Wikipedia
mgwiki
https://mg.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Fandraisana
MediaWiki 1.47.0-wmf.6
first-letter
Rakitra
Manokana
Dinika
Mpikambana
Dinika amin'ny mpikambana
Wikipedia
Dinika amin'ny Wikipedia
Sary
Dinika amin'ny sary
MediaWiki
Dinika amin'ny MediaWiki
Endrika
Dinika amin'ny endrika
Fanoroana
Dinika amin'ny fanoroana
Sokajy
Dinika amin'ny sokajy
TimedText
TimedText talk
Module
Discussion module
Event
Event talk
Volana
0
1121
1143440
1119695
2026-06-16T10:42:58Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143440
wikitext
text/x-wiki
{{vangovango}}
[[Sary:Full Moon Luc Viatour.jpg|thumb|ankavanana|ny volana]]
Ny '''Volana''' (marika: [[file:Moon decrescent symbol (fixed width).svg|16px|☾]]) dia satelitan'ny [[Tany]]. Ny Volana no satelita voajanahary ngeza indrindra eo amin' ny lamin-drafitry ny [[Masoandro]]. Ny halaviran'ny tany amin' ny Volana dia mirefy 384 403 km (in-30n' ny [[savaivo]]<nowiki/>n'ny Tany).Ny volana dia mihodidina ny tany.Ny hazavany volana dia taratriny masoandro no mahatonga azy afaka manazava ny tany.<ref>Boky physique chimie classe 5em</ref>
Ny [[Fiteny malagasy|teny malagasy]] hoe ''volana'' dia avy amin'ny [[Fiteny aostrôneziana|teny aostrônezianina]] (jereo ny [[Fiteny malay|teny malay]] hoe ''[[:wikt:bulan|Bulan]]'' [{{api|bulan}}]).
Amin'izao fotoana izao, ny Volana ihany no satelita nandehanan'ny olona sy notsidihin' ny olona ary nodiavin' ny olona. [[Luna I]], [[zanabolana]] rosiana, no zanabolana voalohany nihodinkodina manodindina ny Volana tamin' ny taona 1959, tamin'io taona io ihany koa dia nipetraka teo amin' ny Volana ny sambondanitra [[Luna 2]], fa potika ilay saondy teo am-pidinana. Tamin' ny taona 1959 ihany nalain'i [[Luna 3]] sary ny sarim-bolana tsy hita maso raha avy eto an-Tany.
Tamin' ny taona 1966, tena vitan' ny [[Rosia|Rosiana]] ny nametraka ny [[Luna 9]] teo ambon' ny Volana, ary mandeha manodidina ny Volana ny saondy [[Luna 10]] taty aorinana.
I [[Etazonia]] ihany ankehitriny no nahavita nandefa olombelona teny amin'ny Volana, araka ny tanjon' ny tetikasa Apollo izay nanomboka tamin' ny taona 1969 ary tapitra tamin' ny taona 1972. Natsahatra tamin' ny taona 1972 ny prôgrama Apollo. Betsaka ny zavatra nentina avy eny amin' ny Volana ary betsaka ny zavatra navelan' ny olona teny: ny zavatra nentina avy any amin'ny Volana dia vato isankarazany, ary navela tany amin' ny Volana ny ''jeep'' sy saondy rehetra. Ankehitriny, ny Volana no satelita tena voadinika indrindra amin' ny lafin 'ny [[Hainkintana|haikintana]] <ref>http://www.google.com/moon/</ref>
== Endrika ara-pizika ==
Ny halaviran' ny Volana amin' ny [[Tany]] dia 384 402 km. Ny savaivon' ny Volana dia 3 474 km, ny fisintonan' ny Tany amin' ny Volana dia 1,95×10{{^|20}} Newton eo ho eo. Azo lazaina fa ny Tany sy ny Volana dia lahadroa ara-pajiry.
=== Soson-drivotra ===
{{...}}
Kely dia kely ny soson-drivotra eo amin' ny volana.
=== Rafitra anaty ===
[[Sary:Moon Schematic Cross Section.svg|316x316px|thumb|Rafitra anaty ny volana]]
Hafa ny endriky ny Volana amin' ny resaka jeôsimia, tsy mitovy amin' ny an' ny Tany ny hodiny, ny akanjony ary ny vihiny. Ny hoditry ny Volana dia feno [[ôksizenina]], [[silisiôma]], [[maneziôma]], [[kalsiôma]] ary [[alominiôma]] (na [[viraty]]). Ny hatevin' ny hoditry ny Volana dia misy eo amin' ny 50 km eo.
== Ny tavan' ny Volana ==
Mihodina miaraka amin' ny Tany ny Volana, izany no tsy ahitatsika mihintsy ny tavany lavitra ny Volana.
Ny lafy hitantsika avy eto amin' ny Tany dia atao hoe lafy akaiky, na lafy hita, ary ny lafy tsy hita avy eto amin' ny Tany dia atao hoe lafy maizina, na lafy lavitra. Ny lafy lavitra dia tsy hoe tsy mazava mihintsy akory; amin' ny [[tsinam-bolana]] izao, mazava ny lafy lavitra (na lafy maizina) amin' ny Volana. Nalain' ny saondy Luna 3 sary ny lafy maizin' ny Volana tamin' ny taona 1959.
{| class="toccolours" align="center"
| [[Sary:Phase-180.jpg|200px]]
|
| [[Sary:Far-Side-Phase-180.jpg|200px]]
|-
| style="text-align:center;" |Lafy akaikin' ny Volana
|
| style="text-align:center;" |Lafy lavitrin' ny Volana
|}
Misy fiovàna kely amin' ny fihodinan' ny Volana tsindraindray. Ny 59 % amin' ny velaran' ny Volana no hita avy eto amin' ny Tany
== Vangio koa ==
* [[Masoandro]]
* [[Kintana]]
=== Rohy ivelany ===
* [http://lunar.cranf.net Kalandrie ny volana sy daty ny eklipsa]
* {{es}} [http://presencias.net/indpdm.html?http://presencias.net/miscel/ht4071b.html Fihetsika ny volana] {{Wayback|url=http://presencias.net/indpdm.html?http%3A%2F%2Fpresencias.net%2Fmiscel%2Fht4071b.html |date=20090124092516 }} * [http://www.moonphaseinfo.com/faselunar.php ny ''phase'' ankehitriny ny volana] {{Wayback|url=http://www.moonphaseinfo.com/faselunar.php |date=20090604083049 }}
* {{es}} http://intercosmos.iespana.es/reportajes/luna/luna_principal.htm {{Wayback|url=http://intercosmos.iespana.es/reportajes/luna/luna_principal.htm |date=20060421021750 }}
* {{en}} [http://www.lpi.usra.edu/research/lunar_orbiter/ sarim-bolana]
* {{en}} [http://www.apolloarchive.com/apollo_archive.html Arsiva ny ''tetikasa apollo'']
* {{es}}[http://celestia.albacete.org/celestia/celestia/naves1/5aterriza.html Tetikasa apollo] {{Wayback|url=http://celestia.albacete.org/celestia/celestia/naves1/5aterriza.html |date=20090602190928 }}
{{ref}}
[[Sokajy:Fajiry]]
54apbmvztq5xi84vy75mh757npknke2
Madagascar Oil
0
2462
1143420
1132523
2026-06-16T04:04:46Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143420
wikitext
text/x-wiki
'''Madagascar Oil''' '''SA''' (sampan' ny Madagascar Oil Limited, Bermuda) dia orinasa malagasy momba ny [[solitany]] miasa manokana ao amin' ny fikarohana sy ny fitrandrahana ary ny fampiasana ny solitany. Izy no orinasa momba ny solitany "an-tanety" voalohany eto [[Madagasikara]] eo amin' ny lafiny akoran-tsolitany azo trandrahana sy velaran-tany amin' ny kilômetatra toradroa. Ao anatin' ny velaran-tany azony trandrahana no misy ireo fihandronan-tsolitany "mavesatra" ao [[Tsimiroro]] sy [[Bemolanga]] (hita tany amin' ny taona 1850 tany ho any). I [[Sam Malin]] sy i Robert Nelson ary i Alan Bond, mpandraharaha ara-toekarena [[aostralia]]na no mpanorina azy.
Tale jeneralin'ny Madagascar Oil: Yanto Sianpar<ref>[https://www.lexpress.mg/2026/03/huile-lourde-tsimiroro-vingt-cinq-puits.html TSIMIRORO - Vingt-cinq puits remis en service]</ref>
==Fanovozan-kevitra==
* [http://www.madagascaroil.com Tranonkala manokana] {{Wayback|url=http://www.madagascaroil.com/ |date=20100323080201 }}
== Jereo koa==
[[Sokajy:orinasa malagasy]]
[[Sokajy:Solitany]]
[[Sokajy:Angôvo fosily]]
3dck80qca2nks6nao9z6jiajis35hia
Sam Malin
0
2468
1143430
1052499
2026-06-16T08:18:48Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143430
wikitext
text/x-wiki
I '''Sam Malin''' (teraka tamin' ny 29 Septambra 1963), tera-tany kanadiana, dia lehiben' orinasa mipetraka eto [[Madagasikara]], tale jeneralin' ny [[Madagascar Oil]], orinasa mpikaroka sy mpamokatra [[solitany]] sy [[Etona voajanahary|etona fandrehitra]], mifantoka indrindra amin' ny fitrandrahana ny fihandronan-tsolika "mavesatra" ambanin' ny tany ([[Bemolanga]] sy [[Tsimiroro]]) ary koa amin' ny fandinihana ny tetikasa momba ny solitany tsy voadio sy ny etona fandrehitra mihandrona ambanin’ny tany eto Madagasikara.
Tamin' ny taona 1994 i Malin no niasa voalohany teto Madagasikara. Io taona io no nanorenany ny orinasa Madagascar Oil niaraka tamin' i Robert Nelson, Michael Smith ary Alan Bond (mpandresy tamin' ny fifaninanana an-tsambo lay "Coupe de l'America" tamin' ny taona 1983). Taorian' ny nahazoany ny mari-pahaizana momba ny jeôfizika tao amin' ny Oniversiten' i Queens any [[Kanada]], dia niditra niasa tao amin' ny orinasa Dome Petroleum izy amin' ny maha jeôfizisiana azy.
Nanaraka fiofanana ambony tao amin' ny Oniversiten' i Cambridge any [[Angletera]] izy avy eo, talohan' ny niarahany niasa tamin' ny "Arthur D. Little" izay fitambarana consultants iraisam-pirenena ary izany dia tao amin' ny biraon-drizareo ao [[Lôndôna|Londres]]. Nifantoka tamin' ny tetikasa ara-toekarena momba ny [[solitany]] sy ny [[Etona voajanahary|etona fandrehitra]] ary ny fifampiraharahana momba ny fizaràna ny vokatra ny asany tamin' izany. Hatramin' izay dia tompon' andraikitry ny faminavinàna ny mety ho vidin' ny solitany ao anatin' ny fotoana fohy tao amin' ny Standard & Poor's DRI i Malin. Efa nanatanteraka asa maro teo anivon' ny indostrian' ny solitany sy etona fandrehitra koa izy, ary tao anatin' izany ny sehatry ny filàn-kevitra sy fanadihadiana ho an' ireo fandaharan' asan' ny [[Vondrona Eorôpeana]].
== Jereo koa ==
* [[Sakoa]]
==Fanovozan-kevitra==
* {{en}} [http://www.mbendi.co.za/pers/pd7s.htm Mombamomba an'i Sam Malin] {{Wayback|url=http://www.mbendi.co.za/pers/pd7s.htm |date=20060514065416 }}
* {{en}} http://www.sttranslation.com/sci85 {{Wayback|url=http://www.sttranslation.com/sci85 |date=20070420110316 }}
* [http://www.madagascaroil.com Tranonkala ofisialy – Madagascar Oil] {{Wayback|url=http://www.madagascaroil.com/ |date=20100323080201 }}
<!-- Ireto lahatsoratra ireto dia tsy miresaka momba an'i Sam Malin akory! Tokony mba URL feno (oh: http://blabla.com/archive/sam-malin.html) izay ahitana fampahalalana mikasika an'i Sam Malin no apetraka eto.)
* [http://www.madagascar.org.za/news.htm Lahatsoratra an-gazety]
* [http://www.consensia.com Fanovozan-kevitra]
* [http://www.decon.de/meda/ Fanovozan-kevitra]
-->
[[Sokajy:Biôgrafia]]
fi1skz1d7vxtxi7nclxkmvbb66b0chw
Rano
0
3329
1143352
1142594
2026-06-15T15:50:14Z
Ezekia24
38717
1143352
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:LightningVolt Deep Blue Sea.jpg|thumb|Rano]] Ny '''rano''' <ref>https://mg.globalvoices.org/2022/12/26/161610/</ref>dia akora iankinan'ny aina eto an-tany. Amin'ny [[mari-pana]] sy ny tsindry mahazatra dia miendrika zaka mitsiranoka izy. Fa hita amin'ny endrika mientona sy mivaingana koa izy eo amin'ny tontolo voajanahary.
== Aiza no ahitana rano ==
* Amin'ny endrika mivaingana :
** any amin'ny [[tendron-tany]] atsimo sy avaratra
** any amin'ny faritra temperé rehefa ririnina izay miraraka amin'ny endrika orampanala
** eny ambony tendrombohitra avo toy ny [[Hymalaya]] sy [[Kilimanjaro|Kilimandjaro]]
** ao anaty [[vata fampangatsiahana]], any amin'ny fivarotan-trondro
** amin'ny glasy sy klarinety ary yaourt amin'ny sase
* amin'ny endrika mitsiranoka :
** any anaty [[ranomasina]]
** any anaty [[ranomamy]] toy ny ony, farihy, tatatra, loharano, tanimbary sns
** any anatin'ny zava-manan'aina toy ny biby sy zavamaniry ary mikiraoba
** eny amin'ny [[habakabaka]] izay milatsaka ho orana
** any anaty tavoahangy
* amin'ny endrika mientona:
** anatin'ny [[Atmosferan'ny Tany|atmosfera]]
** anatin'ny fofonaina
** eo am-bava-vilany
== Fizika ==
[[Sary:Diag eau.svg|thumb]] Amin'ny tsindrin'ny atimosifera dia :
* mari-pana fiempoana : 0 °C
* mari-pana fientonana : 100 °C
* mari-pana maha ambony indrindra ny hakitroka : 4 °C
* lanja isam-bentin-kadiry : 1000 kg/m3
* hafana spesifika : 4,18 J/gK
* mangarahara tsy miloko
== Simia ==
[[Sary:water molecule.svg|thumb|H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano]]
H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano. Izany hoe misy atome [[Ôksizenina|Oksizena]] anankiray mitambatra amin'ny atome [[Hidrozenina|Hidrozena]] anankiroa. 18g ny lanjany isa-môly.
Noho ny oksizena izay elektronegativa dia sintoniny manatona azy ny tambatra elektrona anankiroa izay eo amin'ny firaisany amin'ireo Hidrozena avy. Vokatr'izay dia lasa misy ampahana charge mitranga eo amin'ireo atoma tsirairay, miabo eo amin'ny H ary miiba eo amin'ny O. Noho ireo charges ireo dia lazaina fa '''polaire''' ny molekioln'ny rano. Mibaiko ny toetrany amin'ny ankapobeny io maha polaire azy io. Ohatra hoe :
* lasa misy firaisana malefaka amin'ny tendro miiba sy miabo amin'ny molekiolana rano mifanakaiky : firaisana Hidrozena no iantsoana azy; hany ka lasa manao tambajotram-piraisana malefaka ny molekiola maro rehefa tafaraka. Dia izany no mahatonga ny rano ho lasa mitsiranoka amin'ny mari-pana sy tsindry mahazatra raha toa ka mientona daholo ny akora mitovitovy lanja isa-môly aminy.
* afaka mifandray amin'ny molekiola polaire hafa ny rano amin'ny alalan'io firaisana malefaka io ihany. Toy izany no ahafahany mandevona an'ireo karazana asidra, alkalia ary sira isan-karazany; mbola toy izany koa no ahafahany mandevona siramamy; ary mbola toy izany koa no ahafahany mandena karazan'akora isan-karazany toy ny lamba, ny taratasy, ny hazo, sns. Antsoina koa hoe '''hidrofilika''' ireo akora polaires ireo.
* noho ireo firaisana malefaka amin'izy samy izy amin'ireo molekiola polaires dia tsy afaka tafangaro aminy ireo molekiola izay tsy mba misy faritra polaire. Voailika ireo noho izany ka tsy mahita toerana ho azy eo anivon'ny rehetra. Noho izany dia tafaraka tsy fidiny ny samy tsy polaire, dia manao firaisana malefaka kokoa, karazana firaisan'i Van Der Waals. Izany no mahatonga ny rano sy ny menaka tsy ho afaka mifangaro, izany koa no mahatonga ny rano tsy hahalena plastika, na lamosina ganagana. Antsoina koa hoe '''hidrofobika''' ireo akora tsy polaires ireo.
== Fiarahamonina ==
Manan-danja be amin'ny aina ny rano hany ka manan-danja amin'ny fiaraha-monina koa. Entin'ny Malagasy hilazana ny fihavanana izay indraindrainy ny fampiarahana ny rano sy ny vary. Mbola itarafana ny fihavanana malagasy koa ny fomba fizaran-drano eny an-tanimbary, ka na miady aza ny tompon'ny tanimbary mifanao ambony sy ambany dia mahay mifanaraka foana amin'ny fizaran-drano.
Any amin'ny tany efitra dia mamaritra ny politika ankapobeny mihitsy ny rano. Iadiana ny toerana avo ka andalovan'ny rano mialoha ny toerana hafa. Izay manana fahefana amin'ny rano no manana fahefana amin'ny rehetra.
Misy mihitsy aza ireo kolontsaina sasany izay ahitana olona manao ny rano ho andriamanitra satria loharanon'ny aina.
== Fahasalamana ==
Ny rano dia sakafo mahavelona. Ny 3/4 ny vatan'ny olombelona dia rano avokoa. Ary mila misotro rano isan'andro isika mba hikolokoloana an'io. Ankoatra ny maha rano azy dia mbola mety mitondra karazana sira mineraly izay ilain'ny vatana koa izy izay levona ao anatiny.
Kanefa mila fitandremana betsaka ny rano sotroina satria mety mitondra mikiraoba isan-karazany ahiana hahatonga aretina. Anisan'ny aretina mety ho azo amin'ny fisotroana rano maloto ny kolera, ny bilarziozy, ny tefoedra sns. Tsara raha ampangotrahina ny rano vao sotroina, na farafaharatsiny ampiana fanafody tahaka ny Sur'Eau.
== Ny tsingerin' ny rano ==
[[Sary:Watercycle-french.jpg|thumb|290x290px]]
== Jereo koa ==
* [[Rano]]
* [[Rivotra]]
* [[Zavona]]
* [[Erika]]
* [[Ranomandry]]
* [[Havandra]]
* [[Oram-baratra]]
* [[Oram-panala]]
* [[Ando]]
* [[Singa efatra]]
[[Sokajy:Simia]]
[[Sokajy:Rano]]
o955tsim2mrg9wj1zlgdvesd6iqm873
1143353
1143352
2026-06-15T15:51:05Z
Ezekia24
38717
/* Aiza no ahitana rano */
1143353
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:LightningVolt Deep Blue Sea.jpg|thumb|Rano]] Ny '''rano''' <ref>https://mg.globalvoices.org/2022/12/26/161610/</ref>dia akora iankinan'ny aina eto an-tany. Amin'ny [[mari-pana]] sy ny tsindry mahazatra dia miendrika zaka mitsiranoka izy. Fa hita amin'ny endrika mientona sy mivaingana koa izy eo amin'ny tontolo voajanahary.
== Aiza no ahitana rano ==
* Amin'ny endrika mivaingana :
** any amin'ny [[tendron-tany]] atsimo sy avaratra
** any amin'ny faritra temperé rehefa ririnina izay miraraka amin'ny endrika orampanala
** eny ambony tendrombohitra avo toy ny [[Hymalaya]] sy [[Kilimanjaro|Kilimandjaro]]
** ao anaty [[vata fampangatsiahana]], any amin'ny fivarotan-trondro
** amin'ny glasy sy klarinety ary yaourt amin'ny sase
* amin'ny endrika mitsiranoka :
** any anaty [[ranomasina]]
** any anaty [[ranomamy]] toy ny ony, farihy, tatatra, loharano, tanimbary sns
** any anatin'ny zava-manan'aina toy ny biby sy zavamaniry ary mikiraoba
** eny amin'ny [[habakabaka]] izay milatsaka ho orana
** any anaty tavoahangy
* amin'ny endrika mientona:
** anatin'ny [[Atmosferan'ny Tany|atmosfera]]
** anatin'ny fofonaina
** eo am-bava-vilany
== Fizika ==
[[Sary:Diag eau.svg|thumb]] Amin'ny tsindrin'ny atimosifera dia :
* mari-pana fiempoana : 0 °C
* mari-pana fientonana : 100 °C
* mari-pana maha ambony indrindra ny hakitroka : 4 °C
* lanja isam-bentin-kadiry : 1000 kg/m3
* hafana spesifika : 4,18 J/gK
* mangarahara tsy miloko
== Simia ==
[[Sary:water molecule.svg|thumb|H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano]]
H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano. Izany hoe misy atome [[Ôksizenina|Oksizena]] anankiray mitambatra amin'ny atome [[Hidrozenina|Hidrozena]] anankiroa. 18g ny lanjany isa-môly.
Noho ny oksizena izay elektronegativa dia sintoniny manatona azy ny tambatra elektrona anankiroa izay eo amin'ny firaisany amin'ireo Hidrozena avy. Vokatr'izay dia lasa misy ampahana charge mitranga eo amin'ireo atoma tsirairay, miabo eo amin'ny H ary miiba eo amin'ny O. Noho ireo charges ireo dia lazaina fa '''polaire''' ny molekioln'ny rano. Mibaiko ny toetrany amin'ny ankapobeny io maha polaire azy io. Ohatra hoe :
* lasa misy firaisana malefaka amin'ny tendro miiba sy miabo amin'ny molekiolana rano mifanakaiky : firaisana Hidrozena no iantsoana azy; hany ka lasa manao tambajotram-piraisana malefaka ny molekiola maro rehefa tafaraka. Dia izany no mahatonga ny rano ho lasa mitsiranoka amin'ny mari-pana sy tsindry mahazatra raha toa ka mientona daholo ny akora mitovitovy lanja isa-môly aminy.
* afaka mifandray amin'ny molekiola polaire hafa ny rano amin'ny alalan'io firaisana malefaka io ihany. Toy izany no ahafahany mandevona an'ireo karazana asidra, alkalia ary sira isan-karazany; mbola toy izany koa no ahafahany mandevona siramamy; ary mbola toy izany koa no ahafahany mandena karazan'akora isan-karazany toy ny lamba, ny taratasy, ny hazo, sns. Antsoina koa hoe '''hidrofilika''' ireo akora polaires ireo.
* noho ireo firaisana malefaka amin'izy samy izy amin'ireo molekiola polaires dia tsy afaka tafangaro aminy ireo molekiola izay tsy mba misy faritra polaire. Voailika ireo noho izany ka tsy mahita toerana ho azy eo anivon'ny rehetra. Noho izany dia tafaraka tsy fidiny ny samy tsy polaire, dia manao firaisana malefaka kokoa, karazana firaisan'i Van Der Waals. Izany no mahatonga ny rano sy ny menaka tsy ho afaka mifangaro, izany koa no mahatonga ny rano tsy hahalena plastika, na lamosina ganagana. Antsoina koa hoe '''hidrofobika''' ireo akora tsy polaires ireo.
== Fiarahamonina ==
Manan-danja be amin'ny aina ny rano hany ka manan-danja amin'ny fiarahamonina koa. Entin'ny Malagasy hilazana ny [[fihavanana]] izay indraindrainy ny fampiarahana ny rano sy ny [[vary]]. Mbola itarafana ny fihavanana malagasy koa ny fomba fizaran-drano eny an-tanimbary, ka na miady aza ny tompon'ny tanimbary mifanao ambony sy ambany dia mahay mifanaraka foana amin'ny fizaran-drano.
Any amin'ny tany efitra dia mamaritra ny politika ankapobeny mihitsy ny rano. Iadiana ny toerana avo ka andalovan'ny rano mialoha ny toerana hafa. Izay manana fahefana amin'ny rano no manana fahefana amin'ny rehetra.
Misy mihitsy aza ireo kolontsaina sasany izay ahitana olona manao ny rano ho andriamanitra satria loharanon'ny aina.
== Fahasalamana ==
Ny rano dia sakafo mahavelona. Ny 3/4 ny vatan'ny olombelona dia rano avokoa. Ary mila misotro rano isan'andro isika mba hikolokoloana an'io. Ankoatra ny maha rano azy dia mbola mety mitondra karazana sira mineraly izay ilain'ny vatana koa izy izay levona ao anatiny.
Kanefa mila fitandremana betsaka ny rano sotroina satria mety mitondra mikiraoba isan-karazany ahiana hahatonga aretina. Anisan'ny aretina mety ho azo amin'ny fisotroana rano maloto ny kolera, ny bilarziozy, ny tefoedra sns. Tsara raha ampangotrahina ny rano vao sotroina, na farafaharatsiny ampiana fanafody tahaka ny Sur'Eau.
== Ny tsingerin' ny rano ==
[[Sary:Watercycle-french.jpg|thumb|290x290px]]
== Jereo koa ==
* [[Rano]]
* [[Rivotra]]
* [[Zavona]]
* [[Erika]]
* [[Ranomandry]]
* [[Havandra]]
* [[Oram-baratra]]
* [[Oram-panala]]
* [[Ando]]
* [[Singa efatra]]
[[Sokajy:Simia]]
[[Sokajy:Rano]]
decz4lr7a5f78hb0v5niob47s6umdf0
1143354
1143353
2026-06-15T15:51:24Z
Ezekia24
38717
/* Aiza no ahitana rano */
1143354
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:LightningVolt Deep Blue Sea.jpg|thumb|Rano]] Ny '''rano''' <ref>https://mg.globalvoices.org/2022/12/26/161610/</ref>dia akora iankinan'ny aina eto an-tany. Amin'ny [[mari-pana]] sy ny tsindry mahazatra dia miendrika zaka mitsiranoka izy. Fa hita amin'ny endrika mientona sy mivaingana koa izy eo amin'ny tontolo voajanahary.
== Aiza no ahitana rano ==
* Amin'ny endrika mivaingana :
** any amin'ny [[tendron-tany]] atsimo sy avaratra
** any amin'ny faritra temperé rehefa [[ririnina]] izay miraraka amin'ny endrika orampanala
** eny ambony tendrombohitra avo toy ny [[Hymalaya]] sy [[Kilimanjaro|Kilimandjaro]]
** ao anaty [[vata fampangatsiahana]], any amin'ny fivarotan-trondro
** amin'ny glasy sy klarinety ary yaourt amin'ny sase
* amin'ny endrika mitsiranoka :
** any anaty [[ranomasina]]
** any anaty [[ranomamy]] toy ny ony, farihy, tatatra, loharano, tanimbary sns
** any anatin'ny zava-manan'aina toy ny biby sy zavamaniry ary mikiraoba
** eny amin'ny [[habakabaka]] izay milatsaka ho orana
** any anaty tavoahangy
* amin'ny endrika mientona:
** anatin'ny [[Atmosferan'ny Tany|atmosfera]]
** anatin'ny fofonaina
** eo am-bava-vilany
== Fizika ==
[[Sary:Diag eau.svg|thumb]] Amin'ny tsindrin'ny atimosifera dia :
* mari-pana fiempoana : 0 °C
* mari-pana fientonana : 100 °C
* mari-pana maha ambony indrindra ny hakitroka : 4 °C
* lanja isam-bentin-kadiry : 1000 kg/m3
* hafana spesifika : 4,18 J/gK
* mangarahara tsy miloko
== Simia ==
[[Sary:water molecule.svg|thumb|H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano]]
H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano. Izany hoe misy atome [[Ôksizenina|Oksizena]] anankiray mitambatra amin'ny atome [[Hidrozenina|Hidrozena]] anankiroa. 18g ny lanjany isa-môly.
Noho ny oksizena izay elektronegativa dia sintoniny manatona azy ny tambatra elektrona anankiroa izay eo amin'ny firaisany amin'ireo Hidrozena avy. Vokatr'izay dia lasa misy ampahana charge mitranga eo amin'ireo atoma tsirairay, miabo eo amin'ny H ary miiba eo amin'ny O. Noho ireo charges ireo dia lazaina fa '''polaire''' ny molekioln'ny rano. Mibaiko ny toetrany amin'ny ankapobeny io maha polaire azy io. Ohatra hoe :
* lasa misy firaisana malefaka amin'ny tendro miiba sy miabo amin'ny molekiolana rano mifanakaiky : firaisana Hidrozena no iantsoana azy; hany ka lasa manao tambajotram-piraisana malefaka ny molekiola maro rehefa tafaraka. Dia izany no mahatonga ny rano ho lasa mitsiranoka amin'ny mari-pana sy tsindry mahazatra raha toa ka mientona daholo ny akora mitovitovy lanja isa-môly aminy.
* afaka mifandray amin'ny molekiola polaire hafa ny rano amin'ny alalan'io firaisana malefaka io ihany. Toy izany no ahafahany mandevona an'ireo karazana asidra, alkalia ary sira isan-karazany; mbola toy izany koa no ahafahany mandevona siramamy; ary mbola toy izany koa no ahafahany mandena karazan'akora isan-karazany toy ny lamba, ny taratasy, ny hazo, sns. Antsoina koa hoe '''hidrofilika''' ireo akora polaires ireo.
* noho ireo firaisana malefaka amin'izy samy izy amin'ireo molekiola polaires dia tsy afaka tafangaro aminy ireo molekiola izay tsy mba misy faritra polaire. Voailika ireo noho izany ka tsy mahita toerana ho azy eo anivon'ny rehetra. Noho izany dia tafaraka tsy fidiny ny samy tsy polaire, dia manao firaisana malefaka kokoa, karazana firaisan'i Van Der Waals. Izany no mahatonga ny rano sy ny menaka tsy ho afaka mifangaro, izany koa no mahatonga ny rano tsy hahalena plastika, na lamosina ganagana. Antsoina koa hoe '''hidrofobika''' ireo akora tsy polaires ireo.
== Fiarahamonina ==
Manan-danja be amin'ny aina ny rano hany ka manan-danja amin'ny fiarahamonina koa. Entin'ny Malagasy hilazana ny [[fihavanana]] izay indraindrainy ny fampiarahana ny rano sy ny [[vary]]. Mbola itarafana ny fihavanana malagasy koa ny fomba fizaran-drano eny an-tanimbary, ka na miady aza ny tompon'ny tanimbary mifanao ambony sy ambany dia mahay mifanaraka foana amin'ny fizaran-drano.
Any amin'ny tany efitra dia mamaritra ny politika ankapobeny mihitsy ny rano. Iadiana ny toerana avo ka andalovan'ny rano mialoha ny toerana hafa. Izay manana fahefana amin'ny rano no manana fahefana amin'ny rehetra.
Misy mihitsy aza ireo kolontsaina sasany izay ahitana olona manao ny rano ho andriamanitra satria loharanon'ny aina.
== Fahasalamana ==
Ny rano dia sakafo mahavelona. Ny 3/4 ny vatan'ny olombelona dia rano avokoa. Ary mila misotro rano isan'andro isika mba hikolokoloana an'io. Ankoatra ny maha rano azy dia mbola mety mitondra karazana sira mineraly izay ilain'ny vatana koa izy izay levona ao anatiny.
Kanefa mila fitandremana betsaka ny rano sotroina satria mety mitondra mikiraoba isan-karazany ahiana hahatonga aretina. Anisan'ny aretina mety ho azo amin'ny fisotroana rano maloto ny kolera, ny bilarziozy, ny tefoedra sns. Tsara raha ampangotrahina ny rano vao sotroina, na farafaharatsiny ampiana fanafody tahaka ny Sur'Eau.
== Ny tsingerin' ny rano ==
[[Sary:Watercycle-french.jpg|thumb|290x290px]]
== Jereo koa ==
* [[Rano]]
* [[Rivotra]]
* [[Zavona]]
* [[Erika]]
* [[Ranomandry]]
* [[Havandra]]
* [[Oram-baratra]]
* [[Oram-panala]]
* [[Ando]]
* [[Singa efatra]]
[[Sokajy:Simia]]
[[Sokajy:Rano]]
pmwezbu3r7ou3j2cln6nbwwb2ftyft0
1143355
1143354
2026-06-15T15:54:08Z
Ezekia24
38717
1143355
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:LightningVolt Deep Blue Sea.jpg|thumb|Rano]] Ny '''rano''' <ref>https://mg.globalvoices.org/2022/12/26/161610/</ref>dia akora iankinan'ny aina eto an-tany. Amin'ny [[mari-pana]] sy ny tsindry mahazatra dia miendrika zaka mitsiranoka izy. Fa hita amin'ny endrika mientona sy mivaingana koa izy eo amin'ny tontolo [[voajanahary]].
== Aiza no ahitana rano ==
* Amin'ny endrika mivaingana :
** any amin'ny [[tendron-tany]] atsimo sy avaratra
** any amin'ny faritra temperé rehefa [[ririnina]] izay miraraka amin'ny endrika orampanala
** eny ambony tendrombohitra avo toy ny [[Hymalaya]] sy [[Kilimanjaro|Kilimandjaro]]
** ao anaty [[vata fampangatsiahana]], any amin'ny fivarotan-trondro
** amin'ny glasy sy klarinety ary yaourt amin'ny sase
* amin'ny endrika mitsiranoka :
** any anaty [[ranomasina]]
** any anaty [[ranomamy]] toy ny ony, farihy, tatatra, loharano, tanimbary sns
** any anatin'ny zava-manan'aina toy ny biby sy zavamaniry ary mikiraoba
** eny amin'ny [[habakabaka]] izay milatsaka ho orana
** any anaty tavoahangy
* amin'ny endrika mientona:
** anatin'ny [[Atmosferan'ny Tany|atmosfera]]
** anatin'ny fofonaina
** eo am-bava-vilany
== Fizika ==
[[Sary:Diag eau.svg|thumb]] Amin'ny tsindrin'ny atimosifera dia :
* mari-pana fiempoana : 0 °C
* mari-pana fientonana : 100 °C
* mari-pana maha ambony indrindra ny hakitroka : 4 °C
* lanja isam-bentin-kadiry : 1000 kg/m3
* hafana spesifika : 4,18 J/gK
* mangarahara tsy miloko
== Simia ==
[[Sary:water molecule.svg|thumb|H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano]]
H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano. Izany hoe misy atome [[Ôksizenina|Oksizena]] anankiray mitambatra amin'ny atome [[Hidrozenina|Hidrozena]] anankiroa. 18g ny lanjany isa-môly.
Noho ny oksizena izay elektronegativa dia sintoniny manatona azy ny tambatra elektrona anankiroa izay eo amin'ny firaisany amin'ireo Hidrozena avy. Vokatr'izay dia lasa misy ampahana charge mitranga eo amin'ireo atoma tsirairay, miabo eo amin'ny H ary miiba eo amin'ny O. Noho ireo charges ireo dia lazaina fa '''polaire''' ny molekioln'ny rano. Mibaiko ny toetrany amin'ny ankapobeny io maha polaire azy io. Ohatra hoe :
* lasa misy firaisana malefaka amin'ny tendro miiba sy miabo amin'ny molekiolana rano mifanakaiky : firaisana Hidrozena no iantsoana azy; hany ka lasa manao tambajotram-piraisana malefaka ny molekiola maro rehefa tafaraka. Dia izany no mahatonga ny rano ho lasa mitsiranoka amin'ny mari-pana sy tsindry mahazatra raha toa ka mientona daholo ny akora mitovitovy lanja isa-môly aminy.
* afaka mifandray amin'ny molekiola polaire hafa ny rano amin'ny alalan'io firaisana malefaka io ihany. Toy izany no ahafahany mandevona an'ireo karazana asidra, alkalia ary sira isan-karazany; mbola toy izany koa no ahafahany mandevona siramamy; ary mbola toy izany koa no ahafahany mandena karazan'akora isan-karazany toy ny lamba, ny taratasy, ny hazo, sns. Antsoina koa hoe '''hidrofilika''' ireo akora polaires ireo.
* noho ireo firaisana malefaka amin'izy samy izy amin'ireo molekiola polaires dia tsy afaka tafangaro aminy ireo molekiola izay tsy mba misy faritra polaire. Voailika ireo noho izany ka tsy mahita toerana ho azy eo anivon'ny rehetra. Noho izany dia tafaraka tsy fidiny ny samy tsy polaire, dia manao firaisana malefaka kokoa, karazana firaisan'i Van Der Waals. Izany no mahatonga ny rano sy ny menaka tsy ho afaka mifangaro, izany koa no mahatonga ny rano tsy hahalena plastika, na lamosina ganagana. Antsoina koa hoe '''hidrofobika''' ireo akora tsy polaires ireo.
== Fiarahamonina ==
Manan-danja be amin'ny aina ny rano hany ka manan-danja amin'ny fiarahamonina koa. Entin'ny Malagasy hilazana ny [[fihavanana]] izay indraindrainy ny fampiarahana ny rano sy ny [[vary]]. Mbola itarafana ny fihavanana malagasy koa ny fomba fizaran-drano eny an-tanimbary, ka na miady aza ny tompon'ny tanimbary mifanao ambony sy ambany dia mahay mifanaraka foana amin'ny fizaran-drano.
Any amin'ny tany efitra dia mamaritra ny politika ankapobeny mihitsy ny rano. Iadiana ny toerana avo ka andalovan'ny rano mialoha ny toerana hafa. Izay manana fahefana amin'ny rano no manana fahefana amin'ny rehetra.
Misy mihitsy aza ireo kolontsaina sasany izay ahitana olona manao ny rano ho andriamanitra satria loharanon'ny aina.
== Fahasalamana ==
Ny rano dia sakafo mahavelona sy iankinan'ny aina. Ny 3/4 ny vatan'ny olombelona dia rano avokoa. Ary mila misotro rano isan'andro isika mba hikolokoloana an'io. Ankoatra ny maha rano azy dia mbola mety mitondra karazana sira mineraly izay ilain'ny vatana koa izy izay levona ao anatiny.
Kanefa mila fitandremana betsaka ny rano sotroina satria mety mitondra mikiraoba isan-karazany ahiana hahatonga aretina. Anisan'ny aretina mety ho azo amin'ny fisotroana rano maloto ny kolera, ny bilarziozy, ny tefoedra sns. Tsara raha ampangotrahina ny rano vao sotroina, na farafaharatsiny ampiana fanafody tahaka ny Sur'Eau.
== Ny tsingerin' ny rano ==
[[Sary:Watercycle-french.jpg|thumb|290x290px]]
== Jereo koa ==
* [[Rano]]
* [[Rivotra]]
* [[Zavona]]
* [[Erika]]
* [[Ranomandry]]
* [[Havandra]]
* [[Oram-baratra]]
* [[Oram-panala]]
* [[Ando]]
* [[Singa efatra]]
[[Sokajy:Simia]]
[[Sokajy:Rano]]
a601nal3xpz1v0coaqlp8vdyokv1hh0
1143356
1143355
2026-06-15T15:54:56Z
Ezekia24
38717
/* Fahasalamana */
1143356
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:LightningVolt Deep Blue Sea.jpg|thumb|Rano]] Ny '''rano''' <ref>https://mg.globalvoices.org/2022/12/26/161610/</ref>dia akora iankinan'ny aina eto an-tany. Amin'ny [[mari-pana]] sy ny tsindry mahazatra dia miendrika zaka mitsiranoka izy. Fa hita amin'ny endrika mientona sy mivaingana koa izy eo amin'ny tontolo [[voajanahary]].
== Aiza no ahitana rano ==
* Amin'ny endrika mivaingana :
** any amin'ny [[tendron-tany]] atsimo sy avaratra
** any amin'ny faritra temperé rehefa [[ririnina]] izay miraraka amin'ny endrika orampanala
** eny ambony tendrombohitra avo toy ny [[Hymalaya]] sy [[Kilimanjaro|Kilimandjaro]]
** ao anaty [[vata fampangatsiahana]], any amin'ny fivarotan-trondro
** amin'ny glasy sy klarinety ary yaourt amin'ny sase
* amin'ny endrika mitsiranoka :
** any anaty [[ranomasina]]
** any anaty [[ranomamy]] toy ny ony, farihy, tatatra, loharano, tanimbary sns
** any anatin'ny zava-manan'aina toy ny biby sy zavamaniry ary mikiraoba
** eny amin'ny [[habakabaka]] izay milatsaka ho orana
** any anaty tavoahangy
* amin'ny endrika mientona:
** anatin'ny [[Atmosferan'ny Tany|atmosfera]]
** anatin'ny fofonaina
** eo am-bava-vilany
== Fizika ==
[[Sary:Diag eau.svg|thumb]] Amin'ny tsindrin'ny atimosifera dia :
* mari-pana fiempoana : 0 °C
* mari-pana fientonana : 100 °C
* mari-pana maha ambony indrindra ny hakitroka : 4 °C
* lanja isam-bentin-kadiry : 1000 kg/m3
* hafana spesifika : 4,18 J/gK
* mangarahara tsy miloko
== Simia ==
[[Sary:water molecule.svg|thumb|H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano]]
H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano. Izany hoe misy atome [[Ôksizenina|Oksizena]] anankiray mitambatra amin'ny atome [[Hidrozenina|Hidrozena]] anankiroa. 18g ny lanjany isa-môly.
Noho ny oksizena izay elektronegativa dia sintoniny manatona azy ny tambatra elektrona anankiroa izay eo amin'ny firaisany amin'ireo Hidrozena avy. Vokatr'izay dia lasa misy ampahana charge mitranga eo amin'ireo atoma tsirairay, miabo eo amin'ny H ary miiba eo amin'ny O. Noho ireo charges ireo dia lazaina fa '''polaire''' ny molekioln'ny rano. Mibaiko ny toetrany amin'ny ankapobeny io maha polaire azy io. Ohatra hoe :
* lasa misy firaisana malefaka amin'ny tendro miiba sy miabo amin'ny molekiolana rano mifanakaiky : firaisana Hidrozena no iantsoana azy; hany ka lasa manao tambajotram-piraisana malefaka ny molekiola maro rehefa tafaraka. Dia izany no mahatonga ny rano ho lasa mitsiranoka amin'ny mari-pana sy tsindry mahazatra raha toa ka mientona daholo ny akora mitovitovy lanja isa-môly aminy.
* afaka mifandray amin'ny molekiola polaire hafa ny rano amin'ny alalan'io firaisana malefaka io ihany. Toy izany no ahafahany mandevona an'ireo karazana asidra, alkalia ary sira isan-karazany; mbola toy izany koa no ahafahany mandevona siramamy; ary mbola toy izany koa no ahafahany mandena karazan'akora isan-karazany toy ny lamba, ny taratasy, ny hazo, sns. Antsoina koa hoe '''hidrofilika''' ireo akora polaires ireo.
* noho ireo firaisana malefaka amin'izy samy izy amin'ireo molekiola polaires dia tsy afaka tafangaro aminy ireo molekiola izay tsy mba misy faritra polaire. Voailika ireo noho izany ka tsy mahita toerana ho azy eo anivon'ny rehetra. Noho izany dia tafaraka tsy fidiny ny samy tsy polaire, dia manao firaisana malefaka kokoa, karazana firaisan'i Van Der Waals. Izany no mahatonga ny rano sy ny menaka tsy ho afaka mifangaro, izany koa no mahatonga ny rano tsy hahalena plastika, na lamosina ganagana. Antsoina koa hoe '''hidrofobika''' ireo akora tsy polaires ireo.
== Fiarahamonina ==
Manan-danja be amin'ny aina ny rano hany ka manan-danja amin'ny fiarahamonina koa. Entin'ny Malagasy hilazana ny [[fihavanana]] izay indraindrainy ny fampiarahana ny rano sy ny [[vary]]. Mbola itarafana ny fihavanana malagasy koa ny fomba fizaran-drano eny an-tanimbary, ka na miady aza ny tompon'ny tanimbary mifanao ambony sy ambany dia mahay mifanaraka foana amin'ny fizaran-drano.
Any amin'ny tany efitra dia mamaritra ny politika ankapobeny mihitsy ny rano. Iadiana ny toerana avo ka andalovan'ny rano mialoha ny toerana hafa. Izay manana fahefana amin'ny rano no manana fahefana amin'ny rehetra.
Misy mihitsy aza ireo kolontsaina sasany izay ahitana olona manao ny rano ho andriamanitra satria loharanon'ny aina.
== Fahasalamana ==
Ny rano dia sakafo mahavelona sy iankinan'ny aina. Ny 3/4 ny vatan'ny olombelona dia rano avokoa. Ary mila misotro rano isan'andro isika mba hikolokoloana an'io. Ankoatra ny maha rano azy dia mbola mety mitondra karazana sira mineraly izay ilain'ny vatana koa izy izay levona ao anatiny.
Kanefa mila fitandremana betsaka ny rano sotroina satria mety mitondra [[Mikraoba|mikiraoba]] isan-karazany ahiana hahatonga aretina. Anisan'ny aretina mety ho azo amin'ny fisotroana rano maloto ny [[Kôlerà|kolera]], ny [[Bilariziôzy|bilarziozy]], ny tefoedra sns. Tsara raha ampangotrahina ny rano vao sotroina, na farafaharatsiny ampiana fanafody tahaka ny Sur'Eau.
== Ny tsingerin' ny rano ==
[[Sary:Watercycle-french.jpg|thumb|290x290px]]
== Jereo koa ==
* [[Rano]]
* [[Rivotra]]
* [[Zavona]]
* [[Erika]]
* [[Ranomandry]]
* [[Havandra]]
* [[Oram-baratra]]
* [[Oram-panala]]
* [[Ando]]
* [[Singa efatra]]
[[Sokajy:Simia]]
[[Sokajy:Rano]]
hj053279gyxhkocains9mhiom9wd7r4
1143357
1143356
2026-06-15T15:57:55Z
Ezekia24
38717
1143357
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:LightningVolt Deep Blue Sea.jpg|thumb|Rano]] Ny '''rano''' <ref>https://mg.globalvoices.org/2022/12/26/161610/</ref>dia akora iankinan'ny aina eto an-tany. Amin'ny [[mari-pana]] sy ny tsindry mahazatra dia miendrika zaka mitsiranoka izy. Fa hita amin'ny endrika mientona sy mivaingana koa izy eo amin'ny tontolo [[voajanahary]].
== Aiza no ahitana rano ==
* Amin'ny endrika mivaingana :
** any amin'ny [[tendron-tany]] atsimo sy avaratra
** any amin'ny faritra temperé rehefa [[ririnina]] izay miraraka amin'ny endrika orampanala
** eny ambony tendrombohitra avo toy ny [[Hymalaya]] sy [[Kilimanjaro|Kilimandjaro]]
** ao anaty [[vata fampangatsiahana]], any amin'ny fivarotan-trondro
** amin'ny glasy sy klarinety ary yaourt amin'ny sase
* amin'ny endrika mitsiranoka :
** any anaty [[ranomasina]]
** any anaty [[ranomamy]] toy ny ony, farihy, tatatra, loharano, tanimbary sns
** any anatin'ny zava-manan'aina toy ny biby sy zavamaniry ary mikiraoba
** eny amin'ny [[habakabaka]] izay milatsaka ho orana
** any anaty tavoahangy
* amin'ny endrika mientona:
** anatin'ny [[Atmosferan'ny Tany|atmosfera]]
** anatin'ny fofonaina
** eo am-bava-vilany
== Fizika ==
[[Sary:Diag eau.svg|thumb]] Amin'ny tsindrin'ny atimosifera dia :
* mari-pana fiempoana : 0 °C
* mari-pana fientonana : 100 °C
* mari-pana maha ambony indrindra ny hakitroka : 4 °C
* lanja isam-bentin-kadiry : 1000 kg/m3
* hafanana spesifika : 4,18 J/gK
* mangarahara tsy miloko
== Simia ==
[[Sary:water molecule.svg|thumb|H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano]]
H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano. Izany hoe misy atome [[Ôksizenina|Oksizena]] anankiray mitambatra amin'ny atome [[Hidrozenina|Hidrozena]] anankiroa. 18g ny lanjany isa-môly.
Noho ny oksizena izay elektronegativa dia sintoniny manatona azy ny tambatra elektrona anankiroa izay eo amin'ny firaisany amin'ireo Hidrozena avy. Vokatr'izay dia lasa misy ampahana charge mitranga eo amin'ireo atoma tsirairay, miabo eo amin'ny H ary miiba eo amin'ny O. Noho ireo charges ireo dia lazaina fa '''polaire''' ny molekioln'ny rano. Mibaiko ny toetrany amin'ny ankapobeny io maha polaire azy io. Ohatra hoe :
* lasa misy firaisana malefaka amin'ny tendro miiba sy miabo amin'ny molekiolana rano mifanakaiky : firaisana Hidrozena no iantsoana azy; hany ka lasa manao tambajotram-piraisana malefaka ny molekiola maro rehefa tafaraka. Dia izany no mahatonga ny rano ho lasa mitsiranoka amin'ny mari-pana sy tsindry mahazatra raha toa ka mientona daholo ny akora mitovitovy lanja isa-môly aminy.
* afaka mifandray amin'ny molekiola polaire hafa ny rano amin'ny alalan'io firaisana malefaka io ihany. Toy izany no ahafahany mandevona an'ireo karazana asidra, alkalia ary sira isan-karazany; mbola toy izany koa no ahafahany mandevona siramamy; ary mbola toy izany koa no ahafahany mandena karazan'akora isan-karazany toy ny lamba, ny taratasy, ny hazo, sns. Antsoina koa hoe '''hidrofilika''' ireo akora polaires ireo.
* noho ireo firaisana malefaka amin'izy samy izy amin'ireo molekiola polaires dia tsy afaka tafangaro aminy ireo molekiola izay tsy mba misy faritra polaire. Voailika ireo noho izany ka tsy mahita toerana ho azy eo anivon'ny rehetra. Noho izany dia tafaraka tsy fidiny ny samy tsy polaire, dia manao firaisana malefaka kokoa, karazana firaisan'i Van Der Waals. Izany no mahatonga ny rano sy ny menaka tsy ho afaka mifangaro, izany koa no mahatonga ny rano tsy hahalena plastika, na lamosina ganagana. Antsoina koa hoe '''hidrofobika''' ireo akora tsy polaires ireo.
== Fiarahamonina ==
Manan-danja be amin'ny aina ny rano hany ka manan-danja amin'ny fiarahamonina koa. Entin'ny Malagasy hilazana ny [[fihavanana]] izay indraindrainy ny fampiarahana ny rano sy ny [[vary]]. Mbola itarafana ny fihavanana malagasy koa ny fomba fizaran-drano eny an-tanimbary, ka na miady aza ny tompon'ny tanimbary mifanao ambony sy ambany dia mahay mifanaraka foana amin'ny fizaran-drano.
Any amin'ny tany efitra dia mamaritra ny politika ankapobeny mihitsy ny rano. Iadiana ny toerana avo ka andalovan'ny rano mialoha ny toerana hafa. Izay manana fahefana amin'ny rano no manana fahefana amin'ny rehetra.
Misy mihitsy aza ireo kolontsaina sasany izay ahitana olona manao ny rano ho andriamanitra satria loharanon'ny aina.
== Fahasalamana ==
Ny rano dia sakafo mahavelona sy iankinan'ny aina. Ny 3/4 ny vatan'ny olombelona dia rano avokoa. Ary mila misotro rano isan'andro isika mba hikolokoloana an'io. Ankoatra ny maha rano azy dia mbola mety mitondra karazana sira mineraly izay ilain'ny vatana koa izy izay levona ao anatiny.
Kanefa mila fitandremana betsaka ny rano sotroina satria mety mitondra [[Mikraoba|mikiraoba]] isan-karazany ahiana hahatonga aretina. Anisan'ny aretina mety ho azo amin'ny fisotroana rano maloto ny [[Kôlerà|kolera]], ny [[Bilariziôzy|bilarziozy]], ny tefoedra sns. Tsara raha ampangotrahina ny rano vao sotroina, na farafaharatsiny ampiana fanafody tahaka ny Sur'Eau.
== Ny tsingerin' ny rano ==
[[Sary:Watercycle-french.jpg|thumb|290x290px]]
== Jereo koa ==
* [[Rano]]
* [[Rivotra]]
* [[Zavona]]
* [[Erika]]
* [[Ranomandry]]
* [[Havandra]]
* [[Oram-baratra]]
* [[Oram-panala]]
* [[Ando]]
* [[Singa efatra]]
[[Sokajy:Simia]]
[[Sokajy:Rano]]
ejchoydmx3e6lgpfgvaz33uvcutjwm6
1143358
1143357
2026-06-15T15:58:34Z
Ezekia24
38717
/* Fizika */ nampiditra loharano
1143358
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:LightningVolt Deep Blue Sea.jpg|thumb|Rano]] Ny '''rano''' <ref>https://mg.globalvoices.org/2022/12/26/161610/</ref>dia akora iankinan'ny aina eto an-tany. Amin'ny [[mari-pana]] sy ny tsindry mahazatra dia miendrika zaka mitsiranoka izy. Fa hita amin'ny endrika mientona sy mivaingana koa izy eo amin'ny tontolo [[voajanahary]].
== Aiza no ahitana rano ==
* Amin'ny endrika mivaingana :
** any amin'ny [[tendron-tany]] atsimo sy avaratra
** any amin'ny faritra temperé rehefa [[ririnina]] izay miraraka amin'ny endrika orampanala
** eny ambony tendrombohitra avo toy ny [[Hymalaya]] sy [[Kilimanjaro|Kilimandjaro]]
** ao anaty [[vata fampangatsiahana]], any amin'ny fivarotan-trondro
** amin'ny glasy sy klarinety ary yaourt amin'ny sase
* amin'ny endrika mitsiranoka :
** any anaty [[ranomasina]]
** any anaty [[ranomamy]] toy ny ony, farihy, tatatra, loharano, tanimbary sns
** any anatin'ny zava-manan'aina toy ny biby sy zavamaniry ary mikiraoba
** eny amin'ny [[habakabaka]] izay milatsaka ho orana
** any anaty tavoahangy
* amin'ny endrika mientona:
** anatin'ny [[Atmosferan'ny Tany|atmosfera]]
** anatin'ny fofonaina
** eo am-bava-vilany
== Fizika ==
[[Sary:Diag eau.svg|thumb]] Amin'ny tsindrin'ny atimosifera dia :
* mari-pana fiempoana : 0 °C
* mari-pana fientonana : 100 °C
* mari-pana maha ambony indrindra ny hakitroka : 4 °C
* lanja isam-bentin-kadiry : 1000 kg/m3
* hafanana spesifika : 4,18 J/gK
* mangarahara tsy miloko
Misy fotoana ihany koa mety miloko manga indrindra ny ranomasina <ref>https://www.podcastscience.fm/dossiers/2011/03/04/pourquoi-la-couleur-de-locean-est-elle-bleue/</ref>
== Simia ==
[[Sary:water molecule.svg|thumb|H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano]]
H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano. Izany hoe misy atome [[Ôksizenina|Oksizena]] anankiray mitambatra amin'ny atome [[Hidrozenina|Hidrozena]] anankiroa. 18g ny lanjany isa-môly.
Noho ny oksizena izay elektronegativa dia sintoniny manatona azy ny tambatra elektrona anankiroa izay eo amin'ny firaisany amin'ireo Hidrozena avy. Vokatr'izay dia lasa misy ampahana charge mitranga eo amin'ireo atoma tsirairay, miabo eo amin'ny H ary miiba eo amin'ny O. Noho ireo charges ireo dia lazaina fa '''polaire''' ny molekioln'ny rano. Mibaiko ny toetrany amin'ny ankapobeny io maha polaire azy io. Ohatra hoe :
* lasa misy firaisana malefaka amin'ny tendro miiba sy miabo amin'ny molekiolana rano mifanakaiky : firaisana Hidrozena no iantsoana azy; hany ka lasa manao tambajotram-piraisana malefaka ny molekiola maro rehefa tafaraka. Dia izany no mahatonga ny rano ho lasa mitsiranoka amin'ny mari-pana sy tsindry mahazatra raha toa ka mientona daholo ny akora mitovitovy lanja isa-môly aminy.
* afaka mifandray amin'ny molekiola polaire hafa ny rano amin'ny alalan'io firaisana malefaka io ihany. Toy izany no ahafahany mandevona an'ireo karazana asidra, alkalia ary sira isan-karazany; mbola toy izany koa no ahafahany mandevona siramamy; ary mbola toy izany koa no ahafahany mandena karazan'akora isan-karazany toy ny lamba, ny taratasy, ny hazo, sns. Antsoina koa hoe '''hidrofilika''' ireo akora polaires ireo.
* noho ireo firaisana malefaka amin'izy samy izy amin'ireo molekiola polaires dia tsy afaka tafangaro aminy ireo molekiola izay tsy mba misy faritra polaire. Voailika ireo noho izany ka tsy mahita toerana ho azy eo anivon'ny rehetra. Noho izany dia tafaraka tsy fidiny ny samy tsy polaire, dia manao firaisana malefaka kokoa, karazana firaisan'i Van Der Waals. Izany no mahatonga ny rano sy ny menaka tsy ho afaka mifangaro, izany koa no mahatonga ny rano tsy hahalena plastika, na lamosina ganagana. Antsoina koa hoe '''hidrofobika''' ireo akora tsy polaires ireo.
== Fiarahamonina ==
Manan-danja be amin'ny aina ny rano hany ka manan-danja amin'ny fiarahamonina koa. Entin'ny Malagasy hilazana ny [[fihavanana]] izay indraindrainy ny fampiarahana ny rano sy ny [[vary]]. Mbola itarafana ny fihavanana malagasy koa ny fomba fizaran-drano eny an-tanimbary, ka na miady aza ny tompon'ny tanimbary mifanao ambony sy ambany dia mahay mifanaraka foana amin'ny fizaran-drano.
Any amin'ny tany efitra dia mamaritra ny politika ankapobeny mihitsy ny rano. Iadiana ny toerana avo ka andalovan'ny rano mialoha ny toerana hafa. Izay manana fahefana amin'ny rano no manana fahefana amin'ny rehetra.
Misy mihitsy aza ireo kolontsaina sasany izay ahitana olona manao ny rano ho andriamanitra satria loharanon'ny aina.
== Fahasalamana ==
Ny rano dia sakafo mahavelona sy iankinan'ny aina. Ny 3/4 ny vatan'ny olombelona dia rano avokoa. Ary mila misotro rano isan'andro isika mba hikolokoloana an'io. Ankoatra ny maha rano azy dia mbola mety mitondra karazana sira mineraly izay ilain'ny vatana koa izy izay levona ao anatiny.
Kanefa mila fitandremana betsaka ny rano sotroina satria mety mitondra [[Mikraoba|mikiraoba]] isan-karazany ahiana hahatonga aretina. Anisan'ny aretina mety ho azo amin'ny fisotroana rano maloto ny [[Kôlerà|kolera]], ny [[Bilariziôzy|bilarziozy]], ny tefoedra sns. Tsara raha ampangotrahina ny rano vao sotroina, na farafaharatsiny ampiana fanafody tahaka ny Sur'Eau.
== Ny tsingerin' ny rano ==
[[Sary:Watercycle-french.jpg|thumb|290x290px]]
== Jereo koa ==
* [[Rano]]
* [[Rivotra]]
* [[Zavona]]
* [[Erika]]
* [[Ranomandry]]
* [[Havandra]]
* [[Oram-baratra]]
* [[Oram-panala]]
* [[Ando]]
* [[Singa efatra]]
[[Sokajy:Simia]]
[[Sokajy:Rano]]
3ghempnllty6lpd18e1spwkplmsf1kg
1143359
1143358
2026-06-15T15:59:03Z
Ezekia24
38717
/* Ny tsingerin' ny rano */
1143359
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:LightningVolt Deep Blue Sea.jpg|thumb|Rano]] Ny '''rano''' <ref>https://mg.globalvoices.org/2022/12/26/161610/</ref>dia akora iankinan'ny aina eto an-tany. Amin'ny [[mari-pana]] sy ny tsindry mahazatra dia miendrika zaka mitsiranoka izy. Fa hita amin'ny endrika mientona sy mivaingana koa izy eo amin'ny tontolo [[voajanahary]].
== Aiza no ahitana rano ==
* Amin'ny endrika mivaingana :
** any amin'ny [[tendron-tany]] atsimo sy avaratra
** any amin'ny faritra temperé rehefa [[ririnina]] izay miraraka amin'ny endrika orampanala
** eny ambony tendrombohitra avo toy ny [[Hymalaya]] sy [[Kilimanjaro|Kilimandjaro]]
** ao anaty [[vata fampangatsiahana]], any amin'ny fivarotan-trondro
** amin'ny glasy sy klarinety ary yaourt amin'ny sase
* amin'ny endrika mitsiranoka :
** any anaty [[ranomasina]]
** any anaty [[ranomamy]] toy ny ony, farihy, tatatra, loharano, tanimbary sns
** any anatin'ny zava-manan'aina toy ny biby sy zavamaniry ary mikiraoba
** eny amin'ny [[habakabaka]] izay milatsaka ho orana
** any anaty tavoahangy
* amin'ny endrika mientona:
** anatin'ny [[Atmosferan'ny Tany|atmosfera]]
** anatin'ny fofonaina
** eo am-bava-vilany
== Fizika ==
[[Sary:Diag eau.svg|thumb]] Amin'ny tsindrin'ny atimosifera dia :
* mari-pana fiempoana : 0 °C
* mari-pana fientonana : 100 °C
* mari-pana maha ambony indrindra ny hakitroka : 4 °C
* lanja isam-bentin-kadiry : 1000 kg/m3
* hafanana spesifika : 4,18 J/gK
* mangarahara tsy miloko
Misy fotoana ihany koa mety miloko manga indrindra ny ranomasina <ref>https://www.podcastscience.fm/dossiers/2011/03/04/pourquoi-la-couleur-de-locean-est-elle-bleue/</ref>
== Simia ==
[[Sary:water molecule.svg|thumb|H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano]]
H<sub>2</sub>O<sub>1</sub> no raikipohy simikan'ny rano. Izany hoe misy atome [[Ôksizenina|Oksizena]] anankiray mitambatra amin'ny atome [[Hidrozenina|Hidrozena]] anankiroa. 18g ny lanjany isa-môly.
Noho ny oksizena izay elektronegativa dia sintoniny manatona azy ny tambatra elektrona anankiroa izay eo amin'ny firaisany amin'ireo Hidrozena avy. Vokatr'izay dia lasa misy ampahana charge mitranga eo amin'ireo atoma tsirairay, miabo eo amin'ny H ary miiba eo amin'ny O. Noho ireo charges ireo dia lazaina fa '''polaire''' ny molekioln'ny rano. Mibaiko ny toetrany amin'ny ankapobeny io maha polaire azy io. Ohatra hoe :
* lasa misy firaisana malefaka amin'ny tendro miiba sy miabo amin'ny molekiolana rano mifanakaiky : firaisana Hidrozena no iantsoana azy; hany ka lasa manao tambajotram-piraisana malefaka ny molekiola maro rehefa tafaraka. Dia izany no mahatonga ny rano ho lasa mitsiranoka amin'ny mari-pana sy tsindry mahazatra raha toa ka mientona daholo ny akora mitovitovy lanja isa-môly aminy.
* afaka mifandray amin'ny molekiola polaire hafa ny rano amin'ny alalan'io firaisana malefaka io ihany. Toy izany no ahafahany mandevona an'ireo karazana asidra, alkalia ary sira isan-karazany; mbola toy izany koa no ahafahany mandevona siramamy; ary mbola toy izany koa no ahafahany mandena karazan'akora isan-karazany toy ny lamba, ny taratasy, ny hazo, sns. Antsoina koa hoe '''hidrofilika''' ireo akora polaires ireo.
* noho ireo firaisana malefaka amin'izy samy izy amin'ireo molekiola polaires dia tsy afaka tafangaro aminy ireo molekiola izay tsy mba misy faritra polaire. Voailika ireo noho izany ka tsy mahita toerana ho azy eo anivon'ny rehetra. Noho izany dia tafaraka tsy fidiny ny samy tsy polaire, dia manao firaisana malefaka kokoa, karazana firaisan'i Van Der Waals. Izany no mahatonga ny rano sy ny menaka tsy ho afaka mifangaro, izany koa no mahatonga ny rano tsy hahalena plastika, na lamosina ganagana. Antsoina koa hoe '''hidrofobika''' ireo akora tsy polaires ireo.
== Fiarahamonina ==
Manan-danja be amin'ny aina ny rano hany ka manan-danja amin'ny fiarahamonina koa. Entin'ny Malagasy hilazana ny [[fihavanana]] izay indraindrainy ny fampiarahana ny rano sy ny [[vary]]. Mbola itarafana ny fihavanana malagasy koa ny fomba fizaran-drano eny an-tanimbary, ka na miady aza ny tompon'ny tanimbary mifanao ambony sy ambany dia mahay mifanaraka foana amin'ny fizaran-drano.
Any amin'ny tany efitra dia mamaritra ny politika ankapobeny mihitsy ny rano. Iadiana ny toerana avo ka andalovan'ny rano mialoha ny toerana hafa. Izay manana fahefana amin'ny rano no manana fahefana amin'ny rehetra.
Misy mihitsy aza ireo kolontsaina sasany izay ahitana olona manao ny rano ho andriamanitra satria loharanon'ny aina.
== Fahasalamana ==
Ny rano dia sakafo mahavelona sy iankinan'ny aina. Ny 3/4 ny vatan'ny olombelona dia rano avokoa. Ary mila misotro rano isan'andro isika mba hikolokoloana an'io. Ankoatra ny maha rano azy dia mbola mety mitondra karazana sira mineraly izay ilain'ny vatana koa izy izay levona ao anatiny.
Kanefa mila fitandremana betsaka ny rano sotroina satria mety mitondra [[Mikraoba|mikiraoba]] isan-karazany ahiana hahatonga aretina. Anisan'ny aretina mety ho azo amin'ny fisotroana rano maloto ny [[Kôlerà|kolera]], ny [[Bilariziôzy|bilarziozy]], ny tefoedra sns. Tsara raha ampangotrahina ny rano vao sotroina, na farafaharatsiny ampiana fanafody tahaka ny Sur'Eau.
== Ny tsingerin' ny rano ==
[[Sary:Watercycle-french.jpg|thumb|290x290px]]
== Jereo koa ==
* [[Rano]]
* [[Rivotra]]
* [[Zavona]]
* [[Erika]]
* [[Ranomandry]]
* [[Havandra]]
* [[Oram-baratra]]
* [[Oram-panala]]
* [[Ando]]
* [[Singa efatra]]
== Referansa ==
[[Sokajy:Simia]]
[[Sokajy:Rano]]
rmzao5shdsf67q5lp2jjnuq4c6weuyw
Fikambanana Apokalypsy eto Madagasikara
0
11040
1143385
1060339
2026-06-15T23:38:59Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143385
wikitext
text/x-wiki
Ny '''Fikambanana''' '''Apokalypsy''' '''eto''' '''Madagasikara''' (FAM) dia fikambanana na [[Kristianisma|fiangonana]] natsangan'i Pasitera Mailhol André Christian Dieu Donné tamin'ny taona 1996. Mifototra manokana amin'ny fanazavana sy fampianarana ny misiterin'ny bokin'ny [[Apokalypsin'i Jaona|Apokalypsy]] ny fikambanana. Roa lahy tamin'ny voalohany ny mpianatra ary avy eo niitatra tamin'ny olona maro be manerana an'i [[Madagasikara]]. Ny hitory amin’ny olona rehetra maneran-tany ny Fanambaràn’i Jesosy Kristy voarakitra ao amin’ny Bokin’ny Apokalypsy no antom-pisian’ny FAM. Ny [[Ampahafolon-karena|ampahafolon-karen]]’ny mpikambana no amatsiana vola ny hetsika sy ny asa rehetra karakarain’ny FAM. Rehefa niitatra any ivelan'i Madagasikara io fiangonana io dia niova anarana ka atsoina hoe '''Fiangonana Apokalypsy Maneran-tany''' (FAM).
== Tantarany ==
I Mailhol André Christian Dieu Donné, dia mpino katôlika sady mpivarotra eny amin'ny sisin'arabe talohan'ny nanorenany ny fiangonany tamin'ny taona 1996. Nilaza izy fa nahazo ny antson' [[Andriamanitra (tokana)|Andriamanitra]] tamin'ny taona 1991 izay nandefa azy ho iraka hitory ny [[Bokin'ny Apokalipsy]]. Raha mbola tsy [[pastora]] izy dia efa nanomboka nampianatra ny Bokin'ny Apokalypsy niaraka tanin’ny namany roa tamin’ny taona 1993. Nanomboka namoaka ny fampianarany tamina fampielezam-peo tsy miankina izy tao [[Antananarivo]] tamin’ny taona 1994. Nisy fotoana nitsaharan’izany fampianarana izany nefa nisy fotoana nitohizany koa. Nanomboka nanao vondrom-bavaka sy fianarana isan-kerinandro i Mailhol tao Antananarivo ka lasa fikambanana izany afaka iray taona. Niorina amin’izay ny ''Association des Etudiants du Livre Prophétique de la Bible'' tamin'ny nanaovana [[ordinasiona]] an'i Mailhol ho Pastera tamin’ny 31 Marsa taona 1996. Niova anarana izany ka lasa natao hoe Fikambanana Apokalypsy eto Madagasikara (FAM) tamin’ny taona 2003. Tsy nitsahatra ny fandefasana fandaharana am-pampielezam-peo isan-karazany sy amin’ny fahitalavitra. Niforona koa ny Radio Fanambaràna izay fampielezam-peon'ilay fikambanana. Efa misy any ampitan-dranomasina ny FAM<ref><small>Tantaran'ny FAM ([http://www.famfrance.fr/index.php?p=1_10_Historique jereo eto] {{Wayback|url=http://www.famfrance.fr/index.php?p=1_10_Historique |date=20180831061039 }}).</small></ref>.
== Fampianarana sy fanambaràna ==
Miavaka ity fiangonana ity amin'ny fanalana [[devoly]] amin'ny alalan'ny fanondrona amin'ny fanondro sy ny [[faminaniana]] navoakan'ny pasitera Mailhol: fialàn'ny prezida [[Ratsiraka Didier Ignace|Ratsiraka]] teo amin'ny fitondrana, fiverenany teo amin'ny fitondrana, fametrahan'ny [[Fiombonan'ny Fiangonana Kristiana eto Madagasikara|FFKM]] an-d[[Ravalomanana Marc|Ravalomanana]] eo amin'ny fitondrana, fanonganam-panjakana tamin'ny 2009, fitondrany ny fanjakana aorian'ny 2013, anisan'ny mampiavaka ny Fiangonana Apokalypsy ihany koa ny fanazavana momba ny andro nahafatesan'i [[Jesoa na Jesosy|Jesosy Kristy]] dia ny antsasaky ny herinandro ([[Alarobia]]) araka ny fanazavan'ny pasitera Mailhol.
Amin'ny ankapobeny dia hita ho manambatra ny fampianarana sasany avy amin'ny [[adventisma]] sy ny [[evanjelisma]] ny FAM.
== Ny mpino ao amin'ny FAM ==
Mitory teny amin'ireo tsy mbola kristiana ny FAM ka maro no voataona hiditra ao aminy. Maromaro ihany koa anefa ireo avy amin'ny "[[fiangonana zokiny]]" toy ny [[Eglizy Katôlika Apôstôlika Rômanina (Madagasikara)|Fiangonana katôlika]] sy ny [[Protestantisma eto Madagasikara|Fiangonana protestanta]] tranainy izay voasarika ao. Izany dia vokatry ny hetahetan'ny mpino hahalala bebe kokoa ny [[Soratra Masina]], indrindra ny Bokin'ny Apokalypsy sy ny tsiambaratelo fonosiny, izay tsy tena ahitam-panazavana firy ao amin'ireo fiangonana tranainy. Manana ny fanamiana mampiavaka azy ireo ny mpivavaka ao amin'ny FAM, dia ny fitafiana miloko manga sy fotsy.
== Ny fanompoam-pivavahana ==
Amin'ny andro Asabotsy (izay antsoiny hoe [[Sabata]]) no ivavahan'ny mpino ao amin'ny FAM. Misy ny vavaka sy ny fampianarana ary ny toriteny. Misy ny fanentanana amin'ny alalan'ny hira sy mozika ary ny dihy. Tanterahina koa ny fandoavana ny [[ampahafolon-karena]] izay tantazana amin'ny harona lehibe maromaro, sady anantenana ny firotsahan'ny fitahian' Andriamanitra, izay tsy andrasana aorian'ny fahafatesana any an-danitra fa mirotsaka ety an-tany; tsy an-tery anefa izany.
== Jereo koa: ==
* [[Fiangonana zandriny]]
*[[Evanjelisma]]
*[[Adventisma]]
* [[Evanjelisma eto Madagasikara]]
* [[Kristianisma eto Madagasikara]]
* [[Protestantisma eto Madagasikara]]
== Rohy ivelany ==
* [http://apocalypse-mada.com/?page_id=944 Site webn'ny Apokalypsy] {{Wayback|url=http://apocalypse-mada.com/?page_id=944 |date=20180613061544 }}
* [http://www.findglocal.com/MG/Antananarivo/139363566101399/F.A.M-apokalypsy-%28Fikambanana-Apokalypsy-eto-Madagasikara%29 Tranonkala hafa koa]
* http://www.apocalypse-mada.org {{Wayback|url=http://www.apocalypse-mada.org/ |date=20161021152318 }}
* http://www.famfrance.fr/ {{Wayback|url=http://www.famfrance.fr/ |date=20180611230236 }}
* http://web-radio.apocalypse-mada.org {{Wayback|url=http://web-radio.apocalypse-mada.org/ |date=20161021092957 }}
== Loharano ==
[[sokajy:Fiangonana ao Madagasikara]]
k5ogmpf72coojhd73in2xj5g2f47dfw
Renirano
0
25336
1143360
1142670
2026-06-15T16:20:14Z
Ezekia24
38717
1143360
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Melting Toe of Athabasca Glacier.jpg|295x295px|ankavanana|thumb|Renirano]]
Ny '''renirano''' dia [[korian-drano]] [[voajanahary]] nohadian'ny [[ranomamy]]. Ny toerana ipoiran'ny renirano dia atao hoe [[loharano]] ary ny toerana anariany ny ranony dia atao hoe [[vavarano]]. Ny vavarano dia mety [[ranomasina]] na [[farihy]].
== Famaritana ==
Ny renirano dia "rano mikoriana be avy amin'ny fitambaran'ny [[sakelidrano]] maro, ka mivarina any anaty ony"<ref><small>Rajemisa-Raolison Régis, "Renirano", ao amin' ny ''Rakibolana malagasy'', Ambozontany, Antananarivo,1985.</small></ref>.
== Jereo koa ==
* [[Lisitry ny korian-drano eto Madagasikara]]
* '''Rano masira'''
** [[Ranomasina]] <ref>https://moov.mg/article/78393-us-et-coutumes-la-mer-leau-salee-purificatrice</ref>
** [[Hoala]]
** [[Helodrano]]
** [[Andilan-dranomasina]]
* '''Ranovory'''
** [[Farihy]]
** [[Dobo]]
** [[Heniheny]]
** [[Honahona]]
** [[Riakasia]]
* '''Korian-drano'''
** [[Renirano]]
** [[Ony]]
** [[Sakelidrano]]
** [[Loharano]]
** [[Kinga (korian-drano)]]
* [[Voambolan' ny jeôgrafia]]
== Loharano sy fanamarihana ==
{{Renirano malagasy}}
[[Sokajy:Renirano]]
193237mc37n7vgqqvaimjk4ihvnxksp
Imerintsiatosika
0
45963
1143389
1125995
2026-06-16T01:29:57Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143389
wikitext
text/x-wiki
{{coord|-18.983330|47.316670}}
{{infobox tanàna
|anarana=Imerintsiatosika
|faritany=[[Faritanin'i Antananarivo|Antananarivo]]
|faritra= [[Itasy]]
|ben'ny tanàna=Parisoa Andriambolanarivo<ref>{{Cite web |url=https://laverite.mg/societe/item/21935-parisoa-andriambolanarivo-le-parcours-inspirant-du-plus-jeune-maire-malagasy.html |title=La Vérité |access-date=2025-12-18 |archive-date=2025-12-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20251223020713/https://laverite.mg/societe/item/21935-parisoa-andriambolanarivo-le-parcours-inspirant-du-plus-jeune-maire-malagasy.html |url-status=dead }}</ref>
|isam-ponina=69953
|velarantany = 173
|firenena={{Madagasikara}}
|sary=A_young_boy_see_a_bulls.jpg
}}
[[File:Antogona, Madagascar (26031533206).jpg|left|thumb|[[Antogona]]]]
I '''Imerintsiatosika''' dia kaominina malagasy ao amin'ny [[distrikan'i Arivonimamo]], [[Faritra Itasy]], [[Faritanin'i Antananarivo]]. Ny isam-poniny dia 69953 araka ny faminavinana natao tamin'ny taona 2018. Ny kaodin-kaominina dia 10513 ary ny kaodin-distrika dia 105.
==Renirano==
*[[Katsaoka (renirano)|Katsaoka]]<ref>{{Cite web |title=ETUDE HYDROGEOLOGIQUE PAR APPROCHE MULTIDISCIPLINAIRE DU BASSIN VERSANT D’IMERINTSIATOSIKA, REGION ITASY, MADAGASCAR |url=http://biblio.univ-antananarivo.mg/pdfs/rakotomandrindraPascaleFM_PC_DNR_18.pdf |access-date=2023-11-12 |archive-date=2023-11-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231112050728/http://biblio.univ-antananarivo.mg/pdfs/rakotomandrindraPascaleFM_PC_DNR_18.pdf |url-status=dead }}</ref>
== Tantara ==
==== Faha mpanjaka ====
Ara-tantara, nanao fanekem-pihavanana teo Imerintsiatosika ny mpanjaka [[Andrianampoinimerina]] (1787-1810) sy i Andriamamy mpanjakan’i Arivonimamo (voalohan’ny taonjato faha-19) ka samy namboly hazom-piandrianana (amontana) izy roa ka ny an’ Andrianampoinimerina novoleny tamin’ny ilany avaratra ary ny an’ny mpanjaka Andriamamy izay nanoa kosa tamin’ny ilany atsimo.
== Vokatry ny fambolena ==
Ny anjaran'ny tantsaha mampiasa zezika simika dia 25-50%.
Ny entana faharoa lafo vidy indrindra dia pomme de terre.
Ny zava-bolena lehibe indrindra amin'ny lafin'ny velarantany dia vary.
Ny entana fahatelo lafo vidy indrindra dia legioma hafa.
Ny isan'omby dia 5140.
Ny isan'ny taona nisiam-pesitry ny vorona teo anelanelan'ny taona 1999-2001 dia 2.
Ny zava-bolena faharoa lehibe indrindra amin'ny lafin'ny velarantany dia mangahazo.
Ny entana lafo vidy indrindra dia vary.
40 isan-jaton'ny tanimbary no voatondraka amin'ny tohidrano na paompy.
23 no isan'ny ombivavy be ronono.
98 ny mponina no miasa tany.
1 ny mponina no miasa amin'ny fiompiana.
1 ny mponina no miasa amin'ny sampandraharaha.
625 no isan'ny kisoa.
== Ara-tsosialy ==
Ahitana fikambanan-tantsaha ao.
Ahitana fikambanam-pampiasa rano ao.
== Fotodrafitrasa ==
Tongavan'ny lalam-paritra ilay tanàna.
Ahitana tobim-pahasalamana ao.
Ijanon'ny taksiborosy ilay kaominina.
Andalovan'ny lalam-pirenena ilay kaominina.
Ahitana sekoly ambaratonga fototra.
Ahitana kolejy ao amin'ilay tanàna.
Tsy ny JIRAMA no manome ny rano.
Misy biraom-paositra ao.
== Fitaterana ==
Ny fitaovam-pitaterana ampiasaina matetika indrindra dia fiara lehibe.
Ny faharetan'ny dia mankany amin'ny renivohi-paritany dia 0 ora.
Ahitana lalana godorô ao amin'ny kaominina.
Ny fotoam-pitaterana mankany amin'ny tanàn-dehibem-paritany amin'ny andro fahavaratra dia 0 ora.
Ny lalan-tany dia azo aleha mandavan-taona.
Ny saran-dalan'ny olona tokana mankany amin'ny tanàn-dehibem-paritany amin'ny andro fahavaratra dia 2000 Fmg.
Ny saran-dalan'ny olona tokana mankany amin'ny tanàn-dehibem-paritany amin'ny haintany dia 2000 Fmg.
== Fahasoavana ==
3 isan-jaton'ny mponina no tena mahantra dia mahantra.
60 isan-jaton'ny mponina no atao hoe mahantra.
Ny halavan'ny vanim-potoana mety ahalanian'ny vokatry ny taon-dasa dia 6 volana.
5 isan-jaton'ny mponina no atao hoe manan-karena.
32 isan-jaton'ny mponina no manana fari-piainana antonontonony.
== Endri-javatra ==
Misy masoivohon'ny ministeran'ny fahasalamana.
Misy masoivohon'ny ministeran'ny fahasalamana.
Misy masoivohon'ny ministeran'ny asa tany.
Misy masoivohon'ny ministeran'ny asa tany.
Misy masoivohon'ny ministeran'ny fanabeazana.
Misy masoivohon'ny ministeran'ny fanabeazana.
== Olana ==
Ny isan'ny vono olona tanatin'ny taona 1999-2001 dia 1.
Ny isan'ny vakitrano tanatin'ny taona 1999-2001 dia 2.
Ahitana polisy ao amin'ilay kaominina.
Ahitana zandary ao amin'ilay kaominina.
==Jereo koa==
*[[Madagasikara]]
**[[Kaominina any Madagasikara]]
***Imerintsiatosika
== Rohy ivelany ==
* [http://www.ilo.cornell.edu/ilo/census.xls ilo.cornell.edu] - Statistika momba ny kaominina malagasy ary loharanom-pahaizana namoronana an'ity lahatsoratra ity.
{{Itasy}}
[[sokajy:Kaominina any Faritra Itasy]]
[[sokajy:Kaominina any Madagasikara]]
[[Sokajy:Tanàna ao Madagasikara]]
d9eaa1ekp7chc2i0xue685ch62g92u3
Marotsiraka
0
46315
1143441
1115045
2026-06-16T11:35:40Z
~2026-35097-60
40029
mahakasika ny fitaterana
1143441
wikitext
text/x-wiki
{{coord|-24.283330|45.983330}}
{{infobox tanàna
|anarana=Marotsiraka
|faritany=Toliary
|isam-ponina=13749
|firenena={{Madagasikara}}
|fanjakana=NC|ben'ny tanàna=NC|tanàn-dehibe=NC}}
'''Marotsiraka''' dia [[Kaominina eto Madagasikara|kaominina malagasy]] ao amin' ny [[Distrikan' Amboasary-Atsimo|distrikan' i Amboasary Sud]], [[Faritra Anosy]], [[Faritanin' i Toliara]]. Ny isan' ny mponiny dia 13 749 araka ny faminavinana natao tamin' ny taona 2000. Ny kaodin-kaominina dia 51925 ary ny kaodin-distrika dia 519.
== Fambolena ==
Ny entana faharoa lafo vidy indrindra dia [[mangahazo]]. Ny zava-bolena lehibe indrindra amin' ny lafin' ny velaran-tany dia [[vary]]. Ny entana fahatelo lafo vidy indrindra dia ny [[katsaka]]. Ny zava-bolena faharoa lehibe indrindra amin' ny lafin' ny velaran-tany dia ny katsaka. Ny entana lafo vidy indrindra dia ny [[vary]]. Ny 90 %n' ny tanimbary no voatondraka amin' ny [[tohodrano]] na paompy. Ny 90 %n' ny mponina no miasa tany.
== Fiompiana ==
Ny 8 %n' ny mponina no miasa amin' ny [[fiompiana]]. Ny isan' ny [[omby]] dia 6 254. 214 no isan' ny [[kisoa]].
== Asa hafa ==
Ny 2 %n' ny mponina no miasa amin' ny sampandraharaha.
== Ara-tsosialy ==
Ahitana fikambanan-tantsaha ao. Ahitana fikambanam-pampiasa rano ao.
== Fotodrafitrasa ==
Ahitana tobim-pahasalamana ao. Misy tsena isan' andro any. Ahitana sekoly ambaratonga fototra.
== Fitaterana ==
Ny fitaovam-pitaterana ampiasaina matetika indrindra dia [[kamiao]]. Ny faharetan' ny dia mankany amin' ny renivohi-paritra dia 17 ora. Ny fotoam-pitaterana mankany amin' ny tanàn-dehibem-paritra amin' ny andro fahavaratra dia 21 ora. Ny lalan-tany dia azo aleha mandavan-taona. Ny saran-dalan' ny olona tokana mankany amin' ny tanàn-dehibem-paritra amin' ny andro fahavaratra dia 100 000 Fmg. Ny saran-dalan' ny olona tokana mankany amin' ny tanàn-dehibem-paritra amin' ny maintany dia 75 000 -100 000Fmg.
== Fari-piainana ==
Ny 1 %n' ny mponina no tena [[Fahantrana|mahantra]] dia mahantra. Ny 9 %n' ny mponina no atao hoe mahantra. Ny halavan' ny vanim-potoana mety ahalanian' ny vokatry ny taon-dasa dia 5 volana. Ny 20 %n' ny mponina no atao hoe manan-karena. Ny 70 %n' ny mponina no manana fari-piainana antonontonony.
== Olana ==
Ao amin' ny atao hoe faritra mena ilay kaominina. Ahitana zanary ny ao amin' ilay kaominina.
== Jereo koa ==
* Kaominina ao amin' ny Distrikan' Amboasary Atsimo: [[Amboasary-Atsimo]] - [[Behara]] - [[Berano Ville]] - [[Ebelo]] - [[Elonty]] - [[Esira]] - [[Ifotaka]] - [[Mahaly]] - [[Manevy]] - [[Maromby]] - [[Marotsiraka]] - [[Ranobe (Amboasary)|Ranobe]] - [[Sampòna]] - [[Tanandava Sud]] - [[Tomboarivo]] -[[Tranomaro]] - [[Tsivory]]
== Rohy ivelany ==
* [http://www.ilo.cornell.edu/ilo/census.xls ilo.cornell.edu] - Statistika momba ny kaominina malagasy ary loharanom-pahaizana namoronana an'ity lahatsoratra ity.
* [https://fr.meteocast.net/5d-forecast/mg/marotsiraka/ Météo à Marotsiraka]
* "[https://region-anosy.mg/pole-de-developpement/ Pôle de développement] {{Wayback|url=https://region-anosy.mg/pole-de-developpement/ |date=20250316123540 }} [https://region-anosy.mg/pole-de-developpement/ Anosy] {{Wayback|url=https://region-anosy.mg/pole-de-developpement/ |date=20250316123540 }}", ''region-anosy.mg''
* "[https://region-anosy.mg/a-propos/monographie/ Monographie Anosy] {{Wayback|url=https://region-anosy.mg/a-propos/monographie/ |date=20250616201214 }}", ''region-anosy.mg''
* "[https://www.codepostalmonde.com/madagascar/province-amboasary-atsimo-53/ Codes Postaux en Amboasary-Atsimo], ''www.codepostalmonde.com''
[[Sokajy:Kaominina any Madagasikara]]
aytwpg1lu2889yeh14tt6spia7ykz5r
Soanierana Ivongo
0
46544
1143399
1132558
2026-06-16T02:24:54Z
HarryWurst
36292
1143399
wikitext
text/x-wiki
{{coord|-16.916670|49.583330}}
{{Infobox tanàna
|anarana=Soanierana Ivongo
|isam-ponina=29.990 tamin'ny 2018|velarantany=203 km²
|haavo = 11
|ben'ny tanàna=MENAVOLO Alban voafidy tamin'ny 2024
|tanànan-dehibe=Soanierana Ivongo
|firenena={{Madagasikara}}
|faritany=[[Faritanin' i Toamasina|Toamasina]]
|faritra= [[Analanjirofo]]
|sary=ISS066-E-155273_-_View_of_Madagascar.jpg
}}
'''Soanierana Ivongo''' dia kaominina malagasy ao amin'ny distrikan'i [[Distrikan'i Soanierana Ivongo|Soanierana Ivongo]], [[Analanjirofo]], ao amin'ny [[Faritanin' i Toamasina|Faritanin'i Toamasina]].
== Tantara sy fiandohan' ny anarana ==
Ny anarana hoe [[Soanierana Ivongo Ville|"Soanierana Ivongo]]" dia feno hevitra ara-kolontsaina. Araka ny lovantsofina, ny hoe "soa" dia midika hoe "manan-danja" na "sarobidy". Ny hoe "nierana" dia manondro fifampidinihana, ary ny hoe "ivongo" dia midika hoe tendrombohitra na toerana avo.<ref>https://fr.scribd.com/document/706499379/272-1</ref>
Misy ihany koa ny mitantara fa nisy lehilahy antsoina hoe Ivongo, avy any [[Antenina (Soanierana Ivongo)|Antenina]], izay nifindra monina tany [[Nosy-Varika|Nosivarika]]. Rehefa avy nisy tondradrano dia nasainy niara-nonina taminy ny vehivavy antsoina hoe Soa, izay loham-pokontany avy any Soanierana. Avy amin'izany no nipoiran'ny anarana hoe "Soanierana Ivongo". <blockquote>Ny tantara momba ny anarana soanierana ivongo dia i Soa izay olon-dehibe voalohany, namorona ity tanana ity, ary Ivongo mpandeha avy any antenina, sendra nandeha izy ka nahita ity tanana ity, dia nahatsiaro faly izy, ka naniry mba ho monina tao. Ka niera tamin' i Soa izy nefa efa bediabe ny olona, nahita sy nahafantatra ity tanana ity, talohan'ny nahafantaran'ivongo azy, fa tsinisy nahafantatra iza ny olona tokon hierana rah hifindra monina eto iisika! ary rehefa nahazo alalana ivongo dia niverina tany @ misy anazy, niteny tamin naman mpiara-monina tany an-tanàna iz, ka nanao hoe hoany isika, fa zah efa niera t@ soa, ary taty afara nisy olona maniry nahita olo betsaka teto, nanontaniz hoe, taiza ianareo niera fa mba maniry hipetrak aty zahay? namal i mikael mark hoe i soa nieran ivongo. (Mpanoratra: Mikael mark, ''Facebook'')</blockquote>
== Jeôgrafia sy fahazoana miditra ==
I Soanierana Ivongo dia any amin'ny morontsiraka atsinanan'i [[Madagasikara]], ao amin'ny [[Faritra Analanjirofo]], eo amin'ny 11 metatra ambonin'ny haabon'ny ranomasina. Mirefy 203 km² ny velarany.
Misy ao koa ny onibe [[Marimbona]], izay manasaraka azy amin'ny tanàna manodidina. Ankoatra izany, izy dia toerana fiaingana ho an’ny sambo mankany [[Sainte Marie|Nosy Boraha]] (Sainte-Marie), ka lasa ivon'ny fitaterana sy fizahantany ain'ny faritra<ref>"[[:en:Soanierana_Ivongo|Soanierana Ivongo]]", en.wikipedia.org</ref><ref>"[[:fr:Réserve_spéciale_d'Ambatovaky|Réserve spéciale d'Ambatovaky]]", fr.wikipedia.org</ref><ref>"[[:fr:Naufrage_du_20_décembre_2021_à_Madagascar|Naufrage du 20 décembre 2021 à Madagascar]]", ''fr.wikipedia.org''</ref><ref>https://fr.scribd.com/document/706499379/272-1</ref>.
== Mponina sy sata ara-panjakana ==
Tombanana ho 26 990 ny isan'ny mponina tamin'ny taona 2018. Tamin'ny volana Mey 2024, dia naidina ho [[kaominina ambonivohitra]] sokajy faharoa i Soanierana Ivongo, ka lasa kaominina ambonivohitra faha-77 eto Madagasikara.
== Toe-karena ==
Miantehitra indrindra amin'ny [[fambolena]] ny toekaren'ny mponina. Anisan'ny vokatra lehibe amin'ny faritra ny [[Sakay (zavamaniry)|sakay]], ny [[Vanila|lavanila]], ny [[litisia]], ny [[Kafe (zavamaniry)|kafe]], ny [[vary]] ary ny [[jirofo]].
== .Fizahantany sy tontolo iainana ==
I Soanierana Ivongo dia toerana fanombohana fitsangatsanganana ho any [[Sainte Marie|Nosy Boraha]] (Sainte-Marie), toerana malaza amin'ny fijerena [[trozona]], indrindra amin'ny volana Septambra.
Eo akaiky eo koa no misy ny Faritra arovana Ambatovaky ([[:fr:Réserve_spéciale_d'Ambatovaky|Réserve spéciale d'Ambatovaky]]), izay ahitana biby sy zavamaniry maro karazany, anisan'izany ny karazan-t[[sokatra]] 11 sy ny karazam-borona mihoatra ny 110.
== Tranga manan-tantara ==
Tamin'ny Desambra 2021 dia nisy lozam-pifamoivoizana an-dranomasina nahafatesana olona maro, taorian'ny faharendrehan'ny sambo ''Francia'' teo Soanierana Ivongo. Nisy olona 85 no namoy ny ainy. Nohazavaina taorian'izany fa voarara mandritra ny androm-piainany ny tompony sy ny kapitenin'ny sambo, noho ny tsy fanarahan-dalàna. Nanaitra ny manampahefana izany tranga izany ka nohamafisina indray ny fiarovana an-dranomasina eto Madagasikara.
== Jereo koa ==
*[[Madagasikara]]
**[[Kaominina any Madagasikara]]
***Soanierana Ivongo
== Loharano ==
<references />
==Rohy ivelany ==
{{Analanjirofo}}
[[sokajy:Kaominina any Madagasikara]]
[[Sokajy:Tanàna ao Madagasikara]]
[[sokajy:Kaominina any Faritra Analanjirofo]]
[[Sokajy:Tanàna ao Faritra Analanjirofo]]
435ncj377btd4ofvd3r6dqfcaylt35n
Tanora Gasy Vonona
0
183902
1143433
1105239
2026-06-16T09:20:28Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143433
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Andry Rajoelina greeting crowd.jpg|vignette|236x236px|[[Rajoelina Andry|Andry Rajoelina]]]]
Ny '''Tanora Gasy Vonona''' na '''Tanora Malagasy Vonona''' na '''TGV''' dia [[Antoko pôlitika malagasy|antoko pôlitika ao Madagasikara]] izay natsangan' ny i [[Rajoelina Andry|Andry Rajoelina]] talohan' ny fifidianana azy ho [[ben' ny tanànan' Antananarivo]] tamin' ny taona 2007<ref>https://mg.globalvoices.org/2019/02/15/134844/</ref>. Ny teny hoe TGV ihany koa dia entina ilazana ny anaram-bositr' Andry Rajoelina, izay anondroana ny fiaran-dalamby haingam-pandeha TGV sy ny toetran-dRajoelina. Eo amin' ny lafiny pôlitika, ny TGV dia nanan-tanjona ny hampiroborobo ny fangaraharan' ny governemanta, ny fampivoarana ny fotodrafitrasa. Izy no tena mpifanandrina tamin' ny [[Tiako i Madagasikara]], ary manana ny maro anisa tao amin' ny Antenimieram-pirenena amin' izao fotoana izao.
== Tantara ==
Niorina tamin'ny volana Febroary 2019 tao Antananarivo, Tanora Gasy Vonona dia niforona noho ny finiavan'ny vondron-tanora hanana sehatra ihaonan'ny tanora samihafa hifanakalo hevitra sy hanatanteraka tetikasa iarahana amin'ny fiarahamonina. Nanomboka tamin'ny vondrona kely dia nanitatra tsikelikely ny fikambanana, ary ankehitriny dia miasa amin'ny faritra maro manerana an'i Madagasikara. [https://www.matin.mg/?p=51629]
== Tanjon'ny fikambanana ==
Ny tanjona napetraky ny Tanora Gasy Vonona dia:
* Hampitombo ny fahaiza-manao sy ny fahaiza-mitarika eo amin'ny tanora malagasy.
* Hanentana sy hanetsika ny tanora ho liana sy handray anjara amin'ny fiainam-piarahamonina.
* Hampiroborobo ny maha-malagasy sy ny kolontsaina nentim-paharazana.
* Hanentana amin'ny ady amin'ny fanjifàna zava-mahadomelina sy ny asa ratsy eo amin'ny tanora. [https://laverite.mg/politique/item/21690-parti-tgv-a-la-recherche-d-un-nouveau-souffle.html] {{Wayback|url=https://laverite.mg/politique/item/21690-parti-tgv-a-la-recherche-d-un-nouveau-souffle.html |date=20250812055633 }}
== Asa sy hetsika ==
Anisan'ny asa tanterahin'ny Tanora Gasy Vonona:
* Fampiofanana ho an'ny tanora momba ny fitarihana sy ny fahaiza-mitarika.
* Fanentanana amin'ny lohahevitra ara-tsosialy sy ara-tontolo iainana.
* Fikarakaran'hetsika ara-kolontsaina sy fifaninanana ho fampiroboroboana ny kolontsaina malagasy.
* Fampahafantarana sy fanentanana amin'ny alalan'ny tambajotra sosialy sy hetsika mivantana. https://mg.globalvoices.org/2023/10/18/166330/
== Jereo koa ==
* [[Pôlitika eto Madagasikara]]
{{vangovango}}
== Tsiahy ==
{{Ref}}
== Loharanon-kevitra ==
[[Sokajy:Andry Rajoelina]]
[[Sokajy:Antoko pôlitika malagasy]]
r8zpgsmcdxm550156wvhy6yek39vnix
Hudson, Kansas
0
186832
1143388
941888
2026-06-16T01:18:14Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143388
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|38.1038888889|-98.6605555556}}
{{infobox tanàna
|tanàna=Hudson, Kansas
|firenena={{Etazonia}}
|faritany=Kansas
|velarantany=0.34
|isam-ponina=129
|ben'ny tanàna=
}}
'''Hudson, Kansas''' dia tanàna ao amin'ny faritany mizaka tenan'i [[Kansas]], ao [[Etazonia]]. 67545.
== Jeografia ==
Ny laharam-pehintaniny ary ny laharan-jarahasiny dia 38.1038888889 ary -98.6605555556.
Ny faritr'ora dia GMT -6.
== Jereo koa ==
* [[Kansas]]
* [[Etazonia]]
== Rohy ivelany ==
* [http://www.HudsonKansas.org/ HudsonKansas.org] {{Wayback|url=http://www.hudsonkansas.org/ |date=20201128110235 }}
{{vangovango}}
[[sokajy:Tanàna ao amin'ny faritany mizaka tenan'i Kansas]]
7lbb2ivclwnm6j5y8xo3v9wkas8xnr0
Romney, West Virginia
0
187718
1143429
951721
2026-06-16T07:52:36Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143429
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|39.345|-78.7569444444}}
{{infobox tanàna
|tanàna=Romney, West Virginia
|firenena={{Etazonia}}
|faritany=West Virginia
|velarantany=2.49
|isam-ponina=1848
|ben'ny tanàna=Daniel O. Hileman
}}
'''Romney, West Virginia''' dia tanàna ao amin'ny faritany mizaka tenan'i [[West Virginia]], ao [[Etazonia]]. Ny kaodim-paositra dia 26757..
== Jeografia ==
Ny laharam-pehintaniny ary ny laharan-jarahasiny dia 39.345 ary -78.7569444444.
Ny faritr'ora dia GMT -5.
== Jereo koa ==
* [[Etazonia]]
** [[West Virginia]]
=== Rohy ivelany ===
* [http://cityofromney.com/ City of Romney] {{Wayback|url=http://cityofromney.com/ |date=20130828144137 }}
[[sokajy:Tanàna ao amin'ny faritany mizaka tenan'i West Virginia]]
2trzc8d5p4wib0u20502orwkeq3tjuj
Doris Day
0
189043
1143409
1112317
2026-06-16T02:53:40Z
HarryWurst
36292
1143409
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary= Doris Day - 1957.JPG
|anarana=Doris Day
|teraka=3 Aprily 1922
|maty=
|firenena=[[Etazonia}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpilalao amin'ny horonantsary]]
* [[mpilalao]]
* [[mpitendry mozika]]
* [[mpanoratra ny tantaran'ny fiainany]]
|taona niasàna=
}}
'''Doris Day''' dia mpilalao amin'ny horonantsary, mpilalao, mpitendry mozika, mpanoratra ny tantaran'ny fiainany mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 3 Aprily 1922 tao [[Cincinnati]].
== Doris Day : Mpanakanto feno — mpihira, mpilalao sarimihetsika ary mpiaro ny zon’ny biby ==
=== Anarana feno ===
Doris Mary Anne Kappelhoff
=== Daty sy toerana nahaterahana ===
3 Aprily 1922, Cincinnati, Ohio, Etazonia
=== Daty sy toerana nahafatesana ===
13 Mey 2019, Carmel Valley, California, Etazonia
[[Sary:With Six You Get Eggroll (1968) publicity photo of Doris Day and Brian Keith.jpg|vignette]]
== Ankohonany sy fiainana manokana<ref>Britannica – Doris Day</ref> ==
=== Fanambadiana ===
Doris Day dia nanambady in-efatra nandritra ny fiainany:
==== Al Jorden (1941–1943) — mpitendry trombone. Io no vadiny voalohany. ====
==== George Weidler (1946–1949) — mpitendry zavamaneno jazz. ====
==== Martin Melcher (1951–1968) — mpitantana azy; nijanona niaraka mandra-pahafatesan’i Melcher tamin’ny 1968. ====
==== Barry Comden (1976–1981) — mpiasan’ny trano fisakafoanana; nivaky ny fanambadiany. ====
== Zanaka ==
==== Terry Melcher (1942–2004) ====
Zanak’i Doris Day tamin’ny vadiny voalohany, Al Jorden.
Nanangana sy niaro azy i Martin Melcher, vadiny fahatelo.
Terry dia lasa mpamokatra mozika sy mpihira malaza, niasa tamin’ny Beach Boys sy The Byrds.
