia kirkii]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia madagascariensis]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia myrtifolia]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia perrieri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Litchi chinensis]]'' [''[[Sapindaceae]]''] -- [[litisia]], letisy === M === * ''[[Malus domestica]]'' [''Rosaceae''] -- paoma * ''[[Malus × robusta]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Malus pumila'' [''Rosaceae''] -- * ''Mangifera foetida'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- * ''Mangifera indica'' [''Anacardiaceae''] -- manga * ''Mangifera odorata'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Mimusops commersonii'' (= Mimusops coriacea) [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''Mimusops coriacea'' [''Sapotaceae''] -- tsirika, vohimpiky * ''Mimusops elengi'' [''Sapotaceae''] -- * ''Mimusops obtusifolia'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Musa × paradisiaca]]'' (safiotra M. acuminata × M. balbisiana) [''[[Musaceae]]''] -- akondrofify * ''[[Musa acuminata]]'' [''Musaceae''] -- foignonana, akondro * ''[[Musa balbisiana]]'' [''Musaceae''] -- * ''[[Musa perrieri]]'' [''Musaceae''] -- ontsy, honts * y * ''[[Musa sapientum]]'' [''Musaceae''] -- === O === * ''[[Opuntia dillenii]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Opuntia ficus-indica]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Opuntia monacantha]]'' [''Cactaceae''] -- raketa malady * ''[[Opuntia stricta]]'' [''Cactaceae''] -- raketa mena === P === * ''[[Pandanus tectorius]]'' [''[[Pandanaceae]]''] -- * ''[[Pandanus utilis]]'' [''Pandanaceae''] -- * ''[[Passiflora caerulea]]'' [''[[Passifloraceae]]''] -- * ''[[Passiflora edulis]]'' [''Passifloraceae''] -- ** Passiflora edulis f. edulis -- ** Passiflora edulis f. flavicarpa -- * ''Passiflora foetida'' [''Passifloraceae''] -- tsipopoka * ''Passiflora incarnata'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora laurifolia'' [''Passifloraceae''] --- * ''Passiflora ligularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora quadrangularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''[[Pereskia aculeata]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Pereskia grandifolia]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Persea americana]]'' [''[[Lauraceae]]''] -- [[Zavôka|zavôkà]] * ''Phoenix canariensis'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Phoenix dactylifera]]'' [''Arecaceae''] -- [[Antrendry (zavamaniry)|antrendry]] // rofiavahiny * ''[[Phoenix reclinata]]'' [''Arecaceae''] -- antrendry, kalabo, kalalo, dara, daro, taratra, taratsa, taratsy * ''[[Phoenix roebelenii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Physalis angulata]]'' [''[[Solanaceae]]''] -- * ''[[Physalis minima]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Physalis peruviana]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Piper borbonense]]'' [''[[Piperaceae]]''] -- tsiperifery, voatsiperifery * ''[[Piper guineense]]'' [''Piperaceae''] -- kisiditry * ''[[Piper nigrum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pachyphyllum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pyrifolium]]'' [''Piperaceae''] -- voatsiperifery * ''Prunus africana'' (= Pygeum africanum) [ ''[[Rosaceae]]''] -- kotofihy * ''Prunus armeniaca'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus avium'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasifera'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasus'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus domestica'' [''Rosaceae''] -- * ''[[Prunus persica]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[paiso]] * ''[[Psidium cattleianum]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- goavimena * ''[[Psidium guajava]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- [[Goavy (zavamaniry)|goavy]] * [[Psidium guineense|''Psidium guineens''e]] [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Pyrus communis]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[poara]] * ''[[Pyrus pyrifolia]]'' [''Rosaceae''] -- === R === * ''[[Raphia farinifera]]'' (= ''Raphia ruffia'') [''[[Arecaceae]]''] -- rofia * ''[[Ravenea dransfieldii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Ravenea madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – gora, matitanana * ''[[Ravenea rivularis]]'' [''Arecaceae''] --  // akoraka, bakaly, gora, gory, ravina * ''[[Ravenea sambiranensis]]'' [''Arecaceae''] – manarana, sira * ''[[Rhipsalis baccifera]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. horrida|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''horrida'']] (= Rhipsalis horrida) -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. mauritiana|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''mauritiana'']] (= Rhipsalis mauritiana) -- * ''[[Rhipsalis madagascariensis]]'' [''Cactaceae''] -- * ''Rubus alceifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Rubus apetalus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus eichleri'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fraxinifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fruticosus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus idaeus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pauciflorus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pyrifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus rosifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- voafotsy === S === * ''Saba comorensis'' [''[[Apocynaceae]]''] –  vandribanga  // vontaka, made * ''Salacia leptoclada'' [''[[Celastraceae]]''] -- * ''Salacia leptoclada'' [''Celastraceae''] -- * ''Salacia madagascariensis'' [''Celastraceae''] -- * ''Satranala decussilvae'' [''[[Arecaceae]]''] -- satranala * ''Selenicereus costaricensis'' (= ''Hylocereus costaricensis'', ''Hylocereus polyrhizus'') [''[[Cactaceae]]''] -- * ''Selenicereus megalanthus'' (= ''Hylocereus megalanthus'') [''Cactaceae''] -- * ''Selenicereus undatus'' (= ''Hylocereus undatus'') [''Cactaceae''] -- * ''[[Solanum betaceum]]'' (= ''Cyphomandra betacea'') [''[[Solanaceae]]''] – voatabiahazo * ''[[Sorindeia madagascariensis]]'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- sorindrano * ''[[Spondias dulcis]]'' (= ''Spondias cytherea'') [''[[Anacardiaceae]]''] -- sakoagna, sakoamanga * ''Spondias mombin'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Spondias purpurea'' [''Anacardiaceae''] -- * ''[[Spondias tefyi]]'' [''Anacardiaceae''] -- [[sakoa]] * ''[[Strychnos madagascariensis]]'' [''[[Loganiaceae]]''] -- mokotra * ''[[Strychnos spinosa]]'' [''Loganiaceae''] -- mokotra * ''Symphonia louvelii'' [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''Symphonia globulifera'' [''Clusiaceae''] -- * ''Symphonia urophylla'' [''Clusiaceae''] -- sirambo * ''[[Syzygium cumini]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- rotra, rôtra * ''Syzygium guineense'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium jambos'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium madagascariense]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium malaccense'' [''Myrtaceae''] -- makoba * ''Syzygium samarangense'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium tsimihetyglandulosum]]'' [''Myrtaceae''] -- === T === * ''[[Tamarindus indica]]'' [''[[Fabaceae]]''] -- [[kily]], madilo, madiro * ''[[Treculia africana]]'' [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Treculia lamiana]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala * ''[[Treculia madagascarica]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala, dipaka, famelona, tapabatry, fantsinakoho, sakoambitsy, tsipaka ** ''Treculia madagascarica'' var. ''sambiranensis'' -- dipaka, tsipaka, tsitimpahy, foza * ''[[Treculia obovoidea]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Treculia perrieri]]'' (= ''Treculia africana'' var. ''ilicifolia'') [''Moraceae''] -- obory, katoka, tsipa, tsitendry === U === * ''Uapaca ambanjensis'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- * ''Uapaca betamponensis'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''[[Uapaca bojeri]]'' [''Phyllanthaceae''] -- tapia, voapaka * ''Uapaca densifolia'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca ferruginea'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca louvelii'' [''Phyllanthaceae''] -- anisena * ''Uapaca thouarsii'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- voapaka === V === * ''[[Vangueria edulis]]'' [''[[Rubiaceae]]''] -- voavandrika * ''Vasconcellea ×heilbornii'' [''[[Caricaceae]]''] -- * ''Vangueria infausta'' [''Rubiaceae''] -- * ''[[Vangueria madagascariensis]]'' (= ''Vangueria edulis'') [''Rubiaceae''] -- voavanga, vavandrika * ''[[Vanilla planifolia]]'' [''[[Orchidaceae]]''] – vanila, lavanila * ''Vasconcellea cundinamarcensis'' (= ''Vasconcellea x heilbornii'') [''Caricaceae''] -- * ''[[Vasconcellea pubescens]]'' [''Caricaceae''] -- papaimbohitra * ''[[Vitis labrusca]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- voaloboka * [[Vitis lenticellata]] [''Vitaceae''] -- vahintakifitra,vahintankifotra * ''[[Vitis microdiptera]]'' [''Vitaceae''] -- divay, famakientana * ''[[Vitis vinifera]]'' [''Vitaceae''] -- [[voaloboka]] == Anarana amin' ny teny malagasy == [[Sary:Citrus-aurantiifolia-fruits.JPG|vignette|Voasary (''[[Citrus aurantiifolia]]'')]]Inty ny lisitry ny anarana amin' ny teny malagasy anondroana ny zavamaniry fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: === A === * adabo * akondro * akondrofify * ambalasira * amontana * ampalibe * ampalibeala * ampalibeala * anisena * atsingilo * aviavy === B === * boka * bozy === D === * dampy * dipaka * dipaka * divay === F === * faho * famakientana * famelona * fantsinakoho * foignonana * foza * frezy === G === * goavy === H === * hontsy === K === * kaky * kaombava * katoka * kily * kôrôsôly * kotofihy === L === * letisy * leandriaka * litsia === M === * madilo * madiriandro * madiro * makoba * [[mananasy]] * mandarina * manga * mangidika * mantsadaka * mantsidika * matitihena * mokotra * mokotra === O === * obory * ontsy === P === * paiso * paoma * papaimbohitra * [[papay]] * poara === R === * ramy * reniala * rofia * rofia * rofiavahiny * rotazo * rotra * rotra, rôtra === S === * sakoa * sakoagna * sakoamanga * sakoambitsy * satranala * sirambo * sorindrano === T === * tamenaka * taolanomby * tapabatry * tapia * todinga * tsaringila * tsipa * tsipaka * tsipaka * tsipopoka * tsirika * tsitendry * tsitimpahy === V === * vahintakifitra * vahintakifitra * vahintankifotra * vandrika * vangisay * vavandrika * vivaona * voafotsy * voaloboka * voaloboka * voalobokadia * voamantsoana * voanjonala * voantamenaka * voantsokona * voapaka * voapaka * voasarimakirana * voasarimamy * voatamenaka * voatsiriry * voavandrika * voavanga * vohimpiky === Z === * za * zavokà 2ejbdd102lzmbt4eiim69t5nbz7zu57 1134862 1134861 2026-04-11T09:58:40Z Thelezifor 15140 Rohy anatiny 1134862 wikitext text/x-wiki [[Sary:Litchi chinensis fruits.JPG|vignette|408x408px|Letisia (''[[Litchi chinensis]]'')]] Inty ny '''lisitry ny hazo fihinam-boa eto Madagasikara'''. Marihina fa ny teny hoe "hazo" ampiasaina eto hanondroana ny [[Hazo (zavamaniry)|hazo]], ny [[hazobotry]], ny [[kirihitra]], ary ny [[vahy]], eny fa na ireo atao amin' ny anarana ara-tsiansa hoe [[Zavamaniry ahitra|ahitra]] rehefa tena lehibe (ohatra: [[akondro]]) na ireo ivelan' ny fanasokajiana mahazatra (toy ny [[raketa]]). Misy amin' ny zavamaniry hotanisaina eto ny tsy misy afa-tsy eto [[Madagasikara]], ny sasany hita ihany koa any amin' ny firenena sy faritra any ivelany ary ny hafa nampidirina teto. == Lisitry ny vondron-karazana sy ny finakaviana == === Lisitry ny vondron-karazana === [[Sary:Mangifera indica 1a 13.jpg|vignette|Manga (''[[Mangifera indica]]'')]] [[Sary:Tapia Uapaca bojeri Ibity.jpg|vignette|Tapia (''[[Uapaca bojeri]]'')]]Inty ny lisitry ny vondron-karazan-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: * ''[[Adansonia]] - [[Ananas]] - [[Anisophyllea]] - [[Annona]] - [[Bismarckia]] - [[Borassus]] - [[Bromelia]] - [[Canarium (zavamaniry)|Canarium]] - [[Carica]] - [[Carissa]] - [[Causonis]] - [[Cayratia]] - [[Cereus]] - [[Cissus]] - [[Citrus]] - [[Cocos (zavamaniry)|Cocos]] - [[Cola (zavamaniry)|Cola]] - [[Cyphomandra]] - [[Cyphostemma]] - [[Dilobeia]] - [[Diospyros]] - [[Dypsis]] - [[Elaeis]] - [[Eugenia]] - [[Ficus]] - [[Fragaria]] - [[Hylocereus]] - [[Hyphaene]] - [[Labramia]] - [[Landolphia]] - [[Leuenbergeria]] - [[Litchi]] - [[Malus]] - [[Mangifera]] - [[Mimusops]] - [[Musa]] - [[Opuntia]] - [[Pandanus]] - [[Passiflora]] - [[Persea]] - [[Pereskia]]'' (jereo koa: ''[[Leuenbergeria]]'' sy ''[[Rhodocactus]]'') ''- [[Phoenix]] - [[Piper]] - [[Poivrea]] - [[Physalis]] - [[Prunus]] - [[Psidium]] - [[Pyrus]] - [[Raphia]] - [[Ravenea]] - [[Rheedia]] - [[Rhipsalis]] - [[Rhodocactus]] - [[Rubus]] - [[Saba (zavamaniry)|Saba]]'' - ''[[Salacia]] - [[Satranala]] - [[Selenicereus]] - [[Sorindeia]] - [[Spondias]] - [[Strychnos]] - [[Solanum]] - [[Symphonia]] - [[Syzygium]] - [[Tamarindus]] - [[Treculia]] - [[Uapaca]] - [[Vangueria]] - [[Vasconcellea]] - [[Vanilla]] - [[Vitis]]'' === Lisitry ny fianakaviana === [[Sary:Starr 020803-0117 Psidium guajava.jpg|vignette|Goavy (''[[Psidium guajava]]'')]][[Sary:Adansonia rubrostipa 03.jpg|vignette|Ringy na fony (''[[Adansonia rubrostipa]]'')]]Inty ny lisitry ny fianakavian-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto Madagasikara, nalahatra araka ny abidy: * ''[[Anacardiaceae]]'' ''- [[Anisophylleaceae]] - [[Annonaceae]] - [[Apocynaceae]] - [[Arecaceae]] - [[Bombacaceae]]'' (ankehitriny nampidirina ao amin' ny ''[[Malvaceae]]'') - ''[[Bromeliaceae]]'' ''- [[Burseraceae]] - [[Cactaceae]] - [[Caricaceae]] - [[Celastraceae]] - [[Clusiaceae]] - [[Combretaceae]] - [[Ebenaceae]] - [[Fabaceae]] - [[Lauraceae]] - [[Loganiaceae]] - [[Malvaceae]]'' (ankehitriny dia tafiditra ao ny ''[[Bombacaceae]]'') - ''[[Menispermaceae]]'' ''- [[Moraceae]] - [[Musaceae]] - [[Myrtaceae]] - [[Orchidaceae]] - [[Pandanaceae]] - [[Passifloraceae]] - [[Phyllanthaceae]] - [[Piperaceae]] - [[Proteaceae]] - [[Rosaceae]] - [[Rubiaceae]] - [[Rutaceae]] - [[Sapindaceae]] - [[Sapotaceae]] - [[Solanaceae]] - [[Vitaceae]]'' == Lisitry ny karazana (anarana ara-tsiansa) == [[Sary:Musa acuminata 337319858.jpg|vignette|309x309px|Akondro (''[[Musa acuminata]]'')]]Inty ny lisitry ny karazan-javamaniry fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: === A === * ''[[Adansonia digitata]]'' [''[[Bombacaceae]]'' na ''[[Malvaceae]]''] -- baobaba, baobaza, baovola, bontona, boringy, fontana, rainiala, ringy, sefo, vonoa, vontana, vontona * ''[[Adansonia grandidieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- renala, reniala, renibeala, vonoa * ''[[Adansonia madagascariensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, bozy, fony, mboio, reniala * ''[[Adansonia perrieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] – za * ''[[Adansonia rubrostipa]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- ringy * ''[[Adansonia suarezensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- vonoa, za * ''[[Adansonia za]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, boringy, bozo, bozy, fony, mboio, ringy, voajabo, za, zabo * ''Ananas bracteatus'' [''[[Bromeliaceae]]''] -- * ''[[Mananasy|Ananas comosus]]'' (= ''Bromelia ananas'') [''Bromeliaceae''] -- fandra, fandrana, mananasy, satra, voafandrana * ''[[Anisophyllea anisophyllea]]'' [''[[Anisophylleaceae]]''] -- ambalasira * ''[[Anisophyllea fallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- hazomamy * ''[[Anisophyllea madagascarensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea masoalensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea parafallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea purpurascens]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea schatzii]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Annona muricata]]'' [''[[Annonaceae]]''] -- karaosoly, koropataka, kôrôsôly // voantsokona, voatsiriry, * ''[[Annona squamosa]]'' [''Annonaceae''] -- konikony, konokono // voasaritany * ''[[Artocarpus altilis]]'' [''[[Moraceae]]''] -- [[soanambo]], tsirapay * [[Ampalibe|''Artocarpus heterophyllus'']] [''Moraceae''] -- ampalibe * ''[[Artocarpus integer]]'' (= ''Artocarpus integrifolia'') [''Moraceae''] -- finesy, kimahatorolela, sonambo, voanampalibe === B === * ''[[Bismarckia nobilis]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[satrana]] * ''[[Borassus aethiopum]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – dimaka, befelatanana: * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – voanio * ''[[Burasaia madagascariensis]]'' [''[[Menispermaceae]]''] -- amborasahamaitso, amborasahy, amborasaka, amboravaky, borasaha, faritatsy, faritsaty, hazondahy, odiandro, oditohina, ralakamisy, vodihazo // madiriandro === C === * ''[[Canarium madagascariensis]]'' [''[[Burseraceae]]''] -- aramy, haramy, ramy, tambazotse * ''[[Carica papaya]]'' [''[[Caricaceae]]''] -- [[papay]], mapaza * ''[[Carissa boiviniana]]'' [''[[Apocynaceae]]''] -- * ''[[Carissa comorensis]]'' [''Apocynaceae''] -- voamantsoana, taolanomby * ''[[Carissa densiflora]]'' [''Apocynaceae''] -- mango ** ''Carissa densiflora'' var ''microphylla'' -- mango * ''[[Carissa macrocarpa]]'' [''Apocynaceae''] -- * ''[[Carissa pichoniana]]'' [''Apocynaceae''] -- hazombato * ''[[Carissa sessiliflora]]'' [''Apocynaceae''] -- tavaka, voantsikomoka, voantsikopiky * ''[[Carissa spinarum]]'' (= ''Carissa edulis'' = ''Carissa pubescens'') [''Apocynaceae''] -- taolana, voakandrina * ''[[Cayratia lenticellata]]'' (= Vitis lenticellata Baker) [''[[Vitaceae]]''] -- vahintakifitra * ''[[Cayratia trifolia]]'' (= ''Causonis trifolia'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cereus peruvianus]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Cissus quadrangularis]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- * ''[[Cissus verticillata]]'' [''Vitaceae''] -- voalobokadia * ''[[Citrus aurantiifolia]]'' na ''Citrus aurantifolia'' [''[[Rutaceae]]''] -- angy, besenta, hangy, matsitso, soa, tsirebika, voantolongo, voasarimakirana, voasarimamy, voasarimandina, voasarisoa, voasary * ''[[Citrus aurantium]]'' (= ''Citrus paradisi'') [''Rutaceae''] -- voangikely, voatolongo * ''[[Citrus grandis]]'' (= ''[[Citrus maxima]]'') [''Rutaceae''] -- angibe, hangibe, papelimosy, pilionosy, tremo, voahangibe, voasaribe, voasarihangibe // vangisay * ''[[Citrus hystrix]]'' [''Rutaceae''] -- voangabe, voangibe // kaombava * ''[[Citrus limon]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimakirana * ''[[Citrus medica]]'' [''Rutaceae''] -- voantolongo, voasarimandina ** ''Citrus medica'' subsp. ''bajoum'' -- tolongo, tsilongo, voatsilongo * ''[[Citrus reticulata]]'' [''Rutaceae''] -- // mandarina * ''[[Citrus sinensis]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimamy, voasary * ''[[Citrus voangiala]]'' [''[[Rutaceae]]''] -- * ''[[Cocos nucifera]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[voanio]] * ''[[Cola acuminata]]'' [''[[Malvaceae]]''] -- kôlà * ''[[Cola nitida]]'' [''Malvaceae''] -- kôla * ''[[Cola perrieri]]'' [''Malvaceae''] -- * ''[[Combretum grandidieri]]'' (= ''Calopyxis grandidieri'') [''[[Combretaceae]]''] -- tamenaka * ''[[Combretum calopyxis]]'' (= ''Calopyxis eriantha'') [''Combretaceae''] -- boka, matitihena, tamenaka, temenaka, voantamenaka * ''[[Combretum coccineum]]'' [''Combretaceae''] -- halaitra, manikibonga * ''[[Combretum coursianum]]'' (= ''Calopyxis coursiana'') [''Combretaceae''] -- tamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum eriogynum]]'' (= ''Calopyxis eriogyna'') [''Combretaceae''] -- voatamenaka * ''[[Combretum indicum]]'' [''Combretaceae''] -- * ''[[Combretum macrocalyx]]'' (= ''Calopyxis bernieriana'') (= Poivrea bernieriana) [''Combretaceae''] -- voantamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum oxygonium]]'' (= ''Calopyxis oxygonia'') [''Combretaceae''] -- menakabongo, voantamenaka * ''[[Combretum sphaeroides]]'' (= ''Calopyxis brevistyla'') [''[[Combretaceae]]''] -- voantamenaka * ''[[Combretum subumbellatum]]'' (= ''Calopyxis subumbellata'') [''Combretaceae''] -- mangitohezitra, tamenaka, vakakoana, voantamenaka, voatamenaka // voanjonala * ''[[Cyphostemma greveanum]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- vahimboamena * ''[[Cyphostemma microadiparthros]]'' / ''[[Cyphostemma microadiparthra]]'' (= ''Cissus microadiparthros'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cyphostemma montagnacii]]'' [''Vitaceae''] -- === D === * ''[[Dilobeia thouarsii]]'' [''[[Proteaceae]]''] – bakaravina, hazobaka, hazontavolo, hovao, makaleona, mankaleo, ovao, ramandriona, rihaona, tambelomanana, tavolohazo, tavolopika, vazano, vivaona * ''Diospyros ferrea'' [''[[Ebenaceae]]''] -- * ''[[Diospyros kaki]]'' [''Ebenaceae''] -- kaky * ''[[Diospyros mespiliformis]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Diospyros perrieri]]'' [''Ebenaceae''] -- hazoarina, hazozoby, lopingo, mapingo, pingo, volombodimpoina * ''[[Diospyros sakalavarum]]'' [''Ebenaceae''] -- hazomafana * ''[[Diospyros squamosa]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Dypsis baronii]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Dypsis lutescens]]'' [''Arecaceae''] -- lafahazo, lafaza, lafohaza, na rehazo. * ''[[Dypsis madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – // farihazo, hirihiry === E === * ''[[Elaeis guineensis]]'' [''[[Arecaceae]]''] – palmie fanaova-menaka,  tsingilo ** ''Elaeis guineensis'' var ''madagascariensis'' (= ''Elaeis madagascariensis'') --  tsingilo * ''[[Epiphyllum anguliger]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Epiphyllum oxypetalum]]'' [''Cactaceae''] – * ''[[Epiphyllum phyllanthus]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Eugenia brasiliensis]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia cotinifolia]]'' [''Myrtaceae''] -- mangidika, mantsidika * ''[[Syzygium emirnense|Eugenia emirnensis]]'' (= ''[[Syzygium emirnense]]'') [''Myrtaceae''] - * ''[[Eugenia hazomamy]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia jambolana]]'' (= ''[[Syzygium cumini]]'') [''Myrtaceae''] -- rotra, rotazo * ''[[Eugenia jambos]]'' (= ''[[Syzygium jambos]]'') [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia lokhensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia louvelii]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia lucida]]'' [''Myrtaceae''] -- atsingilo, tsaringila * ''[[Eugenia nosibensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia parkeri]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia uniflora]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- === F === * ''[[Ficus carica]]'' L. [''[[Moraceae]]''] – aviavimbazaha * ''[[Ficus grevei]]'' [''Moraceae''] -- fihamy * ''[[Ficus lutea]]'' Vahl [''Moraceae''] – amontana,  mandresy , nonokalika, aviavy * ''[[Ficus pachyclada]]'' [''Moraceae''] -- adabo * ''[[Ficus polita]]'' [''Moraceae''] -- mandresy, tsaramady. * ''[[Ficus reflexa]]'' Thunb. [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Ficus sakalavarum]]'' [''Moraceae''] – adabo * ''[[Ficus sur]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus sycomorus]]'' L. [''Moraceae''] -- amontana * ''[[Ficus trichoclada]]'' Baker [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus tiliifolia]]'' Baker (ou ''Ficus trichophlebia'') [''[[Moraceae]]''] -- voara, ara, aviavy, amontana * ''[[Fragaria × ananassa]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[frezy]] * ''[[Fragaria vesca]]'' [''Rosaceae''] -- === G === * ''[[Garcinia aphanophlebia]]'' (= ''[[Rheedia aphanophlebia]]'') [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''[[Garcinia chapelieri]]'' (= ''[[Rheedia chapelieri]]'') [''Clusiaceae''] -- dampy, vandrika, leandriaka. * ''[[Garcinia madagascariensis]]'' (= ''[[Rheedia madagascariensis]]'') [''Clusiaceae''] -- * ''[[Garcinia mangorensis]]'' [''[[Clusiaceae]]''] – vandrika * [[Garcinia mangostana|Garcinia ''mangostana'']] [''Clusiaceae''] – mangostana * ''[[Garcinia pauciflora]]'' [''Clusiaceae''] – vandrikala * ''[[Garcinia verrucosa]]'' [''Clusiaceae''] -- dampy * ''[[Garcinia zeylanica]]'' [''[[Clusiaceae]]''] -- === H === * ''[[Hyphaene compressa]]'' H.Wendl. [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Hyphaene coriacea]]'' (Gaertn.) [''Arecaceae''] -- babangy, lokoko // satramira * ''[[Hyphaene shatan]]'' [''Arecaceae''] -- dana,  satra, satrakely, satramira, satrana, satrantoloho, satraviehy, satsa, taliona === L === * ''[[Labramia ambondrombeensis]]'' [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''[[Labramia boivinii]]'' [''Sapotaceae''] -- faho, mantsadaka * ''[[Labramia bojeri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Labramia costata]]'' [''Sapotaceae''] -- todinga * ''[[Labramia platyphylla]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia kirkii]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia madagascariensis]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia myrtifolia]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia perrieri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Litchi chinensis]]'' [''[[Sapindaceae]]''] -- [[litisia]], letisy === M === * ''[[Malus domestica]]'' [''Rosaceae''] -- paoma * ''[[Malus × robusta]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Malus pumila'' [''Rosaceae''] -- * ''Mangifera foetida'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- * ''Mangifera indica'' [''Anacardiaceae''] -- manga * ''Mangifera odorata'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Mimusops commersonii'' (= Mimusops coriacea) [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''Mimusops coriacea'' [''Sapotaceae''] -- tsirika, vohimpiky * ''Mimusops elengi'' [''Sapotaceae''] -- * ''Mimusops obtusifolia'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Musa × paradisiaca]]'' (safiotra M. acuminata × M. balbisiana) [''[[Musaceae]]''] -- akondrofify * ''[[Musa acuminata]]'' [''Musaceae''] -- foignonana, akondro * ''[[Musa balbisiana]]'' [''Musaceae''] -- * ''[[Musa perrieri]]'' [''Musaceae''] -- ontsy, honts * y * ''[[Musa sapientum]]'' [''Musaceae''] -- === O === * ''[[Opuntia dillenii]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Opuntia ficus-indica]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Opuntia monacantha]]'' [''Cactaceae''] -- raketa malady * ''[[Opuntia stricta]]'' [''Cactaceae''] -- raketa mena === P === * ''[[Pandanus tectorius]]'' [''[[Pandanaceae]]''] -- * ''[[Pandanus utilis]]'' [''Pandanaceae''] -- * ''[[Passiflora caerulea]]'' [''[[Passifloraceae]]''] -- * ''[[Passiflora edulis]]'' [''Passifloraceae''] -- ** Passiflora edulis f. edulis -- ** Passiflora edulis f. flavicarpa -- * ''Passiflora foetida'' [''Passifloraceae''] -- tsipopoka * ''Passiflora incarnata'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora laurifolia'' [''Passifloraceae''] --- * ''Passiflora ligularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora quadrangularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''[[Pereskia aculeata]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Pereskia grandifolia]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Persea americana]]'' [''[[Lauraceae]]''] -- [[Zavôka|zavôkà]] * ''Phoenix canariensis'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Phoenix dactylifera]]'' [''Arecaceae''] -- [[Antrendry (zavamaniry)|antrendry]] // rofiavahiny * ''[[Phoenix reclinata]]'' [''Arecaceae''] -- antrendry, kalabo, kalalo, dara, daro, taratra, taratsa, taratsy * ''[[Phoenix roebelenii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Physalis angulata]]'' [''[[Solanaceae]]''] -- * ''[[Physalis minima]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Physalis peruviana]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Piper borbonense]]'' [''[[Piperaceae]]''] -- tsiperifery, voatsiperifery * ''[[Piper guineense]]'' [''Piperaceae''] -- kisiditry * ''[[Piper nigrum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pachyphyllum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pyrifolium]]'' [''Piperaceae''] -- voatsiperifery * ''Prunus africana'' (= Pygeum africanum) [ ''[[Rosaceae]]''] -- kotofihy * ''Prunus armeniaca'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus avium'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasifera'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasus'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus domestica'' [''Rosaceae''] -- * ''[[Prunus persica]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[paiso]] * ''[[Psidium cattleianum]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- goavimena * ''[[Psidium guajava]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- [[Goavy (zavamaniry)|goavy]] * [[Psidium guineense|''Psidium guineens''e]] [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Pyrus communis]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[poara]] * ''[[Pyrus pyrifolia]]'' [''Rosaceae''] -- === R === * ''[[Raphia farinifera]]'' (= ''Raphia ruffia'') [''[[Arecaceae]]''] -- rofia * ''[[Ravenea dransfieldii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Ravenea madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – gora, matitanana * ''[[Ravenea rivularis]]'' [''Arecaceae''] --  // akoraka, bakaly, gora, gory, ravina * ''[[Ravenea sambiranensis]]'' [''Arecaceae''] – manarana, sira * ''[[Rhipsalis baccifera]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. horrida|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''horrida'']] (= Rhipsalis horrida) -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. mauritiana|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''mauritiana'']] (= Rhipsalis mauritiana) -- * ''[[Rhipsalis madagascariensis]]'' [''Cactaceae''] -- * ''Rubus alceifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Rubus apetalus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus eichleri'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fraxinifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fruticosus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus idaeus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pauciflorus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pyrifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus rosifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- voafotsy === S === * ''Saba comorensis'' [''[[Apocynaceae]]''] –  vandribanga  // vontaka, made * ''Salacia leptoclada'' [''[[Celastraceae]]''] -- * ''Salacia leptoclada'' [''Celastraceae''] -- * ''Salacia madagascariensis'' [''Celastraceae''] -- * ''Satranala decussilvae'' [''[[Arecaceae]]''] -- satranala * ''Selenicereus costaricensis'' (= ''Hylocereus costaricensis'', ''Hylocereus polyrhizus'') [''[[Cactaceae]]''] -- * ''Selenicereus megalanthus'' (= ''Hylocereus megalanthus'') [''Cactaceae''] -- * ''Selenicereus undatus'' (= ''Hylocereus undatus'') [''Cactaceae''] -- * ''[[Solanum betaceum]]'' (= ''Cyphomandra betacea'') [''[[Solanaceae]]''] – voatabiahazo * ''[[Sorindeia madagascariensis]]'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- sorindrano * ''[[Spondias dulcis]]'' (= ''Spondias cytherea'') [''[[Anacardiaceae]]''] -- sakoagna, sakoamanga * ''Spondias mombin'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Spondias purpurea'' [''Anacardiaceae''] -- * ''[[Spondias tefyi]]'' [''Anacardiaceae''] -- [[sakoa]] * ''[[Strychnos madagascariensis]]'' [''[[Loganiaceae]]''] -- mokotra * ''[[Strychnos spinosa]]'' [''Loganiaceae''] -- mokotra * ''Symphonia louvelii'' [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''Symphonia globulifera'' [''Clusiaceae''] -- * ''Symphonia urophylla'' [''Clusiaceae''] -- sirambo * ''[[Syzygium cumini]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- rotra, rôtra * ''Syzygium guineense'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium jambos'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium madagascariense]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium malaccense'' [''Myrtaceae''] -- makoba * ''Syzygium samarangense'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium tsimihetyglandulosum]]'' [''Myrtaceae''] -- === T === * ''[[Tamarindus indica]]'' [''[[Fabaceae]]''] -- [[kily]], madilo, madiro * ''[[Treculia africana]]'' [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Treculia lamiana]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala * ''[[Treculia madagascarica]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala, dipaka, famelona, tapabatry, fantsinakoho, sakoambitsy, tsipaka ** ''Treculia madagascarica'' var. ''sambiranensis'' -- dipaka, tsipaka, tsitimpahy, foza * ''[[Treculia obovoidea]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Treculia perrieri]]'' (= ''Treculia africana'' var. ''ilicifolia'') [''Moraceae''] -- obory, katoka, tsipa, tsitendry === U === * ''Uapaca ambanjensis'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- * ''Uapaca betamponensis'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''[[Uapaca bojeri]]'' [''Phyllanthaceae''] -- tapia, voapaka * ''Uapaca densifolia'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca ferruginea'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca louvelii'' [''Phyllanthaceae''] -- anisena * ''Uapaca thouarsii'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- voapaka === V === * ''[[Vangueria edulis]]'' [''[[Rubiaceae]]''] -- voavandrika * ''Vasconcellea ×heilbornii'' [''[[Caricaceae]]''] -- * ''Vangueria infausta'' [''Rubiaceae''] -- * ''[[Vangueria madagascariensis]]'' (= ''Vangueria edulis'') [''Rubiaceae''] -- voavanga, vavandrika * ''[[Vanilla planifolia]]'' [''[[Orchidaceae]]''] – vanila, lavanila * ''Vasconcellea cundinamarcensis'' (= ''Vasconcellea x heilbornii'') [''Caricaceae''] -- * ''[[Vasconcellea pubescens]]'' [''Caricaceae''] -- papaimbohitra * ''[[Vitis labrusca]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- voaloboka * [[Vitis lenticellata]] [''Vitaceae''] -- vahintakifitra,vahintankifotra * ''[[Vitis microdiptera]]'' [''Vitaceae''] -- divay, famakientana * ''[[Vitis vinifera]]'' [''Vitaceae''] -- [[voaloboka]] == Anarana amin' ny teny malagasy == [[Sary:Citrus-aurantiifolia-fruits.JPG|vignette|Voasary (''[[Citrus aurantiifolia]]'')]]Inty ny lisitry ny anarana amin' ny teny malagasy anondroana ny zavamaniry fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: === A === * adabo * akondro * akondrofify * ambalasira * amontana * ampalibe * ampalibeala * ampalibeala * anisena * atsingilo * aviavy === B === * boka * bozy === D === * dampy * dipaka * dipaka * divay === F === * faho * famakientana * famelona * fantsinakoho * foignonana * foza * frezy === G === * goavy === H === * hontsy === K === * kaky * kaombava * katoka * kily * kôrôsôly * kotofihy === L === * letisy * leandriaka * litsia === M === * madilo * madiriandro * madiro * makoba * [[mananasy]] * mandarina * manga * mangidika * mantsadaka * mantsidika * matitihena * mokotra * mokotra === O === * obory * ontsy === P === * paiso * paoma * papaimbohitra * [[papay]] * poara === R === * ramy * reniala * rofia * rofia * rofiavahiny * rotazo * rotra * rotra, rôtra === S === * sakoa * sakoagna * sakoamanga * sakoambitsy * satranala * sirambo * sorindrano === T === * tamenaka * taolanomby * tapabatry * tapia * todinga * tsaringila * tsipa * tsipaka * tsipaka * tsipopoka * tsirika * tsitendry * tsitimpahy === V === * vahintakifitra * vahintakifitra * vahintankifotra * vandrika * vangisay * vavandrika * vivaona * voafotsy * voaloboka * voaloboka * voalobokadia * voamantsoana * voanjonala * voantamenaka * voantsokona * voapaka * voapaka * voasarimakirana * voasarimamy * voatamenaka * voatsiriry * voavandrika * voavanga * vohimpiky === Z === * za * zavokà == Jereo koa == * [[Lisitry ny zavamaniry fanao fanafody eto Madagsikara]] 3q42ek6rrs13ybkdy1wf4shm4psu7f9 1134863 1134862 2026-04-11T10:05:31Z Thelezifor 15140 1134863 wikitext text/x-wiki [[Sary:Litchi chinensis fruits.JPG|vignette|408x408px|Letisia (''[[Litchi chinensis]]'')]] Inty ny '''lisitry ny hazo fihinam-boa eto Madagasikara'''. Marihina fa ny teny hoe "hazo" ampiasaina eto hanondroana ny [[Hazo (zavamaniry)|hazo]], ny [[hazobotry]], ny [[kirihitra]], ary ny [[vahy]], eny fa na ireo atao amin' ny anarana ara-tsiansa hoe [[Zavamaniry ahitra|ahitra]] rehefa tena lehibe (ohatra: [[akondro]]) na ireo ivelan' ny fanasokajiana mahazatra (toy ny [[raketa]]). Misy amin' ny zavamaniry hotanisaina eto ny tsy misy afa-tsy eto [[Madagasikara]], ny sasany hita ihany koa any amin' ny firenena sy faritra any ivelany ary ny hafa nampidirina teto. == Lisitry ny vondron-karazana sy ny finakaviana == === Lisitry ny vondron-karazana === [[Sary:Mangifera indica 1a 13.jpg|vignette|Manga (''[[Mangifera indica]]'')]] [[Sary:Tapia Uapaca bojeri Ibity.jpg|vignette|Tapia (''[[Uapaca bojeri]]'')]]Inty ny lisitry ny vondron-karazan-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: * ''[[Adansonia]] - [[Ananas]] - [[Anisophyllea]] - [[Annona]] - [[Bismarckia]] - [[Borassus]] - [[Bromelia]] - [[Canarium (zavamaniry)|Canarium]] - [[Carica]] - [[Carissa]] - [[Causonis]] - [[Cayratia]] - [[Cereus]] - [[Cissus]] - [[Citrus]] - [[Cocos (zavamaniry)|Cocos]] - [[Cola (zavamaniry)|Cola]] - [[Cyphomandra]] - [[Cyphostemma]] - [[Dilobeia]] - [[Diospyros]] - [[Dypsis]] - [[Elaeis]] - [[Eugenia]] - [[Ficus]] - [[Fragaria]] - [[Hylocereus]] - [[Hyphaene]] - [[Labramia]] - [[Landolphia]] - [[Leuenbergeria]] - [[Litchi]] - [[Malus]] - [[Mangifera]] - [[Mimusops]] - [[Musa]] - [[Opuntia]] - [[Pandanus]] - [[Passiflora]] - [[Persea]] - [[Pereskia]]'' (jereo koa: ''[[Leuenbergeria]]'' sy ''[[Rhodocactus]]'') ''- [[Phoenix]] - [[Piper]] - [[Poivrea]] - [[Physalis]] - [[Prunus]] - [[Psidium]] - [[Pyrus]] - [[Raphia]] - [[Ravenea]] - [[Rheedia]] - [[Rhipsalis]] - [[Rhodocactus]] - [[Rubus]] - [[Saba (zavamaniry)|Saba]]'' - ''[[Salacia]] - [[Satranala]] - [[Selenicereus]] - [[Sorindeia]] - [[Spondias]] - [[Strychnos]] - [[Solanum]] - [[Symphonia]] - [[Syzygium]] - [[Tamarindus]] - [[Treculia]] - [[Uapaca]] - [[Vangueria]] - [[Vasconcellea]] - [[Vanilla]] - [[Vitis]]'' === Lisitry ny fianakaviana === [[Sary:Starr 020803-0117 Psidium guajava.jpg|vignette|Goavy (''[[Psidium guajava]]'')]][[Sary:Adansonia rubrostipa 03.jpg|vignette|Ringy na fony (''[[Adansonia rubrostipa]]'')]]Inty ny lisitry ny fianakavian-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto Madagasikara, nalahatra araka ny abidy: * ''[[Anacardiaceae]]'' ''- [[Anisophylleaceae]] - [[Annonaceae]] - [[Apocynaceae]] - [[Arecaceae]] - [[Bombacaceae]]'' (ankehitriny nampidirina ao amin' ny ''[[Malvaceae]]'') - ''[[Bromeliaceae]]'' ''- [[Burseraceae]] - [[Cactaceae]] - [[Caricaceae]] - [[Celastraceae]] - [[Clusiaceae]] - [[Combretaceae]] - [[Ebenaceae]] - [[Fabaceae]] - [[Lauraceae]] - [[Loganiaceae]] - [[Malvaceae]]'' (ankehitriny dia tafiditra ao ny ''[[Bombacaceae]]'') - ''[[Menispermaceae]]'' ''- [[Moraceae]] - [[Musaceae]] - [[Myrtaceae]] - [[Orchidaceae]] - [[Pandanaceae]] - [[Passifloraceae]] - [[Phyllanthaceae]] - [[Piperaceae]] - [[Proteaceae]] - [[Rosaceae]] - [[Rubiaceae]] - [[Rutaceae]] - [[Sapindaceae]] - [[Sapotaceae]] - [[Solanaceae]] - [[Vitaceae]]'' == Lisitry ny karazana (anarana ara-tsiansa) == [[Sary:Musa acuminata 337319858.jpg|vignette|309x309px|Akondro (''[[Musa acuminata]]'')]]Inty ny lisitry ny karazan-javamaniry fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: === A === * ''[[Adansonia digitata]]'' [''[[Bombacaceae]]'' na ''[[Malvaceae]]''] -- baobaba, baobaza, baovola, bontona, boringy, fontana, rainiala, ringy, sefo, vonoa, vontana, vontona * ''[[Adansonia grandidieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- renala, reniala, renibeala, vonoa * ''[[Adansonia madagascariensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, bozy, fony, mboio, reniala * ''[[Adansonia perrieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] – za * ''[[Adansonia rubrostipa]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- ringy * ''[[Adansonia suarezensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- vonoa, za * ''[[Adansonia za]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, boringy, bozo, bozy, fony, mboio, ringy, voajabo, za, zabo * ''Ananas bracteatus'' [''[[Bromeliaceae]]''] -- * ''[[Mananasy|Ananas comosus]]'' (= ''Bromelia ananas'') [''Bromeliaceae''] -- fandra, fandrana, mananasy, satra, voafandrana * ''[[Anisophyllea anisophyllea]]'' [''[[Anisophylleaceae]]''] -- ambalasira * ''[[Anisophyllea fallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- hazomamy * ''[[Anisophyllea madagascarensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea masoalensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea parafallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea purpurascens]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea schatzii]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Annona muricata]]'' [''[[Annonaceae]]''] -- karaosoly, koropataka, kôrôsôly // voantsokona, voatsiriry, * ''[[Annona squamosa]]'' [''Annonaceae''] -- konikony, konokono // voasaritany * ''[[Artocarpus altilis]]'' [''[[Moraceae]]''] -- [[soanambo]], tsirapay * [[Ampalibe|''Artocarpus heterophyllus'']] [''Moraceae''] -- ampalibe * ''[[Artocarpus integer]]'' (= ''Artocarpus integrifolia'') [''Moraceae''] -- finesy, kimahatorolela, sonambo, voanampalibe === B === * ''[[Bismarckia nobilis]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[satrana]] * ''[[Borassus aethiopum]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – dimaka, befelatanana: * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – voanio * ''[[Burasaia madagascariensis]]'' [''[[Menispermaceae]]''] -- amborasahamaitso, amborasahy, amborasaka, amboravaky, borasaha, faritatsy, faritsaty, hazondahy, odiandro, oditohina, ralakamisy, vodihazo // madiriandro === C === * ''[[Canarium madagascariensis]]'' [''[[Burseraceae]]''] -- aramy, haramy, ramy, tambazotse * ''[[Carica papaya]]'' [''[[Caricaceae]]''] -- [[papay]], mapaza * ''[[Carissa boiviniana]]'' [''[[Apocynaceae]]''] -- * ''[[Carissa comorensis]]'' [''Apocynaceae''] -- voamantsoana, taolanomby * ''[[Carissa densiflora]]'' [''Apocynaceae''] -- mango ** ''Carissa densiflora'' var ''microphylla'' -- mango * ''[[Carissa macrocarpa]]'' [''Apocynaceae''] -- * ''[[Carissa pichoniana]]'' [''Apocynaceae''] -- hazombato * ''[[Carissa sessiliflora]]'' [''Apocynaceae''] -- tavaka, voantsikomoka, voantsikopiky * ''[[Carissa spinarum]]'' (= ''Carissa edulis'' = ''Carissa pubescens'') [''Apocynaceae''] -- taolana, voakandrina * ''[[Cayratia lenticellata]]'' (= Vitis lenticellata Baker) [''[[Vitaceae]]''] -- vahintakifitra * ''[[Cayratia trifolia]]'' (= ''Causonis trifolia'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cereus peruvianus]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Cissus quadrangularis]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- * ''[[Cissus verticillata]]'' [''Vitaceae''] -- voalobokadia * ''[[Citrus aurantiifolia]]'' na ''Citrus aurantifolia'' [''[[Rutaceae]]''] -- angy, besenta, hangy, matsitso, soa, tsirebika, voantolongo, voasarimakirana, voasarimamy, voasarimandina, voasarisoa, voasary * ''[[Citrus aurantium]]'' (= ''Citrus paradisi'') [''Rutaceae''] -- voangikely, voatolongo * ''[[Citrus grandis]]'' (= ''[[Citrus maxima]]'') [''Rutaceae''] -- angibe, hangibe, papelimosy, pilionosy, tremo, voahangibe, voasaribe, voasarihangibe // vangisay * ''[[Citrus hystrix]]'' [''Rutaceae''] -- voangabe, voangibe // kaombava * ''[[Citrus limon]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimakirana * ''[[Citrus medica]]'' [''Rutaceae''] -- voantolongo, voasarimandina ** ''Citrus medica'' subsp. ''bajoum'' -- tolongo, tsilongo, voatsilongo * ''[[Citrus reticulata]]'' [''Rutaceae''] -- // mandarina * ''[[Citrus sinensis]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimamy, voasary * ''[[Citrus voangiala]]'' [''[[Rutaceae]]''] -- * ''[[Cocos nucifera]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[voanio]] * ''[[Cola acuminata]]'' [''[[Malvaceae]]''] -- kôlà * ''[[Cola nitida]]'' [''Malvaceae''] -- kôla * ''[[Cola perrieri]]'' [''Malvaceae''] -- * ''[[Combretum grandidieri]]'' (= ''Calopyxis grandidieri'') [''[[Combretaceae]]''] -- tamenaka * ''[[Combretum calopyxis]]'' (= ''Calopyxis eriantha'') [''Combretaceae''] -- boka, matitihena, tamenaka, temenaka, voantamenaka * ''[[Combretum coccineum]]'' [''Combretaceae''] -- halaitra, manikibonga * ''[[Combretum coursianum]]'' (= ''Calopyxis coursiana'') [''Combretaceae''] -- tamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum eriogynum]]'' (= ''Calopyxis eriogyna'') [''Combretaceae''] -- voatamenaka * ''[[Combretum indicum]]'' [''Combretaceae''] -- * ''[[Combretum macrocalyx]]'' (= ''Calopyxis bernieriana'') (= Poivrea bernieriana) [''Combretaceae''] -- voantamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum oxygonium]]'' (= ''Calopyxis oxygonia'') [''Combretaceae''] -- menakabongo, voantamenaka * ''[[Combretum sphaeroides]]'' (= ''Calopyxis brevistyla'') [''[[Combretaceae]]''] -- voantamenaka * ''[[Combretum subumbellatum]]'' (= ''Calopyxis subumbellata'') [''Combretaceae''] -- mangitohezitra, tamenaka, vakakoana, voantamenaka, voatamenaka // voanjonala * ''[[Cyphostemma greveanum]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- vahimboamena * ''[[Cyphostemma microadiparthros]]'' / ''[[Cyphostemma microadiparthra]]'' (= ''Cissus microadiparthros'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cyphostemma montagnacii]]'' [''Vitaceae''] -- === D === * ''[[Dilobeia thouarsii]]'' [''[[Proteaceae]]''] – bakaravina, hazobaka, hazontavolo, hovao, makaleona, mankaleo, ovao, ramandriona, rihaona, tambelomanana, tavolohazo, tavolopika, vazano, vivaona * ''Diospyros ferrea'' [''[[Ebenaceae]]''] -- * ''[[Diospyros kaki]]'' [''Ebenaceae''] -- kaky * ''[[Diospyros mespiliformis]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Diospyros perrieri]]'' [''Ebenaceae''] -- hazoarina, hazozoby, lopingo, mapingo, pingo, volombodimpoina * ''[[Diospyros sakalavarum]]'' [''Ebenaceae''] -- hazomafana * ''[[Diospyros squamosa]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Dypsis baronii]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Dypsis lutescens]]'' [''Arecaceae''] -- lafahazo, lafaza, lafohaza, na rehazo. * ''[[Dypsis madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – // farihazo, hirihiry === E === * ''[[Elaeis guineensis]]'' [''[[Arecaceae]]''] – palmie fanaova-menaka,  tsingilo ** ''Elaeis guineensis'' var ''madagascariensis'' (= ''Elaeis madagascariensis'') --  tsingilo * ''[[Epiphyllum anguliger]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Epiphyllum oxypetalum]]'' [''Cactaceae''] – * ''[[Epiphyllum phyllanthus]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Eugenia brasiliensis]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia cotinifolia]]'' [''Myrtaceae''] -- mangidika, mantsidika * ''[[Syzygium emirnense|Eugenia emirnensis]]'' (= ''[[Syzygium emirnense]]'') [''Myrtaceae''] - * ''[[Eugenia hazomamy]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia jambolana]]'' (= ''[[Syzygium cumini]]'') [''Myrtaceae''] -- rotra, rotazo * ''[[Eugenia jambos]]'' (= ''[[Syzygium jambos]]'') [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia lokhensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia louvelii]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia lucida]]'' [''Myrtaceae''] -- atsingilo, tsaringila * ''[[Eugenia nosibensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia parkeri]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia uniflora]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- === F === * ''[[Ficus carica]]'' L. [''[[Moraceae]]''] – aviavimbazaha * ''[[Ficus grevei]]'' [''Moraceae''] -- fihamy * ''[[Ficus lutea]]'' Vahl [''Moraceae''] – amontana,  mandresy , nonokalika, aviavy * ''[[Ficus pachyclada]]'' [''Moraceae''] -- adabo * ''[[Ficus polita]]'' [''Moraceae''] -- mandresy, tsaramady. * ''[[Ficus reflexa]]'' Thunb. [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Ficus sakalavarum]]'' [''Moraceae''] – adabo * ''[[Ficus sur]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus sycomorus]]'' L. [''Moraceae''] -- amontana * ''[[Ficus trichoclada]]'' Baker [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus tiliifolia]]'' Baker (ou ''Ficus trichophlebia'') [''[[Moraceae]]''] -- voara, ara, aviavy, amontana * ''[[Fragaria × ananassa]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[frezy]] * ''[[Fragaria vesca]]'' [''Rosaceae''] -- === G === * ''[[Garcinia aphanophlebia]]'' (= ''[[Rheedia aphanophlebia]]'') [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''[[Garcinia chapelieri]]'' (= ''[[Rheedia chapelieri]]'') [''Clusiaceae''] -- dampy, vandrika, leandriaka. * ''[[Garcinia madagascariensis]]'' (= ''[[Rheedia madagascariensis]]'') [''Clusiaceae''] -- * ''[[Garcinia mangorensis]]'' [''[[Clusiaceae]]''] – vandrika * [[Garcinia mangostana|Garcinia ''mangostana'']] [''Clusiaceae''] – mangostana * ''[[Garcinia pauciflora]]'' [''Clusiaceae''] – vandrikala * ''[[Garcinia verrucosa]]'' [''Clusiaceae''] -- dampy * ''[[Garcinia zeylanica]]'' [''[[Clusiaceae]]''] -- === H === * ''[[Hyphaene compressa]]'' H.Wendl. [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Hyphaene coriacea]]'' (Gaertn.) [''Arecaceae''] -- babangy, lokoko // satramira * ''[[Hyphaene shatan]]'' [''Arecaceae''] -- dana,  satra, satrakely, satramira, satrana, satrantoloho, satraviehy, satsa, taliona === L === * ''[[Labramia ambondrombeensis]]'' [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''[[Labramia boivinii]]'' [''Sapotaceae''] -- faho, mantsadaka * ''[[Labramia bojeri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Labramia costata]]'' [''Sapotaceae''] -- todinga * ''[[Labramia platyphylla]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia kirkii]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia madagascariensis]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia myrtifolia]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia perrieri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Litchi chinensis]]'' [''[[Sapindaceae]]''] -- [[litisia]], letisy === M === * ''[[Malus domestica]]'' [''Rosaceae''] -- paoma * ''[[Malus × robusta]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Malus pumila'' [''Rosaceae''] -- * ''Mangifera foetida'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- * ''Mangifera indica'' [''Anacardiaceae''] -- manga * ''Mangifera odorata'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Mimusops commersonii'' (= Mimusops coriacea) [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''Mimusops coriacea'' [''Sapotaceae''] -- tsirika, vohimpiky * ''Mimusops elengi'' [''Sapotaceae''] -- * ''Mimusops obtusifolia'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Musa × paradisiaca]]'' (safiotra M. acuminata × M. balbisiana) [''[[Musaceae]]''] -- akondrofify * ''[[Musa acuminata]]'' [''Musaceae''] -- foignonana, akondro * ''[[Musa balbisiana]]'' [''Musaceae''] -- * ''[[Musa perrieri]]'' [''Musaceae''] -- ontsy, honts * y * ''[[Musa sapientum]]'' [''Musaceae''] -- === O === * ''[[Opuntia dillenii]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Opuntia ficus-indica]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Opuntia monacantha]]'' [''Cactaceae''] -- raketa malady * ''[[Opuntia stricta]]'' [''Cactaceae''] -- raketa mena === P === * ''[[Pandanus tectorius]]'' [''[[Pandanaceae]]''] -- * ''[[Pandanus utilis]]'' [''Pandanaceae''] -- * ''[[Passiflora caerulea]]'' [''[[Passifloraceae]]''] -- * ''[[Passiflora edulis]]'' [''Passifloraceae''] -- ** Passiflora edulis f. edulis -- ** Passiflora edulis f. flavicarpa -- * ''Passiflora foetida'' [''Passifloraceae''] -- tsipopoka * ''Passiflora incarnata'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora laurifolia'' [''Passifloraceae''] --- * ''Passiflora ligularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora quadrangularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''[[Pereskia aculeata]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Pereskia grandifolia]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Persea americana]]'' [''[[Lauraceae]]''] -- [[Zavôka|zavôkà]] * ''Phoenix canariensis'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Phoenix dactylifera]]'' [''Arecaceae''] -- [[Antrendry (zavamaniry)|antrendry]] // rofiavahiny * ''[[Phoenix reclinata]]'' [''Arecaceae''] -- antrendry, kalabo, kalalo, dara, daro, taratra, taratsa, taratsy * ''[[Phoenix roebelenii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Physalis angulata]]'' [''[[Solanaceae]]''] -- * ''[[Physalis minima]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Physalis peruviana]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Piper borbonense]]'' [''[[Piperaceae]]''] -- tsiperifery, voatsiperifery * ''[[Piper guineense]]'' [''Piperaceae''] -- kisiditry * ''[[Piper nigrum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pachyphyllum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pyrifolium]]'' [''Piperaceae''] -- voatsiperifery * ''Prunus africana'' (= Pygeum africanum) [ ''[[Rosaceae]]''] -- kotofihy * ''Prunus armeniaca'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus avium'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasifera'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasus'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus domestica'' [''Rosaceae''] -- * ''[[Prunus persica]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[paiso]] * ''[[Psidium cattleianum]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- goavimena * ''[[Psidium guajava]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- [[Goavy (zavamaniry)|goavy]] * [[Psidium guineense|''Psidium guineens''e]] [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Pyrus communis]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[poara]] * ''[[Pyrus pyrifolia]]'' [''Rosaceae''] -- === R === * ''[[Raphia farinifera]]'' (= ''Raphia ruffia'') [''[[Arecaceae]]''] -- rofia * ''[[Ravenea dransfieldii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Ravenea madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – gora, matitanana * ''[[Ravenea rivularis]]'' [''Arecaceae''] --  // akoraka, bakaly, gora, gory, ravina * ''[[Ravenea sambiranensis]]'' [''Arecaceae''] – manarana, sira * ''[[Rhipsalis baccifera]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. horrida|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''horrida'']] (= Rhipsalis horrida) -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. mauritiana|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''mauritiana'']] (= Rhipsalis mauritiana) -- * ''[[Rhipsalis madagascariensis]]'' [''Cactaceae''] -- * ''Rubus alceifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Rubus apetalus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus eichleri'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fraxinifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fruticosus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus idaeus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pauciflorus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pyrifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus rosifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- voafotsy === S === * ''Saba comorensis'' [''[[Apocynaceae]]''] –  vandribanga  // vontaka, made * ''Salacia leptoclada'' [''[[Celastraceae]]''] -- * ''Salacia leptoclada'' [''Celastraceae''] -- * ''Salacia madagascariensis'' [''Celastraceae''] -- * ''Satranala decussilvae'' [''[[Arecaceae]]''] -- satranala * ''Selenicereus costaricensis'' (= ''Hylocereus costaricensis'', ''Hylocereus polyrhizus'') [''[[Cactaceae]]''] -- * ''Selenicereus megalanthus'' (= ''Hylocereus megalanthus'') [''Cactaceae''] -- * ''Selenicereus undatus'' (= ''Hylocereus undatus'') [''Cactaceae''] -- * ''[[Solanum betaceum]]'' (= ''Cyphomandra betacea'') [''[[Solanaceae]]''] – voatabiahazo * ''[[Sorindeia madagascariensis]]'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- sorindrano * ''[[Spondias dulcis]]'' (= ''Spondias cytherea'') [''[[Anacardiaceae]]''] -- sakoagna, sakoamanga * ''Spondias mombin'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Spondias purpurea'' [''Anacardiaceae''] -- * ''[[Spondias tefyi]]'' [''Anacardiaceae''] -- [[sakoa]] * ''[[Strychnos madagascariensis]]'' [''[[Loganiaceae]]''] -- mokotra * ''[[Strychnos spinosa]]'' [''Loganiaceae''] -- mokotra * ''Symphonia louvelii'' [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''Symphonia globulifera'' [''Clusiaceae''] -- * ''Symphonia urophylla'' [''Clusiaceae''] -- sirambo * ''[[Syzygium cumini]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- rotra, rôtra * ''Syzygium guineense'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium jambos'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium madagascariense]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium malaccense'' [''Myrtaceae''] -- makoba * ''Syzygium samarangense'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium tsimihetyglandulosum]]'' [''Myrtaceae''] -- === T === * ''[[Tamarindus indica]]'' [''[[Fabaceae]]''] -- [[kily]], madilo, madiro * ''[[Treculia africana]]'' [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Treculia lamiana]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala * ''[[Treculia madagascarica]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala, dipaka, famelona, tapabatry, fantsinakoho, sakoambitsy, tsipaka ** ''Treculia madagascarica'' var. ''sambiranensis'' -- dipaka, tsipaka, tsitimpahy, foza * ''[[Treculia obovoidea]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Treculia perrieri]]'' (= ''Treculia africana'' var. ''ilicifolia'') [''Moraceae''] -- obory, katoka, tsipa, tsitendry === U === * ''Uapaca ambanjensis'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- * ''Uapaca betamponensis'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''[[Uapaca bojeri]]'' [''Phyllanthaceae''] -- tapia, voapaka * ''Uapaca densifolia'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca ferruginea'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca louvelii'' [''Phyllanthaceae''] -- anisena * ''Uapaca thouarsii'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- voapaka === V === * ''[[Vangueria edulis]]'' [''[[Rubiaceae]]''] -- voavandrika * ''Vasconcellea ×heilbornii'' [''[[Caricaceae]]''] -- * ''Vangueria infausta'' [''Rubiaceae''] -- * ''[[Vangueria madagascariensis]]'' (= ''Vangueria edulis'') [''Rubiaceae''] -- voavanga, vavandrika * ''[[Vanilla planifolia]]'' [''[[Orchidaceae]]''] – vanila, lavanila * ''Vasconcellea cundinamarcensis'' (= ''Vasconcellea x heilbornii'') [''Caricaceae''] -- * ''[[Vasconcellea pubescens]]'' [''Caricaceae''] -- papaimbohitra * ''[[Vitis labrusca]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- voaloboka * [[Vitis lenticellata]] [''Vitaceae''] -- vahintakifitra,vahintankifotra * ''[[Vitis microdiptera]]'' [''Vitaceae''] -- divay, famakientana * ''[[Vitis vinifera]]'' [''Vitaceae''] -- [[voaloboka]] == Anarana amin' ny teny malagasy == [[Sary:Citrus-aurantiifolia-fruits.JPG|vignette|Voasary (''[[Citrus aurantiifolia]]'')]]Inty ny lisitry ny anarana amin' ny teny malagasy anondroana ny zavamaniry fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: === A === * adabo * akondro * akondrofify * ambalasira * amontana * ampalibe * ampalibeala * ampalibeala * anisena * atsingilo * aviavy === B === * boka * bozy === D === * dampy * dipaka * dipaka * divay === F === * faho * famakientana * famelona * fantsinakoho * foignonana * foza * frezy === G === * goavy === H === * hontsy === K === * kaky * kaombava * katoka * kily * kôrôsôly * kotofihy === L === * letisy * leandriaka * litsia === M === * madilo * madiriandro * madiro * makoba * [[mananasy]] * mandarina * manga * mangidika * mantsadaka * mantsidika * matitihena * mokotra * mokotra === O === * obory * ontsy === P === * paiso * paoma * papaimbohitra * [[papay]] * poara === R === * ramy * reniala * rofia * rofia * rofiavahiny * rotazo * rotra * rotra, rôtra === S === * sakoa * sakoagna * sakoamanga * sakoambitsy * satranala * sirambo * sorindrano === T === * tamenaka * taolanomby * tapabatry * tapia * todinga * tsaringila * tsipa * tsipaka * tsipaka * tsipopoka * tsirika * tsitendry * tsitimpahy === V === * vahintakifitra * vahintakifitra * vahintankifotra * vandrika * vangisay * vavandrika * vivaona * voafotsy * voaloboka * voaloboka * voalobokadia * voamantsoana * voanjonala * voantamenaka * voantsokona * voapaka * voapaka * voasarimakirana * voasarimamy * voatamenaka * voatsiriry * voavandrika * voavanga * vohimpiky === Z === * za * zavokà == Jereo koa == * [[Lisitry ny zavamaniry fanao fanafody eto Madagsikara]] * [[Legioma]] * [[Anana]] * [[Voamaina]] * [[Voamadinika]] fodyptq6io8nbrkdq0yvj5d4zy318b4 1134865 1134863 2026-04-11T10:34:34Z Thelezifor 15140 Rohy anatiny 1134865 wikitext text/x-wiki [[Sary:Litchi chinensis fruits.JPG|vignette|408x408px|Letisia (''[[Litchi chinensis]]'')]] Inty ny '''lisitry ny hazo fihinam-boa eto Madagasikara'''. Marihina fa ny teny hoe "hazo" ampiasaina eto hanondroana ny [[Hazo (zavamaniry)|hazo]], ny [[hazobotry]], ny [[kirihitra]], ary ny [[vahy]], eny fa na ireo atao amin' ny anarana ara-tsiansa hoe [[Zavamaniry ahitra|ahitra]] rehefa tena lehibe (ohatra: [[akondro]]) na ireo ivelan' ny fanasokajiana mahazatra (toy ny [[raketa]]). Misy amin' ny zavamaniry hotanisaina eto ny tsy misy afa-tsy eto [[Madagasikara]], ny sasany hita ihany koa any amin' ny firenena sy faritra any ivelany ary ny hafa nampidirina teto. == Lisitry ny vondron-karazana sy ny finakaviana == === Lisitry ny vondron-karazana === [[Sary:Mangifera indica 1a 13.jpg|vignette|Manga (''[[Mangifera indica]]'')]] [[Sary:Tapia Uapaca bojeri Ibity.jpg|vignette|Tapia (''[[Uapaca bojeri]]'')]]Inty ny lisitry ny vondron-karazan-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: * ''[[Adansonia]] - [[Ananas]] - [[Anisophyllea]] - [[Annona]] - [[Bismarckia]] - [[Borassus]] - [[Bromelia]] - [[Canarium (zavamaniry)|Canarium]] - [[Carica]] - [[Carissa]] - [[Causonis]] - [[Cayratia]] - [[Cereus]] - [[Cissus]] - [[Citrus]] - [[Cocos (zavamaniry)|Cocos]] - [[Cola (zavamaniry)|Cola]] - [[Cyphomandra]] - [[Cyphostemma]] - [[Dilobeia]] - [[Diospyros]] - [[Dypsis]] - [[Elaeis]] - [[Eugenia]] - [[Ficus]] - [[Fragaria]] - [[Hylocereus]] - [[Hyphaene]] - [[Labramia]] - [[Landolphia]] - [[Leuenbergeria]] - [[Litchi]] - [[Malus]] - [[Mangifera]] - [[Mimusops]] - [[Musa]] - [[Opuntia]] - [[Pandanus]] - [[Passiflora]] - [[Persea]] - [[Pereskia]]'' (jereo koa: ''[[Leuenbergeria]]'' sy ''[[Rhodocactus]]'') ''- [[Phoenix]] - [[Piper]] - [[Poivrea]] - [[Physalis]] - [[Prunus]] - [[Psidium]] - [[Pyrus]] - [[Raphia]] - [[Ravenea]] - [[Rheedia]] - [[Rhipsalis]] - [[Rhodocactus]] - [[Rubus]] - [[Saba (zavamaniry)|Saba]]'' - ''[[Salacia]] - [[Satranala]] - [[Selenicereus]] - [[Sorindeia]] - [[Spondias]] - [[Strychnos]] - [[Solanum]] - [[Symphonia]] - [[Syzygium]] - [[Tamarindus]] - [[Treculia]] - [[Uapaca]] - [[Vangueria]] - [[Vasconcellea]] - [[Vanilla]] - [[Vitis]]'' === Lisitry ny fianakaviana === [[Sary:Starr 020803-0117 Psidium guajava.jpg|vignette|Goavy (''[[Psidium guajava]]'')]][[Sary:Adansonia rubrostipa 03.jpg|vignette|Ringy na fony (''[[Adansonia rubrostipa]]'')]]Inty ny lisitry ny fianakavian-javamaniry ahitana ny karazana fihinam-boa maniry eto Madagasikara, nalahatra araka ny abidy: * ''[[Anacardiaceae]]'' ''- [[Anisophylleaceae]] - [[Annonaceae]] - [[Apocynaceae]] - [[Arecaceae]] - [[Bombacaceae]]'' (ankehitriny nampidirina ao amin' ny ''[[Malvaceae]]'') - ''[[Bromeliaceae]]'' ''- [[Burseraceae]] - [[Cactaceae]] - [[Caricaceae]] - [[Celastraceae]] - [[Clusiaceae]] - [[Combretaceae]] - [[Ebenaceae]] - [[Fabaceae]] - [[Lauraceae]] - [[Loganiaceae]] - [[Malvaceae]]'' (ankehitriny dia tafiditra ao ny ''[[Bombacaceae]]'') - ''[[Menispermaceae]]'' ''- [[Moraceae]] - [[Musaceae]] - [[Myrtaceae]] - [[Orchidaceae]] - [[Pandanaceae]] - [[Passifloraceae]] - [[Phyllanthaceae]] - [[Piperaceae]] - [[Proteaceae]] - [[Rosaceae]] - [[Rubiaceae]] - [[Rutaceae]] - [[Sapindaceae]] - [[Sapotaceae]] - [[Solanaceae]] - [[Vitaceae]]'' == Lisitry ny karazana (anarana ara-tsiansa) == [[Sary:Musa acuminata 337319858.jpg|vignette|309x309px|Akondro (''[[Musa acuminata]]'')]]Inty ny lisitry ny karazan-javamaniry fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: === A === * ''[[Adansonia digitata]]'' [''[[Bombacaceae]]'' na ''[[Malvaceae]]''] -- baobaba, baobaza, baovola, bontona, boringy, fontana, rainiala, ringy, sefo, vonoa, vontana, vontona * ''[[Adansonia grandidieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- renala, reniala, renibeala, vonoa * ''[[Adansonia madagascariensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, bozy, fony, mboio, reniala * ''[[Adansonia perrieri]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] – za * ''[[Adansonia rubrostipa]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- ringy * ''[[Adansonia suarezensis]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- vonoa, za * ''[[Adansonia za]]'' [''Bombacaceae'' na ''Malvaceae''] -- bontana, bontona, boringy, bozo, bozy, fony, mboio, ringy, voajabo, za, zabo * ''Ananas bracteatus'' [''[[Bromeliaceae]]''] -- * ''[[Mananasy|Ananas comosus]]'' (= ''Bromelia ananas'') [''Bromeliaceae''] -- fandra, fandrana, mananasy, satra, voafandrana * ''[[Anisophyllea anisophyllea]]'' [''[[Anisophylleaceae]]''] -- ambalasira * ''[[Anisophyllea fallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- hazomamy * ''[[Anisophyllea madagascarensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea masoalensis]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea parafallax]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea purpurascens]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Anisophyllea schatzii]]'' [''Anisophylleaceae''] -- * ''[[Annona muricata]]'' [''[[Annonaceae]]''] -- karaosoly, koropataka, kôrôsôly // voantsokona, voatsiriry, * ''[[Annona squamosa]]'' [''Annonaceae''] -- konikony, konokono // voasaritany * ''[[Artocarpus altilis]]'' [''[[Moraceae]]''] -- [[soanambo]], tsirapay * [[Ampalibe|''Artocarpus heterophyllus'']] [''Moraceae''] -- ampalibe * ''[[Artocarpus integer]]'' (= ''Artocarpus integrifolia'') [''Moraceae''] -- finesy, kimahatorolela, sonambo, voanampalibe === B === * ''[[Bismarckia nobilis]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[satrana]] * ''[[Borassus aethiopum]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – dimaka, befelatanana: * ''[[Borassus madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – voanio * ''[[Burasaia madagascariensis]]'' [''[[Menispermaceae]]''] -- amborasahamaitso, amborasahy, amborasaka, amboravaky, borasaha, faritatsy, faritsaty, hazondahy, odiandro, oditohina, ralakamisy, vodihazo // madiriandro === C === * ''[[Canarium madagascariensis]]'' [''[[Burseraceae]]''] -- aramy, haramy, ramy, tambazotse * ''[[Carica papaya]]'' [''[[Caricaceae]]''] -- [[papay]], mapaza * ''[[Carissa boiviniana]]'' [''[[Apocynaceae]]''] -- * ''[[Carissa comorensis]]'' [''Apocynaceae''] -- voamantsoana, taolanomby * ''[[Carissa densiflora]]'' [''Apocynaceae''] -- mango ** ''Carissa densiflora'' var ''microphylla'' -- mango * ''[[Carissa macrocarpa]]'' [''Apocynaceae''] -- * ''[[Carissa pichoniana]]'' [''Apocynaceae''] -- hazombato * ''[[Carissa sessiliflora]]'' [''Apocynaceae''] -- tavaka, voantsikomoka, voantsikopiky * ''[[Carissa spinarum]]'' (= ''Carissa edulis'' = ''Carissa pubescens'') [''Apocynaceae''] -- taolana, voakandrina * ''[[Cayratia lenticellata]]'' (= Vitis lenticellata Baker) [''[[Vitaceae]]''] -- vahintakifitra * ''[[Cayratia trifolia]]'' (= ''Causonis trifolia'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cereus peruvianus]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Cissus quadrangularis]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- * ''[[Cissus verticillata]]'' [''Vitaceae''] -- voalobokadia * ''[[Citrus aurantiifolia]]'' na ''Citrus aurantifolia'' [''[[Rutaceae]]''] -- angy, besenta, hangy, matsitso, soa, tsirebika, voantolongo, voasarimakirana, voasarimamy, voasarimandina, voasarisoa, voasary * ''[[Citrus aurantium]]'' (= ''Citrus paradisi'') [''Rutaceae''] -- voangikely, voatolongo * ''[[Citrus grandis]]'' (= ''[[Citrus maxima]]'') [''Rutaceae''] -- angibe, hangibe, papelimosy, pilionosy, tremo, voahangibe, voasaribe, voasarihangibe // vangisay * ''[[Citrus hystrix]]'' [''Rutaceae''] -- voangabe, voangibe // kaombava * ''[[Citrus limon]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimakirana * ''[[Citrus medica]]'' [''Rutaceae''] -- voantolongo, voasarimandina ** ''Citrus medica'' subsp. ''bajoum'' -- tolongo, tsilongo, voatsilongo * ''[[Citrus reticulata]]'' [''Rutaceae''] -- // mandarina * ''[[Citrus sinensis]]'' [''Rutaceae''] -- voasarimamy, voasary * ''[[Citrus voangiala]]'' [''[[Rutaceae]]''] -- * ''[[Cocos nucifera]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- [[voanio]] * ''[[Cola acuminata]]'' [''[[Malvaceae]]''] -- kôlà * ''[[Cola nitida]]'' [''Malvaceae''] -- kôla * ''[[Cola perrieri]]'' [''Malvaceae''] -- * ''[[Combretum grandidieri]]'' (= ''Calopyxis grandidieri'') [''[[Combretaceae]]''] -- tamenaka * ''[[Combretum calopyxis]]'' (= ''Calopyxis eriantha'') [''Combretaceae''] -- boka, matitihena, tamenaka, temenaka, voantamenaka * ''[[Combretum coccineum]]'' [''Combretaceae''] -- halaitra, manikibonga * ''[[Combretum coursianum]]'' (= ''Calopyxis coursiana'') [''Combretaceae''] -- tamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum eriogynum]]'' (= ''Calopyxis eriogyna'') [''Combretaceae''] -- voatamenaka * ''[[Combretum indicum]]'' [''Combretaceae''] -- * ''[[Combretum macrocalyx]]'' (= ''Calopyxis bernieriana'') (= Poivrea bernieriana) [''Combretaceae''] -- voantamenaka, voatamenaka * ''[[Combretum oxygonium]]'' (= ''Calopyxis oxygonia'') [''Combretaceae''] -- menakabongo, voantamenaka * ''[[Combretum sphaeroides]]'' (= ''Calopyxis brevistyla'') [''[[Combretaceae]]''] -- voantamenaka * ''[[Combretum subumbellatum]]'' (= ''Calopyxis subumbellata'') [''Combretaceae''] -- mangitohezitra, tamenaka, vakakoana, voantamenaka, voatamenaka // voanjonala * ''[[Cyphostemma greveanum]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- vahimboamena * ''[[Cyphostemma microadiparthros]]'' / ''[[Cyphostemma microadiparthra]]'' (= ''Cissus microadiparthros'') [''Vitaceae''] -- * ''[[Cyphostemma montagnacii]]'' [''Vitaceae''] -- === D === * ''[[Dilobeia thouarsii]]'' [''[[Proteaceae]]''] – bakaravina, hazobaka, hazontavolo, hovao, makaleona, mankaleo, ovao, ramandriona, rihaona, tambelomanana, tavolohazo, tavolopika, vazano, vivaona * ''Diospyros ferrea'' [''[[Ebenaceae]]''] -- * ''[[Diospyros kaki]]'' [''Ebenaceae''] -- kaky * ''[[Diospyros mespiliformis]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Diospyros perrieri]]'' [''Ebenaceae''] -- hazoarina, hazozoby, lopingo, mapingo, pingo, volombodimpoina * ''[[Diospyros sakalavarum]]'' [''Ebenaceae''] -- hazomafana * ''[[Diospyros squamosa]]'' [''Ebenaceae''] -- * ''[[Dypsis baronii]]'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Dypsis lutescens]]'' [''Arecaceae''] -- lafahazo, lafaza, lafohaza, na rehazo. * ''[[Dypsis madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – // farihazo, hirihiry === E === * ''[[Elaeis guineensis]]'' [''[[Arecaceae]]''] – palmie fanaova-menaka,  tsingilo ** ''Elaeis guineensis'' var ''madagascariensis'' (= ''Elaeis madagascariensis'') --  tsingilo * ''[[Epiphyllum anguliger]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Epiphyllum oxypetalum]]'' [''Cactaceae''] – * ''[[Epiphyllum phyllanthus]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Eugenia brasiliensis]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia cotinifolia]]'' [''Myrtaceae''] -- mangidika, mantsidika * ''[[Syzygium emirnense|Eugenia emirnensis]]'' (= ''[[Syzygium emirnense]]'') [''Myrtaceae''] - * ''[[Eugenia hazomamy]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia jambolana]]'' (= ''[[Syzygium cumini]]'') [''Myrtaceae''] -- rotra, rotazo * ''[[Eugenia jambos]]'' (= ''[[Syzygium jambos]]'') [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Eugenia lokhensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia louvelii]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia lucida]]'' [''Myrtaceae''] -- atsingilo, tsaringila * ''[[Eugenia nosibensis]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia parkeri]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Eugenia uniflora]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- === F === * ''[[Ficus carica]]'' L. [''[[Moraceae]]''] – aviavimbazaha * ''[[Ficus grevei]]'' [''Moraceae''] -- fihamy * ''[[Ficus lutea]]'' Vahl [''Moraceae''] – amontana,  mandresy , nonokalika, aviavy * ''[[Ficus pachyclada]]'' [''Moraceae''] -- adabo * ''[[Ficus polita]]'' [''Moraceae''] -- mandresy, tsaramady. * ''[[Ficus reflexa]]'' Thunb. [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Ficus sakalavarum]]'' [''Moraceae''] – adabo * ''[[Ficus sur]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus sycomorus]]'' L. [''Moraceae''] -- amontana * ''[[Ficus trichoclada]]'' Baker [''Moraceae''] -- * ''[[Ficus tiliifolia]]'' Baker (ou ''Ficus trichophlebia'') [''[[Moraceae]]''] -- voara, ara, aviavy, amontana * ''[[Fragaria × ananassa]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[frezy]] * ''[[Fragaria vesca]]'' [''Rosaceae''] -- === G === * ''[[Garcinia aphanophlebia]]'' (= ''[[Rheedia aphanophlebia]]'') [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''[[Garcinia chapelieri]]'' (= ''[[Rheedia chapelieri]]'') [''Clusiaceae''] -- dampy, vandrika, leandriaka. * ''[[Garcinia madagascariensis]]'' (= ''[[Rheedia madagascariensis]]'') [''Clusiaceae''] -- * ''[[Garcinia mangorensis]]'' [''[[Clusiaceae]]''] – vandrika * [[Garcinia mangostana|Garcinia ''mangostana'']] [''Clusiaceae''] – mangostana * ''[[Garcinia pauciflora]]'' [''Clusiaceae''] – vandrikala * ''[[Garcinia verrucosa]]'' [''Clusiaceae''] -- dampy * ''[[Garcinia zeylanica]]'' [''[[Clusiaceae]]''] -- === H === * ''[[Hyphaene compressa]]'' H.Wendl. [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Hyphaene coriacea]]'' (Gaertn.) [''Arecaceae''] -- babangy, lokoko // satramira * ''[[Hyphaene shatan]]'' [''Arecaceae''] -- dana,  satra, satrakely, satramira, satrana, satrantoloho, satraviehy, satsa, taliona === L === * ''[[Labramia ambondrombeensis]]'' [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''[[Labramia boivinii]]'' [''Sapotaceae''] -- faho, mantsadaka * ''[[Labramia bojeri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Labramia costata]]'' [''Sapotaceae''] -- todinga * ''[[Labramia platyphylla]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia kirkii]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia madagascariensis]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia myrtifolia]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Landolphia perrieri]]'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Litchi chinensis]]'' [''[[Sapindaceae]]''] -- [[litisia]], letisy === M === * ''[[Malus domestica]]'' [''Rosaceae''] -- paoma * ''[[Malus × robusta]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Malus pumila'' [''Rosaceae''] -- * ''Mangifera foetida'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- * ''Mangifera indica'' [''Anacardiaceae''] -- manga * ''Mangifera odorata'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Mimusops commersonii'' (= Mimusops coriacea) [''[[Sapotaceae]]''] -- * ''Mimusops coriacea'' [''Sapotaceae''] -- tsirika, vohimpiky * ''Mimusops elengi'' [''Sapotaceae''] -- * ''Mimusops obtusifolia'' [''Sapotaceae''] -- * ''[[Musa × paradisiaca]]'' (safiotra M. acuminata × M. balbisiana) [''[[Musaceae]]''] -- akondrofify * ''[[Musa acuminata]]'' [''Musaceae''] -- foignonana, akondro * ''[[Musa balbisiana]]'' [''Musaceae''] -- * ''[[Musa perrieri]]'' [''Musaceae''] -- ontsy, honts * y * ''[[Musa sapientum]]'' [''Musaceae''] -- === O === * ''[[Opuntia dillenii]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Opuntia ficus-indica]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Opuntia monacantha]]'' [''Cactaceae''] -- raketa malady * ''[[Opuntia stricta]]'' [''Cactaceae''] -- raketa mena === P === * ''[[Pandanus tectorius]]'' [''[[Pandanaceae]]''] -- * ''[[Pandanus utilis]]'' [''Pandanaceae''] -- * ''[[Passiflora caerulea]]'' [''[[Passifloraceae]]''] -- * ''[[Passiflora edulis]]'' [''Passifloraceae''] -- ** Passiflora edulis f. edulis -- ** Passiflora edulis f. flavicarpa -- * ''Passiflora foetida'' [''Passifloraceae''] -- tsipopoka * ''Passiflora incarnata'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora laurifolia'' [''Passifloraceae''] --- * ''Passiflora ligularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''Passiflora quadrangularis'' [''Passifloraceae''] -- * ''[[Pereskia aculeata]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- * ''[[Pereskia grandifolia]]'' [''Cactaceae''] -- * ''[[Persea americana]]'' [''[[Lauraceae]]''] -- [[Zavôka|zavôkà]] * ''Phoenix canariensis'' [''[[Arecaceae]]''] -- * ''[[Phoenix dactylifera]]'' [''Arecaceae''] -- [[Antrendry (zavamaniry)|antrendry]] // rofiavahiny * ''[[Phoenix reclinata]]'' [''Arecaceae''] -- antrendry, kalabo, kalalo, dara, daro, taratra, taratsa, taratsy * ''[[Phoenix roebelenii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Physalis angulata]]'' [''[[Solanaceae]]''] -- * ''[[Physalis minima]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Physalis peruviana]]'' [''Solanaceae''] -- * ''[[Piper borbonense]]'' [''[[Piperaceae]]''] -- tsiperifery, voatsiperifery * ''[[Piper guineense]]'' [''Piperaceae''] -- kisiditry * ''[[Piper nigrum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pachyphyllum]]'' [''Piperaceae''] -- * ''[[Piper pyrifolium]]'' [''Piperaceae''] -- voatsiperifery * ''Prunus africana'' (= Pygeum africanum) [ ''[[Rosaceae]]''] -- kotofihy * ''Prunus armeniaca'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus avium'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasifera'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus cerasus'' [''Rosaceae''] -- * ''Prunus domestica'' [''Rosaceae''] -- * ''[[Prunus persica]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[paiso]] * ''[[Psidium cattleianum]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- goavimena * ''[[Psidium guajava]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- [[Goavy (zavamaniry)|goavy]] * [[Psidium guineense|''Psidium guineens''e]] [''[[Myrtaceae]]''] -- * ''[[Pyrus communis]]'' [''[[Rosaceae]]''] -- [[poara]] * ''[[Pyrus pyrifolia]]'' [''Rosaceae''] -- === R === * ''[[Raphia farinifera]]'' (= ''Raphia ruffia'') [''[[Arecaceae]]''] -- rofia * ''[[Ravenea dransfieldii]]'' [''Arecaceae''] -- * ''[[Ravenea madagascariensis]]'' [''Arecaceae''] – gora, matitanana * ''[[Ravenea rivularis]]'' [''Arecaceae''] --  // akoraka, bakaly, gora, gory, ravina * ''[[Ravenea sambiranensis]]'' [''Arecaceae''] – manarana, sira * ''[[Rhipsalis baccifera]]'' [''[[Cactaceae]]''] -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. horrida|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''horrida'']] (= Rhipsalis