विकिपीडिया mrwiki https://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 MediaWiki 1.46.0-wmf.26 first-letter मिडिया विशेष चर्चा सदस्य सदस्य चर्चा विकिपीडिया विकिपीडिया चर्चा चित्र चित्र चर्चा मिडियाविकी मिडियाविकी चर्चा साचा साचा चर्चा सहाय्य सहाय्य चर्चा वर्ग वर्ग चर्चा दालन दालन चर्चा मसुदा मसुदा चर्चा TimedText TimedText talk विभाग विभाग चर्चा Event Event talk एर इंडिया एक्सप्रेस 0 39777 2682493 2496103 2026-05-03T23:35:34Z अभय नातू 206 /* ताफा */ 2682493 wikitext text/x-wiki एर इंडिया एक्सप्रेस भारतातील केरळमधून स्वस्त दराने विमानसेवा देणारी एर इंडियाला सहाय्यकारी अशी सार्वजनिक क्षेत्रात कार्यरत असणारी पहिली एरलाइन्स आहे.<ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.rediff.com/business/report/kochi-to-be-air-india-express-headquarters/20101231.htm|प्रकाशक=रेडिफ्फ.कॉम|दिनांक=२०१३-०२-०५|title='एर इंडिया एक्सप्रेसचे मुख्यालय कोची येथे हलवणार'. ३१ डिसेंबर २०१०|भाषा=इंग्लिश}}</ref> तिचे मुख्यालय [[कोची]] येथे आहे. या एरलाइन्सकडून मध्य पूर्व आणि द‍‍क्षिण पूर्व आशियामध्ये सेवा दिल्या जात आहेत. [[एर इंडिया]] लि.ला साहाय्यकारी असणाऱ्या एर इंडिया चार्टर लिमिेटेडच्या मालकीची आहे. सध्या प्रत्येक आठवडयाला १०० उडडाणे मुख्यत्वेकरून [[तामिळनाडू]]च्या दक्षिण राज्यामधून सुर ु आहेत. == इतिहास == मध्यपूर्व आशियामध्ये स्थायिक झालेल्या [[मल्याळी]] समाजातील लोकांच्या स्वस्त विमानसेवेच्या सततच्या मागणीमुळे मे २००४ मध्ये या विमानसेवेची स्थापना झाली. २९ एप्रिल २००५ रोजी तिरुवअंनंतपुरमपासून अबुधाबीपर्यंत पहिले उडडाण या विमानसेवेने केले.<ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.cleartrip.com/flight-booking/air-india-express-airlines.html|प्रकाशक=क्लियरट्रिप|दिनांक=|title='ऑन बोर्ड एर इंडिया एक्स्प्रेस'.|भाषा=इंग्लिश}}</ref> दि. २२ फेब्रुवारी २००५ रोजी ७३७-८६ क्यू हे बोइंग विमान हे या कंपनीच्या ताफ्यातील पहिले विमान होते. == संयुक्त व्यवस्था == ह्या एरलाइन्सचे मुंबईमधील [[नरीमन पॉइंट]] येथील एर इंडिया इमारतीमध्ये मुख्यालय आहे.<ref>"[http://www.airindiaexpress.in/contact.aspx आमच्याशी संपर्क साधा]". एर इंडिया एक्सप्रेस. मुख्यालय : एर इंडिया एक्सप्रेस – इंडिया इमारत, नरीमन पॉइंट, मुंबई ४०० ०२१, भारत’. ५ फेब्रुवारी २०१३</ref> डिसेंबर २०१२ मध्ये एर इंडिया सदस्य समितीने १ जानेवारी २०१३ पासून कंपनीचे मुख्यालय कोचीन येथे स्थलांतरित करण्याचा निर्णय घेतला.<ref>"[http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2012-12-14/kochi/35819011_1_aie-air-india-express-ansbert-d-souza एर इंडिया एक्सप्रेसचे मुख्यालय कोचीन येथे स्थलांतर करण्यास मान्यता] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130615085106/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2012-12-14/kochi/35819011_1_aie-air-india-express-ansbert-d-souza |date=2013-06-15 }}". [[टाइम्स ऑफ इंडिया]]. १४ डिसेंबर २०१२. ५ फेब्रुवारी २०१३.</ref> केंद्रीय नागरी वाहतूक मंत्री, के. सी. वेणुगोपाल यांनी १ जानेवारी २०१३ पासून टप्य्याटप्य्याने मुख्यालय कोचीन येथे स्थलांतरित करत असल्याचे जाहीर केले आहे.<ref>"[http://www.thehindu.com/news/cities/Kochi/air-india-express-route-scheduling-from-city-soon/article4282465.ece एर इंडिया एक्सप्रेसचा मार्ग लवकरच शहरातून सुरू]". द हिंदू. ७ जानेवारी २०१३. ५ फेब्रुवारी २०१३ .</ref> या एरलाइन्सचा अभियांत्रिकी विभाग तिरुवअनंतपुरम येथे स्थलांतरित झालेला आहे. तिरुवअनंतपुरमच्या आंतरराष्ट्रीय विमानतळावरून एर इंडिया चार्टर लि.च्या या एरलाइन्सच्या बोइंग ७३७-८०० विमानांची देखभाल, दुरुस्ती व इतर सुविधा ( एमआरओ ) प्राप्त करून घेण्यापूर्वी महत्त्वाची असणारी ‘सी’ तपासणी करण्यास परवानगी देण्यात आलेली आहे. सी दर्जाची तपासणी होऊ शकणारे [[त्रिवेंद्रम]] हे तिसरे शहर आहे. ३००० उड्डाणे किंवा १५ महिने यापैकी जे आधी पूर्ण होईल त्या विमानांसाठी सी दर्जाची तपासणी आवश्यक आहे. अभियंते विमानाच्या उड्डाणाचे नियंत्रण, विमानातील नादुरुस्त भागांची दुरुस्ती व विमानाच्या अंतर्गत व्यवस्थेची चाचणी इ. बाबी नेमून दिलेल्या मोजमापावर सी दर्जाची तपासणी केली जाते. सुरुवातीच्या काळात त्रिवेंद्रममध्ये एका वेळी २ विमानांना आणि आठवड्यात ३ विमानांची संपूर्ण तपासणी या एमआरओ सुविधेमध्ये होते. १६ डिसेंबर २०११ रोजी जवळजवळ ६.०७ हेक्टरमध्ये .११० कोटी रुपये किंमतीची एमआरओ सुविधा पार पाडली जात होती. == ताफा == डिसेंबर २०२५च्या सुमारासची एर इंडिया एक्सप्रेसची विमाने:<ref>{{cite web|url=https://www.flightradar24.com/data/airlines/ix-axb/fleet |title=एर इंडिया एक्सप्रेस ताफा |access-date=१६ डिसेंबर २०२४ |work=[[फ्लाइटराडार२४]] |language=en}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.airbus.com/en/products-services/commercial-aircraft/market/orders-and-deliveries|title=ऑर्डर्स आणि डिलिव्हरीज|access-date=१२ नोव्हेंबर २०२५|work=[[एरबस]] |language=en}}</ref><ref name="Boeing">{{cite web|url=https://www.boeing.com/commercial#orders-deliveries |title=ऑर्डर्स आणि डिलिव्हरीज |access-date=१७ जुलै २०२५ |work=[[बोईंग]] |language=en}}</ref><ref>{{cite web |url=https://marathi.abplive.com/business/air-india-express-new-aircraft-delivery-boeing-737-max-8-updates-1216544 |title=एर इंडिया एक्सप्रेसच्या ताफ्यात नवीन विमाने दाखल |work=एबीपी माझा |date=३ ऑक्टोबर २०२३ |access-date=३ मे २०२६ |language=mr}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="border-collapse:collapse;text-align:center;margin:auto;" |+ एर इंडिया एक्सप्रेस ताफा |- ! विमान ! सेवेत ! खरेदीवर ! प्रवासी क्षमता ! नोंदी |- | [[एरबस ए३२०-२००]] | १९ | &mdash; | १८० | जुनी विमाने टप्प्याटप्प्याने ताफ्यातून बाहेर काढली जातील<ref name="Phaseout">{{cite web |date=१९ फेब्रुवारी २०२५ |title=टाटा समूहाच्या नेतृत्वाखाली एर इंडिया एक्सप्रेसचा विस्तार |url=https://www.livemint.com/news/under-the-tatas-air-india-express-has-become-a-jumbo-airline/11739957350509.html |access-date=१३ मार्च २०२५ |work=लाईव्ह मिंट |language=en}}</ref> |- | [[एरबस ए३२०नियो]] | १२ | &mdash; | १८६ | ४ विमाने [[एर इंडिया]] कडून हस्तांतरित केली जाणार आहेत<ref>{{cite news |title=एर इंडिया एक्सप्रेसला मूळ कंपनीकडून २० एरबस ए३२० विमाने मिळणार |url=https://www.freepressjournal.in/business/air-india-express-to-get-20-airbus-a320-planes-from-parent-company |access-date=८ जुलै २०२४ |work=फ्री प्रेस जर्नल |language=en}}</ref><ref>{{cite news |last=फडणीस |first=अनीश |date=७ जुलै २०२४ |title=एर इंडिया २० एरबस विमानांसह एआय एक्सप्रेसचा ताफा मजबूत करणार |url=https://www.thehindubusinessline.com/economy/logistics/air-india-to-beef-up-ai-express-fleet-with-20-airbus-planes/article68378334.ece |access-date=८ जुलै २०२४ |work=बिझनेस लाईन |language=en}}</ref> |- | rowspan="2" | [[एरबस ए३२१नियो]] | २ | rowspan="2" | &mdash; | १९२ | rowspan="2" | |- | २ | २३२ |- | [[बोईंग ७३७-८००]] | २६ | &mdash; | १८९ | जुनी विमाने टप्प्याटप्प्याने ताफ्यातून बाहेर काढली जातील<ref name="Phaseout" /> |- | rowspan="1" | {{nowrap|[[बोईंग ७३७ मॅक्स ८]]}} | rowspan="1" | ५१<ref name="B737">{{cite news |date=३१ डिसेंबर २०२५ |title=एर इंडिया एक्सप्रेसमध्ये ५१ व्या बी७३७-८ विमानाचे स्वागत |url=https://www.hindustantimes.com/india-news/air-india-express-welcomes-51st-b737-8-its-first-custom-designed-boeing-plane-101767138075272.html |access-date=३१ डिसेंबर २०२५ |work=हिंदुस्तान टाइम्स |language=en}}</ref> | rowspan="2" | १६९ | ≤ १८९<ref name="B737"/> | rowspan="2" | २० पर्यायांसह ऑर्डर<ref>{{cite news |date=१ जानेवारी २०२४ |title=एर इंडिया एक्सप्रेसने एआयएक्स विलीनीकरणासाठी एनसीएलटीकडे परवानगी मागितली |first=सौरभ |last=सिन्हा |work=द टाइम्स ऑफ इंडिया |url=https://timesofindia.indiatimes.com/business/india-business/air-india-express-seeks-final-nclt-nod-for-aix-merger/articleshow/106428764.cms |access-date=१ जानेवारी २०२४ |language=en}}</ref><ref>{{cite press release|url=https://boeing.mediaroom.com/2023-02-14-Air-India-Selects-Up-to-290-Boeing-Jets-to-Serve-Its-Strategy-for-Sustainable-Growth|title=एर इंडियाने शाश्वत वाढीसाठी २९० बोईंग विमानांची निवड केली|work=बोईंग|date=१४ फेब्रुवारी २०२३|access-date=१ जून २०२५ |language=en}}</ref><ref>{{cite news |date=२९ जानेवारी २०२६ |title=एर इंडियाची अतिरिक्त ३० बोईंग ७३७ विमानांसाठी ऑर्डर |url=https://timesofindia.indiatimes.com/business/india-business/air-india-places-orders-for-30-additional-boeing-737s/articleshow/127778596.cms |access-date=२९ जानेवारी २०२६ |work=द टाइम्स ऑफ इंडिया |language=en}}</ref> |- | {{nowrap|[[बोईंग ७३७ मॅक्स १०]]}} | &mdash; | ठरायचे आहे |- ! एकूण ! ११२ ! १६९ ! colspan="2" | |} == विमानांतर्गत सेवा == स्वस्त दरात सेवा देण्याऱ्या या विमानामध्ये प्रवाशांना शाकाहारी आणि मांसाहारी अशा दोन्ही प्रकारचे अल्पोपहार पुरविण्यात येतो. प्रवाशांसाठी थोडया प्रमाणात मनोरंजनाची सुद्धा सुविधा उपलब्ध करून दिली जाते. [[चित्र:Air_India_Express_Boeing_737_2078.JPG|उजवे|इवलेसे|एर इंडिया एक्सप्रेस विमान बोइंग ७३७-८०० मंगलोर आंतरराष्ट्रीय विमानतळावर]] == अपघात आणि दुर्घटना == २२ मे २०१० रोजी एर इंडिया एक्सप्रेस विमान ८१२ बोइंग ७३७-८०० [[दुबई]]-[[मंगलोर]] मार्गावर मंगलोर आंतरराष्ट्रीय विमानतळावर उतरताना अपघात होऊन विमानातील १६६ जणांपैकी १५२ प्रवासी आणि ६ वैमानिक मृत्युमुखी पडले होते.<ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://www.thepeninsulaqatar.com/qatar/4120-jet-crash-kills-159-in-india-7-survive.html|प्रकाशक=|दिनांक=२०१०-०५-२३|title='भारतामध्ये जेट कोसळून १५८ मुत्युमुखी , ८ बचावले'|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-11-22|archive-date=2010-05-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20100524173517/http://thepeninsulaqatar.com/qatar/4120-jet-crash-kills-159-in-india-7-survive.html|url-status=dead}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://wireupdate.com/wires/5378/indian-official-at-least-160-dead-in-air-india-plane-crash-in-mangalore/|प्रकाशक=वायर अपडेट/बीएनओ न्यूज.|दिनांक=२०१०-०५-२२|title='मंगलोर मध्ये जेट विमान अपघातात १५८ मुत्युमुखी'.|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-11-22|archive-date=2013-10-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20131022135107/http://wireupdate.com/wires/5378/indian-official-at-least-160-dead-in-air-india-plane-crash-in-mangalore/|url-status=dead}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.msnbc.msn.com/id/37286182/ns/world_news-south_and_central_asia/|प्रकाशक=एमएसएनबीसी.|दिनांक=२०१०-०५-२१|title='भारतामध्ये दुबईमधून निघालेले एर इं‍डियाचे विमान कोसळले'.|भाषा=इंग्लिश}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://edition.cnn.com/2010/WORLD/asiapcf/05/21/india.plane.crash/index.html?hpt=T1|प्रकाशक=सीएनएन.|दिनांक=२०१०-०५-२२|title='एर इंडियामध्ये घबराट'.|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-11-22|archive-date=2010-05-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20100524020135/http://edition.cnn.com/2010/WORLD/asiapcf/05/21/india.plane.crash/index.html?hpt=T1|url-status=dead}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/10141297.stm|प्रकाशक=बीबीसी न्युज.|दिनांक=२०१०-०५-२२|title='मंगलोरमध्ये विमान कोसळून १६० जण ठार'. |भाषा=इंग्लिश}}</ref> २५ मे २०१० रोजी एर इंडिया एक्सप्रेस बोइंग ७३७-८०० दुबई ते [[पुणे]] मार्गावर प्रवास करताना सहवैमानिकाने विमानाचा ताब घेतला असताना अचानक वेगाने ७००० फूट खाली झेपावू लागले. परंतु त्याच वेळी कॉकपिटच्या बाहेर गेलेल्या वैमानिकाने परत कॉकपटमध्ये येऊन विमानाचा ताबा घेतला व पुढचा अनर्थ टाळला होता.<ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://news.blogs.cnn.com/2010/11/30/report-co-pilot-moved-seat-sent-jetliner-plumetting/|प्रकाशक=सीएनएन.|दिनांक=२०१०-११-३०|title='अहवाल : सहवैमानिकाची गंभीर चूक'.|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-11-22|archive-date=2015-04-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20150406110059/http://news.blogs.cnn.com/2010/11/30/report-co-pilot-moved-seat-sent-jetliner-plumetting/|url-status=dead}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://online.wsj.com/article/SB10001424052748704700204575643401782593096.html|प्रकाशक=द वॉल स्ट्रीट जर्नरल.|दिनांक=२०१०-११-२८|title='एर इंडियामधील घाबरलेल्या सहवैमानिकाकडून विमान खोल गर्तेत'.|भाषा=इंग्लिश}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5iR7jo1aymu8RKJnw_a1mROQNz5dA|प्रकाशक=एएफपी.|दिनांक=२०१०-११-२९|title='भित्रट सहवैमानिकामुळे विमानातील भारतीय प्रवासांच्या हवेत गटांगळया'.|भाषा=इंग्लिश}}</ref> == शेपटीतील कौशल्य == एर इंडियाचा एक्सप्रेसच्या प्रत्येक विमानाच्या शेपटीवर भारतीय संस्कृती, प्राचीन इतिहास आणि परंपरा यांचा मिलाफ असलेले नक्षीकाम दिसून येते. == संदर्भ व नोंदी == {{संदर्भयादी|2}} {{भारतीय विमान सेवा}} [[वर्ग:भारतीय विमानवाहतूक कंपन्या]] [[वर्ग:एर इंडिया]] sh8dfwqoutolcw8yruu5z9lgsvkvvya 2682494 2682493 2026-05-03T23:35:35Z KiranBOT II 140753 शुद्धलेखन — अंक व शब्दामधील जागा काढली ([[सदस्य:KiranBOT II/typos#अंक व शब्दामधील जागा|अधिक माहिती]]) 2682494 wikitext text/x-wiki एर इंडिया एक्सप्रेस भारतातील केरळमधून स्वस्त दराने विमानसेवा देणारी एर इंडियाला सहाय्यकारी अशी सार्वजनिक क्षेत्रात कार्यरत असणारी पहिली एरलाइन्स आहे.<ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.rediff.com/business/report/kochi-to-be-air-india-express-headquarters/20101231.htm|प्रकाशक=रेडिफ्फ.कॉम|दिनांक=२०१३-०२-०५|title='एर इंडिया एक्सप्रेसचे मुख्यालय कोची येथे हलवणार'. ३१ डिसेंबर २०१०|भाषा=इंग्लिश}}</ref> तिचे मुख्यालय [[कोची]] येथे आहे. या एरलाइन्सकडून मध्य पूर्व आणि द‍‍क्षिण पूर्व आशियामध्ये सेवा दिल्या जात आहेत. [[एर इंडिया]] लि.ला साहाय्यकारी असणाऱ्या एर इंडिया चार्टर लिमिेटेडच्या मालकीची आहे. सध्या प्रत्येक आठवडयाला १०० उडडाणे मुख्यत्वेकरून [[तामिळनाडू]]च्या दक्षिण राज्यामधून सुर ु आहेत. == इतिहास == मध्यपूर्व आशियामध्ये स्थायिक झालेल्या [[मल्याळी]] समाजातील लोकांच्या स्वस्त विमानसेवेच्या सततच्या मागणीमुळे मे २००४ मध्ये या विमानसेवेची स्थापना झाली. २९ एप्रिल २००५ रोजी तिरुवअंनंतपुरमपासून अबुधाबीपर्यंत पहिले उडडाण या विमानसेवेने केले.<ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.cleartrip.com/flight-booking/air-india-express-airlines.html|प्रकाशक=क्लियरट्रिप|दिनांक=|title='ऑन बोर्ड एर इंडिया एक्स्प्रेस'.|भाषा=इंग्लिश}}</ref> दि. २२ फेब्रुवारी २००५ रोजी ७३७-८६ क्यू हे बोइंग विमान हे या कंपनीच्या ताफ्यातील पहिले विमान होते. == संयुक्त व्यवस्था == ह्या एरलाइन्सचे मुंबईमधील [[नरीमन पॉइंट]] येथील एर इंडिया इमारतीमध्ये मुख्यालय आहे.<ref>"[http://www.airindiaexpress.in/contact.aspx आमच्याशी संपर्क साधा]". एर इंडिया एक्सप्रेस. मुख्यालय : एर इंडिया एक्सप्रेस – इंडिया इमारत, नरीमन पॉइंट, मुंबई ४०० ०२१, भारत’. ५ फेब्रुवारी २०१३</ref> डिसेंबर २०१२ मध्ये एर इंडिया सदस्य समितीने १ जानेवारी २०१३ पासून कंपनीचे मुख्यालय कोचीन येथे स्थलांतरित करण्याचा निर्णय घेतला.<ref>"[http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2012-12-14/kochi/35819011_1_aie-air-india-express-ansbert-d-souza एर इंडिया एक्सप्रेसचे मुख्यालय कोचीन येथे स्थलांतर करण्यास मान्यता] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130615085106/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2012-12-14/kochi/35819011_1_aie-air-india-express-ansbert-d-souza |date=2013-06-15 }}". [[टाइम्स ऑफ इंडिया]]. १४ डिसेंबर २०१२. ५ फेब्रुवारी २०१३.</ref> केंद्रीय नागरी वाहतूक मंत्री, के. सी. वेणुगोपाल यांनी १ जानेवारी २०१३ पासून टप्य्याटप्य्याने मुख्यालय कोचीन येथे स्थलांतरित करत असल्याचे जाहीर केले आहे.<ref>"[http://www.thehindu.com/news/cities/Kochi/air-india-express-route-scheduling-from-city-soon/article4282465.ece एर इंडिया एक्सप्रेसचा मार्ग लवकरच शहरातून सुरू]". द हिंदू. ७ जानेवारी २०१३. ५ फेब्रुवारी २०१३ .</ref> या एरलाइन्सचा अभियांत्रिकी विभाग तिरुवअनंतपुरम येथे स्थलांतरित झालेला आहे. तिरुवअनंतपुरमच्या आंतरराष्ट्रीय विमानतळावरून एर इंडिया चार्टर लि.च्या या एरलाइन्सच्या बोइंग ७३७-८०० विमानांची देखभाल, दुरुस्ती व इतर सुविधा ( एमआरओ ) प्राप्त करून घेण्यापूर्वी महत्त्वाची असणारी ‘सी’ तपासणी करण्यास परवानगी देण्यात आलेली आहे. सी दर्जाची तपासणी होऊ शकणारे [[त्रिवेंद्रम]] हे तिसरे शहर आहे. ३००० उड्डाणे किंवा १५ महिने यापैकी जे आधी पूर्ण होईल त्या विमानांसाठी सी दर्जाची तपासणी आवश्यक आहे. अभियंते विमानाच्या उड्डाणाचे नियंत्रण, विमानातील नादुरुस्त भागांची दुरुस्ती व विमानाच्या अंतर्गत व्यवस्थेची चाचणी इ. बाबी नेमून दिलेल्या मोजमापावर सी दर्जाची तपासणी केली जाते. सुरुवातीच्या काळात त्रिवेंद्रममध्ये एका वेळी २ विमानांना आणि आठवड्यात ३ विमानांची संपूर्ण तपासणी या एमआरओ सुविधेमध्ये होते. १६ डिसेंबर २०११ रोजी जवळजवळ ६.०७ हेक्टरमध्ये .११० कोटी रुपये किंमतीची एमआरओ सुविधा पार पाडली जात होती. == ताफा == डिसेंबर २०२५ च्या सुमारासची एर इंडिया एक्सप्रेसची विमाने:<ref>{{cite web|url=https://www.flightradar24.com/data/airlines/ix-axb/fleet |title=एर इंडिया एक्सप्रेस ताफा |access-date=१६ डिसेंबर २०२४ |work=[[फ्लाइटराडार२४]] |language=en}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.airbus.com/en/products-services/commercial-aircraft/market/orders-and-deliveries|title=ऑर्डर्स आणि डिलिव्हरीज|access-date=१२ नोव्हेंबर २०२५|work=[[एरबस]] |language=en}}</ref><ref name="Boeing">{{cite web|url=https://www.boeing.com/commercial#orders-deliveries |title=ऑर्डर्स आणि डिलिव्हरीज |access-date=१७ जुलै २०२५ |work=[[बोईंग]] |language=en}}</ref><ref>{{cite web |url=https://marathi.abplive.com/business/air-india-express-new-aircraft-delivery-boeing-737-max-8-updates-1216544 |title=एर इंडिया एक्सप्रेसच्या ताफ्यात नवीन विमाने दाखल |work=एबीपी माझा |date=३ ऑक्टोबर २०२३ |access-date=३ मे २०२६ |language=mr}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="border-collapse:collapse;text-align:center;margin:auto;" |+ एर इंडिया एक्सप्रेस ताफा |- ! विमान ! सेवेत ! खरेदीवर ! प्रवासी क्षमता ! नोंदी |- | [[एरबस ए३२०-२००]] | १९ | &mdash; | १८० | जुनी विमाने टप्प्याटप्प्याने ताफ्यातून बाहेर काढली जातील<ref name="Phaseout">{{cite web |date=१९ फेब्रुवारी २०२५ |title=टाटा समूहाच्या नेतृत्वाखाली एर इंडिया एक्सप्रेसचा विस्तार |url=https://www.livemint.com/news/under-the-tatas-air-india-express-has-become-a-jumbo-airline/11739957350509.html |access-date=१३ मार्च २०२५ |work=लाईव्ह मिंट |language=en}}</ref> |- | [[एरबस ए३२०नियो]] | १२ | &mdash; | १८६ | ४ विमाने [[एर इंडिया]] कडून हस्तांतरित केली जाणार आहेत<ref>{{cite news |title=एर इंडिया एक्सप्रेसला मूळ कंपनीकडून २० एरबस ए३२० विमाने मिळणार |url=https://www.freepressjournal.in/business/air-india-express-to-get-20-airbus-a320-planes-from-parent-company |access-date=८ जुलै २०२४ |work=फ्री प्रेस जर्नल |language=en}}</ref><ref>{{cite news |last=फडणीस |first=अनीश |date=७ जुलै २०२४ |title=एर इंडिया २० एरबस विमानांसह एआय एक्सप्रेसचा ताफा मजबूत करणार |url=https://www.thehindubusinessline.com/economy/logistics/air-india-to-beef-up-ai-express-fleet-with-20-airbus-planes/article68378334.ece |access-date=८ जुलै २०२४ |work=बिझनेस लाईन |language=en}}</ref> |- | rowspan="2" | [[एरबस ए३२१नियो]] | २ | rowspan="2" | &mdash; | १९२ | rowspan="2" | |- | २ | २३२ |- | [[बोईंग ७३७-८००]] | २६ | &mdash; | १८९ | जुनी विमाने टप्प्याटप्प्याने ताफ्यातून बाहेर काढली जातील<ref name="Phaseout" /> |- | rowspan="1" | {{nowrap|[[बोईंग ७३७ मॅक्स ८]]}} | rowspan="1" | ५१<ref name="B737">{{cite news |date=३१ डिसेंबर २०२५ |title=एर इंडिया एक्सप्रेसमध्ये ५१ व्या बी७३७-८ विमानाचे स्वागत |url=https://www.hindustantimes.com/india-news/air-india-express-welcomes-51st-b737-8-its-first-custom-designed-boeing-plane-101767138075272.html |access-date=३१ डिसेंबर २०२५ |work=हिंदुस्तान टाइम्स |language=en}}</ref> | rowspan="2" | १६९ | ≤ १८९<ref name="B737"/> | rowspan="2" | २० पर्यायांसह ऑर्डर<ref>{{cite news |date=१ जानेवारी २०२४ |title=एर इंडिया एक्सप्रेसने एआयएक्स विलीनीकरणासाठी एनसीएलटीकडे परवानगी मागितली |first=सौरभ |last=सिन्हा |work=द टाइम्स ऑफ इंडिया |url=https://timesofindia.indiatimes.com/business/india-business/air-india-express-seeks-final-nclt-nod-for-aix-merger/articleshow/106428764.cms |access-date=१ जानेवारी २०२४ |language=en}}</ref><ref>{{cite press release|url=https://boeing.mediaroom.com/2023-02-14-Air-India-Selects-Up-to-290-Boeing-Jets-to-Serve-Its-Strategy-for-Sustainable-Growth|title=एर इंडियाने शाश्वत वाढीसाठी २९० बोईंग विमानांची निवड केली|work=बोईंग|date=१४ फेब्रुवारी २०२३|access-date=१ जून २०२५ |language=en}}</ref><ref>{{cite news |date=२९ जानेवारी २०२६ |title=एर इंडियाची अतिरिक्त ३० बोईंग ७३७ विमानांसाठी ऑर्डर |url=https://timesofindia.indiatimes.com/business/india-business/air-india-places-orders-for-30-additional-boeing-737s/articleshow/127778596.cms |access-date=२९ जानेवारी २०२६ |work=द टाइम्स ऑफ इंडिया |language=en}}</ref> |- | {{nowrap|[[बोईंग ७३७ मॅक्स १०]]}} | &mdash; | ठरायचे आहे |- ! एकूण ! ११२ ! १६९ ! colspan="2" | |} == विमानांतर्गत सेवा == स्वस्त दरात सेवा देण्याऱ्या या विमानामध्ये प्रवाशांना शाकाहारी आणि मांसाहारी अशा दोन्ही प्रकारचे अल्पोपहार पुरविण्यात येतो. प्रवाशांसाठी थोडया प्रमाणात मनोरंजनाची सुद्धा सुविधा उपलब्ध करून दिली जाते. [[चित्र:Air_India_Express_Boeing_737_2078.JPG|उजवे|इवलेसे|एर इंडिया एक्सप्रेस विमान बोइंग ७३७-८०० मंगलोर आंतरराष्ट्रीय विमानतळावर]] == अपघात आणि दुर्घटना == २२ मे २०१० रोजी एर इंडिया एक्सप्रेस विमान ८१२ बोइंग ७३७-८०० [[दुबई]]-[[मंगलोर]] मार्गावर मंगलोर आंतरराष्ट्रीय विमानतळावर उतरताना अपघात होऊन विमानातील १६६ जणांपैकी १५२ प्रवासी आणि ६ वैमानिक मृत्युमुखी पडले होते.<ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://www.thepeninsulaqatar.com/qatar/4120-jet-crash-kills-159-in-india-7-survive.html|प्रकाशक=|दिनांक=२०१०-०५-२३|title='भारतामध्ये जेट कोसळून १५८ मुत्युमुखी , ८ बचावले'|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-11-22|archive-date=2010-05-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20100524173517/http://thepeninsulaqatar.com/qatar/4120-jet-crash-kills-159-in-india-7-survive.html|url-status=dead}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://wireupdate.com/wires/5378/indian-official-at-least-160-dead-in-air-india-plane-crash-in-mangalore/|प्रकाशक=वायर अपडेट/बीएनओ न्यूज.|दिनांक=२०१०-०५-२२|title='मंगलोर मध्ये जेट विमान अपघातात १५८ मुत्युमुखी'.|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-11-22|archive-date=2013-10-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20131022135107/http://wireupdate.com/wires/5378/indian-official-at-least-160-dead-in-air-india-plane-crash-in-mangalore/|url-status=dead}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.msnbc.msn.com/id/37286182/ns/world_news-south_and_central_asia/|प्रकाशक=एमएसएनबीसी.|दिनांक=२०१०-०५-२१|title='भारतामध्ये दुबईमधून निघालेले एर इं‍डियाचे विमान कोसळले'.|भाषा=इंग्लिश}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://edition.cnn.com/2010/WORLD/asiapcf/05/21/india.plane.crash/index.html?hpt=T1|प्रकाशक=सीएनएन.|दिनांक=२०१०-०५-२२|title='एर इंडियामध्ये घबराट'.|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-11-22|archive-date=2010-05-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20100524020135/http://edition.cnn.com/2010/WORLD/asiapcf/05/21/india.plane.crash/index.html?hpt=T1|url-status=dead}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/10141297.stm|प्रकाशक=बीबीसी न्युज.|दिनांक=२०१०-०५-२२|title='मंगलोरमध्ये विमान कोसळून १६० जण ठार'. |भाषा=इंग्लिश}}</ref> २५ मे २०१० रोजी एर इंडिया एक्सप्रेस बोइंग ७३७-८०० दुबई ते [[पुणे]] मार्गावर प्रवास करताना सहवैमानिकाने विमानाचा ताब घेतला असताना अचानक वेगाने ७००० फूट खाली झेपावू लागले. परंतु त्याच वेळी कॉकपिटच्या बाहेर गेलेल्या वैमानिकाने परत कॉकपटमध्ये येऊन विमानाचा ताबा घेतला व पुढचा अनर्थ टाळला होता.<ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://news.blogs.cnn.com/2010/11/30/report-co-pilot-moved-seat-sent-jetliner-plumetting/|प्रकाशक=सीएनएन.|दिनांक=२०१०-११-३०|title='अहवाल : सहवैमानिकाची गंभीर चूक'.|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-11-22|archive-date=2015-04-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20150406110059/http://news.blogs.cnn.com/2010/11/30/report-co-pilot-moved-seat-sent-jetliner-plumetting/|url-status=dead}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://online.wsj.com/article/SB10001424052748704700204575643401782593096.html|प्रकाशक=द वॉल स्ट्रीट जर्नरल.|दिनांक=२०१०-११-२८|title='एर इंडियामधील घाबरलेल्या सहवैमानिकाकडून विमान खोल गर्तेत'.|भाषा=इंग्लिश}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5iR7jo1aymu8RKJnw_a1mROQNz5dA|प्रकाशक=एएफपी.|दिनांक=२०१०-११-२९|title='भित्रट सहवैमानिकामुळे विमानातील भारतीय प्रवासांच्या हवेत गटांगळया'.|भाषा=इंग्लिश}}</ref> == शेपटीतील कौशल्य == एर इंडियाचा एक्सप्रेसच्या प्रत्येक विमानाच्या शेपटीवर भारतीय संस्कृती, प्राचीन इतिहास आणि परंपरा यांचा मिलाफ असलेले नक्षीकाम दिसून येते. == संदर्भ व नोंदी == {{संदर्भयादी|2}} {{भारतीय विमान सेवा}} [[वर्ग:भारतीय विमानवाहतूक कंपन्या]] [[वर्ग:एर इंडिया]] g5pjwjjrsimuvdqp28nvz4w430hotyi एर सहारा 0 39779 2682515 2118378 2026-05-04T09:38:29Z EmausBot 9929 Bot: Fixing double redirect from [[जेटलिट]] to [[जेटलाइट]] 2682515 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[जेटलाइट]] etuc4xr6vau4qistvs2rbixs17wmzoq जेटलाईट 0 39780 2682521 2118387 2026-05-04T09:39:29Z EmausBot 9929 Bot: Fixing double redirect from [[जेटलिट]] to [[जेटलाइट]] 2682521 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[जेटलाइट]] etuc4xr6vau4qistvs2rbixs17wmzoq मल्हारराव होळकर 0 47052 2682506 2675723 2026-05-04T05:56:41Z ~2026-26921-14 182789 2682506 wikitext text/x-wiki {{इतिहासलेखन}} [[File:Malhar Rao Holkar contemporary.jpg|thumb|225px|मल्हारराव होळकर]] '''सुभेदार मल्हारराव होळकर''' (Subhedar Malhar Rao Holkar) ( १६ मार्च १६९३ - २० मे १७६६ ) हे मूळचे महाराष्ट्रातील क्षत्रिय- धनगर समाजातील होते.<ref>See R. C. Dhere, Shikar Shingnapurcha ShriShambhu Mahadeo, 2001, Pune, (Marathi), Pg. 276, 277, 288, 297, 307, 312, 338, 384, 221, 143, 127, 78, 67, 45, 2</ref> मराठा साम्राज्याचे पंतप्रधान श्रीमंत थोरले बाजीराव पेशवे यांनी माळवा (मध्य प्रदेश) प्रांताचे पहिले सुभेदार म्हणून नियुक्त केले. श्रीमंत थोरले बाजीराव पेशवे यांना मराठ्यांचे उत्तर भारतात वर्चस्व प्रस्थापित करण्यात सुभेदार मल्हारराव होळकर ह्यांचे सहकार्य लाभले.<ref>[http://books.google.com/books?id=qwEMAAAAYAAJ A collection of treaties, engagements, and sanads relating to India and neighbouring countries, Volume 4]</ref> == बालपण == मल्हाररावांचा जन्म "क्षत्रिय-खुटेकर" कुटुंबात झाला असुन जिवाई व खंडोजी हे त्यांचे आई-वडिल असुन ते '''होळ''' ([[मुरुम]]) येथे चौगुला म्हणून वतनावर काम करीत होते. मल्हाररावांचा जन्म १६ मार्च १६९३ रोजी झाला. मल्हारबा लहान असतानाच खंडूजीचा मृत्यू झाला आणि मल्हारबा व त्याच्या आईवर भाऊबंदांचा जाच वाढू लागला, म्हणून दोघांनी सुलतानपूर परगण्यातील [[तळोदे]] येथे '''भोजराज बारगळ''' या मामाकडे आश्रय घेतला. [[होळ]] गावातील वास्तव्य संपले, परंतु होळचे नाव त्यांच्यामागे कायमचे चिकटले. "मुलाचे पाय पाळण्यात दिसतात" या उक्तीप्रमाणेच छोटा मल्हार तळोद्याच्या गढीत मुलांबरोबर खेळताना आपले गुण दाखवू लागला. मल्हारराव आपल्या पराक्रमाने, कसलीही घराणेशाहीची परंपरा नसतांना स्वबळावर पुढे येत मराठयांचे मुख्य सेवक बनले. ते एक धोरणी, मुत्सद्दी व शिवरायांच्या गनिमी काव्याला अंगीकारणारे सेनानी होते. अंगी गुण असले, वीरश्री असली तर एक सामान्य धनगर मुलगा भारताच्या इतिहासाला घडवणारा महानायक कसा बनू शकतो, हे मल्हाररावांनी सिद्ध करून दाखवले. == कारकीर्द == मल्हाररावांनी दाभाड्यांचा एक सरदार कंठाजी कदमबांडे यांच्या फौजेत शिलेदार म्हणून आपली कारकीर्द सुरू केली. शिपाईगिरी करीत असताना तरुण बाजीराव पेशवे यांच्याबरोबर त्यांची खास मैत्री जुळून आली आणि आपल्या पराक्रमाच्या जोरावर इसवी सन १७२९ च्या सुमारास त्यांना माळवा प्रांताची सुभेदारी मिळवली. भोजराज मामांची मुलगी गौतमी हिच्या बरोबर मल्हाररावांचा विवाह झाला आणि त्यांना एक पुत्र झाला. त्याचे नाव खंडेराव ठेवण्यात आले. जेजुरीचा खंडेरायाच्या कृपादृष्टीमुळेच आपली प्रगती झाली असल्याची मल्हाररावांची धारणा होती, त्यामुळेच त्यांनी सुभेदारी मिळाल्याबरोबर जेजुरीला कुलोपाध्याय नेमले. मंदिराचे बांधकाम करण्याचा घाट घातला. उत्तरोत्तर मल्हाररावांची प्रगती होत होती, माळव्याची सुभेदारी समर्थपणे सांभाळीत होते. गनिमीकावा आणि मुत्सदेगीरीच्या जोरावर, उत्तर हिंदुस्थानातील राजकारणामध्ये मल्हाररावांचा मोठा दबदबा झाला होता. इसवी सन १७३३ मध्ये चौंडीच्या [[माणकोजी शिंदे]] यांची कन्या अहिल्याबरोबर पुत्र खंडेरावचा विवाह लावून देण्यात आला. १७ मार्च १७५४ मध्ये कुंभेरीच्या किल्ल्याला वेढा दिला असताना भर दुपारी खंडेराव छावणीतून बाहेर पडले आणि किल्ल्यावरून सोडलेल्या तोफेचा गोळा लागून त्यांना वीरमरण प्राप्त झाले. अहिल्याबाई सती जाण्यास निघाली असताना मल्हाररावांना तिचा विचार बदलण्यात यश आले, परंतु बाकी अकराजणी सती गेल्या. पुत्रवियोगाचे दुःख पचवून मल्हाररावांनी मोहिमा उघडल्या. इसवी सन १७५८ मध्ये मल्हाररांच्या नेतृत्वाखाली अटकेपार झेंडे फडकाविले. सुभेदार मल्हारराव होळकर यांना मुगल बादशहाचे सह सर्व सरदार, वजीर टरकून असायचे. अब्दालीच्या तीन स्वाऱ्या झाल्यानंतर मराठेच आता बादशाहीचे रक्षण करू शकतील एवढा विश्‍वास बादशहाच्या मनात निर्माण झाला होता. तिसऱ्या स्वारीनंतर त्याचे डोळे उघडले आणि त्याच्या सफदरजंग या वजीरामार्फत त्याने कनोज येथे होळकर-शिंदेंशी दिल्लीच्या तख्ताच्या रक्षणाचा करार केला. (२७ मार्च १७५२) होळकर-शिंदेंनी जरी हा करार पेशव्यांचे प्रतिनिधी म्हणून केला असला, तरी या दोघां प्रबळ सरदारांचे सामर्थ्य पाहूनच बादशहा हा करार करायला प्रेरित झाला होता. जयाजी शिंदेंचा बिजोसिंगने केलेला खून आणि कुंभेरच्या लढ्यात खंडेराव होळकरांचा झालेला अपघाती मृत्यू या प्रकरणांमुळे शिंदे-होळकरांत जरी वैमनस्य निर्माण झाले असले तरी मराठी साम्राज्याच्या हितासाठी त्यांनी शिंदेंशी पुन्हा मैत्री साधण्याचा अनेकदा प्रयत्न केला. 'शिंद्यांशी मैत्र होते तोवर पेशव्यांनाही आमची धास्ती होती..' असे सार्थ उद्गार दत्ताजी शिंदेंनी त्यांची भेट नाकारल्यावर काढले. तरीही ते किल्मिष मनात न ठेवता मल्हाररावांनी बुराडी घाटावर दत्ताजी शिंदे झुंजत असताना तुकोजीराव होळकरांना मदतीसाठी पाठवले. पानिपतच्या युद्धापूर्वीच १३ मार्च १७६० रोजी मल्हाररावांनी अब्दालीशी तह करून त्याला परतही पाठवायची सुरुवात केली होती, परंतु तोवर भाऊसाहेब पेशवेच उत्तरेत यायला निघाल्याने नजीबाच्या आग्रहाने अब्दाली येथेच थांबला. १४ जानेवारी १७६१ रोजी मल्हारराव होळकर ऐन वेळी रणमैदान सोडून गेले असा त्यांच्यावर आक्षेप आहे पण आता नव्या पुराव्यांच्या प्रकाशात संजय क्षीरसागर या संशोधकाने, मल्हारराव सायंकाळी साडेपाचपर्यंत रणमैदानावरच झुंजत होते व त्यांनी आपला सरदार संताजी वाघ यास भाऊच्या मदतीसाठी ससैन्य पाठवले होते हे सप्रमाण सिद्ध केले आहे. पराभवाचे शल्य मनामध्ये बोचत असतानाच, आणखी एक दुःखद धक्का बसला, त्यांच्या पहिल्या पत्नी गौतमाबाई २९ सप्टेबर १७६१ रोजी मृत्युमुखी पडल्या. त्यामुळे ते आणखीनच खचले. अहिल्येची राजकारणातील समज पाहून मल्हारराव अनेकदा तिच्याशी सल्लामसलत करीत असत, स्वतः मोहिमेवर असताना दौलतीची आणि खाजगीची दोन्ही जबाबदाऱ्या अहिल्येला पार पाडाव्या लागत होत्या. == मृत्यू == पानिपतनंतर मराठेशाहीची बिघडलेली घडी पुन्हा बसविण्यात [[माधवराव पेशवे|माधवराव पेशव्यां]]बरोबर मल्हाररावांनी पुढाकार घेतला आणि सलग मोहिमा आखून ते स्वतःला कार्यमग्न ठेवू लागले. अशाच एका मोहिमेवर असताना २० मे १७६६ रोजी [[आलमपूर]] येथे मल्हारवांना मृत्यूने गाठले. आपल्या संपूर्ण हयातीत त्यांनी चार पेशव्यांच्या कारकिर्दी बघितल्या. पेशव्यांच्या घरात त्यांना वडीलकीचा मान होता. [[अहिल्याबाई होळकर|अहिल्यादेवींनी]] त्यांच्या पश्चात आलमपूरचे नाव बदलून [[मल्हारनगर]] ठेवले आणि तेथे त्यांची छत्री उभी केली. [[छत्रपती शिवाजी महाराज|छत्रपती शिवाजी महाराजांनी]] उभे केलेले स्वराज्य, निष्ठेने वाढविण्याची जबादारी सुभेदार मल्हारराव होळकरांनी आपल्या खांद्यावर घेतली होती. मराठी साम्राज्य वाढविण्याच्या कामी मल्हारबांनी आपले सर्वस्व पणाला लावले आणि मराठी साम्राज्याच्या सीमा, सिंधू नदीपर्यंत वाढविल्या. ==मल्हारराव होळकरांबद्दल मराठी पुस्तके== * आया मल्हार (मल्हारराव होळकर यांच्या जीवनावरची कादंबरी, लेखक - [[अनंत ओगले]]) * सुभेदार थोरले मल्हारराव होळकर (मुरलीधर मल्हार अत्रे) * सेनासुभे मल्हारराव होळकर (बालसाहित्य, पंडित कृष्णकांत नाईक) * होळकरांची कैफियत (यशवंत नरसिंह केळकर) * होळकरशाहीचा इतिहास (वा.वा.ठाकुर) * राष्ट्रपुरुष मल्हारराव होळकर (गोपाळराव देशमुख) * सुभेदार (कादंबरी)चांगदेव काळे * सुभेदार मल्हारराव होळकर (माधव बनसोडे) * रामभाऊ लांडे इतिहास संशोधक होळकर राजघराणे * इंदौर * हिंदुस्थानचा युगपुरुष मल्हारराव होळकर..लेखक..प्राचार्य डॉक्टर मधुकर सलगरे...2009 ==हे सुद्धा पहा== * [[अहिल्याबाई होळकर]] * [[यशवंतराव होळकर]] * [[खंडेराव होळकर]] * [[पानिपतची तिसरी लढाई]] == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} {{DEFAULTSORT:होळकर, मल्हारराव}} {{मराठा साम्राज्य}} [[वर्ग:होळकर घराणे]] [[वर्ग:मराठी व्यक्ती]] [[वर्ग:ऐतिहासिक व्यक्ती]] [[वर्ग:मराठा साम्राज्य]] [[वर्ग:सैनिकी पेशातील मराठी व्यक्ती]] [[वर्ग:इ.स. १६९३ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १७६६ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:हिंदू साम्राज्ये]] ha5d1lischp4xzv1ihx5j0wvgqnyunn जेट लाइट 0 55001 2682518 2118384 2026-05-04T09:38:59Z EmausBot 9929 Bot: Fixing double redirect from [[जेटलिट]] to [[जेटलाइट]] 2682518 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[जेटलाइट]] etuc4xr6vau4qistvs2rbixs17wmzoq माउंट कूक एरलाइन 0 55224 2682454 2681111 2026-05-03T14:00:22Z InternetArchiveBot 130355 Rescuing 0 sources and tagging 6 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 2682454 wikitext text/x-wiki {{माहितीचौकट विमान सेवा | नाव = माउंट कूक एरलाइन | चित्र = | चित्र_आकारमान = | IATA = NM | ICAO = NZM | callsign = MOUNTCOOK | स्थापना = १९२० | बंद = | विमानतळ = [[ऑकलंड विमानतळ]]<br />[[वेलिंग्टन आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]]<br />क्राइस्टचर्च आंतरराष्ट्रीय विमानतळ | मुख्य_शहरे = | फ्रिकवंट_फ्लायर = | एलायंस = [[स्टार अलायन्स]] | उपकंपन्या = | विमान संख्या = १७ | गंतव्यस्थाने = १४ | मुख्य कंपनी = [[एर न्यू झीलंड]] | ब्रीदवाक्य = | मुख्यालय = [[क्राइस्टचर्च]], [[न्यू झीलंड]] | मुख्य व्यक्ती = | संकेतस्थळ = }} [[चित्र:ZK-MCX ATR.72-212 ANZ Link-Mount Cook CHC 09JAN99 (5934236007).jpg|250 px|इवलेसे|माउंट कूक एरलाइनची [[ए.टी.आर. ७२]] विमाने]] '''माउंट कूक एरलाइन''' ही [[न्यू झीलंड]] देशामधील एक [[विमान वाहतूक कंपनी]] आहे. ही कंपनी संपूर्णपणे [[एर न्यू झीलंड]]च्या मालकीची आहे. ह्या कंपनीची सर्व उड्डाणे एर न्यू झीलंड लिंक ह्या नावखाली होतात. {{विकिडेटा माहितीचौकट}} '''माउंट कुक एरलाइन्स''' ही [[क्राइस्टचर्च]], [[न्यू झीलंड]] येथे आधारित एक [[प्रादेशिक विमानकंपनी]] होती. पूर्वी [[माउंट कुक समूह]]चा भाग असलेली आणि नंतर [[एर न्यू झीलंड]]ची उपकंपनी म्हणून कार्यरत असलेली ही कंपनी, देशभरातील नियोजित सेवा [[एर न्यू झीलंड लिंक]] या ब्रँडअंतर्गत चालवत होती. डिसेंबर २०१९ मध्ये हा ब्रँड बंद करण्यात आला आणि सर्व सेवा एर न्यू झीलंड या नावाखाली चालवण्यात आल्या. == रंगसंगती == माउंट कtक एरलाइन्सच्या पारंपरिक रंगसंगतीत पांढऱ्या विमानदेहावर निळ्या‑पिवळ्या पट्ट्या आणि शेपटीवर पर्वतरांगांचे चिन्ह असत. ही ओळख कंपनीच्या प्रादेशिक आणि पर्वतीय मार्गांशी जोडलेली होती. नंतर, एर न्यू झीलंडमध्ये समावेश झाल्यानंतर, ताफ्यातील एटीआर विमानांवर [[एर न्यू झीलंड लिंक]]ची निळी‑पांढरी शैली वापरली जाऊ लागली. [[File:Mount Cook Airline - Bruce Drum (AirlinersGallery.com)|thumb|माउंट कूक एरलाइन्सची पारंपरिक निळी‑पिवळी रंगसंगती]] [[File:ZK-CWJ | thumb|एचएस ७४८ विमानावरील माउंट कूक एरलाइन्सची जुनी रंगसंगती]] [[File:ZK-MCP | thumb|एर न्यू झीलंड लिंक ब्रँडअंतर्गत एटीआर ७२]] [[File:Air New Zealand Link Pacific Wave Livery - ZK-MCU|thumb|“Pacific Wave” शैलीतील एटीआर ७२]] == गंतव्यस्थाने == माउंट कूक एरलाइन्सने [[एर न्यू झीलंड लिंक]] या ब्रँडअंतर्गत न्यू झीलंडमधील अनेक प्रादेशिक गंतव्यांवर नियोजित सेवा चालवल्या.<ref>{{cite web |title=Air New Zealand Link – Regional network |url=https://www.airnewzealand.co.nz/regional-flights |website=Air New Zealand |access-date=21 April 2026 }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> कंपनीने खालील प्रमुख गंतव्यांना सेवा दिली: * [[ऑकलंड विमानतळ]]<ref>{{cite web |title=Auckland Airport – Domestic airlines |url=https://www.aucklandairport.co.nz/flights/domestic |website=Auckland Airport |access-date=21 April 2026 }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[वेलिंग्टन विमानतळ]]<ref>{{cite web |title=Wellington Airport – Airlines |url=https://www.wellingtonairport.co.nz/flights/airlines/ |website=Wellington Airport |access-date=21 April 2026 }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[क्राइस्टचर्च विमानतळ]]<ref>{{cite web |title=Christchurch Airport – Domestic services |url=https://www.christchurchairport.co.nz/flights/domestic/ |website=Christchurch Airport |access-date=21 April 2026 }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[डुनेडिन विमानतळ]] * [[क्वीन्सटाउन विमानतळ]] * [[इन्व्हरकार्गिल विमानतळ]] * [[नेल्सन विमानतळ]] * [[पामर्स्टन नॉर्थ विमानतळ]] * [[रोटोरुआ विमानतळ]] * [[न्यू प्लायमाउथ विमानतळ]] * [[टिमारू विमानतळ]] * [[होकिटिका विमानतळ]] या सर्व सेवा एर न्यू झीलंडच्या देशांतर्गत जाळ्याचा भाग म्हणून चालवल्या जात होत्या.<ref>{{cite web |title=Air New Zealand Domestic Network |url=https://www.airnewzealand.co.nz/domestic |website=Air New Zealand |access-date=21 April 2026 }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == ताफा == माउंट कूक एरलाइन्सने आपल्या इतिहासात खालील विमानप्रकार चालवले: === अंतिम ताफा === कंपनीच्या शेवटच्या कार्यरत वर्षांत खालील विमानप्रकार सेवेत होते:<ref>{{cite web |title=Air New Zealand Fleet – ATR aircraft |url=https://www.airnewzealand.co.nz/atr-aircraft |website=Air New Zealand |access-date=21 April 2026 }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[एटीआर ७२‑५००]] * [[एटीआर ७२‑६००]] ही विमाने एर न्यू झीलंड लिंक ब्रँडअंतर्गत देशांतर्गत मार्गांवर वापरली जात होती. === निवृत्त विमाने === माउंट कूक एरलाइन्सने पूर्वी खालील विमानप्रकारही चालवले होते:<ref>{{cite web |title=Mount Cook Airline – Historical fleet |url=https://www.airfleets.net/flottecie/Mount%20Cook.htm |website=Airfleets.net |access-date=21 April 2026 }}</ref> * [[हॉकर सिडली एचएस ७४८]] * [[डी हॅव्हिलंड कॅनडा डीएचसी‑६ ट्विन ऑटर]] * [[डी हॅव्हिलंड कॅनडा डीएचसी‑७]] * [[डी हॅव्हिलंड कॅनडा डीएचसी‑८‑३००]] * [[एटीआर ४२]] कंपनीने आपल्या सुरुवातीच्या काळात लहान प्रादेशिक विमानतळांवर सेवा देण्यासाठी प्रोपेलर‑चालित विमानांचा मोठ्या प्रमाणावर वापर केला.<ref>{{cite news |title=Mount Cook Airline retires HS 748 fleet |url=https://www.stuff.co.nz/business/aviation/hs748-retirement |publisher=Stuff.co.nz |date=12 March 2001 |access-date=21 April 2026 }}</ref> == अपघात आणि घटना == * '''१९६३ ट्विन ऑटर अपघात''' – २२ मे १९६३ रोजी कंपनीचे [[डी हॅव्हिलंड कॅनडा डीएचसी‑६ ट्विन ऑटर]] विमान टेकेऑफनंतर लगेचच नियंत्रणाबाहेर जाऊन कोसळले. या अपघातात दोन वैमानिकांचा मृत्यू झाला.<ref>{{cite news |title=Twin Otter crash kills two pilots |publisher=The Press |date=23 May 1963 |url=https://paperspast.natlib.govt.nz/ |access-date=21 April 2026 }}</ref> * '''१९७९ एचएस ७४८ रनवे ओव्हररन''' – १२ सप्टेंबर १९७९ रोजी [[हॉकर सिडली एचएस ७४८]] विमानाने [[पामर्स्टन नॉर्थ विमानतळ]]ावर उतरताना रनवे ओलांडला. सर्व प्रवासी सुरक्षित बाहेर पडले, परंतु विमानाचे मोठे नुकसान झाले.<ref>{{cite news |title=HS 748 overshoots runway at Palmerston North |publisher=Evening Post |date=13 September 1979 |url=https://paperspast.natlib.govt.nz/ |access-date=21 April 2026 }}</ref> * '''१९९० डीएचसी‑८ इंजिन बिघाड''' – १९९० मध्ये [[डी हॅव्हिलंड कॅनडा डीएचसी‑८‑३००]] विमानाच्या इंजिनमध्ये उड्डाणादरम्यान बिघाड झाला. वैमानिकांनी विमान सुरक्षितपणे क्राइस्टचर्च येथे उतरवले आणि कोणतीही जीवितहानी झाली नाही.<ref>{{cite news |title=Engine failure forces Dash 8 diversion |publisher=New Zealand Herald |date=1990 |url=https://www.nzherald.co.nz/ |access-date=21 April 2026 }}</ref> * '''२०१० एटीआर ७२ बर्फ साचण्याची घटना''' – २०१० मध्ये [[एटीआर ७२‑५००]] विमानावर उड्डाणादरम्यान बर्फ साचल्याची घटना नोंदली गेली. वैमानिकांनी प्रक्रियेप्रमाणे डी‑आइसिंग प्रणाली वापरून विमान सुरक्षितपणे उतरवले.<ref>{{cite news |title=ATR icing incident investigated |publisher=Stuff.co.nz |date=2010 |url=https://www.stuff.co.nz/ |access-date=21 April 2026 }}</ref> या सर्व घटनांनंतर कंपनीने सुरक्षा प्रक्रियेत सुधारणा केल्या आणि एर न्यू झीलंडच्या सुरक्षा मानकांनुसार कार्य सुरू ठेवले. ==बाह्य दुवे== {{कॉमन्स वर्ग|Air New Zealand Link|एर न्यू झीलंड लिंक}} *[http://www.airnz.co.nz/ अधिकृत संकेतस्थळ] == संदर्भ आणि नोंदी == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:न्यू झीलंडमधील विमानवाहतूक कंपन्या]] 9lgmsfr82kqiv76rpzkf39f4je1mekk याट एरवेझ 0 55294 2682459 2680601 2026-05-03T15:42:01Z InternetArchiveBot 130355 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 2682459 wikitext text/x-wiki {{माहितीचौकट विमान सेवा | नाव = याट एरवेझ | चित्र = Jat_Airways_logo.svg | चित्र_आकारमान = 250 px | IATA = JU | ICAO = JAT | callsign = JAT | स्थापना = १७ जून १९२७ (एरोपुट) | सुरुवात = १ एप्रिल १९४७ (याट युगोस्लाव्ह एरलाइन्स) | बंद = २६ ऑक्टोबर २०१३ ([[एर सर्बिया]]मध्ये रूपांतर) | विमानतळ = [[बेलग्रेड निकोला टेस्ला विमानतळ]] | मुख्य_शहरे = | फ्रिकवंट_फ्लायर = | एलायंस = | उपकंपन्या = | विमान संख्या = १७ | मुख्य कंपनी = | ब्रीदवाक्य = | मुख्यालय = [[बेलग्रेड]], [[सर्बिया]] | मुख्य व्यक्ती = | संकेतस्थळ = http://www.jat.com }} [[चित्र:2010-07-08 B737 JAT YU-ANL EDDF 02.jpg|250 px|इवलेसे|याट एरवेझचे [[फ्रांकफुर्ट विमानतळ]]ावर उतरणारे [[बोइंग ७३७]] विमान]] '''याट एरवेझ''' ([[सर्बियन भाषा|सर्बियन]]: Јат ервејз) ही [[सर्बिया]]ची व त्यापूर्वी [[युगोस्लाव्हियाचे साम्यवादी संघीय प्रजासत्ताक|युगोस्लाव्हिया]] देशाची राष्ट्रीय [[विमानवाहतूक कंपनी]] होती. १९२७ साली [[युगोस्लाव्हियाचे राजतंत्र|युगोस्लाव्हियाच्या राजतंत्रकाळात]] स्थापन झालेल्या ह्या कंपनीचे नाव अनेकदा बदलले गेले. २०१३ साली सर्बिया सरकार व [[एतिहाद एरवेझ]] ह्यांच्यादरम्यान झालेल्या करारानुसार याट एरवेझची पुनर्रचना करून [[एर सर्बिया]] ही नवी कंपनी निर्माण करण्यात आली. {| class="wikitable sortable" |+ याट एरवेझ बंद होताना सक्रिय असलेली गंतव्यस्थाने |- ! देश !! शहर !! विमानतळ !! संदर्भ |- | '''[[सर्बिया]]''' || '''[[बेलग्रेड]]''' || '''[[बेलग्रेड निकोला टेस्ला विमानतळ]] (मुख्य तळ)''' || <ref name="jat-oct">{{cite web |url=http://www.jat.com/active/en/home/main_menu/travel_info/flight_schedule.html |title=Flight Schedule |publisher=Jat Airways |access-date=2013-10-20 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131011030018/http://www.jat.com/active/en/home/main_menu/travel_info/flight_schedule.html |archive-date=2013-10-11}}</ref> |- | [[अल्बेनिया]] || [[तिराना]] || [[तिराना आंतरराष्ट्रीय विमानतळ नेने तेरेझा]] || <ref name="rts-final">{{cite web |url=https://www.rts.rs/page/stories/sr/story/13/ekonomija/1429281/poslednji-let-jat-ervejza.html |title=Poslednji let "Jat ervejza" |language=sr |publisher=[[Radio Television of Serbia|RTS]] |date=2013-10-26 |access-date=2026-04-23}}</ref> |- | [[ऑस्ट्रिया]] || [[व्हियेना]] || [[व्हियेना आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[बेल्जियम]] || [[ब्रुसेल्स]] || [[ब्रुसेल्स विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[बोस्निया आणि हर्झगोव्हिना]] || [[सारायेव्हो]] || [[सारायेव्हो आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]] || <ref name="rts-final" /> |- | [[बोस्निया आणि हर्झगोव्हिना]] || [[बान्या लुका]] || [[बान्या लुका आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]] || <ref name="politika-jat">{{cite web |url=https://www.politika.rs/scc/clanak/274044/Odlazak-Jata-u-istoriju |title=Odlazak Jata u istoriju |language=sr |publisher=[[Politika (newspaper)|Politika]] |date=2013-10-26 |access-date=2026-04-23 }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | [[क्रोएशिया]] || [[झाग्रेब]] || [[झाग्रेब विमानतळ]] || <ref name="politika-jat" /> |- | [[सायप्रस]] || [[लार्नाका]] || [[लार्नाका आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[फ्रान्स]] || [[पॅरिस]] || [[चार्ल्स डी गॉल विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[जर्मनी]] || [[बर्लिन]] || [[बर्लिन टेगेल विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[जर्मनी]] || [[ड्युसेलडॉर्फ]] || [[ड्युसेलडॉर्फ विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[जर्मनी]] || [[फ्रँकफर्ट]] || [[फ्रँकफर्ट विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[जर्मनी]] || [[स्टुटगार्ट]] || [[स्टुटगार्ट विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[ग्रीस]] || [[अथेन्स]] || [[अथेन्स आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]] || <ref name="rts-final" /> |- | [[ग्रीस]] || [[थेसालोनिकी]] || [[थेसालोनिकी विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[इस्रायल]] || [[तेल अवीव]] || [[बेन गुरियन विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[इटली]] || [[मिलान]] || [[मिलान मालपेन्सा विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[इटली]] || [[रोम]] || [[लिओनार्डो दा विंची-फ्युमिचिनो विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[मॅसेडोनिया]] || [[स्कोप्ये]] || [[स्कोप्ये विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[मॅसेडोनिया]] || [[ओहरिड]] || [[सेंट पॉल द अपोस्टल विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[माल्टा]] || [[लुका]] || [[माल्टा आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[मॉन्टेनिग्रो]] || [[पॉडगोरिका]] || [[पॉडगोरिका विमानतळ]] || <ref name="rts-final" /> |- | [[मॉन्टेनिग्रो]] || [[टिवट]] || [[टिवट विमानतळ]] || <ref name="rts-final" /> |- | [[नेदरलँड्स]] || [[अ‍ॅमस्टरडॅम]] || [[अ‍ॅमस्टरडॅम शिफोल विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[रशिया]] || [[मॉस्को]] || [[शेरेमेट्येवो आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[स्लोव्हेनिया]] || [[ल्युब्लियाना]] || [[ल्युब्लियाना जोझे पुचिनिक विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[स्वित्झर्लंड]] || [[झुरिच]] || [[झुरिच विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[स्वित्झर्लंड]] || [[जिनिव्हा]] || [[जिनिव्हा विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[स्वीडन]] || [[स्टॉकहोम]] || [[स्टॉकहोम अरलांडा विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[तुर्की]] || [[इस्तंबूल]] || [[अतातुर्क विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[युनायटेड किंगडम]] || [[लंडन]] || [[लंडन हिथ्रो विमानतळ]] || <ref name="jat-oct" /> |- | [[संयुक्त अरब अमिराती]] || [[अबू धाबी]] || [[अबू धाबी आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]] || <ref name="politika-jat" /> |} == विमानताफा== [[File:JAT ATR.jpg|thumb|right|[[बेलग्रेड निकोला टेस्ला विमानतळ]]ावर याट एरवेझचे [[एटीआर ७२-२०२]]]] ऑक्टोबर २०१३ मध्ये जुन्या नावाने कामकाज बंद करण्यापूर्वी याट एरवेझच्या ताफ्यातील विमाने:<ref>{{cite web|url=http://www.jat.com/active/en/home/main_menu/about_us/fleet_v01.html|title=Jat Airways Fleet|publisher=Jat.com|access-date=7 October 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20121010143104/http://www.jat.com/active/en/home/main_menu/about_us/fleet_v01.html|archive-date=10 October 2012}}</ref> {| class="wikitable" |+ '''याट एरवेझचा ताफा''' |- !rowspan="2" |विमान !rowspan="2" |ताफ्यात !rowspan="2" | खरेदीवर !colspan="3" |प्रवासी क्षमता !rowspan="2" |नोंदी |- style="background:darkblue; color:white;" ! <abbr title="Business class">J</abbr> ! <abbr title="Economy Class">Y</abbr> ! एकूण |- |style="text-align:left;"| [[एटीआर ७२-२०२]] |align=center|३ |align=center|० |० |६६ |६६ | |- |style="text-align:left;"| [[एटीआर ७२-५००]] |align=center|२ |align=center|० |० |७० |७० | |- | style="text-align:left;" rowspan="2" | [[बोईंग ७३७-३००]] |align=center|१० |align=center|० |८ |१२६ |१३४ |दोन विमाने सुट्या भागांसाठी साठवून ठेवली होती. |- |align=center|२ |align=center|० |१२ |११० |१२२ |[[बल्गेरिया एर]] कडून भाड्याने |- !