---
== 🐾 Bibiny ==
Doris Day dia tsy nanan-janaka maro, fa nihevitra ny biby fiompiny ho toy ny fianakaviany. Tamin’ny faramparan’ny fiainany dia nanana alika sy saka maro tao an-tranony any Carmel Valley, California.
[[Sary:Doris Day - 1957 (cropped).JPG|vignette]]
== Fiainana tany amin’ny fahazazana sy fanabeazana ==
Teraka tany Ohio i Doris Day, zafikelin’ny fianakaviana manana razambe alemana. Tamin’ny fahazazany dia naneho fahalianana tamin’ny dihy sy mozika izy.
Rehefa mbola tanora dia nanana nofinofy ho mpandihy matihanina, saingy voatery niala tamin’izany taorian’ny lozam-pifamoivoizana tamin’ny fiara izay naharatrana ny tongony tamin’ny taona 1937. Io no nitarika azy ho amin’ny mozika sy fanta-daza amin’ny feony malefaka sy madio.
== Asa sy zava-bita lehibe amin’ny mozika ==
Doris Day dia nanomboka nihira tamin’ny radio sy amin’ireo orchestra lehibe, anisan’izany ny an’i Les Brown. Nanjary nalaza manerana an’i Etazonia izy tamin’ny hira "Sentimental Journey" (1945), izay naneho fanirian’ny miaramila hiverina an-tanindrazana taorian’ny Ady Lehibe Faharoa.
Nandritra ny asany dia namoaka hira an-jatony izy, ka maro no lasa hira malaza toy ny: 🎶 Que Sera, Sera (Whatever Will Be, Will Be)
*Secret Love
*It’s Magic
*Perhaps, Perhaps, Perhaps
== Asa amin’ny sinema ==
Nanomboka tamin’ny taona 1948, Doris Day dia niseho tamin’ny sarimihetsika maromaro, amin’ny karazany: tantaram-pitiavana, hatsikana, mozika, ary tantara mihetsika.
Anisan’ireo sarimihetsika nahalaza azy:
*Calamity Jane (1953)
* Pillow Talk (1959) — nahazo Oscar nomination ho mpilalao tsara indrindra
* The Man Who Knew Too Much (1956) — nataon’i Alfred Hitchcock, izay nanehoan’ny hira "Que Sera, Sera"
Ny sarimihetsika nataony dia matetika nahitana fitambaran'ny hatsikana sy tantaram-pitiavana izay nahatonga azy ho endrika idealin’ny vehivavy tamin’ny taona 1950 sy 1960.
== Mpiaro ny biby<ref>Doris Day Animal Foundation</ref> ==
Nanjary niova tanteraka ny fiainany tamin’ny taona 1970 rehefa niala tsikelikely tamin’ny sinema sy mozika. Doris Day dia nanao sorona be tamin’ny fiarovana ny biby:
==== 🐾 Natsangany ny Doris Day Animal Foundation, fikambanana miady amin’ny fanararaotana sy fanambaninana biby. ====
==== 🐾 Nitarika hetsika manohana ny fanomezana fiarovana ara-dalàna ho an’ny biby, indrindra ny biby fiompy. ====
== Fankasitrahana sy loka azony ==
* [[<Loka Golden Globe]] Cecil B. DeMille Award (1989)
* [[Loka Grammy]] Lifetime Achievement Award (2008)
* Presidential Medal of Freedom (natolotry ny filoha Bush tamin’ny 2004, nefa nolaviny amin’ny antony manokana)
---
== Fiainana manokana<ref>IMDb – Doris Day</ref> ==
Doris Day dia nanambady inefatra nandritra ny fiainany. Na dia mpanakanto malaza aza, dia nitady fiainana tsotra sy mangingina izy, indrindra tamin’ny faramparan’ny fiainany tany Carmel, California, niaraka tamin’ny biby fiompiny.
== Lova sy fiantraikany ==
* Doris Day dia endriky ny kolontsaina pop tamin’ny taonjato faha-20 — ohatra amin’ny hatsaran-toetra, fahatsorana, sy fitiavana mozika.
*Mbola mirenireny maneran-tany amin’ny radio sy televiziona ny hirany sy sarimihetsika.
*Mitoetra amin’ny maha-mpiaro biby nahavita be azy ny lova navelany.
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[sokajy:mpilalao amin'ny horonantsary]]
[[sokajy:mpilalao amerikanina]]
[[sokajy:mpitendry mozika amerikanina]]
[[sokajy:mpanoratra ny tantaran'ny fiainany]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1922]]
[[sokajy:Maty tamin'ny taona 2019]]
rq96m9k6pcwow35iafkxcx2d2dtswlb
1143411
1143409
2026-06-16T02:57:15Z
HarryWurst
36292
1143411
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary= Doris Day - 1957.JPG
|anarana=Doris Day
|teraka=3 Aprily 1922
|toerana = [[Cincinnati]]
|maty=
|firenena={{Etazonia}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpilalao amin'ny horonantsary]]
* [[mpilalao]]
* [[mpitendry mozika]]
* [[mpanoratra ny tantaran'ny fiainany]]
|taona niasàna=
}}
'''Doris Day''' (''Doris Mary Anne Kappelhoff'') dia mpilalao amin'ny horonantsary, mpilalao, mpitendry mozika, mpanoratra ny tantaran'ny fiainany mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 3 Aprily 1922 tao [[Cincinnati]].
=== Anarana feno ===
Doris Mary Anne Kappelhoff
=== Daty sy toerana nahafatesana ===
13 Mey 2019, Carmel Valley, [[Kalifornia]], {{Etazonia}}
[[Sary:With Six You Get Eggroll (1968) publicity photo of Doris Day and Brian Keith.jpg|vignette]]
== Ankohonany sy fiainana manokana<ref>Britannica – Doris Day</ref> ==
=== Fanambadiana ===
Doris Day dia nanambady in-efatra nandritra ny fiainany:
==== Al Jorden (1941–1943) — mpitendry trombone. Io no vadiny voalohany. ====
==== George Weidler (1946–1949) — mpitendry zavamaneno jazz. ====
==== Martin Melcher (1951–1968) — mpitantana azy; nijanona niaraka mandra-pahafatesan’i Melcher tamin’ny 1968. ====
==== Barry Comden (1976–1981) — mpiasan’ny trano fisakafoanana; nivaky ny fanambadiany. ====
== Zanaka ==
==== Terry Melcher (1942–2004) ====
Zanak’i Doris Day tamin’ny vadiny voalohany, Al Jorden.
Nanangana sy niaro azy i Martin Melcher, vadiny fahatelo.
Terry dia lasa mpamokatra mozika sy mpihira malaza, niasa tamin’ny Beach Boys sy The Byrds.
== 🐾 Bibiny ==
Doris Day dia tsy nanan-janaka maro, fa nihevitra ny biby fiompiny ho toy ny fianakaviany. Tamin’ny faramparan’ny fiainany dia nanana alika sy saka maro tao an-tranony any Carmel Valley, California.
[[Sary:Doris Day - 1957 (cropped).JPG|vignette]]
== Fiainana tany amin’ny fahazazana sy fanabeazana ==
Teraka tany Ohio i Doris Day, zafikelin’ny fianakaviana manana razambe alemana. Tamin’ny fahazazany dia naneho fahalianana tamin’ny dihy sy mozika izy.
Rehefa mbola tanora dia nanana nofinofy ho mpandihy matihanina, saingy voatery niala tamin’izany taorian’ny lozam-pifamoivoizana tamin’ny fiara izay naharatrana ny tongony tamin’ny taona 1937. Io no nitarika azy ho amin’ny mozika sy fanta-daza amin’ny feony malefaka sy madio.
== Asa sy zava-bita lehibe amin’ny mozika ==
Doris Day dia nanomboka nihira tamin’ny radio sy amin’ireo orchestra lehibe, anisan’izany ny an’i Les Brown. Nanjary nalaza manerana an’i Etazonia izy tamin’ny hira "Sentimental Journey" (1945), izay naneho fanirian’ny miaramila hiverina an-tanindrazana taorian’ny Ady Lehibe Faharoa.
Nandritra ny asany dia namoaka hira an-jatony izy, ka maro no lasa hira malaza toy ny: 🎶 Que Sera, Sera (Whatever Will Be, Will Be)
*Secret Love
*It’s Magic
*Perhaps, Perhaps, Perhaps
== Asa amin’ny sinema ==
Nanomboka tamin’ny taona 1948, Doris Day dia niseho tamin’ny sarimihetsika maromaro, amin’ny karazany: tantaram-pitiavana, hatsikana, mozika, ary tantara mihetsika.
Anisan’ireo sarimihetsika nahalaza azy:
*Calamity Jane (1953)
* Pillow Talk (1959) — nahazo Oscar nomination ho mpilalao tsara indrindra
* The Man Who Knew Too Much (1956) — nataon’i Alfred Hitchcock, izay nanehoan’ny hira "Que Sera, Sera"
Ny sarimihetsika nataony dia matetika nahitana fitambaran'ny hatsikana sy tantaram-pitiavana izay nahatonga azy ho endrika idealin’ny vehivavy tamin’ny taona 1950 sy 1960.
== Mpiaro ny biby<ref>Doris Day Animal Foundation</ref> ==
Nanjary niova tanteraka ny fiainany tamin’ny taona 1970 rehefa niala tsikelikely tamin’ny sinema sy mozika. Doris Day dia nanao sorona be tamin’ny fiarovana ny biby:
==== 🐾 Natsangany ny Doris Day Animal Foundation, fikambanana miady amin’ny fanararaotana sy fanambaninana biby. ====
==== 🐾 Nitarika hetsika manohana ny fanomezana fiarovana ara-dalàna ho an’ny biby, indrindra ny biby fiompy. ====
== Fankasitrahana sy loka azony ==
* [[<Loka Golden Globe]] Cecil B. DeMille Award (1989)
* [[Loka Grammy]] Lifetime Achievement Award (2008)
* Presidential Medal of Freedom (natolotry ny filoha Bush tamin’ny 2004, nefa nolaviny amin’ny antony manokana)
---
== Fiainana manokana<ref>IMDb – Doris Day</ref> ==
Doris Day dia nanambady inefatra nandritra ny fiainany. Na dia mpanakanto malaza aza, dia nitady fiainana tsotra sy mangingina izy, indrindra tamin’ny faramparan’ny fiainany tany Carmel, California, niaraka tamin’ny biby fiompiny.
== Lova sy fiantraikany ==
* Doris Day dia endriky ny kolontsaina pop tamin’ny taonjato faha-20 — ohatra amin’ny hatsaran-toetra, fahatsorana, sy fitiavana mozika.
*Mbola mirenireny maneran-tany amin’ny radio sy televiziona ny hirany sy sarimihetsika.
*Mitoetra amin’ny maha-mpiaro biby nahavita be azy ny lova navelany.
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[sokajy:mpilalao amin'ny horonantsary]]
[[sokajy:mpilalao amerikanina]]
[[sokajy:mpitendry mozika amerikanina]]
[[sokajy:mpanoratra ny tantaran'ny fiainany]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1922]]
[[sokajy:Maty tamin'ny taona 2019]]
gmfp51iwcey0kexkn7rqcxrfdivnexr
1143414
1143411
2026-06-16T02:59:31Z
HarryWurst
36292
1143414
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary= Doris Day - 1957.JPG
|anarana=Doris Day
|teraka=3 Aprily 1922
|toerana = [[Cincinnati]]
|maty=
|firenena={{Etazonia}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpilalao amin'ny horonantsary]]
* [[mpilalao]]
* [[mpitendry mozika]]
* [[mpanoratra ny tantaran'ny fiainany]]
|taona niasàna=
}}
'''Doris Day''' (''Doris Mary Anne Kappelhoff'') dia mpilalao amin'ny horonantsary, mpilalao, mpitendry mozika, mpanoratra ny tantaran'ny fiainany mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 3 Aprily 1922 tao [[Cincinnati]].
=== Anarana feno ===
Doris Mary Anne Kappelhoff
=== Daty sy toerana nahafatesana ===
13 Mey 2019, Carmel Valley, [[Kalifornia]], {{Etazonia}}
[[Sary:With Six You Get Eggroll (1968) publicity photo of Doris Day and Brian Keith.jpg|vignette]]
== Ankohonany sy fiainana manokana<ref>Britannica – Doris Day</ref> ==
=== Fanambadiana ===
Doris Day dia nanambady in-efatra nandritra ny fiainany:
==== Al Jorden (1941–1943) — mpitendry trombone. Io no vadiny voalohany. ====
==== George Weidler (1946–1949) — mpitendry zavamaneno jazz. ====
==== Martin Melcher (1951–1968) — mpitantana azy; nijanona niaraka mandra-pahafatesan’i Melcher tamin’ny 1968. ====
==== Barry Comden (1976–1981) — mpiasan’ny trano fisakafoanana; nivaky ny fanambadiany. ====
== Zanaka ==
==== Terry Melcher (1942–2004) ====
Zanak’i Doris Day tamin’ny vadiny voalohany, Al Jorden.
Nanangana sy niaro azy i Martin Melcher, vadiny fahatelo.
Terry dia lasa mpamokatra mozika sy mpihira malaza, niasa tamin’ny Beach Boys sy The Byrds.
== Bibiny ==
Doris Day dia tsy nanan-janaka maro, fa nihevitra ny biby fiompiny ho toy ny fianakaviany. Tamin’ny faramparan’ny fiainany dia nanana alika sy saka maro tao an-tranony any Carmel Valley, California.
[[Sary:Doris Day - 1957 (cropped).JPG|vignette]]
== Fiainana tany amin’ny fahazazana sy fanabeazana ==
Teraka tany Ohio i Doris Day, zafikelin’ny fianakaviana manana razambe alemana. Tamin’ny fahazazany dia naneho fahalianana tamin’ny dihy sy mozika izy.
Rehefa mbola tanora dia nanana nofinofy ho mpandihy matihanina, saingy voatery niala tamin’izany taorian’ny lozam-pifamoivoizana tamin’ny fiara izay naharatrana ny tongony tamin’ny taona 1937. Io no nitarika azy ho amin’ny mozika sy fanta-daza amin’ny feony malefaka sy madio.
== Asa sy zava-bita lehibe amin’ny mozika ==
Doris Day dia nanomboka nihira tamin’ny radio sy amin’ireo orchestra lehibe, anisan’izany ny an’i Les Brown. Nanjary nalaza manerana an’i Etazonia izy tamin’ny hira "Sentimental Journey" (1945), izay naneho fanirian’ny miaramila hiverina an-tanindrazana taorian’ny Ady Lehibe Faharoa.
Nandritra ny asany dia namoaka hira an-jatony izy, ka maro no lasa hira malaza toy ny: 🎶 Que Sera, Sera (Whatever Will Be, Will Be)
*Secret Love
*It’s Magic
*Perhaps, Perhaps, Perhaps
== Asa amin’ny sinema ==
Nanomboka tamin’ny taona 1948, Doris Day dia niseho tamin’ny sarimihetsika maromaro, amin’ny karazany: tantaram-pitiavana, hatsikana, mozika, ary tantara mihetsika.
Anisan’ireo sarimihetsika nahalaza azy:
*Calamity Jane (1953)
* Pillow Talk (1959) — nahazo Oscar nomination ho mpilalao tsara indrindra
* The Man Who Knew Too Much (1956) — nataon’i Alfred Hitchcock, izay nanehoan’ny hira "Que Sera, Sera"
Ny sarimihetsika nataony dia matetika nahitana fitambaran'ny hatsikana sy tantaram-pitiavana izay nahatonga azy ho endrika idealin’ny vehivavy tamin’ny taona 1950 sy 1960.
== Mpiaro ny biby<ref>Doris Day Animal Foundation</ref> ==
Nanjary niova tanteraka ny fiainany tamin’ny taona 1970 rehefa niala tsikelikely tamin’ny sinema sy mozika. Doris Day dia nanao sorona be tamin’ny fiarovana ny biby:
==== 🐾 Natsangany ny Doris Day Animal Foundation, fikambanana miady amin’ny fanararaotana sy fanambaninana biby. ====
==== 🐾 Nitarika hetsika manohana ny fanomezana fiarovana ara-dalàna ho an’ny biby, indrindra ny biby fiompy. ====
== Fankasitrahana sy loka azony ==
* [[<Loka Golden Globe]] Cecil B. DeMille Award (1989)
* [[Loka Grammy]] Lifetime Achievement Award (2008)
* Presidential Medal of Freedom (natolotry ny filoha Bush tamin’ny 2004, nefa nolaviny amin’ny antony manokana)
---
== Fiainana manokana<ref>IMDb – Doris Day</ref> ==
Doris Day dia nanambady inefatra nandritra ny fiainany. Na dia mpanakanto malaza aza, dia nitady fiainana tsotra sy mangingina izy, indrindra tamin’ny faramparan’ny fiainany tany Carmel, California, niaraka tamin’ny biby fiompiny.
== Lova sy fiantraikany ==
* Doris Day dia endriky ny kolontsaina pop tamin’ny taonjato faha-20 — ohatra amin’ny hatsaran-toetra, fahatsorana, sy fitiavana mozika.
*Mbola mirenireny maneran-tany amin’ny radio sy televiziona ny hirany sy sarimihetsika.
*Mitoetra amin’ny maha-mpiaro biby nahavita be azy ny lova navelany.
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[sokajy:mpilalao amin'ny horonantsary]]
[[sokajy:mpilalao amerikanina]]
[[sokajy:mpitendry mozika amerikanina]]
[[sokajy:mpanoratra ny tantaran'ny fiainany]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1922]]
[[sokajy:Maty tamin'ny taona 2019]]
nsztfntvv8io6kv5txktzar91cjoxm6
Yuri Gagarin
0
189382
1143415
1118884
2026-06-16T03:04:45Z
HarryWurst
36292
1143415
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary=
|anarana=Yuri Gagarin
|teraka=9 Martsa 1934
|maty=27 Martsa 1968
|firenena= {{FRSS}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpanamory sambon-danitra]]
|taona niasàna=
}}
I '''Yuri Gagarin''' na '''Youri Gagarine''' dia mpanamory [[sambondanitra]] [[Firaisan' ny Repoblika Sôsialista Sôvietika|sôvietika]], teraka tamin' ny 9 Martsa 1934 tao Kluchino ([[Rosia]]) ary maty tamin' ny 27 Marsa 1968. I Yuri Gagarin dia ilay olo-malaza amin' ny tantaran' ny siansa sy ny habakabaka. Ny anarany feno dia Yuri Alekseievich Gagarin. Ny asany dia mpanamory fiaramanidina, injeniera, kôsmônôta<ref>https://www.britannica.com/biography/Yuri-Gagarin</ref>.
== Zava-dehibe niavaka ==
I Yuri Gagarin no olombelona voalohany nandeha tany amin' ny [[habakabaka]]. Tamin' ny 12 Avrily 1961, izy dia nanao sidina manodidina ny Tany tamin' ny sambon-danitra [[Vostok 1]], nandritra ny 108 minitra monja. Izany dia nahatonga azy ho mariky ny fandresen' ny [[Firaisan' ny Repoblika Sôsialista Sôvietika|Sôvietika]] tamin' ny fifaninanana ara-teknôlôjia sy ara-tsiansa tamin' ny [[Etazonia|Amerikana]], nandritra ny [[Ady Mangatsiaka]].
==Fiainany manokana sy fianarana==
Teraka tao anaty fianakaviana mpamboly izy sady zanaka fahatelo amin’ny ankizy efatra. Nianatra ho injeniera sy mpanamory sambon-danitra izy. Natao mpanamory miaramila tao amin' ny tafika ana habakabaka sôvietika. Noho ny toetrany tsy matahotra sy kely vatana (ilaina amin' ny habakabaka), dia nofidiana ho anisan' ny kôsmônôta voalohany izy. Ny vadiny dia i Valentina Ivanovna Gagarina. Ny zanany dia i Jelena Gagarin.
== Aorian' ny sidina teny amin' ny habakabaka ==
Nahazo voninahitra lehibe tao amin' ny fireneny izy: Hero of the Soviet Union. Nandeha nitety tany maro ho solontenan' ny Sôvietika sy masoivohon' ny habakabaka. Tsy navela hamerina nandeha tany amin' ny habakabaka intsony izy, noho ny fisorohana loza mety hitranga.
== Fahafatesany ==
Nodimandry tamin' ny 27 Marsa 1968 tao amin' ny fianarana nanao fanazaran-tena niaraka amin' ny fiaramanidina MIG-15 izy. Tsy mazava tanteraka hatramin' izao ny tena antony nahatonga ilay lozam-piaramanidina.
== Lova sy fanomezam-boninahitra ==
[[Sary:Avenue_Youri_Gagarine_-_Sevran_(FR93)_-_2023-05-27_-_2.jpg|vignette| Lalana Youri Gagarine]]
Ny 12 Avrily dia ankalazaina ho Andro iraisam-pirenena ho an' ny sidina ana habakabaka (International Day of Human Space Flight). Firenena maro no nanao kianja, sekoly, kianjam-piaramanidina mitondra ny anarany. Maro koa ny sarivongana sy sary manome voninahitra azy.
== Galeria ==
<gallery perrow="5">
File:1976 4569.jpg|
File:Stamp of Azerbaijan 595.jpg|
File:RR5514-0005R 10 рублей биметалл 2001 40 лет полета Гагарина реверс.png|
File:RR5714-0010R.png|
File:2011. Stamp of Belarus 07-2011-03-28-m.jpg|
</gallery>
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[sokajy:mpanamory sambon-danitra rosiana]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1934]]
[[sokajy:Maty tamin'ny taona 1968]]
ie6ry15yvprvyguf45cjy5eu7e0zhkf
Rafer Johnson
0
190100
1143396
1119602
2026-06-16T02:08:59Z
HarryWurst
36292
1143396
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary=
|anarana=Rafer Johnson
|teraka=18 Aogositra 1935
|maty=
|firenena={{Etazonia}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpanatanja-tena]]
* [[mpilalao]]
|taona niasàna=
}}
'''[[Rafer Johnson]]''' dia mpanatanja-tena, mpilalao mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 18 Aogositra 1935 tao [[Hillsboro, Texas]], maty tamin'ny 2 Desambra 2020.
==Ny fiainany manokana==
Ny zanany dia Jenny Johnson Jordan. Ny rahalahiny sy ny rahavaviny dia [[Jimmy Johnstone|Jimmy Johnson]]. Rafer Lewis Johnson, Lehibe tamin’ny decathlon, mpilalao sy mpikatroka maha-olona<ref>Britannica – Rafer Johnson</ref> [[Sary:Rafer Johnson 1960c.jpg|vignette|Rafer Johnson 1960]]
== Fiaviana sy fiandohana ==
Telo taona monja izy nifindra niaraka tamin’ny fianakaviany avy tao [[Texas]] nankany [[Kalifornia]].
Niaina tany Kingsburg, any amin’ny faritra San Joaquin Valley izy, amin’ny tanora nampiray fampianarana akademika sy fanatanjahantena.
== Asa fanatanjahantena<ref>CNN / AP / ESPN vaovao momba ny fahafatesany</ref> ==
=== Pan American Games 1955 ===
Nahazo ny medaly volamena izy tamin’ny decathlon – efa tamin’ny fifaninanana faha-4 nataony tamin’io fotoana io.
=== Olympika Melbourne 1956 ===
Nahazo ny medaly volafotsy tamin’ny decathlon, na teo aza ny ratra sy ny olana ara-panatanjahantena.
=== Olympika Roma 1960 ===
Nahazo medaly volamena tamin'ny decathlon ary nisy firaketana vaovao (8 392 isa).
Ho fanampin'izany, izy no “flag bearer” ho an’i Etazonia tamin’ny fanokafana ary izy ihany no nentina nandrehitra ny afon'ny Lalao Olaimpika Los Angeles 1984—mpilalao mainty voalohany tamin’izany tantara izany.
== Fanaovan-kajy sy fahaiza-manao<ref>Timeline momba ny loka sy mari-boninahitra </ref> ==
Nicolana tontolo sarotra tamin'ny alalan'ny fifandonana tsy tapaka tamin'i C.K. Yang (Taiwan) sy Vasily Kuznetsov (Sovietika) tamin'ny andrana decathlon .
Tamin'ny fifaninanana nataony voalohany tany Pan Am dia nanapaka ny rekôrd tamin'ny vokatry ny decathlon (7 985 isa) .
== Asa aorian'ny fanatanjahantena ==
=== Asa mpilalao ===
Niseho tamin’ny sarimihetsika toy ny The Sins of Rachel Cade (1961), Wild in the Country (1961), Licence to Kill (James Bond, 1989), ary Roots: The Next Generations (1979), ary koa tamin’ny andian-tsehatra toy ny Mission: Impossible .
==== Asa maha-olona sy sosialy ====
Mpikambana tamin’ny Peace Corps tamin’ny filoha [[John F. Kennedy|Kennedy]].
Nanampy nanangana ny Special Olympics Southern California tamin’ny 1969 mitondra fampiononana ho an’ny olona manana fahasembanana ara-tsaina.
Nanohana ny fikarakarana sy ny fikombonana amin’ny fikambanana tahaka ny March of Dimes, Red Cross, ary Muscular Dystrophy Association.
==== Hetsika fanoherana heloka ====
Tamin’ny 5 Jona 1968, niaraka tamin’i Rosey Grier sy George Plimpton izy nanao ady famoretana mpampamely fiarovan’i Robert F. Kennedy, rehefa voatifitra teo amin’ny fivoriana tao amin’ny hotely Ambassador izy.
== Loka sy voninahitra ==
Sports Illustrated Sportsman of the Year (1958).
James E. Sullivan Award ho atleta amatoraly tsara indrindra (1960).
Fidirana amin’ny National Track & Field Hall of Fame (1974), UCLA Hall of Fame (1984) ary Olympic Hall of Fame.
<nowiki>**</nowiki>“Torchbearer”** tamin’ny Olympics LA 1984—izy no mainty voalohany nandrehitra ny afon'ny Olympics.
== Fianakaviana ==
Nanambady an’i Elizabeth “Betsy” Thorsen tamin’ny 1971.
Niteraka zanaka roa: Jennifer (nanatrika Olympic iray tamin'ny volleyball 2000) ary Joshua (mpanao javelin tao UCLA) .
Ny rahalahiny, Jimmy Johnson, dia nahazo fankasitrahana tamin'ny Pro Football Hall of Fame (1994) .
== Fahatapahany tao amin’ny tantara ==
Rafer Johnson dia nijanona ho tantara miavaka amin’ny fanaovan-oha-piainana amin’ny fanatanjahantena, ny fiainana maha-olona ary ny fahaiza-manao tsy tapaka. Nahatonga azy ho mpampiray ary mpitarika ara-batana sy ara-pientanam-po, sariny mitohy mahery sy manaitra mandraka ankehitriny.
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[sokajy:mpanatanja-tena]]
[[sokajy:Atleta amerikanina]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1935]]
[[sokajy:maty tamin'ny taona 2020]]
gmmcsdt33edw2x057bdd85wkgt7cn4f
Robert Zemeckis
0
190376
1143362
1024239
2026-06-15T17:28:55Z
HarryWurst
36292
1143362
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary=
|anarana=Robert Zemeckis
|teraka=14 Mey 1951
|maty=
|firenena={{Etazonia}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpanoratra senariô]]
* [[mpamoaka horonantsary]]
* [[talen-koronantsary]]
* [[mpanoratra]]
|taona niasàna=
}}
'''Robert Zemeckis''' dia mpanoratra senariô, mpamoaka horonantsary, talen-koronantsary, mpanoratra mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 14 Mey 1951 tao [[Chicago]]
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[sokajy:mpanoratra senariô amerikanina]]
[[sokajy:mpamoaka horonantsary amerikanina]]
[[sokajy:talen-koronantsary amerikanina]]
[[sokajy:mpanoratra amerikanina]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1951]]
rdggmee6pb5cl4m7usvmjpktfiu0hig
1143363
1143362
2026-06-15T17:32:14Z
HarryWurst
36292
1143363
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary=
|anarana=Robert Zemeckis
|teraka=14 Mey 1951
|toerana = [[Chicago]]
|maty=
|firenena={{Etazonia}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpanoratra senariô]]
* [[mpamoaka horonantsary]]
* [[talen-koronantsary]]
* [[mpanoratra]]
|taona niasàna=
}}
'''Robert Zemeckis''' dia mpanoratra senariô, mpamoaka horonantsary, talen-koronantsary, mpanoratra mizaka ny zom-pirenen'i [[Etazonia]] teraka ny 14 Mey 1951 tao [[Chicago]]
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[sokajy:mpanoratra senariô amerikanina]]
[[sokajy:mpamoaka horonantsary amerikanina]]
[[sokajy:talen-koronantsary amerikanina]]
[[sokajy:mpanoratra amerikanina]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1951]]
pattxaqwwp23v0s057awjxl7st6fy3a
Fiangonana Advantista Mitandrina ny Andro Fahafito eto Madagasikara
0
190581
1143384
1092693
2026-06-15T23:21:28Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143384
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:USVA headstone emb-40.svg|vignette|268x268px|Sary famantarana ny [[Fiangonana Advantista Mitandrina ny Andro Fahafito]]]]
Ny '''Fiangonana Advantista Mitandrina ny Andro Fahafito eto Madagasikara''' dia fiangonana kristiana izay nipoitra amin' ny [[Fiangonana Adventista Mitandrina ny Andro Fahafito]] any an-dafy ary niorina teto Madagasikara tamin' ny taona 1927.
= Ny tantarany =
=== Tany ivelan' i Madagasikara ===
Tany [[Maorisy]] no niandohan' ny fahatongavan' ny hafatra advantista teto [[Madagasikara]]. Niala tao [[Port Louis|Port-Louis]] haka rivotra tany [[Eorôpa]] i Rosalinda le Meme tamin' ny Jolay 1910. Tonga hatrany [[Angletera]] sy [[Ekôsy]] ary [[Pays des Galles]] izy. Naharitra herin-taona ny diany tany. Rehefa izany dia nanohy ny diany nankany [[Frantsa]] izy. Niova anefa ny fandaharam-potoany raha tonga tao [[Paris|Parisy]] ka lasa izy nankany [[Soisa]]. Tonga tao [[Lausanne]] izy ary nitoby tamina trano fandraisam-bahiny iray an' ny havany manamorona ny lalana "Beau séjour".
Nisy taratasy iray natsofok' olona tamin' ny vata fandatsahan-taratasy teo am-baravarany, taratasy fanasana ho amin' ny kônferansa izy io. Lasa nankany izy ka ny lohateny novoasana dia ny hoe: "Mankaiza moa izao tontolo izao ? Ho avy indray i Kristy" ary dia tonga nanatrika izany isan-kariva izy. Nandrara azy tsy ho any intsony anefa ny tompon' ilay trano fandraisam-bahiny kanefa rehefa noreseny lahatra dia babony hanatrika ny kônferansa ihany koa io. Nohazavain' ny mpandahan-teny pasitora Dexter ny [[Daniela toko fahavalo|Daniela toko faha-8]] sy ny [[Fitsarana farany]] ary ny fiafaran' izany dia ny [[Fiavian' i Kristy fanindroany|Fiavian' i Kristy]]. Babon' ny fahamarinana i Rosie. Reny ihany koa ny amin' i [[Ellen Gould White|Elen White]] ka dia nanam-paniriana mafy ny mba hihaona aminy any [[Californie]] ([[Etazonia]]) izy. Main' ity hafatra vao hitany anefa i Rosalinda le Meme ka ny hody hanambara izany no nahamaika azy kokoa. Natao [[batisa]] tao Lausanne izy ny volana Desambra 1911. Ny volana Marsa 1912 izy no nody tany [[Maorisy]], nitondra boky sy gazety maro, soratanan' i Ellen White ary tody tany Maorisy ny volana Jona 1912.
Notantarain' i Rosie ny diany sy ny fahamarinana vaovao vao azony ny rehetra ka gaga. Narary i Alice rahavaviny ka nanoro hevitra azy hamonjy ny toerana avo tany [[La Réunion]] ny dokotera. Dia lasa tany izy mirahavavy ka nitory tany sady nitsabo tena. Dia tafiditra tao ny hafatra.
=== Fanombohana teto Madagasikara ===
Tamin' ny taona 1917 i André Rasamoelina, izay inspekteran' ny Sekoly Prôtestanta, dia nihaona tamin' i Antoine Tuyau sy nanatrika fivoriana maro nokarakarain' ny Adventista tao [[Maorisy]]. Liana tamin' izany Rasamoelina ka nanoratra tamin' i Paul Badaut, misiônera advantista mpisava lalana niasa ao Maorisy, izay azony tamin' i Tuyau ny adiresiny.
Nandefa ny anaran-dRasamoelina sy ny adiresiny tany amin' ny Fihaonamben' ny Fiangonana i Badaut, ary tamin' ny 8 Desambra 1918, dia nanoratra tany amin-dRasamoelina i J. L. Shaw, sady nampiarahiny tamin' izany taratasy izany ny gazetiboky ''Present Truth'' (malagasy: ''Fahamarinana Ankehitriny'') amin' ny laharany maromaro.
Nandray kalesin-dalamby avy any [[Toamasina]] hankany [[Antananarivo]] i Antoine Tuyau izay misiônera mpampiely boky tamin' ny taona 1918. Tafara-toerana tamin' i André Rasamoelina, inspekteran' ny Sekoly Prôtestanta, izay vao avy nanao ny asany tany Toamasina izy. Velona ny resaka teny an-dalana ary dia nampita ny "fahamarinana" taminy i Tuyau ka gaga sy talanjona ingahy Rasamoelina. Nasehony azy ny boky maro nentiny toy ny ''[[Tragédie des siècles]]'' sy ny ''Steps to Christ'' ("Ny Dia ho eo amin' i Kristy"). Nangatahiny tamin' i Tuyau ny adiresin' ny foiben' ny asa hahafahany mangataka alalana handika ny boky ''Ny Dia ho eo amin' i Kristy'' amin' ny [[Fiteny malagasy|teny malagasy]].
Nitohy nandritra ny taona 1919 ny fifandefasan' izy ireo taratasy ary nandefa boky isan-karazany tany amin-dRasamoelina ny Département des missionnaires à domicile, anisan' izany ny ''Towards Jesus'', boky nosoratan' i [[Ellen Gould White|Ellen White]]. Nandika izany tamin' ny [[Fiteny malagasy|teny malagasy]] Rasamoelina tamin' ny taona 1920-1921, nandritra ny fotoam-pialan-tsasatra. Tamin' ny volana Jolay 1922 i Marius Raspail, izay misiônera advantista monina any Maorisy, dia nandany 10 andro niaraka taminy ka nampianatra azy ny Baiboly.
Niverina nitsidika an-Rasamoelina indroa i Raspail, tamin’ ny taona 1924. Tapaka ny hevitra fa hamoaka ny fandikany ny ''Toward Jesus'' amin' ny teny malagasy ny Conférence générale, izay nandefa vola 800 dôlara taminy hanampiana azy miaraka amin' ny boky sy gazety maro toy ny ''Present Truth'' (Fahamarinana Ankehitriny). Voadikany sy voatontany ny boky tamin' ny volana jona 1919. Nanokatra kiôska (trano fivarotam-boky kely) tao Andravoahangy izy ary teo no nivarotana ireo boky ''Ny dia ho eo amin' i Kristy'' ireo. Io kiôska io no loharano nampipariaka ny "hazavan' ny fahamarinana" teto [[Madagasikara]]. Nampalahelo anefa fa maty novonoin' olona tao an-tranony tao Anjiro i Antoine Tuyau kanefa ny ra nalatsany no vao mainka lasa zezika nampitrebona sy nampirobona ny voan' ny "fahamarinana" teto Madagasikara.
Tamin' ny taona 1925 dia nisy trano fivarotam-boky kely nisokatra teo amin' ny Lalana Romains Desfossés ao Antananarivo, mba hivarotra io boky io amin' ny isany 5 000, izay efa vonona tamin' ny 22 Jona tamin' io taona io. Tamin' ny volana Febroary 1926 dia nandao an' i [[Maorisy]] i Raspail mivady mba hanao ny asa misiônera eto Madagasikara. Mba hahafahana manao fivoriana fitoriana ny Filazantsara dia nilana ny fanomezan-dalana avy amin' ny fanjakana, izay tsy azo raha tsy misy ny fanangonan-tsonia soniavin’ ny mpikambana folo ao amin’ ny fiangonana. Tsy tanteraka anefa izany, ka namidy tao amin' ny trano fivarotam-boky ny bokikely voadika tamin' ny teny malagasy izay natonta pirinty. Lasa fianarana Baiboly ny resadresaka nifanaovana tamin' ny mpividy boky, koa dia tsy ela dia resy lahatra ny olona tamin' ny tokony hanaovana ny fanangonan-tsonia mba hahatanteraka ny asa fitoriana. Tao amin’ ny tranon' i Raspail no natao ny Sekoly Sabata voalohany nahazoana alalana tamin' ny 2 Ôktôbra 1926. Nivoaka tamin' ny volana Marsa 1927 ny laharana voalohany amin’ ny gazety ''Témoin'' (izay ankehitriny antsoina amin' ny teny malagasy hoe ''Ny Vavolombelona'').
=== Fiorenan' ny Fiangonana ===
Nandritra ny taona 1927 dia nisokatra ny trano fiangonana madinika tao Toamasina, izay toeram-pitantanana lehibe ho an' ny mpanjana-tany teto Madagasikara, any amin’ ny morontsiraka atsinanana, tao Manjakaray sy tao Tsararay, ary i Raspail no nitarika ny fotoam-pivavahana nisy fanaovam-batisa voalohany. Anisan’ ny efa-dahy natao batisa tamin' io andro io i André Rasamoelina.
Rehefa ren' ny tany [[Maorisy]] ny fanombohan' ny asa taty [[Madagasikara]] dia naniraka ny pasitora Marius Raspal izy hampianatra an' i André Rasamoelina sy ireo namany nandritra ny telo volana. Rehefa izany dia niverina tany Maorisy izy ary notendrena hiasa feno taty Madagasikara tsy ela taorian' izay mba hanangana ny Fiangonana. Notokanana ary ny fiangonana voalohany tao Manjakaray ([[Antananarivo]]) ny 27 Aogositra 1927. Ny 09 Ôktôbra no natao [[batisa]] ny Advantista efatra voalohany tao Manjakaray.
Tamin' ny faran’ ny volana Ôktôbra 1927 dia lasa nody tany [[Frantsa]] i Marius Raspail ka ny pasitora Joseph Bureaud no nalefa hitantana voalohany ny asa taty Madagasikara, nampian’ ilay Italiana atao hoe Albert Long, sy Malagasy laîka maromaro. I André Rasamoelina no sekretera ary i C. M. Ramiakabola no mpitahiry vola.
Nisy mpandrefy tany (géomètre cadre) anankiray antsoina hoe Jean Ramamonjisoa izay nikaroka ny "fahamarinana" ary rehefa nandinika izany andro vitsivitsy izy dia nanapa-kevitra handroso ka nandao ny asany mihitsy mba hahazoany mitandrina ny [[Sabata]]. Izy no mpitandriana advantista faharoa teto Madagasikara.
Nisy mpino advantista vitsivitsy nanolo-tena hampiely boky. Anisan' ireny Rasolofo sy Rasinoro vadiny. Nankany [[Antsirabe]] i Rasinoro ka tonga tao an-tokantranony i Rajoely mpampianatra tao amin' ny Sekoly Normaly Loterana. Nitory ny "Fahamarinana" taminy Rasinoro. Raha sendra niakatra tany Antananarivo izy dia nahita ilay boky kely hoe ''Ny Dia ho eo amin' i Kristy'': babon' ny "fahamarinana" izy sy ireo zanany roalahy Rabarijoel Jerôme sy Rajoelison izay lasa mpitandrina diso fantatry ny fiangonana Advantista eto Madagasikara.
Nisokatra taorian' ny an' i Manjakaray ny fiangonana faharoa teny Tsararay avy eo nitsangana ny teny Anosibe sy teny Ambohijafy-Itaosy. Tamin' ny 15 Avrily 1928 dia olona 18 no natao batisa. Tamin’ ny lohataonan' ny 1928 dia nitsidika ity Misiôna ity i J. C. Raft, izay sekreteran' ny Sahan’ ny Sampana Eorôpeana, ary nikarakara fivorian' ny mpiasa tamin' ny 7 ka hatramin' ny 9 Mey, ka nandray anjara tamin' izany koa i A. Rasamoelina sy i C. M. Ramiakabola. Tamin' ny faran’ ny taona 1929 dia efa nanana mpikambana 102 ny Fiangonana Advantista teto Madagasikara.
Tamin' ny taona 1933 dia novidina ny tranon' ny mpaka fo iray tao Ambohijarovo ary dia natao fiangonana sy foiben' ny asa. Nanao kônferansa nandritra ny herintaona sy tapany ny pastitora Rabarijoel. Malaza tamin' izany ny kônferansa "''Ny ho avy mamirampiratra''". Be ny vokatra ka dia nitady toerana hafa hanitarana ny asa. Dia natsangana ny tao Mandrosoa (50 Lalana Andriandahifotsy) handraisana ny mpino vaovao tamin' ny taona 1933.
Nanomboka niasa ny Mission de l'Union de l'Océan Indien, izay nahitana ny misiôna eto [[Madagasikara]], ao [[Maorisy]], ao [[La Réunion]] ary ao [[Seisely]], tamin' ny 1 Janoary 1936, ka tao [[Antananarivo]] no nisy ny biraony foibeny ary i Joseph Bureaud no filoha voalohany. Tamin' io fotoana io ihany no nanendrena an' i E. Bénézech, izay tonga teto Madagasikara tamin' ny taona 1929, ho filohan' ny Mission de Madagascar.
=== Fampialezam-peo ===
Tamin' ny taona 1947 no nanomboka ny fandaharana amin' ny [[Fiteny frantsay|teny frantsay]] tao amin' ny Radio Tananarive tao Antaninarenina ny pasitora Jean Zurcher, talen' ny kôlejy. Nanao fandaharana 146 momba ny fanabeazana nosoratan' i Maurice Tieche sy fitoriana Soratra Masina tao izy. Nandimby azy tamin' ny [[Fiteny malagasy|teny malagasy]] ny pasitora Rabarijoel Jerôme sy Rajoelison nanomboka tamin' ny taona 1949. Niorina tamin' ny taona 1930 ny trano famoaham-boky malagasy ary niampy ny fanontam-pirinty izany tamin' ny taona 1950. Nosokafana tamin' izany koa ny Imprimerie Adventiste tao Soamanandrariny izay nanampy betsaka tamin' ny fampielezana ny hafatra.
=== Sekoly ===
Nitana anjara toerana lehibe teto Madagasikara ny asa fanabeazana. Ny sekoly ambaratonga fototra advantista voalohany dia niorina tamin’ ny fiandohan’ ny taompolo 1930 tany Andina, teo ambany fitarihan’ i André Rasamoelina.
Tamin' ny taona 1934 dia nosokafana ny Sekoly Advantista teo Ankadifotsy izay nampitondraina ny anarana hoe "Maranata" taty aoriana. Araka ny torohevitry ny "Fanahin' ny Faminaniana" (1872) dia tokony haorina eny ambanivohitra ny sekoly. Koa tamin' ny taona 1938 dia naorina ny kôlejy tany Soamanandrariny. Nanao ny fiofanan' ny mpampianatra evanjelistra ([[Fiteny frantsay|frantsay]]: ''Instituteurs evangelistes'') koa ilay kôlejy ka nahitana mpianatra maro hatrany [[Afrika]].
Nantsoina hiandraikitra ny sekoly ambaratonga voalohany tao Antananarivo izy, taorian’ny ady, nanampy azy i Berthe Ranorohanta. Niorina tamin’ ny taona 1938 ny Ecole de formation de l'Union de l'Océan Indien. Ankehitriny ity sekoly ity dia atao hoe Ecole secondaire adventiste de Soamanandrariny. Nisy sekoly hafa niorina taorian' izany: ny Ecole adventiste d'Ankazambo, any amin' ny morontsiraka andrefan’ i Madagasikara, tamin' ny taona 1951; ny Ecole d'Ivoamba, ao akaikin' i [[Fianarantsoa]], ho an' ny Mission malgache sud, tamin' ny taona 1970; ny Ecole d'Ambatoharanana, tsy misy kilasimandry, ao akaikin' i [[Toamasina]], tamin' ny taona 1954; ary sekoly fanabeazana fototra tsy misy kilasimandry any akaikin' i [[Tolagnaro]] tamin' ny taona 1965. Noho ny fihenan' ny isan' ny mpianatra taty aoriana dia sekoly advantista maro no voatery nakatona.
=== Fampielezam-peo ===
Nanomboka tamin' ny 7 Desambra 1946 ny fampielezam-peo advantista, tamin' ny teny frantsay nokarakarain' i Jean Zurcher. Tao anatin' ny telo taona i Jean Zurcher dia nanao famelabelaran-kevitra 149 tao amin' ny fampielezam-peo, mahakasika lohahevitra samihafa avy ao amin' ny Baiboly. Tamin' ny 5 Nôvambra 1949 dia nampiana fandaharana iray amin’ ny Voix de l'espérance ary koa fampianarana nataon' i Maurice Tièche. Tamin' ny 1948 vao nanomboka nandefa fandaharana tamin' ny teny malagasy i J. Rajoelison, izay nitohy isan-kerinandro nandritra ny 10 taona talohan' ny nandimbiasan-dRabarijoel rahalahiny azy. Mitohy ankehitriny io fandaharana io isaky ny Asabotsy hariva, manomboka amin' ny 6 ora. Tamin' ny taona 1947, i Zurcher dia nanangana fampianarana handalinana ny [[Baiboly]] amin' ny alalan' ny taratasy ifandefasana, amin' ny teny malagasy, izay ka i Berthe Ranorohanta no talen' izany avy eo. Ity fampianarana ity dia natao amin' ny teny malagasy sy amin' ny teny frantsay. Nanomboka ny taona 1993, ny Fiangonana Advantista dia namokatra fandaharana isam-bolana alefa ao amin' ny fahitalavi-pirenena malagasy isaky ny Alahady fahatelo.
=== Fitsaboana ===
Ny taona 1969 no niantombohan' ny asa fitsaboana nataon' ny Advantista eto Madagasikara tamin' ny fanokafana ny Dispensaire d'Ambatoharanana ("Dispanseran’ Ambatoharanana") izay notarihin' i Mildred Vel izay avy any [[Seisely]]. Avy eo izany dia lasa toeram-pitsaboana nisy fandriana 10 sy toeram-piterahana misy fandriana 10 ihany koa. Tamin' ny taona 1974 no natomboka ny fanorenana hôpitaly lehibe iray tany [[Andapa]]. Nisokatra tamin' ny taona 1975 ny toeram-pitsaboana nify. Tamin' ny taona 1992 dia nisy toeram-pitsaboana mahavantana ny olona tao Manjakaray ([[Antananarivo]]). Tamin' io taona io dia nisy toeram-piasan' ny mpitsabo nify môderina natsangana ao amin' ny toerana misy ny Mission de l'Union de l'Océan Indien.
=== Fitantanana ===
Voazara ho distrika telo i Madagasikara tamin’ ny taona 1949, avy eo ho misiôna fito eny ifotony tamin’ ny taona 1960. Tamin’ ny taona 1972 dia nisy fanavaozana vaovao nahatonga an’ i Madagasikara ho firenena misy misiôna telo.
=== Ankehitriny ===
Efa nananika ny 76 000 ankehitriny ny Malagasy advantista izay manana fiangonana (voalamina sy tsy voalamina) mihoatry ny 1 200. Mitahy ny asany sy ny Fiangonany tokoa ny Tompo ary mitantana azy amin' ny fomba mahavariana !
== Fampianaram-pinoana sy fanao ==
Mino ny Advantista Mitandrina ny Andro Fahafito fa ny zavatra nosoratan' i [[Ellen Gould White|Ellen G. White]] no fivoasana ekena momba ny [[Baiboly]]. Tsy maintsy miaiky izay ho anisan' izy ireo fa misy ny fanahin' ny faminaniana ao amin' i White.
Ny olon-dehibe mahay mino no azo atao batisa ([[batisan' ny mino]]) ka manambara ny fiekem-pinoany rehefa avy nibebaka na niova finoana. Mino ny [[Trinite]] sy ny [[fiteraham-birijiny]] an' i Jesosy Kristy sy ny [[Fahalavoan' ny Olombelona|fahalavoan' ny olombelona]] ary ny [[famonjena]] ny Adventista Mitandrina ny Andro Fahafito..
Manajana ny andro fialan-tsasatra sady [[andron' ny Tompo]] ([[Sabata]]) amin' ny [[Asabotsy]], fa tsy amin' ny [[Alahady]], ny Adventista. Aloa ny [[ampahafolon-karena]] ankoatry ny fanomezana ho an' ny asa famitana iraka (misiôna). Miandry ny [[Fitsanganan-ko velona|fitsanganana]] farany ny maty izay tsy mahatsiaro na inona na inona, ka hahazo ny tsy fahafatesana ny olona tsara fa hiaina eto amin' ity tany ity izay ho lasa [[paradisa]], fa haringana kosa ny olona ratsy; izany dia hitranga aorian' ny [[Fiavian' i Kristy fanindroany|fiavian' i Kristy indray]] sy ny [[Arivo taona (kristianisma)|arivo taona]] (''millennium'') izay hiakaran' ny olona voafidy any an-danitra miaraka amin' i [[Kristy]]. Aorin' ny Advantista Mitandrina ny Andro Fahafito amin' ny fanambaràn' ny [[anjely]] telo ao amin' ny [[Apôkalipsan' i Joany|Bokin' ny Apôkalipsy]] (Apô. 14:6-13) ny fampianarana momba ny fiavian' i Jesosy Kristy fanindroany miaraka amin' ny [[Fitsarana farany|Andro fitsarana]].
Izao no amintinan' i George R. Knight, ao amin' ny asasorany atao hoe ''En quête d'identité'', ny fampianaram-pinoana iavahan' ny Advantista Mitandrina ny Andro Fahafito tany am-boalohany:
* ny fiverenan' i Jesosy Kristy ho hitan' ny mason' ny olona rehetra alohan' ilay [[Arivo taona (kristianisma)|arivo taona]] (milenioma);
* ny asa fanompoana indroa miantoana ataon' i Kristy ao amin' ny fitoerana masina any an-danitra;
* ny faharetana mandrakizain' ny [[Sabata]]<nowiki/>n' ny andro fahafito;
* ny [[Tsy feteza-maty|tsy fahafatesan' ny fanahin' olombelona]] izay tsy momba ny maha olona ny olona fa fanomezan' i Kristy ho antsika.
Tsy mihinan-kena, tsy misotro [[toaka]], tsy manisoka [[paraky]] sy tsy mifoka [[sigara]], tsy mifoka na mihinana [[zava-mahadomelina]] sns ny Advantista Mitandrina ny Andro Fahafito, ary manao fiainana araka ny voajanahary. Mpandala ny fampiroboroboana ny fahombiazan' ny fahasalamam-bahoaka sy ny fanabeazana ny Advantista.
== Jereo koa ==
*[[Milenarisma]]
*[[Milerisma]]
*[[Advantisma]]
*[[Fiangonana Advantista Mitandrina ny Andro Fahafito]]
*[[Kristianisma ao Madagasikara]]
== Rohy ivelany ==
* [https://m.egwwritings.org/mg Ellen G. White Writings Website] {{Wayback|url=https://m.egwwritings.org/mg |date=20191016154022 }}
*http://fmc.adventisthost.org/notre-histoire-copy-2012-09-06-12-23
== Boky azo anovozan-kevitra ==
*''Seventh-day Adventist Encyclopedia'', second edition, Review and Herald Publishing Association, 1996, vol. 11, p. 3-5
[[Sokajy:Fiangonana ao Madagasikara]]
r3r3br40apvfz1edxk1aqhrhba82njf
Andreas Brehme
0
200369
1143390
1072546
2026-06-16T01:44:54Z
HarryWurst
36292
1143390
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary=Andreas Brehme.jpg
|anarana=Andreas Brehme
|teraka=9 Novambra 1960
|toerana = [[Hamburg]]
|maty= 20 Febroary 2024
|firenena={{Alemaina}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpilalao baolina kitra]]
|taona niasàna=
}}
'''Andreas Brehme''' dia mpilalao baolina kitra [[Alemaina|alemà]] mizaka ny zom-pirenen'i [[Alemaina]] teraka ny 9 Novambra 1960, maty tamin'ny 20 Febroary 2024. Ny fahombiazany lehibe indrindra dia ny fandreseny tamin'ny fiadiana ny amboara eran-tany tamin'ny 1990, izay nahafaty baolina nandresy tamin'ny lalao famaranana tamin'ny alalan'ny daka penalty.
==Klioba==
*1980–1981 [[1.FC Saarbrücken]]
*1981–1986 [[1.FC Kaiserslautern]]
*1986–1988 [[FC Bayern München]]
*1988–1992 [[Inter Mailand]]
*1992–1993 [[Real Saragossa]]
*1993–1998 [[1.FC Kaiserslautern]]
==Klioba ho mpanazatra ==
*2000–2002 [[1.FC Kaiserslautern]]
*2004–2005 SpVgg Unterhaching
*2005–2006 [[VfB Stuttgart]]
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
{{DEFAULTSORT:Rüttgers, Jürgen}}
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1960]]
[[Sokajy:Maty tamin'ny taona 2024]]
[[sokajy:mpilalao baolina kitra alemainy]]
[[sokajy:Mpanazatra alemà]]
[[Sokajy:Mpilalao baolina kitra nasionaly alemà]]
d79jr9szjtgzrbd2z257867ymf8es9y
1143391
1143390
2026-06-16T01:45:47Z
HarryWurst
36292
1143391
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary=Andreas Brehme.jpg
|anarana=Andreas Brehme
|teraka=9 Novambra 1960
|toerana = [[Hamburg]]
|maty= 20 Febroary 2024
|firenena={{Alemaina}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpilalao baolina kitra]]
|taona niasàna=
}}
'''Andreas Brehme''' dia mpilalao baolina kitra [[Alemaina|alemà]] mizaka ny zom-pirenen'i [[Alemaina]] teraka ny 9 Novambra 1960, maty tamin'ny 20 Febroary 2024. Ny fahombiazany lehibe indrindra dia ny fandreseny tamin'ny fiadiana ny amboara eran-tany tamin'ny 1990, izay nahafaty baolina nandresy tamin'ny lalao famaranana tamin'ny alalan'ny daka penalty.
==Klioba==
*1980–1981 [[1.FC Saarbrücken]]
*1981–1986 [[1.FC Kaiserslautern]]
*1986–1988 [[FC Bayern München]]
*1988–1992 [[Inter Milano]]
*1992–1993 [[Real Saragossa]]
*1993–1998 [[1.FC Kaiserslautern]]
==Klioba ho mpanazatra ==
*2000–2002 [[1.FC Kaiserslautern]]
*2004–2005 SpVgg Unterhaching
*2005–2006 [[VfB Stuttgart]]
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
{{DEFAULTSORT:Rüttgers, Jürgen}}
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1960]]
[[Sokajy:Maty tamin'ny taona 2024]]
[[sokajy:mpilalao baolina kitra alemainy]]
[[sokajy:Mpanazatra alemà]]
[[Sokajy:Mpilalao baolina kitra nasionaly alemà]]
6hpely5yi2le5q5fj1gno7x556ztvoo
Emmett Brown
0
221906
1143361
790729
2026-06-15T17:26:44Z
HarryWurst
36292
1143361
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary= Emmett Brown Back to the Future Universal Studios Florida.JPG
|anarana=Emmett Brown
|teraka=
|maty=
|firenena={{Etazonia}}
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpamorona]]
* [[mpahay fizika]]
|taona niasàna=
}}
'''Dr. Emmett Brown''', fantatra amin'ny anarana hoe ''Doc'', dia olona foronina noforonin'ireo mpamokatra sy mpanoratra tantara an-tsary [[Robert Zemeckis]] sy [[Bob Gale]].
Mpiara-miasa tsy azo sarahina amin'i '''Marty McFly''' izy, ary hita miharihary ao amin'ny sarimihetsika trilogy ''Retour vers le futur'', izay nilalaovan'ilay mpilalao sarimihetsika '''Christopher Lloyd'''.
== Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[sokajy:mpamorona]]
[[sokajy:mpahay fizika]]
3ay2kjw0bwbrp38z0wir4sy0qfhjx8j
Fianarana ny fanatontoloana
0
227987
1143383
1131077
2026-06-15T23:19:31Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143383
wikitext
text/x-wiki
Ny '''fianarana ny fanatontoloana''' dia fianarana ambaratonga ambony mikasika ny [[pôlitika]], [[toekarena]], ny [[tontolo iainana]] ary ny fifandraisana ara-[[kolontsaina]] izay misy fiantraikany amin’ izao tontolo izao. Ny fianarana ny fanatontoloana dia mahakasika sehatra isan-karazany toy ny fifandraisan’ ny tsena, ny fifamoivoizan’ ny entana, ny fifandraisana maneran-tany sy ny fanjifiana, ny mpitsoa-ponenana, ny mpifindra monina ary ny fifamoivoizan’ ny olona maneran-tany <ref>Manfred Steger (2013), ‘It’s About Globalization, After All: Four Framings of Global Studies’, Globalizations, vol. 10, no. 6, pp. 771–77.,</ref>. Tafiditra ao anatin’ ny fianarana ny fanatontoloana ihany koa ny fifandraisana ivelan’ ny firenena sy ny an-toerana satria miresaka mikasika ny fiovana an-kapobeny izy.
Ny fandrantoana ny fianarana ny fanatontoloana dia ahitana ihany koa asa fikarohana eny ifotony na amin’ ny taranja manokana izay mahaliana.
Ny fianarana ny fanatontoloana dia mety ahitana ny fianarana na ny [[fanabeazana]] mikasika ny firaisam-pirenena. Ny fianarana momba ny firaisam-pirenena dia mifantoka kokoa amin’ ny fifandraisana misy amin’ ny sisin-tany sy ny anatiny, izay lafiny hafa isehoan’ ny fianarana mikasika an’ izao tontolo izao. Toy izany ihany koa, ny fanabezana mikasika ny firaisam-pirenena dia mifandraika bebe kokoa amin' ny fampandrosoana ny fanabeazana mikasika ny fifandraisan’ ny firenena sy ny andrim-panjakana eo amin’ ny lafiny iraisam-pirenena. Amin' ireo tranga roa ireo, ny hevitry ny teny "firenena" dia mivelatra kokoa, ny fianarana mikasika izao tontolo izao dia manana sehatra malalaka kokoa, manomboka amin’ ny eo an-toerana hatramin’ ny maneran-tany.
==Tantara sy ny mombamomba==
{{Article détaillé|Fanatontoloana}}
Ny fandrosoan’ ny fianarana ny [[fanatontoloana]] amin’ ny [[fanabeazana]] araky ny sehatry ny varotra sy ny fanodinana dia vokatry ny fanatontoloana ary misy fiantraikany eo amin’ ny [[fiarahamonina iraisam-pirenena]] izany. Voalaza fa nanomboka tokoa ny fanatontoloana ny taonjato faha-15 raha niatomboka ny [[Fanjanahantany|fanjanahan-tany]] izay nataon’ ny firenena [[Eorôpa|eorôpeanina]] hampitomboana ny fifanakalozana, ny hery ary ny sata. Kanefa am-polo taonany vitsy izay no niaina ny fandrosoana ara [[teknôlôjia]] sy [[solosaina]] amin’ ny tahany ambony indrindra izao tontolo izao, izay nanamafy hatrany ny fizotry ny fanatontoloana. “Fiovana eo amin’ ny trangam-piainana... ny hafaingan’ ny fivoarana dia mifandray akaiky amin’ ny fitombon’ ny fifandraisana, ary ny fandrosoan’ ny teknôlôjian’ ny vaovao sy ny serasera tao anaty ny fotoana fohy...ny fanatontoloana dia sehom-piaina izay tsy ahafahana miala”.
Vokatr’ izany fiovana matetiky ny [[fiarahamonina]] izany dia nahita ny mpanabe fa ilaina ny ampidirana ny fianarana ny fanatontoloana amin’ ny taranja eny amin’ ny ambaratonga ambony (izany hoe fampidirana ny olan’ ny fanatontoloana amin’ ny taranja efa misy), ary mamorona diplaoma mikasika ny fianarana fanatontoloana ho an’ ny mpianatra amin’ ny sehatry ny fananganana (diplaoma misy fivelarana malalaka kokoa). Betsaka ny vokatsoa azo amin’ ny fampidirana ny fahalalana ny fanatontoloana amin’ ny fanabeazana, ahitana ny fahazahoana ny fahasamihafana ara-[[kolontsaina]], ny fahatsapan’ ny fiarahamonina ny fanatontoloana, ary ny fahaizana mitsikera ny olana mikasika ny raharaham-bahiny.
== Fanatontoloana ''vs'' ny fianarana mikasika ny firaisam-pirenena ==
Mety misy fifangaroana mikasika ny fampiasana ny teny “fianarana ny fanatontoloana” sy ny “fianarana iraisam-pirenena”.
Noho ny tanjon’ ny fampianarana dia matetika hampiasaina miaraka ireo teny roa ireo. Tsy dia misongadina mazava ny fahasamihafan’ ny hevitra, miampy ny soso-kevitra fa ireo taranja roa ireo dia mikasika ny olana ara-[[pôlitika]], sôsialy ary kolontsaina mifantoka kokoa amin’ ny fianarana anivon’ ny fifaneraseran’ ny [[fiarahamonina iraisam-pirenena]].
Na izany aza dia misy fanavahana ihany afaka atao. Ny Fianarana momba ny firaisam-pirenena dia mifantoka amin’ ny fifandraisana sy fifanarahana misy amin’ ny firenena roa na maromaro, ny [[Diplaomasia|diplômasia]] sy ny fandravonana ny disadisa mety hitranga eo amin’ ny firenena roa na maromaro. Ny fianarana fanatontoloana kosa dia mifantoka amin’ ny olana itovian' izao tontolo izao tahaka ny fitandroana ny [[kolontsaina]] sy ny [[tontolo iainana]], ny fifamoivoizan’ ny olona ary ny vokatry ny [[fanatontoloana]] (olana iraisan’ ny fiarahamonina eran’ izao tontolo izao). Mifanohitra amin’ ny fianarana mikasika ny firaisam-pirenena ny fianarana fanatontoloana matetika izay mandinika ny tranga mihoatra ny firenena (tahaka ny fiovaovan’ ny toetrandro maneran-tany, ny [[valanaretina]], ny fiforonan’ ny toekarena maneran-tany) ary anatin’ ny firenena (sahala amin' ny vokatry ny fanalana ny orinasa eo an-toerana sy amin’ ny faritra noho ny fifindrana amin’ ny [[kapitalisma]] maneran-tany).
Voalaza ihany koa fa misy ankolafy havia sy havanana amin’ ny fehin-kevitra tsirairay. Ny fianarana mikasika ny firaisam-pirenena dia mifandraika amin’ ny ankolafy havanana (fifandraisana eo amin’ ny samy firenena) ary ny fianarana fanatontoloana dia mifandraika amin’ ny ankolafy havia (olana miantraika amin’ ny olom-pirenena maneranan-tany).
Voafaritra toy izao manaraka izao ihany koa ireo fehezankevitra ireo:
<blockquote>"Ny fianarana mikasika ny firaisam-pirenena dia azo lazaina ho razam-ben’ ny fanabeazana ara-panatontoloana. Izany matetika dia ahitana fianarana ny firenena, ny fivavahan’ izao tontolo izao, ny teny ary ny fifandraisana iraisam-pirenena ... {ny fianarana fanatontoloana} dia mifantoka amin’ ny foto-kevitry ny fifandraisana, manaiky ny fisian’ ny fifandraisana maneran-tany sy ny an-toerana, ny fitovian’ ny fizaran’ ny olombelona, ary ny fahatakarana ny fomba nahatonga ny sisintanim-pirenena miha foana ho an’ ny mpandray anjara maneran-tany"<ref>Merryfield, M 2004 ‘The importance of a global education,’ ''Outreach World'', viewed 5/10/10 at: http://www.outreachworld.org/article.asp?articleid=77 {{Wayback|url=http://www.outreachworld.org/article.asp?articleid=77 |date=20110207103229 }}</ref></blockquote>
== Antony ==
Manambara ny mpanohana ny fianarana fanatontoloana fa ny zava-misy marina momba ny [[fanatontoloana]] sy ny fifandraisan’ ny firenena ary ny [[toekarena]] dia mitaky ny mpianatra ho voahofana tsara mikasika ny olan’ ny fanatontoloana<ref>"Global Education Policies and Practices," Peace Corps. http://peacecorpsconnect.org/global-education-policies-and-practices {{Wayback|url=http://peacecorpsconnect.org/global-education-policies-and-practices |date=20100612210639 }}, accessed September 7th, 2009.</ref>. Antony efatra hisian’ ny fianarana ny fanatontoloana ny fiarovam-pirenena sy ny fifampiraharahana iraisam-pirenena na [[diplômasia]], ny olom-pirenena mahaomby ao anaty ny fandraisana anjara [[Demôkrasia|demôkratika]], ny fifaninana maneran-tany ao anatin’ ny tontolon’ ny tsena ary ny filàna hidirana amin' ny sehatry ny fanampiana sy ny fampandrosoana.
==== Fiarovam-pirenana sy fifampiraharahana iraisam-pirenena ====
Ny famatsiam-bola voalohany lehibe ho an’ ny fanabeazana ny firaisam-pirenena dia ny lalàna mikasika ny Fampianarana Iraisam-pirenena any [[Etazonia]] tamin' ny taona 1966. Nanome famatsiam-bola ny sekoly fandratoana fianarana ambony io lalàna io mba hamoronana sy hanamafisana ny fandaharam-pianarana mikasika ny fianarana ny firaisam-pirenena <ref>"Digest for Education Statistics, 2004 - Chapter 4: Federal Programs for Education and Related Activities." National Center for Education Statistics (2004), http://nces.ed.gov/programs/digest/d04/ch_4.asp, accessed September 7th, 2009.</ref> . Noforonina tamin' ny fotoanan' ny [[Ady Mangatsiaka]] io lalàna io mba nanamafisana fa tena ilain’ ny olom-pirenena rehetra (indrindra ny olom-pirenena amerikanina) ny fahazoana ny olana maneran-tany mba ahafahana manorina fahaiza-manao ho an' ny fifampiraharahana iraisam-pirenena <ref>International Education Act: Hearings Before the Subcommittee on Education of the Committee on Labor and Public Welfare, United States Senate, Eighty-Ninth Congress, Second Session on S. 2874 and H.R. 14643. Publication date: 1966, Accessed through ERIC, http://www.eric.ed.gov/ERICWebPortal/custom/portlets/recordDetails/detailmini.jsp?_nfpb=true&_&ERICExtSearch_SearchValue_0=ED093756&ERICExtSearch_SearchType_0=no&accno=ED093756.</ref>. "Ny maha zava-dehibe ny fifampiraharahana iraisam-pirenena ho toy ny hery mitondra ho amin' ny fampandrosoana ara-pôlitika dia fantatra mazava ary azo. .. zava-dehibe ho an’ ny fitandrovana fifandirana" <ref>Skylakakis, T 2010, ‘The importance of economic diplomacy,’ The Bridge Magazine, viewed 24/9/10 at: http://www.bridgemag.com/magazine/index.php?option=com_content&task=view&id=81&Itemid=38</ref>
Ny trangan-javatra vao haingana izay nisy fiantraikany eran-tany toy ny 11 Septambra, ny fanapoahana baomba tany Londra sy Madrid ary ny vokatry ny ady tany Iraka sy Afganistana dia nandresy lahatra ny mpamorina politika fa zava-dehibe ny fianarana ny fanatontoloana sy ny fanabeazana firaisam-pirenena ho an’ny fiarovam-pirenena sy ny fifampiraharahana iraisam-pirenena <ref>Korry, Elaine. "Bush Expected to Hike Funding for Language Training," National Public Radio Broadcast, January 5th, 2006, Accessed online http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=5127944</ref>.
==== Fifaninanana maneran-tany ====
Ny antony faharoa amin’ ny fisian’ ny fianarana fanatontoloana dia ny famatsiana fahaiza-manao ho an’ ny mpiasa ao amin’ny tsenan’ ny fanatontolona . Maro ireo orinasa iraisam-pirenena no mila mpiasa manana ny fahaiza-manao ahafahana miasa eo amin’ny sehatry ny fahasamihafana ara-kolontsaina sy mahay mamantatra ary mamaly ny filan’ny tsena malalakin'ny fanatontoloana<ref>Groennings, Sven. "Economic Competitiveness and International Knowledge. A Regional Project on the Global Economy and Higher Education in New England. Staff Paper II." New England Board of Higher Education. October 28th, 1987. Page, 26</ref>. Ny orinasa iraisam-pirenena sasany, toy ny Microsoft, dia nanomboka nitarika ny mpamorina pôlitika sy ny mpampiasa vola hamatsy vola fanampiana ho an’ny fanabeazana <ref>"ECS, ISTE and [[Microsoft]] to Sponsor Global Education Competitiveness Summit." http://www.microsoft.com/presspass/press/2009/jun09/06-23gecs2009nrpr.mspx, Accessed September 8th 2009.</ref> Ny fanjakana amerikanina sy ny fitondram-panjakana federaly ihany koa dia nametraka ny fianarana ny fanatontoloana ho laharam-pahamehana amin’ny fahazoana mpiasa tsara hofana <ref>Putting the World into World Class Education. West Virginia Department of Education. http://wvconnections.k12.wv.us/documents/GlobalAwarenessPresentation062408_001.ppt {{Wayback|url=http://wvconnections.k12.wv.us/documents/GlobalAwarenessPresentation062408_001.ppt |date=20160303232103 }}, Accessed September 6th 2009</ref>. Ankoatra izany, ny fitondram-panjakana federaly Aostraliana (tamin'ny alalan'ny fampandrosoana AusAID ) tamin'ny taona 2002 dia nampiasa ny famatsiam-bola sasany mba hanombohana ny 'fampianarana Fanatontoloana.' Io fandaharan'asa io dia mikendry ny hampitombo ny fahazoana ny fampandrosoana sy ny disadisa iraisam-pirenena ho an’ny mpianatra aostraliana. Manome fahafahana hampandroso ny fahaiza-manao ny mampianatra eo anivon’ny fikambanana tsy miankina amin’ny fankajana sy fanohanana ara-pandaharam-pianarana ihany koa io tetik’asa io. Ny fandaharana "dia mampahafantatra, ary mampirisika ny mpampianatra mba hampahafantatra ny mpianatra ny olan’ny fanatontoloana." <ref>Gallus, C 2002 ‘Global Studies Statement Launch,” AusAID, viewed 2/10/10 at: http://www.ausaid.gov.au/media/release.cfm?BC=Speech&ID=9768_9422_1276_9667_8426 {{Wayback|url=http://www.ausaid.gov.au/media/release.cfm?BC=Speech&ID=9768_9422_1276_9667_8426 |date=20100923153626 }}</ref> Ny fampianarana ambaratonga ambony dia nanaraka akaiky ny fampidirana ny taranja fampianarana ny firaisam-pirenena amin’ny fandaharam-pianarana. Tsy dia fahita matetika ny sekoly ho amin’ny fintantanana raharaham-barotra izay tsy mifantoka amin’ny firaisam-pirenena <ref>Harvard Business School. http://www.hbs.edu/global/, Accessed September 8th 2009</ref><ref>Yale Business School. http://mba.yale.edu/MBA/curriculum/core/international.shtml {{Wayback|url=http://mba.yale.edu/MBA/curriculum/core/international.shtml |date=20090925054608 }}, Accessed September 8th 2009.</ref>.
==== Olom-pirenena mahaomby ====
Ny antony fahatelo ho amin’ny fianarana ny fanatontoloana dia ny fahazoana olom-pirenena mahaomby. Any Etazonia, ny Filan-kevitra Nasionaly ho amin’ny Fianarana ara-tsosialy dia manambara fa ny tanjon'ny fampianarana ara-tsosialy dia ny "hampianatra ireo mpianatra ny votoatin’ny fahalalana, fahaiza-manao, ary ny hasin’ny olom-pirenena ilaina ho amin’ny fanatanterahana ny andraikitry ny olom-pirenena ao amin'ny demokrasian’ny fandraisana anjara." Ny tena tanjona ny NCSS dia ny "fanabeazana malalaka maneran-tany" <ref>"About National Council for the Social Studies." The National Council for Social Studies, http://www.socialstudies.org/about, Accessed September 8th 2009</ref>. Satria ny fanatontoloana dia nahatonga ny fanjavozavoan’ny elanelana misy eo amin'ny firenena sy ny firaisam-pirenena, dia lasa zava-dehibe ho an’ny olom-pirenena ny mahatakatra ny fifandraisana eran-tany <ref>Lapayese, Yvette. "Review:Toward a Critical Global Studies Education" Comparative Education Review, Vol. 47, No. 4 (Nov., 2003), pp. 493-501</ref>. Ny fananganana olom-pirenena eran-tany mahomby dia vokatry ny fahavononan’ny olona handray anjara sy hanana ny fahaiza-manao mba handray anjara amin'ny olana eo an-toerana sy eran-tany.
Any Angletera, ny fikarohan’ny fitondram-panjakana eo an-toerana natao tao amin'ny faritra manodidina ny Londra dia nahitana fa ny olom-pirenena dia tokony hanana fahafahana handray anjara, mba hanana ny fahaiza-manao, ny fahalalana sy ny fahatokisana handray anjara. Matetika dia tsara ny vokany, satria mitarika ho amin'ny fanatsarana ny tolotr’asa, ny kalitaon’ny fandraisana anjara ara-demokratika ary ny fanabeazana ny fiaraha-monina <ref>Andrews, Cowell, Downe, Martin 2006 ‘Promoting effective citizenship and community empowerment,’ Office of the Deputy PM, London, viewed at: http://www.cdhn.org/documentbank/uploads/PromotingEffectiveCitizenship.pdf {{Wayback|url=http://www.cdhn.org/documentbank/uploads/PromotingEffectiveCitizenship.pdf |date=20110725151250 }}</ref> .
Mba hahazoana olom-pirenena mahaomby dia tsy maintsy beazina amin'ny fomba izay hampandray anjara sy hametraka ny maha zava-dehibe ny olana maneran-tany ny mpianatra. Afaka ahazo ny fahalalana takiana mba ho olom-pirenena mahaomby ny mpianatra amin’ny fianarana ny taranja sahala ny fampianarana ny fanatontoloana.
Ny manam-pahaizana sasany dia manamarika fa ankoatry ny votoatiny dia tokony ampianarina ny “fahaizana ankapobeny maneran-tany” ny mpianatra mba hahatakatra marina ny fomba fijery ankapobeny maneran-tany. Ireo manam-pahaizana ireo dia mino fa mba hahafantarana tanteraka ny olana misy eo amin’izao tontolo izao dia tsy maintsy manaiky ny mpianatra fa ny fomba fijeriny dia tsy voatery ho zarainy amin'ny hafa ary hahatakatra ny hery sosialy izay mamolavola ny fijeriny <ref>Hanvey, Robert. "An Attainable Global Perspective." Theory into Practice, Vol. 21, No. 3, Global Education (Summer, 1982),pp 162-167</ref><ref>Anderson, Charlotte. "Global Education in the Classroom." Theory into Practice, Vol. 21, No. 3, Global Education (Summer, 1982),pp 168-176</ref> .
==== Fanampiana sy ny sehatry ny fampandrosoana ====
Nitombo tokoa ny isan'ny olona miditra ao amin'ity sehatra ity tao anaty taona vitsy miaraka amin’ny "ny sehatry ny Fikambanana tsy miankina amin’ny fanjakana ankehitriny izay faha-8 amin’ny toekarena lehibe indrindra eran’izao tontolo izao ... mampiasa olona efa ho 19 tapitrisa ."<ref>Hall-Jones, P 2006, ‘The rise and rise of NGOs,’ Public Services International, viewed 23/9/10 at: http://www.world-psi.org/Template.cfm?Section=Home&CONTENTID=11738&TEMPLATE=/ContentManagement/ContentDisplay.cfm {{Wayback|url=http://www.world-psi.org/Template.cfm?Section=Home&CONTENTID=11738&TEMPLATE=%2FContentManagement%2FContentDisplay.cfm |date=20110727122306 }}</ref> Ny famatsiam-bola ampiasaina amin’ny tetikasa ara-pahasalamana, anisan’ny olana lehibe indrindra amin’ny fanampiana maneran-tany, mahaleo tena sy fikambanana-bahoaka tahaka ny “Foundation Bill Gates sy Melinda” dia nanampy handresy olana toy izany. Ny olana ankehitriny dia ny ahazoana antoka fa ny vola dia ampiasaina amin'ny fomba tokony hanampiana ireo izay anatin’ny filàna fototry ny fiainana <ref>Garrett, Laurie. 2007. "The Challenge of Global Health," ''Foreign Affairs'' '''86''' (1):14-38.</ref>. Ny fandalinana ny fampianarana ny fanatontoloana dia mety hitarika ho amin'ny fandraisana anjara amin'ny fanampiana sy ny sehatry ny fampandrosoana amin'ny fomba maro. Mety ho tafiditra amin’izany ny fiasana anatin’ny faritra nisy ady na loza voajanahary, ny fanatsarana ny tolotr’asam-bahoaka eo amin'ny fiaraha-monina an-dalam-pandrosoana (fahasalamana, fanabeazana, foto-drafitr’asa, fambolena) na ny fanampiana ny sehatra tsy miankina amin'ny alalan'ny lasitra amin’ny raharaham-barotra sy ny fitombon'ny tsena <ref>Coffey International Development, 2010 ‘Work that makes a difference,’ Coffey, viewed 24/9/10 at: http://www.coffey.com/our-businesses/coffey-international-development/our-expertise/sectors/overview</ref>. Ireo mpianatra dia afaka mandrato fahalalana mikasika ny fahasamihafana ara-kolontsaina, mahazo traikefa sy ny fahalalana marina ny olan’ny fanatontoloana amin'ny alalan'ny fandratoana ny fianarana. Maro ankehitriny ireo mpianatra ny taranja fianarana ny fanatontoloana hidirana amin'io sehatra io.
== Tanjon’ny fianarana==
Miovaova ny vokatry ny fianarana ny fanatontoloana miankina amin’ny tanjon’ny ivontoerana. Misy vokatra mitovy ihany anefa izay antenaina ho voavolavolan’ny mpianatra mandritry ny fianarana.
Tafiditra ao anatin’izany ny:
*Fahaizana ara-kolontsaina
*Fahaizana mieritreritra malalaka sy voafetra
*Fahaiza-manao eo amin'ny fikarohana sy ny fanadihadiana
*Fahafantarana ny raharaha amin'izao fotoana izao
*Fahaizana mifampiresaka tsara amin'ny toe-javatra isan-karazany
*Mahay fomba fiteny roa na mahay manakatra amin’ny fomba fiteny hafa.
==Fivelarana arak’asa==
Aorian’ny fahazoana diplaoma dia maro ny fisokafana arak’asa. Mety ho tafiditra ao anatin’izany ny fidirana amin’ny tontolon’ny fifandraisana iraisam-pirenena, ny varotra, ny raharaham-bahiny, ny fifampiraharahana iraisam-pirenena, ny politika, ny fitondram-panjakana eo an-toerana, ny fikarohana sy ny fandaharana ny tontolo iainana ary ny fampandrosoana iraisam-pirenena.
== 6. Anjerimanontolo manolotra ny fianarana ny fanatontoloana ==
===Afrika===
*Egypta:
**[http://www.aucegypt.edu/GAPP/Pages/Home.aspx The American University in Cairo] {{Wayback|url=http://www.aucegypt.edu/GAPP/Pages/Home.aspx |date=20120606072355 }}
*Maroka:
**[http://www.enssup.edu/Main/Pages/Home.aspx Enssup]
===Amerika===
*Kanada:
**[https://wayback.archive-it.org/all/20140605180232/http://www.wlu.ca/homepage.php?grp_id=148 Wilfrid Laurier University]
**[http://www.viu.ca/globalstudies/ Vancouver Island University]
*Amerika Latina:
**[http://www.nahualinstitute.com Nahual Institute] {{Wayback|url=http://www.nahualinstitute.com/ |date=20110128200138 }}
*Etazonia:
**[http://gs.sjsu.edu San Jose State University]
**[http://pgs.clas.asu.edu/node/166 Arizona State University] {{Wayback|url=http://pgs.clas.asu.edu/node/166 |date=20130205102543 }}
**[http://www.apu.edu/clas/globalstudies/global/ Azusa Pacific University] {{Wayback|url=http://www.apu.edu/clas/globalstudies/global/ |date=20130330071108 }}
**[http://sbgs.csumb.edu/global-studies-major/ California State University, Monterey Bay] {{Wayback|url=http://sbgs.csumb.edu/global-studies-major/ |date=20121029085350 }}
**[http://www.csusm.edu/globalstudies/ California State University, San Marcos]
**[http://www.hofstra.edu/academics/colleges/hclas/geog/index.html]
**[http://www.indiana.edu/~global/academic/ Indiana University]
**[[LIU Global|LIU Global College]]<ref>http://www.making-a-difference.com/pages/Global.html</ref>
**[http://cas.lehigh.edu/casweb/default.aspx?id=946 Lehigh University] {{Wayback|url=http://cas.lehigh.edu/casweb/default.aspx?id=946 |date=20130701232803 }}
**[http://www.loyola.edu/academic/globalstudies.aspx Loyola University Maryland] {{Wayback|url=http://www.loyola.edu/academic/globalstudies.aspx |date=20151022034324 }}
**[http://socialscience.msu.edu/degree/global_studies.html Michigan State University] {{Wayback|url=http://socialscience.msu.edu/degree/global_studies.html |date=20121018152850 }}
**[http://www.mtsu.edu/global/ Middle Tennessee State University] {{Wayback|url=http://www.mtsu.edu/global/ |date=20141016053139 }}
**[http://globalstudies.missouristate.edu/graduateprogram.asp Missouri State University] {{Wayback|url=http://globalstudies.missouristate.edu/graduateprogram.asp |date=20140116093228 }}
**[http://www.nu.edu/OurPrograms/CollegeOfLettersAndSciences/SocialSciences/Programs/Bachelor-Arts-Global-Studies.html National University] {{Wayback|url=http://www.nu.edu/OurPrograms/CollegeOfLettersAndSciences/SocialSciences/Programs/Bachelor-Arts-Global-Studies.html |date=20160201153128 }}
**[[Eugene Lang College The New School for Liberal Arts|Eugene Lang College, The New School]]
**[http://www.providence.edu/global-studies/Pages/default.aspx Providence College] {{Wayback|url=http://www.providence.edu/global-studies/Pages/default.aspx |date=20120927052107 }}
Sacred Heart Universityhttp://www.sacredheart.edu/academics/collegeofartssciences/academicdepartments/governmentpoliticsglobalstudies/globalstudies/
**[http://www.stcloudstate.edu/academics/programs/sopa-global.aspx St. Cloud State University] {{Wayback|url=http://www.stcloudstate.edu/academics/programs/sopa-global.aspx |date=20141112214556 }}
**[http://www.stlawu.edu/global-studies St. Lawrence University]
**[http://www.txstate.edu/internationalstudies/ Texas State University-San Marcos]
**[http://www.albany.edu/globalization/ University at Albany, State University of New York]
**[http://clas.arizona.edu/gls/about University of Arizona] {{Wayback|url=http://clas.arizona.edu/gls/about |date=20140903152434 }}
**[http://www.international.ucla.edu/idps/globalstudies/ UCLA]
**[http://www.global.ucsb.edu/ University of California, Santa Barbara]
**[http://www.globalstudies.ucr.edu/ University of California, Riverside] {{Wayback|url=http://www.globalstudies.ucr.edu/ |date=20151113100412 }}
**[http://dornsife.usc.edu/global-studies/ University of Southern California]
**[http://www.globalstudies.illinois.edu University of Illinois at Champaign-Urbana]
**[http://global.ku.edu University of Kansas]
**[http://web.utk.edu/~global/default.html University of Kentucky] {{Wayback|url=http://web.utk.edu/~global/default.html |date=20120329044929 }}
**[http://globalstudies.umbc.edu/ University of Maryland, Baltimore County]
**[http://igs.cla.umn.edu/ University of Minnesota]
**[http://www.admissions.unl.edu/academics/majors/52/global-studies.aspx University of Nebraska-Lincoln] {{Wayback|url=http://www.admissions.unl.edu/academics/majors/52/global-studies.aspx |date=20150202083742 }}
**[http://www.ucis.pitt.edu/global University of Pittsburgh]
**[http://web.utk.edu/~global/ University of Tennessee] {{Wayback|url=http://web.utk.edu/~global/ |date=20151107054312 }}
**[http://www.uwb.edu/globalstudies University of Washington Bothell] {{Wayback|url=http://www.uwb.edu/globalstudies |date=20160304035321 }}
**[http://www4.uwm.edu/cie/currentstudents/60/ University of Wisconsin-Milwaukee] {{Wayback|url=http://www4.uwm.edu/cie/currentstudents/60/ |date=20140723102854 }}
**[http://www.warren-wilson.edu/academics/catalog/catalog2.php?name=global_program Warren Wilson College]
**[http://www.wmich.edu/globalstudies/ Western Michigan University]
*Karaiba:
**[http://sta.uwi.edu/iir/ University of the West Indies]
===Asia===
*Shina
**[http://cgs.shu.edu.cn/Eng/index.asp Shanghai University] {{Wayback|url=http://cgs.shu.edu.cn/Eng/index.asp |date=20140606233128 }}
*India
**[http://www.jgu.edu.in/ OP Jindal Global University]
*Japana
**[http://web.aiu.ac.jp/en/undergraduate/curriculum/gs Akita International University] {{Wayback|url=http://web.aiu.ac.jp/en/undergraduate/curriculum/gs |date=20130628053934 }}
**[http://global-studies.doshisha.ac.jp/en/ Dōshisha University]
**[http://isgi.soc.hit-u.ac.jp/ Hitotsubashi University] {{Wayback|url=http://isgi.soc.hit-u.ac.jp/ |date=20160204023529 }}
**[http://www.icu.ac.jp/en/liberalarts/major/major29/index.html International Christian University] {{Wayback|url=http://www.icu.ac.jp/en/liberalarts/major/major29/index.html |date=20151118062217 }}
**[http://grad.fla.sophia.ac.jp/ Sophia University] {{Wayback|url=http://grad.fla.sophia.ac.jp/ |date=20130208014905 }}
**[http://www.tama.ac.jp/english/sgs_overview.html Tama University] {{Wayback|url=http://www.tama.ac.jp/english/sgs_overview.html |date=20160201055550 }}
*Singapore
**[http://www.fas.nus.edu.sg/globalstudies/ National University of Singapore]
*Hong Kong
**[http://www.cuhk.edu.hk/ssc/globalstudies/index.html The Chinese University of Hong Kong]
**[http://www.ppaweb.hku.hk/programmes/ug/gs/ The University of Hong Kong] {{Wayback|url=http://www.ppaweb.hku.hk/programmes/ug/gs/ |date=20160203183146 }}
*Korea Atsimo
**[http://dgs.pusan.ac.kr/ Pusan National University] {{Wayback|url=http://dgs.pusan.ac.kr/ |date=20170429054435 }}
===Aostralia===
*[http://www.monash.edu.au/study/coursefinder/course/3910/ Monash University]
*[http://www.handbook.uts.edu.au/courses/c10264.html University of Technology, Sydney] {{Wayback|url=http://www.handbook.uts.edu.au/courses/c10264.html |date=20160204164326 }}
===Eoropa===
*Austria:
**[http://www.uni-graz.at/globalstudies/ University of Graz] {{Wayback|url=http://www.uni-graz.at/globalstudies/ |date=20120510211343 }}
**[http://www.univie.ac.at/Geschichte-Meta/Globalgeschichte/ University of Vienna]
*Belzika:
**[http://www.globalstudies.ugent.be Ghent University] {{Wayback|url=http://www.globalstudies.ugent.be/ |date=20160204045620 }}
*Danmark:
**[http://www.ruc.dk/en/education/subjects/global-studies/ Roskilde University] {{Wayback|url=http://www.ruc.dk/en/education/subjects/global-studies/ |date=20120629101544 }}
*Frantsa:
**[http://www.sciences-po.fr/portail/ Sciences Po]
*Alemaina:
**[http://www.global-studies-programme.org/ Humboldt University of Berlin]
**[http://www.global-studies.de/ University of Freiburg]
**[http://www.uni-leipzig.de/gesi/emgs/ University of Leipzig] {{Wayback|url=http://www.uni-leipzig.de/gesi/emgs/ |date=20101124114235 }}
*Norvezy:
** NTNU [http://www.ntnu.edu/studies/msglobal/gpc] {{Wayback|url=http://www.ntnu.edu/studies/msglobal/gpc |date=20130222011742 }}
*Polonina:
**[http://www.uni.wroc.pl/ University of Wrocław]
*Federasiona Rosiana:
**[http://fgp.msu.ru/about/about-the-faculty-of-global-studies/ Moscow State University] {{Wayback|url=http://fgp.msu.ru/about/about-the-faculty-of-global-studies/ |date=20131214200332 }}
*Espaina:
**[http://www.upf.edu/estudiants/es/titulacions/humanitats/grau-estudis-globals/presentacio/ Pompeu Fabra University] {{Wayback|url=http://www.upf.edu/estudiants/es/titulacions/humanitats/grau-estudis-globals/presentacio/ |date=20160304052102 }}
*Soeda:
**[http://www.lunduniversity.lu.se/o.o.i.s?id=24725&lukas_id=SAGLS/ Lund University]
**[http://www.globalstudies.gu.se/english/ University of Gothenburg]
*Angletera:
**[http://www2.lse.ac.uk/home.aspx London School of Economics] {{Wayback|url=http://www2.lse.ac.uk/home.aspx |date=20130513000257 }}
**[http://www.sussex.ac.uk/global/index University of Sussex]
== Boky ==
{{Reflist|3}}
dxp0dbhvdxncvxtoo020h9xlx5zo5vu
Lisitry ny gazety ao Madagasikara
0
229949
1143419
1115038
2026-06-16T03:46:04Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143419
wikitext
text/x-wiki
{| class="wikitable sortable"
|-
! Gazety !! Fotoana ivoahany !! Endrika ivoahany !! Fiteny
!Serasera!! Mahakasika !! Tranon-kala
|-
|[[L'Écho du Sud]]
|isan'andro
|an-tranonkala
|[[Frantsay]]
|
|
|[http://www.lechodusud.com/ L'Écho du Sud]
|-
|[[Orange actu Madagascar]]
|isan'andro
|an-tranonkala
|[[Frantsay]]
|
|
|[https://actu.orange.mg/ Orange actu Madagascar]
|-
| [[La Gazette de la Grande Île]] || isan'andro || an-taratasy sy an-tranonkala ||
| || || [http://www.lagazette-dgi.com/ La Gazette de la Grande Île] {{Wayback|url=http://www.lagazette-dgi.com/ |date=20211109122335 }}
|-
| [[La Tribune de Diego]] || in-droa isaky ny volana || ||
| || || [http://latribune.cyber-diego.com/ La Tribune de Diego]
|-
| [[L'Express de Madagascar]] || isan'andro || an-taratasy sy an-tranonkala ||
| || || [http://www.lexpressmada.com/ L'Express de Madagascar] {{Wayback|url=http://www.lexpressmada.com/ |date=20091204025919 }}
|-
| [[Madagascar Matin]] || isan'andro || an-taratasy sy an-tranonkala ||
| || || [http://www.matin.mg/ Madagascar Matin]
|-
| [[Madagascar Tribune]] || isan'andro || an-taratasy sy an-tranonkala ||
| || || [http://www.madagascar-tribune.com/ Madagascar Tribune]
|-
| [[Midi Madagasikara]] || isan'andro || an-taratasy sy an-tranonkala ||
| || || [http://www.midi-madagasikara.mg/ Midi Madagasikara]
|-
| [[La Nation]] || || ||
| || ||
|-
| [[Les Nouvelles]] || || an-taratasy sy an-tranonkala (Newsmada)||
| || || [http://www.newsmada.com/ Newsmada] {{Wayback|url=http://www.newsmada.com/ |date=20161115052309 }}
|-
| [[Lakroan'i Madagasikara]] || isan-kerinandro || ||
| || || [http://www.lakroa.mg/ Lakroan'i Madagasikara] {{Wayback|url=http://www.lakroa.mg/ |date=20161119160407 }}
|-
| [[La Vérité]] || isan'andro || an-taratasy sy an-tranonkala ||
| || || [http://www.laverite.mg/ La Vérité] {{Wayback|url=http://www.laverite.mg/ |date=20161119163024 }}
|-
| [[Gazetiko]] || isan'andro || ||
| || ||
|-
| [[Malaza]] || isan-kerinandro || ||
| || || [http://matv.mg/category/ma-laza/ Malaza] {{Wayback|url=http://matv.mg/category/ma-laza/ |date=20161120233956 }}
|-
| [[Ao Raha]] || isan'andro || ||
| || ||
|-
| [[Basy Vava]] || || ||
| || ||
|-
| [[Ino Vaovao ?]] || || ||
| || || [http://www.inovaovao.com/ Ino Vaovao] {{Wayback|url=http://www.inovaovao.com/ |date=20161118220401 }}
|-
| [[Taratra]] || isan'andro || an-taratasy sy an-tranonkala (Newsmada) ||
| || || [http://www.newsmada.com/ Newsmada] {{Wayback|url=http://www.newsmada.com/ |date=20161115052309 }}
|-
| [[TeloNohorefy]] || isan-droa herinandro || ||
| || ||
|-
| [[Tia Tanindrazana]] || isan'andro || ||
| || || [http://tiatanindrazana.com Tia Tanindrazana]
|-
| [[Midi flash- Midi Maikala]] || || ||
| || ||
|-
| [[L'Observateur]] || || ||
| || ||
|-
| [[Madonline]] || || an-tranonkala ||
| || || [http://www.madonline.com Madonline]
|-
| [[Canal News Madagascar]] || || an-tranonkala ||
| || || [http://canalnewsmadagascar.com/ Canal News Madagascar] {{Wayback|url=http://canalnewsmadagascar.com/ |date=20200301212254 }}
|-
| [[Délire Madagascar]] || || an-tranonkala ||
| || || [http://www.deliremadagascar.com/ Délire Madagascar]
|-
| [[Journal Madagascar]] || || an-tranonkala ||
| || || [http://www.journalmadagascar.com/ Journal Madagascar]
|-
| [[Mada-Actus]] || || an-tranonkala ||
| || || [http://www.madagasikara-actus.mg/ Mada-Actus] {{Wayback|url=http://www.madagasikara-actus.mg/ |date=20161029144659 }}
|-
| [[La Dépêche]] || || ||
| || ||
|-
| [[Free news]] || || ||
| || ||
|-
| [[Le Citoyen]] || || ||
| || ||
|-
| [[Essentielle Madagascar]] || isam-bolana || ||
| || ||
|-
| [[No comment]] || isam-bolana || ||
| || ||
|-
| [[Dans les Médias Demain]] || isan-kerinandro || ||
| || ||
|-
| [[Mada-Journal]] || isam-bolana || ||
| || ||
|-
| [[New Magazine]] || isan-droa volana || ||
| || ||
|-
| [[Ny Valosoa Vaovao]] || intelo isan-kerinandro|| an-taratasy sy an-tranonkala||
| || || gvalosoa
|-
| [[La Revue de l’Océan Indien]] || isam-bolana || ||
| || ||
|-
| [[Hebdo de Madagascar]] || isan-kerinandro || ||
| || ||
|-
| [[Vintsy]] || isan-telo volana || ||
| || ||
|-
| [[Madatsara]] || || an-tranonkala ||
| || Kolontsaina || [http://www.madatsara.com Madatsara]
|-
| [[Vaovao.org]] || || an-tranonkala ||
| || Kolontsaina || [http://www.vaovao.org Vaovao]
|-
| [[Watsa]] || isam-bolana || ||
| || kolontsaina ||
|-
| [[Tana Planète]] || isam-bolana || ||
| || ||
|-
| [[Gazetin'ny Fahasalamana]] || isan-kerinandro || ||
| || ||
|-
| [[Femin@]] || || ||
| || fahasalamana ||
|-
| [[Jejoo]] || || ||
| || ||
|-
| [[SOA]] || || ||
| || ||
|-
| [[Primababy]] || || ||
| || ||
|-
| [[Caviar]] || isam-bolana || ||
| || ||
|-
| [[Prime magazine]] || isam-bolana || ||
| || ||
|-
| [[Gazetinao On line]] || || ||
| || ||
|-
| [[NGAH]] || || ||
| || ||
|-
| [[Takoritsika]] || || ||
| || ||
|-
|Feon'ny Demokrasia
|isan'andro
|Gazety an'habaka
|Fiteny Malagasy
|
|Trangam-piaraha-monina, Politika
|www.feonydemokrasia.mg
|}
{{Vangovango}}
[[Sokajy:Haino aman-jery ao Madagasikara]]
[[Sokajy:Gazety malagasy]]
1a8td0undp3bb5cuqttgp26r6caf5qp
Tetiandro litorjika kristiana
0
259732
1143437
1130213
2026-06-16T09:39:47Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143437
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Resurection abbaye st martin es aire 04345.jpg|vignette|301x301px|Fitsanganan' i Jesoa ho velona]]
Ny '''taom'''-'''piangonana''' na '''tetiandro''' '''litorjika''' '''kristiana''' na '''kalandrie''' '''litorjika''' '''kristiana''' na '''taona''' '''litorjika''' dia [[tetiandro]] manondro ny daty raikitra na miovaova ankalazana ny fetim-piangonana na ahatsiarovana ny zava-dehibe niseho teo amin' ny [[Tantaran' ny kristianisma|tantaran' ny fivavahana kristiana]] ary ny daty ahatsiarovana ny [[olo-masina]] isan-karazany.
Avy amin' ny datin' ny [[Paska]] na [[Paska|Paka]] (izay miovaova) sy ny datin' ny [[Noely]] na [[Noely|Krismasy]] (izay tsy miova) no iaingan' ny fitsipika ahafahana mamantatra ny fotoana [[Litorjia|litorjika]] sy ny daty ankalazana ny fety litorjika hafa rehetra. Nivoatra ny tetiandro litorjika nandritra ny taonjato maro nisian' ny [[fivavahana kristiana]] ka niteraka fahasamihafana isam-piangonana izany ([[Tetiandro litorjikan' ny Eglizy katôlika|tetiandro litorjika katôlika]], [[Tetiandro litorjikan'ny Fiangonana ortodoksa atsinanana|ôrtôdôksa]], prôtestanta, sns.).
Ny firavoravoana sasany dia miseho amin' ny [[Tetiandro gregôriana|daty gregôriana]] raikitra tsy miova, anisan' izany ny [[Noely]], nefa ny sasany miovaova daty, tahaka ireo izay miankina amin' ny andro fankalazana ny [[Paska]]. Ireto avy ireo fety lehibe amin' ny taom-piangonana: ny [[Advento]] (na [[Advento|Fiaviana]]), ny [[Noely]] (na [[Noely|Krismasy]]), ny [[Epifania]], ny [[Zoma masina]], ny [[Paska]] (na [[Paska|Paka]]), ny [[Fankalazana ny Fiakaran' i Jesoa|Adro niakarana]], ny [[Pentekôsta]] ary ny [[Fetin' ny Trinite|Trinite]]<ref><small>"Calendrier" in ''Microsoft Encarta 2009''. 1993-2008 Microsoft Corporation.</small></ref>.
Misy [[loko litorjika]] manavaka azo ampifandraisina amin' ny fizaràn-taona samihafa ao amin' ny taona litorjika. Ny datin' ny fety dia miova kely eo amin' ny fiangonana samihafa, na dia mitovy ihany amin' ny ankapobeny ny fifanarakarahana sy ny anton' izany.
== Tantaran' ny tetiandro litorjika ==
=== Tetiandro tao amin' ny fivavahana jiosy ===
[[Sary:Tissot The Flight of the Prisoners.jpg|vignette|256x256px|Mandositra ny tananan'i Jerosalema ireo Jiosy]]
Tsy mifanara-kevitra ny manam-pahaizana ny amin' ny fahafantarana raha [[Tetiandro manara-masoandro|manara-masoandro]] (miankina amin' ny toeran' ny [[Masoandro]] miohatra amin' ny an' ny [[Tany]]) ny tetiandro nampisasin' ny [[Jiosy]] talohan' ny [[Fahababoana tany Babilôna|Fahababoana babilôniana]], na [[Tetiandro manara-bolana sy masoandro|manara-masoandro amam-bolana]] (miankina amin' ny fifandraisan' ny tsingerim-pihodinan' ny [[Volana]], misy volana fanampiny mba hampifanandrifiana ny tetiandro amin' ny tsingerim-pihodinan' ny [[Masoandro]]), sahala amin' ny [[tetiandro hebreo]] amin' izao fotoana izao izay nataon' i Hillel II, na [[Tetiandro manara-bolana|manara-bolana]] fotsiny sahala amin' ny [[Tetiandro mozilmana|Tetiandro silamo]]<ref><small>Stern, Sacha (2001). ''[https://books.google.com/books?id=CiFIKURVNRwC&printsec=frontcover&dq=jewish+calendars&cd=2#v=onepage&q=jewish%20calendars&f=false Calendar and Community: A History of the Jewish Calendar]''. Oxford University Press. pp. 2–3. <nowiki>ISBN 0-19-827034-8</nowiki>.</small></ref>.