horrida) -- ** [[Rhipsalis baccifera subsp. mauritiana|''Rhipsalis baccifera'' subsp. ''mauritiana'']] (= Rhipsalis mauritiana) -- * ''[[Rhipsalis madagascariensis]]'' [''Cactaceae''] -- * ''Rubus alceifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- * ''Rubus apetalus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus eichleri'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fraxinifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus fruticosus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus idaeus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pauciflorus'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus pyrifolius'' [''Rosaceae''] -- * ''Rubus rosifolius'' [''[[Rosaceae]]''] -- voafotsy === S === * ''Saba comorensis'' [''[[Apocynaceae]]''] –  vandribanga  // vontaka, made * ''Salacia leptoclada'' [''[[Celastraceae]]''] -- * ''Salacia leptoclada'' [''Celastraceae''] -- * ''Salacia madagascariensis'' [''Celastraceae''] -- * ''Satranala decussilvae'' [''[[Arecaceae]]''] -- satranala * ''Selenicereus costaricensis'' (= ''Hylocereus costaricensis'', ''Hylocereus polyrhizus'') [''[[Cactaceae]]''] -- * ''Selenicereus megalanthus'' (= ''Hylocereus megalanthus'') [''Cactaceae''] -- * ''Selenicereus undatus'' (= ''Hylocereus undatus'') [''Cactaceae''] -- * ''[[Solanum betaceum]]'' (= ''Cyphomandra betacea'') [''[[Solanaceae]]''] – voatabiahazo * ''[[Sorindeia madagascariensis]]'' [''[[Anacardiaceae]]''] -- sorindrano * ''[[Spondias dulcis]]'' (= ''Spondias cytherea'') [''[[Anacardiaceae]]''] -- sakoagna, sakoamanga * ''Spondias mombin'' [''Anacardiaceae''] -- * ''Spondias purpurea'' [''Anacardiaceae''] -- * ''[[Spondias tefyi]]'' [''Anacardiaceae''] -- [[sakoa]] * ''[[Strychnos madagascariensis]]'' [''[[Loganiaceae]]''] -- mokotra * ''[[Strychnos spinosa]]'' [''Loganiaceae''] -- mokotra * ''Symphonia louvelii'' [''[[Clusiaceae]]''] -- * ''Symphonia globulifera'' [''Clusiaceae''] -- * ''Symphonia urophylla'' [''Clusiaceae''] -- sirambo * ''[[Syzygium cumini]]'' [''[[Myrtaceae]]''] -- rotra, rôtra * ''Syzygium guineense'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium jambos'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium madagascariense]]'' [''Myrtaceae''] -- * ''Syzygium malaccense'' [''Myrtaceae''] -- makoba * ''Syzygium samarangense'' [''Myrtaceae''] -- * ''[[Syzygium tsimihetyglandulosum]]'' [''Myrtaceae''] -- === T === * ''[[Tamarindus indica]]'' [''[[Fabaceae]]''] -- [[kily]], madilo, madiro * ''[[Treculia africana]]'' [''[[Moraceae]]''] -- * ''[[Treculia lamiana]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala * ''[[Treculia madagascarica]]'' [''Moraceae''] -- ampalibeala, dipaka, famelona, tapabatry, fantsinakoho, sakoambitsy, tsipaka ** ''Treculia madagascarica'' var. ''sambiranensis'' -- dipaka, tsipaka, tsitimpahy, foza * ''[[Treculia obovoidea]]'' [''Moraceae''] -- * ''[[Treculia perrieri]]'' (= ''Treculia africana'' var. ''ilicifolia'') [''Moraceae''] -- obory, katoka, tsipa, tsitendry === U === * ''Uapaca ambanjensis'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- * ''Uapaca betamponensis'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''[[Uapaca bojeri]]'' [''Phyllanthaceae''] -- tapia, voapaka * ''Uapaca densifolia'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca ferruginea'' [''Phyllanthaceae''] -- * ''Uapaca louvelii'' [''Phyllanthaceae''] -- anisena * ''Uapaca thouarsii'' [''[[Phyllanthaceae]]''] -- voapaka === V === * ''[[Vangueria edulis]]'' [''[[Rubiaceae]]''] -- voavandrika * ''Vasconcellea ×heilbornii'' [''[[Caricaceae]]''] -- * ''Vangueria infausta'' [''Rubiaceae''] -- * ''[[Vangueria madagascariensis]]'' (= ''Vangueria edulis'') [''Rubiaceae''] -- voavanga, vavandrika * ''[[Vanilla planifolia]]'' [''[[Orchidaceae]]''] – vanila, lavanila * ''Vasconcellea cundinamarcensis'' (= ''Vasconcellea x heilbornii'') [''Caricaceae''] -- * ''[[Vasconcellea pubescens]]'' [''Caricaceae''] -- papaimbohitra * ''[[Vitis labrusca]]'' [''[[Vitaceae]]''] -- voaloboka * [[Vitis lenticellata]] [''Vitaceae''] -- vahintakifitra,vahintankifotra * ''[[Vitis microdiptera]]'' [''Vitaceae''] -- divay, famakientana * ''[[Vitis vinifera]]'' [''Vitaceae''] -- [[voaloboka]] == Anarana amin' ny teny malagasy == [[Sary:Citrus-aurantiifolia-fruits.JPG|vignette|Voasary (''[[Citrus aurantiifolia]]'')]]Inty ny lisitry ny anarana amin' ny teny malagasy anondroana ny zavamaniry fihinam-boa maniry eto [[Madagasikara]], nalahatra araka ny abidy: === A === * adabo * akondro * akondrofify * ambalasira * amontana * ampalibe * ampalibeala * ampalibeala * anisena * atsingilo * aviavy === B === * boka * bozy === D === * dampy * dipaka * dipaka * divay === F === * faho * famakientana * famelona * fantsinakoho * foignonana * foza * frezy === G === * goavy === H === * hontsy === K === * kaky * kaombava * katoka * kily * kôrôsôly * kotofihy === L === * letisy * leandriaka * litsia === M === * madilo * madiriandro * madiro * makoba * [[mananasy]] * mandarina * manga * mangidika * mantsadaka * mantsidika * matitihena * mokotra * mokotra === O === * obory * ontsy === P === * paiso * paoma * papaimbohitra * [[papay]] * poara === R === * ramy * reniala * rofia * rofia * rofiavahiny * rotazo * rotra * rotra, rôtra === S === * sakoa * sakoagna * sakoamanga * sakoambitsy * satranala * sirambo * sorindrano === T === * tamenaka * taolanomby * tapabatry * tapia * todinga * tsaringila * tsipa * tsipaka * tsipaka * tsipopoka * tsirika * tsitendry * tsitimpahy === V === * vahintakifitra * vahintakifitra * vahintankifotra * vandrika * vangisay * vavandrika * vivaona * voafotsy * voaloboka * voaloboka * voalobokadia * voamantsoana * voanjonala * voantamenaka * voantsokona * voapaka * voapaka * voasarimakirana * voasarimamy * voatamenaka * voatsiriry * voavandrika * voavanga * vohimpiky === Z === * za * zavokà == Jereo koa == * [[Zavamaniry fanao fanafody eto Madagsikara]] * [[Legioma]] * [[Anana]] * [[Voamaina]] * [[Voamadinika]] 05hcm7mi0ek97rntt8ieakqjmtkaos2 Mpikambana:Bluerose25/Mamono Tena 2 298945 1134774 1134751 2026-04-10T12:28:28Z Bluerose25 31052 1134774 wikitext text/x-wiki {{Infobox medical condition |name =Suicide |synonym = |image =Édouard Manet - Le Suicidé (ca. 1877).jpg |image_size = |image_thumbtime = |alt = |caption =''[[Le Suicidé|The Suicide]]'' by [[Édouard Manet]] |pronounce = |specialty =[[Psychiatry]] |symptoms = |onset =>70 and 15–30 years old<ref name=WHO2014Pre/> |duration = |causes =[[Hanging]], [[pesticide poisoning]], [[gun|firearms]]<ref name=WHO2016/><ref name=Aj2008/> |risks =[[Major depressive disorder|Depression]], [[bipolar disorder]], [[autism]], [[schizophrenia]], [[personality disorder]]s, [[anxiety disorder]]s, [[alcoholism]], [[substance abuse]]<ref name=WHO2016/><ref name=Hawton2009/><ref>{{cite journal | vauthors = De La Vega D, Giner L, Courtet P| s2cid = 4549236 | title = Suicidality in Subjects With Anxiety or Obsessive-Compulsive and Related Disorders: Recent Advances | journal = Current Psychiatry Reports | volume = 20 | issue = 4 | pages = 26 | date = March 2018 | pmid = 29594718 | doi = 10.1007/s11920-018-0885-z }}</ref><ref name=Autism2014/> |diagnosis = |differential = |prevention =Limiting access to methods of suicide, treating mental disorders and substance misuse, careful [[Mass media|media]] reporting about suicide, improving social and economic conditions<ref name=WHO2016/> |treatment = |medication = |prognosis = |frequency =12 per 100,000 per year<ref name=Var2012/> |deaths =793,000 / 1.5% of deaths (2016)<ref name=WHO2019Epi>{{cite web | title=Suicide across the world (2016) | website=World Health Organization | date=2019-09-27 | url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | access-date=2019-10-16 | archive-date=2004-07-01 | archive-url=http://webarchive.loc.gov/all/20040701084208/http://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | url-status=live }}</ref><ref name=NEJM2020/> }} '''Ny famonoan-tena''' dia ny fanaovana fanahy iniana famonoana olona (ny tenany ihany) <ref name="Sted2006">{{Cite book|title=Stedman's Medical Dictionary|url=https://archive.org/details/stedmansmedicald00sted_3|url-access=registration|year=2006|publisher=Lippincott Williams & Wilkins|location=Philadelphia|isbn=978-0-7817-3390-8|edition=28th}}</ref>. Ireo aretina ara-tsaina, anisan'izany [[Fahakiviana lalina (psychiatrie)|ny fahaketrahana]], ny bipôlara, ny autism, ny schizophrenia, ny fikorontanan'ny toetra, ny tebiteby, na ihany koa ny fidorohana zava-mahadomelina, anisan'izany ny fisotroan-toaka sy ny fampiasana benzodiazepines, no antony mety ahatonga ny famonoan-tena<ref name="WHO2016" /><ref name="Hawton2009">{{Cite journal|vauthors=Hawton K, van Heeringen K|s2cid=208790312|title=Suicide|journal=Lancet|volume=373|issue=9672|pages=1372–81|date=April 2009|pmid=19376453|doi=10.1016/S0140-6736(09)60372-X}}</ref><ref name="Dod2017">{{Cite journal|vauthors=Dodds TJ|title=Prescribed Benzodiazepines and Suicide Risk: A Review of the Literature|journal=The Primary Care Companion for CNS Disorders|volume=19|issue=2|date=March 2017|pmid=28257172|doi=10.4088/PCC.16r02037|doi-access=free}}</ref><ref name="Autism2014">{{Cite journal|vauthors=Richa S, Fahed M, Khoury E, Mishara B|s2cid=25741716|title=Suicide in autism spectrum disorders|journal=Archives of Suicide Research|volume=18|issue=4|pages=327–39|date=2014|pmid=24713024|doi=10.1080/13811118.2013.824834}}</ref>. Ny famonoan-tena sasany dia fihetsika tampoka vokatry ny adin-tsaina, toy ny olana ara-bola, olana ara-piaraha-monina na ara-pitiavana ohatra ny fisarahana, na fampijaliana<ref name="WHO2016" /><ref>{{Cite journal|vauthors=Bottino SM, Bottino CM, Regina CG, Correia AV, Ribeiro WS|title=Cyberbullying and adolescent mental health: systematic review|journal=Cadernos de Saude Publica|volume=31|issue=3|pages=463–75|date=March 2015|pmid=25859714|doi=10.1590/0102-311x00036114|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|title=Suicide rates rising across the U.S. {{!}} CDC Online Newsroom {{!}} CDC|url=https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|website=www.cdc.gov|access-date=19 September 2019|language=en-us|date=11 April 2019|quote=Relationship problems or loss, substance misuse; physical health problems; and job, money, legal or housing stress often contributed to risk for suicide.|archive-date=9 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013348/https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|url-status=live}}</ref>. Ireo izay efa nanandrana namono tena teo aloha dia atahorana kokoa ny hamerenany izany amin'ny ho avy<ref name="WHO2016" />. Ireto avy ireo fomba afahana misoroka ny famonoan-tena: famerana ny fidirana amin'ny fomba famonoan-tena—toy ny basy, zava-mahadomelina ary poizina; ny fitsaboana ny aretina ara-tsaina sy ny fampiasana tafahoatra ny zava-mahadomelina; lanjalanjaina ny tatitra momba ny famonoan-tena ataon'ny media; ary fanatsarana ny toe-karena<ref name="WHO2016">{{Cite web|title=Suicide Fact sheet N°398|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|website=WHO|access-date=3 March 2016|date=April 2016|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304192347/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|archive-date=4 March 2016}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|title=Preventing Suicide A Resource for Media Professionals|last=|first=|year=2008|isbn=978-92-4-159707-4|location=|pages=|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-08-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210829073711/https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|url-status=live}}</ref>. Efa napetraka ny laharana maintso afahana miantso raha misy olana, fa mbola tsy nohalalinina tsara izay<ref name="Sak2011">{{Cite journal|vauthors=Sakinofsky I|title=The current evidence base for the clinical care of suicidal patients: strengths and weaknesses|journal=Canadian Journal of Psychiatry|volume=52|issue=6 Suppl 1|pages=7S–20S|date=June 2007|pmid=17824349|quote=Other suicide prevention strategies that have been considered are crisis centres and hotlines, method control, and media education... There is minimal research on these strategies. Even though crisis centres and hotlines are used by suicidal youth, information about their impact on suicidal behaviour is lacking.}}</ref><ref name="Zal2016">{{Cite journal|vauthors=Zalsman G, Hawton K, Wasserman D, van Heeringen K, Arensman E, Sarchiapone M, Carli V, Höschl C, Barzilay R, Balazs J, Purebl G, Kahn JP, Sáiz PA, Lipsicas CB, Bobes J, Cozman D, Hegerl U, Zohar J|display-authors=6|title=Suicide prevention strategies revisited: 10-year systematic review|journal=The Lancet. Psychiatry|volume=3|issue=7|pages=646–59|date=July 2016|pmid=27289303|doi=10.1016/S2215-0366(16)30030-X|quote=Other approaches that need further investigation include gatekeeper training, education of physicians, and internet and helpline support.}}</ref>. Miovaova arakaraka ny firenena ny fomba famonoan-tena ampiasaina matetika indrindra, ary misy ifandraisany amin'ny fisian'ny fomba mahomby izany<ref name="Yip2012">{{Cite journal|vauthors=Yip PS, Caine E, Yousuf S, Chang SS, Wu KC, Chen YY|title=Means restriction for suicide prevention|journal=Lancet|volume=379|issue=9834|pages=2393–9|date=June 2012|pmid=22726520|pmc=6191653|doi=10.1016/S0140-6736(12)60521-2}}</ref>. Anisan'ny fomba mahazatra amin'ny famonoan-tena ny fanantonana, ny fanapoizinana amin'ny fanafody famonoana bibikely, ary ny basy<ref name="WHO2016" /><ref name="Aj2008">{{Cite journal|vauthors=Ajdacic-Gross V, Weiss MG, Ring M, Hepp U, Bopp M, Gutzwiller F, Rössler W|title=Methods of suicide: international suicide patterns derived from the WHO mortality database|journal=Bulletin of the World Health Organization|volume=86|issue=9|pages=726–32|date=September 2008|pmid=18797649|pmc=2649482|doi=10.2471/BLT.07.043489}}</ref>. Nahafaty olona 828.000 maneran-tany ny famonoan-tena tamin'ny taona 2015, nitombo izany raha oharina tamin'ny taona 1990 izay niisa 712.000 ny fahafatesana<ref name="GBD2015De">{{Cite journal|vauthors=Wang H, Naghavi M, Allen C, Barber RM, Bhutta ZA, Carter A, etal|title=Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|volume=388|issue=10053|pages=1459–1544|date=October 2016|pmid=27733281|pmc=5388903|doi=10.1016/S0140-6736(16)31012-1}}</ref><ref name="GDB2013">{{Cite journal|vauthors=Naghavi M, Wang H, Lozano R, Davis A, Liang X, Zhou M, etal|title=Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013|journal=Lancet|volume=385|issue=9963|pages=117–71|date=January 2015|pmid=25530442|pmc=4340604|doi=10.1016/S0140-6736(14)61682-2}}</ref>. Izany no mahatonga ny famonoan-tena hipetraka eo amin'ny laharana faha-10 amin'ny anton'ny fahafatesana maneran-tany<ref name="Hawton2009" /><ref name="Var2012">{{Cite journal|vauthors=Värnik P|title=Suicide in the world|journal=International Journal of Environmental Research and Public Health|volume=9|issue=3|pages=760–71|date=March 2012|pmid=22690161|pmc=3367275|doi=10.3390/ijerph9030760}}</ref>. Manodidina ny 1.5%-n'ny mponina no maty noho ny famonoan-tena<ref name="NEJM2020">{{Cite journal|vauthors=Fazel S, Runeson B|s2cid=210332277|title=Suicide|journal=New England Journal of Medicine|date=January 2020|volume=382|issue=3|pages=266–74|doi=10.1056/NEJMra1902944|pmid=31940700}}</ref>. Ao anatin'ny taona iray dia eo amin'ny 12 isaky ny olona 100.000 eo ho eo izany<ref name="Var2012" />. Amin'ny ankapobeny, betsaka kokoa ny lehilahy mamono tena noho ny vehivavy, in-1.5 heny any amin'ny [[firenena an-dalam-pandrosoana]] ka hatramin'ny in-3.5 any amin'ny [[firenena mandroso]]<ref name="WHO2014Pre" />. Ny famonoan-tena dia matetika hita indrindra amin'ireo mihoatra ny 70 taona; na izany aza, any amin'ny firenena sasany, ireo eo anelanelan'ny 15 sy 30 taona no tena atahorana ho faty.<ref name="WHO2014Pre">{{Cite book|title=Preventing suicide: a global imperative|date=2014|publisher=WHO|isbn=978-92-4-156477-9|pages=7, 20, 40}}</ref> I Eoropa no nanana ny tahan'ny famonoan-tena ambony indrindra araka ny faritra tamin'ny taona 2015.<ref>{{Cite web|url=https://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|title=Suicide rates per (100 000 population)|website=World Health Organization|access-date=2020-08-08|archive-date=2018-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20180919174425/http://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|url-status=live}}</ref> Tombanana ho eo amin'ny 10 ka hatramin'ny 20 eo ho eo ny&nbsp;tapitrisa isan-taona ny andrana famonoan-tena tsy mahafaty.<ref>{{Cite journal|vauthors=Bertolote JM, Fleischmann A|title=Suicide and psychiatric diagnosis: a worldwide perspective|journal=World Psychiatry|volume=1|issue=3|pages=181–5|date=October 2002|pmid=16946849|pmc=1489848}}</ref> Mety hiteraka ratra sy fahasembanana maharitra ny andrana famonoan-tena tsy mahafaty.<ref name="EB2011" /> Any amin'ny [[Tontolo Tandrefana|tontolo tandrefana]], ny andrana dia mahazatra kokoa amin'ny tanora sy ny vehivavy.<ref name="EB2011">{{Cite journal|vauthors=Chang B, Gitlin D, Patel R|title=The depressed patient and suicidal patient in the emergency department: evidence-based management and treatment strategies|journal=Emergency Medicine Practice|volume=13|issue=9|pages=1–23; quiz 23–4|date=September 2011|pmid=22164363}}</ref> Ny fomba fijery momba ny famonoan-tena dia voataonan'ny lohahevitra mivelatra momba ny fisiana toy ny fivavahana, ny voninahitra ary ny dikan'ny fiainana.<ref>{{Cite book|last=Tomer|first=Adrian|title=Existential and Spiritual Issues in Death Attitudes|date=2013|publisher=Psychology Press|isbn=978-1-136-67690-1|page=282|url=https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060929/https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite book|editor2-last=Stepnisky|title=The Wiley-Blackwell companion to major social theorists|date=2011|publisher=Wiley-Blackwell|location=Malden, MA|isbn=978-1-4443-9660-7|page=65|url=https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060833/https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|url-status=live}}</ref> Ny [[Fivavahana abrahamika|fivavahana Abrahamika]] dia mihevitra ny famonoan-tena ho toy ny [[Fahotana|fandikan-dalàna amin'Andriamanitra]], noho ny finoana ny fahamasinan'ny aina.<ref>{{Cite book|title=God, Religion, Science, Nature, Culture, and Morality|date=2014|publisher=Archway Publishing|isbn=978-1-4808-1124-9|page=254|url=https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060814/https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|url-status=live}}</ref> Nandritra ny vanim-potoanan'ny samurai tany Japon, ny karazana famonoan-tena fantatra amin'ny anarana hoe seppuku ( ''harakiri'' ) dia nohajaina ho toy ny fomba fanonerana ny tsy fahombiazana na ho toy ny endrika fanoherana.<ref>{{Cite book|last=Colt|first=George Howe|title=The enigma of suicide|date=1992|publisher=Simon & Schuster|location=New York|isbn=978-0-671-76071-7|page=139|edition=1st Touchstone|url=https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060811/https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|url-status=live}}</ref> Ny Sati, fomba fanao voararan'ny [[India Britanika|Raj Britanika]], dia nanantena fa hamono tena amin'ny afo fandevenana ny vadiny ilay mpitondratena Indiana, na an-tsitrapo izany na noho ny faneren'ny fianakaviany sy ny fiaraha-monina.<ref>{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|title=Indian woman commits sati suicide|publisher=Bbc.co.uk|date=2002-08-07|access-date=2010-08-26|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20110202101233/http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|archive-date=2011-02-02}}</ref> Ny famonoan-tena sy ny fikasana hamono tena, na dia tsy ara-dalàna aza taloha, dia tsy toy izany intsony any amin'ny ankamaroan'ny firenena tandrefana.<ref name="White2010">{{Cite book|last=White|first=Tony|title=Working with suicidal individuals : a guide to providing understanding, assessment and support|year=2010|publisher=Jessica Kingsley Publishers|location=London|isbn=978-1-84905-115-6|page=12|url=https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-05-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013414/https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|url-status=live}}</ref> Mbola heloka bevava ihany izany any amin'ny firenena sasany.<ref name="Islam2006">{{Cite journal|vauthors=Lester D|s2cid=35754641|title=Suicide and islam|journal=Archives of Suicide Research|volume=10|issue=1|pages=77–97|year=2006|pmid=16287698|doi=10.1080/13811110500318489}}</ref> Tamin'ny taonjato faha-20 sy faha-21, ny famonoan-tena dia nampiasaina indraindray ho endrika fihetsiketsehana, ary ny kamikaze sy ny baomba famonoan-tena dia nampiasaina ho tetika ara-miaramila na fampihorohoroana.<ref>{{Cite journal|vauthors=Aggarwal N|s2cid=35560934|title=Rethinking suicide bombing|journal=Crisis|volume=30|issue=2|pages=94–7|year=2009|pmid=19525169|doi=10.1027/0227-5910.30.2.94}}</ref> == References == <references /> [[Category:Translated from MDWiki]] bi77vykizyldiid7qtwjyjpsmdx4jjd 1134781 1134774 2026-04-10T12:33:25Z Bluerose25 31052 1134781 wikitext text/x-wiki {{Infobox medical condition |name =Suicide |synonym = |image =Édouard Manet - Le Suicidé (ca. 1877).jpg |image_size = |image_thumbtime = |alt = |caption =''[[Le Suicidé|The Suicide]]'' by [[Édouard Manet]] |pronounce = |specialty =[[Psychiatry]] |symptoms = |onset =>70 and 15–30 years old<ref name=WHO2014Pre/> |duration = |causes =[[Hanging]], [[pesticide poisoning]], [[gun|firearms]]<ref name=WHO2016/><ref name=Aj2008/> |risks =[[Major depressive disorder|Depression]], [[bipolar disorder]], [[autism]], [[schizophrenia]], [[personality disorder]]s, [[anxiety disorder]]s, [[alcoholism]], [[substance abuse]]<ref name=WHO2016/><ref name=Hawton2009/><ref>{{cite journal | vauthors = De La Vega D, Giner L, Courtet P| s2cid = 4549236 | title = Suicidality in Subjects With Anxiety or Obsessive-Compulsive and Related Disorders: Recent Advances | journal = Current Psychiatry Reports | volume = 20 | issue = 4 | pages = 26 | date = March 2018 | pmid = 29594718 | doi = 10.1007/s11920-018-0885-z }}</ref><ref name=Autism2014/> |diagnosis = |differential = |prevention =Limiting access to methods of suicide, treating mental disorders and substance misuse, careful [[Mass media|media]] reporting about suicide, improving social and economic conditions<ref name=WHO2016/> |treatment = |medication = |prognosis = |frequency =12 per 100,000 per year<ref name=Var2012/> |deaths =793,000 / 1.5% of deaths (2016)<ref name=WHO2019Epi>{{cite web | title=Suicide across the world (2016) | website=World Health Organization | date=2019-09-27 | url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | access-date=2019-10-16 | archive-date=2004-07-01 | archive-url=http://webarchive.loc.gov/all/20040701084208/http://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | url-status=live }}</ref><ref name=NEJM2020/> }} '''Ny famonoan-tena''' dia ny fanaovana fanahy iniana famonoana olona (ny tenany ihany) <ref name="Sted2006">{{Cite book|title=Stedman's Medical Dictionary|url=https://archive.org/details/stedmansmedicald00sted_3|url-access=registration|year=2006|publisher=Lippincott Williams & Wilkins|location=Philadelphia|isbn=978-0-7817-3390-8|edition=28th}}</ref>. Ireo aretina ara-tsaina, anisan'izany [[Fahakiviana lalina (psychiatrie)|ny fahaketrahana]], ny bipôlara, ny autism, ny schizophrenia, ny fikorontanan'ny toetra, ny tebiteby, na ihany koa ny fidorohana zava-mahadomelina, anisan'izany ny fisotroan-toaka sy ny fampiasana benzodiazepines, no antony mety ahatonga ny famonoan-tena<ref name="WHO2016" /><ref name="Hawton2009">{{Cite journal|vauthors=Hawton K, van Heeringen K|s2cid=208790312|title=Suicide|journal=Lancet|volume=373|issue=9672|pages=1372–81|date=April 2009|pmid=19376453|doi=10.1016/S0140-6736(09)60372-X}}</ref><ref name="Dod2017">{{Cite journal|vauthors=Dodds TJ|title=Prescribed Benzodiazepines and Suicide Risk: A Review of the Literature|journal=The Primary Care Companion for CNS Disorders|volume=19|issue=2|date=March 2017|pmid=28257172|doi=10.4088/PCC.16r02037|doi-access=free}}</ref><ref name="Autism2014">{{Cite journal|vauthors=Richa S, Fahed M, Khoury E, Mishara B|s2cid=25741716|title=Suicide in autism spectrum disorders|journal=Archives of Suicide Research|volume=18|issue=4|pages=327–39|date=2014|pmid=24713024|doi=10.1080/13811118.2013.824834}}</ref>. Ny famonoan-tena sasany dia fihetsika tampoka vokatry ny adin-tsaina, toy ny olana ara-bola, olana ara-piaraha-monina na ara-pitiavana ohatra ny fisarahana, na fampijaliana<ref name="WHO2016" /><ref>{{Cite journal|vauthors=Bottino SM, Bottino CM, Regina CG, Correia AV, Ribeiro WS|title=Cyberbullying and adolescent mental health: systematic review|journal=Cadernos de Saude Publica|volume=31|issue=3|pages=463–75|date=March 2015|pmid=25859714|doi=10.1590/0102-311x00036114|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|title=Suicide rates rising across the U.S. {{!}} CDC Online Newsroom {{!}} CDC|url=https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|website=www.cdc.gov|access-date=19 September 2019|language=en-us|date=11 April 2019|quote=Relationship problems or loss, substance misuse; physical health problems; and job, money, legal or housing stress often contributed to risk for suicide.|archive-date=9 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013348/https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|url-status=live}}</ref>. Ireo izay efa nanandrana namono tena teo aloha dia atahorana kokoa ny hamerenany izany amin'ny ho avy<ref name="WHO2016" />. Ireto avy ireo fomba afahana misoroka ny famonoan-tena: famerana ny fidirana amin'ny fomba famonoan-tena—toy ny basy, zava-mahadomelina ary poizina; ny fitsaboana ny aretina ara-tsaina sy ny fampiasana tafahoatra ny zava-mahadomelina; lanjalanjaina ny tatitra momba ny famonoan-tena ataon'ny media; ary fanatsarana ny toe-karena<ref name="WHO2016">{{Cite web|title=Suicide Fact sheet N°398|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|website=WHO|access-date=3 March 2016|date=April 2016|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304192347/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|archive-date=4 March 2016}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|title=Preventing Suicide A Resource for Media Professionals|last=|first=|year=2008|isbn=978-92-4-159707-4|location=|pages=|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-08-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210829073711/https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|url-status=live}}</ref>. Efa napetraka ny laharana maintso afahana miantso raha misy olana, fa mbola tsy nohalalinina tsara izay<ref name="Sak2011">{{Cite journal|vauthors=Sakinofsky I|title=The current evidence base for the clinical care of suicidal patients: strengths and weaknesses|journal=Canadian Journal of Psychiatry|volume=52|issue=6 Suppl 1|pages=7S–20S|date=June 2007|pmid=17824349|quote=Other suicide prevention strategies that have been considered are crisis centres and hotlines, method control, and media education... There is minimal research on these strategies. Even though crisis centres and hotlines are used by suicidal youth, information about their impact on suicidal behaviour is lacking.}}</ref><ref name="Zal2016">{{Cite journal|vauthors=Zalsman G, Hawton K, Wasserman D, van Heeringen K, Arensman E, Sarchiapone M, Carli V, Höschl C, Barzilay R, Balazs J, Purebl G, Kahn JP, Sáiz PA, Lipsicas CB, Bobes J, Cozman D, Hegerl U, Zohar J|display-authors=6|title=Suicide prevention strategies revisited: 10-year systematic review|journal=The Lancet. Psychiatry|volume=3|issue=7|pages=646–59|date=July 2016|pmid=27289303|doi=10.1016/S2215-0366(16)30030-X|quote=Other approaches that need further investigation include gatekeeper training, education of physicians, and internet and helpline support.}}</ref>. Miovaova arakaraka ny firenena ny fomba famonoan-tena ampiasaina matetika indrindra, ary misy ifandraisany amin'ny fisian'ny fomba mahomby izany<ref name="Yip2012">{{Cite journal|vauthors=Yip PS, Caine E, Yousuf S, Chang SS, Wu KC, Chen YY|title=Means restriction for suicide prevention|journal=Lancet|volume=379|issue=9834|pages=2393–9|date=June 2012|pmid=22726520|pmc=6191653|doi=10.1016/S0140-6736(12)60521-2}}</ref>. Anisan'ny fomba mahazatra amin'ny famonoan-tena ny fanantonana, ny fanapoizinana amin'ny fanafody famonoana bibikely, ary ny basy<ref name="WHO2016" /><ref name="Aj2008">{{Cite journal|vauthors=Ajdacic-Gross V, Weiss MG, Ring M, Hepp U, Bopp M, Gutzwiller F, Rössler W|title=Methods of suicide: international suicide patterns derived from the WHO mortality database|journal=Bulletin of the World Health Organization|volume=86|issue=9|pages=726–32|date=September 2008|pmid=18797649|pmc=2649482|doi=10.2471/BLT.07.043489}}</ref>. Nahafaty olona 828.000 maneran-tany ny famonoan-tena tamin'ny taona 2015, nitombo izany raha oharina tamin'ny taona 1990 izay niisa 712.000 ny fahafatesana<ref name="GBD2015De">{{Cite journal|vauthors=Wang H, Naghavi M, Allen C, Barber RM, Bhutta ZA, Carter A, etal|title=Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|volume=388|issue=10053|pages=1459–1544|date=October 2016|pmid=27733281|pmc=5388903|doi=10.1016/S0140-6736(16)31012-1}}</ref><ref name="GDB2013">{{Cite journal|vauthors=Naghavi M, Wang H, Lozano R, Davis A, Liang X, Zhou M, etal|title=Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013|journal=Lancet|volume=385|issue=9963|pages=117–71|date=January 2015|pmid=25530442|pmc=4340604|doi=10.1016/S0140-6736(14)61682-2}}</ref>. Izany no mahatonga ny famonoan-tena hipetraka eo amin'ny laharana faha-10 amin'ny anton'ny fahafatesana maneran-tany<ref name="Hawton2009" /><ref name="Var2012">{{Cite journal|vauthors=Värnik P|title=Suicide in the world|journal=International Journal of Environmental Research and Public Health|volume=9|issue=3|pages=760–71|date=March 2012|pmid=22690161|pmc=3367275|doi=10.3390/ijerph9030760}}</ref>. Manodidina ny 1.5%-n'ny mponina no maty noho ny famonoan-tena<ref name="NEJM2020">{{Cite journal|vauthors=Fazel S, Runeson B|s2cid=210332277|title=Suicide|journal=New England Journal of Medicine|date=January 2020|volume=382|issue=3|pages=266–74|doi=10.1056/NEJMra1902944|pmid=31940700}}</ref>. Ao anatin'ny taona iray dia eo amin'ny 12 isaky ny olona 100.000 eo ho eo izany<ref name="Var2012" />. Amin'ny ankapobeny, betsaka kokoa ny lehilahy mamono tena noho ny vehivavy, in-1.5 heny any amin'ny [[firenena an-dalam-pandrosoana]] ka hatramin'ny in-3.5 any amin'ny [[firenena mandroso]]<ref name="WHO2014Pre" />. Ny olona mihoatra ny 70 taona no matetika mamono tena; na izany aza, any amin'ny firenena sasany, ireo eo anelanelan'ny 15 sy 30 taona no tena atahorana ho faty<ref name="WHO2014Pre">{{Cite book|title=Preventing suicide: a global imperative|date=2014|publisher=WHO|isbn=978-92-4-156477-9|pages=7, 20, 40}}</ref>. Eoropa no nanana ny tahan'ny famonoan-tena ambony indrindra tamin'ny taona 2015.<ref>{{Cite web|url=https://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|title=Suicide rates per (100 000 population)|website=World Health Organization|access-date=2020-08-08|archive-date=2018-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20180919174425/http://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|url-status=live}}</ref> Tombanana ho eo amin'ny 10 ka hatramin'ny 20 eo ho eo ny&nbsp;tapitrisa isan-taona ny andrana famonoan-tena tsy mahafaty.<ref>{{Cite journal|vauthors=Bertolote JM, Fleischmann A|title=Suicide and psychiatric diagnosis: a worldwide perspective|journal=World Psychiatry|volume=1|issue=3|pages=181–5|date=October 2002|pmid=16946849|pmc=1489848}}</ref> Mety hiteraka ratra sy fahasembanana maharitra ny andrana famonoan-tena tsy mahafaty.<ref name="EB2011" /> Any amin'ny [[Tontolo Tandrefana|tontolo tandrefana]], ny andrana dia mahazatra kokoa amin'ny tanora sy ny vehivavy.<ref name="EB2011">{{Cite journal|vauthors=Chang B, Gitlin D, Patel R|title=The depressed patient and suicidal patient in the emergency department: evidence-based management and treatment strategies|journal=Emergency Medicine Practice|volume=13|issue=9|pages=1–23; quiz 23–4|date=September 2011|pmid=22164363}}</ref> Ny fomba fijery momba ny famonoan-tena dia voataonan'ny lohahevitra mivelatra momba ny fisiana toy ny fivavahana, ny voninahitra ary ny dikan'ny fiainana.<ref>{{Cite book|last=Tomer|first=Adrian|title=Existential and Spiritual Issues in Death Attitudes|date=2013|publisher=Psychology Press|isbn=978-1-136-67690-1|page=282|url=https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060929/https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite book|editor2-last=Stepnisky|title=The Wiley-Blackwell companion to major social theorists|date=2011|publisher=Wiley-Blackwell|location=Malden, MA|isbn=978-1-4443-9660-7|page=65|url=https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060833/https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|url-status=live}}</ref> Ny [[Fivavahana abrahamika|fivavahana Abrahamika]] dia mihevitra ny famonoan-tena ho toy ny [[Fahotana|fandikan-dalàna amin'Andriamanitra]], noho ny finoana ny fahamasinan'ny aina.<ref>{{Cite book|title=God, Religion, Science, Nature, Culture, and Morality|date=2014|publisher=Archway Publishing|isbn=978-1-4808-1124-9|page=254|url=https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060814/https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|url-status=live}}</ref> Nandritra ny vanim-potoanan'ny samurai tany Japon, ny karazana famonoan-tena fantatra amin'ny anarana hoe seppuku ( ''harakiri'' ) dia nohajaina ho toy ny fomba fanonerana ny tsy fahombiazana na ho toy ny endrika fanoherana.<ref>{{Cite book|last=Colt|first=George Howe|title=The enigma of suicide|date=1992|publisher=Simon & Schuster|location=New York|isbn=978-0-671-76071-7|page=139|edition=1st Touchstone|url=https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060811/https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|url-status=live}}</ref> Ny Sati, fomba fanao voararan'ny [[India Britanika|Raj Britanika]], dia nanantena fa hamono tena amin'ny afo fandevenana ny vadiny ilay mpitondratena Indiana, na an-tsitrapo izany na noho ny faneren'ny fianakaviany sy ny fiaraha-monina.<ref>{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|title=Indian woman commits sati suicide|publisher=Bbc.co.uk|date=2002-08-07|access-date=2010-08-26|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20110202101233/http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|archive-date=2011-02-02}}</ref> Ny famonoan-tena sy ny fikasana hamono tena, na dia tsy ara-dalàna aza taloha, dia tsy toy izany intsony any amin'ny ankamaroan'ny firenena tandrefana.<ref name="White2010">{{Cite book|last=White|first=Tony|title=Working with suicidal individuals : a guide to providing understanding, assessment and support|year=2010|publisher=Jessica Kingsley Publishers|location=London|isbn=978-1-84905-115-6|page=12|url=https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-05-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013414/https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|url-status=live}}</ref> Mbola heloka bevava ihany izany any amin'ny firenena sasany.<ref name="Islam2006">{{Cite journal|vauthors=Lester D|s2cid=35754641|title=Suicide and islam|journal=Archives of Suicide Research|volume=10|issue=1|pages=77–97|year=2006|pmid=16287698|doi=10.1080/13811110500318489}}</ref> Tamin'ny taonjato faha-20 sy faha-21, ny famonoan-tena dia nampiasaina indraindray ho endrika fihetsiketsehana, ary ny kamikaze sy ny baomba famonoan-tena dia nampiasaina ho tetika ara-miaramila na fampihorohoroana.<ref>{{Cite journal|vauthors=Aggarwal N|s2cid=35560934|title=Rethinking suicide bombing|journal=Crisis|volume=30|issue=2|pages=94–7|year=2009|pmid=19525169|doi=10.1027/0227-5910.30.2.94}}</ref> == References == <references /> [[Category:Translated from MDWiki]] fiq4gqw8pegqn540louq38py0ujnur8 1134782 1134781 2026-04-10T12:37:25Z Bluerose25 31052 1134782 wikitext text/x-wiki {{Infobox medical condition |name =Suicide |synonym = |image =Édouard Manet - Le Suicidé (ca. 1877).jpg |image_size = |image_thumbtime = |alt = |caption =''[[Le Suicidé|The Suicide]]'' by [[Édouard Manet]] |pronounce = |specialty =[[Psychiatry]] |symptoms = |onset =>70 and 15–30 years old<ref name=WHO2014Pre/> |duration = |causes =[[Hanging]], [[pesticide poisoning]], [[gun|firearms]]<ref name=WHO2016/><ref name=Aj2008/> |risks =[[Major depressive disorder|Depression]], [[bipolar disorder]], [[autism]], [[schizophrenia]], [[personality disorder]]s, [[anxiety disorder]]s, [[alcoholism]], [[substance abuse]]<ref name=WHO2016/><ref name=Hawton2009/><ref>{{cite journal | vauthors = De La Vega D, Giner L, Courtet P| s2cid = 4549236 | title = Suicidality in Subjects With Anxiety or Obsessive-Compulsive and Related Disorders: Recent Advances | journal = Current Psychiatry Reports | volume = 20 | issue = 4 | pages = 26 | date = March 2018 | pmid = 29594718 | doi = 10.1007/s11920-018-0885-z }}</ref><ref name=Autism2014/> |diagnosis = |differential = |prevention =Limiting access to methods of suicide, treating mental disorders and substance misuse, careful [[Mass media|media]] reporting about suicide, improving social and economic conditions<ref name=WHO2016/> |treatment = |medication = |prognosis = |frequency =12 per 100,000 per year<ref name=Var2012/> |deaths =793,000 / 1.5% of deaths (2016)<ref name=WHO2019Epi>{{cite web | title=Suicide across the world (2016) | website=World Health Organization | date=2019-09-27 | url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | access-date=2019-10-16 | archive-date=2004-07-01 | archive-url=http://webarchive.loc.gov/all/20040701084208/http://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | url-status=live }}</ref><ref name=NEJM2020/> }} '''Ny famonoan-tena''' dia ny fanaovana fanahy iniana famonoana olona (ny tenany ihany) <ref name="Sted2006">{{Cite book|title=Stedman's Medical Dictionary|url=https://archive.org/details/stedmansmedicald00sted_3|url-access=registration|year=2006|publisher=Lippincott Williams & Wilkins|location=Philadelphia|isbn=978-0-7817-3390-8|edition=28th}}</ref>. Ireo aretina ara-tsaina, anisan'izany [[Fahakiviana lalina (psychiatrie)|ny fahaketrahana]], ny bipôlara, ny autism, ny schizophrenia, ny fikorontanan'ny toetra, ny tebiteby, na ihany koa ny fidorohana zava-mahadomelina, anisan'izany ny fisotroan-toaka sy ny fampiasana benzodiazepines, no antony mety ahatonga ny famonoan-tena<ref name="WHO2016" /><ref name="Hawton2009">{{Cite journal|vauthors=Hawton K, van Heeringen K|s2cid=208790312|title=Suicide|journal=Lancet|volume=373|issue=9672|pages=1372–81|date=April 2009|pmid=19376453|doi=10.1016/S0140-6736(09)60372-X}}</ref><ref name="Dod2017">{{Cite journal|vauthors=Dodds TJ|title=Prescribed Benzodiazepines and Suicide Risk: A Review of the Literature|journal=The Primary Care Companion for CNS Disorders|volume=19|issue=2|date=March 2017|pmid=28257172|doi=10.4088/PCC.16r02037|doi-access=free}}</ref><ref name="Autism2014">{{Cite journal|vauthors=Richa S, Fahed M, Khoury E, Mishara B|s2cid=25741716|title=Suicide in autism spectrum disorders|journal=Archives of Suicide Research|volume=18|issue=4|pages=327–39|date=2014|pmid=24713024|doi=10.1080/13811118.2013.824834}}</ref>. Ny famonoan-tena sasany dia fihetsika tampoka vokatry ny adin-tsaina, toy ny olana ara-bola, olana ara-piaraha-monina na ara-pitiavana ohatra ny fisarahana, na fampijaliana<ref name="WHO2016" /><ref>{{Cite journal|vauthors=Bottino SM, Bottino CM, Regina CG, Correia AV, Ribeiro WS|title=Cyberbullying and adolescent mental health: systematic review|journal=Cadernos de Saude Publica|volume=31|issue=3|pages=463–75|date=March 2015|pmid=25859714|doi=10.1590/0102-311x00036114|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|title=Suicide rates rising across the U.S. {{!