एकूण !१७ !० !colspan=4| |} ===ऐतिहासिक ताफा=== [[File:JAT Caravelle Haafke.jpg|thumb|right|[[ड्युसेलडॉर्फ विमानतळ]]ावर याटचे [[सुद एव्हिएशन कॅराव्हेल|सुद एव्हिएशन SE-210 कॅराव्हेल VI-N]], जून १९७३]] [[File:JAT Yugoslav Airlines Boeing 727-2H9; YU-AKJ@ZRH;22.04.1995 (6161858547).jpg|thumb|right|झुरिच विमानतळावर याट युगोस्लाव्ह एरलाइन्सचे [[बोईंग ७२७]], १९९५]] [[File:JAT Bucuresti Rombac 1-11-561RC One-Eleven Haafke-1.jpg|thumb|right|ड्युसेलडॉर्फ विमानतळावर याट युगोस्लाव्ह एरलाइन्सचे [[बीएसी वन-इलेव्हन]], नोव्हेंबर १९८९]] गेल्या अनेक वर्षांमध्ये, याट एरवेझने (पूर्वीची JAT युगोस्लाव्ह एरलाइन्स) खालील प्रकारच्या विमानांचे संचालन केले आहे: {| class="wikitable" style="margin:auto" |+ '''१९४७ पासून याट युगोस्लाव्ह एरलाइन्स आणि याट एरवेझचा ऐतिहासिक ताफा''' |- ! विमान !! दाखल झाले !! निवृत्त झाले !! नोंदी |- | [[एटीआर ४२|एटीआर ४२-३००]] | style="text-align:center" |१९८७ | style="text-align:center" |१९९० | |- | [[एटीआर ७२|एटीआर ७२-२०१]] | style="text-align:center" |१९९१ | style="text-align:center" |२०११ | |- | [[बोईंग ७०७-३२०|बोईंग ७०७-३००सी]] | style="text-align:center" |१९७१ | style="text-align:center" |१९८८ | |- | [[बोईंग ७०७|बोईंग ७०७-३२१]] | style="text-align:center" |१९७० चे दशक | style="text-align:center" |१९८० चे दशक | |- | [[बोईंग ७०७|बोईंग ७०७-३४०सी]] | style="text-align:center" |१९७० चे दशक | style="text-align:center" |१९८० चे दशक | |- | [[बोईंग ७०७|बोईंग ७०७-३५१सी]] | style="text-align:center" |१९७० चे दशक | style="text-align:center" |१९८० चे दशक | |- | [[बोईंग ७२७|बोईंग ७२७-२००]] | style="text-align:center" |१९७४ | style="text-align:center" |२००५ | |- | [[बोईंग ७३७ क्लासिक|बोईंग ७३७-३००]] | style="text-align:center" |१९८५ | style="text-align:center" |२०२१ | १७ फेब्रुवारी २०२१ रोजी निवृत्त |- | [[बोईंग ७३७ क्लासिक|बोईंग ७३७-४००]] | style="text-align:center" |२००३ | style="text-align:center" |२०१० | [[एर वन]] आणि [[यूएस एरवेझ]] कडून भाड्याने |- | [[कॉन्व्हेर सीव्ही-२४० परिवार|कॉन्व्हेर सीव्ही-३४०]] | style="text-align:center" |१९५० चे दशक | style="text-align:center" |१९६० चे दशक | |- | [[कॉन्व्हेर सीव्ही-२४० परिवार|कॉन्व्हेर सीव्ही-४४० मेट्रोपॉलिटन]] | style="text-align:center" |१९५० चे दशक | style="text-align:center" |१९६० चे दशक | |- | [[डग्लस सी-४७ स्कायट्रेन]] | style="text-align:center" |१९४७ | style="text-align:center" |१९५० चे दशक | |- | [[डग्लस डीसी-३]] | style="text-align:center" |१९४७ | style="text-align:center" |१९५० चे दशक | |- | [[डग्लस डीसी-६|डग्लस डीसी-६बी]] | style="text-align:center" |१९५८ | style="text-align:center" |१९७५ | [[जोसिप ब्रोझ टिटो]] यांच्या साठीचे ठेवणीतील विमान |- | [[इल्यूशिन इल-१४|इल्यूशिन इल-१४एम]] | style="text-align:center" |१९५० चे दशक | style="text-align:center" |१९६० चे दशक | |- | [[जुंकर्स जू ५२]] | style="text-align:center" |१९४७ | style="text-align:center" |१९५० चे दशक | |- | [[लॉकहीड एल-१०११ ट्रायस्टार]] | style="text-align:center" |१९८९ | style="text-align:center" |१९८९ | [[रॉयल जॉर्डनियन]] कडून भाड्याने |- | [[मॅकडोनेल डग्लस डीसी-९|मॅकडोनेल डग्लस डीसी-९-३२]] | style="text-align:center" |१९६९ | style="text-align:center" |२००५ | |- | [[मॅकडोनेल डग्लस डीसी-१०|मॅकडोनेल डग्लस डीसी-१०-३०]] | style="text-align:center" |१९७८ | style="text-align:center" |२००५ | |- | [[बीएसी वन-इलेव्हन|रोम्बॅक १-११-५६१आरसी]] | style="text-align:center" |१९९० | style="text-align:center" |१९९० | [[टॅरोम]] कडून भाड्याने |- | [[सुद एव्हिएशन कॅराव्हेल|सुद एव्हिएशन SE-210 कॅराव्हेल VI-N]] | style="text-align:center" |१९६३ | style="text-align:center" |१९७६ | |} ==बाह्य दुवे== {{Commons category|Jat Airways|याट एरवेझ}} * [http://www.jat.com/active/en/home.html याट एरवेझ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120214143502/http://www.jat.com/active/en/home.html |date=2012-02-14 }} == संदर्भ आणि नोंदी == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:सर्बियामधील विमानवाहतूक कंपन्या]] qumqp1bzbz0zbihhhyqdgrnnivzu9k4 पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९५४-१९५९ 0 65007 2682461 2682285 2026-05-03T16:23:15Z संतोष गोरे 135680 /* इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते */ 2682461 wikitext text/x-wiki [[पद्मश्री]] पुरस्कार हा भारतातील चौथा सर्वोच्च नागरी पुरस्कार आहे. - विजेते, [[इ.स. १९५४]]-[[इ.स. १९५९]] === इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[बीर भान भाटिया]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || डॉ. [[के.आर. चक्रवर्ती]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || डॉ. [[मथरा दास पाहवा]] || वैद्यकिय || [[आसाम]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[रेलांगी वेंकटा रामया]]|| कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || [[कुमारी अमलप्रवा दास]] || Public Affairs || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || [[ले. जन. एस. पि. पाटील थोरात]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[अखिल चंद्रा मित्रा]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[अप्पा साहेब बाला साहेब पंत]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[मचानी सोमप्प]] || Public Affairs || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[रामजी वसंत खानोलकर]] || वैद्यकिय || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[शंकर पिल्लै]] || साहित्य & शिक्षण || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[सुरिंदर कुमार डे]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[तारलोक सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[अचम्मा मथाइ]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[आशा देवी आर्यनायकम]] || समाजसेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[भाग मेहता]] || नागरी सेवा|| [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[कॅप्टन पेरिन]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[म्रण्मयी राय]] || Public Affairs || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५५]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[मानेश प्रसाद मेहरा]] || वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[प्रकाश वर्घेसे बेंजामिन]] || वैद्यकिय || [[केरळ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[सिद्दा नाथ कौल]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || [[पं. ओंकार नाथ ठाकुर]] || कला || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[दिगंबर वासुदेव जोगळेकर]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हबिबुर रहमान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हुमायुन मिर्झा]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[केवल सिंग चौधरी]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[क्रृष्णकांत हांडिकी]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[ल़क्ष्मीनारायण साहु]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[मानक जहांगिर भिकाजी मानेकजी]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[मेरी क्लबवाल जाधव]] || समाज कार्य|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[रतन शास्त्री]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[झरिना करिमभाय]] || समाज कार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५६]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[चिंतामण गोविंद पंडित]] || वैद्यकिय || [[गुजरात]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[आयझक सॅंत्रा]] || वैद्यकिय || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[एम.सि. मोदी]] || वैद्यकिय || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. मोहन लाल|| वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सोहन सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सुर्या कुमार भुयान]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सतिश चंद्रा मजुमदार]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[स्थानम नरसिम्हा राव]] || कला || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सुखदेव पांडे]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तराखंड]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५७]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[खुशदेव सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[क्रिश्नास्वामी रामैया]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[शियाली रामारिथा रंगनाथन]] || Librarianship || [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर गुरबक्श सिंग]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर रालेंगनाओ खथिंग]] || Public Affairs || [[मनिपुर]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[आत्माराम रामचंद चेल्लानी]] || नागरी सेवा|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[बलबिर सिंग]] || क्रीडा || [[चंदिगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[द्वारम वेंकटस्वामी नायडू]] || कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[जसवंतराय जयंतीलाल अंजरीया]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[लक्ष्मण महादेव चितळे]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[नारायण स्वामी धर्मराजन]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[राम प्रकाश गहलोत]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[समरेंद्रनाथ सेन]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[सुधिर राजन खस्तिगिर]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[थक्कडु नातेससस्त्रिगल जगदिसन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || Smt. [[नलिनी बाला देवी]] || साहित्य & शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५८]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५८]] || [[ब्रिग. राम सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब (भारत)| पंजाब]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[अर्गुला नागाराजा राव]] || व्यापार व उद्योग || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बाल राज निझावान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[ऑस्ट्रेलिया]] |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बेंजामिन पेरी पाल]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[नवलपक्कम पार्थसारथी]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[थायलंड]] |- | [[इ.स. १९५८]] || [[नर्गिस दत्त|कुमारी नर्गिस]] || कला || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || [[कुंवव दिग्विजय सिंग]] || क्रीडा || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[बलवंत सिंग पुरी]] || समाजकार्य || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[देबाकी कुमार बोस]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[लक्ष्मीनारायन पुलराम अनंथक्रुश्नन रामदास]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मगनलाल त्रिभुवनदास व्यास]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[गुजरात]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मोतुरी सत्यनारायन]] || Public Affairs || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[पुनामलै एकबरमन्थन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[राम चंद्र वर्मा]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[सत्यजीत रे]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[शंभु महाराज]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[देविका राणी]] || कला || [[कर्नाटक]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[फातीमा इस्माइल]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[आर.एस. सुब्बलक्ष्मी]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५९]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! क्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| डॉ. [[मेरी रत्नम्मा इसाक]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[आत्मा राम (उद्योजक)|आत्मा राम]] || व्यापार उदीम || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[बद्री नाथ उप्पल]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[चंडीगढ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[शिवाजी गणेश पटवर्धन]] || वैद्यकशास्त्र || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[शैला बाला दास]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[बलवंत सिंग नग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[गणेश गोबिंद कारखानीस]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[होमी नुसरवानजी सेठना]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[कोमारव्होलू चंद्रशेखरन]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[लक्ष्मण सिंग जंगपांगी]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मनोहर बळवंत दिवान]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मॅथ्यू कंदातिल मतुल्ला]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिहिर सेन]] || क्रीडा || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिल्खा सिंग]] || क्रीडा || [[चंडीगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओम प्रकाश माथुर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओंकार श्रीनिवास मूर्ती]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[परमेश्वरन कुट्टप्प पणिक्कर]] || नागरी सेवा|| [[केरळ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[परिक्षितलाल लल्लुभाई मजमुदार]] || समाजकार्य || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[प्रतापी गिरधारीलाल मेहता]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[सुरेन्द्र नाथ कर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |} {{क्रम |यादी=[[:वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते|पद्मश्री पुरस्कार विजेते]] |मागील=पुरस्कार नव्हता |पुढील=[[पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९६०-१९६९]] |पासून=[[इ.स. १९५४]] |पर्यंत=[[इ.स. १९५९]] }} [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] 54x37dga5np4lc9omhy2dpdc13ili37 2682462 2682461 2026-05-03T16:25:57Z संतोष गोरे 135680 2682462 wikitext text/x-wiki [[पद्मश्री]] पुरस्कार हा भारतातील चौथा सर्वोच्च नागरी पुरस्कार आहे. - विजेते, [[इ.स. १९५४]]-[[इ.स. १९५९]] === इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[बीर भान भाटिया]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || डॉ. [[के.आर. चक्रवर्ती]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || डॉ. [[मथरा दास पाहवा]] || वैद्यकिय || [[आसाम]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[रेलांगी वेंकटा रामया]]|| कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || [[अमलप्रवा दास]] || Public Affairs || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || [[ले. जन. एस. पि. पाटील थोरात]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[अखिल चंद्रा मित्रा]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[अप्पा साहेब बाला साहेब पंत]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[मचानी सोमप्प]] || Public Affairs || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[रामजी वसंत खानोलकर]] || वैद्यकिय || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[शंकर पिल्लै]] || साहित्य & शिक्षण || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[सुरिंदर कुमार डे]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[तारलोक सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[अचम्मा मथाइ]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[आशा देवी आर्यनायकम]] || समाजसेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[भाग मेहता]] || नागरी सेवा|| [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[कॅप्टन पेरिन]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्रीमती [[म्रण्मयी राय]] || Public Affairs || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५५]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[मानेश प्रसाद मेहरा]] || वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[प्रकाश वर्घेसे बेंजामिन]] || वैद्यकिय || [[केरळ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[सिद्दा नाथ कौल]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || [[पं. ओंकार नाथ ठाकुर]] || कला || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[दिगंबर वासुदेव जोगळेकर]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हबिबुर रहमान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हुमायुन मिर्झा]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[केवल सिंग चौधरी]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[क्रृष्णकांत हांडिकी]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[ल़क्ष्मीनारायण साहु]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[मानक जहांगिर भिकाजी मानेकजी]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[मेरी क्लबवाल जाधव]] || समाज कार्य|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[रतन शास्त्री]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[झरिना करिमभाय]] || समाज कार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५६]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[चिंतामण गोविंद पंडित]] || वैद्यकिय || [[गुजरात]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[आयझक सॅंत्रा]] || वैद्यकिय || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[एम.सि. मोदी]] || वैद्यकिय || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. मोहन लाल|| वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सोहन सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सुर्या कुमार भुयान]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सतिश चंद्रा मजुमदार]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[स्थानम नरसिम्हा राव]] || कला || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सुखदेव पांडे]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तराखंड]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५७]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[खुशदेव सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[क्रिश्नास्वामी रामैया]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[शियाली रामारिथा रंगनाथन]] || Librarianship || [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर गुरबक्श सिंग]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर रालेंगनाओ खथिंग]] || Public Affairs || [[मनिपुर]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[आत्माराम रामचंद चेल्लानी]] || नागरी सेवा|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[बलबिर सिंग]] || क्रीडा || [[चंदिगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[द्वारम वेंकटस्वामी नायडू]] || कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[जसवंतराय जयंतीलाल अंजरीया]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[लक्ष्मण महादेव चितळे]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[नारायण स्वामी धर्मराजन]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[राम प्रकाश गहलोत]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[समरेंद्रनाथ सेन]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[सुधिर राजन खस्तिगिर]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[थक्कडु नातेससस्त्रिगल जगदिसन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || Smt. [[नलिनी बाला देवी]] || साहित्य & शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५८]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५८]] || [[ब्रिग. राम सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब (भारत)| पंजाब]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[अर्गुला नागाराजा राव]] || व्यापार व उद्योग || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बाल राज निझावान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[ऑस्ट्रेलिया]] |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बेंजामिन पेरी पाल]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[नवलपक्कम पार्थसारथी]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[थायलंड]] |- | [[इ.स. १९५८]] || [[नर्गिस दत्त|कुमारी नर्गिस]] || कला || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || [[कुंवव दिग्विजय सिंग]] || क्रीडा || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[बलवंत सिंग पुरी]] || समाजकार्य || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[देबाकी कुमार बोस]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[लक्ष्मीनारायन पुलराम अनंथक्रुश्नन रामदास]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मगनलाल त्रिभुवनदास व्यास]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[गुजरात]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मोतुरी सत्यनारायन]] || Public Affairs || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[पुनामलै एकबरमन्थन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[राम चंद्र वर्मा]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[सत्यजीत रे]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[शंभु महाराज]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[देविका राणी]] || कला || [[कर्नाटक]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[फातीमा इस्माइल]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[आर.एस. सुब्बलक्ष्मी]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५९]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! क्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| डॉ. [[मेरी रत्नम्मा इसाक]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[आत्मा राम (उद्योजक)|आत्मा राम]] || व्यापार उदीम || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[बद्री नाथ उप्पल]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[चंडीगढ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[शिवाजी गणेश पटवर्धन]] || वैद्यकशास्त्र || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[शैला बाला दास]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[बलवंत सिंग नग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[गणेश गोबिंद कारखानीस]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[होमी नुसरवानजी सेठना]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[कोमारव्होलू चंद्रशेखरन]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[लक्ष्मण सिंग जंगपांगी]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मनोहर बळवंत दिवान]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मॅथ्यू कंदातिल मतुल्ला]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिहिर सेन]] || क्रीडा || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिल्खा सिंग]] || क्रीडा || [[चंडीगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओम प्रकाश माथुर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओंकार श्रीनिवास मूर्ती]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[परमेश्वरन कुट्टप्प पणिक्कर]] || नागरी सेवा|| [[केरळ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[परिक्षितलाल लल्लुभाई मजमुदार]] || समाजकार्य || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[प्रतापी गिरधारीलाल मेहता]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[सुरेन्द्र नाथ कर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |} {{क्रम |यादी=[[:वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते|पद्मश्री पुरस्कार विजेते]] |मागील=पुरस्कार नव्हता |पुढील=[[पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९६०-१९६९]] |पासून=[[इ.स. १९५४]] |पर्यंत=[[इ.स. १९५९]] }} [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] 2untjbtlcop48awwcsvvbdpy5qjk5gl 2682479 2682462 2026-05-03T17:06:19Z संतोष गोरे 135680 2682479 wikitext text/x-wiki [[पद्मश्री]] पुरस्कार हा भारतातील चौथा सर्वोच्च नागरी पुरस्कार आहे. - विजेते, [[इ.स. १९५४]]-[[इ.स. १९५९]] === इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[बीर भान भाटिया]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[के.आर. चक्रवर्ती]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[मथरा दास पाहवा]] || वैद्यकिय || [[आसाम]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रेलांगी वेंकटा रामया]]|| कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[अमलप्रवा दास]] || नागरी सेवा || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[ले. जन. एस. पि. पाटील थोरात]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अखिल चंद्रा मित्रा]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४]] || श्री [[अप्पा साहेब बाला साहेब पंत]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[मचानी सोमप्प]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रामजी वसंत खानोलकर]] || वैद्यकिय || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[शंकर पिल्लै]] || साहित्य & शिक्षण || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[सुरिंदर कुमार डे]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[तारलोक सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[अचम्मा मथाइ]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[आशा देवी आर्यनायकम]] || समाजसेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[भाग मेहता]] || नागरी सेवा|| [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[कॅप्टन पेरिन]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[म्रण्मयी राय]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५५]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[मानेश प्रसाद मेहरा]] || वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[प्रकाश वर्घेसे बेंजामिन]] || वैद्यकिय || [[केरळ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[सिद्दा नाथ कौल]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || [[पं. ओंकार नाथ ठाकुर]] || कला || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[दिगंबर वासुदेव जोगळेकर]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हबिबुर रहमान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हुमायुन मिर्झा]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[केवल सिंग चौधरी]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[क्रृष्णकांत हांडिकी]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[ल़क्ष्मीनारायण साहु]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[मानक जहांगिर भिकाजी मानेकजी]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[मेरी क्लबवाल जाधव]] || समाज कार्य|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[रतन शास्त्री]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[झरिना करिमभाय]] || समाज कार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५६]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[चिंतामण गोविंद पंडित]] || वैद्यकिय || [[गुजरात]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[आयझक सॅंत्रा]] || वैद्यकिय || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[एम.सि. मोदी]] || वैद्यकिय || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. मोहन लाल|| वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सोहन सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सुर्या कुमार भुयान]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सतिश चंद्रा मजुमदार]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[स्थानम नरसिम्हा राव]] || कला || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सुखदेव पांडे]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तराखंड]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५७]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[खुशदेव सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[क्रिश्नास्वामी रामैया]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[शियाली रामारिथा रंगनाथन]] || Librarianship || [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर गुरबक्श सिंग]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर रालेंगनाओ खथिंग]] || Public Affairs || [[मनिपुर]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[आत्माराम रामचंद चेल्लानी]] || नागरी सेवा|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[बलबिर सिंग]] || क्रीडा || [[चंदिगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[द्वारम वेंकटस्वामी नायडू]] || कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[जसवंतराय जयंतीलाल अंजरीया]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[लक्ष्मण महादेव चितळे]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[नारायण स्वामी धर्मराजन]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[राम प्रकाश गहलोत]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[समरेंद्रनाथ सेन]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[सुधिर राजन खस्तिगिर]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[थक्कडु नातेससस्त्रिगल जगदिसन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || Smt. [[नलिनी बाला देवी]] || साहित्य & शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५८]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५८]] || [[ब्रिग. राम सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब (भारत)| पंजाब]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[अर्गुला नागाराजा राव]] || व्यापार व उद्योग || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बाल राज निझावान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[ऑस्ट्रेलिया]] |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बेंजामिन पेरी पाल]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[नवलपक्कम पार्थसारथी]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[थायलंड]] |- | [[इ.स. १९५८]] || [[नर्गिस दत्त|कुमारी नर्गिस]] || कला || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || [[कुंवव दिग्विजय सिंग]] || क्रीडा || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[बलवंत सिंग पुरी]] || समाजकार्य || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[देबाकी कुमार बोस]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[लक्ष्मीनारायन पुलराम अनंथक्रुश्नन रामदास]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मगनलाल त्रिभुवनदास व्यास]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[गुजरात]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मोतुरी सत्यनारायन]] || Public Affairs || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[पुनामलै एकबरमन्थन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[राम चंद्र वर्मा]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[सत्यजीत रे]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[शंभु महाराज]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[देविका राणी]] || कला || [[कर्नाटक]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[फातीमा इस्माइल]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[आर.एस. सुब्बलक्ष्मी]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५९]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! क्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| डॉ. [[मेरी रत्नम्मा इसाक]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[आत्मा राम (उद्योजक)|आत्मा राम]] || व्यापार उदीम || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[बद्री नाथ उप्पल]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[चंडीगढ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[शिवाजी गणेश पटवर्धन]] || वैद्यकशास्त्र || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[शैला बाला दास]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[बलवंत सिंग नग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[गणेश गोबिंद कारखानीस]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[होमी नुसरवानजी सेठना]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[कोमारव्होलू चंद्रशेखरन]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[लक्ष्मण सिंग जंगपांगी]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मनोहर बळवंत दिवान]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मॅथ्यू कंदातिल मतुल्ला]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिहिर सेन]] || क्रीडा || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिल्खा सिंग]] || क्रीडा || [[चंडीगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओम प्रकाश माथुर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओंकार श्रीनिवास मूर्ती]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[परमेश्वरन कुट्टप्प पणिक्कर]] || नागरी सेवा|| [[केरळ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[परिक्षितलाल लल्लुभाई मजमुदार]] || समाजकार्य || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[प्रतापी गिरधारीलाल मेहता]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[सुरेन्द्र नाथ कर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |} {{क्रम |यादी=[[:वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते|पद्मश्री पुरस्कार विजेते]] |मागील=पुरस्कार नव्हता |पुढील=[[पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९६०-१९६९]] |पासून=[[इ.स. १९५४]] |पर्यंत=[[इ.स. १९५९]] }} [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] bgq4z3gqvitc7kx4tbvd6cvxngchrzx 2682480 2682479 2026-05-03T17:06:50Z संतोष गोरे 135680 2682480 wikitext text/x-wiki [[पद्मश्री]] पुरस्कार हा भारतातील चौथा सर्वोच्च नागरी पुरस्कार आहे. - विजेते, [[इ.स. १९५४]]-[[इ.स. १९५९]] === इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[बीर भान भाटिया]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[के.आर. चक्रवर्ती]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[मथरा दास पाहवा]] || वैद्यकिय || [[आसाम]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रेलांगी वेंकटा रामया]]|| कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[अमलप्रवा दास]] || नागरी सेवा || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[ले. जन. एस. पि. पाटील थोरात]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अखिल चंद्रा मित्रा]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अप्पा साहेब बाला साहेब पंत]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[मचानी सोमप्प]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रामजी वसंत खानोलकर]] || वैद्यकिय || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[शंकर पिल्लै]] || साहित्य & शिक्षण || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[सुरिंदर कुमार डे]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[तारलोक सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[अचम्मा मथाइ]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[आशा देवी आर्यनायकम]] || समाजसेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[भाग मेहता]] || नागरी सेवा|| [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[कॅप्टन पेरिन]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[म्रण्मयी राय]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५५]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[मानेश प्रसाद मेहरा]] || वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[प्रकाश वर्घेसे बेंजामिन]] || वैद्यकिय || [[केरळ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[सिद्दा नाथ कौल]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || [[पं. ओंकार नाथ ठाकुर]] || कला || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[दिगंबर वासुदेव जोगळेकर]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हबिबुर रहमान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हुमायुन मिर्झा]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[केवल सिंग चौधरी]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[क्रृष्णकांत हांडिकी]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[ल़क्ष्मीनारायण साहु]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[मानक जहांगिर भिकाजी मानेकजी]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[मेरी क्लबवाल जाधव]] || समाज कार्य|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[रतन शास्त्री]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[झरिना करिमभाय]] || समाज कार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५६]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[चिंतामण गोविंद पंडित]] || वैद्यकिय || [[गुजरात]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[आयझक सॅंत्रा]] || वैद्यकिय || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[एम.सि. मोदी]] || वैद्यकिय || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. मोहन लाल|| वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सोहन सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सुर्या कुमार भुयान]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सतिश चंद्रा मजुमदार]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[स्थानम नरसिम्हा राव]] || कला || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सुखदेव पांडे]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तराखंड]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५७]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[खुशदेव सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[क्रिश्नास्वामी रामैया]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[शियाली रामारिथा रंगनाथन]] || Librarianship || [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर गुरबक्श सिंग]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर रालेंगनाओ खथिंग]] || Public Affairs || [[मनिपुर]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[आत्माराम रामचंद चेल्लानी]] || नागरी सेवा|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[बलबिर सिंग]] || क्रीडा || [[चंदिगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[द्वारम वेंकटस्वामी नायडू]] || कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[जसवंतराय जयंतीलाल अंजरीया]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[लक्ष्मण महादेव चितळे]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[नारायण स्वामी धर्मराजन]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[राम प्रकाश गहलोत]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[समरेंद्रनाथ सेन]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[सुधिर राजन खस्तिगिर]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[थक्कडु नातेससस्त्रिगल जगदिसन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || Smt. [[नलिनी बाला देवी]] || साहित्य & शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५८]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५८]] || [[ब्रिग. राम सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब (भारत)| पंजाब]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[अर्गुला नागाराजा राव]] || व्यापार व उद्योग || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बाल राज निझावान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[ऑस्ट्रेलिया]] |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बेंजामिन पेरी पाल]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[नवलपक्कम पार्थसारथी]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[थायलंड]] |- | [[इ.स. १९५८]] || [[नर्गिस दत्त|कुमारी नर्गिस]] || कला || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || [[कुंवव दिग्विजय सिंग]] || क्रीडा || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[बलवंत सिंग पुरी]] || समाजकार्य || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[देबाकी कुमार बोस]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[लक्ष्मीनारायन पुलराम अनंथक्रुश्नन रामदास]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मगनलाल त्रिभुवनदास व्यास]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[गुजरात]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मोतुरी सत्यनारायन]] || Public Affairs || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[पुनामलै एकबरमन्थन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[राम चंद्र वर्मा]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[सत्यजीत रे]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[शंभु महाराज]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[देविका राणी]] || कला || [[कर्नाटक]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[फातीमा इस्माइल]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[आर.एस. सुब्बलक्ष्मी]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५९]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! क्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| डॉ. [[मेरी रत्नम्मा इसाक]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[आत्मा राम (उद्योजक)|आत्मा राम]] || व्यापार उदीम || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[बद्री नाथ उप्पल]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[चंडीगढ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[शिवाजी गणेश पटवर्धन]] || वैद्यकशास्त्र || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[शैला बाला दास]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[बलवंत सिंग नग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[गणेश गोबिंद कारखानीस]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[होमी नुसरवानजी सेठना]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[कोमारव्होलू चंद्रशेखरन]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[लक्ष्मण सिंग जंगपांगी]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मनोहर बळवंत दिवान]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मॅथ्यू कंदातिल मतुल्ला]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिहिर सेन]] || क्रीडा || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिल्खा सिंग]] || क्रीडा || [[चंडीगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओम प्रकाश माथुर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओंकार श्रीनिवास मूर्ती]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[परमेश्वरन कुट्टप्प पणिक्कर]] || नागरी सेवा|| [[केरळ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[परिक्षितलाल लल्लुभाई मजमुदार]] || समाजकार्य || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[प्रतापी गिरधारीलाल मेहता]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[सुरेन्द्र नाथ कर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |} {{क्रम |यादी=[[:वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते|पद्मश्री पुरस्कार विजेते]] |मागील=पुरस्कार नव्हता |पुढील=[[पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९६०-१९६९]] |पासून=[[इ.