Ny volana voalohany amin' ny taona hebreo dia ny volana [[Abiba (volana hebreo)|Aviva]] na [[Abiba (volana hebreo)|Abiba]] (hebreo: אביב / ''Aviv'' na ''Abib''), izay noraisin' i [[Mosesy]] (na [[Mosesy|Môizy]]) tamin' ny volana ''Ipip,'' volana faha-11 ao amin' ny [[tetiandro egiptiana]] tsy manara-bolana (io ihany no niandohan' ny ''Abib'' ho volana faha-10 ao amin' ny [[tetiandro etiopiana|tetiandro etiôpiana]] tsy manara-bolana)<ref><small>"Dia hoy Mosesy tamin'ny olona: Tsarovy izao andro izao, izay nivoahanareo avy tany Egypta, tamin'ny trano nahandevozana, fa tamin'ny tanana mahery no nitondran'i Jehovah anareo nivoaka avy tany; koa aza misy mihinana izay misy masirasira. Izao andro amin'ny volana Abiba izao no ivoahanareo." (Eksodosy 13.3-4).</small></ref> izay midika hoe volan’ny "salohy maitso"<ref><small>[http://www.blueletterbible.org/lang/lexicon/lexicon.cfm?Strongs=H24&t=KJV Gesenius's Lexicon]</small></ref>. Noho izy miseho amin' ny [[lohataona]] dia anisan' ny tetiandro trôpikaly izy. Tokotokony ho amin' ny fotoan' ny [[Fahababoana tany Babilôna|Fahababoana babilôniana]], rehefa nampiasa ny tetiandro tsotra babilôniana (tsy ara-pivavahana) ny [[Jiosy]] dia nandray ho anaram-bolana ny teny hoe ''[[Nisana (volana hebreo)|Nisana]]'' (hebreo: יסן / ''Nisan'')<ref><small>Tamin'ny volana voalohany (volana Nisana izany) tamin'ny taona faharoa ambin'ny folo nanjakan'i Ahasoerosy mpanjaka, nisy nanao pora (filokana izany) teo anatrehan'i Hamana ny amin'ny isan'andro isan'andro sy ny isam-bolana isam-bolana hatramin'ny volana faharoa ambin'ny folo (volana Adara izany) (Estera 3.7).</small></ref> izay avy amin' ny [[Fiteny babilôniana|teny babilôniana]] hoe ''Nisanu''<ref><small>[http://www.angelfire.com/pa2/passover/months-of-the-jewish-calendar.html Months of the Jewish Calendar]</small></ref>. Nilaza i Thomas J. Talley fa efa niseho talohan' ny Fahababoana ny ny fampiasana ny [[Tetiandro babilôniana|anaram-bolana babilôniana]]<ref><small>Talley, Thomas J. (1991). ''[https://books.google.com/books?id=T_O8F_iGcqkC&pg=PA82&lpg=PA82&dq=Babylonian+name+Nisan&source=bl&ots=XAUETDV3JK&sig=V4K3fsY5n0fd0kPfkAIxdZiNoDc&hl=en&ei=gGRpS4zwDKS60gTFvMWsCA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=5&ved=0CBMQ6AEwBDgU#v=onepage&q=Babyloni The Origins of the Liturgical Year]''. Pueblo Publishing Company. pp. 82–83. <nowiki>ISBN 978-0-8146-6075-1</nowiki>.</small></ref>.
Tamin' ny tetiandro talohan' io dia nantsoina fotsiny amin' ny laharany ny ankamaroan' ny [[Volana (fotoana)|volana]] (ohatra: "volana fahadimy"). Ireto ny anaran' ny volana avy amin' ny [[fiteny babilôniana]] ampiasain' ny Jiosy:
*''[[Nisana (volana hebreo)|Nisan]]'' (Marsa – Avrily)
*''[[Iyar]]'' (Avrily – Mey)
*''[[Sivan]]'' (Mey – Jona)
*''[[Tammuz]]'' (Jona-Jolay)
*''[[Ava (volana hebreo)|Av]]'' (Jolay – Aogositra)
*''[[Elola (volana hebreo)|Elul]]'' (Aogositra – Septambra)
*''[[Tisry (volana hebreo)|Tishri]]'' (Septambra – Oktobra)
*''[[Kheshvan]]'' (Oktobra – Novambra)
*''[[Kisleva (volana hebreo)|Kislev]]'' (Novambra – Desambra)
*''[[Teveta (volana hebreo)|Tevet]]'' (Desambra – Janoary)
*''[[Sevata (volana hebreo)|Shevat]]'' (Janoary – Febroary)
*''[[Adara (volana hebreo)|Adar]]'' (Febroary – Marsa)
Tamin’ ny andron’ ny tantara ao amin' ny [[Baiboly]] dia ireto ny fetim-pivavahana jiosy nankalazaina:
* ny ''[[Paska jiosy|Pesah]]'' (Paska jiosy) – 14 ''Nisan'' (fanaovana sorona zanak’ ondry) – 15 ''Nisan'' (Sederan’ ny Pesah);
* ny ''[[Shavuot]]'' (Pentekôsta jiosy) – Andro faha-50 isaina avy eo amin’ ny ''Pesah'', izay tokony ho eo amin’ ny fahenin' ny volana ''Sivan'';
* ny ''[[Rosh ha-Shana|Rosh Hashanah]]'': Andron’ ny fitsofana ny ''shofar'' ("trompetra") – 01 ''Tishri'';
* ny ''[[Yom Kippur]]'' (Andron’ ny fidiovana) – 10 ''Tishri'';
* ny ''[[Sukkot]]'' (Tabernakely) – 15 ''Tishri'';
* ny ''[[Hanukka]]'' (fanolorana na fahazavana) – 25 ''Kislev'' (natomboka tamin’ ny 164 tal. J.K.);
* ny ''[[Purim]]'' (toko) – 14 ''Adar'' (natomboka tamin’ ny taona 400 tal. J.K. any ho any).
=== Tetiandro litorjika kristiana ===
Ny [[Paska]] na [[Paska|Paka]] no fety nankalazain' ny Kristiana voalohany hita ao amin' ny taom-piangonana. Fantatra fa efa nankalazaina izany tamin' ny taonjato faha-2, izay ahatsiarovana ny fiarahan' i [[Jesoa]] nisakafo tamin' ny [[Apostoly roa ambin'ny folo|mpianany]] sy ny [[Fijalian' i Jesoa|fiaretany fijaliana]] ary ny [[Fitsanganan' i Jesoa ho velona|fitsanganany ho velona]] izany<ref><small>Michel Rouche, ''Les origines du christianisme 30-451'', Hachette, p. 48</small></ref>. Ireo zava-nitranga efatra ireo dia samy tantarain' ny [[Filazantsara sinôptika|evanjely efatra]] fa niseho tamin' ny fankalazana ny [[Paska jiosy]] tao [[Jerosalema]] tamin' ny faha-14n' ny volana [[Nisana (volana hebreo)|Nisana]] amin' ny [[tetiandro hebreo]]. Noraiketina tamin' ny taona 325 nandritra ny [[Kônsily voalohany tao Nikea|Kônsily tao Nikea]] ny daty hankalazana azy ka ny Alahady manaraka ny faha-14 andron' ny [[Volana]] (fenomanana) mahatratra io fe-potoana io amin' ny 21 Marsa na manarakaraka azy avy hatrany.
Ny tetiandro litorjika dia nivoatra miandalana nanomboka tamin' ny taonjato faha-4 manodidina ny daty ankalazana ny [[Paska]]. Ny [[Telo Andron' ny Paska]] (latina: ''triduum pascale'') aloha, ka anisan' izany ny roa andro alohan' ny Paska izay nanjary fotoana [[fifadian-kanina]]; avy eo dia niitatra ny fankalazana ka nahazo ny [[Herinandro Masina]] nanomboka tamin' ny taona 389<ref name=":0"><small>Michel Rouche, ''Les origines du christianisme 30-451'', Hachette, <abbr>p.</abbr> 149</small></ref>. Nanomboka tamin' ny faramparan' ny taonjato faha-4 dia nialohavan' ny efapolo androm-pifadian-kanin' ny [[Karemy]] izany<ref name=":0" /> <ref><small>Macaire de Simonos-Pétra, ''Mystagogie du Grand Carême. Essai de théologie du temps liturgique.'', Apostolia, Paris, 2018</small></ref>. Ny <u>fari-potoan' ny Paska</u> dia niitatra mankany amin' ny [[Pentekôsta]] na [[Pentekôsta|Pentekôty]], izay fito herinandro (na dimampolo andro) aorian' ny Paska.
== Ny tsingerina litorjika ==
=== Fivoarany ===
Mizara ny taona ho fifanarakaraham-pizaran-taona maro ny tsingerina litorjika, ka ny fizaran-taona tsirairay dia mifanentana amin' ny fihetseham-po tokony hananan' ny mpiangona na ny fombam-pivavahana arahina, izay misy fananterana teôlôjika, ary fomba fivavaka, izay mety hasehon’ ny fomba isankarazany ampihaingoana ny fiangonana, ny lokon’ ny [[paramento]] sy ny fitafian’ ny mpitondra fiangonana, ny andalan-t[[Soratra Masina]] vakina, ny lohahevitra torina ary ny fomba fanao izay matetika tandreman’ ny isam-batanolona na dia any an-trano aza.
Ao amin’ ny fiangonana manaraka taom-piangonana dia voalahatra manokana ao amin’ ny boky famakian-teny atao hoe ''leksiônera'' (frantsay: ''lectionnaire'' na ''épistolier''; anglisy: ''lectionary'') ny andalan-tSoratra Masina vakina isan’ Alahady (na isan’ andro amin’ ny fiangonana sasany) mandritra ny taona. Taorian’ ny [[Fanavaozana prôtestanta]] dia nanohy nanaraka ny leksiônera araka ny <u>fombam-pivavahana rômana</u> ny [[Anglikanisma|Anglikana]] sy ny [[Loteranisma|Loterana]]. Vokatry ny fanapaha-kevitry ny [[Kônsily Vatikàna II]] dia nanitsy ny leksiônerany tamin’ ny taona 1969 ny [[Eglizy katôlika rômanina|Eglizy katôlika]], ka nandray <u>tsingerim-bakiteny</u> telo taona ho an’ ny Alahady ary tsingerim-bakiteny roa taona ho an’ ny andro hafa ao amin’ ny herinandro.
Nandray ny leksiônera rômana nahitsy ny [[Prôtestantisma|Prôtestanta]] sady nampifanaraka azy amin’ izay ilany azy, ka navoaka am-boky tamin’ ny taona 1994 ny leksiônera nahitsy iraisana ho an’ ny Alahady sy ny fety lehibe, izay ampiasain’ ny fiangonana prôtestanta maro amin’ izao fotoana izao, anisan’ izany ny [[Metôdisma|Metôdista]], ny [[Fiangonana nohavaozina|Nohavaozina]], sns.
=== Ny fety manaraka daty raikitra ===
Napetraka miandalana nanomboka tamin' ny taonjato faha-4 ny fitsingerenan' ny fety ankalazaina amin' ny daty raikitra. Efa nisy hatramin' ny taloha ny fetin' ny [[Martiora|maritiora]], indrindra tao [[Rôma]], fa nisaraka tamin' ny [[Paska]] ny fety mifandray amin' ny fiainan' i [[Jesoa|Jesoa Kristy]] teto an-tany kosa (sy ny fetin' i [[Maria (renin'i Jesoa)|Maria virijiny]] sy ny an' i [[Joany Mpanao Batisa|Joany Batista]]) taty aoriana, ka napetraka amin' ny daty mahazatra amin' izao fotoana izao.
Tamin' ny taona 1582 dia novana nanaraka ny [[tetiandro gregôriana]] avy amin' ny [[tetiandro joliana]] ny tetiandrom-piangonana tao amin' ny firenena sy fanjakana katôlika isan-karazany. Noho izany dia misy fahasamihafana ny [[Tetiandro litorjikan' ny Eglizy katôlika|tetiandro litorjika katôlika]] sy ny [[Tetiandro litorjikan' ny Fiangonana ôrtôdôksa atsinanana|tetiandro litorjika ôrtôdôksa]], izay nihazona hatrany ny [[tetiandro joliana]].
== Tetiandro litorjikan' ny kristianisma tatsinanana ==
=== Ny fombam-pivavahana siriaka tatsinanana ===
[[Sary:Chapelle des Carmélites - Interieur - Nativité de la Vierge par Felix Saurine d'après Despax.jpg|vignette|207x207px|Fahaterahan' i Jesoa]]
Ny tetiandro litorjikan’ ny Eglizy katôlika any Atsinanana manaraka ny <u>fombam-pivavahana tatsinanana</u> (dia ny [[Eglizy Katôlika Kaldeana|Eglizy katôlika kaldeana]] sy ny [[Eglizy katôlika sirô-malabara]]) dia noraiketina araka ny fizotran’ ny [[Tantaran' ny Famonjena|tantaram-pamonjena]]. Amin’ ny fifantohana amin’ ny fiainana ara-tantaran’ i Jesoa Kristy dia tarihina ho amin’ ny fahatanterahana [[Eskatolojia|eskatôlôjika]] (izany hoe ny fiadanana any an-danitra) manaraka io fandaminana manokana ny fizaran-taona litorjika io ny mpino<ref><small>Pathikulangara, Varghese. ''Mar Toma Margam'', (A New Catechism for the St. Thomas Christians of India), Kottayam: Denha Services, 2004</small></ref>. Ahitana fizaran-taona misy fito herinandro eo ho eo isanisany ny taom-piangonana, nefa atao izay hifanarahany amin’ ny [[tetiandro manara-masoandro]]. Miankina amin’ ny zava-niseho fito lehibe indrindra, izay aorina amin’ ny fankalazana ny tantaram-pamonjena, ny fandaminana ny fizaran-taona litorjika. Ireto avy izy ireo:
# ny [[Fahaterahan' i Jesoa|Fahaterahan]]' i Kristy;
# ny [[Epifania|Epifanian]]’ i Kristy;
# ny [[Fitsanganan' i Jesoa ho velona|Fitsanganan]]’ i Kristy ho velona;
# ny [[Pentekôsta]];
# ny [[Fiovan-tarehin' i Jesoa|Fiovan-tarehy]];
# ny [[Hazo fijaliana]] manam-boninahitra;
# ny [[Parosia]] (ny fanolorana ny Fiangonana aorian’ ny [[Fiavian' i Kristy fanindroany|fiavian’ i Kristy fanindroany]]).
Miovaova araka ny fizaran-taon’ ny tetiandro litorjika ny famakiana ny [[Baiboly]] sy ny vavaka mandritra ny fanaovana [[sorona masina]] (lamesa) ary ny "[[litorjian' ny Ora]]".
Omena etsy ambany ny fizaran-taona ao amin' ny tetiandro litorjikan’ ny Eglizy katôlika sirô-malabara sy ny an' ny [[Eglizy Katôlika Kaldeana|Eglizy katôlika kaldeana]] dia o:
==== Filazàna tamin' i Maria (''Subara'') ====
[[Sary:Diziani Annonciation.jpg|vignette|256x256px|''Filazàna tamin' i Maria ny hahaterahan' ny Mpamonjy'', sary nataon' i Gaspare Diziani]]
Fizaran-taona litorjika iray ny herinandron’ ny [[Fanambaràna tamin' i Maria ny hahaterahan' i Jesoa|Filazàna mialoha]] ny fahaterahan' i [[Jesosy|Jesoa]] tamin' i [[Maria (renin'i Jesoa)|Maria]] (''Subara''). Ny taona litorjika dia manomboka amin’ ny fanambaràna sy ny fankalazana ny fihaonana ara-tantaran’ Andriamanitra amin’ ny olombelona tamin’ ny alalan’ i Jesoa Kristy, ilay endrik’ olombelon’ ny [[Persôna (teôlôjia)|persôna]]<nowiki/>n’ Andriamanitra.
Ny [[Fiteny siriaka|teny siriaka]] hoe ''Subara'' ("fanambaràna mialoha"), izay iantsoan’ ireo Fiangonana ireo ny herinandro dimy na enina ao amin’ ny taona litorjikany, dia fanambaràna mialoha sady filazana amin’ ny fomba manetriketrika ankalazana miaraka amin’ io vaovao fara tampony sady mitondra fahasambarana io ny fietren' Andriamanitra ho amin’ ny fahalemen’ ny olombelona mba hanandratana azy amin’ ny fahambonian’ Andriamanitra.
Manomboka amin’ ny Alahady alohan' ny 01 Desambra sy mifarana amin’ ny fetin’ ny [[Epifania]], fetin’ ny batisan’ ny Tompo io fizaran-taona. Mivoatra ao amin’ ny tontolon’ ny [[Mistery (kristianisma)|zava-miafin’]] ny [[Fahatongavana ho nofo (kristianisma)|fahatongavana ho nofo]], izay tanteraka amin’ ny fahafenoan’ ny fotoana, io fizaran-taona io. Mahatsiaro ny filazàna mialoha ny hahaterahan’ i [[Joany Batista]] (na [[Joany Batista|Jaona mpanao batisa]]) koa ny Fiangonana mandritra ireo andro ireo, dia i Joany izay mpialoha lalana an’ i Jesoa, ary koa ny zava-nitranga mahafalin’ ny nahateran’ i Joany Batista. Ho fanomanana ny fankalazana ny zava-miafin’ ny fahatongavana ho nofo, io fizaran-taona io dia mampahatsiahy ny [[Famoronana (araka ny Baiboly)|Famoronana]], ny [[Fahotana|tsy fankatoavan’ ny razantsika]] sy ny vokatr’ izany, ny fahantran’ ny olobelona tapaka, ny fampanantenana ny [[famonjena]] atolotr’ Andriamanitra, ny [[faminaniana]] ny amin’ ny Mpamonjy.
Mandritra io fizaran-taona io dia eritreretina koa ny anjara asan’ i [[Maria (renin' i Jesoa)|Maria]] eo amin’ ny tantaran’ ny drafi-pamonjena. Miankina amin’ ny fifandraisany amin’ i Jesoa ny maha zava-dehibe an’ i Maria izay mitarika ho amin' ny fitsaohan' ny Fiangonana azy, ka singanina manokana ny maha renin’ i Jesoa azy. Anterin’ ny fety roa tena manetriketrika ny fankalazana azy: ny [[Fahatorontoronina tsy azon-keloka]] (latina: ''Immaculata Conceptio'') amin’ ny 8 Desambra sy ny <u>Fiarahabana an' i Maria renin' i Jesoa</u> amin’ ny Zoma farany amin’ io fizaran-taona io. Manatanteraka fifadiana amin’ ny 01 hatramin’ ny 25 Desambra amin’ ny fanomanana ny [[Noely]] ny Fiangonana; atao hoe "Karemy 25 Andro" io fari-potoana io.
Ireto ny fety ankalazaina mandritra io fizaram-potoana io:
* Fetin’ ny [[Fahatorontoronina tsy azon-keloka|Fahatorontoronina an' i Maria tsy azon-keloka]], renin’ i Jesoa (8 Desambra);
* Fetin’ ny Hazofijaliana mahagagan’ i Milapora (Hazofijaliana kristiana Md. Tomà) (18 Desambra) ao amin’ ny [[Eglizy Sirô-malabara]];
*[[Fahaterahan' i Jesoa|Fahaterahan’ i Jesoa]] Kristy Tompo sy Mpamonjy antsika na [[Noely]] (25 Desambra);
* Fetin’ ny <u>Zaza Masina</u> (28 Desambra);
* Fetin’ ny Fitondrana an' i Jesoa tao an-[[Tempolin' i Jerosalema|tempoly]] (01 Janoary);
* Fetin' i Maria, renin’ i Jesoa (Zoma farany ao amin’ ny fizaran-taona).
==== Ny Epifania (''Denha'') ====
[[Sary:Santa Fiora sante Flora e Lucilla 003.JPG|vignette|189x189px|''Fanaovam-batisa an' i Jesoa'', sary nataon' i Andrea della Robbia.]]
Manomboka amin’ ny Alahady akaikin’ ny fetin’ ny Epifania ka mifarana amin’ ny fanombohan’ ny Fifadian-kanina lehibe ny herinandron’ ny [[Epifania]], izay tsy tokana. Ny [[Fiteny siriaka|teny siriaka]] hoe ''Denha'' dia midika hoe "fiposahan’ ny masoandro". Mieritreritra ny amin’ ny fisehoan’ ny [[Trinite|Trinite Masina]] sy ny fanambaràna an’ i Kristy, fahazavan’ izao tontolo izao, ny mpino mandritra io fotoana io.
Zava-mitranga voalohany ara-tantara - tamin' ny nanambaràna ny [[Trinite]] amin’ ny olombelona tao amin’ ny maha olona an’ i Jesoa Kristy - ny [[Batisa|batemy]] tao amin’ ny ony [[Jordana (ony)|Jordany]]. Ankalazaina amin’ io fizaran-taona io ny [[Fetin' ny olo-masina|fetin' ny Olo-masina]] izay mifandray amin’ ny fisehoan’ ny Mpamonjy.
Ireto ny fety ankalazaina mandritra io fari-potoana io:
* Fetin’ ny [[Epifania]] na fetin’ ny Batemin’ ny Tompo (6 Janoary);
* Fetin’ ny [[Joany Batista|Md. Joany Batista]] amin’ ny Zoma voalohan’ ny Epifania;
* Fetin' ny apôstôly [[Petera]] (na i Kefa) sy [[Paoly (apostoly)|Paoly]] amin’ ny Zoma faharoan’ ny Epifania;
* Fetin’ ny [[Evanjelista]] amin’ ny Zoma fahatelo amin’ ny Epifania;
* Fetin’ ny [[Stefana|Md. Stefana]] amin’ ny Zoma fahefatry ny Epifania;
* Fetin’ ny [[Rain' ny Fiangonana|Rain’ ny Fiangonana]] amin’ ny Zoma fahadimin’ ny Epifania;
* Fetin’ ny Md. Olomasina mpiahy ny Fiangonana amin’ ny Zoma fahenin’ ny Epifania;
* Fetin’ ny mpino maty rehetra ny Zoma faran’ ny Epifania.
==== Fifadian-kanina Lehibe (''Sawma Rabba'') ====
[[Sary:Hans Holbein d. J. 020.jpg|vignette|241x241px|''Fisamborana an' i Jesoa'', sary nataon' i Hans Holbein, 1523]]
Mandritra ireo herinandro ireo ny <u>Fifadian-kanina Lehibe</u> dia isaintsainana sy ieritrereta,a ny fiainana ampahibemason’ i Jesoa ary indrindra ny [[Fijalian' i Jesoa|fijaliany]] (Pasiôna) sy ny fahafatesany ary ny fandevenana azy, izay fara tampony amin' izany, ny mpino. Izany fizaram-potoana izany dia manomboka 50 andro alohan’ ny [[Paska]] amin' ny "Alahadin’ ny ''Peturta''" ka ao anatiny ny fari-potoan’ ny Karemy Lehibe sady mifarana amin’ ny Alahadin’ ny Fitsanganan-ko velona.
"Fijerena ny any aoriana" na "fampihavanana" ny dikan' ny [[Fiteny siriaka|teny siriaka]] hoe ''Peturta''. Fotoana omen' Andriamanitra hibanjinana lalina ny fianinan' ny tsirairay sy haharesy lahatra ny amin' ny halehiben’ ny fitahiana azo amin’ ilay Andriamanitra be fitiavana, dia ny [[Famoronana (finoana sy fedrà)|Famoronana]], ny hatsaram-pom-pamonjena, ny [[Fahalavoan' ny Olombelona|fahalavoan' ny olombelona]], ny tsy fahafahan’ ny olombelona hamonjy tena, ny fampanantenana ny [[Famonjena]], ny [[fanavotana]] tamin’ ny alalan’ i Jesoa [[Zanak' Andriamanitra (kristianisma)|zanak' Andriamanitra]] ary ny [[Fijalian' i Jesoa|fiaretan’ i Kristy fijaliana]]. Miditra amin’ ny herinandron’ ny Fifadian-kanina Lehibe ny mpino, ka mankalaza ny fahatsiarovana ny mpino maty rehetra amin’ ny Zoma farany amin’ ny ''Denha''.
Araka ny fomba fijery [[Ekleziôlôjia|eklezialy]] sy [[Litorjia|litorjika]]<nowiki/>n’ io fanao io, ireo herinandron’ ny Fifadian-kanina Lehibe ireo dia fotoana ahatsiarovana am-[[Vavaka|bavaka]] manokana ny olo-malala maty, ny fahafoizan-tena, ny fiantrana ny mahantra, sns, ary anomanan-tena amin’ ny fahafatesana sy amin’ ny [[Fitsanganan-ko velona (kristianisma)|fitsanganan-ko velona]] tsy arahim-pijaliana ao amin’ i Jesoa Kristy. Mandritra ny [[fifadian-kanina]] dia tsy mihinan-[[Hena|kena]] na [[atody]] na [[trondro]] na zavatra vita amin’ ny [[ronono]] ary ny ankamaroan’ ny sakafo tiana indrindra ny mpiono ao amin’ ny Eglizy sirô-malabara, sady tsy manao firaisana ara-nofo mandritra ireo andro rehetra ireo, anisan’ izany ny Alahady sy ny andro fety. Talohan’ ny fanjanahantany eorôpeana dia tsy nihinan-kanina afa-tsy indray mandeha isan’ andro (aorian’ ny amin’ ny telo tolakandro) ny Indiana Nasrany mandritra ny Fifadian-kanina Lehibe.
[[Sary:Bonnat01.jpg|vignette|232x232px|''Fananganana an' i Lazarôsy amin' ny maty'', sary nataon' i Léon Joseph Florentin Bonnat, 1857.]]
Ireto avy ny fetin' ny [[Karemy|Keremy]]:
* ny Alahadin' ny ''Peturta'': Alahady voalohany amin' ny Fifadian-kanina Lehibe;
* ny Alatsinainin' ny Lavenona na Alatsinainy madio: andro voalohany amin’ ny Fifadian-kanina Lehibe;
* ny Zoman’ i [[Lazarôsy avy any Betania|Lazarôsy]]: andro fahenin’ ny Fifadian-kanina Lehibe;
* ny Alahadin' ny ''Oshana'' ("Hôsana" [[Alahadin' ny Sampan-kazo|Alahadin' ny sampan-kazo]]): andro fahafiton’ ny Fifadian-kanina Lehibe;
* ny Alakamisin’ ny ''Pesha'' (Paska);
* ny Zoman’ ny trondro na [[Zoma masina]];
* ny Asabotsy Lehibe na Asabotsin’ ny Fahazavana.
Aorian’ ireo fety ireo dia manaraka ao amin’ ny Karemy:
* ny Fetin’ i Mar Kirily avy any Jerosalema (15 Marsa);
* ny Fetin’ i [[Jôsefa (vadin' i Maria)|Md. Jôsefa]] (19 Marsa);
* ny Fetin’ ny [[Fanambaràna tamin' i Maria ny hahaterahan' i Jesoa|Filazàna mialoha tamin' i Maria]] (25 Marsa).
==== Fitsanganan-ko velona (''Qyamta'') ====
[[Sary:Pilon-risenchrist2.jpg|vignette|219x219px|''I Jesoa nitsangan-ko velona'', sary nataon' i Ricardo André Frantz]]
Manomboka amin’ ny Alahadin’ ny Fitsanganan-ko velona ka mizotra mankany amin’ ny fetin’ ny [[Pentekôsta]] ny herinandro fiton’ ny Fitsanganan-ko velona lehibe. Mankalaza ny [[Fitsanganan' i Jesoa ho velona|Fitsanganan-ko velon' ny Tompo]] ny mpino mandritra ireo herinandro ireo: ny fandresen' i Jesoa ny [[fahafatesana]], ny fandreseny ny [[fahotana]], ny fandreseny ny [[Fijalian' i Jesoa|fijaliana]] ary ny fandreseny an' i [[Satana]].
Io no fizaran-taona ho an’ ny fifaliana lehibe noho ny fiainam-baovao azo vokatry ny fitsanganan’ ny Mpamonjy amin' ny maty. Mahatsiaro ny zava-nitranga niseho taorian’ ny fitsanganan’ i Kristy ho velona koa ny Fiangonana, ka anisan’ izany ny [[Fisehoan' i Jesoa taorian' ny nahafatesany|fisehoan' i Jesoa]] tamin' ny mpianany sy ny [[Fiakaran' i Kristy any an-danitra|fiakarany any an-danitra]]. Ho an' ny [[Kristianisma Tatsinanana|fivavahana kristiana tatsinanana]] dia fety lehibe indrindra ny fetin’ ny Fitsanganan-ko velona ao amin’ ny taona litorjika. Ankalazaina amin’ ny maha "herinandron’ ny herinandro" azy ny herinandro voalohany ao amin’ io fizaran-taona io satria herinandron’ ny fitsanganan’ i Kristy tamin' ny maty izany.
Ireto ny fety ankalazaina mandritra io fari-potoana io:
* ny Fetin’ ny Fitsanganan’ i Kristy ho velona;
* ny Fetin’ ny [[Olo-masina|Olomasina]] rehetra amin’ ny Zoma voalohan’ ny ''Qyamata'';
* ny Alahady vaovao na Alahadin’ i [[Tômasy|Md. Tômà]] amin’ ny Alahady faharoan’ ny ''Qyamata'';
* ny Fetin’ ny Fiakaran’ i Jesoa any an-danitra ny Zoma fahenin’ ny ''Qyamata''.
Aorian’ ireo fety ireo dia manaraka mandrakariva ao amin’ ny fizaran-taon’ ny Fitsanganan-ko velona ireto fety ireto:
* ny Fetin’ i Md. Geôrgiô (24 Avrily);
* ny Fetin’ ny [[Marka (evanjelista)|Evanjelista Marka]] (25 Avrily);
* ny Fetin’ i [[Jôsefa (vadin' i Maria)|Md. Jôsefa]], ilay mpandrafitra (01 Mey);
* ny Fetin’ i [[Filipo (apôstôly)|Md. Filipo]] sy [[Jakôba zanak' i Zebedeo|Md. Jakôba]] izay samy [[Apôstôly roa ambin' ny folo|apôstôly]] (03 Mey).
==== Apôstôly (''Slihe'') ====
[[Sary:Synaxis of the Twelve Apostles by Constantinople master (early 14th c., Pushkin museum).jpg|vignette|202x202px|Ny Apôstôly roa ambin' ny folo.]]
Manomboka amin’ ny andron’ ny [[Pentekôsta]] ny herinandron’ ny [[Apôstôly roa ambin' ny folo|Apôstôly]], 50 andro aorian’ ny Alahadin’ ny Fitsanganan-ko velona. Mandritra ireo andro ireo, ny mpino dia mahatsiaro ny fanokanana ny Fiangonana sy ny asan’ ny Apôstôly ary ny [[Rain' ny Fiangonana|Rain' ny fiangonana]], izay nanorenana ny Fiangonana.
Saintsainina ny zava-dehibe maro teo amin' ny fiainan' ny Fiangonana voalohany, toy ny fifandraisan' ny mpirahalahy, ny famakiana ny mofo, ny fizaràna ny harena, ny [[vokatry ny Fanahy Masina]] ary ny [[Fanomezan' ny Fanahy Masina|fanomezam-pahasoavany]]. Tsarovana koa mandritra io fizaran-taona io ny fielezan' ny Fiangonana eran’ izao tontolo izao sy ny fitomboany.
Ireto ny fety ankalazaina mandritra io fizaran-taona io:
* ny Fetin’ ny [[Pentekôsta]] amin’ ny Alahady volohan’ny ''Slihe'';
* ny Fetin’ ny Zoma volamena: fahatsiarovana ny fahagagana voalohany nataon’ireo Apostoly dia ilay nataon’ i [[Petera|Md. Petera]].
Ireto koa ny fety hafa azo ankalazaina mandritra ny fizaran-taon’ ny ''Slihe'':
* ny Fetin' i Mar Afrema;
* ny Fetin’ i Md. Petera sy [[Paoly (apôstôly)|Md. Paoly]];
* ny Fetin’ i [[Tômasy|Md. Tômà]] – ray mpanorina ny fiangonana siriaka tatsinanana.
=== Fiangonana ôrtôdôksa tatsinanana ===
[[Sary:Gelati Theotokos.jpg|vignette|314x314px|''[[Renin' Andriamanitra|Theotokos]]'' ("Renin' Andriamanitra")]]
Miavaka noho ny fisian’ ny fifandimbiasan’ ny fifadian-kanina sy ny fety ny taona litorjika ao amin' ny [[Fiangonana ôrtôdôksa tatsinanana]], ary mitovitovy amin’ ny an’ ny [[Eglizy katôlika rômanina|Katôlika rômana]] izany, amin’ ny lafiny sasany. Manomboka amin’ ny 01 Septambra anefa, fa tsy amin’ ny Alahady voalohan’ ny [[Advento]], ny taom-baovaon’ ny Fiangonana anefa, raha araka ny fanao taloha. Ahitana fety roa manaraka tsingerina raikitra sy tsingerina paskaly (na miova) amin' izany. Ny fetin’ ny [[Paska]] (''Paskha'') no fety lehibe indrindra. Manaraka azy ireo ny fety lehibe roa ambin’ ny folo, izay ahatsiarovana ny zava-nitranga miavaka indrindra teo amin’ ny fiainan’ i Jesoa Kristy sy ny [[Renin' Andriamanitra]] (''Theotokos'': [[Maria (renin' i Jesoa)|Masina Maria]]).
Manaraka ny [[tetiandro joliana]] ny ankamaroan’ ny Kristiana ôrtôdôksa (ny Rosiana indrindra), mba hikajiany ny datin’ ny fetim-piangonana, nefa maro (anisan' izany ny Patriarkata Ekiomenika sy ny Fiangonan' i Gresy) no nandray ny fomba fikajiana araka ny [[tetiandro joliana nahitsy]] (izay mifanandrify ankehitriny amin' ny [[tetiandro gregôriana]]) mba hikajiany ny fety miovaova daty arakaraka ny datin’ io tetiandro io.
Eo anelanelan’ ny taona 1900 sy 2100 dia misy elanelany 30 andro ny eo amin’ ny datin’ ny tetiandro joliana sy ny tetiandro joliana nahitsy na ny tetiandro gregôriana. Raha ohatra ka ankalazaina amin’ ny 25 Desambra ny [[Noely]] araka ny fanao tranainy dia mifanandrify amin’ ny 7 Janoary amin’ ny tetiandro joliana nasiam-panitsiana izany. Araka ny [[tetiandro manara-bolana]] miorina amin’ ny tetiandro joliana anefa ny fikajiana ny datin’ ny Paska, na dia ao amin’ ny fiangonana manaraka ny tetiandro joliana nasiam-panitsiana aza.
Misy fizaran-taona efatra ifadian-kanina ny taona iray:
* Ny Karemy Lehibe no fifadian-kanina lehibe indrindra, izay fotoana mahery vaikan’ ny fifadian-kanina sy ny fiantrana ary ny vavaka, maharitra 40 andro alohan’ ny [[Alahadin' ny Sampan-kazo]] sy ny [[Herinandro Masina]], eo amin’ ny fanomanana ny [[Paska]].
* Fotoana fanomanana ny fetin’ ny [[Fahaterahan' i Jesoa|Fahaterahan’ i Kristy]] ([[Noely]]) ny fifadian-kanina ho an’ ny fahaterahan’ ny Mpamonjy (Karemy ririnina), nefa raha maharitra 40 herinandro ny [[Advento]] any [[Kristianisma Tandrefana|Andrefana]], dia maharitra fifadian-kanina 40 andro kosa ny Fahaterahana.
* Miovaova faharetana ny fifadian-kanina ho an' ny Apôstôly, eo anelanelan’ ny valo andro sy roa herinandro, manomboka amin’ ny 01 hatramin’ ny 14 Aogositra, amin’ ny fotoam-panomanana ny fetin’ i Md. Petera sy Md. Paoly (29 Jona).
* Maharitra roa herinandro ny fifadian-kanina ho an' ny <u>Torimason' i Maria</u> (latina: ''dormitio''), hatramin' ny 01 ka hatramin’ ny 14 Aogositra, ao anatin’ ny fanomanana ny fetin’ ny Torimason' ny ''[[Renin' Andriamanitra|Theotokos]]'' (15 Aogositra).
Ny taom-piangonana dia voarafitra mba hahatonga ny fety lehibe hankalazaina mandritra ny fizaran-taom-pifadian-kanina tsirairay, ka hahatonga ny fifadian-kanina hifandimby amin’ ny andro fifaliana.
Ankoatr’ ireo fizaran-taona ifadian-kanina ireo dia ifadian-kanina koa ny Alarobia sy ny Zoma amin’ ny taona manontolo (ary mitandrina koa ny Alatsinainy ho fifadian-kanina ny [[mônastera]] ôrtôdôksa sasany). Andro fifadian-kaina mandrakariva ny andro raikitra sasany, na dia mifanandrify amin’ ny Asabotsy na Alahady (azo hakelezina izany fifadian-kanina izany, nefa tsy foanana tanteraka); ireto izy ireo:
*Ny Fanapahan-doha an’ i Md. Joany Batista (''Decollatio'');
* Ny Voninahitry ny Hazo fijaliana;
* Ny Fiaretan-torin’ ny Epifania (5 Janoary).
[[Sary:Salome with the Head of John the Baptist-Caravaggio (1610).jpg|vignette|201x201px|''I Salome mitondra ny lohan' i Joany'', sary nataon' i Caravaggio, 1610]]
Maro ny fotoana tsy ifadian-kanina, rehefa tsy azo atao ny mifady hanina, na amin’ ny Alarobia sy ny Zoma aza. Ireto avy izy ireo: ny herinandro aorian’ ny Paska, ny herinandro aorian’ ny [[Pentekôsta]], ny fotoana manomboka eo anelanelan’ ny Fahaterahan’ i Kristy sy ny 5 Janoary ary ny herinandro voalohan’ ny ''Triodion'' (herinandro manaraka ny Alahady faha-17 alohan’ ny Pentekôsta).
'''Ny ''Paskha'''''
Ny ''Pascha'' ([[Paska]]) no fety lehibe indrindra. Ny Paska, ho an’ ny fiangonana any Atsinanana sy aty Andrefana, dia kendrena ho ny Alahady voalohany aorian’ ny fenomanana mifanandrify amin’ ny 21 Marsa na aorian’ io daty io (izany hoe ny fotoana mampitovy faharetana ny andro sy ny alina, [[ekinôksa]] vernaly), nefa aorin' ny Ôrtôdôksa amin’ ny [[tetiandro joliana]] ka ny 21 Marsa dia mifanadrify amin' ny 3 Avrily amin' ny [[tetiandro gregôriana]], sy amin’ ny kajin’ ny datin’ ny fenomanana hafa noho ny fanao amin’ ny any [[Kristianisma Tandrefana|Andrefana]].
[[Sary:Assisi-frescoes-entry-into-jerusalem-pietro lorenzetti.jpg|vignette|198x198px|''Fidiran' i Jesoa ao Jerosalema'', nataon' i Pietro Lorenzetti, 1320]]
Ivon’ ny taom-piangonana manontolo ny datin’ ny ''Paskha'', ka mamaritra, tsy ny datin’ ny fiandohan’ ny Karemy Lehibe sy ny [[Pentekôsta]] ihany, fa ny fikajiana ny tsingerin’ ny fety miovaova daty sy ny famakiana ny [[Soratra Masina]] ary ny ''Oktoekhos'' (lahatsoratra vakina manaraka fomba valo samihafa ao am-piangonana) mandritra ny taona. Misy koa ny fety vitsivitsy tsy tena manan-danja firy mandritra ny taona izay miorina amin’ ny datin’ ny ''Paskha''. Manomboka amin’ ny Alahadin’ i [[Zakaiosy|Zakaiôsy]] (ny Alahady voalohany anomanana ny Karemy Lehibe na ny Alahady faha-33 manaraka ny Pentekôsta) ny tsingerina miova daty, na dia mitohy hatramin’ ny [[Alahadin' ny Sampan-kazo]] aza ny tsingerin’ ny ''Oktekhos''.
Mahakasina ireto fizaran-taona litorjika manaraka ireto ny datin’ ny ''Paskha'':
* ny fari-potoan’ ny ''Triodion'' (ny Alahady vitsivitsy alohan’ ny Karemy Lehibe, ny Herinandron’ ny Frômazy (na ''Maslenitsa''), ny Alahadin’ ny Sampan-kazo ary ny Herinandro Masina);
* ny fari-potoan’ ny Pentekôsta (hatramin’ ny Alahadin’ ny ''Paskha'' ka hatramin’ ny Alahady aorian’ ny Pentekôsta, atao hoe Alahadin’ ny Olomasina koa).
==== Ny fety lehibe roa ambin’ ny folo ====
Manaraka tsingerina raikitra ny sasany amin’ ireo fety roa ambin' ny folo ireo, fa ny sasany hafa kosa dia manaraka tsingerina miova daty (tsingerina paskaly). Manana fari-potoana fanomanana, atao hoe fety mialoha, ny ankamaroan’ ny fety manaraka tsingerina raikitra, avy eo ny fari-potoana fankalazana mitovitovy amin’ ny Valo Andro (latina: ''Octava'') any Andrefana, atao hoe fety famaranana. Tsy misy fety mialoha ny fety lehibe ao amin’ ny tsingerina paskaly. Miovaova arakaraka ilay fety antom-pisiany ny faharetan’ ny fety mialoha sy ny fety famaranana. Ireto avy ireo fety lehibe ireo:
* ny Fahaterahan’ ny ''Theotokos'' (8 Septambra): fahaterahan’ ny ''[[Renin' Andriamanitra|Theotokos]]'' (i [[Maria (renin'i Jesoa)|Maria]]) ho an’ i [[Jôakima]] sy [[Ana (renin' i Maria)|Ana]];
* ny Fanandratana ny [[Hazo fijaliana]] (14 Septambra): ny fahitana ilay hazofijaliana marina namantsihana an’ i [[Kristy]];
* ny Fidiran’ ny ''Theotokos'' ao an-tempoly (21 Nôvambra): fidiran’ ny ''Theotokos'' ao amin’ ny [[Tempolin' i Jerosalema|tempoly]] tokony tamin’ ny fahatelo taonany;
* ny Fahaterahan’ i Jesoa Kristy Tompo sy Mpamonjy antsika (25 Marsa): ny fankalazana ny [[Fahaterahan' i Jesoa|fahaterahan’ i Jesoa]], izay atao hoe [[Noely]];
* ny Teôfania (6 Janoary): ny batemin’ i Jesoa Kristy, ny tsodrano amin’ ny rano nataon’ i Kristy sy ny [[Teôfania|fisehoana]] voalohan' ny [[Andriamanitra Zanaka|maha Andriamanitra an' i Kristy]];
* ny Fanehoana ny Tompo tao an-tempoly: fanehoana an’ i Kristy zaza tao amin’ ny [[Tempolin' i Jerosalema|tempoly]] nentin’ ny ''Theotokos'' sy i [[Jôsefa (vadin' i Maria)|Jôsefa]];
* ny Filazana mialoha ny hahaterahan’ i Jesoa tamin’ ny ''Theotokos'' (25 Marsa): nanambara tamin’ ny ''Theotokos'' ny hitorontoronana an’ i Kristy ny anjely [[Gabriela (arikanjely)|Gabriela]] ary nanaiky an-tsitrapo ny ''Theotokos''.
Fanamarihana:
Amin’ ny fanao tatsinanana dia amin’ ny Herinandro masina na amin’ ny ''Paskha'' koa aza no ankalazana io fety io, ny fetin’ ny Filazana mialoha ny hahabevohoka an’ i Maria sy ny ''Paskha'' (fantatra amin’ ny anarana hoe ''διπλή Πασχαλιά'' / ''dipli Paskhalia'' amin’ ny [[Fiteny grika|teny grika]] ankehitriny) dia heverina ho zava-mitranga anaovana fety lehibe.
* ny Fidirana ao [[Jerosalema]] (Alahady alohan’ ny ''Paskha''): fantatry ny fiangonana aty [[Kristianisma Tandrefana|Andrefana]] amin’ ny anarana hoe [[Alahadin' ny Sampan-kazo|Alahadin’ ny Sampan-kazo]];
* ny [[Fankalazana ny Fiakaran' i Jesoa|Andro Niakarana]] (40 andro aorian’ ny ''Paskha''): [[Fiakaran' i Kristy any an-danitra|fiakaran’ i Kristy]] any an-danitra taorian’ ny [[Fitsanganan' i Jesoa ho velona|fitsanganany ho velona]];
* ny [[Pentekôsta]] (50 andro aorian’ ny ''Paskha''): ny [[Fanahy Masina]] avy sady nonina tamin’ ny [[Apôstôly roa ambin' ny folo|Apôstôly]] sy tamin’ ny mpino kristiana hafa koa;
*ny Fiovan-tarehi<nowiki/>n’ ny Tompontsika (6 Aogositra): [[Fiovan-tarehin' i Jesoa|fiovan-tarehin’ i Kristy]] araka izay ijoroan’ i [[Petera]] sy i [[Jakôba zanak' i Zebedeo|Jakôba]] ary i [[Joany Apôstôly|Joany]] vavolombelona;[[Sary:Transfiguration Raphael.jpg|vignette|249x249px|''Fiovan-tarehy'', sary nataon' i Raphael, taona 1518-1520]]
* ny Torimason’ ny ''Theotokos'' (15 Aogositra): fampatoriana ny ''Theotokos'' (jereo: [[Fampiakarana an' i Maria|Andro nampiakarana an’ i Maria]] ho any an-danitra ho an’ ny [[Kristianisma Tandrefana|kristianisma tandrefana]]);
* ny Fiarovana ny Renin’ Andriamanitra (1 Oktobra) – indrindra ao amin’ ny Ôrtôdôksa rosiana;
* ny Fetin’ i [[Jakôba ilay Marina|Md Jakôba ilay Marina]] (23 Oktobra);
* ny Fetin’ i Md. Demetrio avy any [[Tesalônika]] (26 Oktobra);
* ny Fetin’ i Md. Arkanjely [[Mikaela (arikanjely)|Misely]] sy [[Gabriela (arikanjely)|Gabriely]] (8 Novambra);
* ny Fetin’ i Md. Nikolà, evekan’ i Mira any Lisia / Likia (6 Desambra);
* ny Fetin' ny fitorontoronan' i Mb. Ana an' i Maria tamin’ i Md. Jôakima (9 Desambra);
* ny Fetin’ i Md. Spiridôna (12 Desambra);
* ny Fetin’ i Md Stefana diakra (27 Desambra);
* ny Fetin’ i Md Basily Lehibe sy ny famorana an’ i Kristy (1 Janoary);
* ny Fetin’ ny Md Hierarka: i [[Bazily Lehibe]], i [[Gregôrio Teôlôjiana]] ary i [[Joany Krizôstôma]] (30 Janoary);
* ny fetin’ ny [[Martiora|martiry]] 40 tao Sebasta (9 Marsa);
* ny Fetin’ i Md Patrika (17 Marsa)
* ny Fetin’ i Md Geôrgio (23 Avrily);
* ny Fetin’ i Md Emperora [[Kônstantino I|Kônstantino]] sy Mb [[Helena (renin' i Kônstantino)|Helena]] (21 Mey);
* ny Fahaterahan’ i Md. [[Joany mpanao batisa|Joany Batista]] (24 Jona);
* ny Fetin’ i Md [[Petera]] sy Md [[Paoly (apostoly)|Paoly]];
* ny Fetin’ i Md [[Elia]] mpaminany (20 Jolay);
* ny Fetin’ i Mb Kristina avy any Bolsena, ilay [[maritiry]] lehibe (27 Jolay);
* ny Nanampahan-doha an’ i Joany Batista (29 Aogositra);
* ny Fanombohan’ ny Indiksiôna, Taom-piangonana (1 Septambra);
* ny Fetin’ ny Masindahy Mpiahy ny fiangonana na ny mônastera.
Ahatsiarovana [[Olo-masina|olomasina]] na zava-nitranga momba ny fiainan’ i Kristy na ny [[Renin' Andriamanitra|Renin’ Andriamanitra]] ny andro tsirairay ao amin’ ny taona. Rehefa tonga ny fety manaraka tsingerina miova dia afindra daty io fety io.
==== Ny tsingerina hafa ====
Ankoatry ny tsingerina raikitra sy ny tsingerina miova daty dia misy koa [[tsingerina litorjika]] sasany ao amin’ ny taona izay misy fiantraikany amin’ ny fankalazana ny fanompoana masina. Anisan’ ireo ny tsingerina isan’ andro, ny tsingerina isan-kerinandro, ny tsingerin’ ny Evanjelin’ ny maraina (''matines'') ary ny ''Oktoekhos''.
== Tetiandro litorjikan' ny kristianisma tandrefana ==
Miorina amin’ ny tsingerin’ ny [[fombam-pivavahana rômana]] ampiasain’ ny Eglizy katôlika ny tetiandro litorjika kristiana tandrefana, anisan’ izany ny taom-piangonana [[Taom-piangonana loterana|loterana]], [[Taom-piangonana anglikana|anglikana]], prôtestanta hafa, satria nialoha ny [[Fanavaozana prôtestanta|Fanavaozana]] io tsingerina io.
=== Fanehoana ankapobeny ===
[[Sary:Bartolomé Esteban Murillo - Adoration of the Magi - Google Art Project.jpg|vignette|242x242px|''Fitsaohan'ny [[Magy ao amin'ny Baiboly|Magy]]'', nataon'i Bartolomé Esteban Murillo, taonjato faha-17 ]]
Amin’ ny ankapobeny dia ny [[Advento]], ny [[Noely]], ny fotoana tsotra (ny fotoana aorian’ ny [[Epifania]]), ny [[Karemy]], ny fotoan’ ny [[Paska]] ary ny fotoana tsotra (fotoana aorian’ ny [[Pentekosta]]) no fizaran-taona litorjika ao amin’ ny [[Kristianisma Tandrefana|kristianisma tandrefana]]. Tsy mampiditra fotoana tsotra ny fiangonana prôtestanta sasany: manandrify fizaran-taona iray ny andro tsirairay.
Ny Profesora Hoyt L. Hickman, ao amin’ ny Oniversite Vanderbilt, dia miteny toy izao momba ny tetiandro kristiana tandrefana ao amin' ny Fiangonana mampiasa ny ''Revised Common Lectionary'' ("Leksiônera iraisana nasiam-panitsiana")<ref name=":1"><small>Hickman, Hoyt L. (October 1, 2010). ''The New Handbook of the Christian Year: Based on the Revised Common Lectionary''. Abingdon Press. p. 31. <nowiki>ISBN 9781426730740</nowiki>.</small></ref>, anisan’ izany ny [[Fiangonana presbiteriana]], ny [[Metôdisma|metôdista]], ny [[Anglikanisma|anglikana]], ny [[Loteranisma|loterana]], ny [[Anglikanisma|episkôpaliana]] ary ny [[Batisma|batista]], raha tsy hitanisa afa-tsy ireo<ref><small>Fisher, Jeanne (2015). [http://www.thirdpresbyterian.org/worship/worship_docs/The-Liturgical-Year.pdf "The Liturgical Year"] {{Wayback|url=http://www.thirdpresbyterian.org/worship/worship_docs/The-Liturgical-Year.pdf |date=20160305064633 }} (PDF). ''Third Presbyterian Church''. Presbyterian Church (U.S.A.). Retrieved September 29, 2015. <q>The Revised Common Lectionary, used by Presbyterians, Methodists, Episcopalians, Lutherans and some Baptists, is arranged in a three-year cycle.</q></small></ref>:<blockquote>"Mifanaraka ireo tetiandro rehetra ireo ka samy milaza fa nanan-danja indrindra ao amin’ ny zavatra tandremana ao amin’ ny taona ny [[Andron' ny Tompo|Andron’ ny Tompo]] ary ahitana tsingerina roa lehibe ny taona kristiana: ny tsingerin’ ny Paska sy ny tsingerin’ ny Noely. Misy fizaran-taona anaovam-pankalazana (Paska sy Noely) ny tsingerina tsirairay, ialohavan’ ny fizaran-taona fanomanana sy fialohavana ([[Karemy]] sy [[Advento]]). Ao amin’ ny ankamaroan’ ny fiangonana samy hafa sy ao amin’ ny leksiônera iraisana dia ialohavan’ ny Alahady tetezamita (Fiovan-tarehy sy Kristy Mpanjaka) ny Karemy sy ny Advento, ary arakarahin’ ny Alahady tetezamita (Trinite sy Batisan’ ny Tompo) ny fizaran-taon’ ny Paska sy ny an’ ny Noely<ref name=":1" />".</blockquote>Amin’ ny ankapobeny ny [[Prôtestantisma|fiangonana prôtestanta]], afa-tsy ny [[Loteranisma|loterana]] sy ny [[Anglikanisma|anglikana]], dia mitandrina fety vitsy kokoa ny amin’ ny [[Olo-masina|olomasina]] raha mitaha amin’ ny fiangonana voatanisa eo aloha ireo, ankoatry ny [[Eglizy katôlika rômanina|Eglizy katôlika]] sy ny Ôrtôdôksa.
=== Ny mampiavaka ny fiangonana isanisany ===
==== Ny Eglizy katôlika ====
Manokana ny andro sy ny fizaran-taona sasany mba hahatsiarovana sy hankalazana ny zava-nitranga teo amin’ ny fiainan’ i Kristy ny [[Eglizy katôlika rômanina|Eglizy katôlika]]. Ao amin’ ny fombam-pivavahana rômana arahiny, ny taona litorjika dia manomboka amin’ ny [[Advento]], izay fotoana fanomanana ny fankalazana ny [[Fahaterahan' i Jesoa|nahaterahan’ i Jesoa]] sy ny [[Fiavian' i Kristy fanindroany|fiaviany fanindroany]] izay andrasana amin’ ny [[andro farany]]. Maharitra hatramin’ ny andro iray alohan’ ny [[Noely]] (sasakalin’ ny Noely), amin’ ny 24 Desambra, io fizaran-taona io<ref name=":2"><small>Barry, ''One Faith, One Lord'' (2001), p. 116</small></ref>. Manaraka izany ny fetin’ ny Noely izay manomboka amin’ ireo takariva voalohan’ ny Noely amin’ ny harivan’ ny 24 Desambra sy mifarana amin’ ny fetin’ ny Batemin’ ny Tompo. Araka ny fanao tranainy dia mifarana amin’ ny 2 Febroary ny Noely, na fetin’ ny Fanehoana ny Tompo (tao amin’ ny [[Tempolin' i Jerosalema|Tempoly]]), izay atao hoe koa Fetin’ ny Jiro (na Fetin’ ny Fanazavana). Io fety io dia itantarana ny 40 andro nialan’ i [[Maria (renin'i Jesoa)|Maria]] sasatra talohan’ ny hidiovany sy hitondrany ny zanany ao amin’ ny [[Tempolin'i Jerosalema|Tempolin’i Jerosalema]].
Fotoam-pidiovana sy fieken-keloka izay manomboka amin’ ny [[Alarobian' ny Lavenona|Alarobian’ ny Lavenona]] ary mifarana amin’ ny Alakamisy masina ny [[Karemy]]. Ny [[sorona masina]] (lamesa) atao ho an’ ny [[Eokaristia]], amin’ ny [[Alakamisy Masina]], dia anombohan’ ny <u>Telo Andron’ ny Paka</u> (latina: ''Triduum paschale''), izay misy ny [[Zoma masina]] sy ny Asabotsy masina ary ny Alahadin’ ny Paka.<ref name=":2" /> Ny Telo Andron’ ny Paka dia ahatsiarovana ny sakafo farany niarahan’ i Jesoa nihinana tamin’ ny mpianany, ny fahafatesany teo amin’ ny [[lakroa]], ny [[Fitsanganan' i Jesoa ho velona|fitsanganany ho velona]]. Manarakaraka ny Telo Andron’ ny Paka ny fizaran-taona litorjikan’ ny Paka, izay maharitra fito herinandro, ary mahatratra ny fara tampony amin’ ny [[Pentekôsta|Pentekôy]]. Io fety farany io dia ahatsiarovana ny nidinan’ ny [[Fanahy Masina]] teo amin’ ny mpianatr’ i Jesoa taorian’ ny [[Fiakaran' i Kristy any an-danitra|Fiakaran' i Jesoa ho any an-danitra]]. Atao hoe Andro tsotra na Fotoana tsotra ny andro sisa rehetra amin’ny taona litorjika.<ref name=":2" />.
Misy endrika litorjika maro ao amin’ ny [[Eglizy katôlika rômanina|Eglizy katôlika]]. Ankoatry ny fombam-pivavahana tatsinanana maro mpanaraka dia ahitana an’ ireto ny fombam-pivavahana litorjika latina: ny fombam-pivavahana ambroaziana sy ny fombam-pivavahana môzarabo ary ny fombam-pivavahana sistersiana, ary koa endrika hafa maro izay efa tsy arahina intsony ka nosoloana amin' ny fombam-pivavahana rômana.
Avy amin’ io fombam-pivavahana io, izay atao ankehitriny hoe "tsotra" na "mahazatra", na ny endrika "manara-penitra", raha hampiasa ny fombam-pitenenan’ ny [[Papa]] [[Benoà XVI|Benoa XVI]] (ao amin’ ny Taratasy nampiarahiny tamin’ ny ''Motu proprio Summorum Pontificum'', dia ilay novolavolaina hatramin’ ny [[Kônsily Vatikàna II]] hatramin’ izao fotoana izao), nefa ilay manan-kery tamin’ ny taona 1962 dia nahazo alalana ho endrika manokan’ ny fombam-pivavahana rômana tsy asiana famerana rehefa atao ny fankalazana mangingina sy araka ny fepetra voalaza ao amin’ ny andininy faha-5 ao amin’ ny ''Motu proprio'' ''Summorum Pontificum'' amin’ ny fankalazana ampahibemaso<ref><small>Pope Benedict XVI, ''[http://www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/motu_proprio/documents/hf_ben-xvi_motu-proprio_20070707_summorum-pontificum_en.html Summorum Pontificum]''</small></ref>.
Ny tetiandro litorjika amin’ io endriky ny fombam-pivavahana rômana io (taona 1960) dia misy fahasamihafana amin’ ny endrika mahazatra amin’ izao fotoana izao, sy amin’ ny tetiandro litorjika rômana ankapobeny nataon’ ny papa [[Pio XII]], ary lehibe kokoa izany fahasamihafana izany raha mitaha amin’ ny tetiandro litorjika rômana ankapobeny tamin’ ny taona 1954 sy amin’ ny Tetiandro tridentina voalohany. Ireo andininy ireo dia azo vakina ny amin’ ny taona litorjika rômana talohan’ ny taona 1960.
==== Fiangonana anglikana ====
Mampiasa taona litorjika misy itoviany betsaka amin’ ny an’ ny Eglizy rômana ny [[Fiangonan' i Angletera|Fiangonan’ i Angletera]] izay Fiangonana Renin’ ny [[Fiombonambe Anglikana]]. Na dia tsy tena marina aza izany ho an’ ny tetiandro hita ao amin’ ny ''Book of Common Prayer'' sy ny ''Alternative Service Book'' (1980), dia marina indrindra izany hatramin’ ny nandraisan’ ny [[Anglikanisma|Fiangonana anglikana]] ny endrika vaovaon’ ny fanompoana sy ny litorjia voarakitra ao amin’ ny Fanompoam-pivavahana iraisana (''Common Worship'') tamin’ ny taona 2000. Marina fa ny fizaràna lehibe ao amin’ ny taona, dia ny fizaran-taon’ ny [[Noely]] sy ny an’ ny [[Paska|Paka]], izay hasinkasinin’ ny fotoana tsotra, dia mitovy, ary ankalazaina koa ny ankabeazan’ ny fety sy ny fahatsiarovana, afa-tsy ny sasantsasany.
Amin’ ny fiangonana anglikana sasany (anisan’ izany ny Fiangonan’ i Angletera), dia ny fari-potoan’ ny Noely no arakarahin’ ny fizaran-taon’ ny [[Epifania]] izay manomboka iray andro alohan’ ny Epifania (16 Jona na Alahady akaiky azy indrindra) ary mifarana amin’ ny fetin’ ny Fanehoana an' i Jesoa tany an-tempoly (2 Febroary na ny Alahady akaiky azy indrindra). Ny fotoana tsotra dia manomboka aorian’ izany fotoana izany.
Mirakitra ny leksiônera eokaristika tandrefana fampiasa tranainy, izay niforona avy ao amin’ ny "''Avia''" nataon’ i [[Jerôma avy any Stridôna|Md Hierônimo]] (na [[Jerôma avy any Stridôna|Jerôma]]) tamin’ ny taonjato faha-5, ny ''Book of Common Prayer''<ref><small>[https://books.google.com/books?id=xZLNDitdTRYC&pg=PA475&dq=%22Comes+Hieronymi%22+Anglican&hl=en&ei=7XyDTeXcJo2YhQelodHFBA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=5&sqi=2&ved=0CDoQ6AEwBA#v=snippet&q=%22comes%20hieronymi%22&f=false The Annotated Book of Common Prayer p. 242]</small></ref>. Ny fifanahafany amin’ ny leksiônera tranainy dia miseho mazava mandritra ny fizaran-taon’ ny [[Trinite]] (ireo Alahady aorian’ ny Alahady voalohany manaraka ny [[Pentekôsta]]), izay ahitana taratra izany fahazoana ny hevitry ny fanamasinana izany<ref><small>Sparrow, Anthony and John Henry Cardinal Newman. ''A Rationale upon the Book of Common Prayer of the Church of England'', Oxford, UK</small></ref>.
==== Fiangonana nohavaozina ====
Manantitra ny fankalazana isan-kerinandro ny [[Andron' ny Tompo|Andron’ ny Tompo]] ny [[Fiangonana nohavaozina|Kristiana nohavaozina]] (frantsay: ''Reformés''), fa mankalaza izay ataony hoe Fety ara-pilazantsara koa ny sasany: ny [[Noely|Krismasy]], ny [[Zoma masina|Zoma Masina]], ny [[Paska]], ny [[Fankalazana ny Fiakaran' i Jesoa|Andro niakarana]] ary ny [[Pentekôsta|Pentakôsta]]), tsy mankalaza andro masina na iray aza ny hafa<ref><small>[http://allsaints-church.com/church-calendar-defense.aspx Gregg Strawbridge, "Why the Church Calendar Is Important"] {{Wayback|url=http://allsaints-church.com/church-calendar-defense.aspx |date=20140222190328 }}</small></ref>.
=== Tetiandro litorjika ===
'''Ny Advento na Fiaviana'''
Fzaran-taona voalohany ao amin’ ny taona litorjika ny [[Advento]] (latina: ''Adventus'' "fiaviana" na "fahatongavana"). Manomboka amin’ ny Alahady fahefatra alohan’ ny [[Noely]] na [[Noely|Krismasy]] izany, dia ny Alahady tandrify na manakaiky ny 30 Novambra, ary mifarana iray andro alohan’ ny Noely. Araka ny fanao tranainy dia tandremana amin’ ny [[fifadian-kanina]] izy, ary mampifantoka amin’ ny fiomanana amin’ ny fiavian’ i Kristy, tsy ny fiaviany tamin’ ny fahazazany izay ankalazaina amin' ny [[Noely]] ihany, fa koa ny [[Fiavian' i Kristy fanindroany|fiaviany]] amin’ ny [[andro farany]] ([[Eskatôlôjia|eskatôlôjika]]), izay mahatonga ny Advento ho "fotoan’ ny fiandrasana am-pinoana sy an-kafaliana"<ref><small>[http://www.ewtn.com/library/CURIA/CDWLITYR.HTM General Norms for the Liturgical Year and the Calendar, 39] {{Wayback|url=http://www.ewtn.com/library/CURIA/CDWLITYR.HTM |date=20190313133210 }}</small></ref>.
Io fizaran-taona io dia matetika marihin' ny Satroboninahitry ny Advento, girlandy vita amin’ ny hazo [[kônifera]] misy [[labozia]] efatra. Na dia manamarika ny firosoan’ ny fotoana ihany ny hevitra ara-tandindon’ ny satroboninahitra, dia maro ny fiangonana izay mampifamatotra lohahevitra amin’ ny labozia tsirairay, ny matetika dia ny fanantenana sy ny finoana sy ny fifaliana ary ny fitiavana. Fomba fanehoan' ny sarambaben' ny mpino ny fanoloran-tenany amin’ ny Advento ny fampiasana ny "tetiandron’ ny Advento" na ny an’ ny "Hazon’ i Jese" mba hanisana ny andro hatramin’ ny Noely.
Izao ny loko litorjika ampiasaina: volomparasy<ref><small>[[:en:General_Instruction_of_the_Roman_Missal|General Instruction of the Roman Missal, 346]]</small></ref> na manga amin’ ny fiangonana sasany, toy ny [[Metôdisma|Metôdista]] sy ny [[Anglikanisma|Episkôpaly]] na ny [[Loteranisma|Loterana]]<ref><small>[http://www.umcdiscipleship.org/resources/the-color-blue-in-advent "The Color Blue in Advent", United Methodist Church] {{Wayback|url=http://www.umcdiscipleship.org/resources/the-color-blue-in-advent |date=20190105023836 }}</small></ref> <ref><small>[http://www.episcopalchurch.org/library/glossary/liturgical-colors "Liturgical Colors"], The Episcopal Church</small></ref> <ref><small>[http://download.elca.org/ELCA%20Resource%20Repository/What_is_the_meaning_and_use_of_liturgical_colors.pdf "What is the meaning and use of liturgical colors?"] {{Wayback|url=http://download.elca.org/ELCA%20Resource%20Repository/What_is_the_meaning_and_use_of_liturgical_colors.pdf |date=20181123185107 }}, Evangelical Lutheran Church in America</small></ref>.
==== Krismasy na Noely ====
Manaraka ny [[Advento]] ny fizaran-taon’ ny [[Noely]] na [[Noely|Krismasy]]. Manomboka amin’ ny harivan’ ny 24 Desambra miaraka amin’ ny Sasakalin’ ny Noely (fiaretan-torin’ ny Noely) ary mitohy hatramin’ ny fetin’ ny [[Epifania]] ny andro roa ambin’ ny folon’ ny Noely tany aloha. Ny fari-potoan’ ny Noely dia mitohy hatramin’ ny fetin’ ny batisan’ i Kristy, izay ankalazaina amin’ ny endrika ahalalana azy amin’ izao fotoana izao amin' ny fombam-pivavahana rômana amin’ ny Alahady aorian’ ny 6 Janoary na ny Alatsinainy manaraka raha an’ ny [[Epifania]] io Alahady io<ref name=":3"><small>[http://www.maternalheart.org/library/1962rubrics.pdf Code of Rubrics included in the 1962 Roman Missal, 72] (PDF)</small></ref>.
Talohan’ ny taona 1970 dia nankalazaina amin’ ny 13 Janoary io fety io, afa-tsy raha amin' io 13 Janoary io ny Alahadin’ ny [[Ankohonana Masina]] no ankalazaina asolo azy<ref name=":3" />. Hatramin’ ny nanafoanana ny Valo Andron’ ny Epifania (Ôktavan’ ny Epifania) tamin’ ny fanavaozana natao tamin’ ny 1960 dia andron’ ny Valo Andron’ ny Epifania ny 13 Janoary, izay manondro ny daty famaranana ny fizaran-taona.
Araka ny fomba tranainy dia ny 2 Febroary no fifaranan’ ny Noely, na fetin’ ny Fanehoana ny Tompo (tany amin’ ny [[Tempolin' i Jerosalema|tempoly]]), izay antsoina koa hoe fetin’ ny Fanazavana. Io fety io dia itantarana ny 40 andro fialan-tsasatr’ i [[Maria (renin' i Jesoa)|Maria]] talohan’ ny hidiovany sy hitondrany ny zanany haseho any amin’ ny [[Tempolin' i Jerosalema|tempolin’ i Jerosalema]]<ref><small>"Feast of the Purification (Candlemas)". www.fisheaters.com.</small> </ref>. Tamin’ ny [[Andro Antenatenany]] dia nanamarika ny andro anesorana ny haingoan’ ny Noely ny andro alohan’ ny Fanazavana (1 Febroary), anisan’ izany ny [[Hazon' ny Noely|hazon’ ny Noely]] sy ny fampisehonana ny tantaran’ ny Fahaterahan’ ny Mpamonjy. Nhamaty ny fomba fanao izay manapitra ny Noely amin’ ny fetin’ ny Fanazavana, afa-tsy ao amin’ ny faritra miteny espaniôla eto amin’ izao tontolo izao izay mbola manome lanja ny Fetin’ ny Fanazavana ([[Fiteny espaniôla|espaniôla]]: ''Fiesta de la Candelaria'') sady fiafarana tsy ôfisialin’ ny fizaran-taon’ ny Noely.
Ny fotsy no loko litorjika ampiasaina amin' ireo fotoana ireo.
==== Fotoana tsotra na Andron' ny Fiangonana ====
Herinandro tsotra izay tsy anisan’ ny fizaran-taona manokana ny Fotoana tsotra na Andron’ ny Fiangonana na Fotoan’ ny Fiangonana, ho an’ ny [[Eglizy katôlika rômanina|Eglizy katôlika rômana]] sy ao amin’ ny [[Prôtestantisma|fiangonana prôtestanta]] sasany. Amin’ ny [[Fiteny latina|teny latina]] dia atao hoe ''per annum'' ("mamakivaky ny taona") ireo fizaran-taona ireo.
Amin’ ny fombam-pivavahana rômana akehitriny izay nanomboka narahina taorian’ ny [[Kônsily Vatikàna II|Kônsily Vatikana II]] dia ahitana Alahady miisa 33 na 34 sady voazara ho toko roa ny Fotoan’ ny Fiangonana. Manomboka amin’ ny andro manaraka ny fetin’ ny batemin’ i Kristy ka mifarana amin’ ny andro mialoha ny [[Alarobian' ny Lavenona]] (fiantombohan’ ny [[Karemy]]) ny ampahany voalohany. Misy Alahady telo hatramin’ ny valo izy io arakaraka ny fanombohana na ny fifaranan’ ny [[Paska]].
Miompana amin’ ny asa fanompoan’ i Kristy teto an-tany ny vakiteny amin' ny [[sorona masina]] ([[Sorona masina|lamesa]]), fa tsy amin’ ny zava-nitranga manokana loatra. Tohizina aorian’ ny andron’ ny Paska ny fanisana ny Alahady; misy Alahady roa izay soloana ny Alahadin’ ny [[Pentekosta]] sy ny Alahadin’ ny [[Trinite]] anefa, ary mety misy andro iray havela, arakaraka ny mampisy 52 na 53 herinandro ny taona.
Amin’ ny fombam-pivavahana rômana talohan’ ny taona 1970 dia misy Alahady iray hatramin’ ny enina ny fotoana aorian’ ny [[Epifania]]. Sahala amin’ ny endrik' ilay fombam-pivavahana ankehitriny, dia mikasika indrindra ny toriteny sy ny asa nataon' i Kristy ny fizaran-taona, maro ny fanoharana izay vakina avy ao amin' ny [[Filazantsara|Evanjely]]. Manomboka amin’ ny 14 Janoary ny fizaran-taona<ref><small>[http://www.maternalheart.org/library/1962rubrics.pdf 1960 Code of Rubrics incorporated in the 1962 Roman Missal, 77] (PDF)</small></ref> ary mifarana amin’ ny Asabotsy alohan ny Alahadin’ ny Septoagesima ("fitopolo andro"). Afindra ao amin’ ny fotoana aorian’ ny [[Pentekôsta]] ireo Alahady tsy isaina aorian’ ny Epifania ary ankalazaina eo anelanelan’ ny Alahady faha-23 sy ny Alahady farany aorian’ ny Pentekôsta araka ny filaharana tondroina ao amin’ ny ''Codex Rubricarum'' N°18, izay tsy misy andro avela amin’ ny taona<ref><small>[http://www.maternalheart.org/library/1962rubrics.pdf 1960 Code of Rubrics], 18.</small></ref>. Talohan’ ny fanavaozana natao tamin’ ny tana 1960 dia tokony ho nankalazaina amin’ ny Asabotsy mialoha ny Alahadin’ ny Septoagesima ny Alahady avela<ref><small>Missale Romanum, 1939, Dominica II post Epiphaniam</small></ref>, na, raha misy ny Alahady faha-23 aorian’ ny Pentekosta, dia amin’ ny Asabotsy mialoha ny Alahady farany aorian’ ny Pentekosta<ref><small>Missale Romanum, 1939, Dominica XXIII post Pentecosten</small></ref>.
Loko litorjika: maitso.
'''Septoagesima / Fotoana mialoha ny Karemy'''
Fari-potoana roa herinandro sy sasany alohan’ ny [[Karemy]] ny Septoagesima (latina: ''Septuagesima'' "fahafitopolo"). Hita ao amin’ ny fombam-pivavahana rômana talohan’ ny taona 1970 sy amin’ ny tetiandro prôtestanta sasany io fizaran-taona alohan’ ny Keremy io. Izany dia fotoana tetezamita ao amin’ ny ampahany voalohany manomboka amin’ ny fizaran-taona ''per annum'' ("misava taona")<ref><small>[http://www.maternalheart.org/library/1962rubrics.pdf Code of Rubrics, 77]</small></ref> hatramin’ ny fizaran-taon’ ny Karemy sady fiomanana amin’ ny fifadian-kanina sy amin’ ny fiaiken-keloka sy fibebahana izay manomboka amin’ ny [[Alarobian' ny Lavenona|Alarobian’ ny Lavenona]]. Na dia mitovy ny fanatanterahana ny ankamaroan’ ny ''Opus Dei'' (na ''Officium Divinum'') mandritra ny fizaran-taona ''per annum'', dia misy fomba fanao sasany momba ny [[Karemy]] izay arahina, anisan’ izany ny fanafoanana ny ''Haleloia'', ny fanoloana ny ''Haleloia''n’ ny [[sorona masina]] (lamesa) amin’ ny ''Tractus'' ary ny ''Gloria'' dia tsy atao intsony.
Tamin' ny fanavaozana ny fombam-pivavahana rômana natao tamin’ ny taona 1969 dia nofoanana io fizaran-taona io ary natambatra amin’ ny Fotoana tsotra ireo herinandro ireo.
Ny loko litorjika ampiasaina dia ny volomparasy.
==== Ny Karemy sy ny Pasiôna ====
Fari-potoana fieken-keloka sy fibebahana lehibe anomanana ny [[Paska]] ny [[Karemy]]. Manomboka amin’ ny [[Alarobian' ny Lavenona]] izy ary, raha ampidirina ny andro fieken-keloka sy fibebahana amin’ ny [[Zoma masina]] sy ny [[Asabotsy Masina|Asabotsy masina]], dia maharitra 40 andro, satria tsy isaina ny Alahady enina ao amin’ ny fizaran-taona.
Amin’ ny fombam-pivavahana rômana dia tsy ampiasaina ao amin’ ny lamesa sy ny [[litorjian' ny ora]] ny ''Gloria in Excelsis Deo'' ("Voninahitra any amin’ ny Avo Indrindra") sy ny ''Te Deum'' ("midera anao izahay"), afa-tsy amin’ ny andro manetriketrika sy amin’ ny fety, ary ny famakiana ny ''Haleloia'' sy ny andalana mialoha izany amin’ ny ankapobeny dia soloana fiderana hafa. Mampihatra ny tsy fampiasana azy ireo koa ny [[Loteranisma|Fiangonana loterana]].
Sahala amin’ ny Advento, amin’ ny endriky ny fombam-pivavahana talohan’ ny taona 1970, ny diakra sy ny sodiakra dia tsy mitondra ny akanjo dalmatika mahazatra sy ny akanjobeny (izay tokony famantarana ny hafaliana) ao amin’ ny lamesan’ ny fizaran-taona mandritra ny [[Karemy]]; raha tokony ho izany dia mitondra akanjobe misy foriporitra izy ireo, araka ny fanao taloha.
Amin’ ny fombam-pivavahana rômana talohan’ ny taona 1970, dia mamorona ny fizaran-taonan’ ny Pasiôna ("fijaliana" "fiaretana") ny herinandro roa mialoha ny Paska, izay zana-pizaràn-taona ao amin’ ny Karemy, manomboka amin’ ny Litorjia marain’ ny [[Alarobian' ny Lavenona|Alarobian’ ny Lavenona]] ary mifarana alohan’ ny lamesan’ ny Harivan’ ny Paska<ref><small>[http://www.ceremoniaire.net/print/pastorale1950/Rubriques-1960.pdf Code of Rubrics, 74] {{Wayback|url=http://www.ceremoniaire.net/print/pastorale1950/Rubriques-1960.pdf |date=20220616051526 }}</small></ref>. Ao amin’ io endriny izay atao hoe Alahadin’ ny Pasiôna io<ref><small>[http://www.sanctamissa.org/en/resources/missale-romanum-pdf.html Missale Romanum, 1920 typical edition] {{Wayback|url=http://www.sanctamissa.org/en/resources/missale-romanum-pdf.html |date=20200301085135 }}, p. 156</small></ref> ny Alahady voalohan’ ny fari-potoan’ ny Pasiôna<ref><small>[http://www.sanctamissa.org/en/resources/books-1962/missale-romanum-1962.pdf Missale Romanum 1962] {{Wayback|url=http://www.sanctamissa.org/en/resources/books-1962/missale-romanum-1962.pdf |date=20200215054059 }}, p. 118</small></ref>, ary [[Alahadin' ny Sampan-kazo]] no anaran’ ny Alahady faharoan’ ny Pasiona<ref><small>[http://www.sanctamissa.org/en/resources/books-1962/missale-romanum-1962.pdf Missale Romanum 1962] {{Wayback|url=http://www.sanctamissa.org/en/resources/books-1962/missale-romanum-1962.pdf |date=20200215054059 }}, p. 130</small></ref>. Ao amin’ ireo lamesa Alahady sy "andro hafa" (nefa tsy amin’ ny fety ankalazaina amin’ ny voalohany amin’ ireo herinandro roa ireo) dia tsy atao ao amin’ ny Antifônia Fidirana<ref><small>[http://www.maternalheart.org/library/1962rubrics.pdf Code of Rubrics], 428</small></ref> sy amin’ ny ''Lavabo'' ny ''Gloria Patri'' <ref><small>''Ritus servandus in celebratione Missae'', VII, 6, in [http://www.sanctamissa.org/en/resources/books-1962/missale-romanum-1962.pdf Missale Romanum 1962] {{Wayback|url=http://www.sanctamissa.org/en/resources/books-1962/missale-romanum-1962.pdf |date=20200215054059 }}, p. LIX; cf. Missale Romanum 1962, p. 118</small></ref>, toy izany koa ny ''repons'' amin’ ny ''Officium Divinum''.
Ao amin’ ny ny fombam-pivavahana rômana taorian’ ny taona 1969 dia samy anaran' ny Alahady mialoha ny Paska avokoa, atao hoe "Alahadin’ ny Sampan-kazon’ ny Fijalian' ny Tompo", ny hoe "Alahadin’ ny Pasiôna" sy "Alahadin’ ny Sampan-kazo". Nanjary Alahady fahadimin’ ny Karemy ny Alahadin’ ny Pasiôna taloha. Ny endriky ny fombam-pivavahana rômana taloha dia amakiana ny fitantaràn’ ny Matio amin’ ny Alahady, ny an’ i Lioka amin’ ny Talata, nefa ny fombam-pivavahana rômana taorian’ ny 1969 dia amakiana ny Pasiôna amin’ ny Alahadin’ ny Sampan-kazo (miaraka amin’ ny [[Filazantsara sinôptika|Evanjely Sinôptika]] izay alahatra ao anaty tsingerina telo taona) ary amin' ny [[Zoma masina|Zoma Masina]] no amakiana ny Pasiôna araka an’ i Joany, sahala amin’ ny fanao tao amin’ ny fombam-pivavahana rômana taloha.
Ny fampiasana ny voalin’ ny lakroa sy ny sarin’ ny olomasina mitafy volomparasy, izay fanao talohan’ ny taona 1970, dia apetraka amin’ ny fanapahan-kevitry ny fivorian’ny [[eveka]] isam-pirenena. Any [[Etazonia]] dia azo atao izany nefa tsy terena, fa manaraka ny sitrapon’ ny [[pastora]]<ref><small>http://www.usccb.org/liturgy/innews/0306.pdf {{Wayback|url=http://www.usccb.org/liturgy/innews/0306.pdf |date=20110708125805 }}</small></ref>. Amin’ ny fombam-pivavahana romana rehetra, ny vakiteny dia mifandray amin’ ny zava-nitranga mahakasika ny Sakafo Farany, ny famadihan’ i [[Jodasy Iskariôta|Jodasy]], ny Fijaliana (Pasiôna) ary ny fahafatesan’ i Kristy.
Ny herinandro mialoha ny Paska dia atao hoe [[Herinandro Masina]] (na [[Herinandro Masina|Herinandro Mangina]]).
Ao amin’ ny fombam-pivavahana rômana dia tsy tanterahina ny fety izay tafalatsaka amin’ io herinandro io, afa-tsy raha manana filaharana manetriketrika izany fety izany, ka afindra amin’ ny daty hafa. Ny fety manetriketrika voasoratra ao amin’ ny tetiandro ankapobeny azo ampidirina ao amin’ io herinandro io dia ny fetin’ i Md [[Jôsefa (vadin' i Maria)|Jôsefa]] sy ny Filazana mialoha ny fitorontoronana an’ i Jesoa tamin’ i [[Maria (renin' i Jesoa)|Maria]] ihany.
Ny volomparasy no loko litorjika ampiasaina. Ny loko mavokely dia azo ampiasaina amin' ny Alahady fahefatry ny Karemy (Alahadin’ ny fifaliana), raha izany no mitranga. Amin' ny Alahadin’ ny Sampan-kazo, hatramin’ ny taona 1970, dia ny mena na ny volomparasy no loko ampiasaina, ny mena dia nampiasaina taorian’ ny taona 1955 amin' ny famakiana ny tsodranon’ ny Salamo.
'''Telo andron' ny Paska'''
Ny Telo Andron' ny Paska (latina: ''Triduum paschale'') dia ny [[Zoma masina|Zoma Masina]] sy ny [[Asabotsy Masina]] ary ny Alahadin’ ny Paska<ref><small>[http://www.catholicliturgy.com/index.cfm/FuseAction/documentText/Index/2/SubIndex/38/ContentIndex/101/Start/97 General Norms for the Liturgical Year and the Calendar, 19] {{Wayback|url=http://www.catholicliturgy.com/index.cfm/FuseAction/documentText/Index/2/SubIndex/38/ContentIndex/101/Start/97 |date=20090411120450 }}</small></ref>. Araka ny fomba litorjika dia tsy manomboka amin’ ny maraina fa ny harivan’ ny andro mialoha azy ny andro tsirairay.
Ny ''Triduum'' dia manomboka amin’ ny takariva alohan’ ny Zoma Masina amin’ ny alalan’ ny lamesan’ ny Sakafo farany (Fanasan’ ny Tompo), izay ankalazaina miaraka amin’ ny fitafiana fotsy<ref><small>[http://www.catholicliturgy.com/index.cfm/FuseAction/documentText/Index/2/SubIndex/38/ContentIndex/324/Start/319 Holy Thursday Evening Mass of the Lord's Supper,] {{Wayback|url=http://www.catholicliturgy.com/index.cfm/FuseAction/documentText/Index/2/SubIndex/38/ContentIndex/324/Start/319 |date=20140404061001 }} 44</small></ref> sady ahitana matetika fombam-pivavahana (ritoaly) [[Fanasan-tongotra (fivavahana)|anasana tongotra]] amin’ny fotoam-pivavahana. Fomba mahazatra amin’ io hariva io ny manao alim-bavaka manokana (isan-tokantrano na isam-bondrona) izay manomboka aorian’ ny fanompoam-pivavahana hariva sady mitohy hatramin’ ny misasak’ alina. Izany alim-bavaka izany dia averina indray amin’ ny mazava atsinanana ary mitohy hatramin’ ny fanatanterahana ny litorjian’ ny Zoma Masina.
Mandritra ny Zoma masina dia tsy mankalaza lamesa ny Fiangonana katolika. Ny fankalazana ny Fijaian'ny Tompo dia tanterahina amin’ny tolakandro na amin’ny hariva. Mizara telo izany: litorjian’ny Teny izay misy famakiana ny Pasiona araka an’i Joany ka mifarana amin’ny Vavaka manetriketrika ho an’ny rehetra. Ny fiangonana hafa sasany dia manokana koa ny Zoma masina ho fahatsiarovana ny Pasiona.
Ny lokon’ny fitafiana dia miovaova: tsy misy loko, ny mena na ny mainty dia tsy ampiasaina ao amin’ny fomba tranain’ny fiangonana samihafa. Azo esorina ny loko marevaka. Ny [[fiangonana loterana]] dia manaisotra matetika ny fanaingoana marevaka sy ireo sarimasina na manisy voaly miloko matroka azy ireo. Atao tsotra miaraka amin’ny hira na mozika malahelohelo ny fanompoam-pivavahana izay mifarana amin’ny firavan’ny fiagonana am-pahanginana. Ao aminn’ny fombam-pivavahana katolika sy loterana sasany ary anglikana "ambony" dia esorina ampahibemaso ny lamba manarona ny lakroa (lakroa tsy voatery ho ilay mipetaka eo amin’ny alitara/ôtely na eo akaikin’io). Alana sarona tsy misy fombafomba manokana ny lakroa hafa aorian’ny fanompoam-pivavahana.
Ny Asabotsy masina dia ahatsiarovana ny andro nialan’i Jesoa sasatra tao am-pasana. Ao amin’ny Fiangonana katolika romana dia tsy misy lamesa amin’io andro io; ny lamesa amin’ny Alim-bavaky ny Paska, izay tokony hankalazaina amin’ny misasakalina aza, dia matetika ankalazaina amin’ny hariva amin'ny lamesan’ny Paska. Raha tsy misy ny fankalazana araka ny litorjia dia tsy misy ny loko litorjika.
Ny Alim-bavaky ny Paska dia atao amin’ny alin’ny Asabotsy masina hatramin’y Alahadin’ny Paska mba hankalazana ny [[Fitsanganan'i Jesosy ho velona|Fitsanganan-ko velon’i Jesoa]]. Ny loko litorjika dia fotsy, matetika ampiarahina amin’ny lokom-bolamena. Ao amin’ny fombam-pivavahana romana, amin’ny fotoan’ny ''Gloria in Excelsis Deo'', ny orga sy ny lakolosy dia sambany ampiasaina amin’ny litorjia hatramin’ny roa andro, ary ny sarimasina, misaron-damba nandritra ny Pasiona (na navadika), dia alana sarona. Ao amin’ny fiangonana loterana, ny loko sy ny sary masina dia apetaka amin’ny toerany indray.
'''Paska na Paka'''
Fankalazana ny fitsanganan’i Jesosy Kristy tamin’ny maty ny [[Paska]] na [[Paka (fety)|Paka]]. Miovaova arakaraka ny taona sy arakaraka ny firafitry ny daty ao amin’ny tetiandro manara-bolana ny datin’ny Paska. Ao amin’ny fombam-pivavahana romana dia manomboka amin’ny alim-bavaky ny Paska haramin’ny Alahadin’ny [[Pentekosta]] ny fari-potoan’ny Paska. Tamin’ny endrik’io fombam-pivavahana io tamin’ny taona 1970 dia nisy ny atao hoe Oktavan’ny Pentekosta ("valo andron'ny Pentekosta"), ary ny fotoan’ny Paska dia naharitra hatramin’ny ora fahasivin'ny Asabotsy (latina: ''Nona'' "fahasivy") manaraka.
Ao amin’ny fombam-pivavahana romana, ny Oktavan’ny Paska dia tsy ahafahana mankalaza fety na fahatsiarovana hafa; ny fety manetriketrika, sahala amin’ny [[Andron'i Maria]], izay tafalatsaka ao anatiny dia ahemotra amin’ny Alatsinainy manaraka. Raha milatsaka amin’ny 25 Avrily ny Alahady na ny Alatsinainin’ny Paska dia afindra amin’ny Talata manaraka ny Litania Lehibe, izay fanao ao amin’ny fombam-pivavahana romana talohan’ny taona 1970<ref><small>[http://www.maternalheart.org/library/1962rubrics.pdf 1960 Code of Rubrics], 80</small></ref>.
Araka ny didy tamin’ny 5 Mey 2000, ny Alahady faharoan’ny Paska (Alahady manaraka ny andron’ny Paska) dia atao hoe koa Fetin’ny Famindrampon’Andriamanitra tao amin’ny fombam-pivavahana romana<ref><small>[http://www.osv.com/tabid/7631/itemid/5968/Feast-of-the-Divine-Mercy.aspx Our Sunday Visitor: Feast of the Divine Mercy]</small></ref>.
Ny Alakamisin’ny Andro niakarana, izay ankalazana ny fiverenan’i Jesoa any an-danitra taorian’ny fitsanganany tamin’ny maty, dia ny andro fahefapolon’ny Paska, nefa amin’ny toerana izay tsy mitandrina izany ho "Andro masina tsy maintsy tandremana" dia afindra amin’ny Alahady manaraka, araka ny fombam-pivavahana romana taorian’ny taona 1960<ref><small>[http://www.scborromeo.org/litcal.htm General Norms for the Liturgical Year and the Calendar, 7 and 25] {{Wayback|url=http://www.scborromeo.org/litcal.htm |date=20140925094626 }}</small></ref>.
==== Ny Pentekosta na Pentekôty ====
Ny [[Pentekosta]] dia andro fahadimampolo sady farany ao amin’ny fari-potoan’ny Paska. Ankalazana ny fidinan'ny [[Fanahy Masina]] tamin’ireo [[Apostoly roa ambin'ny folo|Apostoly]] izy, ka manamarika ny fahaterahan’ny Fiangonana sy ny andron’ny Apostoly.
Ny loko litorjika ampiasaina dia ny fotsy, nefa ovana mena izany amin’ny andron’ny Pentekosta.
==== Fotoana tsotra, fotoana aorian’ny Pentekosta, fotoana aorian’ny Trinite na fotoan’ny Fanjakana ====
Io fizaran-taona io, izay tondroina amin’ny anarana maro samihafa, dia manaraka ny fari-potoan’ny Paska sy ny fetin’ny Paska sy ny an’ny Fiakarana ary ny an’ny Pentekosta. Ao amin’ny fombam-pivavahana romana taorian’ny taona 1969 dia manomboka indray amin’ny Alatsinainin’ny Pentekosta ny fotoana tsotra, ka dinganina ny Alahady izay tokony ho tanatin’ny Pentekosta. Ao amin’ny fombam-pivavahana romana taloha, izay ankalazana ny Pentekosta miaraka amin’ny Oktava (andro fahavalo) dia manomboka amin’ny Vesperan’ny Asabotsy manaraka ny Pentekosta ny fotoana aorian’ny Pentekosta. Ireo Alahady ireo dia mandray indray ny filaharany ka ny Alahady mialoha dia Advento amin’ny andro faha-34, raha dinganina ireo herinandro tsy misy toera-malalaka (fombam-pivavahana romana ankehitriny) na izay alahatra ho "Alahady manaraka ny Pentekosta" (fombam-pivavahana talohan’ny taona 1970, Ortodoksia atsinanana sy Fiangonana protestanta sasany) na ho "Alahady manaraka ny Trinite" (ho an’ny Fiangonana protestanta sasany). Io fizaran-taona io dia mifarana amin’ny Asabotsy alohan’ny Alahady voalohan’ny Advento.
Ireo avy ireo fety ao amin'io ny fizaran-taona io:
* ny [[Fetin'ny Trinite|Alahadin’ny Trinite]], Alahady aorian’ny Pentekosta;
* ny ''Corpus Christi'' ("Vatan’i Kristy") (fombam-pivavahana romana sy anglikana ary loterana), ny Alakamisy ao amin’ny herinandro faharoa aorian’ny Pentekosta, matetika ankalazaina amin’ny Alahady manaraka;
* ny Fety manetriketriky ny Fo Masin’i Jesosy (fombam-pivavahana romana), Zoma ao amin’ny herinandro fahatelo aorian’ny Pentekosta;
* ny Andro Iraisam-pirenena ho an’ny Mahantra, Alahady faha-33 amin’ny fotoana tsotra;
* ny Fetin’ny Kristy Mpanjaka, Alahady farany alohan’ny Advento (fombam-pivavahana romana, loterana, anglikana) na Alahady farany amin’ny volana Oktobra (endriky ny fombam-pivavahana romana tamin'ny taona 1925-1969).
Mandritra ireo herinandro farany amin’ny fotoana tsotra ireo dia maro ny fiangonana misintona ny eritreritry ny mpiangona amin’ny fiavian’ny [[Fanjakan'Andriamanitra|Fanjakan’Andriamanitra]], ka izany dia mamarana ny taom-piangonana amin’ny lohahevitra [[Eskatolojia|eskatolojika]] izay isan’ny lohahevi-dehibe mandritra ny fizaran-taon’ny Advento izay anombohan’ny taona litorjika. Ohatra, amin’ny fombam-pivavahana romana talohan’ny taona 1970 dia ny [[Evanjelin'i Matio]] 24.15-35 no vakina, ary ao amin’io fombam-pivavahana io amin’izao fotoana izao, ireo Alahady telo farany dia amelabelarana lohahevitra mitovy amin’io koa.
Ny fombam-pivavahana romana dia tsy manome anarana manokana io ampahany farany amin’ny fotoana tsotra io, ny fiangonana sasany dia manome anarana azy sady mety manova ny loko litorjika. Mampiasa ny fitenenana hoe "Alahady mialoha ny Advento" ny Fiangonan’i Angletera mba hilazany ireo Alahady efatra farany sady mampiasa fitafiana mena. Ny fiangonana hafa, toy ny Fiangonana metodista miray sy ny Fiangonana kristiana-Sinodan’i Masindahy Timote, dia mampiasa ny teny hoe ''Kingdomtide'' ("Fizaran-taon'ny Fanjakana"). Ny [[Lutheran Church of Missouri Synod]] (LCMS) dia mampiasa ny teny hoe ''Third-Last, Second-Last, Last Sunday in the Church Year'' ("Alahady fahatelo farany sy faharoa farany ary farany amin’ny taom-piangonana") sady tsy manova ny loko maitso. Tsy mankalaza amin’ny fomba ofisialy ny "Fetin’ny Kristy Mpanjaka" ny LCMS. Ny [[Wisconsin Evangelical Lutheran Synod]] (WELS) dia mampiasa ny teny hoe ''Period of End Times'' ("Fotoam-pifaranana") sady mampiasa fitafiana mena amin’ny Alahady voalohany sy faharoa.
== Jereo koa ==
* [[Tetiandro hebreo]]
* [[Tetiandro joliana]]
* [[Tetiandro gregoriana]]
== Loharano sy fanamarihana ==
[[Sokajy:Kristianisma]]
ql5k9l3t8ct34r2nw35z5g5geckx8ix
Esther Randriamamonjy
0
264188
1143434
1142904
2026-06-16T09:25:47Z
Thelezifor
15140
Nandamina lahatsoratra
1143434
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|Sary:Esther Randriamamonjy, Ecrivaine malgache 03.jpg
|anarana=Esther Rasoloarimalala Randriamamonjy
|teraka=11 Aprily 1933
|maty=
|firenena={{Madagasikara}}
|mpiaraka=
|asa=
[[Mpanoratra]] [[Mpampianatra]] [[Mpandikateny]]
}}
I '''Esther Randriamamonjy''', ny tena anarany dia '''Esther Rasoloarimalala Randriamamonjy<ref>{{Cite web |title=Site présentant l'écrivaine et ses œuvres |url=http://www.freewebs.com/esterrandriamamonjy/ |accessdate=2019-08-31 |archivedate=2014-10-06 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20141006075808/http://www.freewebs.com/esterrandriamamonjy/ }}</ref><ref>{{Cite web |title=Article publié dans le site internet madagascar-tribune.com |url=http://www.madagascar-tribune.com/Enseignante-Ecrivain-Membre,4382.html |access-date=2019-08-31 |archive-date=2019-08-31 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190831131855/https://www.madagascar-tribune.com/Enseignante-Ecrivain-Membre,4382.html |url-status=dead }}</ref>''', [[mpanoratra]] malagasy. Teraka tamin' ny 11 avrily 1933, tao Ambohimasoa, [[Fianarantsoa]]. <ref>http://plateforme.education.mg/bibliotheque-numerique/course/view.php?id=484</ref>Zanak' Itompokolahy Rakotondrazaka, mpitandrina sady mpampianatra sy Itompokovavy Ravaomalala, mpikarakara tokantrano sy mpanao asantanana. Fantatra amin' ny sehatry ny [[literatiora]] ho an' ny ankizy amin' ny alalan' ny tantara foronina sy tantara izy; nandika ny tantaran' ny tanora nosoratana tamin' ny [[Fiteny rosiana|teny rosiana]] sy [[Fiteny frantsay|frantsay]] ary [[Fiteny anglisy|anglisy]] koa izy. Araka ny filazan' ny Association des Editeurs de Madagascar (AEDIM) dia ny boky soratany no tian' ny ankizy vakina indrindra eto [[Madagasikara]]<ref name="allafrica">{{Cite web|url=http://fr.allafrica.com/stories/201206300117.html|date=30 juin 2012}}.</ref> .
== Fianakaviana ==
Renim-pianakaviana sady renibe i Esther Randriamamonjy. Izy dia nanambady an' i [[Randriamamonjy Frédéric|Frédéric Randriamamonjy]] izay mpahay tantara sy mpampiantra tao amin' ny ENS sady niasa ho masoivohon' i Madagasikara any ivelany ary koa [[Akademia Malagasy|akademisiana]] sady mpanoratra boky.
== Fanabeazana ==
Nianatra teto Madagasikara sy tany ivelany i Esther Randriamamonjy, araka ny aseho manaraka eto:
* Fianarana amn' ny ambaratonga voalohany: sekoly prôtestanta tao Ambohimahasoa, kôlejy protestanta Rabaut-Saint Etienne, lasa kôlejy Randzavola, ao [[Fianarantsoa]];
* Fianarana amin' ny ambaratonga faharoa: Kôlejy prôtestanta Paul Minault (tamin'ny 1945-1952),
* Fianarana amin' ny ambaratonga ambony: vatsim-pianarana nomen' ny Églises au Collège Lucie Berges any Strasbourg sy any Dijon, fiofanana ho mpanabe amin' ny kôlejy Carey Hall Birmingham. Mpampianatra teny malagasy sy frantsay ary angilsy nandritra ny taona maro izy ary efa talen-tsekoly ihany koa.
== Ny fiainany ny kanto ==
Mpikambana tao amin'ny Akademia nasionaly momba ny zavakanto sy ny literatiora izy. Mpikambana tao amin'ny HAVATSA UPEM. Nanomboka nitantara angano tamin'ny mpianatra madinika izy fony mbola mpianatra. Mpanoratra ho an'ny ankizy no ahafataran'ny maro azy. Nanoratra tao amin'ny gazety fandrosoam-baovao tamin'ny taona 1955. Mitohy izany fanoratana izany mandraka ankehitriny. Ny antony nanoratany dia mba hanamaro ireo boky ho an'ny mpamaky malagasy, ary hanabe voho ny teny malagasy sy ny [[Literatioran' i Madagasikara|literatiora malagasy]]. Amin'ny maha mpanoratra azy dia hoy indrindra izy: "Ny tarigetrako dia ny hampitsimoka ny voa efa àry-Mamoha izay mila hatory. Mandrisika ny mitady hihemotra. Manandratra ireo mamololona. Hioty ny salohy efa masaka".
== Asa soratra ==
Maro dia maro ny asa soratra efa navoakany. Ary maro toy izany ihany koa ny asa soratra amin'ny teny vahiny no efa voadikany amin'ny teny malagasy. Mielipatrana amin'ny haino aman-jery am-bava, an-tsary sy an-tsoratra, na eto an-toerana na any ivelany, ny sangana'asany. Manoratra ho an'ny sokajin'olona rehetra izy. I Esther Randriamamonjy dia namoaka boky mihoatra ny enimpolo<ref name="allafrica"/> ary namorona na nandika tantara an-jatony<ref name="allafrica" />.
=== Boky ===
* 2001: ''Tantaran' i Madagasikara isam-paritra,'' misy pejy miisa 588, nosoratana niaraka tamin' i [[Randriamamonjy Frédéric|Frédéric Randiamamonjy]], namboarin' ny [[Trano Printy Fiangonana Loterana Malagasy]] (TPFLM)
* Boky nadika ho an'ny ankizy:
** ''Ny zanaky ny biby,''
** ''Ikalamara,''
** ''I Menasanga,''
** ''I Dadabe,''
** ''Namboly nave,''
** ''Mihaza i Bitika,''
** ''Samy manao ny azy,''
** ''Fantatrao ve?''...
=== Tantara foronina ===
* 1994: ''Ho avy ny maraina,'' navoakan' ny TPFLM eto Antananarivo
* 1994: ''Trano rava''
* 2007: ''Ilay fitiavan-tena''
* 2007: ''Ilay dinan' ny fitia''
* 2017: ''Retour à l’amer'', fiaraha-miasa tamin' i Chantal Constant de Bordeaux
=== Tantara noforonina ho an' ankizy ===
* 1975: ''Ny sodin' i Solofo'' <ref name="allafrica"/>, navoakan' ny [[Edisiona Salohy]] ao [[Antananarivo]] <ref name="openlibrary">{{Cite web|url=https://openlibrary.org/books/OL654510M/Ny_sodin%27_i_solofo|date=11 décembre 2009}}.</ref> .
=== Angano malagasy ho an' ny ankizy ===
* ''I Trimobe sy i Fara vadiny,''
* ''I Faravavy nanjary lolo''
* ''Rankakafotra sy i Pitidrano diamondra,''
* ''Ny ankoholahy fantaka sy Ingahibe masoandro,..''
=== Boky kely ===
Fanangonam-boky kely "Amboaran' ny maraina" natokana ho an' ny ankizy roa ka hatramin' ny telo taona nosoratan' i Esther Randriamamonjy: ''I Kinga sy i Bota'' sy ''Manao baolina i Bota sy i Kinga'' no roa voalohany<ref><small>[https://tanikomadagascar.wordpress.com/tag/esther-rasoarimalala-randriamamonjy/ "Esther Rasoarimalala Randriamamonjy"] [[https://archive.wikiwix.com/cache/?url=https%3A%2F%2Ftanikomadagascar.wordpress.com%2Ftag%2Festher-rasoarimalala-randriamamonjy%2F arsiva]], ''Taniko Madagascar''</small></ref>.
=== Fandikan-teny ===
==== Asa vita nadika amin' ny teny malagasy ====
* 1999: ''Ireo fadiranovana I'' - Fandikan-teny malagasy amin' ny ''Les Miserables'' nataon' i [[Victor Hugo]]
* 2000: ''Ireo fadiranovana II'' - Fandikan-teny malagasy amin' ny ''Les Miserables'' nataon' i Victor Hugo
* 2000: ''Ireo fadiranovana III'' - Fandikan-teny malagasy amin' ny ''Les Miserables'' nataon' i Victor Hugo
* 2002 : ''[[Vahiny (Albert Camus)|Vahiny]]'' - Fandikana ny boky ''L'étranger'' nosoratan' i [[Albert Camus]] amin' ny boky roa
==== Angano nadika amin' ny teny malagasy ====
* ''Ilay Osivavin' Ingahy Seguin'' - dikan-tenin' ny ''La Chèvre de Monsieur Seguin'' nosoratan' i Alphonse Daudet.