}} CDC Online Newsroom {{!}} CDC|url=https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|website=www.cdc.gov|access-date=19 September 2019|language=en-us|date=11 April 2019|quote=Relationship problems or loss, substance misuse; physical health problems; and job, money, legal or housing stress often contributed to risk for suicide.|archive-date=9 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013348/https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|url-status=live}}</ref>. Ireo izay efa nanandrana namono tena teo aloha dia atahorana kokoa ny hamerenany izany amin'ny ho avy<ref name="WHO2016" />. Ireto avy ireo fomba afahana misoroka ny famonoan-tena: famerana ny fidirana amin'ny fomba famonoan-tena—toy ny basy, zava-mahadomelina ary poizina; ny fitsaboana ny aretina ara-tsaina sy ny fampiasana tafahoatra ny zava-mahadomelina; lanjalanjaina ny tatitra momba ny famonoan-tena ataon'ny media; ary fanatsarana ny toe-karena<ref name="WHO2016">{{Cite web|title=Suicide Fact sheet N°398|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|website=WHO|access-date=3 March 2016|date=April 2016|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304192347/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|archive-date=4 March 2016}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|title=Preventing Suicide A Resource for Media Professionals|last=|first=|year=2008|isbn=978-92-4-159707-4|location=|pages=|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-08-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210829073711/https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|url-status=live}}</ref>. Efa napetraka ny laharana maintso afahana miantso raha misy olana, fa mbola tsy nohalalinina tsara izay<ref name="Sak2011">{{Cite journal|vauthors=Sakinofsky I|title=The current evidence base for the clinical care of suicidal patients: strengths and weaknesses|journal=Canadian Journal of Psychiatry|volume=52|issue=6 Suppl 1|pages=7S–20S|date=June 2007|pmid=17824349|quote=Other suicide prevention strategies that have been considered are crisis centres and hotlines, method control, and media education... There is minimal research on these strategies. Even though crisis centres and hotlines are used by suicidal youth, information about their impact on suicidal behaviour is lacking.}}</ref><ref name="Zal2016">{{Cite journal|vauthors=Zalsman G, Hawton K, Wasserman D, van Heeringen K, Arensman E, Sarchiapone M, Carli V, Höschl C, Barzilay R, Balazs J, Purebl G, Kahn JP, Sáiz PA, Lipsicas CB, Bobes J, Cozman D, Hegerl U, Zohar J|display-authors=6|title=Suicide prevention strategies revisited: 10-year systematic review|journal=The Lancet. Psychiatry|volume=3|issue=7|pages=646–59|date=July 2016|pmid=27289303|doi=10.1016/S2215-0366(16)30030-X|quote=Other approaches that need further investigation include gatekeeper training, education of physicians, and internet and helpline support.}}</ref>. Miovaova arakaraka ny firenena ny fomba famonoan-tena ampiasaina matetika indrindra, ary misy ifandraisany amin'ny fisian'ny fomba mahomby izany<ref name="Yip2012">{{Cite journal|vauthors=Yip PS, Caine E, Yousuf S, Chang SS, Wu KC, Chen YY|title=Means restriction for suicide prevention|journal=Lancet|volume=379|issue=9834|pages=2393–9|date=June 2012|pmid=22726520|pmc=6191653|doi=10.1016/S0140-6736(12)60521-2}}</ref>. Anisan'ny fomba mahazatra amin'ny famonoan-tena ny fanantonana, ny fanapoizinana amin'ny fanafody famonoana bibikely, ary ny basy<ref name="WHO2016" /><ref name="Aj2008">{{Cite journal|vauthors=Ajdacic-Gross V, Weiss MG, Ring M, Hepp U, Bopp M, Gutzwiller F, Rössler W|title=Methods of suicide: international suicide patterns derived from the WHO mortality database|journal=Bulletin of the World Health Organization|volume=86|issue=9|pages=726–32|date=September 2008|pmid=18797649|pmc=2649482|doi=10.2471/BLT.07.043489}}</ref>. Nahafaty olona 828.000 maneran-tany ny famonoan-tena tamin'ny taona 2015, nitombo izany raha oharina tamin'ny taona 1990 izay niisa 712.000 ny fahafatesana<ref name="GBD2015De">{{Cite journal|vauthors=Wang H, Naghavi M, Allen C, Barber RM, Bhutta ZA, Carter A, etal|title=Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|volume=388|issue=10053|pages=1459–1544|date=October 2016|pmid=27733281|pmc=5388903|doi=10.1016/S0140-6736(16)31012-1}}</ref><ref name="GDB2013">{{Cite journal|vauthors=Naghavi M, Wang H, Lozano R, Davis A, Liang X, Zhou M, etal|title=Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013|journal=Lancet|volume=385|issue=9963|pages=117–71|date=January 2015|pmid=25530442|pmc=4340604|doi=10.1016/S0140-6736(14)61682-2}}</ref>. Izany no mahatonga ny famonoan-tena hipetraka eo amin'ny laharana faha-10 amin'ny anton'ny fahafatesana maneran-tany<ref name="Hawton2009" /><ref name="Var2012">{{Cite journal|vauthors=Värnik P|title=Suicide in the world|journal=International Journal of Environmental Research and Public Health|volume=9|issue=3|pages=760–71|date=March 2012|pmid=22690161|pmc=3367275|doi=10.3390/ijerph9030760}}</ref>. Manodidina ny 1.5%-n'ny mponina no maty noho ny famonoan-tena<ref name="NEJM2020">{{Cite journal|vauthors=Fazel S, Runeson B|s2cid=210332277|title=Suicide|journal=New England Journal of Medicine|date=January 2020|volume=382|issue=3|pages=266–74|doi=10.1056/NEJMra1902944|pmid=31940700}}</ref>. Ao anatin'ny taona iray dia eo amin'ny 12 isaky ny olona 100.000 eo ho eo izany<ref name="Var2012" />. Amin'ny ankapobeny, betsaka kokoa ny lehilahy mamono tena noho ny vehivavy, in-1.5 heny any amin'ny [[firenena an-dalam-pandrosoana]] ka hatramin'ny in-3.5 any amin'ny [[firenena mandroso]]<ref name="WHO2014Pre" />. Ny olona mihoatra ny 70 taona no matetika mamono tena; na izany aza, any amin'ny firenena sasany, ireo eo anelanelan'ny 15 sy 30 taona no tena atahorana ho faty<ref name="WHO2014Pre">{{Cite book|title=Preventing suicide: a global imperative|date=2014|publisher=WHO|isbn=978-92-4-156477-9|pages=7, 20, 40}}</ref>. Eoropa no nanana ny tahan'ny famonoan-tena ambony indrindra tamin'ny taona 2015<ref>{{Cite web|url=https://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|title=Suicide rates per (100 000 population)|website=World Health Organization|access-date=2020-08-08|archive-date=2018-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20180919174425/http://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|url-status=live}}</ref>. Tombanana ho eo amin'ny 10 ka hatramin'ny 20 tapitrisa isan-taona eo ho eo ny famonoan-tena ka tsy nahafaty<ref>{{Cite journal|vauthors=Bertolote JM, Fleischmann A|title=Suicide and psychiatric diagnosis: a worldwide perspective|journal=World Psychiatry|volume=1|issue=3|pages=181–5|date=October 2002|pmid=16946849|pmc=1489848}}</ref>. Mety hiteraka ratra sy fahasembanana maharitra ny famonoan-tena tsy nahafaty<ref name="EB2011" />. Any amin'ny [[Tontolo Tandrefana|tontolo tandrefana]], ny andrana dia mahazatra kokoa amin'ny tanora sy ny vehivavy.<ref name="EB2011">{{Cite journal|vauthors=Chang B, Gitlin D, Patel R|title=The depressed patient and suicidal patient in the emergency department: evidence-based management and treatment strategies|journal=Emergency Medicine Practice|volume=13|issue=9|pages=1–23; quiz 23–4|date=September 2011|pmid=22164363}}</ref> Ny fomba fijery momba ny famonoan-tena dia voataonan'ny lohahevitra mivelatra momba ny fisiana toy ny fivavahana, ny voninahitra ary ny dikan'ny fiainana.<ref>{{Cite book|last=Tomer|first=Adrian|title=Existential and Spiritual Issues in Death Attitudes|date=2013|publisher=Psychology Press|isbn=978-1-136-67690-1|page=282|url=https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060929/https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite book|editor2-last=Stepnisky|title=The Wiley-Blackwell companion to major social theorists|date=2011|publisher=Wiley-Blackwell|location=Malden, MA|isbn=978-1-4443-9660-7|page=65|url=https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060833/https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|url-status=live}}</ref> Ny [[Fivavahana abrahamika|fivavahana Abrahamika]] dia mihevitra ny famonoan-tena ho toy ny [[Fahotana|fandikan-dalàna amin'Andriamanitra]], noho ny finoana ny fahamasinan'ny aina.<ref>{{Cite book|title=God, Religion, Science, Nature, Culture, and Morality|date=2014|publisher=Archway Publishing|isbn=978-1-4808-1124-9|page=254|url=https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060814/https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|url-status=live}}</ref> Nandritra ny vanim-potoanan'ny samurai tany Japon, ny karazana famonoan-tena fantatra amin'ny anarana hoe seppuku ( ''harakiri'' ) dia nohajaina ho toy ny fomba fanonerana ny tsy fahombiazana na ho toy ny endrika fanoherana.<ref>{{Cite book|last=Colt|first=George Howe|title=The enigma of suicide|date=1992|publisher=Simon & Schuster|location=New York|isbn=978-0-671-76071-7|page=139|edition=1st Touchstone|url=https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060811/https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|url-status=live}}</ref> Ny Sati, fomba fanao voararan'ny [[India Britanika|Raj Britanika]], dia nanantena fa hamono tena amin'ny afo fandevenana ny vadiny ilay mpitondratena Indiana, na an-tsitrapo izany na noho ny faneren'ny fianakaviany sy ny fiaraha-monina.<ref>{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|title=Indian woman commits sati suicide|publisher=Bbc.co.uk|date=2002-08-07|access-date=2010-08-26|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20110202101233/http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|archive-date=2011-02-02}}</ref> Ny famonoan-tena sy ny fikasana hamono tena, na dia tsy ara-dalàna aza taloha, dia tsy toy izany intsony any amin'ny ankamaroan'ny firenena tandrefana.<ref name="White2010">{{Cite book|last=White|first=Tony|title=Working with suicidal individuals : a guide to providing understanding, assessment and support|year=2010|publisher=Jessica Kingsley Publishers|location=London|isbn=978-1-84905-115-6|page=12|url=https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-05-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013414/https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|url-status=live}}</ref> Mbola heloka bevava ihany izany any amin'ny firenena sasany.<ref name="Islam2006">{{Cite journal|vauthors=Lester D|s2cid=35754641|title=Suicide and islam|journal=Archives of Suicide Research|volume=10|issue=1|pages=77–97|year=2006|pmid=16287698|doi=10.1080/13811110500318489}}</ref> Tamin'ny taonjato faha-20 sy faha-21, ny famonoan-tena dia nampiasaina indraindray ho endrika fihetsiketsehana, ary ny kamikaze sy ny baomba famonoan-tena dia nampiasaina ho tetika ara-miaramila na fampihorohoroana.<ref>{{Cite journal|vauthors=Aggarwal N|s2cid=35560934|title=Rethinking suicide bombing|journal=Crisis|volume=30|issue=2|pages=94–7|year=2009|pmid=19525169|doi=10.1027/0227-5910.30.2.94}}</ref> == References == <references /> [[Category:Translated from MDWiki]] k0h10x2y5y61g2f3t8em8k4le1ecmrh 1134783 1134782 2026-04-10T12:42:26Z Bluerose25 31052 1134783 wikitext text/x-wiki {{Infobox medical condition |name =Suicide |synonym = |image =Édouard Manet - Le Suicidé (ca. 1877).jpg |image_size = |image_thumbtime = |alt = |caption =''[[Le Suicidé|The Suicide]]'' by [[Édouard Manet]] |pronounce = |specialty =[[Psychiatry]] |symptoms = |onset =>70 and 15–30 years old<ref name=WHO2014Pre/> |duration = |causes =[[Hanging]], [[pesticide poisoning]], [[gun|firearms]]<ref name=WHO2016/><ref name=Aj2008/> |risks =[[Major depressive disorder|Depression]], [[bipolar disorder]], [[autism]], [[schizophrenia]], [[personality disorder]]s, [[anxiety disorder]]s, [[alcoholism]], [[substance abuse]]<ref name=WHO2016/><ref name=Hawton2009/><ref>{{cite journal | vauthors = De La Vega D, Giner L, Courtet P| s2cid = 4549236 | title = Suicidality in Subjects With Anxiety or Obsessive-Compulsive and Related Disorders: Recent Advances | journal = Current Psychiatry Reports | volume = 20 | issue = 4 | pages = 26 | date = March 2018 | pmid = 29594718 | doi = 10.1007/s11920-018-0885-z }}</ref><ref name=Autism2014/> |diagnosis = |differential = |prevention =Limiting access to methods of suicide, treating mental disorders and substance misuse, careful [[Mass media|media]] reporting about suicide, improving social and economic conditions<ref name=WHO2016/> |treatment = |medication = |prognosis = |frequency =12 per 100,000 per year<ref name=Var2012/> |deaths =793,000 / 1.5% of deaths (2016)<ref name=WHO2019Epi>{{cite web | title=Suicide across the world (2016) | website=World Health Organization | date=2019-09-27 | url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | access-date=2019-10-16 | archive-date=2004-07-01 | archive-url=http://webarchive.loc.gov/all/20040701084208/http://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | url-status=live }}</ref><ref name=NEJM2020/> }} '''Ny famonoan-tena''' dia ny fanaovana fanahy iniana famonoana olona (ny tenany ihany) <ref name="Sted2006">{{Cite book|title=Stedman's Medical Dictionary|url=https://archive.org/details/stedmansmedicald00sted_3|url-access=registration|year=2006|publisher=Lippincott Williams & Wilkins|location=Philadelphia|isbn=978-0-7817-3390-8|edition=28th}}</ref>. Ireo aretina ara-tsaina, anisan'izany [[Fahakiviana lalina (psychiatrie)|ny fahaketrahana]], ny bipôlara, ny autism, ny schizophrenia, ny fikorontanan'ny toetra, ny tebiteby, na ihany koa ny fidorohana zava-mahadomelina, anisan'izany ny fisotroan-toaka sy ny fampiasana benzodiazepines, no antony mety ahatonga ny famonoan-tena<ref name="WHO2016" /><ref name="Hawton2009">{{Cite journal|vauthors=Hawton K, van Heeringen K|s2cid=208790312|title=Suicide|journal=Lancet|volume=373|issue=9672|pages=1372–81|date=April 2009|pmid=19376453|doi=10.1016/S0140-6736(09)60372-X}}</ref><ref name="Dod2017">{{Cite journal|vauthors=Dodds TJ|title=Prescribed Benzodiazepines and Suicide Risk: A Review of the Literature|journal=The Primary Care Companion for CNS Disorders|volume=19|issue=2|date=March 2017|pmid=28257172|doi=10.4088/PCC.16r02037|doi-access=free}}</ref><ref name="Autism2014">{{Cite journal|vauthors=Richa S, Fahed M, Khoury E, Mishara B|s2cid=25741716|title=Suicide in autism spectrum disorders|journal=Archives of Suicide Research|volume=18|issue=4|pages=327–39|date=2014|pmid=24713024|doi=10.1080/13811118.2013.824834}}</ref>. Ny famonoan-tena sasany dia fihetsika tampoka vokatry ny adin-tsaina, toy ny olana ara-bola, olana ara-piaraha-monina na ara-pitiavana ohatra ny fisarahana, na fampijaliana<ref name="WHO2016" /><ref>{{Cite journal|vauthors=Bottino SM, Bottino CM, Regina CG, Correia AV, Ribeiro WS|title=Cyberbullying and adolescent mental health: systematic review|journal=Cadernos de Saude Publica|volume=31|issue=3|pages=463–75|date=March 2015|pmid=25859714|doi=10.1590/0102-311x00036114|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|title=Suicide rates rising across the U.S. {{!}} CDC Online Newsroom {{!}} CDC|url=https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|website=www.cdc.gov|access-date=19 September 2019|language=en-us|date=11 April 2019|quote=Relationship problems or loss, substance misuse; physical health problems; and job, money, legal or housing stress often contributed to risk for suicide.|archive-date=9 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013348/https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|url-status=live}}</ref>. Ireo izay efa nanandrana namono tena teo aloha dia atahorana kokoa ny hamerenany izany amin'ny ho avy<ref name="WHO2016" />. Ireto avy ireo fomba afahana misoroka ny famonoan-tena: famerana ny fidirana amin'ny fomba famonoan-tena—toy ny basy, zava-mahadomelina ary poizina; ny fitsaboana ny aretina ara-tsaina sy ny fampiasana tafahoatra ny zava-mahadomelina; lanjalanjaina ny tatitra momba ny famonoan-tena ataon'ny media; ary fanatsarana ny toe-karena<ref name="WHO2016">{{Cite web|title=Suicide Fact sheet N°398|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|website=WHO|access-date=3 March 2016|date=April 2016|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304192347/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|archive-date=4 March 2016}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|title=Preventing Suicide A Resource for Media Professionals|last=|first=|year=2008|isbn=978-92-4-159707-4|location=|pages=|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-08-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210829073711/https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|url-status=live}}</ref>. Efa napetraka ny laharana maintso afahana miantso raha misy olana, fa mbola tsy nohalalinina tsara izay<ref name="Sak2011">{{Cite journal|vauthors=Sakinofsky I|title=The current evidence base for the clinical care of suicidal patients: strengths and weaknesses|journal=Canadian Journal of Psychiatry|volume=52|issue=6 Suppl 1|pages=7S–20S|date=June 2007|pmid=17824349|quote=Other suicide prevention strategies that have been considered are crisis centres and hotlines, method control, and media education... There is minimal research on these strategies. Even though crisis centres and hotlines are used by suicidal youth, information about their impact on suicidal behaviour is lacking.}}</ref><ref name="Zal2016">{{Cite journal|vauthors=Zalsman G, Hawton K, Wasserman D, van Heeringen K, Arensman E, Sarchiapone M, Carli V, Höschl C, Barzilay R, Balazs J, Purebl G, Kahn JP, Sáiz PA, Lipsicas CB, Bobes J, Cozman D, Hegerl U, Zohar J|display-authors=6|title=Suicide prevention strategies revisited: 10-year systematic review|journal=The Lancet. Psychiatry|volume=3|issue=7|pages=646–59|date=July 2016|pmid=27289303|doi=10.1016/S2215-0366(16)30030-X|quote=Other approaches that need further investigation include gatekeeper training, education of physicians, and internet and helpline support.}}</ref>. Miovaova arakaraka ny firenena ny fomba famonoan-tena ampiasaina matetika indrindra, ary misy ifandraisany amin'ny fisian'ny fomba mahomby izany<ref name="Yip2012">{{Cite journal|vauthors=Yip PS, Caine E, Yousuf S, Chang SS, Wu KC, Chen YY|title=Means restriction for suicide prevention|journal=Lancet|volume=379|issue=9834|pages=2393–9|date=June 2012|pmid=22726520|pmc=6191653|doi=10.1016/S0140-6736(12)60521-2}}</ref>. Anisan'ny fomba mahazatra amin'ny famonoan-tena ny fanantonana, ny fanapoizinana amin'ny fanafody famonoana bibikely, ary ny basy<ref name="WHO2016" /><ref name="Aj2008">{{Cite journal|vauthors=Ajdacic-Gross V, Weiss MG, Ring M, Hepp U, Bopp M, Gutzwiller F, Rössler W|title=Methods of suicide: international suicide patterns derived from the WHO mortality database|journal=Bulletin of the World Health Organization|volume=86|issue=9|pages=726–32|date=September 2008|pmid=18797649|pmc=2649482|doi=10.2471/BLT.07.043489}}</ref>. Nahafaty olona 828.000 maneran-tany ny famonoan-tena tamin'ny taona 2015, nitombo izany raha oharina tamin'ny taona 1990 izay niisa 712.000 ny fahafatesana<ref name="GBD2015De">{{Cite journal|vauthors=Wang H, Naghavi M, Allen C, Barber RM, Bhutta ZA, Carter A, etal|title=Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|volume=388|issue=10053|pages=1459–1544|date=October 2016|pmid=27733281|pmc=5388903|doi=10.1016/S0140-6736(16)31012-1}}</ref><ref name="GDB2013">{{Cite journal|vauthors=Naghavi M, Wang H, Lozano R, Davis A, Liang X, Zhou M, etal|title=Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013|journal=Lancet|volume=385|issue=9963|pages=117–71|date=January 2015|pmid=25530442|pmc=4340604|doi=10.1016/S0140-6736(14)61682-2}}</ref>. Izany no mahatonga ny famonoan-tena hipetraka eo amin'ny laharana faha-10 amin'ny anton'ny fahafatesana maneran-tany<ref name="Hawton2009" /><ref name="Var2012">{{Cite journal|vauthors=Värnik P|title=Suicide in the world|journal=International Journal of Environmental Research and Public Health|volume=9|issue=3|pages=760–71|date=March 2012|pmid=22690161|pmc=3367275|doi=10.3390/ijerph9030760}}</ref>. Manodidina ny 1.5%-n'ny mponina no maty noho ny famonoan-tena<ref name="NEJM2020">{{Cite journal|vauthors=Fazel S, Runeson B|s2cid=210332277|title=Suicide|journal=New England Journal of Medicine|date=January 2020|volume=382|issue=3|pages=266–74|doi=10.1056/NEJMra1902944|pmid=31940700}}</ref>. Ao anatin'ny taona iray dia eo amin'ny 12 isaky ny olona 100.000 eo ho eo izany<ref name="Var2012" />. Amin'ny ankapobeny, betsaka kokoa ny lehilahy mamono tena noho ny vehivavy, in-1.5 heny any amin'ny [[firenena an-dalam-pandrosoana]] ka hatramin'ny in-3.5 any amin'ny [[firenena mandroso]]<ref name="WHO2014Pre" />. Ny olona mihoatra ny 70 taona no matetika mamono tena; na izany aza, any amin'ny firenena sasany, ireo eo anelanelan'ny 15 sy 30 taona no tena atahorana ho faty<ref name="WHO2014Pre">{{Cite book|title=Preventing suicide: a global imperative|date=2014|publisher=WHO|isbn=978-92-4-156477-9|pages=7, 20, 40}}</ref>. Eoropa no nanana ny tahan'ny famonoan-tena ambony indrindra tamin'ny taona 2015<ref>{{Cite web|url=https://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|title=Suicide rates per (100 000 population)|website=World Health Organization|access-date=2020-08-08|archive-date=2018-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20180919174425/http://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|url-status=live}}</ref>. Tombanana ho eo amin'ny 10 ka hatramin'ny 20 tapitrisa isan-taona eo ho eo ny famonoan-tena ka tsy nahafaty<ref>{{Cite journal|vauthors=Bertolote JM, Fleischmann A|title=Suicide and psychiatric diagnosis: a worldwide perspective|journal=World Psychiatry|volume=1|issue=3|pages=181–5|date=October 2002|pmid=16946849|pmc=1489848}}</ref>. Mety hiteraka ratra sy fahasembanana maharitra ny famonoan-tena tsy nahafaty<ref name="EB2011" />. Any amin'ny [[Tontolo Tandrefana|tontolo tandrefana]], ny tanora sy ny vehivavy no betsaka kokoa nanandrana namono tena ary tsy maty<ref name="EB2011">{{Cite journal|vauthors=Chang B, Gitlin D, Patel R|title=The depressed patient and suicidal patient in the emergency department: evidence-based management and treatment strategies|journal=Emergency Medicine Practice|volume=13|issue=9|pages=1–23; quiz 23–4|date=September 2011|pmid=22164363}}</ref>. Misy fiatraikany eo amin'ny fiheverana momba ny famonoan-tena ny lohahevitra momba ny fisiana toy ny fivavahana, ny voninahitra ary ny dikan'ny fiainana<ref>{{Cite book|last=Tomer|first=Adrian|title=Existential and Spiritual Issues in Death Attitudes|date=2013|publisher=Psychology Press|isbn=978-1-136-67690-1|page=282|url=https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060929/https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite book|editor2-last=Stepnisky|title=The Wiley-Blackwell companion to major social theorists|date=2011|publisher=Wiley-Blackwell|location=Malden, MA|isbn=978-1-4443-9660-7|page=65|url=https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060833/https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|url-status=live}}</ref>. Ny [[Fivavahana abrahamika|fivavahana Abrahamika]] dia mihevitra ny famonoan-tena ho toy ny [[Fahotana|fandikan-dalàna amin'Andriamanitra]], noho ny finoana ny fahamasinan'ny aina<ref>{{Cite book|title=God, Religion, Science, Nature, Culture, and Morality|date=2014|publisher=Archway Publishing|isbn=978-1-4808-1124-9|page=254|url=https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060814/https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|url-status=live}}</ref>. Nandritra ny vanim-potoanan'ny samurai tany Japon, ny karazana famonoan-tena fantatra amin'ny anarana hoe seppuku ( ''harakiri'' ) dia nohajaina ho toy ny fomba fanonerana ny tsy fahombiazana na ho toy ny endrika fanoherana.<ref>{{Cite book|last=Colt|first=George Howe|title=The enigma of suicide|date=1992|publisher=Simon & Schuster|location=New York|isbn=978-0-671-76071-7|page=139|edition=1st Touchstone|url=https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060811/https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|url-status=live}}</ref> Ny Sati, fomba fanao voararan'ny [[India Britanika|Raj Britanika]], dia nanantena fa hamono tena amin'ny afo fandevenana ny vadiny ilay mpitondratena Indiana, na an-tsitrapo izany na noho ny faneren'ny fianakaviany sy ny fiaraha-monina.<ref>{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|title=Indian woman commits sati suicide|publisher=Bbc.co.uk|date=2002-08-07|access-date=2010-08-26|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20110202101233/http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|archive-date=2011-02-02}}</ref> Ny famonoan-tena sy ny fikasana hamono tena, na dia tsy ara-dalàna aza taloha, dia tsy toy izany intsony any amin'ny ankamaroan'ny firenena tandrefana.<ref name="White2010">{{Cite book|last=White|first=Tony|title=Working with suicidal individuals : a guide to providing understanding, assessment and support|year=2010|publisher=Jessica Kingsley Publishers|location=London|isbn=978-1-84905-115-6|page=12|url=https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-05-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013414/https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|url-status=live}}</ref> Mbola heloka bevava ihany izany any amin'ny firenena sasany.<ref name="Islam2006">{{Cite journal|vauthors=Lester D|s2cid=35754641|title=Suicide and islam|journal=Archives of Suicide Research|volume=10|issue=1|pages=77–97|year=2006|pmid=16287698|doi=10.1080/13811110500318489}}</ref> Tamin'ny taonjato faha-20 sy faha-21, ny famonoan-tena dia nampiasaina indraindray ho endrika fihetsiketsehana, ary ny kamikaze sy ny baomba famonoan-tena dia nampiasaina ho tetika ara-miaramila na fampihorohoroana.<ref>{{Cite journal|vauthors=Aggarwal N|s2cid=35560934|title=Rethinking suicide bombing|journal=Crisis|volume=30|issue=2|pages=94–7|year=2009|pmid=19525169|doi=10.1027/0227-5910.30.2.94}}</ref> == References == <references /> [[Category:Translated from MDWiki]] h9lscyjkjvy85mtimcqf8gjes3pvryh 1134785 1134783 2026-04-10T12:58:55Z Bluerose25 31052 1134785 wikitext text/x-wiki {{Infobox medical condition |name =Suicide |synonym = |image =Édouard Manet - Le Suicidé (ca. 1877).jpg |image_size = |image_thumbtime = |alt = |caption =''[[Le Suicidé|The Suicide]]'' by [[Édouard Manet]] |pronounce = |specialty =[[Psychiatry]] |symptoms = |onset =>70 and 15–30 years old<ref name=WHO2014Pre/> |duration = |causes =[[Hanging]], [[pesticide poisoning]], [[gun|firearms]]<ref name=WHO2016/><ref name=Aj2008/> |risks =[[Major depressive disorder|Depression]], [[bipolar disorder]], [[autism]], [[schizophrenia]], [[personality disorder]]s, [[anxiety disorder]]s, [[alcoholism]], [[substance abuse]]<ref name=WHO2016/><ref name=Hawton2009/><ref>{{cite journal | vauthors = De La Vega D, Giner L, Courtet P| s2cid = 4549236 | title = Suicidality in Subjects With Anxiety or Obsessive-Compulsive and Related Disorders: Recent Advances | journal = Current Psychiatry Reports | volume = 20 | issue = 4 | pages = 26 | date = March 2018 | pmid = 29594718 | doi = 10.1007/s11920-018-0885-z }}</ref><ref name=Autism2014/> |diagnosis = |differential = |prevention =Limiting access to methods of suicide, treating mental disorders and substance misuse, careful [[Mass media|media]] reporting about suicide, improving social and economic conditions<ref name=WHO2016/> |treatment = |medication = |prognosis = |frequency =12 per 100,000 per year<ref name=Var2012/> |deaths =793,000 / 1.5% of deaths (2016)<ref name=WHO2019Epi>{{cite web | title=Suicide across the world (2016) | website=World Health Organization | date=2019-09-27 | url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | access-date=2019-10-16 | archive-date=2004-07-01 | archive-url=http://webarchive.loc.gov/all/20040701084208/http://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | url-status=live }}</ref><ref name=NEJM2020/> }} '''Ny famonoan-tena''' dia ny fanaovana fanahy iniana famonoana olona (ny tenany ihany) <ref name="Sted2006">{{Cite book|title=Stedman's Medical Dictionary|url=https://archive.org/details/stedmansmedicald00sted_3|url-access=registration|year=2006|publisher=Lippincott Williams & Wilkins|location=Philadelphia|isbn=978-0-7817-3390-8|edition=28th}}</ref>. Ireo aretina ara-tsaina, anisan'izany [[Fahakiviana lalina (psychiatrie)|ny fahaketrahana]], ny bipôlara, ny autism, ny schizophrenia, ny fikorontanan'ny toetra, ny tebiteby, na ihany koa ny fidorohana zava-mahadomelina, anisan'izany ny fisotroan-toaka sy ny fampiasana benzodiazepines, no antony mety ahatonga ny famonoan-tena<ref name="WHO2016" /><ref name="Hawton2009">{{Cite journal|vauthors=Hawton K, van Heeringen K|s2cid=208790312|title=Suicide|journal=Lancet|volume=373|issue=9672|pages=1372–81|date=April 2009|pmid=19376453|doi=10.1016/S0140-6736(09)60372-X}}</ref><ref name="Dod2017">{{Cite journal|vauthors=Dodds TJ|title=Prescribed Benzodiazepines and Suicide Risk: A Review of the Literature|journal=The Primary Care Companion for CNS Disorders|volume=19|issue=2|date=March 2017|pmid=28257172|doi=10.4088/PCC.16r02037|doi-access=free}}</ref><ref name="Autism2014">{{Cite journal|vauthors=Richa S, Fahed M, Khoury E, Mishara B|s2cid=25741716|title=Suicide in autism spectrum disorders|journal=Archives of Suicide Research|volume=18|issue=4|pages=327–39|date=2014|pmid=24713024|doi=10.1080/13811118.2013.824834}}</ref>. Ny famonoan-tena sasany dia fihetsika tampoka vokatry ny adin-tsaina, toy ny olana ara-bola, olana ara-piaraha-monina na ara-pitiavana ohatra ny fisarahana, na fampijaliana<ref name="WHO2016" /><ref>{{Cite journal|vauthors=Bottino SM, Bottino CM, Regina CG, Correia AV, Ribeiro WS|title=Cyberbullying and adolescent mental health: systematic review|journal=Cadernos de Saude Publica|volume=31|issue=3|pages=463–75|date=March 2015|pmid=25859714|doi=10.1590/0102-311x00036114|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|title=Suicide rates rising across the U.S. {{!}} CDC Online Newsroom {{!}} CDC|url=https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|website=www.cdc.gov|access-date=19 September 2019|language=en-us|date=11 April 2019|quote=Relationship problems or loss, substance misuse; physical health problems; and job, money, legal or housing stress often contributed to risk for suicide.|archive-date=9 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013348/https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|url-status=live}}</ref>. Ireo izay efa nanandrana namono tena teo aloha dia atahorana kokoa ny hamerenany izany amin'ny ho avy<ref name="WHO2016" />. Ireto avy ireo fomba afahana misoroka ny famonoan-tena: famerana ny fidirana amin'ny fomba famonoan-tena—toy ny basy, zava-mahadomelina ary poizina; ny fitsaboana ny aretina ara-tsaina sy ny fampiasana tafahoatra ny zava-mahadomelina; lanjalanjaina ny tatitra momba ny famonoan-tena ataon'ny media; ary fanatsarana ny toe-karena<ref name="WHO2016">{{Cite web|title=Suicide Fact sheet N°398|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|website=WHO|access-date=3 March 2016|date=April 2016|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304192347/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|archive-date=4 March 2016}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|title=Preventing Suicide A Resource for Media Professionals|last=|first=|year=2008|isbn=978-92-4-159707-4|location=|pages=|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-08-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210829073711/https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|url-status=live}}</ref>. Efa napetraka ny laharana maintso afahana miantso raha misy olana, fa mbola tsy nohalalinina tsara izay<ref name="Sak2011">{{Cite journal|vauthors=Sakinofsky I|title=The current evidence base for the clinical care of suicidal patients: strengths and weaknesses|journal=Canadian Journal of Psychiatry|volume=52|issue=6 Suppl 1|pages=7S–20S|date=June 2007|pmid=17824349|quote=Other suicide prevention strategies that have been considered are crisis centres and hotlines, method control, and media education... There is minimal research on these strategies. Even though crisis centres and hotlines are used by suicidal youth, information about their impact on suicidal behaviour is lacking.}}</ref><ref name="Zal2016">{{Cite journal|vauthors=Zalsman G, Hawton K, Wasserman D, van Heeringen K, Arensman E, Sarchiapone M, Carli V, Höschl C, Barzilay R, Balazs J, Purebl G, Kahn JP, Sáiz PA, Lipsicas CB, Bobes J, Cozman D, Hegerl U, Zohar J|display-authors=6|title=Suicide prevention strategies revisited: 10-year systematic review|journal=The Lancet. Psychiatry|volume=3|issue=7|pages=646–59|date=July 2016|pmid=27289303|doi=10.1016/S2215-0366(16)30030-X|quote=Other approaches that need further investigation include gatekeeper training, education of physicians, and internet and helpline support.}}</ref>. Miovaova arakaraka ny firenena ny fomba famonoan-tena ampiasaina matetika indrindra, ary misy ifandraisany amin'ny fisian'ny fomba mahomby izany<ref name="Yip2012">{{Cite journal|vauthors=Yip PS, Caine E, Yousuf S, Chang SS, Wu KC, Chen YY|title=Means restriction for suicide prevention|journal=Lancet|volume=379|issue=9834|pages=2393–9|date=June 2012|pmid=22726520|pmc=6191653|doi=10.1016/S0140-6736(12)60521-2}}</ref>. Anisan'ny fomba mahazatra amin'ny famonoan-tena ny fanantonana, ny fanapoizinana amin'ny fanafody famonoana bibikely, ary ny basy<ref name="WHO2016" /><ref name="Aj2008">{{Cite journal|vauthors=Ajdacic-Gross V, Weiss MG, Ring M, Hepp U, Bopp M, Gutzwiller F, Rössler W|title=Methods of suicide: international suicide patterns derived from the WHO mortality database|journal=Bulletin of the World Health Organization|volume=86|issue=9|pages=726–32|date=September 2008|pmid=18797649|pmc=2649482|doi=10.2471/BLT.07.043489}}</ref>. Nahafaty olona 828.000 maneran-tany ny famonoan-tena tamin'ny taona 2015, nitombo izany raha oharina tamin'ny taona 1990 izay niisa 712.000 ny fahafatesana<ref name="GBD2015De">{{Cite journal|vauthors=Wang H, Naghavi M, Allen C, Barber RM, Bhutta ZA, Carter A, etal|title=Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|volume=388|issue=10053|pages=1459–1544|date=October 2016|pmid=27733281|pmc=5388903|doi=10.1016/S0140-6736(16)31012-1}}</ref><ref name="GDB2013">{{Cite journal|vauthors=Naghavi M, Wang H, Lozano R, Davis A, Liang X, Zhou M, etal|title=Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013|journal=Lancet|volume=385|issue=9963|pages=117–71|date=January 2015|pmid=25530442|pmc=4340604|doi=10.1016/S0140-6736(14)61682-2}}</ref>. Izany no mahatonga ny famonoan-tena hipetraka eo amin'ny laharana faha-10 amin'ny anton'ny fahafatesana maneran-tany<ref name="Hawton2009" /><ref name="Var2012">{{Cite journal|vauthors=Värnik P|title=Suicide in the world|journal=International Journal of Environmental Research and Public Health|volume=9|issue=3|pages=760–71|date=March 2012|pmid=22690161|pmc=3367275|doi=10.3390/ijerph9030760}}</ref>. Manodidina ny 1.5%-n'ny mponina no maty noho ny famonoan-tena<ref name="NEJM2020">{{Cite journal|vauthors=Fazel S, Runeson B|s2cid=210332277|title=Suicide|journal=New England Journal of Medicine|date=January 2020|volume=382|issue=3|pages=266–74|doi=10.1056/NEJMra1902944|pmid=31940700}}</ref>. Ao anatin'ny taona iray dia eo amin'ny 12 isaky ny olona 100.000 eo ho eo izany<ref name="Var2012" />. Amin'ny ankapobeny, betsaka kokoa ny lehilahy mamono tena noho ny vehivavy, in-1.5 heny any amin'ny [[firenena an-dalam-pandrosoana]] ka hatramin'ny in-3.5 any amin'ny [[firenena mandroso]]<ref name="WHO2014Pre" />. Ny olona mihoatra ny 70 taona no matetika mamono tena; na izany aza, any amin'ny firenena sasany, ireo eo anelanelan'ny 15 sy 30 taona no tena atahorana ho faty<ref name="WHO2014Pre">{{Cite book|title=Preventing suicide: a global imperative|date=2014|publisher=WHO|isbn=978-92-4-156477-9|pages=7, 20, 40}}</ref>. Eoropa no nanana ny tahan'ny famonoan-tena ambony indrindra tamin'ny taona 2015<ref>{{Cite web|url=https://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|title=Suicide rates per (100 000 population)|website=World Health Organization|access-date=2020-08-08|archive-date=2018-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20180919174425/http://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|url-status=live}}</ref>. Tombanana ho eo amin'ny 10 ka hatramin'ny 20 tapitrisa isan-taona eo ho eo ny famonoan-tena ka tsy nahafaty<ref>{{Cite journal|vauthors=Bertolote JM, Fleischmann A|title=Suicide and psychiatric diagnosis: a worldwide perspective|journal=World Psychiatry|volume=1|issue=3|pages=181–5|date=October 2002|pmid=16946849|pmc=1489848}}</ref>. Mety hiteraka ratra sy fahasembanana maharitra ny famonoan-tena tsy nahafaty<ref name="EB2011" />. Any amin'ny [[Tontolo Tandrefana|tontolo tandrefana]], ny tanora sy ny vehivavy no betsaka kokoa nanandrana namono tena ary tsy maty<ref name="EB2011">{{Cite journal|vauthors=Chang B, Gitlin D, Patel R|title=The depressed patient and suicidal patient in the emergency department: evidence-based management and treatment strategies|journal=Emergency Medicine Practice|volume=13|issue=9|pages=1–23; quiz 23–4|date=September 2011|pmid=22164363}}</ref>. Misy fiatraikany eo amin'ny fiheverana momba ny famonoan-tena ny lohahevitra momba ny fisiana toy ny fivavahana, ny voninahitra ary ny dikan'ny fiainana<ref>{{Cite book|last=Tomer|first=Adrian|title=Existential and Spiritual Issues in Death Attitudes|date=2013|publisher=Psychology Press|isbn=978-1-136-67690-1|page=282|url=https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060929/https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite book|editor2-last=Stepnisky|title=The Wiley-Blackwell companion to major social theorists|date=2011|publisher=Wiley-Blackwell|location=Malden, MA|isbn=978-1-4443-9660-7|page=65|url=https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060833/https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|url-status=live}}</ref>. Ny [[Fivavahana abrahamika|fivavahana Abrahamika]] dia mihevitra ny famonoan-tena ho toy ny [[Fahotana|fandikan-dalàna amin'Andriamanitra]], noho ny finoana ny fahamasinan'ny aina<ref>{{Cite book|title=God, Religion, Science, Nature, Culture, and Morality|date=2014|publisher=Archway Publishing|isbn=978-1-4808-1124-9|page=254|url=https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060814/https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|url-status=live}}</ref>. Nandritra ny vanim-potoanan'ny samurai tany Japon, ny karazana famonoan-tena fantatra amin'ny anarana hoe seppuku ( ''harakiri'' ) dia noraisina ho toy ny fomba fanonerana ny tsy fahombiazana na ho toy ny endrika fanoherana<ref>{{Cite book|last=Colt|first=George Howe|title=The enigma of suicide|date=1992|publisher=Simon & Schuster|location=New York|isbn=978-0-671-76071-7|page=139|edition=1st Touchstone|url=https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060811/https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|url-status=live}}</ref>. Ny Sati, fomba fanao voararan'ny [[India Britanika|Raj Britanika]], dia nandidy fa mamono tena amin'ny afo fandevenana ny vadiny ny vehivavy mananotena Indiana, na an-tsitrapo izany na noho ny faneren'ny fianakaviany sy ny fiaraha-monina<ref>{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|title=Indian woman commits sati suicide|publisher=Bbc.co.uk|date=2002-08-07|access-date=2010-08-26|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20110202101233/http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|archive-date=2011-02-02}}</ref>. Ny famonoan-tena sy ny fikasana hamono tena, na dia tsy ara-dalàna aza taloha, dia tsy toy izany intsony any amin'ny ankamaroan'ny firenena tandrefana.