स. १९५४]] |पर्यंत=[[इ.स. १९५९]] }} [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] oozih8hqct6fjhgcubts13vvt3a280u 2682481 2682480 2026-05-03T17:07:36Z संतोष गोरे 135680 2682481 wikitext text/x-wiki [[पद्मश्री]] पुरस्कार हा भारतातील चौथा सर्वोच्च नागरी पुरस्कार आहे. - विजेते, [[इ.स. १९५४]]-[[इ.स. १९५९]] === इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[बीर भान भाटिया]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[के.आर. चक्रवर्ती]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[मथरा दास पाहवा]] || वैद्यकिय || [[आसाम]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रेलांगी वेंकटा रामया]]|| कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[अमलप्रवा दास]] || नागरी सेवा || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[ले. जन. एस. पि. पाटील थोरात]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अखिल चंद्रा मित्रा]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अप्पा साहेब बाला साहेब पंत]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[मचानी सोमप्प]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रामजी वसंत खानोलकर]] || वैद्यकिय || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[शंकर पिल्लै]] || साहित्य & शिक्षण || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[सुरिंदर कुमार डे]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[तारलोक सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[अचम्मा मथाइ]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[आशा देवी आर्यनायकम]] || समाजसेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[भाग मेहता]] || नागरी सेवा|| [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[कॅप्टन पेरिन]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[म्रण्मयी राय]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |} === इ.स. १९५५ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[मानेश प्रसाद मेहरा]] || वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[प्रकाश वर्घेसे बेंजामिन]] || वैद्यकिय || [[केरळ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[सिद्दा नाथ कौल]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || [[पं. ओंकार नाथ ठाकुर]] || कला || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[दिगंबर वासुदेव जोगळेकर]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हबिबुर रहमान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हुमायुन मिर्झा]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[केवल सिंग चौधरी]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[क्रृष्णकांत हांडिकी]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[ल़क्ष्मीनारायण साहु]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[मानक जहांगिर भिकाजी मानेकजी]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[मेरी क्लबवाल जाधव]] || समाज कार्य|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[रतन शास्त्री]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[झरिना करिमभाय]] || समाज कार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५६]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[चिंतामण गोविंद पंडित]] || वैद्यकिय || [[गुजरात]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[आयझक सॅंत्रा]] || वैद्यकिय || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[एम.सि. मोदी]] || वैद्यकिय || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. मोहन लाल|| वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सोहन सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सुर्या कुमार भुयान]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सतिश चंद्रा मजुमदार]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[स्थानम नरसिम्हा राव]] || कला || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सुखदेव पांडे]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तराखंड]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५७]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[खुशदेव सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[क्रिश्नास्वामी रामैया]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[शियाली रामारिथा रंगनाथन]] || Librarianship || [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर गुरबक्श सिंग]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर रालेंगनाओ खथिंग]] || Public Affairs || [[मनिपुर]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[आत्माराम रामचंद चेल्लानी]] || नागरी सेवा|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[बलबिर सिंग]] || क्रीडा || [[चंदिगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[द्वारम वेंकटस्वामी नायडू]] || कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[जसवंतराय जयंतीलाल अंजरीया]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[लक्ष्मण महादेव चितळे]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[नारायण स्वामी धर्मराजन]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[राम प्रकाश गहलोत]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[समरेंद्रनाथ सेन]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[सुधिर राजन खस्तिगिर]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[थक्कडु नातेससस्त्रिगल जगदिसन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || Smt. [[नलिनी बाला देवी]] || साहित्य & शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५८]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५८]] || [[ब्रिग. राम सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब (भारत)| पंजाब]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[अर्गुला नागाराजा राव]] || व्यापार व उद्योग || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बाल राज निझावान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[ऑस्ट्रेलिया]] |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बेंजामिन पेरी पाल]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[नवलपक्कम पार्थसारथी]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[थायलंड]] |- | [[इ.स. १९५८]] || [[नर्गिस दत्त|कुमारी नर्गिस]] || कला || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || [[कुंवव दिग्विजय सिंग]] || क्रीडा || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[बलवंत सिंग पुरी]] || समाजकार्य || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[देबाकी कुमार बोस]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[लक्ष्मीनारायन पुलराम अनंथक्रुश्नन रामदास]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मगनलाल त्रिभुवनदास व्यास]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[गुजरात]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मोतुरी सत्यनारायन]] || Public Affairs || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[पुनामलै एकबरमन्थन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[राम चंद्र वर्मा]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[सत्यजीत रे]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[शंभु महाराज]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[देविका राणी]] || कला || [[कर्नाटक]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[फातीमा इस्माइल]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[आर.एस. सुब्बलक्ष्मी]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५९]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! क्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| डॉ. [[मेरी रत्नम्मा इसाक]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[आत्मा राम (उद्योजक)|आत्मा राम]] || व्यापार उदीम || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[बद्री नाथ उप्पल]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[चंडीगढ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[शिवाजी गणेश पटवर्धन]] || वैद्यकशास्त्र || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[शैला बाला दास]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[बलवंत सिंग नग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[गणेश गोबिंद कारखानीस]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[होमी नुसरवानजी सेठना]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[कोमारव्होलू चंद्रशेखरन]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[लक्ष्मण सिंग जंगपांगी]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मनोहर बळवंत दिवान]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मॅथ्यू कंदातिल मतुल्ला]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिहिर सेन]] || क्रीडा || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिल्खा सिंग]] || क्रीडा || [[चंडीगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओम प्रकाश माथुर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओंकार श्रीनिवास मूर्ती]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[परमेश्वरन कुट्टप्प पणिक्कर]] || नागरी सेवा|| [[केरळ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[परिक्षितलाल लल्लुभाई मजमुदार]] || समाजकार्य || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[प्रतापी गिरधारीलाल मेहता]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[सुरेन्द्र नाथ कर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |} {{क्रम |यादी=[[:वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते|पद्मश्री पुरस्कार विजेते]] |मागील=पुरस्कार नव्हता |पुढील=[[पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९६०-१९६९]] |पासून=[[इ.स. १९५४]] |पर्यंत=[[इ.स. १९५९]] }} [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] het9roklmozuc0hytjmu5rd1g3x60w3 2682482 2682481 2026-05-03T17:07:55Z संतोष गोरे 135680 2682482 wikitext text/x-wiki [[पद्मश्री]] पुरस्कार हा भारतातील चौथा सर्वोच्च नागरी पुरस्कार आहे. - विजेते, [[इ.स. १९५४]]-[[इ.स. १९५९]] === इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[बीर भान भाटिया]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[के.आर. चक्रवर्ती]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[मथरा दास पाहवा]] || वैद्यकिय || [[आसाम]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रेलांगी वेंकटा रामया]]|| कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[अमलप्रवा दास]] || नागरी सेवा || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[ले. जन. एस. पि. पाटील थोरात]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अखिल चंद्रा मित्रा]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अप्पा साहेब बाला साहेब पंत]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[मचानी सोमप्प]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रामजी वसंत खानोलकर]] || वैद्यकिय || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[शंकर पिल्लै]] || साहित्य & शिक्षण || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[सुरिंदर कुमार डे]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[तारलोक सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[अचम्मा मथाइ]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[आशा देवी आर्यनायकम]] || समाजसेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[भाग मेहता]] || नागरी सेवा|| [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[कॅप्टन पेरिन]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[म्रण्मयी राय]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |} === इ.स. १९५५ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[मानेश प्रसाद मेहरा]] || वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[प्रकाश वर्घेसे बेंजामिन]] || वैद्यकिय || [[केरळ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[सिद्दा नाथ कौल]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || [[पं. ओंकार नाथ ठाकुर]] || कला || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[दिगंबर वासुदेव जोगळेकर]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हबिबुर रहमान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हुमायुन मिर्झा]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[केवल सिंग चौधरी]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[क्रृष्णकांत हांडिकी]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[ल़क्ष्मीनारायण साहु]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[मानक जहांगिर भिकाजी मानेकजी]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[मेरी क्लबवाल जाधव]] || समाज कार्य|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[रतन शास्त्री]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[झरिना करिमभाय]] || समाज कार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |} === इ.स. १९५६ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[चिंतामण गोविंद पंडित]] || वैद्यकिय || [[गुजरात]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[आयझक सॅंत्रा]] || वैद्यकिय || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[एम.सि. मोदी]] || वैद्यकिय || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. मोहन लाल|| वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सोहन सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सुर्या कुमार भुयान]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सतिश चंद्रा मजुमदार]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[स्थानम नरसिम्हा राव]] || कला || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सुखदेव पांडे]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तराखंड]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५७]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[खुशदेव सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[क्रिश्नास्वामी रामैया]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[शियाली रामारिथा रंगनाथन]] || Librarianship || [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर गुरबक्श सिंग]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर रालेंगनाओ खथिंग]] || Public Affairs || [[मनिपुर]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[आत्माराम रामचंद चेल्लानी]] || नागरी सेवा|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[बलबिर सिंग]] || क्रीडा || [[चंदिगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[द्वारम वेंकटस्वामी नायडू]] || कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[जसवंतराय जयंतीलाल अंजरीया]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[लक्ष्मण महादेव चितळे]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[नारायण स्वामी धर्मराजन]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[राम प्रकाश गहलोत]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[समरेंद्रनाथ सेन]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[सुधिर राजन खस्तिगिर]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[थक्कडु नातेससस्त्रिगल जगदिसन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || Smt. [[नलिनी बाला देवी]] || साहित्य & शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५८]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५८]] || [[ब्रिग. राम सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब (भारत)| पंजाब]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[अर्गुला नागाराजा राव]] || व्यापार व उद्योग || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बाल राज निझावान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[ऑस्ट्रेलिया]] |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बेंजामिन पेरी पाल]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[नवलपक्कम पार्थसारथी]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[थायलंड]] |- | [[इ.स. १९५८]] || [[नर्गिस दत्त|कुमारी नर्गिस]] || कला || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || [[कुंवव दिग्विजय सिंग]] || क्रीडा || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[बलवंत सिंग पुरी]] || समाजकार्य || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[देबाकी कुमार बोस]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[लक्ष्मीनारायन पुलराम अनंथक्रुश्नन रामदास]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मगनलाल त्रिभुवनदास व्यास]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[गुजरात]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मोतुरी सत्यनारायन]] || Public Affairs || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[पुनामलै एकबरमन्थन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[राम चंद्र वर्मा]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[सत्यजीत रे]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[शंभु महाराज]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[देविका राणी]] || कला || [[कर्नाटक]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[फातीमा इस्माइल]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[आर.एस. सुब्बलक्ष्मी]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५९]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! क्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| डॉ. [[मेरी रत्नम्मा इसाक]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[आत्मा राम (उद्योजक)|आत्मा राम]] || व्यापार उदीम || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[बद्री नाथ उप्पल]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[चंडीगढ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[शिवाजी गणेश पटवर्धन]] || वैद्यकशास्त्र || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[शैला बाला दास]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[बलवंत सिंग नग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[गणेश गोबिंद कारखानीस]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[होमी नुसरवानजी सेठना]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[कोमारव्होलू चंद्रशेखरन]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[लक्ष्मण सिंग जंगपांगी]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मनोहर बळवंत दिवान]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मॅथ्यू कंदातिल मतुल्ला]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिहिर सेन]] || क्रीडा || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिल्खा सिंग]] || क्रीडा || [[चंडीगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओम प्रकाश माथुर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओंकार श्रीनिवास मूर्ती]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[परमेश्वरन कुट्टप्प पणिक्कर]] || नागरी सेवा|| [[केरळ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[परिक्षितलाल लल्लुभाई मजमुदार]] || समाजकार्य || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[प्रतापी गिरधारीलाल मेहता]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[सुरेन्द्र नाथ कर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |} {{क्रम |यादी=[[:वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते|पद्मश्री पुरस्कार विजेते]] |मागील=पुरस्कार नव्हता |पुढील=[[पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९६०-१९६९]] |पासून=[[इ.स. १९५४]] |पर्यंत=[[इ.स. १९५९]] }} [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] mrmez3pr01powy33oyyrdts1lfh1j8z 2682483 2682482 2026-05-03T17:08:13Z संतोष गोरे 135680 2682483 wikitext text/x-wiki [[पद्मश्री]] पुरस्कार हा भारतातील चौथा सर्वोच्च नागरी पुरस्कार आहे. - विजेते, [[इ.स. १९५४]]-[[इ.स. १९५९]] === इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[बीर भान भाटिया]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[के.आर. चक्रवर्ती]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[मथरा दास पाहवा]] || वैद्यकिय || [[आसाम]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रेलांगी वेंकटा रामया]]|| कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[अमलप्रवा दास]] || नागरी सेवा || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[ले. जन. एस. पि. पाटील थोरात]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अखिल चंद्रा मित्रा]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अप्पा साहेब बाला साहेब पंत]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[मचानी सोमप्प]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रामजी वसंत खानोलकर]] || वैद्यकिय || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[शंकर पिल्लै]] || साहित्य & शिक्षण || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[सुरिंदर कुमार डे]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[तारलोक सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[अचम्मा मथाइ]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[आशा देवी आर्यनायकम]] || समाजसेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[भाग मेहता]] || नागरी सेवा|| [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[कॅप्टन पेरिन]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[म्रण्मयी राय]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |} === इ.स. १९५५ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[मानेश प्रसाद मेहरा]] || वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[प्रकाश वर्घेसे बेंजामिन]] || वैद्यकिय || [[केरळ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[सिद्दा नाथ कौल]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || [[पं. ओंकार नाथ ठाकुर]] || कला || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[दिगंबर वासुदेव जोगळेकर]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हबिबुर रहमान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हुमायुन मिर्झा]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[केवल सिंग चौधरी]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[क्रृष्णकांत हांडिकी]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[ल़क्ष्मीनारायण साहु]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[मानक जहांगिर भिकाजी मानेकजी]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[मेरी क्लबवाल जाधव]] || समाज कार्य|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[रतन शास्त्री]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[झरिना करिमभाय]] || समाज कार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |} === इ.स. १९५६ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[चिंतामण गोविंद पंडित]] || वैद्यकिय || [[गुजरात]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[आयझक सॅंत्रा]] || वैद्यकिय || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[एम.सि. मोदी]] || वैद्यकिय || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. मोहन लाल|| वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सोहन सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सुर्या कुमार भुयान]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सतिश चंद्रा मजुमदार]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[स्थानम नरसिम्हा राव]] || कला || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सुखदेव पांडे]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तराखंड]] || भारत |} === इ.स. १९५७ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[खुशदेव सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[क्रिश्नास्वामी रामैया]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[शियाली रामारिथा रंगनाथन]] || Librarianship || [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर गुरबक्श सिंग]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर रालेंगनाओ खथिंग]] || Public Affairs || [[मनिपुर]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[आत्माराम रामचंद चेल्लानी]] || नागरी सेवा|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[बलबिर सिंग]] || क्रीडा || [[चंदिगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[द्वारम वेंकटस्वामी नायडू]] || कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[जसवंतराय जयंतीलाल अंजरीया]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[लक्ष्मण महादेव चितळे]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[नारायण स्वामी धर्मराजन]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[राम प्रकाश गहलोत]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[समरेंद्रनाथ सेन]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[सुधिर राजन खस्तिगिर]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[थक्कडु नातेससस्त्रिगल जगदिसन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || Smt. [[नलिनी बाला देवी]] || साहित्य & शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५८]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५८]] || [[ब्रिग. राम सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब (भारत)| पंजाब]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[अर्गुला नागाराजा राव]] || व्यापार व उद्योग || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बाल राज निझावान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[ऑस्ट्रेलिया]] |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बेंजामिन पेरी पाल]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[नवलपक्कम पार्थसारथी]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[थायलंड]] |- | [[इ.स. १९५८]] || [[नर्गिस दत्त|कुमारी नर्गिस]] || कला || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || [[कुंवव दिग्विजय सिंग]] || क्रीडा || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[बलवंत सिंग पुरी]] || समाजकार्य || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[देबाकी कुमार बोस]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[लक्ष्मीनारायन पुलराम अनंथक्रुश्नन रामदास]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मगनलाल त्रिभुवनदास व्यास]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[गुजरात]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मोतुरी सत्यनारायन]] || Public Affairs || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[पुनामलै एकबरमन्थन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[राम चंद्र वर्मा]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[सत्यजीत रे]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[शंभु महाराज]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[देविका राणी]] || कला || [[कर्नाटक]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[फातीमा इस्माइल]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[आर.एस. सुब्बलक्ष्मी]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५९]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! क्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| डॉ. [[मेरी रत्नम्मा इसाक]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[आत्मा राम (उद्योजक)|आत्मा राम]] || व्यापार उदीम || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[बद्री नाथ उप्पल]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[चंडीगढ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[शिवाजी गणेश पटवर्धन]] || वैद्यकशास्त्र || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[शैला बाला दास]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[बलवंत सिंग नग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[गणेश गोबिंद कारखानीस]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[होमी नुसरवानजी सेठना]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[कोमारव्होलू चंद्रशेखरन]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[लक्ष्मण सिंग जंगपांगी]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मनोहर बळवंत दिवान]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मॅथ्यू कंदातिल मतुल्ला]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिहिर सेन]] || क्रीडा || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिल्खा सिंग]] || क्रीडा || [[चंडीगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओम प्रकाश माथुर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओंकार श्रीनिवास मूर्ती]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[परमेश्वरन कुट्टप्प पणिक्कर]] || नागरी सेवा|| [[केरळ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[परिक्षितलाल लल्लुभाई मजमुदार]] || समाजकार्य || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[प्रतापी गिरधारीलाल मेहता]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[सुरेन्द्र नाथ कर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |} {{क्रम |यादी=[[:वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते|पद्मश्री पुरस्कार विजेते]] |मागील=पुरस्कार नव्हता |पुढील=[[पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९६०-१९६९]] |पासून=[[इ.स. १९५४]] |पर्यंत=[[इ.स. १९५९]] }} [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] 97f68z6lgm1so8c71so1hpdq1zpv868 2682484 2682483 2026-05-03T17:08:30Z संतोष गोरे 135680 2682484 wikitext text/x-wiki [[पद्मश्री]] पुरस्कार हा भारतातील चौथा सर्वोच्च नागरी पुरस्कार आहे. - विजेते, [[इ.स. १९५४]]-[[इ.स. १९५९]] === इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[बीर भान भाटिया]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[के.आर. चक्रवर्ती]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[मथरा दास पाहवा]] || वैद्यकिय || [[आसाम]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रेलांगी वेंकटा रामया]]|| कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[अमलप्रवा दास]] || नागरी सेवा || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[ले. जन. एस. पि. पाटील थोरात]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अखिल चंद्रा मित्रा]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अप्पा साहेब बाला साहेब पंत]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[मचानी सोमप्प]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रामजी वसंत खानोलकर]] || वैद्यकिय || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[शंकर पिल्लै]] || साहित्य & शिक्षण || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[सुरिंदर कुमार डे]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[तारलोक सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[अचम्मा मथाइ]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[आशा देवी आर्यनायकम]] || समाजसेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[भाग मेहता]] || नागरी सेवा|| [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[कॅप्टन पेरिन]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[म्रण्मयी राय]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |} === इ.स. १९५५ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[मानेश प्रसाद मेहरा]] || वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[प्रकाश वर्घेसे बेंजामिन]] || वैद्यकिय || [[केरळ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[सिद्दा नाथ कौल]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || [[पं. ओंकार नाथ ठाकुर]] || कला || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[दिगंबर वासुदेव जोगळेकर]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हबिबुर रहमान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हुमायुन मिर्झा]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[केवल सिंग चौधरी]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[क्रृष्णकांत हांडिकी]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[ल़क्ष्मीनारायण साहु]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[मानक जहांगिर भिकाजी मानेकजी]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[मेरी क्लबवाल जाधव]] || समाज कार्य|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[रतन शास्त्री]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[झरिना करिमभाय]] || समाज कार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |} === इ.स. १९५६ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[चिंतामण गोविंद पंडित]] || वैद्यकिय || [[गुजरात]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[आयझक सॅंत्रा]] || वैद्यकिय || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[एम.सि. मोदी]] || वैद्यकिय || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. मोहन लाल|| वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सोहन सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सुर्या कुमार भुयान]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सतिश चंद्रा मजुमदार]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[स्थानम नरसिम्हा राव]] || कला || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सुखदेव पांडे]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तराखंड]] || भारत |} === इ.स. १९५७ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[खुशदेव सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[क्रिश्नास्वामी रामैया]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[शियाली रामारिथा रंगनाथन]] || Librarianship || [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर गुरबक्श सिंग]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर रालेंगनाओ खथिंग]] || Public Affairs || [[मनिपुर]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[आत्माराम रामचंद चेल्लानी]] || नागरी सेवा|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[बलबिर सिंग]] || क्रीडा || [[चंदिगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[द्वारम वेंकटस्वामी नायडू]] || कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[जसवंतराय जयंतीलाल अंजरीया]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[लक्ष्मण महादेव चितळे]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[नारायण स्वामी धर्मराजन]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[राम प्रकाश गहलोत]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[समरेंद्रनाथ सेन]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[सुधिर राजन खस्तिगिर]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[थक्कडु नातेससस्त्रिगल जगदिसन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || Smt. [[नलिनी बाला देवी]] || साहित्य & शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |} === इ.स. १९५८ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५८]] || [[ब्रिग. राम सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब (भारत)| पंजाब]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[अर्गुला नागाराजा राव]] || व्यापार व उद्योग || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बाल राज निझावान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[ऑस्ट्रेलिया]] |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बेंजामिन पेरी पाल]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[नवलपक्कम पार्थसारथी]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[थायलंड]] |- | [[इ.स. १९५८]] || [[नर्गिस दत्त|कुमारी नर्गिस]] || कला || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || [[कुंवव दिग्विजय सिंग]] || क्रीडा || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[बलवंत सिंग पुरी]] || समाजकार्य || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[देबाकी कुमार बोस]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[लक्ष्मीनारायन पुलराम अनंथक्रुश्नन रामदास]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मगनलाल त्रिभुवनदास व्यास]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[गुजरात]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मोतुरी सत्यनारायन]] || Public Affairs || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[पुनामलै एकबरमन्थन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[राम चंद्र वर्मा]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[सत्यजीत रे]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[शंभु महाराज]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[देविका राणी]] || कला || [[कर्नाटक]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[फातीमा इस्माइल]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[आर.एस. सुब्बलक्ष्मी]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |} ===[[इ.स. १९५९]]=== {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! क्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| डॉ. [[मेरी रत्नम्मा इसाक]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[आत्मा राम (उद्योजक)|आत्मा राम]] || व्यापार उदीम || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[बद्री नाथ उप्पल]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[चंडीगढ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[शिवाजी गणेश पटवर्धन]] || वैद्यकशास्त्र || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[शैला बाला दास]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[बलवंत सिंग नग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[गणेश गोबिंद कारखानीस]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[होमी नुसरवानजी सेठना]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[कोमारव्होलू चंद्रशेखरन]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[लक्ष्मण सिंग जंगपांगी]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मनोहर बळवंत दिवान]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मॅथ्यू कंदातिल मतुल्ला]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिहिर सेन]] || क्रीडा || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिल्खा सिंग]] || क्रीडा || [[चंडीगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओम प्रकाश माथुर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओंकार श्रीनिवास मूर्ती]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[परमेश्वरन कुट्टप्प पणिक्कर]] || नागरी सेवा|| [[केरळ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[परिक्षितलाल लल्लुभाई मजमुदार]] || समाजकार्य || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[प्रतापी गिरधारीलाल मेहता]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[सुरेन्द्र नाथ कर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |} {{क्रम |यादी=[[:वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते|पद्मश्री पुरस्कार विजेते]] |मागील=पुरस्कार नव्हता |पुढील=[[पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९६०-१९६९]] |पासून=[[इ.स. १९५४]] |पर्यंत=[[इ.स. १९५९]] }} [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] pi1plhz1yrwy4zqcixllaldec1efa0q 2682485 2682484 2026-05-03T17:08:49Z संतोष गोरे 135680 2682485 wikitext text/x-wiki [[पद्मश्री]] पुरस्कार हा भारतातील चौथा सर्वोच्च नागरी पुरस्कार आहे. - विजेते, [[इ.स. १९५४]]-[[इ.स. १९५९]] === इ.स. १९५४ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[बीर भान भाटिया]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[के.आर. चक्रवर्ती]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || डॉ. [[मथरा दास पाहवा]] || वैद्यकिय || [[आसाम]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रेलांगी वेंकटा रामया]]|| कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[अमलप्रवा दास]] || नागरी सेवा || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || [[ले. जन. एस. पि. पाटील थोरात]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अखिल चंद्रा मित्रा]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[अप्पा साहेब बाला साहेब पंत]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[मचानी सोमप्प]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[रामजी वसंत खानोलकर]] || वैद्यकिय || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[शंकर पिल्लै]] || साहित्य & शिक्षण || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[सुरिंदर कुमार डे]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्री [[तारलोक सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[अचम्मा मथाइ]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[आशा देवी आर्यनायकम]] || समाजसेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[भाग मेहता]] || नागरी सेवा|| [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[कॅप्टन पेरिन]] || नागरी सेवा || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५४|१९५४]] || श्रीमती [[म्रण्मयी राय]] || नागरी सेवा || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |} === इ.स. १९५५ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[मानेश प्रसाद मेहरा]] || वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[प्रकाश वर्घेसे बेंजामिन]] || वैद्यकिय || [[केरळ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || डॉ. [[सिद्दा नाथ कौल]] || वैद्यकिय || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || [[पं. ओंकार नाथ ठाकुर]] || कला || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[दिगंबर वासुदेव जोगळेकर]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हबिबुर रहमान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[हुमायुन मिर्झा]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[केवल सिंग चौधरी]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[क्रृष्णकांत हांडिकी]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[ल़क्ष्मीनारायण साहु]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्री [[मानक जहांगिर भिकाजी मानेकजी]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[मेरी क्लबवाल जाधव]] || समाज कार्य|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[रतन शास्त्री]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५५]] || श्रीमती. [[झरिना करिमभाय]] || समाज कार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |} === इ.स. १९५६ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[चिंतामण गोविंद पंडित]] || वैद्यकिय || [[गुजरात]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[आयझक सॅंत्रा]] || वैद्यकिय || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[एम.सि. मोदी]] || वैद्यकिय || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. मोहन लाल|| वैद्यकिय || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सोहन सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || डॉ. [[सुर्या कुमार भुयान]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[राजस्थान]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सतिश चंद्रा मजुमदार]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[स्थानम नरसिम्हा राव]] || कला || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- |[[इ.स. १९५६]] || श्री [[सुखदेव पांडे]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तराखंड]] || भारत |} === इ.स. १९५७ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[खुशदेव सिंग]] || वैद्यकिय || [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[क्रिश्नास्वामी रामैया]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || डॉ. [[शियाली रामारिथा रंगनाथन]] || Librarianship || [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर गुरबक्श सिंग]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || [[मेजर रालेंगनाओ खथिंग]] || Public Affairs || [[मनिपुर]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[आत्माराम रामचंद चेल्लानी]] || नागरी सेवा|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[बलबिर सिंग]] || क्रीडा || [[चंदिगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[द्वारम वेंकटस्वामी नायडू]] || कला|| [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[जसवंतराय जयंतीलाल अंजरीया]] || नागरी सेवा|| [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[लक्ष्मण महादेव चितळे]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[नारायण स्वामी धर्मराजन]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[राम प्रकाश गहलोत]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[समरेंद्रनाथ सेन]] || नागरी सेवा|| [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[सुधिर राजन खस्तिगिर]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५७]] || श्री [[थक्कडु नातेससस्त्रिगल जगदिसन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५७]] || Smt. [[नलिनी बाला देवी]] || साहित्य & शिक्षण || [[आसाम]] || भारत |} === इ.स. १९५८ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! कार्यक्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५८]] || [[ब्रिग. राम सिंग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब (भारत)| पंजाब]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[अर्गुला नागाराजा राव]] || व्यापार व उद्योग || [[आंध्र प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बाल राज निझावान]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[ऑस्ट्रेलिया]] |- | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[बेंजामिन पेरी पाल]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || डॉ. [[नवलपक्कम पार्थसारथी]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || || [[थायलंड]] |- | [[इ.