==== Boky nadika amin' ny teny vahiny ====
Asasoratr' i Esther Rasoarimalala Randriamamonjy no nadika amin' ny [[Fiteny rosiana|teny rosiana]]. Izany tetikasa izany dia niarahana tamin' ny Dokotera Ludmilla Kartachova. Ny voalohany dia ny tantara foronina "''Ho avy ny maraina''". Ny faharoa dia ny "''Trano rava''" izay nanaovana fanontana boky miisa 950 000 isa tao anatin' ny iray herinandro.
=== Asasoratra hatao tantara an-tsehatra ===
* ''Tsarao ary aho!'' Asasoratra misy pejy miisa 155<ref name="openlibrary2">{{Cite web|url=https://openlibrary.org/books/OL3738563M/Tsarao_ary_aho!|date=2003}}</ref>, aingam-panahy avy amin' ny fiainana sy fotoana naha-mpanjaka an-d[[Ranavalona I]] ary maneho ny lafiny tsy fantatra hatreto amin' ny maha izy an' ilay mpanjakavavy<ref name="allafrica2">{{Cite web|url=http://fr.allafrica.com/stories/201108020481.html|date=2011}}</ref> .
== Asa sy hetsika ==
Mba hampiroboroboana ny famakiam-boky dia nikarakara hetsika famakian-teny tamin' ny toerana samihafa i E. R. Randriamamonjy:
* famakiam-boky tao amin' ny lisea sy kôlejy;
* angano an,kalamanjana, an-trano sekoly, an-trano fiangonana ary amin' ny toerana iraisana maro;
* fampahafantarana ireo fanangonanana ny asasorany
* Miara-miasa amina onjam-peo sy fahita lavitra maro izy: RNM, TVM, RDB, Radio ACEM, Radio Moscou, Radio Finland, TV Finland. Toraka izany koa ny fiarahany miasa amin' ny sokajy na antokon' olona sy ONG ary mpanonta boky avy eto an-toerana sy any ivelany.
== Ny mampiavaka ny asa sorany ==
Ny literatiora manavanana azy dia ny literatiora an-tsoratra:tononkalo, sombin-tantara, tantara foronina, angano, sns. Ny sokajin-dahatsoratra fampiasany dia ny mitantara sy manoritsoritra. Ny fomba filazan-javatra mampiavaka azy dia: tia mampiasa tamberinteny, tamberin-drafitra, fanovana endri-javatra, fanovana anarana, fehezanteny tso-drafitra.
== Ny tara-kevitra voiziny ==
Ny tara-kevitra voiziny dia ny [[fanabeazana]] ny ankizy, hahay miaina, hahafantatra, hifandray ary hanaja ny tontolo manodidina azy.
== Jereo koa ==
* [[Lisitry ny mpanoratra malagasy]]
== Loharano ==
{{Reflist}}
== Rohy ivelany ==
* [http://www.macp.gov.mg/fr Tranonkalan' ny ministeran' ny asa-tanana, kolontsaina ary vakoka] {{Wayback|url=http://www.macp.gov.mg/fr |date=20190831131900 }}
* [http://www.aedim.mg/ Tranonkalan' ny Association of Publisher of Madagascar] {{Wayback|url=http://www.aedim.mg/ |date=20141006113838 }}
* [http://catalogue.bnf.fr Tranonkalan' ny Tranombokim-pirenen' i Frantsa]
[[Sokajy:Mpanoratra malagasy]]
[[Sokajy:Teraka tamin'ny taona 1933]]
225msplqafrfdhhvs3wozrtmkikpurh
Andriamangarira
0
266261
1143435
1143172
2026-06-16T09:31:27Z
Hephaestus-Mrz36
22223
/* Ambohimandroso-Gara */
1143435
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Tranomasin' Andriamangarira Antsahadinta.jpg|vignette|323x323px|Fasan-dakan' Andriamangarira, miloloha "Tranomasina" ao anaty Rovan' Antsahadinta|alt=]]
'''Andriamangarira''' dia mpanjaka nanorina an'Antsahadinta tamin’ny taona 1725. Teraka manodidina ny taona 1695 izy ary niamboho sy nafenina tao Antsahadinta tamin’ny 1775 teo amin'ny faha-80 taonany. Andriandambozozoro no rainy ary Rasohanamanjaka no reniny, izay samy Andriamasinavalona. Andriambolamena zanany lahiaivo no nandimby azy nanjaka tao Antsahadinta rehefa niamboho izy. Nanambady maro Andriamangarira fa Ratoeboahangy vady navelan' Andriamalama tao Isoanangano, izay maty tanora, sady vady loloha no niterahany 3 mianadahy: dia Ramakilahy sy Andriambolamena ary Rahanivofotsimanjaka.
== Ny loharano nipoiran'Andriamangarira ==
Ity fehezan-tantara ity dia mikasika ny zava-niseho nanomboka tamin'ny vanim-potoana nanjakan' [[Andriamasinavalona]] (1675-1710) teto Ankibonimerina.
Zanaka lahiaivon'ny mpanjaka Andriantsimitoviaminandriandehibe<ref name=":0"><small>François Callet (1908), ''Tantara ny andriana eto Madagasikara (histoire des rois)'<nowiki/>''',''''' Antananarivo: Imprimerie catholique.</small></ref>(1650-1670) izy, ary nanana anabavy maro sy rahalahy iray ray sy reny aminy. Ny anabavy iray atao hoe Ravololondrenitrimo tao Ambohimiakoja dia niteraka telo (3) mianadahy:
* Andriandambozozoro tao Malaza sy Ivatobe avaratra;
* Andrianjakatrimo tao Ivatobe atsimo;
* Razafindrahety tao Tangaina, samy amin'ny faritr'Ambodirano Imerinatsimo iny izany.
Araka ny tantara sy ny lovan-tsofina dia ity andriandahy atao hoe Andriandambozozoro, izay andriana nifehy an'Ivatobe, Androhibe, Ambohitrontsy, Malaza sy ny manodidina, tamin'izany fotoana izany, dia naka vady ny zanakavavin'Andriamasinavalona<ref><small>Georges Rabemanana (2000), ''Ny Andriamasinavalona ao Miadanimerina'', Fanontana manokana - Antananarivo.</small></ref><ref><small>Kaominina ambanivohitra Androhibe-Antsahadinta (2017), ''[https://fdl.mg/sites/default/myfiles/PCD/PCD/PCD%20ANTSAHADINTA/PCD_Antsahadinta.pdf Plan Communal de Developpement (PCD) de la Commune Rurale d’Androhibe Antsahadinta 2017-2021] « La culture en tant que levier du développement ''», Ministeran'ny atitany sy ny fitsinjaram-pahefana - Repoblikan'i Madagasikara, Antananarivo.</small></ref><ref><small>Rabarijaona (1938), ''Rakitry ny ela sy Généalogie mikasika ireo taranaka: Andriamasinavalona na: Andrianjakanavalondambo na: Razakalambonavalona mpanjakan'Imerina (1675-1710) sy Andriambahoakafovoanintany mpanjakan'Imamo'', Lovan-tsofina voarakitra an-tsoratra noraisina avy amin'ny Mpitandrina fiangonana kristianina iray tao Ambodirano Imerinatsimo, Ambohimahamanina.</small></ref> izay napetrany ho andriantompombodivona, masoivoham-panjakana foibe tao Ambohimahamanina.
a) Rasohanamanjaka, zanakavavin'Andriamasinavalona, dia niteraka tamin'Andriandambozozoro an'i:
[[Sary:Plaque_ANDRIAMANGARIRA.jpg|vignette|349x349px|Takelaka fahatsiarovana ao amin'ny </Br> Rovan' Antsahadinta|alt=]]
*Andriamangarira izay nanorina an'Antsahadinta ka nanjaka tao (1725-1775);
* Andriamalama tao Isoanangano;
* Ranosy (vavy) tao Androhibe;
* Rabiby tao Antalaho / Antanetibe;
*Andriamifonozozoro (Rafonozozoro, hoy i P. Callet) tao Ivatobe.
b) Rangorinimerina tao Ambohitrontsy </Br> dia niteraka indray tamin'i Andriamifonozozoro an'i:
* Andriamohara, nanjaka tao Alasora;
* Andriambelomasina, nanjaka tao Ambohimanga (1730-1770);
* Andriantoarano nonina tao Alasora;
* Ramisamanjaka nonina tao Anosiarivo;
* Andriampalimanana nonina tao Tsirangaina;
* Ary ny vavy Rahisatra sy Rahira tao Manandona, Randrianizara nanambady an' Andriamborosinandriana tao Ambohipoloalina ka niteraka an' Andrianarabo, Andriantsoanandriana sy Andriankotonavalona.
[[Sary:Fasan' Andriamangarira.jpg|vignette|314x314px|Tranomasin' Andriamangarira ao avaratra indrindra, ao anaty Rovan' Antsahadinta|alt=]]
Teraka tao Ambohitrontsy tany amin'ny manodidina ny taona 1695 tany ho any izany i Andriamangarira. Araka ny lovan-tsofina dia nisy vehivavy mpampivelona sy renin-jaza mahay sy malaza tao Ambohitrontsy, ka izany no nahatonga ny nahaterahan'ny zanaky ny andriana sy nifanan'ny vadin'ny andriana teo.
Raha zohina ny tetiarana dia samy Andriamasinavalona Andriandambozozoro rain' Andriamangarira sy Rasohanamanjaka reniny. Koa amin'izany dia Andriamasinavalona hiringiriny Andriamangarira<ref><small>Rabenjamina (1950), ''Tantaran’Andriana: Andriamangarira, Mpanjaka fahagola teo Antsahadinta sy ny Zanamangarira taranany'', Imprimerie-Antananarivo 4 Bis, rue Gallieni.[https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/02/Couverture_du_livre_de_Pasteur_RABENJAMINA_%28Andravokely%29.jpg]</small></ref><ref><small>Lucien Paul Raharison (2012), [https://drive.google.com/file/d/122IPfYEmOpTyvE5-_igf_9HtXo-IwOtZ/view?usp=sharing ''Héritage foncier, évolution du paysage agraire et de la paysannerie en Imerina (Hautes Terres Centrales de Madagascar) de la fin du XIXé siècle aux années 1990''], Thèse de Doctorat, Departemanta Tantara - Oniversiten'Antananarivo / Oniversite Paris Diderot - Paris VII. ([https://books.google.mg/books?id=S-87zAEACAAJ&dq=inauthor:%22Lucien+Raharison%22&hl=fr&sa=X&redir_esc=y ISBN 9781698427225])</small></ref><ref><small>Thomas Rakotoarivelo & Solonavalona Andriamihaja (2014), ''Andriamasinavalona, Mpanjaka tokana teto Imerina (1675-1710)'', Fanontana manokana - Ny fikambanana « Taranak'Andriamasinavalona », Antananarivo.</small></ref><ref><small>Jean Désiré Ranaivoson (2020), ''Ny Andriamaneforalambo Zanadralambo enin-toko amin'avaradrano'', Fanontana manokana - Antananarivo.[https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/88/Ny_Andriamaneforalambo.jpg]</small></ref><ref><small>Isabelle Ratsira & Misa Rakotoariseheno (1993), ''Antsahadinta'', Livret de présentation de l'histoire d'Antsahadinta par le Syndicat d'Initiative d'Antsahadinta, SME-BP 659- DL N°058, Antananarivo.</small></ref>.
Nanorina sy nanjaka tao Antsahadinta tokony ho tamin'ny taona 1725 Andriamangarira, niamboho sy nafenina tao Antsahadinta tamin'ny taona 1775; heverina ho 80 taona ny andro niainany.
Nanambady maro Andriamangarira fa Ratoeboahangy vady navelan' Andriamalama tao Isoanangano, izay maty tanora, sady vady loloha, no niterahany 3 mianadahy:
* Ramakilahy, lahimatoa nipetraka tao Ankadinanahary;
* Andriambolamena, lahiaivo, nandimby fanjakana an-drainy tao Antsahadinta;
* Rahanivofotsimanjaka izay nanambady an-dRabibilahy tao Ambohimahamanina.
Angamba mbola nisy koa zanak' Andriamangarira hafa reny any ho any saingy tsy voarain'ny tantara.
Andriamangarira izany no mpanjaka voalohany teo Antsahadinta, vodivona farany atsimo amin' Ivatobe, notapahan'ny hady ka lasa boribory; rakotry ny ala maitso izy satria tsy navelan' Andriamangarira ho tapahina na kapaina mihitsy ny hazo.
Hoy ny tonon-kira ilazan'ny Ntaolo io tanànan' Andriamangarira io: <blockquote>"Mananjara samy vohitra Antsahadinta. </Br> Ny ora-mirotsaka itoviana ihany, fa ny patrak’ ala vaventy tombondahiny ihany !" </blockquote>Nataony roa ny vavahady eo amin'ny tanànany: dia eo amin'ny alahamadin'ny vohitra sy eo amin'ny adijadin'ny tanàna. Eo amin'ny asorontanin'ny vohitra dia nasiany hady fetsy misy zohy mivoaka any ivelan'ny tanàna na dia mihidy aza ny vavahady. Fahiny, fony mbola niady an-trano dia kodiaram-bato avo rindrina no mivoha maraina, mirindrina hariva teo amin'ny vohitr' Andriamangarira<ref><small>Josélyne Ramamonjisoa (2003), ''[https://books.google.mg/books?id=62twAAAAMAAJ&q=andriamangarira&dq=andriamangarira&hl=en&sa=X&ved=2ahUKEwi8jPrEgfnzAhUSQkEAHWpMAc8Q6AF6BAgKEAI Madagascar, des paysages proteiformes]'<nowiki/>''',''''' Association Malgache des Montagnes Africaines (AMMA), Antananarivo.</small></ref>.
== Ny nakan'Andrianampoinimerina an'Antsahadinta ==
Rehefa niamboho Andriamangarira, dia '''Andriambolamena''', zanany lahiaivo indray no nandimby azy nanjaka tao Antsahadinta. Andrianamboatsimarofy kosa no mpanjaka tao Antananarivo (1774-1796), nifehy an' Imerinatsimo, tamin'izany andro izany.
Efa nanjaka nadritra ny 20 taona tao Antsahadinta i Andriambolamena vao resin' [[Andrianampoinimerina|Andrianampoinimerina]] i Andrianamboatsimarofy ka nanomboka nanjaka tao Antananarivo (taona 1794). Andrianamboatsimarofy kosa namaha sy nanorim-panjakana tao Anosizato nataony hoe ''Isoananjakana''. Niamboho tao Fenoarivo tamin'ny taona 1798 Andrianamboatsimarofy ary nodimbiasan'ny zanany, dia i Ramaromanompo izany.
Andriambolamena dia niandany mandrakariva tamin'i Andrianamboatsimarofy sy Ramaromanompo satria iray fileovana aminy ary iray fianakaviana satria Reniamboa, izay zanakavavin'Andriambolamena, dia vadiben-dRamaromanompo ary anabavin-dRaboabe Andrianjakapingarivo. Ary Ramaromanompo dia nanao toeran-droa fonenany tao Antsahadinta nisy ny renibeny sy ny vadibeny, sy Isoananjakana (Anosizato).
Misy lovan-tsofina<ref><small>Ravelojaona (1937), ''Boky firaketana ny fiteny sy ny zavatra malagasy (Dictionnaire encyclopédique Malgache). Avoakan'ny Mpiadidy ny Fiainana '<nowiki/>''',''''' Imprimerie industrielle - Antananarivo.</small></ref> milaza fa noroahin' Andrianampoinimerina hiala an' Antsahadinta Andriambolamena satria hono naditra izy, nanambaka sy nihinam-bahoaka ary nanodikodina ny hasina satria tendan-kanina hono ka nosaziana izy sy ny taranany. Toa resaka fisoketana ihany izany novoizin' Avaradrano izany satria tsy nifankahazo loatra ny foko roa tonta.
Toy izao kosa ny tantara niseho araka ny fahitan'i Lebel<ref><small>Jean Claude Hebert (1804), ''Les tribulations de Lebel'' «'' Negociant - voyageur ''» ''sur les hauts-plateaux Malgaches (1800-1803) ''», ''In'' ''Omaly sy Anio (Hier et Aujourd’hui)'', ''Revue d’études historiques, Volume 10,'' Jolay - Desambra 1979, Oniversitean'i Madagasikara - Antananarivo''.''</small></ref>, mpividy andevo raha tonga taty Imerina izy tamin'ny taona 1803:<blockquote>«...Nantsoina hifampiraharaha amin'ny mpanjaka Ramaromanompo tao Anosizato aho mba hanao vanja. Natao ny fifanarahana teo anatrehan'ny ireo havany, dia ny vadibeny Reniamboa, ny zaodahiny Andriantomponimerina (na Rabehety), mpanjakan' Ambohidratrimo, afaka nandositra fa tsy novonoina akory, ny anabaviny Ravao (na Ravaonimerina) vadin' Andriantomponimerina sy Razafinamboa...».</blockquote>Volana vitsivitsy tato aoriana (aogositra 1803) dia maty Reniamboa, izay vadiben-dRamaromanompo; nisaona ny olona; nohararaotin' Andrianampoinimerina izany hanafihana an' Anosizato. Lasa nitsoaka nankeny Antsahadinta i Ramaromanompo sy ny fianankaviany fa mafy fiarovana io vohitra io sady misy ny havany marobe. Nataon' Andrianampoinimerina fahirano Antsahadinta ka 15 andro (tapa-bolana) vao afaka.
Mbola afaka nandositra indray Rabehety sy ny havany akaiky, lasa nankany andrefana any [[Imamo]], fa azo sambo-belona tao kosa Ramaromanompo sy Ravaonimerina anabaviny, izay nalahelo ny vadiny lasa nandositra; dia nalain' Andrianampoinimerina ho vady indray i Ravao, napetrany tao Antananarivo. Andriambolamena sy ny taranak'Andriamangarira, Ramaromanompo sy ny havany rehetra dia noroahiny hiala sy tsy handia ny vohitra intsony. Nanomboka tamin'izay dia napetrany hiandry fanjakana tao Antsahadinta i Rabodozafimanjaka, isan'ny vadiny roa ambin'ny folo, zanak'Andriantsira avy eny Alasora.
{| align="center"
|[[File:Ambodirano Imerinatsimo 2.png|thumb|Ampahany amin'ny faritanin'Ambodirano Imerinatsimo sy ireo vakoka tranainy|520x520px]]
|}
== Ny taranak'Andriambolamena sy ny Zanamangarira ==
Rehefa niala tao Antsahadinta Andriambolamena mianakavy dia tsy nandeha alavitra fa nanorim-ponenana teo atsimon'Antsahadinta izay nataony hoe ''Ambohitsoa''; tao izy no niamboho sy nafenina. Mbola hita ao Ambohitsoa ny fasany. Na teo aza izany dia mazava tsara fa tsy lasa menakely miankina amin' Antsahadinta mihitsy ny Zanamangarira fa fokon'andriana mahaleotena tany Ambodirano toy ireo Andriamasinavalona tsy manana menakely.
Maro ny taranak'Andriambolamena fa ny nandimby azy dia '''Ramboabe Andrianjakapingarivo''' zanany. Tsy nijanona tao Ambohitsoa izy fa nanorim-ponenana teo ambany andrefana natao hoe ''Ampahatelo''. Taty aoriana dia niala tao Ampahatelo indray Ramboabe ka nianatsimo nankany ''Miantsoarivo'' ary nanorim-bohitra nataony hoe ''Itsarahavana''.
Niteraka marobe tao Ampahatelo i Ramboabe ka ireo zanany nahazo tantara sy notolorana vohitra hipetrahana dia:
* Andriamontandraisoa, lahimatoa, tao Ampahatelo ihany, izay nanova ny anaram-bohitra hoe ''Miadanimerina''; ary ny taranany dia nanorim-ponenana vaovao ihany koa tao ''Ambatomahabodo''. Izy no niteraka an'i Rainizakamanga, ilay andriandahy nipetraka tao ''Finaritra,'' izay lefitry ny Printsy Ramananolona;
* Andriampakatro<ref><small>Thomas Rakotoarivelo (2016), ''Andriamangarira tao Antsahadinta sy ny Zanamangarira, Andriampakatro sy ny taranany,'' Fanontana manokana - Antananarivo.</small></ref>, ilay zanany napetrany tao ''Ankatsaka'', izay nifindra monina tany ''Isoavina (Ambohimandroso)'' taty aoriana ary any ny taranany.
Ireo vohitra ireo sy ny manodidona azy (vodivona, tanety, lohasaha, tanimbary) no fonenan'ny </Br>
tarana-dRamboabe Andrianjakapingarivo izay namorina ny faritra naka anarana hoe: ''Anjanamangarira'' aty Ankibonimerina.
{| align="center"
|+Harem-bakoky ny taranak'Andriambolamena ao Ankibonimerina
|[[File:Vavahady Ambatomahabodo 4.jpg|thumb|Vavahady ao Ambatomahabodo / Ambodirano Imerinatsimo|265x265px]]
|[[File:Vatomasina Ambatomahabodo 3.jpg|thumb|Vatomasina (fanapahana) ao Ambatomahabodo / Ambodirano Imerinatsimo|190x190px]]
|[[File:Amontana à Ambatomahabodo.png|thumb|Amontana ao Ambatomahabodo / Ambodirano Imerinatsimo|365x365px]]
|}
== Andriampakatro ==
[[Sary:Takelaka_Andriampakatro.jpg|vignette|258x258px|Takelaka fahatsiarovana ny mpanorina an'Ambohimandroso-Gara|alt=|ankavia]]
'''Andriampakatro''' dia zanaka faralahin-dRamboabe Andrianjakapingarivo, izay nonina tao amin'ilay tanàna antsoina hoe Ankatsaka tany Ambodirano, tao Ankibonimerina. Taty aoriana anefa dia nifindra monina tao atsinanan'[[Ankaratra]] sy atsimon'Ambatolampy izy, ka ny tanàna lehibe ankehitriny eo dia [[Ambohimandroso|Ambohimandroso-Gara]].
Io faritany nisy an' Andriampakatro sy ireo zanany io dia voafaritra tsara: ny reniranon' Ikelilalina no mamaritra azy avy ato andrefana ka mihaona amin'ny reniranon' Ihazolava avy ato avaratra; ny reniranon' Ionive kosa no eo antsinanana ary ny reniranon'i Maromoka no farany atsimo. Io faritra io no atao hoe: ''Anjanamangarira;'' ny renivohiny fahiny dia ''Isoavina''. Tato aoriana Andriampakatro dia nifindra tao Ambatoharanana, vohitra avo misy fasana ilevenany, eo ambony andrefan'ny garan-damasinina ao Ambohimandroso.
==== Ambohimandroso-Gara ====
Ambohimandroso dia tanàna vaovao vao niforona tamin'ny fotoana namakiana ny lalamby mampitohy an' Antananarivo sy Antsirabe tamin'ny taona 1920. Eo andrefan'ilay vohitra kely atao hoe Antamboho, fonenan'ny taranak'Andriamangarira iray no nanorenan'ny vazaha Fiantsonan-dalamby (Gara) satria nisy sampanan-dàlana lehibe tao avaratra keliny: avy any Antananarivo (avaratra), Antsirabe (atsimo), Ambatotsipihina-Ankaratra (andrefana), Vakinisisaony-Antsiriribe (antsinanana) ka nomena anarana hoe Ambohimandroso. Teo no fanondranana an-dalamby ny [[manjarano]] (na grafita) avy any Anjamanga sy ny manodidina ka alefa any Toamasina ahondrana ho any am-pitan-dranomasina; teo koa no fandefasana ny kitay hazo sy ny vokatrin'ny tany samihafa amidy ao Antananarivo. Toeram-pivezivezena sy fihaonan'ny mpandraharaha maro Ambohimandroso ka nandroso vetivety tokoa.
==== Ny fizaran-tany nataon' Andrianampoinimerina ====
Araka ny tantara voalazan'i P. Callet<ref><small>François Callet (1908), ''Tantaran'ny Andriana'' -Tome IV, Antananarivo: Imprimerie catholique.</small></ref>, dia toy izao no niseho:
Rehefa voavorin' Andrianampoinimerina Imerina 4-toko (Avaradrano, Vakinisisaony, Ambodirano, Marovatana) niampy an' Ivonizongo sy Imamo manontolo, dia niroso nianatsimo izy haka an'i Vakinankaratra. Ny olona nalainy hanampy azy tamin'ny hevitra sy ny tetika hanantateraka izany, dia ireo ''Zanadrangorinimerina'', izay tsy iza fa havany ihany.
Ireto avy izy ireo:
* Andriantsoanandriana sy Andriankotonavalona, zanak' anabavin' Andriambelomasina ao Ambohipoloalina;
* Andriamparana, zanak'i Ramisamanjakarivo tao Anosiarivo;
* Andriantsalama; zanak' Andriantoarano tao Mandrosoa;
* Andriandambovololona, Andriamahery ary Andriatsimandehairery, zanak' Andriampalimanana ao Tsirangaina.
Rehefa azo i Vakinankaratra, vita i Fisakana sy Betsileo ka tafapetraka ny rafitra fitantanana ireo faritra ireo dia nitodi-doha niverina nianavaratra Andrianampoinimerina sy ny tafika nentiny. Niakatra teo an-tampon' Ambohipeno izy, nanopy maso ny manodidina ka talanjona nahita izato tany midadasika tsy taka-maso, nefa foana tsy misy olona, na miantsinanana hatrany amoron'ala, na mianatsimo hatrany Betsileo na miankandrefana hatrany ambodin'Ankaratra; dia nantsoiny ireo andriana mpitaritafika rehetra niaraka taminy ka hoy izy:
« Voriko ny tany sy ny fanjakana, ka izao no lazaiko aminareo:
* ''Indro ianao Andriamaheritsialaintany sy Andriankotofanina, indry Hiaramalaza dia anareo iny miantsinanana ka ataovy tafapaka any amin'ny Ontaiva; koa ampifanambadio ny ankizy, ampiadio tandroka ny omby, ampiharoy volo ny akoho...;''
* ''Indro ianao Ratsimamangalahy sy Ramatoarasamoana: indro kosa Vakinilalantafika no miantsinanana, ataovy tafapaka any amin'ny Ontaiva; koa ampifanambadio ny ankizy, ampiadio tandroka ny omby, ampiharoy volo ny akoho...''»'';''
* Ary hoy Andrianampoinimerina tamin'ireo ''Zanadrangorinimerina'': « ''Kely foana no tsy nanam-boninahitra ialahy ! Fa izaho sy ianareo tsy iray ihany va ? Raha any Ambohimanga sy Antananarivo aho, manjaka; ary raha aty aho, isalahy aminareo ! Ka indro kosa ny anareo, fa voriko izaho sy ianareo ny fanjakana; hatreto Ihazolava no mianatsimo kosa, ka vakinilalantafika no miankandrefana, anareo Zanadrangorinimerina kosa izao, koa ampifanambadio ny ankizy, ampiadio tandroka ny omby, ampiharoy volo ny akoho...''»''.''
« ''Izao no didy omeko anareo, fa mandry ny fanjakana ary voriko ambanilanitra, ka izay olona miditra amin'ny taninareo voadidiko izao dia menakelinareo, fa ny tany no didiako ho anareo ! ''»
Ireo faritra rehetra nozarain' Andrianampoinimerina ireo, izay manelanelana an' Ankibonimerina sy Vakinankaratra dia mbola tany efitra tamin'izany fa vao ho voanjona olona avy aty Ankibonimerina sy Vakinankaratra. Vakinilalantafika no miankandrefana ka hatrany Ankaratra dia Menakely nofehezin'ny Zanadrangorinimerina<ref><small>Foiben'ny Arsivam-pirenena - Seria D113 - 00012 (1898), « ''Rapport sur l'ethnologie de la région d'Ambatolampy ''», ''Cabinet civil'', Repoblikan'i Madagasikara, Tsaralalàna - Antananarivo.</small></ref>; nifankatia tokoa izy 7 lahy ka tsy nozarainy ny fanjakany na ny menakeliny. Ireo taranak'izy ireo dia nanorom-bohitra sy vodivona tany amin'iny faritra iny; tao Androndra atsinanan' Ionive dia nisy taranak' Andriatsimandehairery avy ao Tsirangaina; Andriamahandry zafikeliny no niorom-ponenana tao voalohany. Torak'izany koa ny tao Rangaina, Masoandro, Androndra (samy ao avaratr'Antanifotsy manamorona an' Ionive).
Ny faritra misy ny Zanamangarira atao hoe Anjanamangarira, noho izany, dia tafiditra ao anatin'ny zaratanin'ny Zanadrangorinimerina; anefa ny Zanamangarira dia tsy menakelin'izy ireo mihitsy.
''Ka ahoana ny fanazavana izany ?''
==== Andriampakatro sy ny Zanadrangorinimerina avy ao Tsirangaina ====
Andriampakatro, araka ny tantara, dia isan'ny miaramila mpitari-tafika nandray anjara tamin'ny fakana an'i Vakinankaratra. Isan'ireo niara-dia tamin' Andriandambovololona sy Andriamahery ary Andriatsimandehairery avy ao Tsirangaina izy: nifankahalala izy ireo satria nifanila sy nifanakaiky fonenana taty Ankibonimerina (Tsirangaina sy Miadanimerina) ary mpihavana rahateo.
Rehefa nandeha hifindra monina amin'ny menakeliny vaovao tao atsimon'Ihazolava ry zareo sasany avy ao Tsirangaina, dia Andriampakatro no olona azony antoka ka nantsoiny hamaky lay izany faritra izany hanao famorian-ketra, toy ny isam-pangady, ny hajia, ny ila-vodihena; hiandry vavatany ka nipetraka teo amin'ny toerana farany avaratra indrindra amin'ny faritry ny menakely mba hanara-maso ny fidiran'ny olona honina ao; satria malalaka ny tany ary mahavokatra ka betsaka ireo avy aty Ambodirano sy Vakinisisaony no tonga nitady ravinahitra. Natao hoe ''Isoavina'' na ''Isoavinandriana'' io vohitra fiandrasana vavan-tany io tato aoriana.
Niditra ny hetra, voaara-maso ara-dalàna ny fahatongavan'ny olona hanorom-ponenana, ary nitombo fatratra ny isan'ny vahoaka menakely. Afa-po tamin'ny asa nataon' Andriampakatro ny fianakaviana avy ao Tsirangaina. Ho fankasitrahana an' Andriampakatro tamin'ny asany dia nanome toky ry zareo ao Tsirangaina fa homena zara-tany honenany Andriampakatro, ho lovain-janaka aman-jafy.
Nihaona teo atsimon'ilay vohitra fonenany Andriampakatro sy ry zareo avy ao Tsirangaina niaraka namaritra ilay zaratany ho an'ny Zanamangarira. Tapaka tamin'izay fa ny renirano sy ony manodidina an'Isoavina no atao faritra mametra io zaratany io dia: ''Ionive'' no atsinanana, ''Imaromoka'' no ao atsimo, ''Ihazolava'' no ao avaratra, ary ''Ikelilalina'' no ao andrefana, izay no honenan' Andriampakatro sy ny taranany ka antsoina hoe ''Anjanamangarira faha-roa'', io faritra io, ka izay rehetra monina ivelan'io faritra io dia lasa menakelin'i Tsirangaina. Vita mazava tsara ny famaritana ka natao hoe ''Itsarafaritra'' ilay toerana nihaonana sy nizarana ny tany. Io valisoa nomena an' Andriampakatro io dia tsy azo natao menakelin'i Tsirangaina fa nahaleotena satria andriana Andriampakatro sy ny taranany ka natao nitovy fitondrana amin' Anjanamangarira taty Ankibonimerina ihany.
Tsy maintsy nampahafantarina ny Andriamanjaka tao Antananarivo anefa izany fifanarahana fanomezana izany satria nanova ny didin' Andrianampoinimerina tamin'izy nanao ny fizaran-tany.
Niakatra tao Anatirovan'Antananarivo ary izy roalahy Andriampakatro, miaramila mpitari-tafika sy Andriamahandry, tompomenakely hilazalaza ny antony sy hangataka tso-drano amin-dRadama Rainy; faly tokoa ny Andriamanjaka ka nitso-drano nanao hoe:
« ''Havako ianareo, nahafoy ny ainareo hamoriako izao fanjakako izao araka ny finari-bavan' Andrianampoinimerina ka tsofiko rano izao fangatahanareo izao, hitombo ny taranakao Andriampakatro, hihamaro ny isanareo, ka izao tany ipetrahanareo izao tsy azonareo hampidirana ny hafa, ary na iza zanaka nampanambadiana any ivelany, na iza manana fanjakana any ivelany, tsy azo enti-mandeha ny tany ary tsy omena ny hafa fa izay mitoetra mamelomaso no tompony !''
''Ary levenam-bola omeko anao, na iza hanjaka handimby ahy, na iza havako hanapaka, tsy misy mahazo mampanompo anareo tahaka ny ataon'ny Folovohitra (Hova), fa tenako ianareo ary ny taranakareo dia taranako, ka tsy manompo tena ianareo ! Ho soavin' Andriamanitra sy ho tahin'ny Roambin'ny folo manjaka anie izao fonenanao sy ny taranakao izao ! ''»
Rehefa avy nisaotra nanao tratrantitra andriana sy nanasina andriana tamin'ny volatsivaky izy roalahy dia nitodi-doha niverina nody tamin-kafaliana sy haravoana. Ary tonga soa tany an-toerana dia novoriana ny vahoaka nilazana ny vaovao sy hafatra ary nanome anarana hoe ''Isoavinandriana'' ilay vohitra niandohana. Nitohy izany fifampitondrana izany nandritra ny fanjakan-dRanavalona I sy ireo mpanjaka nandimby azy ary tsy niova hatramin'ny faran'ny fanjakan'andriana na hatramin'izao fotoana izao aza.<ref><small>Centre des Archives d’Outre Mer - Seria 2D5-2D6 (1895-1946), ''Rapport économique de la province de Tananarive'', Repoblika Frantsay, Aix-En-Provence.</small></ref>
Noho izany dia nodidin'ny mpanjaka Radama I ho lasa Vodivona « Anjanamangarira » ka i Andriampakatro, miaramila mpitari-tafika, no andriana niifehy izany faritany, izay valisoa azony izany.
==== Andriampakatro tao Isoavina, Anjanamangarira ====
[[Sary:Andriampakatro 2.png|vignette|397x397px|Fasan'Andriampakatro, miloloha "Tranomanara" ao Ambatoharanana / Ambohimandroso-Gara|alt=|ankavia]]
Raha tombanana fa tokony ho tany amin'ny fiantombohan'ny taonjato faha-19 tany ho any Andrianampoinimerina no nandeha nanafika tany Vakinankaratra sy tany amin'ny Betsileo, dia azo heverina fa efa tovolahy afaka niady Andriampakatro, tokony ho teraka tamin'ny taona 1770 tany ho any izy.
Taoriana kelin'ny taona 1805, izay nanaovan' Andrianampoinimerina ny fizarana ny tany tao antsinanana sy atsimon'Ankaratra ho valisoa nomena ireo andriana nitari-tafika tany Vakinankaratra sy ny faritanin'ny Betsileo, no nisy ilay fifanarahana nataon' Andriampakatro sy ry zareo Zanadrangorinimerina fa hiandry vavatany ao Isoavina i Andriampakatro.
Raha vao niamboho Andrianampoinimerina dia nikomy tsy nety nisaona azy ny Betsileo sasany toy ireo tao Ambositra sy ireo tany atsimon'i Matsiatra. Niverina nampanaiky azy ireo indray i Radama I tamin'ny taona 1811, ka mbola niaraka nanafika taminy hatrany Andriampakatro, rehefa naharesy dia niverina ka nitondra babo betsaka avy any amin'ny faritra Betsileo. Ny ankamaroan'izy ireto dia natao ankizy mpanampy ka niara-nonina tamin'ny Zanamangarira tao Anjanamangarira ihany ary nomena tany ivelomany rehefa rava ny fanandevozana.
Nijanona niandry vavatany tao Isoavina izy ka natao ''Amboninjato Dimy Voninahita'' sy nomena ny faritra Anjanamangarira ho lovain'ny zanaka aman-jafiny. Ny zana-drahalahiny kosa, ''Rainizakamanga'' avy ao Finaritra, dia natao lefitry ny Printsy Ramananolona tany Faradofay tamin'ny taona 1825.
Tamin'ny taona 1831, efa nanjaka Ranavalona I, dia nisy andian-tafika lehibe nentin-dRainiharo sy Rainimanonja nampandry tany tany atsimo atsinanana, Vangaindrano sy Ikongo; mbola voasoratra ho isan'ny miaramila nanafika tany koa Andriampakatro nifehy miaramila 100 lahy, na dia somary efa lehibe amin'ny taona aza.
Tato aoriana dia tsy nandeha nitari-tafika intsony izy fa natao Loholona Borozano. Lasa nanorim-ponenana vaovao teo antampon-kavoana i Andriampakatro, tao amin'ny tanàna izay nataony fitazanana ny faritra Anjanamangarira rehetra, izay vohitra nofeheziny; nomeny anarana hoe ''Ambatoharanana'', ilay toerana.
Nodimandry tao Isoavina tany amin'ny manodidina ny taona 1840 tany ho any Andriampakatro, rehefa heverina fa feno 70 taona; ary nentina nalevina tao Ankatsaka, Miadanimerina (Ambodirano Imerinatsimo) izy tamin'izay. Taty aoriana anefa, tokony ho tany amin'ny taona 1870, dia nalain'ireo zanany Andriampakatro ka nafindrany hanokatra fasana vaovao izay vao naorina teo Ambatoharanana (Ambohimandroso) ary ao izy no milevina hatram'izao.
== Rainizakamanga ==
Tamin'ny volana Desambra 1816 no tonga namangy an-d[[Radama I]] teto Antananarivo ny Kapiteny Anglisy atao hoe: Lesage, narahi-miaramila telopolo sy dokotera ary mpandika teny. Tamin'ny 5 Febroary 1817 vao nody ny vahiny. Ny roa lahy tamin'ny lefitry Lesage dia Brady sy Carren, dia nohazonin-dRadama hampianatra ny miaramilany araka ny fomban'ny miaramila vazaha. Samy nanana toerana fianarana matso Imerina enin-toko, ka Benasandratra atsimon'i Fenoarivo no fianaran' Ambodirano.
Ny nataon-dRadama mpifehy ambony indrindra tamin'ny miaramilan' Ambodirano, dia ny Printsy Ramananolona, zanak'olom-pirahavavy amin' Ilaidama. Ny mpifehy roa lahy manaraka azy dia Andriandahy avy amin'ny Zanamangarira avy ao Finaritra atao hoe: '''Rainizakamanga''' sy ny hovalahy Ramanasina avy ao Ambohiborona.
==== Fanafihana be voninahitra ====
Tamin'ny taona 1825, dia nisy vahiny niorim-ponenana tany atsimo atsinanana, tao ''« Fort Dauphin »''. Dia hoy ny mpanjaka Radama I tamin'izany: « ''An' Andrianampoinimerina ny Nosy Madagasikara, fa ny ranomasina no valamparihiny. Izaho Ilaidama no fanovan'ny Ombalahibemaso, ka tompon'ny rean-tany aman-danitra ''»''.''
Namory miaramila ho any [[Tolagnaro|Fort Dauphin]] Ilaidama, ka ny lehiben' Ambodirano dia ny Printsy Ramananolona avy ao Ambohiborona.
Nampifaninanany ny miaramilan' Imerina enin-toko, ka Ambodirano no tafakatra voalohany tao Fort Dauphin. Nankasitraka fatratra ny Printsy Ramananolona sy ny andriana Rainizakamanga ary ny hovalahy Ramanasina Ilaidalma. Tsy azo atao ho''e'' Fort Dauphin ity tanàna ity hoy Ilaidama. Antomboka no farany avaratara amin'ny taniko ary ity farany atsimo ity dia atao hoe: Faradofay.
Apetrako eto Faradofay ireto mpiady mahery fo ireto dia ny Printsy Ramananolona, ny andriana Rainizakamanga ary ny hovalahy Ramanasina. Nomen-dRadama sabatra tsara tarehy Rainizakamanga Zanamangarira avy eo Finaritra, noho izany fandresena be voninahitra tao Faradofay izany.
==== Ranavalona I sy ny Zanamangarira ====
Voalaza tamin'ny boky ''Radama I sy Ranavalona I'', boky nosoratan-dRabenjamina Androvakely eo amin'ny pejy faha-32 fa ny Printsy Rakotobe, zanak'anabavin' Ilaidama, no notendrena handimby azy, dia hampivadiana amin-dRaketadradama zanany vavy tokana.
Hafatr' Andrianampoinimerina koa izany. Voalazan'ny bokin'ny andriana Rabary Pastora amin'ny ''Tantaran'ny Martiora'' izany.
Imavo tonga [[Ranavalona I]], iray tamin'ireo vadin' Ilaidama, dia nanao izay hahafoana izany didin' Ilaidama izany. Nahazo mpiandany aminy Imavo ka nibosesehany ny Rova nony niamboho Ilaidama. Nosatrohan'ireo mpiandany aminy satroka fito rantsana Imavo, dia nomeny anaram-baovao hoe: Ranavalona I.
Rehefa nitana ny tehim-panjakana Ranavalona I dia novonoina i Rakotobe, i Rabodosahondra renin'ny Printsy Rakotobe, ny Printsy Ratefinanahary, izay rain'ny Printsy Rakotobe, i Rambolamasoandro vadin' Andrianampoinimerina, izay reniben'ny Printsy Rakotobe, Ratafika, anadahin-drenin'ny Printsy Rakotobe, Printsy [[Ramanetaka]], zanak'olom-pirahavavy amin' Ilaidama, nanirahan'i Ranavalona mpamono tany [[Mahajanga]]; anefa afa-nandositra tany [[Kômôro]] ka lasa mpanjaka tany. Nanirahany mpamono ihany koa ny Printsy Ramananolona tao Faradofay, ka Rainizakamanga Zanamangarira sy Ramanasina no nasainy nanatanteraka izany.
Niraiki-po tamin'ny Printsy Ramananolona ny andriana Rainizakamanga sy Ramanasina hovalahy; ka izao no nataony: Nanatona ny Printsy izy ka niloa-bava hoe: "''Ratsy loatra ity trano ipetrahanao ity ny andriana, ka aoka Rainizakamanga hitondra ny miaramila haka hazo any an'ala"'' hoy Ramanasina. Nanaiky Printsy Ramananolona: niditra maraina nitondra lefom-pohy tao an-tranon-dRamananolona, Ramanasina ka raha mbola nandry tao am-pandriana ny printsy dia nolefoniny ka maty. Faly Ranavalona I, ka nataony kômandy nisolo ny Printsy Ramananolona tao Faradofay Ramanasina. I Rainizakamanga Zanamangarira izay tsy mba nahafaty ny Printsy Ramananolona, dia tonga lefitr' ilay mpandraraka rà marina.
==== Fandevenana manetriketrika ====
Rehefa nodimandry tao anatirovan'Antananarivo i Rainizakamanga, dia nentina tany Fenoarivo Benasandratra aloha, ka nijanona indray alina teo, ary narahi-miaramila nanao rere. Niainga ho any Finaritra indray avy eo, anefa rehefa nandalo teo Androhibe, dia hoy ireo Andriamasinavalona taranak'Andriandambozozoro: « ''Angatahinay handry eto indray alina ny vatamangatsiakan'ny andriana Rainizakamanga fa Andriamasinavalona havanay ''», ka dia nijanona teo indray alina ary nanaovana rere indray. Rehefa izay, dia nandroso ho any Finaritra, narahi-miaramila sy tafondro roa ambiny folo vava izay napoaka tao Finaritra nandritry ny herinandro. Ary ilay sabatra nomen' Ilaidama an-dRainizakamanga tamin'ny fandresena be voninahitra tany Faradofay dia niara-nasitrika taminy tao Finaritra ihany koa.
{| align="center"
|+Harem-bakoka ao amin'ny Vohitra Finaritra
|[[File:Vavahady Finaritra 4.jpg|thumb|Vavahady ao Finaritra / Ambodirano Imerinatsimo|385x385px]]
|[[File:Vatomasina Finaritra 3.jpg|thumb|Vatomasina (fitsofan-drano) ao Finaritra / Ambodirano Imerinatsimo|200x200px]]
|[[File:Amontana Aviavy Finaritra.jpg|thumb|Amontana sy Aviavy ao Finaritra / Ambodirano Imerinatsimo|325x325px]]
|}
== Ny fomban'ny Zanamangarira ==
Amin'ny maha andriana ny firazanan'ny Zanamangarira dia manana ny fombany manokana toy ny andriana rehetra teto Imerina izy ireo, toy izao izany:
1) Mifampiarahaba « ''Tsara và, tompoko ''» izy samy izy;
2) Tsy manao ny fanompoana fanaon'ny Hova, izany hoe:
* Tsy manao hazo lava (tsy maka hazo any an'ala hanaovana tranon'andriana),
* Tsy mibaby na milanja andriana,
* Tsy mitondra entan'andriana,
* Tsy miambina;
3) Tsy manao horom-potsy (izany hoe tsy mitaona tany mena hanotorana fasan'andriana);
4) Tsy hani-maty momba sy tsy hanim-bodihena;
5) Ary nandritry ny fotoana ela dia izy samy Zanamangarira ihany no nifanambady na ny avy ao avaratra (Ankibonimerina) na ny avy ao atsimo (Vakinankaratra), mba hiarovana ilay hoe « ''Lova tsy mifindra ''» teo amin'ny firazanana sy teo amin'ny fananana.
== Ny toerana nielezan'ny Zanamangarira ==
Ny vohitra lehibe nonenan'ny taranak'Andriambolamena, zanaka lahiaivon'Andriamangarira, tamin'ny voalohany dia Miadanimerina, Ambatomahabodo ary Finaritra izay samy misy vatomasina sy kianja avokoa. Nanomboka ho tery io faritra nonenan'izy ireo io rehefa nitombo isa ny taranaka; ny tany koa tsy dia nahavokatra firy ka nanjary sarotra ny fivelomana. Betsaka noho izany ireo taranaka no nifindra monina, lasa nitady toerana malalaka sy mahavokatra kokoa.
Ramboabe Andrianjakapingarivo no nifindra monina voalohany, izay nandeha nianatsimo tao akaikin'i Miantsoarivo, any amin'ny manodidina ny faritra misy an'i Behenjy ankehitriny, ary nanorina vohitra vaovao nataony hoe: «'' Itsarahavana ''» izy tany.
Nifindra monina ihany koa tato aoriana i Andriampakatro sy ireo zananany, naka toerana tany amoron'ny reniranon'Ionive, any atsinanan'Ankaratra ka nahazo faritra iray vaovao mihitsy nonenan'izy ireo, izay nantsoina hoe: « ''Anjanamangarira ''»; ary ny vohitra misy azy ireo dia Isoavina, Antetezambato, Itsarafaritra, Miadanimerina, Ambatoharanana, Ankotsaka, Antamika, ...
Nisy koa ireo lafin-kavan'Andriampakatro tonga nanorim-ponenana tao Anjanamangarira, toy ny tao Andohofarihy, Maromoka, ...
[[Antsirabe]] ihany koa dia isan'ny vohitra nofidin'ny taranak'Andriamangarira honenana, ary nisy maromaro aza no lasa mihitsy hatrany Soanindrariny sy Sahanivotry. Tsy lazaina intsony ireo nifindra tao Antananarivo. Mbola betsaka ihany koa anefa ireo taranaka no nijanona teo an-toerana ihany, tao « Imerina », araka ny fomba fitenin'ny ireo izay nifindra monina, toy ny valala fiandry fasana nitandrina ny soatoavina sy ny nanabe voa ny tanindrazana.
{| align="center"
|+Harem-bakoky ny taranak'Andriamangarira avy amin' Andriampakatro
|[[File:Ambatoharanana_patrimoine.png|thumb|Vakoka ao Ambatoharanana / Ambohimandroso|350x350px]]
|[[File:Miadanimerina_patrimoine.png|thumb|Vakoka ao Miadanimerina / Ambohimandroso|350x350px]]
|}
== Rohy ivelany ==
* [http://aviavy.atspace.com/story/andriamangarira.html http://aviavy.likesyou.org/]
*[http://www.royalark.net/Madagascar/imerina2.htm http://www.royalark.net/]
== Loharano ==
<references />
[[sokajy:Tantaran'i Madagasikara]]
52sn3vqf67vs1vsepxy6xuce1asb57q
1143436
1143435
2026-06-16T09:37:43Z
Hephaestus-Mrz36
22223
/* Andriampakatro tao Isoavina, Anjanamangarira */
1143436
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Tranomasin' Andriamangarira Antsahadinta.jpg|vignette|323x323px|Fasan-dakan' Andriamangarira, miloloha "Tranomasina" ao anaty Rovan' Antsahadinta|alt=]]
'''Andriamangarira''' dia mpanjaka nanorina an'Antsahadinta tamin’ny taona 1725. Teraka manodidina ny taona 1695 izy ary niamboho sy nafenina tao Antsahadinta tamin’ny 1775 teo amin'ny faha-80 taonany. Andriandambozozoro no rainy ary Rasohanamanjaka no reniny, izay samy Andriamasinavalona. Andriambolamena zanany lahiaivo no nandimby azy nanjaka tao Antsahadinta rehefa niamboho izy. Nanambady maro Andriamangarira fa Ratoeboahangy vady navelan' Andriamalama tao Isoanangano, izay maty tanora, sady vady loloha no niterahany 3 mianadahy: dia Ramakilahy sy Andriambolamena ary Rahanivofotsimanjaka.
== Ny loharano nipoiran'Andriamangarira ==
Ity fehezan-tantara ity dia mikasika ny zava-niseho nanomboka tamin'ny vanim-potoana nanjakan' [[Andriamasinavalona]] (1675-1710) teto Ankibonimerina.
Zanaka lahiaivon'ny mpanjaka Andriantsimitoviaminandriandehibe<ref name=":0"><small>François Callet (1908), ''Tantara ny andriana eto Madagasikara (histoire des rois)'<nowiki/>''',''''' Antananarivo: Imprimerie catholique.</small></ref>(1650-1670) izy, ary nanana anabavy maro sy rahalahy iray ray sy reny aminy. Ny anabavy iray atao hoe Ravololondrenitrimo tao Ambohimiakoja dia niteraka telo (3) mianadahy:
* Andriandambozozoro tao Malaza sy Ivatobe avaratra;
* Andrianjakatrimo tao Ivatobe atsimo;
* Razafindrahety tao Tangaina, samy amin'ny faritr'Ambodirano Imerinatsimo iny izany.
Araka ny tantara sy ny lovan-tsofina dia ity andriandahy atao hoe Andriandambozozoro, izay andriana nifehy an'Ivatobe, Androhibe, Ambohitrontsy, Malaza sy ny manodidina, tamin'izany fotoana izany, dia naka vady ny zanakavavin'Andriamasinavalona<ref><small>Georges Rabemanana (2000), ''Ny Andriamasinavalona ao Miadanimerina'', Fanontana manokana - Antananarivo.</small></ref><ref><small>Kaominina ambanivohitra Androhibe-Antsahadinta (2017), ''[https://fdl.mg/sites/default/myfiles/PCD/PCD/PCD%20ANTSAHADINTA/PCD_Antsahadinta.pdf Plan Communal de Developpement (PCD) de la Commune Rurale d’Androhibe Antsahadinta 2017-2021] « La culture en tant que levier du développement ''», Ministeran'ny atitany sy ny fitsinjaram-pahefana - Repoblikan'i Madagasikara, Antananarivo.</small></ref><ref><small>Rabarijaona (1938), ''Rakitry ny ela sy Généalogie mikasika ireo taranaka: Andriamasinavalona na: Andrianjakanavalondambo na: Razakalambonavalona mpanjakan'Imerina (1675-1710) sy Andriambahoakafovoanintany mpanjakan'Imamo'', Lovan-tsofina voarakitra an-tsoratra noraisina avy amin'ny Mpitandrina fiangonana kristianina iray tao Ambodirano Imerinatsimo, Ambohimahamanina.</small></ref> izay napetrany ho andriantompombodivona, masoivoham-panjakana foibe tao Ambohimahamanina.
a) Rasohanamanjaka, zanakavavin'Andriamasinavalona, dia niteraka tamin'Andriandambozozoro an'i:
[[Sary:Plaque_ANDRIAMANGARIRA.jpg|vignette|349x349px|Takelaka fahatsiarovana ao amin'ny </Br> Rovan' Antsahadinta|alt=]]
*Andriamangarira izay nanorina an'Antsahadinta ka nanjaka tao (1725-1775);
* Andriamalama tao Isoanangano;
* Ranosy (vavy) tao Androhibe;
* Rabiby tao Antalaho / Antanetibe;
*Andriamifonozozoro (Rafonozozoro, hoy i P. Callet) tao Ivatobe.
b) Rangorinimerina tao Ambohitrontsy </Br> dia niteraka indray tamin'i Andriamifonozozoro an'i:
* Andriamohara, nanjaka tao Alasora;
* Andriambelomasina, nanjaka tao Ambohimanga (1730-1770);
* Andriantoarano nonina tao Alasora;
* Ramisamanjaka nonina tao Anosiarivo;
* Andriampalimanana nonina tao Tsirangaina;
* Ary ny vavy Rahisatra sy Rahira tao Manandona, Randrianizara nanambady an' Andriamborosinandriana tao Ambohipoloalina ka niteraka an' Andrianarabo, Andriantsoanandriana sy Andriankotonavalona.
[[Sary:Fasan' Andriamangarira.jpg|vignette|314x314px|Tranomasin' Andriamangarira ao avaratra indrindra, ao anaty Rovan' Antsahadinta|alt=]]
Teraka tao Ambohitrontsy tany amin'ny manodidina ny taona 1695 tany ho any izany i Andriamangarira. Araka ny lovan-tsofina dia nisy vehivavy mpampivelona sy renin-jaza mahay sy malaza tao Ambohitrontsy, ka izany no nahatonga ny nahaterahan'ny zanaky ny andriana sy nifanan'ny vadin'ny andriana teo.
Raha zohina ny tetiarana dia samy Andriamasinavalona Andriandambozozoro rain' Andriamangarira sy Rasohanamanjaka reniny. Koa amin'izany dia Andriamasinavalona hiringiriny Andriamangarira<ref><small>Rabenjamina (1950), ''Tantaran’Andriana: Andriamangarira, Mpanjaka fahagola teo Antsahadinta sy ny Zanamangarira taranany'', Imprimerie-Antananarivo 4 Bis, rue Gallieni.[https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/02/Couverture_du_livre_de_Pasteur_RABENJAMINA_%28Andravokely%29.jpg]</small></ref><ref><small>Lucien Paul Raharison (2012), [https://drive.google.com/file/d/122IPfYEmOpTyvE5-_igf_9HtXo-IwOtZ/view?usp=sharing ''Héritage foncier, évolution du paysage agraire et de la paysannerie en Imerina (Hautes Terres Centrales de Madagascar) de la fin du XIXé siècle aux années 1990''], Thèse de Doctorat, Departemanta Tantara - Oniversiten'Antananarivo / Oniversite Paris Diderot - Paris VII. ([https://books.google.mg/books?id=S-87zAEACAAJ&dq=inauthor:%22Lucien+Raharison%22&hl=fr&sa=X&redir_esc=y ISBN 9781698427225])</small></ref><ref><small>Thomas Rakotoarivelo & Solonavalona Andriamihaja (2014), ''Andriamasinavalona, Mpanjaka tokana teto Imerina (1675-1710)'', Fanontana manokana - Ny fikambanana « Taranak'Andriamasinavalona », Antananarivo.</small></ref><ref><small>Jean Désiré Ranaivoson (2020), ''Ny Andriamaneforalambo Zanadralambo enin-toko amin'avaradrano'', Fanontana manokana - Antananarivo.[https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/88/Ny_Andriamaneforalambo.jpg]</small></ref><ref><small>Isabelle Ratsira & Misa Rakotoariseheno (1993), ''Antsahadinta'', Livret de présentation de l'histoire d'Antsahadinta par le Syndicat d'Initiative d'Antsahadinta, SME-BP 659- DL N°058, Antananarivo.</small></ref>.
Nanorina sy nanjaka tao Antsahadinta tokony ho tamin'ny taona 1725 Andriamangarira, niamboho sy nafenina tao Antsahadinta tamin'ny taona 1775; heverina ho 80 taona ny andro niainany.
Nanambady maro Andriamangarira fa Ratoeboahangy vady navelan' Andriamalama tao Isoanangano, izay maty tanora, sady vady loloha, no niterahany 3 mianadahy:
* Ramakilahy, lahimatoa nipetraka tao Ankadinanahary;
* Andriambolamena, lahiaivo, nandimby fanjakana an-drainy tao Antsahadinta;
* Rahanivofotsimanjaka izay nanambady an-dRabibilahy tao Ambohimahamanina.
Angamba mbola nisy koa zanak' Andriamangarira hafa reny any ho any saingy tsy voarain'ny tantara.
Andriamangarira izany no mpanjaka voalohany teo Antsahadinta, vodivona farany atsimo amin' Ivatobe, notapahan'ny hady ka lasa boribory; rakotry ny ala maitso izy satria tsy navelan' Andriamangarira ho tapahina na kapaina mihitsy ny hazo.
Hoy ny tonon-kira ilazan'ny Ntaolo io tanànan' Andriamangarira io: <blockquote>"Mananjara samy vohitra Antsahadinta. </Br> Ny ora-mirotsaka itoviana ihany, fa ny patrak’ ala vaventy tombondahiny ihany !" </blockquote>Nataony roa ny vavahady eo amin'ny tanànany: dia eo amin'ny alahamadin'ny vohitra sy eo amin'ny adijadin'ny tanàna. Eo amin'ny asorontanin'ny vohitra dia nasiany hady fetsy misy zohy mivoaka any ivelan'ny tanàna na dia mihidy aza ny vavahady. Fahiny, fony mbola niady an-trano dia kodiaram-bato avo rindrina no mivoha maraina, mirindrina hariva teo amin'ny vohitr' Andriamangarira<ref><small>Josélyne Ramamonjisoa (2003), ''[https://books.google.mg/books?id=62twAAAAMAAJ&q=andriamangarira&dq=andriamangarira&hl=en&sa=X&ved=2ahUKEwi8jPrEgfnzAhUSQkEAHWpMAc8Q6AF6BAgKEAI Madagascar, des paysages proteiformes]'<nowiki/>''',''''' Association Malgache des Montagnes Africaines (AMMA), Antananarivo.</small></ref>.
== Ny nakan'Andrianampoinimerina an'Antsahadinta ==
Rehefa niamboho Andriamangarira, dia '''Andriambolamena''', zanany lahiaivo indray no nandimby azy nanjaka tao Antsahadinta. Andrianamboatsimarofy kosa no mpanjaka tao Antananarivo (1774-1796), nifehy an' Imerinatsimo, tamin'izany andro izany.
Efa nanjaka nadritra ny 20 taona tao Antsahadinta i Andriambolamena vao resin' [[Andrianampoinimerina|Andrianampoinimerina]] i Andrianamboatsimarofy ka nanomboka nanjaka tao Antananarivo (taona 1794). Andrianamboatsimarofy kosa namaha sy nanorim-panjakana tao Anosizato nataony hoe ''Isoananjakana''. Niamboho tao Fenoarivo tamin'ny taona 1798 Andrianamboatsimarofy ary nodimbiasan'ny zanany, dia i Ramaromanompo izany.
Andriambolamena dia niandany mandrakariva tamin'i Andrianamboatsimarofy sy Ramaromanompo satria iray fileovana aminy ary iray fianakaviana satria Reniamboa, izay zanakavavin'Andriambolamena, dia vadiben-dRamaromanompo ary anabavin-dRaboabe Andrianjakapingarivo. Ary Ramaromanompo dia nanao toeran-droa fonenany tao Antsahadinta nisy ny renibeny sy ny vadibeny, sy Isoananjakana (Anosizato).
Misy lovan-tsofina<ref><small>Ravelojaona (1937), ''Boky firaketana ny fiteny sy ny zavatra malagasy (Dictionnaire encyclopédique Malgache). Avoakan'ny Mpiadidy ny Fiainana '<nowiki/>''',''''' Imprimerie industrielle - Antananarivo.</small></ref> milaza fa noroahin' Andrianampoinimerina hiala an' Antsahadinta Andriambolamena satria hono naditra izy, nanambaka sy nihinam-bahoaka ary nanodikodina ny hasina satria tendan-kanina hono ka nosaziana izy sy ny taranany. Toa resaka fisoketana ihany izany novoizin' Avaradrano izany satria tsy nifankahazo loatra ny foko roa tonta.
Toy izao kosa ny tantara niseho araka ny fahitan'i Lebel<ref><small>Jean Claude Hebert (1804), ''Les tribulations de Lebel'' «'' Negociant - voyageur ''» ''sur les hauts-plateaux Malgaches (1800-1803) ''», ''In'' ''Omaly sy Anio (Hier et Aujourd’hui)'', ''Revue d’études historiques, Volume 10,'' Jolay - Desambra 1979, Oniversitean'i Madagasikara - Antananarivo''.''</small></ref>, mpividy andevo raha tonga taty Imerina izy tamin'ny taona 1803:<blockquote>«...Nantsoina hifampiraharaha amin'ny mpanjaka Ramaromanompo tao Anosizato aho mba hanao vanja. Natao ny fifanarahana teo anatrehan'ny ireo havany, dia ny vadibeny Reniamboa, ny zaodahiny Andriantomponimerina (na Rabehety), mpanjakan' Ambohidratrimo, afaka nandositra fa tsy novonoina akory, ny anabaviny Ravao (na Ravaonimerina) vadin' Andriantomponimerina sy Razafinamboa...».</blockquote>Volana vitsivitsy tato aoriana (aogositra 1803) dia maty Reniamboa, izay vadiben-dRamaromanompo; nisaona ny olona; nohararaotin' Andrianampoinimerina izany hanafihana an' Anosizato. Lasa nitsoaka nankeny Antsahadinta i Ramaromanompo sy ny fianankaviany fa mafy fiarovana io vohitra io sady misy ny havany marobe. Nataon' Andrianampoinimerina fahirano Antsahadinta ka 15 andro (tapa-bolana) vao afaka.
Mbola afaka nandositra indray Rabehety sy ny havany akaiky, lasa nankany andrefana any [[Imamo]], fa azo sambo-belona tao kosa Ramaromanompo sy Ravaonimerina anabaviny, izay nalahelo ny vadiny lasa nandositra; dia nalain' Andrianampoinimerina ho vady indray i Ravao, napetrany tao Antananarivo. Andriambolamena sy ny taranak'Andriamangarira, Ramaromanompo sy ny havany rehetra dia noroahiny hiala sy tsy handia ny vohitra intsony. Nanomboka tamin'izay dia napetrany hiandry fanjakana tao Antsahadinta i Rabodozafimanjaka, isan'ny vadiny roa ambin'ny folo, zanak'Andriantsira avy eny Alasora.
{| align="center"
|[[File:Ambodirano Imerinatsimo 2.png|thumb|Ampahany amin'ny faritanin'Ambodirano Imerinatsimo sy ireo vakoka tranainy|520x520px]]
|}
== Ny taranak'Andriambolamena sy ny Zanamangarira ==
Rehefa niala tao Antsahadinta Andriambolamena mianakavy dia tsy nandeha alavitra fa nanorim-ponenana teo atsimon'Antsahadinta izay nataony hoe ''Ambohitsoa''; tao izy no niamboho sy nafenina. Mbola hita ao Ambohitsoa ny fasany. Na teo aza izany dia mazava tsara fa tsy lasa menakely miankina amin' Antsahadinta mihitsy ny Zanamangarira fa fokon'andriana mahaleotena tany Ambodirano toy ireo Andriamasinavalona tsy manana menakely.
Maro ny taranak'Andriambolamena fa ny nandimby azy dia '''Ramboabe Andrianjakapingarivo''' zanany. Tsy nijanona tao Ambohitsoa izy fa nanorim-ponenana teo ambany andrefana natao hoe ''Ampahatelo''. Taty aoriana dia niala tao Ampahatelo indray Ramboabe ka nianatsimo nankany ''Miantsoarivo'' ary nanorim-bohitra nataony hoe ''Itsarahavana''.
Niteraka marobe tao Ampahatelo i Ramboabe ka ireo zanany nahazo tantara sy notolorana vohitra hipetrahana dia:
* Andriamontandraisoa, lahimatoa, tao Ampahatelo ihany, izay nanova ny anaram-bohitra hoe ''Miadanimerina''; ary ny taranany dia nanorim-ponenana vaovao ihany koa tao ''Ambatomahabodo''. Izy no niteraka an'i Rainizakamanga, ilay andriandahy nipetraka tao ''Finaritra,'' izay lefitry ny Printsy Ramananolona;
* Andriampakatro<ref><small>Thomas Rakotoarivelo (2016), ''Andriamangarira tao Antsahadinta sy ny Zanamangarira, Andriampakatro sy ny taranany,'' Fanontana manokana - Antananarivo.</small></ref>, ilay zanany napetrany tao ''Ankatsaka'', izay nifindra monina tany ''Isoavina (Ambohimandroso)'' taty aoriana ary any ny taranany.
Ireo vohitra ireo sy ny manodidona azy (vodivona, tanety, lohasaha, tanimbary) no fonenan'ny </Br>
tarana-dRamboabe Andrianjakapingarivo izay namorina ny faritra naka anarana hoe: ''Anjanamangarira'' aty Ankibonimerina.
{| align="center"
|+Harem-bakoky ny taranak'Andriambolamena ao Ankibonimerina
|[[File:Vavahady Ambatomahabodo 4.jpg|thumb|Vavahady ao Ambatomahabodo / Ambodirano Imerinatsimo|265x265px]]
|[[File:Vatomasina Ambatomahabodo 3.jpg|thumb|Vatomasina (fanapahana) ao Ambatomahabodo / Ambodirano Imerinatsimo|190x190px]]
|[[File:Amontana à Ambatomahabodo.png|thumb|Amontana ao Ambatomahabodo / Ambodirano Imerinatsimo|365x365px]]
|}
== Andriampakatro ==
[[Sary:Takelaka_Andriampakatro.jpg|vignette|258x258px|Takelaka fahatsiarovana ny mpanorina an'Ambohimandroso-Gara|alt=|ankavia]]
'''Andriampakatro''' dia zanaka faralahin-dRamboabe Andrianjakapingarivo, izay nonina tao amin'ilay tanàna antsoina hoe Ankatsaka tany Ambodirano, tao Ankibonimerina. Taty aoriana anefa dia nifindra monina tao atsinanan'[[Ankaratra]] sy atsimon'Ambatolampy izy, ka ny tanàna lehibe ankehitriny eo dia [[Ambohimandroso|Ambohimandroso-Gara]].
Io faritany nisy an' Andriampakatro sy ireo zanany io dia voafaritra tsara: ny reniranon' Ikelilalina no mamaritra azy avy ato andrefana ka mihaona amin'ny reniranon' Ihazolava avy ato avaratra; ny reniranon' Ionive kosa no eo antsinanana ary ny reniranon'i Maromoka no farany atsimo. Io faritra io no atao hoe: ''Anjanamangarira;'' ny renivohiny fahiny dia ''Isoavina''. Tato aoriana Andriampakatro dia nifindra tao Ambatoharanana, vohitra avo misy fasana ilevenany, eo ambony andrefan'ny garan-damasinina ao Ambohimandroso.
==== Ambohimandroso-Gara ====
Ambohimandroso dia tanàna vaovao vao niforona tamin'ny fotoana namakiana ny lalamby mampitohy an' Antananarivo sy Antsirabe tamin'ny taona 1920. Eo andrefan'ilay vohitra kely atao hoe Antamboho, fonenan'ny taranak'Andriamangarira iray no nanorenan'ny vazaha Fiantsonan-dalamby (Gara) satria nisy sampanan-dàlana lehibe tao avaratra keliny: avy any Antananarivo (avaratra), Antsirabe (atsimo), Ambatotsipihina-Ankaratra (andrefana), Vakinisisaony-Antsiriribe (antsinanana) ka nomena anarana hoe Ambohimandroso. Teo no fanondranana an-dalamby ny [[manjarano]] (na grafita) avy any Anjamanga sy ny manodidina ka alefa any Toamasina ahondrana ho any am-pitan-dranomasina; teo koa no fandefasana ny kitay hazo sy ny vokatrin'ny tany samihafa amidy ao Antananarivo. Toeram-pivezivezena sy fihaonan'ny mpandraharaha maro Ambohimandroso ka nandroso vetivety tokoa.
==== Ny fizaran-tany nataon' Andrianampoinimerina ====
Araka ny tantara voalazan'i P. Callet<ref><small>François Callet (1908), ''Tantaran'ny Andriana'' -Tome IV, Antananarivo: Imprimerie catholique.</small></ref>, dia toy izao no niseho:
Rehefa voavorin' Andrianampoinimerina Imerina 4-toko (Avaradrano, Vakinisisaony, Ambodirano, Marovatana) niampy an' Ivonizongo sy Imamo manontolo, dia niroso nianatsimo izy haka an'i Vakinankaratra. Ny olona nalainy hanampy azy tamin'ny hevitra sy ny tetika hanantateraka izany, dia ireo ''Zanadrangorinimerina'', izay tsy iza fa havany ihany.
Ireto avy izy ireo:
* Andriantsoanandriana sy Andriankotonavalona, zanak' anabavin' Andriambelomasina ao Ambohipoloalina;
* Andriamparana, zanak'i Ramisamanjakarivo tao Anosiarivo;
* Andriantsalama; zanak' Andriantoarano tao Mandrosoa;
* Andriandambovololona, Andriamahery ary Andriatsimandehairery, zanak' Andriampalimanana ao Tsirangaina.
Rehefa azo i Vakinankaratra, vita i Fisakana sy Betsileo ka tafapetraka ny rafitra fitantanana ireo faritra ireo dia nitodi-doha niverina nianavaratra Andrianampoinimerina sy ny tafika nentiny. Niakatra teo an-tampon' Ambohipeno izy, nanopy maso ny manodidina ka talanjona nahita izato tany midadasika tsy taka-maso, nefa foana tsy misy olona, na miantsinanana hatrany amoron'ala, na mianatsimo hatrany Betsileo na miankandrefana hatrany ambodin'Ankaratra; dia nantsoiny ireo andriana mpitaritafika rehetra niaraka taminy ka hoy izy:
« Voriko ny tany sy ny fanjakana, ka izao no lazaiko aminareo:
* ''Indro ianao Andriamaheritsialaintany sy Andriankotofanina, indry Hiaramalaza dia anareo iny miantsinanana ka ataovy tafapaka any amin'ny Ontaiva; koa ampifanambadio ny ankizy, ampiadio tandroka ny omby, ampiharoy volo ny akoho...;''
* ''Indro ianao Ratsimamangalahy sy Ramatoarasamoana: indro kosa Vakinilalantafika no miantsinanana, ataovy tafapaka any amin'ny Ontaiva; koa ampifanambadio ny ankizy, ampiadio tandroka ny omby, ampiharoy volo ny akoho...''»'';''
* Ary hoy Andrianampoinimerina tamin'ireo ''Zanadrangorinimerina'': « ''Kely foana no tsy nanam-boninahitra ialahy ! Fa izaho sy ianareo tsy iray ihany va ? Raha any Ambohimanga sy Antananarivo aho, manjaka; ary raha aty aho, isalahy aminareo ! Ka indro kosa ny anareo, fa voriko izaho sy ianareo ny fanjakana; hatreto Ihazolava no mianatsimo kosa, ka vakinilalantafika no miankandrefana, anareo Zanadrangorinimerina kosa izao, koa ampifanambadio ny ankizy, ampiadio tandroka ny omby, ampiharoy volo ny akoho...''»''.''
« ''Izao no didy omeko anareo, fa mandry ny fanjakana ary voriko ambanilanitra, ka izay olona miditra amin'ny taninareo voadidiko izao dia menakelinareo, fa ny tany no didiako ho anareo ! ''»
Ireo faritra rehetra nozarain' Andrianampoinimerina ireo, izay manelanelana an' Ankibonimerina sy Vakinankaratra dia mbola tany efitra tamin'izany fa vao ho voanjona olona avy aty Ankibonimerina sy Vakinankaratra. Vakinilalantafika no miankandrefana ka hatrany Ankaratra dia Menakely nofehezin'ny Zanadrangorinimerina<ref><small>Foiben'ny Arsivam-pirenena - Seria D113 - 00012 (1898), « ''Rapport sur l'ethnologie de la région d'Ambatolampy ''», ''Cabinet civil'', Repoblikan'i Madagasikara, Tsaralalàna - Antananarivo.</small></ref>; nifankatia tokoa izy 7 lahy ka tsy nozarainy ny fanjakany na ny menakeliny. Ireo taranak'izy ireo dia nanorom-bohitra sy vodivona tany amin'iny faritra iny; tao Androndra atsinanan' Ionive dia nisy taranak' Andriatsimandehairery avy ao Tsirangaina; Andriamahandry zafikeliny no niorom-ponenana tao voalohany. Torak'izany koa ny tao Rangaina, Masoandro, Androndra (samy ao avaratr'Antanifotsy manamorona an' Ionive).
Ny faritra misy ny Zanamangarira atao hoe Anjanamangarira, noho izany, dia tafiditra ao anatin'ny zaratanin'ny Zanadrangorinimerina; anefa ny Zanamangarira dia tsy menakelin'izy ireo mihitsy.
''Ka ahoana ny fanazavana izany ?''
==== Andriampakatro sy ny Zanadrangorinimerina avy ao Tsirangaina ====
Andriampakatro, araka ny tantara, dia isan'ny miaramila mpitari-tafika nandray anjara tamin'ny fakana an'i Vakinankaratra. Isan'ireo niara-dia tamin' Andriandambovololona sy Andriamahery ary Andriatsimandehairery avy ao Tsirangaina izy: nifankahalala izy ireo satria nifanila sy nifanakaiky fonenana taty Ankibonimerina (Tsirangaina sy Miadanimerina) ary mpihavana rahateo.
Rehefa nandeha hifindra monina amin'ny menakeliny vaovao tao atsimon'Ihazolava ry zareo sasany avy ao Tsirangaina, dia Andriampakatro no olona azony antoka ka nantsoiny hamaky lay izany faritra izany hanao famorian-ketra, toy ny isam-pangady, ny hajia, ny ila-vodihena; hiandry vavatany ka nipetraka teo amin'ny toerana farany avaratra indrindra amin'ny faritry ny menakely mba hanara-maso ny fidiran'ny olona honina ao; satria malalaka ny tany ary mahavokatra ka betsaka ireo avy aty Ambodirano sy Vakinisisaony no tonga nitady ravinahitra. Natao hoe ''Isoavina'' na ''Isoavinandriana'' io vohitra fiandrasana vavan-tany io tato aoriana.
Niditra ny hetra, voaara-maso ara-dalàna ny fahatongavan'ny olona hanorom-ponenana, ary nitombo fatratra ny isan'ny vahoaka menakely. Afa-po tamin'ny asa nataon' Andriampakatro ny fianakaviana avy ao Tsirangaina. Ho fankasitrahana an' Andriampakatro tamin'ny asany dia nanome toky ry zareo ao Tsirangaina fa homena zara-tany honenany Andriampakatro, ho lovain-janaka aman-jafy.
Nihaona teo atsimon'ilay vohitra fonenany Andriampakatro sy ry zareo avy ao Tsirangaina niaraka namaritra ilay zaratany ho an'ny Zanamangarira. Tapaka tamin'izay fa ny renirano sy ony manodidina an'Isoavina no atao faritra mametra io zaratany io dia: ''Ionive'' no atsinanana, ''Imaromoka'' no ao atsimo, ''Ihazolava'' no ao avaratra, ary ''Ikelilalina'' no ao andrefana, izay no honenan' Andriampakatro sy ny taranany ka antsoina hoe ''Anjanamangarira faha-roa'', io faritra io, ka izay rehetra monina ivelan'io faritra io dia lasa menakelin'i Tsirangaina. Vita mazava tsara ny famaritana ka natao hoe ''Itsarafaritra'' ilay toerana nihaonana sy nizarana ny tany. Io valisoa nomena an' Andriampakatro io dia tsy azo natao menakelin'i Tsirangaina fa nahaleotena satria andriana Andriampakatro sy ny taranany ka natao nitovy fitondrana amin' Anjanamangarira taty Ankibonimerina ihany.
Tsy maintsy nampahafantarina ny Andriamanjaka tao Antananarivo anefa izany fifanarahana fanomezana izany satria nanova ny didin' Andrianampoinimerina tamin'izy nanao ny fizaran-tany.
Niakatra tao Anatirovan'Antananarivo ary izy roalahy Andriampakatro, miaramila mpitari-tafika sy Andriamahandry, tompomenakely hilazalaza ny antony sy hangataka tso-drano amin-dRadama Rainy; faly tokoa ny Andriamanjaka ka nitso-drano nanao hoe:
« ''Havako ianareo, nahafoy ny ainareo hamoriako izao fanjakako izao araka ny finari-bavan' Andrianampoinimerina ka tsofiko rano izao fangatahanareo izao, hitombo ny taranakao Andriampakatro, hihamaro ny isanareo, ka izao tany ipetrahanareo izao tsy azonareo hampidirana ny hafa, ary na iza zanaka nampanambadiana any ivelany, na iza manana fanjakana any ivelany, tsy azo enti-mandeha ny tany ary tsy omena ny hafa fa izay mitoetra mamelomaso no tompony !''
''Ary levenam-bola omeko anao, na iza hanjaka handimby ahy, na iza havako hanapaka, tsy misy mahazo mampanompo anareo tahaka ny ataon'ny Folovohitra (Hova), fa tenako ianareo ary ny taranakareo dia taranako, ka tsy manompo tena ianareo ! Ho soavin' Andriamanitra sy ho tahin'ny Roambin'ny folo manjaka anie izao fonenanao sy ny taranakao izao ! ''»
Rehefa avy nisaotra nanao tratrantitra andriana sy nanasina andriana tamin'ny volatsivaky izy roalahy dia nitodi-doha niverina nody tamin-kafaliana sy haravoana. Ary tonga soa tany an-toerana dia novoriana ny vahoaka nilazana ny vaovao sy hafatra ary nanome anarana hoe ''Isoavinandriana'' ilay vohitra niandohana. Nitohy izany fifampitondrana izany nandritra ny fanjakan-dRanavalona I sy ireo mpanjaka nandimby azy ary tsy niova hatramin'ny faran'ny fanjakan'andriana na hatramin'izao fotoana izao aza.<ref><small>Centre des Archives d’Outre Mer - Seria 2D5-2D6 (1895-1946), ''Rapport économique de la province de Tananarive'', Repoblika Frantsay, Aix-En-Provence.</small></ref>
Noho izany dia nodidin'ny mpanjaka Radama I ho lasa Vodivona « Anjanamangarira » ka i Andriampakatro, miaramila mpitari-tafika, no andriana niifehy izany faritany, izay valisoa azony izany.
==== Andriampakatro tao Isoavina, Anjanamangarira ====
[[Sary:Andriampakatro 2.png|vignette|397x397px|Fasan'Andriampakatro, miloloha "Tranomanara" ao Ambatoharanana / Ambohimandroso-Gara|alt=|ankavia]]
Raha tombanana fa tokony ho tany amin'ny fiantombohan'ny taonjato faha-19 tany ho any Andrianampoinimerina no nandeha nanafika tany Vakinankaratra sy tany amin'ny Betsileo, dia azo heverina fa efa tovolahy afaka niady Andriampakatro, tokony ho teraka tamin'ny taona 1770 tany ho any izy.
Taoriana kelin'ny taona 1805, izay nanaovan' Andrianampoinimerina ny fizarana ny tany tao antsinanana sy atsimon'Ankaratra ho valisoa nomena ireo andriana nitari-tafika tany Vakinankaratra sy ny faritanin'ny Betsileo, no nisy ilay fifanarahana nataon' Andriampakatro sy ry zareo Zanadrangorinimerina fa hiandry vavatany ao Isoavina i Andriampakatro.
Raha vao niamboho Andrianampoinimerina dia nikomy tsy nety nisaona azy ny Betsileo sasany toy ireo tao Ambositra sy ireo tany atsimon'i Matsiatra. Niverina nampanaiky azy ireo indray i Radama I tamin'ny taona 1811, ka mbola niaraka nanafika taminy hatrany Andriampakatro, rehefa naharesy dia niverina ka nitondra babo betsaka avy any amin'ny faritra Betsileo. Ny ankamaroan'izy ireto dia natao ankizy mpanampy ka niara-nonina tamin'ny Zanamangarira tao Anjanamangarira ihany ary nomena tany ivelomany rehefa rava ny fanandevozana.
Nijanona niandry vavatany tao Isoavina izy ka natao ''Amboninjato Dimy Voninahita'' sy nomena ny faritra Anjanamangarira ho lovain'ny zanaka aman-jafiny. Ny zana-drahalahiny kosa, ''Rainizakamanga'' avy ao Finaritra, dia natao lefitry ny Printsy Ramananolona tany Faradofay tamin'ny taona 1825.
Tamin'ny taona 1831, efa nanjaka Ranavalona I, dia nisy andian-tafika lehibe nentin-dRainiharo sy Rainimanonja nampandry tany tany atsimo atsinanana, Vangaindrano sy Ikongo; mbola voasoratra ho isan'ny miaramila nanafika tany koa Andriampakatro nifehy miaramila 100 lahy, na dia somary efa lehibe amin'ny taona aza.
Tato aoriana dia tsy nandeha nitari-tafika intsony izy fa natao Loholona Borozano. Lasa nanorim-ponenana vaovao teo antampon-kavoana i Andriampakatro, tao amin'ny tanàna izay nataony fitazanana ny faritra Anjanamangarira rehetra, izay vohitra nofeheziny; nomeny anarana hoe ''Ambatoharanana'' ilay toerana.
Nodimandry tao Isoavina tany amin'ny manodidina ny taona 1840 tany ho any Andriampakatro, rehefa heverina fa feno 70 taona; ary nentina nalevina tao Ankatsaka, Miadanimerina (Ambodirano Imerinatsimo) izy tamin'izay. Taty aoriana anefa, tokony ho tany amin'ny taona 1870, dia nalain'ireo zanany Andriampakatro ka nafindrany hanokatra fasana vaovao izay vao naorina teo Ambatoharanana (Ambohimandroso) ary ao izy no milevina hatram'izao.
== Rainizakamanga ==
Tamin'ny volana Desambra 1816 no tonga namangy an-d[[Radama I]] teto Antananarivo ny Kapiteny Anglisy atao hoe: Lesage, narahi-miaramila telopolo sy dokotera ary mpandika teny. Tamin'ny 5 Febroary 1817 vao nody ny vahiny. Ny roa lahy tamin'ny lefitry Lesage dia Brady sy Carren, dia nohazonin-dRadama hampianatra ny miaramilany araka ny fomban'ny miaramila vazaha. Samy nanana toerana fianarana matso Imerina enin-toko, ka Benasandratra atsimon'i Fenoarivo no fianaran' Ambodirano.
Ny nataon-dRadama mpifehy ambony indrindra tamin'ny miaramilan' Ambodirano, dia ny Printsy Ramananolona, zanak'olom-pirahavavy amin' Ilaidama. Ny mpifehy roa lahy manaraka azy dia Andriandahy avy amin'ny Zanamangarira avy ao Finaritra atao hoe: '''Rainizakamanga''' sy ny hovalahy Ramanasina avy ao Ambohiborona.
==== Fanafihana be voninahitra ====
Tamin'ny taona 1825, dia nisy vahiny niorim-ponenana tany atsimo atsinanana, tao ''« Fort Dauphin »''. Dia hoy ny mpanjaka Radama I tamin'izany: « ''An' Andrianampoinimerina ny Nosy Madagasikara, fa ny ranomasina no valamparihiny. Izaho Ilaidama no fanovan'ny Ombalahibemaso, ka tompon'ny rean-tany aman-danitra ''»''.''
Namory miaramila ho any [[Tolagnaro|Fort Dauphin]] Ilaidama, ka ny lehiben' Ambodirano dia ny Printsy Ramananolona avy ao Ambohiborona.
Nampifaninanany ny miaramilan' Imerina enin-toko, ka Ambodirano no tafakatra voalohany tao Fort Dauphin. Nankasitraka fatratra ny Printsy Ramananolona sy ny andriana Rainizakamanga ary ny hovalahy Ramanasina Ilaidalma. Tsy azo atao ho''e'' Fort Dauphin ity tanàna ity hoy Ilaidama. Antomboka no farany avaratara amin'ny taniko ary ity farany atsimo ity dia atao hoe: Faradofay.
Apetrako eto Faradofay ireto mpiady mahery fo ireto dia ny Printsy Ramananolona, ny andriana Rainizakamanga ary ny hovalahy Ramanasina. Nomen-dRadama sabatra tsara tarehy Rainizakamanga Zanamangarira avy eo Finaritra, noho izany fandresena be voninahitra tao Faradofay izany.
==== Ranavalona I sy ny Zanamangarira ====
Voalaza tamin'ny boky ''Radama I sy Ranavalona I'', boky nosoratan-dRabenjamina Androvakely eo amin'ny pejy faha-32 fa ny Printsy Rakotobe, zanak'anabavin' Ilaidama, no notendrena handimby azy, dia hampivadiana amin-dRaketadradama zanany vavy tokana.
Hafatr' Andrianampoinimerina koa izany. Voalazan'ny bokin'ny andriana Rabary Pastora amin'ny ''Tantaran'ny Martiora'' izany.
Imavo tonga [[Ranavalona I]], iray tamin'ireo vadin' Ilaidama, dia nanao izay hahafoana izany didin' Ilaidama izany. Nahazo mpiandany aminy Imavo ka nibosesehany ny Rova nony niamboho Ilaidama. Nosatrohan'ireo mpiandany aminy satroka fito rantsana Imavo, dia nomeny anaram-baovao hoe: Ranavalona I.
Rehefa nitana ny tehim-panjakana Ranavalona I dia novonoina i Rakotobe, i Rabodosahondra renin'ny Printsy Rakotobe, ny Printsy Ratefinanahary, izay rain'ny Printsy Rakotobe, i Rambolamasoandro vadin' Andrianampoinimerina, izay reniben'ny Printsy Rakotobe, Ratafika, anadahin-drenin'ny Printsy Rakotobe, Printsy [[Ramanetaka]], zanak'olom-pirahavavy amin' Ilaidama, nanirahan'i Ranavalona mpamono tany [[Mahajanga]]; anefa afa-nandositra tany [[Kômôro]] ka lasa mpanjaka tany. Nanirahany mpamono ihany koa ny Printsy Ramananolona tao Faradofay, ka Rainizakamanga Zanamangarira sy Ramanasina no nasainy nanatanteraka izany.
Niraiki-po tamin'ny Printsy Ramananolona ny andriana Rainizakamanga sy Ramanasina hovalahy; ka izao no nataony: Nanatona ny Printsy izy ka niloa-bava hoe: "''Ratsy loatra ity trano ipetrahanao ity ny andriana, ka aoka Rainizakamanga hitondra ny miaramila haka hazo any an'ala"'' hoy Ramanasina. Nanaiky Printsy Ramananolona: niditra maraina nitondra lefom-pohy tao an-tranon-dRamananolona, Ramanasina ka raha mbola nandry tao am-pandriana ny printsy dia nolefoniny ka maty. Faly Ranavalona I, ka nataony kômandy nisolo ny Printsy Ramananolona tao Faradofay Ramanasina. I Rainizakamanga Zanamangarira izay tsy mba nahafaty ny Printsy Ramananolona, dia tonga lefitr' ilay mpandraraka rà marina.
==== Fandevenana manetriketrika ====
Rehefa nodimandry tao anatirovan'Antananarivo i Rainizakamanga, dia nentina tany Fenoarivo Benasandratra aloha, ka nijanona indray alina teo, ary narahi-miaramila nanao rere. Niainga ho any Finaritra indray avy eo, anefa rehefa nandalo teo Androhibe, dia hoy ireo Andriamasinavalona taranak'Andriandambozozoro: « ''Angatahinay handry eto indray alina ny vatamangatsiakan'ny andriana Rainizakamanga fa Andriamasinavalona havanay ''», ka dia nijanona teo indray alina ary nanaovana rere indray. Rehefa izay, dia nandroso ho any Finaritra, narahi-miaramila sy tafondro roa ambiny folo vava izay napoaka tao Finaritra nandritry ny herinandro. Ary ilay sabatra nomen' Ilaidama an-dRainizakamanga tamin'ny fandresena be voninahitra tany Faradofay dia niara-nasitrika taminy tao Finaritra ihany koa.
{| align="center"
|+Harem-bakoka ao amin'ny Vohitra Finaritra
|[[File:Vavahady Finaritra 4.jpg|thumb|Vavahady ao Finaritra / Ambodirano Imerinatsimo|385x385px]]
|[[File:Vatomasina Finaritra 3.jpg|thumb|Vatomasina (fitsofan-drano) ao Finaritra / Ambodirano Imerinatsimo|200x200px]]
|[[File:Amontana Aviavy Finaritra.jpg|thumb|Amontana sy Aviavy ao Finaritra / Ambodirano Imerinatsimo|325x325px]]
|}
== Ny fomban'ny Zanamangarira ==
Amin'ny maha andriana ny firazanan'ny Zanamangarira dia manana ny fombany manokana toy ny andriana rehetra teto Imerina izy ireo, toy izao izany:
1) Mifampiarahaba « ''Tsara và, tompoko ''» izy samy izy;
2) Tsy manao ny fanompoana fanaon'ny Hova, izany hoe:
* Tsy manao hazo lava (tsy maka hazo any an'ala hanaovana tranon'andriana),
* Tsy mibaby na milanja andriana,
* Tsy mitondra entan'andriana,
* Tsy miambina;
3) Tsy manao horom-potsy (izany hoe tsy mitaona tany mena hanotorana fasan'andriana);
4) Tsy hani-maty momba sy tsy hanim-bodihena;
5) Ary nandritry ny fotoana ela dia izy samy Zanamangarira ihany no nifanambady na ny avy ao avaratra (Ankibonimerina) na ny avy ao atsimo (Vakinankaratra), mba hiarovana ilay hoe « ''Lova tsy mifindra ''» teo amin'ny firazanana sy teo amin'ny fananana.
== Ny toerana nielezan'ny Zanamangarira ==
Ny vohitra lehibe nonenan'ny taranak'Andriambolamena, zanaka lahiaivon'Andriamangarira, tamin'ny voalohany dia Miadanimerina, Ambatomahabodo ary Finaritra izay samy misy vatomasina sy kianja avokoa. Nanomboka ho tery io faritra nonenan'izy ireo io rehefa nitombo isa ny taranaka; ny tany koa tsy dia nahavokatra firy ka nanjary sarotra ny fivelomana. Betsaka noho izany ireo taranaka no nifindra monina, lasa nitady toerana malalaka sy mahavokatra kokoa.
Ramboabe Andrianjakapingarivo no nifindra monina voalohany, izay nandeha nianatsimo tao akaikin'i Miantsoarivo, any amin'ny manodidina ny faritra misy an'i Behenjy ankehitriny, ary nanorina vohitra vaovao nataony hoe: «'' Itsarahavana ''» izy tany.
Nifindra monina ihany koa tato aoriana i Andriampakatro sy ireo zananany, naka toerana tany amoron'ny reniranon'Ionive, any atsinanan'Ankaratra ka nahazo faritra iray vaovao mihitsy nonenan'izy ireo, izay nantsoina hoe: « ''Anjanamangarira ''»; ary ny vohitra misy azy ireo dia Isoavina, Antetezambato, Itsarafaritra, Miadanimerina, Ambatoharanana, Ankotsaka, Antamika, ...
Nisy koa ireo lafin-kavan'Andriampakatro tonga nanorim-ponenana tao Anjanamangarira, toy ny tao Andohofarihy, Maromoka, ...
[[Antsirabe]] ihany koa dia isan'ny vohitra nofidin'ny taranak'Andriamangarira honenana, ary nisy maromaro aza no lasa mihitsy hatrany Soanindrariny sy Sahanivotry. Tsy lazaina intsony ireo nifindra tao Antananarivo. Mbola betsaka ihany koa anefa ireo taranaka no nijanona teo an-toerana ihany, tao « Imerina », araka ny fomba fitenin'ny ireo izay nifindra monina, toy ny valala fiandry fasana nitandrina ny soatoavina sy ny nanabe voa ny tanindrazana.
{| align="center"
|+Harem-bakoky ny taranak'Andriamangarira avy amin' Andriampakatro
|[[File:Ambatoharanana_patrimoine.png|thumb|Vakoka ao Ambatoharanana / Ambohimandroso|350x350px]]
|[[File:Miadanimerina_patrimoine.png|thumb|Vakoka ao Miadanimerina / Ambohimandroso|350x350px]]
|}
== Rohy ivelany ==
* [http://aviavy.atspace.com/story/andriamangarira.html http://aviavy.likesyou.org/]
*[http://www.royalark.net/Madagascar/imerina2.htm http://www.royalark.net/]
== Loharano ==
<references />
[[sokajy:Tantaran'i Madagasikara]]
byd226t70jjb5lg36ghiaglg28rqr7r
Randriamamonjy Frédéric
0
280732
1143428
1104598
2026-06-16T07:16:39Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143428
wikitext
text/x-wiki
'''Randriamamonjy Frédéric''' dia mpanoratra, mpahay tantara, mpikambana ao amin' ny [[Akademia Malagasy|Akademia malagasy]], ary efa nanao ny asan' ny masoivohon' i [[Madagasikara]] tany amin' ny firenena maro. Teraka tao Ampananganana, Mandialaza, tamin' ny 25 mey 1932 izy. Randriamaro, [[Pastora|mpitandrina]] sy Ramavo no ray aman-dreniny. I [[Esther Rasoloarimalala]], izay mpanoratra koa, no vadiny. Randriamamonjy Frederic dia maty ny 9 aprily 2025, teo amin'ny faha-93 taonany<ref>{{Cite web |url=https://laverite.mg/politique/item/24029-fr%C3%A9d%C3%A9ric-randriamamonjy-un-grand-homme-s%E2%80%99%C3%A9teint.html |title=kopian'ny arisiva |access-date=2025-04-13 |archive-date=2025-05-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250502232304/https://laverite.mg/politique/item/24029-fr%C3%A9d%C3%A9ric-randriamamonjy-un-grand-homme-s%E2%80%99%C3%A9teint.html |url-status=dead }}</ref>.
{{Infobox olona|anarana=Randriamamonjy Frédéric|firenena=[[Madagascar]]|seha-pitiavana=Manambady an'i [[Esther Randriamamonjy]]|image=[[File:Randriamamonjy Frédéric.jpg|thumb|Randriamamonjy Frédéric, académicien, diplomate de Madagascar]]|asa=mpanoratra, mpahay tantara, akademisianina, diplomaty|teraka=25 mey 1932|maty=9 aprily 2025}}
[[File:Randriamamonjy Frédéric.jpg|thumb|Randriamamonjy Frédéric, académicien, diplomate de Madagascar]]
== Ny fianarany ==
=== Teto Madagasikara ===
Tao amin' ny sekolim-panjakana tao Mandialaza izy no nanomboka nianatra. Nanohy ny fianarany tao amin' ny sekoly prôtestanta [[Ambatonakanga]], Ambatomanga, Rasalama, Paul Minault izy. Nahazo ny mari-pahaizana Certificat d’Aptitude à l’Enseignements dans les Écoles du Premier Degré (CAE) tao amin' ny École Normale d’Ambatomanga tamin' ny taona 1949.
=== Tany ivelany ===
Nanohy fianarana tany ampitan-dranomasina izy ka ireto ny mari-pahaizana azony:
* Baccalauréat Sciences Expérimentales tao amin' ny Collège Cévenol any [[Le Chambon-sur-Lignon|Le Chambon sur Lignon]] any [[Frantsa]] tamin' ny taona 1954;
* Licence ès Sciences Naturelles tany [[Montpellier]] any [[Frantsa]] tamin' ny taona 1957;
* Doctorat de 3e Cycle en Entomologie tany [[Dijon]] any Frantsa tamin' ny taona 1963;
* Master of Science in Ecology tany [[Durham]] any amin' ny [[Fanjakana Mitambatra]] tamin' ny taona 1967;
* Certificate on Field Biology tany amin' ny Université any [[Rhode Island]] any [[Etazonia]] tamin' ny taona 1967.
== Ny fianakaviany ==
Teraka tao Ampananganana, Mandialaza, tamin' ny 25 mey 1932 izy. Randriamaro, [[Pastora|mpitandrina]] sy Ramavo no ray aman-dreniny. Nanambady an-[[Rasoloarimalala Esther]], izay mpampianatra literatiora (mpikambana ao amin' ny [[Akademia Malagasy]] sy ao amin' ny ''Union des Poètes et Écrivains Malgaches'' - UPEM), izy tamin' ny taona 1960. Manan-janaka efatra izy mivady.
== Ny adidy sy ny asa aman-draharahany ==
=== Fampianarana ===
Nampianatra tao amin' ny Sekoly Prôtestanta ao Ambatonakanga izy teo anelanelan' ny taona 1958 sy 1961, sy tao amin' ny Kolejy Paul Minault koa teo anelanelan' ny taona 1963 sy 1966, ary tao amin' ny Institut National Supérieur de Formation et de Recherche Pédagogiques tao [[Antananarivo]] teo anelanelan' ny taona 1967 sy 1970. Nampianatra tao amin' ny École Normale Supérieure d'Antananarivo izy teo anelanelan' ny taona 1987 sy 1992. Mpikambana ao amin' ny [[Akademia Malagasy|Akademiam-pirenena Malagasy]] izy. Nisahana ny asan' ny Président de la Section des Sciences Morales et Politiques de l’Académie Malgache tamin' ny taona 2005.
=== Andraikitra teo amin' ny fiangonana ===
Diakona tao amin' ny [[FJKM Tranovato Ambatonakanga]] izy hatramin' ny 1966 ary loholona tato aoriana. Tamin' ny 1970 izy dia voatendry ho "Tonia miandraikitra ny fifandraisana amin' ny Fiangonana any Afrika" (''Secrétaire pour l’Afrique au Conseil Œcuménique des Églises'') tao amin' ny ''[[Conseil Œcuménique des Églises]]'' tao Genève (any [[Soisa]]), ka niasa teo anelanelan' ny taona 1970 sy 1975.
=== Andraikitra ara-pôlitika ===
Ambasadaoron' i Madagasikara tany amin' ny firenena kômonista ([[Firaisana Sôvietika]], [[Repoblika Demôkratika Alemàna]], [[Hôngria]], [[Tsekôslôvakia]], tany [[Pôlônia]], tany [[Bolgaria]]) izy, nefa nipetraka tao [[Môskoa]], teo anelanelan' ny taona 1975 sy 1986. Tamin' izany no nahazoany ny mari-pankasitrahana ''Ordre de l' Amitié des Peuples'' (Firaisana Sôvietika). Mpanolotsainan' ny tanànan' Antananarivo izy tamin'ny taona 1969. Mpikambana tao amin' ny ''Haute Autorité de l'État'' teo anelanelan' ny taona 1992 sy 1993, nandritra ny fitondrana tetezamita, izy. [[Solombavambahoaka]] izy tamin' ny taona 1993 hatramin' ny 1998.
== Ny asa sorany ==
Maro ny boky nosoratany, ka ireto ny ampahany amin' izany:
* ''Contribution à la connaissance de Deborrea malagassa Heyl'', Psychidae (1961).
* ''Étude du squelette et de la musculature céphaliques de Phthorimaea heliopa Low'', Pschyade, Thèse de 3<sup>e</sup> Cycle, 1963.
* ''Les plantes à tubercules''. Fiche pédagogique Audecam, UNESCO, 1968.
* ''Studies on the overwintering of mosquitoes'' at Durham, 1967.
* ''Anaran' ny Biby sy ny zavamaniry fahita andavanandro. Manuel d'indentification pratique d'espèces animales et végétales courantes'', niarahany nanoratra tamin-Rasoloarimalala Esther, 1977.
* ''Tantaran' i Madagasikara isam-paritra'' , Trano Printy Fiangonana Loterana Malagasy, Antananarivo, 2001.
* ''Tantaran' i Madagasikara 1895 – 2002'', Trano Printy Fiangonana Loterana Malagasy, 2006.
* ''Histoire des régions de Madagascar dès origines à la fin du 19ème siècle'', Trano Printy Fiangonana Loterana Malagasy.
== Rohy ivelany ==
* "[http://www.aedim.mg/auteurs/randriamamonjy-frederic/ Randriamamonjy Fréderic] {{Wayback|url=http://www.aedim.mg/auteurs/randriamamonjy-frederic/ |date=20210927112542 }}" in ''[http://www.aedim.mg/ Association de éditeurs de Madagascar] {{Wayback|url=http://www.aedim.mg/ |date=20141006113838 }}'' (A.Edi.M.)
* "[http://tenymalagasy.org/bins/teny2/randriamamonjyfrederic Randriamamonjy Frédéric]", in ''[http://tenymalagasy.org/bins/homePage Rakibolana malagasy sy Rakipahalalana momba an'i Madagasikara]''
== Jereo koa ==
4gqqj0p734w2n5isjfhqypui4yljh6j
Tanindrana
0
281566
1143432
1133633
2026-06-16T09:18:19Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143432
wikitext
text/x-wiki
Ny '''Tanindrana''' dia ny [[Malagasy (vahoaka)|Malagasy]] avy amin' ny faritra ivelan' ny faritra fiavian' ny [[Merina]] (izay antsoin' ny Tanindrana hoe "Ambaniandro"). Nadikan' ny Frantsay hoe "Côtiers" (izany hoe "Tantsiraka", "mponina amorontsiraka") io teny io na dia tsy tena mifanandrify aza ny dikan-teny, ka noho izany, satria anisan' ny Tanindrana, ohatra, ny [[Bara]], ny [[Tanala]], ny [[Zafimaniry]] na ny [[Bezanozano]], na dia mipetraka lavitra ny morontsiraka. Matetika anefa ny [[Betsileo]] sy ny [[Sihanaka]] no tsy voasokajy ho Tanindrana.