<ref name="White2010">{{Cite book|last=White|first=Tony|title=Working with suicidal individuals : a guide to providing understanding, assessment and support|year=2010|publisher=Jessica Kingsley Publishers|location=London|isbn=978-1-84905-115-6|page=12|url=https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-05-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013414/https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|url-status=live}}</ref> Mbola heloka bevava ihany izany any amin'ny firenena sasany.<ref name="Islam2006">{{Cite journal|vauthors=Lester D|s2cid=35754641|title=Suicide and islam|journal=Archives of Suicide Research|volume=10|issue=1|pages=77–97|year=2006|pmid=16287698|doi=10.1080/13811110500318489}}</ref> Tamin'ny taonjato faha-20 sy faha-21, ny famonoan-tena dia nampiasaina indraindray ho endrika fihetsiketsehana, ary ny kamikaze sy ny baomba famonoan-tena dia nampiasaina ho tetika ara-miaramila na fampihorohoroana.<ref>{{Cite journal|vauthors=Aggarwal N|s2cid=35560934|title=Rethinking suicide bombing|journal=Crisis|volume=30|issue=2|pages=94–7|year=2009|pmid=19525169|doi=10.1027/0227-5910.30.2.94}}</ref> == References == <references /> [[Category:Translated from MDWiki]] h48arlvv92t2mfngbhilug28gjjjh1j 1134787 1134785 2026-04-10T13:09:12Z Bluerose25 31052 1134787 wikitext text/x-wiki {{Infobox medical condition |name =Suicide |synonym = |image =Édouard Manet - Le Suicidé (ca. 1877).jpg |image_size = |image_thumbtime = |alt = |caption =''[[Le Suicidé|The Suicide]]'' by [[Édouard Manet]] |pronounce = |specialty =[[Psychiatry]] |symptoms = |onset =>70 and 15–30 years old<ref name=WHO2014Pre/> |duration = |causes =[[Hanging]], [[pesticide poisoning]], [[gun|firearms]]<ref name=WHO2016/><ref name=Aj2008/> |risks =[[Major depressive disorder|Depression]], [[bipolar disorder]], [[autism]], [[schizophrenia]], [[personality disorder]]s, [[anxiety disorder]]s, [[alcoholism]], [[substance abuse]]<ref name=WHO2016/><ref name=Hawton2009/><ref>{{cite journal | vauthors = De La Vega D, Giner L, Courtet P| s2cid = 4549236 | title = Suicidality in Subjects With Anxiety or Obsessive-Compulsive and Related Disorders: Recent Advances | journal = Current Psychiatry Reports | volume = 20 | issue = 4 | pages = 26 | date = March 2018 | pmid = 29594718 | doi = 10.1007/s11920-018-0885-z }}</ref><ref name=Autism2014/> |diagnosis = |differential = |prevention =Limiting access to methods of suicide, treating mental disorders and substance misuse, careful [[Mass media|media]] reporting about suicide, improving social and economic conditions<ref name=WHO2016/> |treatment = |medication = |prognosis = |frequency =12 per 100,000 per year<ref name=Var2012/> |deaths =793,000 / 1.5% of deaths (2016)<ref name=WHO2019Epi>{{cite web | title=Suicide across the world (2016) | website=World Health Organization | date=2019-09-27 | url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | access-date=2019-10-16 | archive-date=2004-07-01 | archive-url=http://webarchive.loc.gov/all/20040701084208/http://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | url-status=live }}</ref><ref name=NEJM2020/> }} '''Ny famonoan-tena''' dia ny fanaovana fanahy iniana famonoana olona (ny tenany ihany) <ref name="Sted2006">{{Cite book|title=Stedman's Medical Dictionary|url=https://archive.org/details/stedmansmedicald00sted_3|url-access=registration|year=2006|publisher=Lippincott Williams & Wilkins|location=Philadelphia|isbn=978-0-7817-3390-8|edition=28th}}</ref>. Ireo aretina ara-tsaina, anisan'izany [[Fahakiviana lalina (psychiatrie)|ny fahaketrahana]], ny bipôlara, ny autism, ny schizophrenia, ny fikorontanan'ny toetra, ny tebiteby, na ihany koa ny fidorohana zava-mahadomelina, anisan'izany ny fisotroan-toaka sy ny fampiasana benzodiazepines, no antony mety ahatonga ny famonoan-tena<ref name="WHO2016" /><ref name="Hawton2009">{{Cite journal|vauthors=Hawton K, van Heeringen K|s2cid=208790312|title=Suicide|journal=Lancet|volume=373|issue=9672|pages=1372–81|date=April 2009|pmid=19376453|doi=10.1016/S0140-6736(09)60372-X}}</ref><ref name="Dod2017">{{Cite journal|vauthors=Dodds TJ|title=Prescribed Benzodiazepines and Suicide Risk: A Review of the Literature|journal=The Primary Care Companion for CNS Disorders|volume=19|issue=2|date=March 2017|pmid=28257172|doi=10.4088/PCC.16r02037|doi-access=free}}</ref><ref name="Autism2014">{{Cite journal|vauthors=Richa S, Fahed M, Khoury E, Mishara B|s2cid=25741716|title=Suicide in autism spectrum disorders|journal=Archives of Suicide Research|volume=18|issue=4|pages=327–39|date=2014|pmid=24713024|doi=10.1080/13811118.2013.824834}}</ref>. Ny famonoan-tena sasany dia fihetsika tampoka vokatry ny adin-tsaina, toy ny olana ara-bola, olana ara-piaraha-monina na ara-pitiavana ohatra ny fisarahana, na fampijaliana<ref name="WHO2016" /><ref>{{Cite journal|vauthors=Bottino SM, Bottino CM, Regina CG, Correia AV, Ribeiro WS|title=Cyberbullying and adolescent mental health: systematic review|journal=Cadernos de Saude Publica|volume=31|issue=3|pages=463–75|date=March 2015|pmid=25859714|doi=10.1590/0102-311x00036114|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|title=Suicide rates rising across the U.S. {{!}} CDC Online Newsroom {{!}} CDC|url=https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|website=www.cdc.gov|access-date=19 September 2019|language=en-us|date=11 April 2019|quote=Relationship problems or loss, substance misuse; physical health problems; and job, money, legal or housing stress often contributed to risk for suicide.|archive-date=9 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013348/https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|url-status=live}}</ref>. Ireo izay efa nanandrana namono tena teo aloha dia atahorana kokoa ny hamerenany izany amin'ny ho avy<ref name="WHO2016" />. Ireto avy ireo fomba afahana misoroka ny famonoan-tena: famerana ny fidirana amin'ny fomba famonoan-tena—toy ny basy, zava-mahadomelina ary poizina; ny fitsaboana ny aretina ara-tsaina sy ny fampiasana tafahoatra ny zava-mahadomelina; lanjalanjaina ny tatitra momba ny famonoan-tena ataon'ny media; ary fanatsarana ny toe-karena<ref name="WHO2016">{{Cite web|title=Suicide Fact sheet N°398|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|website=WHO|access-date=3 March 2016|date=April 2016|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304192347/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|archive-date=4 March 2016}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|title=Preventing Suicide A Resource for Media Professionals|last=|first=|year=2008|isbn=978-92-4-159707-4|location=|pages=|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-08-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210829073711/https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|url-status=live}}</ref>. Efa napetraka ny laharana maintso afahana miantso raha misy olana, fa mbola tsy nohalalinina tsara izay<ref name="Sak2011">{{Cite journal|vauthors=Sakinofsky I|title=The current evidence base for the clinical care of suicidal patients: strengths and weaknesses|journal=Canadian Journal of Psychiatry|volume=52|issue=6 Suppl 1|pages=7S–20S|date=June 2007|pmid=17824349|quote=Other suicide prevention strategies that have been considered are crisis centres and hotlines, method control, and media education... There is minimal research on these strategies. Even though crisis centres and hotlines are used by suicidal youth, information about their impact on suicidal behaviour is lacking.}}</ref><ref name="Zal2016">{{Cite journal|vauthors=Zalsman G, Hawton K, Wasserman D, van Heeringen K, Arensman E, Sarchiapone M, Carli V, Höschl C, Barzilay R, Balazs J, Purebl G, Kahn JP, Sáiz PA, Lipsicas CB, Bobes J, Cozman D, Hegerl U, Zohar J|display-authors=6|title=Suicide prevention strategies revisited: 10-year systematic review|journal=The Lancet. Psychiatry|volume=3|issue=7|pages=646–59|date=July 2016|pmid=27289303|doi=10.1016/S2215-0366(16)30030-X|quote=Other approaches that need further investigation include gatekeeper training, education of physicians, and internet and helpline support.}}</ref>. Miovaova arakaraka ny firenena ny fomba famonoan-tena ampiasaina matetika indrindra, ary misy ifandraisany amin'ny fisian'ny fomba mahomby izany<ref name="Yip2012">{{Cite journal|vauthors=Yip PS, Caine E, Yousuf S, Chang SS, Wu KC, Chen YY|title=Means restriction for suicide prevention|journal=Lancet|volume=379|issue=9834|pages=2393–9|date=June 2012|pmid=22726520|pmc=6191653|doi=10.1016/S0140-6736(12)60521-2}}</ref>. Anisan'ny fomba mahazatra amin'ny famonoan-tena ny fanantonana, ny fanapoizinana amin'ny fanafody famonoana bibikely, ary ny basy<ref name="WHO2016" /><ref name="Aj2008">{{Cite journal|vauthors=Ajdacic-Gross V, Weiss MG, Ring M, Hepp U, Bopp M, Gutzwiller F, Rössler W|title=Methods of suicide: international suicide patterns derived from the WHO mortality database|journal=Bulletin of the World Health Organization|volume=86|issue=9|pages=726–32|date=September 2008|pmid=18797649|pmc=2649482|doi=10.2471/BLT.07.043489}}</ref>. Nahafaty olona 828.000 maneran-tany ny famonoan-tena tamin'ny taona 2015, nitombo izany raha oharina tamin'ny taona 1990 izay niisa 712.000 ny fahafatesana<ref name="GBD2015De">{{Cite journal|vauthors=Wang H, Naghavi M, Allen C, Barber RM, Bhutta ZA, Carter A, etal|title=Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|volume=388|issue=10053|pages=1459–1544|date=October 2016|pmid=27733281|pmc=5388903|doi=10.1016/S0140-6736(16)31012-1}}</ref><ref name="GDB2013">{{Cite journal|vauthors=Naghavi M, Wang H, Lozano R, Davis A, Liang X, Zhou M, etal|title=Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013|journal=Lancet|volume=385|issue=9963|pages=117–71|date=January 2015|pmid=25530442|pmc=4340604|doi=10.1016/S0140-6736(14)61682-2}}</ref>. Izany no mahatonga ny famonoan-tena hipetraka eo amin'ny laharana faha-10 amin'ny anton'ny fahafatesana maneran-tany<ref name="Hawton2009" /><ref name="Var2012">{{Cite journal|vauthors=Värnik P|title=Suicide in the world|journal=International Journal of Environmental Research and Public Health|volume=9|issue=3|pages=760–71|date=March 2012|pmid=22690161|pmc=3367275|doi=10.3390/ijerph9030760}}</ref>. Manodidina ny 1.5%-n'ny mponina no maty noho ny famonoan-tena<ref name="NEJM2020">{{Cite journal|vauthors=Fazel S, Runeson B|s2cid=210332277|title=Suicide|journal=New England Journal of Medicine|date=January 2020|volume=382|issue=3|pages=266–74|doi=10.1056/NEJMra1902944|pmid=31940700}}</ref>. Ao anatin'ny taona iray dia eo amin'ny 12 isaky ny olona 100.000 eo ho eo izany<ref name="Var2012" />. Amin'ny ankapobeny, betsaka kokoa ny lehilahy mamono tena noho ny vehivavy, in-1.5 heny any amin'ny [[firenena an-dalam-pandrosoana]] ka hatramin'ny in-3.5 any amin'ny [[firenena mandroso]]<ref name="WHO2014Pre" />. Ny olona mihoatra ny 70 taona no matetika mamono tena; na izany aza, any amin'ny firenena sasany, ireo eo anelanelan'ny 15 sy 30 taona no tena atahorana ho faty<ref name="WHO2014Pre">{{Cite book|title=Preventing suicide: a global imperative|date=2014|publisher=WHO|isbn=978-92-4-156477-9|pages=7, 20, 40}}</ref>. Eoropa no nanana ny tahan'ny famonoan-tena ambony indrindra tamin'ny taona 2015<ref>{{Cite web|url=https://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|title=Suicide rates per (100 000 population)|website=World Health Organization|access-date=2020-08-08|archive-date=2018-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20180919174425/http://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|url-status=live}}</ref>. Tombanana ho eo amin'ny 10 ka hatramin'ny 20 tapitrisa isan-taona eo ho eo ny famonoan-tena ka tsy nahafaty<ref>{{Cite journal|vauthors=Bertolote JM, Fleischmann A|title=Suicide and psychiatric diagnosis: a worldwide perspective|journal=World Psychiatry|volume=1|issue=3|pages=181–5|date=October 2002|pmid=16946849|pmc=1489848}}</ref>. Mety hiteraka ratra sy fahasembanana maharitra ny famonoan-tena tsy nahafaty<ref name="EB2011" />. Any amin'ny [[Tontolo Tandrefana|tontolo tandrefana]], ny tanora sy ny vehivavy no betsaka kokoa nanandrana namono tena ary tsy maty<ref name="EB2011">{{Cite journal|vauthors=Chang B, Gitlin D, Patel R|title=The depressed patient and suicidal patient in the emergency department: evidence-based management and treatment strategies|journal=Emergency Medicine Practice|volume=13|issue=9|pages=1–23; quiz 23–4|date=September 2011|pmid=22164363}}</ref>. Misy fiatraikany eo amin'ny fiheverana momba ny famonoan-tena ny lohahevitra momba ny fisiana toy ny fivavahana, ny voninahitra ary ny dikan'ny fiainana<ref>{{Cite book|last=Tomer|first=Adrian|title=Existential and Spiritual Issues in Death Attitudes|date=2013|publisher=Psychology Press|isbn=978-1-136-67690-1|page=282|url=https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060929/https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite book|editor2-last=Stepnisky|title=The Wiley-Blackwell companion to major social theorists|date=2011|publisher=Wiley-Blackwell|location=Malden, MA|isbn=978-1-4443-9660-7|page=65|url=https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060833/https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|url-status=live}}</ref>. Ny [[Fivavahana abrahamika|fivavahana Abrahamika]] dia mihevitra ny famonoan-tena ho toy ny [[Fahotana|fandikan-dalàna amin'Andriamanitra]], noho ny finoana ny fahamasinan'ny aina<ref>{{Cite book|title=God, Religion, Science, Nature, Culture, and Morality|date=2014|publisher=Archway Publishing|isbn=978-1-4808-1124-9|page=254|url=https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060814/https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|url-status=live}}</ref>. Nandritra ny vanim-potoanan'ny samurai tany Japon, ny karazana famonoan-tena fantatra amin'ny anarana hoe seppuku ( ''harakiri'' ) dia noraisina ho toy ny fomba fanonerana ny tsy fahombiazana na ho toy ny endrika fanoherana<ref>{{Cite book|last=Colt|first=George Howe|title=The enigma of suicide|date=1992|publisher=Simon & Schuster|location=New York|isbn=978-0-671-76071-7|page=139|edition=1st Touchstone|url=https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060811/https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|url-status=live}}</ref>. Ny Sati, fomba fanao voararan'ny [[India Britanika|Raj Britanika]], dia nandidy fa mamono tena amin'ny afo fandevenana ny vadiny ny vehivavy mananotena Indiana, na an-tsitrapo izany na noho ny faneren'ny fianakaviany sy ny fiaraha-monina<ref>{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|title=Indian woman commits sati suicide|publisher=Bbc.co.uk|date=2002-08-07|access-date=2010-08-26|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20110202101233/http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|archive-date=2011-02-02}}</ref>. Tsy ara-dalàna ny famonoan-tena sy ny fikasana hamono tena taloha, tsy toy izany intsony any amin'ny ankamaroan'ny firenena tandrefana amin'izao<ref name="White2010">{{Cite book|last=White|first=Tony|title=Working with suicidal individuals : a guide to providing understanding, assessment and support|year=2010|publisher=Jessica Kingsley Publishers|location=London|isbn=978-1-84905-115-6|page=12|url=https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-05-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013414/https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|url-status=live}}</ref> fa mbola heloka bevava ihany izany any amin'ny firenena sasany<ref name="Islam2006">{{Cite journal|vauthors=Lester D|s2cid=35754641|title=Suicide and islam|journal=Archives of Suicide Research|volume=10|issue=1|pages=77–97|year=2006|pmid=16287698|doi=10.1080/13811110500318489}}</ref>. Tamin'ny taonjato faha-20 sy faha-21, natao ho fomba fanoherana ny famonoan-tena, ary ny kamikaze sy ny baomba famonoan-tena dia nampiasaina ho tetika ara-miaramila na fampihorohoroana<ref>{{Cite journal|vauthors=Aggarwal N|s2cid=35560934|title=Rethinking suicide bombing|journal=Crisis|volume=30|issue=2|pages=94–7|year=2009|pmid=19525169|doi=10.1027/0227-5910.30.2.94}}</ref>. == References == <references /> [[Category:Translated from MDWiki]] 2uj6vhv4tgagkbk160jvx3cmqf9zdyl 1134789 1134787 2026-04-10T13:12:16Z Bluerose25 31052 1134789 wikitext text/x-wiki {{Infobox medical condition | name = Famonoan-tena | synonym = | image = Édouard Manet - Le Suicidé (ca. 1877).jpg | image_size = | image_thumbtime = | alt = | caption = ''[[Le Suicidé|The Suicide]]'' by [[Édouard Manet]] | pronounce = | specialty = [[Psychiatry]] | symptoms = | onset = >70 and 15–30 years old<ref name=WHO2014Pre/> | duration = | causes = [[Hanging]], [[pesticide poisoning]], [[gun|firearms]]<ref name=WHO2016/><ref name=Aj2008/> | risks = [[Major depressive disorder|Depression]], [[bipolar disorder]], [[autism]], [[schizophrenia]], [[personality disorder]]s, [[anxiety disorder]]s, [[alcoholism]], [[substance abuse]]<ref name=WHO2016/><ref name=Hawton2009/><ref>{{cite journal | vauthors = De La Vega D, Giner L, Courtet P| s2cid = 4549236 | title = Suicidality in Subjects With Anxiety or Obsessive-Compulsive and Related Disorders: Recent Advances | journal = Current Psychiatry Reports | volume = 20 | issue = 4 | pages = 26 | date = March 2018 | pmid = 29594718 | doi = 10.1007/s11920-018-0885-z }}</ref><ref name=Autism2014/> | diagnosis = | differential = | prevention = Limiting access to methods of suicide, treating mental disorders and substance misuse, careful [[Mass media|media]] reporting about suicide, improving social and economic conditions<ref name=WHO2016/> | treatment = | medication = | prognosis = | frequency = 12 per 100,000 per year<ref name=Var2012/> | deaths = 793,000 / 1.5% of deaths (2016)<ref name=WHO2019Epi>{{cite web | title=Suicide across the world (2016) | website=World Health Organization | date=2019-09-27 | url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | access-date=2019-10-16 | archive-date=2004-07-01 | archive-url=http://webarchive.loc.gov/all/20040701084208/http://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | url-status=live }}</ref><ref name=NEJM2020/> }} '''Ny famonoan-tena''' dia ny fanaovana fanahy iniana famonoana olona (ny tenany ihany) <ref name="Sted2006">{{Cite book|title=Stedman's Medical Dictionary|url=https://archive.org/details/stedmansmedicald00sted_3|url-access=registration|year=2006|publisher=Lippincott Williams & Wilkins|location=Philadelphia|isbn=978-0-7817-3390-8|edition=28th}}</ref>. Ireo aretina ara-tsaina, anisan'izany [[Fahakiviana lalina (psychiatrie)|ny fahaketrahana]], ny bipôlara, ny autism, ny schizophrenia, ny fikorontanan'ny toetra, ny tebiteby, na ihany koa ny fidorohana zava-mahadomelina, anisan'izany ny fisotroan-toaka sy ny fampiasana benzodiazepines, no antony mety ahatonga ny famonoan-tena<ref name="WHO2016" /><ref name="Hawton2009">{{Cite journal|vauthors=Hawton K, van Heeringen K|s2cid=208790312|title=Suicide|journal=Lancet|volume=373|issue=9672|pages=1372–81|date=April 2009|pmid=19376453|doi=10.1016/S0140-6736(09)60372-X}}</ref><ref name="Dod2017">{{Cite journal|vauthors=Dodds TJ|title=Prescribed Benzodiazepines and Suicide Risk: A Review of the Literature|journal=The Primary Care Companion for CNS Disorders|volume=19|issue=2|date=March 2017|pmid=28257172|doi=10.4088/PCC.16r02037|doi-access=free}}</ref><ref name="Autism2014">{{Cite journal|vauthors=Richa S, Fahed M, Khoury E, Mishara B|s2cid=25741716|title=Suicide in autism spectrum disorders|journal=Archives of Suicide Research|volume=18|issue=4|pages=327–39|date=2014|pmid=24713024|doi=10.1080/13811118.2013.824834}}</ref>. Ny famonoan-tena sasany dia fihetsika tampoka vokatry ny adin-tsaina, toy ny olana ara-bola, olana ara-piaraha-monina na ara-pitiavana ohatra ny fisarahana, na fampijaliana<ref name="WHO2016" /><ref>{{Cite journal|vauthors=Bottino SM, Bottino CM, Regina CG, Correia AV, Ribeiro WS|title=Cyberbullying and adolescent mental health: systematic review|journal=Cadernos de Saude Publica|volume=31|issue=3|pages=463–75|date=March 2015|pmid=25859714|doi=10.1590/0102-311x00036114|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|title=Suicide rates rising across the U.S. {{!}} CDC Online Newsroom {{!}} CDC|url=https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|website=www.cdc.gov|access-date=19 September 2019|language=en-us|date=11 April 2019|quote=Relationship problems or loss, substance misuse; physical health problems; and job, money, legal or housing stress often contributed to risk for suicide.|archive-date=9 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013348/https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|url-status=live}}</ref>. Ireo izay efa nanandrana namono tena teo aloha dia atahorana kokoa ny hamerenany izany amin'ny ho avy<ref name="WHO2016" />. Ireto avy ireo fomba afahana misoroka ny famonoan-tena: famerana ny fidirana amin'ny fomba famonoan-tena—toy ny basy, zava-mahadomelina ary poizina; ny fitsaboana ny aretina ara-tsaina sy ny fampiasana tafahoatra ny zava-mahadomelina; lanjalanjaina ny tatitra momba ny famonoan-tena ataon'ny media; ary fanatsarana ny toe-karena<ref name="WHO2016">{{Cite web|title=Suicide Fact sheet N°398|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|website=WHO|access-date=3 March 2016|date=April 2016|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304192347/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|archive-date=4 March 2016}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|title=Preventing Suicide A Resource for Media Professionals|last=|first=|year=2008|isbn=978-92-4-159707-4|location=|pages=|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-08-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210829073711/https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|url-status=live}}</ref>. Efa napetraka ny laharana maintso afahana miantso raha misy olana, fa mbola tsy nohalalinina tsara izay<ref name="Sak2011">{{Cite journal|vauthors=Sakinofsky I|title=The current evidence base for the clinical care of suicidal patients: strengths and weaknesses|journal=Canadian Journal of Psychiatry|volume=52|issue=6 Suppl 1|pages=7S–20S|date=June 2007|pmid=17824349|quote=Other suicide prevention strategies that have been considered are crisis centres and hotlines, method control, and media education... There is minimal research on these strategies. Even though crisis centres and hotlines are used by suicidal youth, information about their impact on suicidal behaviour is lacking.}}</ref><ref name="Zal2016">{{Cite journal|vauthors=Zalsman G, Hawton K, Wasserman D, van Heeringen K, Arensman E, Sarchiapone M, Carli V, Höschl C, Barzilay R, Balazs J, Purebl G, Kahn JP, Sáiz PA, Lipsicas CB, Bobes J, Cozman D, Hegerl U, Zohar J|display-authors=6|title=Suicide prevention strategies revisited: 10-year systematic review|journal=The Lancet. Psychiatry|volume=3|issue=7|pages=646–59|date=July 2016|pmid=27289303|doi=10.1016/S2215-0366(16)30030-X|quote=Other approaches that need further investigation include gatekeeper training, education of physicians, and internet and helpline support.}}</ref>. Miovaova arakaraka ny firenena ny fomba famonoan-tena ampiasaina matetika indrindra, ary misy ifandraisany amin'ny fisian'ny fomba mahomby izany<ref name="Yip2012">{{Cite journal|vauthors=Yip PS, Caine E, Yousuf S, Chang SS, Wu KC, Chen YY|title=Means restriction for suicide prevention|journal=Lancet|volume=379|issue=9834|pages=2393–9|date=June 2012|pmid=22726520|pmc=6191653|doi=10.1016/S0140-6736(12)60521-2}}</ref>. Anisan'ny fomba mahazatra amin'ny famonoan-tena ny fanantonana, ny fanapoizinana amin'ny fanafody famonoana bibikely, ary ny basy<ref name="WHO2016" /><ref name="Aj2008">{{Cite journal|vauthors=Ajdacic-Gross V, Weiss MG, Ring M, Hepp U, Bopp M, Gutzwiller F, Rössler W|title=Methods of suicide: international suicide patterns derived from the WHO mortality database|journal=Bulletin of the World Health Organization|volume=86|issue=9|pages=726–32|date=September 2008|pmid=18797649|pmc=2649482|doi=10.2471/BLT.07.043489}}</ref>. Nahafaty olona 828.000 maneran-tany ny famonoan-tena tamin'ny taona 2015, nitombo izany raha oharina tamin'ny taona 1990 izay niisa 712.000 ny fahafatesana<ref name="GBD2015De">{{Cite journal|vauthors=Wang H, Naghavi M, Allen C, Barber RM, Bhutta ZA, Carter A, etal|title=Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|volume=388|issue=10053|pages=1459–1544|date=October 2016|pmid=27733281|pmc=5388903|doi=10.1016/S0140-6736(16)31012-1}}</ref><ref name="GDB2013">{{Cite journal|vauthors=Naghavi M, Wang H, Lozano R, Davis A, Liang X, Zhou M, etal|title=Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013|journal=Lancet|volume=385|issue=9963|pages=117–71|date=January 2015|pmid=25530442|pmc=4340604|doi=10.1016/S0140-6736(14)61682-2}}</ref>. Izany no mahatonga ny famonoan-tena hipetraka eo amin'ny laharana faha-10 amin'ny anton'ny fahafatesana maneran-tany<ref name="Hawton2009" /><ref name="Var2012">{{Cite journal|vauthors=Värnik P|title=Suicide in the world|journal=International Journal of Environmental Research and Public Health|volume=9|issue=3|pages=760–71|date=March 2012|pmid=22690161|pmc=3367275|doi=10.3390/ijerph9030760}}</ref>. Manodidina ny 1.5%-n'ny mponina no maty noho ny famonoan-tena<ref name="NEJM2020">{{Cite journal|vauthors=Fazel S, Runeson B|s2cid=210332277|title=Suicide|journal=New England Journal of Medicine|date=January 2020|volume=382|issue=3|pages=266–74|doi=10.1056/NEJMra1902944|pmid=31940700}}</ref>. Ao anatin'ny taona iray dia eo amin'ny 12 isaky ny olona 100.000 eo ho eo izany<ref name="Var2012" />. Amin'ny ankapobeny, betsaka kokoa ny lehilahy mamono tena noho ny vehivavy, in-1.5 heny any amin'ny [[firenena an-dalam-pandrosoana]] ka hatramin'ny in-3.5 any amin'ny [[firenena mandroso]]<ref name="WHO2014Pre" />. Ny olona mihoatra ny 70 taona no matetika mamono tena; na izany aza, any amin'ny firenena sasany, ireo eo anelanelan'ny 15 sy 30 taona no tena atahorana ho faty<ref name="WHO2014Pre">{{Cite book|title=Preventing suicide: a global imperative|date=2014|publisher=WHO|isbn=978-92-4-156477-9|pages=7, 20, 40}}</ref>. Eoropa no nanana ny tahan'ny famonoan-tena ambony indrindra tamin'ny taona 2015<ref>{{Cite web|url=https://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|title=Suicide rates per (100 000 population)|website=World Health Organization|access-date=2020-08-08|archive-date=2018-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20180919174425/http://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|url-status=live}}</ref>. Tombanana ho eo amin'ny 10 ka hatramin'ny 20 tapitrisa isan-taona eo ho eo ny famonoan-tena ka tsy nahafaty<ref>{{Cite journal|vauthors=Bertolote JM, Fleischmann A|title=Suicide and psychiatric diagnosis: a worldwide perspective|journal=World Psychiatry|volume=1|issue=3|pages=181–5|date=October 2002|pmid=16946849|pmc=1489848}}</ref>. Mety hiteraka ratra sy fahasembanana maharitra ny famonoan-tena tsy nahafaty<ref name="EB2011" />. Any amin'ny [[Tontolo Tandrefana|tontolo tandrefana]], ny tanora sy ny vehivavy no betsaka kokoa nanandrana namono tena ary tsy maty<ref name="EB2011">{{Cite journal|vauthors=Chang B, Gitlin D, Patel R|title=The depressed patient and suicidal patient in the emergency department: evidence-based management and treatment strategies|journal=Emergency Medicine Practice|volume=13|issue=9|pages=1–23; quiz 23–4|date=September 2011|pmid=22164363}}</ref>. Misy fiatraikany eo amin'ny fiheverana momba ny famonoan-tena ny lohahevitra momba ny fisiana toy ny fivavahana, ny voninahitra ary ny dikan'ny fiainana<ref>{{Cite book|last=Tomer|first=Adrian|title=Existential and Spiritual Issues in Death Attitudes|date=2013|publisher=Psychology Press|isbn=978-1-136-67690-1|page=282|url=https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060929/https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite book|editor2-last=Stepnisky|title=The Wiley-Blackwell companion to major social theorists|date=2011|publisher=Wiley-Blackwell|location=Malden, MA|isbn=978-1-4443-9660-7|page=65|url=https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060833/https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|url-status=live}}</ref>. Ny [[Fivavahana abrahamika|fivavahana Abrahamika]] dia mihevitra ny famonoan-tena ho toy ny [[Fahotana|fandikan-dalàna amin'Andriamanitra]], noho ny finoana ny fahamasinan'ny aina<ref>{{Cite book|title=God, Religion, Science, Nature, Culture, and Morality|date=2014|publisher=Archway Publishing|isbn=978-1-4808-1124-9|page=254|url=https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060814/https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|url-status=live}}</ref>. Nandritra ny vanim-potoanan'ny samurai tany Japon, ny karazana famonoan-tena fantatra amin'ny anarana hoe seppuku ( ''harakiri'' ) dia noraisina ho toy ny fomba fanonerana ny tsy fahombiazana na ho toy ny endrika fanoherana<ref>{{Cite book|last=Colt|first=George Howe|title=The enigma of suicide|date=1992|publisher=Simon & Schuster|location=New York|isbn=978-0-671-76071-7|page=139|edition=1st Touchstone|url=https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060811/https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|url-status=live}}</ref>. Ny Sati, fomba fanao voararan'ny [[India Britanika|Raj Britanika]], dia nandidy fa mamono tena amin'ny afo fandevenana ny vadiny ny vehivavy mananotena Indiana, na an-tsitrapo izany na noho ny faneren'ny fianakaviany sy ny fiaraha-monina<ref>{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|title=Indian woman commits sati suicide|publisher=Bbc.co.uk|date=2002-08-07|access-date=2010-08-26|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20110202101233/http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|archive-date=2011-02-02}}</ref>. Tsy ara-dalàna ny famonoan-tena sy ny fikasana hamono tena taloha, tsy toy izany intsony any amin'ny ankamaroan'ny firenena tandrefana amin'izao<ref name="White2010">{{Cite book|last=White|first=Tony|title=Working with suicidal individuals : a guide to providing understanding, assessment and support|year=2010|publisher=Jessica Kingsley Publishers|location=London|isbn=978-1-84905-115-6|page=12|url=https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-05-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013414/https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|url-status=live}}</ref> fa mbola heloka bevava ihany izany any amin'ny firenena sasany<ref name="Islam2006">{{Cite journal|vauthors=Lester D|s2cid=35754641|title=Suicide and islam|journal=Archives of Suicide Research|volume=10|issue=1|pages=77–97|year=2006|pmid=16287698|doi=10.1080/13811110500318489}}</ref>. Tamin'ny taonjato faha-20 sy faha-21, natao ho fomba fanoherana ny famonoan-tena, ary ny kamikaze sy ny baomba famonoan-tena dia nampiasaina ho tetika ara-miaramila na fampihorohoroana<ref>{{Cite journal|vauthors=Aggarwal N|s2cid=35560934|title=Rethinking suicide bombing|journal=Crisis|volume=30|issue=2|pages=94–7|year=2009|pmid=19525169|doi=10.1027/0227-5910.30.2.94}}</ref>. == References == <references /> [[Category:Translated from MDWiki]] g6xmizcs8gdtcfnukrcokepxmnrkshp 1134793 1134789 2026-04-10T13:18:38Z Bluerose25 31052 1134793 wikitext text/x-wiki {{Infobox medical condition | name = Famonoan-tena | synonym = | image = Édouard Manet - Le Suicidé (ca. 1877).jpg | image_size = | image_thumbtime = | alt = | caption = ''[[Le Suicidé|The Suicide]]'' by [[Édouard Manet]] | pronounce = | specialty = [[Sampam-pitsaboana aretin-tsaina]] | symptoms = | onset = Mihoatra ny 70 taona ary anelanelan'ny 15 sy 30 taona<ref name=WHO2014Pre/> | duration = | causes = [[Hanging]], [[pesticide poisoning]], [[gun|firearms]]<ref name=WHO2016/><ref name=Aj2008/> | risks = [[Major depressive disorder|Depression]], [[bipolar disorder]], [[autism]], [[schizophrenia]], [[personality disorder]]s, [[anxiety disorder]]s, [[alcoholism]], [[substance abuse]]<ref name=WHO2016/><ref name=Hawton2009/><ref>{{cite journal | vauthors = De La Vega D, Giner L, Courtet P| s2cid = 4549236 | title = Suicidality in Subjects With Anxiety or Obsessive-Compulsive and Related Disorders: Recent Advances | journal = Current Psychiatry Reports | volume = 20 | issue = 4 | pages = 26 | date = March 2018 | pmid = 29594718 | doi = 10.1007/s11920-018-0885-z }}</ref><ref name=Autism2014/> | diagnosis = | differential = | prevention = Limiting access to methods of suicide, treating mental disorders and substance misuse, careful [[Mass media|media]] reporting about suicide, improving social and economic conditions<ref name=WHO2016/> | treatment = | medication = | prognosis = | frequency = 12 per 100,000 per year<ref name=Var2012/> | deaths = 793,000 / 1.5% of deaths (2016)<ref name=WHO2019Epi>{{cite web | title=Suicide across the world (2016) | website=World Health Organization | date=2019-09-27 | url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | access-date=2019-10-16 | archive-date=2004-07-01 | archive-url=http://webarchive.loc.gov/all/20040701084208/http://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/suicideprevent/en/ | url-status=live }}</ref><ref name=NEJM2020/> }} '''Ny famonoan-tena''' dia ny fanaovana fanahy iniana famonoana olona (ny tenany ihany) <ref name="Sted2006">{{Cite book|title=Stedman's Medical Dictionary|url=https://archive.org/details/stedmansmedicald00sted_3|url-access=registration|year=2006|publisher=Lippincott Williams & Wilkins|location=Philadelphia|isbn=978-0-7817-3390-8|edition=28th}}</ref>. Ireo aretina ara-tsaina, anisan'izany [[Fahakiviana lalina (psychiatrie)|ny fahaketrahana]], ny bipôlara, ny autism, ny schizophrenia, ny fikorontanan'ny toetra, ny tebiteby, na ihany koa ny fidorohana zava-mahadomelina, anisan'izany ny fisotroan-toaka sy ny fampiasana benzodiazepines, no antony mety ahatonga ny famonoan-tena<ref name="WHO2016" /><ref name="Hawton2009">{{Cite journal|vauthors=Hawton K, van Heeringen K|s2cid=208790312|title=Suicide|journal=Lancet|volume=373|issue=9672|pages=1372–81|date=April 2009|pmid=19376453|doi=10.1016/S0140-6736(09)60372-X}}</ref><ref name="Dod2017">{{Cite journal|vauthors=Dodds TJ|title=Prescribed Benzodiazepines and Suicide Risk: A Review of the Literature|journal=The Primary Care Companion for CNS Disorders|volume=19|issue=2|date=March 2017|pmid=28257172|doi=10.4088/PCC.16r02037|doi-access=free}}</ref><ref name="Autism2014">{{Cite journal|vauthors=Richa S, Fahed M, Khoury E, Mishara B|s2cid=25741716|title=Suicide in autism spectrum disorders|journal=Archives of Suicide Research|volume=18|issue=4|pages=327–39|date=2014|pmid=24713024|doi=10.1080/13811118.2013.824834}}</ref>. Ny famonoan-tena sasany dia fihetsika tampoka vokatry ny adin-tsaina, toy ny olana ara-bola, olana ara-piaraha-monina na ara-pitiavana ohatra ny fisarahana, na fampijaliana<ref name="WHO2016" /><ref>{{Cite journal|vauthors=Bottino SM, Bottino CM, Regina CG, Correia AV, Ribeiro WS|title=Cyberbullying and adolescent mental health: systematic review|journal=Cadernos de Saude Publica|volume=31|issue=3|pages=463–75|date=March 2015|pmid=25859714|doi=10.1590/0102-311x00036114|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite web|title=Suicide rates rising across the U.S. {{!}} CDC Online Newsroom {{!}} CDC|url=https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|website=www.cdc.gov|access-date=19 September 2019|language=en-us|date=11 April 2019|quote=Relationship problems or loss, substance misuse; physical health problems; and job, money, legal or housing stress often contributed to risk for suicide.|archive-date=9 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013348/https://www.cdc.gov/media/releases/2018/p0607-suicide-prevention.html|url-status=live}}</ref>. Ireo izay efa nanandrana namono tena teo aloha dia atahorana kokoa ny hamerenany izany amin'ny ho avy<ref name="WHO2016" />. Ireto avy ireo fomba afahana misoroka ny famonoan-tena: famerana ny fidirana amin'ny fomba famonoan-tena—toy ny basy, zava-mahadomelina ary poizina; ny fitsaboana ny aretina ara-tsaina sy ny fampiasana tafahoatra ny zava-mahadomelina; lanjalanjaina ny tatitra momba ny famonoan-tena ataon'ny media; ary fanatsarana ny toe-karena<ref name="WHO2016">{{Cite web|title=Suicide Fact sheet N°398|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|website=WHO|access-date=3 March 2016|date=April 2016|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304192347/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs398/en/|archive-date=4 March 2016}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|title=Preventing Suicide A Resource for Media Professionals|last=|first=|year=2008|isbn=978-92-4-159707-4|location=|pages=|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-08-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210829073711/https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf|url-status=live}}</ref>. Efa napetraka ny laharana maintso afahana miantso raha misy olana, fa mbola tsy nohalalinina tsara izay<ref name="Sak2011">{{Cite journal|vauthors=Sakinofsky I|title=The current evidence base for the clinical care of suicidal patients: strengths and weaknesses|journal=Canadian Journal of Psychiatry|volume=52|issue=6 Suppl 1|pages=7S–20S|date=June 2007|pmid=17824349|quote=Other suicide prevention strategies that have been considered are crisis centres and hotlines, method control, and media education... There is minimal research on these strategies. Even though crisis centres and hotlines are used by suicidal youth, information about their impact on suicidal behaviour is lacking.}}</ref><ref name="Zal2016">{{Cite journal|vauthors=Zalsman G, Hawton K, Wasserman D, van Heeringen K, Arensman E, Sarchiapone M, Carli V, Höschl C, Barzilay R, Balazs J, Purebl G, Kahn JP, Sáiz PA, Lipsicas CB, Bobes J, Cozman D, Hegerl U, Zohar J|display-authors=6|title=Suicide prevention strategies revisited: 10-year systematic review|journal=The Lancet. Psychiatry|volume=3|issue=7|pages=646–59|date=July 2016|pmid=27289303|doi=10.1016/S2215-0366(16)30030-X|quote=Other approaches that need further investigation include gatekeeper training, education of physicians, and internet and helpline support.