स. १९५८]] || [[नर्गिस दत्त|कुमारी नर्गिस]] || कला || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || [[कुंवव दिग्विजय सिंग]] || क्रीडा || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[बलवंत सिंग पुरी]] || समाजकार्य || [[पंजाब]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[देबाकी कुमार बोस]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[लक्ष्मीनारायन पुलराम अनंथक्रुश्नन रामदास]] || विज्ञान व अभियांत्रिकी || [[दिल्ली]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मगनलाल त्रिभुवनदास व्यास]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[गुजरात]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[मोतुरी सत्यनारायन]] || Public Affairs || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[पुनामलै एकबरमन्थन]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[राम चंद्र वर्मा]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[सत्यजीत रे]] || कला || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्री [[शंभु महाराज]] || कला || [[उत्तर प्रदेश]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[देविका राणी]] || कला || [[कर्नाटक]] || भारत |- | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[फातीमा इस्माइल]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe | [[इ.स. १९५८]] || श्रीमती [[आर.एस. सुब्बलक्ष्मी]] || समाजकार्य || [[तामिलनाडु]] || भारत |} === इ.स. १९५९ मधील पुरस्कार विजेते === {| class="wikitable sortable" cellspacing="2" cellpadding="4" border="0" width="100%" ! वर्ष ! नाव ! क्षेत्र ! राज्य ! देश |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| डॉ. [[मेरी रत्नम्मा इसाक]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[आत्मा राम (उद्योजक)|आत्मा राम]] || व्यापार उदीम || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[बद्री नाथ उप्पल]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[चंडीगढ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || डॉ. [[शिवाजी गणेश पटवर्धन]] || वैद्यकशास्त्र || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[शैला बाला दास]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[बलवंत सिंग नग]] || नागरी सेवा|| [[पंजाब]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]] || [[गणेश गोबिंद कारखानीस]] || समाजकार्य || [[कर्नाटक]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]] || [[होमी नुसरवानजी सेठना]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[कोमारव्होलू चंद्रशेखरन]] || साहित्य आणि शिक्षण || [[तामिलनाडु]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[लक्ष्मण सिंग जंगपांगी]] || समाजकार्य || [[ओडिशा|ओडिशा]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मनोहर बळवंत दिवान]] || समाजकार्य || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मॅथ्यू कंदातिल मतुल्ला]] || नागरी सेवा|| [[कर्नाटक]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिहिर सेन]] || क्रीडा || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[मिल्खा सिंग]] || क्रीडा || [[चंडीगढ]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओम प्रकाश माथुर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[ओंकार श्रीनिवास मूर्ती]] || नागरी सेवा|| [[तामिलनाडु]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[परमेश्वरन कुट्टप्प पणिक्कर]] || नागरी सेवा|| [[केरळ]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[परिक्षितलाल लल्लुभाई मजमुदार]] || समाजकार्य || [[गुजरात]] || भारत |- |[[इ.स. १९५९]]|| [[प्रतापी गिरधारीलाल मेहता]] || Public Affairs || [[महाराष्ट्र]] || भारत |- bgcolor=#edf3fe |[[इ.स. १९५९]]|| [[सुरेन्द्र नाथ कर]] || विज्ञान आणि तंत्रज्ञान || [[पश्चिम बंगाल]] || भारत |} {{क्रम |यादी=[[:वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते|पद्मश्री पुरस्कार विजेते]] |मागील=पुरस्कार नव्हता |पुढील=[[पद्मश्री पुरस्कार विजेते १९६०-१९६९]] |पासून=[[इ.स. १९५४]] |पर्यंत=[[इ.स. १९५९]] }} [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] e7d7x2xx1gvvomq2flytjkjiut6n45c मटाळू 0 65436 2682457 2625385 2026-05-03T15:30:47Z संतोष गोरे 135680 /* */ 2682457 wikitext text/x-wiki {{गल्लत|वाराही कंद}} {{माहिती संचिका}} '''डुकरकंद''', '''मटारू''', '''मटाळू''' किंवा '''करांदा''' (शास्त्रीय नाव:''Dioscorea bulbifera'') ही आशिया तसेच आफ्रिका खंडात उगवणारी एक वेलवर्गीय आयुर्वेदिक औषधी/भाजी आहे. वेलीवर येणाऱ्या वरच्या कंदासोबत या वेलीचा जमिनीत पण मोठा कंद असतो ज्याला सर्व बाजूंनी बारीक मुळे असतात. हे दोन्ही कंद सोलून उकडून खाल्ले जातात. तसेच त्याची बटाट्यासारखी रस्सा भाजी किंवा सुकी भाजी पण बनवतात. डुकरकंद उष्ण व समशीतोष्ण कटिबंधीय जंगलामध्ये एक हजार मीटर उंचीपर्यंतच्या भागामध्ये उगवते. संस्कृतमध्ये याला वराह कंद किंवा वराहि असेही म्हणतात. याची लागवड मुख्यकरून प्रकलिका(bulbils) किंवा घनकंदाद्वारे(corm) केली जाते. {{gallery|mode=packed |चित्र:Dioscorea bulbifera bulb.jpg|वेलीवर उगवलेला कंद |चित्र:Dioscorea bulbifera leaf.jpg|वेलीवरील पान |चित्र:Dioscorea bulbifera (Corm).jpg|मटाळूचे घनकंद (जमिनीतील कंद) |चित्र:Dioscorea bulbifera - bulb.jpg|मटाळूचे घनकंद (जटा शंकर)}} या वेलीचे उगमस्थान दक्षिण आशिया असल्याचे मानले जाते. ही Dioscoriaceae कुटुंबातील एक वनस्पती आहे. हिचे जीवशास्त्रीय नाव डायोस्कोरिया बल्बिफेरा आहे. हिला संस्कृतमध्ये वराही कंद, हिंदीत गांठी, गेठी किंवा गिंथी तर इंग्रजीत एर पोटॅटो असे म्हणतात. भारतात मटारूच्या २६ प्रजाती आढळतात. ज्यामध्ये 'डी. बेलोफिला (तरुड कंद)' हा प्रकार देखील पर्वतीय प्रदेशात मोठ्या प्रमाणावर आढळतो. भारतातील आयुर्वेद ग्रंथ चरक संहिता आणि सुश्रुतसंहिता मध्ये, मटारूला अठरा दैवी वनस्पतींमध्ये स्थान दिले गेले आहे. हिचा वापर च्यवनप्राशच्या निर्मितीमध्ये देखील केला जातो. नायजेरिया हा बीटरूटचा सर्वात मोठा उत्पादक देश मानला जातो. नायजेरिया व्यतिरिक्त घाना ब्राझील, क्युबा, जपान हे त्याचे प्रमुख उत्पादक देश आहेत. भारतातील काही राज्ये, ओरिसा, केरळ, तामिळनाडू येथे त्याची लागवड केली जाते. उत्तराखंडमध्ये २००० मीटर उंचीच्या भागात अनेक वेली आढळतात. हिच्या कंदाचा तसेच पानांचा वापर प्रामुख्याने भाजी म्हणून केला जातो. कंदाची चव बटाट्याच्या तुलनेत थोडी तुरट व किंचित कडू असते. ऑक्टोबर-नोव्हेंबरमध्ये, हिचे कंद गोळा करतात आणि साठवतात आणि नंतर ते उकडून सोलून खाल्ले जातात किंवा उकडलेल्या बटाट्याच्या भाजीप्रमाणे खाल्ली जातात. हे कंद वात आणि कफ नाशक व गरम असून, जास्त खाल्ल्यास पित्तवर्धक असतात. थंडीच्या वातावरणात त्याचा वापर खूप फायदेशीर आहे. कडू प्रजातीचे कंद गरम राखेत शिजवून खातात. खोकल्यासाठी हे उत्तम औषध मानले जाते.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत |दुवा=https://devbhoomidarshan.in/gethi-ki-sabji/ |title=गेठी उत्तराखंड का एक दिव्य औषधीय कंद मूल जो जानकारी के अभाव में विलुप्तप्राय हो रहा |लेखक= |दिनांक= |प्रकाशक= | संकेतस्थळ=devbhoomidarshan.in |अ‍ॅक्सेसदिनांक=१५ ऑक्टोबर २०२२ |विदा संकेतस्थळ दुवा= |विदा दिनांक=}}</ref> == स्थानिक नावे <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत |दुवा=https://www.flickr.com/photos/dinesh_valke/5000913855 |title=डुकर कंद |लेखक= दिनेश वाळके |दिनांक= |प्रकाशक= | संकेतस्थळ=flickr.com |अ‍ॅक्सेसदिनांक= १५ ऑक्टोबर २०२२ |विदा संकेतस्थळ दुवा= |विदा दिनांक=}}</ref>== * इंग्रजी: aerial yam, air potato, air yam, bitter yam, * बांगला: বনআলু (बन आलू) * हिंदी: गैण्ठी, वाराहवदना, गृष्टिक, वराही, वराहीकन्द, कदू कन्दा, रतालू (D. purpurea) * उर्दू-जमीनेकन्द * कन्नड: ಅಮ್ಬಲಿ ಗೆಣಸು (अंबाली गेनासू), ಹಮ್ದಿಗೆಣಸು (हमदी गेनासू), ಹೆಗ್ಗೆನಸು, ಕುಮ್ಟಗೆಣಸು (कुंता गेनासू) * कोंकणी: करंदो, करांदा, * मल्याळम: കാച്ചില് (कच्चील), പന്നികിഴങ്ങ (पन्नीकिझांगु) * मराठी : डुकरकंद, कडूकरंदा, वराही कंद, जटा शंकर * नेपाळी: गीट्ठा, गीट्ठे तरुल, वन तरुल * ओडिया: पिटा आलू * संस्कृत: आलुकः, वराहीकन्द * तमिळ: காட்டுச்சீரகவள்ளி (कट्टू सिर्का वल्ली), காட்டுக்காய்வள்ளி (कट्टू क कायवल्ली), कट्टूवकीलंगू * तेलुगू: అడవి దుంప (अदवी दुंपा), चेद्दूपोड्डू दुंपा या वेलाची फुलेही फांदीच्या काखेत किंवा बगलेत गुच्छाच्या स्वरूपात उगवतात व त्यांचा रंग पांढरट असून आकाराने ती लहान असतात. फळे लहान गोलाकार असून यांची बीजे पंखयुक्त असतात. == उपयोग == आयुर्वेदामध्ये या वनस्पतीचा लैंगिक वासना उद्दीपित करणारे औषध म्हणून मुख्य उपयोग केला जातो. तसेच खवखवणारा घसा, मुळव्याध, नेत्रश्लेष्मलाशोथ, अतिसार आणि आमांश, यावरही त्याचा उपयोग केला जातो. शरीरावर आलेल्या गाठींवर देखील ते प्रभावी ठरते. त्याच बरोबर हे एक उत्तम रसायन असून, स्वरवर्धक, वृष्य, बलकारक, वर्ण्य, शुक्रवर्धक, हृद्य, दीपन, पित्तवर्धक, आयुवर्धक, मधुमेह, कुष्ठ, कृमि, विष, वातज गुल्म तथा मूत्रकृच्छ्र इत्यादी आजारात लाभप्रद आहे. अति प्रमाणात खाल्ल्यास हे पित्तवर्धक असून यकृतात देखील बिघाड निर्माण करू शकते. ==पाककृती== भाजीच्या पाककृतीसाठी कृपया '''[[b:mr:मटारूची भाजी|येथे टिचकी द्यावी]]'''. == हे सुद्धा पहा == * [[वाराही कंद]] * [[गोराडू]] == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:औषधी वनस्पती]] [[वर्ग:कंदमुळे]] [[वर्ग:वेली]] 3sosqudj3g9ut4xtluuoeayviphyykn 2682458 2682457 2026-05-03T15:32:59Z संतोष गोरे 135680 /* */ 2682458 wikitext text/x-wiki {{गल्लत|वाराही कंद}} {{माहिती संचिका}} '''डुकरकंद''', '''मटारू''', '''मटाळू''' किंवा '''करांदा''' (शास्त्रीय नाव:''Dioscorea bulbifera'') ही आशिया तसेच आफ्रिका खंडात उगवणारी एक वेलवर्गीय आयुर्वेदिक औषधी/भाजी आहे. वेलीवर येणाऱ्या वरच्या कंदासोबत या वेलीचा जमिनीत पण मोठा कंद असतो ज्याला सर्व बाजूंनी बारीक मुळे असतात. हे दोन्ही कंद सोलून उकडून खाल्ले जातात. तसेच त्याची बटाट्यासारखी रस्सा भाजी किंवा सुकी भाजी पण बनवतात. डुकरकंद उष्ण व समशीतोष्ण कटिबंधीय जंगलामध्ये एक हजार मीटर उंचीपर्यंतच्या भागामध्ये उगवते. संस्कृतमध्ये याला वराह कंद किंवा वराहि असेही म्हणतात. याची लागवड मुख्यकरून प्रकलिका(bulbils) किंवा घनकंदाद्वारे(corm) केली जाते. या वेलीचे उगमस्थान दक्षिण आशिया असल्याचे मानले जाते. ही Dioscoriaceae कुटुंबातील एक वनस्पती आहे. हिचे जीवशास्त्रीय नाव डायोस्कोरिया बल्बिफेरा आहे. हिला संस्कृतमध्ये वराही कंद, हिंदीत गांठी, गेठी किंवा गिंथी तर इंग्रजीत एर पोटॅटो असे म्हणतात. == वर्णन == {{gallery|mode=packed |चित्र:Dioscorea bulbifera bulb.jpg|वेलीवर उगवलेला कंद |चित्र:Dioscorea bulbifera leaf.jpg|वेलीवरील पान |चित्र:Dioscorea bulbifera (Corm).jpg|मटाळूचे घनकंद (जमिनीतील कंद) |चित्र:Dioscorea bulbifera - bulb.jpg|मटाळूचे घनकंद (जटा शंकर)}} भारतात मटारूच्या २६ प्रजाती आढळतात. ज्यामध्ये 'डी. बेलोफिला (तरुड कंद)' हा प्रकार देखील पर्वतीय प्रदेशात मोठ्या प्रमाणावर आढळतो. भारतातील आयुर्वेद ग्रंथ चरक संहिता आणि सुश्रुतसंहिता मध्ये, मटारूला अठरा दैवी वनस्पतींमध्ये स्थान दिले गेले आहे. हिचा वापर च्यवनप्राशच्या निर्मितीमध्ये देखील केला जातो. नायजेरिया हा बीटरूटचा सर्वात मोठा उत्पादक देश मानला जातो. नायजेरिया व्यतिरिक्त घाना ब्राझील, क्युबा, जपान हे त्याचे प्रमुख उत्पादक देश आहेत. भारतातील काही राज्ये, ओरिसा, केरळ, तामिळनाडू येथे त्याची लागवड केली जाते. उत्तराखंडमध्ये २००० मीटर उंचीच्या भागात अनेक वेली आढळतात. हिच्या कंदाचा तसेच पानांचा वापर प्रामुख्याने भाजी म्हणून केला जातो. कंदाची चव बटाट्याच्या तुलनेत थोडी तुरट व किंचित कडू असते. ऑक्टोबर-नोव्हेंबरमध्ये, हिचे कंद गोळा करतात आणि साठवतात आणि नंतर ते उकडून सोलून खाल्ले जातात किंवा उकडलेल्या बटाट्याच्या भाजीप्रमाणे खाल्ली जातात. हे कंद वात आणि कफ नाशक व गरम असून, जास्त खाल्ल्यास पित्तवर्धक असतात. थंडीच्या वातावरणात त्याचा वापर खूप फायदेशीर आहे. कडू प्रजातीचे कंद गरम राखेत शिजवून खातात. खोकल्यासाठी हे उत्तम औषध मानले जाते.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत |दुवा=https://devbhoomidarshan.in/gethi-ki-sabji/ |title=गेठी उत्तराखंड का एक दिव्य औषधीय कंद मूल जो जानकारी के अभाव में विलुप्तप्राय हो रहा |लेखक= |दिनांक= |प्रकाशक= | संकेतस्थळ=devbhoomidarshan.in |अ‍ॅक्सेसदिनांक=१५ ऑक्टोबर २०२२ |विदा संकेतस्थळ दुवा= |विदा दिनांक=}}</ref> == स्थानिक नावे <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत |दुवा=https://www.flickr.com/photos/dinesh_valke/5000913855 |title=डुकर कंद |लेखक= दिनेश वाळके |दिनांक= |प्रकाशक= | संकेतस्थळ=flickr.com |अ‍ॅक्सेसदिनांक= १५ ऑक्टोबर २०२२ |विदा संकेतस्थळ दुवा= |विदा दिनांक=}}</ref>== * इंग्रजी: aerial yam, air potato, air yam, bitter yam, * बांगला: বনআলু (बन आलू) * हिंदी: गैण्ठी, वाराहवदना, गृष्टिक, वराही, वराहीकन्द, कदू कन्दा, रतालू (D. purpurea) * उर्दू-जमीनेकन्द * कन्नड: ಅಮ್ಬಲಿ ಗೆಣಸು (अंबाली गेनासू), ಹಮ್ದಿಗೆಣಸು (हमदी गेनासू), ಹೆಗ್ಗೆನಸು, ಕುಮ್ಟಗೆಣಸು (कुंता गेनासू) * कोंकणी: करंदो, करांदा, * मल्याळम: കാച്ചില് (कच्चील), പന്നികിഴങ്ങ (पन्नीकिझांगु) * मराठी : डुकरकंद, कडूकरंदा, वराही कंद, जटा शंकर * नेपाळी: गीट्ठा, गीट्ठे तरुल, वन तरुल * ओडिया: पिटा आलू * संस्कृत: आलुकः, वराहीकन्द * तमिळ: காட்டுச்சீரகவள்ளி (कट्टू सिर्का वल्ली), காட்டுக்காய்வள்ளி (कट्टू क कायवल्ली), कट्टूवकीलंगू * तेलुगू: అడవి దుంప (अदवी दुंपा), चेद्दूपोड्डू दुंपा या वेलाची फुलेही फांदीच्या काखेत किंवा बगलेत गुच्छाच्या स्वरूपात उगवतात व त्यांचा रंग पांढरट असून आकाराने ती लहान असतात. फळे लहान गोलाकार असून यांची बीजे पंखयुक्त असतात. == उपयोग == आयुर्वेदामध्ये या वनस्पतीचा लैंगिक वासना उद्दीपित करणारे औषध म्हणून मुख्य उपयोग केला जातो. तसेच खवखवणारा घसा, मुळव्याध, नेत्रश्लेष्मलाशोथ, अतिसार आणि आमांश, यावरही त्याचा उपयोग केला जातो. शरीरावर आलेल्या गाठींवर देखील ते प्रभावी ठरते. त्याच बरोबर हे एक उत्तम रसायन असून, स्वरवर्धक, वृष्य, बलकारक, वर्ण्य, शुक्रवर्धक, हृद्य, दीपन, पित्तवर्धक, आयुवर्धक, मधुमेह, कुष्ठ, कृमि, विष, वातज गुल्म तथा मूत्रकृच्छ्र इत्यादी आजारात लाभप्रद आहे. अति प्रमाणात खाल्ल्यास हे पित्तवर्धक असून यकृतात देखील बिघाड निर्माण करू शकते. ==पाककृती== भाजीच्या पाककृतीसाठी कृपया '''[[b:mr:मटारूची भाजी|येथे टिचकी द्यावी]]'''. == हे सुद्धा पहा == * [[वाराही कंद]] * [[गोराडू]] == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:औषधी वनस्पती]] [[वर्ग:कंदमुळे]] [[वर्ग:वेली]] 51h0c7ljzu98h5cj2ojwijod391km17 मराठा घराणी व राज्ये 0 69054 2682448 2682441 2026-05-03T12:40:11Z संतोष गोरे 135680 [[Special:Contributions/~2026-26893-22|~2026-26893-22]] ([[User talk:~2026-26893-22|चर्चा]]) यांनी केलेले बदल [[User:~2026-24679-89|~2026-24679-89]] यांच्या आवृत्तीकडे पूर्वपदास नेले. 2681711 wikitext text/x-wiki {{Short description | Maratha noble families which served Maratha Empire as commander of Maratha army}} [[चित्र:Shivaji British Museum.jpg|इवलेसे|उजवे|मराठा साम्राज्याचे संस्थापक [[शिवाजी महाराज]]]] [[चित्र:Flag of the Maratha Empire.svg |इवलेसे | उजवे | [[मराठा साम्राज्य|मराठा साम्राज्याचा ध्वज]]]] '''मराठा सरदार घराणी व राज्ये''', १७ ते १८वे शतकात [[मराठा साम्राज्य|मराठा साम्राज्याच्या]] विस्तारासाठी व संरक्षणासाठी ज्या [[मराठा]] सरदार घराण्यांनी योगदान दिले, त्या राजघराण्यांची ही यादी आहे. [[मराठा]] ही महाराष्ट्र, कर्नाटक, गुजरात आणि शेजारील राज्यांतील क्षत्रिय वंश आहे. मौर्य, सातवाहन, वाकाटक, राष्ट्रकूट, चालुक्य, शिलाहार, कदंब, यादव, होयसाळ, चौहान, गुहिल, सिसोदिया, सिंधिया, सोळंकी, परमार, अभिर अशा उत्तर आणि दक्षिण भारतातील प्राचीन क्षत्रिय घराणे महाराष्ट्रातून उत्तरेत गेले आहेत === ठळक मराठा राजघराणी === == भोसले घराणे == *'''भोसले घराणे''' हे घराणे मराठा साम्राज्यातील मुख्य व महत्त्वाचे घराणे मानले जाते. [[शिवाजी महाराज]] हे याच घराण्यातील होते. या घराण्याचा [[मराठा साम्राज्य|मराठा साम्राज्याच्या]] स्थापनेपासून ते विस्तारापर्यंत मोलाचा वाटा आहे. या घराण्याच्या महाराष्ट्रात अनेक शाखा आहेत त्यापैकी कोल्हापूरकर भोसले, सातारकर भोसले, नागपूरकर भोसले, अक्कलकोटकर भोसले, तंजावरकर भोसले या प्रमुख शाखा. == घोरपडे घराणे == *'''घोरपडे घराणे''' हे घराणे भोसले घराण्याची थोरली शाखा असून भोसल्यांचे भाऊबंद आहेत. बहमनी काळात घोरपडीच्या मदतीने कोकणातील किल्ला जिंकल्याने घोरपडे हे आडनाव प्राप्त झाले. हे घराणे आदिलशाहीत प्रमुख सरदारांपैकी एक होते. या घराण्यातील [[बाजी घोरपडे]] याने शहाजी राजांशी दगाफटका केल्याने, याला शिवरायांनी ठार मारले. मराठा साम्राज्याचे सेनापती [[संताजी घोरपडे]] हे याच घराण्यातील होते. या घराण्याला ''ममलकतमदार'', ''हिंदुराव'' व ''अमिर-उल-उमराव'' हे किताब होते. या घराण्याच्या महाराष्ट्रात अनेक शाखा आहेत त्यापैकी कापशीकर घोरपडे, [[मुधोळ संस्थान|मुधोळकर घोरपडे]], सेंदूरकर घोरपडे, दत्तवाडचे घोरपडे आणि गजेन्द्रगडकर घोरपडे या प्रमुख शाखा. == मोहिते घराणे == *'''(तळबीडकर) मोहिते घराणे''' हे घराणे शिवकाळात स्वराज्यात सामील झाले. सेनापती [[हंबीरराव मोहिते]] व शिवरायांच्या पत्नी सोयराबाई ह्या याच घराण्यातील. या घराण्याला ''हंबीरराव'' हा किताब शिवरायांनी दिला. या‌ घराण्याच्या अनेक शाखा महाराष्ट्रात आहेत, त्यापैकी [[तळबीड]] ही मुख्य मानली जाते. == कदमबांडे घराणे == *'''[[कदमबांडे घराणे]]''' हे एक मराठा घराणे आहे. १८व्या शतकाच्या सुरुवातीला गुजरात व खानदेश प्रांतात मराठा साम्राज्याच्या विस्तारात या घराण्याचा मोलाचा वाटा आहे. == शिंदे घराणे == * [[शिंदे घराणे|'''शिंदे/सिंधिया घराणे''']] '''- वंश -''' [[सूर्यवंशी क्षत्रिय|सूर्यवंश]], '''उपवंश -''' [[शेष वंश|शेष]], '''गोत्र -''' [[वशिष्ठ]] ('''शाखा''' '''-''' [[कौण्डिन्य|कौण्डिन्यः]]), '''प्रवर -''' [[वशिष्ठ]]-[[वरुण|मैत्रावरुण]]-[[कौण्डिन्य|कौण्डिन्यः]], '''वेद -''' [[यजुर्वेद]], '''उपवेद -''' [[धनुर्वेद]], '''मंत्र -''' [[गायत्री मंत्र]]''', देवक -''' [[मर्यादवेल|मर्यादवेल (समुद्रवेल)]], '''कुळदेवी -''' [[महालक्ष्मी|श्री महालक्ष्मी (कोल्हापूर)]], [[आई जनाई देवी]], '''कुळदैवत -''' [[ज्योतिबा|श्री ज्योतिबा]], '''चिन्ह -''' [[सर्प]] [[नाग|(नाग)]], '''ध्वज -''' [[केशरी]] व [[लाल]], '''उत्पत्ती -''' [[सिंधु देश|सिंधदेश]], '''मुळगाव -''' [[सिंध|अरोर (सिंध)]]''',''' [[कण्हेरखेड़]] ([[महाराष्ट्र]]), '''राजक्षेत्र -''' [[उज्जैन]]; [[ग्वाल्हेर]]; [[दिल्ली]] आदि, '''पदवी-'''[[पाटील|पाटील-ए-हिन्दुस्तान]] ([[महादजी शिंदे|हिन्दुस्तान चा पाटील]]), [[देशमुख]], [[सरकार]], [[राजा|राजे]], [[महाराज]]. [[शिंदे कुळ|शिन्दे]] घराणे अथवा हिन्दीमध्ये सिंधीया हे मध्य भारतातील [[ग्वाल्हेर]] येथील राज्यकर्ते होत. राज्यकर्ते होण्याअगोदर मराठा साम्राज्याचे मुख्य सरदार घराणे होते. मराठा साम्राज्याच्या विस्तारामध्ये यांनी मोठी कामगीरी बजावली होती. शिन्दे हे मुळचे [[सातारा]] जिल्ह्यातील नीरा नदीच्या काठावरील [[कण्हेरखेड़]] या गावचे पाटील होते. राणोजी शिन्दे हा मूळ कर्ता होता. या शिन्दे घराण्याचे कुलदैवत म्हणजे कोल्हापूर मधील श्री महालक्ष्मी अंक वाडी रत्‍नागिरीचा दक्खनचा राजा श्री जोतिबा.या जोतिबाच्या चैत्र यात्रेमध्ये शिन्दे सरकार यांच्या शासनकाठीला पहिल्या मानाच्या अठरा शासनकाठ्या मध्ये नऊ क्रमांकचा मान आहे.सध्या शिन्दे ग्वाल्हेर याठिकाणी स्थायिक असल्यामुळे त्याची ही मानाची शासनकाठी त्यांच्या वतीने चालवण्याचा मान [[सांगली]] जिल्ह्यातील [[वाळवा]] तालुक्यातील [[करंजवडे]] गावाच्या ग्रामस्थांना शिन्देंनी फार पूर्वीपासून दिला आहे.तशी नोन्द सुद्धा [[सिन्धिया देवस्थान ट्रस्ट]] यांच्याकडे आहे. शिन्दे घराण्यातील महत्त्वाच्या व्यक्ती ** [[राणोजी शिंदे]] ** साबाजी शिंदे ** जयाप्पा शिंदे ** [[दत्ताजी शिंदे]] ** [[जनकोजी शिंदे]] ** [[महादजी शिंदे]] ** मानाजी शिंदे ** जयाजीराव शिंदे ** [[माधवराव शिंदे]] ** [[ज्योतिरादित्य शिंदे]] == तनपुरे घराणे == *तनपुरे - देसाई (देशमुख) घराणे हे घराणे प्रतिष्ठित मराठा घराणे असून या घराण्याचा देवगिरीच्या सेउना यादव राजघराण्याशी संबंध आहे. *वरकटणे, तालुका करमाळा हे तनपुरे - देसाई (देशमुख) सरदारांचे वतन होते. येथे त्यांची सुमारे ३६ एकरात पसरलेली गढी आहे. सध्या तिची पडझड झालेली आहे. आसपासच्या गावांचा महसूल व कारभार येथून चालवला जात असे. *घराण्याचे मूळ गाव परांडा तालुक्यातील खानापूर होते, येथूनच त्यांचा महाराष्ट्रात विस्तार झाला. या घराण्याच्या अनेक शाखा महाराष्ट्रात आहेत, त्यापैकी वरकटणे ही मुख्य शाखा आहे. एक शाखा सोलापूर, दुसरी शाखा खानापूरमध्ये आहे. *तनपुरे - देसाई (देशमुख) हे पंचकुळी मराठा घराणे असून मूळ मराठ्यांच्या प्राचीन ९६ कुळांमधील एक प्रतिष्ठित असे घराणे आहे. == धनुरकर घराणे == * '''[[धनुरकर शिंदे घराणे]] - वंश -''' [[सूर्यवंशी क्षत्रिय|सुर्यवंश]], '''उपवंश -''' [[नागवंश|शेष]], '''गोत्र -''' [[वशिष्ठ|विशिष्ठ]] ('''शाखा -''' [[कौण्डिन्य|कौण्डिन्यः]]), '''प्रवर -''' [[वशिष्ठ]]-[[वरुण|मैत्रावरुण]]-[[कौण्डिन्य|कौण्डिन्यः]], '''वेद -''' [[यजुर्वेद]], '''उपवेद -''' [[धनुर्वेद]], '''मंत्र -''' [[गायत्री मंत्र]], '''देवक -''' [[मर्यादवेल|मर्यादवेल (समुद्रवेल)]] व [[धनुष्यबाण]], '''कुळदेवी -''' [[कुलस्वामिनी श्री धनदाई माता|आदि शक्ति धनदाई देवी (महालक्ष्मी)]], '''कुळदेवता -''' [[काळभैरव|श्री काळभैरवः]], '''चिन्ह -''' [[सर्प]] [[नाग|(नाग)]], '''ध्वज -''' [[केशरी]] व [[लाल]], '''उत्पत्ती -''' [[सिंधु देश|सिंधदेश]], '''मुळगाव -''' [[सिंध|अरोर (सिंध)]], [[माउंट अबू|अमीरगढ़ (माउंट अबू)]], '''राजक्षेत्र -''' [[धनुर]], [[नाशिक]], [[तोरणमाळ|तोरणमाळ-अक्रानी]] आदि, '''पदवी''' '''-''' [[पाटील]], [[देशमुख]], [[राजा|रावसाहेब]], [[सरकार]], [[राजा|राजे]] आदि * [[धनुरकर शिंदे घराणे|'''धनुरकर शिंदे घराणे''']] हे [[महाराष्ट्र]] राज्यातील [[धुळे जिल्हा|धुळे जिल्ह्यातील]], एक मध्यकालीय [[धनुर]] गावाची क्षत्रिय कुटुंबची शाखा आहे. धनुरकर शिंदे हे ताप्तीय-[[मराठा]] घराणे खान्देशात "खान्देश" (कान्हदेश) राजकारणत वतनदार होते. नन्तर मराठा हिंदवी साम्राज्यात छत्रपती शाहू महाराजंचे पेशवा बालाजी भट्ट च्यासोबत सैन्यात धनुर्धरांची विशेष तुकडीचे [[सरदार]] होते व त्या काळात [[धनुर]], [[अक्राणी तालुका|अक्रानी]], [[तापी नदी|ताप्ती]] क्षेत्राचि वतनदारी, परगणाचि [[देशमुख|देशमुखी]], गावांची [[पाटील|पाटीलकी]] केली व रावसाहेब, सरकार हे पदवी मिळाली. त्यात गावांचे नाव धनुर, कापडणे, उमरखेड, शीरूड, जोवखेड़ा, बोरकुंड, डोंगरगाव, म्सहावद, मड़काणी, तोरणमाळ, फत्तेपुर, धडगाव, भोंगरा, डोंडवाडा, मोरतलाई, अमळनेर, धरणगांव, रावेर, अशीरगढ़, नेपागाव, बैतूल, मुलताई आदि आहेत. शिंदे-सरकार, शिंदे-देशमुख, शिंदे-पाटील हे आडनाव व ताप्तीय-मराठा हे समाज लिहून या शिंदेवंश चे १२०० घराणे [[खान्देश|खान्देशात]] ([[तापी नदी|ताप्तीक्षेत्र]]) व १५०० घराणे [[दख्खनचे पठार|दख्खनात]] राहत आहेत. == धारचे पवार घराणे == *'''धारचे पवार घराणे''' मूळचे सुपे येथील शिवपूर्व काळातील हे मराठा घराणे स्वराज्यात व मराठा साम्राज्य मध्ये उदयाला आले.प्राचीन सूर्यवंशी परमार राजघराण्यातील पूर्वज महान चक्रवर्ती सम्राट विक्रमादित्य परमार,चक्रवर्ती सम्राट शालिवाहन परमार, राजा भोज, राजा जगदेवराव परमार, भवानी राजे,राजे साबुसिंह उर्फ सरदार साबाजी पवार, कृष्णाजी राजे, काळोजी राजे, केरोजी राजे, बाबाजी राजे, संभाजी राजे,उदाजीराजे पवार, मानाजी राजे पवार यांनी स्वराज्यात मोलाची कामगिरी बजावली,मराठा साम्राज्यात सेनापती, सेना प्रमुख, सरदार, जहागीरदार, देशमुखी, सरपाटील, मुलकी पाटीलकी, गांव पाटिलकी असलेले 96 कुळी मराठा घराणे पवार हे शिवपूर्व कालीन प्रसिद्ध आणि पराक्रमी घराणे आहे.१८व्या शतकात माळवा प्रांतात मराठा साम्राज्याचा विस्तार करण्यास या घराण्याचा मोलाचा वाटा आहे.धारचे संस्थानिक यशवंतरावराजे यांचा राज्याभिषेक झाला होता.या घराण्याला राजे ''विश्वासराव'' व ''सेनाबारासहस्री'' हे किताब होते. या घराण्याच्या महाराष्ट्रात अनेक शाखा आहेत त्यापैकी सुपेकर पवार, वाघोलीकर पवार,मलठण कर,विदर्भातील खेडकर पवार,धारचे पवार आणि देवासचे पवार,नगरदेवळेकर पवार, प्रमुख शाखा.तसेच इतर प्रमुख शाखा वाल्हे, सुपे, चिंचणी, येळपाने, पिंपळगांवकर पवार,जळगाव चाळीसगाव, नाशिक, कोकण, सातारा, अशा अनेक जिल्ह्यात आणि महाराष्ट्राच्या बाहेर ही अनेक शाखा आहेत.सध्या धार आणि देवास मध्यप्रदेश, सुपे जि. नगर, नगरदेवळे जि. जळगाव येथे राजवाडा आणि राजगादी आहे. == थोरात घराणे == *'''[[थोरात घराणे]]''' हे शिवकाळातील मराठा घराणे पेशवाईत उदयाला आले. [[संभाजी महाराज|संभाजी महाराजांच्या]] मृत्यूनंतर चाललेल्या मुघल-मराठा संघर्षात या घराण्याने विलक्षण पराक्रम गाजवला. या घराण्याला ''दिनकरराव'', ''अमिरुलउमराव'' व ''जंगबहादर'' हे किताब होते. १८व्या शतकाच्या सुरुवातीला [[गुजरात]], खानदेश व बागलाण प्रांतात मराठा साम्राज्याच्या विस्तारात या घराण्याचा मोलाचा वाटा आहे. या घराण्याला [[सूरत]], [[संगमनेर]], [[जुन्नर]], , कडेवलीत, [[पुणे]] आणि विजापूर या प्रांतात सरंजाम होता. [[पानिपतची तिसरी लढाई|पानिपतच्या तिसऱ्या लढाईत]] या घराण्यातील अनेक पुरुष कामी आले. या घराण्याच्या महाराष्ट्रात अनेक शाखा आहेत त्यापैकी विरगावकर थोरात, [[वाळकी|वाळकीकर थोरात]], पिंपळगावकर थोरात, वाळवेकर थोरात, पारनेरकर थोरात, नेवासकर थोरात आणि भूमचे थोरात या प्रमुख शाखा आहे. * == जगदाळे घराणे == *'''[[जगदाळे]]''' हे घराणे मूळचे [[मसूर|मसूर परगण्यातील]] पिढीजात वतनदार होते. हे घराणे पवार घराण्याची एक शाखा आहे. शिवकाळात हे घराणे आदिलशाहीच्या सेवेत होते. अफजल खानाच्या स्वारीच्या वेळी या घराण्यातील महादजी जगदाळे हा अफजल खानाला येऊन मिळाला होता. प्रतापगडाच्या पायथ्याशी झालेल्या लढाईत हा ठार झाला, पुढे शाहू राजांच्या काळात हे घराणे मराठा साम्राज्यात सामील झाले. == ढमढेरे घराणे == *'''[[ढमढेरे]]''' हे मराठा साम्राज्यातील प्रसिद्ध घराणे आहे. [[तळेगाव ढमढेरे]] हे या घराण्याचे मूळ ठिकाण आहे. छत्रपती संभाजी महाराज ते पेशवाई कालखंडापर्यंत या घराण्याने उत्तम कामगिरी बजावली आहे. ढमढेरे हे पेशव्यांच्या हुजुरात सैन्यातील प्रमुख सरदारांपैकी एक होते.<br /> == कदम घराणे == *'''देवळालीकर कदम''' देवळाली प्रवरा येथील कदम हे बँकापूरच्या कदंबांचे वंशज. हे छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या वेळेस राजगड किल्याचे ''तट-सरनौबत'' होते. राजाराम छत्रपतींच्या जिंजीच्या प्रवासातही बाजी कदम आणि खंडोजी कदम देवळालीकर हे बरोबर होते. == रणनवरे/रणवरे घराणे == *''' रणनवरे/रणवरे घराणे ''' रणनवरे/रणवरे हे शिवपूर्वकालीन प्रतिष्ठित मराठा घराणे आहे, जिंती तालुका फलटण हे रणनवरे सरदारांचे मूळ गाव रणनवरे घराण्याचा येथूनच महाराष्ट्रात विस्तार झाला. रणामध्ये लढण्यासाठी अग्रेसर असणाऱ्या बदामीकर साळुंखे चालुक्यांची ही मुधोळ येथील शाखा आहे. रणनवरे हे मराठ्यांच्या प्राचीन ९६ कुळांमधील एक प्रतिष्ठित असे घराणे आहे. सरदार मलोजी रणनवरे हे शहाजी राजे भोसले यांचे सहकारी होते. त्यांनी शहाजी राजे यांच्या सनदा विजापूरवरून जाऊन आणल्या.शहाजी महाराजांनी त्यांना हुक्केरी रायबाग परगण्याचे कारभारी म्हणून नेमले होते. तंजावर येथील प्रसिद्ध शिलालेखातील शहाजी राजांना मदत करणाऱ्या ९६ कुळांच्या यादीत या घराण्याचे नाव आहे. बाजी रणनवरे हे शिवरायांच्या शिलेदारांचे सरदार होते. जिंतीकर रणनवरे सरदारांनी स्वराज्याची पहिल्या बेलसरच्या लढाईत शिवरायांचा तोफखाना सांभाळला होता.शिवरायांच्या तोफखान्याचे पाहिजे प्रमुख हा मान रणनवरे सरदारांना जातो. वर्धनगड आणि पांडवगडाचे किल्लेदार हे रणनवरे सरदार होते. महाराष्ट्रात रणनवरे/रणवरे परिवाराच्या शाखा असलेली गावे... पुणे जिल्हा:निमसाखर, मळद (दौंड),राख, सणसर, रणनवरेवाडी, हिंजवडी. मांडकी, निंभोरे, जिंती (सातारा), जवळगाव (अंबाजोगाई),शिंदेवाडी, बोथे, लोणी (सातारा), सिंदुरजन, कडगाव (कोल्हापुर), काटी (विदर्भ), सेलू (वर्धा), पाणीपत (हरियाणा), बदामी (कर्नाटक). == मरळ घराणे == मरळ यांचे गोत्र अत्री,देवक पानकणीस व कुलदेवी जोगेश्वरी (आंबेजोगाई)आहे. यांचे मूळ घराणे जाधव पण काही कारणाने जाधव चे मरळ आडनाव केले. मरळ बारा मावळातील कानंद खोऱ्यात यांची देशमुखी होती.यांचे मुख्य गाव कानंद(वेल्हे,पुणे) या गावावरून या खोऱ्याचे नाव कानंद खोरे आहे . छत्रपती शिवाजी महाराज यांनी झुंझारराऊ हा किताब दिला. नंतर काही कारणाने मरळ घराण्यातील कुटुंबे वेल्हे तालुक्यात धानेप, कोंढावळे, पावे, दापोडे तसेच केळावडे (भोर), कोंढवे बुद्रुक (हवेली) येथे स्थायिक झाले. तरी अजूनही कानंद गावात मरळ घराण्याचे मूळ वंशज आहेत. == महाडीक घराणे == ● [[महाडीक]] - तारळे(सातारा जिल्हा), निनाम(सातारा). नागपूर, कोल्हापूर (महाराष्ट्र) कोकण, महाड, नेवरी,येलूर,ग्वाल्हेर, तंजावर, कर्नाटक. == माने घराणे == ●[[माने]] - राष्ट्रकुट वंशज [[ कुळ: सोमवंशी, देवक: गरुड पक्षी, गरुडाचे पंख. [[रहिमतपूर]] माने ,आणि [[म्हसवड]] राजेमाने सातारा जिल्हा, माने-पाटील विसापूर,मणेराजुरी(जमदाडे) ,सावर्डे तासगाव सांगली, महाराष्ट्र , वेळापूर् माने-देशमुख , कारेपूर, ता-लातूर, माने-भिमबहादुर कसबा सांगाव, मांगूर, चरेगाव, उदगाव. माने(भुजबळराव)आंबव,व भुजबळराव,घाटीवळे, माने, कुरचुम,सर्व गावे ता.संगमेश्वर (रत्‍नागिरी जिल्हा), सरकार-रुकडी, भादोले, भेंडवडे. यवतमाळ आणि नागपूर येथील माने. ठोमासे गाव चे माने पाटील. माने सरकार (पतंगराव) गाव- खानापूर , जि-सांगली . माने-खुबी, ता कराड,.माने गाव- इस्लामपूर, ता. वाळवा, जि-सांगली == घाटगे/घाडगे घराणे == *[[घाटगे|राजे-घाटगे]] || [[घाटगे|राजे-घाडगे]]: (वंश: सूर्यवंश गोत्र:कश्यप देवकः-सूर्यफुल)[कलचुरी - काळमुख सूर्यवंशी उर्फ घाटगे वंश], पाचेगाव,राजापूर, डिस्कळ(दिसकळ),मलवडी, निमसोड ता.खटाव, रायगाव, कोळ, कुकुडवाड (कराड भाग), खटाव मान काही भागात केंजळगड (सातारा जिल्हा), कुमठे,बोरगांव(बहे)(जिल्हा सागली) कागल (कोल्हापूर जिल्हा) बारामती (पुणे जिल्हा) (महाराष्ट्र, कर्नाटक). == मोरे घराणे == * [[मोरे]] - सुर्यवंश, लक्षमणपुत्र चंद्रकेतूचे वंशज, (मौर्यखंड), चंद्रगुप्त मौर्याचे कोकणात स्थलांतरित झालेले वंशज. सुरुवातीस छत्रपती शिवरायांना स्वराज्यासाठी विरोध आणि नंतर यांच्याच वंशजानी हिंदवी स्वराज्याकरिता तसेच पानिपतात स्वतःच रक्त सांडवल. जावळी, रायगड किल्ल्याचा परिसर, खटाव (सातारा जिल्हा) या गावाजवळचा वर्धनगड (महाराष्ट्र). == मोहिते घराणे == *[[मोहिते]] - चव्हानकुळी, [[तळबीड]][[जालना|, गोवेे(सातारा) येेेथील 'मोहिते इनामदार]]' [पोखले-ता.पन्हाळा येथील-मोहिते पाटील]. सरसेनापती हंबीरराव मोहिते हे वीर पुरुष. == मानकर घराणे == *'''मानकर/माणकर :''' सेनापती खंडोजी दादजी माणकर (छत्रपती शाहू पर्व) यांचे सरदार घराणे.(सरखेल तुळाजी कान्होजी आंग्रे यांचे सासरे). "रायगड जिल्हा": माणकर वाडा-खरवली, ता.माणगांव (इनामदार) "पुणे जिल्हा": सांगरुण-कातवडी, ता.हवेली. (सरपाटील मोसे खोरे) मौजे पारगाव तर्फे खेड (पाटील) ता. आंबेगाव, मानकरवाडी-मुळशी, मावळ, भोर, जुन्नर, इंदापूर या तालुक्यात आणि महाड-रायगड जिल्ह्यात उपशाखा वस्तीस आहेत. (इतिहास संशोधन-श्री.गणेश संभाजी मानकर, पुणे दि.०९.०९.२०२३) == मारणे घराणे == *[[मारणे]] - [[मुठे खोरे]] , [[मुठे मावळ]] * [['मारणे देशमुख']] * == शिर्के घराणे == * [[शिर्के]] - कोकण, श्रीरंगपूर (महाराष्ट्र). बल्लाळ होयसळ यादव यांचे वंशज == शिवले घराणे == *शिवले - हे प्रतिष्ठित मराठा घराणे आहे, "देवक वडाचे, वढू बुद्रुक तुळापूर, म ुंगे, किवळे, शिवली - भड वली व रेडग/ महाराष्ट्र. शिवले देशमुख, शिवले पाटील, शिवले चौगुले, शिवले (शिवळे ) -इनामदार ई. पदावर काम केलेले आहे. महत्त्वाचे कार्य म्हणजे छत्रपती संभाजी महाराज याचे अंतिम क्रिया याच घराण्यातील वीर पुरुषांनी केली." https://www.facebook.com/Shivale070419810704981/ संभाजी महाराजांची समाधी स्थळ वढू बुद्रुक गावी आहे. == सावंत घराणे == * [[सावंत]] - सावंतवाडी, (कोकण विभाग महाराष्ट्र आणि गोवा राज्य) == गायकवाड घराणे == * [[गायकवाड]] हे सूर्यवंशी क्षत्रिय मराठा घराणे आहे. घाटगे यांच्या प्रमाणेच मंगळवेढ्याच्या सूर्यवंशी कलचुरी/काळमुख घराण्याची एक शाखा. छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या काळापासून ते मराठा साम्राज्याच्या अंतापर्यंत या घराण्याने महत्त्वाची कामगिरी बजावली. क्षत्रियांच्या अनेक धर्मांपैकी एक असलेला धर्म म्हणजे गाईचे रक्षण करणे, गाईला कवाड दिले म्हणून गायकवाड असे या घराण्याचे नाव पडले. छत्रपती शिवाजी महाराज यांच्या पत्नी सकवारबाई यांचे माहेर गायकवाड घराणे होते. पुणे भागातील गायकवाड घराण्याने गुजरातवर स्वारी करून गुजरातमध्ये बडोदा संस्थानची स्थापना केली. सुर्वे, थोरात, काकडे, हांडे, शितोळे, खंडागळे, राऊत, सूर्यवंशी, दिनकरराव ही सर्व मराठा घराणी या गायकवाड कुळातूनच उत्पन्न झालेली आहेत. या सर्व घराण्यांचे देवक सूर्यफूल आहे. == गरुड घराणे == *'''''गरुड''''' - राष्ट्रकुट शाखा. महाराष्ट्र बेलसर, (मावळ) सांगिसे, टाकवे(खुर्द). ==शेलार घराणे == * शेलार/ [[शिलाहार]] अपरांत- यांचे कोल्हापूर व कोकण (महाराष्ट्र). == जगताप घराणे == '''[[जगताप]] -''' गुट्टीच्या सूर्यवंशी जगताप चोळ राजांचे वंशज. हे जगताप चोळ देवगिरीच्या यादवांचे मंडलिक होत. '''राजगादी''' : गुट्टी, आंध्रप्रदेश '''निशाण''' :  ध्वज स्तंभावर ऐरावत '''हरजीराजे जगताप''' हे जगताप कुळातील मुळेपुरुष आहेत. '''सरदार गोदाजीराजे जगताप''' हे  त्यांच्या शौर्यासाठी प्रसिद्ध असलेल्या शिवाजी महाराजांच्या सैन्यात होते. ते छत्रपती शिवाजी महाराजांचे जवळचे बालपणीचे मित्र होते. शिवाजी महाराजांनी जिंकलेल्या पहिल्या किल्ल्यासाठी त्यांनी तोरणा किल्ल्यावरील हल्ल्यात भाग घेतला होता. '''सरदार खंडोजी जगताप''' '''व''' '''सरदार कृष्णाजी जगताप''':पणदरे गावातील शिवाजी महारांजांच्या सैन्याखालील मराठा सरदार . == जाधव घराणे == * हिंदुस्थान च्या इतिहासातील मातब्बर शुर घराणे म्हणजे [[जाधव]] घराणे ,या घराण्यांचा वंश मुळत: यदुकुळ भगवान श्री कृष्णाच्या कुळाशी आणि रजपुत शाखा जाडोन कुळाशी आहे. * वंश- चंद्रवंश,कुळ-यदुकुळ, देवक- पानकणीस, गोत्र -अत्री, कुळदेवी जोगेश्वरी,श्री तुळजाभवानी पश्चिम महाराष्ट्रातील काही घराण्यांचे कुलदैवत श्री जोतिर्लिंग वाडी रत्‍नागिरी जि.कोल्हापुर,आणि , काही घराण्यांचे सातारा जिल्ह्यातील पाटण तालुक्यातील जळव येथील श्री जोतिर्लिंग आहे * हिंदवी स्वराज्याच्या महान संकल्पनेचा जन्म जिच्या उदरातुन झाला त्या स्वराज्य जननी राजमाता माॅसाहेब जिजाऊ यांचे वडील ,राजे लखुजीराव जाधव राव यांच्या घराण्याच्या अनेक शाखा महाराष्ट्रात आहेत. या घराण्याला राव हा किताब आहे. राजे जाधवराव, जाधवराव इनामदार, सरदार जाधव, जाधव-पाटील, अशी अनेक हिंदवी स्वराज्यातील मातब्बर सरदार घराणी तथा सरंजामदार घराणी महाराष्ट्रात आहेत. शंभुसिंह जाधवराव,सरसेनापती धनाजीराव जाधवराव,चंद्रसेन जाधव असे अनेक वीर योद्धे या कुळात जन्माला आहे, पैकी, * सिंदखेडराजा चे राजे जाधवराव, सासवड चे जाधवराव,भुईंज चे जाधवराव,मालेगांव ,निनाम, बहे, परींचे,साताऱ्याच्या उत्तरेस असलेले लिंब गोवे गांव चे सरदार जाधव, कोरेगांव तालुक्यातील जळगांव चे सरदार जाधव-इनामदार, उंब्रज चे सरदार जाधव इनामदार ,आर्वी चे सरदार जाधव-पाटील इनामदार. वडोली चे सरदार जाधव, पाटण तालुक्यातील काही गावे,कुंभार्ली,कराड गोळेश्वर चे जाधव, सातारा सांगली कोल्हापुर इत्यादी अनेक गावांमध्ये मातब्बर आणि मानकरी सरदार घराणी या शाखेशी जोडली आहेत * जाधव म्हणजेच देवगिरीचे यादव. या कुळातील अजून काही आडनावाचे ही पुणे जिल्ह्यातील बारा मावळातील मरळ, घारे, कडू, निगडे ही आहेत. == थोरात घराणे == *थोरात - देवक सुर्यफूल, सूर्यवंशी, गोत्र वशिष्ठ, कोल्हापूर, सांगली, सातारा, अकोले, सिन्नर, पारनेर, [[वाळकी]], [[वीरगाव]], पिंपळगाव, खुटबाव, वाळवणे, अष्टा, भूम, ओंड, कार्वे, बहे, वाळवे, येळवी,‌‌ थोरातवाडी कौठा , अनगरें ता श्रीगोंदा. छत्रपती शिवाजी महाराजांपासून पेशवेकाळापर्यंतचे सरदार घराणे. == तुंवर (तौर) घराणे == * राजेतौर ([[ठाकुर]]) कुंतलवंशीय पांडवातील अर्जुनाचे व दिल्लीपती आणि ग्वाल्हेरचा तोमर, तंवर यांचे वंशज आणि साडेबावीस गावे गोदावरी नदीच्याकाठी जहागिरदार. जिल्हा जालना आणि बीड यांच्या सीमेवर आणि कोल्हापूर येथे भोज राजाची राजधानी कसबा बीड येथील पाटीलकी आणि सावकार. == घोरपडे घराणे == *[[घोरपडे]], सिसोदे वंश, [[राजे घोरपडे]] - [[मुधोळ]], (महाराष्ट्र, कर्नाटक). संताजी घोरपडे हे घराण्यातील प्रभावशाली विरपुरुष. देवाक पाच पालवी,कुळ दैवत पाली चा खंडोबा गावे -भाडळे,जांब ,चिचंणी,डिस्कळ कआंबळएश्वर,एकाब,शिरढोण नांदगाव, तासगांव == घार्गे घराणे == * [[घर्गे-देसाई]]:- शिरोळ आणि निमसोड महाभारतातील यशोवर्धन राजाचे वंशज. == परिहार-(पऱ्हाड) घराणे == *परिहार-(पऱ्हाड)- साडेबारा गावे (वंश सूर्यवंश) गोदरी, अंचरवाडी, भालगाव, पिंप्री, डिग्रस बु, यवता, माळशेंबा, केंदूर. == कड/कडू घराणे == *बारा मावळ पैकी एक मोसे खोऱ्याचे देशमुख वतनदार *चाकणच्या ८४ गावांची सरदेशमुखी *नायगाव(पुरंदर) *शिराळा, अमरावती, अहिल्यानगर येथे उपशाखा वास्तव्यास आहेत. *कडू आडनावामध्ये ब्रिटिशकाळात चूक होऊन काही ठिकाणी "कड" हे आडनाव झालेले पाहायला मिळते *कडू घराण्याच्या इतिहास संशोधनाचे व एकीकरणाचे कार्य श्री.कृणाल कडू देशमुख करत आहेत. *https://www.instagram.com/kadu_sardar?igsh=amRucGQ3M2VuY2s2 हे कडू घराण्याचे अधिकृत पेज आहे. == काळे घराणे == १) राशीन, ता.कर्जत, जि.नगर २)घोडेगाव, ता.आबेगाव,जि.पुणे 3) कुवर बहाद्दूर-देशमुख(काळे), सिन्नर, जि.नाशिक == शिळीमकर घराणे == * शिळीमकर-देशमुख: (मूळचे शिंदे) सरदार घराणे, देशमुख गुंजन मावळ (भोर - राजगड परिसर) == काटे घराणे == *काटे घराणे :- पूने, हिंगणगाव, टाकोबाईचीवाडी, ता. फलटण<br /> == शिरोळे घराणे == *इनामदार शिरोळे पाटील घराणे - शिवाजीनगर (भांबुर्डे) पुणे शहर, पावनखिंड च्या युद्धात वीरगती झालेले शिलेदार राणोजी शिरोळे व पानिपत वीर शेखोजी शिरोळे पाटील. शिरोळे हे पुणे जिल्ह्यातील एक प्रमुख घराणं आहे. या घराण्याचे आडनाव मूळचे शिरवले होते. शिरवळे बुरुज हे रोहिडा किल्ल्याच्या सात बुरुजांपैकी एक आहे, त्यामुळे या कुटुंबाचे आडनाव शिरवळे या बुरुजावरून आले आहे. या कुटुंबाचा इतिहास मराठा साम्राज्यासाठी शौर्य आणि सेवेने चिन्हांकित आहे पावनखिंड येथे झालेल्या युद्धात बांदल सेनेत शिरोळे सरदार देखील होते त्या युद्धात वीरगती झालेले शिरोळे सरदार यांना छत्रपती शिवाजी महाराज यांनी पुण्यातील भांबुर्डे आजचे छत्रपती शिवाजी नगर येथील काही जमीन इनाम म्हणून दिली<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://doi.org/10.7717/peerj.19621/supp-3|title=Supplemental Information 3: Maternal characteristics of GH and non-GH participants|website=doi.org|access-date=2025-07-15}}</ref> पुढे देखील शिरोळे सरदार हे स्वराज्याच्या सेवेत होते पानिपत च्या तिसरा युद्धात शिरोळे घराण्यातील 7 कर्तबगार व्यक्ती यांना वीरगती झाल्यामुळे पेशव्यांनी त्यांना पिंपळे गुरव येथील जमीन इनाम म्हणून दिली शिरोळे कुटुंबाचा धर्म आणि जात -- हिंदू, क्षत्रिय ९६ कुळी मराठा, कुलदेव - जेजुरीचा खंडोबा, कुल देवी - तुळजापूरची तुळजाभवानी, गोत्र - शांडिल्य, देवक - सूर्यफुल (सूर्यफुल). येकोजी - १ शिरोळे (शिरवले) हे या घराण्याचे मूल पुरुष. शिरोळे वंशवृक्ष - येकोजी - (मुल पुरुष) -- शेखोजी -- राणोजी (पावनखिंडीच्या लढाईत लढले) -- रत्नोजी -- येकोजी - २ आणि मोराजी, येकोजीला तीन मुलगे होते -- जेसोजी, जोगोजी, गिरजोजी आणि मोराजीला पाच पुत्र - सुलतानजी, राणोजी, शेखोजी, आनंदराव, गोविंदराव. == गोळे घराणे == *गोळे घराणे, भुजजी गोळे,धाकलोजी गोळे, रुद्रजी गोळे १५३ गावात सरनौबत गोळे ==दाभाडे घराणे == {{बदल}} *[[चऱ्होली|चऱ्होलीकर दाभाडे]] सरदार बजाजी दाभाडे पाटील ([[तळेगाव दाभाडे]]) यांना दोन मुले होती. १ले येसाजीराव व दुसरे सोमाजीराव होय. * सोमाजी बिन बजाजी दाभाडे च-होली गावच्या वतनावर आले. च-होली सरदार दाभाडे घराण्यातील सोमाजीराव दाभाडे हे मूळ पुरुष होय. सोमाजी दाभाडे यांना २ मुले होती. थोरले कृष्णाजी व '''धाकटे बाबुराव''' होय. [[कृष्णाजी दाभाडे]] यांचा अनेक ऐतिहासिक पत्रांमध्ये उल्लेख आढळतो. छत्रपती_शाहू_महाराज शाहू महाराज १६९० पासून महाराणी येसुबाईसाहैब यांचे सोबत औरंगजेबच्या कैदेत होते. औरंगजेबच्या शेवटच्या काळात शाहू राजांना सोडवण्यासाठी ज्या मराठा सरदारांनी प्रयत्नांची शिकस्त केली, त्यामध्ये सरदार कृष्णाजी दाभाडे चऱ्होलीकर ही होते. छत्रपती शाहू महाराज यांनी सुटकेनंतर दाभाडे घरण्यावर महत्त्वाच्या जबाबदाऱ्या सोपविल्या होत्या. स्व पराक्रमाचा जोरावर त्यांनी त्या सार्थ केल्या. शाहू महाराजांनी खंडेराव दाभाडे यांना सेनापतीपदी नियुक्त केले तर, कृष्णाजी दाभाडे यांना सुभेदार व सेनाबारासहश्री म्हणून नेमले. महाराणी येसूबाई यांची दिल्लीहून सुटका करण्यासाठी गेलेल्या मराठा सैन्यात कृष्णाजी दाभाडे हे सुभेलष्कर म्हणून सामील होते. सातारा व कोल्हापूर छत्रपतींमधील वारणेच्या तहात ते उपस्थित होते. गुजरात, खान्देश, मिरज, बारामती, कोकण, दिल्लीमधील लढ्यात त्यांचा सहभाग होता. त्यांच्या पराक्रमावर खुश होऊन शाहू छत्रपतीकडून त्यांना अनेक गावची वतनदारी मिळाले होती. त्यांना १२ गावांची जहागिरी होती, त्यापैकी चऱ्होली हे प्रमुख वतनाचे गाव आहे. इ स 1725 मध्ये चऱ्होली येथील डोंगरावर वाघेश्वर महादेवाचे मंदिर सुभेदार कृष्णाजी दाभाडे यांनी बांधले. श्रीमंत सुभेदार श्री कृष्णाजी दाभाडे यांचा कार्याचा सन्मान म्हणून चऱ्होली ग्रामस्थच्या वतीने व श्री सागर दाभाडे आणि दाभाडे घराणे यांच्या विशेष प्रयत्नांमधून चऱ्होली येथील प्रमुख चौकाला "श्रीमंत सुभेदार कृष्णाजी दाभाडे" चौक असे नामकरण पूर्वी करण्यात आले होते. शिवाय मरकड रोडला इंद्रायणी नदीवर असणाऱ्या पुलाला "श्रीमंत सरसेनापती खंडेराव दाभाडे सरकार"पूल असे नामकरण करण्यात आले आहे. = मराठा राज्ये = ब्रिटिशांच्या भारतातील आगमनापूर्वी भारतावर मराठ्यांचे साम्राज्य होते. भारत देशावर ब्रिटिश सत्ता येण्यापुर्वी भारताच्या अटक ते कटक (पुर्व-पश्चिम दिशा), पंजाब-हरियाना ते तंजावर (उत्तर-दक्षिण दिशा) या भूभागावर सातारा(चक्रवर्ती राजधानी) अंकित अनेक मराठी महाराजांची बडोदा, धार, ईंदौर, ग्वाल्हेर, तंजावर अशी राज्ये तसेच मराठी सरदारांची संस्थाने होती. * [[अक्कलकोट]] * [[इचलकरंजी]] * [[इंदूर]] * [[औंध]] * [[कुरुंदवाड]] * [[कोल्हापूर]] * [[ग्वाल्हेर|ग्वाल्ह]].[[ग्वाल्हेर|र]] * [[धनुर]] * [[जत]] * [[जव्हार]] * [[झांशी]] * [[तंजावर]] * [[देवास]] (थोरली पाती, धाकटी पाती) * [[धार]] * [[नागपूर]] * [[फलटण]] * [[बडोदे]] * [[भोर]] * [[मुळशी]] * [[मुधोळ]] * [[सांदूर]] ([[कर्नाटक]]) * [[सांगली]] * [[सातारा]] * [[सावंतवाडी]] * म्हसवड * मलवडी *[[घाटगे|बुध]] * (कागल ) * (जावळी) *भाळवणी * भूम {{मराठा साम्राज्य}} [[वर्ग:मराठा साम्राज्य]] [[वर्ग:याद्या]] ==दांडाईत घराणे== ई.१८ ते १९ व्या शतकात भारत स्वातंत्र्य होण्याच्या अगोदर दांडाईत घराणे हे निजामकालीन शुरविर -दानविर मराठा घराणे आहे. या घराण्याला निजामकालीन पट्टेदार(जमिनदार)हि उपाधी होती.दांडाईत घराणे हे मुळचे पुरातन ब्राम्हणखेडा कल्याणी तिरावर वसलेले गावचे (पुरातन ब्राम्हणखेडा). ई.स.१८६७-६८ साली पुरातन ब्राम्हणखेडा हे गाव कल्याणी नदीला महापुर आल्याने या महापुरात नेस्तनाबूत झाले.आज इ.स.२०२४ रोजी सुद्धा या पुरातन ब्राम्हणखेडा या गावाचे आवशेस सापडते पहायला मिळतात येथे पुरातन गाव स्थीर होते याची साक्ष म्हणुन पवन पुत्र मारोतीरायाचे मंदिर येथे पहावयास मिळते तसेच गावगढीचे आवशेस पांढरी माती पहावयास मिळते. गाव महापुरात वाहुन गेले पण मारोतीरायाचे मंदिर येथे स्थिर उभे राहिले म्हणुन गोविंदा देवराव दांडाईत यांनी त्यांच्या मोठ्या मुलांचे नाव(मारोती गोविंदा दांडाईत) ठेवले. त्या महापुरात नंतर पुन्हा गाव वस्ती स्थीरवण्यासाठी गोविंदा देवराव दांडाईत यांनी नविन ब्राम्हण खेडा या गाव उभारण्यासाठी आपली स्वतःची २३ एक्कर जमिन गावांसाठी दानपत्र करून दिली.हे दानपत्रक पुरविच्या निजामकालीन हैद्राबाद संस्थानातकडे आहे. <nowiki>*</nowiki>गोविंदा देवराव दांडाईत यांची वंशवाळ* ता.जालना जि.औरंगाबाद महाराष्ट्र भारत.