== Fiforonan-teny ==
Ny teny hoe ''tanindrana'' sy ny hoe ''anindrana'' na ''anindran-tany'' dia avy amin' ny [[fototeny]] amin' ny [[Fiteny merina|teny malagasy merina]] hoe ''indrana'', ka azo rasaina hoe: ''t-an-indrana''.
== Famaritana ==
Araka an' i [[Régis Rajemisa Raolison|Rajemisa-Raolison Régis]], ny Tanindrana dia ny "ny mponina rehetra amin' ny sisin-tany manodidina ny havoana marintampona afovoan' ny Nosy"<ref><small>"Tanindrana", ao amin' ny ''Rakibolana malagasy'', nosoratan' i Rajemisa-Raolison Régis, 1985. Editions Ambozontany, Analamahitsy, Antananarivo</small></ref>.
"Ny olona izay tsy ato anaty ny Merina, fa indrindra izay monina amy ny sisintany, no atao hoe Tanindrana", hoy i mompera [[Callet François]] ao amin' ny ''[[Tantara ny Andriana eto Madagasikara|Tantara ny Andriana]]''<ref><small>Callet François, ''[[Tantara ny Andriana eto Madagasikara|Tantara ny Andriana]]'', 1878, p. 68,</small> </ref>.
== Pôlitika ==
=== Faha mpanjaka ===
Nampiasaina tao amin' ny [[Fanjakan' Imerina|Fanjakana Merina]] io teny io hanondroany ny mponin' i Madagasikara avy amin' ny manodidina an' ity fanjakana ity ka hatrany amorontsiraka, izany hoe, izay tsy Merina. Na dia nisy aza ny fifanafihana teo amin' ny fanjaka-mpanjaka samihafa teto [[Madagasikara]], izay tsy nanavahana foko, dia tsy nisakana ny fiaraha-miasa teo amin' ny Tanindrana sy ny Merina, araka ny hita amin' ny [[tantaran' i Madagasikara]] faha-mpanjaka. Ohatra amin' izany ny niantsoana ny [[Antemoro]] ho mpanolo-tsaina tao amin' ny [[Fanjakana Merina]]. Tamin' ny fanitaram-panjakana nataon' ny Fanjakana Merina no nahatonga an' io fanjakana io ho lasa fahavalon' ny fanjakana hafa notafihiny na babony tany ivelan' Imerina. Toy ny nialoha lalana ny [[Madagasikara zanatany frantsay|fanjanaha-tany]] ny fanitaram-panjakana merina, ka tamin' ny voalohany, ny fahatongavan' ny mpanjana-tany frantsay dia toa fanafahana ho an' ny faritra efa voababon' ny Merina na fiarovana ho an' ireo fanjakana tanindrana mbola tsy resin' ny Merina.
=== Faha fanjanahantany ===
Na dia efa tany alohan' ny fanjanahan-tany aza no nampiasan' ny Merina ny teny hoe "tanindrana" dia ny Frantsay no ampangaina ho nampiasa azy hizarazaràna sy hampiadiana ny Malagasy. Ny fankahalana sy ny tsy fifampitokisana mety misy eo amin' ny Tanindrana ny Merina, vokatry ny fanitaram-panjakana nataon' ny mpanjaka merina, dia nanamora ny pôlitikan' ny "zarazarao hanjakana" nataon' ny Frantsay.
Amin' ny fampiasana ilay teny ara-pôlitika, ny Tanindrana dia nanondroana ny fiombonan' ny vahoaka manohitra ny "fahefan' ny Merina", toy ny efa nataon' ny [[Parti des Déshérités de Madagascar]] (PADESM) teto [[Madagasikara]] taorian' ny [[Ady Lehibe Faharoa]]. Amin' ny teny malagasy dia nantsoina hoe "''Firaisan' ny Tanindrana sy ny Mainti-enindreny ary ny Karazany rehetra eto Madagasikara"'' tokoa ny PADESM.
Tamin' ny fotoana niresahana ny tokony hahazoan' i Madagasikara fahaleovan-tena dia nisy tamin' ny mpikambana tao amin' ny MDRM no nieritreritra ny hamerina indray ny fanjakazakana merina ary nisy tamin' ny mpikambana tao amin' ny PADESM no nino fa raha miala ny Frantsay dia hanjakazakan' ny Merina tokoa ny foko hafa rehetra (Tanindrana). Rehefa azo tokoa ny fahaleovan-tena dia niseho lany ny tsy fifankahazoana teo amin' ny Merina sy ny Tanindrana izay nifanilika nifanao marimaritra iraisana ara-poko.
=== Ankehitriny ===
Na dia ny MDRM natsangan' ny Merina no asehon' ny tantara ôfisialy ho tia tanindrazana kokoa, dia ny Tanindrana tao amin' ny PADESM na taranaka PADESM no nitarika ny fitondrana ny firenena hatramin' ny nahazoana ny fahaleovantena ([[Tsiranana Philibert]]) ka hatramin' ny taona 2002 ([[Ratsiraka Didier]]). Ny Merina kosa no nitarika ny fitondrana ny firenena nanomboka tamin' ny taona 2002 ([[Ravalomanana Marc]]).
Nanomboka tamin' ny Repoblika Faharoa dia nisy fitsipika tsy voasoratra teo amin' ny fitsinjarana ny toerana eo amin' ny filoham-pirenena sy ny praiminisitra, izay nanaovana harona iray ny foko rehetra atao hoe "Tanindrana", ka raha Tanindrana ny filoham-pirenena dia Merina ny praiminisitra, raha Merina ny filoham-pirenena dia Tanindrana ny praiministra.
Mbola misy ny fifanavakavahana sy ny fifampiampangana eo amin' ny Tanindrana sy ny Merina momba ny tsy fandehanan-javatra eto Madagasikara amin' ny lafiny maro (pôlitika, toekarena, fanabeazana, sns). Na dia efa misy ny ezaka ataon' ny mpanao pôlitika amin' ny fampiraisan-tsaina ny Malagasy dia mametra-panontaniana momba ny fahombiazan' ireo filoham-pirenena nifandimby ny Malagasy, ka tsy afa-miala ny firesahana ny amin' ny fitondrana tanindrana sy ny fitondrana merina.
Hita koa fa takona ny fifanavakavahana sy ny ady eo amin' ny samy Tanindrana na eo amin' ny samy Merina noho io famondronana ho roa ny foko eto Madagasikara.
== Jereo koa ==
* [[Foko eto Madagasikara]]
* [[Imerina-Ambaniandro]]
* [[Fanagasiana]]
* [[Fitenim-paritra malagasy]]
*[[Mainty]]
*[[Merina]]
*[[Hova]]
== Rohy ivelany ==
* "[https://laverite.mg/editorial/item/10628-spectre-de-la-division.html Spectre de la division] {{Wayback|url=https://laverite.mg/editorial/item/10628-spectre-de-la-division.html |date=20230417160154 }}", ''La Vérité'', 14 Jolay 2020
* "[http://www.lagazette-dgi.com/?p=67168 Ambaniandro irakiraka ....] {{Wayback|url=http://www.lagazette-dgi.com/?p=67168 |date=20211216093803 }}", ''La Gazette de la Grade Ile'', 15 Desambra 2021
* "[https://fr.allafrica.com/stories/201209040484.html Madagascar: Premiers ministres - 3 betsileo, 6 merina et 7 tanindrana]", ''All Africa'', 30 Aogsitra 2012
* Thierry Roger Caligaris. ''[https://hal.univ-reunion.fr/hal-02186036/document Pouvoir merina et oppositions dans la province septentrionale malgache d’Antsiranana]'' (PDF). Travaux & documents, Université de La Réunion, Faculté des lettres et des sciences humaines, 2013, Interculturalité et dynamique identitaires dans les îles de l’océan Indien, pp.29–42. ffhal-02186036f
* "[http://www.lagazette-dgi.com/?p=84046 Fahantrana: Mandositra eto Tanà ny tanindrana] {{Wayback|url=http://www.lagazette-dgi.com/?p=84046 |date=20230310095430 }}", ''La Gazette de la Grande Ile'', 07 février 2022.
* "[https://fr.allafrica.com/stories/201209040484.html Madagascar: Premiers ministres - 3 betsileo, 6 merina et 7 tanindrana]", ''Midi Madagascar'', 30 août 2012.
* "[https://www.madagascar-tribune.com/Tetezamita-zarazarao-anjakana,11028.html Tetezamita zarazarao anjakana] {{Wayback|url=https://www.madagascar-tribune.com/Tetezamita-zarazarao-anjakana,11028.html |date=20230310095437 }}", ''TribuneMadagascar.com'', 2 février 2009.
* "[https://www.tiatanindrazana.mg/edito/politikanny-fizarazarana-54286.php Politikan' ny fizarazarana] {{Wayback|url=https://www.tiatanindrazana.mg/edito/politikanny-fizarazarana-54286.php |date=20230310101257 }}", ''Tia Tanindrazana.mg'', 25 janvier 2023.
== Loharano sy fanamarihana ==
21poil7i0gkh89saqn6bus2yaqjcm1v
Elie Rajaonarison
0
282008
1143380
1142919
2026-06-15T22:22:32Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143380
wikitext
text/x-wiki
Elie Rajaonarison (15 Novambra 1951 – 27 Novambra 2010) dia poeta, mpanakanto, mpampianatra ary mpiasam-panjakana avy any Madagasikara . Noheverina ho mpitondra ny fanevan'ny tononkalo Malagasy maoderina ity mpanoratra ity <ref name="Fute2008">Auzias & Labourdette (2008), p. 142</ref>, ny angon-tononkalo navoakan'i Rajaonarison dia nahazoany fankatoavana iraisam-pirenena ary efa nadika tamin'ny teny frantsay sy anglisy.
{{infobox olona
|Sary:Elie Rajaonarison Malagasy Poet.jpg
|anarana=Elie Rajaonarison
|teraka=15 Novambra 1951
|maty=27 Novambra 2010
|firenena={{Madagasikara}}
|mpiaraka=
|asa=
[[Mpanoratra]] [[Mpampianatra]]
}}
== Fiainana manokana ==
I '''Elie Rajaonarison''' dia mpanoratra malagasy, teraka tamin' ny 15 novambra 1951 tao [[Ambatondrazaka]]. Niteraka telo vavy tamin'i Mamisoa Ramananarivo izy <ref name="Madagate">{{cite web |date=November 27, 2010 |title=Elie Rajaonarison nous a quittés ce samedi 27 novembre 2010 |url=http://www.madagate.com/monde-malgache/articles/1599-elie-rajaonarison-nous-a-quittes-ce-samedi-27-novembre-2010.html |url-status=dead |accessdate=June 9, 2012 |publisher=Madagate.com |language=French, Malagasy |archive-date=2010-11-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101130052305/http://www.madagate.com/monde-malgache/articles/1599-elie-rajaonarison-nous-a-quittes-ce-samedi-27-novembre-2010.html }}</ref><ref>https://poetawebs.e-monsite.com/pages/sorapiainana/page-55-1.html</ref>.
Ny 27 novambra 2010 no nodimandry teo amin'ny faha 59 taonany i Elie Rajaonarison <ref name="Madagate" /><ref>https://www.tiatanindrazana.mg/actualites/poete-universitaire-nodimandry-i-elie-rajaonarison-2714.php</ref>.
== Asa soratra sy sangan'asa ==
Poeta sy mpanoratra ary niaro tanteraka ny [[Kolontsaina malagasy|kolontsaina]] sy [[Fomban-drazana malagasy|fomba malagasy]] ny tenany. Amin'ireo mpanoratra nanangana ny [[Faribolana Sandratra]] mba ho fampiroborobona ny poezia teo anivon'ny tanora<ref name="Iowa">{{cite web |title=International Writing Program: Elie RAJAONARISON |url=http://iwp.uiowa.edu/writers/elie-rajaonarison |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120417081730/http://iwp.uiowa.edu/writers/elie-rajaonarison |archivedate=April 17, 2012 |accessdate=January 22, 2012 |publisher=University of Iowa}}</ref>.
Voalaza ho nanaitra sy nisarika poeta sy mpanankato malagasy maro noho ny fisehony matetika nitondra ireo sangan'asany, tao amin'ny Centre Germano-Malgache (CGM) tao [[Antananarivo]]<ref name="MidiMada">{{cite news|last=Rabe|first=Patrice|publisher=Midi Madagasikara|title=Disparition d'Elie Rajaonarison - Un géant de la littérature malgache s'en est allé|date=November 29, 2010|url=http://fr.allafrica.com/stories/201011300454.html|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101205104602/http://fr.allafrica.com/stories/201011300454.html|archivedate=December 5, 2010|accessdate=January 22, 2012|language=French|url-status=dead}}</ref>. Samoëla, mpihira malagasy, dia nanonona an'i [[Elie Rajaonarison]] tamin'ny hira mitondra ny lohateny hoe "Soly" tao amin'ny rakikirany voalohany, sy Mampirevy (1997), izay nanoro hevitra ireo manana fo sahirana mba hahita fampiononana ao amin'ny tononkalony ("Omeko anao ny tononkalon'i Elie Rajaonarison..."). Maro ny tononkalo nosoranan'i [[Jacques Prévert]] no nadikany tamin'ny [[Fiteny malagasy|teny malagasy]]<ref name="Madagate" />.
Mpanoratra [[tantara an-tsehatra]] ihany koa Elie Rajaonarison, anisany nahafatarana azy ilay tantara mitondra ny lohanteny hoe ''Tana-Cergy'' izay notontosain'ny andiana mpilalao sarimihetsika [[Malagasy (vahoaka)|Malagasy]] sy Frantsay ary nitety an'i Frantsa ary nahazo laza tsara tamin'izany<ref name=":0">Chataigner, Jean-Marc. "Disparition d'Elie RAJAONARISON, lettre de condoléances de Jean-Marc CHATAIGNER, Ambassadeur de France (30.11.10)" (in French). Ambassade et Consulat Général de France à Madagascar. Archived from the original on January 23, 2013. Retrieved January 22, 2012.</ref>. Mba hampielezana ny Malagasy amin'ny tontolon'ny teatra, dia nanao fandikana ny asa soratr'i [[Bernard-Marie Koltès]] avy amin'ny teny frantsay ho amin'ny teny Malagasy i Rajaonarison ary nahomby izany<ref name="Madagate" />.
Ny fakana sary nataony, dia nahazoany laza teo amin'ny sehatry ny zavakanto<ref name="Madagate" />. Nanoratra sy nitarika sarimihetsika maromaro izy<ref name="Fute2008" />, ary niara-niasa tamin'ireo mpanakanto hafa liana mba hanangana ny Komitin'ny Firenena Malagasy ao amin'ny ICOMOS (International Council on Monuments and Sites) mba hiarovana ny lova ara-kolontsaina sy ara-tantara azo tsapain-tanana an'i Madagasikara<ref name="Iowa" />.
== Asa sy fikambanana ==
Niasa ho Sekretera Jeneralin'ny Minisitry ny Kolontsaina i Rajaonarison tamin'ny taona 1990 teo ambany fitondran'ny Filoha Albert Zafy<ref name=":0" />, ary mpikambana taloha tao amin'ny antoko politika AVI niaraka tamin'i Norbert Ratsirahonana<ref name="Madagate" />. Profesora tao amin'ny Oniversiten'i Madagasikara tao Ankatso, Antananarivo, nandritra ny 25 taona mahery izy, ary nasandratra ho lehiben'ny sampana sosiolojia tamin'ny asany. Nifantoka tamin'ny kolontsaina, tantara, zavakanto ary fomba fijery izao tontolo izao ny fianarany sy ny fikarohany. Fantatra tamin'ny finoany lalina, ny fitiavany an'i Madagasikara, ary ny toetrany mafana izy<ref name="MidiMada" /><ref name=":0" />.
== Jereo koa ==
* [[David Jaomanoro]]
* [[Jean-Joseph Rabearivelo]]
* [[Jacques Rabemananjara]]
* [[Jean-Luc Raharimanana]]
* [[Michèle Rakotoson]]
* [[Dox (Jean Verdi Salomon Razakandrainy)|Dox]]
* [[Naivoharison Patrick Ramanmonjisoa]]
* [[Lucien Xavier Michel Andrianarahinjaka|Lucien Xavier Michel-Andrianarahinjaka]]
* [[Esther Nirina]]
* [[Hajasoa Vololona Picard]]
* [[Charlotte-Arrisoa Rafenomanjato]]
* [[Pastora Rahajason]]
* [[Elie Rajaonarison]]
* [[Ny Avana Ramanantoanina]]
* [[Flavien Ranaivo]]
* [[Esther Razana]]
* [[Samuel Ratany]]
* [[Lisitry ny mpanoratra malagasy]]
== Loharano ==
[[Sokajy:mpanoratra malagasy]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1951]]
axn2np24r3byz2z0ip7429awobxpjdu
Base Toliara
0
283080
1143369
1140002
2026-06-15T20:11:27Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143369
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Logo Base Toliara.png|vignette|366x366px|Base Toliara]]
Ny '''Base Toliara''' (Novana anarana hoe ''Vara Mada'' tamin'ny faran'ny taona 2025)<ref>[https://www.lexpress.mg/2025/12/projet-minier-base-toliara-bascule-en.html Base Toliara bascule en Vara Mada]</ref> dia orinasam-pitrandrahana [[fasimainty]] amin' ny alalan' ny tetikasa Ranobe. Nisolo ny [[Toliara Sands]] ity orinasa ity, nefa mbola tsy afaka miasa, any amin' ny [[Faritra Atsimo-Andrefana|Faritra Antsimo-Andrefana]]. Ahitana [[ilmenita]], [[zirkôna]], [[rotila]], ary [[mônazita]] betsaka ny Ny fasimainty izay kasainy hotrandrahana. Nanorina ny tokony ho foibeny any amin' ny 50 km avaratry ny tananan' i [[Toliara]] ary 12 km miala ny [[Lakandranon' i Môzambika]]<ref><small>Canalnews Madagascar, [http://www.canalnews.net/sante/fikambanana-masikoro-mikea-mitsipaka-ny-tetikasa-fitrandrahana-ataonny-orinasa-toliara-sands/ "Fikambanana Masikoro (Mikea) : mitsipaka ny tetik’asa fitrandrahana ataon’ny orinasa Toliara Sands"] {{Wayback|url=http://www.canalnews.net/sante/fikambanana-masikoro-mikea-mitsipaka-ny-tetikasa-fitrandrahana-ataonny-orinasa-toliara-sands/ |date=20250324060018 }}, 25 Marsa 2015. Notsidihina tamin'ny 23/09/2018.</small></ref> ao amin' ny [[Alan' i Ranobe]], ny Base Toliara. Tany am-boalohany dia notarihin' ny orinasa aostraliana [[Base Resources]] ilay tetikasa ary noraisin' ny orinasa amerikana [[Energy Fuels Inc]]. tamin' ny taona 2024<ref><small>"[https://toliarasands.com/fr/projet-toliara-sands Le projet Toliara Sands] {{Wayback|url=https://toliarasands.com/fr/projet-toliara-sands |date=20240518190829 }}", ''toliarasands.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.lexpress.mg/2024/04/grandes-mines-base-resources-rachetee.html GRANDES MINES - Base Resources rachetée par Energy Fuels]", ''www.lexpress.mg''</small></ref><ref name=":3"><small>"[https://toliarasands.com/fr/projet-toliara-sands Le projet Toliara Sands] {{Wayback|url=https://toliarasands.com/fr/projet-toliara-sands |date=20240518190829 }}", ''toliarasands.com''</small></ref>.
Nandova ny olana nosedrain' ny Toliara Sands (nanomboka tamin' ny taona 2018) io orinasa io, noho ny fisakanan' ny mponina ao amin' ny faritra manodidina ny toeram-pitrandrahana (indrindra fa ny foko [[Masikoro]] sy [[Mikea]] ary [[Vezo]]), izay tsy manaiky ny mety ho fahasimban' ny tontolo iainany sy ny kolontsainy ary ny asa fivelomany ([[fambolena]] sy [[fiompiana]] ary [[jono]])<ref name=":2"><small>"[https://ccfd-terresolidaire.org/a-madagascar-la-societe-civile-se-mobilise-contre-la-mine-base-toliara À Madagascar, la société civile se mobilise contre la mine Base Toliara]", ''ccfd-terresolidaire.org''</small></ref><ref><small>"[https://www.cadtm.org/Appel-a-l-action-solidarite-contre-le-projet-integre-Base-Toliara-soutenu-par Appel a l’action : solidarité contre le projet integré Base Toliara soutenu par Energy Fuels à Madagascar - signez la lettre ouverte !]", ''www.cadtm.org'', 28/10/2024</small>
</ref>. Izany moa no anisan' ny antony naharava tanteraka ny tetikasa Toliara Sands, na ny anarany fotsiny, ka lasa ity tetikasam-pitrandrahana Base Toliara ity indray no nandimby azy, nefa nikatona koa alohan' ny hisokafany indray tamin' ny Nôvambra 2025<ref name=":4"><small>"[https://www.lexpress.mg/2025/02/secteur-extractif-les-investissements.html SECTEUR EXTRACTIF - Les investissements miniers prêtent à l’optimisme]", ''www.lexpress.mg''</small></ref><ref name=":5"><small>"[https://www.madagascar-tribune.com/La-suspension-de-l-exploitation.html Levée de la suspension des activités de Base Toliara]", ''www.madagascar-tribune.com''</small></ref><ref name=":3" />. Kaominina telo ao amin' ny [[distrikan' i Toliara II]]<ref><small>"[https://newsmada.com/2023/01/18/retour-de-base-toliara-les-communes-de-toliara-ii-lancent-un-appel-de-detresse/ Retour de Base Toliara: les communes de Toliara II lancent un appel de détresse]", ''newsmada.com''</small></ref> no voakasika mivantana amin' ity fitrandrahana ity, dia [[Ankilimalinike]]<ref name=":5" /><ref><small>"[https://la1ere.franceinfo.fr/mayotte/madagascar-relance-base-toliara-son-plus-grand-projet-minier-depuis-une-decennie-1543753.html Madagascar relance Base Toliara, son plus grand projet minier depuis une décennie]", ''la1ere.franceinfo.fr''</small></ref>, i [[Tsianisiha]]<ref><small>"[https://newsmada.com/2024/02/27/base-toliara-les-habitants-simpatientent-sur-la-relance-imminente-du-projet/ Base Toliara: les habitants s’impatientent sur la relance imminente du projet]", ''newsmada.com''</small></ref>, i [[Benetsy|Benetse]]<ref><small>"[https://fr.mongabay.com/2019/09/un-projet-dexploitation-miniere-a-madagascar-declenche-des-manifestations-et-divise-la-communaute/ Un projet d’exploitation minière à Madagascar déclenche des manifestations et divise la communauté]", ''fr.[[mongabay]].com''</small></ref>''',''' ary i [[Maromiandra (Toliara II)|Maromiandra]]<ref><small>"[https://newsmada.com/2025/01/25/base-toliara-un-espoir-renaissant-a-maromiandra/?utm_source=chatgpt.com Base Toliara: un espoir renaissant à Maromiandra]", ''newsmada.com''</small></ref>. Toraka izany koa i [[Distrikan' i Toliara II|Toliara I]]<ref name=":12"><small>"[https://lexpress.mg/13/04/2023/projet-minier-700-millions-de-dollars-dinvestissement-pour-toliara/ PROJET MINIER - 700 millions de dollars d’investissement pour Toliara]", ''lexpress.mg''</small></ref> sy [[Belalanda]]<ref><small>"[https://newsmada.com/2023/01/18/retour-de-base-toliara-les-communes-de-toliara-ii-lancent-un-appel-de-detresse/ Retour de Base Toliara: les communes de Toliara II lancent un appel de détresse]", ''newsmada.com''</small></ref>.
== Tantara ==
=== Taompolo 1990 - 2000: fiantombohan' ny tetikasa Toliara Sands ===
Tany amin' ny taompolo 1990 no natomboka ny tetikasa fasimaity Ranobe tamin' ny anarana hoe [[Toliara Sands]]. Niompana amin' ny fikarohana sy fanombanana ny [[harena an-kibon' ny tany]] ny hetsika tamin' izany, tamin' ny alalan' ny [[World Titanium Resources]] (WTR)<ref name=":13"><small>"[https://web.archive.org/web/20170520054459/http://toliarasands.com/ World Titanium Resources – Home Page – ASX: WTR]". 20 May 2017.</small></ref>, fa tsy nisy tena fitrandrahana. Ny tahirin' i Ranobe dia hita tamin' ny taona 1999, vokatry ny asa fikarohana nataon' ny WTR. Nisy fandavahana fanampiny natao tamin' ny taona 2000 sy 2001 ary 2003, ka nahafahana namaritra ny zava-misy rao Ranobe. Teo anelanelan' ny taona 2003 sy 2009 dia niara-niasa tamin' ny [[Exxaro Resources Ltd]] ny WTR. Na izany aza, noho ny tsy fahafenoan' ny fepetra fampiasam-bola sy ny faharatsian' ny toekarena maneran-tany dia nanapaka ny fiaraha-miasa ny Exxaro tamin' ny Jolay 2009<ref name=":14"><small>"[https://www.worldtitane.com/toliara-sands-project/ Toliara Sands Project]", ''www.worldtitane.com''</small></ref>.
=== 2012–Fandalinana ny fahazoa-manao ===
Tamin' ny volana Aogositra 2012 dia vita ny fandinihana injenieria farany (''Definitive Engineering Study''), izay nanamafy ny fahafaha-manao ara-teknika ilay tetikasa. Tamin' ny volana Janoary 2017 dia nisy fanadihadiana ny fahafaha-manao farany natomboka mba hanamarinana ny fiheverana ny ho fampitomboana ny vokatr' ilay tetikasa ho 12 tapitrisa [[taonina]] isan-taona<ref name=":13" /><ref name=":14" />.
=== 2014: Nitombo ny fanoheran' ny mponina ===
Tamin' ny taona 2014 dia noraisin' ny orinasa aostraliana [[Base Resources]] ny tetikasa, izay namorona ny sampana Base Toliara hitantana ny asa. Niteraka fanoheran' ny [[fokonolona]] teny an-toerana, indrindra ny tao amin' ny kaominina [[Tsianisiha]] sy [[Ankilimalinike]] ary [[Benetse]], ity fifohazana indray ity. Ny mponina, indrindra ny mpamboly sy ny mpiompy ary ny mpanjono, dia natahotra ny fiantraika ara-tontolo iainana sy ara-tsôsialin' ilay tetikasa, toy ny [[fandripahana ala]] sy ny [[fandotoana]] ny tany sy ny rano, ary ny fahaverezan' ny asa fivelomany. Nanohana ireo fokonolona ireo ny fikambanan' ny fiarahamonim-pirenena, toy ny [[Collectif TANY]] sy ny [[CRAAD-OI]], amin' ny fanoherany ilay tetikasa<ref><small>"[https://www.agencemalagasydepresse.com/economie/projet-minier-suspension-de-base-toliara/ PROJET MINIER : Suspension de Base Toliara]", ''www.agencemalagasydepresse.com''</small></ref><ref><small>"[https://koragnaagny.org/2019/04/10/bras-de-fer-entre-base-resources-et-les-populations-malgaches-pour-le-projet-toliara/ Bras de fer entre Base Resources et les populations malgaches pour le projet Toliara]", ''koragnaagny.org''</small></ref>.
=== 2017: Fahazoan' ny Base Resources fandraisana anjara ===
Tamin' ny Desambra 2017 dia nahazo fandraisana anjara amin' ny renivola 85 % tao amin' ny tetikasa [[Toliara Sands]] ao amin' ny [[World Titane Holdings Limited]] ny [[Base Resources]]<ref name=":14" /><ref name=":13" />.
=== 2019: Fampiatoana ny tetikasa nataon' ny fanjakana malagasy ===
Ny 6 Novambra 2019 no nampiato ny tetikasa Base Toliara ny fanjakana malagasy noho ny fiahiana ny [[tontolo iainana]] sy ny sôsialy, ary ny zavatra tsy mazava momba ny tombontsoan' ny Malagasy. Notapahina taorian' ny fihetsiketsehana mahery vaika, izay nandorana ny biraon' ilay orinasa, izany. Noraran' ny manampahefana ihany koa ny filazana rehetra mifandraika amin' ilay tetikasa<ref name=":15"><small>"[https://news.mongabay.com/2020/10/madagascars-top-court-criticizes-government-handling-of-mining-project/ Madagascar’s top court criticizes government handling of mining project]", ''news.mongabay.com''</small></ref><ref name=":16"><small>"[https://www.agencemalagasydepresse.com/social/suspension-du-projet-base-toliara-une-decision-salutaire-et-emblematique/?utm_source=chatgpt.com SUSPENSION DU PROJET BASE TOLIARA : Une décision salutaire et emblématique] {{Wayback|url=https://www.agencemalagasydepresse.com/social/suspension-du-projet-base-toliara-une-decision-salutaire-et-emblematique/?utm_source=chatgpt.com |date=20250608001023 }}", ''www.agencemalagasydepresse.com''</small></ref>.
=== 2020: Fanadihadiana nataon' ny Fitsarana Kaonty ===
Tamin' ny 9 Septambra 2020 dia namoaka tatitra manakiana ny fitantanan' ny fanjakana an' ilay tetikasa ny Fitsarana Kaonty eto [[Madagasikara]]. Navoitran' ilay tatitra ny tsy fanarahan-dalàna amin' ny fanomezana alalana, ny zo momba ny fananan-tany, ny fitantanana ny faritra arovana ary ny fifampidinihana amin' ny mponina any an-toerana. Ity tatitra ity dia nanamafy ny antso avy amin' ny ONG maro izay nitaky ny hampitsaharana tanteraka ilay tetikasa<ref name=":15" /><ref name=":16" />.
=== 2022: Fisokafana amin' ny fifanakalozan-kevitra ===
Tamin' ny taona 2022 dia nisy mpanohitra ny tetikasa, anisan' izany ny mpikambana ao amin' ny fikambanana Mazoto sy ny fikambanan' ny mpajono Zanadriake, izay naneho ny fahavononany hifampidinika amin' ny orinasa Base Toliara. Nilaza ho manohana fepetra momba ny sehatry ny asa eo an-toerana sy ny fanonerana ara-bola ary ny fampandrosoana ny [[fotodrafitrasa]] sôsialy izy ireo<ref><small>"[https://lexpress.mg/27/07/2022/projet-minier-des-opposants-a-base-toliara-souvrent-au-dialogue/ Projet minier - Des opposants à Base Toliara s’ouvrent au dialogue]", ''lexpress.mg''</small></ref>.
=== 2024: Fanafoanana ny fampiatoana sy fanohizana ny tetikasa ===
Tamin' ny 27 Nôvambra 2024 no nesorin' ny fanjakana malagasy ny fampiatoana ilay tetikasa Base Toliara, taorian' ny fifampiraharahana tamin' ilay orinasa sy ny fanoloran-tena hanalefaka ny fiantraikany ara-tontolo iainana sy ara-tsôsialy. Izany da namela ny famerenana indray ny asa fampirosoana. Noraisin' ny Antenimieran' ny Harena an-Kibon' ny Tany eto Madagasikara (''Chambre des mines de Madagascar'') sy ny Fikambanan' ny Mpandraharaha eto Madagasikara (''Groupement des entreprises de Madagascar'') izany fanapahan-kevitra izany, izay heverin' izy ireo ho azp enti-mampandroso ara-toekarena ny faritra<ref><small>"[https://www.capmad.com/fr/news/mines-fr/la-reprise-du-projet-base-toliara-saluee/ La reprise du projet Base Toliara saluée] {{Wayback|url=https://www.capmad.com/fr/news/mines-fr/la-reprise-du-projet-base-toliara-saluee/ |date=20250608001021 }}", ''www.capmad.com''</small></ref>.
=== 2025: Nipoitra indray ny fihenjanana sy ny famoretana ===
Na dia eo aza ny famerenana ny tetikasa dia mbola misy ny disadisa. Tamin' ny 23 Marsa 2025 dia nisy fihetsiketsehana am-pilaminana manohitra ilay tetikasa izay nanaovan' ny mpitandro filaminana fisakanana amin-kerisetra. Tamin' ny 25 Marsa dia nosamborina sy notanana any amin' ny toerana tsy fantatra ny kôlônely Fanampera, izay anisan' ny mpitarika ny mpanohitra ilay tetikasa. Nampangain' ny fikambanan' ny fiarahamonim-pirenena ho fanitsakitsahana ny [[Zon' olombelona|zon']] [[Zon' olombelona|olombelona]] ireo fihetsika ireo ary nangataka ny hamoahana haingana ireo izay voasambotra izy ireo<ref><small>"[https://www.agencemalagasydepresse.com/social/projet-minier-base-toliara-les-societes-civiles-reclament-la-liberation-immediate-du-colonel-fanampera/ Les sociétés civiles réclament la libération immédiate du colonel Fanampera]", ''www.agencemalagasydepresse.com''</small></ref><ref><small>"[https://craadoimada.com/stop-au-harcelement-des-defenseurs-des-droits-des-communautes-affectees-par-le-projet-minier-de-base-toliara-et-a-la-repression-des-manifestations-pacifiques/?utm_source=chatgpt.com Stop au harcèlement des défenseurs des droits des communautéaffectées par le projet minière de Base Toliara et à la répression des manifestants pacifique].", ''craadoimada.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.rfi.fr/fr/afrique/20190507-madagascar-ong-craad-oi-tany-tension-villageois-extraction-miniere-australienne-bas? Madagascar: bras de fer entre des villageois et une société d’extraction minière]", ''www.rfi.fr''</small></ref>.
=== 2025–2026: Fiomanana amin' ny dingan' ny fanorenana ===
Hatramin' ny nanafoanana ny fampiatoana dia nanohy ny asany ny Base Toliara, anisan' izany ny hetsika ara-tsôsialy any amin' ny kaominina voakasika. Hanomboka amin' ny fiandohan' ny taona 2026 ny asa fanamboarana ny [[fotodrafitrasa]]. Mikasa ny hanohy indray ny fanadihadiana momba ny tontolo iainana sy ny fanonerana ny tany ao anatin' ny efatra ambin' ny folo volana ilay orinasa<ref><small>"[https://fr.allafrica.com/stories/202501310260.html?utm_source=chatgpt.com Madagascar: Base toliara - La phase de construction au début de 2026]", ''fr.allafrica.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.dailyweby.com/toliara-base-the-construction-phase-at-the-beginning-of-2026/ Toliara base – The construction phase at the beginning of 2026] {{Wayback|url=https://www.dailyweby.com/toliara-base-the-construction-phase-at-the-beginning-of-2026/ |date=20250608001025 }}", ''www.dailyweby.com''</small></ref>.
== Mombamomba ilay orinasa ==
=== Ny fitsanganany ===
Tetikasa fitrandrahana [[harena an-kibon' ny tany]] izay mitrandraka [[fasika]] ahitana mineraly misy [[ilmenita]] sy [[zirkôna]] ary [[rotila]] ny tetikasa Ranobe, izay natomboky ny orinasa [[Toliara Sands]]. Tokony ho 50 km any avaratr' i [[Toliara]], ao amin' ny [[Faritra Atsimo-Andrefana]] eto [[Madagasikara]] no misy azy. Ity tetikasa ity dia nahazo fahazoan-dalana fikarohana voalohany tamin' ny taona 2001, sy fahazoan-dalana roa momba ny fitrandrahana tamin' ny taona 2012, ary fahazoan-dalana momba ny [[tontolo iainana]] tamin' ny taona 2015.
=== Toetoetrany ara-teknika ===
Ny tahiry lehibe, antsoina hoe ''Ranobe'', dia misy loharanon-karena an-kibon' ny tany tombanana ho 2,58 [[lavitrisa]] taonina ary ny 4,3 % amin' izany dia [[mineraly mavesatra]]. Tombanana ho 904 tapitrisa taonina ny tahiry azo trandrahana izay misy mineraly mavesatra 6,1 %, izay miantoka ny faharetan' ny fitrandrahana mandritra ny 38 taona. Io tetikasa io dia manantena famokarana isan-taona [[ilmenita]] 780 000 taonina sy [[zirkôna]] 53 000 taonina ary [[rotila]] 7 000 taonina<ref name=":6"><small>"[https://baseresources.com.au/our-assets/toliara-project Toliara Project]", ''baseresources.com''</small></ref><ref name=":5" />.
=== Faharetany ===
Tamin' ny voalohany, fony mbola [[Toliara Sands]] no anaran' ilay tetikasa, dia neretreretina haharitra 20 taona aloha ny tetikasa Ranobe, ary hitrandraka ny 30 % eo ho eo amin' ny loharanon-karena fototra, ka afaka miitatra hatramin' ny 60 taona ny faharetan' ny fitrandrahana. Tamin' ny famelan' ny fanjakana indray ilay orinasa hanohy ny fitrandrahany dia noheverina haharitra 38 taona ny fitrandrahana<ref name=":5" /><ref name=":6" />.
=== Fomba fiasa sy fotodrafitrasa ===
Tsy hampiasa rano ny fomba fitrandrahana hampiasaina fa amin' ny fomba maina. Hokarakaraina ao amin' ny orinasa fanizinana voalohany ary avy eo ao amin' ny orinasa fanasarahana akora ny [[mineraly]], tsy misy akora simika.
Anisan' ny fotodrafitrasa lehibe ny lalana mirefy 55 km miala ny toeram-pitrandrahana sy miampita ny onin' i [[Fiherenana]], ary koa ny serana-madinika vaovao hahafahan' ny sambo miantsona anaty rano manana halalina mihoatra ny 12 m any [[Andaboy]] (toerana misy tora-pasika malalaka amoron-dranomasina ao [[Toliara]]), hanondranana ny harena an-kibon' ny tany.
== Tombontsoa mety haterany ==
=== Fampiasam-bola sy fidiram-bola ===
Tamin' ilay tetikasa mbola nosahanin' ny [[Toliara Sands]], araka ny filazan' ny tomponandrakitr' ilay orinasa, dia hitondra fidiram-bola be ho an' i [[Madagasikara]] ity tetikasa ity, ary hanome tosika ara-tsôsialy sy ara-toekarena vaovao ho an' ny faritra iorenany. Vola mitentina 500 000 [[dôlara]] isan-taona no hatokana ho an' ny fandaharan' asa ho an' ny mponina eny ifotony, rehefa mamokatra ilay toeram-pitrandrahana.
Rehefa niova ho Base Toliara ilay tetikasa dia nanombana ho 700 tapitrisa dôlara amerikana ny fitambaran' ny fampiasam-bola<ref name=":12" />, ka 5 lavitrisa dôlara ny tombotsoa ara-toekarena ho azon' i [[Madagasikara]] mandritra ny fotoana hampisy ilay tetikasa. Mety hahatratra 180 tapitrisa dôlara isan-taona ny vola miditra amin' ny fanjakana malagasy rehefa mandeha tsara ny asa fitrandrahana<ref name=":7"><small>"[https://actu.orange.mg/base-toliara-des-gains-totaux-pour-madagascar-de-5-milliards-usd-sur-toute-la-duree-de-vie-du-projet Base Toliara - Des gains totaux pour Madagascar 5 milliards USD sur toute la durée de vie du projet] {{Wayback|url=https://actu.orange.mg/base-toliara-des-gains-totaux-pour-madagascar-de-5-milliards-usd-sur-toute-la-duree-de-vie-du-projet |date=20250425212155 }}", ''actu.orange.mg''</small></ref><ref name=":4" /><ref name=":8"><small>"[https://www.capmad.com/fr/news/developpement-durable-fr/projet-base-toliara-des-milliers-demplois-a-pourvoir Projet Base Toliara : Des milliers d’emplois à pourvoir] {{Wayback|url=https://www.capmad.com/fr/news/developpement-durable-fr/projet-base-toliara-des-milliers-demplois-a-pourvoir |date=20250608001240 }}", ''www.capmad.com''</small></ref><ref name=":9"><small>[https://toliarasands.com/fr/?utm_source=chatgpt.com "Développer un projet de sables minéralisés de classe mondiale à Madagascar",] ''toliarasands.com''</small></ref>.
=== Hiteraka asa ===
Nilaza ny Toliara Sands fa, mandritra ny dingana fananganana, izay hampiasana ny maro indrindra amin' ny olona, dia hiteraka asa eo amin' ny 1 000 eo ho eo ity tetikasa ity, ary asa 150 no hiforona ao anatin' ny sehatry ny hetsika ara-tsôsialy sy ara-tontolo iainana. Ny Base Toliara dia hamorona asa mivantana sy ankolaka maherin' ny 5 000, ka homena laharam-pahamehana ny mponina ao an-toerana<ref name=":7" /><ref name=":4" /><ref name=":8" /><ref name=":9" />. Betsaka lavitra noho io ny isan' ny mponina ao amin' ireo tanàna ireo<ref><small>Marihina fa tamin' ny taona 2025 dia tombanana ho nisy mponina miisa manodidina ny 17 000 [[Ankilimalinike]], manodidina ny 22 800 i [[Tsianisiha]], manodidina ny 13 700 i [[Benetsy|Benetse]]''',''' ary manodidina ny 10 900 i [[Maromiandra (Toliara II)|Maromiandra]]. Izany dia manome tôtaly 64 400.</small></ref>.
== Ny olana ==
=== Olana momba ny tontolo iainana ===
==== Taratra radiôaktifa ====
Atahorana hisy ny fivoahan' ny [[taratra radiôaktifa]] ety ivelan' ny tany izay mety hisy fiantraikany amin' ny fahasalaman' ny mponina ao amin' ny tanàna manakaiky ny toeram-pitrandrahana. Izany dia hahazo ny [[rano]] indrindraindrindra<ref name=":1"><small>Agir avec Madagascar, "[http://agir.avec.madagascar.over-blog.com/article-les-ressources-en-eau-des-mikea-menacees-119465552.html Les ressources en eau des Mikea menacées"], 9 août 2013, notsidihina tamin'ny 23 /09/2018.</small></ref> nefa tsy fantatra ny mety ho herin' izany. Nisy ny fifanaraham-piaraha-miasa teo amin' ny Toliara Sands teo aloha sy ny [[Institut National des Sciences et Techniques Nucléaires]] (INSTN) izay nanao fikarohana momba ny mety ho vaikan' ny taratra radiôaktifa havoakan' ilay fitrandrahana fasimainty sy momba ny mety ho fiantraikan' ny fitrandrahana ny fasimainty amin' ny [[tontolo iainana]]<ref name=":1" />.
==== Fanahiana momba ny Ala Mikea ====
Niteraka fanahiana momba ny tontolo iainana ilay tetikasa. Eo akaikin' ny [[Ala Mikea]], izay [[faritra arovana]] fonenan' ny [[zavamananaina]] isan-karazany tsy manam-paharoa, mantsy no misy azy io<ref name=":5" /><ref name=":2" /><ref name=":10"><small>"[https://www.capmad.com/fr/news/mines-fr/la-reprise-du-projet-base-toliara-saluee/ La reprise du projet base toliara saluée] {{Wayback|url=https://www.capmad.com/fr/news/mines-fr/la-reprise-du-projet-base-toliara-saluee/ |date=20250608001021 }}", ''www.capmad.com''</small></ref><ref name=":11"><small>"[https://www.lexpress.mg/2024/12/projet-base-toliara-quatre-mille.html Projet Base Toliara - Quatre mille emplois à pourvoir]", ''www.lexpress.mg''</small></ref>.
==== Fandotoana ny tontolo iainana ====
Ny fanadihadiana natao dia nanasongadina ny loza mety hateraky ny [[Fandripahana ala|fandripahana ny ala]], ny [[fandotoana]] ny tany sy ny rano, ary koa ny fiantraika amin' ny mponina eo an-toerana, indrindra fa ny [[Mikea]]. Izany indrindra no nahatonga ny fampiatoana ilay tetikasa tamin' ny taona 2019<ref name=":5" /><ref name=":2" /><ref name=":10" /><ref name=":11" />.
Miahiahy ny mponina ny amin' ny mety ho faharitan' ny [[tahirin-drano ambanin' ny tany]] amin' ny faritra hanaovana ny fitrandrahana, izay mety hiteraka tsy fahampian' ny rano tokony hampiasain' ny mponina, noho ny fisian' ny fitrandahana any amin' ny toerana ambony kokoa noho ny toeram-ponenan' ny mponina ([[Ankililoake|Ankililoaka]] sy [[Ankilimalinike|Ankilimalinika]]). Mety hidiran' ny [[ranomasina]] ny tahirin-drano ambanin' ny tany raha lany ny [[ranomamy]] ao anatiny ka [[Rano masirasira|rano masira]] no hosotroin' ny olona.
Ho faty ny zavamaniry miantoka ny sakafon' ny [[Mikea]] mbola mivelona any anaty ala, anisan" izany ny fakan-javamaniry fihinana toy ny [[baboho]] na babò (karazan-javamaniry ao amin' ny ''[[Dioscorea]]'')<ref name=":1" />. Tsy haniry araka ny maha zavamaniry anaty ala azy intsony ny zavamaniry fihinan' ny Mikea sy ny mponina hafa amin' ny tsy fisian-tsakafo mandritra ny [[Haintany|hain-tany]]<ref name=":1" />.
==== Tsy fahampian' ny fampahalalana ====
Etsy an-daniny dia mampihiahy ny mponina ny tsy filazan' ny tompon' andraikitry ny orinasa sy ny fanjakana malagasy afa-tsy ny tombontsoa sy ny lafy tsaran' ny fitrandrahana, fa tsy mba misy firesahana momba ny mety ho voka-dratsin' izany.
Izany ahiahy rehetra izany dia hamafisinin' ny zava-mitranga any amin' ny toeran-kafa eto [[Madagasikara]] misy [[Fitrandrahana harena an-kibon' ny tany eto Madagasikara|fitrandahana harena an-kibon' ny tany]] itrangana olana eo amin' ny fanjakana malagasy na ny orinasa mpitrandraka sy ny mponina izay mahatsiaro voahitsakitsaka [[zo]] amin' ny fakana ny taniny sy ny antsonjay maro, indrindra ny fahenoana ny zava-mitranga any [[Taolagnaro|Tôlagnaro]] momba ny olana nateraky ny orinasa [[QIT Madagascar Minerals]] (QMM) mpitrandraka fasi-mainty ihany koa<ref name=":1" />.
=== Fanoherana ny fitrandrahana ===
Mitsipaka ny fitrandrahana [[fasimainty]] any aminy ny mponina any amin' ny [[distrikan' i Toliara I]] sy [[Distrikan' i Toliara II|Toliara II]]<ref name=":0"><small>Canalnews Madagascar, [http://www.canalnews.net/sante/fikambanana-masikoro-mikea-mitsipaka-ny-tetikasa-fitrandrahana-ataonny-orinasa-toliara-sands/ "Fikambanana Masikoro (Mikea) : mitsipaka ny tetik’asa fitrandrahana ataon’ny orinasa Toliara Sands"] {{Wayback|url=http://www.canalnews.net/sante/fikambanana-masikoro-mikea-mitsipaka-ny-tetikasa-fitrandrahana-ataonny-orinasa-toliara-sands/ |date=20250324060018 }}, 25 Marsa 2015. Notsidihina tamin'ny 23/09/2018.</small></ref>. Anisan' ny mpikatroka amin' ny fanoherana ny fitrandrahana ny fasimainty eo amin' ny tanin' ny Mikea i [[Théo Rakotovao]], mpanakanto malagasy fantatra amin' ny anarana hoe "Mikea", tamin' ny alalan' ny fananganany ny fikambanana atao hoe MAZOTO (fanafohezana ny hoe "Miaro Aina – ZOn' olombelona – TOntolo iainana"), izay tsy mankasitraka ny hanaovana fitrandahana eo amin' ny toerana misy ny [[Razana (finoana malagasy)|fasan-drazana]] sy mirakitra ny harena ara-kolontsain' ny vahoaka any Atsimo<ref name=":1" />.
Anisan' ny nanohitra ny fitrandahana koa ny solombavambahoaka Raharoarilala Tinoka Roberto, niaraka amin' ny mpiray antoko aminy, izay antoko mpanohitra ny fitondrana [[Rajaonarimampianina Hery|Hery Rajaonarimampianina]] tamin' ny fotoan' androny, nilaza fa [[fandripahan-taranaka]] toy ny nataon' i [[Adolf Hitler|Hitler]] ny fitrandrahana kasaina hatao ao amin' ny tanindrazany<ref><small>Marihina fa nivadika ny fomba fitenin' izy ireo taty aoriana ka nilaza indray fa miantoka ny hoavin' ny tanindrazany, indrindra fa ny tanora, ny fanatanterahana ilay fitrandrahana.</small></ref>. Tsy latsa-danja noho izany koa ny fanoheran' ny solombavambahoaka [[Siteny Randrianasoloniaiko]] ilay tetikasa<ref><small>"[https://www.lexpress.mg/2025/04/base-toliara-la-politique-prend-le.html? Base Toliara - La politique prend le dessus]", ''www.lexpress.mg''</small></ref>. Niditra an-tsehatra amin' ny fitarihana ny fanoherana ny fitrandrahana ny kôlônely efa misotro ronono Rehosy Rodney Fanapera<ref><small>"[https://www.agencemalagasydepresse.com/social/projet-minier-base-toliara-les-societes-civiles-reclament-la-liberation-immediate-du-colonel-fanampera-2/ Projet minière Base Toliara : Les sociétés civiles réclament la libération immédiate du colonel Fanampera]", ''www.agencemalagasydepresse.com''</small></ref>.
Mitohy sy mitombo ny fanaovana fihetsiketsehana ao Toliara I tao amin' ny torapasik' [[Andaboy]] izay nanehoan' ny mponina ny tsy fankasitrahany ny fitrandrahana kasain' ny Base Toliara hatao<ref><small>"[https://newsmada.com/2025/03/24/base-toliara-des-manoeuvres-politiciennes-derriere-les-troubles/ Base Toliara: des manœuvres politiciennes derrière les troubles]", ''newsmada.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.lexpress.mg/2025/03/atsimo-andrefana-troisieme.html? Atsimo Andrefana - Troisième manifestation contre le projet Base Toliara]", ''www.lexpress.mg''</small></ref><ref><small>"[https://www.studiosifaka.org/articles/actualites/item/8177-base-toliara-le-projet-divise-la-population-de-toliara.html? Base Toliara : Le projet divise la population de Toliara]", ''www.studiosifaka.org''</small></ref>. Tsy eken' ny mpanao fihetsiketsehana tarihin' i Théo Rakotovao sy ny kôlônely Fanapera ny fanaovana varo-boba ny tanin' izy ireo<ref><small>"[https://news.mongabay.com/2019/07/madagascar-mine-ignites-protests-community-division/ Madagascar mine ignites protests, community division]", ''news.mongabay.com''</small></ref><ref><small>"[https://theconversation.com/a-madagascar-laccaparement-des-terres-peut-prendre-des-formes-diverses-129248? À Madagascar, l’accaparement des terres peut prendre des formes diverses]", ''theconversation.com''</small></ref>''.''
== Jereo koa ==
* [[Fasimainty]]
* [[Toliara Sands]]
* [[Rio Tinto]]
* [[QIT-Fer et Titane]]
* [[QIT Madagascar Minerals]]
* [[Jean-Raymond Boulle]]
* [[Siteny Randrianasoloniaiko]]
* [[Pan African Mining]]
* [[Tantalus Rare Earths]]
* [[Madagascar Wuhan Iron and Steel Corporation]] (WISCO)
* [[Ambatovy (orinasa)|Ambatovy]]
* [[Red Island Minerals]]
* [[Fitrandrahana harena an-kibon' ny tany eto Madagasikara]]
* [[Ala Mikea]] sy [[Alan' i Ranobe]]
== Fanovozan-kevitra ==
'''Lalàna'''
* "[https://www.assemblee-nationale.mg/wp-content/uploads/2020/11/Loi-n%C2%B0-99-022-portant-Code-minier.pdf Loi-n°-99-022-portant-Code-minier]", ''www.assemblee-nationale.mg''
* "[https://www.assemblee-nationale.mg/wp-content/uploads/2024/02/LOI-n%C2%B0-2023-007-Code-minier.pdf Loi-n°-2023-007-Code-minier] {{Wayback|url=https://www.assemblee-nationale.mg/wp-content/uploads/2024/02/LOI-n%C2%B0-2023-007-Code-minier.pdf |date=20250826023823 }}", ''www.assemblee-nationale.mg''
'''Samihafa'''
* "[https://information.tv5monde.com/afrique/madagascar-manifestation-tulear-contre-le-projet-toliara-sands-29933 Madagascar : manifestation à Tuléar contre le projet "Toliara Sands"]", ''information.tv5monde.com'', 24/08/2018
* "[https://www.business-humanrights.org/de/neuste-meldungen/projet-dexploitation-dilm%C3%A9nite-base-toliara-apporte-des-pr%C3%A9cisions/ Projet d'exploitation d’ilménite : « Base Toliara » apporte des précisions]", ''Business and Human Right Ressources Centre'', 06/03/2019.
* "[http://www.tresorpublic.mg/?p=35674 Base Toliara : le projet pourrait entrer en production, d’ici 2021]", ''Trésor public malagasy'', 26/03/2019.
* "[https://www.agter.asso.fr/article1588_fr.html Procès des 9 citoyens qui s'opposent au projet d'exploitation d'ilménite Base Toliara (Madagascar). Communauté du CRAAD-OI et du Collectif Tany 13 Juin 2019]", ''www.agter.asso.fr,'' 13/06/2019
* "[https://craadoimada.com/justice-a-ete-rendue-aux-9-citoyens-sopposent-projet-dexploitation-dilmenite-base-toliara-district-de-toliara-ii/ Justice a été rendue aux 9 citoyens qui s'opposent au projet d'exploitation d'ilménite Base Toliara dans le District de Toliara II] {{Wayback|url=https://craadoimada.com/justice-a-ete-rendue-aux-9-citoyens-sopposent-projet-dexploitation-dilmenite-base-toliara-district-de-toliara-ii/ |date=20250324070457 }}", ''craadoimada.com'', 13/06/2019
* "[https://www.madagascar-tribune.com/Base-Toliara-Des-natifs-de-Toliara-font-appel-a-l-Etat.html Basa Toliata: Des natifs de Toliara font appel à l' Etat] {{Wayback|url=https://www.madagascar-tribune.com/Base-Toliara-Des-natifs-de-Toliara-font-appel-a-l-Etat.html |date=20221228120029 }}", ''Madagascar Tribune'', 24/09/2019.
* "[https://www.madagascar-tribune.com/Le-projet-Base-Toliara-suspendu.html Le Projet Base Toliara suspendu"], ''Madagascar Tribune'', 07/11/2019.
* "[https://lexpress.mg/04/01/2022/grandes-mines-base-toliara-et-kraoma-sa-toujours-dans-limpasse/ Grandes mines - Base Toliara et Kraoma SA, toujours dans l'impasse]", ''L'Express de Madagascar'', 04/01/2022.
* "[https://lexpress.mg/27/07/2022/projet-minier-des-opposants-a-base-toliara-souvrent-au-dialogue/ Projet minier - Des opposants à Base Toliara s'ouvre au dialogue]", ''L'Express de Madagascar'', 27/07/2022.
* "[https://toliarasands.com/fr/a-propos/ A Propos - Base Toliara] {{Wayback|url=https://toliarasands.com/fr/a-propos/ |date=20221228120028 }}", ''Base Toliara.''
* "[https://laverite.mg/economie/item/16696-projet-minier-base-toliara-en-mode-s%C3%A9duction.html Projet minier - Base Toliara en mode séduction] {{Wayback|url=https://laverite.mg/economie/item/16696-projet-minier-base-toliara-en-mode-s%C3%A9duction.html |date=20221228120031 }}", ''La Vérité'', 26/07/2022.
* "[https://www.miningreview.com/speciality-metals/good-news-for-base-resources-toliara-project-in-madagascar/ Good news for Base Resources’ Toliara project in Madagascar]", ''Mining Revew Africa'', 22/08/2022.
* "[https://www.moov.mg/actualite/economie/49142-letat-suspend-le-projet-base-toliara L'Etat suspend le projet Base Toliara]", ''www.moov.mg,'' 06/11/2019
* "[https://www.lexpress.mg/2024/03/ilmenite-de-ranobe-manifestation.html Ilménite de Ranobe - Manifestation controversée contre Base Toliara]", ''www.lexpress.mg'', 21/03/2024
* "[https://web.facebook.com/story.php?story_fbid=977377687727636&id=100063662426126&_rdc=1&_rdr# Base Toliara : Manifestations controversées à Ankilimalinike]", ''Toliara 601,'' 21/03/2024
* "[https://www.lexpress.mg/2024/08/manifestation-un-leader-opposant-base.html Manifestation - Un leader opposant à Base Toliara arrêté]", ''www.lexpress.mg'', 30/08/2024
* "[https://fr.allafrica.com/stories/202409010023.html Madagascar: Projet minier - Des responsables fustigent l'opposition à Base Toliara]", ''fr.allafrica.com'', 31/08/2024
* "[https://web.facebook.com/TANYterresmalgaches/posts/newsletter-n220-fr-madagascar-le-projet-minier-base-toliara-doit-etre-arrete-def/854475386820787/?_rdc=1&_rdr# Newsletter n°220 (FR), Madagascar: Le projet minier Base Toliara doit être arrêté définitivement]", ''Tany,'' 4/09/2024
* "[https://newsmada.com/2024/09/06/reprise-de-base-toliara-masikoro-vezo-tanalagna-antandroy-a-lunisson/ Reprise de Base Toliara : Masikoro, Vezo, Tanalagna, Antandroy… à l’unisson]", ''newsmada.com'', 06/09/2024
* "[https://www.cadtm.org/Appel-a-l-action-solidarite-contre-le-projet-integre-Base-Toliara-soutenu-par Appel a l’action : solidarité contre le projet integré Base Toliara soutenu par Energy Fuels à Madagascar - signez la lettre ouverte !]", ''www.cadtm.org'', 28/10/2024
* "[https://midi-madagasikara.mg/base-toliara-778-millions-de-dollars-dinvestissements-premiere-production-en-2028/ Base Toliara : 778 millions de dollars d’investissements, première production en 2028] {{Wayback|url=https://midi-madagasikara.mg/base-toliara-778-millions-de-dollars-dinvestissements-premiere-production-en-2028/ |date=20250324070455 }}", ''midi-madagasikara.mg'', 7/12/2024
* "[https://ccfd-terresolidaire.org/a-madagascar-la-societe-civile-se-mobilise-contre-la-mine-base-toliara/ À Madagascar, la société civile se mobilise contre la mine Base Toliara]", ''ccfd-terresolidaire.org'', publié le 18/11/2024 et mis à jour le 24/01/2025
* "[https://www.moov.mg/article/95600-reconciliation-autour-de-base-toliara-lunite-des-acteurs-locaux-pour-le-developpement Réconciliation autour de Base Toliara - L'Unité des acteurs locaux pour le développement]", ''www.moov.mg'', 15/01/2025
* "[https://www.lexpress.mg/2025/02/secteur-minier-base-toliara-en-quete-de.html Secteur minier - Base Toliara en quête de paix sociale]", ''www.lexpress.mg'', 25/02/2025*
* "[https://madagascartribune.vahiny.com/Base-Toliara-Des-natifs-de-Toliara%2C25034.html Base Toliara : Des natifs de Toliara font appel à l’Etat]", ''madagascartribune.vahiny.com''
* "[https://www.agencemalagasydepresse.com/social/projet-minier-base-toliara-les-societes-civiles-reclament-la-liberation-immediate-du-colonel-fanampera/ Les sociétés civiles réclament la libération immédiate du colonel Fanampera]", ''www.agencemalagasydepresse.com''
* "[https://www.agencemalagasydepresse.com/economie/projet-minier-suspension-de-base-toliara/?utm_source=chatgpt.com PROJET MINIER : Suspension de Base Toliara]", ''www.agencemalagasydepresse.com''
* "[https://www.agencemalagasydepresse.com/social/suspension-du-projet-base-toliara-une-decision-salutaire-et-emblematique/?utm_source=chatgpt.com SUSPENSION DU PROJET BASE TOLIARA : Une décision salutaire et emblématique] {{Wayback|url=https://www.agencemalagasydepresse.com/social/suspension-du-projet-base-toliara-une-decision-salutaire-et-emblematique/?utm_source=chatgpt.com |date=20250608001023 }}", ''www.agencemalagasydepresse.com''
* "[https://craadoimada.com/gouvernance-du-secteur-minier-a-madagascar-la-cour-des-comptes-epingle-le-projet-base-toliara-pour-de-lourdes-irregularites-denoncees-par-les-communautes-locales-et-la-societe-civile/?utm_source=chatgpt.com Gouvernance du secteur minier à Madagascar : La Cour des Comptes épingle le projet Base Toliara pour de lourdes irrégularités dénoncées par les communautés locales et la société civile]", ''craadoimada.com''
* "[https://craadoimada.com/stop-au-harcelement-des-defenseurs-des-droits-des-communautes-affectees-par-le-projet-minier-de-base-toliara-et-a-la-repression-des-manifestations-pacifiques/?utm_source=chatgpt.com Stop au harcèlement des défenseurs des droits des communautéaffectées par le projet minière de Base Toliara et à la répression des manifestants pacifique].", ''craadoimada.com''
* "[https://www.agenceecofin.com/actualites/1412-124352-madagascar-toliara-un-projet-minier-a-2-milliards-de-dollars-divise Madagascar : Toliara Sands, un projet minier à 2 milliards de dollars divise]", ''www.agenceecofin.com''
'''Vidéo'''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=0ZaD5RJ75e8 Madagascar: The Mikea and Vezo's Battle to Preserve Their Way of Life | SLICE | FULL DOC]", ''www.youtube.com'' (amin' ny [[Fiteny anglisy|teny anglisy]])
* "[https://www.youtube.com/watch?v=agNDzxRyDsg Exploitation minière //Base Toliara//PK32 Toerana arovana ao Ranobe]", ''www.youtube.com'' (amin' ny [[Fiteny malagasy|teny malagasy]])
* "[https://www.youtube.com/watch?v=SYJ9kpIahTk Mafanafana ny ady amin' ny Base Toliara amin' izao fotoana izao, mikotontana ny raharaha❗]", ''www.youtube.com''
* [https://www.youtube.com/watch?v=xWqCc0OJp0Q "Madagascar : manifestation à Tuléar contre le projet "Toliara Sands"",] ''www.youtube.com''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=mNB6ZdXYrVQ Interview du Collectif Tany sur le projet Toliara Sands]", ''www.youtube.com''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=2W3TSF4iOhI Info K Mada : Suivi base Toliara du 28 Février 2019 by KOLO TV]", ''www.youtube.com*''
== Loharano sy fanamarihana ==
[[Sokajy:Toekarena ao Madagasikara]]
[[Sokajy:Orinasa mpitrandraka any Madagasikara]]
285qmqpp06cwn18blo595ac8410mqil
Kor'any amin' ny teny malagasy
0
285858
1143410
1135936
2026-06-16T02:55:34Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143410
wikitext
text/x-wiki
Ny '''Kor'any amin' ny teny malagasy''' dia dikan-tenin' ny [[Soratra Masina|soratra masin]]' ny [[silamo]] (ny [[Kor'any]]) amin' ny [[Fiteny malagasy|teny malagasy]]. Tamin' ny nahatongavan' ny fivavahana silamo teto [[Madagasikara]] ka hatramin' izao dia tsy maintsy nisy ny fanazavana ny votoatin' ny Kor'any sy ny fandikana ny [[Soràta|toko]] na ny [[Ayat|andininy]] sasany amin' ny teny malagasy. Tsy ny Kor'any manontolo anefa no nadika toy izany. Ny fandikan-teny tamin' ny fiandohan' ny taonjato faha-21 no fantatry ny besinimaro nefa efa nisy ny fandikan-teny ny Kor'any tany amin' ny taompolo 1980 na talohan' izay aza, izay matetika fandikan-teny ampahany.
== Fandikan-teny ampahany ==
=== Fandikan-tenin' i Hadjy Sulaiman Andriantomanga ===
Nanao fandikan-teny ny [[Kor'any]] amin' ny ampahany i Hadjy Sulaiman Andriantomanga, tokony tamin' ny taona 1968 tao amin' ny Fikambanana Koltoraly ny Malagasy Silamo tao [[Antananarivo]]. Ny fizaràna (''juz''') faha-30 farany mitondra ny lohateny hoe ''‘Amma'', midika hoe "Ny amin' ny inona" ([[soràta]] faha 78, ''An-Nabaʼ,'' "Ny Vaovao", hatramin' ny faha-114, ''An-Nās,'' "Ny Olombelona") no nanaovany fandikana. Nanampy azy i Cheikh Zakirhousen Nourmamod. Nataony hoe "''Ny Kor’any. Laharana faha-30"'' ny anaran' izany amin' ny teny malagasy izany.
=== Fandikan-tenin' i Sheik Abousoary Saïd Arsene ===
Nisy koa ny fandikan-teny ampahany nataon' i Sheik Abousoary Saïd Arsene, dia ny "''Al-Fatiha sy Joz Amma ary dikan-teniny amin' ny teny Malagasy''", izany hoe ny soràta voalohany (''Al-Fatiha'' "Teny Fanolorana") sy ny fizaràna (''juz''') faha-30 atao hoe ''‘Amma''. Ny Islamhouse any [[Riyadh]] ([[Arabia Saodita]]) no namoaka izany an-tranonkala tamin' ny taona 2007.
=== Fandikan-tenin' i Rakotoarivony Hajanirina Djaafar ===
Nanao fandikan-teny ny fizaràna faha-30 koa i Rakotoarivony Hajanirina Djaafar ka nampitondrainy ny lohateny hoe "''Ny Kor’any Masina. Ny Fizarana faha 30",'' tao amin' ny Ligue des diplômés des universités islamiques à Madagascar (LDUIM) tao Antananarivo tamin' ny taona 2010.
=== Fandikan-tenin' ny Africa Muslims Agency ===
Ny [[Africa Muslims Agency]], Sampana Madagasikara, koa dia namoaka ny "''Ny Koro’any Masina. Andrana amin' ny fandikana ny Koro’any Masina ilay tsy manam-paharoa. Fizarana faha-30''" tamin' ny taona 2010.
== Fandikan-teny manontolo ==
=== Fandikan-tenin' i Ali Loiffa Halim Abdallah ===
I Ali Loiffa Halim Abdallah tany [[Mahajanga]] dia nanao fandikan-teny ny Kor'any manontolo tamin' ny taompolo 1980, izay nampitondrainy ny lohateny hoe "''Ny Koran Masina,'' sy nampifanatrika ny dikan-teny malagasy sy arabo.
=== Fandikan-tenin' ny Institut Islamique de Madagascar ===
Ny Institut Islamique de Madagascar (INISMA) dia namoaka ny fandikan-teniny izay mitondra ny lohateny hoe "''Ny Kor’any Masina''", tao [[Antananarivo]], tamin' ny taona 2008, izay nahazo fanohanana avy amin' ny World Federation of Khoja Shia Ithna-Asheri Muslim Communities.
=== Fandikan-tenin' ny Fikambanana Ahmadià eto Madagasikara ===
Nisy ny fandikan-teny ny Kor'any tamin' ny taona 2008 izay nataon' ny Ahmady eto [[Madagasikara]]. Ny [[ahmadisma]] dia heverin' ny Mozilmana maro ho tsy sampan' ny finoana silamo fa fivavahana hafa tanteraka na dia mampiasa ny Kor'any sy mitonon-tena ho Mozilmana aza, hany ka tsy ampiasain' ny mpino silamo tsy ahmady ny fandikan-teny nataony.
Ny famoahana ny "''Kor'any masina amin' ny teny arabo sy dikany amin' ny teny malagasy''" dia notohanan' ny [[Fikambanana Ahmadiyyah Manerana Izao Tontolo Izao]], izay nampitondraina ny lohateny hoe "''Ny Kor'any Masina''". Ity fikambanana ity dia efa niandraikitra fandikan-teny ny Kor'any amin' ny fiteny maro manarena an' izao tontolo izao. Olona telo no tena nisongadina tamin' ny fandikana ho amin' ny teny malagasy, dia i Ramavonirina Oliva Rahantamalala sy Razafimamonjy Georges Eugène Fanja ary Andriandahy Mahmoudou. Nanampy azy ireo amin' ny famakiana ny lahatsoratra hanaovana fanitsiana alohan' ny hamoahana azy Razafisalama Rija sy i Ata-UI-Quayyum Joomun ary i Ndremita A. Venance. Ny teny malagasy dia eo ankavia fa ny teny arabo kosa no eo ankavanana.
Izao ohatra ny dikan-teny malagasy amin' ny [[Soràta]] voalohany ''Al Fâtihah'':
# Amin' ny Anaran' i Allâh, ilay Be Fahasoavana sady Be Indra Fo.
# Dera rehetra anie ho an' i Allâh, Tompon' izao Tontolo izao,
# Ilay Be Fahasoavana sady Be Indra fo,
# Ilay Tompo ''tokana'' amin' ny Andro Fitsarana.
# Ianao irery ihany no Tompoinay, Ianao irery ihany koa no hitalahoanay vonjy.
# Tariho amin' ny làlana mahitsy izahay,
# Ilay làlan' ireo izay niaran' ny hatezerana, na ireo izay nania.
=== Fandikan-teny tamin' ny taona 2020 ===
Tamin' ny taona 2020 dia nisy fandikana ny [[Kor'any]] amin' ny [[Fiteny malagasy|teny malagasy]]. Ity no nalaza tao amin' ny haino aman-jery malagasy ka heverin' ny maro ho ny fandikan-teny voalohany. Araka ny nambaran' i Zacharie Mohammed, filohan' ny fikambanan' ny mpitoriteny mozilmana eto Madagasikara, ny tanjona dia ny mba hahafahan' ny mpiteny malagasy, na mpino na tsy mpino hamaky an' ilay boky ka hahalalany ny finoana silamo.
Niisa 12 ny mpandika teny sy mpanao fanitsiana niandraikitra ny fandikan-teny. I [[Soeda]] no namatsy vola izany fandikan-teny izany. Ny tanjon' ny Soeda amin' ilay fanaovana dika teny dia ny hampitomboana ny isan’ ny boky amin’ ny teny malagasy. Anisan' ny manome lanja ny teny malagasy koa ny fandikana ny Kor'any amin' io teny io.
== Jereo koa ==
* [[Kor'any]]
* [[Fiteny arabo]]
* [[Fiteny malagasy]]
* [[Silamo]]
* [[Silamo eto Madagasikara]]
* [[Ahmadisma]]
* [[Baiboly amin' ny teny malagasy]]
== Rohy ivelany ==
* [https://archive.org/stream/HolyQuranMalagasy/Holy-Quran-Malagasy_djvu.txt Full text of "Holy-Quran-Malagasy - اللغة المدغشقرية الملغاشية في مدغشقر"] (dikan-teny nataon' ny Fikambanana Ahmadiyyah Manerana izao tontolo izao)
* [https://www.alislam.org/quran/Holy-Quran-Malagasy.pdf Holy-Quran-Malagasy.pdf] (dikan-teny nataon' ny Fikambanana Ahmadiyyah Manerana izao tontolo izao)
* "[https://lexpress.mg/15/02/2020/religion-le-coran-traduit-en-langue-malgache/ Religion - Le Coran traduit en langue malgache]", ''L'Express de Madagascar'', 15 février 2020
* "[http://alagr.com/book/Malagasy/Malagasy.html Holy Quran Malagasy Translation] {{Wayback|url=http://alagr.com/book/Malagasy/Malagasy.html |date=20240106154151 }}", ''alagr.com''
* "[https://journals.openedition.org/oceanindien/1718 Un nouvel élargissement du corpus littéraire en malgache]", ''journals.openedition.org''
* "[https://www.africabib.org/rec.php?RID=380615150 Un nouvel élargissement du corpus littéraire en malgache]", ''africabib.org''
== Loharano sy fanamarihana ==
j8v070kzxog22uyk7h678frjhh5j4ys
Boky Mena
0
290958
1143370
1096086
2026-06-15T21:10:31Z
Nicolasfrançois303
38776
corrigeant quelques fautes de frappe
1143370
wikitext
text/x-wiki
Ny '''''Boky Mena''''' dia asasoratry ny filoha malagasy teo aloha [[Ratsiraka Didier|Didier Ratsiraka]] tamin' ny taona 1975. Ity boky ity dia lahatsoratra natao ho sori-dalana sy fanehoana ny ideôlôjia sy ny pôlitika hitondrana ny [[Repoblika Demôkratika Malagasy|Repoblika Demokratika Malagasy]] (1975-1991), notarihin' ny fitondrana [[Sôsialisma|sôsialista]]. '''''Charte de la Révolution Socialiste Malagasy''''' no anarana fenon' io boky io amin' ny [[Fiteny frantsay|teny frantsay]]<ref name=":0"><small>Cadoux, C. (2007). "Semi-Presidentialism in Madagascar". In Elgie, Robert; Moestrup, Sophia (eds.). ''Semi-Presidentialism Outside Europe: A Comparative Study''. London: Routledge. p. 103. <nowiki>ISBN 978-113-417-980-0</nowiki>.</small></ref>. Nantsoina hoe "Boky Mena" ilay boky noho ny fonony mana<ref name=":1"><small>de Gaudusson, Jean du Bois (1986). "Madagascar: A Case of Revolutionary Pragmatism". In Markakis, John; Waller, Michael (eds.). ''Military Marxist Régimes in Africa''. London: Psychology Press. p. 104–105. <nowiki>ISBN 071-463-295-3</nowiki>.</small></ref>. Mamelabelatra ny vinan' ny filoha Ratsiraka momba an' i [[Madagasikara]] io boky io, izay aingam-panahy avy amin' ny sôsialisma siantifikan' ny marksismea-leninisma sy ny ady amin' ny [[imperialisma]].
== Votoatiny ==
=== Lahateny fanokafana ===
Ny votoatin' ity boky ity dia fitambaran' ny lahateny maromaro notontosain-d[[Ratsiraka Didier|Ratsiraka]] taorian' ny nandraisany ny fahefana, izany dia nanomboka amin' ny fanambaràna voalohany tamin' ny 16 Jona izay nilazany fa ny [[sôsialisma]] no hany fomba hahatrarana ny [[Fampandrosoana ara-toekarena sy ara-piarahamonina|fampandrosoana]], narahin' ny lahateny lava mamaritra ny firehana ara-poto-kevitry ny governemanta vaovao, nalefa an' onjampeo nandritra ny andro maromaro tamin' ny volana Aogositra sy Septambra ary navoaka niaraka amin' ny Charte de la Révolution Socialiste Malagasy<ref name=":1" />.
=== Sata ===
Tao anatin' ilay repoblika demôkratika vao nahazo anarana vaova dia nanana fahefana ôfisialy ambonin' ny lalàmpanorenana ilay boky<ref name=":0" />.
=== Revôlisiôna sôsialista ===
Araka ny voalazan' ny ''Boky Mena'', ny tanjona voalohany amin' ny [[Repoblika Demôkratika Malagasy]] dia ny hanorina "fiarahamonina vaovao" miorina amin' ny ainga fototra sôsialista ary tarihin' ny "andry dimin' ny Revôlisiôna", dia ny Filankevitra Faratampon' ny Revôlisiôna, ny tantsaha sy ny mpiasa, ny tanora manam-pahaizana, ny vehivavy ary ny Tafi-bahoaka. Manazava ny ''Boky Mena'' fa ny Revôlisiôna Sôsialista no hany safidy azo atao mba hahatongavana amin' ny fampandrosoana ara-toekarena sy ara-kolontsaina haingana amin' ny fomba mahaleo tena sy manaja ny maha-olona ary mirindra. Ny fitsipika fototra hafa ifantohan' ilay boky dia ny diplômasia tsy momba ny atsy na ny aroa sy ny fanoherana ny fanjanahantany amin' ny endriny vaovao<ref><small>''Madagascar Country: Strategic Information and Developments''. United States: International Business Publications. 2009. p. 36. <nowiki>ISBN 978-143-873-039-4</nowiki>.</small></ref>.
=== Fampandrosoana maro lafy ===
Io boky io no mamaritra ny ainga fototry ny [[sôsialisma]] malagasy sy ny fomba hitondrana ny firenena amin' ny lafiny ara-[[toekarena]] sy ara-[[pôlitika]] ary ara-[[Fiarahamonina|piarahamonina]]. Io boky io koa dia manohana ny toekarena misy teti-pandaminana izay ananan' ny fanjakana anjara toerana lehibe, miaraka amin' ny [[fanaovana ho fananam-pirenena]] ny orinasa stratejika maro.
=== Fiandrianam-pirenena sy soatoavina ===
Manantitra ny [[Fiandrianana|fiandrianam-pirenena]] sy ny [[Fahaleovantena (pôlitika)|fahaleovantena]] pôlirika amin' ny firenena any ivelany ary ny fahaleovantena ara-toekarena ilay boky. Mampirisika ny fampianarana amin' ny teny malagasy sy ny fanomezana lanja ny [[kolontsaina malagasy]] ampifanarahina amin' ny fomba fijery sôsialista [[revôlisiônera]].
Ity boky ity dia nametraka ny ainga fototra sy ny tanjon' ny revôlisiôna sôsialista malagasy, nahindrahindran' i Didier Ratsiraka. Asongadiny ny soatoavina toy ny [[firaisam-pirenena]], ny [[firaisankina]], ny [[fampandrosoana]] ary ny [[Fahaleovantena (pôlitika)|fahaleovantena]]. Nisy fiantraikany lehibe teo amin' ny fiarahamonina malagasy tamin' izany fotoana izany ny ''Boky Mena'', ka nahatonga ny fanarenana ara-pôlitika sy ara-toekarena ary ara-piarahamonina lehibe.
== Vokatra sy tsikera ==
Ny ''Boky Mena'' no fototra jdeôlôjikan' ny fitondran-dRatsiraka tamin' ny Repoblika faharoa (1975-1991). Nisy mpanakiana ny ''Boky Mena'' sy ny pôlitika notarihin-dRatsiraka noho ny fitondrany tsy refesi-mandidy sy ny fahasahiranana ara-toekarena sy ara-tsôsialy nianjady tamin' ny vahoaka malagasy nandritra izany vanim-potoana izany. Ny faharatsian' ny vokatra ara-toekarena tamin' izany pôlitika izany dia niteraka fisokafana tamin' ny [[toekarenan-tsena]] tamin' ny taompolo 1980.
== Rohy ivelany ==
* Ratsiraka, Didier (1975). ''[https://web.archive.org/web/20201112030614/http://parti-arema.com/PDF/Livre_rouge.pdf Charte de la revolution socialiste malagasy]'' (PDF). Imprimerie d'Ouvrages Educatifs.
* Ratsiraka, Didier (1975). ''[https://search.worldcat.org/fr/title/17785365 Charter of the Malagasy Socialist Revolution]''. Washington, D. C.: Embassy of the Democratic Republic of Madagascar. OCLC 17785365.
== Loharano sy fanamarihana ==
9vdnz13oo8pib8wt0zxe6407pefrpnk
Zavamaniry eto Madagasikara
0
291003
1143438
1135661
2026-06-16T10:07:12Z
Thelezifor
15140
Nanatsara rafi-pehezanteny
1143438
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Spiny Forest Ifaty Madagascar.jpg|vignette|Ala misy tsilo any Ifaty, eto [[Madagasikara]]|341x341px]]
Ny '''zavamaniry eto Madagasikara''' dia ampahany amin'ny [[zavamaniry]] eto amin'ity Nosy ity. Ny fanisana ny zavamaniry eto [[Madagasikara]] dia nahitana karazana misy [[lalan-dranon-kazo]] (''[[Tracheophyta]]'') sy tsy misy lalan-dranon-kazo ([[ahidrano]] sy [[briôfita]]) mihoatra ny 12 000. Mbola tsy fantatra tanteraka ny momba ny [[holatra]] (''[[Fungi]]'').[[Sary:Ravenala,_travellers_palms,_on_Maui.jpg|vignette|250x250px|Ravinala]]
Manodidina ny 83 % amin' ny zavamaniry misy lalan-dranon-kazo eto Madagasikara dia tsy hita afa-tsy eto amin' ny Nosy<ref>https://www.moov.mg/article/97921-zavamaniry-sy-biby-dia-an-tapitrisany-mahery-no-ahiana-ho-lany-tamingana</ref>. Ireo zavamaniry tsy misy any an-kafa ireo, izay mitsinjara amin' ny fianakavian-javamaniry dimy, dia ahitana ny 85 % amin' ny karazana ôrkide (fianakaviana ''[[Orchidaceae]]'') manodidina ny 1 000 eo ho eo, karazana palmie (fianakaviana ''[[Arecaceae]]'') miisa 200 eo ho eo, karazana [[zaha]] (vondron-karazana ''[[Zaha|Adansonia]]'' ao amin' ny fianakaviana ''[[Bombacaceae]]'') enina amin' ny valo fantatra maneran-tany, ary karazan-javamaniry famantarana an' i Madagasikara toy ny ravinala (''[[Ravinala|Ravenala madagascariensis]]'', ao amin' ny fianakaviana ''[[Strelitziaceae]]'') sy ny tonga (''[[Tonga (zavamaniry)|Catharanthus roseus]]'', ao amin' ny fianakaviana ''[[Apocynaceae]]''). Ny alamboronala (''[[Delonix regia]]'', ao amin' ny fianakaviana ''[[Fabaceae]]''), izay ambolena manerana ny faritra mafana amin' izao tontolo izao, dia avy aty Madagasikara.[[Sary:Adansonia_grandidieri_Pat_Hooper.jpg|vignette|292x292px|[[Zaha]]]]
Io taha ambony ben' ny zavamaniry tsy hita raha tsy eto Madagasikara io dia vokatry ny fitokanan' i Madagasikara nandritra ny fotoana ela be taorian' ny nisarahany tamin' i [[Afrika]] sy tamin' ny [[Zana-Kôntinenta Indiana|Zana-kôntinanta Indiana]] tamin' ny vanim-potoanana Mesôzôika, teo anelanelan' ny 150 sy 160 sy teo anelanelan' ny 84 sy 91 tapitrisa taona lasa izay. Na izany aza dia vitsy ny tarihan-javamaniry sisa tavela avy amin' ny zavamaniry tranainy tao amin' i [[Gondwana]]; tonga eto tamin' ny alalan' ny fiparitahana niampita ranomasina ela be taorian' ny fisarahan' ny kôntinanta ny ankamaroan' ny vondron-javamaniry misy ankehitriny.[[Sary:Royal_Poinciana.jpg|vignette|266x266px|''Delonix regia'']]
Ny 21,9 % amin' ny velaran' i [[Madagasikara]] (13 tapitrisa ha) fotsiny no misy ala. Ankoatry ny faritra rakotra ala any avaratra, dia efa ala naniry taty aoriana no sisa (simba ny ala voalohany). Ahitana [[ala honko]], izay hita koa tsindraindray any amin' ny morontsiraka avaratra-atsinanana sy atsimo-atsinanana, ny morontsiraka andrefana. Ny [[fatrana]] no manjaka any amin' ny faritra andrefana izay maina ary ny zavamaniry misy tsilo an-tany efitra no mandrakotra ny faritra atsimo-andrefana amin' ny Nosy.
== Zavamaniry maro isan-karazany ==
[[Sary:Asteropeia labatii 49433393.jpg|vignette|''Asteropeia labatii'']]
Nofaritana ho anisan' ny toerana tsy manam-paharoa indrindra eran-tany amin' ny tontolon' ny zavamaniry i [[Madagasikara]]. Araka ny ''[[Catalogue of Plants of Madagascar]]'' (2018) dia fianakavian-javamaniry misy lalan-dranon-kazo (''[[Tracheophyta]]'') sy [[briôfita]] (''[[Ahidrano|Algae]]'' sy ''[[Volombato|Bryophita]]'') miisa 343 no voarakitra, izay ahitana karazana 12 000 eo ho eo. Mbola tsy ampy fanadihadiana ny ankamaroan' ny vondrona zavamaniry. Amin' ny zavamaniry trakeôfita dia 83 % no tsy hita raha tsy eto amin' ny Nosy. Fianakaviana dimy manontolo amin' ny [[Roa ravin-tsimoka|zavamaniry]] [[roa ravin-tsimoka]] (dikôtiledôna) no tsy hita raha tsy eto Madagasikara: ''[[Asteropeiaceae]]'', ''[[Barbeuiaceae]]'', ''[[Physena|Physenaceae]]'', ''[[Sarcolaenaceae]]'', ary ''[[Sphaerosepalaceae]]''. Fara fahakeliny dia tombanana ho tsy hita afa-tsy eto Madagasikara ny 96 % amin' ny [[Hazo (zavamaniry)|hazo]] sy [[hazobotry]] na [[kirihitra]] malagasy.
=== Zavamaniry misy lalan-dranon-kazo ===
==== Ny ''Pteridophyta'' ====
Amin' ny ''[[Pteridophyta]]'' (zavamaniry tsy mamony) — ny ''[[Ampanga|Filicophyta]]'' (ampanga) sy ny ''[[Lycopodiopsida|Lycophyta]]'' ary ny havany — dia misy karazana 570 eo ho eo voafaritra eto Madagasikara; eo ho eo amin' ny antsasany amin' ireo no tsy fahita afa-tsy eto Madagasikara. Amin' ny ''[[Cyatheaceae]]'' — ampanga hazo misy kirany, maniry amin' ny ala mando — ny telo amin' ny karazany 47 voafaritra ihany no tsy hita afa-tsy eto amin' ny Nosy. Karazana ''[[Pinophyta]]'' ([[hazokesika]], sns) enina amin' ny vondron-karazana ''[[Podocarpus]]'' — tsy hita afa-tsy eto Madagasikara avokoa — ary ''[[Cycadophyta]]'' iray (''Cycas thouarsii'', izay atao amin' ny teny malagasy hoe faho na fatra) no teratany eto amin' ny Nosy.
==== Ny ''Angiospermae'' ====
Eo amin' ny [[Angiospermae|zavamaniry mamony]] (''Angiospermae'') dia misy karazana malagasy 320 eo ho eo ny vondrona tranainy ([[ANITA]]) sy ny ''[[Magnolianae]]'', ka tsy fahita afa-tsy eto Madagasikara ny 94 % amin' ireo. Ny fianakaviana ahitana karazana betsaka indrindra dia ny ''[[Annonaceae]]'', ny ''[[Lauraceae]]'', ny ''[[Monimiaceae]]'', ary ny ''[[Myristicaceae]]'', izay miseho amin' ny endrika [[Hazo (zavamaniry)|hazo]] sy [[hazobotry]] ary [[vahy]] amin' ny ankapobeny, ankoatra ny fianakaviana be karazana ''[[Piperaceae]]'' (ahitana ny [[Dipoavatra mainty|dipoavatra]]).
Tena maro isan-karazany ny karazan-javamaniry [[tokan-dravin-tsimoka]] (mônôkôtiledôna). Miisa 900 mahery ny karazana ao amin' izy ireo, ary tsy fahita afa-tsy eto Madagasikara ny 85 % amin' ireo, anisan' izany ny ôrkide (''[[Orchidaceae]]'') izay fianakaviana betsaka karazana indrindra eto amin' ny Nosy. Ahitana karazana 200 eo ho eo ny palmie (''[[Arecaceae]]'') eto Madagasikara (ny ankamaroany dia ao amin' ny vondron-karazana ''[[Dypsis]]''), manan-tombo telo heny noho ny isan' ny karazana hita ao [[Afrika]] izany; tsy fahita afa-tsy eto Madagasikara izy rehetra ireo, afa-tsy ny dimy.
Ny fianakavian-javamaniry [[tokan-dravin-tsimoka]] (mônôkôtiledôna) lehibe maro hafa dia ahitana ny ''[[Pandanaceae]]'', misy karazana miisa 88 ao amin' ny vondron-karazana ''[[Pandanus]]'', hita indrindra any amin' ny toeram-paniriana mando ka hatramin' ny tena mando, ary ny ''[[Asphodelaceae]]'', izay tsy hita raha tsy eto Madagasikara, ary karazana miisa 130 mahery ao amin' ny vondron-karazana ''[[Aloe]]''. Hita tsara ny ''[[Poaceae]]'' (bozaka, misy karazany 550 eo ho eo) sy ny ''[[Cyperaceae]]'' (misy karazana 300 eo ho eo) saingy ambany ny tahan' endemisma (40 % sy 37 % avy).
Ny [[ravinala]] (''Ravenala madagascariensis''), izay mari-pamantarana nasiônaly sy ambolena betsaka, no hany karazana malagasy ao amin' ny fianakaviana ''[[Strelitziaceae]]''.
Ao amin' ny ''[[Eudicotyledoneae]]'' no ahitana ny ampahany betsaka amin' ny karazan-javamaniry eto Madagasikara, ary ny fianakaviana ahitana karazana betsaka indrindra dia:
* ny ''[[Fabaceae]]'' (662 karazana, ny 77 % amin' ireo dia tsy fahita any ivelany), anisan' izany ny hazo maro ao amin' ny ala malagasy, toy ny andramena (vondron-karazana ''[[Dalbergia]]'');
* ny ''[[Rubiaceae]]'' (karazana 632, ny 92 % amin' ireo dia tsy fahita any ivelany), ahitana karazana ''[[Psychotria]]'' maherin' ny 100 sy karazana kafe (''[[Coffea]]'') 60, ny ankamaroany dia tsy fahita firy any ivelany;
* ny ''[[Asteraceae]]'' (karazana 535, ny 81 % amin' izy ireo dia tsy fahita any ivelany), ahitana ny karazana tsy fahita any ivelany ao amin' ny vondron-karazana ''[[Helichrysum]]'' 100 mahery;
* ny ''[[Acanthaceae]]'' (karazana 500, ny 94 % amin' ireo dia tsy fahita any ivelany), ahitana karazana 90 ao amin' ny vondron-karazana ''[[Hypoestes]]'';
* ny ''[[Euphorbiaceae]]'' (karazana 459, ny 94 % amin' ireo dia tsy fahita any ivelany), indrindra ny vondron-karazana ''[[Croton]]'' sy ''[[Euphorbia]]'' izay ahitana karazana be dia be;
* ny ''[[Malvaceae]]'' (karazana 486 ka ny 87 % amin' ireo dia tsy fahita any ivelany), indrindra fa ny vondron-karazana ''[[Dombeya]]'' izay ahitana karazana be dia be (karazana 177 ka ny 97 % amin' ireo dia tsy fahita any ivelany) ary ny 7 amin' ny karazana zaha (''[[Zaha|Adansonia]]'') 9 fantatra, ka ny 6 amin' ireo dia tsy fahita any ivelany;
* ny ''[[Apocynaceae]]'' (karazana 363 ahitana 93 % tsy fahita any ivelany), anisan' izany ny [[Tonga (zavamaniry)|tonga]] (''Catharanthus roseus'');
* ny ''[[Melastomataceae]]'' (karazana 341, ny 98 % amin' ireo dia tsy fahita any ivelany), miseho indrindra amin' ny endrka hazo sy ny hazobotry.
Amin' ny ''[[Eudicotyledoneae]]'', ny ''[[Crassula micans]]'' dia ohatra iray amin' ny zavamaniry noheverina ho efa lany tamingana. Ity karazana ao amin' ny vondron-karazana ''[[Crassula]]'' ity dia hita voalohany tamin' ny taona 1770, saingy tamin' ny taona 2000 vao hita indray, rehefa nihevitra ny bôtanista fa lany tamingana izy io.
'''Zavamaniry''' '''tsy misy lalan-dranon-kazo'''
Ny lisitra natao tamin' ny taona 2012 dia mirakitra karazana ''[[Volombato|Bryophyta]]'' ([[volombato]]) miisa 751, karazana ''[[Marchantiophyta|Hepaticophyta]]'' miisa 390 ary karazana ''[[Anthocerotophyta]]'' telo. Manodidina ny 34 % amin' ny ''Bryophita'' sy 19 % amin' ny ''Hepaticophyta'' dia tsy fahita raha tsy eto Madagasikara. Tsy fantatra hoe firy amin' ireo karazana ireo no efa lany tamingana hatramin' ny nahitana azy ireo, ary mbola mety misy tsy fantatra isa koa.
=== Ny ''Algae'' ===
Maneho karazan-javamaniry malagasy be dia be ao amin' ny ''[[Bacillariophyta]]'' ny boky mitondra ny lohateny hoe ''The natural history of Madagascar''. Mbola tsy fantatra tsara ny [[ahidrano]] eto Madagasikara, indrindra fa ny ahidrano bitika (''Microalgae''). Nahafahan' ny mpahay siansa nahafantatra ny fiovana paleôklimatika teto amin' ny Nosy ny antsanga anaty farihy. Karazana an-dranomamy ao amin' ny ''Bacillariophyta'' miisa 134 eo ho eo no fantatra, avy amin' ny angon-dilatra fôsily ny ankamaroany.
=== Ny holatra sy ny savoronala ===
[[Sary:Fougère Épiphyte.jpg|vignette|Ampanga mivelona eny amin' ny zavamaniry (hazo) hafa]]
Karazana [[holatra]] (''[[Fungi]]'') maro eto [[Madagasikara]] no mbola tokony hofariparitana. Ny karazana holatra maro no hanina eto amin' ny firenena, indrindra ao amin' ny vondron-karazana ''[[Auricularia]]'', ''[[Lepiota]]'', ''[[Cantharellus]]'' ary ''[[Russula]]''. Ny ankamaroan' ny karazana ektômikôriziana dia maniry eny amin' ny fambolena [[Kininina (zavamaniry)|kininina]] (''Eucalyptus'') sy [[Hazokesika|hazo kesika]] (''Pinus'') ary koa any amin' ny alan-[[tapia]] (''Uapaca bojeri''). Ilay holatra ao amin' ny fizaràna ''Chytridiomycota'' atao hoe ''Batrachochytrium dendrobatidis'', tompon' andraikitra amin' ny [[sitridiômikôzy]], areti-mifindra izay mandrahona ny mponina ''[[Amphibia]]'' maneran-tany, dia noheverina hatry ny ela fa tsy misy eto [[Madagasikara]]. Notaterina tamin' ny taona 2010 izany ary nohamafisina avy eo tany amin' ny faritra samihafa sy tamin' ny fianakaviana sahona maro, ka nampandrenesina ny mpahay siansa amin' ny loza vaovao ho an' ireo sahona any amin' ny vondronosy izay efa atahorana ho lany tamingana.
== Jereo koa ==
* [[Biby eto Madagasikara]]
* [[Toetanin' i Madagasikara]]
* [[Jeôgrafian' i Madagasikara]]
* [[Lisitry ny hazo fihinam-boa eto Madagasikara]]
* [[Zavamaniry fanao fanafody eto Madagasikara]]
* [[Lisitry ny amfibiana eto Madagasikara]]
* [[Lisitry ny reptiliana eto Madagasikara]]
* [[Lisitry ny karazam-borona eto Madagasikara]]
* [[Lisitry ny biby mampinono eto Madagasikara]]
== Loharano ==
jv95o06n1j3cax5m3u42idvlfh9wzdd
Hanitriniaina Razafimanantsoa
0
291319
1143386
1142716
2026-06-16T01:00:43Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143386
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox olona|anarana=Razafimanantsoa Lobo Hanitriniaina|teraka=11 janoary 1964|toerana=Antananarivo|firenena=Madagasikara|karazana=Vehivavy|asa=Minisitra misahana ny Fanavaozana|taona niasana=Nanomboka ny oktobra 2025}}
'''Hanitra Razafimanantsoa''' (anarana feno: ''Lobo Hanitriniaina Razafimanantsoa''), teraka 11 Janoary 1964 tao Antananarivo, dia mpahay lalàna sy mpisolovava ary vehivavy mpanao politika malagasy. "Maître Hanitra" no hahafatanran'ny maro azy.
==Asa sy andraikitra==
'''Lobo Hanitriniaina Razafimanantsoa''' dia mpisolovava an-taonany maro alohan'ny nidirany tamin'ny sehatra politika ka nahalany azy ho solombavambahoakan'ny Madagasikara nanomboka ny taona 2013. [[Solombavambahoaka]] voafidy tao amin'ny distrikan'[[Antananarivo]] voalohany nanomboka ny taona 2013, 2019<ref>https://new.moov.mg/actualite/nationale/47402-assemblee-nationale-la-liste-des-nouveaux-deputes-publiee</ref> hatramin'ny taona 2025. Maro ny kaomisiona<ref>https://assemblee-nationale.mg/commissions/8/</ref> efa nisy azy nandritra izy ho solombavambahoaka, ohatra amin'izany : kaomision'ny Lalàna, Toekarena sy ara-bola, Atitany<ref>https://balaky.org/commission/interieur-et-decentralisation/</ref>. Efa filoha lefitra teo anivon'izany andrim-panjakana izany i Hanitriniaina Razafimanantsoa ny fe-potoam-piasany 2013-2019, taorian'ny fifidianana izay ho mpikambana ami'ny birao maharitry ny Antenimieram-pirenena ny 2014.
Ny taona 2025<ref>{{Cite web |url=https://presidence.gov.mg/actualites/2696-fanendrena-ireo-mpikambana-mandrafitra-ny-governemantan-ny-fanavaozana-ny-repoblikan-i-madagasikara.html |title=kopian'ny arisiva |access-date=2026-05-26 |archive-date=2026-05-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260526043817/https://presidence.gov.mg/actualites/2696-fanendrena-ireo-mpikambana-mandrafitra-ny-governemantan-ny-fanavaozana-ny-repoblikan-i-madagasikara.html |url-status=dead }}</ref><ref>https://app.primature.gov.mg/gouvernement/membres</ref> dia voatendry ho Minisi-panjakana misahana ny fanavaozana<ref>https://www.lequotidien.re/article/politique/2025/10/28/a-madagascar-un-nouveau-gouvernement-avec-28-ministres</ref><ref>https://tanikomadagascar.com/tag/hanitra-razafimanantsoa/</ref><ref>https://rtvsoafia.mg/2025/10/29/membre-du-gouvernement-de-la-refondation/</ref> ary mbola mitana izany andraikitra izany izy taorian'ny fanovana governemanta ny taona 2026<ref>https://www.agenceecofin.com/actualites/2703-137037-madagascar-formation-d-un-nouveau-gouvernement</ref><ref>https://fr.news.yahoo.com/madagascar-nouveau-gouvernement-surprise-continuit%C3%A9-031122985.html</ref>.
== Fiainana politika ==
'''Lobo Hanitriniaina Razafimanantsoa''' dia mpikambana ao amin'ny antoko [[TIM]] sy Firaisankina<ref>{{Cite web |url=https://assemblee-nationale.mg/depute/lobo-hanitriniaina-razafimanantsoa/ |title=kopian'ny arisiva |access-date=2026-05-26 |archive-date=2026-05-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260526043819/https://assemblee-nationale.mg/depute/lobo-hanitriniaina-razafimanantsoa/ |url-status=dead }}</ref>, izay antoko mpanohitra<ref>https://fr.africanews.com/2018/06/05/madagascar-le-nouveau-premier-ministre-divise-l-opposition/</ref> nanomboka ny taona 2009.
[[Sokajy:Mpanao politika malagasy]]
[[Sokajy:Solombavambahoaka malagasy]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1964]]
t85utzr0fkm5yepe9drl4p7yrzvlqhc
Euphorbia
0
292011
1143427
1143252
2026-06-16T07:16:15Z
Thelezifor
15140
1143427
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Euphorbia cooperi, Malelanehek.jpg|vignette|350x350px|''Euphorbia confinalis'']][[Sary:Euphorbia dendroides kz04.jpg|vignette|230x230px| ''Euphorbia dendroides'']]
[[Sary:Euphorbia February 2008-2.jpg|vignette|214x214px|''Euphorbia serrata'']]
Ny '''''Euphorbia''''' dia antokon-[[Angiospermae|javamaniry mamony]], [[roa ravin-tsimoka]], ao amin' ny fianakaviana ''[[Euphorbiaceae]]''. Manana [[Vondrombony|vondrom-bony]] miavaka izy ireo, toetra itovian' ny ''Euphorbia'' amin' ny antokon-javamairy akaiky azy vitsivitsy ihany. Tahaka ny antoko rehetra ao amin' ny ''Euphorbiaceae'', izy ireo dia zavamaniry misy poizina, misy [[lateksa]] (ranoka toa ronono) izay mety hampalailay na hampangirifiry be indraindray. Miseho amin' ny endrika maro samihafa ity antoko ity, ahitana karazana misy rantsana miboridana sy kely na manify sy raviny mivelatra sy mitombo haingana (zanak' antoko ''[[Esula]]'' sy ''[[Chamaesyce]]''). Ny hafa, mifanohitra amin' izany, dia misy [[Ranon-javamaniry|ranony]] betsaka sy matevin-dravina, mitovy amin' ny ''[[Cactaceae]]'' (raketa), manana ravina kely dia kely sy tsilo mafy na tsia (zanak' antoko ''[[Athymalus]]'' (na ''[[Rhizanthium]]'' taloha sy zanak' antoko ''Euphorbia'' hafa). Mety hiseho amin' ny endrika [[zavamaniry ahitra]] na [[hazobotry]] na [[Hazo (zavamaniry)|hazo]] izy ireo arakaraka ny karazana. Misy karazana miisa 2 000 ity vondron-karazana ity.
== Karazana ==
=== Karazana notsongaina ===
[[Sary:Euphorbia obesa (38235247826).jpg|vignette|222x222px|''Euphorbia obesa'']]
[[Sary:Euphorbia caput-medusae 01.JPG|vignette|220x220px|''Euphorbia caput-medusae'']]
[[Sary:Euphorbia resinifera.jpg|vignette|289x289px|''Euphorbia resinifera'']]Indreto misy karazana ''Euphorbia'' miavaka:
* ''Euphorbia abdelkuri'' <small>Vierh</small>.
* ''Euphorbia abyssinica'' <small>J.F.Gmel.</small>
* ''Euphorbia ammak'' <small>Schweinf</small>.
* ''Euphorbia antiquorum'' <small>L.</small>
* ''Euphorbia caducifolia'' <small>Haines</small>
* ''Euphorbia caput-medusae'' L.
* ''Euphorbia decaryi'' Guillaumin
* ''Euphorbia echinus'' Hook.f. & Coss.
* ''Euphorbia esula'' L.
* ''Euphorbia francoisii'' Leandri
* ''Euphorbia grandicornis'' Blanco
* ''Euphorbia heterophylla'' L.