}}</ref>. Miovaova arakaraka ny firenena ny fomba famonoan-tena ampiasaina matetika indrindra, ary misy ifandraisany amin'ny fisian'ny fomba mahomby izany<ref name="Yip2012">{{Cite journal|vauthors=Yip PS, Caine E, Yousuf S, Chang SS, Wu KC, Chen YY|title=Means restriction for suicide prevention|journal=Lancet|volume=379|issue=9834|pages=2393–9|date=June 2012|pmid=22726520|pmc=6191653|doi=10.1016/S0140-6736(12)60521-2}}</ref>. Anisan'ny fomba mahazatra amin'ny famonoan-tena ny fanantonana, ny fanapoizinana amin'ny fanafody famonoana bibikely, ary ny basy<ref name="WHO2016" /><ref name="Aj2008">{{Cite journal|vauthors=Ajdacic-Gross V, Weiss MG, Ring M, Hepp U, Bopp M, Gutzwiller F, Rössler W|title=Methods of suicide: international suicide patterns derived from the WHO mortality database|journal=Bulletin of the World Health Organization|volume=86|issue=9|pages=726–32|date=September 2008|pmid=18797649|pmc=2649482|doi=10.2471/BLT.07.043489}}</ref>. Nahafaty olona 828.000 maneran-tany ny famonoan-tena tamin'ny taona 2015, nitombo izany raha oharina tamin'ny taona 1990 izay niisa 712.000 ny fahafatesana<ref name="GBD2015De">{{Cite journal|vauthors=Wang H, Naghavi M, Allen C, Barber RM, Bhutta ZA, Carter A, etal|title=Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|volume=388|issue=10053|pages=1459–1544|date=October 2016|pmid=27733281|pmc=5388903|doi=10.1016/S0140-6736(16)31012-1}}</ref><ref name="GDB2013">{{Cite journal|vauthors=Naghavi M, Wang H, Lozano R, Davis A, Liang X, Zhou M, etal|title=Global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2013|journal=Lancet|volume=385|issue=9963|pages=117–71|date=January 2015|pmid=25530442|pmc=4340604|doi=10.1016/S0140-6736(14)61682-2}}</ref>. Izany no mahatonga ny famonoan-tena hipetraka eo amin'ny laharana faha-10 amin'ny anton'ny fahafatesana maneran-tany<ref name="Hawton2009" /><ref name="Var2012">{{Cite journal|vauthors=Värnik P|title=Suicide in the world|journal=International Journal of Environmental Research and Public Health|volume=9|issue=3|pages=760–71|date=March 2012|pmid=22690161|pmc=3367275|doi=10.3390/ijerph9030760}}</ref>. Manodidina ny 1.5%-n'ny mponina no maty noho ny famonoan-tena<ref name="NEJM2020">{{Cite journal|vauthors=Fazel S, Runeson B|s2cid=210332277|title=Suicide|journal=New England Journal of Medicine|date=January 2020|volume=382|issue=3|pages=266–74|doi=10.1056/NEJMra1902944|pmid=31940700}}</ref>. Ao anatin'ny taona iray dia eo amin'ny 12 isaky ny olona 100.000 eo ho eo izany<ref name="Var2012" />. Amin'ny ankapobeny, betsaka kokoa ny lehilahy mamono tena noho ny vehivavy, in-1.5 heny any amin'ny [[firenena an-dalam-pandrosoana]] ka hatramin'ny in-3.5 any amin'ny [[firenena mandroso]]<ref name="WHO2014Pre" />. Ny olona mihoatra ny 70 taona no matetika mamono tena; na izany aza, any amin'ny firenena sasany, ireo eo anelanelan'ny 15 sy 30 taona no tena atahorana ho faty<ref name="WHO2014Pre">{{Cite book|title=Preventing suicide: a global imperative|date=2014|publisher=WHO|isbn=978-92-4-156477-9|pages=7, 20, 40}}</ref>. Eoropa no nanana ny tahan'ny famonoan-tena ambony indrindra tamin'ny taona 2015<ref>{{Cite web|url=https://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|title=Suicide rates per (100 000 population)|website=World Health Organization|access-date=2020-08-08|archive-date=2018-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20180919174425/http://www.who.int/gho/mental_health/suicide_rates_crude/en/|url-status=live}}</ref>. Tombanana ho eo amin'ny 10 ka hatramin'ny 20 tapitrisa isan-taona eo ho eo ny famonoan-tena ka tsy nahafaty<ref>{{Cite journal|vauthors=Bertolote JM, Fleischmann A|title=Suicide and psychiatric diagnosis: a worldwide perspective|journal=World Psychiatry|volume=1|issue=3|pages=181–5|date=October 2002|pmid=16946849|pmc=1489848}}</ref>. Mety hiteraka ratra sy fahasembanana maharitra ny famonoan-tena tsy nahafaty<ref name="EB2011" />. Any amin'ny [[Tontolo Tandrefana|tontolo tandrefana]], ny tanora sy ny vehivavy no betsaka kokoa nanandrana namono tena ary tsy maty<ref name="EB2011">{{Cite journal|vauthors=Chang B, Gitlin D, Patel R|title=The depressed patient and suicidal patient in the emergency department: evidence-based management and treatment strategies|journal=Emergency Medicine Practice|volume=13|issue=9|pages=1–23; quiz 23–4|date=September 2011|pmid=22164363}}</ref>. Misy fiatraikany eo amin'ny fiheverana momba ny famonoan-tena ny lohahevitra momba ny fisiana toy ny fivavahana, ny voninahitra ary ny dikan'ny fiainana<ref>{{Cite book|last=Tomer|first=Adrian|title=Existential and Spiritual Issues in Death Attitudes|date=2013|publisher=Psychology Press|isbn=978-1-136-67690-1|page=282|url=https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060929/https://books.google.com/books?id=hJTruwsicuoC&pg=PA282|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite book|editor2-last=Stepnisky|title=The Wiley-Blackwell companion to major social theorists|date=2011|publisher=Wiley-Blackwell|location=Malden, MA|isbn=978-1-4443-9660-7|page=65|url=https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060833/https://books.google.com/books?id=MDwdmVUMIh8C&pg=PA65|url-status=live}}</ref>. Ny [[Fivavahana abrahamika|fivavahana Abrahamika]] dia mihevitra ny famonoan-tena ho toy ny [[Fahotana|fandikan-dalàna amin'Andriamanitra]], noho ny finoana ny fahamasinan'ny aina<ref>{{Cite book|title=God, Religion, Science, Nature, Culture, and Morality|date=2014|publisher=Archway Publishing|isbn=978-1-4808-1124-9|page=254|url=https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060814/https://books.google.com/books?id=xGGVBQAAQBAJ&pg=PA254|url-status=live}}</ref>. Nandritra ny vanim-potoanan'ny samurai tany Japon, ny karazana famonoan-tena fantatra amin'ny anarana hoe seppuku ( ''harakiri'' ) dia noraisina ho toy ny fomba fanonerana ny tsy fahombiazana na ho toy ny endrika fanoherana<ref>{{Cite book|last=Colt|first=George Howe|title=The enigma of suicide|date=1992|publisher=Simon & Schuster|location=New York|isbn=978-0-671-76071-7|page=139|edition=1st Touchstone|url=https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|access-date=2020-08-08|archive-date=2020-05-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20200523060811/https://books.google.com/books?id=DOz3hStePfYC&pg=PA139|url-status=live}}</ref>. Ny Sati, fomba fanao voararan'ny [[India Britanika|Raj Britanika]], dia nandidy fa mamono tena amin'ny afo fandevenana ny vadiny ny vehivavy mananotena Indiana, na an-tsitrapo izany na noho ny faneren'ny fianakaviany sy ny fiaraha-monina<ref>{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|title=Indian woman commits sati suicide|publisher=Bbc.co.uk|date=2002-08-07|access-date=2010-08-26|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20110202101233/http://www.bbc.co.uk/worldservice/learningenglish/news/words/general/020807_witn.shtml|archive-date=2011-02-02}}</ref>. Tsy ara-dalàna ny famonoan-tena sy ny fikasana hamono tena taloha, tsy toy izany intsony any amin'ny ankamaroan'ny firenena tandrefana amin'izao<ref name="White2010">{{Cite book|last=White|first=Tony|title=Working with suicidal individuals : a guide to providing understanding, assessment and support|year=2010|publisher=Jessica Kingsley Publishers|location=London|isbn=978-1-84905-115-6|page=12|url=https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|access-date=2020-08-08|archive-date=2021-05-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210509013414/https://books.google.com/books?id=p_ZvK-DBYfIC&pg=PT12|url-status=live}}</ref> fa mbola heloka bevava ihany izany any amin'ny firenena sasany<ref name="Islam2006">{{Cite journal|vauthors=Lester D|s2cid=35754641|title=Suicide and islam|journal=Archives of Suicide Research|volume=10|issue=1|pages=77–97|year=2006|pmid=16287698|doi=10.1080/13811110500318489}}</ref>. Tamin'ny taonjato faha-20 sy faha-21, natao ho fomba fanoherana ny famonoan-tena, ary ny kamikaze sy ny baomba famonoan-tena dia nampiasaina ho tetika ara-miaramila na fampihorohoroana<ref>{{Cite journal|vauthors=Aggarwal N|s2cid=35560934|title=Rethinking suicide bombing|journal=Crisis|volume=30|issue=2|pages=94–7|year=2009|pmid=19525169|doi=10.1027/0227-5910.30.2.94}}</ref>. == References == <references /> [[Category:Translated from MDWiki]] suat30fr3sayg0hogzto4txtmrerqca Ilafy (tendrombohitra) 0 298969 1134805 1134744 2026-04-10T16:51:38Z Gaël RALANTONIRINA 35834 Fanovana fomba fanehoana 1134805 wikitext text/x-wiki {{Infobox tanàna}}'''Ny tendrombohitr'Ilafy''' [ 2 ] dia iray amin'ireo [[Tendrombohitra roa ambin' ny folon' Imerina|tendrombohitra masina roa ambin'ny folo ao Imerina]] ho an'ny [[Merina|vahoaka Merina]] eto [[Madagasikara]], izay manana lapa mpanjaka na Rovan'Ilafy. Ao amin'ny [[Faritra Analamanga|faritr'Analamanga]], avaratr' [[Antananarivo]], {{Nowrap|10 kilomètres}} miala ao amin'ny [[Distrika|distrikan'i]] Avaradrano, kaominina [[Ankadikely Ilafy]] no misy azy. Mifamatotra akaiky amin'ny tantaran'ny [[Fanjakan' Imerina|mpanjaka Merina]] sy ny fiakaran'ny Mpanjaka [[Andrianampoinimerina]] teo amin'ny fanjakany ny tantaran'ity tendrombohitra ity. == Tantara == === Ny fiandohan'ny anarana sy ny heviny === Nantsoina hoe Ambohitrakanga tany am-boalohany, izay midika hoe "havoanan'ny vorona akanga " noho ireo ala izay nialofan'ireo vorona ireo, dia novaina anarana hoe Ilafy ny havoana nandritra ny fanjakan' Andriamasinavalona (1675-1710) <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> , <ref name=":1">{{Cite web |title=Tantaran'i Madagasikara - Rovan'Ilafy |url=https://www.moov.mg/article/98024-rovanilafy-lapam-pialantsasatri-radama-ii-fahiny-sady-misy-ny-fasany#body2 |access-date=2025-03-18 |website=www.moov.mg |language=fr}}</ref> . Avy amin'ny "lafin-kavan'bAndriana" io anarana io, izay midika hoe "havana ara-panambadiana", satria fonenan'ny andriana maro, indrindra fa ny an' Andriamasinavalona avy any Ambohimanga sy ny an 'Andriambahoaka afovoantany avy any Arivonimamo <ref name=":0" /> , <ref name=":1" /> . Ilafy dia iray amin'ireo havoana telo lehibe ao Avaradrano <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> . Ilafy est la capitale du Tsimiamboholahy, une groupe statutorie composé de Andriamanarefo, Andriantefana et Andriamanazary <ref name=":2">{{Cite web |title=Ilafy et Radama II |url=https://www.madatana.com/colline-ilafy.php |access-date=2025-03-18 |website=www.madatana.com}}</ref> . === Ny anjara asan'ny mpitondra Merina === Aseho ao amin'ny tantara fahiny ho kambana amin'ny tanànan'i Namehana ny tanànan'i [[Ilafy]] <ref name="Antananarivo">{{Cite book |last=J.R Fondanitra |title=Ny mpandinika |language=malagasy |location=Antananarivo |access-date=20 mars 2024}}.</ref> . Niara-niasa tamin'ny fivavahana ""ny tanànan'i Namehana"" ny tanànan'i Ilafy. [[Sampy (malagasy)|sampy]] matetika antsoina hoe Rabehaza » (ilay manana babo betsaka) asehon'ny ombilahy. Nihena ny herin'ity fivavahana ity nandritra ny fitondran'ny Mpanjakavavy [[Ranavalona II]] izay nandidy nandritra ny iray tamin'ireo [[kabary]] "tao Andohalo tamin'ny 1869 ny faharavan'ny rehetra" sampy "eo ambany sazy an-tranomaizina. Rainilemanga no andrianan'i Ilafy nandritra ny fanjakan'ny Mpanjaka [[Andrianampoinimerina]], saingy nofehezin'ny zanany lahimatoa, Andrianjafy, nandritra ny fanjakan'i [[Andriambelomasina]] . Na dia avy amin'ny renivohitry ny razamben'ny fanjakana Merina ( [[Ambohimanga]] ) aza izy, ity mpanjaka ity, izay tsy taranaka mivantana avy amin'ny saranga [[Andriana]], dia tsy mora niakatra teo amin'ny seza fiandrianana. Nanohana ny fiakaran'i Andrianjafy ny vondrona Tsimiamboholahy avy any Ilafy tamin'ny fiaraha-miasa tamin'ny vondrona Tsimahafotsy avy any Ambohimanga. Ny anarana hoe Tsimiamboholahy dia voalaza fa avy amin'ny Tsimiamboho an-dRaboasalama » <ref name="Antananarivo" /> ara-bakiteny « Iza no tsy mandà an'i Ramboasalama, zafikelin'i Andriambelomasina? Nandritra ny fanjakan'ny «, dia mbola nifikitra tamin'i Ambohimanga i Ilafy ary ny [[Hova]], izay borjoisianina tamin'izany fotoana izany, no tena nonenan'ny ankamaroany, indrindra tao Antsampandrano, izay nonenan'ireo andriana [[Andriambodilova]] <ref name=":2">{{Cite web |title=Ilafy et Radama II |url=https://www.madatana.com/colline-ilafy.php |access-date=2025-03-18 |website=www.madatana.com}}</ref> . Tamin'ny faran'ny taonjato faha-18, dia teo ambany fifehezan'ny Mpanjaka Andrianjafy i Ilafy, izay niavaka tamin'ny fitondrana feno habibiana izay nahatonga azy tsy tian'ny olona. Nikasa ny hanafoana ny zana-drahalahiny, izay ho Mpanjaka [[Andrianampoinimerina]] amin'ny ho avy, izy mba hahazoana antoka ny handimby ny zanany lahy, Ralaitokana, mifanohitra amin'ny fanirian'ny teo alohany, Andriambelomasina. Tsy nahomby io andrana io, ka nitarika ny fanonganana sy ny famonoana azy tao Antsahafady, Ambohimanga. Avy eo dia niakatra teo amin'ny seza fiandrianana i Andrianampoinimerina, ka nampiray an'i Imerina sy nanamafy ny fahefany. Nanomboka teo, dia lasa Mpanjaka Lehibe tao [[Avaradrano]] i Andrianampoinimerina, ary avy eo dia lasa Mpanjakan'i Imerina <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> . == Ny Rova an’Ilafy teo ambany fanjakan-dRadama II == Latsaky ny zato taona taorian'ny nanjakan'i [[Andrianampoinimerina]], dia nandimby ny reniny teo amin'ny seza fiandrianana i Radama II ary nanangana lapa fialamboly tao Ilafy, izay falehan'ireo tanora andriana fantatra amin'ny anarana hoe Menamaso. Ny Rova ao Ilafy dia mifandray voalohany indrindra amin'ny fahatsiarovana ny Mpanjaka [[Radama II]], izay nanjaka teto Madagasikara nanomboka tamin'ny 1861 ka hatramin'ny 1863. Ny reniny, Mpanjakavavy [[Ranavalona I]], dia niraiki-po manokana tamin'ity toerana ity noho ny fitiavany an'i Andriamihaja, [[Madiotanana|borjoa]] avy any Namehana, lehiben'ny tafika teo ambany fitarihan'ny Praiminisitra Rainiharo sady rain'i Radama II. Ny lehilahy tao Ilafy no miaramila voalohany tao amin'ny tafika Malagasy. Tao koa no nitaiza ny "Omby Volavita", zebo mpanjaka natao sorona nandritra ny [[Fandroana]] <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> . Niharan'ny fandripahana mitovy amin'i Andrianjafy i Radama II, izay niharan'ny teti-dratsy izay nitarika ny fahafatesany tamin'ny 11 Mey 1863. Nalevina teo an-tampon'ny havoana izy, akaikin'ny sekoly ankehitriny, ary toa nisy ozona nanantona an'i Ilafy. Amin'izao fotoana izao, ity lapa ity dia mirakitra ireo zavatra isan-karazany avy amin'io vanim-potoana io, anisan'izany ireo fitaovana fandrahoan-tsakafo toy ny vilany tany, sotro hazo ary sotro tandroky ny omby. Ahitana zavamaneno tian'ny mpanjaka ihany koa ao, toy ny sodina sy lokanga, ary koa ireo entana manokana toy ny epaulettes, lefona ary tombo-kase <ref>{{Cite web |title=Ilafy, Rova {{!}} Colonial Architecture Project |url=https://www.colonialarchitectureproject.org/picture?%2F100526%2Fcategories= |access-date=2025-03-18 |website=www.colonialarchitectureproject.org}}</ref> , <ref name=":1">{{Cite web |title=Tantaran'i Madagasikara - Rovan'Ilafy |url=https://www.moov.mg/article/98024-rovanilafy-lapam-pialantsasatri-radama-ii-fahiny-sady-misy-ny-fasany#body2 |access-date=2025-03-18 |website=www.moov.mg |language=fr}}</ref> . == Ilafy : Foiben-dRanavalona I == Nandritra ny fitondran'ny Mpanjakavavy [[Ranavalona I]], niova ho foibe indostrialy i Ilafy, izay nahasarika ny sain'ny vahiny. Tamin'ny 1829, i Droit sy [[Jean Laborde|Jean Laborde,]] Frantsay, no nanangana ny indostria Malagasy voalohany tao. Tamin'ny 1832, i Jean Laborde no nanangana ny orinasa voalohany ho an'ny basy fihazana sy bala tao Imerina, izay natao ho an'ny Fanjakan'i Madagasikara. Na izany aza, tamin'ny 1837, dia voatery nifindra tany [[Toerana indostrialy taloha tao Mantasoa|Mantasoa]] ny orinasany noho ny tsy fahampian'ny akora azo ampiasaina tao Ilafy <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> . === Fambolena sy tsena === Nalaza tamin’ny voaloboka i Ilafy, ka nahatonga ny teny hoe “Mananjara ohatra ny voalobok’Ilafy” (”). Tsara vintana toy ny voalobok'i Ilafy "taratra izany laza izany. Ireo voaloboka ireo dia anisan'ny fanatitra natao ho an'ny mpanjakan'Analamanga. Nanangana ny iray amin'ireo tsena voalohany nataony tao Andrianampoinimerina, izay nampiofanany ny miaramilany ihany koa, izay ahitana Hova ny ankamaroany. Ankoatra izany, Ilafy no nampiantrano ny iray amin'ireo sekoly fanabeazana fototra protestanta voalohany teto Madagasikara <ref>{{Cite web |date=2024-12-12 |title=Ilafy |url=https://tanikomadagascar.com/tag/ilafy/ |access-date=2025-03-18 |website=TANIKO Madagascar |language=fr-FR}}</ref> . == Ny Rova an'i Ilafy ankehitriny == Toerana manan-tantara lehibe ny Rovan'i Ilafy izay manintona mpitsidika noho ny lova ara-kolontsaina manankarena sy ny fotodrafitrasa fizahan-tany. Ny lapa hazo, naorin'i Jean Laborde ho an'ny Mpanjaka Radama II, dia mbola vavolombelon'ny maritrano mpanjaka tamin'izany vanim-potoana izany. Afaka mijery ny kianja sy ny toerana misy ny fasan'ny andriana ihany koa ny mpitsidika, izay manolotra fidirana lalina amin'ny tantara Malagasy <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> . Tamin'ny 1981, ny Lapam-panjakan'i Ilafy dia notendren'ny Minisitry ny Kolontsaina, Gisèle Rabesahala <ref name=":1">{{Cite web |title=Tantaran'i Madagasikara - Rovan'Ilafy |url=https://www.moov.mg/article/98024-rovanilafy-lapam-pialantsasatri-radama-ii-fahiny-sady-misy-ny-fasany#body2 |access-date=2025-03-18 |website=www.moov.mg |language=fr}}</ref> ho tranombakoka zavakanto. Tamin'ny 2019, ny Minisiteran'ny Fifandraisana sy ny Kolontsaina dia nanao asa fanavaozana mba hampiroboroboana ity lova ity sy hisarihana mpizahatany bebe kokoa <ref>{{Cite web |date=2019-07-26 |title=ROVAN’ILAFY |url=https://2424.mg/rovanilafy/ |access-date=2025-03-18 |website=2424.mg - L'actualité à Madagascar en temps réel |language=fr-FR}}</ref> , <ref>{{Cite web |title=ROVAN’ILAFY: Madiva ho vita ny asa fanarenana |url=https://www.freenews.mg/rovanilafy-madiva-ho-vita-ny-asa-fanarenana/ |access-date=2025-03-18 |website=Free News |language=fr-FR}}</ref> . Ny fotodrafitrasa eo an-toerana dia ahitana hotely enina, foibe fitsidihana roa, ary foibe fialamboly telo, izay manamora ny fandraisana mpitsidika. Ankoatra izany, Ilafy dia fonenan'ny foibe fikarohana momba ny angovo azo avy amin'ny masoandro, izay mampiseho ny firindran'ny fomban-drazana sy ny maoderina. Tamin'ny taona 2013, nahazo mpitsidika teo anelanelan'ny 300 sy 500 isam-bolana ny toerana, ary 90% amin'izy ireo no Malagasy, izay mampiseho ny maha-zava-dehibe ny kolontsaina nasionaly <ref>{{Cite web |title=Google Search |url=https://www.google.com/search?q=rovan'ilafy&sca_esv=2ed3e680b7b247df&sxsrf=AHTn8zohQdXZgk-0RAj54eNOXkv-ITt3Rw:1742277021644&ei=nQnZZ4T5JuKMkdUPn-X1uAE&start=20&sa=N&sstk=Af40H4VTFDbyjZwkaLg7auBiHkTiblfNFYgW1aHpf8bA6rxiEpzWMCnZeOzUT5Xpqx2KSbmrrsFAh3ubUnvo9wrf0ebyph38nS9xwB8UhTKvne_Gg3T6OMhI-fwsZhyvda5I&ved=2ahUKEwjEu-bX95KMAxViRqQEHZ9yHRc4ChDy0wN6BAgGEAc&biw=1280&bih=613&dpr=1.5#fpstate=ive&vld=cid:4efef72a,vid:X4kPda0keTk,st:0 |access-date=2025-03-18 |website=www.google.com}}</ref> .<gallery> Sary:Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar_07.jpg|lien=Fichier:Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar_07.jpg|alt=Palais Royal d'ilafy, Analamanga| '''Lapam-panjakana Ilafy, Analamanga''' Sary:Détail_de_la_façade_occidentale_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Détail_de_la_façade_occidentale_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Détail de la façade occidentale du Palais Royal d'Ilafy| '''Antsipirian'ny rindrina andrefan'ny Lapam-panjakan'i Ilafy''' Sary:Façade_nord_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Façade_nord_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Façade nord du Palais Royal d'ilafy| '''Ny ilany avaratra amin'ny lapan'ny mpanjaka ao Ilafy''' Sary:Porte_est_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Porte_est_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Porte est du Palais Royal d'ilafy| '''Vavahady Atsinanan'ny Lapam-panjakan'i Ilafy''' Sary:Tombeau_royal_près_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Tombeau_royal_près_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Tombeau royal près du Palais Royal d'ilafy| '''Fasan’ny mpanjaka akaikin’ny Lapan’Ilafy''' Sary:Face_sud_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Face_sud_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Face sud du Palais Royal d'ilafy| '''Ny lafiny atsimon'ny Lapam-panjakan'i Ilafy''' Sary:Scène_pour_les_festivités_devant_le_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Scène_pour_les_festivités_devant_le_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Scène pour les festivités devant le Palais Royal d'ilafy| '''Sehatra ho an'ny fety eo anoloan'ny Lapam-panjakan'i Ilafy''' Sary:Stèle_de_Madagascar_devant_le_palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Stèle_de_Madagascar_devant_le_palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Stèle de Madagascar| '''Tsangambaton'i Madagasikara''' Sary:Stèle_au_palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Stèle_au_palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Stèle au palais Royal d'ilafy| '''Stele ao amin’ny lapan’Ilafy''' </gallery> == References == <references responsive="1"></references> [[Sokajy:Jeografian'i Madagasikara]] [[Sokajy:Tantaran'i Madagasikara]] [[Sokajy:Pages avec des traductions non relues]] eeyhooypzkdjggjkumqnl3q37kwjpr0 1134806 1134805 2026-04-10T16:53:43Z Gaël RALANTONIRINA 35834 Naneho fomba fanoratra 1134806 wikitext text/x-wiki {{Infobox tanàna}}'''Ny tendrombohitr'Ilafy''' [ 2 ] dia iray amin'ireo [[Tendrombohitra roa ambin' ny folon' Imerina|tendrombohitra masina roa ambin'ny folo ao Imerina]] ho an'ny [[Merina|vahoaka Merina]] eto [[Madagasikara]], izay manana lapa mpanjaka na Rovan'Ilafy. Ao amin'ny [[Faritra Analamanga|faritr'Analamanga]], avaratr' [[Antananarivo]], {{Nowrap|10 kilomètres}} miala ao amin'ny [[Distrika|distrikan'i]] Avaradrano, kaominina [[Ankadikely Ilafy]] no misy azy. Mifamatotra akaiky amin'ny tantaran'ny [[Fanjakan' Imerina|mpanjaka Merina]] sy ny fiakaran'ny Mpanjaka [[Andrianampoinimerina]] teo amin'ny fanjakany ny tantaran'ity tendrombohitra ity. == Tantara == === Ny fiandohan'ny anarana sy ny heviny === Nantsoina hoe Ambohitrakanga tany am-boalohany, izay midika hoe "havoanan'ny vorona akanga " noho ireo ala izay nialofan'ireo vorona ireo, dia novaina anarana hoe Ilafy ny havoana nandritra ny fanjakan' Andriamasinavalona (1675-1710) <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> , <ref name=":1">{{Cite web |title=Tantaran'i Madagasikara - Rovan'Ilafy |url=https://www.moov.mg/article/98024-rovanilafy-lapam-pialantsasatri-radama-ii-fahiny-sady-misy-ny-fasany#body2 |access-date=2025-03-18 |website=www.moov.mg |language=fr}}</ref> . Avy amin'ny "lafin-kavan'bAndriana" io anarana io, izay midika hoe "havana ara-panambadiana", satria fonenan'ny andriana maro, indrindra fa ny an' Andriamasinavalona avy any Ambohimanga sy ny an 'Andriambahoaka afovoantany avy any Arivonimamo <ref name=":0" /> , <ref name=":1" /> . === Ny anjara asan'ny mpitondra Merina === Aseho ao amin'ny tantara fahiny ho kambana amin'ny tanànan'i Namehana ny tanànan'i [[Ilafy]] <ref name="Antananarivo">{{Cite book |last=J.R Fondanitra |title=Ny mpandinika |language=malagasy |location=Antananarivo |access-date=20 mars 2024}}.</ref> . Niara-niasa tamin'ny fivavahana ""ny tanànan'i Namehana"" ny tanànan'i Ilafy. [[Sampy (malagasy)|sampy]] matetika antsoina hoe Rabehaza » (ilay manana babo betsaka) asehon'ny ombilahy. Nihena ny herin'ity fivavahana ity nandritra ny fitondran'ny Mpanjakavavy [[Ranavalona II]] izay nandidy nandritra ny iray tamin'ireo [[kabary]] "tao Andohalo tamin'ny 1869 ny faharavan'ny rehetra" sampy "eo ambany sazy an-tranomaizina. Rainilemanga no andrianan'i Ilafy nandritra ny fanjakan'ny Mpanjaka [[Andrianampoinimerina]], saingy nofehezin'ny zanany lahimatoa, Andrianjafy, nandritra ny fanjakan'i [[Andriambelomasina]] . Na dia avy amin'ny renivohitry ny razamben'ny fanjakana Merina ( [[Ambohimanga]] ) aza izy, ity mpanjaka ity, izay tsy taranaka mivantana avy amin'ny saranga [[Andriana]], dia tsy mora niakatra teo amin'ny seza fiandrianana. Nanohana ny fiakaran'i Andrianjafy ny vondrona Tsimiamboholahy avy any Ilafy tamin'ny fiaraha-miasa tamin'ny vondrona Tsimahafotsy avy any Ambohimanga. Ny anarana hoe Tsimiamboholahy dia voalaza fa avy amin'ny Tsimiamboho an-dRaboasalama » <ref name="Antananarivo" /> ara-bakiteny « Iza no tsy mandà an'i Ramboasalama, zafikelin'i Andriambelomasina? Nandritra ny fanjakan'ny «, dia mbola nifikitra tamin'i Ambohimanga i Ilafy ary ny [[Hova]], izay borjoisianina tamin'izany fotoana izany, no tena nonenan'ny ankamaroany, indrindra tao Antsampandrano, izay nonenan'ireo andriana [[Andriambodilova]] <ref name=":2">{{Cite web |title=Ilafy et Radama II |url=https://www.madatana.com/colline-ilafy.php |access-date=2025-03-18 |website=www.madatana.com}}</ref> . Tamin'ny faran'ny taonjato faha-18, dia teo ambany fifehezan'ny Mpanjaka Andrianjafy i Ilafy, izay niavaka tamin'ny fitondrana feno habibiana izay nahatonga azy tsy tian'ny olona. Nikasa ny hanafoana ny zana-drahalahiny, izay ho Mpanjaka [[Andrianampoinimerina]] amin'ny ho avy, izy mba hahazoana antoka ny handimby ny zanany lahy, Ralaitokana, mifanohitra amin'ny fanirian'ny teo alohany, Andriambelomasina. Tsy nahomby io andrana io, ka nitarika ny fanonganana sy ny famonoana azy tao Antsahafady, Ambohimanga. Avy eo dia niakatra teo amin'ny seza fiandrianana i Andrianampoinimerina, ka nampiray an'i Imerina sy nanamafy ny fahefany. Nanomboka teo, dia lasa Mpanjaka Lehibe tao [[Avaradrano]] i Andrianampoinimerina, ary avy eo dia lasa Mpanjakan'i Imerina <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> . == Ny Rova an’Ilafy teo ambany fanjakan-dRadama II == Latsaky ny zato taona taorian'ny nanjakan'i [[Andrianampoinimerina]], dia nandimby ny reniny teo amin'ny seza fiandrianana i Radama II ary nanangana lapa fialamboly tao Ilafy, izay falehan'ireo tanora andriana fantatra amin'ny anarana hoe Menamaso. Ny Rova ao Ilafy dia mifandray voalohany indrindra amin'ny fahatsiarovana ny Mpanjaka [[Radama II]], izay nanjaka teto Madagasikara nanomboka tamin'ny 1861 ka hatramin'ny 1863. Ny reniny, Mpanjakavavy [[Ranavalona I]], dia niraiki-po manokana tamin'ity toerana ity noho ny fitiavany an'i Andriamihaja, [[Madiotanana|borjoa]] avy any Namehana, lehiben'ny tafika teo ambany fitarihan'ny Praiminisitra Rainiharo sady rain'i Radama II. Ny lehilahy tao Ilafy no miaramila voalohany tao amin'ny tafika Malagasy. Tao koa no nitaiza ny "Omby Volavita", zebo mpanjaka natao sorona nandritra ny [[Fandroana]] <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> . Niharan'ny fandripahana mitovy amin'i Andrianjafy i Radama II, izay niharan'ny teti-dratsy izay nitarika ny fahafatesany tamin'ny 11 Mey 1863. Nalevina teo an-tampon'ny havoana izy, akaikin'ny sekoly ankehitriny, ary toa nisy ozona nanantona an'i Ilafy. Amin'izao fotoana izao, ity lapa ity dia mirakitra ireo zavatra isan-karazany avy amin'io vanim-potoana io, anisan'izany ireo fitaovana fandrahoan-tsakafo toy ny vilany tany, sotro hazo ary sotro tandroky ny omby. Ahitana zavamaneno tian'ny mpanjaka ihany koa ao, toy ny sodina sy lokanga, ary koa ireo entana manokana toy ny epaulettes, lefona ary tombo-kase <ref>{{Cite web |title=Ilafy, Rova {{!}} Colonial Architecture Project |url=https://www.colonialarchitectureproject.org/picture?%2F100526%2Fcategories= |access-date=2025-03-18 |website=www.colonialarchitectureproject.org}}</ref> , <ref name=":1">{{Cite web |title=Tantaran'i Madagasikara - Rovan'Ilafy |url=https://www.moov.mg/article/98024-rovanilafy-lapam-pialantsasatri-radama-ii-fahiny-sady-misy-ny-fasany#body2 |access-date=2025-03-18 |website=www.moov.mg |language=fr}}</ref> . == Ilafy : Foiben-dRanavalona I == Nandritra ny fitondran'ny Mpanjakavavy [[Ranavalona I]], niova ho foibe indostrialy i Ilafy, izay nahasarika ny sain'ny vahiny. Tamin'ny 1829, i Droit sy [[Jean Laborde|Jean Laborde,]] Frantsay, no nanangana ny indostria Malagasy voalohany tao. Tamin'ny 1832, i Jean Laborde no nanangana ny orinasa voalohany ho an'ny basy fihazana sy bala tao Imerina, izay natao ho an'ny Fanjakan'i Madagasikara. Na izany aza, tamin'ny 1837, dia voatery nifindra tany [[Toerana indostrialy taloha tao Mantasoa|Mantasoa]] ny orinasany noho ny tsy fahampian'ny akora azo ampiasaina tao Ilafy <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> . === Fambolena sy tsena === Nalaza tamin’ny voaloboka i Ilafy, ka nahatonga ny teny hoe “Mananjara ohatra ny voalobok’Ilafy” (”). Tsara vintana toy ny voalobok'i Ilafy "taratra izany laza izany. Ireo voaloboka ireo dia anisan'ny fanatitra natao ho an'ny mpanjakan'Analamanga. Nanangana ny iray amin'ireo tsena voalohany nataony tao Andrianampoinimerina, izay nampiofanany ny miaramilany ihany koa, izay ahitana Hova ny ankamaroany. Ankoatra izany, Ilafy no nampiantrano ny iray amin'ireo sekoly fanabeazana fototra protestanta voalohany teto Madagasikara <ref>{{Cite web |date=2024-12-12 |title=Ilafy |url=https://tanikomadagascar.com/tag/ilafy/ |access-date=2025-03-18 |website=TANIKO Madagascar |language=fr-FR}}</ref> . == Ny Rovan ' Ilafy ankehitriny == Toerana manan-tantara lehibe ny Rovan'i Ilafy izay manintona mpitsidika noho ny lova ara-kolontsaina manankarena sy ny fotodrafitrasa fizahan-tany. Ny lapa hazo, naorin'i Jean Laborde ho an'ny Mpanjaka Radama II, dia mbola vavolombelon'ny maritrano mpanjaka tamin'izany vanim-potoana izany. Afaka mijery ny kianja sy ny toerana misy ny fasan'ny andriana ihany koa ny mpitsidika, izay manolotra fidirana lalina amin'ny tantara Malagasy <ref name=":0">{{Cite web |date=2007-10-12 |title=Une ville industrielle pendant le règne de Ranavalona I. |url=https://www.madagascar-tribune.com/Une-ville-industrielle-pendant-le,2322.html |access-date=2025-03-18 |website=Madagascar-Tribune.com |language=fr}}</ref> . Tamin'ny 1981, ny Lapam-panjakan'i Ilafy dia notendren'ny Minisitry ny Kolontsaina, Gisèle Rabesahala <ref name=":1">{{Cite web |title=Tantaran'i Madagasikara - Rovan'Ilafy |url=https://www.moov.mg/article/98024-rovanilafy-lapam-pialantsasatri-radama-ii-fahiny-sady-misy-ny-fasany#body2 |access-date=2025-03-18 |website=www.moov.mg |language=fr}}</ref> ho tranombakoka zavakanto. Tamin'ny 2019, ny Minisiteran'ny Fifandraisana sy ny Kolontsaina dia nanao asa fanavaozana mba hampiroboroboana ity lova ity sy hisarihana mpizahatany bebe kokoa <ref>{{Cite web |date=2019-07-26 |title=ROVAN’ILAFY |url=https://2424.mg/rovanilafy/ |access-date=2025-03-18 |website=2424.mg - L'actualité à Madagascar en temps réel |language=fr-FR}}</ref> , <ref>{{Cite web |title=ROVAN’ILAFY: Madiva ho vita ny asa fanarenana |url=https://www.freenews.mg/rovanilafy-madiva-ho-vita-ny-asa-fanarenana/ |access-date=2025-03-18 |website=Free News |language=fr-FR}}</ref> . Ny fotodrafitrasa eo an-toerana dia ahitana hotely enina, foibe fitsidihana roa, ary foibe fialamboly telo, izay manamora ny fandraisana mpitsidika. Ankoatra izany, Ilafy dia fonenan'ny foibe fikarohana momba ny angovo azo avy amin'ny masoandro, izay mampiseho ny firindran'ny fomban-drazana sy ny maoderina. Tamin'ny taona 2013, nahazo mpitsidika teo anelanelan'ny 300 sy 500 isam-bolana ny toerana, ary 90% amin'izy ireo no Malagasy, izay mampiseho ny maha-zava-dehibe ny kolontsaina nasionaly <ref>{{Cite web |title=Google Search |url=https://www.google.com/search?q=rovan'ilafy&sca_esv=2ed3e680b7b247df&sxsrf=AHTn8zohQdXZgk-0RAj54eNOXkv-ITt3Rw:1742277021644&ei=nQnZZ4T5JuKMkdUPn-X1uAE&start=20&sa=N&sstk=Af40H4VTFDbyjZwkaLg7auBiHkTiblfNFYgW1aHpf8bA6rxiEpzWMCnZeOzUT5Xpqx2KSbmrrsFAh3ubUnvo9wrf0ebyph38nS9xwB8UhTKvne_Gg3T6OMhI-fwsZhyvda5I&ved=2ahUKEwjEu-bX95KMAxViRqQEHZ9yHRc4ChDy0wN6BAgGEAc&biw=1280&bih=613&dpr=1.5#fpstate=ive&vld=cid:4efef72a,vid:X4kPda0keTk,st:0 |access-date=2025-03-18 |website=www.google.com}}</ref> .<gallery> Sary:Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar_07.jpg|lien=Fichier:Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar_07.jpg|alt=Palais Royal d'ilafy, Analamanga| '''Lapam-panjakana Ilafy, Analamanga''' Sary:Détail_de_la_façade_occidentale_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Détail_de_la_façade_occidentale_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Détail de la façade occidentale du Palais Royal d'Ilafy| '''Antsipirian'ny rindrina andrefan'ny Lapam-panjakan'i Ilafy''' Sary:Façade_nord_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Façade_nord_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Façade nord du Palais Royal d'ilafy| '''Ny ilany avaratra amin'ny lapan'ny mpanjaka ao Ilafy''' Sary:Porte_est_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Porte_est_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Porte est du Palais Royal d'ilafy| '''Vavahady Atsinanan'ny Lapam-panjakan'i Ilafy''' Sary:Tombeau_royal_près_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Tombeau_royal_près_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Tombeau royal près du Palais Royal d'ilafy| '''Fasan’ny mpanjaka akaikin’ny Lapan’Ilafy''' Sary:Face_sud_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Face_sud_du_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Face sud du Palais Royal d'ilafy| '''Ny lafiny atsimon'ny Lapam-panjakan'i Ilafy''' Sary:Scène_pour_les_festivités_devant_le_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Scène_pour_les_festivités_devant_le_Palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Scène pour les festivités devant le Palais Royal d'ilafy| '''Sehatra ho an'ny fety eo anoloan'ny Lapam-panjakan'i Ilafy''' Sary:Stèle_de_Madagascar_devant_le_palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Stèle_de_Madagascar_devant_le_palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Stèle de Madagascar| '''Tsangambaton'i Madagasikara''' Sary:Stèle_au_palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|lien=Fichier:Stèle_au_palais_Royal_d'ilafy,_Analamanga_-_Madagascar.jpg|alt=Stèle au palais Royal d'ilafy| '''Stele ao amin’ny lapan’Ilafy''' </gallery> == References == <references responsive="1"></references> [[Sokajy:Jeografian'i Madagasikara]] [[Sokajy:Tantaran'i Madagasikara]] [[Sokajy:Pages avec des traductions non relues]] npos23tv768y155mjupjcn2pz92hgob Tsirinary Jadhà Hermine 0 298977 1134811 2026-04-10T19:48:03Z Chirocca77 30720 famornana pejy 1134811 wikitext text/x-wiki {{Infobox olona|anarana=Tsirinary Jadhà Hermine |asa=[[Mpitantana sivily]] |firenena=Madagasikara |anarana hafa=Tsirinary Hermine |sary=File:Tsirinary Jadhà Hermine.jpg||toerana= ||image=Tsirinary Jadhà Hermine.jpg}} '''Tsiriniary Jadhà Hermine''' dia mpiasam-panjakana ambony, niasa tao Antsiranana II sy tao Antsiranana I.Voatendry ho prefen'Antsiranana II izy tamin'ny 7 desambra 2024 hatramin'ny 20 Arily 2005 ary voatendry ho prefen'Antsiranana I hatramin'ny Novambra 2025. == Ny momba azy, ny fianarany == Nandranto fianrana tany amin'ny [[Oniversiten' i Fianarantsoa]] izy ary tao amin'ny prefektioran'i [[Nosy Be]] no niasany voalohany.<ref>[https://midi-madagasikara.mg/hermine-tsirinary-parcours-dune-combattante/ Hermine Tsirinary : Parcours d'une combattante]</ref> Efa sekretera jeneralin'ny prefektioran'Antsiranana izy tamin'ny taona 2022<ref>[https://lexpress.mg/30/03/2022/antsiranana-commemoration-sous-le-signe-de-la-conscientisation/ Antsiranana - Commémoration sous le signe de la conscientisation]</ref> ka hatramin'ny 23 Desambra 2023<ref>[https://midi-madagasikara.mg/jahda-hermine-tsirinary-cede-la-place-a-jean-marc-andriamamonjisoa/ Passation de service : Jahdà Hermine Tsirinary cède la place à Jean Marc Andriamamonjisoa]</ref>. Izy no vehivavy voalohany voatendry ho prefe tao Antsiranana II, ny 7 desambra 2024<ref>[https://midi-madagasikara.mg/hermine-tsirinary-parcours-dune-combattante/ Hermine Tsirinary : Parcours d'une combattante]</ref>. == Loharano == {{Reflist}} lsggsmmbkxpz8pfylhhopqf557r9cuo 1134812 1134811 2026-04-10T19:59:54Z Chirocca77 30720 mise en forme 1134812 wikitext text/x-wiki {{Infobox olona|anarana=Tsirinary Jadhà Hermine |asa=[[Mpitantana sivily]] |firenena=Madagasikara |anarana hafa=Tsirinary Hermine |sary=https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Tsirinary_Jadh%C3%A0_Hermine.jpg||image=Tsirinary Jadhà Hermine.jpg|Lors du festival Zaka tsara 2025 à Antsiranana]}} '''Tsiriniary Jadhà Hermine''' dia mpiasam-panjakana ambony, niasa tao Antsiranana II sy tao Antsiranana I.Voatendry ho prefen'Antsiranana II izy tamin'ny 7 desambra 2024 hatramin'ny 20 Arily 2005 ary voatendry ho prefen'Antsiranana I hatramin'ny Novambra 2025. == Ny momba azy, ny fianarany == Nandranto fianrana tany amin'ny [[Oniversiten' i Fianarantsoa]] izy ary tao amin'ny prefektioran'i [[Nosy Be]] no niasany voalohany.<ref>[https://midi-madagasikara.mg/hermine-tsirinary-parcours-dune-combattante/ Hermine Tsirinary : Parcours d'une combattante]</ref> Efa sekretera jeneralin'ny prefektioran'Antsiranana izy tamin'ny taona 2022<ref>[https://lexpress.mg/30/03/2022/antsiranana-commemoration-sous-le-signe-de-la-conscientisation/ Antsiranana - Commémoration sous le signe de la conscientisation]</ref> ka hatramin'ny 23 Desambra 2023<ref>[https://midi-madagasikara.mg/jahda-hermine-tsirinary-cede-la-place-a-jean-marc-andriamamonjisoa/ Passation de service : Jahdà Hermine Tsirinary cède la place à Jean Marc Andriamamonjisoa]</ref>. Izy no vehivavy voalohany voatendry ho prefe tao Antsiranana II, ny 7 desambra 2024<ref>[https://midi-madagasikara.mg/hermine-tsirinary-parcours-dune-combattante/ Hermine Tsirinary : Parcours d'une combattante]</ref>. == Loharano == {{Reflist}} cldvbepq1qx5qh31tf4zud8rorr9rpb 1134813 1134812 2026-04-10T21:59:22Z Chirocca77 30720 Nampiditry loharano 1134813 wikitext text/x-wiki {{Infobox olona|anarana=Tsirinary Jadhà Hermine |asa=[[Mpitantana sivily]] |firenena=Madagasikara |anarana hafa=Tsirinary Hermine |sary=https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Tsirinary_Jadh%C3%A0_Hermine.jpg||image=Tsirinary Jadhà Hermine.jpg|Lors du festival Zaka tsara 2025 à Antsiranana]}} '''Tsiriniary Jadhà Hermine''' dia mpiasam-panjakana ambony, niasa tao Antsiranana II sy tao Antsiranana I.Voatendry ho prefen'Antsiranana II izy tamin'ny 7 desambra 2024 hatramin'ny 20 Aprily 2005 ary voatendry ho prefen'Antsiranana I hatramin'ny Novambra 2025. == Ny momba azy, ny fianarany == Nandranto fianrana tany amin'ny [[Oniversiten' i Fianarantsoa]] izy ary tao amin'ny prefektioran'i [[Nosy Be]] no niasany voalohany.<ref>[https://midi-madagasikara.mg/hermine-tsirinary-parcours-dune-combattante/ Hermine Tsirinary : Parcours d'une combattante]</ref> Efa sekretera jeneralin'ny prefektioran'Antsiranana izy tamin'ny taona 2022<ref>[https://lexpress.mg/30/03/2022/antsiranana-commemoration-sous-le-signe-de-la-conscientisation/ Antsiranana - Commémoration sous le signe de la conscientisation]</ref> ka hatramin'ny 23 Desambra 2023<ref>[https://midi-madagasikara.mg/jahda-hermine-tsirinary-cede-la-place-a-jean-marc-andriamamonjisoa/ Passation de service : Jahdà Hermine Tsirinary cède la place à Jean Marc Andriamamonjisoa]</ref>. Izy no vehivavy voalohany voatendry ho prefe tao Antsiranana II, ny 7 desambra 2024<ref>[https://midi-madagasikara.mg/hermine-tsirinary-parcours-dune-combattante/ Hermine Tsirinary : Parcours d'une combattante]</ref>.Voatendry ho [[Prefe eto Madagasikara|Prefe]] tao Antsiranana IZY tamin'ny Aprily 2025, izy no mpitantana sivily niatrika NY toe-draharaha mafana nisy teo amin'ny mpianatry ny [[Oniversiten' Antsiranana|oniversiten'Antsiranana]] sy ny ponina lazaret ny hetsiky ny gen Z 2025.<ref>https://m.messageglobal-online.com/newsdetail?id=7042&l=fr</ref> Nisolo azy tamin'ny toerany ny préfet Mananjara Lucien tamin'ny novalbra 2025.<ref>https://midi-madagasikara.mg/prefecture-dantsiranana-lucien-mananjara-retrouve-son-siege/</ref> == Loharano == {{Reflist}} 0w5uryd9x2wtvclhzju6rm7f60bvq3x Beanjara Eudoxie 0 298978 1134814 2026-04-10T22:23:51Z Chirocca77 30720 Namorona pejy Beanjara Eudoxie 1134814 wikitext text/x-wiki '''Beanjara Eudoxie''' dia tanora mpandraharaha ao [[Antsiranana]], izy no tompon'andraikitra voalohany sady namorona ny toeram-panofanana vahatra center. == Ny mombamomba azy == Beanjara Eudoxie dia tanora, mpitarika, nanaraka ny lalam-piofanana fitantanana orinasa. Efa isan'ireo mpitantana ny toeram-pitsangatsanganana ranomasina emerody taminany tao a 2011 izy.<ref>Efa isan'ireo mpitantana ny toeram-pitsangatsanganana ranomasina emerody izy.</ref>Namorona ny vahatra center <ref>Beanjara Eudoxie</ref>izy tamin'ny tao a 2019.