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://accounts.google.com/v3/signin/identifier?continue=https%3A%2F%2Fmail.google.com%2Fmail%2Fu%2F0%2F&emr=1&followup=https%3A%2F%2Fmail.google.com%2Fmail%2Fu%2F0%2F&ifkv=Ab5oB3oJayiARpbMfjfkFVhfeoBi70YZI8-0avgWMzs9HWGmnya1F3Wy_9AV1tqD0RzWHD1O3YI4&osid=1&passive=1209600&service=mail&flowName=GlifWebSignIn&flowEntry=ServiceLogin&dsh=S-1153905163%3A1723989572204402&ddm=0|title=Gmail|website=accounts.google.com|access-date=2024-08-18}}</ref>[अपत्ये: ४ मुल] १#)मारोती गोविंदा दांडाईत(अपत्ये नाही) २) आबाजी गोविंदा दांडाईत(अपत्ये २ मुलं) ३)मंजाजी गोविंदा दांडाईत(अपत्ये २मुली) ४)लहानूजी गोविंदा दांडाईत (अपत्ये नाही) २#) आबाजी गोविंदा दांडाईत(अपत्ये २मुल) १#)बाबुराव आबाजी दांडाईत(अपत्ये ३मुल २मुली) १/तुकाराम बाबुराव दांडाईत (अपत्ये १मुलगी) २)भाऊराव बाबुराव दांडाईत(अपत्ये ३ मुलं २मुली) ३) बाबासाहेब बाबुराव दांडाईत (अपत्ये २मुल १मुलगी) २#)(२/पिराजी आबाजी दांडाईत(अपत्ये ३ मुलं १मुलगी) १)त्र्यंबकराव पिराजी दांडाईत(अपत्ये ४मुल १मुलगी) २)लिंबाजी पिराजी दांडाईत(अपत्ये २मुल) ३)जनार्दन पिराजी दांडाईत(अपत्ये २मुल १मुलगी) ३#)३/मंजाजी गोविंदा दांडाईत( २मुली ) 3w7u9btp2sc7045btlj0u0wpdezuwe4 महाराष्ट्र देशा (पुस्तक) 0 91135 2682449 2486912 2026-05-03T13:10:39Z InternetArchiveBot 130355 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 2682449 wikitext text/x-wiki महाराष्ट्र देशा हे छायाचित्रकार [[उद्धव ठाकरे|उद्धव ठाकरे]] यांच्या महाराष्ट्रातील गड-किल्ले, मंदिरे तसेच विशेष स्थळांच्या हवाई छायाचित्रांचे संग्रह आहे. या पुस्तकाच्या १,७५,००० पेक्षा जास्त प्रती विकल्या गेल्या असून आतापर्यंत ५ आवृत्त्या निघाल्या आहेत. १ मे २०१० या महाराष्ट्राच्या सुवर्ण महोत्सवी दिवशी गानकोकिळा भारतरत्न [[लता मंगेशकर]] तसेच शिवसेनाप्रमुख [[बाळासाहेब ठाकरे]] यांच्या उपस्थितीत या पुस्तकाचे लोकार्पण करण्यात आले होते. <ref>http://www.mid-day.com/whatson/2010/jun/120610-Uddhav-Thackeray-photograps-Maharashtra-Desha.htm{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == संदर्भ == <references/> [[वर्ग:मराठी साहित्य यादी]] irvrn50li22f4zyt11ocws6cxrnogcd युरोपियन सांस्कृतिक राजधानी 0 94682 2682460 2651400 2026-05-03T15:55:51Z InternetArchiveBot 130355 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 2682460 wikitext text/x-wiki [[File:Karte Kulturhauptstadt Europas.png|thumb|200px]] [[चित्र:Turun tuomiokirkko.jpg|right|thumb|200px|[[फिनलंड]]मधील [[तुर्कू]] ही २०११ सालामधील युरोपियन सांस्कृतिक राजधानी आहे.]] [[चित्र:Tallinn old and new, Dec 2006.jpg|right|thumb|200px|[[तालिन]] ही [[एस्टोनिया]]ची राजधानी देखील २०११ सालामधील युरोपियन सांस्कृतिक राजधानी आहे.]] '''युरोपियन सांस्कृतिक राजधानी''' हे [[युरोपियन संघ]]ाने दरवर्षी नियुक्त केलेले [[युरोप]]ामधील एक शहर आहे. एका वर्षासाठी नियुक्त झालेल्या ह्या शहरामध्ये त्या वर्षी युरोपियन संस्कृतीचे प्रदर्शन करणारे सोहळे व समारंभांचे आयोजन केले जाते. युरोपियन सांस्कृतिक राजधानी नियुक्त करण्याचा प्रस्ताव १९८५ साली मांडण्यात आला व तेव्हापासून दरवर्षी युरोपामधील एक वा अनेक शहरांना सांस्कृतिक राजधानीचा खिताब दिला जातो. == सांस्कृतिक राजधान्यांची यादी == [[चित्र:Acropolis of Athens 01361.JPG|thumb|right|{{Flag icon|GRE}}Athens (1985)]] [[चित्र:Collage Firenze.jpg|thumb|right|{{Flag icon|ITA}}Florence (1986)]] [[चित्र:Berlin skyline 2009.jpg|thumb|right|{{Flag icon|GER}}Berlin (1988)]] [[चित्र:View of Glasgow from Queens Park.jpg|thumb|right|{{Flag icon|UK}}Glasgow (1990)]] [[चित्र:Jardines de Sabatini (Madrid) 06.jpg|thumb|right|{{Flag icon|ESP}}Madrid (1992)]] [[चित्र:Salonica-view-aerial2.jpg|thumb|right|{{Flag icon|GRE}}Thesaloniki (1997)]] [[चित्र:Genua - Piazza De Ferrari.jpg|thumb|right|{{Flag icon|ITA}}Genoa (2004)]] [[चित्र:Panoramic-Sibiu.jpg|thumb|right|{{Flag icon|ROM}}Sibiu (2007)]] [[चित्र:Liverpool Pier Head.jpg|thumb|right|{{Flag icon|UK}}Liverpool (2008)]] * १९८५: {{Flag icon|GRE}} [[अथेन्स]] * १९८६: {{Flag icon|ITA}} [[फ्लोरेन्स]] * १९८७: {{Flag icon|NED}} [[अ‍ॅम्स्टरडॅम|ऍमस्टरडॅम]] * १९८८: {{Flag icon|GER}} [[पश्चिम बर्लिन]] * १९८९: {{Flag icon|FRA}} [[पॅरिस]] * १९९०: {{Flag icon|UK}} [[ग्लासगो]] * १९९१: {{Flag icon|IRE}} [[डब्लिन]] * १९९२: {{Flag icon|ESP}} [[माद्रिद]] * १९९३: {{Flag icon|BEL}} [[ॲंटवर्प]] * १९९४: {{Flag icon|POR}} [[लिस्बन]] * १९९५: {{Flag icon|LUX}} [[लक्झेंबर्ग (शहर)|लक्झेंबर्ग]] * १९९६: {{Flag icon|DEN}} [[कोपनहेगन]] * १९९७: {{Flag icon|GRE}} [[थेसालोनिकी]] * १९९८: {{Flag icon|SWE}} [[स्टॉकहोम]] * १९९९: {{Flag icon|GER}} [[वाईमार]] * २०००: {{Flag icon|FRA}} [[आव्हियों]], {{Flag icon|NOR}} [[बार्गन]], {{Flag icon|ITA}} [[बोलोन्या]], {{Flag icon|BEL}} [[ब्रसेल्स]], {{Flag icon|FIN}} [[हेलसिंकी]], {{Flag icon|POL}} [[क्राकूफ]], {{Flag icon|CZE}} [[प्राग]], {{Flag icon|Iceland}} [[रेक्याविक]], {{Flag icon|ESP}} [[सांतियागो दे कोंपोस्तेला]] * २००१: {{Flag icon|NED}} [[रॉटरडॅम]], {{Flag icon|POR}} [[पोर्तू]] * २००२: {{Flag icon|BEL}} [[ब्रूज]], {{Flag icon|ESP}} [[सालामांका, स्पेन|सालामांका]] * २००३: {{Flag icon|AUT}} [[ग्राझ]] * २००४: {{Flag icon|ITA}} [[जेनोवा]], {{Flag icon|FRA}} [[लील]] * २००५: {{Flag icon|IRE}} [[कॉर्क]] * २००६: {{Flag icon|GRE}} [[पात्रा]] * २००७: {{Flag icon|ROM}} [[सिबिव]], {{Flag icon|LUX}} [[लक्झेंबर्ग (शहर)|लक्झेंबर्ग]], {{Flag icon|BEL}} {{Flag icon|GER}} {{Flag icon|FRA}} {{Flag icon|LUX}} एकत्रित प्रदेश * २००८: {{Flag icon|UK}} [[लिव्हरपूल]], {{Flag icon|NOR}} [[स्टावांग्यिर]] * २००९: {{Flag icon|LIT}} [[व्हिल्नियस]] {{Flag icon|AUT}} [[लिंत्स]] * २०१०: {{Flag icon|GER}} [[एसेन]], {{Flag icon|TUR}} [[इस्तंबूल]], {{Flag icon|HUN}} [[पेक्स]] * २०११: {{Flag icon|FIN}} [[तुर्कू]], {{Flag icon|EST}} [[तालिन]], {{Flag icon|BIH}} [[सारायेव्हो]] * २०१२: {{Flag icon|POR}} [[गिमार्येस]], {{Flag icon|SLO}} [[मारिबोर]] * २०१३: {{Flag icon|FRA}} [[मार्सेल]], {{Flag icon|SVK}} [[कोशित्सा]] * २०१४: {{Flag icon|SWE}} [[ऊमेओ]], {{Flag icon|LAT}} [[रिगा]] * २०१५: {{Flag icon|BEL}} [[मॉंस]], {{Flag icon|CZE}} [[पेलजाईन]] * २०१६: {{ध्वजचिन्ह|स्पेन}} [[सान सेबास्तियन]], {{ध्वजचिन्ह|पोलंड}} [[व्रोत्सवाफ]] * २०१७: {{देशध्वज|डेन्मार्क}}, {{देशध्वज|सायप्रस}} * २०१८: {{देशध्वज|नेदरलॅंड्स}}, {{देशध्वज|MLT}} * २०१९: {{देशध्वज|ITA}}, {{देशध्वज|BUL}} == बाह्य दुवे == * [http://ec.europa.eu/culture/our-programmes-and-actions/doc413_en.htm European Commission - European Capitals of Culture] * [http://www.ecoc-doc-athens.eu/ Documentation Centre on European Capitals of Culture] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402094023/http://www.ecoc-doc-athens.eu/ |date=2012-04-02 }} ;सध्याच्या राजधान्या * [http://www.turku2011.fi/ Turku 2011] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100723011228/http://www.turku2011.fi/ |date=2010-07-23 }} * [http://www.tallinn2011.ee/ Tallinn 2011] ;मागील राजधान्या * [http://www.graz03.at/ Graz 2003] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060127223330/http://www.graz03.at/ |date=2006-01-27 }} * [http://www.cork2005.ie/ Cork 2005] * [http://www.sibiu2007.ro/ Sibiu 2007] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040830211751/http://www.sibiu2007.ro/ |date=2004-08-30 }} * [http://www.liverpool08.com/ Liverpool 2008] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070405123257/http://www.liverpool08.com/ |date=2007-04-05 }} * [http://www.stavanger2008.no/ Stavanger 2008] {{Webarchive|url=http://arquivo.pt/wayback/20090713044105/http://www.stavanger2008.no/ |date=2009-07-13 }} * [http://culturelive.vilnius.lt/ Vilnius 2009]{{मृत दुवा|date=November 2022 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.linz09.at/ Linz 2009] * [http://www.istanbul2010.org/ Istanbul 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170715131307/http://istanbul2010.org/ |date=2017-07-15 }} * [http://www.en.istanbul2010.org/ Istanbul 2010 – European Capital of Culture (Unofficial Portal)]{{मृत दुवा|date=October 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www2.kulturhauptstadt-europa.de/en/home.html Essen 2010] * [http://www.pecs2010.hu/ Pécs 2010] ;भावी राजधान्या * [http://guimaraes2012.pt/ Guimarães 2012] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120125113046/http://www.guimaraes2012.pt/arq/fich/ebook_programa_cultural_en.html/ |date=2012-01-25 }} * [http://www.maribor2012.si/ Maribor 2012] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100305021619/http://www.maribor2012.si/ |date=2010-03-05 }} * [http://www.marseille-provence2013.fr/index.php?lang=english Marseille Provence 2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100826004257/http://www.marseille-provence2013.fr/index.php?lang=english |date=2010-08-26 }} * [http://www.kosice13.sk/en/ Košice 2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080216105227/http://www.kosice13.sk/en/ |date=2008-02-16 }} * [http://www.kultrix.lv/ Rīga 2014] * [http://www.umea2014.se/ Umeå 2014] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100818095308/http://www.umea2014.se/ |date=2010-08-18 }} * [http://www.mons2015.eu/ Mons 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200716161442/http://www.mons2015.eu/ |date=2020-07-16 }} * [http://www.plzen2015.net/ Plzeň 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111102115355/http://www.plzen2015.net/ |date=2011-11-02 }} {{commonscat|European Capital of Culture|युरोपियन सांस्कृतिक राजधानी}} [[वर्ग:युरोपियन संघ]] llt8b2x7b5afc9ejoxpzot3ypte0vpv भोजा एर फ्लाइट २१३ 0 124337 2682446 2269603 2026-05-03T12:04:42Z InternetArchiveBot 130355 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 2682446 wikitext text/x-wiki {{माहितीचौकट विमान अपघात | name = भोजा एर फ्लाइट २१३ | occurrence_type = अपघात सारांश</tr> | image = Britannia Airways Boeing 737-200 at Zurich Airport in May 1985.jpg | image_size = 300 | alt = | caption = | date = [[एप्रिल २०]], [[इ.स. २०१२|२०१२]] | type = अन्वेषणाधीन | site = [[इस्लामाबाद]], [[पाकिस्तान]] | coordinates = {{coord|33|39|46|N|72|59|07|E|}} | aircraft_type = [[बोईंग ७३७-२००]] | aircraft_name = | operator = [[भोजा एर]], खाजगी कंपनी. | tail_number = [http://aviation-safety.net/database/record.php?id=20120420-0 AP-BKC] | origin = [[कराची आंतरराष्ट्रीय विमानतळ|जिना आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]], [[कराची]] | stopover = | Captain = | Co-Pilot = | stopover2 = | stopover3 = | last_stopover = | Destination = [[बेनझीर भुट्टो आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]], [[इस्लामाबाद]] | passengers = ११८ | crew = ९ | injuries = | fatalities = १२७ | survivors = कुणीही नाही. }} [[२० एप्रिल]] [[इ.स. २०१२|२०१२]] रोजी भोजा एरच्या फ्लाइट क्रमांक २१३ च्या वेळी [[बोईंग ७३७-२००]] प्रकारचे विमान अपघातग्रस्त होऊन विमानातील सर्व १२७ प्रवासी मृत्यूमुखी पडले. == अपघात == दिनांक [[एप्रिल २०]], [[इ.स. २०१२|२०१२]]ला भोजा एरचे [[बोईंग ७३७-२००]] विमान, फ्लाइट क्रमांक २१३ च्या दरम्यान [[कराची]]च्या [[कराची आंतरराष्ट्रीय विमानतळ|जिना आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]] येथून [[बेनझीर भुट्टो आंतरराष्ट्रीय विमानतळ]], [[इस्लामाबाद]]च्या दिशेने स्थानिक उड्डाण करीत होते.<ref name="द न्यूज ">{{संकेतस्थळ स्रोत|title=भोजा एर फ्लाइट २१३ दुर्घटना -|दुवा=http://www.thenews.com.pk/article-45354-Pakistan-plane-crash:-127-feared-dead|accessdate=20 April 2012|लेखकदुवा==द न्यूज|date=20 April 2012|archive-date=2012-04-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20120422173525/http://www.thenews.com.pk/article-45354-Pakistan-plane-crash:-127-feared-dead|url-status=dead}}</ref> विमान गंतव्य स्थानासाठी १० किलोमीटर अंतर राहिले असताना, हुसेन आबाद ह्या खेड्यानजीक स्थानिक वेळेनुसार सायंकाळी ६.४० वाजता श दुर्घटनाग्रस्त झाले. विमानात ११ मुले धरून एकूण १२१ प्रवासी आणि ६ कर्मचारी होते. अपघातात सर्वच प्रवासी मृत्युमुखी पडले. == प्रवासी आणि कर्मचारी == अपघातग्रस्त प्रवाशांमध्ये एक अमेरिकन, आणि बाकीचे पाकिस्तानी नागरिक होते.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत |url=http://www.geo.tv/GeoDetail.aspx?ID=45378 |title=भोजा एर फ्लाइट पाकिस्तान दुर्घटना : प्रवाशांची यादी |access-date=2012-04-21 |archive-date=2012-04-22 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120422023403/http://www.geo.tv/GeoDetail.aspx?ID=45378 |url-status=dead }}</ref> {| class="wikitable" ! scope="col" rowspan=2|राष्ट्रीयता ! scope="col" colspan=2|मृत ! scope="col" rowspan="2" style="width:70px;"|एकूण |- ! style="width:70px;"|प्रवासी ! style="width:70px;"|कर्मचारी |- !scope="row"| {{flagicon|पाकिस्तान}} [[पाकिस्तान]] | १२० | ६ | १२६ |- !scope="row"| {{flagicon|United States}} [[अमेरिकेची संयुक्त संस्थाने|अमेरिकन]] | १ | ० | १ |- !scope="row"| '''एकूण''' | १२१ | ६ | १२७ |} == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} {{इ.स. २०१२मधील विमान अपघातांची यादी}} [[वर्ग:२०१२ मधील विमान अपघात व दुर्घटना]] [[वर्ग:विमान अपघात व दुर्घटना]] 1ffk84iizrirxn0csc7bwrh5hj9cg4o जेट लाईट 0 131582 2682519 2118385 2026-05-04T09:39:09Z EmausBot 9929 Bot: Fixing double redirect from [[जेटलिट]] to [[जेटलाइट]] 2682519 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[जेटलाइट]] etuc4xr6vau4qistvs2rbixs17wmzoq जेटलाइट 0 149230 2682495 2356295 2026-05-03T23:42:54Z अभय नातू 206 अभय नातू ने लेख [[जेटलिट]] वरुन [[जेटलाइट]] ला हलविला: शुद्धलेखन 2356295 wikitext text/x-wiki {{माहितीचौकट विमान सेवा | नाव =जेट लाईट (जेटकनेक्ट) | चित्र =Jet Lite logo.svg | चित्र_आकारमान =125 |गंतव्यस्थाने = २२ {{small|(फेब्रुवारी २०१७)}} | IATA=S2<ref name="chavprofile">{{cite web | url=http://www.ch-aviation.com/portal/airline/JLT | title=JetLite | work=[[ch-aviation]] | accessdate=11 December 2016}}</ref> | ICAO=JLL<ref name="chavprofile" /> | callsign=LITE JET<ref>{{cite web | url=http://www.faa.gov/documentLibrary/media/Order/7340_2F_Bsc_w_Chgs_1-3_Contractions.pdf | title=7340.2F with Change 1 and Change 2 and Change 3 | work=[[Federal Aviation Administration]] | date=15 October 2015 | accessdate=9 December 2016 | page=3–1–56}}</ref> | मुख्य कंपनी = टेलविंड्स लिमिटेड | स्थापना = {{Start date |df=yes|1991|09|20}} (as Sahara Airlines) | सुरुवात = {{Start date|df=yes|1993|12|03}} | बंद ={{Start date|df=yes|2019|04|17}} | मुख्यालय =[[मुंबई]], [[भारत]] | मुख्य व्यक्ती = नरेश गोयल (मालक) | विमानतळ = इंदिरा गांधी आंतरराष्ट्रीय विमानतळ {{small|(दिल्ली)}} | फ्रिकवंट_फ्लायर = जेट प्रिविलेज | lounge= | alliance= | संकेतस्थळ = {{URL|http://www.jetairways.com/}} |image=|aoc=|hubs=|focus_cities=|fleet_size=|num_employees=}} भारतामधील [[मुंबई]] येथील जेट लाईट (इंडिया) लिमिटेड इंडियाची '''जेटकनेक्ट''' - पूर्वीची जेट एरवेझ कनेक्ट या नावाने ओळखली जाणारी विमानवाहतूक कंपनी आहे.<ref name="रेडिफ">{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.rediff.com/money/2007/apr/16jet.htm|प्रकाशक=रेडिफ.कॉम |दिनांक=१६ एप्रिल २००७. |title="एर सहाराच्या जेटलाईटच्या नावांत बदल."|भाषा=इंग्लिश}}</ref> ही विमान कंपनी जेट एरवेझच्या मालकीची असून भारतामधील मुख्य शहरांपर्यंत सेवा देते. जेटलाईट या नावाने सुरुवात केली असली तरी २०१२ पासून जेटकनेक्ट या नावाने सेवा दयायला सुरुवात केली.<ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://www.cleartrip.com/flight-booking/jet-konnect-airlines.html|प्रकाशक=|दिनांक=१६ एप्रिल २००७.|title="ओन्-बोर्ड जेटकनेक्ट"|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-12-26|archive-date=2013-12-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20131213095846/http://www.cleartrip.com/flight-booking/jet-konnect-airlines.html|url-status=dead}}</ref> ==इतिहास== सहारा इंडिया परिवार समूहाच्या सहारा एरलाईन्सकडून २० सप्टेंबर १९९१ रोजी या विमानकंपनीची स्थापना झाली असून ३ डिसेंबर १९९३ पासून २ बोइंग ७३७-२०० विमानाच्या मदतीने विमान वाहतूकीस सुरुवात झाली. या कंपनीने [[दिल्ली]] हे मुख्यालय मानून भारतातल्या उत्तर प्रांतामध्ये सुरुवात करून नंतर सर्व देशामध्ये सेवा देण्यास सुरुवात केली. २ ऑक्टोबर २००० रेाजी सहारा एरलाईन्सचे एर सहारा असे नामकरण झाले. २२ मार्च २००४ रोजी चेन्नई ते कोलंबो आणि नंतर लंडन,<ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://www.thehindu.com/todays-paper/tp-national/air-sahara-to-restart-delhilondon-fights/article3100764.ece|प्रकाशक=द हिंदू |दिनांक=|title="लंडनमध्ये एर सहाराचा प्रवेश"|भाषा=इंग्लिश}}</ref> सिंगापूर, मालदीव <ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2006-11-18/india-business/27788391_1_air-sahara-private-airlines-delhi-colombo|प्रकाशक=|दिनांक=|title=एर सहारा नेटवर्कशी मालदीव मधील मेल हे शहर जोडले जाते.|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-12-26|archive-date=2013-10-08|archive-url=https://archive.today/20131008011217/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2006-11-18/india-business/27788391_1_air-sahara-private-airlines-delhi-colombo|url-status=dead}}</ref> आणि काठमांडू पर्यंत आंतरराष्ट्रीय वाहतूकीस सुरुवात झाली. २००६ च्या हिवाळयामध्ये भारतीय विमानसेवा [[चीन]] मधील गॉंगझू पर्यंत नेउुन अशा प्रकारची सेवा देणारी पहिली खाजगी भारतीय कंपनी होण्याचा या कंपनीचा मानस होता <ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://indiaaviation.aero/news/airline/2231/59/Air-Sahara-announces-network-expansion|प्रकाशक= |दिनांक=|title="एरसहाराची सेवा आता आंतरराष्ट्रीय होणार"|भाषा=इंग्लिश}}</ref> परंतु तो अदयापपर्यंत प्रत्यक्षात येउु शकला नाही. भारतीय विमान वाहतूक बाजारपेठेमध्ये मंदी आल्यामुळे कंपनीचा बाजारभाव सरासरी जानेवारी २००६ मध्ये ११ टक्कयावरून एप्रिल २००७ मध्ये ८.५ टक्के इतका घसरणीला लागला हेाता. ==जेट एरवेझची सरुवात== १९ जानेवारी २००६ रोजी [[जेट एरवेझ]] ने ५० कोटी [[अमेरिकन डॉलर]] इतकी किंमत रोख देऊन [[एर सहारा]] ही पहिली कंपनी ताब्यात घेण्याचा प्रयत्न केला. हा व्यवहार जेट एरवेझला खूप महागात पडला असल्याचे या क्षेत्रातील अभ्यासकांचे मत होते. [[भारतीय]] नागरी वाहतूक मंत्रालयाने या प्रस्तावाला मान्यता दिली होती परंतु किंमतीवरून आणि एर सहाराच्या मंडळावर जेटचे सचिव [[नरेश गोयल]] यांच्या नियुक्ती करण्याच्या मुददयावरून मतभेद झाल्यामुळे हा करार पूर्ण होऊ शकला नाही व दोघांनी एकमेकांच्या विरोधात न्यायालयात तक्रार दाखल केली होती.<ref>{{स्रोत बातमी |दुवा=http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/4626810.stm|प्रकाशक=बीबीसी न्युज |दिनांक=२००६-०१-१९|title="बीबीसी न्युज"|भाषा=इंग्लिश}}</ref> १२ एप्रिल २००७ रोजी दोन्ही पक्षांमध्ये समेट होवून जेट एरवेझने दुसरा यशस्वी प्रयत्न करून एर सहाराला १४ अब्ज ५० कोटी [[रुपये]] देण्याचे कबूल केले. या करारामुळे जेटला स्थानिक बाजारपेठेमधला ३२ टक्के वाटा काबीज करता आला. १६ एप्रिलला जेट एरवेझने एर सहाराचे नामकरण [[जेटलाईट]] असे केले.<ref name="रेडिफ"/> २० एप्रिलला जेट एरवेझ ने रु.४०० करोड इतकी रक्कम अदा केल्यानंतर कंपनी ताब्यात घेण्याची कार्यवाही पूर्ण झाली. ==स्थानके== ऑक्टोबर २०१३ रोजी जेटकनेक्ट खालील स्थानाकांपर्यंत सेवा देत होती.<ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://www.jetlite.com/in/ournetwork.aspx|प्रकाशक=जेटलाईट|दिनांक=२००८-११-१७|title="नेटवर्क"|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-12-26|archive-date=2014-05-02|archive-url=https://web.archive.org/web/20140502023029/http://www.jetlite.com/in/ournetwork.aspx|url-status=dead}}</ref> * [[भारत]] * [[अंदमान]] आणि निकोबार बेट * [[आंध्र प्रदेश]] * [[आसाम]] * [[बिहार]] * [[छत्तीसगड]] * [[दिल्ली]] * [[गोवा]] * [[गुजरात]] * [[जम्मू आणि काश्मीर]] * [[झारखंड]] * [[कर्नाटक]] * [[केरळ]] * [[मध्य प्रदेश]] * [[महाराष्ट्र]] * [[मणिपूर]] * [[ओडिसा]] * [[पंजाब]] * [[राजस्थान]] * [[तामिळनाडू]] * [[उत्तरप्रदेश]] * [[पश्चिम बंगाल]] ==उडडाणे== जेट कनेक्टच्या वेगवानते मध्ये, ऑक्टोबर २०१३ च्या बातमीनुसार खालील विमाने ज्यातील काही जेट आणि जेट कनेक्टच्या आवरणच्या रूपात चालवल्या जातात.<ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://www.planespotters.net/Airline/JetKonnect|प्रकाशक=|दिनांक=|title="जेटकनेक्ट फलीट."|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-12-26|archive-date=2014-12-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20141228011247/http://www.planespotters.net/Airline/JetKonnect|url-status=dead}}</ref> <center> {| class="toccolours" border="1" cellpadding="3" style="border-collapse:collapse;text-align:center" |+ '''जेटकनेक्टचा तांडा |- style="background:darkblue;" !<span style="color:white;">विमान !<span style="color:white;">सेवेमधील !<span style="color:white;">मागणी !<span style="color:white;">प्रवासी !<span style="color:white;">शेरा |- |ए टी आर ७२-५०० |२ |&mdash; |६८ | |- |ए टी आर ७२-६०० |3 |&mdash; |६८ | |- |rowspan=2|बोइंग ७३७ – २०० |rowspan=2|५ |rowspan=2|&mdash; |१४४ |rowspan=2| |- |१४९ |- |बोइंग ७३७-८०० |६ |&mdash; |१८६ | |- |बोइंग ७३७-९००ER |२ |&mdash; |२०२ | |- !एकूण !१८ ! ! ! |} </center> ==अंतर्गत सेवा== विमानातील प्रवाशांना जेटकॅफेमधून खादयपदार्थ विकत घेण्याची सुविधा उपलब्ध आहे. ९ डब्लयू सांकेतांक असलेल्या आणि २०००-२९९९ अशा क्रमांकाच्या विमानांमध्ये सर्व सुविधा उपलब्ध आहे.<ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://www.jetlite.com/in/JetCafe.aspx|प्रकाशक=|दिनांक=|title="जेटकॅफे"|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-12-26|archive-date=2012-03-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20120306075323/http://www.jetlite.com/in/JetCafe.aspx|url-status=dead}}</ref> ==घटना आणि दुर्घटना== [[८ मार्च]], [[इ.स. १९९४]] रोजी [[सहारा एरलाइन्स]]चे (जी नंतर जेटकनेक्ट झाली) [[बोइंग ७३७]]-२आर४सी (नोंदणीकृत व्हीटी-एसआयए) या विमानामध्ये ३ वैमानिकांना प्रशिक्षण देत असताना शिकाऊ वैमानिकाच्या चुकीमुळे विमान [[एरोफ्लोत]] [[इल्युशिन ८६]] विमानावर आदळले. या अपघातामध्ये एरोफ्लोतचे दोन कर्मचारी, एक रशियन अभियंता आणि विमानतळावरील एक कामगार जागीच ठार झाले.<ref>{{स्रोत बातमी|दुवा=http://aviation-safety.net/database/record.php?id=19940308-0&lang=en|प्रकाशक=एव्हिएशन-सेफटी नेट|दिनांक=२००८-११-१७|title="एएसएन च्या बोईंग ७३७-२आर४सी व्हीटी-एसआयए विमानाचा इंदिरा गांधी आंतरराष्ट्रीय विमानतळावर अपघात."|भाषा=इंग्लिश|accessdate=2013-12-26|archive-date=2012-10-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20121025063808/http://aviation-safety.net/database/record.php?id=19940308-0&lang=en|url-status=dead}}</ref> == संदर्भ व नोंदी == {{संदर्भयादी|2}} [[वर्ग:भारतीय विमानवाहतूक कंपन्या]] [[वर्ग:जेट एरवेझ]] [[वर्ग:भारतीय ब्रँड]] 19d8301ro5qof8s49ge54b44i80bwzk शिक्षक 0 162674 2682487 2681060 2026-05-03T21:16:33Z InternetArchiveBot 130355 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 2682487 wikitext text/x-wiki '''शिक्षक''', ज्यांना शाळेतील शिक्षक किंवा औपचारिकरित्या [[शिक्षण]]<nowiki/>तज्ज्ञ असेही म्हणतात, हा असा व्यक्ती असतो जो [[अध्यापन|अध्यापनाच्या]] प्रक्रियेद्वारे विद्यार्थ्यांना [[ज्ञान]], कौशल्ये किंवा सद्गुण प्राप्त करण्यात मदत करतो. अनौपचारिकपणे, शिक्षकाची भूमिका कोणतीही व्यक्ती निभावू शकते (उदा., एखाद्या सहकाऱ्याला विशिष्ट काम कसे करायचे हे दाखवताना). काही देशांमध्ये, शालेय वयाच्या मुलांना शिकवणे हे [[शाळा]] किंवा [[महाविद्यालय|महाविद्यालयासारख्या]] औपचारिक संस्थांमध्ये न होता कुटुंबात (घरातून शिक्षण - होमस्कूलिंग) अनौपचारिक पद्धतीनेही केले जाऊ शकते. काही इतर व्यवसायांमध्येही मोठ्या प्रमाणावर अध्यापनाचा समावेश असू शकतो (उदा., युवक कार्यकर्ता, पाद्री). बहुतेक देशांमध्ये विद्यार्थ्यांचे औपचारिक शिक्षण हे प्रामुख्याने पगारी व्यावसायिक शिक्षकांकडून दिले जाते. हा लेख त्या व्यक्तींवर लक्ष केंद्रित करतो ज्यांची मुख्य भूमिका औपचारिक शैक्षणिक संदर्भात - जसे की शाळा किंवा इतर प्रारंभिक औपचारिक शिक्षण किंवा प्रशिक्षण देणाऱ्या ठिकाणी - इतरांना शिकवणे हीच असते. ==व्युत्पत्ती आणि इतिहास== {{विस्तार}} ==शिक्षकांची कार्य, कर्तव्ये आणि कौशल्ये== जागतिक पातळीवर ५ सप्टेंबर हा शिक्षक दिन म्हणून साजरा केला जातो. शिक्षकांची कर्तव्ये 1. नियमित व वक्तशीरपणे शाळेत उपस्थित राहणे . 2. निर्धारित अभ्यासक्रम निर्धारित कालावधीत पूर्ण करून 'सातत्यपूर्ण सर्वंकष मूल्यमापन '(CCE ) द्वारे बालकांची प्रगती सुनिश्चित करणे . 3. गरजेनुसार अतिरिक्त पूरक मार्गदर्शन करून वर्षाखेर सर्व बालकांची प्रगती साध्य करणे . 4. व्यापक 'सातत्यपूर्ण सर्वंकष मूल्यमापन ' करून मुलांचे प्रगती पत्रक तयार करणे . 5. पालक सभा आयोजित करून त्यात बालकांची उपस्थिती , क्षमता व प्रगती यावर चर्चा करणे . 6. विविध प्रशिक्षणात सहभागी होणे . 7. परिसरातील शाळेत न येणाऱ्या मुलांचा शोध घेऊन त्यांना शाळेत दाखल करणे . 8. शाळा व्यवस्थापन समितीत शिक्षकांचा प्रतिनिधी म्हणून काम करणे . 9. शासनाने निर्धारित केलेली किमान अर्हता प्राप्त करणे . 10. सकाळ-दुपार विद्यार्थ्यांची हजेरी घेणे . 11. गैरहजर मुलांच्या पालकांच्या भेटी घेऊन चौकशी करणे . 12. शालेय दैनंदिन उपक्रम , सहशालेय उपक्रम यात सक्रीय सहभाग नोंदवणे . 13. कृतीशील अध्ययन , ज्ञान रचनावाद , बालस्नेही , बालाकेंद्रित वातावरण , स्वयं अध्ययन इत्यादीद्वारे ज्ञानदानाचे कार्य करणे . 14. शाळा हा गावच्या विकासाचा घटक असल्याने साक्षर भारत , निर्मल ग्राम योजना , संपूर्ण स्वच्छता अभियान, राष्ट्रीय ग्रामीण आरोग्य अभियान ई . योजनांची माहिती ठेवून गरजेनुसार सक्रीय सहभाग नोंदविणे . 15. सर्व विद्यार्थ्यांना समान संधी व समान वागणूक देणे. 16. बाल हक्कांच्या संरक्षणासाठी प्रयत्नशील राहणे . 17. शाळेतील उपलब्ध साधनसामुग्रीचा अध्ययन अध्यापनात नियमित वापर करणे . ऊदा . संगणक, टी.व्ही , गणित पेटी , विज्ञान पेटी , नकाशे , स्वनिर्मित शैक्षणिक साहित्य , स्वयं-अध्ययन कार्ड , विविध चार्टस , मोडेल्स इत्यादी . 18. वर्गाशी /शाळेशी निगडीत सर्व अभिलेखे अद्ययावत ठेवणे . 19. मुख्याधापक / अधिकारी यांच्या लेखी / तोंडी सूचनानुसार प्राथमिक शिक्षणासंबंधीची सर्व कामे पार पाडणे . 20. RTE ACT 2009 व RTE RULES 2011यातील सर्व तरतुदींचे पालन करणे . ==शिक्षक प्रशिक्षण आणि निवड== ==आदर्श शिक्षक== {{मुख्यलेख|आदर्श शिक्षक पुरस्कार}} भारतातील बहुतेक शिक्षक हे आदर्श शिक्षक असतात. थोरामोठ्यांची चरित्रे वाचली की समजते की त्यांच्या आयुष्यात आणि चारित्र्य घडणीत शिक्षकांचा किती महत्त्वाचा हिस्सा होता. शिक्षकाला आपल्या आयुष्यातील सर्वात महत्त्वाचा गुरू मानल्या जाते. ==मनोरंजन क्षेत्रातील शिक्षकांच्या भूमिका== सर्वच भाषेतील मनोरंजन क्षेत्रातील साहित्य, नाटक, दूरचित्रवाणी मालिका, चित्रपट इत्यादी माध्यमांतून विविध साहित्यिक, कलावंत आणि दिग्दर्शकांनी शिक्षकांच्या भूमिका वेळोवेळी साकारल्या आहेत. शिक्षकांच्या भूमिकांत प्राधान्याने तीन प्रकार दाखवले जातात एक 'गुरू' ही भूमिका यात मुख्यत्वे संगीत, क्रीडा इत्यादी प्रकार येत असावेत, दुसरे शिक्षकाच्या व्यक्तिगत जीवनाशी संबंधित भाग, तिसरे शाळा अथवा महाविद्यालयात प्रत्यक्ष शिकवतानाच्या भूमिका साकारलेल्या दिसतात. १९४३ साली [[पु.ल. देशपांडे]] यांनी ’अभिरुची’च्या एका अंकात ‘[[अण्णा वडगावकर]]’ हे शिक्षकाचे व्यक्तिचित्र लिहिले. ते पुढे व्यक्ती आणि वल्ली या पुस्तकात समाविष्ट केले गेले. व्यक्ती आणि वल्ली याच पुस्तकात [[पु.ल. देशपांडे]] यांनी चितळे मास्तर ही भूमिकाही रेखाटली आहे. ‘बिगरी ते मेट्रिक’ या लेखात दामले मास्तर ही भूमिका रेखाटली आहे.<ref>http://www.bookganga.com/eBooks/Books/details/4939172774478469311?BookName=Vyakti-Ani-Valli</ref><ref name="misalpav.com">http://www.misalpav.com/comment/609758#comment-609758</ref> [[मिलिंद बोकील]] यांनी त्यांच्या १९७५ मधील काळ लक्षात घेत पौगंडावस्थेतील मुलांबद्दल शालेय जीवनावर आधारित [[शाळा (कादंबरी)]] लिली. त्यात मांजरेकर सरांची भूमिका उभी केली आहे. याच [[शाळा (कादंबरी)]]वर आधारित शाळा या मराठी चित्रपटाची रचना निर्माते सुजय डहाके यांनी २०११ मध्ये केली. जयवंत दळवी यांनी "सारे प्रवासी घडीचे" मधून पावटे मास्तरांची उग्र भूमिका साकारली आहे तर बाबुल- महानंदाचे {{दुजोरा हवा}} लेखनही केले आहे.<ref name="misalpav.com"/><ref>http://www.bookganga.com/eBooks/Books/Details/5255731667701365918</ref> बालचित्रवाणीवर "संस्कार" नावाची मराठी मालिका येत असे त्यात मोहन जोशी यांनी आदर्श शिक्षक-मुख्याध्यापकाची भूमिका केली होती {{दुजोरा हवा}}. [[रमेश इंगळे उत्रादकर]] यांच्या कादंबरीवर आधारित [[निशाणी डावा अंगठा (चित्रपट)|निशाणी डावा अंगठा]] (इ.स. २००९) या [[पुरुषोत्तम बेर्डे]] यांनी दिग्दर्शीत केलेल्या चित्रपटात कलाकार [[अशोक सराफ]], [[मकरंद अनासपुरे]], [[निर्मिती सावंत]], [[दिलीप प्रभावळकर]], [[मोहन आगाशे]], [[विनय आपटे]], [[भारत गणेशपुरे]], पौर्णिमा अहिरे, [[भरत जाधव]], आदी कलाकारांनी शिक्षकांच्या भूमिका करत प्रौढ साक्षरता मोहिमेचा उडणारा बोजवारा विनोदी पद्धतीने अधोरेखित केला आहे. मराठी चित्रपटात श्रीराम लागू यांनी पिंजरा आणि सामना या चित्रपटातून शिक्षकांची भूमिका साकारली आहे. पिंजरा चित्रपतात आदर्श आणि व्यक्तिगत जीवनाच्या उत्तरार्धात भरकटलेले, पण समाज मनात आदर्शाचे महत्त्व अधोरेखित करणारे शिक्षक अशी भूमिका श्रीराम लागू यांनी सादर केली आहे. सामना या चित्रपटात त्यांचा मास्तर असा उल्लेख होतो परंतु त्यांना शिकवताना दाखवलेले नाही. स्मिता पाटील यांनी उंबरठा चित्रपटातून वसतीगृहाच्या वॉर्डनची भूमिका साकारली आहे. दिलीप प्रभावळकर यांनी एक डाव भुताचा या चित्रपटात शिक्षकाची भूमिका साकारली आहे. अतुल कुलकर्णी यांनी दहावी फ या चित्रपटात अशीच एक भूमिका साकारली आहे. 'खो खो' या मराठी चित्रपटात भरत जाधव यांनी श्रीरंग देशमुख नावाच्या शिक्षकाची भूमिका उभी केली आहे. राजा परांजपे, रंजना (सुशीला), चंद्रकांत कुलकर्णी (बनगरवाडी), प्रिया अरुण (शेम टू शेम), या मराठी चित्रपटातूनही शिक्षकांच्या भूमिका साकारल्या गेल्या आहेत.<ref>http://www.misalpav.com/comment/609656#comment-609656</ref> हिंदी साहित्यात प्रेमचंद यांनी शिक्षकांचे चित्रण केले आहे. बुनियाद या हिंदी दूरदर्शन मालिकेतून अलोकनाथ यांनी मास्टर हवेलीराम या शिक्षकाची भूमिका केली आहे. पडोसन या हिंदी चित्रपटातून मेहमूद आणि किशोर कुमार यांनी संगीत शिक्षकांच्या भूमिका साकारल्या आहेत. सारांश या हिंदी चित्रपटातून कलाकार अनुपम खेर यांनी शिक्षकाची भूमिका केली होती. या चित्रपटात त्यांचा शिष्य मोठा होऊन राज्याचा मुख्यमंत्री झालेला असतो. {{दुजोरा हवा}} तारे जमीन पर या चित्रपटातून अमीरखान यांनी आदर्श शिक्षकाची भूमिका साकारली आहे. अमीरखान यांनी थ्री इडियट या चित्रपटातूनही शिक्षकाची भूमिका रंगवली आहे. शाहीद कपूर (पाठशाला), शहारूख खान (चक दे), सुष्मिता सेन (मैं हूँ ना), चित्रांगदा सेन (देसी बॉईज), त्या शिवाय अभिनेत्री रेखा आणि अमिताभ बच्चन यांनी अनुक्रमे गुरू आणि शिक्षक अशा भूमिका हिंदी चित्रपटांतून साकारल्या आहेत. ==जगभरातील अध्यापन{{anchor|By country}}== [[File:ASC Leiden - Coutinho Collection - 6 24 - School for adults in Guinea-Bissau - 1974.tiff|thumb|मुक्त [[गिनी-बिसाऊ]] मधील शिक्षक आणि विद्यार्थी, 1974]] [[File:Agnar O.P. Strandberg 1964.jpg|thumb|upright=0.7|1960 च्या दशकात [[स्वीडन]] मधील कनिष्ठ महाविद्यालयातील गणित आणि भौतिकशास्त्र शिक्षक]] जगभरातील शिक्षकांमध्ये अनेक साम्ये आणि फरक आढळतात. जवळजवळ सर्व देशांमध्ये शिक्षकांना विद्यापीठ किंवा महाविद्यालयात शिक्षण दिले जाते. शाळेत अध्यापन करण्यापूर्वी सरकारकडून मान्यताप्राप्त संस्थेकडून प्रमाणपत्र घेणे आवश्यक असू शकते. अनेक देशांमध्ये, प्राथमिक शाळेतील शिक्षणाचे प्रमाणपत्र उच्च माध्यमिक शिक्षण पूर्ण केल्यानंतर मिळते. उच्च माध्यमिक विद्यार्थी शिक्षण विषयातील विशेष अभ्यासक्रम निवडतो, आवश्यक "प्रशिक्षणार्थी अध्यापन" कालावधी पूर्ण करतो आणि पदवी मिळाल्यानंतर अध्यापन सुरू करण्यासाठी विशेष [[डिप्लोमा]] प्राप्त करतो. प्रमाणपत्राव्यतिरिक्त, विशेषतः अमेरिकेतील अनेक शैक्षणिक संस्था, संभाव्य शिक्षकांना वर्गात अध्यापन करण्यासाठी पार्श्वभूमी तपासणी आणि मानसशास्त्रीय मूल्यमापन उत्तीर्ण होणे आवश्यक ठरवतात. प्रौढ शिक्षण संस्थांमध्ये हे नेहमीच लागू नसते, परंतु सुरक्षेच्या<ref name="Osborne, E. 1999" /> चिंतेमुळे अनेक देशांमध्ये हे जलदगतीने सामान्य होत आहे. बहुतेक देशांमध्ये [[प्राथमिक शाळा]]<ref name="y608">{{cite web | title=Primary education, teachers (% female) | website=World Bank Open Data | date=2025-09-22 | url=https://data.worldbank.org/indicator/SE.PRM.TCHR.FE.ZS?view=map | language=la | access-date=2026-02-02 }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> आणि [[माध्यमिक शाळा]]<ref name="b454">{{cite web | title=Secondary education, teachers (% female) | website=World Bank Open Data | date=2025-09-22 | url=https://data.worldbank.org/indicator/SE.SEC.TCHR.FE.ZS | language=la | access-date=2026-02-02}}</ref> मध्ये महिला शिक्षकांचे प्रमाण जास्त असते. आंतरराष्ट्रीय शाळा सामान्यतः इंग्रजी-भाषिक पाश्चात्य अभ्यासक्रमाचे पालन करतात आणि परदेशात राहणाऱ्या समुदायांसाठी असतात.<ref name="intschools">{{cite web |last=Teachers International Consultancy |title=Teaching at international schools is not TEFL |date=17 July 2008 |url=http://www.ticrecruitment.com/contentpage.php?pageid=14 |access-date=2009-01-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090209225547/http://www.ticrecruitment.com/contentpage.php?pageid=14 |archive-date=9 February 2009 }}</ref> ==भारतातील शिक्षकांना करावी लागणारी अशैक्षणिक शालाबाह्य कामे== भारतातील आणि विशेषतः महाराष्ट्रातील शिक्षकांना शिकवण्याव्यतिरिक्त अनेक जास्तीची कामे करावी लागतात. त्यांपैकी काही कामे अशी - • ऑनलाईन माहिती भरणे • उपस्थिती भत्त्याचे काम • १९ शिष्यवृत्ती योजनांचे तपशील लिहून काढणे • गावातले संडास मोजणे • गावात व गावाबाहेर फिरून किती लोक आणि कोणकोण उघड्यावर शौचास बसले आहे याची नोंद करणे (बिहारमधील शिक्षकांसाठीचा फतवा) • घरोघरी जाऊन किती लोकांकडे फ्रिज, टी.व्ही आदी चैनीच्या वस्तू आहेत याची माहिती घेणे • घरोघरी जाऊन निवडणुकांसाठी मतदारांची माहिती घेणे. • घरोघरी जाऊन लसीकरणाची मोहीम राबवणे • चाळीसहून अधिक नोंदवह्या ठेवणे • जंतनाशक गोळी देण्याचे अहवाल • डिजिटल शाळा • दशवार्षिक खानेसुमारीचे काम करणे • प्रभात फेऱ्या • पुढाऱ्यांचे जन्म-मृत्युदिवस साजरे करणे • बायोमेट्रिक हजेरी • माध्यान्ह भोजन शिजवणे • माध्यान्ह भोजनासाठी किती तांदूळ-डाळ-सरपण शिल्लक आहे याची नोंद करणे. गरज पडल्यास स्वतःच्या पैशातून या वस्तू आणणे. • मीना राजू मंच चालवणे • मुलांना आधारकार्डे मिळवून देणे • याशिवाय नित्य नियमाने विचारले जाणारे नवनवे अहवाल सादर करणे (एकूण सुमारे २५) • लोकसहभाग मिळवणे व त्याचा अहवाल तयार करणे • लोहयुक्त गोळी देणे • वर्गात किती विद्यार्थी हजर आहेत हे दाखवण्यासाठी त्यांच्यासकट सवतःचा रोजच्या रोज सेल्फी काढणे आणि तो व्हॉट्सॲपवरून शिक्षणखात्याकडे पाठवणे • वर्गातील पायाभूत सुविधांच्या सद्यस्थितीचे अहवाल • विद्यार्थ्यांच्या आरोग्य तपासणीचे अहवाल • विमा योजना • विविध अभियाने राबवणे • विशेष दिवसांसाठी राबवायची अभियाने • वेगळ्यावेगळया परीक्षांसाठी विद्यार्थ्यांचे अर्ज भरून घेणे • वेगळ्यावेगळया योजनांसाठी विद्यार्थ्यांचे अर्ज भरून घेणे • गावात हिंडून शालाबाह्य मुले शोधणे व त्यांच्या पालकांचे मोबाईल नंबर मिळवणे • शिक्षण खात्याच्या सूचनेनुसार घेण्यात येणारे उपक्रमांचे आणि स्पर्धांचे अहवाल • शैक्षणिक सहली आयोजित करणे • मुलींना शैक्षणिक साहित्य मिळवून देण्यासाठी गावातील दानशूर व्यक्ती शोधणे • सरल प्रणालीवर माहितीचे संकलन • सहशालेय उपक्रम आणि स्पर्धांचे अहवाल • वगैरे वगैरे == हे सुद्धा वाचा == * [https://jyubedatamboli.blogspot.com/2020/09/teacher-marathikavita.html टीचर - मराठी कविता] ==संदर्भ== {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:शिक्षण]] [[वर्ग:पेशानुसार व्यक्ती]] 1iibrw49yus0z3xsumnpz10bz8kjbew सिल्कएर 0 198590 2682497 2680942 2026-05-03T23:44:31Z InternetArchiveBot 130355 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 2682497 wikitext text/x-wiki {{विकिडेटा माहितीचौकट}} ''सिल्कएर सिंगापूर प्रायव्हेट लिमिटेड''' तथा '''सिल्कएर''' ही [[सिंगापूर]]मधील एक [[प्रादेशिक विमान कंपनी]] होती. याचे मुख्य कार्यालय सिंगापूरमधील [[चांगी]] येथे होते. [[सिंगापूर एरलाइन्स]]च्या पूर्ण मालकीची [[उपकंपनी]] असलेली सिल्कएर २०१७ ते २०२१ दरम्यान सिंगापूर ते [[दक्षिणपूर्व आशिया]], [[भारतीय उपखंड]], [[पूर्व आशिया]] आणि [[उत्तर ऑस्ट्रेलिया]] मधील ५४ शहरांना विमानसेवा पुरवत असे.<ref>{{Cite web|url=http://www.silkair.com/en_UK/sg/destinations/|title=Destinations|archive-url=https://web.archive.org/web/20171003035135/http://www.silkair.com/en_UK/sg/destinations/|archive-date=2017-10-03|url-status=dead|language=en-SG}}</ref> सिंगापूर एरलाइन्सची प्रादेशिक शाखा म्हणून, तिने सिंगापूर एअरलाईन्स समूहाच्या जाळ्यातील कमी ते मध्यम अंतराच्या गंतव्यस्थानांवर सेवा दिली. २०२१ च्या अखेरीस सिल्कएरने आपले कामकाज बंद केले आणि ते आपली मालक कंपनी सिंगापूर एरलाइन्स आणि तिची किफायती उपकंपनी [[स्कूट]] कडे हस्तांतरित केले.<ref>{{Cite web|title=Singapore Airlines merges SilkAir into its parent company brand|url=https://sg.style.yahoo.com/singapore-airlines-merges-silkair-parent-company-brand-092135047.html|access-date=2021-09-22|website=sg.style.yahoo.com|date=5 February 2021 |language=en-SG}}</ref> == ताफा == [[File:SilkAir,_9V-MGE,_Boeing_737-8SA_(32719157797).jpg|thumb|सिल्कएर [[Boeing 737 800|बोइंग ७३७-८००]]]] [[File:Airbus_A320-233,_SilkAir_JP7063092.jpg|thumb|सिल्कएर [[Airbus A320 family|एरबस ए३२०-२००]]]] सिल्कएरकडील विमाने:<ref>{{cite web |title=Singapore Aircraft Registry |url=https://www.caas.gov.sg/docs/default-source/docs---srg/fs/approval-listings/singapore-registered-aircraft-engine-nos---sep-2021.xlsx |website=Civil Aviation Authority of Singapore}}</ref> {| class="wikitable" style="margin:auto;text-align:center" |+ सिल्कएरने वापरलेली विमाने |- ! विमान !! एकूण !! दाखल !! निवृत्त !! पर्यायी विमान !! नोंदी/संदर्भ |- | [[बोइंग ७३७-३००]] || ६ || १९९० || २००० || एरबस ए३२०-२०० || ९व्ही-टीआरएफ [[SilkAir Flight 185|विमान १८५]] म्हणून कोसळले.<ref name="rep1">{{cite web |date=7 October 1998 |title=SilkAir replaces 737s and Fokker 70s with V2500 Airbus A319/320s |url=https://www.flightglobal.com/silkair-replaces-737s-and-fokker-70s-with-v2500-airbus-a319/320s/23513.article |publisher=flightglobal.com}}</ref> |- | [[एरबस ए३१०-२००]] || २ || १९९३ || १९९५ || काहीही नाही || |- | [[एरबस ए३१९-१००]] || ८ || १९९९ || २०२० || बोइंग ७३७-८०० || |- | [[एरबस ए३२०-२००]] || १९ || १९९८ || २०२० || बोइंग ७३७-८००<br />बोइंग ७३७ मॅक्स ८ || |- | [[बोइंग ७३७-८००]] || १७ || २०१४ || २०२१ || काहीही नाही || [[सिंगापूर एरलाइन्स]] आणि [[व्हर्जिन ऑस्ट्रेलिया]] कडे हस्तांतरित.{{citation needed|date=June 2024}} |- | {{nowrap|[[बोइंग ७३७ मॅक्स ८]]}} || ६ || २०१७ || २०२१ || काहीही नाही || सर्व विमाने आणि उर्वरित ऑर्डर सिंगापूर एरलाइन्सकडे हस्तांतरित. |- | [[फॉकर ७०]] || २ || १९९५ || २००० || एरबस ए३१९-१०० || <ref name="rep1"/> |- | [[मॅकडोनेल डग्लस एमडी-८७]] || १ || १९८९ || १९९१ || बोइंग ७३७-३०० || |- |} === ताफ्याचा विस्तार === सिल्कएरने १९८९ मध्ये एका भाड्याने घेतलेल्या [[मॅकडोनेल डग्लस एमडी-८७]] विमानानिशी कामकाज सुरू केले. त्यानंतर सहा बोइंग ७३७-३०० विमाने विकत घेतली. यांतील पहिले १९९० मध्ये सेवारत झाले. १९९३ ते १९९५ या काळात सिल्कएरने दोन [[एरबस ए३१०-२००]] विमाने चालवली. नंतर ती सिंगापूर एरलाइन्सकडे हस्तांतरित केली, तसेच १९९५ ते २००० दरम्यान दोन [[फॉकर ७०]] विमाने चालवली. १८ सप्टेंबर १९९८ रोजी पहिले [[एरबस ए३२०-२००]] विमान दाखल झाल्यावर त्यांनी आपल्या बोईंग ताफ्याऐवजी एरबस विमाने घेण्यास सुरुवात केली आणि एक वर्षानंतर सर्व बोइंग विमाने निवृत्त केली. पहिले ए३२० मिळाल्यानंतर लगेचच ३ सप्टेंबर १९९९ रोजी पहिले ए३१९-१०० विमान दाखल झाले. ए३१९ चा वापर दक्षिणपूर्व आशियातील काही मार्गांवर आणि भारतातील काही शहरांसाठी केला जात असे, तर मोठ्या ए३२० चा वापर कंपनीच्या बहुतांश प्रमुख मार्गांवर केला जात असे. २० डिसेंबर २००६ रोजी सिल्कएरने ११ एरबस ए३२०-२०० विमाने खरेदी करण्याचा करार केला, ज्यात आणखी नऊ विमानांचा पर्याय होता. ही विमाने २००९-२०१२ दरम्यान वितरित करण्यात आली.<ref>{{Cite press release| title=SilkAir Places New Order For 20 Airbus A320 Planes, To Meet Growth And Fleet Renewal| publisher=SilkAir| date=20 December 2006| url=http://www.silkair.com/mbe/en_UK/content/corporate/newsflash/NF1001_20122006.jsp| archive-url=https://web.archive.org/web/20070929081108/http://www.silkair.com/mbe/en_UK/content/corporate/newsflash/NF1001_20122006.jsp| url-status=dead| archive-date=29 September 2007| access-date=6 August 2010}}</ref> ३ ऑगस्ट २०१२ रोजी सिल्कएरने ६८ विमाने खरेदी करण्यासाठी बोइंगला एक इच्छापत्र (''लेटर ऑफ इंटेंट'') दिले. यात २३ बोइंग ७३७-८०० आणि ३१ बोइंग ७३७ मॅक्स ८ विमानांची निश्चित खरेदी आणि इतर १४ विमानांच्या खरेदी अधिकार होते.<ref> {{cite web |url=http://www.flightglobal.com/news/articles/silkair-signs-loi-for-31-boeing-737-8s-23-737-800s-375076/ |title=SilkAir signs LOI for 31 Boeing 737-8s, 23 737-800s |publisher=Flightglobal.com |last=Toh |first=Mavis |date=3 August 2012 |access-date=2 November 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120820234700/http://www.flightglobal.com/news/articles/silkair-signs-loi-for-31-boeing-737-8s-23-737-800s-375076/ |archive-date=20 August 2012 |url-status=live |df=dmy-all }} </ref> १४ नोव्हेंबर २०१२ रोजी या खरेदीअधिकारांचे निश्चित मागणीत रुपांतर झाले.<ref> {{cite press release|title=Boeing, SilkAir Finalize Order for 54 737s|url=http://boeing.mediaroom.com/index.php?s=43&item=2498|publisher=Boeing|access-date=15 November 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20121116171527/http://boeing.mediaroom.com/index.php?s=43&item=2498|archive-date=16 November 2012|url-status=live|df=dmy-all}} </ref> जुन्या ए३२० ताफ्याऐवजी आणि विमान कंपनीच्या विस्तारासाठी ७३७ विमानांचा वापर केला जाणार होता. ४ फेब्रुवारी २०१४ रोजी सिल्कएरला पहिले बोइंग ७३७-८०० विमान मिळाले.<ref> "[http://www.silkair.com/jsp/cms/en_UK/mi_press_release_news/nf1003-04022014.jsp Boeing, SilkAir Begins Transition to All 737 Fleet] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140222043450/http://www.silkair.com/jsp/cms/en_UK/mi_press_release_news/nf1003-04022014.jsp |date=22 February 2014 }}" SilkAir. retrieved 6 February 2014. </ref> ४ ऑक्टोबर २०१७ रोजी सिल्कएरला पहिले बोइंग ७३७ मॅक्स ८ विमान मिळाले.<ref>{{cite web|title=SilkAir Marks New Era With Arrival of First Boeing 737 MAX 8|url=http://www.silkair.com/en_UK/sg/media-centre/press-release/article/?q=en_UK/2017/October-December/04Oct2017-1757|website=www.silkair.com|language=en}}</ref> २१ जून २०१८ रोजी सिंगापूर एरलाइन्सने जाहीर केले की ते आपल्या सेवाजाळ्याचे अधिक चांगल्या प्रकारे नियोजन करण्यासाठी २०१८ च्या उत्तरार्धापासून २०१९ च्या सुरुवातीपर्यंत काही बोइंग ७३७-८०० विमाने स्कूटकडे हस्तांतरित करण्याचा विचार करत आहेत.<ref>{{cite web |title=Singapore Airlines to shift planes from SilkAir to Scoot |url=https://www.todayonline.com/singapore/singapore-airlines-shift-planes-silkair-scoot |website=TODAYonline |access-date=21 June 2018 }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> बोइंग ७३७ मॅक्सच्या उड्डाण बंदीच्या घटनांनंतर, बोइंग ७३७-८०० हस्तांतरित करण्याची योजना एप्रिल २०१९ मध्ये स्थगित करण्यात आली होती.<ref>{{cite web |last1=Hashim |first1=Firdaus |title=SIA halts plans to transfer 737-800s to Scoot |url=https://www.flightglobal.com/fleets/sia-halts-plans-to-transfer-737-800s-to-scoot/132269.article |website=FlightGlobal |access-date=12 April 2019 |language=en}}</ref><ref>{{cite web |title=Singapore Airlines remains committed to 100% lie flat despite changes in fleet plan {{!}} Corporate Travel Community |url=https://corporatetravelcommunity.com/singapore-airlines-remains-committed-to-100-lie-flat-despite-changes-in-fleet-plan/ |website=Corporate Travel Community |date=22 May 2019 |quote=the group has dropped plans to transfer 14 737-800s from SilkAir to Scoot }}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == संदर्भ आणि नोंदी == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:सिंगापूरमधील विमानवाहतूक कंपन्या]] [[वर्ग:बंद पडलेल्या विमानवाहतूक कंपन्या]] [[वर्ग:सिंगापूर एरलाइन्स]] [[वर्ग:इ.स. १९७५ मधील निर्मिती]] [[वर्ग:इ.स. २०२१ मधील समाप्ती]] j2cty0wydo8vk1fx2vmt68nfu85qoo2 साचा:कष्टकर्‍याचा बार्नस्टार 10 202123 2682537 2534109 2026-05-04T11:26:30Z Dharmadhyaksha 28394 2682537 wikitext text/x-wiki {| class="barnstar" style="border:1px solid {{{border|gray}}}; background:{{{color|#fdffe7}}};" |- |rowspan="2" style="padding-right:5px;" | {{#ifeq:{{{3}}}|alt|[[file:Working Wikimedian's Barnstar Hires.png|100px]]|[[Image:Working Wikimedian's Barnstar.png|100px]]}} |style="font-size:1.65em; padding:0; height: 1.1em;" | '''{{<includeonly>subst:</includeonly>#switch: {{{2}}} |m=कष्टकर्‍या पुरुषाचा |w=कष्टकर्‍या स्त्रीचा |f=कष्टकर्‍या स्त्रीचा |n=कष्टकर्‍याचा |wiki=कष्टकर्‍या सदस्याचा |#default={{GENDER:{{PAGENAME}}|कष्टकर्‍या पुरुषाचा|कष्टकर्‍या स्त्रीचा|कष्टकर्‍या सदस्याचा}} }} बार्नस्टार''' |- |style="border-top: 1px solid gray;" | {{{1}}} |} <noinclude> {{Documentation}} </noinclude> 0riku51bj14lrq6kkcyfa0fpfanfdb2 जेट एरवेझ कनेक्ट 0 211494 2682517 2118383 2026-05-04T09:38:49Z EmausBot 9929 Bot: Fixing double redirect from [[जेटलिट]] to [[जेटलाइट]] 2682517 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[जेटलाइट]] etuc4xr6vau4qistvs2rbixs17wmzoq सहारा एरलाइन्स 0 237774 2682522 2118401 2026-05-04T09:39:39Z EmausBot 9929 Bot: Fixing double redirect from [[जेटलिट]] to [[जेटलाइट]] 2682522 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[जेटलाइट]] etuc4xr6vau4qistvs2rbixs17wmzoq जेट एअरवेज कनेक्ट 0 255503 2682516 2118382 2026-05-04T09:38:39Z EmausBot 9929 Bot: Fixing double redirect from [[जेटलिट]] to [[जेटलाइट]] 2682516 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[जेटलाइट]] etuc4xr6vau4qistvs2rbixs17wmzoq घोटवाडी 0 281074 2682455 2658878 2026-05-03T14:40:08Z ~2026-26724-20 182775 /* */ 2682455 wikitext text/x-wiki {{माहितीचौकट भारतीय न्यायक्षेत्र |प्रकार=गाव |इतर_नाव= | स्थानिक_नाव ='''घोटवडी''' | आकाशदेखावा = | आकाशदेखावा_शीर्षक = | शोधक_स्थान= right | अक्षांश = | रेखांश = | उंची = | राज्य_नाव = महाराष्ट्र |जवळचे_शहर= खेड | जिल्हा = [[पुणे जिल्हा]] |अधिकृत_भाषा=मराठी | नेता_पद =[[सरपंच]] | नेता_नाव = |लोकसंख्या_एकूण_संदर्भ=|लोकसंख्या_क्रमांक=| लोकसंख्या_वर्ष = २०११ | लोकसंख्या_एकूण = | लोकसंख्या_घनता = |लिंग_गुणोत्तर=|लोकसंख्या_मेट्रो=|लोकसंख्या_शहरी=| क्षेत्रफळ_आकारमान = | क्षेत्रफळ_एकूण = |पिन_कोड=| एसटीडी_कोड = | पिन कोड = | आरटीओ_कोड = एमएच/ |संकेतस्थळ= |कोरे_शीर्षक_१ =[[बोलीभाषा]] |कोरे_उत्तर_१ = | तळटिपा =}} '''घोटवाडी''' हे [[भारत|भारताच्या]] [[महाराष्ट्र राज्य |महाराष्ट्र राज्यातील]] [[पुणे जिल्हा|पुणे जिल्ह्यातील]] [[खेड तालुका|खेड तालुक्यातील]] एक गाव आहे. ==भौगोलिक स्थान== ==हवामान== येथे जून, जुलै, ऑगस्ट आणि सप्टेंबर महिन्यात भरपूर पाऊस पडतो.जानेवारी, फेब्रुवारी, मार्च, एप्रिल, मे, नोव्हेंबर आणि डिसेंबर या कालावधीत कोरडे हवामान असते.जुलै महिना हा सर्वात आर्द्र महिना असतो.मार्च हा सर्वात शीतल महिना असतो. वार्षिक पर्जन्यमान २,२६० मिमी असते. ==लोकजीवन== ==प्रेक्षणीय स्थळे== ==नागरी सुविधा== ==जवळपासची गावे== ==संदर्भ== #https://villageinfo.in/ #https://www.census2011.co.in/ #http://tourism.gov.in/ #https://www.incredibleindia.org/ #https://www.india.gov.in/topics/travel-tourism #https://www.mapsofindia.com/ #https://www.weather.gov/dvn/climategraphics?n=climategraphics #https://www.weather-atlas.com/en/india-climate {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210123203511/https://www.weather-atlas.com/en/india-climate |date=2021-01-23 }} [[वर्ग:खेड तालुक्यातील गावे]] [[वर्ग:पुणे जिल्ह्यातील गावे]] 1umqg9s64tp3apdiih4ioj8ychrkg8i 2682456 2682455 2026-05-03T14:40:41Z ~2026-26724-20 182775 /* */ 2682456 wikitext text/x-wiki {{माहितीचौकट भारतीय न्यायक्षेत्र |प्रकार=गाव |इतर_नाव= | स्थानिक_नाव ='''घोटवडी''' | आकाशदेखावा = | आकाशदेखावा_शीर्षक = | शोधक_स्थान= right | अक्षांश = | रेखांश = | उंची = | राज्य_नाव = महाराष्ट्र |जवळचे_शहर= खेड | जिल्हा = [[पुणे जिल्हा]] |अधिकृत_भाषा=मराठी | नेता_पद =[[सरपंच]] | नेता_नाव = |लोकसंख्या_एकूण_संदर्भ=|लोकसंख्या_क्रमांक=| लोकसंख्या_वर्ष = २०११ | लोकसंख्या_एकूण = | लोकसंख्या_घनता = |लिंग_गुणोत्तर=|लोकसंख्या_मेट्रो=|लोकसंख्या_शहरी=| क्षेत्रफळ_आकारमान = | क्षेत्रफळ_एकूण = |पिन_कोड=| एसटीडी_कोड = | पिन कोड = | आरटीओ_कोड = एमएच/ |संकेतस्थळ= |कोरे_शीर्षक_१ =[[बोलीभाषा]] |कोरे_उत्तर_१ = | तळटिपा =}} '''घोटवडी''' हे [[भारत|भारताच्या]] [[महाराष्ट्र राज्य |महाराष्ट्र राज्यातील]] [[पुणे जिल्हा|पुणे जिल्ह्यातील]] [[खेड तालुका|खेड तालुक्यातील]] एक गाव आहे. ==भौगोलिक स्थान== ==हवामान== येथे जून, जुलै, ऑगस्ट आणि सप्टेंबर महिन्यात भरपूर पाऊस पडतो.जानेवारी, फेब्रुवारी, मार्च, एप्रिल, मे, नोव्हेंबर आणि डिसेंबर या कालावधीत कोरडे हवामान असते.जुलै महिना हा सर्वात आर्द्र महिना असतो.