* ''Euphorbia hirta'' L.
* ''Euphorbia horrida'' Boiss.
* ''Euphorbia humifusa'' Willd. ex Schltdl.
* ''Euphorbia ingens'' E.Mey. ex Boiss.
* ''Euphorbia lactea'' Haw.
* ''Euphorbia lathyris'' L.
* ''Euphorbia mellifera'' Aiton
* ''Euphorbia milii'' <small>Des Moul.</small>
* ''Euphorbia nicaeensis'' <small>All</small>.
* ''Euphorbia obesa'' <small>Hook.f.</small>
* ''Euphorbia officinarum'' <small>L.</small>
* ''Euphorbia parviflora'' <small>L.</small>
* ''Euphorbia piscidermis'' <small>Marn.-Lap.</small>
* ''Euphorbia pulcherrima'' <small>Willd. ex Klotzsch</small>
* ''Euphorbia resinifera'' <small>O.Berg</small>
* ''Euphorbia royleana'' <small>Boiss.</small>
* ''Euphorbia stenoclada'' <small>Baill.</small>
* ''Euphorbia tirucalli'' <small>L.</small>
* ''Euphorbia virosa'' Willd.
=== Karazana misy eto Madagasikara ===
[[Sary:Detailaufnahme Weihnachtsstern - groß.jpg|vignette|Zavamaniry [[Madagasikara (zavamaniry)|madagasikara]] (''Euphorbia pulcherrima'')|209x209px]]
[[Sary:Starr 080604-5935 Chamaesyce hirta.jpg|vignette|211x211px|[[Euphorbia hirta|''Euphorbia'' ''hirta'']]]]
Eto [[Madagasikara]], be dia be ny karazana ao amin' ny ''Euphorbia'', izay miisa 150 hatramin' ny 170 eo ho eo, ary tsy fahita afa-tsy eto amin' ny Nosy ny ankamaroany. Maro ny karazana nefa vitsy ny anarana malagasy anondroana azy ireo: ohatra, ny hoe "famata" dia manondro karazana fito fara fahavitsiny ([[Euphorbia alluaudii|''Euphorbia'' ''alluaudii'']]'', [[Euphorbia decorsei]], [[Euphorbia enterophora]], [[Euphorbia laro]], [[Euphorbia stenoclada]], [[Euphorbia tetraptera]]'' ary [[Euphorbia tirucalli|''Euphorbia'' ''tirucalli'']]); ny hoe "matahotrantsy" manondro karazana telo fara fahavitsny ([[Euphorbia bakeriana|''Euphorbia'' ''bakeriana'']]'', [[Euphorbia boivinii]], [[Euphorbia erythroxyloides]]''), ny hoe "famatafoty" (''Euphorbia'' ''decorsei'' sy [[Euphorbia geayi|''Euphorbia'' ''geayi'']]) manindro karazana roa.
Inty misy lisitry ny karazana notsongaina:
* ''<u>Euphorbia agatheae</u>'' <small>Rauh</small> --
* ''[[Euphorbia alcicornis]]'' <small>Baker</small> -- tsiankoditra
* ''<u>[[Euphorbia alluaudii]]</u>'' <small>Drake</small> (= ''Euphorbia leucodendron'') -- befohetsy, befotsy, betondro, famata, famatambotsy, rohondro
** ''Euphorbia alluaudii'' subsp. ''oncoclada'' (= ''Euphorbia'' ''oncoclada'') -- betondro, famata, famatabetondro
* ''[[Euphorbia ambovombensis]]'' <small>Rauh & Razaf.</small>
* ''[[Euphorbia analalavensis]]'' <small>Leandri</small>
* ''<u>Euphorbia ankarafantsiensis</u>'' <small>Huft</small>
* ''[[Euphorbia ankarensis]]'' <small>Boiteau</small>
* ''[[Euphorbia ankazobensis]]'' <small>Rauh & Hofstätter</small>
* ''[[Euphorbia annamarieae]]'' <small>Rauh</small>
* ''<u>Euphorbia antakasina</u>'' <small>Leandri</small>
* ''[[Euphorbia anthonyi]]'' <small>Rauh</small>
* ''<u>Euphorbia antsingiensis</u>'' <small>Leandri</small>
* ''[[Euphorbia antso]]'' <small>Denis</small> -- antso, kapo
* ''[[Euphorbia aprica]]'' <small>Baill</small>.
* ''[[Euphorbia arahaka]]'' <small>Poiss</small>. -- arahaka
* ''[[Euphorbia arbuscula]]'' <small>Guillaumin</small>
* ''<u>Euphorbia atimovatae</u>'' <small>Aubrév</small>.
* ''[[Euphorbia aureoviridiflora]]'' <small>(Rauh) Rauh</small>
* ''<u>Euphorbia badenii</u>'' <small>Rauh & Bard.-Vauc.</small>
* ''[[Euphorbia bakeriana]]'' <small>Baillon</small> -- matahotrantsy
* ''<u>Euphorbia baroni</u>'' <small>Baker</small> -- tsindakandakana
* ''[[Euphorbia bemarahaensis]]'' <small>Rauh & Mangelsdorff</small>
* ''[[Euphorbia berorohae]]'' <small>Rauh & Hofstätter</small>
* ''[[Euphorbia beuginii]]'' <small>Rauh</small>
* ''[[Euphorbia biaculeata]]'' <small>Denis</small>
* ''[[Euphorbia bianaensis]]'' <small>Rauh</small>
* ''[[Euphorbia boinensis]]'' <small>Denis</small>
* ''[[Euphorbia boiteaui]]'' <small>Leandri</small>
* ''[[Euphorbia boivinii]]'' <small>Boiss</small>. -- matahotrantsy
* ''[[Euphorbia bongolavensis]]'' <small>Rauh</small>
* ''[[Euphorbia bosseri]]'' <small>Leandri</small>
* ''[[Euphorbia brachyphylla]]'' <small>Denis</small>
* ''[[Euphorbia bulbispina]]'' <small>Rauh & Razaf.</small>
* ''[[Euphorbia capmanambatoensis]]'' <small>Rauh</small>
* ''[[Euphorbia capsaintemariensis]]'' <small>Rauh</small>
* ''[[Euphorbia capuronii]]'' <small>Ursch & Leandri</small>
* ''Euphorbia castillonii'' <small>Rauh</small> (''Euphorbia castillonii'' <small>Lavranos</small> / → ''[[Euphorbia rangovalensis]]'' <small>Leandri</small>)
* ''[[Euphorbia cedrorum]]'' <small>Rauh & Hebendinger</small>
* ''[[Euphorbia commersonii]]'' <small>Baillon</small>
* ''<u>Euphorbia compressicaulis</u>'' <small>P.R.O.Bally</small>
* ''[[Euphorbia conferta]]'' <small>Benth</small>.
* ''<u>Euphorbia crassa</u>'' <small>Leandri</small>
* ''[[Euphorbia cremersii]]'' <small>Rauh & Razaf.</small>
* ''[[Euphorbia croizatii]]'' <small>Leandri</small>
* ''[[Euphorbia cylindrifolia]]'' <small>Marn.-Lap. & Rauh</small>
* ''Euphorbia decaryi'' <small>Guillaumin</small>
* ''Euphorbia decorsei'' <small>Drake</small> -- famata, famatafotsy
* ''Euphorbia delphinensis'' <small>Ursch & Leandri</small>
* ''Euphorbia denisiana'' <small>Guillaumin</small>
* ''Euphorbia didiereoides'' <small>Denis</small>
* ''Euphorbia duranii'' <small>Ursch & Leandri</small>
* ''Euphorbia elliotii'' <small>Leandri</small>
* ''Euphorbia emirnensis'' <small>Baker</small> -- fanorimena, fanoromena, malalalahy, malalany, malalialahy, soamalo, zokintsikalo, zokintsilaky
* ''[[Euphorbia enterophora]]'' <small>Drake</small> -- betinay, famata
* ''Euphorbia erythroxyloides'' <small>Baillon</small> -- betondrandra, fandefana, matahotrantsy
* ''Euphorbia famatamboay'' <small>F.Friedmann & Cremers</small>
* ''Euphorbia fianarantsoae'' <small>Ursch & Leandri</small>
* ''Euphorbia fiherenensis'' <small>Poiss</small>.
* ''Euphorbia francoisii'' <small>Leandri</small>
* ''Euphorbia geayi'' <small>Costantin & Gallaud</small> -- famatafotsy
* ''Euphorbia genoudiana'' <small>Ursch & Leandri</small>
* ''Euphorbia geroldii'' <small>Rauh</small>
* ''Euphorbia gottlebei'' <small>Rauh</small>
* ''Euphorbia guillauminiana'' <small>Boiteau</small>
* ''Euphorbia hadramautica'' <small>Baker</small>
* ''Euphorbia haevermansii'' <small>Rauh & Gerold</small>
* ''Euphorbia hedyotoides'' <small>N.E.Br.</small>
* ''Euphorbia hernaezii'' <small>Rauh</small>
* ''[[Euphorbia hirta]]'' <small>L.</small> -- ahidinono, ahidronono, aidinono, fampinonoana, kironono, tambavy, tanampotsihelika, tsimenamena, zanraobera
* ''Euphorbia hoffstaetteri'' <small>Rauh</small>
* ''Euphorbia horombensis'' <small>Ursch & Leandri</small>
* ''Euphorbia iharanae'' <small>Rauh</small>
* ''Euphorbia imerina'' Guillaumin
* ''Euphorbia indica'' <small>Lam</small>.
* ''Euphorbia intisy'' <small>Drake</small> -- amata intisy, herobay, herokazo, herolahy, herotrazo, herotse, herotsy, intisy, pira, pirabe
* ''[[Euphorbia isaloensis]]'' <small>Drake</small> -- fantsiholitra
* ''Euphorbia itremensis'' <small>Kimnach & Lavranos</small>
* ''Euphorbia kamponii'' <small>Rauh</small>
* ''Euphorbia kondoi'' <small>Rauh & Razaf.</small>
* ''Euphorbia labatii'' <small>Rauh & Bard.-Vauc.</small>
* ''[[Euphorbia laro]]'' <small>Drake</small> -- famata, famatalaro, famataletandro
* ''Euphorbia leandriana'' <small>Boiteau</small>
* ''Euphorbia leuconeura'' <small>Boiv. ex Boiss.</small>
* ''Euphorbia lophogona'' <small>Lam.</small> -- betanana
* ''Euphorbia loricata'' <small>Lam.</small>
* ''Euphorbia mahafalensis'' <small>Denis</small>
* ''Euphorbia mainty'' (Rauh) Rauh -- famatamainty
* ''Euphorbia makayensis'' Lehureau
* ''Euphorbia mangokyensis'' Denis
* ''Euphorbia mangorensis'' Leandri
* ''Euphorbia melanacantha'' Drake -- elakelaka
* ''Euphorbia melleri'' Baker
* ''[[Euphorbia milii]]'' Des Moul. -- somo, somona, somosomona, songosongomena, songosonso // somaña, somo, somona, somosomona, songo, songosongofotsy, songosongomena, songosonso
** ''Euphorbia milii'' var. ''bojeri'' (= ''Euphorbia bojeri'') -- somo, somona, somosomona, songosongomena, songosonso
** ''Euphorbia milii'' var. ''splendens'' (= ''Euphorbia splendens'') -- somaña, somo, somona, somosomona, songo, songosongofotsy, songosongomena, songosonso
* ''Euphorbia millotii'' Ursch & Leandri
* ''Euphorbia moratii'' Rauh
* ''Euphorbia neobosseri'' Rauh
* ''Euphorbia neoelliotii'' Rauh
* ''Euphorbia neohumbertii'' Boiteau
* ''Euphorbia obtusifolia'' Poir.
* ''Euphorbia oncoclada'' Drake -- betondro, famata, famatabetondro
* ''[[Euphorbia orthoclada]]'' Baker -- tranonkary
* ''Euphorbia pachypodioides'' Boiteau
* ''Euphorbia pachysantha'' Baillon -- samata
* ''Euphorbia parvicyathophora'' Rauh
* ''Euphorbia paulianii'' Ursch & Leandri
* ''Euphorbia pedilanthoides'' Denis
* ''Euphorbia peplus'' L.
* ''Euphorbia perrieri'' Drake
* ''Euphorbia pervillei'' Baillon (= ''Euphorbia pervilleana'' Baillon) -- fandrivotsy
* ''Euphorbia petricola'' Guillaumin
* ''Euphorbia pirahazo'' Baillon -- pirahazo, pirakakazo
* ''Euphorbia plagiantha'' Drake (''Euphorbia fiha'' Baillon) -- famatafiha, fiha
* ''Euphorbia platyacantha'' Drake -- agavo
* ''Euphorbia platyclada'' Rauh
* ''Euphorbia primulifolia'' Baker --
* ''Euphorbia pseudodidiereoides'' Rauh
* ''Euphorbia pulcherrima'' Willd. ex Klotzsch -- [[Madagasikara (zavamaniry)|madagasikara]]
* ''Euphorbia pyrifolia'' Lam.
* ''Euphorbia quartziticola'' Leandri
* ''Euphorbia rangovalensis'' Rauh
* ''Euphorbia razafindratsirae'' Lavranos
* ''Euphorbia razafinjohanyi'' Rauh
* ''Euphorbia robivelonae'' Rauh
* ''Euphorbia rossii'' Rauh & Buchloh
* ''Euphorbia rubrostriata'' Drake
* ''Euphorbia sakarahaensis'' Rauh
* ''Euphorbia sambiranensis'' Talata & Cremers
* ''[[Euphorbia stenoclada]]'' Baillon -- famata, famatabotribotrika, famatabotrika, famata-hamatse, hamatra, hamatse, hamatsy, hamotse, loko-famata, mosotse
* ''Euphorbia suzannae-marnierae'' Rauh & Petignat
* ''Euphorbia tanaensis'' Rauh
* ''[[Euphorbia tetraptera]]'' Baker -- famata
* ''Euphorbia tholicola'' Rauh
* ''Euphorbia thouarsiana'' Baillon
* ''Euphorbia thymifolia'' L.
* ''Euphorbia tirucalli'' L. -- famata
* ''Euphorbia trichophylla'' Baker -- fampiadianaketa, tandrantany, tandromaty, tandrotany
* ''Euphorbia tulearensis'' (Rauh) Rauh
* ''Euphorbia viguieri'' Denis
* ''Euphorbia xylophylloides'' Brongn. ex Lem.
== Jereo koa ==
* ''[[Euphorbiaceae]]''
** ''[[Croton]]''
** ''[[Benoistia]]''
** ''[[Sphaerostylis]]''
** ''[[Tannodia]]''
** ''[[Omphalea]]''
* [[Lisitry ny karazana Euphorbia|Lisitry ny karazana ''Euphorbia'']]
* [[Famata]]
== Loharano sy fanaarihana ==
qhzs5jo5gxvum9eyst7lps34dy9ugum
Inter Milano
0
293043
1143393
1143015
2026-06-16T01:48:30Z
HarryWurst
36292
/* Famintinana */
1143393
wikitext
text/x-wiki
[[File:San Siro Museum, Milan (Ank Kumar, Infosys Limited) 02.jpg|thumb|left]]
[[File:FC Internazionale Milano 2021.svg|thumb|]]
'''Football Club Internazionale Milano''', nohafohezina hoe '''Internazionale''', fantatra amin'ny anarana hoe '''Inter Milano''', dia klioba {{italia}}na baolina kitra naorina tamin'ny 1908 tao an-[[Tanana lehibe|drenivohitra]] [[Lombardia]] any [[Milano]].
Ny anarana hafa dia I ''Nerazzurri'' (''Ny Mainty sy Manga''), ''La Beneamata'' ary ''Il Biscione''.
Amin'ny
* Anaram-boninahitra tompon-daka nasionaly 20,<ref>nandrombaka amboara nasionaly miisa 20</ref>
* amboara nasionaly sivy, ny
* intelo nahazo ny amboara eropeana sy ny UEFA Champions League, ny
* Indroa no nahazo ny mondial,
* indray mandeha ny [[FIFA]] Club World Cup<ref>Amboara eran-tany ho an'ny klioba </ref> ary
* Fandresena telo farany tamin'ny fiadiana ny amboara UEFA sy ny UEFA Europa League
* Hanao ny lalao famaranana amin'i [[Paris Saint-Germain]] izy anio Asabotsy faha 31 Mey 2025 amin'ny 10 ora hariva ora malagasy. Efa tena vonona tanteraka tokoa no ny ekipa ny hihaona amin'ny ekipan'i Frantsa. Ka manantena fandresena tanteraka ny ekipa.
Iray amin'ireo klioba baolina kitra mahomby indrindra eran-tany ny Inter.
[[Sary:Stadio Giuseppe Meazza inter vs ac milan tifo.jpg|vignette|Stadio Giuseppe Meazza ]]
== 🔵 Fampahafantarana ankapobeny ==
==== Anarana feno: Football Club Internazionale Milano, fantatra amin’ny hoe Inter Milan na Inter fotsiny. ====
==== Naorina: tamin’ny 9 martsa 1908. ====
==== Kianja: San Siro (Giuseppe Meazza), iarahan-dry zareo sy AC Milan. Mahazaka olona manodidina ny 80.000. ====
==== Tompony ankehitriny: Oaktree Capital Management (Amerikanina) no tompony feno nanomboka jona 2024. ====
== Zava - nitranga sy fifaninana lehibe ==
=== Supercoppa Italiana 2025: ===
Resy tamin’ny AC Milan 3–2 tamin’ny 6 Janoary tany Riyadh. Inter tsy afaka nahazo ny tombo-kase faha-9 taloha . Na teo aza izany, niara-nanankery 2–0 tany amin’ny semi-tokana izy tamin’i Atalanta .
=== Champions League 2024–25: ===
Inter tamin’ny efa nahazo fidirana tamin’ny quarterfinals: nandresy 4–1 amin’ny totaliny an’i Feyenoord (2–0 tany Rotterdam ary 2–1 tany San Siro) tamin’ny 5 sy 11 Martsa .
Tamin’ny fampihorohoroana tany Munich no nifanandrina tamin’ny PSG ary resy mafy 5–0 tao amin’ny finale .
=== Serie A 2024–25: ===
Tamin’ny toerana faharoa, iray amin’ny Napoli, ary nahafa-po teto amin’ny fifaninanana nasionaly .
---<ref>Ireto avy ireo '''loharano (source)''' nanovozako vaovao momba an’i '''Inter de Milan''':
🔗 AS.com – Vaovao momba an’i Inter sy Club World Cup
🔗 AS.com – Interview an’i Cristian Chivu, mpanazatra
🔗 Times of India – Inter Milan sy Monterrey (Club World Cup 2025)
🔗 Reuters – Fitsarana ireo "ultras" an'i Inter sy AC Milan
🔗 Bavarian Football Works – Vaovao momba ny fifindran-toeran'i Rasmus Højlund sy Inter
Loharano manokana momba ny '''tantaran’i Inter Milan'''
Statistika ofisialy avy amin’ny '''UEFA''' na '''Serie A'''
Pejy ofisialin'ny Inter Milan: <nowiki>https://www.inter.it</nowiki>
Lazao fotsiny raha mila ireo!</ref>
[[Sary:Consegna Coppa Italia. Inter-Roma 11 05 2006.jpg|vignette]]
== Club World Cup 2025 (kaominina ho an’ny MPILOLOSA) ==
I Inter mandray anjara voalohany, ao amin’ny Vondrona E miaraka amin’i Monterrey, River Plate ary Urawa Red Diamonds .
Lautaro Martínez nanao fitsambikinana lehibe tamin’ny Club World Cup: nanameloka an’i Monterrey tamin’ny an’i Monterrey 1–1 (vlak. nanafika) .
Mehdi Taremi dia mbola maharitra an-tànana ao Iran ka tsy afaka nianatra na nanampy tamin’ny lalao voalohany ao Los Angeles .
Cristian Chivu no mpanazatra vaovao nanomboka 9 Jona 2025 taorian’ny fialan’i Simone Inzaghi; nanamafy ny ekipa sy niova tarika ho amin’ny lalao komity vaovao fampanandronana .
---
== Fanovana ekipa & famindrana mpilalao ==
Mpilalao nankany:
Petar Sučić (Dinamo Zagreb) voalaza ho mpiasan'ny Inter amin’ny fahavaratra .
Luis Henrique (Marseille) ho mpanafika vaovao tamin’ny €23 M .
Mpilalao mety hiala:
Ireo veteranina toa an’i Acerbi, Darmian, Frattesi, Calhanoglu, Somer, Asllani, Correa, Arnautovic, ary Taremi no hita ho tafiditra ao amin’ny lisitra famindrana ho amin’ny fotoana manaraka .
Mpilalao azo entina:
Fanitarana ekipa sy fampananambanana niniana: mpanolo tena amin’ny fiarovan-dàlana (Gasiorowski), mpifaninana vaovao (Nico Paz), mpanampy ho an’i Lautaro/Thuram (Nick Woltemade) .
---
== Mpampianatra vaovao sy paikady ==
Cristian Chivu: Nanana fifandraisana lalina tamin’ny klioba Inter (nanomboka tamin’ny yout) ary vaovao avy amin’ny Parma izy tamin’ny taona 2025 ary nahazo kontrakty maharitra mandra-pahatongan’ny 2027 .
Ny ekipa dia niomana hihazona fifaninanana maharitra toy ny Serie A, Champions League, Supercoppa, ary Club World Cup—tanjona Quadruple iray notanisan’i Inzaghi teo aloha .
== Mpilalao manan-danja ==
==== Lautaro Martínez: Nahazo mpilalao tsara indrindra Serie A 2023–2024. Nahatratra 24 baolina sy 150 baolina ho an’ny Inter. Tafiditra tao amin’ny Team of the Year. ====
==== Yann Sommer (mpanavotra baolina): Nanana 19 “clean sheets” tamin’ny lalao 34. Mpiaro tokana ao amin’ny ekipa tonga amin’ny famaranana Champions League. ====
==== Marcus Thuram: Nandray anjara tamin’ny baolina 27 hatramin’ny 2023. ====
==== Henrikh Mkhitaryan: Mpilalao manampahaizana amin’ny fanombohana sy fizarana baolina. Armeniana voalohany tonga amin’ny famaranana Champions League. ====
== Ny kintana ==
==== - Lautaro Martínez: Nandrombaka ny taom-baovao tamin'ny champions league, nahavita hat-trick voalohany tamin'ny CL 29 Janoary 2025 ary nahavita baolina faha-150 ho an’ny Inter tamin'ny 16 Aprily . ====
==== - Valentin Carboni, Francesco Pio Esposito, ary Petar Sučić no nisongadina tamin’ny FIFA Club World Cup ho kintana tanora . ====
== Tanora misongadina ==
==== Petar Sucic, Valentin Carboni, Francesco Pio Esposito dia voasafidy amin’ny Club World Cup. Tanjon’ny Inter ny hanavao ny ekipa amin’ny tanora latsaky ny 25 taona amin’ny 2025. ====
---
== Vaovao momba ny fifindra-monina ==
Inter Milan mitady hanakarama an’i Rasmus Højlund (Manchester United), amin’ny alalan’ny fanofana.
Liana amin’ireo mpilalao tahaka an’i Oleksandr Zinchenko koa ny Inter hanamafy ny kianja afovoany.
---
== Lalao manaraka ==
Lalao manaraka: Inter vs Urawa Red Diamonds (Japana)
Raha mandresy, dia afaka miatrika an’i River Plate (Arzantina).
== Famintinana ==
Amin’ny 2025, Inter Milano dia mijoro ho ekipa matanjaka ara-kajy sy feno vinavina: nahavita taona mahery niady ho amin’ny toerana voalohany ary niakatra hatrany amin’ny Champions League, afa-tsy fanamby mahery tamin’ny Club World Cup. Miatrika fampivoarana ekipa lalina izy amin’ny fahavaratra amin’ny fanatanterahana fanoloana sy tanjona maharitra.
== Rohy ivelany ==
{{commons category}}
[[Sokajy:Klioba baolina kitra any Italia]]
[[Sokajy:Klioba baolina kitra any Lombardia]]
[[Sokajy:Milano]]
<references />
dx81aluvxzyrywmefyeim3j2re4i6gc
1143394
1143393
2026-06-16T01:56:43Z
HarryWurst
36292
1143394
wikitext
text/x-wiki
[[File:San Siro Museum, Milan (Ank Kumar, Infosys Limited) 02.jpg|thumb|left]]
[[File:FC Internazionale Milano 2021.svg|thumb|]]
'''Football Club Internazionale Milano''', nohafohezina hoe '''Internazionale''', fantatra amin'ny anarana hoe '''Inter Milano''', dia klioba {{italia}}na baolina kitra naorina tamin'ny 1908 tao an-drenivohitra [[Lombardia]] any [[Milano]].
Ny anarana hafa dia I ''Nerazzurri'' (''Ny Mainty sy Manga''), ''La Beneamata'' ary ''Il Biscione''.
Amin'ny
* Anaram-boninahitra tompon-daka nasionaly 20,<ref>nandrombaka amboara nasionaly miisa 20</ref>
* amboara nasionaly sivy, ny
* intelo nahazo ny amboara eropeana sy ny UEFA Champions League, ny
* Indroa no nahazo ny mondial,
* indray mandeha ny [[FIFA]] Club World Cup<ref>Amboara eran-tany ho an'ny klioba </ref> ary
* Fandresena telo farany tamin'ny fiadiana ny amboara UEFA sy ny UEFA Europa League
* Hanao ny lalao famaranana amin'i [[Paris Saint-Germain]] izy anio Asabotsy faha 31 Mey 2025 amin'ny 10 ora hariva ora malagasy. Efa tena vonona tanteraka tokoa no ny ekipa ny hihaona amin'ny ekipan'i Frantsa. Ka manantena fandresena tanteraka ny ekipa.
Iray amin'ireo klioba baolina kitra mahomby indrindra eran-tany ny Inter.
[[Sary:Stadio Giuseppe Meazza inter vs ac milan tifo.jpg|vignette|Stadio Giuseppe Meazza ]]
== 🔵 Fampahafantarana ankapobeny ==
==== Anarana feno: Football Club Internazionale Milano, fantatra amin’ny hoe Inter Milano na Inter fotsiny. ====
==== Naorina: tamin’ny 9 martsa 1908. ====
==== Kianja: San Siro (Giuseppe Meazza), iarahan-dry zareo sy [[AC Milano]]. Mahazaka olona manodidina ny 80.000. ====
==== Tompony ankehitriny: Oaktree Capital Management (Amerikanina) no tompony feno nanomboka jona 2024. ====
== Zava - nitranga sy fifaninana lehibe ==
=== Supercoppa Italiana 2025: ===
Resy tamin’ny AC Milan 3–2 tamin’ny 6 Janoary tany Riyadh. Inter tsy afaka nahazo ny tombo-kase faha-9 taloha . Na teo aza izany, niara-nanankery 2–0 tany amin’ny semi-tokana izy tamin’i Atalanta .
=== Champions League 2024–25: ===
Inter tamin’ny efa nahazo fidirana tamin’ny quarterfinals: nandresy 4–1 amin’ny totaliny an’i Feyenoord (2–0 tany Rotterdam ary 2–1 tany San Siro) tamin’ny 5 sy 11 Martsa .
Tamin’ny fampihorohoroana tany [[München]] no nifanandrina tamin’ny [[Paris Saint-Germain|PSG]] ary resy mafy 5–0 tao amin’ny finale .
=== Serie A 2024–25: ===
Tamin’ny toerana faharoa, iray amin’ny [[Napoli]], ary nahafa-po teto amin’ny fifaninanana nasionaly .
---<ref>Ireto avy ireo '''loharano (source)''' nanovozako vaovao momba an’i '''Inter de Milan''':
🔗 AS.com – Vaovao momba an’i Inter sy Club World Cup
🔗 AS.com – Interview an’i Cristian Chivu, mpanazatra
🔗 Times of India – Inter Milan sy Monterrey (Club World Cup 2025)
🔗 Reuters – Fitsarana ireo "ultras" an'i Inter sy AC Milan
🔗 Bavarian Football Works – Vaovao momba ny fifindran-toeran'i Rasmus Højlund sy Inter
Loharano manokana momba ny '''tantaran’i Inter Milano'''
Statistika ofisialy avy amin’ny '''UEFA''' na '''Serie A'''
Pejy ofisialin'ny Inter Milano: <nowiki>https://www.inter.it</nowiki>
Lazao fotsiny raha mila ireo!</ref>
[[Sary:Consegna Coppa Italia. Inter-Roma 11 05 2006.jpg|vignette]]
== Club World Cup 2025 (kaominina ho an’ny MPILOLOSA) ==
I Inter mandray anjara voalohany, ao amin’ny Vondrona E miaraka amin’i Monterrey, River Plate ary Urawa Red Diamonds .
Lautaro Martínez nanao fitsambikinana lehibe tamin’ny Club World Cup: nanameloka an’i Monterrey tamin’ny an’i Monterrey 1–1 (vlak. nanafika) .
Mehdi Taremi dia mbola maharitra an-tànana ao Iran ka tsy afaka nianatra na nanampy tamin’ny lalao voalohany ao Los Angeles .
Cristian Chivu no mpanazatra vaovao nanomboka 9 Jona 2025 taorian’ny fialan’i Simone Inzaghi; nanamafy ny ekipa sy niova tarika ho amin’ny lalao komity vaovao fampanandronana .
---
== Fanovana ekipa & famindrana mpilalao ==
Mpilalao nankany:
* [[Petar Sučić]] (Dinamo Zagreb) voalaza ho mpiasan'ny Inter amin’ny fahavaratra .
*[[Luis Henrique]] (Marseille) ho mpanafika vaovao tamin’ny €23 M .
Mpilalao mety hiala:
Ireo veteranina toa an’i Acerbi, Darmian, Frattesi, Calhanoglu, Somer, Asllani, Correa, Arnautovic, ary Taremi no hita ho tafiditra ao amin’ny lisitra famindrana ho amin’ny fotoana manaraka .
Mpilalao azo entina:
Fanitarana ekipa sy fampananambanana niniana: mpanolo tena amin’ny fiarovan-dàlana (Gasiorowski), mpifaninana vaovao ([[Nico Paz]]), mpanampy ho an’i Lautaro/Thuram (Nick Woltemade) .
== Mpampianatra vaovao sy paikady ==
*[[Cristian Chivu]]: Nanana fifandraisana lalina tamin’ny klioba Inter (nanomboka tamin’ny yout) ary vaovao avy amin’ny Parma izy tamin’ny taona 2025 ary nahazo kontrakty maharitra mandra-pahatongan’ny 2027 .
Ny ekipa dia niomana hihazona fifaninanana maharitra toy ny Serie A, Champions League, Supercoppa, ary Club World Cup—tanjona Quadruple iray notanisan’i Inzaghi teo aloha .
== Mpilalao manan-danja ==
*[[Lautaro Martínez]]: Nahazo mpilalao tsara indrindra Serie A 2023–2024. Nahatratra 24 baolina sy 150 baolina ho an’ny Inter. Tafiditra tao amin’ny Team of the Year. ====
*[[Yann Sommer]] (mpanavotra baolina): Nanana 19 “clean sheets” tamin’ny lalao 34. Mpiaro tokana ao amin’ny ekipa tonga amin’ny famaranana Champions League. ====
[[Marcus Thuram]]: Nandray anjara tamin’ny baolina 27 hatramin’ny 2023. ====
*[[Henrikh Mkhitaryan]]: Mpilalao manampahaizana amin’ny fanombohana sy fizarana baolina. Armeniana voalohany tonga amin’ny famaranana Champions League. ====
== Ny kintana ==
*[[ Lautaro Martínez]]: Nandrombaka ny taom-baovao tamin'ny champions league, nahavita hat-trick voalohany tamin'ny CL 29 Janoary 2025 ary nahavita baolina faha-150 ho an’ny Inter tamin'ny 16 Aprily . ====
*[[Valentin Carboni]], [[Francesco Pio Esposito]], ary [[Petar Sučić]] no nisongadina tamin’ny FIFA Club World Cup ho kintana tanora.
== Vaovao momba ny fifindra-monina ==
Inter Milan mitady hanakarama an’i [[Rasmus Højlund]] ([[Manchester United]]), amin’ny alalan’ny fanofana.
Liana amin’ireo mpilalao tahaka an’i [[Oleksandr Zinchenko]] koa ny Inter hanamafy ny kianja afovoany.
== Lalao manaraka ==
Lalao manaraka: Inter vs Urawa Red Diamonds (Japana)
Raha mandresy, dia afaka miatrika an’i River Plate ([[Arzantina]]).
== Famintinana ==
Amin’ny 2025, Inter Milano dia mijoro ho ekipa matanjaka ara-kajy sy feno vinavina: nahavita taona mahery niady ho amin’ny toerana voalohany ary niakatra hatrany amin’ny Champions League, afa-tsy fanamby mahery tamin’ny Club World Cup. Miatrika fampivoarana ekipa lalina izy amin’ny fahavaratra amin’ny fanatanterahana fanoloana sy tanjona maharitra.
== Rohy ivelany ==
{{commons category}}
[[Sokajy:Klioba baolina kitra any Italia]]
[[Sokajy:Klioba baolina kitra any Lombardia]]
[[Sokajy:Milano]]
<references />
r044ncfec1zktvtpbrxuq8x6pr7izud
1143395
1143394
2026-06-16T02:00:10Z
HarryWurst
36292
1143395
wikitext
text/x-wiki
[[File:San Siro Museum, Milan (Ank Kumar, Infosys Limited) 02.jpg|thumb|left]]
[[File:FC Internazionale Milano 2021.svg|thumb|]]
'''Football Club Internazionale Milano''', nohafohezina hoe '''Internazionale''', fantatra amin'ny anarana hoe '''Inter Milano''', dia klioba {{italia}}na baolina kitra naorina tamin'ny 1908 tao an-drenivohitra [[Lombardia]] any [[Milano]].
Ny anarana hafa dia I ''Nerazzurri'' (''Ny Mainty sy Manga''), ''La Beneamata'' ary ''Il Biscione''.
Amin'ny
* Anaram-boninahitra tompon-daka nasionaly 20,<ref>nandrombaka amboara nasionaly miisa 20</ref>
* amboara nasionaly sivy, ny
* intelo nahazo ny amboara eropeana sy ny UEFA Champions League, ny
* Indroa no nahazo ny mondial,
* indray mandeha ny [[FIFA]] Club World Cup<ref>Amboara eran-tany ho an'ny klioba </ref> ary
* Fandresena telo farany tamin'ny fiadiana ny amboara UEFA sy ny UEFA Europa League
* Hanao ny lalao famaranana amin'i [[Paris Saint-Germain]] izy anio Asabotsy faha 31 Mey 2025 amin'ny 10 ora hariva ora malagasy. Efa tena vonona tanteraka tokoa no ny ekipa ny hihaona amin'ny ekipan'i Frantsa. Ka manantena fandresena tanteraka ny ekipa.
Iray amin'ireo klioba baolina kitra mahomby indrindra eran-tany ny Inter.
[[Sary:Stadio Giuseppe Meazza inter vs ac milan tifo.jpg|vignette|Stadio Giuseppe Meazza ]]
== Fampahafantarana ankapobeny ==
==== Anarana feno: Football Club Internazionale Milano, fantatra amin’ny hoe Inter Milano na Inter fotsiny. ====
==== Naorina: tamin’ny 9 martsa 1908. ====
==== Kianja: San Siro (Giuseppe Meazza), iarahan-dry zareo sy [[AC Milano]]. Mahazaka olona manodidina ny 80.000. ====
==== Tompony ankehitriny: Oaktree Capital Management (Amerikanina) no tompony feno nanomboka jona 2024. ====
== Zava - nitranga sy fifaninana lehibe ==
=== Supercoppa Italiana 2025: ===
Resy tamin’ny AC Milan 3–2 tamin’ny 6 Janoary tany Riyadh. Inter tsy afaka nahazo ny tombo-kase faha-9 taloha . Na teo aza izany, niara-nanankery 2–0 tany amin’ny semi-tokana izy tamin’i Atalanta.
=== Champions League 2024–25: ===
Inter tamin’ny efa nahazo fidirana tamin’ny quarterfinals: nandresy 4–1 amin’ny totaliny an’i Feyenoord (2–0 tany Rotterdam ary 2–1 tany San Siro) tamin’ny 5 sy 11 Martsa.
Tamin’ny fampihorohoroana tany [[München]] no nifanandrina tamin’ny [[Paris Saint-Germain|PSG]] ary resy mafy 5–0 tao amin’ny finale.
=== Serie A 2024–25: ===
Tamin’ny toerana faharoa, iray amin’ny [[Napoli]], ary nahafa-po teto amin’ny fifaninanana nasionaly.
[[Sary:Consegna Coppa Italia. Inter-Roma 11 05 2006.jpg|vignette]]
== Club World Cup 2025 (kaominina ho an’ny MPILOLOSA) ==
I Inter mandray anjara voalohany, ao amin’ny Vondrona E miaraka amin’i Monterrey, River Plate ary Urawa Red Diamonds.
Lautaro Martínez nanao fitsambikinana lehibe tamin’ny Club World Cup: nanameloka an’i Monterrey tamin’ny an’i Monterrey 1–1 (vlak. nanafika).
Mehdi Taremi dia mbola maharitra an-tànana ao Iran ka tsy afaka nianatra na nanampy tamin’ny lalao voalohany ao Los Angeles.
Cristian Chivu no mpanazatra vaovao nanomboka 9 Jona 2025 taorian’ny fialan’i Simone Inzaghi; nanamafy ny ekipa sy niova tarika ho amin’ny lalao komity vaovao fampanandronana.
== Fanovana ekipa & famindrana mpilalao ==
Mpilalao nankany:
* [[Petar Sučić]] (Dinamo Zagreb) voalaza ho mpiasan'ny Inter amin’ny fahavaratra.
*[[Luis Henrique]] (Marseille) ho mpanafika vaovao tamin’ny €23 M.
Mpilalao mety hiala:
Ireo veteranina toa an’i Acerbi, Darmian, Frattesi, Calhanoglu, Somer, Asllani, Correa, Arnautovic, ary Taremi no hita ho tafiditra ao amin’ny lisitra famindrana ho amin’ny fotoana manaraka.
Mpilalao azo entina:
Fanitarana ekipa sy fampananambanana niniana: mpanolo tena amin’ny fiarovan-dàlana (Gasiorowski), mpifaninana vaovao ([[Nico Paz]]), mpanampy ho an’i Lautaro/Thuram (Nick Woltemade).
== Mpampianatra vaovao sy paikady ==
*[[Cristian Chivu]]: Nanana fifandraisana lalina tamin’ny klioba Inter (nanomboka tamin’ny yout) ary vaovao avy amin’ny Parma izy tamin’ny taona 2025 ary nahazo kontrakty maharitra mandra-pahatongan’ny 2027.
Ny ekipa dia niomana hihazona fifaninanana maharitra toy ny Serie A, Champions League, Supercoppa, ary Club World Cup—tanjona Quadruple iray notanisan’i Inzaghi teo aloha.
== Mpilalao manan-danja ==
*[[Lautaro Martínez]]: Nahazo mpilalao tsara indrindra Serie A 2023–2024. Nahatratra 24 baolina sy 150 baolina ho an’ny Inter. Tafiditra tao amin’ny Team of the Year.
*[[Yann Sommer]] (mpanavotra baolina): Nanana 19 “clean sheets” tamin’ny lalao 34. Mpiaro tokana ao amin’ny ekipa tonga amin’ny famaranana Champions League.
[[Marcus Thuram]]: Nandray anjara tamin’ny baolina 27 hatramin’ny 2023.
*[[Henrikh Mkhitaryan]]: Mpilalao manampahaizana amin’ny fanombohana sy fizarana baolina. Armeniana voalohany tonga amin’ny famaranana Champions League.
== Ny kintana ==
*[[ Lautaro Martínez]]: Nandrombaka ny taom-baovao tamin'ny champions league, nahavita hat-trick voalohany tamin'ny CL 29 Janoary 2025 ary nahavita baolina faha-150 ho an’ny Inter tamin'ny 16 Aprily.
*[[Valentin Carboni]], [[Francesco Pio Esposito]], ary [[Petar Sučić]] no nisongadina tamin’ny FIFA Club World Cup ho kintana tanora.
== Vaovao momba ny fifindra-monina ==
Inter Milan mitady hanakarama an’i [[Rasmus Højlund]] ([[Manchester United]]), amin’ny alalan’ny fanofana.
Liana amin’ireo mpilalao tahaka an’i [[Oleksandr Zinchenko]] koa ny Inter hanamafy ny kianja afovoany.
== Lalao manaraka ==
Lalao manaraka: Inter vs Urawa Red Diamonds (Japana)
Raha mandresy, dia afaka miatrika an’i River Plate ([[Arzantina]]).
== Famintinana ==
Amin’ny 2025, Inter Milano dia mijoro ho ekipa matanjaka ara-kajy sy feno vinavina: nahavita taona mahery niady ho amin’ny toerana voalohany ary niakatra hatrany amin’ny Champions League, afa-tsy fanamby mahery tamin’ny Club World Cup. Miatrika fampivoarana ekipa lalina izy amin’ny fahavaratra amin’ny fanatanterahana fanoloana sy tanjona maharitra.
== Rohy ivelany ==
{{commons category}}
[[Sokajy:Klioba baolina kitra any Italia]]
[[Sokajy:Klioba baolina kitra any Lombardia]]
[[Sokajy:Milano]]
<references />
pudoxojgxp4p0vw9ctg022a3uft1hzs
Albert Rakoto Ratsimamanga
0
293225
1143400
1132629
2026-06-16T02:36:08Z
HarryWurst
36292
1143400
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox olona
|anarana=Albert Joseph Rakoto Ratsimamanga
|teraka=1907
|toerana=[[Antananarivo]]
|maty=16 septambra 2001
|asa=Mpitsabo, mpikaroka
}}
Ny 28 desambra 1907 no teraka i '''Albert Rakoto Ratsimamanga''' tao [[Antananarivo|Tananarive]], maty ny 16 septembre 2001 izy no maty Izy dia mpahay siansa [[Madagasikara|malagasy]], [[Andriana]] Izy dia zafikelin'ny Printsy Ratsimamanga (maty tamin'ny taona 1897) izay mpanolotsaina sady dadatoan'ny mpanjakavavy [[Ranavalona III]] .
Izy no mpanorina miaraka amin’ny vadiny Suzanne, [[Pierre Boiteau]] sy [[Raymond William Rabemananjara]] ankoatra ny hafa, ao amin’ny Institut Malagasy misahana ny Fikarohana Appliquées (IMRA). Antsoina hoe " Albert sy Suzanne Rakoto Ratsimamanga Foundation<nowiki>''</nowiki>,Sady neken'ny Filankevitry ny Governemanta ho fikambanana manan-danja ho an'ny daholobe taminy 2 octobra 2012.
Ny fananganana ny Ivon-toerana dia noho ny tombotsoa ara-bola avy amin' ny famoronana fanafody fanasitranana ,Medecassol,izay azony avy amin'ny zava-maniry Centella asiatica.<ref>https://textes.lexxika.com/lois-malagasy/decret-n2012-1018-du-21-novembre-2012-portant-reconnaissance-dutilite-publique-de-la-fondation-albert-et-suzanne-rakoto-ratsimamanga-institut-malgache-des-recherches-appliquees-imra/?utm_source=chatgpt.com</ref>
Manana sampana fikarohana ny IMRA, dia ny :
* Laboratoara bioteknolojian'ny zavamaniry
* Ny laboratoara fitosimia sy fanaraha-maso ny kalitao
* Laboratoara [[Pharmacognosie|farmakognosy]] ampiharina
* Ny laboratoara fanombanana ara-panafody sy ara-klinika
* Laboratoara farmakologika fanandramana
* Ny laboratoara agronomie ho an'ny fampandrosoana maharitra <ref>{{Cite web |url=https://www.auf.org/les_membres/nos-membres/institut-malgache-de-recherches-appliquees/ |title=kopian'ny arisiva |access-date=2026-03-14 |archive-date=2024-12-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241204223437/https://www.auf.org/les_membres/nos-membres/institut-malgache-de-recherches-appliquees/ |url-status=dead }}</ref>
===== Fandaharam-pianarana ao amin'ny oniversite : =====
* Dokotera momba ny Siansa ( [[Paris]] )
* Dokotera mpitsabo (Paris)
* Nahazo diplaoma tao amin'ny Institute of Exotic Medicine (Paris)
* Mpianatra taloha tao amin'ny [[Institut Pasteur]] any Paris
* Mpianatra teo aloha tao amin'ny Sekoly Ambony momba ny Fianarana Iraisam-pirenena
* Mpanoratra ao amin'ny Akademia Frantsay momba ny Fitsaboana
* Mpanoratra ao amin'ny Akademia Siansa ( [[Institut de France]] ), ny Akademia Siansa any ivelany, ny Akademia Malagasy, ny Akademia Siansa any amin'ny Tontolo Fahatelo (Angovo Atomika), ny Akademia Siansa any Roma, ny Akademia any amin'ny Tontolo Latina, ny Fikambanana Amerikana momba ny Farmakolozia, ary ny Fikambanan'ny Mpanoratra Miteny Frantsay avy any ivelany<ref>{{Cite web |last=Enoveducation |date=2020-11-22 |title=Qui est ALBERT RAKOTO RATSIMAMANGA |url=https://edunov.xyz/albert-rakoto-ratsimamanga/ |access-date=2023-03-04 |website=Salon de l'étudiant en ligne |language=fr-FR}}</ref> <sup>.</sup>
=== Ny hafa ===
{{commonscat}}
[[Sokajy:mpahay siansa malagasy]]
[[Sokajy:Mpitsabo malagasy]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1907]]
[[sokajy:maty tamin'ny taona 2001]]
22kf06cbjqv9ix17sw7scfg18oprliv
Olave Baden-Powell
0
294054
1143423
1116152
2026-06-16T05:53:17Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143423
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary= Olave Baden-Powell.jpg
|anarana=Olave Baden-Powell
|teraka=22 Febroary 1889
|maty= 25 Jiona 1977
|firenena={{Angletera}}
|mpiaraka=
|asa=
|taona niasàna=
}}
'''Oalave St Clair Baden-Powell''', teraka ''Soames'', dia teraka tamin’ny 22 Febroary 1889 tao [[Chesterfield]], {{Angletera}}, ary nodimandry tamin’ny 25 Jiona 1977. Izy no vadin’i [[Robert Baden-Powell]], mpanorina ny fikambanana Scouting sy Guiding, izay nofinidy sy notohizany nandritra ny dimy amby telopolo taona taorian’ny nahafatesan’ny vadiny. Fantatra ihany koa amin’ny anarana hoe Olave, Lady Baden-Powell izy.
== Ny fiandohan'ny fiainany ==
Teraka tamin’ny taona 1889, i Olave dia zanakavavin’i Harold Soames, mpanakanto sady mpanamboatra labiera, izay avy amin’ny fianakavian’ny jeneraly tany [[East Sussex]], sy Katherine Hill, izay taranak’i Joseph Gilstrap Gelthorpe, mpamokatra vary malt izay voafidy ho Ben’ny Tanànan’i [[Newark]], ao Nottinghamshire. Nobeazin’ny gouvernante sy mpanompo maro izy, satria fianakaviana nahitana fiaviana sy fivelomana ambony. Nifindrafindra monina matetika ny fianakaviany, noho ny asa sy dia nataon’ny rainy.
Nandritra ny fahazazany, i Olave dia naneho fahaiza-manao sy talenta manokana tamin'ny fanatanjahantena an-kalamanjana maro, toy ny tenisy, lomano, baolina kitra, skating, ary canyoning. Tena nahay nitendry lokanga koa izy, ka naneho fahafinaretana sy fahaiza-manao tamin’ny zavakanto ankoatra ny fanatanjahantena.
Tamin'ny volana Janoary 1912, i Olave dia nihaona tamin’i Robert Baden-Powell, ilay maherifon’ny Ady Boer Faharoa sady mpanorina ny skoto, nandritra ny dia an-tsambo nataony tamin’ny Arcadia ho any New York, tamin’ny dia skoto voalohany nataony manerana izao tontolo izao. 23 taona i Olave tamin’izay, ary 55 taona i Robert, saingy mitovy andro nahaterahana izy ireo, dia ny 22 Febroary.
Nifankatia sy nivady izy ireo tamin’ny volana Septambra tamin’io taona io ihany. Mba hisorohana ny fanelingelenan’ny mpanao gazety sy ny fanehoan-kevitra tamin’ny fiarahany tamin’ny olo-malaza, dia nanao mariazy mangingina izy ireo tamin’ny 30 Oktobra 1912.
[[Sary:Lady_Baden_Powell_and_Robert_Baden-Powell.jpg|vignette| Nanao ny fanambadiany tao amin'ny Fiangonana St Peter, tao Parkstone, Dorset, ny mpivady vao tamin'ny 31 Oktobra 1912.]]
Ny skoto sy ny mpitari-dalana rehetra tany Angletera dia nandray anjara tamin’ny fanomezana fampakaram-bady ho an’ny mpivady Baden-Powell, amin’ny alalan’ny fanomezana denaria iray avy. Ireo vola ireo dia natao hividianana fiara ho fanomezana ho azy ireo.
* Olave sy Robert Baden-Powell dia nanan-janaka telo, dia ireto avy:
** Peter, Baron Baden-Powell faharoa (1913–1962), nandimby ny anaram-boninahitry ny rainy taorian’ny nahafatesany tamin’ny 1941.
** Heather Baden-Powell (1915–1986), manana ny fanambaniny hoe ''Honourable''.
** Betty Baden-Powell (1917–2004), izay nanambady an’i Gervase Charles Robert Clay (1912–2009) tamin’ny taona 1936. Nanan-janaka efatra izy ireo: zanakalahy telo sy zanakavavy iray.
== Skoto ==
Tamin’ny taona 1916, i Olave dia lasa Kaomisera Mpitarika Zazavavy ao amin’ny County.
Tamin’ny 1918, izy no voatendry ho Lehiben’ny Mpitarika Zazavavy manerana an’i Angletera.
Tamin’ny taona 1930, izy dia voafidy ho Lehiben’ny Mpitarika Zazavavy Maneran-tany.
Tamin’io taona io ihany, nahazo mari-boninahitra lehibe izy, dia ny Grande Dame ao amin’ny Fanjakana Britanika, nataon’ny Mpanjaka George V.
Ny rainy dia nividy ny trano Pax Hill tany Hampshire ho azy, izay nipetrahany niaraka tamin’ny vadiny nanomboka tamin’ny 1918 hatramin’ny 1939.
Niaraka tamin’ny vadiny, ary taty aoriana taorian’ny nahafatesany, dia nitsidika firenena maro i Olave Baden-Powell mba hampiroborobo ny skotisma sy ny fitarihana zazavavy.
Tamin’ny 1941 hatramin’ny 1970, dia nitsidika firenena 107 izy, tamin’ny alalan’ny fomba fitaterana isan-karazany: fiaramanidina, lakana, fiaran-dalamby, fiara, posy, elefanta aza.
Nitsidika fikambanan'ny Mpitari-dalana sy Skoto maro maneran-tany izy, ary nanome voninahitra Jamboree sy toby iraisam-pirenena tamin’ny fisehoany sy fandraisany anjara mivantana.
== Faran’ny fiainany ==
Tamin’ny Oktobra 1939, nifindra tany Nyeri, Kenya, niaraka tamin’ny vadiny i Olave, ary maty tamin’ny 8 Janoary 1941. Tamin’ny 1942, niady tamin’ny fanafihan’ny sambo U-boat izy, ary niverina tany amin’ny tranony tao amin’ny Lapan’i Hampton Court (izay nipetrahany nanomboka tamin’ny 1943 ka hatramin’ny 1976), satria ny tranony tao Pax Hill dia notakian’ny miaramila kanadiana. Nandritra ny ady, nitety an’i Royaume-Uni izy, ary nitsidika ny tranony rehefa nokapohin’ny balafomanga V2 tamin’ny taona 1944. Vantany vao vita ny fanafihan’ny Allied (Landing), dia niverina tany Frantsa izy ary nitety an’i Eoropa indray mba hamelona sy hanamafy ny scouting sy ny fitarihana taorian’ny ady.
Rehefa tafavoaka velona tamin’ny aretim-po tamin’ny 1961 izy, dia voarara tsy handeha intsony; noho izany, dia nanohy ny iraka nampanaovina azy tamin’ny alalan’ny taratasy izy.
Tamin'ny 1970, fony izy 80 taona, dia voan'ny diabeta izy, izay mety maty. Olave dia maty tamin'ny 25 juin 1977 tao amin'ny Birtley House. Nentina niverina tany [[Kenià|Kenya]] ny lavenonany mba hapetraka eo akaikin'ny fasan'ny vadiny ( fasan'i Baden-Powell ).
Ny Foibe Olave ho an’ny Girl Guides dia naorina tany avaratr’i Londres ho fahatsiarovana azy. Ao amin’ny tranobe iray ihany no misy ny birao iraisam-pirenena sy ny Pax Lodge World Centre.
Isan-taona, ny Skoto sy ny Mpitarika manerana izao tontolo izao dia mankalaza ny Andron’ny Fieritreretana amin’ny fitsingerenan’ny andro nahaterahan’i Robert sy Olave Baden-Powell, ny 22 Febroary.
Olave sy Robert Baden-Powell dia manana fahatsiarovana ao amin’ny Abbey Westminster.
Ao Paris, manome voninahitra azy ireo ny Kianja Olave sy Robert Baden-Powell.
== Loharano ==
{{Reflist}}
== Jereo koa ==
* Philippe Maxence, ''Olave Baden-Powell : the female scout adventure'', Paris, Artège, 2020, 320 p.
{{Liens}}
* {{En icon}} [http://www.olavebadenpowell.org/ Olave Baden Powell — La Chef Guide mondiale] {{Wayback|url=http://www.olavebadenpowell.org/ |date=20070404074840 }}
* {{En icon}} [http://www.pinetreeweb.com/B-P.htm Robert Baden-Powell]
* {{En icon}} [http://www.pinetreeweb.com/bp-pictures8.htm Photographies]{{Portail|scoutisme}}
[[Sokajy:Scouts]]
[[Sokajy:Skotisma]]
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1889]]
[[sokajy:Maty tamin'ny taona 1977]]
2lsuzt666khgzjzwa9j8aqapxx5j675
Vahiny (tononkalo)
0
294113
1143439
1142082
2026-06-16T10:12:30Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143439
wikitext
text/x-wiki
Ny [[tononkalo]] mitondra ny lohateny hoe "'''Vahiny'''" dia tononkalo nosoratan' i [[Georges Andriamanantena|Rado]] ([[Georges Andriamanantena]]) tao amin' ny boky fanangonan-tononkalo mitondra ny lohateny hoe ''Dinitra''<ref name=":0"><small>"[https://www.babelio.com/livres/Andriamanantena-Dinitra/788425 Dinitra] {{Wayback|url=https://www.babelio.com/livres/Andriamanantena-Dinitra/788425 |date=20170121093737 }}", ''www.babelio.com''</small></ref>.
== Fanangonana ==
"Vahiny" dia tafiditra ao amin' ny ''Dinitra'' izay fanangonana voalohany nataon' i [[Georges Andriamanantena|Rado]], nivoaka tamin' ny taona 1973, izay mirakitra ny lohahevitra rehetra averimberiny. Tafiditra ao anatin' izany ny tononkalo momba ny [[fanavakavaham-bolon-koditra]] tao [[Afrika Atsimo]], momba ny adin' ny mpirahalahy, indrindra fa ny tany Rhodesia (mahafaoka an' i [[Zambia]] sy i [[Zimbaboe]] ary i [[Malaoỳ|Malaoy]] ankehitriny), ary momba ny [[Ady tany Vietnamy]]<ref name=":0" />.
== Tononkalo ==
<poem>
Mahagaga
F'eto an-tanindrazako aho, nefa tenin'olon-kafa,
no takiana mba ho haiko vao mahazo anjara asa
hamelomako ankohonana.
Sady izay nitonatonana,
fa ny vary fotsiko aza nosoloiko ireo dipaina
Vao mihevitra ny saiko fa olona miadan-tsaina
sy mba feno voninahitra...nahita angano ianao ry taniko!
Fa ny hira tiako indrindra sy tsaroako ho tena mamiko
dia ny gadona vihiny,
fa tsy'lay anao fahiny...
Mahamenatra ahy 'ty'zaho, nefa aoka habaribariko
izay mba fifaliana ho ahy? Mivarotra ny tanimbariko hividianako fiara...
Angaha tsy efa maramara
fa dia efa tsy hita intsony!
He! Jereo ange itony
Trano vitsy mba naoriko! Raha vao misy iray mitranga
dia rakofako fanitso. Fa ny tafo tanimanga?
Ny vahiny sendra teny
no mitsiriritra ireny...
Aok'izay tsy hotohizana
Sao manjary maha vizana...
Fa manitika ny saiko sady tiako hofantarina
Iza marina
no nanodina ny saiko sy ny foko sy fanahiko
ka dia nahatonga ahy hanitsakitsaka ny ahiko?
</poem>
(''Dinitra'', 8.1-1.71, tak.143).
== Jereo koa ==
* [[Vahiny (biby)]]
== Loharano ==
m0itnagbdofj270intxnn3zplebnnri
Homamiadana
0
295235
1143407
1133419
2026-06-16T02:44:53Z
HarryWurst
36292
1143407
wikitext
text/x-wiki
Ny [[homamiadana]] dia anisan'ny aretina mampatahotra indrindra amin'izao fotoana izao, satria mahazo olona maro manerana izao tontolo izao ary tsy tsy voafetra amin'ny sokajin-taona na lahy na vavy.
== Karazana homamiadana mahazatra ==
Maherin'ny zato karazana ny aretina mifandray amin'ny homamiadana izay manana toetra miavaka. Ka ireto manaraka ireto no tena miparitaka indrindra maneran-tany.
=== Ny homamiadan'ny nono ===
Izy io dia karazana fivontosana izay manomboka amin'ny fivoaran'ny sela ao amin'ny tadin'ny nono. Ity homamiadana ity no homamiadana manjaka indrindra amin'ny vehivavy maneran-tany ary mety mamely na iza na iza satria samy manana tavy nono hatrany am-bohoka ny tsirairay.
== Jereo koa==
[[en:Cancer]]
[[Sokajy:aretina]]
9v1c9h3cq3wowtxte5ze84y5o7n7024
1143408
1143407
2026-06-16T02:45:38Z
HarryWurst
36292
1143408
wikitext
text/x-wiki
Ny [[homamiadana]] dia anisan'ny [[aretina]] mampatahotra indrindra amin'izao fotoana izao, satria mahazo olona maro manerana izao tontolo izao ary tsy tsy voafetra amin'ny sokajin-taona na lahy na vavy.
== Karazana homamiadana mahazatra ==
Maherin'ny zato karazana ny aretina mifandray amin'ny homamiadana izay manana toetra miavaka. Ka ireto manaraka ireto no tena miparitaka indrindra maneran-tany.
=== Ny homamiadan'ny nono ===
Izy io dia karazana fivontosana izay manomboka amin'ny fivoaran'ny sela ao amin'ny tadin'ny nono. Ity homamiadana ity no homamiadana manjaka indrindra amin'ny vehivavy maneran-tany ary mety mamely na iza na iza satria samy manana tavy nono hatrany am-bohoka ny tsirairay.
== Jereo koa==
[[en:Cancer]]
[[Sokajy:aretina]]
trydtcf6epkhhzkqf7aqtrxb6kij8jp
Raharaha Boeing 777
0
295272
1143424
1140107
2026-06-16T06:51:06Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143424
wikitext
text/x-wiki
Ny '''Raharaha Boeing 777''' dia raharaha momba ny fanomezan' ny fitondram-panjakana malagasy fanamarinan-daharam-pisoratana anarana ny fiaramanidina [[Boeing 777|Boeing 777 200ER]] miisa dimy izay nafindra an-tsokosoko tany [[Iràna]] teo anelanelan' ny volana Marsa sy Jolay 2025. Nampiasain' ny [[Singapore Airlines]] (''[[:fr:Singapore_Airlines|fr]]'') tany am-boalohany ireo fiaramanidina ireo, avy eo notahirizina tany [[Aostralia]], tany [[Indônezia]] sy tany [[Repoblika Entim-Bahoakan' i Sina|Sina]] alohan' ny hamindrana azy any Iràna. Mba hanaronana izany famindram-pananana izany dia nisy fanaovana hosoka antontan-taratasy nomen' i [[Madagasikara]] ny orinasa antsoina UDAAN Aviation. Nipoaka ampahibemaso ilay raharaha tamin' ny volana Jolay 2025, izay nitarika ny fanesorana amin' ny toerany ny Minisitry ny Fitaterana malagasy.
== Fizotran' ilay raharaha ==
=== Talohan' ilay raharaha ===
Ny [[fiaramanidina]] dimy vaokasika dia [[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] izay anisan' ny fiaramanidin' ny [[Singapore Airlines]] (''[[:fr:Singapore_Airlines|fr]]'') any [[Singaporo]] teo aloha hatramin' ny taona 2018, avy eo nafindra tany amin' ny kômpania tailandey [[NokScoot]] (''[[:fr:NokScoot|fr]]'') any [[Tailandy]] alohan' ny hametrahana azy ao anaty toeram-pitahirizana any [[Alice Springs]] ([[Aostralia]]) taorian' ny faharavan' ity kômpania ity nandritra ny valanaretina [[Covid-19]]<ref name=":0"><small>"[https://www.travelandtourworld.com/news/article/five-boeing-777s-secretly-delivered-to-iran-learn-how-they-bypassed-sanctions/ Five Boeing 777s Secretly Delivered to Iran – Learn How They Bypassed Sanctions]", ''www.travelandtourworld.com''</small></ref><ref name=":1"><small>"[https://www.intellinews.com/iran-acquires-boeing-jets-through-madagascar-paper-trail-amid-sanctions-393474/ Iran acquires Boeing jets through Madagascar paper trail amid sanctions]", ''www.intellinews.com''</small></ref><ref name=":2"><small>"[https://airinsight.com/iran-mahan-air-boeing-777/?utm_source=chatgpt.com Despite Sanctions, Iran Acquires 5 Ex-SIA Boeing 777s]", ''airinsight.com''</small></ref>. Napetraka ao amin' ny toeram-pitahirizana any Alice Springs tamin' ny 2018 ka hatramin' ny 2023 ireo fiaramanidina ireo. Ny [[Ion Aviation LLC]] (any [[Florida]], [[Etazonia]]) dia nividy azy ireo teo anelanelan' ny Septambra 2023 sy Febroary 2024<ref name=":3"><small>"[https://www.ch-aviation.com/news/156507-iran-imports-five-b777s-via-purported-malagasy-start-up? Iran imports five B777s via purported Malagasy start-up]", ''www.ch-aviation.com''</small></ref>.
=== Fifindrana firenena ===
Teo anelanelan' ny Oktobra 2023 sy Marsa 2024 dia nafindra avy any [[Alice Springs]] ho any [[Lanzhou]] ([[Repoblika Entim-Bahoakan' i Sina|Sina]]) ireo fiaramanidina ireo tamin' ny alalan' ny laharam-pisoratana anarana amerikana (Ion Aviation), avy eo nesorina avy ao amin' ny rejisitr' i [[Etazonia]] izy ireo tamin' ny faran' ny Marsa 2024<ref name=":3" /><ref name=":4"><small>"[https://www.meforum.org/mef-observer/irans-mahan-air-defies-sanctions-acquires-u-s-built-boeing-777s? Iran’s Mahan Air Defies Sanctions, Acquires U.S.-Built Boeing 777s]", ''www.meforum.org''</small></ref>.
Teo anelanelan' ny Mey sy Jolay 2025 dia hita tao amin' ny seranam-piaramanidina Soekarno-Hatta (''[[:fr:Aéroport_international_Soekarno-Hatta|fr]]'') ao [[Jakarta]] (any [[Indônezia]]) ny iray amin' ireo fiaramanidina ireo fara fahakeliny (N99001 lasa 5R-RIJ)<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref><small>"[https://www.travelandtourworld.com/news/article/five-boeing-777s-secretly-delivered-to-iran-learn-how-they-bypassed-sanctions/ Five Boeing 777s Secretly Delivered to Iran – Learn How They Bypassed Sanctions]", ''www.travelandtourworld.com''</small></ref><ref name=":5"><small>"[https://www.ecofinagency.com/news/2907-47889-boeing-jets-to-iran-from-malagasy-paper-trail-to-questions? Boeing Jets to Iran: From Malagasy Paper Trail to Questions]", ''www.ecofinagency.com''</small></ref>. Tamin' ny 4 ka hatramin' ny 15 Jolay 2025 dia notahirizina vonjimaika tao [[Siem Reap Angkor International]] (''[[:fr:Aéroport_international_de_Siem_Reap-Angkor|fr]]'') (any [[Kambôdia|Kambôja]]) ireo fiaramanidina ireo<ref><small>"[https://simpleflying.com/boeing-777s-transfered-iran-despite-sanctions/ 5 Boeing 777s Transferred To Iran Despite Ongoing Sanctions]", ''simpleflying.com''</small></ref><ref><small>"[https://onemileatatime.com/news/iranian-aircraft-smuggling-disappearing-planes/ The Wild World Of Iranian Aircraft Smuggling, “Disappearing” Planes]", ''onemileatatime.com''</small></ref><ref name=":6"><small>"[https://www.ch-aviation.com/news/156612-madagascar-sacks-transport-minister-over-iran-scandal? Madagascar sacks transport minister over Iran Scandal]", ''www.ch-aviation.com''</small></ref>.
=== Fisoratana anarana malagasy ===
Tamin' ny 17 Janoary 2025 i [[Madagasikara]], tamin' ny alalan' ny [[Aviation civil de Madagascar]], dia namoaka taratasy fanamarina-daharam-pisoratana anarana vonjimaika (frantsay: certificats d'immatriculation provisoire na CIP) tamin' ny orinasa atao hoe UDAAN Aviation / Udaan Potentials Ltd ho an' ireo [[Boeing 777]] dimy ireo<ref name=":1" /><ref name=":5" /><ref name=":6" />. Ny UDAAN Aviation dia nisoratra anarana tao amin' ny Registre du commerce et des sociétés (RCS) ao [[Antananarivo]] tamin' ny Jona 2023<ref name=":5" /><ref><small>"[https://www.madagascar-tribune.com/Affaire-des-cinq-aeronefs-l-Avion.html? Affaire des cinq aéronefs : l’Avion civile de Madagascar s’explique]", ''www.madagascar-tribune.com''</small></ref><ref name=":7"><small>"[https://www.madagascarnewsroom.com/2025/07/affaire-des-boeing-777-l-opinion-reste-dubitative.html? Affaire des Boeing 777 | L'opinion reste dubitative]", ''www.madagascarnewsroom.com''</small></ref>. Ny tanjona amin' izany dia ny hitondrana azy ireo any [[Kenià]] hanaovana fikojakojana ara-teknika, nefa tsy tonga teto Madagasikara na tany Kenià mihitsy ireo fiaramanidina ireo.<ref><small>"[https://african-aviation-news.com/2025/08/01/madagascar%E2%80%91registered-udaan-used-as-front-for-iran-to-acquire-five-boeing-777s/ Madagascar‑Registered UDAAN Used as Front for Iran to Acquire Five Boeing 777s]", ''african-aviation-news.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.agenceecofin.com/actualites/2907-130509-boeing-iran-madagascar-les-faits-les-questions-le-contexte Boeing, Iran, Madagascar : les faits, les questions, le contexte]", ''www.agenceecofin.com''</small></ref>.
Ireo laharam-pisoratana anarana vonjimaika ireo dia: 5R‑RIS (msn 32334), 5R‑ISA (msn 30866), 5R‑HER (msn 28522), 5R‑IJA (msn 28527) ary 5R‑RIJ (msn 33369)<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref><small>"[https://www.youtube.com/watch?v=bCM1Sd9Usy0 Fanazavana avy amina pilote iray momba ilay avion tratra tany Iran nampidi-kizo an' i Madagasikara]", ''Maso Madagascar TV''.</small></ref>. Telo volana no manan-kery io taratasy fanamarinana (CIP) io, izay tokony ho tapitra tamin' ny 17 Avrily 2025. Voalaza fa nisy nanao hosoka ilay taratasy fanamarinana mba hanitarana ny fe-potoana mampanan-kery azy hatramin' ny 12 Jolay 2025<ref name=":5" />.
=== Fahatongavana tany Iràna ===
Tamin' ny 15 Jolay 2025 dia niala avy any [[Siem Reap]] ([[Kambôdia|Kambôja]]) nankany Iràna ireo fiaramanidina dimy ireo, na dia efa lany andro na sandoka aza ny antontan-taratasy momba azy ireo<ref name=":5" /><ref name=":6" />. Nigadona tao [[Chabahar]] ny roa, tao [[Zahedan]] ny roa, ary tao [[Mashhad]] ny iray. Tamin' ny fahatongavan' izy ireo dia nesorina ny marika malagasy rehetra. Toa nafenina mihitsy aza ny fiaramanidina telo<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":4" />.
=== Mpividy fiaramanidina ===
Heverin' ny maro fa ireo [[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] dimy ireo dia nampidirina tao amin' ny andiam-piaramanidin' ny [[Mahan Air]] (''[[:fr:Mahan_Airlines|fr]]''), zotram-piaramanidina iraniana tsy miankina, izay nosazian' i [[Etazonia]] nanomboka tamin' ny taona 2011<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref><small>"[https://en.mehrnews.com/news/234851/Iran-acquires-five-giant-Boeing-planes-despite-sanctions? Iran acquires five giant Boeing planes despite sanctions] {{Wayback|url=https://en.mehrnews.com/news/234851/Iran-acquires-five-giant-Boeing-planes-despite-sanctions |date=20250802031224 }}", ''en.mehrnews.com''</small></ref>.
Ity fividianana ity angamba no fisehoana voalohan' ny Boeing 777 ao amin' ny andiam-piaramanidina sivily iraniana taorian' ny fanombohan' ny fanasaziana an-taonany maro izay nanakana ny [[Iràna|Iran Air]] sy ny orinasa hafa (''[[:fr:Iran_Air|fr]]'') tsy hahazo fiaramanidina toy izany<ref><small>"[https://www.airdatanews.com/iran-again-circumvents-sanctions-to-illegally-receive-five-boeing-777-200s/ Iran Again Circumvents Sanctions to Illegally Receive Five Boeing 777-200s]", ''www.airdatanews.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.travelandtourworld.com/news/article/boeing-777s-now-join-irans-fleet-a-boost-to-tourism-and-air-travel-access-amid-restrictions/ Boeing 777s now join Iran’s Fleet: A Boost to Tourism and Air Travel Access Amid Restrictions]", ''www.travelandtourworld.com''</small></ref>.
== Ny orinasa UDAAN Aviation ==
=== Mpandray anjara ao amin' ilay raharaha ===
Nametraka fangatahana tany amin' ny ACM ny UDAAN Aviation mba hanoratra anarana vonjimaika ny fiaramanidina [[Boeing 777]] miisa dimy, mba hahazoan' izy ireo misidina mankany amin' ny toeram-pikojakojana fiaramanidina any [[Kenià]]. Azo tamin' ny 17 Janoary 2025 ny antontan-taratasy fanamarinana vonjimaika momba izany<ref name=":8"><small>"[https://african-aviation-news.com/2025/08/01/madagascar%e2%80%91registered-udaan-used-as-front-for-iran-to-acquire-five-boeing-777s/ Madagascar‑Registered UDAAN Used as Front for Iran to Acquire Five Boeing 777s]", ''african-aviation-news.com''</small></ref><ref><small>"[https://midi-madagasikara.mg/aviation-civile-demande-dimmatriculation-de-5-boeing-777-refusee-par-lacm/#:~:text=La%20d%C3%A9marche%20entam%C3%A9e%20par%20la,de%205%20Boeing%20777%2D212. Aviation civile : Demande d’immatriculation de 5 Boeing 777 refusée par l’ACM] {{Wayback|url=https://midi-madagasikara.mg/aviation-civile-demande-dimmatriculation-de-5-boeing-777-refusee-par-lacm/#:~:text=La%20d%C3%A9marche%20entam%C3%A9e%20par%20la,de%205%20Boeing%20777%2D212. |date=20250804192607 }}", ''midi-madagasikara.mg''</small></ref><ref name=":9"><small>"[https://actu.orange.mg/madagascar-reagit-a-laffaire-des-cinq-avions-qui-seraient-lies-a-liran/ Madagascar réagit à l'affaire des cinq avions qui seraient liés ç l'Iran] {{Wayback|url=https://actu.orange.mg/madagascar-reagit-a-laffaire-des-cinq-avions-qui-seraient-lies-a-liran/ |date=20251212060450 }}", ''actu.orange.mg''</small></ref>.
=== Ny mombamomba azy ===
Ny UDAAN Aviation dia voalaza amin' ny fomba ôfisialy fa orinasa manana ny foibeny any [[India]], nefa misoratra eto [[Madagasikara]] amin' ny anarana hoe ''Udaan Potentials Ltd'', ao amin' ny Rejistra momba ny varotra sy ny orinasa (frantsay: ''Registre du commerce et des sociétés'' na RCS) ao [[Antananarivo]] tamin' ny taona 2023, ao Analamahitsy [[Antananarivo]] ny foiben-toerany<ref name=":7" /><ref name=":10"><small>"[https://www.koolsaina.com/madagascar-au-coeur-manoeuvre-iranienne-pour-contourner-embargo/ Madagascar au cœur d'une manœuvre iranienne pour contourber l'embargo]", ''www.koolsaina.com''</small></ref>. Ny asa nambaran' ity orinasa izay tsy manana renivola afa-tsy 2 tapitrisa Ariary ity, dia ireto: fanafarana sy fanondranana vokatra avy amin' ny fambolena ([[voamadinika]], [[voanjo]], [[antsingeny]], [[zava-manitra]] fanao amin' ny sakafo, sns.), tolotra amin' ny fitaterana ana habakabaka, fikojakojana (anglisy: ''Maintenance, Repair and Overhaul'' na ''MRO''), ary fanofanana mpanamory fiaramanidina, nefa tsy manana traikefa na fotodrafitrasa voaporofo fisiana eo amin' ny sehatry ny fiaramanidina<ref name=":7" /><ref name=":9" /><ref name=":10" />. Fampahalalam-baovao maro no nanamarika fa ny Udaan Potentials Ltd dia toa orinasa fanakonan-javatra natsangana manokana hanamora ny famindrana fiaramanidina, nefa tsy misy asa momba ny fiaramanidina fantatra na mpiasa mahafeno fepetra hisahana izany ny ao aminy<ref name=":8" /><ref><small>"[https://www.lexpress.mg/2025/07/aviation-lacm-denonce-le-detournement.html? Aviation - L’ACM dénonce le détournement d’un document officiel]", ''www.lexpress.mg''</small></ref><ref name=":11"><small>"[https://www.madagascar-tribune.com/Affaire-des-cinq-Boeing-777-l-Etat.html? Affaire des cinq Boeing 777 : l’État porte plainte pour atteinte à la sûreté de l’Etat]", ''www.madagascar-tribune.com''</small></ref>.
== Vokany ==
=== Olona voarohirohy ===
Nisy ny fitoriana ny UDAAN Aviation napetraka momba ny hosoka sy ny fampiasana hosoka ary koa ny fanohintohinana ny fiarovam-panjakana. Olona roa no nokarohina fa tompon' antoka tamin' ilay fisolokiana bevava tamin' ny alalan' ilay orinasa: i Khushwinder Singh ([[Indiana (vahoaka)|Indiana]]) sy i Heriniaina Rijasoa Andriamananarivo ([[Malagasy (vahoaka)|Malagasy]])<ref><small>"[https://www.madagascar-tribune.com/Affaire-des-cinq-Boeing-777-l-Etat.html? Affaire Boeing 777-200 - Les deux promoteurs recherchés arrêtés]", ''www.madagascar-tribune.com''</small></ref><ref name=":11" />.
Nanambara i Richard Ravalomanana, filohan' ny [[Antenimierandoholona (Madagasikara)|Antenimieran-doholona]], fa mpanolo-tsaina an-tsitrapo tao aminy i Khushwinder Singh<ref><small>"[https://newsmada.com/2025/07/31/avis-de-recherche-richard-ravalomanana-nie-tout-lien-avec-singh-khushwinder/ Avis de recherche: Richard Ravalomanana nie tout lien avec Singh Khushwinder]", ''newsmada.com''</small></ref><ref><small>"[https://midi-madagasikara.mg/zaza-ramandimbiarison-le-president-du-senat-doit-demissionner/ Zaza Ramandimbiarison : Le président du Sénat doit démissionner] {{Wayback|url=https://midi-madagasikara.mg/zaza-ramandimbiarison-le-president-du-senat-doit-demissionner/ |date=20250802045107 }}", ''midi-madagasikara.mg''</small></ref>. Niampanga ny filohan' ny Antenimieran-doholona ho mandefitra amin' ny fisian' ny mpandraharaha tsy manan-tahotra na henatra ho anisan' ny olona manodidina azy ny mpitsikera<ref><small>"[https://lgdi-madagascar.com/2025/08/02/politique/richard-ravalomanana-le-president-du-senat-qui-a-ouvert-les-portes-de-la-republique-a-un-affairiste-sans-scrupule-il-doit-demissionner/ Richard Ravalomanana : le président du Sénat qui a ouvert les portes de la République à un affairiste sans scrupule]", ''gdi-madagascar.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.madagascar-tribune.com/Affaires-Ambohimalaza-et-Boeing.html Affaires Ambohimalaza et Boeing 777 : un tournant dans l’espace public]", ''www.madagascar-tribune.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.tiatanindrazana.mg/politique/fampidirana-olona-tsivalahara-maty-hasina-ny-andrim-panjakana-miala-ravalomanana-64432.php Fampidirana olona tsivalahara - Maty hasina ny andrim-panjakana, miala Ravalomanana !]", ''www.tiatanindrazana.mg''</small></ref>. Tamin' ny voalohany ny filohan' ny Antenimieran-doholona dia nandà ny fahafantarany an' ilay olona, ka niteraka olana momba ny fahatokisana an' io andrim-panjakana io izany<ref><small>"[https://www.tiatanindrazana.mg/politique/nilaza-fa-tsy-mahalala-ani-singh-khushwinder-nijabaka-koa-ny-filohanny-antenimierandoholona-64414.php Nilaza fa tsy mahalala an’i Singh Khushiwinder - Nijabaka koa ny Filohan’ny Antenimierandoholona…]", ''www.tiatanindrazana.''mg</small></ref><ref><small>"[https://www.madagate.org/madagascar-informations-politiques/a-la-une/8408-2025-08-03-15-09-54.html Madagasikara. Raharaha Boeing 777-200 ER miisa 5 : fifampiraharahan'ny adala na «Marché de dupes» amina resaka manidin-tsidina tokoa]", ''www.madagate.org''</small></ref><ref><small>"[https://www.youtube.com/watch?v=p1usblegPLA Des preuves montrent que le général Ravalomanana ment — Boeing 777]"</small></ref>.
=== Fanesorana tompon' andraiki-panjakana ===
I [[Valéry Ramonjavelo]], minisitry ny Fitaterana sy Famantarana ny Toetrandro, dia nesorina tamin' ny toerany tamin' ny alalan' ny [[didim-panjakana]] satria voalaza fa nampiditra ny fitondrana malagasy tamin' ny raharaha iraisam-pirenena momba ny fiaramanidina tsy nisy fiaraha-miasa tamin' ny tompon' andraikitra ambony (filoham-pirenena sy praiminisitra). Voatendry hisahana vonjimaika an' ilay ministera ny praiminisitra [[Christian Ntsay]]<ref name=":13"><small>"[https://www.lexpress.mg/2025/07/affaire-immatriculations-davions-valery.html? Affaire immatriculation d'avions - Valery Ramonjavelo évincé du gouvernement]", ''www.lexpress.mg''</small></ref><ref><small>"[https://www.lexpress.mg/2025/07/ministere-des-transports-et-de-la.html? Ministère des transports et de la météorologie - Passation dans une ambiance lourde]", ''www.lexpress.mg''</small></ref><ref><small>"[https://fr.allafrica.com/stories/202507300342.html? Madagascar: Affaire « 5 boeing 777 » - Valery Ramonjavelo limogé, conseil des ministres spécial annulé]", ''fr.allafrica.com''</small></ref><ref><small>"[https://actu.orange.mg/les-membres-du-gouvernement-rappeles-a-lordre-suite-a-laffaire-des-boeing/ Les membres du gouvernement rappeles à l'ordre suite à l'affaire des Boeing] {{Wayback|url=https://actu.orange.mg/les-membres-du-gouvernement-rappeles-a-lordre-suite-a-laffaire-des-boeing/ |date=20250809183307 }}", ''actu.orange.mg''</small></ref>. Nanazava i Valéry Ramonjavelo taoriana kelin' ny fotoana nipoahan' ilay raharaha sy talohan' ny nanesorana azy fa izy mihitsy no nankato ny fandefasana teknisiana (avy ao amin' ny ACM) tany [[Repoblika Entim-Bahoakan' i Sina|Sina]] mba hijery ny mombamomba ireo fiaramanidina ireo alohan' ny handefasana azy ireo any [[Kenià]] mba hokojakojaina<ref name=":13" /><ref><small>"[https://www.youtube.com/watch?v=eJcbuw_tN3U&t=72s Point de presse de Valérie Ramonjavelo, Ministre des transports et de la météorologie]", ''2424mg'' (29 Jolay 2025)</small></ref><ref><small>"[https://www.agenceecofin.com/actualites/0108-130591-madagascar-deux-suspects-arretes-et-un-ministre-limoge-dans-l-affaire-des-boeing-777-retrouves-en-iran Madagascar : deux suspects arrêtés et un ministre limogé dans l’affaire des Boeing 777 retrouvés en Iran]", ''www.agenceecofin.com''</small></ref>.
=== Fahatongavan' ny FBI ===
Tonga eto [[Madagasikara]] ny mpanao famotorana avy amin' ny [[Federal Bureau of Investigation]] (FBI) (''[[:fr:Federal_Bureau_of_Investigation|fr]]'') handray anjara amin' ny fanadihadiana mahakasika ity raharaha momba ny antontan-taratasy sy fiaramanidina nentina ho any [[Iràna]] ity<ref><small>"[https://laverite.mg/politique/item/24872-affaire-des-boeing-777-des-agents-du-fbi-sur-le-sol-malgache.html Affaire des Boeing 777 - Des agents du FBI sur le sol malgache] {{Wayback|url=https://laverite.mg/politique/item/24872-affaire-des-boeing-777-des-agents-du-fbi-sur-le-sol-malgache.html |date=20250805164339 }}", ''laverite.mg''</small></ref><ref><small>"[https://www.lexpress.mg/2025/08/affaire-des-boeing-777-la-piste.html Affaire des BOEING 777 - La piste internationale au cœur de l’enquête]", ''www.lexpress.mg''</small></ref><ref><small>"[https://www.freenews.mg/raharaha-boeing-777-efa-eto-madagasikara-ny-fbi-hanadihady-hoy-ny-praiminisitra/ Raharaha Boeing 777: Eta eto Madagasikara ny FBI hanadihady, hoy ny Piraininisitra]", ''www.freenews.mg''</small></ref>.
== Ny olana ilam-panazavana ==
=== Tsy nandalo taty Madagasikara akory ny fiaramanidina dimy ===
Ny fiaramanidina [[Boeing 777]] dimy misoratra anarana vonjimaika sy mitondra ny sainam-pirenena malagasy dia tsy niditra teto [[Madagasikara]] mihitsy nandritra ny telo volana nampanan-kery ny antontan-taratasy momba izany, nefa tsy nisy taitra ny tompon' andraikitra malagasy. Io fifohazan' ny fitondrana malagasy amin' ny torimasony tampoka io, taorian' ny fipoahan' ilay raharana ka lasa fanta-bahoaka, dia mampametra-panontaniana ny maro<ref><small>"[https://le-bon-reflex.blogspot.com/2025/07/rebondissement-affaire-boeing-777-une.html? Rebondissement - Affaire Boeing 777 : une affaire de faux papiers qui sent l’écran de fumée à Madagascar]", ''le-bon-reflex.blogspot.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.koolsaina.com/madagascar-au-coeur-manoeuvre-iranienne-pour-contourner-embargo/ Madagascar au cœur d'une manouvre iranienne pour contourner l'embargo]", ''www.koolsaina.com''</small></ref>.
=== Fanitsakitsahana ny fanasazian' i Etazonia an' i Iràna ===
Ny [[Boeing 777]] dimy izay nafindra any [[Iràna]], na dia eo aza ny ankivy nataon' i [[Etazonia]] amin' io firenena io, dia manohintohina ny fahombiazan' ny fitsipika momba ny fanondranana entana saro-pady ary mety hanosika an' i [[Washington]] hametraka sazy faharoa na hametra ny fanampiana sy ny fifanarahana ara-barotra miaraka amin' i [[Madagasikara]]<ref name=":5" /><ref name=":12"><small>"[https://gateofafrica.com/blog/madagascar-impliquee-dans-la-vente-davions-a-liran-5-boeing-777-200er-livres-malgre-les-sanctions-internationales Madagascar impliquée dans la vente d’avions à l’Iran : 5 Boeing 777-200ER livrés malgré les sanctions internationales]", ''gateofafrica.com''</small></ref>.
=== Lesoka lehibe eo amin' ny fanaraha-maso ny fifamoivoizana ana habakabaka ===
Ity tranga ity dia manasongadina lesoka lehibe amin' ny rafitra mifehy ny [[fiaramanidina]] maneran-tany. Ny fampiasana ny sainam-pirenena malagasy mba hialana amin' ny ankivy dia manimba ny fitokisana iraisam-pirenena, ka manome ohatra mampidi-doza ho an' ny tambajotra hafa mitady hanao toy izany koa<ref name=":12" /><ref><small>"[https://le-bon-reflex.blogspot.com/2025/07/liran-defie-nouveau-les-sanctions-des.html? L'Iran défie à nouveau les sanctions : des Boeing 777 détournés via Madagascar attisent les tensions mondiales]", ''le-bon-reflex.blogspot.com''</small></ref>.
== Fanononana an' i Mamy Ravatomanga ==
Taorian' ny fandosirany niaraka amin' ny praiministra [[Ntsay Christian]] tany [[Maorisy]] tamin' ny 12 Oktobra 2025, rehefa naka ny fitondrana ny miaramila avy ao amin' ny [[CAPSAT]], dia voatonona ao anatin' ny antontan-taratasy ôfisialy azon' ny [[Agence France-Presse]] (AFP), miaraka amin' i [[Valery Ramonjavelo]] sy ny tale jeneralin' ny [[Aviation civile de Madagascar]], ho anisan' ny voarohirohy tamin' ity raharaha ity, i [[Mamy Ravatomanga]]<ref><small>"[https://lexpress.mu/s/reouverture-du-dossier-de-la-vente-des-boeing-a-liran-encore-des-ramifications-mauriciennes-550731 Réouverture du dossier de la vente des Boeing à l’Iran : encore des ramifications mauriciennes]", ''L’Express (Île Maurice)'', 23 octobre 2025</small></ref><ref><small>"[https://www.africaradio.com/actualite-111625-madagascar-mamy-ravatomanga-milliardaire-en-fuite-au-coeur-du-scandale-des-boeing-777-transferes-a-l-iran Madagascar : Mamy Ravatomanga, milliardaire en fuite, au cœur du scandale des Boeing 777 transférés à l’Iran]", ''Africa Radio'', 19 octobre 2025 (consulté le 23 octobre 2025)</small></ref>. Misy amin' ny olona voatazona am-ponja ny nilaza fa izy no atidoha nikotrika io raharaha io, ankoatra an' i Valéry Ramonjavelo (minisitry ny Fitaterana teo aloha) sy ny tale jeneralin' ny Aviation civile de Madagascar (ACM), ny kôlônely [[Gervais Damasy]].
== Raha te hanampy fanovozan-kevitra ==
* '''Vidéo'''
** "[https://www.youtube.com/watch?v=cxI9pl7Whck Valéry Ramonjavelo - Directeur des Ressources Humaines de la STAR x SAYNA]", ''SAYNA'' (23 Jolay 2018)
** "[https://www.youtube.com/watch?v=Kht_92szXtk Valéry Ramonjavelo: Madagascar Airlines commence à retrouver la confiance de ses partenaires]", ''2424mg'' (8 Avrily 2025)
** "[https://www.youtube.com/watch?v=nLHKAosx8jg Message de Son Excellence Dr Ramonjavelo Manambahoaka Valéry - FOJAEB 2025 Madagascar]", ''Blue Eco Africa TV'' (01 Mey 2025)
** "[https://www.youtube.com/shorts/Kht_92szXtk Valéry Ramonjavelo : Madagascar Airlines commence à retrouver la confiance de ses partenaires]", ''2424mg'' (29 Jolay 2025)
** "[https://www.youtube.com/watch?v=eJcbuw_tN3U&t=72s Point de presse de Valérie Ramonjavelo, Ministre des transports et de la météorologie]", ''2424mg'' (29 Jolay 2025)
** "[https://www.youtube.com/watch?v=IoIUYxblQSw Nivoaka ny marina ! Efa tany Iran i Augustin Andriamananoro]", ''ROATELO3''.
** "[https://www.youtube.com/watch?v=p1usblegPLA Des preuves montrent que le général Ravalomanana ment — Boeing 777]"
** "[https://www.youtube.com/watch?v=zbngv4wv9ws Valan-dresaka nataon' i Richard Ravalomanana tany ivelany]",
* '''Lalàna'''
** "[https://ofac.treasury.gov/sanctions-programs-and-country-information Sanctions Programs and Country Informatio]" (jereo manokana "[https://ofac.treasury.gov/sanctions-programs-and-country-information/iran-sanctions Iran Sanctions]"), ''Office of Foreign Assets Control (OFAC), U.S. Department of the Treasury'',
** [https://textes.lexxika.com/lois-malagasy/loi-n2015-006-du-12-fevrier-2015-modifiant-et-completant-certaines-dispositions-de-la-loi-n2012-011-du-13-aout-2012-portant-code-malagasy-de-laviation-civile/ La loi n° 2012‑011 du 13 août 2012, modifiée par la loi n° 2015‑006 du 12 février 2015], ''Lexxika''.
** [https://textes.lexxika.com/lois-malagasy/decret-n2013-710-du-17-septembre-2013-modifiant-et-completant-certaines-dispositions-du-decret-n2008-187-du-15-fevrier-2008-portant-organisation-de-ladministration-de-laviation-civile/ Décret n°2013-710 du 17 Septembre 2013 Modifiant et complétant certaines dispositions du Décret n°2008-187 du 15 février 2008 portant organisation de l’Administration de l’aviation civile et fixant les attributions des structures qui la composent]., ''Lexxika''
** [https://jwf-legal2.fr.gd/Lois-164.htm? Loi n° 99-031 Relative à l’aviation civile de la République de Madagascar], ''Ma-page.fr''
** [https://www.dcn-pac.mg/uploads/loi/c6b9c6af84af2fb9f45ed0ce9a37c413.pdf Loi N° 2018-043 du 13 Février 2019 sur la lutte contre le blanchiment de capitaux et le financement du terrorisme] {{Wayback|url=https://www.dcn-pac.mg/uploads/loi/c6b9c6af84af2fb9f45ed0ce9a37c413.pdf |date=20250325062515 }}, ''www.dcn-pac.mg''
** [https://textes.lexxika.com/lois-malagasy/decret-n2016-1233-du-04-octobre-2016-instituant-des-sanctions-administratives-pour-les-manquements-aux-disposition-legislatives-et-reglementaires-en-matiere-daviation-civile/ Décret n°2016-1233 du 04 Octobre 2016 Instituant des sanctions administratives pour les manquements aux disposition législatives et réglementaires en matière d’aviation civile], ''Lexxika''
* '''Lahatsoratra hafa'''
** “[https://www.ch-aviation.com/news/156507-iran-imports-five-b777s-via-purported-malagasy-start-up Iran imports five B777s via purported Malagasy start-up]”, ''ch-aviation'' (28–29 Jolay 2025).
** “[https://www.meforum.org/mef-observer/irans-mahan-air-defies-sanctions-acquires-u-s-built-boeing-777s Iran’s Mahan Air defies sanctions, acquires U.S.-built Boeing 777s]”, ''Middle East Forum Observer'' (29 Jolay 2025).
** “[https://www.intellinews.com/iran-acquires-boeing-jets-through-madagascar-paper-trail-amid-sanctions-393474 Iran acquires Boeing jets through Madagascar paper trail amid sanctions]”, ''IntelliNews'' (29 Jolay 2025).
** "[https://www.madagascar-tribune.com/Affaire-des-cinq-aeronefs-l-Avion.html Affaire des cinq aéronefs : l’aviation civile s’explique]", ''Madagascar Tribune'' (26 Jolay 2025)
** "[https://www.studiosifaka.org/articles/actualites/item/8296-avions-5r-en-iran-la-maladresse-qui-pourrait-couter-cher-a-madagascar.html Avions 5R en Iran : la maladresse qui pourrait coûter cher à Madagascar]", ''Studio Sifaka'' (29 Jolay 2025).
** "[https://www.ch-aviation.com/news/158572-irans-sanctions-busting-the-curious-case-of-the-five-777s Iran's Sanctions Busting: The Curious Case of the Five 777s]", ''Ch-aviation.''
** "[https://www.agenceecofin.com/transport/2007-111585-cinq-boeing-vendus-a-liran-madagascar-au-coeur-dun-scandale Cinq Boeing vendus à l’Iran : Madagascar au cœur d’un scandale]", ''Agence Ecofin.''
** "[https://www.newsmada.com/2025/07/21/transfert-des-5-boeing-777-une-affaire-de-gros-sous-a-demanteler/ Transfert des 5 Boeing 777 : Une affaire de gros sous à démanteler]", ''Newsmada''
** "[https://www.youtube.com/watch?v=bCM1Sd9Usy0 Fanazavana avy amina pilote iray momba ilay avion tratra tany Iran nampidi-kizo an' i Madagasikara]", ''Maso Madagascar TV''.
== Jereo koa ==
* [[Kolikoly eto Madagasikara]]
** [[Raharaha Volamena nivadika Vy]]
** [[Raharaha Volamena 73 kilao]] (tao Afrika Atsimo)
** [[Raharaha Volamena 49 kilao]] (tatsy Kômôro)
** [[Raharaha Ecran plat]]
** [[Raharaha Bobon sucette]]
** [[Raharaha Gemfields]]
** [[Fifanarahana miafina momba ny Predator]]
* Samihafa
** [[Fikambanan'ny Mpampiasa Sidina ana Habakabaka Sivily Iraisam-Pirenena|Fikambanan' ny Mpampiasa Sidina ana Habakabaka Sivily Iraisam-Pirenena]]
** [[Fifanarahana tany Chicago]] ([[:en:Convention_on_International_Civil_Aviation|en]])
** [[Fifanarahana tany Varsovia]] ([[:en:Warsaw_Convention|en]])
** [[Mamy Ravatomanga]]
== Lo harano sy fanamarihana ==
[[Sokajy:Boeing]]
[[Sokajy:Fiaramanidina]]
7u5jhw4vmyued9pbhbdpohlzi8e2asf
Fahasalamam-bahoaka ao Madagasikara
0
295463
1143381
1134340
2026-06-15T22:51:08Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143381
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Star of life2.svg|vignette|Fahasalamana]]
=== Famaritana ny Fahasalamam-bahoaka ===
Ny fahasalamam-bahoaka<ref>https://bmcpublichealth.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12889-025-23802-0</ref> dia sehatra mikendry ny fanatsarana sy fiarovana ny fahasalaman’ny [[Olombelona|olona]] rehetra amin’ny alalan’ny fisorohana [[aretina]], fanentanana, fanarahamaso, ary fandaminana rafitra ho an'ny tombontsoan’ny daholobe. Tsy mifantoka amin’ny fitsaboana olona iray fotsiny izy fa mijery manontolo ny fiantraikan’ny [[tontolo iainana]], ny fomba fiaina, ary ny [[Fiarahamonina|rafitra ara-tsosialy]] amin’ny fahasalaman'ny [[mponina]].
=== Ny fahasalamam-bahoaka eto Madagasikara ===
Ny fahasalamam-bahoaka eto [[Madagasikara]] dia sehatra lehibe iankinan'ny fampandrosoana ara-tsosialy sy ara-toekarena. Na dia misy ezaka ataon’ny [[fanjakana]] sy ny mpiara-miombon’antoka iraisam-pirenena aza dia mbola maro ny fanamby atrehina eo amin’ny lafiny fitaovana, mpiasa, ary fidirana amin’ny fikarakarana ara-pahasalamana, indrindra any amin’ny faritra [[ambanivohitra]].
== Rafitra ara-pahasalamana ==
[[Sary:Free consultation with a Doctor of mobile health team has Madagacar.jpg|vignette|Fizaham-pahasalamana]]
Mizara amin'ny ambaratonga maromaro ny rafitra ara-pahasalamana eto [[Madagasikara]]<ref>https://www.matin.mg/?p=574</ref>:
* CSB I sy II (Centre de Santé de Base na Foibem-pitsaboana Fototra)
* Toeram-pitsaboana tsotra tsy miankina
* Hopitaly tsy miankina
* Hopitalim-panjakana
* CHU (Centre Hospitalier Universitaire)<ref>https://www.presses.ehesp.fr/sigle/chu-ou-chru-centre-hospitalier-universitaire-ou-centre-hospitalier-regional-universitaire/</ref>
Tamin’ny taona 2019, tobim-pitsaboana miisa 2 677<ref>[[Lisitry ny hopitaly eto Madagasikara]]</ref> no nisy tao [[Madagasikara]] ka 125 no [[Hôpitaly|hopitaly]]. Tobim-pahasalamana kely sy toeram-pitsaboana kely ny ambiny. Satria any an-tanàn-dehibe ny ankamaroan'ny hopitaly sy ny toeram-pitsaboana, mbola maro ireo tsy mahazo fidirana amin'ny fitsaboana. Ato no misy ny [[Lisitry ny hopitaly eto Madagasikara|lisitry ny hopitaly ao Madagasikara]].
Araka ny filazan'ny ny Fikambanana Manerantany misahana ny Fahasalamana na ny Organisation Mondiale de la Santé (OMS)<ref>https://fr.wikipedia.org/wiki/Organisation_mondiale_de_la_sant%C3%A9</ref>, manodidina ny 35 % n’ny mponina no mipetraka lavitra mihoatra ny 10 km amin’ny toeram-pitsaboana akaiky indrindra<ref>[https://en.wikipedia.org/wiki/Healthcare_in_Madagascar?utm_source=chatgpt.com https://en.wikipedia.org/wiki/Healthcare_in_Madagascar?]</ref>.
== Ireo aretina mihanaka eto Madagasikara ==
[[Sary:Histopathology of malaria exoerythrocytic forms in liver 07G0024 lores.jpg|vignette|Histopatôlôjian'ny endrika ivelan'ny rà mena amin'ny tazomoka ao amin'ny aty]]
=== 1. [[Tazomoka]] (Malaria)<ref>https://www.severemalaria.org/fr/systeme-de-sante-de-madagascar</ref> ===
Ao anatin’ny firenena anjakan’ny tazomoka i Madagasikara. Araka izany, betsaka ny fepetra noraisina amin’ny alalan’ny:
* Fanapariahana lay misy fanafody (LLIN<ref>https://www.who.int/teams/immunization-vaccines-and-biologicals/essential-programme-on-immunization/integration/linking-with-other-health-interventions/long-lasting-insecticidal-nets-(llins)</ref>)
* Fanafody ACT<ref>https://newsmada.com/2024/03/19/fitsaboana-ny-aretina-tazo-tsotra-napetraka-ny-tetikasa-imprima-hanatsarana-ny-fanafody-act/</ref>
* Fanentanana amin’ny alalan’ny radio sy [[sekoly]]
Tamin'ny taona 2023, raha ny nambaran’ny [[minisiteran’ny Fahasalamam-bahoaka]]<ref>{{Cite web |url=http://www.sante.gov.mg/ministere-sante-publique/ |title=kopian'ny arisiva |access-date=2025-09-02 |archive-date=2025-09-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250902170808/http://www.sante.gov.mg/ministere-sante-publique/ |url-status=dead }}</ref>. Nahatratra hatramin’ny 2,8 tapitrisa ny tranga tazomoka ka 400 tamin’ izy ireo no maty. Raha toa ka nanodidina ny 1,7 tapitrisa kosa ny tranga ho an’ny taona 2022 raha ny tatitry ny [[Fikambanana Maneran-Tany momba ny Fahasalamana|fikambanana iraisam-pirenena momba ny Fahasalamana]]. Maherin’ny 5 hetsy kosa ireo olona nararin’ ny tazomoka tamin’ny taona 2020<ref>https://newsmada.com/2024/10/23/tazomoka-aretina-mahafaty-indrindra-ny-zaza-latsaky-ny-dimy-taona-raha-tsy-voatsabo/</ref>.
Mba hisorohana ny [[tazomoka]], misy ny fepetra toy ny fampiasana lay misy fanafody (LLIN)<ref>https://www.who.int/teams/immunization-vaccines-and-biologicals/essential-programme-on-immunization/integration/linking-with-other-health-interventions/long-lasting-insecticidal-nets-(llins)</ref>, famafazana fanafody anaty trano, fanalana [[rano]] mihandrona izay mety hiterahan’ny moka.
=== 2. [[Kolera|Kolerà]] ===
Anisan'ny aretina fahita matetika ao Madagasikara ny kolerà (fantatra ihany koa amin'ny hoe '''''Cholera asiatica''''' na '''kolera aziatika'''), izay otrikaretina [[bakteria]] lehibe indrindra amin'ny tsinay kely vokatry ny bakteria ''Vibrio cholerae''.
Avy amin'ny [[rano]] fisotro na [[sakafo]] maloto no mahatonga ny aretina. Ny bakteria dia mety miteraka aretim-pivalanana mafy sy fandoavana mafy.
Ho fisorohana ny kolerà dia tandremana ny tanana tsy atao any am-bava, sasàna ny tanana alohan’ny hisakafo sy rehefa avy any amin’ny toeram-pivoahana. Saromana ny sakafo masaka mba tsy hipetrahan’ny lalitra. Tsy aparitaka eny an-dalana ihany koa ny loto toy ny [[diky]] sy [[amany]]. Ilaina ny fanamafisana ny hery fiarovana amin’ny alalan’ny fihinana [[voankazo]] sy [[legioma]].