<ref name=":0">https://ue-madagascar.org/pub/31451</ref> Mamolavola tanora izy, manomana hetsika hanentanana tanora<ref name=":0" /> . == Loharano == {{Reflist}} bb17gej2qw2gr0i0kjunxkwukxfbvin 1134815 1134814 2026-04-10T22:28:37Z Chirocca77 30720 Infobox 1134815 wikitext text/x-wiki {{Infobox olona|anarana=Beanjara Eudoxie |asa=[[Mpandraharaha]]'''Beanjara Eudoxie''' dia tanora mpandraharaha ao [[Antsiranana]], izy no tompon'andraikitra voalohany sady namorona ny toeram-panofanana vahatra center. == Ny mombamomba azy == Beanjara Eudoxie dia tanora, mpitarika, nanaraka ny lalam-piofanana fitantanana orinasa. Efa isan'ireo mpitantana ny toeram-pitsangatsanganana ranomasina emerody taminany tao a 2011 izy.<ref>Efa isan'ireo mpitantana ny toeram-pitsangatsanganana ranomasina emerody izy.</ref>Namorona ny vahatra center <ref>Beanjara Eudoxie</ref>izy tamin'ny tao a 2019.<ref name=":0">https://ue-madagascar.org/pub/31451</ref> Mamolavola tanora izy, manomana hetsika hanentanana tanora<ref name=":0" /> . == Loharano == {{Reflist}} fmj6u2t34xih2jhz0fhur195ifuj33a 1134816 1134815 2026-04-10T22:32:13Z Chirocca77 30720 Infobox 1134816 wikitext text/x-wiki {{Infobox olona|anarana=Beanjara Eudoxie |asa=[[Mpandraharaha]] |firenena=Madagasikara |anarana hafa=Eudoxie Beanjara |sary=}}'''Beanjara Eudoxie''' dia tanora mpandraharaha ao [[Antsiranana]], izy no tompon'andraikitra voalohany sady namorona ny toeram-panofanana vahatra center. == Ny mombamomba azy == Beanjara Eudoxie dia tanora, mpitarika, nanaraka ny lalam-piofanana fitantanana orinasa. Efa isan'ireo mpitantana ny toeram-pitsangatsanganana ranomasina emerody taminany tao a 2011 izy.<ref>Efa isan'ireo mpitantana ny toeram-pitsangatsanganana ranomasina emerody izy.</ref>Namorona ny vahatra center <ref>Beanjara Eudoxie</ref>izy tamin'ny tao a 2019.<ref name=":0">https://ue-madagascar.org/pub/31451</ref> Mamolavola tanora izy, manomana hetsika hanentanana tanora<ref name=":0" /> . == Loharano == {{Reflist}} 601ixqizaqblwcka5m1vtdxc9wl4fde Pomerania 0 298979 1134818 2026-04-11T03:47:25Z HarryWurst 36292 Pejy noforonina tamin'ny « {{coord|53|37|N|11|25|E}} {{infobox tanàna |tanàna=Pommerania |firenena={{Alemaina}}<br /> {{Polonia}} |velarantany= |isam-ponina= |fanjakana = |ben'ny tanàna= |sary=Administrative division of pomerania.png |saina =Wappen Pommern.svg }} '''Pomerania''' ([[Fiteny poloney|Poloney]]: ''Pomorze''; [[Fiteny alemà|Alemana sy Soedoa]]: ''Pommern'') dia faritra ara-tantara eo amin'ny morontsiraka atsimon'ny [[Ranomasina Baltika]] any [[Eoropa Afovoany]], mizara... » 1134818 wikitext text/x-wiki {{coord|53|37|N|11|25|E}} {{infobox tanàna |tanàna=Pommerania |firenena={{Alemaina}}<br /> {{Polonia}} |velarantany= |isam-ponina= |fanjakana = |ben'ny tanàna= |sary=Administrative division of pomerania.png |saina =Wappen Pommern.svg }} '''Pomerania''' ([[Fiteny poloney|Poloney]]: ''Pomorze''; [[Fiteny alemà|Alemana sy Soedoa]]: ''Pommern'') dia faritra ara-tantara eo amin'ny morontsiraka atsimon'ny [[Ranomasina Baltika]] any [[Eoropa Afovoany]], mizara roa eo anelanelan'i {{Polonia}} sy {{Alemaina}}. Ny tapany afovoany sy atsinanana dia an'ny voivodeship Pomeranian Andrefana, Pomeranian ary Kuyavian-Pomeranian any {{Polonia}}, raha ny tapany andrefana kosa dia an'ny fanjakana alemà {[[Mecklenburg-Vorpommern]] Andrefana sy [[Brandenburg]]. ==Sisintany== Pomerania dia faritra manamorona ny Hoalan'i Pomerania ao amin'ny Ranomasina Baltika eo anelanelan'ny renirano Recknitz, Trebel, Tollense ary Augraben any andrefana ary [[Vistula]] any atsinanana. Talohan'izay dia mety ho tonga hatrany atsimon'ny renirano Noteć izy io, saingy nanomboka tamin'ny taonjato faha-13 dia napetraka any avaratra kokoa ny sisin-taniny atsimo. ==Tontolo iainana== Sarintany ara-batana an'ny Faritanin'i Pomerania tamin'ny 1905 Ny ankamaroan'ny faritra dia lemaka amorontsiraka, izay anisan'ny Lemaka Eoropeana Afovoany. Ny faritra atsimony sy be havoana dia an'ny Tendrombohitra Baltic, fehikibo moraine terminal niforona nandritra ny Pleistocene. Ao anatin'io tandavan-tendrombohitra io, dia misy rojo farihy voahodidin'ny moraine no mandrafitra ny Distrikan'ny Farihin'i Pomeranian. Amin'ny ankapobeny dia somary mahantra ny tany, indraindray fasika na honahona. {{commonscat|Pomerania}} [[de:Pommern]] [[pl:Pomorze]] [[Sokajy:Faritra ara-tantara any Alemaina]] [[Sokajy:Faritra ara-tantara any Polonia]] jqvpv2iolrldwrj89sf44815q4utx9s Sokajy:Faritra ara-tantara any Alemaina 14 298980 1134819 2026-04-11T03:47:55Z HarryWurst 36292 Pejy noforonina tamin'ny « [[Sokajy:Jeografian' Alemaina]] » 1134819 wikitext text/x-wiki [[Sokajy:Jeografian' Alemaina]] isyafl30c1k51ldkmxav46erdwq4zxh Sokajy:Faritra ara-tantara any Polonia 14 298981 1134820 2026-04-11T03:48:29Z HarryWurst 36292 Pejy noforonina tamin'ny « [[Sokajy:Jeografian'i Polonia]] » 1134820 wikitext text/x-wiki [[Sokajy:Jeografian'i Polonia]] lbmoqrsg2lnwfzsco53sied9t0zfyrt Sokajy:Pomerania 14 298982 1134827 2026-04-11T03:54:31Z HarryWurst 36292 Pejy noforonina tamin'ny « [[Sokajy:Faritra ara-tantara any Alemaina]] [[Sokajy:Faritra ara-tantara any Polonia]] » 1134827 wikitext text/x-wiki [[Sokajy:Faritra ara-tantara any Alemaina]] [[Sokajy:Faritra ara-tantara any Polonia]] edntahznsann18hx56wrpalspmzhkvn Pinheiros (Espírito Santo) 0 298983 1134834 2026-04-11T04:41:50Z HarryWurst 36292 Pejy noforonina tamin'ny « {{coord|-18.414|-40.216|}} {{infobox tanàna |anarana = Pinheiros (Espírito Santo) |velarantany = 973 |haavo = 70 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |isam-ponina = 27.327 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = |saina =Bandeira de Pinheiros Espírito Santo.png }} [[File:EspiritoSanto Municip Pinheiros.svg|thumb|left| Pinheiros]] '''Pinheiros''' dia tanàna ao amin'ny fanjakany federaly tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'... » 1134834 wikitext text/x-wiki {{coord|-18.414|-40.216|}} {{infobox tanàna |anarana = Pinheiros (Espírito Santo) |velarantany = 973 |haavo = 70 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |isam-ponina = 27.327 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = |saina =Bandeira de Pinheiros Espírito Santo.png }} [[File:EspiritoSanto Municip Pinheiros.svg|thumb|left| Pinheiros]] '''Pinheiros''' dia tanàna ao amin'ny fanjakany federaly tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny [[Brazila]]. == Jeografia == Ny isam-ponina dia 27.327 mponina, 279 kilometatra avaratry ny renivohitry ny fanjakana, [[Vitória]]. ==Toekarena== Ny fiompiana biby fiompy, ny fambolena ary indrindra ny [[fambolena]] voankazo no tena manjaka amin'ny toekarena. I Pinheiros no mpamokatra [[papay]] lehibe indrindra any {{Brazila}}, toy izany koa ny faritra misy azy. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == {{reflist}} {{commonscat|Pinheiros (Espírito Santo)}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] jf1twz8sappqs7okd6ojyvk7nkdo90x Venda Nova do Imigrante 0 298984 1134839 2026-04-11T05:11:51Z HarryWurst 36292 Pejy noforonina tamin'ny « {{coord|-20.074170|-41.123890}} {{infobox tanàna |anarana = Venda Nova do Imigrante |velarantany = 185,9 |haavo= 733 |fanjakana = [[Espírito Santo]] |isam-ponina = 25.395 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |saina =Bandeira de Venda Nova do Imigrante (Espírito Santo).png |sary =ArgeoneHerbst MirantedaTV VendaNova ES (40155162514).jpg }} File:EspiritoSanto Municip VendaNovadoImigrante.svg|thumb|left|Venda Nova do Imig... » 1134839 wikitext text/x-wiki {{coord|-20.074170|-41.123890}} {{infobox tanàna |anarana = Venda Nova do Imigrante |velarantany = 185,9 |haavo= 733 |fanjakana = [[Espírito Santo]] |isam-ponina = 25.395 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |saina =Bandeira de Venda Nova do Imigrante (Espírito Santo).png |sary =ArgeoneHerbst MirantedaTV VendaNova ES (40155162514).jpg }} [[File:EspiritoSanto Municip VendaNovadoImigrante.svg|thumb|left|Venda Nova do Imigrante]] '''Venda Nova do Imigrante''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i [[Espírito Santo]] ao amin'ny [[Brazila]]. ==Jeografia== Eo amin'ny 110 km eo ho eo miala an'i [[Vitória]], renivohitry ny fanjakana, no misy ny tanàna. Mirefy 185 km² eo ho eo ny velaran-taniny, ary 8 km² amin'izany no an-tanàn-dehibe. Tombanana ho 25 395 ny mponina ao aminy tamin'ny taona 2025. Niorina tamin'ny 10 Mey 1988 izy io, rehefa nahazo fahaleovan-tena tamin'ny [[Conceição do Castelo]]. == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] 5645uzb1d9htk8ubu301eeddbfyelh8 1134840 1134839 2026-04-11T05:12:33Z HarryWurst 36292 1134840 wikitext text/x-wiki {{coord|20|20|24|s|41|8|6|W|}} {{infobox tanàna |anarana = Venda Nova do Imigrante |velarantany = 185,9 |haavo= 733 |fanjakana = [[Espírito Santo]] |isam-ponina = 25.395 |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |saina =Bandeira de Venda Nova do Imigrante (Espírito Santo).png |sary =ArgeoneHerbst MirantedaTV VendaNova ES (40155162514).jpg }} [[File:EspiritoSanto Municip VendaNovadoImigrante.svg|thumb|left|Venda Nova do Imigrante]] '''Venda Nova do Imigrante''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i [[Espírito Santo]] ao amin'ny [[Brazila]]. ==Jeografia== Eo amin'ny 110 km eo ho eo miala an'i [[Vitória]], renivohitry ny fanjakana, no misy ny tanàna. Mirefy 185 km² eo ho eo ny velaran-taniny, ary 8 km² amin'izany no an-tanàn-dehibe. Tombanana ho 25 395 ny mponina ao aminy tamin'ny taona 2025. Niorina tamin'ny 10 Mey 1988 izy io, rehefa nahazo fahaleovan-tena tamin'ny [[Conceição do Castelo]]. == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] bp5yxwwbqsa4un2tzgdlzeo6q3v2kxr Brejetuba 0 298985 1134843 2026-04-11T05:41:59Z HarryWurst 36292 Pejy noforonina tamin'ny « {{coord|20|22|4|s|41|14|38|W|}} {{infobox tanàna |anarana = Brejetuba |velarantany = 354,40 |haavo = 915 |isam-ponina = 12427 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = |saina = Bandeira de Brejetuba.svg }} [[File:EspiritoSanto Municip Brejetuba.svg|thumb|left|Brejetuba]] '''Brejetuba''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny {{Brazila}}. Manamorona... » 1134843 wikitext text/x-wiki {{coord|20|22|4|s|41|14|38|W|}} {{infobox tanàna |anarana = Brejetuba |velarantany = 354,40 |haavo = 915 |isam-ponina = 12427 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = |saina = Bandeira de Brejetuba.svg }} [[File:EspiritoSanto Municip Brejetuba.svg|thumb|left|Brejetuba]] '''Brejetuba''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny {{Brazila}}. Manamorona an'i [[Afonso Cláudio]], [[Ibatiba]] ary [[Mutum]] izy io. Ny isam-ponina dia 12427 mponina tamin'ny taona 2020. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] 31jb2193u1bj9y2feofhjogpduvdtu2 1134844 1134843 2026-04-11T05:43:09Z HarryWurst 36292 1134844 wikitext text/x-wiki {{coord|20|08|45|s|41|17|24|W|}} {{infobox tanàna |anarana = Brejetuba |velarantany = 354,40 |haavo = 915 |isam-ponina = 12427 |fanjakana = {{Espírito Santo}} |firenena = {{Brazila}} |ben'ny tanàna = |sary = |saina = Bandeira de Brejetuba.svg }} [[File:EspiritoSanto Municip Brejetuba.svg|thumb|left|Brejetuba]] '''Brejetuba''' dia tanàna ao amin'ny fanjakana mizaka tenan'i {{Espírito Santo}} ao amin'ny {{Brazila}}. Manamorona an'i [[Afonso Cláudio]], [[Ibatiba]] ary [[Mutum]] izy io. Ny isam-ponina dia 12427 mponina tamin'ny taona 2020. == Jereo koa == * [[Brazila]] ** [[Espírito Santo]] == Tsiahy == <references/> {{commonscat}} [[sokajy:Tanàna ao Espírito Santo]] tjlmtrhqp406ig0pj3a6x9csbx51irz Rainandriamampandry 0 298986 1134847 2026-04-11T06:37:55Z Thelezifor 15140 Mpanao pôlitika malagasy 1134847 wikitext text/x-wiki '''Rabezandrina Rainandriamampandry''' dia mpanao pôlitika malagasy teraka ny 4 Mey 1836 ary maty tamin' ny 15 Oktobra 1896. Mpitandrina tao amin' ny fiangonana prôtestanta sy jeneraly tao amin' ny Tafika Malagasy ary governoran' i [[Toamasina]] izy. Voatendry ho minisitry ny Atitany tamin' ny taona 1895 tao amin' ny fanjakana malagasy, izay vao avy noterena ho eo ambany prôtektôrata frantsay. Noho ny fikomiana nataon' ny [[Menalamba]], dia nosamborina niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izy araka ny baikon' ny jeneraly frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, andro iray monja taorian' ny nialan' i Laroche, jeneraly résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny, dia samy nohelohina ho faty sy novonoina ho ohatra i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga, mba hampitahorana mafy ny Malagasy. Ny iray amin' ny mpikambana ao amin' ilay fitsarana miaramila (''Conseil de guerre'') dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina noho ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo. Nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila. <nowiki>;</nowiki> tous deux ont été jugés, condamnés et fusillés, le tout avec une rapidité qui inspirera des réflexions salutaires à leurs complices. » Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifano dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana izay hiteraka fieritrereta ny sain' ny mpiray tsikombakomba aminy. et99t452ea28jvxiplz5eaerpxzqx8j 1134848 1134847 2026-04-11T06:39:13Z Thelezifor 15140 Nanisy sary 1134848 wikitext text/x-wiki [[Sary:Rainandriamampandry, ca. 1894.jpg|vignette|391x391px|Rainandriamampandry]] '''Rabezandrina Rainandriamampandry''' dia mpanao pôlitika malagasy teraka ny 4 Mey 1836 ary maty tamin' ny 15 Oktobra 1896. Mpitandrina tao amin' ny fiangonana prôtestanta sy jeneraly tao amin' ny Tafika Malagasy ary governoran' i [[Toamasina]] izy. Voatendry ho minisitry ny Atitany tamin' ny taona 1895 tao amin' ny fanjakana malagasy, izay vao avy noterena ho eo ambany prôtektôrata frantsay. Noho ny fikomiana nataon' ny [[Menalamba]], dia nosamborina niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izy araka ny baikon' ny jeneraly frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, andro iray monja taorian' ny nialan' i Laroche, jeneraly résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny, dia samy nohelohina ho faty sy novonoina ho ohatra i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga, mba hampitahorana mafy ny Malagasy. Ny iray amin' ny mpikambana ao amin' ilay fitsarana miaramila (''Conseil de guerre'') dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina noho ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo. Nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila. <nowiki>;</nowiki> tous deux ont été jugés, condamnés et fusillés, le tout avec une rapidité qui inspirera des réflexions salutaires à leurs complices. » Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifano dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana izay hiteraka fieritrereta ny sain' ny mpiray tsikombakomba aminy. o338o9bdbnq6gd42vys33xm1rnarqnv 1134849 1134848 2026-04-11T07:27:40Z Thelezifor 15140 Nanitatra votoatiny 1134849 wikitext text/x-wiki [[Sary:Rainandriamampandry, ca. 1894.jpg|vignette|391x391px|Rainandriamampandry]] '''Rabezandrina Rainandriamampandry''' dia pasitera prôtestanta, mpanao pôlitika, mpitondra fanjakana, jeneraly tao amin' ny Tafika Malagasy sady governoran' i [[Toamasina]] izy ary mpanoratra malagasy nafana fo tamin' ny fiafaran' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]. Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 ary maty tamin' ny 15 Oktobra 1896. Voatendry ho minisitry ny Atitany tamin' ny taona 1895 tao amin' ny fanjakana malagasy, izay vao avy noterena ho eo ambany prôtektôrata frantsay. Noho ny fikomian' ny [[Menalamba]], dia nosamborina niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izy araka ny baikon' ny jeneraly frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, andro iray monja taorian' ny nialan' i Laroche, jeneraly résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny, dia samy nohelohina ho faty sy novonoina ho ohatra i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga, mba hampitahorana mafy ny Malagasy. Ny iray amin' ny mpikambana ao amin' ilay fitsarana miaramila (''Conseil de guerre'') dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina noho ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo. Nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifano dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana izay hiteraka fieritrereta ny sain' ny mpiray tsikombakomba aminy. == Tantaram-piainana == Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 tao [[Antananarivo]] Rabezandrina Rainandriamampandry, tao amin' ny fianakaviana nanana ny maha izy azy: ny rainy Ratsimiziva dia manamboninahitra tao an-dapa, ary Ramahery dadabeny no governoran' i [[Mananjary]]. Avy amin' ny [[Tsimiamboholahy]] ao amin' ny foko [[Hova]] izy. Mbola tanora i Rainandriamampandry dia efa niditra tao amin' ny asam-panjaka tao amin' ny mpajaka tamin' ny naha manamboninahitra an-dapa azy ary nalefa hanao iraka diplômatika tany ivelany. Nanaraka fiofanana tao amin' ny Kôlejy Pastôralin' ny [[London Missionary Society]] koa izy, izay nitarika azy hitana toerana ara-pivavahana sy ara-panabeazana teo anivon' ny Fiangonana Pôtestanta eto Madagasikara (FPM). Nandritra ny asany dia notendrena ho governoran' i [[Toamasina]] izy ary tompon' andraikitra ambony tao amin' ny governemanta. Ankoatra ny andraikiny teo amin' ny fitantanan-draharaham-panjakana, dia mpampianatra sy mpahay tantara ary mpanoratra koa izy, ka namela asasoratra maro, anisan' izany ny voambolana anglisy-malagasy sy ny fanangonana lovantsofina sy fomba amam-panao malagasy (Tantara sy fomban-drazana). Tamin' ny taona 1895, tao anatin' ny toe-javatra nisian' ny tsindry nataon' i Frantsa mpanjanantany, raha mbola tsy rava ny Fanjakan' i Madagasikara, dia notendrena ho minisitry ny Atitany tao amin' ny governemanta malagasy izy. Tamin' ny taona 1896, nandritra ny fitroaran' ny [[Menalamba]], izay fikomiana nalaza nanoherana ny fitondrana frantsay sy ny fitaomana vahiny, dia nosamborina i Rainandriamampandry araka ny baikon' ny résident général, [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]], niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izay anisan' ny fianakavian' ny mpanjaka. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) izy ireo noho ny fiampangana azy amin' ny fikomiana sy "fahavalisme" ka nohelohina ho faty. Tamin' ny 15 Oktobra 1896 i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga no novonoina ampahibemaso tao Antaninarenina (Antananarivo). Izany dia noheverina ho ohatra natao hanakiviana ny fanoherana ny fanjanahantany. Ampahatsiahivin' ny mpahay tantara fa ny zavatra nataony dia maneho ny fiatrehan' ny olona ambony malagasy ny fiafaran' ny Fanjakan' Imerina izay nanana ny fiandrianany manoloana ny fanitaran-tany nataon' ny Frantsay tamin' ny fiafaran' ny taonjato faha-19. == Lova sy vokatry ny hetsika nataony == Talohan' ny nidirany tamin' ny fanaovana pôlitika dia efa niavaka Rainandriamampandry Rabezandrina amin' ny maha mpitandrina, mpampianatra, mpahay tantara ary mpanoratra azy, ka nitondra ny anjara birikiny tamin' ny fampivoarana ny fanabeazana sy ny fampitana fahalalana teto Madagasikara, ankoatra ny sehatry ny fivavahana. Taorian' ny famonoana azy, ny pôlitikan' ny governora jeneraly frantsay [[Victor Augagneur]], mifototra amin' ny fampiharana hentitra ny lalàna momba ny [[Fanjakana laîka|fanjakana laika]], dia nitarika ny fihenan' ny fianarana any amin' ny faritra sasany teto amin' ny firenena. Tsindrian' ny mpahay tantara sy ny mpanoratra sasany fa nahatonga ny vina ara-pinoana sy ara-kolontsain' i Rainandriamampandry, izay fintinin' ny fitenenana hoe "Aza miala amin' ny Andriamanitsika", dia niteraka fisaintsainana momba ny andraikitry ny fivavahana sy ny fanabeazana eto Madagasikara. Indraindray izy dia tsaroana adihevitra momba ny fanjakana laika sy ny fanabeazana eto amin' ny firenena, indrindra eo amin' ny sehatry ny fifandraisana amin' ny tontolon' ny tany miteny frantsay. == Jereo koa == * [[Menalamba]] * [[Printsy Ratsimamanga]] s3rw4ruyek85wrn1jin5g75vsz1ecc0 1134850 1134849 2026-04-11T07:33:39Z Thelezifor 15140 Fanovozan-kevitra 1134850 wikitext text/x-wiki [[Sary:Rainandriamampandry, ca. 1894.jpg|vignette|391x391px|Rainandriamampandry]] '''Rabezandrina Rainandriamampandry''' dia pasitera prôtestanta, mpanao pôlitika, mpitondra fanjakana, jeneraly tao amin' ny Tafika Malagasy sady governoran' i [[Toamasina]] izy ary mpanoratra malagasy nafana fo tamin' ny fiafaran' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]. Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 ary maty tamin' ny 15 Oktobra 1896. Voatendry ho minisitry ny Atitany tamin' ny taona 1895 tao amin' ny fanjakana malagasy, izay vao avy noterena ho eo ambany prôtektôrata frantsay. Noho ny fikomian' ny [[Menalamba]], dia nosamborina niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izy araka ny baikon' ny jeneraly frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, andro iray monja taorian' ny nialan' i Laroche, jeneraly résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny, dia samy nohelohina ho faty sy novonoina ho ohatra i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga, mba hampitahorana mafy ny Malagasy. Ny iray amin' ny mpikambana ao amin' ilay fitsarana miaramila (''Conseil de guerre'') dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina noho ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo. Nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifano dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana izay hiteraka fieritrereta ny sain' ny mpiray tsikombakomba aminy. == Tantaram-piainana == Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 tao [[Antananarivo]] Rabezandrina Rainandriamampandry, tao amin' ny fianakaviana nanana ny maha izy azy: ny rainy Ratsimiziva dia manamboninahitra tao an-dapa, ary Ramahery dadabeny no governoran' i [[Mananjary]]. Avy amin' ny [[Tsimiamboholahy]] ao amin' ny foko [[Hova]] izy. Mbola tanora i Rainandriamampandry dia efa niditra tao amin' ny asam-panjaka tao amin' ny mpajaka tamin' ny naha manamboninahitra an-dapa azy ary nalefa hanao iraka diplômatika tany ivelany. Nanaraka fiofanana tao amin' ny Kôlejy Pastôralin' ny [[London Missionary Society]] koa izy, izay nitarika azy hitana toerana ara-pivavahana sy ara-panabeazana teo anivon' ny Fiangonana Pôtestanta eto Madagasikara (FPM). Nandritra ny asany dia notendrena ho governoran' i [[Toamasina]] izy ary tompon' andraikitra ambony tao amin' ny governemanta. Ankoatra ny andraikiny teo amin' ny fitantanan-draharaham-panjakana, dia mpampianatra sy mpahay tantara ary mpanoratra koa izy, ka namela asasoratra maro, anisan' izany ny voambolana anglisy-malagasy sy ny fanangonana lovantsofina sy fomba amam-panao malagasy (Tantara sy fomban-drazana). Tamin' ny taona 1895, tao anatin' ny toe-javatra nisian' ny tsindry nataon' i Frantsa mpanjanantany, raha mbola tsy rava ny Fanjakan' i Madagasikara, dia notendrena ho minisitry ny Atitany tao amin' ny governemanta malagasy izy. Tamin' ny taona 1896, nandritra ny fitroaran' ny [[Menalamba]], izay fikomiana nalaza nanoherana ny fitondrana frantsay sy ny fitaomana vahiny, dia nosamborina i Rainandriamampandry araka ny baikon' ny résident général, [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]], niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izay anisan' ny fianakavian' ny mpanjaka. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) izy ireo noho ny fiampangana azy amin' ny fikomiana sy "fahavalisme" ka nohelohina ho faty. Tamin' ny 15 Oktobra 1896 i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga no novonoina ampahibemaso tao Antaninarenina (Antananarivo). Izany dia noheverina ho ohatra natao hanakiviana ny fanoherana ny fanjanahantany. Ampahatsiahivin' ny mpahay tantara fa ny zavatra nataony dia maneho ny fiatrehan' ny olona ambony malagasy ny fiafaran' ny Fanjakan' Imerina izay nanana ny fiandrianany manoloana ny fanitaran-tany nataon' ny Frantsay tamin' ny fiafaran' ny taonjato faha-19. == Lova sy vokatry ny hetsika nataony == Talohan' ny nidirany tamin' ny fanaovana pôlitika dia efa niavaka Rainandriamampandry Rabezandrina amin' ny maha mpitandrina, mpampianatra, mpahay tantara ary mpanoratra azy, ka nitondra ny anjara birikiny tamin' ny fampivoarana ny fanabeazana sy ny fampitana fahalalana teto Madagasikara, ankoatra ny sehatry ny fivavahana. Taorian' ny famonoana azy, ny pôlitikan' ny governora jeneraly frantsay [[Victor Augagneur]], mifototra amin' ny fampiharana hentitra ny lalàna momba ny [[Fanjakana laîka|fanjakana laika]], dia nitarika ny fihenan' ny fianarana any amin' ny faritra sasany teto amin' ny firenena. Tsindrian' ny mpahay tantara sy ny mpanoratra sasany fa nahatonga ny vina ara-pinoana sy ara-kolontsain' i Rainandriamampandry, izay fintinin' ny fitenenana hoe "Aza miala amin' ny Andriamanitsika", dia niteraka fisaintsainana momba ny andraikitry ny fivavahana sy ny fanabeazana eto Madagasikara. Indraindray izy dia tsaroana adihevitra momba ny fanjakana laika sy ny fanabeazana eto amin' ny firenena, indrindra eo amin' ny sehatry ny fifandraisana amin' ny tontolon' ny tany miteny frantsay. == Jereo koa == * [[Menalamba]] * [[Printsy Ratsimamanga]] == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. 1gn6qmlk3yj0hlo2iaddsaiaz2wq034 1134851 1134850 2026-04-11T07:58:41Z Thelezifor 15140 Loharano 1134851 wikitext text/x-wiki [[Sary:Rainandriamampandry, ca. 1894.jpg|vignette|391x391px|Rainandriamampandry]] '''Rabezandrina Rainandriamampandry''' dia pasitera prôtestanta, mpanao pôlitika, mpitondra fanjakana, jeneraly tao amin' ny Tafika Malagasy sady governoran' i [[Toamasina]] izy ary mpanoratra malagasy nafana fo tamin' ny fiafaran' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]<ref name=":0"><small>"[https://data.bnf.fr/fr/ark:/12148/cb12175576w Rabezandrina Rainandriamampandry (1836-1896)]", ''data.bnf.fr'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fdata.bnf.fr%2Ffr%2Fark%3A%2F12148%2Fcb12175576w Arsiva]]</small></ref><ref><small>"[https://midi-madagasikara.mg/rainandriamampandry-1836-1896-la-biographie-dun-hero-meconnu/ Rainandriamampandry (1836-1896) : La biographie d’un héro méconnu]", ''midimadagascar'', 16 octobre 2020 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fmidi-madagasikara.mg%2Frainandriamampandry-1836-1896-la-biographie-dun-hero-meconnu%2F Arsiva]]</small></ref>. Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 ary maty tamin' ny 15 Oktobra 1896. Voatendry ho minisitry ny Atitany tamin' ny taona 1895 tao amin' ny fanjakana malagasy, izay vao avy noterena ho eo ambany prôtektôrata frantsay. Noho ny fikomian' ny [[Menalamba]], dia nosamborina niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izy araka ny baikon' ny jeneraly frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, andro iray monja taorian' ny nialan' i Laroche, jeneraly résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, <abbr>p.</abbr> 61.</small></ref>, dia samy nohelohina ho faty sy novonoina ho ohatra i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga, mba hampitahorana mafy ny Malagasy. Ny iray amin' ny mpikambana ao amin' ilay fitsarana miaramila (''Conseil de guerre'') dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina noho ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo. Nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, <abbr>p.</abbr> 63.</small></ref>. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifano dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana izay hiteraka fieritrereta ny sain' ny mpiray tsikombakomba aminy. == Tantaram-piainana == === Fisandratana === Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 tao [[Antananarivo]] Rabezandrina Rainandriamampandry, tao amin' ny fianakaviana nanana ny maha izy azy: ny rainy Ratsimiziva dia manamboninahitra tao an-dapa, ary Ramahery dadabeny no governoran' i [[Mananjary]]. Avy amin' ny [[Tsimiamboholahy]] ao amin' ny foko [[Hova]] izy. Mbola tanora i Rainandriamampandry dia efa niditra tao amin' ny asam-panjaka tao amin' ny mpajaka tamin' ny naha manamboninahitra an-dapa azy ary nalefa hanao iraka diplômatika tany ivelany. Nanaraka fiofanana tao amin' ny Kôlejy Pastôralin' ny [[London Missionary Society]] koa izy, izay nitarika azy hitana toerana ara-pivavahana sy ara-panabeazana teo anivon' ny Fiangonana Pôtestanta eto Madagasikara (FPM). Nandritra ny asany dia notendrena ho governoran' i [[Toamasina]] izy ary tompon' andraikitra ambony tao amin' ny governemanta. Ankoatra ny andraikiny teo amin' ny fitantanan-draharaham-panjakana, dia mpampianatra sy mpahay tantara ary mpanoratra koa izy, ka namela asasoratra maro, anisan' izany ny voambolana anglisy-malagasy sy ny fanangonana lovantsofina sy fomba amam-panao malagasy (Tantara sy fomban-drazana)<ref name=":0" />. Tamin' ny taona 1895, tao anatin' ny toe-javatra nisian' ny tsindry nataon' i Frantsa mpanjanantany, raha mbola tsy rava ny Fanjakan' i Madagasikara, dia notendrena ho minisitry ny Atitany tao amin' ny governemanta malagasy izy. === Fiampangana sy famonoana === Tamin' ny taona 1896, nandritra ny fitroaran' ny [[Menalamba]], izay fikomiana nalaza nanoherana ny fitondrana frantsay sy ny fitaomana vahiny, dia nosamborina i Rainandriamampandry araka ny baikon' ny résident général, [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]], niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izay anisan' ny fianakavian' ny mpanjaka. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) izy ireo noho ny fiampangana azy amin' ny fikomiana sy "fahavalisme". Ny vadin-dRatsimamanga dia nanandrana nanakarama ''agent d'affaire'' iray, antsoina hoe Louveau, hiaro ny vadiny. Nandefa hafatra avy hatrany tamin' i Louveau Gallieni mba tsy hiaro ny voampanga. Nanaiky i Louveau ary nanendry ny lehiben' ny sampam-pitsikilovana miaramila hiaro ny voampanga ny Etamazaoro. Ny Etamazaoro dia nampanomana fampandrenesana havoaka ao amin' ny gazetim-panjakana tamin' ny 16 Oktobra, izay nanambara, na talohan' ny famaranana ny fitsarana, ny fandavana ny fangatahan' ny voampanga hampakatra ny raharaha sy ny famonoana azy ireo. Nohelohina ho faty izy ireo ka tamin' ny 15 Oktobra 1896 i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga no novonoina ampahibemaso tao Antaninarenina (Antananarivo)<ref><small>"[https://motmalgache.org/bins/teny2/Rainandriamampandry-Rabezandrina Rainandriamampandry-Rabezandrina]", ''motmalgache.org'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fmotmalgache.org%2Fbins%2Fteny2%2FRainandriamampandry-Rabezandrina Arsiva]]</small></ref>. Izany dia noheverina ho ohatra natao hanakiviana ny fanoherana ny fanjanahantany. Ampahatsiahivin' ny mpahay tantara fa ny zavatra nataony dia maneho ny fiatrehan' ny olona ambony malagasy ny fiafaran' ny Fanjakan' Imerina izay nanana ny fiandrianany manoloana ny fanitaran-tany nataon' ny Frantsay tamin' ny fiafaran' ny taonjato faha-19.<ref><small>Randria Maeva, "[https://www.madagascar-tribune.com/Rainandriamampandry-commemoration,22551.html Rainandriamampandry, commémoration de son exécution avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascartribune.com'', 11 octobre 2016 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FRainandriamampandry-commemoration%2C22551.html Arsiva]]</small></ref> == Lova sy vokatry ny hetsika nataony == Talohan' ny nidirany tamin' ny fanaovana pôlitika dia efa niavaka Rainandriamampandry Rabezandrina amin' ny maha mpitandrina, mpampianatra, mpahay tantara ary mpanoratra azy, ka nitondra ny anjara birikiny tamin' ny fampivoarana ny fanabeazana sy ny fampitana fahalalana teto Madagasikara, ankoatra ny sehatry ny fivavahana. Taorian' ny famonoana azy, ny pôlitikan' ny governora jeneraly frantsay [[Victor Augagneur]], mifototra amin' ny fampiharana hentitra ny lalàna momba ny [[Fanjakana laîka|fanjakana laika]], dia nitarika ny fihenan' ny fianarana any amin' ny faritra sasany teto amin' ny firenena<ref><small>"[https://lexpress.mg/11/05/2018/une-belle-lecon-a-tirer-de-rainandriamampandry/ Une belle leçon à tirer de Rainandriamampandry]", ''L'Express de Madagascar'', 20 octobre 2023 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Flexpress.mg%2F11%2F05%2F2018%2Fune-belle-lecon-a-tirer-de-rainandriamampandry%2F Arsiva]]</small></ref>. Tsindrian' ny mpahay tantara sy ny mpanoratra sasany fa nahatonga ny vina ara-pinoana sy ara-kolontsain' i Rainandriamampandry, izay fintinin' ny fitenenana hoe "Aza miala amin' ny Andriamanitsika", dia niteraka fisaintsainana momba ny andraikitry ny fivavahana sy ny fanabeazana eto Madagasikara. Indraindray izy dia tsaroana adihevitra momba ny fanjakana laika sy ny fanabeazana eto amin' ny firenena, indrindra eo amin' ny sehatry ny fifandraisana amin' ny [[Fikambanana Iraisam-Pirenen' ny Frankôfônia|vondtron-tany miteny frantsay]]. == Jereo koa == * [[Menalamba]] * [[Printsy Ratsimamanga]] == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. == Loharano == c35oh5jzjxnzgeemjl0913zt88euel8 1134852 1134851 2026-04-11T08:02:42Z Thelezifor 15140 Nanampy sary 1134852 wikitext text/x-wiki [[Sary:Rainandriamampandry, ca. 1894.jpg|vignette|391x391px|Rainandriamampandry]] '''Rabezandrina Rainandriamampandry''' dia pasitera prôtestanta, mpanao pôlitika, mpitondra fanjakana, jeneraly tao amin' ny Tafika Malagasy sady governoran' i [[Toamasina]] izy ary mpanoratra malagasy nafana fo tamin' ny fiafaran' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]<ref name=":0"><small>"[https://data.bnf.fr/fr/ark:/12148/cb12175576w Rabezandrina Rainandriamampandry (1836-1896)]", ''data.bnf.fr'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fdata.bnf.fr%2Ffr%2Fark%3A%2F12148%2Fcb12175576w Arsiva]]</small></ref><ref><small>"[https://midi-madagasikara.mg/rainandriamampandry-1836-1896-la-biographie-dun-hero-meconnu/ Rainandriamampandry (1836-1896) : La biographie d’un héro méconnu]", ''midimadagascar'', 16 octobre 2020 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fmidi-madagasikara.mg%2Frainandriamampandry-1836-1896-la-biographie-dun-hero-meconnu%2F Arsiva]]</small></ref>. Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 ary maty tamin' ny 15 Oktobra 1896. Voatendry ho minisitry ny Atitany tamin' ny taona 1895 tao amin' ny fanjakana malagasy, izay vao avy noterena ho eo ambany prôtektôrata frantsay. Noho ny fikomian' ny [[Menalamba]], dia nosamborina niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izy araka ny baikon' ny jeneraly frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, andro iray monja taorian' ny nialan' i Laroche, jeneraly résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, <abbr>p.</abbr> 61.</small></ref>, dia samy nohelohina ho faty sy novonoina ho ohatra i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga, mba hampitahorana mafy ny Malagasy. Ny iray amin' ny mpikambana ao amin' ilay fitsarana miaramila (''Conseil de guerre'') dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina noho ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo. Nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, <abbr>p.</abbr> 63.</small></ref>. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifano dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana izay hiteraka fieritrereta ny sain' ny mpiray tsikombakomba aminy. == Tantaram-piainana == === Fisandratana === Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 tao [[Antananarivo]] Rabezandrina Rainandriamampandry, tao amin' ny fianakaviana nanana ny maha izy azy: ny rainy Ratsimiziva dia manamboninahitra tao an-dapa, ary Ramahery dadabeny no governoran' i [[Mananjary]]. Avy amin' ny [[Tsimiamboholahy]] ao amin' ny foko [[Hova]] izy. Mbola tanora i Rainandriamampandry dia efa niditra tao amin' ny asam-panjaka tao amin' ny mpajaka tamin' ny naha manamboninahitra an-dapa azy ary nalefa hanao iraka diplômatika tany ivelany. Nanaraka fiofanana tao amin' ny Kôlejy Pastôralin' ny [[London Missionary Society]] koa izy, izay nitarika azy hitana toerana ara-pivavahana sy ara-panabeazana teo anivon' ny Fiangonana Pôtestanta eto Madagasikara (FPM). Nandritra ny asany dia notendrena ho governoran' i [[Toamasina]] izy ary tompon' andraikitra ambony tao amin' ny governemanta. Ankoatra ny andraikiny teo amin' ny fitantanan-draharaham-panjakana, dia mpampianatra sy mpahay tantara ary mpanoratra koa izy, ka namela asasoratra maro, anisan' izany ny voambolana anglisy-malagasy sy ny fanangonana lovantsofina sy fomba amam-panao malagasy (Tantara sy fomban-drazana)<ref name=":0" />. Tamin' ny taona 1895, tao anatin' ny toe-javatra nisian' ny tsindry nataon' i Frantsa mpanjanantany, raha mbola tsy rava ny Fanjakan' i Madagasikara, dia notendrena ho minisitry ny Atitany tao amin' ny governemanta malagasy izy. === Fiampangana sy famonoana === [[Sary:Execution of rebels, Madagascar, 1896 (impa-m418).jpg|vignette|298x298px|Fitifirana ny [[Printsy Ratsimamanga]] sy ny Minisitra Rainandriamampandry, araka ny baikon' i [[Joseph Simon Gallieni|Gallieni]], tamin' ny 11 Oktobra 1896.]] Tamin' ny taona 1896, nandritra ny fitroaran' ny [[Menalamba]], izay fikomiana nalaza nanoherana ny fitondrana frantsay sy ny fitaomana vahiny, dia nosamborina i Rainandriamampandry araka ny baikon' ny résident général, [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]], niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izay anisan' ny fianakavian' ny mpanjaka. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) izy ireo noho ny fiampangana azy amin' ny fikomiana sy "fahavalisme". Ny vadin-dRatsimamanga dia nanandrana nanakarama ''agent d'affaire'' iray, antsoina hoe Louveau, hiaro ny vadiny. Nandefa hafatra avy hatrany tamin' i Louveau Gallieni mba tsy hiaro ny voampanga. Nanaiky i Louveau ary nanendry ny lehiben' ny sampam-pitsikilovana miaramila hiaro ny voampanga ny Etamazaoro. Ny Etamazaoro dia nampanomana fampandrenesana havoaka ao amin' ny gazetim-panjakana tamin' ny 16 Oktobra, izay nanambara, na talohan' ny famaranana ny fitsarana, ny fandavana ny fangatahan' ny voampanga hampakatra ny raharaha sy ny famonoana azy ireo. Nohelohina ho faty izy ireo ka tamin' ny 15 Oktobra 1896 i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga no novonoina ampahibemaso tao Antaninarenina (Antananarivo)<ref><small>"[https://motmalgache.org/bins/teny2/Rainandriamampandry-Rabezandrina Rainandriamampandry-Rabezandrina]", ''motmalgache.org'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fmotmalgache.org%2Fbins%2Fteny2%2FRainandriamampandry-Rabezandrina Arsiva]]</small></ref>. Izany dia noheverina ho ohatra natao hanakiviana ny fanoherana ny fanjanahantany. Ampahatsiahivin' ny mpahay tantara fa ny zavatra nataony dia maneho ny fiatrehan' ny olona ambony malagasy ny fiafaran' ny Fanjakan' Imerina izay nanana ny fiandrianany manoloana ny fanitaran-tany nataon' ny Frantsay tamin' ny fiafaran' ny taonjato faha-19.