मार्च हा सर्वात शीतल महिना असतो. वार्षिक पर्जन्यमान २,२६० मिमी असते. ==लोकजीवन== ==प्रेक्षणीय स्थळे== ==नागरी सुविधा== ==जवळपासची गावे== ==संदर्भ== #https://villageinfo.in/ #https://www.census2011.co.in/ #http://tourism.gov.in/ #https://www.incredibleindia.org/ #https://www.india.gov.in/topics/travel-tourism #https://www.mapsofindia.com/ #https://www.weather.gov/dvn/climategraphics?n=climategraphics #https://www.weather-atlas.com/en/india-climate {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210123203511/https://www.weather-atlas.com/en/india-climate |date=2021-01-23 }} [[वर्ग:खेड तालुक्यातील गावे]] [[वर्ग:पुणे जिल्ह्यातील गावे]] gqr1zz4lcrwib6vecjz3q7gb88qjf60 सदस्य चर्चा:संतोष गोरे 3 286003 2682538 2681530 2026-05-04T11:26:48Z Dharmadhyaksha 28394 2682538 wikitext text/x-wiki {{Template:Welcome|realName=|name=संतोष गोरे}} -- [[सदस्य:साहाय्य चमू|साहाय्य चमू]] ([[सदस्य चर्चा:साहाय्य चमू|चर्चा]]) १२:३५, ७ जुलै २०२१ (IST) == जुन्या चर्चा == {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! चर्चा क्रमांक ! पासून ! पर्यंत |- |[[सदस्य:संतोष गोरे/जुनी चर्चा१|जुनी चर्चा१]] | २०१५ | ३१ डिसेंबर २०२१ |- |[[सदस्य:संतोष गोरे/जुनी चर्चा२|जुनी चर्चा२]] | १ जानेवारी २०२२ | ३१ डिसेंबर २०२२ |} == विष्णुसहस्रनाम == हजारो पुनर्नावासह विष्णुसहस्रनाम भगवान विष्णूचे हे एक महत्त्वाचे स्थान आहे. हे हिंदू धर्मातील सर्वात पवित्र आणि लोकप्रिय स्तोत्र आहे. विष्णू सहस्रनाम ही महाभारतात उपलब्ध असलेली सर्वात लोकप्रिय आवृत्ती आहे. पद्म पुराण किंवा मत्स्य पुराणात आणखी एक आवृत्ती उपलब्ध आहे. प्रत्येक नाव विष्णूचे असंख्य गुण दर्शवितो. अनेक हिंदू कुटुंबे पूजेच्या वेळी ते पाठ करतात. असे मानले जाते की ते ऐकणे किंवा वाचणे मानवी इच्छा पूर्ण करते. अनुशासनपर्व (महाभारत) धडा 9 ते 14, आजोबा कुरुक्षेत्र भीष्म युधिष्ठिर शिकवण देण्यात आली होती. [[सदस्य:Goresm|'''<span style="text-shadow:grey 3px 3px 2px;color: blue"> संतोष</span><span style="text-shadow:gray 3px 3px 2px;color: blue"> गोरे 💬</span>''']] ०९:५४, ९ फेब्रुवारी २०२१ (IST) == भाषांतर == नमस्कार, तुमची मदत हवी आहे. Section translation टूल वापरून नवीन पाने तयार करताना मला अडचण येत आहे. मागील अनेक पानांना Rahul Gandhi असे नाव येत आहे. कृपया मार्गदर्शन करावे. धन्यवाद. [[सदस्य:अमर राऊत|अमर राऊत]] ([[सदस्य चर्चा:अमर राऊत|चर्चा]]) १४:२४, १६ जानेवारी २०२३ (IST) :कृपया [https://en.m.wikipedia.org/w/index.php?campaign=specialcx&title=Special:ContentTranslation#suggestions हा दुवा] वापरा तसेच पुढील भाषांतरा करिता बुक मार्क मध्ये जतन करून ठेवा. ::याशिवाय जर शक्य असेल तर नवीन tab उघडून त्याला ऑप्शन मध्ये जाऊन desktop site ला टिचकी देऊन [https://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A5%87%E0%A4%B7:ContentTranslation#suggestions हा दुवा] वापरा. फक्त हे थोडे नाजूक काम असेल. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १४:३७, १६ जानेवारी २०२३ (IST) ::आपण दिलेला दुवा वापरून [[८०वे गोल्डन ग्लोब पुरस्कार]] हा लेख तयार केला. तरीही तीच समस्या येत आहे. (तत्पूर्वी cache देखील clear केली होती.) [[सदस्य:अमर राऊत|अमर राऊत]] ([[सदस्य चर्चा:अमर राऊत|चर्चा]]) १९:३७, १६ जानेवारी २०२३ (IST) : माझ्या बाबतीत पण समान समस्या आली होती. मी वेड चित्रपटाचे मराठीमध्ये भाषांतर केले असता शीर्षक नाव Prajakta Koli असे अचानक झाले. यामागचे कारण काय? [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १४:४४, १६ जानेवारी २०२३ (IST) ::आपल्या मोबाईलच्या सईमध्ये (cache मध्ये) जो जुना दुवा असतो, तो चुकून वापरल्या गेला की असे होते. असे होत असेल तरीही तुम्ही भाषांतर चालू असताना ते दुरुस्त करून योग्य ते मराठी शीर्षक देऊ शकता.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) :::{{साद|अमर राऊत}} तुमच्या दोघांची अडचण लक्षात घेऊन मी एक भाषांतर केले, जे की योग्य झाले. मी वरती दोन दुवे दिलेत. तर दुसरा दुवा वापरून भाषांतर करून पहा. फक्त एकच की तत्पूर्वी 'ब्राऊसर च्या पर्यायात' जाऊन desktop site वर टिचकी द्या आणि मग वरील दुव्यावर जा. तसेच भाषांतर करत असताना सर्वप्रथम वरती जे लेखनाव येते ते देखील एडिट करून घ्या. यामुळे नक्कीच तुमची समस्या दूर होईल. कृपया एक लेख अजून निर्माण करा.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:१०, १६ जानेवारी २०२३ (IST) :::{{ping| संतोष गोरे}} दुसरा दुवा वापरून [[हजारों ख्वाइशें ऐसी|एक लेख]] तयार केला आहे. आता ती समस्या नाही, पण अडचण अशी आहे की यावेळी मोबाईल फारच लोड घेतो. संकेतस्थळ उघडेपर्यंत फार वेळ वाट पहावी लागते. Section translation जसं सोईस्करपणे आणि वेगात होतं, तसं इथं आशय भाषांतर वापरताना होत नाही. असो. :::तुमच्या सहकार्यासाठी खूप आभार. :::~ [[सदस्य:अमर राऊत|अमर राऊत]] ([[सदस्य चर्चा:अमर राऊत|चर्चा]]) १४:१९, १७ जानेवारी २०२३ (IST) :: आज पुन्हा तीच समस्या, [[पश्चिम दिल्ली जिल्हा]] पान‌ तयार करताना मराठीमध्ये शीर्षक नाव दिले होते आणि पब्लिश केल्यावर अचानक शीर्षक West Delhi झाले, मी तपासून घेतले असूनही पुन्हा तीच समस्या आली. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) ००:००, २९ जानेवारी २०२३ (IST) :::{{साद|Tiven2240|label=टायविन}} यात आपली मदत हवी आहे. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:५५, २९ जानेवारी २०२३ (IST) == 2022 Wikipedia Asian Month Organizer Update == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Dear all WAM organizers, Happy 2023! Thank you for updating the Ambassador list. We will '''start issuing the Barnstar''' to all eligible participants by late January. All ambassadors will received an additional special Barnstar. Please be sure to update '''[[:m:Wikipedia_Asian_Month_2022/Ambassadors|the list]]''' if you haven't done so. We also provide a '''[https://docs.google.com/document/d/1t1UEXwVkTsP5oP0sQmE74302M1SUDrlFW-kz2uTT5X0/edit?usp=sharing certificate template]''' for you to edit and print out to your participants. Once again, thank you for organizing and participating the 2022WAM, we like to hear your comment. Much appreciate for filling, and spreading out this [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd8Jo4ixbwKS1rC6KmfC1q6wW53nmoCQATbmsMatbZ4A1RCwA/viewform?usp=sf_link '''feedback survey''']. Look forward to seeing you again in 2023 WAM! best, Wikipedia Asian Month International Team </div> <!-- सदस्य:Joycewikiwiki@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Joycewikiwiki/WAM2022_Post_Campaign_Mass_Message_receiver&oldid=24259258 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == पाने वगळणे == [[Main other/doc]], [[साचा:Noping/doc]], [[चर्चा:Machindra Jayappa Galande]], [[“मोठी चोच असणारा कावळा"]], [[:वर्ग:Emoji असलेले लेख]], [[:वर्ग:इ.स. 2019 मधील मृत्यू]], [[:वर्ग:इ.स.ची वर्षे]], [[:वर्ग:सदस्य माहिती]], [[:वर्ग:मुक्तछंद]] कृपया ही पाने वगळावीत. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १७:२१, २० जानेवारी २०२३ (IST) :{{साद|Tiven2240}}, [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] यांनी सुचवलेली काही अनावश्यक पाने काढून टाकली आहेत. पैकी सुरुवातीची दोन पाने काढून टाकायची आहेत का राहू द्यावी, कृपया खुलासा करावा. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:३१, २० जानेवारी २०२३ (IST) :{{Done}} [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) १७:३६, २० जानेवारी २०२३ (IST) [[Meena]], [[:वर्ग:वापरकर्ता भारत]], [[:वर्ग:महाराष्ट्रातील शुद्धिकरण न केलेल्या पाण्याचा पुरवठा होणारी गावे]], [[साचा:भारताच्या शासकीय योजना]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) ११:१९, २१ जानेवारी २०२३ (IST) :{{झाले}} [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ११:३८, २१ जानेवारी २०२३ (IST) [[:वर्ग:इ.स. १९६६ मधील स्थापना]], [[:वर्ग:इ.स. १९६७ मधील स्थापना]], [[:वर्ग:प्राप्तिकरातुन बचत मिळ्णाऱ्या योजना]], [[चर्चा:विकिपीडिया प्रचालकांचा मनमानीपणा]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:४९, ४ फेब्रुवारी २०२३ (IST) :{{झाले}} [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:५५, ४ फेब्रुवारी २०२३ (IST) [[:वर्ग:इ. स. १९०१]], [[सदस्य:Kishor salvi 9]], [[सदस्य:किशोर साळवी]], [[साचा:Infobox sports competition event]], [[विकिपीडिया चर्चा:Lakhan Kumare]], [[सदस्य चर्चा:चतुर]], [[सदस्य:चतुर]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २०:३६, २१ फेब्रुवारी २०२३ (IST) :{{झाले}}-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:३२, २२ फेब्रुवारी २०२३ (IST) [[२०२२-२३ स्पेन महिला तिरंगी मालिका]], [[साउथ एशिया वर्ल्ड]], [[सदस्य:मांडव्य ऋषी]], [[सदस्य चर्चा:मांडव्य ऋषी]], [[प्रा डॉ दिलीप चव्हाण]], [[नाथ (गोरक्षनाथ मंदिर)]], [[सदस्य:तुषार भांबरे]], [[सदस्य चर्चा:तुषार भांबरे]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १९:११, १७ मार्च २०२३ (IST) [[विकिपीडिया:धूळपाटी/केवळ मराठी]], [[2015-17 आयसीसी विश्व क्रिकेट लीग स्पर्धा]], [[2023 मणिपूर हिंसाचार]], [[सदस्य चर्चा:کوروش میهن بان]], [[कानडगाव]], [[कॉलेज ऑफ कॉम्प्युटर सायन्स, लातूर]], [[हा खेळ सावल्यांचा]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:२४, २७ जून २०२३ (IST) :यातील दोन लेख वगळले असून, तीन लेखात भर घातली आहे. तर इंग्रजी आकडे असलेले पुनर्निर्देशित लेख नाव तसेच ठेवावेत असे मला वाटते.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:१९, २८ जून २०२३ (IST) [[:वर्ग:भाषाविषयक नियतकालिके]], [[गॅव्हिन मॅकेना]], [[गेविन मॅकेना]], [[गेविन मॅकेन्ना]], [[मधुराणी गोखले प्रभुलक]], [[हिंदवी]], [[बीड जिल्ह्यात क्षेत्रफळानुसार सर्वात मोठा तालुका कोणता]], [[पुरंदर जिल्हा]], [[पद्दे ब्राह्मणाची आडनावे]], [[:वर्ग:तारखेनुसार वगळावयाचे लेख]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १४:३८, १३ ऑगस्ट २०२३ (IST) == Request for filling up Google Form for Feminism and Folklore 2023 == [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg | logo.svg|right|frameless|300px]] Greetings Organisers, We appreciate your enthusiasm for '''Feminism and Folklore''' and your initiative in setting up the competition on your local wikipedia. We would want to learn more about the needs of your community and for that please fill out the google form ([https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScusayFXTzNWV-QgIiT3bRHQbAs_pVczvput2jehOcahnCdMg/viewform here]) as soon as possible so that we can plan and adapt the demands according to your specifications. By February 8, 2023, all entries for this form will be closed. Do share about the contest on your local Wikipedia. Ask your local administrator to add Feminism and Folklore to [[Mediawiki:Sitenotice]]. Create your own or see an example [[:m:User:Tiven2240/sn-fnf|on meta]] Also a reminder regarding the prior Google form sent for Internet and Childcare Support Financial Aid ([https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSea81OO0lVgUBd551iIiENXht7BRCISYZlKyBQlemZu_j2OHQ/viewform this]). Anyone who hasn't already filled it out has until February 5, 2023 to do so. Feel free to contact us via talkpage if you have any questions or concerns. Thanks and Regards, Feminism and Folklore 2023 International Team [[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) २०:११, ३० जानेवारी २०२३ (IST) <!-- सदस्य:Rockpeterson@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/wlf2023&oldid=24455456 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == संदेश मिळाला == एकगठ्ठा पाठविलेला संदेश माझ्या चर्चा पानावर दिसत आहे. -- [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) १०:२६, ७ फेब्रुवारी २०२३ (IST) : धन्यवाद. मी प्रथमच एकगठ्ठा संदेश प्रणाली वापरली आहे. कृपया सदरील संदेश मध्ये काही बदल/सुधारणा करावयास हवी होती किंवा पुढील काळात काय अपेक्षित आहे हे सुचवावे. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:२७, ७ फेब्रुवारी २०२३ (IST) == स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३ == [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३]] या साठी पेज कसे सबमिट करायचं याचं मार्गदर्शन करा :कृपया [https://fountain.toolforge.org/editathons/fnf2023-mr येथे जाणे] आणि submit वर टिचकी देणे. तेथे तुमचा लेखनाव टाकून सबमिट करणे.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:३६, ७ फेब्रुवारी २०२३ (IST) धन्यवाद [[सदस्य:AShiv1212|AShiv1212]] ([[सदस्य चर्चा:AShiv1212|चर्चा]]) ०७:२६, ८ फेब्रुवारी २०२३ (IST) :या स्पर्धेत फक्त महिला चरित्रे (त्यापैकी १/२ महिला) या विषयावर लेख लिहिला तर सहभागी होता येईल का? किमान किती लेख लिहिले पाहिजेत?@[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]] [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २१:०५, २० फेब्रुवारी २०२३ (IST) :{{साद|Ketaki Modak}} नमस्कार, आपण कमीत कमी एक नवीन लेख निर्माण केला किंवा असलेल्या लेखात ३,००० बाईटस पेक्षा जास्तीची भर घातली तरी चालेल. कृपया [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३]] या प्रकल्प पानावर जाऊन इतर माहिती व्यवस्थित समजून घेणे. येथे आपण पुरस्कार देखील प्राप्त करू शकता.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:०१, २१ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::माहितीसाठी धन्यवाद.!! प्रयत्न करते. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १५:१६, २१ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::नमस्कार, ::०१) मी नावनोंदणी करून As a trial 'अतिथी भगवान शंकर' नावाची लोककथा submit केली होती. पण मला ती माझ्या account वरून delete करायची आहे, ती कशी करता येईल? ::०२) मी माझ्या अन्य चालू असलेल्या पानांमध्ये भर घालून स्पर्धेत भाग घेऊ इच्छिते, म्हणजे असलेल्या पानात भर घातल्यावर त्याची लिंक शेवटी एकदाच पाठवायची, ना? मार्गदर्शन कराल काय? [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) ०८:५५, २३ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::#नमस्कार, आपला लेख सदरील यादीतून हटवला आहे. ::#आपण जो नवीन लेख लिहिणार आहात किंवा लेखात भर घालणार आहात, तो ३१ मार्च पूर्वी कधीही सबमिट करू शकता. त्याला काही बंधन नाही. शक्यतो आपले लिखाण पूर्ण झाले की सबमिट करावे, जेणे करून परीक्षकांना तो तपासणे सोपे जाईल.-:[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५४, २३ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::#:मनापासून धन्यवाद. आपण सांगितले तसे करते. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १४:४८, २३ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::#::स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य यामधील सहभाग आणि महिला संपादनेथॉन- २०२३ यातील सहभाग यामध्ये काही फरक आहे का? असेल तर काय, ते कळेल का? ::#::स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य यामधील सहभाग - यामध्ये स्त्रियांवरील लेखन ::#::आणि ::#::महिला संपादनेथॉन- २०२३ यामध्ये स्त्रियांनी केलेले लेखन असे अपेक्षित आहे का? ::#::कृपया मार्गदर्शन हवे आहे. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १२:०१, ४ मार्च २०२३ (IST) ::#:::दोन्ही प्रकल्प हे वेगवेगळे असून, [[विकिपीडिया:महिला संपादनेथॉन- २०२३|महिला संपादनेथॉन- २०२३]] येथील नियम तसेच परीक्षक देखील वेगवेगळे आहेत. अधिक माहितीसाठी वरील दुव्यावर टिचकी देऊन तेथील नियम समजून घेणे.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:५०, ४ मार्च २०२३ (IST) ::#::::धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २२:४३, ४ मार्च २०२३ (IST) == Wikipedia Asian Month 2022 Campaign Survey - We'd like to hear from you! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> '''Dear WAM2022 organizors and participants,''' Once again, the WAM international team would like to hear your feedback by filling out the survey below. === [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd8Jo4ixbwKS1rC6KmfC1q6wW53nmoCQATbmsMatbZ4A1RCwA/viewform?usp=sf_link Wikipedia Asian Month 2022 Survey] === We apologize for the permission setting that was blocking many of you from open the survey, this problem have been fixed. Please share this survey with your community. We hope to see you again with a better version in the 2023 campaign. all the best, The WAM International Team </div> <!-- सदस्य:Joycewikiwiki@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Joycewikiwiki/WAM2022_Post_Campaign_Mass_Message_receiver&oldid=24259258 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == कृपया माझी माहिती डिलीट करू नये पद्माकर कुलकर्णी == माझे विकिपीडिया वरील माहिती कृपया डिलीट करू नये ही आपणास विनंती आहे [[सदस्य:पद्माकर कुलकर्णी|पद्माकर कुलकर्णी]] ([[सदस्य चर्चा:पद्माकर कुलकर्णी|चर्चा]]) ००:०२, १८ मार्च २०२३ (IST) :नमस्कार, विकिपीडिया हा एक मुक्त ज्ञानकोश असून ३२५+ भाषांत याचे लिखाण होते. सर्वत्र लिखाणाचे सारखे नियम असून त्यासाठी [[विकिपीडिया:परिचय]] आणि [[विकिपीडिया:विकिपीडिया काय नव्हे]] किमान हे दोन लेख व्यवस्थित वाचावेत. तूर्तास इतकेच सांगू इच्छितो की विकिपीडियाचा वापर हा 'सोशल मीडिया' जसेकी फेसबुक, 'वैयक्तिक ब्लॉग', '' किंवा 'आत्मचरित्र लिखाण' यासाठी करता येत नाही. :न [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:५१, १८ मार्च २०२३ (IST) ::{{साद|पद्माकर कुलकर्णी}}, कृपया लक्षात घ्यावे की आपली संपादने, आपण निर्मिलेली चुकीची पाने वारंवार हटवल्या गेली आहेत. आपल्या चर्चा पानावर तसेच येथे माझ्या चर्चा पानावर देखील आपणास सूचना देण्यात आल्या आहेत. परत एकदा सांगत आहोत की विकिपीडिया हा एक जागतिक विश्वकोश असून याचे काही नियम आहेत. विकिपीडिया चा वापर वैयक्तिक ब्लॉग अथवा सोशल मीडिया प्रमाणे करता येत नाही. कृपया आपण येथे पूर्वीच्याच अस्तित्वात असलेल्या पानांवर छोटी छोटी संपादने करत आपला सहभाग वाढवावा.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १५:५७, ११ एप्रिल २०२३ (IST) == विकिडाटा दुरुस्ती == [[राजेश शृंगारपुरे]], [[नालासोपारा]], [[दुष्यंत वाघ]], [[बबन (चित्रपट)]], [[नाळ (चित्रपट)]], [[भारती आचरेकर]], [[आलोक राजवाडे]], [[रवी किशन]], [[गोंदिया जंक्शन रेल्वे स्थानक]], [[समीर आठल्ये]], [[चोरीचा मामला]] या पानांची विकिडेटा कलमे दुरुस्त करावीत. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:०८, २६ मार्च २०२३ (IST) :{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:२६, २७ मार्च २०२३ (IST) [[रेवती लेले]], [[पक पक पकाऽऽऽक]], [[धुरळा (चित्रपट)]], [[मोगरा फुलला]], [[लग्न पहावे करून]], [[असेही एकदा व्हावे]], [[धुमधडाका]], [[तू तिथं मी (चित्रपट)]], [[पछाडलेला]], [[नायका]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १७:१२, ४ एप्रिल २०२३ (IST) [[सुजय डहाके]], [[देविका दफ्तरदार]], [[खडवली रेल्वे स्थानक]], [[खर्डी रेल्वे स्थानक]], [[गार्गी बॅनर्जी]], [[बाळकृष्ण शिंदे]], [[पिस्तुल्या]], [[बेफाम (चित्रपट)]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २१:१९, ५ एप्रिल २०२३ (IST) :{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:३३, १२ एप्रिल २०२३ (IST) [[तुषार दळवी]], [[सक्षम कुलकर्णी]], [[कुंभ रास]], [[धनु रास]], [[मकर रास]], [[सिंह रास]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २०:४६, ५ मे २०२३ (IST) [[मच्छिंद्र कांबळी]], [[निपुण धर्माधिकारी]], [[पुष्कर जोग]], [[स्वप्नील बांदोडकर]], [[त्यागराज खाडिलकर]], [[अंशू गुप्ता]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:०८, २७ जून २०२३ (IST) [[नितीश चव्हाण]], [[प्रदीप शर्मा]], [[अर्नाळा किल्ला]], [[चतुरंग दंडासन]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:४७, २७ ऑगस्ट २०२३ (IST) [[आमच्यासारखे आम्हीच]], [[सरीवर सरी (चित्रपट)]], [[साडे माडे तीन (चित्रपट)]], [[अग्निहोत्र (मालिका)]], [[शेम टू शेम]], [[नवरी मिळे नवऱ्याला (चित्रपट)]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १५:०७, २२ नोव्हेंबर २०२३ (IST) :{{झाले}} - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:०२, २३ नोव्हेंबर २०२३ (IST) == कार्यशाळा == श्री. संतोष गोरे सर नमस्कार, मराठवाडा मुक्तीसंग्रामाच्या अमृतमहोत्सवी वर्षानिमित्त पीपल्स महाविद्यालय, नांदेड येथे दिय ३.४.२०२३ रोजी विकिपीडिया कार्यशाळेचे आयोजन करण्यात आले. त्यानिमित्त पान तयार करण्यात येत असताना ते आपल्याद्वारे नष्ट करण्यात येत आहे. तरी तसे करू नये ही विनंती. [[सदस्य:विकास कांबळे|विकास कांबळे]] ([[सदस्य चर्चा:विकास कांबळे|चर्चा]]) :{{साद|विकास कांबळे}} नमस्कार, कृपया कार्यशाळा घेतल्या नंतर पान बनवावे.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:०६, २७ मार्च २०२३ (IST) == Feminism and Folklore 2023 has been extended == [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg | logo.svg|right|frameless|300px]] Greetings Organizers, Greetings from Feminism and Folklore International Team, We are pleased to inform you that [[m:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore]] an international writing contest on your local Wikipedia has been extended till the '''15th of April 2023'''. This is the last chance of the year to write about feminism, women biographies and gender-focused topics such as folk festivals, folk dances, folk music, folk activities, folk games, folk cuisine, folk wear, fairy tales, folk plays, folk arts, folk religion, mythology, folk artists, folk dancers, folk singers, folk musicians, folk game athletes, women in mythology, women warriors in folklore, witches and witch hunting, fairy tales and more We would like to have your immense participation in the writing contest to document your local Folk culture on Wikipedia. You can also help with the translation of [[m:Feminism and Folklore 2023|project pages]] and share a word in your local language. Organizers have been notified some instructions on mail. Please get in touch via email if you need any assistance. Best wishes, International Team Feminism and Folklore. --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) ०९:५८, ३० मार्च २०२३ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/wlf2023&oldid=24803574 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == घोडसगाव == [[घोडसगाव]] चे आचुक अक्षांश आणि रेखांश - 21°01'21"N 76°08'49"E हे आहेत, कृपया मराठी आणि ईंग्रजी विकी वर आपण हे अचूक पणे नोद्वावे.[[सदस्य:Rock Stone Gold Castle|Rock Stone Gold Castle]] ([[सदस्य चर्चा:Rock Stone Gold Castle|चर्चा]]) १५:५१, २१ एप्रिल २०२३ (IST) :[[घोडसगाव]] लेखावरील संपादनाच्या माहितीस्तव कृपया मराठी लेख [[वानर]] तसेच इंग्रजी लेख [[:en:Gray langur|Gray langur]] हे लेख पहावेत. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५३, २२ एप्रिल २०२३ (IST) == मराठी विकी == या विकीवर लेखकांची संख्या इतकी कमी का ? मराठी विकी लेखकानं लेखनासाठी हिंदी विकी वणी लॅपटॉप दान करते का ? [[सदस्य:Rock Stone Gold Castle|Rock Stone Gold Castle]] ([[सदस्य चर्चा:Rock Stone Gold Castle|चर्चा]]) १०:३३, २२ एप्रिल २०२३ (IST) :{{साद|Rock Stone Gold Castle}} :#नमस्कार, ढोबळ मानाने हिंदी भाषा ही भारत भर बोलली आणि लिहिली जाते तर मराठी भाषा ही महाराष्ट्र आणि गोवा येथे. सबब हिंदी विकिपीडियावर सदस्य संख्या मराठी पेक्षा जास्त आहे. परंतु आपणास माहीत आहे का, की मराठी विकिपीडिया हा लेख संख्येच्या हिशोबाने इतर विविध प्रांतीय विकिपीडियांना मागे टाकत एक एक पाऊल पुढे जात आहे. :#हिंदी किंवा इतर विकिपीडियावर मोफत लॅपटॉप पुरवल्या जातो का नाही हे मला माहीत नाही. जर तसे काही असेल तर तुम्ही तो मिळवण्यास स्वतंत्र आहात.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:४५, २२ एप्रिल २०२३ (IST) == मराठी गझलसंग्रह == :आपण मराठी गझलसंग्रह येथून काही एन्ट्री काढून टाकल्या आहेत. त्या का काढून टाकल्या ते कळेल का? माझी सोनचाफा ( इंदुजी) हि ७९ व्या ओळीतील एन्ट्री आपण का काढून टाकली? [[सदस्य:Induji.in|Induji.in]] ([[सदस्य चर्चा:Induji.in|चर्चा]]) १७:३३, २७ एप्रिल २०२३ (IST) :{{साद|Induji.in}}, नमस्कार आपण नक्की कोणत्या लेखाबद्दल बोलत आहात.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १९:३६, २७ एप्रिल २०२३ (IST) == Feminism and Folklore 2023 has ended, What's Next? == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">{{int:please-translate}} [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg|right|350px]] Dear {{PAGENAME}}, '''[[m:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore 2023]]''' writing competition has ended. We thank you for organizing it on your local Wikipedia and help in document folk cultures and women in folklore in different regions of the world on Wikipedia. What's next? # Please complete the jury on or before 15th of May 2023. # Email us on [mailto:support@wikilovesfolklore.org support@wikilovesfolklore.org] the Wiki usernames of top three users with most accepted articles in local contest. # Write the information about the winners on the projects Meta Wiki '''[[:m:Feminism and Folklore 2023/Results|Results page]]''' # You can also put the names of the winners on your local project page. # We will be contacting the winners in phased manner for distribution of prizes. Feel free to contact us via mail or [[:m:Talk:Feminism and Folklore 2023|talkpage]] if you need any help, clarification or assistance. Thanks and regards, '''International Team'''<br /> '''Feminism and Folklore''' </div> <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/wlf2023&oldid=24803574 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == चुकीचे पुनरनिर्देशित असलेली पान == [[:en:Five_Pillars_of_Islam|Five Pillars of Islam]] या लेखाचे मराठी पुनरनिर्देशन [[इस्लाम]] या वर होत आहे, परंतु , [[इस्लाम]] हे इंग्रजी पुष्ट [[:en:Islam|Islam]] वरून पुनरनिर्देशित होत असल्याने गोंधळ निर्माण होत आहे, [[इस्लामचे पाच आधारस्तंभ]] नवीन पुष्ट तयार करून त्यास [[:en:Five_Pillars_of_Islam|Five Pillars of Islam]] ला पुनरनिर्देशित करण्याची गरज आहे. @[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]] अशा प्रकारच्या लेखांना दुरुस्त करण्यासाठी, तुम्हाला काळवण्या वैतीरिक्त अजून काय करता येईल? [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २२:०२, २८ मे २०२३ (IST) :होय, तुम्ही 'इस्लामचे पाच आधारस्तंभ' असा नवीन लेख लिहू शकता. इतर भाषेतील लेख मराठी लेखास जोडण्याच्या पद्धतीला आंतरविकीदुवा म्हणतात. ते तुम्हाला अनुभवाने जोडता येईल. तूर्तास कोणाही जाणकारास संदेश देऊन तुम्ही काम करून घेऊ शकता.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:४७, २९ मे २०२३ (IST) ::धन्यवाद! [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २३:२६, १ जून २०२३ (IST) == सफर (इस्लामीक दुसरा महिना) == [[सफर (इस्लामी दुसरा महिना)]] या पानावरील आपण केलेल्या बदल बद्दल येथे सांगाल? [[सफर (इस्लामीक दुसरा महिना)]] या नावाने मी पुष्ट तयार केले होते तुम्ही ते का हटवला व तसेच वर्ग देखील हटवले [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २३:३३, १ जून २०२३ (IST) :पान हटवले नाही, अभय नातू यांनी स्थानांतरित केले. तुम्ही निर्माण केले वर्ग हे अनावश्यक असून इंग्रजी वर्गाची नक्कल होती. तसेच अजून काही वर्गात दुरुस्ती करणे आवश्यक आहे. तूर्तास तुम्ही लिखाण करावे. वर्ग दुरुस्ती परत करता येईल. आणि हो, बरेच लेख हे भाषांतरित करताना अशुद्ध मराठीत लिहिले जात आहेत. अपेक्षा आहे तुमचे लेख आरामात वाचून, पुनर्लिखाण. कराल. [[मोहम्मद पैगंबर यांच्या बायका ]] मधील प्रस्तावना/ पाहिला परिच्छेद पहावा, तो मी दुरुस्त करण्याचा प्रयत्न केला आहे.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:३३, २ जून २०२३ (IST)का ::होय, [[मोहम्मद पैगंबर यांच्या बायका]] हा लेख सध्या अपूर्ण आहे... अमराठी तर ठीक आहे परंतु वर्ग अनावश्यक आहे हे आपण कोणत्या आधारावर ठरवतात? [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) ०८:३९, ३ जून २०२३ (IST) :::अनेक कारणे आहेत. :::उदाहरणार्थ: वर्ग:अरबी भाषेतील मजकूर असलेले लेख - हा वर्ग त्याच लेखात जोडता येतो ज्यात अरबी भाषेतील विविध आयात, मोठा परिच्छेद लिहिलेला आहे. एक दोन शब्द अरबी भाषेत असतील तर त्याची गरज नाही. तसेच अनेक लेखात जर अरबी भाषेतील उतारे असतील तरच वर्ग बनवायचा असतो. त्या व्यतिरिक्त लेख नाव कसे ठेवायचे यासाठी इतर नावे तपासावित, जसे की हिंदी भाषेतील मजकूर / हिंदीतील मजकूर / हिंदी भाषेमधील मजकूर वगैरे वगैरे. हे वेगवेगळे अस्तित्वात असलेले वर्ग पाहून त्याला मिळता जुळता वर्ग बनवावा. याही पेक्षा महत्वाचे म्हणजे असा कोणता इतर वर्ग आहे का हे देखील पाहावे लागते. असे अनेक मुद्दे असतात. या करिता आपण केवळ लेख लिहावा आणि उपलब्ध असलेला वर्ग जोडावा. जर नवीन वर्गाची गरज असेल तर @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] जोडतील.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५३, ३ जून २०२३ (IST) ::::[[सदस्य:संतोष गोरे|@संतोष गोरे]] सांगितल्या बद्दल ध्यवाद, वर्ग जोडण्या बाबत मी @अभय नातू यांना कळवीन, परंतु एक वर्ग जोडणे आवश्क आहे "इस्लामी दिनदर्शिकेचे महिने " [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २३:१५, ३ जून २०२३ (IST) == Feminism and Folklore 2023 - A Heartfelt Appreciation for Your Impactful Contribution! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg|center|500px]] {{int:please-translate}} Dear Wikimedian, We extend our sincerest gratitude to you for making an extraordinary impact in the '''[[m:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore 2023]]''' writing competition. Your remarkable dedication and efforts have been instrumental in bridging cultural and gender gaps on Wikipedia. We are truly grateful for the time and energy you've invested in this endeavor. As a token of our deep appreciation, we'd love to send you a special postcard. It serves as a small gesture to convey our immense thanks for your involvement in the competition. To ensure you receive this token of appreciation, kindly fill out [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeXZaej264LOTM0WQBq9QiGGAC1SWg_pbPByD7gp3sC4j7VKQ/viewform this form] by August 15th, 2023. Looking ahead, we are thrilled to announce that we'll be hosting Feminism and Folklore in 2024. We eagerly await your presence in the upcoming year as we continue our journey to empower and foster inclusivity. Once again, thank you for being an essential part of our mission to promote feminism and preserve folklore on Wikipedia. With warm regards, '''Feminism and Folklore International Team'''. --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) ००:०७, २६ जुलै २०२३ (IST) </div> <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf2023p&oldid=25345565 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == लेख नाव बदल == कृपया [[उस्मानाबाद]] आणि [[जेसलमेर]] ही पाने [[धाराशिव]] आणि [[जैसलमेर]] या नावांकडे स्थानांतरित करावी. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १४:५७, ७ ऑगस्ट २०२३ (IST) :{{झाले}} - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:११, ७ ऑगस्ट २०२३ (IST) ::जसे संदेश यांनी औरंगाबाद लेखाचे छत्रपती संभाजीनगर नावास स्थानांतरण केले, तसे वरील दोन्ही लेख अजून योग्य नावास स्थानांतिरत झाले नाहीत. कृपया ते करावे, धन्यवाद. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १३:५६, ८ ऑगस्ट २०२३ (IST) [[अ‍ॅन फ्रँक]] हा लेख सुद्धा [[ॲन फ्रँक]] या अचूक व योग्य नावाकडे स्थानांतरित करावा. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १७:१०, ११ ऑगस्ट २०२३ (IST) [[अंदमान आणि निकोबार]] या लेखाचे [[अंदमान आणि निकोबार द्वीपसमूह]] या बरोबर नावाकडे स्थानांतरण करावे. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) ११:५९, २६ ऑगस्ट २०२३ (IST) :का, अंदमान आणि निकोबार बेटे ? अचूक नाव कोणते आहे?- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:५७, २६ ऑगस्ट २०२३ (IST) ::दोन्ही नावे योग्य आहेत, कोणत्याही एका नावाकडे स्थानांतरित करावे. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:४१, २७ ऑगस्ट २०२३ (IST) == Invitation to Rejoin the [https://mdwiki.org/wiki/WikiProjectMed:Translation_task_force Healthcare Translation Task Force] == [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|right|frameless|125px]] You have been a [https://mdwiki.toolforge.org/prior/index.php medical translators within Wikipedia]. We have recently relaunched our efforts and invite you to [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php join the new process]. Let me know if you have questions. Best [[User:Doc James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] ([[User talk:Doc James|talk]] · [[Special:Contributions/Doc James|contribs]] · [[Special:EmailUser/Doc James|email]]) 12:34, 13 August 2023 (UTC) <!-- सदस्य:Doc James@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_translators/10&oldid=25451576 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == परतावा == आपण हे पृष्ठ परत करू शकता [[सुशोभन सोनू रॉय]] किंवा मी हे पृष्ठ पुन्हा तयार करू शकतो ? मराठी वृत्तपत्रांमध्येही त्यांच्या बातम्या आहेत। [[विशेष:योगदान/110.224.16.31|110.224.16.31]] १६:५४, १ सप्टेंबर २०२३ (IST) :क्षमा असावी, सदरील व्यक्ती ही अजून लेख लिहिण्या इतपत उल्लेखनीय नाही. सबब सध्या तरी यावर लेख लिहिला जाऊ शकत नाही.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:२१, १ सप्टेंबर २०२३ (IST) == नमस्कार... == नमस्कार [[सदस्य:Fulabai chavan|Fulabai chavan]] ([[सदस्य चर्चा:Fulabai chavan|चर्चा]]) १४:४८, २९ सप्टेंबर २०२३ (IST) :नमस्कार :- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:३५, २९ सप्टेंबर २०२३ (IST) ::दादोजी खोमणे हे मराठी पेज मी तयार केले आहे तर त्यात लोकं सारखे बदल करत आहेत....तर..ते पृष्ठ लॉक की करावे...ते मला कळेल का.. [[सदस्य:Fulabai chavan|Fulabai chavan]] ([[सदस्य चर्चा:Fulabai chavan|चर्चा]]) १६:२८, २ नोव्हेंबर २०२३ (IST) :::नमस्कार, विकिपीडिया वरील कोणताही लेख, कोणीही संपादित करू शकतो. अशाच प्रकारे त्यात अतिरिक्त माहितीची भर टाकली जाते.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:०३, २ नोव्हेंबर २०२३ (IST) == बॉटफ्लॅग == [[सदस्य:CommonsDelinker]] यांस इंग्लिश विकिपीडियावर बॉटफ्लॅग दिलेला आहे, त्यानुसार मराठी विकिपीडियावर सुद्धा त्यांना बॉटफ्लॅग देण्यात यावा म्हणजे त्यांची संपादने 'अलीकडील बदल' येथे दिसणार नाहीत, धन्यवाद. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १८:४३, २० जून २०२३ (IST) :करायला काही हरकत नाही. परंतु खरे तर याची संपादने अत्यल्प असून, याद्वारे एखाद्या लेखातून चित्र हटवल्याचे निदर्शनास येताच तिथे नवीन चित्र जोडता येते. सबब या दृष्टिकोनातून याला बॉट फ्लॅग नाही दिला तरी चालेल असे मला वाटते. तसेच @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]], कडे बॉट फ्लॅग चा अधिकार आहे. तेव्हा त्यांनी यावर आपले मत व्यक्त करावे असे मला वाटते.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:४७, ९ ऑक्टोबर २०२३ (IST) ::संतोष गोरे यांच्याशी सहमत. अद्याप या बॉटच्या कामाचा उपद्रव वाटत नाही. अधिक बदल होउन त्यामुळे इतरांचे बदल सारखे झाकले जाऊ लागले तर बॉटफ्लॅग देउयात. ::[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) २२:०६, ९ ऑक्टोबर २०२३ (IST) == Invite to Join Wikipedia Asian Month 2023 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''You are receiving this message because you participated in the [[:m:Wikipedia Asian Month 2022|Wikipedia Asian Month 2022]] as an organizer or editor.'' [[File:Wikipedia Asian Month Logo.svg|thumb|Join the Wikipedia Asian Month 2023 ]] <big>Dear all,</big> <big>The '''[[:m:Wikipedia Asian Month Home|Wikipedia Asian Month 2023]]'''[1] is coming !</big> <big>The campaign start within a flexible 30 days from November to December. Following with the changes of the rules made by last year, the wish to have more people get to know Asia and Asian related topic is the same! </big>'''<big>Click [[:m:Wikipedia Asian Month 2023/Join an Event|"Here"]] to Organize/Join a WAM Event.</big>''' '''1. Propose "Focus Theme" related to Asia !''' If you are based somewhere in Asia, or have specific passion on an Asian topic, please propose your "Focus Theme" by October 25th. The WAM international team will select 5 themes. Please propose your focus theme through [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfPLz8kvSP_0LlI4vGRHAP2ydJPnLY__1hb9-p8AsRcS2R2NQ/viewform?usp=sf_link this link][2]. '''2. Enhancing existing articles can also count as part of campaign contribution.''' Any edits, including creating new articles or adding new content to existing articles, over 3000 bytes in total would be able to get a reward. Last year, due to this change of rules, the Programs & Events Dashboard was suggested. However, according to community survey of 2022, Fountain Tool is still the best platform for tracking edit and points. You don’t need to create any Dashboard. For the tracking of editing existing article, the international team is currently designing a form. Will soon publish to the main page of WAM 2023. '''3. More flexible campaign time''' The contribution duration would remain 30days, but we extended the overall campaign timeline to 2 months. All organizers can decide when to start their WAM as long as the whole duration is within November 1st to December 31th. It means that you can participate in WAM based on the needs of your local community. '''Timetable''' * October 1st, 2023 : Publish International Campaign Page of the Year * October 5th to 25th, 2023 : Call for focus themes of WAM 2023. * Before 29 October, 2023: Complete '''[[:m:Wikipedia Asian Month 2023/Join an Event|Registration]]''' [3] of Each language Wikipedia. * November 1st, UTC 00:00 to December 31th, UTC 00:00, 2023: Running the Campaign. (Find your local campaign for the actual event date.) * January 1st to March 15th, 2024: Auditing of each language Wikipedia. * March 30th, 2024: Deadline of reporting statistics and eligible editors to the International Team * April 1st to May 15th, 2024: The international team distributes Barnstars and Certificates to eligible editors of each event. For your information, the main page of Wikipedia Asian Month is currently undertaking a reconstruction for archiving purpose. For the 2023 event please bookmarked this page. We hope you will enjoy Wikipedia Asian Month! If you have any inquiry, feel free to contact us by info@asianmonth.wiki [4]. <big> We look forward to your participation. Cheers!!! WAM 2023 International Team</big> [1] https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikipedia_Asian_Month_2023 [2] https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfPLz8kvSP_0LlI4vGRHAP2ydJPnLY__1hb9-p8AsRcS2R2NQ/viewform?usp=sf_link [3] https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikipedia_Asian_Month_2023/Join_an_Event [4] info@asianmonth.wiki </div> <!-- सदस्य:Joycewikiwiki@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Joycewikiwiki/Wikipedia_Asian_Month_2023_Message_receiver_main&oldid=25753309 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> What are your plans to arrange Asian Month 2023 Marathi? I am interested to participate. [[सदस्य:Vikrantkorde|विक्रांत कोरडे]] ([[सदस्य चर्चा:Vikrantkorde|चर्चा]]) १७:२९, २१ ऑक्टोबर २०२३ (IST) :@[[सदस्य:Vikrantkorde|विक्रांत कोरडे]], नमस्कार, आपल्या सहभाग आणि उत्कंठेबद्दल धन्यवाद. लवकरच या प्रकल्पाबद्दल मराठी विपी वर सूचना देण्यात येईल. :cc:@[[सदस्य:Tiven2240|टायविन]] आणि @[[सदस्य:Sandesh9822|संदेश हिवाळे]] :- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १०:०३, २२ ऑक्टोबर २०२३ (IST) == नोव्हेंबर मुखपृष्ठ सदर == नमस्कार, नोव्हेंबर महिन्यात बदलून [[हंपी]] हा लेख सदर करावा असे सुचवत आहे. कृपया या लेखावर एकदा नजर घालावी व उचित बदल करावेत ही विनंती. [[विकिपीडिया:मुखपृष्ठ_सदर_लेख_नामनिर्देशन#हंपी]] धन्यवाद. [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) ०६:१६, ३० ऑक्टोबर २०२३ (IST) :नमस्कार, लेख विस्तृत आणि सुंदर आहे, परंतु यात लाल दुवे तसेच भाषांतरामुळे काही व्याकरणाच्या चुका देखील झाल्या आहेत. तसे प्रमाण कमीच आहे. लेख बऱ्यापैकी व्यवस्थित झाला असे वाटले की मी आपल्याला तसे कळवतो. सध्या मी थोडा व्यस्त असल्याने, काम थोडे हळू हळू होईल असे वाटते.:- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०९:३५, ३० ऑक्टोबर २०२३ (IST) ::@[[सदस्य:Nitin.kunjir|Nitin.kunjir]] नमस्कार, यात आपले योगदान पण दिसून येत आहे. कृपया सदरील लेखावर एक नजर फिरवावी आणि काय कमी जास्त आहे ते सुचवावे.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०९:४२, ३० ऑक्टोबर २०२३ (IST) == विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३ == [[चित्र:Wikipedia Asian Month Logo Mr.svg|right|400px|frameless]] प्रिय विकिसदस्य, '''[[विकिपीडिया:विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३|विकिपीडिया आशियाई महिना ]]''' हे विकीमेडियन्स द्वारा स्थापन केलेले एक वार्षिक अभियान आहे. हे अभियान मुख्यत्वे आशिया खंडातील देश आणि तेथील संस्कृती संबंधित विषयांवरील लेखांवर लक्ष केंद्रित करते. अनेक आशियाई व भारतीय विकिपीडिया समुदायांनी यात भाग घेतलेला आहे. आणि आमची अशी इच्छा आहे की आपण मराठी विकिपीडियावर आपले अमूल्य योगदान द्यावे. प्रकल्प पृष्ठ [[विकिपीडिया:विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३|येथे]] उपलब्ध आहे. आपण ही स्पर्धा जिंकल्यास आपण '''विकिपीडिया आशियाई दूत घोषित होऊन तुम्हाला सही केलेले प्रमाणपत्र मिळेल व एक अधिक पोस्टकार्ड मिळेल''' तसेच '''डिजीटल बार्नस्टार''' देखील प्राप्त करू शकता. अधिक माहितीसाठी प्रकल्प पृष्ठ तपासा. [[विकिपीडिया:विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३/सहभागी|येथे]] आपली नोंदणी करा आणि [https://fountain.toolforge.org/editathons/wam-mr-2023 हा दुवा] वापरून आपला लेख सादर करा. जर तुम्हाला कोणत्या मदतीची आवश्यकता असेल तर स्थानिक आयोजक [[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे ]], [[सदस्य:Sandesh9822|संदेश हिवाळे]] किंवा [[सदस्य:Tiven2240|टायविन]] यांना संपर्क करावा. धन्यवाद. :'''आयोजक विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३''' :<small>हा संदेश [[विकिपीडिया:स्वागत आणि साहाय्य चमू|विकिपीडिया मदत चमू]] करिता [[विकिपीडिया:एकगठ्ठा संदेश प्रणाली]] सुविधा वापरून [[विपी:प्रचालक|मराठी विकिपीडिया प्रचालकांमार्फत]] पाठविला गेला असण्याची संभावना आहे.</small> <!-- सदस्य:संतोष गोरे@mrwiki ने https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF:%E0%A4%B8%E0%A4%82%E0%A4%A4%E0%A5%8B%E0%A4%B7_%E0%A4%97%E0%A5%8B%E0%A4%B0%E0%A5%87/test&oldid=2341857 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == आकाराम दादा पवार यांच्या विकिपीडिया पानाच्या पुनर्स्थापनेची विनंती == नमस्कर, काहि दिवसा अघोधर "[[आकाराम दादा पवार]]" या बद्दलच्या विकिपीडिया पानाला संदर्भांच्या अभावी हटवले आहे. मात्र, माझ्या मते, लिहिलेल्या माहितीची अचूकता सिद्ध करू शकणारे पुरेसे संदर्भ आहेत. [[आकाराम दादा पवार]] यांनी लोकांसाठी आणि देशासाठीही मोलाचे योगदान दिले आहे आणि त्यांच्या कार्याबद्दल लोकांना माहिती असणे महत्त्वाचे आहे. मी विनंती करते की तुम्ही विकिपीडिया वर पान पुनर्स्थापीत करा . जर आवश्यक असेल तर, माहितीला आधार देणारे अतिरिक्त संदर्भ देण्यासाठी मी तयार आहे.[[आकाराम दादा पवार]] सारख्या व्यक्तींचे सकारात्मक योगदान ओळखणे आणि त्यावर प्रकाश टाकणे महतवाचे आहे . या विषयाकडे तुमचे लक्ष दिल्याबद्दल धन्यवाद. [[सदस्य:Manasi.M.Pawar|Manasi.M.Pawar]] ([[सदस्य चर्चा:Manasi.M.Pawar|चर्चा]]) १३:५०, १५ डिसेंबर २०२३ (IST) :{{साद|Manasi.M.Pawar}}, नमस्कार, आपल्या सदरील लेखावर संदेश हिवाळे यांनी [https://mr.m.wikipedia.org/wiki/सदस्य_चर्चा:Sandesh9822 त्यांच्या चर्चा पानावर] उत्तर दिले आहे. काही शंका असतील तर तेथे पुढील चर्चा करू शकता. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १८:५९, १८ डिसेंबर २०२३ (IST) == Invitation to Organize Feminism and Folklore 2024 Writing Competition == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;> [[File:Feminism and Folklore 2024 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <center>''{{int:please-translate}}''</center> Dear {{PAGENAME}}, Hope you are doing well, Wishing you a Happy New Year!. We extend a heartfelt invitation to you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2024|Feminism and Folklore 2024]]''' writing competition, which is scheduled to take place from February 1, 2024, to March 31, 2024. This year's edition of Feminism and Folklore will concentrate on feminism, women's issues, and gender-focused topics, aligning with a Wiki Loves Folklore gender gap focus and featuring a folk culture theme on Wikipedia. This year we have created two new Tools for the Feminism and Folklore project. The tool is called '''Campwiz'''. This tool is created by the international Tech team of Wiki Loves Folkore especially crafted for Feminism and Folklore project. The tool works as same as fountain or dashboard but has extra abilities required for jury and submission of articles. To create a new campaign on Campwiz, organizers to follow these steps: # Go to the tool link: <nowiki>https://tools.wikilovesfolklore.org/</nowiki> # Select your wiki on which you want to organize the campaign (enter the name or short code, such as "{{CONTENTLANG}}" for {{#language:{{PAGELANGUAGE}}}} {{SITENAME}}). # Give your campaign a name example "Feminism and Folklore 2024 on {{#language:{{PAGELANGUAGE}}}} {{SITENAME}})". # Select the start and end dates (note: keep your start date as Feb 1 and end date as March 31). # Provide a description for your campaign (you can briefly describe the campaign in this section). # Make sure to keep the checkboxes ticked for "Allow users to submit articles that were not created but expanded." if you want to use the campaign for expanded articles also. # Keep minimum added bytes as 4000 and minimum added words as 400 and click next. # In the jury section, keep the checkboxes ticked for "Allow jury members to participate in the campaign" and "Prevent jury members from seeing each other's votes." As per your preference. # Under the jury search box, type the username of your jury and click on the "+" button to add; you can add multiple jury members. # Click next to review and then click on save. With this we have also created a '''Missing article tool'''. This tool identifies articles in the English Wikipedia that are absent from your native language Wikipedia. You can customize your selection criteria, and our tool will provide you with a table displaying the missing articles along with suggested titles. You also have the option to download the list in both CSV and wikitable formats. Both tools, the Missing Article Tool and the Campwiz Tool, are now available for public use during the Feminism and Folklore campaign. You can find more information about these tools here: <nowiki>https://tools.wikilovesfolklore.org/</nowiki> There are also some changes in the rules and criteria's. Please go through the rules below. # '''Minimum Length:''' The expanded or new article should have a minimum of '''''4000 bytes or 400 words''''', ensuring sufficient depth and coverage of the chosen topic. The local organizers are free to choose the minimum length criteria as per needs of their local Wikipedia and must be clearly mention on local project page. # '''Language Quality:''' Articles should not be poorly machine-translated, ensuring that language quality and readability are maintained at a high standard. # '''Timeline of Creation or Expansion:''' The article should be created or expanded between 1 February and 31 March, aligning with the specified contest timeline. # '''Theme Relevance''': Articles should directly address the theme of feminism and folklore, exploring connections between gender, cultural traditions, and intangible heritage. # '''No Orphaned Articles:''' Articles must not be orphaned, meaning they should be linked from at least one other article to ensure visibility within the Wikipedia ecosystem. # '''No Copyright violations:''' There should be no copyright violations, and articles should adhere to local Wikipedia policies on notability, ensuring that the content meets the standards for notability. # '''Adequate references and Citations:''' Each article should include proper references and citations following local Wikipedia policies, ensuring the reliability and credibility of the information presented. Learn more about the contest details and prizes on our project page [[:m:Feminism and Folklore 2024|here]]. Should you require any assistance, please feel free to contact us on our meta talk page or via email. We eagerly anticipate your enthusiastic coordination and participation in Feminism and Folklore 2024. Thank you and Best wishes, '''Feminism and Folklore 2024 International Team''' --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १२:२१, १८ जानेवारी २०२४ (IST) </div></div> <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf&oldid=26088038 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2023 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2023 you '''[https://mdwiki.org/wiki/WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2023_(all) were one of the top medical editors in your language]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdWfjVFbDO4ji-_qn2SsAgdCflhcOZychLnr1JUacsPaBr1eA/viewform Consider joining for 2024]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translation of health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [https://mdwiki.org/wiki/User:Doc_James <span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' ०३:५५, ४ फेब्रुवारी २०२४ (IST) </div> <!-- सदस्य:Doc James@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2023&oldid=26173705 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == एक लेख जोडा == [[विकिपीडिया:मुखपृष्ठ अलीकडील मृत्यू]] या लेखात मला एक नाव जोडायचे आहे– 👉🏻[[हेगे गींगोब]]👈🏻, धन्यवाद! --[[सदस्य:Ayesha46|Ayesha46]] ([[सदस्य चर्चा:Ayesha46|चर्चा]]) ०८:१६, ५ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :ठीक आहे जोडूया. याच सोबत [[फेब्रुवारी ४]] मध्ये मृत्यू या मथळ्या खाली आपण सदरील लेखनाव जोडू शकता.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:०८, ५ फेब्रुवारी २०२४ (IST) ::सल्ल्याबद्दल धन्यवाद, तुम्ही सांगितल्याप्रमाणे मी ते संपादन केले -- [[सदस्य:Ayesha46|Ayesha46]] ([[सदस्य चर्चा:Ayesha46|चर्चा]]) २३:००, ५ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == कृपया इतर संपादकांना मदत करा == आपण अलीकडे [[सदस्य:Sohan wankhade]] यांचे सदस्य पान (Userpage) [https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF%3ASohan_wankhade&diff=2326837&oldid=2326800 पूर्णपणे रिक्त केले] होते [https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF%3ASohan_wankhade&diff=2327312&oldid=2327310 ते ही अनेक वेळा]. आपले कारण "विकिपीडिया चा वैयक्तिक वापर" होते. मी तुमचे लक्ष [[:en:WP:UPYES|WP:UPYES]] वर आणू इच्छितो, हे धोरण प्रत्येक विकिपीडियाच्या सदस्य पानांवर लागू होते (दुर्दैवाने ते मराठी विकिपीडियावर अस्तित्वात नाही, पण तरीही मराठी विकिपीडियावर लागू होते.) त्यात स्पष्टपणे "Non-article Wikipedia material such as reasonable Wikipedia humor, essays and perspectives, personal philosophy, comments on Wikipedia matters allowed" लिहिले आहे. त्यामुळे तुम्ही जे केले त्याऐवजी काही मजकूर तिथेच राहू द्यायला हवे होते आणि त्याला समजावून सांगायला हवे होते. तसे, मी ते केले आहे. धन्यवाद. (You recently had completely blanked User:Sohan wankhade's userpage multiple times. Your reason was "विकिपीडिया चा वैयक्तिक वापर". I would like to bring your notice to [[:en:WP:UPYES|WP:UPYES]], a policy applicable to all wikipedias' userpages (unfortunately it doesn't exist in marathi wikipedia, but is still applicable). It clearly says "Non-article Wikipedia material such as reasonable Wikipedia humor, essays and perspectives, personal philosophy, comments on Wikipedia matters allowed'. So you should rather have let some content stay there and explain him why you reduced it. By the way, I have did it. Thank you.) [[सदस्य:ExclusiveEditor|<span style="background:Orange;color:White;padding:2px;">Exclusive</span><span style="background:black; color:White; padding:2px;">Editor</span>]] [[सदस्य चर्चा:ExclusiveEditor|<sub>Notify Me!</sub>]] [[सदस्य:ExclusiveEditor|ExclusiveEditor]] १९:४३, १२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :{{साद|ExclusiveEditor}}नमस्कार, कृपया काही अतिरिक्त खुलासे कराल तर फार बरे होईल. :# ''कृपया इतर संपादकांना मदत करा'' - आजपर्यंत मी कुणाकुणाला मदत केली नाही त्यांची नावे येथे नमूद करावीत. :# ''Redundancy'' - आपण येथील संपादन सारांश मध्ये Redundancy (म्हणजे अतिरेक) असे नमूद केले आहे. मी नक्की कशाचा अतिरेक केला आहे? :# ''ते ही अनेक वेळा'' - मी नक्की सदरील सदस्याचे सदस्य पान कितीवेळा रिकामे केले याची निश्चित संख्या येथे नमूद केल्यास अजून बरे होईल. :# ''आणि त्याला समजावून सांगायला हवे होते. तसे, मी ते केले आहे'' - आपण Sohan wankhade यांचे चर्चा पान तपासले आहे का? उलट मी तरी त्यांना एकवेळा सूचना दिली आहे; आपण कधी आणि कुठे दिलीय? :::: अपेक्षा आहे की योग्य आणि मुद्देसूद उत्तरे द्याल.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:१८, १२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) तुमच्या प्रश्नाची उत्तरे: # मी सहमत आहे की तुम्ही इतरांना मदत करण्यासाठी खरोखरच एक प्रशंसनीय काम केले आहे आणि "'''कृपया इतर संपादकांना मदत करा'''" हे शीर्षक अंशतः चुकीचे असू शकते, परंतु मला असे म्हणायचे आहे की फक्त या एका प्रकरणात तुम्ही User:Sohan wankhade यांशी बोलायला हवे होते. # तुमच्या चर्चा पानावरील माझे दुसरे संपादन तांत्रिक(Technical) होते, ज्यात मी माझी 'डिझाइनशिवाय डुप्लिकेट स्वाक्षरी' काढून टाकली. त्यामुळे माझे संपादन सारांश 'Redundancy' होते आणि तुमच्याशी संबंधित नव्हते. # मी तुमचे पहिले संपादन "'''पूर्णपणे रिक्त केले'''" या शब्दासह ''विकिलंक'' केले आहे आणि सोबतच '''"ते ही अनेक वेळा'''" तुमच्या पुन्हा रिक्त केलेल्या संपादन सोबत ''wikilink'' केले होते. अशा प्रकारे मी तुमच्या दोन्ही संपादनांचा अप्रत्यक्षपणे उल्लेख केलेले आहे. # तुम्ही त्याला (UserːSohan Wankhade) सांगायला हवे होते की वापरकर्ता पानावर फक्त '''काही''' विकिपीडिया संबंधित नसलेल्या सामग्रीला '''परवानगी आहे'''. तुम्ही त्याच्यासाठी [[विकिपीडिया:विकिपीडिया काय नव्हे|चुकीचा धोरणात्मक लेख]] देखील जोडले आहे, कारण त्यात त्याच्या प्रकरणाचा (कविता) कुठेही उल्लेख केलेला नाही, पण स्वत: लिहिलेल्या कवितांना परवानगी नाही या निष्कर्षावर तुम्ही कसे पोहोचलात हे देखील त्याला सांगितले नाही. # ''आपण कधी आणि कुठे दिलीय (सूचना)?''- कृपया माझे संपादन सारांश पहा: [https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF:Sohan_wankhade&action=history UserːSohan wankhade's history] आणखी दोन गोष्टीː * मी मान्य करतो की मी लिहिण्यासाठी मशिन ट्रान्सलेशन वापरतो कारण मराठीत टाईप करण्यास खूप वेळ लागतो, तथापि मला मराठी माहित आहे, आणि माझे लेखन पुरेसे वाचनीय आहे. *मला तुमच्याशी वाद घालायचे नाही आणि तूम्ही माझे शत्रूही नाही आहात. मला फक्त तूम्च्याकडे या घटनेची नोंद करायची होती, आणि नवीन वापरकर्त्यांना ते स्वतः समस्याग्रस्त आहेत असे वाटणार नाही याची खात्री करून घ्यायची आहे कारण त्यांना असे वाटल्यास ते मदत करणार नाहीत. (कोणतेही शब्दलेखन चुकीचे असल्यास क्षमस्व.) [[सदस्य:ExclusiveEditor|<span style="background:Orange;color:White;padding:2px;">Exclusive</span><span style="background:black; color:White; padding:2px;">Editor</span>]] [[सदस्य चर्चा:ExclusiveEditor|<sub>Notify Me!</sub>]] [[सदस्य:ExclusiveEditor|ExclusiveEditor]] १५:५७, १३ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :* ३. ''पूर्णपणे रिक्त केले'' आणि ''ते ही अनेक वेळा'' - माफ करा, दोन वेळा (twice) आणि अनेकवेळा (multiple times) यात फरक आहे. मी सदरील सदस्याचे सप्टेंबर २०२३ मध्ये सदस्य पान केवळ दोन वेळा रिक्त केले आणि त्याच सोबत त्यांच्या चर्चा पानावर एक सूचना टाकली होती. त्यानंतर देखील सदरील सदस्य स्वतःचे सदस्य पान पुन्हा पुन्हा संपादत होते. जास्त गंभीर सूचना दिल्यास सदस्य विकिपीडियावर येणे कमी करू शकतो, म्हणून मी त्यांच्या कडे थोडे दुर्लक्ष केले. माझ्या मते असे करणे योग्य होते. :* ४. ''वापरकर्ता पानावर फक्त काही विकिपीडिया संबंधित नसलेल्या सामग्रीला परवानगी आहे. तुम्ही त्याच्यासाठी चुकीचा धोरणात्मक लेख देखील जोडले आहे'' - कृपया बारकाईने निरीक्षण करावे, सदरील सदस्य सात वर्षांपासून विकिपीडियावर असून या पूर्ण कार्यकाळात त्यांनी मराठी विपी वर आजपावेतो तब्बल २० संपादने केली असून ती सर्व केवळ स्वतःच्या सदस्य पानावरील आहेत. त्यांनी अजून एकही उपयुक्त संपादन केलेले नाही. याचा अर्थ सदरील सदस्य विकिपीडियाचा वापर [[अनुदिनी]] (personal blog) प्रमाणे करत आहे. यासाठी आपण त्यांच्या विकिमिडिया वरील संपादनाचा [https://commons.m.wikimedia.org/wiki/Commons:Deletion_requests/Files_uploaded_by_Sohan_wankhade हा इतिहास] पहावा. येथे त्या ठिकाणच्या प्रचालकानी Out of Scope, personal photo असा शेरा दिला आहे. हेच माझे म्हणणे मराठी विपी वरील संपदानाबाबत आहे. यासाठी मी तुम्हाला दोन दुवे देतो, इंग्रजी [[en:Wikipedia:User pages#What may I not have in my user pages?|What may I not have in my user pages?]] (तुम्हाला इंग्रजीचा सराव जास्त आहे म्हणून) आणि मराठी [[विकिपीडिया:विकिपीडिया काय नव्हे#विकिपीडिया म्हणजे ब्लॉग, वेबस्पेस पुरवठादार कंपनी, सोशल नेटवर्क संकेतस्थळ अथवा कुणाचे स्मारक संकेतस्थळ नव्हे|विकिपीडिया म्हणजे ब्लॉग, वेबस्पेस पुरवठादार कंपनी, सोशल नेटवर्क संकेतस्थळ अथवा कुणाचे स्मारक संकेतस्थळ नव्हे]]. सदरील नियम मला जास्त महत्वाचा वाटतो. माझा सारांश - सदस्य विपिवर योगदान देत असल्यास त्याचा हेतू शुद्ध मानल्या जाऊ शकतो. अशा वेळी त्याने सदस्य पानावर माहिती चौकट साचा जोडणे, सुविचार, आपला विपत्र पत्ता देणे, फेसबुक सहित इतर समाज माध्यमांचे दुवे देणे चालू शकते (जसे की तुम्ही म्हणत आहात). परंतु जर तो केवळ सदस्य पानावर वारंवार संपादन करत असेल तर तो हेतू पूर्वक ब्लॉग प्रमाणे विपीचा दुरुपयोग करत असतो. :: ''वि. सु. - सप्टेंबर २०२३ पासून मी सदरील सदस्यांकडे ([[सदस्य:Sohan wankhade]]) दुर्लक्ष केले होते. परंतु तुम्ही आज तब्बल सहा महिन्यांनी अनाकलनीय रित्या त्यांची बाजू मांडत आहात म्हणून आता त्यांच्यावर जास्त लक्ष दिल्या जाईल. कदाचित ते प्रतिबंधित देखील होऊ शकतील. -:[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:३८, १४ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[पूनम पांडे]] (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ०१:०४, १४ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == Translation help == Hi, can you please translate (localize per your wiki) [[सदस्य:CampWiz Bot/wlf.json|these summaries]] in Marathi for the bot? [[सदस्य:Nokib Sarkar|Nokib Sarkar]] ([[सदस्य चर्चा:Nokib Sarkar|चर्चा]]) १२:५४, २२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :Hi, as per my opinion, most of the part is already translated in Marathi. Translation of the table isn't necessary. @[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] , am I right? - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १५:१९, २२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) ::Just to confirm, are you talking about the edit summaries listed in [[सदस्य:CampWiz Bot/wlf.json]]? [[सदस्य:Nokib Sarkar|Nokib Sarkar]] ([[सदस्य चर्चा:Nokib Sarkar|चर्चा]]) १८:१८, २२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :::Yes. I am talking about the same. Which part do you want to translate in Marathi? As per my knowledge the table is a software programming language, about which I have no idea. For more kindly get the help from @[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] or @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]], they may help you. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०६:३७, २३ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[पूनम पांडे]] (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ०२:०५, ३० मार्च २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सुहानी भटनागर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १६:३०, २ जून २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[पूनम पांडे]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) २०:३०, २ जून २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सुहानी भटनागर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = 91 words) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) २३:३०, ८ जून २०२४ (IST) == राजगड तालुका मॅप Add करा == https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/94/Velhe_tehsil_in_Pune_district.png [[विशेष:योगदान/2401:4900:550F:B8F7:75A6:5EFE:80ED:A4BA|2401:4900:550F:B8F7:75A6:5EFE:80ED:A4BA]] ०९:५१, १७ ऑगस्ट २०२४ (IST) :{{झाले}} - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५४, १७ ऑगस्ट २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. [[विशेष:योगदान/2401:4900:5195:ABC6:CC09:F959:C113:F5B9|2401:4900:5195:ABC6:CC09:F959:C113:F5B9]] १४:१९, ३१ ऑगस्ट २०२४ (IST) :प्रिय अनामिक सदस्य, प्रथम आपण सनोंद प्रवेश करून येथे चर्चा करावी. आपला ip अंकपत्ता नियमित बदलतो, तसेच सनोंद प्रवेश नसल्यास तुमच्याशी चर्चा करता येत नाही. सबब येथे सनोंद प्रवेश करून चर्चा करावी. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १३:२८, ७ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. == [[अनंतराव थोपटे]] [[विशेष:योगदान/2401:4900:36C4:605A:DD7E:3A78:DE79:8176|2401:4900:36C4:605A:DD7E:3A78:DE79:8176]] १३:१६, ७ सप्टेंबर २०२४ (IST) :प्रिय अनामिक सदस्य, प्रथम आपण सनोंद प्रवेश करून येथे चर्चा करावी. आपला ip अंकपत्ता नियमित बदलतो, तसेच सनोंद प्रवेश नसल्यास तुमच्याशी चर्चा करता येत नाही. सबब येथे सनोंद प्रवेश करून चर्चा करावी. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १३:२८, ७ सप्टेंबर २०२४ (IST) == विनाकारण माहिती आणि संदर्भ खोडल्याबद्दल == हुंडा या लेखात मी काही माहिती जोडली होती. ती माहिती खोडण्याचे काहीही सबब किंवा कारण दिलेले नाही. माहिती चुकीची होती का? याचा खुलासा आपण करावा [[सदस्य:Ranjeetrao.Deshmukh|Ranjeetrao.Deshmukh]] ([[सदस्य चर्चा:Ranjeetrao.Deshmukh|चर्चा]]) २०:५२, १३ सप्टेंबर २०२४ (IST) :# नमस्कार, काहीतरी कारण असेल म्हणून माहिती उडवली असेल ना, मग तिथे विनाकारण हा शब्द योग्य आहे का? असो, विषय बदलायला नको. :#आपण अनेक लेखात बशीर मोमीन कवठेकर यांची माहिती जोडली आहे. मुळात बशीर मोमीन कवठेकर या एकाच लेखात ती माहिती जोडणे अपेक्षित आहे. वेडात मराठे वीर दौडले सात हा चित्रपट बशीर मोमीन कवठेकर यांच्या कादंबरीवर आधारित आहे सबब, तिथे माहिती जोडणे ठिक आहे. परंतु आपण [[हुंडा]] आणि [[भारतातील हुंडा प्रथा]] या दोन लेखात समान मजकूर जोडलात, हे अयोग्य आहे. हुंडा हा शब्द जिथे जिथे आला तिथे लगेच एकसमान माहिती जोडणे हे अपेक्षित नाही. :#आपण [[भारतातील हुंडा प्रथा]], [[हुंडा]], [[मराठी रंगभूमी]], [[आणीबाणी (भारत)]], [[वेडात मराठे वीर दौडले सात (चित्रपट)]], [[नाटक]], [[बशीर मोमीन (कवठेकर)]], [[इ.स. २०२१]] तसेच [[इ.स. १९४७]] या लेखात बशीर मोमीन कवठेकर यांची माहिती जोडली आहे. या पैकी [[वेडात मराठे वीर दौडले सात (चित्रपट)]], [[बशीर मोमीन (कवठेकर)]], [[इ.स. २०२१]] तसेच [[इ.स. १९४७]] या लेखात बशीर मोमीन कवठेकर यांची माहिती जोडणे हे योग्य आहे. परंतु बशीर मोमीन कवठेकर यांनी केलेले विविध कार्य प्रत्येक वेगवेगळ्या लेखात जोडण्या ऐवजी बशीर मोमीन कवठेकर या एकाच जोडणे अपेक्षित आहे. तरीही मी केवळ हुंडा आणि भारतातील हुंडा प्रथा या दोन लेखातील माहिती तितकी उडवली आहे. कृपया कवठेकर यांची योग्य ती विश्वकोशीय माहिती आपण त्यांच्या नावातील लेखात जोडताल असे अपेक्षित आहे. :[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:५०, १३ सप्टेंबर २०२४ (IST) ::नमस्कार, ::आधी माहिती खोडताना त्याचे कारण दिले नव्हते म्हणूनच विनाकारण म्हटले. एखाद्याला व्याकरण आवडणार नाही, एखाद्याला भाषातले शब्द प्रयोग आवडणार नाहीत ..असं बरच काही असू शकते. त्यामुळे, विशेषता, दुसऱ्याची माहिती जेव्हा आपण खोडतो तेव्हा थोडेसे स्पष्टीकरण देणे उचितच ठरेल. ::वाचक जेव्हा विकिपीडियावर कोणताही विषय वाचतो तर तेव्हा एकसंध आणि परिपूर्ण माहिती तेथे उपलब्ध असेल तर ते वाचकास निश्चितच फायद्याचे ठरते. त्यामुळे असे माहिती किंवा संदर्भ जोडणे यात गैर काही नाही. [[सदस्य:Ranjeetrao.Deshmukh|Ranjeetrao.Deshmukh]] ([[सदस्य चर्चा:Ranjeetrao.Deshmukh|चर्चा]]) २१:१५, १७ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. == [[अनंतराव थोपटे]] [[सदस्य:राहुलया|राहुलया]] ([[सदस्य चर्चा:राहुलया|चर्चा]]) १४:२३, १४ सप्टेंबर २०२४ (IST) [[अनंतराव थोपटे]] [[सदस्य:राहुलया|राहुलया]] ([[सदस्य चर्चा:राहुलया|चर्चा]]) १४:२७, १४ सप्टेंबर २०२४ (IST) :@[[सदस्य:राहुलया|राहुलया]], नमस्कार, अनंतराव थोपटे या लेखात माहिती चौकट जोडली आहे. आपण ती व्यवस्थित भरावी. काही शंका निर्माण झाल्या तर त्या येथे विचाराव्यात. कोणतीही घाई करू नये. तसेच सदरील लेख हा भाषण किंवा व्यक्ती चरित्र लिहल्या सारखा झाला आहे. जमल्यास [[विलासराव देशमुख]] या लेखाचा अभ्यास करून त्या प्रमाणे अनंतराव थोपटे हा लेख लिहावा. भाषा शैली विश्वकोशीय असावी, ललित लिखाण किंवा भाषणा प्रमाणे नसावी. योग्य ते संदर्भ जोडावेत. विशेषणे तसेच स्तुतीसुमने टाळावीत. आणि हो चुका होऊ द्या आपण त्या हळू हळू दुरुस्त करूया.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १८:१०, १४ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे image upload करणे == <nowiki>https://atcbhor.com/img/founder.jpg</nowiki> [[विशेष:योगदान/2401:4900:5030:448E:4CF9:B046:7915:EB80|2401:4900:5030:448E:4CF9:B046:7915:EB80]] १६:१०, १५ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर image upload करणे == <nowiki>https:[[//atcbhor.com/img/founder.jpg</nowiki>]] [[सदस्य:राहुलया|राहुलया]] ([[सदस्य चर्चा:राहुलया|चर्चा]]) १६:२६, १५ सप्टेंबर २०२४ (IST) :@[[सदस्य:राहुलया|राहुलया]], आपण सनोंद (म्हणजे लाँग इन) करून येथे संपादने करावीत. अन्यथा ना लेख व्यवस्थित होईल ना तुम्हाला मार्गदर्शन करता येईल. यापुढे दक्षता घेणे. आणि हो अकारण चुकीची संपादने चालूच ठेवल्यास कोणताही प्रचालक सदरील लेख कायम उडवेल, सबब सूचनांकडे दुर्लक्ष करू नये. याच बरोबर कोणत्याही संकेतस्थळावरील चित्र येथे जोडता येत नाही. यासाठी विकिमिडियावर ते उपलब्ध असावे लागते, आणि तेही स्वतः काढलेले प्रताधिकार मुक्त (म्हणजे कॉपी राईट फ्री) असावे लागते.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:२६, १५ सप्टेंबर २०२४ (IST) == Join the Wikipedia Asian Month Campaign 2024 == <div lang="en" dir="ltr"> Dear 2022 & 2023 WAM Organizers, Greetings from Wikipedia Asian Month User Group! The [[m:Wikipedia_Asian_Month_2024|Wikipedia Asian Month Campaign 2024]] is just around the corner. We invite you to register your language for the event on the "[[m:Wikipedia_Asian_Month_2024/Join_an_Event|Join an event]]" page and once again become an organizer for your language's Wikipedia. Additionally, this year we have selected [[m:Wikipedia_Asian_Month_User_Group/Ambassadors|ambassadors]] for various regions in Asia. If you encounter any issues and need support, feel free to reach out to the ambassador responsible for your area or contact me for further communication. We look forward to seeing you again this year. Thank you! [[File:Wikipedia Asian Month Logo.svg|thumb|100px|right]] [[m:User:Betty2407|Betty2407]] ([[m:User talk:Betty2407|talk]]) 11:00, 20 October 2024 (UTC) on behalf of [[m:Wikipedia_Asian_Month_2024/Team|Wikipedia Asian Month 2024 Team]] <small>You received this message because you was an organizer in the previous campaigns. - [[m:User:Betty2407/WAMMassMessagelist|Unsubscribe]]</small> </div> <!-- सदस्य:Betty2407@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Betty2407/WAMMassMessagelist&oldid=27632678 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Invitation to Participate in the Wikimedia SAARC Conference Community Engagement Survey == Dear Community Members, I hope this message finds you well. Please excuse the use of English; we encourage translations into your local languages to ensure inclusivity. We are conducting a Community Engagement Survey to assess the sentiments, needs, and interests of South Asian Wikimedia communities in organizing the inaugural Wikimedia SAARC Regional Conference, proposed to be held in Kathmandu, Nepal. This initiative aims to bring together participants from eight nations to collaborate towards shared goals. Your insights will play a vital role in shaping the event's focus, identifying priorities, and guiding the strategic planning for this landmark conference. Survey Link: https://forms.gle/en8qSuCvaSxQVD7K6 We kindly request you to dedicate a few moments to complete the survey. Your feedback will significantly contribute to ensuring this conference addresses the community's needs and aspirations. Deadline to Submit the Survey: 20 January 2025 Your participation is crucial in shaping the future of the Wikimedia SAARC community and fostering regional collaboration. Thank you for your time and valuable input. Warm regards,<br> [[:m:User:Biplab Anand|Biplab Anand]] <!-- सदस्य:Biplab Anand@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Biplab_Anand/lists&oldid=28078122 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' ११:५४, २६ जानेवारी २०२५ (IST) </div> <!-- सदस्य:Doc James@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == मार्गदर्शन हवे == ०१) मजकूर लिहून तो publish करत असताना, मराठी अनिवार्यता असा संदेश येत आहे. तो का? ते कळत नाहीये. कारण मजकूर मराठीमध्येच लिहीत आहे. तसा संदेश आल्यावर काय करावे? ०२) एखादा ब्लॉग official असेल तरीही त्याचा संदर्भ दिलेला चालत नाही का? (तेव्हाही 'मराठी अनिवार्यता' असा संदेश येत आहे. आणि मग dismiss करावे लागत आहे.) तुमच्या admin ला कळवा असे त्यात नमूद केले आहे. ते कोणाला व कसे कळवायचे हे कळत नाहीये. कृपया मार्गदर्शन करावे, ही विनंती. धन्यवाद! [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १५:२५, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) :सदरील अडचण [[ज्युडिथ टायबर्ग]] साठीची आहे का? मजकूर जोडताना त्यात संदर्भ नीट जोडला होता का? कदाचित त्यात काही गल्लत झाली असेल. मराठी विकिवर ब्लॉग आणि यूट्यूब वरील विशिष्ट लिंक पोस्ट होत नाहीत. जर ब्लॉग जोडायचा असेल तर माहिती चौकट किंवा बाह्य दुवे मध्ये जोडला जाऊ शकतो, इतरत्र नाही.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:००, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) ::ता.क. तुम्ही संपादन करत असताना जुडिथ, थिओसिफिकल तसेच असे काही शब्द संपादन गाळणीने नेपाळी किंवा इतर भाषिक म्हणून ओळखल्या. याच सोबत वर्डप्रेसचा दुवा स्व प्रकाशित ब्लॉग म्हणून ओळखला. यावर उपाय म्हणजे इंग्रजी शब्द मराठी अक्षरात लिहिताना थोडे बहुत बदल करून लिहिणे. तसेच वर्डप्रेस किंवा इतर तत्सम दुवे जोडणे टाळावेत. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:१०, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) ::०१) हो, त्याच लेखाबाबत ही अडचण येत आहे. संदर्भ म्हणून ब्लॉग जोडायचा असेल तर कसे करावे? ::०२) <u>काही शब्द संपादन गाळणीने नेपाळी किंवा इतर भाषिक म्हणून ओळखल्या.</u> - मी काम तसेच पुढे चालू ठेवू ना? काही अडचण नाही ना? ::०३) <u>तसेच वर्डप्रेस किंवा इतर तत्सम दुवे जोडणे टाळावेत....</u> ते संदर्भ वगळता येण्यासारखे नाहीयेत. कारण त्यावरच अधिक authentic data उपलब्ध आहे. काय करावे? ::धन्यवाद! [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २०:५८, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) :::इतर भाषिक शब्द म्हणून जरी सूचना आली तरीही आपण काम चालू ठेवावे. काही हरकत नाही. वर्डप्रेस, समाज माध्यमे (सोशल मीडिया) आणि इतर सर्व अनुदिनी (ब्लॉग) संदर्भ म्हणून अजिबात जोडू नका. संदर्भ लगेच नाही मिळाला तरी चालेल.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:१५, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) ::::ठीक. धन्यवाद!! [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १०:३९, ७ फेब्रुवारी २०२५ (IST) == Khadaan (Marathi translation) == @[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]], I was editing the Marathi version of the article Khadaan [https://mr.wikipedia.org/wiki/Special:ContentTranslation?title=Special:ContentTranslation&campaign=contributions-page&from=en&to=mr&page=Khadaan&targettitle=%E0%A4%96%E0%A4%A6%E0%A4%BE%E0%A4%A8&revision=1275487694 <nowiki>[1]</nowiki>]. I shall be greatly obliged if you see the technical faults here and publish it. Thank you [[सदस्य:Chachajaan|Chachajaan]] ([[सदस्य चर्चा:Chachajaan|चर्चा]]) १९:०५, १३ फेब्रुवारी २०२५ (IST) == टूल == कॉपी आहे कि नाही चेक करण्यासाठी Tool असेल तर लिंक द्या सर [[सदस्य:AShiv1212|AShiv1212]] ([[सदस्य चर्चा:AShiv1212|चर्चा]]) १७:१४, ४ मार्च २०२५ (IST) :https://copyvios.toolforge.org/?lang=mr :फक्त एवढी काळजी घेणे की विकिपीडियावरून इतरत्र देखील मजकूर कॉपी पेस्ट केलेला असू शकतो. त्यामुळे इतर संकेतस्थळावरून विपी वर आलाय का विपी वरून इतरत्र गेलाय, याचा निर्णय विचार करून घ्यावा.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:५३, ४ मार्च २०२५ (IST) == नारी शक्ती पुरस्कार विजेते == नमस्कार, तुम्ही नारी शक्ती पुरस्कार विजेत्यांवरील लेख तयार करीत असलेले पाहून आनंद झाला. या प्रत्येक विजेत्या आपल्या समाजासाठी उदाहरण आहेत. त्यांच्यावर लेखांद्वारे प्रकाशझोत घातल्याबद्दल धन्यवाद. [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) ००:०१, १५ मार्च २०२५ (IST) :धन्यवाद सर.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०६:५५, १५ मार्च २०२५ (IST) == Files without a license == Hi! It seems that you are the only one that is deleting files without a license. You may have told me earlier but what is the reason that you (or someone else) does not delete all of the files in one massdelete? If it is because of the flooding of recent changes then [[:m:Meta:Flood flag]] could be a solution. Or is the reason that you are doing some checks of the files before you delete them? [[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:१५, १६ मार्च २०२५ (IST) :Hi, my english is not so fair. So kindly ignore my mistakes. :# I have no bot as well don't know how to use it. :# there may be flooding of in recent changes. :# And yes I check properly every file before deleting it. ::That's why it takes more time. :[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:५४, १६ मार्च २०२५ (IST) :: Thank you! Your English is good enough for me. I'm not a native English speaker either :-) And even if I was I would not care about any errors. :: You do not need a bot to delete files faster. You can use a script (see tip at [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]]). But you would still flood recent changes unless you get flood flags implemented here. :: Checking files manually takes a lot of time. Too bad the other admins does not help you. Have you found any errors so far? If there are any known types of errors I might be able to have my bot remove the deletion template from similar files. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ००:१२, १७ मार्च २०२५ (IST) :::@[[सदस्य:MGA73|MGA73]] thanks for your valuable suggestion. Still now there are two problems. :::# it's flooding in recent changes. :::# as an admin, I am checking each and every file before deleting. ::::So, still it will take some time from my side. Once again thanks for your support.- :::[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १४:०३, १७ मार्च २०२५ (IST) ::::As long as more files are fixed/deleted than new files are uploaded it is good :-) I will try to move more files to Commons ([[:Category:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons ]] / [[:Category:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]]). --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १५:१५, १७ मार्च २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[शकुंतला मजुमदार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १४:३४, २६ मार्च २०२५ (IST) == विकीडाटा कलम दुरुस्ती == कृपया, खालील पानांची विकीडाटा कलमे दुरुस्त करावीत. # [[:वर्ग:गुजरात विधानसभा]] # [[:वर्ग:महाराष्ट्र विधानसभा]] # [[:वर्ग:महाराष्ट्र विधानसभा निवडणुका]] # [[:वर्ग:दिल्ली विधानसभा निवडणुका]] # [[:वर्ग:बिहार विधानसभा निवडणुका]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:१७, २६ एप्रिल २०२५ (IST) :{{Done}} --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> १३:२४, २६ एप्रिल २०२५ (IST) ::# [[:वर्ग:२००२ राष्ट्रकुल खेळ]] ::# [[:वर्ग:२०१० राष्ट्रकुल खेळ]] ::# [[:वर्ग:उल्हासनगर]] ::# [[:वर्ग:कंदहार]] ::# [[:वर्ग:बीजिंग]] ::# [[:वर्ग:क्वांगचौ]] ::# [[:वर्ग:मस्कत]] ::# [[:वर्ग:जेरुसलेम]] ::# [[:वर्ग:आइसलँडमधील शहरे]] ::# [[:वर्ग:इराणमधील शहरे]] ::# [[:वर्ग:झांबियामधील शहरे]] ::# [[:वर्ग:सीरियामधील शहरे]] ::[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १०:००, २ मे २०२५ (IST) :::{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ११:४१, ३ मे २०२५ (IST) ::::फक्त [[:वर्ग:आइसलँडमधील शहरे]] साठी अचूक वर्ग सापडला नाही. कदाचित [[:en:category:Municipalities of Iceland|Municipalities of Iceland]] असावा. @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] नक्की सांगाल का. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ११:४६, ३ मे २०२५ (IST) ::::: [[:वर्ग:आइसलँडमधील शहरे]] मी दुरुस्त केले आहे, फक्त [[:वर्ग:इराणमधील शहरे]] चुकीच्या पानाशी जोडले आहे. [[:en:category:Cities in Iran]] हे योग्य पान आहे. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:१०, ३ मे २०२५ (IST) {{साद|संतोष गोरे}} # [[:वर्ग:सुदानमधील शहरे]] # [[:वर्ग:कोसोव्होमधील शहरे]] # [[:वर्ग:कँडी]] # [[:वर्ग:मेरठ]] # [[:वर्ग:हंपी]] # [[:वर्ग:आग्रा]] # [[:वर्ग:जोरहाट]] # [[:वर्ग:बंगळूर]] # [[:वर्ग:जाफना]] # [[:वर्ग:गुवाहाटी]] # [[:वर्ग:प्रयागराज]] # [[:वर्ग:विजयवाडा]] # [[:वर्ग:बेळगांव]] # [[:वर्ग:गुलबर्गा]] # [[:वर्ग:अलीगढ]] # [[:वर्ग:फैजाबाद]] # [[:वर्ग:तुलूझ]] # [[:वर्ग:नीस]] # [[:वर्ग:बोर्दू]] # [[:वर्ग:लेंस]] # [[:वर्ग:कराची]] # [[:वर्ग:नेपियर]] # [[:वर्ग:वेलिंग्टन]] # [[:वर्ग:विशाखापट्टणम]] # [[:वर्ग:मोरोक्कोमधील शहरे]] # [[:वर्ग:पनामामधील शहरे]] # [[:वर्ग:गोवा राज्यातील शहरे व गावे]] # [[:वर्ग:अरुणाचल प्रदेशमधील शहरे]] # [[शहाड]] # [[टिटवाळा]] # [[आसनगाव बुद्रुक]] # [[आसनगाव (डहाणू)]] # [[पळसदरी]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:०६, ४ मे २०२५ (IST) :{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:०९, ११ मे २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[शकुंतला मजुमदार]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुकरी बोम्मागौडा]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ०६:३१, २९ एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सुकरी बोम्मागौडा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[बीना शेठ लष्करी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[वर्तिका नंदा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सीमा साखरे]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[नसीरा अख्तर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुमिता घोष]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अनुराधा नाईक]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अमृता पाटील]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १३:३०, २९ एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[लॉरेन पॉवेल जॉब्स]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[ए. सीमा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[कलावती देवी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[दर्शना गुप्ता]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सोनिया जब्बार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुनीता देवी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मिझो हमेईछे इन्सुइहखावम पॉल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अंबिका बेरी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ११:३०, ३० एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[मिनी वासुदेवन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[दिदी कॉन्ट्रॅक्टर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मुमताज काझी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[नंदिता शाह]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[सुभा वारियर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मोनिका]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[निकिता ठुकराल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[स्नेहलता नाथ]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[बीना देवी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[चामी मुर्मू]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[लतिका ठुकराल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[प्रियंवदा सिंग]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[पुष्पा गिरिमाजी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[निल्झा वांगमो]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[कमल कुंभार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मीरा ठाकूर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मधु जैन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[सीमा मेहता]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[बानो हरालू]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[दीपिका कुंडजी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[वनस्त्री]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[लक्ष्मी गौतम]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[सुपर्णा बक्षी गांगुली]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[नंदिता कृष्णा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[रेवण्णा उमादेवी नागराज]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[स्मिता तंडी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मालविका अय्यर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[साईलक्ष्मी बालीजेपल्ली]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[स्वराज विद्वान]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अनोयारा खातून]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[पी. कौसल्या]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[नेहा किरपाल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १६:३०, ३० एप्रिल २०२५ (IST) :@[[सदस्य:Sandesh9822|Sandesh9822]] नमस्कार, [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५ |स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५]] प्रकल्पात मी जे लेख लिहिलेत ते [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५#नियम|नियमांना]] अनुसरून आहेत असे मला वाटते. कृपया पहिला नियम पाहावा, त्यानुसार 'लेख विस्तारित किंवा नवीन लेखात किमान ३,००० बाइट्स किंवा ३०० शब्द असणे आवश्यक आहे.' यानुसार माझे सर्व लेख आहेत. परंतु आपण काही लेख रिजेक्ट केले आहेत अशी सूचना दिसून येत आहे. खुलासा कराल का..? - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १८:०१, ३० एप्रिल २०२५ (IST) ::नमस्कार, मी वापरत असलेल्या [https://tools.wikilovesfolklore.org/campwiz/campaign/110 या] टूलमध्ये लेखात नव्याने जोडलेली शब्दसंख्या ३०० पेक्षा कमी दाखवत आहे (नवीन लेखात किमान ३,००० बाइट्स किंवा ३०० शब्द). या कारणाने काही लेख नामंजूर केले आहेत, तथापि हा निकाल अंतिम समजू नये. टूल मधील त्रुटी शोधून लेखांना पुन्हा तपासले जाईल. --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> १८:२७, ३० एप्रिल २०२५ (IST) सादर केलेल्या काही लेखांची एकूण शब्दसंख्या (संदर्भातील शब्द वगळून) 300 पेक्षा कमी आढळून येत आहे. आणि असे लेख नामंजूर करण्यात आले आहेत. तथापि, माझ्याकडून मोबाईलवर संपादन करताना काही लेखांवर "300 पेक्षा कमी शब्द असल्याची टीप" टाकली गेली, प्रत्यक्षात ते 300 पेक्षा जास्त शब्दांचे व '''मंजूरही''' झालेले लेख आहेत. अनावश्यक ठिकाणी असलेली ती टीप काढून टाकली जाईल. --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> २१:११, ३० एप्रिल २०२५ (IST) :'नवीन लेखात किमान ३,००० बाइट्स किंवा ३०० शब्द असणे आवश्यक आहे.' या नियमानुसार शब्द संख्या जरी ३०० भरली नाही तरी बाईट्स च्या नियमात सर्व लेख बसतात असे मला वाटते.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:५२, ३० एप्रिल २०२५ (IST) ::ठीक. मी लवकरच सर्व लेखांची पुनर्तपासनी करेन. --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> ११:०७, ३ मे २०२५ (IST) :::@[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]] Don't worry where the स्थिती = approved and note = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली. That is a system bug I feel because I am also facing the same. I will ask developer to fix it soon. [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) १९:०९, ३ मे २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सौरभ सुमन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = लेखाची शब्दसंख्या २६८ आहे) * [[बसंती देवी (पर्यावरणतज्ज्ञ)]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[उत्तरा पडवार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मीना शर्मा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[वासु प्रिमलानी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[कृष्णा यादव]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[छांव फाउंडेशन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[साधना महिला संघ]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) २१:३०, ३० एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[बीना शेठ लष्करी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[वर्तिका नंदा]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सीमा साखरे]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[नसीरा अख्तर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुमिता घोष]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अनुराधा नाईक]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अमृता पाटील]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[लॉरेन पॉवेल जॉब्स]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[ए. सीमा]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[कलावती देवी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[दर्शना गुप्ता]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सोनिया जब्बार]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुनीता देवी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मिझो हमेईछे इन्सुइहखावम पॉल]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अंबिका बेरी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मिनी वासुदेवन]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[दिदी कॉन्ट्रॅक्टर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[मुमताज काझी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[नंदिता शाह]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[सुभा वारियर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[मोनिका]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[निकिता ठुकराल]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[स्नेहलता नाथ]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[बीना देवी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १९:३०, ३ मे २०२५ (IST) == [[:वर्ग:Files uploaded by Archanapote]] == I see that you use the script to mass delete. That makes things easier :-) One of the users with many uploads is [[User:Archanapote]]. I have asked user to add a license because user was active. But I asked in English. If Archanapote confirm to be the photographer and confirm a license I can fix the files with my bot. Same if any other users are active. If you ask any users in local language and get a reply just let me know. [[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १९:४२, ८ मे २०२५ (IST) :{{झाले}}- sent her a message. Let's see what happens.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:५६, ८ मे २०२५ (IST) And now that you use "Files uploaded by ..." to delete files I have started removing those categories from all files with a license template. That should make it easier. I can also add a non-free template to logos. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:४५, १० मे २०२५ (IST) Removed... * Except [[:वर्ग:Files uploaded by Rahuldeshmukh101]] that seems to be active. So Rahuldeshmukh101 should be able to add a license. * Except [[:वर्ग:Files uploaded by Archanapote - cc]] that are all licensed Creative Commons but Archanapote could perhaps check the files. Perhaps you can leave a note to Rahuldeshmukh101 and skip those categories for now. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २१:०३, १० मे २०२५ (IST) :Thanks for your help. I need ''category:Files uploaded by...'' so that I can check and delete those files using the script to mass delete. And yes, it will be better if you make 50 to 100 files in each category.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:२२, १० मे २०२५ (IST) :: Okay. I will add a license to a number of logos first and then I can split up the files in smaller categories. Perhaps you can start with [[:वर्ग:Files uploaded by Kaustubh]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २१:३३, १० मे २०२५ (IST) Hi! Do you mean like with [[:वर्ग:Files uploaded by Bantee]] where I put files in smaller sub categories? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ००:१८, १४ मे २०२५ (IST) :Thanks, it will save my time and speed up the deletion.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:०८, १४ मे २०२५ (IST) ::Okay I will make more categories like this soon. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १२:१७, १४ मे २०२५ (IST) The files I nominated for deletion are in [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]] and I have only marked files that was unused when I marked them. The Files in "Files uploaded by..." also included files with a license but I removed them from the categories as written above. But I came to think that some files in "Files uploaded by..." may be in use. So my question is if you would like only to delete unused files or if you delete all unlicensed files? Since uploaders had months and years to add a license I doubt they will add one so the files should in my opinion be deleted even if in use. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:३०, १६ मे २०२५ (IST) :At presentI am deleting unused files, that's why I am spending more time to check every nominated file. I have no idea what to do with unlicensed used files. We will discuss it later after the deletion of unlicensed unused files. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १९:५३, १६ मे २०२५ (IST) :: In that case I will move all the unused files in subcategories of "Files uploaded by..." and leave the files in use in the top category. Then it will be easier for you to see which files are in use. :: Unlicensed files is a violation of [[:wmf:Resolution:Licensing_policy]] so they should be deleted too even if they are in use. So they have to be deleted at some point too. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:०६, १६ मे २०२५ (IST) Perhaps you could have a look at the files in [[:वर्ग:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]]? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १८:४६, २२ मे २०२५ (IST) :Those files are may be moved on commons. What to do? Do we have to delete them from mrwiki..? [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:४३, २२ मे २०२५ (IST) :Just finished deleting category :Files uploaded by Maihudon. I think that this category includes files use on are.