[[Sary:Hand necrosis caused by plague.jpg|vignette|Fivontosan'ny rantsan-tanana vokatry ny pesta]]
=== 3. [[Pesta]] ===
Anisan'ny aretina miparitaka ao Madagasikara ny aretina pesta. Araka ny nambaran'ny sampandraharahan’ny firenena mikambana misahana ny [[fahasalamana]], mbola ao anatin’ny «grady faharoa» i Madagasikara amin'ny kolerà, izany hoe ny sokajy faharoa no misy an’i [[Madagasikara]] amin’ity aretina pesta ity<ref>https://www.tiatanindrazana.mg/fahasalamana/ady-aminny-pesta-nahazo-33-5-miliara-ariary-i-madagasikara-27911.php</ref>.
Tamin'ny taona 2017<ref>https://www.tiatanindrazana.mg/fahasalamana/ady-aminny-pesta-nahazo-33-5-miliara-ariary-i-madagasikara-27911.php</ref>, nanolotra lelavola 1,5 tapitrisa dolara ny sampandraharahan’ny firenena mikambana momba ny fahasalamana (OMS) mba hanampiana an’i Madagasikara amin’ny famongorana ny [[pesta]]. Raha atambatra tamin'ny vola azo teo aloha dia 11 tapitrisa dolara na 33,5 miliara ariary izao ny vola azon’i Madagasikara mba hiadiana amin’ny pesta.
Ady amin’ny [[parasy]] sy [[voalavo]] no fisorohana tsara indrindra amin'ny pesta. Raha tonga ara-potoana any amin’ny tobim-pahasalamana kosa raha sendra mararin'ny pesta dia azo tsaboina haingana izany. Tsy tokony ho tara mihitsy raha vao misy fambara mampiahiahy.
=== 4. Bilarziozy na takilodrano ===
Anisan’ny firenena ahitana bilarziozy betsaka i [[Madagasikara]]. Ahitana izany aretina izany ireo disitrika miisa 107 amin’ny distrika 119<ref>https://newsmada.com/2024/10/12/aretina-bilarziozy-na-takilodrano-hatsaraina-ny-ady-atao-eto-madagasikara/</ref>. Betsaka kokoa ireo olona voan'io aretina bilarziozy na takilodrano io amin’ireo disitrika 46.
Ny bilarziozy, antsoina amin’ny teny vahiny hoe «bilharziose<ref>https://fr.wikipedia.org/wiki/Bilharziose</ref>», dia aretina katsentsitra fahita amin’ny tany mafana sy be orana tahaka an'i Madagasikara. Kankana iray antsoina hoe «Schistosoma» no [[katsentsitra]] (parasite) mahatonga ny aretina bilarziozy.
Ny fisorohana ny bilarziozy amin'ny fomba mahomby dia ny tsy fikasihana na fidirana anaty rano maloto miangona noho izy ireny mety misy zanan-kankana «Schistosoma». Fadiana ihany koa ny manao maloto eny an-kalamanjana rehetra eny, indrindra ny toerana akaiky rano mamy na rano miandrona<ref>https://www.moov.mg/article/80316-ireo-tsara-fantatra-mikasika-ny-aretina-bilarziozy#body2</ref>.
Ireo no karazana aretina mpitranga matetika eto [[Madagasikara]] sy nanaovana hetsika ary nandraisana fepetra. Fa anisan'ny aretina misy ao Madagasikara ihany koa ny [[Hatina|lagaly na hatina]], ny tuberculose, ny aretim-pivalanana, ny Tifôida, ny VIH/SIDA sy ny maro hafa izay tsy tokony atao tsirambina ihany koa.
== Fanamby amin’ny fahasalaman’ny reny sy ny zaza ==
* '''Tahan'ny fahafatesan'ny reny:''' 440/100 000<ref>[https://en.wikipedia.org/wiki/Healthcare_in_Madagascar?utm_source=chatgpt.com https://en.wikipedia.org/wiki/Healthcare_in_Madagascar?]</ref>
* '''Tahan'ny fahafatesan'ny zaza latsaky ny 5 taona''': 61/1 000<ref>[https://www.theglobaleconomy.com/Madagascar/child_mortality/?utm_source=chatgpt.com https://www.theglobaleconomy.com/Madagascar/child_mortality?]</ref>
Mbola ambany ny fanarahana ny fitsaboana mandritra ny fitondrana vohoka, indrindra any ambanivohitra.
Teboka voalohany ao amin’ny [[Velirano]] Fahadimin’ny Filohan’ny Repoblika [[Rajoelina Andry|Andry RAJOELINA]] ny fanatsarana ny fahasalaman’ny Reny sy ny Zaza ary anisan’ny vaindohan-draharahan’ny Fitondram-panjakana ankehitriny<ref>{{Cite web |url=http://www.sante.gov.mg/ministere-sante-publique/2022/04/26/%F0%9D%97%99%F0%9D%97%94%F0%9D%97%A1%F0%9D%97%94%F0%9D%97%A7%F0%9D%97%A6%F0%9D%97%94%F0%9D%97%A5%F0%9D%97%94%F0%9D%97%A1%F0%9D%97%94-%F0%9D%97%A1%F0%9D%97%AC-%F0%9D%97%99%F0%9D%97%94%F0%9D%97%9B/ |title=kopian'ny arisiva |access-date=2025-09-02 |archive-date=2025-10-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20251018134657/http://www.sante.gov.mg/ministere-sante-publique/2022/04/26/%F0%9D%97%99%F0%9D%97%94%F0%9D%97%A1%F0%9D%97%94%F0%9D%97%A7%F0%9D%97%A6%F0%9D%97%94%F0%9D%97%A5%F0%9D%97%94%F0%9D%97%A1%F0%9D%97%94-%F0%9D%97%A1%F0%9D%97%AC-%F0%9D%97%99%F0%9D%97%94%F0%9D%97%9B/ |url-status=dead }}</ref>.
=== Tahan’ny fahafatesan’ny zaza latsaky ny 5 taona eto Madagasikara<ref>https://www.theglobaleconomy.com/Madagascar/child_mortality</ref> ===
''(isaky ny 1 000 teraka velona)''
{| class="wikitable"
!'''Anarana'''
!'''Sanda'''
|-
|'''Tahan’ny fahafatesan’ny zaza <5 taona'''
|'''66'''
|-
|'''Taona'''
|2022
|-
|'''Fandrefesana'''
|Maty isaky ny 1 000 teraka velona
|-
|'''Fahazoana angon-drakitra'''
|1968 – 2022
|-
|'''Salan’isa nandritra ny fotoana rehetra'''
|121
|-
|'''Ambany indrindra – Ambony indrindra'''
|66 – 178
|-
|'''Loharano'''
|UNICEF
|}
== [[Fahantrana]] sy ny [[tsy fanjarian-tsakafo]] ==
Tafiditra anatin’ireo firenena 28 maneran-tany<ref>{{Cite web |url=https://www.tiatanindrazana.mg/sosialy/fahantran-ny-malagasy-30-miaina-tsy-fanjarian-tsakafo-mitarazoka-63107.php |title=kopian'ny arisiva |access-date=2025-09-02 |archive-date=2025-09-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250912155245/https://www.tiatanindrazana.mg/sosialy/fahantran-ny-malagasy-30-miaina-tsy-fanjarian-tsakafo-mitarazoka-63107.php |url-status=dead }}</ref> izay ahitana taha ambony amin’ny [[tsy fanjarian-tsakafo]] i [[Madagasikara|Madagasikara.]] Iray amin’ireo firenena manana tahan'ny tsy fanjarian-tsakafo ambony indrindra manerantany:
Misy fiantraikany goavana eo amin'ny fiainan' ny mponina ny fahantrana eto Madagasikara, ka anisan' izany ny [[tsy fanjarian-tsakafo]], ny kalitao ratsin'ny zavatra ilain'ny mponina andavanandro sy ny habetsahana voafetra amin'izany, ny fitomboan'ny isan'ny olona marefo, ny [[fifidrà-monina avy any ambanivohitra]] mankany an-drenivohitra.
Zaza latsaky ny 5 taona efatra amin’ny 10 no tratran’ny tsy fanjarian-tsakafo mitarazoka, ho an’ny antontanisa nasionaly. Zaza enina amin’ny 100 kosa no voan’ny tsy fanjarian-tsakafo mahery vaika ary miovaova isaky ny faritra ny tarehimarika<ref>https://newsmada.com/2024/03/27/fanjarian-tsakafo-eny-ifotony-tombanana-ny-asa-vita-hanatsarana-ny-paikady/</ref>.
----
=== [[Loza voajanahary]] sy [[fiovaovan'ny toetrandro]] miteraka aretina ===
Ny [[loza voajanahary]] sy ny [[Fiovaovan'ny toetrandro|fiovaovan’ny toetrandro]] dia anisan’ireo antony lehibe miteraka olana ara-pahasalamana eto [[Madagasikara]]. Misy fiantraikany mivantana amin’ny fahasalaman’ny mponina ohatra ireto tranga manaraka ireto:
* '''Hain-tany any atsimo''': miteraka [[krizy ara-tsakafo]], izay mety hiteraka tsy fanjarian-tsakafo sy aretina mifandraika amin’izany.
* '''Tondra-drano any avaratra sy atsinanana''': mampitombo ny fiparitahan’ny aretina avy amin’ny rano, toy ny tazo mahery vaika, aretin-kibo ary kolera.
* '''Setroka sy ny loton'ny rivotra''': miteraka aretin'ny fitaovam-pisefoana
Mba hanamafisana ny fandraisana andraikitra amin’ny fiatrehana ireo loza sy fiovaovan’ny toetrandro ireo, dia navondrona ao anatin’ny rafitra iray ny fikambanana sy andrim-panjakana miasa amin’ny sehatry ny fahasalamana. Anisan’izany ny “Health Cluster<ref>https://healthcluster.who.int/</ref>” tarihin’ny OMS, izay miasa amin’ny fanohanana ny fitondram-panjakana amin’ny famaliana vonjy taitra ara-pahasalamana.
----
=== Fanavaozana sy politikan'ny fahasalamam-bahoaka ho amin’ny ho avy<ref>https://www.msanp.gov.mg/index.php/article?id=55</ref> ===
* Fanofanana mpiasa vaovao
* Fampidirana paikady One Health
* Fametrahana rafitra EPR (Emergency Preparedness and Response)
* Fampitomboana ny tetibola ho an’ny fahasalamana
----
=== Hevitra fototra ao amin'ny fahasalamam-bahoaka: ===
* Fisorohana no zava-dehibe (mialoha ny aretina)
* Fanaraha-maso sy famaliana haingana ny [[valanaretina]]
* Fanabeazana ara-pahasalamana sy fanentanana
* Fitondrana politika sy paikady manohana ny [[fahasalamana]]
* Fidirana mitovy amin’ny fitsaboana ho an’ny rehetra
----
=== Ohatra amin’ny asa eo amin’ny fahasalamam-bahoaka: ===
* Fanentanana amin’ny fanaovana [[vaksiny]]
* Fampanapariahana lay sy fanafody amin’ny faritra misy [[tazomoka]]
* Fanadiovana sy fanatsarana ny [[rano fisotro]]
* Fanaraha-maso sy tatitra momba ny aretina mifindra
Na dia misy aza ny ezaka eo amin’ny [[fanjakana]] sy ny mpiara-miombon’antoka, mbola zava-dehibe ny fanamafisana ny rafitra ara-pahasalamana eto Madagasikara amin'ny lafiny:
* Fitaovana
* Fampiofanana
* Fampitomboana ny mpiasan'ny fahasalamana
* Fidirana amin’ny tolotra
* Fanentanana sy fanabeazana ny vahoaka
6kkeldvvckfi4nxbbx0j7i1aq2c1tqd
Hetsi-panoherana 2025 eto Madagasikara
0
295825
1143387
1139549
2026-06-16T01:12:09Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143387
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Roadblock in Antananarivo during Gen Z protests.jpg|vignette|Mpanao fihetsiketsehana|342x342px]]
Ny '''hetsi-panoherana Septambra 2025 teto Madagasikara''' dia hetsi-bahoaka nitranga noho ny fahatapahana matetika isan'andro teo amin' ny [[rano]] sy ny [[herinaratra]] manerana ny nosy, izay niova ho fanoherana ny fitondram-panjakana mijoro, hetsi-panoherana notarihin' ny mpianatra sy ny tanora [[Malagasy (vahoaka)|malagasy]].
Nampiasain' ny mpikarakara avy amin'ny [[Génération Z]] na [[Gen Z]] ('''''[[:fr:Génération_Z|fr]]''''') ny fanevan' ny [[Asan-jiolahin-tsambo|jiolahin-tsambo]] iray misatroka mololo notsongaina tamin' ilay andian-tantara an-tsary japôney notontosain'i Jolly Roger mitondra ny lohateny hoe [[One Piece|''One Piece'']]<ref>https://fr.wikipedia.org/wiki/One_Piece</ref>. Tombanana ho 400 ny maratra ary 22 ny maty, ka anisan'izany ny [[solombavambahoaka]]<nowiki/>n'i [[Betioky Atsimo]], [[Jean Jacques Rabenirina|Jean-Jacques Rabenirina]]<ref>{{Lien web|langue=mg|titre=Violences à Madagascar : au moins six morts lors des manifestations dans la Grande Île|url=https://la1ere.franceinfo.fr/reunion/violences-a-madagascar-au-moins-six-morts-lors-des-manifestations-dans-la-grande-ile-1626929.html|site=Réunion la 1ère|date=2025-09-26|consulté le=2025-09-26}}</ref>. Nolavin' ny manam-pahefana tamin' izany fotoana izany anefa ireo tarehimarika ireo ka mbola miandry ny antontanisa ôfisialy<ref>"<small>[https://laverite.mg/politique/item/25327-emeutes-%C3%A0-madagascar-%20le-gouvernement-rejette-le-bilan-de-22-morts-avanc%C3%A9-par-l-ohchr.html Emeutes à Madagascar - Le Gouvernement rejette le bilan de 22 morts avancé par l'OHCHR] {{Wayback|url=https://laverite.mg/politique/item/25327-emeutes-%C3%A0-madagascar-%20le-gouvernement-rejette-le-bilan-de-22-morts-avanc%C3%A9-par-l-ohchr.html |date=20251013135924 }}</small>", ''laverite.mg''</ref>.
Efatra andro taorian'ny fihetsiketsehana dia noravan'ny filohan'ny Repoblika [[Rajoelina Andry|Andry Rajoelina]] ny governemanta notarihin'ny praiminisitra [[Christian Ntsay|Ntsay Christian]] mba ho fampitoniana ny fihetsiketsehana.
Tamin' ny 11 Oktobra dia nisy ampahany tamin' ny tafika (ny CAPSAT) nanatevin-daharana ny mpanao fihetsiketsehana nameno ny kianja afovoan' ny renivohitra<ref><small>"[https://www.lemonde.fr/afrique/article/2025/10/11/madagascar-un-contingent-militaire-appelle-les-soldats-a-refuser-les-ordres-de-tirer-sur-les-manifestants_6645775_3212.html? Madagascar : des soldats rejoignent les milliers de manifestants à Antananarivo]", ''www.lemonde.fr''</small></ref>. Nikomy ny tafika amin' ny ankapobeny tamin' ny farany, ka vaky nandositra any ivelan' i [[Madagasikara]] ny filoham-pirenena tamin' ny 12 Oktobra ary nanampy tamin'izany fandosirana izany ny tafika [[Frantsa|frantsay]]<ref><small>"[https://www.lemonde.fr/afrique/article/2025/10/16/madagascar-le-president-dechu-andry-rajoelina-confirme-sa-fuite-a-l-etranger_6647113_3212.html? Madagascar : le président déchu, Andry Rajoelina, confirme sa fuite à l’étrange]r", ''www.lemonde.fr''</small></ref>. Tamin' io andro io ihany, nandray ny fahefana ny kôlônely [[Randrianirina Michael]] sy nandrava ny andrim-panjakana ary nampanantena fifidianana ao anatin' ny roa taona<ref><small>"[https://www.rfi.fr/en/africa/20251017-madagascar-military-leader-colonel-michael-randrianirina-sworn-in-as-president Madagascar military leader Colonel Michael Randrianirina sworn in as president]", ''www.rfi.fr''</small></ref>. Nolanian'ny [[antenimieram-pirenena]] tamin' ny latsa-bato 130 tao anatin'ny 131 ihany ny "empechement" ny filoham-pirenena fotoana fohy taorian'ny nanapahan'i Andry Rajoeliana hanafoana ny antenimieram-pirenana.
== Toe-draharaha ==
=== Toe-draharaha ara-toekarena sy ara-tsôsialy ===
Nandritra ny taona maro dia niatrika fahatapahan' ny [[herinaratra]] sy rano matetika ny faritra rehetra eto [[Madagasikara]]. Nanambara ny orinasa mpaninjara jiro sy rano [[Jiro sy Rano Malagasy]] (na Jirama), fa, noho ny fahanteran'ny fitaovana sy ny tsy fahampian-drano ary ny tsy fahampian'ny solika, ka tsy afaka mampandeha ny famokarana araka ny filàna rano ary indrindra herinaratra, dia nampihodina ny fanapahana ao [[Antananarivo]] renivohitra.
Nandritra ny [[Fivoriamben'ny Firenena Mikambana]], talohan'ny fihetsiketsehana, dia nanambara ny [[Filohan'ny Repoblikan'i Madagasikara|filohan'ny Repoblika]], [[Rajoelina Andry]], fa nahitana fitomboany 66% tao anatin'ny 6 taona ny tahan'ny famokarana herinaratra eto amin'ny Nosy, tarehimarika izay nolavin'ny mpanao fihetsiketsehana<ref>{{Lien web|langue=mg|titre=Nations unies – Andry Rajoelina évoque une augmentation de plus de 66 % de l’accès à l’électricité à Madagascar en six ans|url=https://2424.mg/nations-unies-andry-rajoelina-evoque-une-augmentation-de-plus-de-66-de-lacces-a-lelectricite-a-madagascar-en-six-ans/|site=2424.mg - Vaovao maharitra eto Madagasikara|date=2025-09-25|consulté le=2025-09-25}}</ref>.
=== Antony ara-pôlitika ===
Nitranga tao anatin'ny kihon-dalana ara-pôlitika manohitra ny maha ara-dalàna ny filoha [[Andry Rajoelina]] ny fihetsiketsehana, izay tsy nankasitraka ny [[Fifidianana filoham-pirenena ao Madagasikara 2023|fifidianana filoham-pirenena tamin'ny taona 2023]] ny ankamaroan'ny mponina noho ny tsy tokony maha kandidà azy na efa nekena.
Nanomboka herinandro taorian'ny fisamborana nataon'ny [[Pôlisy|polisy nasionaly]] tamin'ireo mpikambana ao amin'ny Filankevim-pitananana ny kaominina Antananarivo: [[Alban Rakotoarisoa]] sy [[Clémence Raharinirina]], avy amin'ny vondrona mpanohitra [[Firaisankina (fivondronana pôlitika)|Firaisankina]] ny hetsi-panoherana, taorian'ny fitoriana nataon'ny [[Antenimierandoholona (Madagasikara)|Antenimierandoholona]] noho ny fidirana an-tsokosoko ary napetraka eo ambany fifehezan'ny fitsarana ny ampitson'izay<ref>{{Lien web|langue=mg|titre=Madagascar: vague d’indignation après l’arrestation de deux conseillers municipaux d’Antananarivo|url=https://www.rfi.fr/fr/afrique/20250920-madagascar-vague-d-indignation-apr%C3%A8s-l-arrestation-de-deux-conseillers-municipaux-d-antananarivo|site=RFI|date=2025-09-20|consulté le=2025-09-26}}</ref>.
=== Zava-misy manodidina ===
Talohan'ny hetsi-panoherana, tamin'ny 24 Septambra 2025 dia namoaka fampitandremana ny tompon'andraikitra ambony ao amin'ny État-major Mixte Opérationnel National (na Emmo-Nat) tamin'ny alalan'ny fanambaràna natao tamin'ny fahitalavi-pirenena TVM, manoloana ny fikasana hanao fihetsiketsehana amin'ny 25 Septambra. Ny général de division Jean Herbert Andriantahiana Rakotondrazaka, komandin'ny [[Zandarimariam-pirenena malagasy|Zandarimariam-pirenena]], dia nanao ny fivoriana hanoherana ny fahatapahan' ny herinaratra, izay nomanina hatao eny Ambohijatovo ho "fandikan-dalàna satria tsy nahazo alalana ôfisialy", sady nilaza momba ny "mety hitarika ny fitomboan'ny herisetra" izy<ref>{{Lien web|langue=mg|titre=Manifestations – Les forces de l’ordre annoncent des “mesures fermes de prévention et de répression contre toute infraction à la loi” ce jeudi|url=https://2424.mg/manifestations-les-forces-de-lordre-annoncent-des-mesures-fermes-de-prevention-et-de-repression-contre-toute-infraction-a-la-loi-ce-jeudi/|site=2424.mg - Vaovao maharitra eto Madagasikara|date=2025-09-24|consulté le=2025-09-25}}</ref>.
Tamin'io andro io dia tsy teto Madagasikara ny filoha [[Andry Rajoelina]] sy ny delegasiony, fa lasa tany [[New York]] namonjy ny fivoriana faha-80 amin' ny [[Fivoriamben' ny Firenena Mikambana|Fivoriamben'ny Firenena Mikambana]]. Betsaka koa ny manam-pahefana lasa tany [[Maorisy]].
== Fizotry ny hetsika ==
=== Herinandro voalohany ===
==== 25 Septambra 2025 ====
Nanomboka tamin'ny 25 Septambra 2025 ny hetsi-panoherana izay noeritreretina hatomboka teo amin'ny kianjan'ny demokrasia taloha, na koa MDRM Ambohijatovo afovoan-tanànan'[[Antananarivo]]. Na izany aza, nosakanan'ny mpitandro filaminana nanomboka vao mangirandratsy anefa io kianja io, ka nanakanana ny fivoriana izay nokasaina hatao. Na dia izany aza dia niely manerana an'[[Antananarivo]] sy manerana ny Nosy manontolo ny hetsi-panoherana.
Nihamafy vokatry ny fanoherana sy ny herisetra nataon'ny mpitandro filaminana ny fihetsiketsehana izay nilamina tamin'ny voalohany. Nampiasa baomba mandatsa-dranomaso sy bala tena izy ary nampiasa fiaram-panafihana avy amin'ny [[tafika an-tanety]] ny mpitandro filaminana mba hanaparitahana ny mpanao fihetsiketsehana<ref name=":0">{{Lien web|langue=mg|titre=Tirs à vue et gaz lacrymogènes : ce que l’on sait de la répression brutale des manifestations contre les coupures d’eau et d’électricité à Madagascar - L'Humanité|url=https://www.humanite.fr/monde/madagascar/tirs-a-vue-et-gaz-lacrymogenes-ce-que-lon-sait-sur-la-repression-des-manifestations-contre-les-coupures-deau-et-delectricite-a-madagascar|site=https://www.humanite.fr|date=2025-09-25|consulté le=2025-09-25}}</ref>.
Vokatr'izany fanakanana izany dia nitombo be ny fitakiana, nivaha ny olana momba ny fahatapahan'ny herinaratra tany amin'ny faritra sasany ary nisy ihany koa ny fitakiana momba ny fangaraharan'ny tetibolan'ny fanjakana, ny ady amin' ny kolikoly, ary hatramin' ny fialan'ny filoha [[Rajoelina Andry|Rajoelina]] amin'ny toerany.
Efa ho 400 ny isan' ny maratra tamin'ny fiafaran'ny hetsi-panoherana, izay nentina maika tany [[Hopitaly Joseph Ravoahangy Andrianavalona|Hopitaly Joseph Ravoahangy Andrianavalona]] eny Ampefiloha<ref>{{Lien web|langue=mg|titre=Madagascar : plusieurs blessés et des arrestations lors d'une manifestation interdite à Antananarivo|url=https://la1ere.franceinfo.fr/reunion/madagascar-plusieurs-blesses-et-des-arrestations-lors-d-une-manifestation-interdite-a-antananarivo-1626581.html|site=Réunion la 1ère|date=2025-09-25|consulté le=2025-09-25}}</ref>.
Tamin'ny fiafaran'ny hetsi-panoherana, betsaka tamin' ny mpitandro filaminana izay nampiasaina hiambina ny [[Lapan'ny Tanànan'Antananarivo|Lapan'ny Tanàna]] no nandao io toerana io haingana<ref>{{Lien web|langue=mg|titre=Manifestations – Des éléments des forces de défense et de sécurité postés devant l’Hôtel de ville ont quitté les lieux précipitamment|url=https://2424.mg/news/manifestations-des-elements-des-forces-de-defense-et-de-securite-postes-devant-lhotel-de-ville-ont-quitte-les-lieux-precipitamment/|site=2424.mg - Vaovao maharitra eto Madagasikara|date=2025-09-25|consulté le=2025-09-25}}</ref>.
Vokatr'izany, nametraka ny tsy fahazoana mivezivezy amin' ny alina izay manomboka amin' ny 26 Septambra, amin'ny 7 ora hariva hatramin'ny 5 ora maraina<ref name=":2">{{Lien web|langue=mg|titre=Le préfet d’Antananarivo annonce un “couvre-feu de 17h à 5h du matin »|url=https://2424.mg/news/le-prefet-dantananarivo-annonce-un-couvre-feu-de-17h-a-5h-du-matin/|site=2424.mg - Vaovao maharitra eto Madagasikara|date=2025-09-25|consulté le=2025-09-25}}</ref> ny [[Prefe eto Madagasikara|prefe]]<nowiki/>n'ny pôlisin'[[Antananarivo]], Angelo Ravelonarivo. Nanaraka an' izany koa ny tanàn-dehibe hafa: amin' ny 8 ora hariva hatramin'ny 4 ora maraina ny any [[Mahajanga]] ary amin' ny 7 ora hariva hatramin'ny 4 ora maraina any [[Antsirabe]].
==== 26 Septambra ====
Ny andron'ny 26 Septambra, nisongadinan ny fandraisana anjara amin' ny fanarenana nataon'ny andaniny sy ny fitomboan' ny fandravana ankilany.
Tamin' ny 4 ora hariva, nisy ny fanambarana momba ny fahafatesan'i [[Jean Jacques Rabenirina|Jean-Jacques Rabenirin]]<nowiki/>a, [[Solombavambahoaka|solombavambahoakan'i]] [[Betioky Atsimo]] izay avy amin'ny vondrona mpanohitra [[Firaisankina (vondrona pôlitika)|Firaisankina]] sy sojaben'ny [[Antenimierampirenena (Madagasikara)|Antenimierampirenena]], vokatry ny lozam-piarakodia nahazo azy teny Andoharanofotsy.
Tamin'ny kabary natombony tamin'ny 7 ora sy sasany hariva, dia nanambara ny fanesorana amin' ny toerany an'i Jean-Baptiste Olivier, ministry ny Angovo sy ny Akoranafo i [[Rajoelina Andry]] tany [[New York]], satria "tsy natanteraka ny andraikitra" ity minisitra ity. Nanameloka ny herisetra niseho taorian'ny fihetsiketsehana ihany koa i Rajoelina ka nanao izany ho "hetsika fanakorontanana"<ref name="rfiagain">{{Cite web|title=Protesters gather again in Madagascar|url=https://www.rfi.fr/en/africa/20250927-protesters-gather-again-in-madagascar|website=RFI|date=2025-09-27}}</ref>.
==== 27 Septambra ====
Nitohy ny fivorian'ny mpanao fihetsiketsehana tao [[Antananarivo]] tamin'ny 27 Septambra, ary ny sasany tamin'izy ireo dia nitondra satroka jobo miloko ho mariky ny firaisankina<ref name="rfiagain" />.
Efa nanana toetra mampiavaka ny mpianatra amin' ny ambaratonga ambony sy ny mpianatra ambaratonga faharoa ity hetsi-panoherana ity, tamin'ny fivoriana natao tamin'ny tanàn-dehibe enina eto [[Madagasikara]]. Nabaribarin' ny tanora mpanao fihetsiketsehana ny fahasahiranana ara-pivelomana mahazo azy ary notakiany ny zo hanana fepetra fianarana ara-drariny, indrindra fa hanana fahafahana mitovy amin' ny an' ny zanaky ny mpitondra izay mianatra any ivelany.
Tao [[Antananarivo]] dia nampiasa basy AK-47 sy etona mandatsa-dranomaso ny mpitandro filaminana mba hanakanana ny mpanao fihetsiketsehana manerana ny Arabe Jeneraly Charles-de-Gaulle eny Tsiadana, hatrany amin'ny toeram-pianarana Ankatso eny amin'ny [[Oniversiten' Antananarivo|Oniversiten'Antananarivo]]. Nampitombo ny fahatezerana ity famaizana ity noho ny fisian'ny hôpitaly tsy miankina "Mpitsabo Mikambanana 24/24" eo amoron'ity lalana ity, hôpitaly anisan'ny tsara fandraisana indrindra eto amin'ny firenena<ref>{{Cite web|language=fr|title=Madagascar: nouvelle journée de mobilisation après les violences|url=https://www.rfi.fr/fr/afrique/20250927-madagascar-se-pr%C3%A9pare-%C3%A0-une-nouvelle-journ%C3%A9e-de-mobilisation-apr%C3%A8s-les-violences|website=RFI|date=2025-09-27|access-date=2025-09-27}}</ref>.
Tany [[Antsiranana]] kosa dia nahery vaika kokoa ny famaizana, ary nahafaty mpianatra iray izay lavon' ny bala.
==== 29 Septambra ====
Niantso fanaovana fihetsiketsehana faobe ny fikambanan' ny mpianatra, ary nitaky ny famotsorana ny mpanao fihetsiketsehana voasambotra tamin'ny 27 Septambra, ankoatra ny fanehoan-keviny voalohany momba ny fahatapahan' ny rano sy ny herinaratra<ref>Association des étudiants et Gen Z : Appel à une mobilisation générale, ce jour, *Midi Madagasikara*, 29 Septambra 2025. [https://midi-madagasikara.mg/association-des-etudiants-et-gen-z-appel-a-une-mobilisation-generale-ce-jour/ rohy], voatahiry tamin' ny 29 Septambra 2025 ao amin' ny https://web.archive.org/web/20250929075336/https://midi-madagasikara.mg/association-des-etudiants-et-gen-z-appel-a-une-mobilisation-generale-ce-jour/, fiteny fr-FR.</ref>. Rehefa niala avy tao amin'ny [[Oniversiten' Antananarivo]] mankany amin' ny manodidina an' Ambohijatovo ny vondron' ny mpianatra, dia nosakanan' ny mpitandro filaminana, izay niezaka nandrava sy nanosika azy ireo hiverina tamin' ny alalan' ny etona mandatsa-dranomaso. Nanomboka nitaky ny fialan' i Rajoelina ihany koa ny mpanao fihetsiketsehana<ref name="midi30s">Ankatso – Tsiadana : Fifanenjanana teo amin' ny mpianatra sy ny mpitandro filaminana omaly, *Midi Madagasikara*, 30 Septambra 2025. [https://midi-madagasikara.mg/ankatso-tsiadana-face-a-face-etudiants-forces-de-lordre-hier/ rohy], voatahiry tamin' ny 30 Septambra 2025 ao amin' ny https://web.archive.org/web/20250930062400/https://midi-madagasikara.mg/ankatso-tsiadana-face-a-face-etudiants-forces-de-lordre-hier/, fiteny fr-FR.</ref>.
Rehefa nitohy ny fihetsiketsehana, dia nanambara i Rajoelina fa handrava ny [[Fitondran' i Ntsay|governemanta]] notarihin' ny praiminisitra [[Christian Ntsay]], ary nanome fe-potoana telo andro hanendrena praiminisitra vaovao<ref>Madagascar president sacks government over deadly protests, *Le Monde*, 29 Septambra 2025. [https://www.lemonde.fr/en/le-monde-africa/article/2025/09/29/madagascar-s-anti-government-protests-flare-up-as-police-respond-with-tear-gas_6745896_124.html rohy], naverina tamin' ny 30 Septambra 2025, fiteny en.</ref><ref>Deadly youth-led protests force Madagascar’s president to fire the prime minister and his government, *Face2Face Africa*, 30 Septambra 2025. [https://face2faceafrica.com/article/deadly-youth-led-protests-force-madagascars-president-to-fire-the-prime-minister-and-his-government rohy], voatahiry tamin' ny 30 Septambra 2025 ao amin' ny https://web.archive.org/web/20250930110122/https://face2faceafrica.com/article/deadly-youth-led-protests-force-madagascars-president-to-fire-the-prime-minister-and-his-government, fiteny en.</ref>. Nosamborin' ny mpitandro filaminana ny solombavambahoaka [[Antoine Rajerison]]<ref name="midi30s" />. Novana manomboka amin' ny 8 ora alina ka hatramin' ny 4 ora maraina ny ora famerana ny fivezivezena ao Antananarivo<ref>OMC-NAT : Antananarivo ville : Couvre-feu de 20h à 4h du matin, *Midi Madagasikara*, 30 Septambra 2025. [https://midi-madagasikara.mg/omc-nat-antananarivo-ville-couvre-feu-de-20h-a-4h-du-matin/ rohy], voatahiry tamin' ny 30 Septambra 2025 ao amin' ny https://web.archive.org/web/20250930062144/https://midi-madagasikara.mg/omc-nat-antananarivo-ville-couvre-feu-de-20h-a-4h-du-matin/, fiteny fr-FR.</ref>.
Araka ny filazan' ny filohan'ny [[Vaomieran' ny Firenena Mikambana misahana ny Zon' olombelona]], [[Volker Türk]] dia olona 22 no maty ary 100 no naratra nandritra ny fihetsiketsehana, anisan'izany ireo matin' ny mpitandro filaminana sy ireo matin'ny fandrobana sy herisetra nataon'ny mpandroba sy ny andian-jiolahy. Nolavin'ny [[Ministeran' ny Raharaham-bahiny (Madagasikara)|Ministeran' ny Raharaham-bahiny Malagasy]] ireo tarehimarika ireo<ref name="bbc29sept">Madagascar police fire tear gas as president fails to placate protesters, *BBC News*, 29 Septambra 2025. [https://www.bbc.com/news/articles/c5y5j98p4pjo rohy], voatahiry tamin' ny 29 Septambra 2025 ao amin' ny https://web.archive.org/web/20250929220633/https://www.bbc.com/news/articles/c5y5j98p4pjo, fiteny en.</ref>.
==== 30 Septambra ====
Nanao antso famoriam-bahoaka iray hafa ao Antananarivo manomboka amin' ny 11 ora maraina (ora malagasy) ny mpanao fihetsiketsehana<ref>{{cite news |title=Nivory indray ny mpanao fihetsiketsehana tany Madagasikara na dia nesorina aza ny governemanta |url=https://www.france24.com/en/live-news/20250930-madagascar-protesters-mobilise-despite-firing-of-government |access-date=30 September 2025 |work=France 24 |date=30 September 2025 |language=en |archive-date=30 September 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250930174729/https://www.france24.com/en/live-news/20250930-madagascar-protesters-mobilise-despite-firing-of-government |url-status=live }}</ref>. An'arivony ny mpanao fihetsiketsehana tafavory tao amin' ny Kianjan' Ambohijatovo ao Antananarivo, ka ny sasany tamin' izy ireo dia avy any amin' ny tanàna any amin' ny faritany tonga manokana mba hanatevin-daharana ny hetsika<ref>{{cite news|title=Ambohijatovo : Investi par des milliers de manifestants|url=https://midi-madagasikara.mg/ambohijatovo-investi-par-des-milliers-de-manifestants-2/|access-date=1 October 2025|work=Midi Madagasikara|date=1 October 2025|language=fr-FR|archive-date=1 October 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20251001055758/https://midi-madagasikara.mg/ambohijatovo-investi-par-des-milliers-de-manifestants-2/|url-status=live}}</ref>.
Tamin' ny tranga iray, nosakanan' ny mpanao fihetsiketsehana ny fiaran' ny filohan' ny Antenimieran-doholona [[Richard Ravalomanana]], ka niala tao anaty fiara izy ary nanenjika azy ireo an-tongotra<ref>{{cite news|title=Tension politique : Le président du Sénat conspué à Ambatonakanga|url=https://midi-madagasikara.mg/tension-politique-le-president-du-senat-conspue-a-ambatonakanga/|access-date=1 October 2025|work=Midi Madagasikara|date=1 October 2025|language=fr-FR|archive-date=1 October 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20251001055808/https://midi-madagasikara.mg/tension-politique-le-president-du-senat-conspue-a-ambatonakanga/|url-status=live|archivedate=2025-10-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20251001055808/https://midi-madagasikara.mg/tension-politique-le-president-du-senat-conspue-a-ambatonakanga/}}</ref>. Nisy koa tatitra momba ny herisetra natao tamin' ny mpanao gazety, anisan' izany i Mendrika Razafindratsima sy i Leonardjo Andriamparany, izay nokapohin' ny mpitandro filaminana avy amin' ny GSIS tamin' ny tolakandro tao Ambohijatovo<ref>{{Cite web|date=26 September 2025|title=Agression de journalistes: l’OJM condamne et exige des sanctions|work=Newsmada|url=https://newsmada.com/2025/09/26/agression-de-journalistes-lojm-condamne-et-exige-des-sanctions/|access-date=2 October 2025|language=fr-FR}}</ref>.
==== 1 Oktobra ====
Niely tany amin' ny tanàna sy tanàn-dehibe hafa ny fihetsiketsehana, anisan' izany i [[Toliara]], eo amin' ny 925 km atsimon' [[Antananarivo]]. Nampangain' ny governemanta ho nanao fandravana sy mikotrika [[fanonganam-panjakana]] ny mpanao fihetsiketsehana. Nanambara ny mpitarika ny mpanohitra [[Rivo Rakotovao]] fa tsy hiditra amin' ny governemanta izay ho eo ambany fitarihan-d[[Rajoelina Andry|Rajoelina]] ny antokony sy ny mpiara-dia aminy, ary nitaky ny tokony hialan' ity filoham-pirenena ity amin' ny toerany<ref>{{cite news|title=Madagascar, Maroc : une Gen Z en quête de justice et d'un meilleur partage des richesses|url=https://www.radiofrance.fr/franceculture/podcasts/culture-de-l-info/madagascar-maroc-gen-z-en-quete-de-justice-et-d-un-meilleur-partage-des-richesses-7266587|access-date=1 October 2025|work=[[Radio France]]|date=1 October 2025|language=fr|format=Video|archive-date=1 October 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20251001195057/https://www.radiofrance.fr/franceculture/podcasts/culture-de-l-info/madagascar-maroc-gen-z-en-quete-de-justice-et-d-un-meilleur-partage-des-richesses-7266587|url-status=live}}</ref>.
Nanomboka niditra tamin' ny fihetsiketsehana ny sendikà, ary nisy ny antso hanaovana fitokonana faobe. Ny fihetsiketsehana tamin' ny 1 Oktobra dia voafehin' ny mpitandro filaminana kokoa, ary nihena be ny herisetra raha oharina amin' ny andro teo aloha<ref>{{cite news|title=Une accalmie dans le mouvement de contestation|url=https://midi-madagasikara.mg/une-accalmie-dans-le-mouvement-de-contestation/|access-date=2 October 2025|work=Midi Madagasikara|date=2 October 2025|language=fr-FR|archive-date=7 October 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20251007004908/https://midi-madagasikara.mg/une-accalmie-dans-le-mouvement-de-contestation/|url-status=live}}</ref><ref name="afp2oct">{{cite news|title=Mass protests and strikes grip Madagascar amid calls for president to resign|url=https://www.france24.com/en/africa/20251001-youth-protests-madagascar-president|access-date=2 October 2025|work=France 24|date=1 October 2025|language=en|archive-date=2 October 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20251002002835/https://www.france24.com/en/africa/20251001-youth-protests-madagascar-president|url-status=live}}</ref>. Nifampidinika tamin' ny diplômaty vahiny tao amin' ny [[Lapan' Iavoloha|Lapan' ny filoham-pirenena eny Iavoloha]] i Andry Rajoelina tamin' ny 1 Oktobra, ary nilaza i Lova Ranoromaro, mpitondra tenin' ny filoham-pirenena, fa niparitaka be ny mpanao fihetsiketsehana ary "tsy mbola nisy mpitarika mazava hita”<ref name="afp2oct"/>. Nanomboka nanambara ny vondrona maro mpomba an-dRajoelina fa hanao fihetsiketsehana hanoherana fihetsiketsehana izy ireo<ref>{{cite news|title=Manifestation publique : Les partisans d’Andry Rajoelina préparent une contre-offensive|url=https://midi-madagasikara.mg/manifestation-publique-les-partisans-dandry-rajoelina-preparent-une-contre-offensive/|access-date=2 October 2025|work=Midi Madagasikara|date=2 October 2025|language=fr-FR}}</ref>.
=== Herinandro faharoa ===
==== 5 Oktobra ====
Anjatony vitsy monja ny mpanao fihetsiketsehana manohitra ny fihetsiketsehana, ambany lavitra noho izay nirian-dRajoelina. Saika tsy nisy akory tamin’ izy ireo no nitafy akanjo misy ny sarin-dRajoelina<ref>{{Cite news|date=2025-10-05|title=Madagascar's President Andry Rajoelina loses the battle for the streets|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2025/10/05/madagascar-s-president-andry-rajoelina-loses-the-battle-for-the-streets_6746110_4.html}}</ref>.
==== 7 Oktobra ====
Nampiasa etona mandatsa-dranomaso tamin' ny mpanao fihetsiketsehana an-jatony ny mpitandro filaminana. Nosakanan' ny sakana iray ny diabe. Lehilahy iray no nampidirina hôpitaly. Nitsikera ny mpitandro filaminana sy ny fampiasana bala tena izy ny [[Firenena Mikambana]]<ref>{{Cite web|date=2025-10-06|title=Madagascar president appoints army general as PM to defuse protests|url=https://www.france24.com/en/africa/20251006-madagascar-president-general-protests}}</ref>.
==== 8 Oktobra ====
Niantso fifampiresahana [[Rajoelina Andry|Rajoelina]], saingy nolavin' ny mpanao fihetsiketsehana izany raha mbola ampiharina ny famoretana ny fihetsiketsehana<ref>{{Cite web|last=Rabary|first=Lovasoa|date=8 October 2025|title=Madagascar president holds talks spurned by protesters|url=https://www.reuters.com/world/asia-pacific/madagascar-protesters-reject-presidents-offer-talks-2025-10-08/}}</ref>.
=== Herinandro fahatelo ===
==== 9 Oktobra ====
Nampiasaina tamin' ny mpanao fihetsiketsehana ny grenady manaitra sy ny etona mandatsa-dranomaso ary ny bala fingotra<ref>{{Cite web|last=Rogers|first=Abby|title=Police fire tear gas, rubber bullets as Madagascar protesters rally|url=https://www.aljazeera.com/news/2025/10/9/police-fire-tear-gas-rubber-bullets-as-madagascar-protesters-rally}}</ref>.
==== 11 Oktobra ====
Nisy ampahany tamin' ny [[Tafika Malagasy#Tafika an-tanety|tafika an-tanety]], ny ''Corps d’administration des personnes et des services de l’Armée de terre'' (na CAPSAT), ilay vondrona izay nitarika ny [[Krizy pôlitika teto Madagasikara tamin' ny 2009|fanonganam-panjakana tamin' ny 2009]] — nanao fikomiana ary niaraka tamin' ny mpanao fihetsiketsehana tamin' ny fiarovana azy ireo amin' ny tifitra sy daroka baomba nataon' ny [[Zandarimariam-pirenena malagasy|zandary]]. Niantso ny tafika rehetra mba "hitsangana hiaraka amin' ny vahoaka" sy handà ny endrika kolikoly rehetra ny fitarihan' ny CAPSAT<ref>Crise à Madagascar: des militaires appellent leurs pairs à la désobéissance, RFI, 11 Oktobra 2025. [https://www.rfi.fr/fr/afrique/20251011-madagascar-des-militaires-appellent-leurs-pairs-%C3%A0-la-d%C3%A9sob%C3%A9issance-face-%C3%A0-la-crise-que-traverse-la-grande-ile rohy], novangianany 11 Oktobra 2025.</ref>.
Noho io fandraisana andraikitra lehibe io, taorian' ny telo herinandro nisesy nanaovana hetsika, dia tafiditra teo amin' ny tokotanin' ny [[Lapan' ny tanànan' Antananarivo|Lapan' ny Tanàna]], fantatra ihany koa amin' ny hoe "Kianjan' ny 13 Mey 1972" na "Kianjan' ny Demôkrasia" ny mpanao fihetsiketsehana. Avy eo dia voalaza fa nandositra an' [[Antananarivo]] ny filoha [[Andry Rajoelina]] mba hitady fialofana tany [[Mahajanga]], ary hita teny amin' ny [[Seranam-piaramanidina Mahajanga-Philibert Tsiranana|seranam-piaramanidina Philibert-Tsiranana]] ny fiaramanidiny manokana, na dia teo aza ny antson' ny CAPSAT hanao fanakatonana ny seranam-piaramanidina iraisam-pirenena Antananarivo-Ivato.<ref>Madagasikara : tsy fankatoavana, fanakatonana ny seranam-piaramanidina ary fanohanana ny mpanao fihetsiketsehana, antson' ny miaramila CAPSAT izay mety hampiova ny zava-drehetra, ''Réunion la 1ère'', 11 Oktobra 2025. [https://la1ere.franceinfo.fr/reunion/madagascar-desobeissance-fermeture-de-l-aeroport-et-soutien-aux-manifestants-l-appel-des-militaires-du-capsat-qui-pourrait-tout-faire-basculer-1631906.html rohy], novangianany 11 Oktobra 2025.</ref>
Tamin' ny hariva dia nilaza ny Fiadidiana ny Repoblika fa mbola eto amin' ny tanin' i Madagasikara ihany Rajoelina, ary nanomboka nihanalefaka fihenjanan' ny toe-draharaha tao Antananarivo ary niparitaka ny mpanao fihetsiketsehana. Na izany aza dia tsy nisy intsony ny fampiasan-kery avy amin' ny mpitandro filaminana na avy amin' ny tafika hitandroana filaminana<ref name=":9">[Mivantana] Krizy any Madagasikara : toe-draharaha mbola manjavozavo ao Antananarivo, Rajoelina « mbola eto amin' ny tanin' ny firenena », RFI, 11 Oktobra 2025. [https://www.rfi.fr/fr/afrique/20251011-en-direct-crise-%C3%A0-madagascar-des-militaires-rejoignent-les-manifestants-contre-le-pouvoir rohy], nojerena ny 11 Oktobra 2025.</ref>. Nisy miaramila iray, niandany tamin' ny mpanao fihetsiketsehana, matin' ny fifandonana tamin' ny zandary.
I [[Mamy Ravatomanga]], niaraka tamin' ny praiminisitra teo aloha [[Christian Ntsay]], dia voalaza fa nandositra nankany [[Maorisy]] tamin' ny 9 ora alina tao anaty fiaramanidin' ny orinasany manokana. Noho ny fandehanana tampoka dia tsy mbola nahazo alalana hipetrahana ao amin' ny [[seranam-piaramanidina iraisam-pirenena Sir-Seewoosagur-Ramgoolam]] ao Maorisy ilay fiaramanidina ka voatery niandry teo amin' ny habakabaka nandritra ny antsasak' adiny iray teo ho eo vao nahazo [[Fahazoan-dalana (fiaramanidina)|fankatoavana]] avy amin' ny manampahefana maorisiana<ref>5R-HMR Suivi et historique des vols, ''FlightAware'', novangiana ny 11 Oktobra 2025. [http://www.flightaware.com/live/flight/5RHMR rohy].</ref>.
==== 12 Oktobra: fikomian' ny CAPSAT ====
Nanambara ny CAPSAT fa mandray ny fifehezana tanteraka ny tafika, ka mampiray ny [[Tafika Malagasy|hery mitam-piadiana rehetra]], anisan' izany ny [[Zandary Nasionaly (Madagasikara)|zandary]] sy ny [[Polisim-pirenena malagasy|polisim-pirenena]], hanohana ny raharaha ijoroan' ny mpanao fihetsiketsehana. Nanameloka ny fikasana hanao [[fanonganam-panjakana]] ny filoha [[Andry Rajoelina]] any [[Mahajanga]], sady nilaza hoe: "misy ezaka haka fahefana tsy ara-dalàna amin' izao fotoana izao"<ref>À Madagascar, le président affirme qu’une tentative de prise illégale du pouvoir est en cours, ''Libération'', 12 Oktobra 2025. [https://www.liberation.fr/international/afrique/a-madagascar-le-president-affirme-quune-tentative-de-prise-illegale-du-pouvoir-est-en-cours-20251012_PBTPMG5KIFEJLDUP222WJI6ZME/ rohy], nojeren' ny 12 Oktobra 2025.</ref>.
Etsy ankilany, ny [[Antenimierandoholona (Madagasikara)|Antenimieran-doholona]] dia nanisotra ny filohany, [[Richard Ravalomanana]], izay efa nandositra nankany [[Dubai]] ny omalin' io andro io.
==== 14 Oktobra 2025 ====
Tamin'ny 14 Oktobra 2025 dia namoaka didy fandravana ny [[Antenimierampirenena (Madagasikara)|Antenimieram-pirenena]] ny filoha [[Rajoelina Andry|Andry Rajoelina]], indray andro taorian'ny nandosirany tany amin'ny toerana tsy fantatra, ary nilaza fa natahotra ny ainy izy taorian'ny fikomiana nataon'ny miaramila. Tsy nanaiky ny didy navoakan-dRajoelina ny Antenimieram-pirenena ary nanao latsa-bato nahafahana nanilika azy, fa nilaza kosa ny miaramila fa efa nandray ny fahefana.
== Asa fanimbana nifanindran-dalana ==
Nisy nandoro nandritra ny hetsi-panoherana, ny trano fonenan'ny solombavambahoka [[Naivo Raholdina]] sy ny an'ny loholona [[Lalatiana Rakotondrazafy]]<ref name=":0" />.Tsena maro koa no voaroba, anisan'izany ny Super U izay tantanan'ny Habibo, ny talen' izany, ilay frantsay-malagasy [[Malik Karmaly]] dia malaza ho akaiky ny fitondrana ary arovan'ny Fanjakana amin'ny fiampangana kolikoly. Ny orinasa maro ao amin' ny vondrona Inviso sy ao amin' ny vondrona Talys, izay samy akaikin' ny antokon'ny mpitondra, no tena niharam-pahavoazana tamin'ny hetsika.
Tamin'ny faran'ny andro dia nisy halatra sy fandravana, anisan'izany ny fandoroana ny tobin'ny teleferika eo Ankorondrano<ref name=":1">{{Lien web|langue=mg|titre=La station du téléphérique à Ankorondrano incendiée et vandalisée.|url=https://2424.mg/news/la-station-du-telepherique-a-ankorondrano-incendiee-et-vandalisee/|site=2424.mg - Vaovao maharitra eto Madagasikara|date=2025-09-25|consulté le=2025-09-25}}</ref>.
== Fanehoan-kevitra ==
=== Eto an-toerana ===
Nahatezitra ny [[Malagasy (vahoaka)|Malagasy]] sy nampitroatra azy ireo ny fampiasana hery, anisan'izany ny fanetsehana ny fiara mifono vy mitondra tafondro sy ny fampiasana bala tena izy.
== Fahasimbana vokatry ny hetsika ==
Ny fanimban-javatra dia nahitana ny fandoroana ny trano fonenan'ny solombavambahoaka Naivo Raholdina sy ny loholona Lalatiana Rakotondrazafy, ny fandoroana ny tsena Super U maro sahanin'ny Habibo, ary koa ny tobin'ny teleferika eo Ankorondrano<ref name=":1" />. May ihany ny tsena maro tao amin'ny Tana Water Front<ref>https://www.madagascar-tribune.com/Antananarivo-en-flammes-un-jeudi.html</ref> ary ny tsena lehibe "China Mall" ao Ankazomanga izay nisokatra vao haingana ary tantanin'ny Sinoa.
Nisy ny fandrarana ny fivezivezena amin' ny alina napetraka hatramin'ny 26 Septambra manomboka amin'ny 7 ora hariva hatramin'ny 5 ora maraina tao [[Antananarivo]], amin'ny 8 ora hariva hatramin'ny 4 ora sasany maraina tao [[Mahajanga]] ary amin'ny 7 ora hariva hatramin'ny 4 ora maraina any [[Antsirabe]]<ref name=":2" />.
== Loharano sy fanamarihana ==
{{Ref}}
== Jereo koa ==
=== Lahatsoratra mifandraika ===
* [[Angovo eto Madagasikara]]
* [[Tantaran'i Madagasikara]]
* [[Andry Rajoelina]]
* [[Fifidianana filohan'i Madagasikara 2023]]
[[Sokajy:Politika ao Madagasikara]]
[[Sokajy:2025 eto Madagasikara]]
onf0rqeiyfianch2dwgyqv22jfrme59
Mpaminany malagasy
0
296046
1143422
1139017
2026-06-16T05:19:36Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143422
wikitext
text/x-wiki
Ny '''mpaminany malagasy''' dia [[Malagasy (vahoaka)|Malagasy]] inoan' ny Malagasy sasany na izy rehetra fa afaka mampita hafatra avy amin' ny tontolon' ny [[fanahy]] ([[Razana (finoana malagasy)|razana]], [[Andriamanitra mpamorona|Andriamanitra]], sns). Ireo olona ireo dia milaza na lazaina fa afaka mahita na maminavina ny zavatra hitranga amin' ny [[hoavy]] amin' ny alalan' ny endrika [[Tsindrimandry (fivavahana)|tsindrimandry]] na fanomezam-pahasoavana hafa. Azon' izy ireo atao ny milaza mialoha fisehoan-javatra amin' ny alalan' ny teny na soratra. Ny mpaminany dia olona milaza fa mahita na manana fahaizana mamantatra ny hoavy amin' ny alalan' ny [[Fanambaràna (finoana)|fanambaràna]], matetika miaraka amin' ny asa fanirahana hanambara ny hafatr' Andriamanitra, mitsikera ny tsy rariny eo amin' ny fiarahamonina sy eo amin' ny fivavahana, eny fa na ara-pôlitika, ary manoro hevitra amin' ny zavatra tokony hatao.
Ireo olona ireo dia manana toerana manokana eo amin' ny [[Kolontsaina malagasy|kolontsaina]] sy ny [[fivavahana eto Madagasikara]], na ao amin' ny [[Fivavahan-drazana malagasy|fivavahana nentim-paharazana malagasy]] izany na amin' ny endrika sasan' ny [[kristianisma eto Madagasikara]], indrindra ao amin' ny hetsika [[Fifohazana (kristianisma malagasy)|fifohazana]] sy ao amin' ny [[Evanjelisma|kristianisma evanjelika]] sy [[Pentekôtisma eto Madagasikara|pentekôtista]]. Ny fiangonana koa dia lazaina fa mpaminany, indrindra fa ny fiangonan-dehibe ao amin' ny [[Fiombonan' ny Fiangonana Kristiana eto Madagasikara]] (FFKM).
== Mpaminany kristiana malagasy ==
=== Rainisoalambo ===
[[Sary:Rainisoalambo_02.jpg|vignette|[[Rainisoalambo]]]]
Niova fo ho Kristiana i [[Rainisoalambo]] taorian' ny nahazoany [[Fahitana (finoana)|fahitana]] na [[nofy]] nandidy azy hanary ny ody sy ny sikidiny ny alin’ny 14 Oktobra 1894, ary avy eo dia nahatsiaro ho afaka<ref name=":6"><small>"[https://dacb.org/fr/stories/madagascar/rainisoalambo/ Rainisoalambo]", ''Dictionary of African Christian Biography''</small></ref><ref name=":7"><small>"[https://www.fjkm.mg/index.php/2017/08/10/histoire-rainisoalambo-suite/ Histoire / Rainisoalambo (suite)]", ''www.fjkm.mg''</small></ref><ref name=":8"><small>"[https://journals.openedition.org/clo/3035? Le prophète et la souveraine. Utilisation des récits biographiques de figures historiques par les guérisseurs betsileo (Madagascar)]", ''journals.openedition.org''</small></ref>. Taorian' ny fiovam-pony dia nanomboka namaky [[Baiboly]] izy, nanangana ny vondrona atao hoe "mpianatry ny Tompo", izay nitory, nanasitrana, nametra-tanana, ary nandà ny fanompoan-tsampin-drazana (ody, sikidy)<ref name=":6" />. Izy no heverina ho mpanorina na anisan' ny mpanorina ny [[Fifohazana (kristianisma malagasy)|Fifohazana]] tao [[Soatanàna]] sy tao amin' ny ny faritra [[Betsileo]]<ref name=":7" /><ref name=":8" /><ref name=":9" />.
Zavatra maromaro no manohana azy fa nanana anjara asan' ny [[mpaminany]] (amin' ny hevitr' io teny io hoe "irak' Andriamanitra"): ny zava-nitranga niteraka ny fiovam-pony: ny tantaran' ny fidiran' Andriamanitra an-tsehatra nandritra ny aretiny sy ny fahitany izay aseho ho fiantsoana sy fanambaràna<ref name=":6" /><ref><small>Lucile Jacquier-Dubourdieu, "[https://horizon.documentation.ird.fr/exl-doc/pleins_textes/pleins_textes_4/sci_hum/010008301.pdf? Représentation de l’esclavage et conversion : un aspect du mouvement du réveil à Madagascar]" (PDF), ''horizon.documentation.ird.fr''</small></ref>; nampita hafatra mahery vaika momba ny fialana amin' ny fivavahana nentin-drazana izy (ny [[fanompoan-tsampy]], ny [[sikidy]]) ary nampirisika ny tokony hiverenana amin' Andriamanitra<ref name=":6" /><ref name=":7" />; nanao asa mifandray amin' ny [[Fanomezan' ny Fanahy Masina|karisma]] ara-paminaniana izy: [[Fahasitranana mahagaga|fanasitranana]], [[Fandroahana fanahy ratsy|fandroahana demonia]], [[vavaka]] iombonana, [[fametrahan-tanana]]<ref name=":8" /><ref><small>"[https://tsodrano.com/archives/181? Rainisoalambo sy ny Fifohazana Soatanana]", ''tsodrano.com''</small></ref>; nanavao ny fiainana kristianina tao amin' ny faritra nisy azy izy tamin' ny alalan' ny fampifanarahana ny hafatra misionera amin' ny zava-misy eo an-toerana, tamin' ny fampifanarahana ny kristianisma amin' ny tontolo ambanivohitra, izay manome azy endrika ara-paminaniana, dia ny maha-mpisava nanolo-tena lalana azy<ref name=":9" /><ref><small>Rafanomezantsoa Roger, "[https://researchspace.ukzn.ac.za/server/api/core/bitstreams/d6791bdd-73b2-4b17-a752-83dd65bb8d95/content The contribution of Rainisoalambo (1844-1904), the father of revivals, to the indigenization of the Protestant churches in Madagascar : a historical perspective.]", ''researchspace.ukzn.ac.za''</small></ref><ref><small>"[https://dacb.org/resources/journal/1-7/1-7-Dec2016JACB-booklet-nocover.pdf? Rainisoalambo, Ravelonjanahary, and Volahavana Germaine (Nenilava): Revival Leaders of Madagascar]" (PDF), ''dacb.org''</small></ref>.
=== Volahavana Germaine ===
[[Sary:Volahavana_Germaine.jpg|vignette|204x204px|Volahavana Germaine na Mama Nenilava]]
Anisan' ny olo-malaza eto [[Madagasikara]] i [[Volahavana Germaine]] na [[Volahavana Germaine|Mama Nenilava]] ary antsoana hoe "mpaminany", izay hajaina ao amin' ny iray amin' ny fiangonana lehibe eto amin' ny firenena, dia ny [[Fiangonana Loterana Malagasy]] (FLM)<ref name=":3"><small>"[https://scholars.wlu.ca/cgi/viewcontent.cgi?article=2533&context=consensus& Nenilava, Prophetess of Madagascar: Her Life and the Ongoing Revival She Inspired]", ''scholars.wlu.ca''</small></ref>. Teraka tamin' ny taona 1918 izy ary maty tamin' ny taona 1998<ref name=":9"><small>"[https://madagascarmission.org/wp-content/uploads/2024/09/FifohazanaMovement.pdf? The Fifohazana and its impacts on the life of the Church]", ''madagascarmission.org''</small></ref><ref><small>"[https://lutheranworld.org/sites/default/files/2019/documents/lutheran_pentecostal_final_communique.pdf Fourth meeting of the International Lutheran-Pentecostal Dialogue September 7 – 13, 2019, Antananarivo, Madagascar - Communiqué]" (PDF), ''lutheranworld.org''</small></ref>. Iray amin' ny olona efatra mpanorina ny [[fifohazam-panahy]] antsoina hoe [[Fifohazana (kristianisma malagasy)|Fifohazana]] izy. Izy no nanorina ny [[Tobilehibe Ankaramalaza|tobin' Ankaramalaza]], izay anisan' ny lehibe indrindra eto amin' ny firenena<ref name=":4"><small>"[https://dacb.org/stories/madagascar/nenilava/ Nenilava]", ''Dictionary of African Christian Biography''</small></ref>. Tsy tahaka ny olona sasany milaza tena ho [[mpaminany]] izy, fa ny asany dia niorim-paka sy nivelatra teo anivon' ny FLM, izay nanaiky ny asa fanompoany sy ny fanomezam-pahasoavana amin' ny maha mpaminany azy<ref name=":5"><small>"[https://hifi-madanet.org/fifohazam-panahy/mama-nenilava/ Mama Nenilava]", ''hifi-madanet.org''</small></ref><ref><small>"[https://www.fjkm.mg/index.php/2022/04/25/volahavana-germaine/ Volahavana Germaine Nenilava]", ''www.fjkm.mg''</small></ref>.
Ny faminanian' i Nenilava dia matetika tsy faminaniana ara-pôlitika toy ny mety ho hita ankehitriny. Mampiseho izany fa ny anaram-boninahitra hoe "mpaminany" dia tsy natokana ho an' ny olo-malaza ao amin' ny [[Baiboly]] fa afaka manondro olona miaina ankehitriny manana tanjaka ara-panahy lehibe, izay nanao asa nanamarika lalina sy maharitra ny firenena. Ireo faminaniana ireo dia [[Fahitana (finoana)|fahitana]], fampitandremana, fananarana ary fanambaràna ara-panahy<ref><small>Kevin Ogilvie, "[https://www.academia.edu/63127756/Breaking_words_towards_a_malagasy_oral_theology_of_homiletics? Breaking words : towards a malagasy oral theology of homiletics]", ''www.academia.edu''</small></ref><ref name=":3" />, indrindra momba:
* ny hoavin' ny Fiangonana sy ny finoana eto Madagasikara<ref name=":4" />,
* ny hoavin' ny [[Madagasikara|firenena malagasy]]<ref name=":4" />,
* ary ny antso ho amin' ny [[fibebahana]] sy fiverenana amin' Andriamanitra<ref name=":4" />.
Nangonin' ny mpianany tamim-pitandremana ny faminaniany, nosoratana ary mbola dinihin' ny mpino ao amin' ny Fifohazana sy ny teôlôjiana prôtestanta malagasy hatramin' izao. Ireo faminaniana ireo no lova ara-panahy napetrany<ref name=":5" />.
=== André Mailhol ===
[[Sary:Past.Mailhol.jpg|vignette|204x204px|Ny Pasitera Mailhol]]
Tamin' ny taona 1996 i [[André Mailhol]] dia nanorina ny [[Fikambanana Apokalypsy eto Madagasikara]] (na FAM) tao [[Antananarivo]] izy, avy amin' ny vondrona madinika iray nianatra ny [[Apôkalipsan' i Joany|Bokin' ny Apokalypsy]]<ref name=":0"><small>"[https://regardsprotestants.com/actualites/francophonie/apokalypsy-une-eglise-postcoloniale-malgache/ Apokalypsy, une église postcoloniale malgache]", ''regardsprotestants.com''</small></ref><ref name=":1"><small>"[https://famfrance.fr/a-propos/ A propos] {{Wayback|url=https://famfrance.fr/a-propos/ |date=20250912025951 }}", ''famfrance.fr''</small></ref>. Ny fiangonany dia manantitrantitra ny fandalinana ny Bokin' ny Apokalypsy, sady manao antso maneho fahamehana [[Eskatôlôjia|eskatôlôjika]], izay manome endrika fanambaràna na fampitandremana ara-paminaniana ny hafany<ref name=":0" /><ref name=":1" />. Maneho ny tenany ho "mpitondra hafatra" na "mpanambara" ny bokin' ny faminaniana izy<ref><small>"[https://articles.rfi.fr/fr/afrique/20181105-madagascar-mailhol-pasteur-candidat-presidentielle-eglise-apocalyptique? Madagascar: André Mailhol, pasteur et candidat à la présidentielle]", ''articles.rfi.fr''</small></ref>.
Nilaza izy fa tamin' ny 1991 dia nahazo [[Fiantsoana (finoana)|antso]] avy amin' [[Andriamanitra (tokana)|Andriamanitra]] mba handalina ny [[Apôkalipsan' i Joany|Bokin' ny Apokalypsy]]<ref name=":0" /><ref name=":1" />. Ao amin' ny tranokalan' ny fiangonany dia voalaza fa iray amin' ireo mpaminany malaza indrindra amin' izao androntsika izao izy<ref name=":2"><small>"[https://apokalypsy.com/fr/static/apocalypse-et-la-prophetie-du-jour? Les prophéties du Pasteur Maillol] {{Wayback|url=https://apokalypsy.com/fr/static/apocalypse-et-la-prophetie-du-jour |date=20251212064621 }}", ''apokalypsy.com''</small></ref>. Mamoaka "faminaniana" ao amin' ny tranokalany izy, izany hoe ny filazana ny zavatra hitranga amin' ny hoavy (areti-mifindra, loza voajanahary, fahafatesan' olo-malaza) izay, araka ny filazany, dia nambaran' Andriamanitra taminy<ref name=":0" /><ref name=":2" />. Misy lahatsoratra manakiana azy ho mpaminany sandoka, izay milaza mazava an' i André Mailhol ho mitonon-tena ho mpaminany ary manantitra fa tsy tanteraka ny faminaniany ho filohan' ny Repoblika amin' ny taona 2013<ref><small>"[https://laverite.mg/editorial/item/16859-paradis-des-faux-proph%C3%A8tes%20.html Paradis des faux prophètes !] {{Wayback|url=https://laverite.mg/editorial/item/16859-paradis-des-faux-proph%C3%A8tes%20.html |date=20251212061751 }}", ''laverite.mg''</small></ref>.
== Jereo koa ==
* [[Mpaminany]]
* [[Faminaniana]]
* [[Ombiasa]]
* [[Sikidy (malagasy)|Mpisikidy]]
== Loharano sy fanamarihana ==
27ixn7087xtq52dhg011r2c4jxgu6kl
Raharaha Volamena 73 kilao
0
296137
1143426
1140108
2026-06-16T06:58:39Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143426
wikitext
text/x-wiki
Ny '''raharaha Volamena 73 kilao''' dia trangan-javatra mahakasika ny [[volamena]] avy eto [[Madagasikara]] milanja 73,5 kg izay nogiazan' i [[Afrika Atsimo]] rehefa tratra tao amin' ny [[:fr:Aéroport_international_OR_Tambo|Seranam-piaramanidina iraisam-pirenena Oliver Reginald Tambo]] any [[Johannesburg]] tamin' ny 31 Desambra 2020 (na tamin' ny 1 Janoary 2021, hoy ny loharano sasany). Mariky tsy fahafehezan' ny fitondram-panjakana ny fanondranana an-tsokosoko ny harenan' i Madagasikara ity raharaha ity.
== Fanagiazana sy fanadihadiana voalohany ==
=== Fahatratrarana ny volamena tao Afrika Atsimo ===
Tamin' ny 31 Desambra 2020 (na mety ho tamin' ny alin' ny 31 Desambra mifoha 1 Janoary 2021) dia olona telo no voasambotra tao amin' ny [[:fr:Aéroport_international_OR_Tambo*|Seranam-piaramanidina Oliver Reginald Tambo]] ao [[Johannesburg]], [[Afrika Atsimo]]<ref><small>"[https://spectrumlocalnews.com/nys/capital-region/ap-online/2021/01/05/3-nabbed-at-johannesburg-airport-with-gold-in-carry-on-bags 3 nabbed at Johannesburg airport with gold in carry-on bags]", ''spectrumlocalnews.com''</small></ref><ref name=":0"><small>"[https://www.news24.com/southafrica/news/or-tambo-bust-gold-bars-worth-r61m-seized-3-arrested-20210104? OR Tambo bust: gold bars worth R61m seized, 3 arrested]", ''www.news24.com''</small></ref><ref><small>"[https://www.occrp.org/en/news/sa-opens-probe-after-nabbing-three-men-smuggling-gold-bars-in-luggage SA Opens Probe After Nabbing Three Men Smuggling Gold Bars in Luggage]", ''www.occrp.org''</small></ref>. Ireto ireo olona ireo: Mahavanona Mahamodo sy Francis Deliot Regasy ary Herimanana Anjaranantenaina Zava<ref name=":1"><small>"[https://www.dailymaverick.co.za/article/2021-01-16-all-that-glitters-a-look-into-illicit-gold-networks From our archives: All that glitters – a look into illicit gold networks]", ''www.dailymaverick.co.za''</small></ref><ref name=":2"><small>"[https://www.intransformation.org.za/wp-content/uploads/2021/06/Madagascar-report-May-Proof-1.pdf The three suspects, Francis Deliot Regasy, Mahamodo Mahavanona and Zava Herimanana Anjaranantenain, arrested in South Africa] (PDF)", ''www.intransformation.org.za''</small></ref>. Tamin' ny 4 Janoary 2021 no nanambaràn' ny manam-pahefana afrikana tatsimo ampahibemaso izany vaovao izany.
Niainga teto [[Madagasikara]] avy ao [[Toliara]] ho entina any [[Dubai]] ireo volamena ireo (nokasaina handalo any [[Etiôpia]]). Nandritra ny fisavana dia nalain' ny manam-pahefana afrikana tatsimo tao amin' ny entana an-tanan' izy ireo, izay nanafenany azy, ny anjam-bolamena milanja 73,5 kilao. Eo anelan' ny 4 sy 4,5 tapitrisa dôlara amerikana eo ho eo ny sandan' ireo volamena ireo tamin' ny fotoana nanagiazana azy.
=== Fanadihadiana sy fitsarana nataon' i Afrika Atsimo ===
Ny [[:en:South_African_Police_Service|South African Police Service]] (SAPS) dia nilaza fa nisy ny fanadihadiana [[heloka bevava]] natao tao amin' ny Kempton Park Magistrates' Court, miaraka amin' ny fanohanan' ny [[:fr:Interpol|International Criminal Police Organization]] (INTERPOL), hamaritana ny fiavian' ireo volamena ireo sy ny toerana saika halehany farany ary ny maha ara-dalàna na tsia ny taratasy fanamarinana natolotr' ireo voarohirohy<ref name=":0" /><ref name=":3"><small>"[https://www.dailymaverick.co.za/article/2021-01-12-madagascar-eyes-73-5kg-of-smuggled-gold-seized-in-hand-luggage-at-or-tambo/ Madagascar eyes 73.5kg of ‘smuggled’ gold seized in hand luggage at OR Tambo]", ''www.dailymaverick.co.za''</small></ref>. Neretreretina hatomboka tamin' ny 11 Janoary tao Kempton Park ny fihainoana ny voampanga nefa tany amin' ny fiandohan' ny volana Febroary izany vao tanteraka, ka anisan' ny nandray anjara amin' izany ny [[:en:Hawks_(South_Africa)|Directorate for Priority Crime Investigation]] (DPCI, izay atao hoe "the Hawks") sy ny SAPS ary ny INTERPOL<ref name=":1" /><ref name=":3" />.
Tamin' ny Febroary 2021 ireo mpitondra entana an-tsokosoko telo ireo sy ilay orinasa any [[Dubai]] (fantatra amin' ny anarana hoe [[Parpia Gold and Jewels Trading LLC]]) dia nangataka ny famotsorana azy telo ireo sy ny famerenana ireo volamena ireo<ref><small>"[https://midi-madagasikara.mg/proces-735-kg-dor-les-trois-passeurs-malgaches-deboutes-par-la-justice-sud-africaine Procès 73,5 kg d’or : Les trois passeurs malgaches déboutés par la justice sud-africaine] {{Wayback|url=https://midi-madagasikara.mg/proces-735-kg-dor-les-trois-passeurs-malgaches-deboutes-par-la-justice-sud-africaine |date=20251212063730 }}", ''midi-madagasikara.mg''</small></ref><ref><small>"[https://www.linfo.re/ocean-indien/madagascar/trafic-73-5-kg-d-or-la-justice-sud-africaine-rejette-la-requete-des-trois-passeurs-malgaches Trafic 73,5 kg d’or : la justice sud-africaine rejette la requête des trois passeurs malgaches]", ''www.linfo.re''</small></ref>. Nilaza ity orinasa ity fa avy any [[Malỳ|Maly]] ny 3 kg amin' ireo volamena ireo<ref><small>"[https://lexpress.mg/27/02/2021/trafic-dor-la-societe-dubaiote-deboutee Trafic d'or - La société dubaïote déboutée]", ''lexpress.mg''</small></ref><ref><small>"[https://www.linfo.re/ocean-indien/madagascar/trafic-73-5-kg-d-or-la-justice-sud-africaine-rejette-la-requete-des-trois-passeurs-malgaches Trafic 73,5 kg d’or : la justice sud-africaine rejette la requête des trois passeurs malgaches]", ''www.linfo.re''</small></ref>. Nolavin' ny fitsarana afrikana tatsimo izany fangatahana izany, ary nilaza ilay fitsarana fa entana halatra ireo volamena ireo<ref><small>"[https://lexpress.mg/27/02/2021/trafic-dor-la-societe-dubaiote-deboutee/ Trafic d'or - La société dubaïote déboutée]", ''lexpress.mg''</small></ref>.
=== Fanadihadiana teto Madagasikara ===
Tamin' ny 5 Janoary 2021 dia nisokatra haingana ny fanadihadiana teto Madagasikara nataon' ny Pôle Anti-Corruption (PAC) ao Antananarivo<ref><small>"[https://laverite.mg/politique/item/12484-trafic-illicite-de-73%2C5kg-d%E2%80%99or-mali-confirme-l%E2%80%99usage-de-faux-par-les-trois-ressortissants-malagasy.html Trafic illicite de 73,5kg d’or - Mali confirme l’usage de faux par les trois ressortissants malagasy] {{Wayback|url=https://laverite.mg/politique/item/12484-trafic-illicite-de-73%2C5kg-d%E2%80%99or-mali-confirme-l%E2%80%99usage-de-faux-par-les-trois-ressortissants-malagasy.html |date=20251212190946 }}", ''laverite.mg''</small></ref>. Hamantarana indrindra ny mpaniraka sy ny mpiray tsikombakomba ary ny tambajotra eo anivon' ny fitantanan-draharaham-panjakana malagasy (eo anivon' ny [[fadintseranana]] sy ny ao amin' ny [[Aviation civile de Madagascar]], sns) ny fanadihadiana natao<ref><small>"[https://www.douanes.gov.mg/saisie-de-73-5-kg-dor-en-provenance-de-madagascar-a-laeroport-o-r-tambo-johannesburg-afrique-du-sud-le-31-decembre-2020/ Saisie de 73.5 kg d’or en provenance de Madagascar à l’aéroport O.R Tambo Johannesburg – Afrique du Sud, le 31 décembre 2020]", ''www.douanes.gov.mg''</small></ref><ref><small>"[https://www.douanes.gov.mg/complement-dinformations-sur-affaire-saisie-de-73-5kg-dor-en-afrique-du-sud-en-provenance-de-madagascar/ Complément d’informations sur affaire saisie de 73.5kg d’or en Afrique du Sud, en provenance de Madagascar]", ''www.douanes.gov.mg''</small></ref>, ary niakatra teo anivon' ny fitsarana ady heloka ao amin' ny PAC ao [[Antananarivo]] ny fitsarana ny olona 25<ref><small>"[https://2424.mg/trafic-dor-les-25-accuses-dans-laffaire-des-735-kilos-dor-saisis-en-afrique-du-sud-devant-la-barre-du-pole-anti-corruption Trafic d'or – Les 25 accusés dans l’affaire des 73,5 kilos d’or saisis en Afrique du Sud devant la barre du Pôle anti-corruption]", ''2424.mg''</small></ref><ref><small>"[https://lexpress.mg/26/08/2022/affaire-735-kilos-dor-le-proces-a-madagascar-se-tiendra-coute-que-coute Affaire 73,5 kilos d'Or - Le procès à Madagascar se tiendra coûte que coûte]", ''lexpress.mg''</small></ref>. Anisan' izany ny mpiasam-panjakana maro sy ny mpanamory roa ny fiaramanidin' ny orinasa STA, ary koa ireo mpanelanelana toa an' i [[Azaly Pachecco]]. Nisy ny fanaraha-maso sy ny fitanana am-ponja vonjimaika (olona 7 na 8 no naterina eny amin' ny fonjan' i Tsiafahy ary vehivavy iray eny amin' ny fonjan' Antanimora raha ny filazan' ny mpanao gazety)<ref><small>"[https://www.linfo.re/ocean-indien/madagascar/trafic-d-or-a-madagascar-8-personnes-placees-en-detention-preventive Trafic d’or à Madagascar : 8 personnes placées en détention préventive]", ''www.linfo.re''</small></ref><ref><small>"[https://www.lagazette-dgi.com/p-52358.html Trafic de 73,5 kg d’or : La transparence n’est pas le fort des responsables !]", ''www.lagazette-dgi.com''</small></ref>.
=== Fangatahana fampodiana tsy nahomby ===
Tamn' ny 17 Febroary 2021 dia nahavoaray ny fangatahana nataon' ny fitondrana malagasy ho fampodiana ny olona voampanga i [[Afrika Atsimo]]. Nisy ny lesoka teo amin' ny paika momba ny fangatahana ary mbola nilaina ny fifanakalozan-kevitra teo amin' [[Antananarivo]] sy i [[Pretoria]]. Izany no niteraka ny fihaonana tamin' ny 19 Febroary 2021 mba hanazavana ny lesoka<ref name=":2" /><ref><small>"[https://www.gov.za/news/media-statements/justice-and-correctional-services-provides-status-update-extradition-cases Justice and Correctional Services provides status update on extradition cases from and to South Africa]", ''www.gov.za''</small></ref>.
Tamin' ny volana Avrily 2021 dia nivory niaraka tamin' ny mpahay siansa ny <u>Minisiteran' ny Harena an-Kibon' ny Tany eto Madagasikara</u> mba hanaporofoana amin' ny alalan' ny famakafakana fizika sy simika (fanaporofoana jeôsimika hanaporofoana ny toerana nivoahan' ilay volamena) fa tena avy amin' ny tany malagasy tokoa ny volamena 73,5 kg, ho fanohanana ny fangatahana fampodiana izany volamena izany aty Madagasikara<ref><small>"[https://laverite.mg/economie/item/13337-saisie-des-73%2C5kg-d%E2%80%99or-en-afrique-du-sud-l%E2%80%99etat-malagasy-entend-prouver-sa-provenance-de-madagascar.html Saisie des 73,5kg d’or en Afrique du Sud - L’Etat malagasy entend prouver sa provenance de Madagascar] {{Wayback|url=https://laverite.mg/economie/item/13337-saisie-des-73%2C5kg-d%E2%80%99or-en-afrique-du-sud-l%E2%80%99etat-malagasy-entend-prouver-sa-provenance-de-madagascar.html |date=20251212061211 }}", ''laverite.mg''</small></ref><ref><small>"[https://midi-madagasikara.mg/affaire-735-kg-dor-des-preuves-scientifiques-fournies-par-madagascar/ Affaire 73,5 kg d’or : Des preuves scientifiques fournies par Madagascar] {{Wayback|url=https://midi-madagasikara.mg/affaire-735-kg-dor-des-preuves-scientifiques-fournies-par-madagascar/ |date=20251212060413 }}", ''midi-madagasikara.mg''</small></ref>.
== Fitsarana sy fanamelohana teto Madagasikara ==
=== Fitsarana natao eto Madagasikara ===
Tamin' ny Novambra 2022 dia natomboky ny Fitsarana misahana ny heloka be vava ao amin' ny PAC ao Antananarivo ny fitsarana ny olona 25 voarohirohy ao amin' ny tambajotra malagasy. Nifanilika andraikitra ny tompon' andraikitra eny amin' ny ACM: ny tale jeneraly (Tovo Rabemanantsoa, nalefa eny Antanimora) sy ny sekretera jeneraly (Alain Rabefaniraka, nalefa eny Tsiafahy)<ref><small>"[https://newsmada.com/2022/12/15/proces-pour-trafic-de-735-kg-dor-lancien-dg-et-le-sg-de-lacm-se-renvoient-la-balle Procès pour trafic de 73,5 kg d’or : l’ancien DG et le SG de l’ACM se renvoient la balle]", ''newsmada.com''</small></ref>. Notanterahina tamin' ny 16-19 Desambra 2022 ny fitsarana sy ny famoahana ny didim-pitsarana<ref name=":7"><small>"[https://newsmada.com/2022/12/17/affaire-735-kg-dor-les-trois-passeurs-condamnes-par-contumace/ Affaire 73,5 kg d’or: les trois passeurs condamnés par contumace]", ''newsmada.com''</small></ref>.
=== Didim-pitsarana ===
Rehefa nifarana ny fitsarana dia olona sivy no voaheloka (anisan' izany ny asa an-terivozona ho an' ny mpitondra entana an-tsokosoko any [[Afrika Atsimo]]) ary enina ambin' ny folo no afaka madiodio<ref name=":4"><small>"[https://fr.allafrica.com/view/group/main/main/id/00084290.html 9 personnes condamnées à Madagascar dans l'affaire des 73 kilos d'or]", ''fr.allafrica.com''</small></ref><ref name=":5"><small>"[https://tanikomadagascar.com/2022/12/19/proces-or-735-kg-le-pac-clot-le-dossier-de-lor-saisi-en-afrique-du-sud Procès Or 73,5 kg – Le PAC clôt le dossier de l’or saisi en Afrique du Sud]", ''tanikomadagascar.com''</small></ref>. Voaheloka hanao asa an-terivozona 10 taona sy lamandy 34 miliara<ref><small>"[https://lexpress.mg/16/12/2022/trafic-de-735-kilos-dor-letat-reclame-une-amende-de-34-milliards-dariary Trafic de 73,5 kilos d'or - L’État réclame une amende de 34 milliards d’ariary]", ''lexpress.mg''</small></ref><ref><small>"[https://laverite.mg/societe/item/17711-trafic-de-73%2C5-kg-d-or-l-etat-demande-une-amende-de-plus-de-34-milliards-ariary.html Trafic de 73,5 kg d'or - L'Etat demande une amende de plus de 34 milliards ariary] {{Wayback|url=https://laverite.mg/societe/item/17711-trafic-de-73%2C5-kg-d-or-l-etat-demande-une-amende-de-plus-de-34-milliards-ariary.html |date=20251212063934 }}", ''laverite.mg''</small></ref> hatramin' ny 52 miliara Ariary<ref name=":5" /> ny mpanondrana an-tsokosoko telo: Mahamodo, Francis Deliot Regasy, Herimana Zava<ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref><small>"[https://newsmada.com/2022/12/17/affaire-735-kg-dor-les-trois-passeurs-condamnes-par-contumace/ Affaire 73,5 kg d’or: les trois passeurs condamnés par contumace]", ''newsmada.com''</small></ref>. Anisan' ny voaheloka koa ny sekretera jeneralin' ny ACM (noho ny firaisana tsikombakomba tamin' ny fanararaotam-pahefana)<ref name=":8"><small>"[https://tanikomadagascar.com/2022/12/19/proces-or-735-kg-le-pac-clot-le-dossier-de-lor-saisi-en-afrique-du-sud/ Procès Or 73,5 kg – Le PAC clôt le dossier de l’or saisi en Afrique du Sud]", ''tanikomadagascar.com''</small></ref>, ny mpanamory roa lahy ary ny mpandeha roa tao amin' ilay sidina (Cyrill sy Anny)<ref name=":7" /><ref name=":8" />.
== Ezaka fampodiana an-tanindrazana ==
=== Andrana hamerenana ny volamena ===
Tamin' ny taona 2023 dia nanao ezaka ara-diplômasia sy ara-dalàna lehibe niverimberina tamin' i [[Afrika Atsimo]] ny fitondram-panjakana malagasy mba hanaporofoana fa tena avy eto Madagasikara tokoa ireo volamena ireo (anisan' izany ny fanetsehana ny manampahaizana hanao fanadihadiana ara-pizika sy ara-tsimia) sy mba hahazoana ny fiverenany. Na eo aza izany ezaka izany dia mbola notazonin' ny tompon' andraiki-panjakana afrikanina tatsimo ao [[Pretoria]] ihany ny volamena, ary tsy nahazoana valiny mahafa-po avy amin' ny fitsarana afrikanina tatsimo ny fangatahana fampodiana an-tanindrazana an' ireo olona voarohirohy ireo, satria nitohy ny fitsarana any amin' io firenena io<ref name=":6"><small>"[https://lexpress.mg/26/08/2022/affaire-735-kilos-dor-le-proces-a-madagascar-se-tiendra-coute-que-coute Affaire 73,5 kilos d'Or - Le procès à Madagascar se tiendra coûte que coûte]", ''lexpress.mg''</small></ref><ref><small>"[https://www.u4.no/publications/le-secteur-de-lor-madagascar-au-cur-des-pratiques-illicites.pdf Le secteur de l'or : Madagascar au cœur des pratiques illicites (PDF)]", ''www.u4.no''</small></ref>. Lasa niteraka fihenjanana ara-diplômasia ity raharaha ity: nisy tsindry nataon' i Madagasikara toy ny fanakatonana vonjimaika na famerana ny sidina ara-barotra eo amin' i [[Madagasikara]] sy i Afrika Atsimo<ref name=":9"><small>"[https://issafrica.org/iss-today/rajoelina-and-the-saga-of-madagascars-smuggled-gold Rajoelina and the saga of Madagascar’s smuggled gold]", ''issafrica.org'' (Institute for Security Studies)</small></ref><ref name=":6" />.
=== Fampodian' i Afrika Atsimo ny olona roa ===
Notsaraina sy voaheloka tany Afrika Atsimo noho ny fanondranana metaly sarobidy sy fanitsakitsahana ny lalànan' ny fadintseranana ny mpitondra entana an-tsokosoko telo. Tamin' ny voalohany dia nolavin' ny fitsarana afrikana tatsimo ny fangatahana famerenana an-tanindrazana nataon' i Madagasikara. Tamin' ny volana Mey 2024, taorian' ny fiaraha-miasa dia nampodina aty Madagasikara ny roa tamin' ny telo mpitondra entana an-tsokosoko (i Mahamodo sy i Francis Deliot Regasy) ary naiditra am-ponja eny amin' ny fonjan' i Tsiafahy mba hanefa ny sazy napetraky ny PAC<ref name=":4" /><ref name=":6" />.
=== Mbola tsy tafaverina eto Madagasikara ny volamena 73,5 kg ===
Mbola voatazona any [[Afrika Atsimo]] ireo [[volamena]] milanja 73,5 kg ireo ary mitohy hatrany ny ezaka ataon' ny fanjakana malagasy mba hameranana azy ireo aty [[Madagasikara]]<ref name=":9" />.
== Jereo koa ==
* [[Raharaha Boeing 777]]
* [[Raharaha Volamena nivadika Vy]]
* [[Fitrandrahana harena an-kibon' ny tany eto Madagasikara]]
* [[Kolikoly eto Madagasikara]]
* [[Raharaha Gemfields]]
* [[Raharaha Volamena 49 kilao]] (tao Kômôro)
== Azo anovozan-kevitra ==
'''Lahatsoratra'''
* "[https://www.sowetanlive.co.za/news/south-africa/2021-01-04-three-travellers-with-gold-bars-in-hand-luggage-arrested-at-johannesburg-airport/ Three travellers with gold bars in hand luggage arrested at OR Tambo]", ''The Sowetan / Sowetan Live'' (4 Janoary 2021)
* "[https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-01-04/south-africa-nabs-trio-with-74-kilograms-of-gold-in-hand-luggage South Africa Nabs Trio With 74 Kilograms of Gold in Hand Luggage]", ''Bloomberg'' (4 Janoary 2021)
* "[https://www.news24.com/southafrica/news/or-tambo-bust-gold-bars-worth-r61m-seized-3-arrested-20210104 OR Tambo bust: gold bars worth R61m seized, 3 arrested]", ''News2''4. (4 Janoary 2021)
* "[https://www.mining.com/web/south-africa-nabs-trio-with-74-kg-of-gold-in-hand-luggage/ South Africa nabs trio with 74 kg of gold in hand luggage]", ''Mining.com'' (4 Janoary 2021, lahatsoratra avy tao amin' ny Bloomberg)
* "[https://apnews.com/article/smuggling-johannesburg-africa-arrests-south-africa-e5f3fbb9e312556322ff89fec596ac77 3 nabbed at Johannesburg airport with gold in carry-on bags]", ''Associated Press'' (AP) (5 Janoary 2021)
* "[https://www.dailymaverick.co.za/article/2021-01-12-madagascar-eyes-73-5kg-of-smuggled-gold-seized-in-hand-luggage-at-or-tambo/ Madagascar eyes 73.5kg of 'smuggled' gold seized in hand luggage at OR Tambo]", ''Daily Maverick''. (12 Janoary 2021)
* "[https://www.occrp.org/en/news/sa-opens-probe-after-nabbing-three-men-smuggling-gold-bars-in-luggage SA Opens Probe After Nabbing Three Men Smuggling Gold Bars in Luggage]", ''OCCRP'' (Janoary 2021)
* "[https://issafrica.org/iss-today/rajoelina-and-the-saga-of-madagascars-smuggled-gold Rajoelina and the saga of Madagascar's smuggled gold]", ''Institute for Security Studies'' (ISS Africa). (5 Aogositra 2022)
* "[https://lexpress.mg/26/08/2022/affaire-735-kilos-dor-le-proces-a-madagascar-se-tiendra-coute-que-coute/ Affaire 73,5 kilos d'Or - Le procès à Madagascar se tiendra coûte que coûte]", ''L'Express Madagascar''. (26 Aogositra 2022)
* "[https://lexpress.mg/16/12/2022/trafic-de-735-kilos-dor-letat-reclame-une-amende-de-34-milliards-dariary/ Trafic de 73,5 kilos d'or - L'État réclame une amende de 34 milliards d'ariary]", ''L'Express Madagascar'' (16 Desambra 2022).
* "[https://fr.allafrica.com/view/group/main/main/id/00084290.html Neuf personnes condamnées à Madagascar dans l'affaire des 73 kilos d'or]", ''AllAfrica''. (16–18 Desambra 2022)
* "[https://www.esaamlg.org/reports/ILLICIT_DEALING_SEPT_2022.pdf Illicit Dealings in Gold, Diamond, Rubies and Associated...]", ''ESAAMLG''. (2022)
* "[https://globalinitiative.net/wp-content/uploads/2025/07/Mapping-organized-criminal-economies-in-East-and-Southern-Africa-GI-TOC-July-2025.pdf Mapping organized criminal economies in East and Southern Africa]", ''Global Initiative / TOC'' (Jolay 2025)
'''Videô'''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=UcdSJQqYuBc Affaire des 73,5 kilos d’or saisis en Afrique du Sud : 25 accusés devant le Pôle anti-corruption]", ''2424mg''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=Ypl3J9wFvmA Réflexion politique: Halatra volamena 73, 5 kg tratra tao Afrika Atsimo!]", ''Jeanne Forest''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=V1hN7DSeLuM Rebondissement dans l'affaire 73 kilo d'or,]", ''matvonline''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=U6DK5vaVsBU Auditions des individus inculpés au PAC]", ''matvonline''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=uiYKkorRnz8 Trafic d'or entre Madagascar et les Comores]", ''Radio Frequence Ouani''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=0Mfg2kCYnpk Madagascar : polémique dans le pays après la saisie record de 73 kilos d'or en Afrique du Sud]", ''France24''.
== Loharano sy fanamarhana ==
4fk3d6al9zqmhivtgf3dxix0j7easwy
Raharaha Volamena 49 kilao
0
296139
1143425
1122442
2026-06-16T06:53:16Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143425
wikitext
text/x-wiki
Ny '''raharaha Volamena 49 kilao''' dia famoahana [[volamena]] antsokosoko nilanja 49 kg avy aty [[Madagasikara]] ka tratra tao [[Kômôro]] tao amin' ny seranam-piaramanidina iraisam-pirenena Prince Said Ibrahim ao [[Moroni]] tamin' ny 28 Desambra 2021. Olona telo no nosamborin' ny zandarimariam-pirenena kômôrianina – nahitana teratany malagasy roa<ref><small>Ireto ny anarana voatonona: Faizara Pacheco Azali sy Pierre Stenny Andrianantenainambinitsoa</small></ref> – niaraka tamin' ny anjam-bolamena miisa 28, milanja 49 kg eo ho eo, tao anaty entany<ref name=":0"><small>"[https://fr.allafrica.com/stories/202503150027.html Madagascar: Contrebande - Les Comores rétrocèdent les 49 kilos d'or]", ''fr.allafrica.com''</small></ref><ref><small>"[https://tanikomadagascar.com/2022/01/14/49-kg-dor-saisis-aux-comores-la-delegation-malgache-a-ramene-les-deux-trafiquants-hier 49 kg d’or saisis aux Comores : La délégation malgache a ramené les deux trafiquants hier]", ''tanikomadagascar.com''</small></ref><ref name=":2"><small>"[https://www.comoresinfos.net/apres-trois-ans-de-tensions-et-sous-pression-azali-accepte-de-restituer-les-lingots-dor-voles-a-madagascar Après trois ans de tensions et sous pression, Azali accepte de-restituer les lingots d'or volés à Madagascar]", ''www.comoresinfos.net''</small></ref><ref name=":3"><small>"[https://laverite.mg/politique/item/23826-lingots%20d-or%20de%2049kg-%20les%20biens%20de%20madagascar-restitu%C3%A9s%20par%20les%20comores.html Lingots d'or de 49kg - Les biens de Madagascar restitués par les Comores] {{Wayback|url=https://laverite.mg/politique/item/23826-lingots%20d-or%20de%2049kg-%20les%20biens%20de%20madagascar-restitu%C3%A9s%20par%20les%20comores.html |date=20251212063011 }}", ''laverite.mg''</small></ref>. Saika hiakatra amin' ny fiaramanidina manokana hihazo an' i [[Dubai]] ireto voarohirohy ireto<ref><small>"[https://lejournaldemayotte.yt/2025/03/20/comores-la-justice-devoile-les-raisons-de-la-restitution-de-lor-a-madagascar Comores : la justice dévoile les raisons de la restitution de l’or à Madagascar]", ''lejournaldemayotte.yt''</small></ref><ref name=":4"><small>"[https://fr.allafrica.com/stories/202503150027.html Madagascar: Contrebande - Les Comores rétrocèdent les 49 kilos d'or]", ''fr.allafrica.com''</small></ref><ref><small>"[https://information.tv5monde.com/afrique/madagascar-enquete-sur-le-trafic-dor-63677? Madagascar : enquête sur le trafic d'or]", ''information.tv5monde.com''</small></ref>. Nanambara ny mpampanoa lalàna kômôrianina fa tsy vao sambany ity raharaha ity: eo ho eo amin' ny folo ny fandefasana entana an-tsokosoko avy aty Madagasikara mankany Kômôro toy izany teo anelanelan' ny volana Septambra sy Desambra 2021<ref name=":1"><small>"[https://www.linfo.re/ocean-indien/les-comores/or-en-provenance-de-madagascar-saisi-aux-comores-10-expeditions-entre-septembre-et-decembre Or en provenance de Madagascar saisi aux Comores : "10 expéditions entre septembre et décembre"]", ''www.linfo.re''</small></ref>. Olona maromaro no nosamborin' ny tompon' andraikim-panjakana kômôriana, nisy tamin' izy ireo ny Kômôriana, dia ny talen' ny seranam-piaramanidina tamin' izany fotoana izany sy ny mpiasan' ny [[fadintseranana]] iray, sy teratany malagasy roa<ref name=":2" /><ref><small>"[https://www.samaa.tv/2087330474-comoros-returns-28-gold-bars-to-madagascar-mending-ties Comoros returns 28 gold bars to Madagascar, mending ties]", ''www.samaa.tv''</small></ref>. Tamin' ny volana Janoary 2022 no nampodina teto Madagasikara ireo teratany malagasy roa ireo, mba hanefa ny saziny.
Nandritra ny taona maro dia nijanona tao amin' ny Banque centrale des Comores (BCC) ireo volamena ireo. Nitaky ny hamerenana izany ny manam-pahefana malagasy, tamin' ny fampahatsiahivana ny "Fifanarahan' ny Firenena Mikambana miady amin' ny heloka bevava voarindra miampita firenena" (fr.: ''[[:fr:Convention_de_Palerme|Convention des Nations unies contre la criminalité transnationale organisée]]'')<ref><small>"[https://www.lexpress.mg/2025/03/contrebande-les-comores-retrocedent-les.html Contrebande - Les Comores rétrocèdent les 49 kilos d’or]", ''www.lexpress.mg''</small></ref>. Tamin' ny 14 Marsa 2025, taorian' ny fifampiraharahana nandritra ny telo taona mahery, dia naverin' i Kômoro amin' i [[Madagasikara]] ilay volamena<ref name=":4" /><ref name=":3" /><ref><small>"[https://newsmada.com/2025/03/15/moroni-comores-madagascar-recupere-ses-49-kg-dor Moroni – Comores: Madagascar récupère ses 49 kg d’or]", ''newsmada.com''</small></ref>. Mamaritra ity famerenana ny volamena malagasy ity ho fanehoana fiaraha-miasa tsara momba ny ady amin' ny fanondranana tsy ara-dalàna ny fanambarana iraisan' ny fanjakana roa tonta<ref name=":0" /><ref><small>"[https://www.madagascar-tribune.com/Les-49-kg-d-or-saisis-aux-Comores.html Les 49 kg d'or saisis aux Comores]", ''www.madagascar-tribune.com''</small></ref>.
== Rohy ivelany ==
'''Videô'''
* "[https://www.youtube.com/watch?v=uiYKkorRnz8 Trafic d'or entre Madagascar et les Comores]", ''Radio Frequence Ouani''
== Jereo koa ==
* [[Raharaha Volamena 73 kilao]] (tratra tany Afrika Atsimo)
* [[Raharaha Boeing 777]]
* [[Raharaha Volamena nivadika Vy]]
* [[Fitrandrahana harena an-kibon' ny tany eto Madagasikara]]
* [[Kolikoly eto Madagasikara]]
== Loharano sy fanamarihana ==
ayyfopw1ryr0frlcwv6bt5bsgavkh0m
Michèle Rakotoson
0
298525
1143421
1142926
2026-06-16T04:54:13Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143421
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox olona|anarana=Michèle Rakotoson
|asa=[[Mpanoratra,Mpanao gazety]]
|teraka=14 jona 1948
|toera=Antananarivo
|firenena=Madagasikara
|anarana hafa=
|sary=}}
I '''Michèle Rakotoson''' dia [[vehivavy]] [[Malagasy (vahoaka)|malagasy]] mpanoratra boky, mpanoratra tantara foronina am-boky, mpanoratra tantara tsangana, [[mpanao gazety]], mpikatroka. Teraka tamin' ny 14 Jona 1948 tao [[Antananarivo]] izy. Namoaka tantara foronina sy tantara an-tsehatra manodidina ny folo amin' ny [[Fiteny malagasy|teny malagasy]] izy ary tompon' andraikitra tamin' ny zoro [[haisoratra]] ao amin' ny ''[[Revue Noire]]'' tao [[Paris]].
== Tantaram-piainana ==
I Michèle Rakotoson dia teraka tamin' ny 14 Jona 1948 tao [[Antananarivo]]. Avy amin' ny fianakaviana madiotanana prôtestanta. Mpanao gazety ny rainy ary mpiandraikitra ny tranomboky ny reniny.<ref name=":0">https://ile-en-ile.org/rakotoson/</ref>
Nitodika tany amin' ny asa fanaovan-gazety sy ny famoronana tantara an-tsehatra ary ny fanoratana izy tatỳ aoriana. Nandray kolontsaina avy amin' ny [[prôtestantisma]] sy avy amin' ny [[koakerisma]] (frenjy) izy ka nianatra tao amin' ny lisea Jules Ferry tao Antananarivo. Lasa mpampianatra literatiora sy talen' ny lalao an-tsehatra teto Madagasikara izy saingy nandao ny firenena tamin' ny taona 1983 noho ny antony ara-pôlitika. Taty aoriana dia nifindra tany [[Paris]] izy ary nahazo ny mari-pahaizana DEA amin' ny sôsiôlôjia ary lasa mpikarakara hetsika literatiora tao amin' ny [[Radio France internationale|Radio France Internationale]]. <ref>{{Cite web |url=https://www.parlement-ecrivaines-francophones.net/membre/michele-rakotoson/ |title=kopian'ny arisiva |access-date=2026-04-27 |archive-date=2026-04-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260412025131/https://www.parlement-ecrivaines-francophones.net/membre/michele-rakotoson/ |url-status=dead }}</ref>Nanao ny asan' ny mpanao gazety tao amin' ny radio RFI sy France Culture ary koa tamin' ny fahitalavitra frantsay RFO sy iraisam-pirenena hafa izy.<ref name=":0" />
Tamin' ny faran' ny taona 2010 dia niverina teto [[Madagasikara]] i Michèle Rakotoson. Tamin' ny taona 2011, niara-niasa tamin' i [[Nicolas Vatomanga]] ( mpitsoka [[saksôfônina]] sy [[sodina]] amin' ny de [[jazz]]) sy tamin' ny tarika misy azy izy, ary nandray anjara mavitrika tamin' ny famolavolana hevitra vaovao: ny ''Slamjazz Projekt'' ("Tetikasa Slam Jazz"), endrika zavakanto vaovao mampiaraka ny tononkalo noforonina eo no ho eo (slam) sy ny mozika foronina eo no ho eo (jazz). Ity mpanoratra ity dia nandray anjara niraka amin' ny mpanakanto hafa tamin' ny tetikasa ara-kolontsaina maro eto an-toerana toy ny ''Slamjazz Projekt'' sy ny hetsika ''Bokiko''. Lasa mpiahy fikambanana malagasy maro koa izy.