<ref><small>Randria Maeva, "[https://www.madagascar-tribune.com/Rainandriamampandry-commemoration,22551.html Rainandriamampandry, commémoration de son exécution avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascartribune.com'', 11 octobre 2016 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FRainandriamampandry-commemoration%2C22551.html Arsiva]]</small></ref> == Lova sy vokatry ny hetsika nataony == Talohan' ny nidirany tamin' ny fanaovana pôlitika dia efa niavaka Rainandriamampandry Rabezandrina amin' ny maha mpitandrina, mpampianatra, mpahay tantara ary mpanoratra azy, ka nitondra ny anjara birikiny tamin' ny fampivoarana ny fanabeazana sy ny fampitana fahalalana teto Madagasikara, ankoatra ny sehatry ny fivavahana. Taorian' ny famonoana azy, ny pôlitikan' ny governora jeneraly frantsay [[Victor Augagneur]], mifototra amin' ny fampiharana hentitra ny lalàna momba ny [[Fanjakana laîka|fanjakana laika]], dia nitarika ny fihenan' ny fianarana any amin' ny faritra sasany teto amin' ny firenena<ref><small>"[https://lexpress.mg/11/05/2018/une-belle-lecon-a-tirer-de-rainandriamampandry/ Une belle leçon à tirer de Rainandriamampandry]", ''L'Express de Madagascar'', 20 octobre 2023 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Flexpress.mg%2F11%2F05%2F2018%2Fune-belle-lecon-a-tirer-de-rainandriamampandry%2F Arsiva]]</small></ref>. Tsindrian' ny mpahay tantara sy ny mpanoratra sasany fa nahatonga ny vina ara-pinoana sy ara-kolontsain' i Rainandriamampandry, izay fintinin' ny fitenenana hoe "Aza miala amin' ny Andriamanitsika", dia niteraka fisaintsainana momba ny andraikitry ny fivavahana sy ny fanabeazana eto Madagasikara. Indraindray izy dia tsaroana adihevitra momba ny fanjakana laika sy ny fanabeazana eto amin' ny firenena, indrindra eo amin' ny sehatry ny fifandraisana amin' ny [[Fikambanana Iraisam-Pirenen' ny Frankôfônia|vondtron-tany miteny frantsay]]. == Jereo koa == * [[Menalamba]] * [[Printsy Ratsimamanga]] == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. == Loharano == 5g4i65zixrzvz6f48nvbjsmtav7j3j0 1134853 1134852 2026-04-11T08:17:28Z Thelezifor 15140 1134853 wikitext text/x-wiki [[Sary:Rainandriamampandry, ca. 1894.jpg|vignette|391x391px|Rainandriamampandry]] '''Rabezandrina Rainandriamampandry''' dia pasitera prôtestanta, mpanao pôlitika, mpitondra fanjakana, jeneraly tao amin' ny Tafika Malagasy sady governoran' i [[Toamasina]] izy ary mpanoratra malagasy nafana fo tamin' ny fiafaran' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]<ref name=":0"><small>"[https://data.bnf.fr/fr/ark:/12148/cb12175576w Rabezandrina Rainandriamampandry (1836-1896)]", ''data.bnf.fr'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fdata.bnf.fr%2Ffr%2Fark%3A%2F12148%2Fcb12175576w Arsiva]]</small></ref><ref><small>"[https://midi-madagasikara.mg/rainandriamampandry-1836-1896-la-biographie-dun-hero-meconnu/ Rainandriamampandry (1836-1896) : La biographie d’un héro méconnu]", ''midimadagascar'', 16 octobre 2020 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fmidi-madagasikara.mg%2Frainandriamampandry-1836-1896-la-biographie-dun-hero-meconnu%2F Arsiva]]</small></ref>. Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 ary maty tamin' ny 15 Oktobra 1896. Voatendry ho minisitry ny Atitany tamin' ny taona 1895 tao amin' ny fanjakana malagasy, izay vao avy noterena ho eo ambany prôtektôrata frantsay. Noho ny fikomian' ny [[Menalamba]], dia nosamborina niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izy araka ny baikon' ny jeneraly frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, andro iray monja taorian' ny nialan' i Laroche, jeneraly résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, <abbr>p.</abbr> 61.</small></ref>, dia samy nohelohina ho faty sy novonoina ho ohatra i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga, mba hampitahorana mafy ny Malagasy. Ny iray amin' ny mpikambana ao amin' ilay fitsarana miaramila (''Conseil de guerre'') dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina noho ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo. Nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, <abbr>p.</abbr> 63.</small></ref>. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifanao dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana mba hiteraka fampieritrereta ny mpiray tsikombakomba aminy. == Tantaram-piainana == === Fisandratana === Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 tao [[Antananarivo]] Rabezandrina Rainandriamampandry, tao amin' ny fianakaviana nanana ny maha izy azy: ny rainy Ratsimiziva dia manamboninahitra tao an-dapa, ary Ramahery dadabeny no governoran' i [[Mananjary]]. Avy amin' ny [[Tsimiamboholahy]] ao amin' ny foko [[Hova]] izy. Mbola tanora i Rainandriamampandry dia efa niditra tao amin' ny asam-panjaka tao amin' ny mpajaka tamin' ny naha manamboninahitra an-dapa azy ary nalefa hanao iraka diplômatika tany ivelany. Nanaraka fiofanana tao amin' ny Kôlejy Pastôralin' ny [[London Missionary Society]] koa izy, izay nitarika azy hitana toerana ara-pivavahana sy ara-panabeazana teo anivon' ny Fiangonana Pôtestanta eto Madagasikara (FPM). Nandritra ny asany dia notendrena ho governoran' i [[Toamasina]] izy ary tompon' andraikitra ambony tao amin' ny governemanta. Ankoatra ny andraikiny teo amin' ny fitantanan-draharaham-panjakana, dia mpampianatra sy mpahay tantara ary mpanoratra koa izy, ka namela asasoratra maro, anisan' izany ny voambolana anglisy-malagasy sy ny fanangonana lovantsofina sy fomba amam-panao malagasy (Tantara sy fomban-drazana)<ref name=":0" />. Tamin' ny taona 1895, tao anatin' ny toe-javatra nisian' ny tsindry nataon' i Frantsa mpanjanantany, raha mbola tsy rava ny Fanjakan' i Madagasikara, dia notendrena ho minisitry ny Atitany tao amin' ny governemanta malagasy izy. === Fiampangana sy famonoana === [[Sary:Execution of rebels, Madagascar, 1896 (impa-m418).jpg|vignette|298x298px|Fitifirana ny [[Printsy Ratsimamanga]] sy ny Minisitra Rainandriamampandry, araka ny baikon' i [[Joseph Simon Gallieni|Gallieni]], tamin' ny 11 Oktobra 1896.]] Tamin' ny taona 1896, nandritra ny fitroaran' ny [[Menalamba]], izay fikomiana nalaza nanoherana ny fitondrana frantsay sy ny fitaomana vahiny, dia nosamborina i Rainandriamampandry araka ny baikon' ny résident général, [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]], niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izay anisan' ny fianakavian' ny mpanjaka. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) izy ireo noho ny fiampangana azy amin' ny fikomiana sy "fahavalisme". Ny vadin-dRatsimamanga dia nanandrana nanakarama ''agent d'affaire'' iray, antsoina hoe Louveau, hiaro ny vadiny. Nandefa hafatra avy hatrany tamin' i Louveau Gallieni mba tsy hiaro ny voampanga. Nanaiky i Louveau ary nanendry ny lehiben' ny sampam-pitsikilovana miaramila hiaro ny voampanga ny Etamazaoro. Ny Etamazaoro dia nampanomana fampandrenesana havoaka ao amin' ny gazetim-panjakana tamin' ny 16 Oktobra, izay nanambara, na talohan' ny famaranana ny fitsarana, ny fandavana ny fangatahan' ny voampanga hampakatra ny raharaha sy ny famonoana azy ireo. Nohelohina ho faty izy ireo ka tamin' ny 15 Oktobra 1896 i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga no novonoina ampahibemaso tao Antaninarenina (Antananarivo)<ref><small>"[https://motmalgache.org/bins/teny2/Rainandriamampandry-Rabezandrina Rainandriamampandry-Rabezandrina]", ''motmalgache.org'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fmotmalgache.org%2Fbins%2Fteny2%2FRainandriamampandry-Rabezandrina Arsiva]]</small></ref>. Izany dia noheverina ho ohatra natao hanakiviana ny fanoherana ny fanjanahantany. Ampahatsiahivin' ny mpahay tantara fa ny zavatra nataony dia maneho ny fiatrehan' ny olona ambony malagasy ny fiafaran' ny Fanjakan' Imerina izay nanana ny fiandrianany manoloana ny fanitaran-tany nataon' ny Frantsay tamin' ny fiafaran' ny taonjato faha-19.<ref><small>Randria Maeva, "[https://www.madagascar-tribune.com/Rainandriamampandry-commemoration,22551.html Rainandriamampandry, commémoration de son exécution avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascartribune.com'', 11 octobre 2016 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FRainandriamampandry-commemoration%2C22551.html Arsiva]]</small></ref> == Lova sy vokatry ny hetsika nataony == Talohan' ny nidirany tamin' ny fanaovana pôlitika dia efa niavaka Rainandriamampandry Rabezandrina amin' ny maha mpitandrina, mpampianatra, mpahay tantara ary mpanoratra azy, ka nitondra ny anjara birikiny tamin' ny fampivoarana ny fanabeazana sy ny fampitana fahalalana teto Madagasikara, ankoatra ny sehatry ny fivavahana. Taorian' ny famonoana azy, ny pôlitikan' ny governora jeneraly frantsay [[Victor Augagneur]], mifototra amin' ny fampiharana hentitra ny lalàna momba ny [[Fanjakana laîka|fanjakana laika]], dia nitarika ny fihenan' ny fianarana any amin' ny faritra sasany teto amin' ny firenena<ref><small>"[https://lexpress.mg/11/05/2018/une-belle-lecon-a-tirer-de-rainandriamampandry/ Une belle leçon à tirer de Rainandriamampandry]", ''L'Express de Madagascar'', 20 octobre 2023 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Flexpress.mg%2F11%2F05%2F2018%2Fune-belle-lecon-a-tirer-de-rainandriamampandry%2F Arsiva]]</small></ref>. Tsindrian' ny mpahay tantara sy ny mpanoratra sasany fa nahatonga ny vina ara-pinoana sy ara-kolontsain' i Rainandriamampandry, izay fintinin' ny fitenenana hoe "Aza miala amin' ny Andriamanitsika", dia niteraka fisaintsainana momba ny andraikitry ny fivavahana sy ny fanabeazana eto Madagasikara. Indraindray izy dia tsaroana adihevitra momba ny fanjakana laika sy ny fanabeazana eto amin' ny firenena, indrindra eo amin' ny sehatry ny fifandraisana amin' ny [[Fikambanana Iraisam-Pirenen' ny Frankôfônia|vondtron-tany miteny frantsay]]. == Jereo koa == * [[Menalamba]] * [[Printsy Ratsimamanga]] == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. == Loharano == iavzwdomq4233baux56lyh3k537dyos 1134855 1134853 2026-04-11T08:41:21Z Thelezifor 15140 /* Fanovozan-kevitra */ Nanitsy tsipelina 1134855 wikitext text/x-wiki [[Sary:Rainandriamampandry, ca. 1894.jpg|vignette|391x391px|Rainandriamampandry]] '''Rabezandrina Rainandriamampandry''' dia pasitera prôtestanta, mpanao pôlitika, mpitondra fanjakana, jeneraly tao amin' ny Tafika Malagasy sady governoran' i [[Toamasina]] izy ary mpanoratra malagasy nafana fo tamin' ny fiafaran' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]<ref name=":0"><small>"[https://data.bnf.fr/fr/ark:/12148/cb12175576w Rabezandrina Rainandriamampandry (1836-1896)]", ''data.bnf.fr'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fdata.bnf.fr%2Ffr%2Fark%3A%2F12148%2Fcb12175576w Arsiva]]</small></ref><ref><small>"[https://midi-madagasikara.mg/rainandriamampandry-1836-1896-la-biographie-dun-hero-meconnu/ Rainandriamampandry (1836-1896) : La biographie d’un héro méconnu]", ''midimadagascar'', 16 octobre 2020 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fmidi-madagasikara.mg%2Frainandriamampandry-1836-1896-la-biographie-dun-hero-meconnu%2F Arsiva]]</small></ref>. Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 ary maty tamin' ny 15 Oktobra 1896. Voatendry ho minisitry ny Atitany tamin' ny taona 1895 tao amin' ny fanjakana malagasy, izay vao avy noterena ho eo ambany prôtektôrata frantsay. Noho ny fikomian' ny [[Menalamba]], dia nosamborina niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izy araka ny baikon' ny jeneraly frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, andro iray monja taorian' ny nialan' i Laroche, jeneraly résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, <abbr>p.</abbr> 61.</small></ref>, dia samy nohelohina ho faty sy novonoina ho ohatra i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga, mba hampitahorana mafy ny Malagasy. Ny iray amin' ny mpikambana ao amin' ilay fitsarana miaramila (''Conseil de guerre'') dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina noho ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo. Nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, <abbr>p.</abbr> 63.</small></ref>. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifanao dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana mba hiteraka fampieritrereta ny mpiray tsikombakomba aminy. == Tantaram-piainana == === Fisandratana === Teraka tamin' ny 4 Mey 1836 tao [[Antananarivo]] Rabezandrina Rainandriamampandry, tao amin' ny fianakaviana nanana ny maha izy azy: ny rainy Ratsimiziva dia manamboninahitra tao an-dapa, ary Ramahery dadabeny no governoran' i [[Mananjary]]. Avy amin' ny [[Tsimiamboholahy]] ao amin' ny foko [[Hova]] izy. Mbola tanora i Rainandriamampandry dia efa niditra tao amin' ny asam-panjaka tao amin' ny mpajaka tamin' ny naha manamboninahitra an-dapa azy ary nalefa hanao iraka diplômatika tany ivelany. Nanaraka fiofanana tao amin' ny Kôlejy Pastôralin' ny [[London Missionary Society]] koa izy, izay nitarika azy hitana toerana ara-pivavahana sy ara-panabeazana teo anivon' ny Fiangonana Pôtestanta eto Madagasikara (FPM). Nandritra ny asany dia notendrena ho governoran' i [[Toamasina]] izy ary tompon' andraikitra ambony tao amin' ny governemanta. Ankoatra ny andraikiny teo amin' ny fitantanan-draharaham-panjakana, dia mpampianatra sy mpahay tantara ary mpanoratra koa izy, ka namela asasoratra maro, anisan' izany ny voambolana anglisy-malagasy sy ny fanangonana lovantsofina sy fomba amam-panao malagasy (Tantara sy fomban-drazana)<ref name=":0" />. Tamin' ny taona 1895, tao anatin' ny toe-javatra nisian' ny tsindry nataon' i Frantsa mpanjanantany, raha mbola tsy rava ny Fanjakan' i Madagasikara, dia notendrena ho minisitry ny Atitany tao amin' ny governemanta malagasy izy. === Fiampangana sy famonoana === [[Sary:Execution of rebels, Madagascar, 1896 (impa-m418).jpg|vignette|298x298px|Fitifirana ny [[Printsy Ratsimamanga]] sy ny Minisitra Rainandriamampandry, araka ny baikon' i [[Joseph Simon Gallieni|Gallieni]], tamin' ny 11 Oktobra 1896.]] Tamin' ny taona 1896, nandritra ny fitroaran' ny [[Menalamba]], izay fikomiana nalaza nanoherana ny fitondrana frantsay sy ny fitaomana vahiny, dia nosamborina i Rainandriamampandry araka ny baikon' ny résident général, [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]], niaraka tamin' ny [[Printsy Ratsimamanga]] izay anisan' ny fianakavian' ny mpanjaka. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) izy ireo noho ny fiampangana azy amin' ny fikomiana sy "fahavalisme". Ny vadin-dRatsimamanga dia nanandrana nanakarama ''agent d'affaire'' iray, antsoina hoe Louveau, hiaro ny vadiny. Nandefa hafatra avy hatrany tamin' i Louveau Gallieni mba tsy hiaro ny voampanga. Nanaiky i Louveau ary nanendry ny lehiben' ny sampam-pitsikilovana miaramila hiaro ny voampanga ny Etamazaoro. Ny Etamazaoro dia nampanomana fampandrenesana havoaka ao amin' ny gazetim-panjakana tamin' ny 16 Oktobra, izay nanambara, na talohan' ny famaranana ny fitsarana, ny fandavana ny fangatahan' ny voampanga hampakatra ny raharaha sy ny famonoana azy ireo. Nohelohina ho faty izy ireo ka tamin' ny 15 Oktobra 1896 i Rainandriamampandry sy Ratsimamanga no novonoina ampahibemaso tao Antaninarenina (Antananarivo)<ref><small>"[https://motmalgache.org/bins/teny2/Rainandriamampandry-Rabezandrina Rainandriamampandry-Rabezandrina]", ''motmalgache.org'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fmotmalgache.org%2Fbins%2Fteny2%2FRainandriamampandry-Rabezandrina Arsiva]]</small></ref>. Izany dia noheverina ho ohatra natao hanakiviana ny fanoherana ny fanjanahantany. Ampahatsiahivin' ny mpahay tantara fa ny zavatra nataony dia maneho ny fiatrehan' ny olona ambony malagasy ny fiafaran' ny Fanjakan' Imerina izay nanana ny fiandrianany manoloana ny fanitaran-tany nataon' ny Frantsay tamin' ny fiafaran' ny taonjato faha-19.<ref><small>Randria Maeva, "[https://www.madagascar-tribune.com/Rainandriamampandry-commemoration,22551.html Rainandriamampandry, commémoration de son exécution avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascartribune.com'', 11 octobre 2016 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FRainandriamampandry-commemoration%2C22551.html Arsiva]]</small></ref> == Lova sy vokatry ny hetsika nataony == Talohan' ny nidirany tamin' ny fanaovana pôlitika dia efa niavaka Rainandriamampandry Rabezandrina amin' ny maha mpitandrina, mpampianatra, mpahay tantara ary mpanoratra azy, ka nitondra ny anjara birikiny tamin' ny fampivoarana ny fanabeazana sy ny fampitana fahalalana teto Madagasikara, ankoatra ny sehatry ny fivavahana. Taorian' ny famonoana azy, ny pôlitikan' ny governora jeneraly frantsay [[Victor Augagneur]], mifototra amin' ny fampiharana hentitra ny lalàna momba ny [[Fanjakana laîka|fanjakana laika]], dia nitarika ny fihenan' ny fianarana any amin' ny faritra sasany teto amin' ny firenena<ref><small>"[https://lexpress.mg/11/05/2018/une-belle-lecon-a-tirer-de-rainandriamampandry/ Une belle leçon à tirer de Rainandriamampandry]", ''L'Express de Madagascar'', 20 octobre 2023 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Flexpress.mg%2F11%2F05%2F2018%2Fune-belle-lecon-a-tirer-de-rainandriamampandry%2F Arsiva]]</small></ref>. Tsindrian' ny mpahay tantara sy ny mpanoratra sasany fa nahatonga ny vina ara-pinoana sy ara-kolontsain' i Rainandriamampandry, izay fintinin' ny fitenenana hoe "Aza miala amin' ny Andriamanitsika", dia niteraka fisaintsainana momba ny andraikitry ny fivavahana sy ny fanabeazana eto Madagasikara. Indraindray izy dia tsaroana adihevitra momba ny fanjakana laika sy ny fanabeazana eto amin' ny firenena, indrindra eo amin' ny sehatry ny fifandraisana amin' ny [[Fikambanana Iraisam-Pirenen' ny Frankôfônia|vondron-tany miteny frantsay]]. == Jereo koa == * [[Menalamba]] * [[Printsy Ratsimamanga]] == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. == Loharano == 2o970vz6bmcqdggjjodfmlpyefbo0k1 Printsy Ratsimamanga 0 298987 1134854 2026-04-11T08:40:58Z Thelezifor 15140 Andriana merina notifirin' ny mpanjanatany 1134854 wikitext text/x-wiki Ny '''Printsy Ratsimamanga''' dia andrina merina, ao amin' ny firazanana [[Zazamarolahy]], dadatoan-d[[Ranavalona III]], mpanjakavavy farany tao amin' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]. Teraka tamin' ny taona 1836 izy ary maty tamin' ny taona 1896. Nampangaina ho nanohana ny fikomian' ny [[Menalamba]] izy sy i [[Rainandriamampandry]], ka ny fanamelohana azy ireo dia nikendry indrindra ny fanitsakitsahana ny fiandrianan' ny Fanjakan' i Madagasikara sy ny fametrahana ny fahefana fenon' i [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]]. == Tantaram-piainana == === Fianakaviana === Zanak' Andriantsirangy sy Razafinandriamanitra II ny Printsy Ratsimamanga. Nanambady an-dRamasy izay niteraka roa lahy, izy: Razafindrakoto Ratsimamanga sy Razanamanga. Anadahin-dRazafinimanjaka Raketaka, izay renin' ny mpanjakavavy [[Ranavalona III]] (izay voaongana volana vitsivitsy taty aoriana) izy. Izy no raiben' ny mpahay siansa [[Albert Rakoto Ratsimamanga]]. === Fiampangana sy fanamelohana ho faty === Taorian' ny fikomian' ny [[Menalamba]] dia nosamborina niaraka tamin' ny minisitry ny Atitany malagasy [[Rainandriamampandry]] izy, araka ny baikon' ny résident général frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, ny ampitson' ny nialan' i Laroche, résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny, ka samy nohelohina ho faty sy novonoina mba ho ohatra, hampitahorana ny Malagasy. Ny iray tamin' ny mpikambana ao amin' ny fitsarana miaramila dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina araka ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo ary nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra ny fakana am-bavany fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifanao dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana mba hiteraka fampieritrereta ny mpiray tsikombakomba aminy. == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. == Loharano == owtssknnyb5psd9368l6veacznoeo30 1134856 1134854 2026-04-11T08:43:23Z Thelezifor 15140 Nanitsy tsipelina 1134856 wikitext text/x-wiki Ny '''Printsy Ratsimamanga''' dia [[Andriana|andriana merina]], ao amin' ny firazanana [[Zazamarolahy]], dadatoan-d[[Ranavalona III]], mpanjakavavy farany tao amin' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]. Teraka tamin' ny taona 1836 izy ary maty tamin' ny taona 1896. Nampangaina ho nanohana ny fikomian' ny [[Menalamba]] izy sy i [[Rainandriamampandry]], ka ny fanamelohana azy ireo dia nikendry indrindra ny fanitsakitsahana ny fiandrianan' ny Fanjakan' i Madagasikara sy ny fametrahana ny fahefana fenon' i [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]]. == Tantaram-piainana == === Fianakaviana === Zanak' Andriantsirangy sy Razafinandriamanitra II ny Printsy Ratsimamanga. Nanambady an-dRamasy izay niteraka roa lahy, izy: Razafindrakoto Ratsimamanga sy Razanamanga. Anadahin-dRazafinimanjaka Raketaka, izay renin' ny mpanjakavavy [[Ranavalona III]] (izay voaongana volana vitsivitsy taty aoriana) izy. Izy no raiben' ny mpahay siansa [[Albert Rakoto Ratsimamanga]]. === Fiampangana sy fanamelohana ho faty === Taorian' ny fikomian' ny [[Menalamba]] dia nosamborina niaraka tamin' ny minisitry ny Atitany malagasy [[Rainandriamampandry]] izy, araka ny baikon' ny résident général frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, ny ampitson' ny nialan' i Laroche, résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny, ka samy nohelohina ho faty sy novonoina mba ho ohatra, hampitahorana ny Malagasy. Ny iray tamin' ny mpikambana ao amin' ny fitsarana miaramila dia nanamafy taty aoriana fa nomelohina araka ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo ary nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra ny fakana am-bavany fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifanao dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana mba hiteraka fampieritrereta ny mpiray tsikombakomba aminy. == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. == Loharano == l41wgjfkir1bgaz8d4hvs64nmnmg7m7 1134857 1134856 2026-04-11T08:58:28Z Thelezifor 15140 Nanisy loharano 1134857 wikitext text/x-wiki Ny '''Printsy Ratsimamanga''' dia [[Andriana|andriana merina]], ao amin' ny firazanana [[Zazamarolahy]], dadatoan-d[[Ranavalona III]], mpanjakavavy farany tao amin' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]. Teraka tamin' ny taona 1836 izy ary maty tamin' ny taona 1896. Nampangaina ho nanohana ny fikomian' ny [[Menalamba]] izy sy i [[Rainandriamampandry]], ka ny fanamelohana azy ireo dia nikendry indrindra ny fanitsakitsahana ny fiandrianan' ny Fanjakan' i Madagasikara sy ny fametrahana ny fahefana fenon' i [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]]<ref><small>"[https://gw.geneanet.org/taniko?lang=en&n=ratsimamanga&p=prince Family tree of Prince Ratsimamanga]", ''geneanet'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fgw.geneanet.org%2Ftaniko%3Flang%3Den%26n%3Dratsimamanga%26p%3Dprince Arsiva]].</small></ref>. == Tantaram-piainana == === Fianakaviana === Zanak' Andriantsirangy sy Razafinandriamanitra II ny Printsy Ratsimamanga. Nanambady an-dRamasy izay niteraka roa lahy, izy: Razafindrakoto Ratsimamanga sy Razanamanga. Anadahin-dRazafinimanjaka Raketaka, izay renin' ny mpanjakavavy [[Ranavalona III]] (izay voaongana volana vitsivitsy taty aoriana) izy. Izy no raiben' ny mpahay siansa [[Albert Rakoto Ratsimamanga]]. === Fiampangana sy fanamelohana ho faty === Taorian' ny fikomian' ny [[Menalamba]] dia nosamborina niaraka tamin' ny minisitry ny Atitany malagasy [[Rainandriamampandry]] izy, araka ny baikon' ny résident général frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, ny ampitson' ny nialan' i Laroche, résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, p. 61.</small></ref>. Nanandrana nanakarama ''agent d'affaire'' iray, antsoina hoe Louveau, ny vadin-dRatsimamanga mba hiaro azy. Nandefa hafatra avy hatrany tamin' i Louveau Gallieni mba tsy hiaro ny voampanga. Nanaiky i Louveau ary nanendry ny lehiben' ny sampam-pitsikilovana miaramila hiaro ny voampanga ny Etamazaoro. Nampanomana fampandrenesana havoaka ao amin' ny gazetim-panjakana tamin' ny 16 Oktobra ny Etamazaoro, izay nanambara, talohan' ny famaranana ny fitsarana, ny fandavana ny fangatahan' ny voampanga hampakatra ny raharaha sy ny famonoana azy ireo. Samy nohelohina ho faty sy novonoina izy Ratsimamanga sy i Rainandriampandry mba ho ohatra hampitahorana ny Malagasy. Nanamafy ny iray tamin' ny mpikambana ao amin' ny fitsarana miaramila taty aoriana fa nomelohina araka ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo ary nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra ny fakana am-bavany fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, p. 63.</small></ref>. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifanao dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana mba hiteraka fampieritrereta ny mpiray tsikombakomba aminy. == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. == Loharano == hk2xfh6j1t75asqfi6spyqx2h40ws1d 1134858 1134857 2026-04-11T09:09:48Z Thelezifor 15140 Nanisy sary 1134858 wikitext text/x-wiki Ny '''Printsy Ratsimamanga''' dia [[Andriana|andriana merina]], ao amin' ny firazanana [[Zazamarolahy]], dadatoan-d[[Ranavalona III]], mpanjakavavy farany tao amin' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]. Teraka tamin' ny taona 1836 izy ary maty tamin' ny taona 1896. Nampangaina ho nanohana ny fikomian' ny [[Menalamba]] izy sy i [[Rainandriamampandry]], ka ny fanamelohana azy ireo dia nikendry indrindra ny fanitsakitsahana ny fiandrianan' ny Fanjakan' i Madagasikara sy ny fametrahana ny fahefana fenon' i [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]]<ref><small>"[https://gw.geneanet.org/taniko?lang=en&n=ratsimamanga&p=prince Family tree of Prince Ratsimamanga]", ''geneanet'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fgw.geneanet.org%2Ftaniko%3Flang%3Den%26n%3Dratsimamanga%26p%3Dprince Arsiva]].</small></ref>. == Tantaram-piainana == === Fianakaviana === Zanak' Andriantsirangy sy Razafinandriamanitra II ny Printsy Ratsimamanga. Nanambady an-dRamasy izay niteraka roa lahy, izy: Razafindrakoto Ratsimamanga sy Razanamanga. Anadahin-dRazafinimanjaka Raketaka, izay renin' ny mpanjakavavy [[Ranavalona III]] (izay voaongana volana vitsivitsy taty aoriana) izy. Izy no raiben' ny mpahay siansa [[Albert Rakoto Ratsimamanga]]. === Fiampangana sy fanamelohana ho faty === [[Sary:Execution of rebels, Madagascar, 1896 (impa-m418).jpg|vignette|286x286px|Famonoana ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitra [[Rainandriamampandry]], araka ny baikon' i [[Joseph Simon Gallieni|Gallieni]], tamin' ny 11 Oktobra 1896.]] Taorian' ny fikomian' ny [[Menalamba]] dia nosamborina niaraka tamin' ny minisitry ny Atitany malagasy [[Rainandriamampandry]] izy, araka ny baikon' ny résident général frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, ny ampitson' ny nialan' i Laroche, résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, p. 61.</small></ref>. Nanandrana nanakarama ''agent d'affaire'' iray, antsoina hoe Louveau, ny vadin-dRatsimamanga mba hiaro azy. Nandefa hafatra avy hatrany tamin' i Louveau Gallieni mba tsy hiaro ny voampanga. Nanaiky i Louveau ary nanendry ny lehiben' ny sampam-pitsikilovana miaramila hiaro ny voampanga ny Etamazaoro. Nampanomana fampandrenesana havoaka ao amin' ny gazetim-panjakana tamin' ny 16 Oktobra ny Etamazaoro, izay nanambara, talohan' ny famaranana ny fitsarana, ny fandavana ny fangatahan' ny voampanga hampakatra ny raharaha sy ny famonoana azy ireo. Samy nohelohina ho faty sy novonoina izy Ratsimamanga sy i Rainandriampandry mba ho ohatra hampitahorana ny Malagasy. Nanamafy ny iray tamin' ny mpikambana ao amin' ny fitsarana miaramila taty aoriana fa nomelohina araka ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo ary nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra ny fakana am-bavany fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, p. 63.</small></ref>. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifanao dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana mba hiteraka fampieritrereta ny mpiray tsikombakomba aminy. == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. == Loharano == 3vpd4k72lug2dkp7ldxt0qkgdrhuhv1 1134859 1134858 2026-04-11T09:12:35Z Thelezifor 15140 Nanampy sary 1134859 wikitext text/x-wiki [[Sary:P Ratsimamanga.png|vignette|327x327px|Printsy Ratsimamanga]] Ny '''Printsy Ratsimamanga''' dia [[Andriana|andriana merina]], ao amin' ny firazanana [[Zazamarolahy]], dadatoan-d[[Ranavalona III]], mpanjakavavy farany tao amin' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakan' i Madagasikara]]. Teraka tamin' ny taona 1836 izy ary maty tamin' ny taona 1896. Nampangaina ho nanohana ny fikomian' ny [[Menalamba]] izy sy i [[Rainandriamampandry]], ka ny fanamelohana azy ireo dia nikendry indrindra ny fanitsakitsahana ny fiandrianan' ny Fanjakan' i Madagasikara sy ny fametrahana ny fahefana fenon' i [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]]<ref><small>"[https://gw.geneanet.org/taniko?lang=en&n=ratsimamanga&p=prince Family tree of Prince Ratsimamanga]", ''geneanet'' [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fgw.geneanet.org%2Ftaniko%3Flang%3Den%26n%3Dratsimamanga%26p%3Dprince Arsiva]].</small></ref>. == Tantaram-piainana == === Fianakaviana === Zanak' Andriantsirangy sy Razafinandriamanitra II ny Printsy Ratsimamanga. Nanambady an-dRamasy izay niteraka roa lahy, izy: Razafindrakoto Ratsimamanga sy Razanamanga. Anadahin-dRazafinimanjaka Raketaka, izay renin' ny mpanjakavavy [[Ranavalona III]] (izay voaongana volana vitsivitsy taty aoriana) izy. Izy no raiben' ny mpahay siansa [[Albert Rakoto Ratsimamanga]]. === Fiampangana sy fanamelohana ho faty === [[Sary:Execution of rebels, Madagascar, 1896 (impa-m418).jpg|vignette|286x286px|Famonoana ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitra [[Rainandriamampandry]], araka ny baikon' i [[Joseph Simon Gallieni|Gallieni]], tamin' ny 11 Oktobra 1896.]] Taorian' ny fikomian' ny [[Menalamba]] dia nosamborina niaraka tamin' ny minisitry ny Atitany malagasy [[Rainandriamampandry]] izy, araka ny baikon' ny résident général frantsay [[Joseph Simon Gallieni|Joseph Gallieni]] tamin' ny 11 Oktobra 1896, ny ampitson' ny nialan' i Laroche, résident général teo aloha. Nentina teo anatrehan' ny fitsarana miaramila (Conseil de guerre) noho ny fikomiana sy ny "fahavalisma" izy. Tamin' ny 15 Oktobra, taorian' ny fitsarana sarintsariny<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, p. 61.</small></ref>. Nanandrana nanakarama ''agent d'affaire'' iray, antsoina hoe Louveau, ny vadin-dRatsimamanga mba hiaro azy. Nandefa hafatra avy hatrany tamin' i Louveau Gallieni mba tsy hiaro ny voampanga. Nanaiky i Louveau ary nanendry ny lehiben' ny sampam-pitsikilovana miaramila hiaro ny voampanga ny Etamazaoro. Nampanomana fampandrenesana havoaka ao amin' ny gazetim-panjakana tamin' ny 16 Oktobra ny Etamazaoro, izay nanambara, talohan' ny famaranana ny fitsarana, ny fandavana ny fangatahan' ny voampanga hampakatra ny raharaha sy ny famonoana azy ireo. Samy nohelohina ho faty sy novonoina izy Ratsimamanga sy i Rainandriampandry mba ho ohatra hampitahorana ny Malagasy. Nanamafy ny iray tamin' ny mpikambana ao amin' ny fitsarana miaramila taty aoriana fa nomelohina araka ny baikon' i Gallieni ireo voampanga roa ireo ary nopotehin' i Gallieni ny fitanana an-tsoratra ny fakana am-bavany fa tsy nalefa tany amin' ny arisiva miaramila<ref><small>Stephen Ellis, ''Un complot colonial à Madagascar : L'affaire Rainandriamampandry'', Karthala, 1990, p. 63.</small></ref>. Nanoratra ny gazety ''Le Petit Journal'' tamin' ny 22 Novambra 1896 fa noho ny nila fianarana ny mpikomy, dia nosamborina ny olo-manan-kaja roa nifanao dina tamin' izy ireo, dia ny Printsy Ratsimamanga sy ny Minisitry ny Atitany, Rainandriamampandry, izay samy notsaraina sy nohelohina ary notifirina, tamin' ny fomba haingana mba hiteraka fampieritrereta ny mpiray tsikombakomba aminy. == Fanovozan-kevitra == * "[https://www.madagascar-tribune.com/Commemoration-de-son-execution,22551.html Commémoration de l'exécution de Rainandriamampandry avec le Prince Ratsimamanga]", ''madagascar-tribune.com'', Randria Maeva, 11 octobre 2016. [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Fwww.madagascar-tribune.com%2FCommemoration-de-son-execution%2C22551.html Arsiva]] * "[https://pages.perso.orange.fr/morel67/jacques/ccfo/crimcol/node96.html 15 octobre 1896: Exécution sur ordre de Galliéni du ministre Rainandriamampandry (Madagascar)]", synthèse sur le site de Jacques Morel, 3 mai 2003 [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=http%3A%2F%2Fjacques.morel67.pagesperso-orange.fr%2Fccfo%2Fcrimcol%2Fnode96.html Arsiva]] * Stephen Ellis, ''L'insurrection des menalamba'', Karthala, 1998, p. 157. * Janine Harovelo, ''La SFIO et Madagascar - 1947'', l'Harmattan, 1995, p. 115. == Loharano == cikwpsp5sw0n7jpcruxhmryyhvtx40e Zavamaniry fanao fanafody eto Madagsikara 0 298988 1134866 2026-04-11T11:13:32Z Thelezifor 15140 Zavamaniry fanao fanafody 1134866 wikitext text/x-wiki Ny '''zavamaniry fanao fanafody eto Madagasikara''', izay misy karazana miisa 3&nbsp;245, dia ampahany amin' ny karazan-javamaniry misy eto amin' ny [[Madagasikara|Nosy]], ka ny 60&nbsp;% amin' izy ireo dia tsy hita raha tsy eto<ref><small>"[https://ethnobotanyjournal.org/index.php/era/article/view/1591#:~:text=Results:%20The%20medicinal%20plants%20inventoried,most%20morbid%20ones%20in%20Madagascar. Synthesis and analysis of data on inventories of medicinal plants in Madagascar]", ''ethnobotanyjournal.org''</small></ref><ref><small>Andrianavalonirina A.M. et al, "Etude ethnobotanique des plantes médicinales du district d’Antanifotsy, région de Vakinankaratra au Madagascar", ''RAMReS-PMTA'', 2023.</small></ref>. == Lisitra == Indreto ny sasany amin' ny karazan-javamaniry fanao fanafody maniry eto [[Madagasikara]]: === A === * ''[[Abrus precatorius]]'' ''--'' kelimiefitra, masokoaky, masonamboangara, masonamboatora, masonombilahy, vahemboamena, vahimboamena, voamahatorana, voamaintilany, voamaintorana, voamantorana, voamasotrandraka, voamatorana, voamboanamainty, voamboanamena, voamena. * ''[[Achyranthes aspera]]'' ''--'' * ''[[Ageratum conyzoides]]'' ''--''     * ''[[Allium sativum]]'' ''--'' * ''[[Aloe macroclada]]'' ''-- v''ahona * ''[[Alovera|Aloe vera]]'' -- vahona * ''[[Aphloia theiformis]]'' ''--'' voafotsy === B === * ''[[Brachylaena ramiflora]]'' ''--'' === C === * ''[[Cajanus cajan]]'' ''--''       * ''[[Carica papaya]]'' ''--'' papay * ''[[Cassia occidentalis]]'' ''--'' * ''[[Catharanthus roseus]]'' -- vonenina, tonga, trongatsy * ''[[Cedrelopsis grevei]]'' -- katrafay * ''[[Centella asiatica]]'' -- talapetraka * ''[[Chenopodium ambrosioides]]'' --     * ''[[Cinnamomum camphora]]'' ''--'' * ''[[Cinnamomum verum]]'' -- * ''[[Cinnamosma fragrans]]'' -- mandravasarotra, saro * ''[[Cinnamosma macrocarpa]]'' -- mandravasarotra * ''[[Citrus limon]]'' -- * ''[[Combretum coccineum]]'' -- * ''[[Curcuma longa]]'' -- * ''[[Curcuma zedoaria]]'' -- === D === * ''[[Drosera madagascariensis]]'' ''--'' === E === * ''[[Enterospermum madagascariense]]'' -- * ''Eucalyptus'' spp. -- * ''[[Eugenia jambolana]]'' -- rotra * ''[[Euphorbia hirta]]'' ''--'' === F === * ''[[Ficus baroni]]'' -- === G === * ''[[Gomphocarpus fruticosus]]'' ''--'' === H === * ''[[Harungana madagascariensis]]'' -- fahotra, harongana * ''[[Helichrysum faradifani]]'' -- * ''[[Helichrysum gymnocephalum]]'' -- rambiazina === L === * ''[[Lantana camara]]'' -- * ''[[Leonotis nepetifolia]]'' ''--'' * ''[[Lygodium lanceolatum]]'' -- === M === * ''[[Melaleuca quinquenervia]]'' -- * ''[[Momordica charantia]]'' -- margôzy * ''[[Moringa oleifera]]'' -- === N === * ''Noronhia'' spp. -- === O === * ''[[Ocimum gratissimum]]'' -- === P === * ''[[Plectranthus amboinicus]]'' -- * ''[[Prunus africana]]'' na ''[[Pygeum africanum]]'' -- * ''[[Psiadia altissima]]'' -- * ''[[Psidium guajava]]'' -- goavy * ''[[Pygeum africanum]]'' -- hazotana === R === * ''[[Ravensara aromatica]]'' -- * ''[[Ricinus communis]]'' -- kinanamena === S === * ''[[Senna occidentalis]]'' -- * ''[[Siegesbeckia orientalis]]'' ''--'' * ''[[Solanum aethiopicum]]'' -- === T === * ''[[Tacca leontopetaloides]]'' -- * ''[[Trema orientalis]] --'' === U === * ''[[Uapaca bojeri]]'' -- tapia === V === * ''[[Vernonia appendiculata]]'' -- ambiaty * ''[[Voacanga thouarsii]]'' -- === W === * ''[[Woodfordia floribunda]]'' ''--'' === Z === * Zanthoxylum -- * ''[[Zingiber officinale]]'' -- sakamalao, sakaviro, sakarivo == Loharano == sw6z93a460xlyvx3xlhvbt41w64y5ap 1134869 1134866 2026-04-11T11:54:28Z Thelezifor 15140 Nanitatra ny teny fampidirana 1134869 wikitext text/x-wiki Ny '''zavamaniry fanao fanafody eto Madagasikara''', izay misy karazana miisa 3&nbsp;245, dia ampahany amin' ny karazan-javamaniry misy eto amin' ny [[Madagasikara|Nosy]], ka ny 60&nbsp;% amin' izy ireo dia tsy hita raha tsy eto<ref><small>"[https://ethnobotanyjournal.org/index.php/era/article/view/1591#:~:text=Results:%20The%20medicinal%20plants%20inventoried,most%20morbid%20ones%20in%20Madagascar. Synthesis and analysis of data on inventories of medicinal plants in Madagascar]", ''ethnobotanyjournal.org''</small></ref><ref><small>Andrianavalonirina A.M. et al, "Etude ethnobotanique des plantes médicinales du district d’Antanifotsy, région de Vakinankaratra au Madagascar", ''RAMReS-PMTA'', 2023.</small></ref>. Anisan' ny fantatra indrindra ny vonenina na tonga (''[[Tonga (zavamaniry)|Catharanthus roseus]]''), ny vahona (''[[Aloe macroclada]]'' sy ''[[Aloe vera]]''), ny ravintsara (''[[Camphora officinarum]]'' na ''[[Cinnamomum camphora]]''), ny [[mandravasarotra]] (''[[Cinnamosma fragrans]]''), ny niaoly (''[[Melaleuca quinquenervia]]''), ny havozomangidy (''[[Ravensara aromatica]]''), ny katrafay (''[[Cedrelopsis grevei]]''), ary ny talapetraka (''[[Centella asiatica]]''). == Lisitra == Indreto ny sasany amin' ny karazan-javamaniry fanao fanafody maniry eto [[Madagasikara]]: === A === * ''[[Abrus precatorius]]'' ''--'' kelimiefitra, masokoaky, masonamboangara, masonamboatora, masonombilahy, vahemboamena, vahimboamena, voamahatorana, voamaintilany, voamaintorana, voamantorana, voamasotrandraka, voamatorana, voamboanamainty, voamboanamena, voamena. * ''[[Achyranthes aspera]]'' ''--'' * ''[[Ageratum conyzoides]]'' ''--''     * ''[[Allium sativum]]'' ''--'' * ''[[Aloe macroclada]]'' ''-- v''ahona * ''[[Alovera|Aloe vera]]'' -- vahona * ''[[Aphloia theiformis]]'' ''--'' voafotsy === B === * ''[[Brachylaena ramiflora]]'' ''--'' === C === * ''[[Cajanus cajan]]'' ''--''       * ''[[Carica papaya]]'' ''--'' papay * ''[[Cassia occidentalis]]'' ''--'' * ''[[Catharanthus roseus]]'' -- vonenina, tonga, trongatsy * ''[[Cedrelopsis grevei]]'' -- katrafay * ''[[Centella asiatica]]'' -- talapetraka * ''[[Chenopodium ambrosioides]]'' --     * ''[[Cinnamomum camphora]]'' ''--'' * ''[[Cinnamomum verum]]'' -- * ''[[Cinnamosma fragrans]]'' -- mandravasarotra, saro * ''[[Cinnamosma macrocarpa]]'' -- mandravasarotra * ''[[Citrus limon]]'' -- * ''[[Combretum coccineum]]'' -- * ''[[Curcuma longa]]'' -- * ''[[Curcuma zedoaria]]'' -- === D === * ''[[Drosera madagascariensis]]'' ''--'' === E === * ''[[Enterospermum madagascariense]]'' -- * ''Eucalyptus'' spp. -- * ''[[Eugenia jambolana]]'' -- rotra * ''[[Euphorbia hirta]]'' ''--'' === F === * ''[[Ficus baroni]]'' -- === G === * ''[[Gomphocarpus fruticosus]]'' ''--'' === H === * ''[[Harungana madagascariensis]]'' -- fahotra, harongana * ''[[Helichrysum faradifani]]'' -- * ''[[Helichrysum gymnocephalum]]'' -- rambiazina === L === * ''[[Lantana camara]]'' -- * ''[[Leonotis nepetifolia]]'' ''--'' * ''[[Lygodium lanceolatum]]'' -- === M === * ''[[Melaleuca quinquenervia]]'' -- * ''[[Momordica charantia]]'' -- margôzy * ''[[Moringa oleifera]]'' -- === N === * ''Noronhia'' spp. -- === O === * ''[[Ocimum gratissimum]]'' -- === P === * ''[[Plectranthus amboinicus]]'' -- * ''[[Prunus africana]]'' na ''[[Pygeum africanum]]'' -- * ''[[Psiadia altissima]]'' -- * ''[[Psidium guajava]]'' -- goavy * ''[[Pygeum africanum]]'' -- hazotana === R === * ''[[Ravensara aromatica]]'' -- * ''[[Ricinus communis]]'' -- kinanamena === S === * ''[[Senna occidentalis]]'' -- * ''[[Siegesbeckia orientalis]]'' ''--'' * ''[[Solanum aethiopicum]]'' -- === T === * ''[[Tacca leontopetaloides]]'' -- * ''[[Trema orientalis]] --'' === U === * ''[[Uapaca bojeri]]'' -- tapia === V === * ''[[Vernonia appendiculata]]'' -- ambiaty * ''[[Voacanga thouarsii]]'' -- === W === * ''[[Woodfordia floribunda]]'' ''--'' === Z === * Zanthoxylum -- * ''[[Zingiber officinale]]'' -- sakamalao, sakaviro, sakarivo == Loharano == smaqitwdfvp3bugpo5gegjiwkof8ieb