Tamin' ny taona 2013 dia nahazo toeram-ponenana tao amin' ny Maison des auteurs et autrices des Francophonies. Tamin' ny taona 2016, izy no mpiahy ny La Dictée francophone, izay karakarain' ny France-Québec isan-taona ao anatin' ny Semaine de la langue française ("Herinandron' ny teny frantsay").
== Hetsika anaty fikambanana ==
Mba hanohanana ny tanora mpanoratra malagasy sy hampiroboroboana ny famoaham-boky eto Madagasikara, dia nanangana ny tetikasa ''Bokiko''<ref>https://aflit.arts.uwa.edu.au/RakotosonMichele.html</ref> i Michèle Rakotoson sy ny mpanonta [[Manantsoa Raparison]], izany dia fikambanan' ny mpisehatra ara-kolontsaina sy mpanoratra. Ity tetikasa ity, izay nanomboka tamin' ny taona 2008, <ref name=":0" />dia mikarakara atrikasa fanoratana tarihin' ny matihanina, mamoaka sangan' asa, ary manomana andiam-piara mitondra boky mba hampanakaikezana bebe kokoa ny [[Haisoratra|literatiora]] amin' ny mponina. Ity tetikasa ity dia manohana ny tanora mpanoratra malagasy amin' ny fampiroboroboana ny sanganasany, ary koa amin' ny famoahana izany eto Madagasikara. Tao amin' ny tatitra momba ny fampirantiana natokana ho an' ny sanganasany dia nilaza i Michèle Rakotoson fa ny fanalahidin' ny fanoratana dia ny famakiana sy ny fisokafana amin' izao tontolo izao.
Izy dia mpiahy ny fikambanana malagasy maro, indrindra ny Nouvelle Génération Malgache (NGM) sy ny Hetsika Diaspora ary ny Respir. Tamin' ny taona 2002, izy no nitarika ny ekipan' ny seraseran' ny Comité démocratie à Madagascar (CIDDM). Mpanolo-tsaina tamin' ny fihetsiketsehana malagasy any [[Frantsa]] ihany koa izy.
== Fijerin' ny mpanoratra hafa ==
Nanokan-tena tamin' ny fanoratana ny tantaran' ny fireneny i Michèle Rakotoson ary namolavola ny foto-kevitra hoe "mal insulaire", hevitra izay miresaka lohahevitra famakiana bantsilana toy ny [[fanjanahantany]], ny [[fanandevozana]], ary ny [[Ady Hova-Frantsay|diabe fanafihana an' i Madagasikara]]. I Thomas C. Spear, ao amin' ny tranokala ''Île en île'', dia milaza fa mijery indray ny lovantsofina sy ny fomba amam-panao izy, tsy hoe tsy misy fikomiana amin' ny filazana ny tsy rariny misy fanavakavahana ara-pirazanana sy ara-piarahamonina ao amin' ny firenena, ary ny fahapotehan' ny tontolo voajanahary misy azy.
I Karin Schwerdtner, mpampianatra ao amin' ny Université Western Ontario, dia nilaza tao amin' ny famakafakana nataony momba ny resadresaka nifanaovana tamin' i Michèle Rakotoson fa ny dia mavitra mamakivaky ny habaka sy ny fitadidiana dia manamarika tsara ny asa rehetra nataon' i Rakotoson, indrindra fa ny asa sorany an-dahatsoratra tsotra. Nomarihin' i Schwerdtner ihany koa fa tamin' ny alalan' ny fitantarany dia lavitra nataony, (''Juillet au pays: Chroniques d'un retour à Madagascar. Chroniques d'un retour à Madagascar et Passeport pour Antananarivo. Tana la belle'')'','' i Michèle Rakotoson dia nanadihady ny soritra navelan' ny fanandevozana sy ny fanjanahantany teto Madagasikara.
== Boky nosoratany ==
=== Tantara foronina ===
* ''Le Bain des reliques'', Paris, Karthala, 1988, 146 p.<ref>https://africultures.com/personnes/?no=2995</ref>
* ''Elle, au printemps'', Saint-Maur, Éditions Sépia, coll. « Sépia poche », 1996, 122 p.
* ''Henoÿ, fragments en écorce'', Editions Luce Wilquin, coll. « Sméraldine », 2010, 123 p.
* ''Lalana'', Tour d'aigues, Ed. de l'Aube, coll. « Regards croisés », 2003, 198 p.
* ''Ambatomanga, le silence et la douleur'', Boulogne-Billancourt, Atelier des nomades, 2022, 267 p.
=== Fitantarana ===
* J''uillet au pays'', Bordeaux, Elytis, 2007, 202 p.
* ''Passeport pour Antananarivo : Tana la belle'', Bordeaux, Elytis, coll. « Visas », 2011.
* ''Madame à la campagne : chroniques malgaches'', Paris, Éditions Dodo vole, coll. « Dodo plumitif », dl 2015, 83 p.
=== Tantara fohy ===
* ''Dadabé et autres nouvelles'', Paris, Karthala, coll. « Lettres du Sud (Paris. 1983) », 1984, 100 p.
=== Literatiora ho an' ny ankizy ===
* ''Tovonay, l'enfant du Sud'', Saint-Maur-des-Fossés, Éd. Sépia, coll. « Sépia poche (Saint-Maur-des-Fossés) », dl 2010, 124 p.
=== Sary mihetsika ===
* ''Dolorosa'', Revue Noire (no 19)
=== Tantara an-tsehatra ===
* ''Sambany'', Paris, Radio-France internationale, 1979
* Raha ho very aho sy lery, 1981
* Honahona, 1982
* L'histoire de Koto, 1983
* Un jour ma mémoire, 1988<ref name=":1">https://lesarchivesduspectacle.net/p/32370-Michele-Rakotoson</ref>
* ''La maison morte et Un jour, ma mémoire'', Paris, Harmattan, coll. « Théâtre sud », 1991, 174 p.<ref name=":1" />
* Parole en labyrinthe, 1998<ref name=":1" />
* ''Le fripon de l'Océan Indien'', 2005<ref name=":1" />
== Mari-boninahitra ==
* 2012: Grande médaille de la francophonie avy amin' ny Académie française;
* 2012 : Commandeur des Arts et des Lettres malgaches;
* 2023: Prix Orange du livre en Afrique noho ny fanoratany ny ''Ambatomanga, Le silence et la douleur''.<ref>https://actualitte.com/article/111703/prix-litteraires/michele-rakotoson-recoit-le-5e-prix-orange-du-livre-en-afrique</ref>
* 2026: Chevalier de l’Ordre des Arts et des Lettres.<ref>https://newsmada.com/2026/01/29/ordre-des-arts-et-des-lettres-michele-rakotoson-faite-chevaliere-par-la-france/</ref>
== Jereo koa ==
* [[Lisitry ny mpanoratra malagasy]]
== Loharano ==
{{Reflist}}
hx0cqd7xs0mjwwybp7gkzjfwi72drjg
Somi Kakoma
0
298966
1143431
1134732
2026-06-16T08:56:46Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143431
wikitext
text/x-wiki
[[Sary:Somi - Live at The Public Theater.jpg|vignette|Somi manao fampisehoana]]
'''Laura Kabasomi Kakoma''' teraka ny 6 Jona 1981, fantatra amin'ny anarana hoe Somi na Somi Kakoma, dia mpihira, mpamoron-kira, mpanoratra tantara an-tsehatra ary mpilalao sarimihetsika teraka tany [[Etazonia]], teratany Grammy, taranaka [[Rwanda]] sy [[Oganda]]. Somi no vehivavy Afrikana voalohany voatendry ho an'ny Loka Grammy amin'ny sokajy Jazz. Izy koa no Rwanda na Oganda voalohany voatendry ho an'ny Grammy. Izy koa no mpilalao sarimihetsika Afrikana Atsinanana voalohany nanao fampisehoana tao Broadway.
== Fiainana tany am-boalohany sy ny fanabeazana ==
Teraka tao Champaign, [[Illinois]] i Somi, raha mbola nahavita fianarana ambony tao amin'ny Oniversiten'i Illinois tao Urbana–Champaign ny rainy. Fony telo taona i Somi, nifindra tany Ndola, Zambia ny fianakaviany, raha niasa ho an'ny Fikambanana Iraisam-pirenena Momba ny Fahasalamana ny rainy. Tamin'ny faramparan'ny taona 1980, rehefa lasa mpampianatra tao amin'ny Oniversiten'i Illinois ny rainy, dia niverina tany Champaign izy ireo, izay nianaran'i Somi tao amin'ny University Laboratory High School sy ny Champaign Central High School. Nahazo ny mari-pahaizana bakalorea momba ny Antropolojia sy ny Fianarana Afrikana tao amin'ny Oniversiten'i Illinois ao Urbana–Champaign izy. Manana mari-pahaizana Master avy amin'ny Tisch School of the Arts in Performance Studies ao amin'ny Oniversiten'i New York ihany koa izy[1] ary eo am-panaovana ny PhD ao amin'ny Departemantan'ny Mozika ao amin'ny Oniversiten'i Harvard.<ref>{{Cite web |url=https://www.somimusic.com/bio |title=kopian'ny arisiva |access-date=2026-04-09 |archive-date=2026-04-19 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260419195458/https://www.somimusic.com/bio |url-status=dead }}</ref>
== Asa ==
Tamin'ny taona 2007, dia nanome alalana ny rakikirany tsy miankina Red Soil in My Eyes ho an'ny marika Harmonia Mundi/World Village izy ho an'ny fifanarahana fizarana iraisam-pirenena voalohany nataony. Nahazo fankasitrahana betsaka ny rakikira tamin'ny hira malaza "Ingele" izay nitazona ny toerana Top 10 tao amin'ny Tabilao Mozika Manerantany Amerikana nandritra ny volana maromaro<ref>https://live.banquemondiale.org/fr/experts/s/somi-kakoma</ref>.
Tamin'ny taona 2009, nanao sonia fifanarahana tamin'ny marika ObliqSound tsy miankina i Somi.[6] Navoaka tany Amerika Avaratra ny rakikirany voalohany If the Rains Come First tamin'ny 27 Oktobra 2009, ary avy eo dia niseho voalohany tamin'ny laharana faha-2 tao amin'ny Tabilao Mozika Manerantany Billboard sy laharana faha-21 tao amin'ny Tabilao Heatseekers Billboard. Ilay mpitsoka trompetra Afrikana Tatsimo Hugh Masekela, izay mpampianatra an'i Somi hatry ny ela, dia vahiny amin'ny hira iray. Tamin'ny Martsa 2011, nandrakitra ny rakikirany mivantana voalohany tao amin'ny Jazz Standard malaza tao New York City i Somi. Navoaka tao amin'ny Palmetto Records tamin'ny Aogositra 2011 izany.
Tamin'ny taona 2013, nanao sonia ny fifanarahana voalohany tamin'ny Sony Music i Somi mba ho iray amin'ireo mpanakanto voalohany tao amin'ny marika jazz manan-tantara Okeh Records. Ny rakikirany sy ny rakikirany voalohany tao amin'ny The Lagos Music Salon, izay ahitana ireo vahiny manokana nahazo Grammy Angelique Kidjo sy Common ary niseho voalohany tao amin'ny #1 tao amin'ny US Jazz Charts, dia nahazo aingam-panahy avy amin'ny fialan-tsasatra 18 volana nataony tao Lagos, Nizeria. Taorian'ny fiderana maro avy amin'ny mpitsikera sy ny fitomboan'ny mpankafy haingana, ny The Huffington Post sy ireo boky hafa dia niantso an'i Somi hoe "Nina Simone vaovao".[7] Tamin'ny Martsa 2017, namoaka ny Petite Afrique ho rakikira faharoa tao amin'ny Okeh Records izy. Ilay rakikira, izay nahazo ny loka NAACP Image Award 2018 ho an'ny Rakikira Jazz Miavaka, dia tsingerin-kira momba ny vondrom-piarahamonina mpifindra monina Afrikana Andrefana lehibe ao Harlem, New York City manoloana ny fivoarana haingana. Ahitana vahiny manokana Aloe Blacc ao.
Tamin'ny Jolay 2020, namoaka ny 'Holy Room - Live at Alte Oper' tao amin'ny orinasany manokana Salon Africana i Somi. Ny rakikira mivantana, izay ahitana ihany koa ny Frankfurt Radio Big Band, dia voatendry ho amin'ny Loka Grammy 2021 ho an'ny Rakikira Feo Jazz Tsara Indrindra ary nahazo ny Loka Image NAACP 2021 ho an'ny Rakikira Jazz Miavaka, Feo.
Ny tantara an-tsehatra voalohany nataon'i Somi, Dreaming Zenzile, dia tantara an-tsehatra mifototra amin'ny fiainan'i Miriam Makeba. Tamin'ny vanim-potoana 2021-2022, dia naseho voalohany tao amin'ny The Repertory Theatre of St. Louis, McCarter Theatre Center any Princeton, ArtsEmerson any Boston, ary Off-Broadway any New York Theatre Workshop ilay tantara an-tsehatra. Namoaka rakikira fanomezam-boninahitra an'i Makeba i Somi, Zenzile: The Reimagination of Miriam Makeba (2022).[8] Natao tao amin'ny The Apollo Theater ny fampisehoana famoahana rakikira ary io no fampisehoana mivantana voalohany tao amin'ny teatra manan-tantara taorian'ny fanakatonana ny valan'aretina manerantany tamin'ny taona 2020. Amin'ny maha-mpanoratra sy mpilalao sarimihetsika azy, mampiasa ny anarany farany ihany koa i Somi ary antsoina hoe Somi Kakoma.
Nahazo ny Doris Duke Performing Artist Award tamin'ny taona 2023 i Somi,[9] TED Senior Fellow, United States Artists Fellow, Soros Equality Fellow,[10] ary Sundance Theatre Fellow.
Tamin'ny taona 2023, nanao ny anjara asany voalohany tao Broadway i Somi tamin'ny anjara toerana lehibe 'Jaja' tao amin'ny JAJA's AFRICAN HAIRBRAIDING.[11]
== Fiainana manokana ==
Mipetraka any New York City amin'izao fotoana izao i Somi.
=== Kapila ===
Eternal Motive (2003)
Red Soil in My Eyes (2007)
If the Rain Comes First (2009)
Somi: Mivantana ao amin'ny Jazz Standard (2011)
The Lagos Music Salon (2014)
Petite Afrique (2017)
Holy Room - Mivantana ao amin'ny Alter Oper miaraka amin'ny Frankfurt Radio Big Band (2020)
Zenzile: Ny Famerenana ny Fisainan'i Miriam Makeba (2022)
== Jereo koa ==
c8hayiofs002xsvyeervspcmoyr5c7n
Fanja Andriamanantena
0
299038
1143382
1138665
2026-06-15T23:06:08Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143382
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox olona|anarana=[[Fanja Andriamanantena]]|firenena=[[Madagasikara]]|asa=Mpamoron-kira}}
Fanja Andriamanantena dia teraka teto [[Madagasikara]] tao [[Antananarivo]] , mpihira sy mpamoron-kira [[Malagasy (vahoaka)|malagasy]]'''.'''
== Tantaram-piainana ==
Niakatra an-tsehatra voalohany i Fanja Andriamanantena tamin’ny taona 1963, tao anatin’ny tantara an-kira notarihin’ny rainy Célestin Andriamanantena sy ny dadatoany [[Georges Andriamanantena]] niaraka tamin’ny tarika Railovy<ref>{{Cite web |url=https://laverite.mg/culture/item/19159-jubil%C3%A9%20-fanja-andriamanantena,-60-ans-au-service-de-la-musique%20.html |title=kopian'ny arisiva |access-date=2026-04-13 |archive-date=2026-04-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260421083921/https://laverite.mg/culture/item/19159-jubil%25C3%25A9%2520-fanja-andriamanantena,-60-ans-au-service-de-la-musique%2520.html |url-status=dead }}</ref>.
Tamin'ny taona 1964, taorian'ny fitokanana ny toerana vaovaon'ny Foibe Kolontsaina [[Albert Camus]] teo amin'ny araben'ny [[Fahaleovantena]] tao Antananarivo, dia nanitatra ny hetsika ara-mozika nataony ny andrim -panjakana, indrindra fa ny jazz, karazana mozika niroborobo teto Madagasikara tamin'izany fotoana izany. Eritaona tao aorinan'ny fiarahany niasa tamin'ny tarika Railovy dia nandray anjara tamin'ny fifaninanana mihira tao aminin'ny centre culturel Albert Camus taloha izay lasa Institue Française de Madagascar ankehitriny izy izay namoaka azy ho mpandresy ary izany no nanamarika ny fiandohan'ny asany ara-mozika <ref>{{Cite web |last=comment |first=no |title=Fanja Andriamanantena : 60 ans à peaufiner les mélodies |url=https://www.nocomment.mg/fanja-andriamanantena-60-ans-a-peaufiner-les-melodies |access-date=2026-04-09 |website=www.nocomment.mg |language=fr}}</ref> .
Tamin'ny [[taona]] 2024, nanambara ny fanapahan-keviny hampitsahatra ny fisehoany an-tsehatra i Fanja Andriamanantena. Nanaraka ny fihenan'ny fampisehoana an-tsehatra nataony tsikelikely nandritra ny taona maro lasa izany fanapahan-kevitra izany. Hoentiny hamaranana ny fiankarany an-tsehatra dia nikarakara fampisehoana farany izy izay notanterahany tamin'ny 15 sy 20 martsa niaraka tamin'ilay mpitendry Solo Andrianasolo.
Anisan'ny sangan'asany indrindra ny hoe " Tiako Raha Ianao" sy " Saingy Tiana Ve" ary "Mpivahiny". Izy koa no namorona ny tetikasa [[Mozika]] Tsotra Izao izay mampivondrona mpanakanto maromaro . Nandritra ny asany dia niara-niasa tamin'ny mpitendry mozika maro izy ary nandray anjara tamin'ny fanaparitahana ny mozika [[Malagasy (vahoaka)|Malagasy]] ankehitriny <ref name="Fanja Andriamanantena: la chanteuse prévoit d’arrêter la scène – Newsmada">{{Cite web |date=2026-02-18 |title=Fanja Andriamanantena: la chanteuse prévoit d’arrêter la scène – Newsmada |url=https://newsmada.com/2026/02/18/fanja-andriamanantena-la-chanteuse-prevoit-darreter-la-scene/ |access-date=2026-04-09 |language=fr-FR}}</ref> .
== Diskografia ==
* Tamin'ny taona 2000, izy irery no namokatra ny rakikira voalohany mitondra ny lohateny hoe ''Ravin-Dohataona'' ary nanapa-kevitra ny hiverina an-tsehatra.
* Tamin'ny taona 2001, izy no namokatra ny rakikira voalohany an'i Lalie. : ''Mozika Tiako'' .
* Tamin’ny taona 2003, niara-nanamboatra hira malagasy efa fanta-daza izy, niaraka tamin’i Voahirana, Noro (de Vola sy Noro), Faramalala, Clarisse de Voanio. : ''Tokotany Hafa'' .
* Tamin'ny taona 2005, tamin'ny maha-mpikambana azy tao amin'ny Malagasy Jazz Social Club, dia niseho tao amin'ny tetikasa ''Mada in Blue'' izy.
* Tamin'ny taona 2005, namorona rakikira roa mitondra ny lohateny hoe ''Isika no miaraka, Mozika tsotra izao'' izy, izay ahitana hira telopolo noforoniny ary nohirain'ny mpihira roa amby roapolo sy mpitendry mozika valo.
* Tamin'ny taona 2009, izy irery no namokatra ny rakikira faharoa, izay nomeny lohateny hoe ''Soa fa Tia'' .
== Fanampiny ==
== Rohy ivelany ==
== Fanamarihana sy referansa ==
44zxlwth2xsfq83nmyl4tl72pvwid68
Tim Drygala
0
299087
1143367
1138811
2026-06-15T18:08:08Z
HarryWurst
36292
1143367
wikitext
text/x-wiki
'''Tim Drygala''' (* 1963 any [[Lübeck]]) dia [[mpanao politika]], [[mpisolovava]] sy [[mpampianatra]] [[Alemaina|alemà]] ao amin'ny Oniversiten'i [[Leipzig]].<ref>(de) [https://www.jura.uni-leipzig.de/professur-prof-dr-drygala Professur Dr. Drygala]</ref> Ny sehatry ny fikarohana sy ny asany dia ny raharaham-barotra, ny fiarovana ary ny lalàna ara-barotra.
==Antoko Freiheit==
Mpikambana ao amin'ny antoko ''Team Freiheit'' naorin'i [[Frauke Petry]] izy.
==Fiainana==
Nanomboka nianatra lalàna tao [[Giessen]] i Drygala tamin'ny 1982 ary nandalo ny fanadinana lalàna momba ny fanjakana voalohany tamin'ny 1987.
Tamin'ny 1990 dia nahazo ny diplaomany tao amin'ny Oniversiten'i Gießen izy niaraka tamin'ny tesis momba ny fiarovana ny mpampindram-bola nandritra ny fandroahana orinasa mahazatra. Taorian'ny fiofanana ara-dalàna tao [[Frankfurt am Main]] sy ny fanadinam-panjakana faharoa momba ny lalàna, dia niasa ho mpanampy mpikaroka an'i Marcus Lutter tany [[Bonn]] i Drygala.
Drygala dia nahavita ny habilitation tamin'ny 1999 miaraka amin'ny thesis momba ny fanaraha-maso ny votoatin'ny fepetra fiarovana.
Tamin'ny Aprily 2002 dia nahazo toerana tao amin'ny Oniversiten'i Leipzig izy. Hatramin'ny semester ririnina tamin'ny 2002/03 dia nitana ny seza ho an'ny lalàna sivily, ara-barotra, orinasa ary orinasa izy.<ref>(de) [https://www.corrigenda.online/politik/interview-mit-tim-drygala-ihr-ruiniert-das-land-und-da-mache-ich-nicht-mit Ihr ruiniert das Land, und da mache ich nicht mit]</ref>
*[https://x.com/TDrygala Drygala no ''X'' ]
==Jereo koa==
[[Sokajy:Mpanao politika alemana]]
[[Sokajy:mpisolovava alemà]]
[[Sokajy:Teraka tamin'ny taona 1963]]
fp1p48di2hjqvej8fs47aetoo3exd3e
Lapan'Andafiavaratra
0
299423
1143418
1140764
2026-06-16T03:23:56Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143418
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:Tantaran'i Madagasikara]]
{{Infobox Monument|nom=|nom local=|surnom=|image=https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=File:Lapan%27Andafiavaratra.jpg&oldid=1198885109#filehistory|légende=Lapan'Andafiavaratra.|type=|destination initiale=Résidence du premier ministre|destination actuelle=Tranombakoka|style=|architecte=|titre architecte=|ingénieur=|fondation={{date|1873}}|reconstruction=|destruction=|matériau=|commanditaire=[[Rainilaiarivony]]|pays=Madagasikara|commune=9 Lalana Printsy Ratsimamanga, [[Antananarivo]] 101|quartier=|région historique=Renivohitr'Antananarivo|latitude=-18.920817|longitude=47.533003|zoom=15|bus={{Correspondance|réseau=Antananarivo|1=134}}}}
Ny '''Lapan'Andafiavaratra''' na [[tranombakoka]] dia dia tsangambato manan-tantara ao amin'ny boriborintany faharoa ao [[Antananarivo]] [[Madagasikara]].[[Sary:Musee_d'Andafiavaratra_interior.jpg|ankavia|vignette]]
Miorina eo amin’ny havoanan’[[Faritra Analamanga|Analamanga]], izay toerana avo indrindra ao an-drenivohitra Antananarivo, ary akaikin’ny lapan’ny mpanjaka, ny Lapan’Andafiavaratra. Fonenan’ny Praiminisitra [[Rainilaiarivony]], izay nitondra ny fanjakan’i Madagasikara tamin’ny faramparan’ny taonjato faha-19.<ref>{{Cite web |url=https://laverite.mg/societe/item/8099-palais-d-andafiavaratra-d%C3%A9sormais-ouvert-au-grand-public.html |title=Palais d'Andafiavaratra - Désormais ouvert au grand public |access-date=2026-05-14 |archive-date=2021-05-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210505215930/https://laverite.mg/societe/item/8099-palais-d-andafiavaratra-d%C3%A9sormais-ouvert-au-grand-public.html |url-status=dead }}</ref>
Ny lapa vita amin’ny vato misy tilikambo efatra dia novolavolain’ilay mpanao mari-trano britanika William Pool tamin’ny taona 1872 ho an’i Rainilaiarivony, izay nonina tao nanomboka tamin’ny 1864 ka hatramin’ny 1895. Talohan’izany, Ranavalona I dia efa nanamboatra trano hazo mitovitovy amin’izany ho an’ny vadiny sy ny Praiminisitra Rainiharo. Taorian’ny 1895, nandritra ny fanjanahantany frantsay, dia nampiasaina ho tobin-tafika ilay lapa nandritra ny fotoana fohy. Tamin’ny 1960, taorian’ny nahazoan’i Madagasikara fahaleovantena, dia nampiasaina ho fitsarana, sekolin-java-kanto, lapam-panjakana ary natao indray ho fonenan’ny Praiminisitra izy. Nohavaozina ilay lapa taorian’ny hain-trano tamin’ny 11 septambra 1976.
== Tranombakoka ao amin'ny lapa ==
[[Sary:LAPAN'ANDAFIAVARATRA.jpg|vignette|Lapan'Andafiavaratra]]
Ny tranombakoka ao amin’ny Lapa
Amin’izao fotoana izao, ampiasaina ho tranombakoka ilay trano, izay mampiseho ireo zavatra 1 466 heverina ho manan-danja ara-tantara ho an’ny Fanjakan’i Madagasikara, izay voavonjy avy tao amin’ny Rovan’Antananarivo rehefa may ny tamin’ny 6 novambra1995.<ref>[https://web.archive.org/web/20110713183217/http://www.lagazette-dgi.com/index.php?view=article&catid=64%3Anewsflash&id=7716%3Arova-manjakamiadana--15-ans-apres&format=pdf&option=com_content&Itemid=67 Wayback Machine]</ref>
Tamin’ny taona 2013, nanambara ny Ministeran’ny Kolontsaina fa mikasa hanavao ny valon-drihana ao amin’ny dôme an’ity tranombakoka ity izy, satria “ny fiarovana sy ny fikajiana ity lova ara-materialy sy ara-panahy ity dia laharam-pahamehana ho an’ny firenena.”<ref>[https://web.archive.org/web/20140812105935/http://www.orange.mg/actualite/palais-dandafiavaratra-restaurer Le palais d’Andafiavaratra à restaurer | Orange Madagascar]</ref>
== Loharano ==
{{Reflist}}
# M.K.R, "Rova Manjakamiadana : 15 ans après", La gazette de la Grande Ile, Antanananarivo, 8 novembre 2010. (Consulté le 18 mars 2023).
# "Le palais d'Andafiavaratra à restaurer", sur Orange.mg, 17 octobre 2013.
== Toetry ny tany ==
* {{Cite book |last=Didier Nativel |year=2005 |title=Maisons royales, demeures des grands à Madagascar. L'inscription de la réussite sociale dans l'espace urbain de Antananarivo au {{s-|XIX}} |location=[[Paris]] |publisher=[[Éditions Karthala|Karthala]] |pages=377 p |id=Nativel2005}}
46myhjebhr8v03p0ufwjxe7wbb0q881
Mirana Ramialison
0
299698
1143406
1138646
2026-06-16T02:42:26Z
HarryWurst
36292
1143406
wikitext
text/x-wiki
'''Mirana Ramialison''' dia mpahay siansa sy mpikaroka amin'ny sehatry ny bio informatika, transcriptomika ary biolojia momba ny fivoaran'ny taova.
Profesora sy Group Leader ao amin'ny Bioinformatics and Transcriptomics Laboratory ao amin'ny Murdoch Children's Research Institute any [[Melbourne]], [[Aostralia]] izy, ary mitarika ihany koa ny reNEW Bioinformatics Hub ao amin'ny Novo Nordisk Foundation Center for Stem Cell Medicine<ref>[https://www.mcri.edu.au/researcher-details/mirana-ramialison « Prof Mirana Ramialison - Murdoch Children's Research Institute]</ref>.
== Jereo koa ==
[[Sokajy:mpahay siansa malagasy]]
rfwa3so3pcuqjqi399p2tv6x0i9pnn2
Nadine Ramaroson
0
299715
1143397
1138747
2026-06-16T02:16:09Z
HarryWurst
36292
1143397
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox olona
|anarana=Nadine Ramarson
|teraka =28 Mey 1958
|maty=28 Août 2011
|firenena={{Madagascar}}
|asa=Mpanao politika , Minisitry ny Sosialy
|asa hafa=Directrice marketing de la savonnerie tropicale}}
'''Nadine Ramaroson''' dia vehivavy mpanao Politika [[Madagasikara|Malagasy]] sady Minisitry ny Mponina sy ny Raharaham-piarahamonina teo aloha. Teraka ny 28 Mey 1958, maty tamin'ny 28 août 2011 tamin'ny faharendrehan'ny Black Shark <ref>{{Cite web |last=RFI |date=29-08-2011 |title=Mort accidentelle de Nadine Ramaroson, figure du gouvernement à Madagascar |url=http://www.rfi.fr/afrique/20110829-mort-accidentelle-nadine-ramaroson-figure-gouvernement-madagascar |access-date=09-10-2020 |website=rfi.fr}}.</ref> , teny amoron'i [[Sainte Marie|Sainte-Marie]] sy [[Soanierana Ivongo]]. . Anisan'ny governemanta tetezamita notarihin'ny Filoha [[Rajoelina Andry|Andry Rajoelina]] izy.
== Fahaterahana sy fiaviana ==
Nadine Ramaroson dia zanakavavin'i André <ref>{{Cite web |title=Nadine Ramaroson {{!}} AWID |url=https://www.awid.org/fr/whrd/nadine-ramaroson |access-date=2025-12-03 |website=www.awid.org}}</ref> sy Odette <ref>{{Cite web |date=2021-08-30 |title=Nadine Ramaroson : Réveille-toi, ils sont devenus fou ! |url=http://www.lagazette-dgi.com/?p=62186 |access-date=2025-12-03 |website=La Gazette de la Grande Ile |language=fr}}</ref> Ramaroson, zanak'anabavin'i Alain Ramaroson <ref name=":0">{{Cite web |date=2011-08-29 |title=Décès de la Ministre de la population de Madagascar dans un naufrage |url=https://latribune.cyber-diego.com/actualites/470-deces-de-la-ministre-de-la-population-de-madagascar-dans-un-naufrage.html |access-date=2025-12-03 |website=latribune.cyber-diego.com |language=fr}}</ref> .
== Jereo koa ==
=== Lahatsoratra mifandraika amin'izany ===
* [[Krizy pôlitika teto Madagasikara tamin' ny 2009|Krizy politika tamin'ny taona 2009 tany Madagasikara]]
== Rohy ivelany ==
</references>
[[Sokajy:Minisitry malagasy]]
cht95p9gkrw1tyrmcipeluaoqi9lmby
Sokajy:Mpilalao kickboxing malagasy
14
299768
1143403
1139207
2026-06-16T02:38:10Z
HarryWurst
36292
1143403
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:Mpilalao kickboxing]]
[[SSokajy:Atleta malagasyokajy:Atleta malagasy]]
hijqq4qynxb2gznax655gvtbzpb6tcn
1143404
1143403
2026-06-16T02:38:19Z
HarryWurst
36292
1143404
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:Mpilalao kickboxing]]
[[Sokajy:Atleta malagasyokajy:Atleta malagasy]]
1in01ousoobdm53sjuwhjn6suzhb1v4
1143405
1143404
2026-06-16T02:38:39Z
HarryWurst
36292
1143405
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:Mpilalao kickboxing]]
[[Sokajy:Atleta malagasy]]
oc11i9532on421s1iaoaa8zgzsk20ee
Juliana Tahina Ratovoson
0
299797
1143398
1140784
2026-06-16T02:23:43Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143398
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox olona|anarana=Juliana RATOVOSON|firenena=Madagasikara|asa=Consultante Internationale à l'Agence de Développement de l'Union Africaine AUDA-NEPAD|asa hafa=Minisitra lefitry ny tanora teo aloha}}
'''Juliana Tahina Ratovoson''' dia [[mpanao politika]] [[Malagasy (vahoaka)|malagasy]] sy manampahaizana manokana amin'ny fampandrosoana ny [[tanora]] sy ny serasera. Efa nitana andraikitra ambony teo anivon'ny fitondrana malagasy sy teo amin'ny sehatra iraisam-pirenena izy, izay mahakasika ny tanora, ny [[Fandriam-pahalemana|fandriampahalemana]] ary ny fampandrosoana. Raha amin'ny lafiny fiainany manokana dia renim-pianakaviana 35 taona ary manan-janaka telo i Juliana Tahina Ratovoson<ref>https://aec.afdb.org/en/speakers/juliana-ratovoson-interim-president-panafrican-youth-union-172</ref>.
== Fianarana sy fiofanana ==
Nianatra ny taranja Serasera izy ary nahazo ny diplaoma ambaratonga faharoa tao amin’ny Oniversite tsy miankina teto [[Antananarivo]]<ref>https://jeunesse.francophonie.org/outils/repertoire-d-experts/item/juliana-ratovoson</ref>. Ankoatra izay dia maro ny fiofanana norantoviny, tahaka ny fiofanana momba ny fizahan-tany, ny fahaiza-mitarika, mahakasika ny fitantanan-draharaham-panjakana ary ny fitantanana mpiasa sy mahaolona<ref name=":0">https://jeunesse.francophonie.org/outils/repertoire-d-experts/download/274/1916/127?method=view</ref>.
== Asa sy andraikitra ==
Maro ny andraikitra efa nosahaniny teo anivon'ny ministera ny tanora sy ny fanatanjahantena :
* Ny taona 2016 dia notendrena ho Tale misahana ny fiarahamiasa sy ny fampandrosoana (DPAD - Direction des Partenariats et du Développement) i Juliana Tahina Ratovoson, izay naharitra roa taona.
* Ny taona 2019 hatramin'ny taona 2021 dia notendrena ho Tale Jeneralin'ny misahana ny Tanora (DGJ) ny tenany<ref>https://observatoiredelajeunesse.wordpress.com/2019/04/02/observatoire-de-la-jeunesse-fiovanireo-tomponandraikitra-eo-anivonny-ministera-misahana-ny-tanor/</ref>. Nandritra izany fotoana izany, nitarika tetikasa isan-karazany izy, toy ny fihaonana tamin'ny sehatra samihafa ho an'ny fandraharahan'ny tanora (ohatra ny sehatra "HAFA" sy ny fandaharana "Pôle Emploi Jeune" tetsy Ambohijatovo).
* Ny 15 Aogositra 2021 dia Minisitra Lefitra misahana ny Tanora izy<ref>https://lexpress.mg/20/08/2021/population-un-departement-special-dedie-aux-jeunes/</ref>. Nandritry ny fotoana nitantanany (2021–2022) dia nifantoka tamin'ny fanavaozana ny politika nasionaly ho an'ny tanora (PNJ) sy ny fampiroboroboana ny tetikasa toy ny Youthconnekt Madagascar niarahana tamin'ny [[PNUD]] sy ny fanokafana fotodrafitrasa toy ny ivon-toerana I-TAFA i Juliana Tahina Ratovoson.
* Rehefa tsy nisahana ny fitantanana ny ministeran'ny tanora intsony izy dia niverina ho mpanolotsaina sy mpitaridalana mahakasika ny fahaiza-mitarika sy ny fampiroboroana ny mahaolona sy ny tena.
* Taty aoriana dia lasa tendro mampifandray an'i [[Afrika]] sy i Madagasikara izy mahakasika ny fiarovana ara-kajy mirindra.
Talohan'ireo rehetra ireo dia efa niasa tao amin'ny primatiora izy ny taona 2014 sy 2015; ary efa niasa teo anivon'ny ministeran'ny mponina ny taona 2011 hatramin'ny 2013. Lehiben’ny Sampan-draharahan’ny Fiarovana ara-tsosialy, ny miralenta, [[Fianakaviana|ny fianakaviana]] ary [[Ankizy|ny ankizy]] teo anivon'ny Fitaleavam-paritry ny mponina sy ny seha-tsosialy.<ref name=":0" />
== Sehatra iraisam-pirenena ==
Ankoatra ny asany teto Madagasikara dia nirona tany amin'ny rafitra afrikanina ihany koa i Juliana Tahina Ratovoson'''.''' Ny taona 2017 hatramin'ny taona 2021 dia n'''i'''tana ny andraikitra maha Filoha Lefitra misahana an'ny [[Afrika Atsinanana|Afrika Atsinana]] teo anivon'ny Vondrona Panafrikana ho an'ny Tanora (Union Panafricaine de la Jeunesse - UPJ) izy<ref>https://lexpress.mg/27/12/2017/union-panafricaine-de-la-jeunesse-une-malgache-elue-membre-du-comite-executif/</ref>. Efa masoivoho nisolontena an'ny Madagakasikara izy tamin'ny "youth opportunities". Rehefa avy minisitra lefitra tao amin'ny minisiteran'ny tanora sy ny fanatanjahantena izy dia nanohy ny asany amin'ny maha Mpanolotsaina Iraisam-pirenena (Consultante Internationale) azy ao amin’ny AUDA-NEPAD (Agence de Développement de l'Union Africaine), izay rantsana mpanatanteraka ny fampandrosoana ny Vondrona Afrikanina<ref>https://jeunesse.francophonie.org/outils/repertoire-d-experts/item/juliana-ratovoson</ref>.
Nandritry ny hetsika "African Women's award" ny taona 2015 dia nahazo ny laharana voalohany izy teo amin'ny lafiny tanora mandray andraikitra hoan'ny fanovana na ny "jeune acteur de changement" na "Young Change Maker Award"<ref>https://www.mewc.org/index.php/gender-issues/women-peace-security/9313-zimbabwe-zimbabwe-artistes-nominated-for-inaugural-women-awards</ref>. Ity hetsika ity, izay andiany voalohany dia hetsika afrikanina ho fankasitrahana ireo vehivavy Afrikana nandray anjara tamin'ny sehatra samihafa toy ny fandraharahana, ny fitarihana, ny haino aman-jery, ny zavakanto, ny fanabeazana ary ny fampandrosoana ara-tsosialy.
== Ireo fanavaozana nentiny ==
* Fampiharana sy fanamafisana ny fandaharan'asa fanofanana sy fampandehanana asa (fahaiza-manao eo amin'ny fiainana, fiofanana, fiantsoana tetikasa ho an'ny tanora mpandraharaha) hanovana ny tanora ho hery mamokatra<ref>{{Cite web |url=https://laverite.mg/societe/item/14769-d%C3%A9veloppement-et-autonomisation-des-jeunes-juliana-ratovoson-partage-ses-exp%C3%A9riences%E2%80%A6.html |title=kopian'ny arisiva |access-date=2026-05-21 |archive-date=2021-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211108063540/https://laverite.mg/societe/item/14769-d%C3%A9veloppement-et-autonomisation-des-jeunes-juliana-ratovoson-partage-ses-exp%C3%A9riences%E2%80%A6.html |url-status=dead }}</ref>.
* Fampiroboroboana ny fandraisan'anjaran'ny tanora eo amin'ny sehatry ny fitantanan-draharaham-panjakana sy ny sehatry ny politika.<ref>https://www.mjs.gov.mg/atrikasa-ho-fampandraisana-anjara-ny-tanora-eo-aminny-sehatra-politika-sy-fanapahan-kevitra/</ref>
* Fampandraisana anjara ny tanora amin'ny sehatry ny filaminana sy ny fandriampahalemana<ref>https://www.unesco.org/fr/articles/creation-de-la-coalition-nationale-jeunes-paix-et-securite-madagascar</ref>.
* Fanohanana ireo tetikasa toy ny Fihariana sy ireo hetsika hafa momba ny asa sy fanavaozana vatsian’ny Pnud sy ireo mpiara-miombon’antoka hafa amin’ny fampandrosoana.
== Referansa ==
r0021i90w42acq4xd5y5p12kiijqd89
Lantosoa Rakotomalala
0
299871
1143417
1143339
2026-06-16T03:21:43Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143417
wikitext
text/x-wiki
'''Lantosoa Rakotomalala''' dia lehiben'ny oronasa sy vevavy mpanao politika malagasy.
== tantaram-piainany ==
Lantosoa Rakotomalala is a chartered comptable by training <ref name=":0">{{Cite web |title=Membres du Gouvernement {{!}} Primature |url=https://www.primature.gov.mg/index.php/gouvernement/membres-du-gouvernement/ |access-date=2022-01-21 |language=fr-FR |archive-date=2022-01-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220121084956/https://www.primature.gov.mg/index.php/gouvernement/membres-du-gouvernement/ |url-status=dead }}</ref> . Nandritra ny fanavaozana ny kabinetra nataon’ny filoha malagasy [[Rajoelina Andry|Andry Rajoelina]] ny29 janvier 2020 Voatendry ho lehiben'ny departemantan'ny minisitra miandraikitra ny Indostria, ny Varotra ary ny Asa Tanana <ref>{{Cite web |title=Nouveau remaniement ministériel à Madagascar, un an après l’élection d’Andry Rajoelina – Jeune Afrique |url=https://www.jeuneafrique.com/888886/politique/nouveau-remaniement-ministeriel-a-madagascar-un-an-apres-lelection-dandry-rajoelina/ |access-date=2022-01-21 |website=JeuneAfrique.com |language=fr-FR}}</ref> , <ref name=":1">{{Cite web |title=Madagascar : 32 ministres nommés dont 22 arrivants |url=https://la1ere.francetvinfo.fr/reunion/madagascar-le-nouveau-gouvernement-comprend-22-nouveaux-ministres-et-10-reconduits-1081165.html |access-date=2022-01-21 |website=Réunion la 1ère |language=fr-FR}}</ref> , <ref>{{Cite web |last=Ranjalahy |first=Eric |date=2021-07-08 |title=Lantosoa Rakotomalala - Des mesures pour atténuer la hausse des prix |url=https://lexpress.mg/08/07/2021/lantosoa-rakotomalala-des-mesures-pour-attenuer-la-hausse-des-prix/ |access-date=2022-01-21 |website=L'Express de Madagascar |language=fr-FR}}</ref> , <ref name=":2">{{Cite web |title=Lantosoa Rakotomalala : «La pandémie a bousculé les schémas traditionnels à la faveur des circuits courts» |url=https://afrique.latribune.fr/think-tank/entretiens/2020-09-25/lantosoa-rakotomalala-la-pandemie-a-bouscule-les-schemas-traditionnels-a-la-faveur-des-circuits-courts-858173.html |access-date=2022-01-21 |website=La Tribune |language=fr}}</ref> , <ref>{{Cite web |date=2021-08-03 |title=Lantosoa Rakotomalala : Sa démission exigée ! |url=http://www.lagazette-dgi.com/?p=60904 |access-date=2022-01-21 |website=La Gazette de la Grande Ile |language=fr}}</ref> izy. Talohan'ny nanendrena azy ho Minisitry ny Indostria, ny Varotra ary ny Asa Tanana, niasa tao amin'ny fikambanana iraisam-pirenena isan-karazany sy tany amin'ny firenena <ref name=":0" /> Lantosoa Rakokômalala.
Taorian'ny nanendrena azy ho Masoivoho Manokana sady Feno fahefana ho an'i Madagasikara any [[Etazonia]] nataon'ny Filankevitry ny Minisitra,6 novembre 2024 Manao ny andraikiny izy amin'ny5 décembre 2024 <ref>{{Cite web |date=2024-12-06 |title=DIPLOMATIE – Lantosoa Rakotomalala prend officiellement ses fonctions à l’ambassade de Madagascar aux Etats-Unis |url=https://2424.mg/diplomatie-lantosoa-rakotomalala-prend-officiellement-ses-fonctions-a-lambassade-de-madagascar-aux-etats-unis/ |access-date=2025-01-16 |website=2424.mg - L'actualité à Madagascar en temps réel |language=fr-FR}}</ref> ary manolotra ny taratasy fanomezan-dàlana ho an'ny Filoha Amerikana [[Joe Biden]] amin'ny15 janvier 2025 <ref>{{Cite web |date=2025-01-16 |title=DIPLOMATIE – Lantosoa Rakotomalala présente ses lettres de créances à Joe Biden |url=https://2424.mg/diplomatie-lantosoa-rakotomalala-presente-ses-lettres-de-creances-a-joe-biden/ |access-date=2025-01-16 |website=2424.mg - L'actualité à Madagascar en temps réel |language=fr-FR}}</ref> .
== Loharano ==
<references responsive="1"></references>
== Rohy ivelany ==
{{Liens}}{{Liens}}{{Portail|politique|Madagascar}}
1f2cqci68ss6bdqy0h1w3vy3u8748vr
Abelardo de la Espriella
0
299957
1143416
1143066
2026-06-16T03:05:17Z
CommonsDelinker
112
Removing [[:c:File:Abelardo_De_La_Espriella_2026.jpg|Abelardo_De_La_Espriella_2026.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Infrogmation|Infrogmation]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Abelardo De La Espriella 2026.jpg|]].
1143416
wikitext
text/x-wiki
'''Abelardo Gabriel de la Espriella Otero''' (teraka ny 31 Jolay 1978 tao [[Bogotá]]) dia [[mpisolovava]], mpandraharaha ary [[mpanao politika]] [[Kolombia]]na, kandidà amin'ny fifidianana filoham-pirenena Kolombiana amin'ny taona 2026 ho an'ny hetsika ''Defensores de la Patria'' (''Mpiaro ny Tanindrazana'').
== Fijery ara-politika ==
Naneho fankasitrahana ireo mpitarika elatra havanana i De la Espriella. Manohana ny politika laissez-faire ara-toekarena sy ny fanafoanana ireo ministera izy. Nanohana ny fanapoahana baomba ireo "toby mpampihorohoro zava-mahadomelina" sy ny fandoroana ireo toeram-pambolena coca miaraka amin'ny fanampian'ny fiaramanidina amerikana ihany koa izy, ankoatra ny famaranana ny dingana fandriampahalemana miaraka amin'ireo vondrona mitam-piadiana Kolombiana.
Mpisolovava ny zo hitondra fitaovam-piadiana izy, misintona an'i Kolombia amin'ireo fikambanana iraisam-pirenena toy ny Fitsarana Iraisam-pirenena momba ny Zon'olombelona sy ny Firenena Mikambana, ary manatsara ny fifandraisana amin'i {{Israely}}.
== Filohan'i Kolombia ==
{|border="1" align="center" style="border: 10px solid #0; background-color:#FFFFFF"
|-align="center" bgcolor="DDEEFF"
!nodimbiasany
![[Sary:Flag of Colombia.svg|40px]] Filoham'i [[Kolombia]] (faha-44)
!mpandimby
|-align="center"
| [[Gustavo "El Sapo" Petro]]<br/>2022-2026 ||[[Abelardo de la Espriella]]<br/>2026-2030 ||
|-bgcolor="#DDEEFF"
|-
|}
{{commonscat|Abelardo de la Espriella}}
[[en:Abelardo de la Espriella]]
[[es:Abelardo de la Espriella]]
[[Sokajy:Teraka tamin'ny taona 1978]]
[[Sokajy:Mpanao politika kolombiana]]
[[Sokajy:Filoham'i Kolombia]]
adq05udbfyt8lzj9rej4et1vgzhzj5n
Bakolalao Ramanandraibe Ranaivoharivony
0
300017
1143368
1140803
2026-06-15T19:53:53Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143368
wikitext
text/x-wiki
'''Bakolalao Ramanandraibe Ranaivoharivony''' no minisitry ny Fitsarana eto Madagasikara nanomboka ny volana oktobra 2007 hatramin’ny 2009. <ref name="rada">{{Cite news|title=Radavidson et Laporte limogés|url=https://www.madagascar-tribune.com/Radavidson-et-Laporte-limoges,6337.html|accessdate=2 August 2018|work=tribune.com Madagascar|date=2 May 2008}}</ref>
Tamin'ny 2006 izy no tale jeneralin'ny [[École Nationale de la Magistrature et des Greffes]] . <ref name="lexoi">{{Cite web |title=Bakolalao RAMANANDRAIBE RANAIVOHARIVONY |url=https://www.rjoi.fr/index.php?id=3433 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20180802223417/https://www.rjoi.fr/index.php?id=3433 |archive-date=2 August 2018 |access-date=2 August 2018 |publisher=LexOI}}</ref>
Filoham-boninahitra ao amin'ny Cour de Cassation sy ny Fitsarana Tampony izy. <ref name="mci">{{Cite web |title=Our authors |url=http://www.cabinet-mci.com/nos-auteurs/ |access-date=2 August 2018 |publisher=MCI: Madagascar Conseil International |archive-date=2025-02-25 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250225151751/https://www.cabinet-mci.com/nos-auteurs/ |url-status=dead }}</ref>
== Loharanon-kevitra ==
{{Reflist}}
b5nk52ijzfkypf64zpppaaex7bmrt95
Ivontoerana Montaigne
0
300485
1143392
1142538
2026-06-16T01:47:03Z
InternetArchiveBot
25011
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
1143392
wikitext
text/x-wiki
Ny '''Institut Montaigne''' dia ''vondrona mpandinika'' [[Frantsa|frantsay]] izay manohana ny fomba fijery [[Liberalisma|liberaly]] <ref>{{Cite journal |last= |date=06-04-2012 |title=Le CSA fait retirer des publicités trop sarkozystes |url=http://tempsreel.nouvelobs.com/politique/l-oeil-de-nabil/20120406.OBS5701/info-obs-le-csa-fait-retirer-des-publicites-trop-sarkozystes.html |journal=L'Obs |language=fr |page=}}.</ref> , <ref name=":1">{{Cite web |last=Jean-Louis Dell'Oro |date=08-12-2016 |title=Un think tank libéral se cache-t-il derrière les candidatures Macron et Fillon ? |url=https://www.challenges.fr/election-presidentielle-2017/un-think-tank-liberal-se-cache-t-il-derriere-les-candidatures-macron-et-fillon_441901 |website=challenges.fr |language=fr |access-date=2026-06-10 |archive-date=2023-10-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231005041103/https://www.challenges.fr/election-presidentielle-2017/un-think-tank-liberal-se-cache-t-il-derriere-les-candidatures-macron-et-fillon_441901 |url-status=dead }}.</ref> , <ref>{{Cite journal |last=[[Marie Charrel]] |date=27-03-2017 |title=L’Institut Montaigne plaide pour un renforcement de la zone euro |url=https://www.lemonde.fr/economie/article/2017/03/27/l-institut-montaigne-plaide-pour-un-renforcement-de-la-zone-euro_5101254_3234.html |journal=Le Monde |language=fr |page=}}.</ref> . Niorina tamin'ny [[2000|taona 2000]] nataon'ny mpandraharaha Claude Bébéar, ary vatsian'ny orinasa lehibe maromaro <ref>{{Cite web |last=Jérôme Lefilliâtre |date=9 janvier 2021 |title=L'Institut Montaigne, la très riche boîte à idées de la macronie |url=https://www.liberation.fr/france/2021/01/09/l-institut-montaigne-la-tres-riche-boite-a-idees-de-la-macronie_1810190/ |website=Libération}}.</ref> , <ref name=":0"/>. Fikambanana tsy mitady tombombarotra izy io araka ny lalàna frantsay tamin'ny 1901 .
Ny Institut Montaigne dia tarihin'i Henri de La Croix de Castries nanomboka tamin'ny taona 2015.
Tale maromaro no nifandimby nitarika : Philippe Manière nanomboka tamin'ny 2004 ka hatramin'ny 2008 <ref>{{Cite web |date=2008-11-19 |title=François Rachline |url=https://www.lesechos.fr/2008/11/francois-rachline-502906 |access-date=2024-07-22 |website=Les Echos |language=fr}}</ref>, François Rachline nanomboka tamin'ny 2009 ka hatramin'ny 2010 <ref>{{Cite web |date=2010-11-25 |title=L'Institut Montaigne change de patron |url=https://www.challenges.fr/economie/l-institut-montaigne-change-de-patron_354762 |access-date=2024-07-22 |website=Challenges |language=fr}}</ref> avy eo Laurent Bigorgne nanomboka tamin'ny 2011 ka hatramin'ny 2022 <ref name=":3">{{Cite journal |date=2022-02-27 |title=Démission de Laurent Bigorgne, directeur de l’Institut Montaigne, soupçonné d’avoir drogué une collaboratrice |url=https://www.lemonde.fr/societe/article/2022/02/27/demission-de-laurent-bigorgne-directeur-de-l-institut-montaigne-soupconne-d-avoir-drogue-une-collaboratrice_6115482_3224.html |journal=Le Monde.fr |access-date=2022-02-28}}.</ref> ''.'' Taorian'ny nametra-pialanany tamin'ny 2022, i Marie-Pierre de Bailliencourt no lasa talen'ny Ivontoerana.
Blanche Leridon no talen'ny fanoratana.
== Fitoerany ara-pôlitika ==
Ao amin'ny " Ireo vondrona mpandinika frantsay lehibe indrindra Geoffrey Geuens, manam-pahaizana manokana momba ny fifandraisan'ny vaovao, ny fahefana ary ny fiaraha-monina, dia manolotra ny Institut Montaigne ho toy izao: vondrona mpandinika " neoliberaly " akaiky dia akaiky ny faribolana ara-toekarena frantsay » (tamin'ny taona 2009) <ref>{{Cite journal |last=Geuens |first=Geoffrey |date=2009-10-05 |title=Les principaux think tanks français |url=https://journals.openedition.org/quaderni/511?lang=en#tocto1n4 |journal=Quaderni. Communication, technologies, pouvoir |language=fr |issue=70 |page=79–88 |doi=10.4000/quaderni.511 |issn=2105-2956 |access-date=2024-12-16}}</ref> . Fantatra fa manohana ny toerana akaiky ny an'ny Medef "araka ny France Info tamin'ny 2017 <ref>{{Cite web |date=2016-04-08 |title=Le mouvement politique d'Emmanuel Macron est lié à un think tank proche du patronat |url=https://www.francetvinfo.fr/politique/emmanuel-macron/le-mouvement-d-emmanuel-macron-est-lie-a-un-think-tank-proche-du-patronat_1396587.html |access-date=2024-12-16 |website=Franceinfo |language=fr-FR}}</ref>, ary noheverina ho akaiky ny ankavanana araka ny ''Libération'' tamin'io taona io ihany <ref name="Libé">{{Cite web |last=Halissat |first=Ismaël |title=Education : le libéral Institut Montaigne, maître à penser de Macron |url=https://www.liberation.fr/france/2017/06/07/education-le-liberal-institut-montaigne-maitre-a-penser-de-macron_1575198/ |access-date=2024-12-16 |website=Libération |language=fr}}</ref> . Manampy ''ny Libération'' fa ny talen'ny Institute (2011-2022) Laurent Bigorgne dia nofidin'ny mpanorina ny Institut Montaigne, Claude Bébéar, Tale Jeneralin'ny AXA, ary" olo-malaza eo amin'ny sehatry ny fandraharahana frantsay » <ref name="Libé" /> .
== Lohahevitra ==
Na dia sokajiana ho liberaly aza ny Ivontoerana (tamin'ny taona 2009), dia nandray toerana hentitra momba ny fitsipika ara-bola taorian'ny krizy ara-bola tamin'ny taona 2008 <ref>{{Cite web |last=Nicolas Cori |date=28-03-2009 |title=Le libéral Institut Montaigne pique une crise d’altermondialisme |url=https://www.liberation.fr/futurs/2009/03/28/le-liberal-institut-montaigne-pique-une-crise-d-altermondialisme_549264 |website=liberation.fr |language=fr}}.</ref> . Manolotra fampihenana be ny fandaniana ho an'ny daholobe izy, indrindra amin'ny fampitomboana ny ora fiasan'ny mpiasam-panjakana sy ny sehatra tsy miankina, amin'ny fampihenana ny tambin-karama ho an'ny tsy fananana asa, amin'ny famoronana deductible amin'ny tambin-karama ara-pitsaboana, ary farany amin'ny fampihenana ny tambin-karama ho an'ny fianakaviana, amin'ny alàlan'ny fampihenana tsikelikely ny fanohanana ny fialan-tsasatra ho an'ny ray aman-dreny <ref>{{Cite web |date=13-12-2012 |title=L'Institut Montaigne prône des coupes drastiques dans la dépense publique |url=https://lexpansion.lexpress.fr/actualite-economique/l-institut-montaigne-prone-des-coupes-drastiques-dans-la-depense-publique_1357179.html |website=lexpansion.lexpress.fr |language=fr}}.</ref> .
Tamin'ny 2020, ny Institut Montaigne, niara-niasa tamin'ny foibem-pitsaboanan'i Versailles sy ny fikambanan Quartet Santé, dia nanao fanandramana ny fomba vaovao handraisana an-tanana ireo olana ara-pahasalamanan'ny saina, izay nantsoina hoe "SÉSAME" (Soins d'Équipe en SAnté MEntale / Fitsaboana Ekipa amin'ny fahasalamana ara-tsaina).
Ho an'ny fifidianana filoham-pirenena amin'ny taona 2022, tolo-kevitra miisa 246 avy amin'ny sehatra misy kandidà 8 avy amin'ny fiaviana ara-politika samihafa no nodinihin'ireo ekipa tao amin'ny Institu Montaigne <ref>{{Cite web |last=Renaud Honoré |date=07-04-2022 |title=EXCLUSIF - Présidentielle : ce que coûtent vraiment les promesses des candidats |url=https://www.lesechos.fr/elections/candidats/exclusif-presidentielle-ce-que-coutent-vraiment-les-promesses-des-candidats-1399004 |access-date=05-12-2024 |website=Les Echos}}</ref> . Naverina tamin'ny fifidianana solombavambahoaka tamin'ny taona 2024 io dingana famakafakana sy fanisana ny vidin'ny sehatra io.
Eo ambany fitarihan'ny Tale Jeneraly vaovao Marie-Pierre de Bailliencourt, ny Institut Montaigne dia manambara andiana asa vaovao natokana ho an'ny olana ara-jeopolitika, indostrialy ary teknolojia <ref name=":4">{{Cite web |date=20 7 2022 |title=Marie-Pierre de Bailliencourt prend la tête de l'Institut Montaigne |url=https://www.lesechos.fr/politique-societe/societe/marie-pierre-de-bailliencourt-prend-la-tete-de-linstitut-montaigne-1777727 |access-date=11 12 2022 |website=lesechos.fr}}.</ref> .
Tao anatin'ny tatitra tamin'ny taona 2023, ny Institut Montaigne dia naneho ny tsy fankasitrahany ny haavon'ny fiarovana an-tserasera ambany dia ambany amin'ireo rafitra tsy miankina sy tantanan'ny governemanta maro any Frantsa <ref>{{Cite web |last=Emile Marzolf |date=04-07-2023 |title=Des pistes pour faire passer la cybersécurité “à l’échelle” |url=https://acteurspublics.fr/articles/des-pistes-pour-faire-passer-la-cybersecurite-a-lechelle |access-date=05-12-2024 |website=Acteurs Publics}}</ref> .
Tamin'ny taona 2024, ny Institut Montaigne dia manokana ny asany amin'ny fanamby amin'ny fiarovana ara-toekarena sy ny fifindra-monina ivelan'ny faritany <ref>{{Cite web |last=Ali Laidi |date=26-03-2024 |title=Extraterritorialité du droit : l'Europe en retard d'une guerre ? |url=https://www.france24.com/fr/%25C3%25A9missions/l-entretien-de-l-intelligence-%25C3%25A9conomique/20240326-extraterritorialit%25C3%25A9-du-droit-l-europe-en-retard-d-une-guerre&sa=D&source=docs&ust=1733410077369739&usg=AOvVaw1eQhFhT1YyzrTZl1uT7GM2 |access-date=05-12-2024 |website=France 24}}</ref>, ny fanenana karbônina amin'ny indostria Eropeana <ref>{{Cite web |last=Bastien Bonnefous |date=24-10-2024 |title=La décarbonation « embryonnaire » de l’industrie européenne |url=https://www.lemonde.fr/economie/article/2024/10/24/la-decarbonation-embryonnaire-de-l-industrie-europeenne_6358983_3234.html |access-date=05-12-2024}}</ref>, ary ny olan'ny "fizarazarana ara-tsakafo" <ref>{{Cite web |last=Sylvie Lavabre |date=16-10-2024 |title=Un rapport de l’Institut Montaigne alerte sur la fracture alimentaire en France |url=https://www.lsa-conso.fr/un-rapport-de-l-institut-montaigne-alerte-sur-la-fracture-alimentaire,457696 |access-date=05-12-2024 |website=LSA}}</ref>, indrindra amin'ny fanolorana ny hampitomboana ny HSN (Hetran'ny Sanda Nampiana / TVA) amin'ny vokatra mamy indrindra ho 20%. % <ref>{{Cite web |last=RMC avec AFP |date=16-10-2024 |title=Pour réparer la "fracture alimentaire", l'Institut Montaigne propose de taxer le sucre |url=https://rmc.bfmtv.com/actualites/economie/pour-reparer-la-fracture-alimentaire-l-institut-montaigne-propose-de-taxer-le-sucre_AN-202410160821.html |access-date=05-12-2024 |website=RMC}}</ref> , <ref>{{Cite web |last=France 2 - F. Griffond, S. Soubane, J.-C. Batteria, O. Martin, M. Hauville, R. Mathé, N. Baker, R. Monjanel, France 3 Île-de-France |date=16-10-2024 |title=Alimentation : l'Institut Montaigne propose d'augmenter la TVA sur les produits sucrés |url=https://www.francetvinfo.fr/sante/alimentation/alimentation-l-institut-montaigne-propose-d-augmenter-la-tva-sur-les-produits-sucres_6842069.html |access-date=05-12-2024 |website=JT de 20h de France 2 / replay sur France Info}}</ref>, raha oharina amin'ny 5.5 % na 10 % androany. Mamoaka tatitra ihany koa ny vondrona mpandinika izay manohana ny fananganana manampahefana frantsay momba ny FNTO (Fahaizana Noforonin'ny Tanan'Olombelona / IA) <ref>{{Cite web |last=Leïla Marchand |date=31-01-2024 |title=IA : l'Institut Montaigne plaide pour une autorité car l'AI Act ne suffira pas |url=https://www.lesechos.fr/tech-medias/intelligence-artificielle/ia-linstitut-montaigne-plaide-pour-une-autorite-car-lai-act-ne-suffira-pas-2072838 |access-date=05-12-2024 |website=Les Echos}}</ref> .
Nanomboka tamin'ny taona 2025, ny Institut Montaigne no nitarika ny Chips Diplomacy Support Initiative (CHIPDIPLO), hetsika Eoropeana mikendry ny hanamafy ny diplaomasia ara-teknolojia ao amin'ny sehatry ny [[Mpampita tapany|semiconductor]] stratejika <ref>{{Cite journal |date=25 mars 2025 |title=L'Institut Montaigne a lancé hier un nouveau projet, "la Chips Diplomacy Support Initiative", afin de contribuer à la construction de la politique étrangère européenne en matière de semi-conducteurs |url=https://www.lacorrespondanceeconomique.fr/2025-03-25 |journal=La Correspondance Économique}}</ref> . Ity tetikasa ity, tohanan'ny Vaomiera Eoropeana, dia mampivondrona vondrona mpandinika maromaro mba hanohanana ny politika indostrialy Eoropeana <ref>{{Cite journal |date=3 avril 2025 |title=Radars : L'Institut Montaigne, le Central European Institute of Asian Studies, le Centre for Security, Diplomacy and Strategy et I'EU Institute for Security Studies sont choisis par la Commission pour construire une politique étrangère en matière de semi-conducteurs. |journal=Challenges |issue=869 |page=12}}</ref>, hiarovana ny rojo famatsiana ary haminavina ny famindrana teknolojia eo anatrehan'ny fanamby ara-jeopolitika lehibe <ref>{{Cite web |title=CHIPDIPLO consortium selected to support international diplomacy in semiconductors - Silicon Semiconductor News |url=https://siliconsemiconductor.net/article/121373/CHIPDIPLO%20consortium%20selected%20to%20support%20international%20diplomacy%20in%20semiconductors%20-%20Silicon%20Semiconductor%20News |access-date=2025-11-14 |website=Silicon Semiconductor |language=en}}</ref> .
== Ambaratongam-pahefana sy fomba fandeha ==
Araka ny voalazan'i Laurent Bigorgne, talen'ny Ivontoerana teo aloha « Ny antsasaky ny komity mpitantana anay dia olona avy amin'ny elatra havia ara-pôlitika, ary ny antsasany hafa kosa olona avy amin'ny elatra havanana ara-pôlitika [ 2 ] . »
Nanambara ny Ivontoerana tamin'ny 27 février 2022 ny fametraham-pialan'i Laurent Bigorgne, izay ahiahiana ho nanome zava-mahadomelina mpiara-miasa iray tsy nankatò sy nahalala ny fisian'izany zava-mahadomelina izany nandritra ny fivoriana momba ny asa natao tao an-tranony. Ny tale lefitra, Camille Godeau, sy ny komity mpitantana no mitantana vonjimaika, eo ambany fanaraha-mason'ny filoha, Henri de Castries, sy ireo filoha lefitra roa, Jean-Dominique Senard sy David Azéma <ref name=":3"/> , <ref>{{Cite web |date=27 2 2022 |title=Communication de l'Institut Montaigne |url=https://www.institutmontaigne.org/blog/communication-de-linstitut-montaigne |access-date=27 2 2022 |website=institutmontaigne.org}}.</ref> , <ref>{{Cite web |date=2022-02-28 |title=Le directeur de l'Institut Montaigne démissionne |url=https://www.lesechos.fr/politique-societe/societe/le-directeur-de-linstitut-montaigne-demissionne-1390076 |access-date=2022-02-28 |website=lesechos.fr}}.</ref> .
=== Ekipa maharitra (permanante) ===
Misy mpikambana 40 izy io, tarihin'i Marie-Pierre de Bailliencourt hatramin'ny nametra-pialan'i Laurent Bigorgne tamin'ny taona 2022 <ref name=":4"/> .
I Marie-Pierre de Bailliencourt, vadin'ny filoha lefitra sady lehiben'ny fitantanam-bolan'ny vondrona Bolloré <ref>{{Cite web |last=Lefilliâtre |first=Jérôme |title=Troubles et débats à l’Institut Montaigne autour d’un rapport sur l’immigration |url=https://www.liberation.fr/economie/troubles-et-debats-a-linstitut-montaigne-autour-dun-rapport-sur-limmigration-20221126_3DQSWV4QHRBX5AESASNBGDS2SE/?redirected=1 |access-date=2024-11-27 |website=Libération |language=fr}}</ref>, dia notendrena ho Chevalier de la Legion of Honour nandritra ny fampiroboroboana ny 1 Janoary 2024 <ref>{{Cite web |last=Nicolas Senèze |date=31 décembre 2023 |title=Les promus du jour de l’An de la Légion d’honneur |url=https://www.la-croix.com/france/legion-d-honneur-onze-personnes-intervenues-lors-de-lattentat-darras-parmi-les-promus-20231231 |access-date=6 septembre 2024 |website=La Croix}}</ref> , <ref>{{Cite web |date=7 janvier 2024 |title=Marie-Pierre de Bailliencourt |url=https://www.lalettredelexpansion.com/0065533-Marie-Pierre-de-Bailliencourt/024-Detail.htm |access-date=6 septembre 2024 |website=La Lettre de l'Expansion}}</ref> .
=== Famatsiam-bola ===
Araka ny voalazan'i Julia Cagé, manam-pahaizana ara-toe-karena <ref>{{Cite book |last=Julia Cagé |date=2018 |title=Le prix de la démocratie |url= |language=fr |publisher=Fayard |pages=464 |isbn=978-2213704616}}.</ref>, izay miasa amin'ny famatsiam-bola ho an'ny demokrasia, ny Ivontoerana, mifanohitra amin'ny fikambanana hafa mitovy hevitra aminy, dia tsy mahazo vola avy amin'ny kitapom-bolam-panjakana mivantana (toy ny rakitry ny Praiministra na ny ambim-bolan'ny Antenimiera).
Noho ny lalàna frantsay izay manome voka-tsoa eo amin'ny hetran'ireo orinasa tsy miankina mamatsi-volan'ny Fikambanana toy ny Institut Montaigne dia avy amin'ny orinasa tsy miankina ny sarababen'ny volan'ny Ivontoerana.
Avy amin'ny orinasa maherin'ny zato <ref>{{Cite web |last=Halissat |first=Ismaël |title=Education : le libéral Institut Montaigne, maître à penser de Macron |url=https://www.liberation.fr/france/2017/06/07/education-le-liberal-institut-montaigne-maitre-a-penser-de-macron_1575198/ |access-date=2025-01-28 |website=Libération |language=fr}}</ref> ny famatsiam-bolany, anisan'izany ny Axa, Engie, Solvay, BNP Paribas, LVMH, TotalEnergies, Vinci ary Carrefour <ref name=":0"/> .
== Adihevitra momban'ireo asa nataon'ny Ivontoerana ==
=== Ireo hetsika nandritra ny fampielezan-kevitra ho filoham-pirenena tamin'ny taona 2012 ===
Tamin'ny aprily 2012 Ao anatin'ny fampielezan-kevitra amin'ny fifidianana filoham-pirenena, voampanga ho nanao dokam-barotra miafina ho an'i [[Nicolas Sarkozy]] ny Institut Montaigne, nefa voarara kosa ny dokam-barotra ataon'ny antoko politika <ref>{{Cite web |last=Nabil Touati |date=30-03-2012 |title=Une pub déguisée pour Sarkozy à la télé ? |url=https://www.nouvelobs.com/politique/l-oeil-de-nabil/20120330.OBS5113/une-pub-deguisee-pour-sarkozy-a-la-tele.html |access-date=2020-05-06 |website=L'Obs |language=fr}}.</ref> .
Eny tokoa, misy tolo-kevitra avy amin'ny fampielezan-kevitra natao nanomboka ny volana Martsa ka hatramin'ny Aprily nataon'ny Institut Montaigne izay mifandray amin'ny fanamarihana sasany nataon'ny kandidà ho filoham-pirenena, izay nitarika ny Filankevitra Ambony momba ny fiparitahan'ny feo sy sary hanadihady ny raharaha <ref>{{Cite web |date=06-04-2012 |title=Institut Montaigne, pub déguisée pour Sarkozy ? |url=https://www.arretsurimages.net/articles/institut-montaigne-pub-deguisee-pour-sarkozy |access-date=2020-05-06 |website=[[Arrêt sur images]] |language=fr}}.</ref> , <ref>{{Cite web |date=04-04-2012 |title=Une publicité déguisée pour Sarkozy en question |url=https://www.mediapart.fr/journal/france/040412/une-publicite-deguisee-pour-sarkozy-en-question |access-date=2020-05-06 |website=Mediapart |language=fr}}.</ref> , <ref>{{Cite journal |date=2012-04-04 |title=Une publicité déguisée pour l'UMP pourrait être interdite |url=https://www.tdg.ch/monde/europe/publicite-deguisee-ump-risque-detre-interdite/story/14903012 |journal=TDG |language=fr |issn=1010-2248 |access-date=2020-05-06}}.</ref> .
Taorian'ny fidirana an-tsehatra nataon'ny CSA,dia najanon'i BFM TV, BFM Radio, ary RMC ny fandefasana ny dokam-barotra ho an'ny Institut Montaigne izay diso nanohana an'i Nicolas Sarkozy mba hanajana ny tsy fiandaniana manoloana ireo kandidà. Midoka ny tenany kosa anefa ny Ivontoerana taorian'ny nahatratrarany ny tanjony : "Tsy naka afa-tsy 26 andro ny fandaharanay teo amin'ireo 31 andro natokanay tamin'ny voalohany".
Nandany vola ihany koa ny Institut Montaigne tamin'ireo fepetra natolotry ny kandidà ho filoham-pirenena, niaraka tamin'ny gazety ''Les Échos'' <ref>{{Cite web |last=Lucie Robequain |date=2011-11-14 |title=Présidentielle : ''Les Échos'' et l'Institut Montaigne engagent le chiffrage des programmes pour 2012 |url=https://www.lesechos.fr/2011/11/presidentielle-les-echos-et-linstitut-montaigne-engagent-le-chiffrage-des-programmes-pour-2012-403026 |access-date=2020-05-06 |website=Les Echos |language=fr}}.</ref> , <ref name=":2">{{Cite web |last=Laurent Mauduit |date=12-12-2011 |title=Présidentielle 2012: chiffrages, déchiffrages, enfumages... |url=https://www.mediapart.fr/journal/france/101211/presidentielle-2012-chiffrages-dechiffrages-enfumages |website=[[Mediapart]] |language=fr}}.</ref> . Indraindray dia misy ny fisalasalana momba ny kalitaon'ity asa ity. ; ho an'ny ''Mediapart'', « Ny fiheverana ara-ideolojika, ny tsy fisian'ny antoka momba'ny tsy fiandanian'ny kajy, ary ny tsiambaratelo manodidina ny mombamomba ireo "mpanoratra kaody" dia miteraka ahiahy amin'ity tetikasa ity [ 40 ] . »
Nandritra ny fampielezan-kevitra, ny La Chaîne parlementaire (LCP) dia nanana ny fandaharana politikany ''"Thèmes de campagne"'' Laurent Bigorgne, talen'ny Institut Montaigne <ref>{{Cite web |last=Sébastien Rochat |date=28-06-2011 |title=Le (faux) nez du patronat dans une émission de LCP ? |url=https://www.arretsurimages.net/articles/le-faux-nez-du-patronat-dans-une-emission-de-lcp?id=4139 |website=[[Arrêt sur images]] |language=fr}}.</ref> tamin'izany.
=== Ireo hetsika nandritra ny fampielezan-kevitra ho filoham-pirenena tamin'ny taona 2017 ===
Nandray anjara manokana tamin'ny fampielezan-kevitr'i Emmanuel Macron i Laurent Bigorgne, talen'ny Institut Montaigne, nanomboka tamin'ny aprily 2016. <ref name=":0">{{Cite web |last=Grégory Rzepski |date=2019-12-01 |title=Ces viviers où prolifèrent les « experts » médiatiques |url=https://www.monde-diplomatique.fr/2019/12/RZEPSKI/61104 |website=monde-diplomatique.fr |language=fr}}.</ref> .
Tao anatin'ny famakafakana nataony, izay natao niaraka tamin'ny gazety ''Les Échos,'' momban'ny fandaharan'asa ara-toekarenan'ireo kandidà, dia manohana ny an'i [[Emmanuel Macron]] ny Ivontoerana ary manakiana mafy ireo kandidà elatra havia [[Jean-Luc Mélenchon]] sy Benoît Hamon <ref name=":0"/> .
Araka ny fomba fijery notohanan'ny Le ''Monde diplomatique'', dia naneho fifandraisana akaiky tamin'ny governemanta ny Ivontoerana taorian'izany <ref name=":0"/> .
Tonga tamin'ny fanasan'ny Institu Montaigne ny praiminisitra Édouard Philippe tamin'ny novambra 2018 izay natokana iresahanireo orinasa tsy miankina sy ireo manam-boninahitra pôlitika <ref name=":0"/> . Laurent Bigorgne no voatendry tamin'ny jiona 2018 ho mpikambana ao amin'ny Komitin'ny Hetsika ho an'ny Daholobe 2022, natsangan'ny Praiminisitra mba hamolavola ny tetikasa fanavaozana ny fanjakana, avy eo dia nasaina niresaka tamin'i Emmanuel Macron momba ny 22 martsa 2019, miaraka amin'ireo manam-pahaizana dimy amby enimpolo hafa, mba handaminana ny krizy Yellow Vests <ref name=":0" /> . Gilles Babinet, manam-pahaizana manokana momba ny olana nomerika ao amin'ny andrim-panjakana, dia notendren'ny governemanta ho filoha lefitry ny Filankevitra Nasionaly momba ny Nomerika tamin'nymai 2018 <ref name=":0" /> .
== Laharana ==
Tamin'ny taona 2017, ny Institut Montaigne no laharana voalohany tamin'ny " Fikambanam-pieritreretana & Mangarahara » avy amin'ny European ''Think Tank'' Observatory, nahazo ny naoty ambony indrindra raha ny fitantanana, ny mangarahara ary ny vokatra no resahina <ref>{{Cite web |last=Observatoire européen des think tanks |date=décembre 2017 |title=La France des think tanks 2017 |url=https://uploads.strikinglycdn.com/files/8df09ab7-5fb7-42d6-a1d1-7d974f11a3f9/LA-FRANCE-DES-THINKS-TANKS-2017.pdf |website=uploads.strikinglycdn.com |language=fr |format=PDF}}.</ref> , <ref>{{Cite web |date=13-12-2017 |title=Les think tanks français, des organismes bien structurés mais peu transparents |url=https://www.lesechos.fr/2017/12/les-think-tanks-francais-des-organismes-bien-structures-mais-peu-transparents-189705 |website=lesechos.fr |language=fr}}.</ref> .
== Rohin'ny tranokala ivelany ==
* [https://institutmontaigne.org Tranokala ofisialy]
* Fahalalana mifandraika amin'nu fikambanana
** [https://annuaire-entreprises.data.gouv.fr/entreprise/institut-montaigne-444920318 SIREN]
** [https://entreprise.data.gouv.fr/etablissement/W751145724 Lahatahiry nationalin'ireo fikambanana]
** [https://transparency-register.europa.eu/search-register-or-update/organisation-detail_fr?id=865680722572-18 Lahatahirin'ny fangaraharan'ny FE (Fikambanana Eropeanina / UE)]
* Fanamariham-pahefana
** [https://viaf.org/fr/viaf/146866028 VIAF]
** [https://isni.oclc.org/cbs/DB=1.2//CMD?ACT=SRCH&IKT=8006&TRM=ISN%3A0000000123373342&TERMS_OF_USE_AGREED=Y&terms_of_use_agree=send&COOKIE=U50,KENDUSER,I28,B0028++++++,SY,NISNI,D1.2,E2eb3fd8e-3d,A,H1,,3-28,,30-41,,43-59,,65-70,,74-75,R102.18.42.170,FY ISNI]
** [https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb14462910x BnF]
** [https://www.idref.fr/070507902 IdRef]
** [[lofc:names/n2007028684.html|LCCN]]
** [https://portal.dnb.de/opac.htm?method=simpleSearch&cqlMode=true&query=nid%3D5565964-0 GND]
** [https://aleph.nkp.cz/F/?func=find-c&local_base=aut&ccl_term=ica=kn20040525007 Théquie]
== Referansa sy fiavian-kevitra ==
[[Sokajy:Fikambanana]]
[[Sokajy:Pages avec des traductions non relues]]
j975kwqumgxrrql4ok983mp8cxjmuq0
Jürgen Rüttgers
0
300599
1143364
2026-06-15T18:06:16Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « {{infobox olona |sary=Dr. Jürgen Rüttgers in Hamm (10571276766).jpg |anarana=Jürgen Rütgers |teraka= 26 Jona 1951 |toerana = [[Köln]] |maty= |firenena={{Alemaina}} |fanjakana = [[Nordrhein-Westfalen]] |mpiaraka= |asa= * [[mpanao politika]] |taona niasàna= }} '''Jürgen Anton Rüttgers''' (teraka ny 26 Jona 1951 tao [[Köln]] ([[Alemaina)) dia [[mpisolovava]] alemà sady [[mpanao politika]] taloha (Antoko [[CDU]]). Izy no Minisitra sady Filohan'ny fanja... »
1143364
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary=Dr. Jürgen Rüttgers in Hamm (10571276766).jpg
|anarana=Jürgen Rütgers
|teraka= 26 Jona 1951
|toerana = [[Köln]]
|maty=
|firenena={{Alemaina}}
|fanjakana = [[Nordrhein-Westfalen]]
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpanao politika]]
|taona niasàna=
}}
'''Jürgen Anton Rüttgers''' (teraka ny 26 Jona 1951 tao [[Köln]] ([[Alemaina)) dia [[mpisolovava]] alemà sady [[mpanao politika]] taloha (Antoko [[CDU]]). Izy no Minisitra sady Filohan'ny fanjakan'i {{Nordrhein-Westfalen}} nanomboka tamin'ny 2005 ka hatramin'ny 2010 ary Minisitra Federaly misahana ny Fanabeazana, ny Siansa, ny Fikarohana ary ny Teknolojia tao amin'ny [[Helmut Kohl|governemanta Kohl]] fahadimy nanomboka tamin'ny 1994 ka hatramin'ny 1998.
Antoko politika: [[CDU]] (Demokratika Kristiana)
== Minisitra-Filoha Nordrhein-Westfalen ==
{|border="1" align="center" style="border: 10px solid #0; background-color:#FFFFFF"
|-align="center" bgcolor="DDEEFF"
!nodimbiasany
![[Sary:Coat_of_arms_of_North_Rhine-Westfalia.svg|40px]] Minisitra-Filoha ny [[Nordrhein-Westfalen]][[Sary:Flag_of_Germany.svg|40px]]
!mpandimby
|-align="center"
| [[Peer Steinbrück]]<br/>2002-2005 || [[Jürgen Rüttgers]]<br/>2005-2010 || [[Hannelore Kraft]] <br/>2010-2017
|-bgcolor="#DDEEFF"
|-
|}
== Jereo koa ==
[[de:Jürgen Rüttgers]]
[[en:Jürgen Rüttgers]]
{{commonscat}}
{{DEFAULTSORT:Rutgers, Jürgen}}
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1951]]
[[Sokajy:Maty tamin'ny taona ]]
[[Sokajy:Mpanao politika alemana]]
[[Sokajy:mpisolovava alemà]]
[[Sokajy:Minisitra-Filoha Nordrhein-Westfalen]]
knkmq6ml7089dojls0n56mz6d4dbi4j
1143365
1143364
2026-06-15T18:06:40Z
HarryWurst
36292
1143365
wikitext
text/x-wiki
{{infobox olona
|sary=Dr. Jürgen Rüttgers in Hamm (10571276766).jpg
|anarana=Jürgen Rütgers
|teraka= 26 Jona 1951
|toerana = [[Köln]]
|maty=
|firenena={{Alemaina}}
|fanjakana = [[Nordrhein-Westfalen]]
|mpiaraka=
|asa=
* [[mpanao politika]]
|taona niasàna=
}}
'''Jürgen Anton Rüttgers''' (teraka ny 26 Jona 1951 tao [[Köln]] ([[Alemaina)) dia [[mpisolovava]] alemà sady [[mpanao politika]] taloha (Antoko [[CDU]]). Izy no Minisitra sady Filohan'ny fanjakan'i {{Nordrhein-Westfalen}} nanomboka tamin'ny 2005 ka hatramin'ny 2010 ary Minisitra Federaly misahana ny Fanabeazana, ny Siansa, ny Fikarohana ary ny Teknolojia tao amin'ny [[Helmut Kohl|governemanta Kohl]] fahadimy nanomboka tamin'ny 1994 ka hatramin'ny 1998.
Antoko politika: [[CDU]] (Demokratika Kristiana)
== Minisitra-Filoha Nordrhein-Westfalen ==
{|border="1" align="center" style="border: 10px solid #0; background-color:#FFFFFF"
|-align="center" bgcolor="DDEEFF"
!nodimbiasany
![[Sary:Coat_of_arms_of_North_Rhine-Westfalia.svg|40px]] Minisitra-Filoha ny [[Nordrhein-Westfalen]][[Sary:Flag_of_Germany.svg|40px]]
!mpandimby
|-align="center"
| [[Peer Steinbrück]]<br/>2002-2005 || [[Jürgen Rüttgers]]<br/>2005-2010 || [[Hannelore Kraft]] <br/>2010-2017
|-bgcolor="#DDEEFF"
|-
|}
== Jereo koa ==
[[de:Jürgen Rüttgers]]
[[en:Jürgen Rüttgers]]
{{commonscat}}
{{DEFAULTSORT:Rüttgers, Jürgen}}
[[sokajy:Teraka tamin'ny taona 1951]]
[[Sokajy:Maty tamin'ny taona ]]
[[Sokajy:Mpanao politika alemana]]
[[Sokajy:mpisolovava alemà]]
[[Sokajy:Minisitra-Filoha Nordrhein-Westfalen]]
08kyxz0epf57wad6rmi5vfexj1lomn4
Sokajy:Mpisolovava alemà
14
300600
1143366
2026-06-15T18:07:42Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « [[Sokajy:mpisolovava]] [[Sokajy:Mpanao alemainy]] »
1143366
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:mpisolovava]]
[[Sokajy:Mpanao alemainy]]
a3hctuxu64lf3jzkhrhmv7p83yqzdf6
Boeing B-52
0
300601
1143371
2026-06-15T21:37:33Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « [[File:Boeing B-52H Aspect ratio.jpg|thumb|Boeing B-52 ]] Ny '''Boeing B-52 Stratofortress''' (anglisy ho an'ny fortress stratosphere; matetika ''B-52'' fotsiny) dia [[baomba]] misy motera valo an'ny {{Tafika]] an'habakabaka amerikanina]]. Ny litera B ao amin'ny fanendrena dia midika hoe baomba. Ny mpanamboatra fiaramanidina amerikana Boeing dia namolavola ny B-52 ho mpitatitra fitaovam-piadiana nokleary tamin'ny faramparan'ny taona 1940. Ny sidina voalohany... »
1143371
wikitext
text/x-wiki
[[File:Boeing B-52H Aspect ratio.jpg|thumb|Boeing B-52 ]]
Ny '''Boeing B-52 Stratofortress''' (anglisy ho an'ny fortress stratosphere; matetika ''B-52'' fotsiny) dia [[baomba]] misy motera valo an'ny {{Tafika]] an'habakabaka amerikanina]]. Ny litera B ao amin'ny fanendrena dia midika hoe baomba.
Ny mpanamboatra fiaramanidina amerikana Boeing dia namolavola ny B-52 ho mpitatitra fitaovam-piadiana nokleary tamin'ny faramparan'ny taona 1940. Ny sidina voalohany nataony dia natao tamin'ny 15 Aprily 1952. Tamin'ny taona 1950, tao amin'ny Strategic Air Command, dia nandray ny andraikitry ny B-36 Peacemaker sy ny B-47 Stratojet ho toy ny vato fehizoron'ny fiarovan-tena nokleary amerikana nandritra ny Ady Mangatsiaka tamin'ny Firaisana Sovietika. Vokatr'izany, ny B-52 dia novolavolaina ho baomba be mpampiasa indrindra sy maharitra indrindra ao amin'ny Tafika an'habakabaka amerikana ary, taorian'ny nanesorana ny Hawker Hunter farany, no fiaramanidina fiaramanidina mavitrika indrindra eran-tany.
Ny mpanamboatra fiaramanidina amerikanina [[Boeing]] dia namolavola ny B-52 ho mpitatitra fitaovam-piadiana nokleary tamin'ny faramparan'ny taona 1940. Ny sidina voalohany nataony dia natao tamin'ny 15 Aprily 1952. 743 unit no naorina.
Ny baomba dia andrasana hijanona amin'ny serivisy mandra-pahatongan'ny taona 2050, ka mahatonga azy io, miaraka amin'ny Sovietika [[TU-95]], ny fiaramanidina miady amin'ny fiainana fanompoana lava indrindra teo amin'ny tantara.
* Mpanamboatra: Boeing
* Sidina voalohany tamin'ny 15 Aprily 1952
* Navoaka tamin'ny 29 Jona 1955
*Fotoana famokarana: 1952 hatramin'ny 1962
* Isan'ny 743
==Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[de:Boeing B-52]]
[[Sokajy:Boing]]
[[Sokajy:Fiaramanidina]]
[[Sokajy:Tafika fiaramanidina amerikanina]]
ichx2jn7x4igluqum5oqocba94muqwm
1143374
1143371
2026-06-15T21:42:01Z
HarryWurst
36292
1143374
wikitext
text/x-wiki
[[File:Boeing B-52H Aspect ratio.jpg|thumb|Boeing B-52 ]]
Ny '''Boeing B-52 Stratofortress''' (anglisy ho an'ny fortress stratosphere; matetika ''B-52'' fotsiny) dia [[baomba]] misy motera valo an'ny {{Tafika]] an'habakabaka amerikanina]]. Ny litera B ao amin'ny fanendrena dia midika hoe baomba.
Ny mpanamboatra fiaramanidina amerikana Boeing dia namolavola ny B-52 ho mpitatitra fitaovam-piadiana nokleary tamin'ny faramparan'ny taona 1940. Ny sidina voalohany nataony dia natao tamin'ny 15 Aprily 1952. Tamin'ny taona 1950, tao amin'ny Strategic Air Command, dia nandray ny andraikitry ny B-36 Peacemaker sy ny B-47 Stratojet ho toy ny vato fehizoron'ny fiarovan-tena nokleary amerikana nandritra ny Ady Mangatsiaka tamin'ny Firaisana Sovietika. Vokatr'izany, ny B-52 dia novolavolaina ho baomba be mpampiasa indrindra sy maharitra indrindra ao amin'ny Tafika an'habakabaka amerikana ary, taorian'ny nanesorana ny Hawker Hunter farany, no fiaramanidina fiaramanidina mavitrika indrindra eran-tany.
Ny mpanamboatra fiaramanidina amerikanina [[Boeing]] dia namolavola ny B-52 ho mpitatitra fitaovam-piadiana nokleary tamin'ny faramparan'ny taona 1940. Ny sidina voalohany nataony dia natao tamin'ny 15 Aprily 1952. 743 unit no naorina.
Ny baomba dia andrasana hijanona amin'ny serivisy mandra-pahatongan'ny taona 2050, ka mahatonga azy io, miaraka amin'ny Sovietika [[TU-95]], ny fiaramanidina miady amin'ny fiainana fanompoana lava indrindra teo amin'ny tantara.
* Mpanamboatra: Boeing
* Sidina voalohany tamin'ny 15 Aprily 1952
* Navoaka tamin'ny 29 Jona 1955
*Fotoana famokarana: 1952 hatramin'ny 1962
* Isan'ny 743
==Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[de:Boeing B-52]]
[[Sokajy:Boing]]
[[Sokajy:Fiaramanidina]]
[[Sokajy:Fiaramanidina Boeing]]
[[Sokajy:Tafika fiaramanidina amerikanina]]
ncp430yyvzjvc3zsejpgs8tcomisgyh
1143375
1143374
2026-06-15T21:50:14Z
HarryWurst
36292
1143375
wikitext
text/x-wiki
[[File:Boeing B-52H Aspect ratio.jpg|thumb|Boeing B-52 ]]
Ny '''Boeing B-52 Stratofortress''' (anglisy ho an'ny fortress stratosphere; matetika ''B-52'' fotsiny) dia [[baomba]] misy motera valo an'ny {{Tafika]] an'habakabaka amerikanina]]. Ny litera B ao amin'ny fanendrena dia midika hoe baomba.
Ny mpanamboatra fiaramanidina amerikana Boeing dia namolavola ny B-52 ho mpitatitra fitaovam-piadiana nokleary tamin'ny faramparan'ny taona 1940. Ny sidina voalohany nataony dia natao tamin'ny 15 Aprily 1952. Tamin'ny taona 1950, tao amin'ny Strategic Air Command, dia nandray ny andraikitry ny B-36 Peacemaker sy ny B-47 Stratojet ho toy ny vato fehizoron'ny fiarovan-tena nokleary amerikana nandritra ny Ady Mangatsiaka tamin'ny Firaisana Sovietika. Vokatr'izany, ny B-52 dia novolavolaina ho baomba be mpampiasa indrindra sy maharitra indrindra ao amin'ny Tafika an'habakabaka amerikana ary, taorian'ny nanesorana ny Hawker Hunter farany, no fiaramanidina fiaramanidina mavitrika indrindra eran-tany.
Ny mpanamboatra fiaramanidina amerikanina [[Boeing]] dia namolavola ny B-52 ho mpitatitra fitaovam-piadiana nokleary tamin'ny faramparan'ny taona 1940. Ny sidina voalohany nataony dia natao tamin'ny 15 Aprily 1952. 744 unit no naorina.
Ny baomba dia andrasana hijanona amin'ny serivisy mandra-pahatongan'ny taona 2050, ka mahatonga azy io, miaraka amin'ny Sovietika [[TU-95]], ny fiaramanidina miady amin'ny fiainana fanompoana lava indrindra teo amin'ny tantara.
* Mpanamboatra: Boeing
* Sidina voalohany tamin'ny 15 Aprily 1952
* Navoaka tamin'ny 29 Jona 1955
*Fotoana famokarana: 1952 hatramin'ny 1962
* Isan'ny 744
=== Résumé ===
{| class="wikitable zebra"
! Version || Nombre || années de construction
|-
| '''XB-52''' und<br>'''YB-52''' || 2 || Prototypes
|-
| '''B-52A''' || 3 || Exemplaires pour tests;
|-
| '''B-52B''' || 23 || 1954–1966
|-
| '''RB-52B''' || 27 || 1954–1966
|-
| '''B-52C''' || 35 || 1956–1971
|-
| '''B-52D''' || 170 || 1956–1983
|-
| '''B-52E''' || 100 || 1957–1970
|-
| '''B-52F''' || 89 || 1958–1978
|-
| '''B-52G''' || 193 || 1958–1994
|-
| '''B-52H''' || 102 || 1960–heute
|-
| '''NB-52''' || 3 || Exemplaire ''Mothership'' pour la [[NASA]]
|-
| '''gesamt''' || '''744''' ||
|}
==Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[de:Boeing B-52]]
[[Sokajy:Boing]]
[[Sokajy:Fiaramanidina]]
[[Sokajy:Fiaramanidina Boeing]]
[[Sokajy:Tafika fiaramanidina amerikanina]]
i6ch8oc2fuzpp4ncdldknyyd6eso1te
1143376
1143375
2026-06-15T21:51:34Z
HarryWurst
36292
/* Résumé */
1143376
wikitext
text/x-wiki
[[File:Boeing B-52H Aspect ratio.jpg|thumb|Boeing B-52 ]]
Ny '''Boeing B-52 Stratofortress''' (anglisy ho an'ny fortress stratosphere; matetika ''B-52'' fotsiny) dia [[baomba]] misy motera valo an'ny {{Tafika]] an'habakabaka amerikanina]]. Ny litera B ao amin'ny fanendrena dia midika hoe baomba.
Ny mpanamboatra fiaramanidina amerikana Boeing dia namolavola ny B-52 ho mpitatitra fitaovam-piadiana nokleary tamin'ny faramparan'ny taona 1940. Ny sidina voalohany nataony dia natao tamin'ny 15 Aprily 1952. Tamin'ny taona 1950, tao amin'ny Strategic Air Command, dia nandray ny andraikitry ny B-36 Peacemaker sy ny B-47 Stratojet ho toy ny vato fehizoron'ny fiarovan-tena nokleary amerikana nandritra ny Ady Mangatsiaka tamin'ny Firaisana Sovietika. Vokatr'izany, ny B-52 dia novolavolaina ho baomba be mpampiasa indrindra sy maharitra indrindra ao amin'ny Tafika an'habakabaka amerikana ary, taorian'ny nanesorana ny Hawker Hunter farany, no fiaramanidina fiaramanidina mavitrika indrindra eran-tany.
Ny mpanamboatra fiaramanidina amerikanina [[Boeing]] dia namolavola ny B-52 ho mpitatitra fitaovam-piadiana nokleary tamin'ny faramparan'ny taona 1940. Ny sidina voalohany nataony dia natao tamin'ny 15 Aprily 1952. 744 unit no naorina.
Ny baomba dia andrasana hijanona amin'ny serivisy mandra-pahatongan'ny taona 2050, ka mahatonga azy io, miaraka amin'ny Sovietika [[TU-95]], ny fiaramanidina miady amin'ny fiainana fanompoana lava indrindra teo amin'ny tantara.
* Mpanamboatra: Boeing
* Sidina voalohany tamin'ny 15 Aprily 1952
* Navoaka tamin'ny 29 Jona 1955
*Fotoana famokarana: 1952 hatramin'ny 1962
* Isan'ny 744
=== Résumé ===
{| class="wikitable zebra"
! Version || Nombre || années de construction
|-
| '''XB-52''' und<br>'''YB-52''' || 2 || Prototypes, 1951
|-
| '''B-52A''' || 3 || Exemplaires pour tests; de 1954
|-
| '''B-52B''' || 23 || 1954–1966
|-
| '''RB-52B''' || 27 || 1954–1966
|-
| '''B-52C''' || 35 || 1956–1971
|-
| '''B-52D''' || 170 || 1956–1983
|-
| '''B-52E''' || 100 || 1957–1970
|-
| '''B-52F''' || 89 || 1958–1978
|-
| '''B-52G''' || 193 || 1958–1994
|-
| '''B-52H''' || 102 || 1960–heute
|-
| '''NB-52''' || 3 || Exemplaire ''Mothership'' pour la [[NASA]]
|-
| '''gesamt''' || '''744''' ||
|}
==Jereo koa ==
{{commonscat}}
[[de:Boeing B-52]]
[[Sokajy:Boing]]
[[Sokajy:Fiaramanidina]]
[[Sokajy:Fiaramanidina Boeing]]
[[Sokajy:Tafika fiaramanidina amerikanina]]
7xe25jefksguiwesle19y8io73dup4a
Sokajy:Tafika fiaramanidina amerikanina
14
300602
1143372
2026-06-15T21:38:07Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « [[Sokajy:Tafika fiaramanidina]] [[Sokajy:Tafika amerikanina]] »
1143372
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:Tafika fiaramanidina]]
[[Sokajy:Tafika amerikanina]]
bcf1s5k6qqjibemyflcs9rchi29spqu
Sokajy:Tafika amerikanina
14
300603
1143373
2026-06-15T21:39:09Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « [[Sokajy:Tafika]] [[Sokajy:Etazonia]] »
1143373
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:Tafika]]
[[Sokajy:Etazonia]]
09xutmqgfps2oj4r7thc8lmj6quhf2t
Vozinha
0
300604
1143377
2026-06-15T22:16:16Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « '''osimar José Évora Dias''', atao hoe '''Vozinha''', dia mpilalao baolina kitra mizaka ny zom-pirenen'i [[Kapvera]] teraka ny 3 Jiona 1986 tao [[Mindelo]]. Izy dia milalao ho mpiandry tsato-kazo ho an'ny klioba Liga Portugal 2 Chaves sy ny ekipam-pirenen'i Kapvera. Izy no kintana tamin'ny Mondial 2026. == Carrière == * 2010-2011: [[Batuque FC]] * 2011-2012: [[CS Mindelense]] * 2011-2012: [[Progresso do Sambizanga]] * 2015-2016: [[FC Zimbru Chisinau]] * 2... »
1143377
wikitext
text/x-wiki
'''osimar José Évora Dias''', atao hoe '''Vozinha''', dia mpilalao baolina kitra mizaka ny zom-pirenen'i [[Kapvera]] teraka ny 3 Jiona 1986 tao [[Mindelo]]. Izy dia milalao ho mpiandry tsato-kazo ho an'ny klioba Liga Portugal 2 Chaves sy ny ekipam-pirenen'i Kapvera.
Izy no kintana tamin'ny Mondial 2026.
== Carrière ==
* 2010-2011: [[Batuque FC]]
* 2011-2012: [[CS Mindelense]]
* 2011-2012: [[Progresso do Sambizanga]]
* 2015-2016: [[FC Zimbru Chisinau]]
* 2016-2017: [[Gil Vicente FC|Gil Vicente]]
* 2017-2022: [[AEL Limasol]]
* 2022-2024: [[AS Trenčín]]
* 2024- :[[Grupo Desportivo de Chaves]]
[[nl:Vozinha]]
[[fr:Vozinha]]
{{commonscat}}
{{CLEFDETRI:Vozinhal}}
[[Sokajy:Teraka tamin'ny taona 1986]]
[[Sokajy:Mpilalao baolina kitra Kapvera]]
[[Sokajy:mpiandry tsatokazo]]
nke7zw0e2iyog0jr05iydi30q9izsz1
Sokajy:Mpilalao baolina kitra Kapvera
14
300605
1143378
2026-06-15T22:17:07Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « [[Sokajy:Mpilalao baolina kitra]] [[Sokajy:Kapvera]] »
1143378
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:Mpilalao baolina kitra]]
[[Sokajy:Kapvera]]
nuw20nj99up08vv46v59f0bznpa1jz8
1143379
1143378
2026-06-15T22:19:28Z
HarryWurst
36292
1143379
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:Mpilalao baolina kitra]]
[[sokajy:Cabo Verde|*]]
8xfr4o6bicucs2cku50y6ktfe9jvs8i
Sokajy:Mpahay siansa malagasy
14
300606
1143401
2026-06-16T02:36:36Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « [[Sokajy:mpahay siansa]] [[Sokajy:Mpanao malagasy]] »
1143401
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:mpahay siansa]]
[[Sokajy:Mpanao malagasy]]
30ieibdgu1nol6cyrbuk7nfr7ozzphg
Sokajy:Mpitsabo malagasy
14
300607
1143402
2026-06-16T02:37:04Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « [[Sokajy:mpanao malagasy]] [[Sokajy:Mpitsabo]] »
1143402
wikitext
text/x-wiki
[[Sokajy:mpanao malagasy]]
[[Sokajy:Mpitsabo]]
9xwydrcm6sb3n7niajw5tkmsn3tzzy8
Sokajy:Mpitendry mozika amerikanina
14
300608
1143412
2026-06-16T02:57:51Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « [[sokajy:mpitendry amerikanina]] »
1143412
wikitext
text/x-wiki
[[sokajy:mpitendry amerikanina]]
arawgrhizwzbm0i9gqnocb2utraf4nb
Sokajy:Mpitendry amerikanina
14
300609
1143413
2026-06-16T02:58:06Z
HarryWurst
36292
Pejy noforonina tamin'ny « [[sokajy:mpitendry]] »
1143413
wikitext
text/x-wiki
[[sokajy:mpitendry]]
7unkwow2ljc99up29fuwnxqpwe80cqr