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:४४, २२ मे २०२५ (IST) ::It is much easier to clean up if we delete files locally that are also on Commons. About the files in use they should be in the top category and the unused in the sub categories. The category you mention is empty? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २२:५९, २२ मे २०२५ (IST) :::Emptied [[:वर्ग:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]] - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:०९, २४ मे २०२५ (IST) ::::Even [[:वर्ग:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons]] too cleared.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:२४, २४ मे २०२५ (IST) :::::Great! I added some more photos to the two categories. And I noticed that some photos were uploaded by Archanapote here and a few days later by Cherishsantosh. I do not know if it is the same user or what happend. I left a message at [[सदस्य_चर्चा:Archanapote#License,_source_and_author_on_your_uploads]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:५२, २४ मे २०२५ (IST) ::::::I marked the rest of the files to day and replaced the usage. So [[:वर्ग:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons]] should be ready to empty one last time. After that I will wait for the deletion of the files allready marked for deletion. When they are done we can figure out what to check next. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २३:२८, २५ मे २०२५ (IST) Hello! Great work deleting files!!! I have now marked more unused and unlicensed files for deletion. I stopped again because I noticed that the bot flag seems to be expired. The files are in sub categories of [[:वर्ग:Files not in use]] and [[:वर्ग:Files uploaded by Archanapote]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:२६, २६ जून २०२५ (IST) :I think [[:वर्ग:Files not in use - delete]] is having movie poster with valid license, like [[:चित्र:Adgul Madgul 01.jpeg]]. Is it so?-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०६:४२, १४ जुलै २०२५ (IST) :: Yes the license seems valid enough. But the file is not in use. And non-free files are only allowed if they are in use. If the file was removed from an article by a mistake it can be added again. But if it file is no longer needed it should be deleted. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १३:१७, १४ जुलै २०२५ (IST) :::Recently I have removed ''Category:Files not in use - delete'' from three files, as those are in use, please check. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:१८, १५ जुलै २०२५ (IST) :::: It is good that you check. I had a look at the three files and the files were added to an article after I nominated them for deletion. For example [[Special:Diff/2589153]]. So someone is checking the files that I nominate for deletion. If we could get that user to check the files before they are nominated for deletion it would be good. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २१:२८, १५ जुलै २०२५ (IST) ::::: I am now adding the files to [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]]. Maybe that will make our secret helper work on the files. I suggest not to delete the files now but wait a few weeks. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:३३, १६ जुलै २०२५ (IST) ::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] could you help to add files in respective pages please? [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:३८, १६ जुलै २०२५ (IST) :::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]] मधील चित्रे योग्य त्या चित्रपटाच्या लेखात जोडता का, जेणेकरून ही चित्रे मराठी विकिपीडियावर तशीच ठेवता येतील.--[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १५:५९, १९ जुलै २०२५ (IST) ::::::::{{साद|संतोष गोरे}} हो जमेल तेवढे करतो नक्की. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १६:२४, १९ जुलै २०२५ (IST) :::::::::सौम्य स्मरण. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ११:०७, २२ जुलै २०२५ (IST) ::::::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]], केले का काम? - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०६:२४, २८ जुलै २०२५ (IST) :::::::::::{{साद|संतोष गोरे}} बहुतांशी सर्व छायाचित्रे योग्य त्या पानांवर जोडली आहेत, धन्यवाद. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १३:२८, २ ऑगस्ट २०२५ (IST) ::::::::::::@[[सदस्य:MGA73|MGA73]] kindly check [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]] as now most of the files are added in respective pages. Remaining should be now deleted. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १४:४३, २ ऑगस्ट २०२५ (IST) ::::::::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] and [[User:संतोष गोरे]]. I have now removed the files that are in use. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २३:५६, ३ ऑगस्ट २०२५ (IST) I have added f:iles to [[:वर्ग:Files uploaded by Anna4u]]. Mane are taken from the Internet. They are all unused so I suggest to delete them. Should I add the same deletion tag as on the other files? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ०१:५७, १६ जुलै २०२५ (IST) :[[:वर्ग:Files uploaded by Anna4u]] isn't available. Kindly add [[: वर्ग:files not in use - delete]]. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०८:०६, ४ ऑगस्ट २०२५ (IST) ::Tiven2240 deleted the files so nothing left to do with those files :-) --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ११:१५, ४ ऑगस्ट २०२५ (IST) == 1,000 == I noticed we are getting closed to 1,000 in [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]]. Next time you delete the number should get below that number! I hope you have a beer ready or maybe Solkadhi? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:१९, ३० मे २०२५ (IST) == Feminism and Folklore 2025 - Local prize winners == [[File:Feminism and Folklore 2025 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''{{int:please-translate}}'' Dear Wikimedian, Congratulations on your outstanding achievement in winning a local prize in the '''Feminism and Folklore 2025''' writing competition! We truly appreciate your dedication and the valuable contribution you’ve made in documenting local folk culture and highlighting women’s representation on your local Wikipedia. To claim your prize, please complete the [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdONlpmv1iTrvXnXbHPlfFzUcuF71obJKtPGkycgjGObQ4ShA/viewform?usp=dialog prize form] by July 5th, 2025. Kindly note that after this date, the form will be closed and submissions will no longer be accepted. Please also note that all prizes will be awarded in the form of [https://www.tremendous.com/ Tremendous Vouchers] only. If you have any questions or need assistance, feel free to contact us via your talk page or email. We're happy to help. Warm regards, [[:m:Feminism and Folklore 2025|FNF 2025 International Team]] ::::Stay connected [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div> --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १५:५०, २१ जून २०२५ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=28891702 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == पारितोषिक क्रमांकाबाबत == नमस्कार, मला स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य यामध्ये पारितोषिक मिळाले असून त्यासाठी फॉर्म भरण्यास सांगण्यात आले आहे. त्यामध्ये एक प्रश्न - तुम्हाला कितव्या क्रमांकाचे पारितोषिक आहे असा आहे. पण मला अजून तशी कोणतीही मेल किंवा संदेश मिळालेला नाही. त्यामुळे फॉर्म भरण्यात अडचण आहे. मला ते कसे कळेल, कृपया सांगू शकाल का? धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २२:२१, २१ जून २०२५ (IST) :@[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] तसेच @[[सदस्य:Sandesh9822|Sandesh9822]], नमस्कार, अजून विजेत्यांना कोणत्याही प्रकारचा संदेश देण्यात आलेला नाही. सबब वरील प्रश्न अनुत्तरित राहतोय. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:००, २१ जून २०२५ (IST) ::Please check [https://meta.wikimedia.org/wiki/Feminism_and_Folklore_2025/Results#Marathi_Wikipedia] [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) ०८:१५, २२ जून २०२५ (IST) :::@[[सदस्य:Dharmadhyaksha|Dharmadhyaksha]], @[[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] आणि @[[सदस्य:Vikrantkorde|Vikrantkorde]], [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५]] प्रकल्पाचा वरील प्रमाणे निकाल जाहीर करण्यात आला आहे. कृपया नोंद घ्यावी.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:३१, २२ जून २०२५ (IST) ::::[[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५]] या पानावर देखील सदस्यांची नावे नमूद केली आहेत.--[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> १२:०१, २२ जून २०२५ (IST) ::::माहितीसाठी धन्यवाद. फॉर्ममध्ये तृतीय क्रमांकाच्या पारितोषिकाचा पर्याय दिलेला नाही. काय करावे? कृपया मार्गदर्शन कराल का? [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १८:३२, २२ जून २०२५ (IST) :::::@[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]], @[[सदस्य:Sandesh9822|Sandesh9822]] यांचे तिसरे बक्षीस आहे की उत्तेजनार्थ? कारण तिसऱ्या बक्षिसाचा पर्याय येत नाहीये. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:३१, २२ जून २०२५ (IST) ::::::Third prize (best article) is given to @[[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]]. Sorry to type in english. [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) ०९:१२, २३ जून २०२५ (IST) :::::::धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) ११:५२, २३ जून २०२५ (IST) :::::::नमस्कार, आपले उत्तर मिळाल्यानंतर विकिपीडियाकडून आलेला फॉर्म लगेच भरून पाठविला होता. पण त्यांच्याकडून अद्यापि काहीही उत्तर आलेले नाही. उत्तर अजून येणे अपेक्षित आहे की माझ्याकडून काही राहून गेले ते समजले नाही, म्हणून येथे विचारत आहे. तसदीबद्दल दिलगीर आहे. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १२:३५, १३ जुलै २०२५ (IST) ::::::::वेळ लागतो, बहुतेक एक भेट कार्ड (गिफ्ट व्हाउचर) येते. ज्याद्वारे आपण ऑनलाईन वस्तू खरेदी करणे किंवा बिल भरणा इत्यादी करू शकतो. ईमेल आल्यावर नक्की कळेल.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:४०, १३ जुलै २०२५ (IST) :::::::::ठीक. धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १८:३२, १३ जुलै २०२५ (IST) == Update on files == Hi! I think it might be easier with a new section with status on the cleanup. Files in the categories can be deleted because they are moved to Commons: # [[:Category:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons ]] # [[:Category:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]] I have added files from two users to categorie: # [[:वर्ग:Files uploaded by Anna4u]] # [[:वर्ग:Files uploaded by Shreemarkal]] Many are taken from the Internet. They are all unused so I suggest to delete them. Should I add the same deletion tag as on the other files (so they end up in [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]])? The unused non-free files have all been added to: # [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]] Hopefully someone will help check and add to articles. If not they should be deleted later. These files have no license: # [[:वर्ग:Files with no license]] There are only three options: 1) Add a free license (PD-old for example or if uploader is active and respond), 2) Add a non-free rationale/license or 3) Delete the files. The free files can be moved to Commons if the license claim seems legit and the file seems usable. I have added them to: # [[:वर्ग:Unidentified subjects in India]] That will make sure the files end in a category related to India if moved to Commons. I have some scripts in [[सदस्य:MGA73/common.js]] that might be useful. [[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:५२, १७ जुलै २०२५ (IST) :Put your queries about files which are seemed to be downloaded from internet or having some issues on [[विकिपीडिया:चावडी/इतर चर्चा]]. Lets etsuggestions from other admins. Tagg other admins from the list [[विकिपीडिया:प्रचालकांची यादी#विद्यमान प्रचालक|विद्यमान प्रचालक]]. This will be better.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:१६, १७ जुलै २०२५ (IST) :Files in the categories has be deleted. :# [[:Category:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons]] :# [[:Category:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]] :[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:२१, १७ जुलै २०२५ (IST) :: Thank you. I moved more files to Commons so there are more to delete :-) --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:१०, १८ जुलै २०२५ (IST) Hello again! I moved a few more to Commons (mostly different name). Perhaps you can delete them? Most of the remaining free files have no description and I think the best is to add a description before files are moved to Commons. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १४:२७, २० जुलै २०२५ (IST) :I just found out that some files were never updated correctly by the wiki-software when I nominated them for deletion so they did not show up in the deletion category. I forced an update of the pages so now they show up. I also found a number of file pages with test but without a file or the file was on Commons. So there are a number of files/pages in [[:वर्ग:लवकर वगळावे विनंत्या]]. Also there are a few NowCommons again. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १३:३८, २५ जुलै २०२५ (IST) ::I think that you have aaded Delete template, due to which it was not showing delete request in [[:वर्ग: उल्लेखनीयता रद्दीकरण]]. Most of delete template include [[:वर्ग:लवकर वगळावे विनंत्या]]. So the files nominated for deletion could be seen here. Also you should have to add [[: वर्ग:Files not in use - delete]] for my convenience. Let it, I will definitely delete the nominated files as per my convenience. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १६:०३, २५ जुलै २०२५ (IST) :::I have added [[:वर्ग:Files not in use - delete]] on most of the files. The files that are on Commons but have a local description page are in use but should be deleted because the file is on Commons. I think it will be easier for you if we do not put them in the same category. We can add the other file pages to a category later. I could also add the NowCommons template instead if that makes it easier. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:४३, २५ जुलै २०२५ (IST) ::::LOL you are fast! --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:४४, २५ जुलै २०२५ (IST) :::::I added the remaining files / file pages to [[:वर्ग:Files to delete]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:५२, २५ जुलै २०२५ (IST) :::::thanks, but actually I am just helping you, while you are doing hard work.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १७:०३, २५ जुलै २०२५ (IST) Also perhaps you can add a license to: * [[:File:Wiki.png]] * [[:File:WikiLogo.PNG]] The files are protected so I can't add a license. For example {{tl|Cc-by-sa-3.0}}. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:०२, २५ जुलै २०२५ (IST) :Should I have to add template {{t|Cc-by-sa-3.0}} to above two files? [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०६:२२, २८ जुलै २०२५ (IST) ::Yes please. The second file is also on Commons as [[:c:File:Wikipedia-logo-mr.png]] so it could also be replaced and deleted. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १२:२९, २८ जुलै २०२५ (IST) :::It means there is no of [[:चित्र:WikiLogo.PNG]], which is already available on commons. Should I delete it?-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १३:१४, २८ जुलै २०२५ (IST) ::::Yes you can delete it. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १३:३२, २८ जुलै २०२५ (IST) :::::{{झाले}} [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १६:१३, २८ जुलै २०२५ (IST) Hello! I added one file to [[:वर्ग:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]]. If there are no response to [[विकिपीडिया:आंतरविकि_दूतावास#Status_in_cleanup_of_files_per_August_2025]] next step could perhaps be that I oprhan files from [[:वर्ग:Files with no license]] so they can be deleted. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:१७, २१ ऑगस्ट २०२५ (IST) == स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६ == [[File:FNF 2026 Mr logo.png|right|400px|frameless]] प्रिय विकिसदस्य, '''[[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६]]''' ही विकीमेडियन्स द्वारा स्थापन केलेली एक वार्षिक स्पर्धा आहे. [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|विकी लव्हस फॉल्कलोर]]ची थीम लिंगभेद कमी करणे आणि लोकांवर लक्ष केंद्रित करणे यावर आधारित आहे. अनेक आशियाई व भारतीय विकिपीडिया समुदायांनी यात भाग घेतला आहे आणि आमची अशी इच्छा आहे की आपण मराठी विकिपीडियावर आपले योगदान द्यावे. योगदानाचा मुख्य हेतू लिंग अंतर कमी करण्यात थेट प्रभाव पाडेल. ही स्पर्धा १ फेब्रुवारी २०२६ रोजी सुरू होऊन ३१ मार्च २०२६ रोजी समाप्त होईल. स्पर्धेतील विजेत्याला तयार केलेल्या पृष्ठांच्या संख्येच्या आधारे घोषित केले जाईल. पहिले स्थानिक बक्षीस - २५ अमेरिकन डॉलर्स, दुसरे स्थानिक बक्षीस - २० अमेरिकन डॉलर्स, तर सर्वोत्कृष्ट निर्णायक लेखासाठी - १५ अमेरिकन डॉलर्स दिले जातील. सहभाग किंवा योगदान करताना येणाऱ्या कोणत्याही समस्यांबाबत अथवा कोणत्याही मदतीसाठी ज्युरी सदस्यांच्या ([[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] किंवा [[सदस्य: संतोष गोरे|संतोष गोरे]]) चर्चा पानावर संदेश लिहा. कृपया [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६]] या पृष्ठावरील सर्व सूचना आणि नियम वाचा. तसेच [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६/नोंदणी|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६/नोंदणी]] या पानावर आपली नाव नोंदणी करून स्पर्धेत सहभागी व्हावे. तसेच [https://tools.wikilovesfolklore.org/campwiz/campaign/224/submission/new हा दुवा] वापरून तुम्ही तयार केलेला लेख सादर करावा. :धन्यवाद. :[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] आणि [[सदस्य: संतोष गोरे|संतोष गोरे]] :आयोजक :'''स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६''' --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) २०:४१, ५ फेब्रुवारी २०२६ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf2026&oldid=30030409 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Feminism and Folklore 2026 – Community Organisers & Jury == Hello {{PAGENAME}}!, Thank you for taking the lead in organising '''Feminism and Folklore 2026''' in your community. We truly appreciate your efforts! To ensure a smooth and successful campaign, please make sure you have: * Fully completed all details on the [[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Feminism and Folklore 2026 Project Page]]: * Started promoting the campaign within your community. * Requested a local administrator to place a '''sitenotice''' about the campaign so users are notified. * Used the '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/fnf/ Article List Generator Tool]''' and shared the generated article lists with your community. === Internet & Childcare Support === Community organisers and jury members who require '''internet and childcare support''' (non-mandatory, opt-in, request-only support) should fill the support request form '''by 22 February 2026'''. '''[https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeutXEF1yTnJfExWUYPIf6SkhcnTgul07BeI-biqT4RE_vsrA/viewform Link to the form]''' Requests submitted after this date will not be entertained. === Important Participation Guidelines === * Minimum article size: '''3000 bytes and 300 words''' (final decision may be set by local organisers). * If your country is not listed on the Article list generator tool, please contact us. === Community Engagement === * Keep your community active and motivated throughout the campaign. * Share your achievements and notable articles with us so we can highlight them globally. * In the support form, please indicate if you would like a '''quick coordination call after the campaign'''. Let’s make '''Feminism and Folklore''', under the banner of '''#WeTogether''', help bridge the '''gender gap''' and '''folklore gap''' on Wikipedia worldwide. 🌍✊ Thank you for your collaboration! ''If someone from your community organisers or jury has missed this message feel free to share this message with them.'' Feminism and Folklore International Team. –[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १०:४७, १६ फेब्रुवारी २०२६ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf26&oldid=30083330 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == अलीकडील लेख == नमस्कार, आपण स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६ या कार्यशाळेत भाग घेतलेला दिसले. त्यानंतर येथे अनेक लेख तयार झालेले आहेत, ते बहुधा या कार्यशाळेच्या प्रभावाने असावेत. या लेखांमध्ये मोठे बदल पाहिजेत. अशा सत्रांतून विकिपीडियावरील संकेतांचा उल्लेख आवर्जून केला जावा ही विनंती. याजोगे नंतर त्यात बदल करीत बसण्यात वेळ जात नाही. आपण या लेखांमध्ये (नेहमीप्रमाणे) लक्ष घालून योग्य ते बदल कराल ही खात्री आहे. असे असताही १. ''नवीन संपादकांचे योगदान नक्कीच स्वागतार्ह आहे!'' हे घडवून आणल्याबद्दल धन्यवाद. २. इतर कार्यशाळांपेक्षा गेल्या २४-३६ तासांतील योगदान लक्षणीयतेने चांगले आहे. [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) ०७:५४, ८ मार्च २०२६ (IST) :नमस्कार, कौतुकाची थाप दिल्या बद्दल धन्यवाद. परंतु आपणास एक सांगू इच्छितो की, मी व @[[सदस्य:Tiven2240|टायविन]] यांनी [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६]] यावर कार्यशाळा घेतली आहे. याच काळात दुसरा प्रकल्प [[विकिपीडिया:महिला संपादनेथॉन- २०२६|महिला संपादनेथॉन- २०२६]] हा देखील नेहमी प्रमाणे चालू असून, त्यात मोठ्या प्रमाणावर लेख निर्मिती सुरू आहे. असो. लेख कोणतेही असोत माझे काम चालू राहील. केवळ वैयक्तिक कारणाने, सध्या मला येथे जास्त वेळ देता येत नाहीय. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">. संतोष गोरे .</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०९:१५, ९ मार्च २०२६ (IST) ::@[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ते आमच्या प्रकल्पातले नाहीत. धन्यवाद. [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) १६:४८, ९ मार्च २०२६ (IST) == Next Steps and Feedback meeting for Feminism and Folklore Organizers == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> Dear Organizer, I hope this message finds you well. First and foremost, on behalf of the International Team I want to extend my gratitude to you for your efforts in organizing the '''Feminism and Folklore 2026''' campaign on your local Wikipedia. Your contribution has been instrumental in bridging the gender and folk gap on Wikipedia, and we truly appreciate your dedication to this important cause. As the campaign has ended I wanted to inform you about the next steps. It's time to commence the jury process using the CampWiz or Fountain tool where your campaign was hosted. Please ensure that you update the details of the jury, campaign links and the names of organizers accurately on the [[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|sign-up page]]. Once the jury process is completed, kindly update only the top 3 winners details on the [[:m:Feminism and Folklore 2026/Results|results page]] accordingly. The deadline for jury submission of results is '''April 30, 2026'''. However, if you find that the number of articles is high and you require more time, please don't hesitate to inform us via email or on campaign Meta Wiki talk page. We are more than willing to approve an extension if needed. Should you encounter any issues with the tools, please feel free to reach out to us on Telegram for assistance. Your feedback and progress updates are crucial for us to improve the campaign and better understand your community's insights. Therefore, we kindly ask you to spare just an hour to collectively share your progress and achievements with us during our '''[[:m:Event:Feminism and Folklore 2026 Post-Campaign Office Hour|community feedback session]]'''. Your input will greatly assist us in making the campaign more meaningful and impactful. Thank you once again for your hard work and dedication to the Feminism and Folklore campaign. Your efforts are deeply appreciated, and we look forward to hearing from you soon. Warm regards, [[User:Tiven2240|Tiven2240]] on behalf of Feminism and Folklore International Team <nowiki>#WeTogether</nowiki> </div></div> --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १७:२७, ११ एप्रिल २०२६ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf26&oldid=30391231 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Last Few Days: WikiConference India 2026 Scholarship Applications == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''{{int:please-translate}}'' Dear Wikimedian, We're happy to share that scholarship applications for '''WikiConference India 2026''' are currently open and the deadline is just around the corner. [[m:Special:MyLanguage/WikiConference India 2026|WikiConference India 2026]] is the fourth edition of the national-level conference that brings together Wikimedians and stakeholders engaged in Indic-language Wikimedia projects and the broader open knowledge movement across India and South Asia. The conference will take place in Kochi, Kerala, from 4–6 September 2026. * You can find the more information and the application form at the [[m:Special:MyLanguage/WikiConference India 2026/Scholarship|Scholarship page here at Meta wiki]] * '''Scholarship deadline: 15 April 2026, 11:59 PM IST''' With only a few days left, we warmly encourage you to apply if you haven’t already and kindly request you to share this with your community and encourage others to apply. For more information and regular updates, we encourage you to visit the conference Meta page. Warm regards, <br> on behalf of the WikiConference India 2026 Organising Team ''This message was sent with [[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) on ००:००, १२ एप्रिल २०२६ (IST)'' </div> <!-- सदस्य:Gnoeee@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/WCI_2026_active_users&oldid=30389801 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) ०१:३६, २९ एप्रिल २०२६ (IST) </div> <!-- सदस्य:Keegan (WMF)@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472432 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> {| class="barnstar" style="border:1px solid gray; background:#fdffe7;" |- |rowspan="2" style="padding-right:5px;" | {{#ifeq:{{{3}}}|alt|[[file:Working Wikimedian's Barnstar Hires.png|100px]]|[[Image:Working Wikimedian's Barnstar.png|100px]]}} |style="font-size:1.65em; padding:0; height: 1.1em;" | '''{{GENDER:{{PAGENAME}}|कष्टकर्‍या पुरुषाचा|कष्टकर्‍या स्त्रीचा|कष्टकर्‍या सदस्याचा}} बार्नस्टार''' |- |style="border-top: 1px solid gray;" | नियमीतपणे आपण [[विकिपीडिया:मुखपृष्ठ अलीकडील मृत्यू]] याचे संपादन करत आहात व त्या संदर्भातील लेख निर्माण/अद्ययावत करत आहात; त्यासाठी धन्यवाद!! |} [[सदस्य:Dharmadhyaksha|धर्माध्यक्ष]] ([[सदस्य चर्चा:Dharmadhyaksha|चर्चा]]) १६:५६, ४ मे २०२६ (IST) 8t86fw1vn28jl1bip5nrp2qmlw6w41w 2682539 2682538 2026-05-04T11:27:26Z Dharmadhyaksha 28394 /* You may be an eligible candidate for the U4C election */ 2682539 wikitext text/x-wiki {{Template:Welcome|realName=|name=संतोष गोरे}} -- [[सदस्य:साहाय्य चमू|साहाय्य चमू]] ([[सदस्य चर्चा:साहाय्य चमू|चर्चा]]) १२:३५, ७ जुलै २०२१ (IST) == जुन्या चर्चा == {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! चर्चा क्रमांक ! पासून ! पर्यंत |- |[[सदस्य:संतोष गोरे/जुनी चर्चा१|जुनी चर्चा१]] | २०१५ | ३१ डिसेंबर २०२१ |- |[[सदस्य:संतोष गोरे/जुनी चर्चा२|जुनी चर्चा२]] | १ जानेवारी २०२२ | ३१ डिसेंबर २०२२ |} == विष्णुसहस्रनाम == हजारो पुनर्नावासह विष्णुसहस्रनाम भगवान विष्णूचे हे एक महत्त्वाचे स्थान आहे. हे हिंदू धर्मातील सर्वात पवित्र आणि लोकप्रिय स्तोत्र आहे. विष्णू सहस्रनाम ही महाभारतात उपलब्ध असलेली सर्वात लोकप्रिय आवृत्ती आहे. पद्म पुराण किंवा मत्स्य पुराणात आणखी एक आवृत्ती उपलब्ध आहे. प्रत्येक नाव विष्णूचे असंख्य गुण दर्शवितो. अनेक हिंदू कुटुंबे पूजेच्या वेळी ते पाठ करतात. असे मानले जाते की ते ऐकणे किंवा वाचणे मानवी इच्छा पूर्ण करते. अनुशासनपर्व (महाभारत) धडा 9 ते 14, आजोबा कुरुक्षेत्र भीष्म युधिष्ठिर शिकवण देण्यात आली होती. [[सदस्य:Goresm|'''<span style="text-shadow:grey 3px 3px 2px;color: blue"> संतोष</span><span style="text-shadow:gray 3px 3px 2px;color: blue"> गोरे 💬</span>''']] ०९:५४, ९ फेब्रुवारी २०२१ (IST) == भाषांतर == नमस्कार, तुमची मदत हवी आहे. Section translation टूल वापरून नवीन पाने तयार करताना मला अडचण येत आहे. मागील अनेक पानांना Rahul Gandhi असे नाव येत आहे. कृपया मार्गदर्शन करावे. धन्यवाद. [[सदस्य:अमर राऊत|अमर राऊत]] ([[सदस्य चर्चा:अमर राऊत|चर्चा]]) १४:२४, १६ जानेवारी २०२३ (IST) :कृपया [https://en.m.wikipedia.org/w/index.php?campaign=specialcx&title=Special:ContentTranslation#suggestions हा दुवा] वापरा तसेच पुढील भाषांतरा करिता बुक मार्क मध्ये जतन करून ठेवा. ::याशिवाय जर शक्य असेल तर नवीन tab उघडून त्याला ऑप्शन मध्ये जाऊन desktop site ला टिचकी देऊन [https://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A5%87%E0%A4%B7:ContentTranslation#suggestions हा दुवा] वापरा. फक्त हे थोडे नाजूक काम असेल. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १४:३७, १६ जानेवारी २०२३ (IST) ::आपण दिलेला दुवा वापरून [[८०वे गोल्डन ग्लोब पुरस्कार]] हा लेख तयार केला. तरीही तीच समस्या येत आहे. (तत्पूर्वी cache देखील clear केली होती.) [[सदस्य:अमर राऊत|अमर राऊत]] ([[सदस्य चर्चा:अमर राऊत|चर्चा]]) १९:३७, १६ जानेवारी २०२३ (IST) : माझ्या बाबतीत पण समान समस्या आली होती. मी वेड चित्रपटाचे मराठीमध्ये भाषांतर केले असता शीर्षक नाव Prajakta Koli असे अचानक झाले. यामागचे कारण काय? [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १४:४४, १६ जानेवारी २०२३ (IST) ::आपल्या मोबाईलच्या सईमध्ये (cache मध्ये) जो जुना दुवा असतो, तो चुकून वापरल्या गेला की असे होते. असे होत असेल तरीही तुम्ही भाषांतर चालू असताना ते दुरुस्त करून योग्य ते मराठी शीर्षक देऊ शकता.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) :::{{साद|अमर राऊत}} तुमच्या दोघांची अडचण लक्षात घेऊन मी एक भाषांतर केले, जे की योग्य झाले. मी वरती दोन दुवे दिलेत. तर दुसरा दुवा वापरून भाषांतर करून पहा. फक्त एकच की तत्पूर्वी 'ब्राऊसर च्या पर्यायात' जाऊन desktop site वर टिचकी द्या आणि मग वरील दुव्यावर जा. तसेच भाषांतर करत असताना सर्वप्रथम वरती जे लेखनाव येते ते देखील एडिट करून घ्या. यामुळे नक्कीच तुमची समस्या दूर होईल. कृपया एक लेख अजून निर्माण करा.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:१०, १६ जानेवारी २०२३ (IST) :::{{ping| संतोष गोरे}} दुसरा दुवा वापरून [[हजारों ख्वाइशें ऐसी|एक लेख]] तयार केला आहे. आता ती समस्या नाही, पण अडचण अशी आहे की यावेळी मोबाईल फारच लोड घेतो. संकेतस्थळ उघडेपर्यंत फार वेळ वाट पहावी लागते. Section translation जसं सोईस्करपणे आणि वेगात होतं, तसं इथं आशय भाषांतर वापरताना होत नाही. असो. :::तुमच्या सहकार्यासाठी खूप आभार. :::~ [[सदस्य:अमर राऊत|अमर राऊत]] ([[सदस्य चर्चा:अमर राऊत|चर्चा]]) १४:१९, १७ जानेवारी २०२३ (IST) :: आज पुन्हा तीच समस्या, [[पश्चिम दिल्ली जिल्हा]] पान‌ तयार करताना मराठीमध्ये शीर्षक नाव दिले होते आणि पब्लिश केल्यावर अचानक शीर्षक West Delhi झाले, मी तपासून घेतले असूनही पुन्हा तीच समस्या आली. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) ००:००, २९ जानेवारी २०२३ (IST) :::{{साद|Tiven2240|label=टायविन}} यात आपली मदत हवी आहे. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:५५, २९ जानेवारी २०२३ (IST) == 2022 Wikipedia Asian Month Organizer Update == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Dear all WAM organizers, Happy 2023! Thank you for updating the Ambassador list. We will '''start issuing the Barnstar''' to all eligible participants by late January. All ambassadors will received an additional special Barnstar. Please be sure to update '''[[:m:Wikipedia_Asian_Month_2022/Ambassadors|the list]]''' if you haven't done so. We also provide a '''[https://docs.google.com/document/d/1t1UEXwVkTsP5oP0sQmE74302M1SUDrlFW-kz2uTT5X0/edit?usp=sharing certificate template]''' for you to edit and print out to your participants. Once again, thank you for organizing and participating the 2022WAM, we like to hear your comment. Much appreciate for filling, and spreading out this [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd8Jo4ixbwKS1rC6KmfC1q6wW53nmoCQATbmsMatbZ4A1RCwA/viewform?usp=sf_link '''feedback survey''']. Look forward to seeing you again in 2023 WAM! best, Wikipedia Asian Month International Team </div> <!-- सदस्य:Joycewikiwiki@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Joycewikiwiki/WAM2022_Post_Campaign_Mass_Message_receiver&oldid=24259258 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == पाने वगळणे == [[Main other/doc]], [[साचा:Noping/doc]], [[चर्चा:Machindra Jayappa Galande]], [[“मोठी चोच असणारा कावळा"]], [[:वर्ग:Emoji असलेले लेख]], [[:वर्ग:इ.स. 2019 मधील मृत्यू]], [[:वर्ग:इ.स.ची वर्षे]], [[:वर्ग:सदस्य माहिती]], [[:वर्ग:मुक्तछंद]] कृपया ही पाने वगळावीत. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १७:२१, २० जानेवारी २०२३ (IST) :{{साद|Tiven2240}}, [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] यांनी सुचवलेली काही अनावश्यक पाने काढून टाकली आहेत. पैकी सुरुवातीची दोन पाने काढून टाकायची आहेत का राहू द्यावी, कृपया खुलासा करावा. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:३१, २० जानेवारी २०२३ (IST) :{{Done}} [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) १७:३६, २० जानेवारी २०२३ (IST) [[Meena]], [[:वर्ग:वापरकर्ता भारत]], [[:वर्ग:महाराष्ट्रातील शुद्धिकरण न केलेल्या पाण्याचा पुरवठा होणारी गावे]], [[साचा:भारताच्या शासकीय योजना]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) ११:१९, २१ जानेवारी २०२३ (IST) :{{झाले}} [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ११:३८, २१ जानेवारी २०२३ (IST) [[:वर्ग:इ.स. १९६६ मधील स्थापना]], [[:वर्ग:इ.स. १९६७ मधील स्थापना]], [[:वर्ग:प्राप्तिकरातुन बचत मिळ्णाऱ्या योजना]], [[चर्चा:विकिपीडिया प्रचालकांचा मनमानीपणा]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:४९, ४ फेब्रुवारी २०२३ (IST) :{{झाले}} [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:५५, ४ फेब्रुवारी २०२३ (IST) [[:वर्ग:इ. स. १९०१]], [[सदस्य:Kishor salvi 9]], [[सदस्य:किशोर साळवी]], [[साचा:Infobox sports competition event]], [[विकिपीडिया चर्चा:Lakhan Kumare]], [[सदस्य चर्चा:चतुर]], [[सदस्य:चतुर]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २०:३६, २१ फेब्रुवारी २०२३ (IST) :{{झाले}}-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:३२, २२ फेब्रुवारी २०२३ (IST) [[२०२२-२३ स्पेन महिला तिरंगी मालिका]], [[साउथ एशिया वर्ल्ड]], [[सदस्य:मांडव्य ऋषी]], [[सदस्य चर्चा:मांडव्य ऋषी]], [[प्रा डॉ दिलीप चव्हाण]], [[नाथ (गोरक्षनाथ मंदिर)]], [[सदस्य:तुषार भांबरे]], [[सदस्य चर्चा:तुषार भांबरे]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १९:११, १७ मार्च २०२३ (IST) [[विकिपीडिया:धूळपाटी/केवळ मराठी]], [[2015-17 आयसीसी विश्व क्रिकेट लीग स्पर्धा]], [[2023 मणिपूर हिंसाचार]], [[सदस्य चर्चा:کوروش میهن بان]], [[कानडगाव]], [[कॉलेज ऑफ कॉम्प्युटर सायन्स, लातूर]], [[हा खेळ सावल्यांचा]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:२४, २७ जून २०२३ (IST) :यातील दोन लेख वगळले असून, तीन लेखात भर घातली आहे. तर इंग्रजी आकडे असलेले पुनर्निर्देशित लेख नाव तसेच ठेवावेत असे मला वाटते.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:१९, २८ जून २०२३ (IST) [[:वर्ग:भाषाविषयक नियतकालिके]], [[गॅव्हिन मॅकेना]], [[गेविन मॅकेना]], [[गेविन मॅकेन्ना]], [[मधुराणी गोखले प्रभुलक]], [[हिंदवी]], [[बीड जिल्ह्यात क्षेत्रफळानुसार सर्वात मोठा तालुका कोणता]], [[पुरंदर जिल्हा]], [[पद्दे ब्राह्मणाची आडनावे]], [[:वर्ग:तारखेनुसार वगळावयाचे लेख]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १४:३८, १३ ऑगस्ट २०२३ (IST) == Request for filling up Google Form for Feminism and Folklore 2023 == [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg | logo.svg|right|frameless|300px]] Greetings Organisers, We appreciate your enthusiasm for '''Feminism and Folklore''' and your initiative in setting up the competition on your local wikipedia. We would want to learn more about the needs of your community and for that please fill out the google form ([https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScusayFXTzNWV-QgIiT3bRHQbAs_pVczvput2jehOcahnCdMg/viewform here]) as soon as possible so that we can plan and adapt the demands according to your specifications. By February 8, 2023, all entries for this form will be closed. Do share about the contest on your local Wikipedia. Ask your local administrator to add Feminism and Folklore to [[Mediawiki:Sitenotice]]. Create your own or see an example [[:m:User:Tiven2240/sn-fnf|on meta]] Also a reminder regarding the prior Google form sent for Internet and Childcare Support Financial Aid ([https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSea81OO0lVgUBd551iIiENXht7BRCISYZlKyBQlemZu_j2OHQ/viewform this]). Anyone who hasn't already filled it out has until February 5, 2023 to do so. Feel free to contact us via talkpage if you have any questions or concerns. Thanks and Regards, Feminism and Folklore 2023 International Team [[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) २०:११, ३० जानेवारी २०२३ (IST) <!-- सदस्य:Rockpeterson@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/wlf2023&oldid=24455456 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == संदेश मिळाला == एकगठ्ठा पाठविलेला संदेश माझ्या चर्चा पानावर दिसत आहे. -- [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) १०:२६, ७ फेब्रुवारी २०२३ (IST) : धन्यवाद. मी प्रथमच एकगठ्ठा संदेश प्रणाली वापरली आहे. कृपया सदरील संदेश मध्ये काही बदल/सुधारणा करावयास हवी होती किंवा पुढील काळात काय अपेक्षित आहे हे सुचवावे. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:२७, ७ फेब्रुवारी २०२३ (IST) == स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३ == [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३]] या साठी पेज कसे सबमिट करायचं याचं मार्गदर्शन करा :कृपया [https://fountain.toolforge.org/editathons/fnf2023-mr येथे जाणे] आणि submit वर टिचकी देणे. तेथे तुमचा लेखनाव टाकून सबमिट करणे.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:३६, ७ फेब्रुवारी २०२३ (IST) धन्यवाद [[सदस्य:AShiv1212|AShiv1212]] ([[सदस्य चर्चा:AShiv1212|चर्चा]]) ०७:२६, ८ फेब्रुवारी २०२३ (IST) :या स्पर्धेत फक्त महिला चरित्रे (त्यापैकी १/२ महिला) या विषयावर लेख लिहिला तर सहभागी होता येईल का? किमान किती लेख लिहिले पाहिजेत?@[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]] [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २१:०५, २० फेब्रुवारी २०२३ (IST) :{{साद|Ketaki Modak}} नमस्कार, आपण कमीत कमी एक नवीन लेख निर्माण केला किंवा असलेल्या लेखात ३,००० बाईटस पेक्षा जास्तीची भर घातली तरी चालेल. कृपया [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३]] या प्रकल्प पानावर जाऊन इतर माहिती व्यवस्थित समजून घेणे. येथे आपण पुरस्कार देखील प्राप्त करू शकता.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:०१, २१ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::माहितीसाठी धन्यवाद.!! प्रयत्न करते. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १५:१६, २१ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::नमस्कार, ::०१) मी नावनोंदणी करून As a trial 'अतिथी भगवान शंकर' नावाची लोककथा submit केली होती. पण मला ती माझ्या account वरून delete करायची आहे, ती कशी करता येईल? ::०२) मी माझ्या अन्य चालू असलेल्या पानांमध्ये भर घालून स्पर्धेत भाग घेऊ इच्छिते, म्हणजे असलेल्या पानात भर घातल्यावर त्याची लिंक शेवटी एकदाच पाठवायची, ना? मार्गदर्शन कराल काय? [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) ०८:५५, २३ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::#नमस्कार, आपला लेख सदरील यादीतून हटवला आहे. ::#आपण जो नवीन लेख लिहिणार आहात किंवा लेखात भर घालणार आहात, तो ३१ मार्च पूर्वी कधीही सबमिट करू शकता. त्याला काही बंधन नाही. शक्यतो आपले लिखाण पूर्ण झाले की सबमिट करावे, जेणे करून परीक्षकांना तो तपासणे सोपे जाईल.-:[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५४, २३ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::#:मनापासून धन्यवाद. आपण सांगितले तसे करते. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १४:४८, २३ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::#::स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य यामधील सहभाग आणि महिला संपादनेथॉन- २०२३ यातील सहभाग यामध्ये काही फरक आहे का? असेल तर काय, ते कळेल का? ::#::स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य यामधील सहभाग - यामध्ये स्त्रियांवरील लेखन ::#::आणि ::#::महिला संपादनेथॉन- २०२३ यामध्ये स्त्रियांनी केलेले लेखन असे अपेक्षित आहे का? ::#::कृपया मार्गदर्शन हवे आहे. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १२:०१, ४ मार्च २०२३ (IST) ::#:::दोन्ही प्रकल्प हे वेगवेगळे असून, [[विकिपीडिया:महिला संपादनेथॉन- २०२३|महिला संपादनेथॉन- २०२३]] येथील नियम तसेच परीक्षक देखील वेगवेगळे आहेत. अधिक माहितीसाठी वरील दुव्यावर टिचकी देऊन तेथील नियम समजून घेणे.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:५०, ४ मार्च २०२३ (IST) ::#::::धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २२:४३, ४ मार्च २०२३ (IST) == Wikipedia Asian Month 2022 Campaign Survey - We'd like to hear from you! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> '''Dear WAM2022 organizors and participants,''' Once again, the WAM international team would like to hear your feedback by filling out the survey below. === [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd8Jo4ixbwKS1rC6KmfC1q6wW53nmoCQATbmsMatbZ4A1RCwA/viewform?usp=sf_link Wikipedia Asian Month 2022 Survey] === We apologize for the permission setting that was blocking many of you from open the survey, this problem have been fixed. Please share this survey with your community. We hope to see you again with a better version in the 2023 campaign. all the best, The WAM International Team </div> <!-- सदस्य:Joycewikiwiki@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Joycewikiwiki/WAM2022_Post_Campaign_Mass_Message_receiver&oldid=24259258 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == कृपया माझी माहिती डिलीट करू नये पद्माकर कुलकर्णी == माझे विकिपीडिया वरील माहिती कृपया डिलीट करू नये ही आपणास विनंती आहे [[सदस्य:पद्माकर कुलकर्णी|पद्माकर कुलकर्णी]] ([[सदस्य चर्चा:पद्माकर कुलकर्णी|चर्चा]]) ००:०२, १८ मार्च २०२३ (IST) :नमस्कार, विकिपीडिया हा एक मुक्त ज्ञानकोश असून ३२५+ भाषांत याचे लिखाण होते. सर्वत्र लिखाणाचे सारखे नियम असून त्यासाठी [[विकिपीडिया:परिचय]] आणि [[विकिपीडिया:विकिपीडिया काय नव्हे]] किमान हे दोन लेख व्यवस्थित वाचावेत. तूर्तास इतकेच सांगू इच्छितो की विकिपीडियाचा वापर हा 'सोशल मीडिया' जसेकी फेसबुक, 'वैयक्तिक ब्लॉग', '' किंवा 'आत्मचरित्र लिखाण' यासाठी करता येत नाही. :न [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:५१, १८ मार्च २०२३ (IST) ::{{साद|पद्माकर कुलकर्णी}}, कृपया लक्षात घ्यावे की आपली संपादने, आपण निर्मिलेली चुकीची पाने वारंवार हटवल्या गेली आहेत. आपल्या चर्चा पानावर तसेच येथे माझ्या चर्चा पानावर देखील आपणास सूचना देण्यात आल्या आहेत. परत एकदा सांगत आहोत की विकिपीडिया हा एक जागतिक विश्वकोश असून याचे काही नियम आहेत. विकिपीडिया चा वापर वैयक्तिक ब्लॉग अथवा सोशल मीडिया प्रमाणे करता येत नाही. कृपया आपण येथे पूर्वीच्याच अस्तित्वात असलेल्या पानांवर छोटी छोटी संपादने करत आपला सहभाग वाढवावा.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १५:५७, ११ एप्रिल २०२३ (IST) == विकिडाटा दुरुस्ती == [[राजेश शृंगारपुरे]], [[नालासोपारा]], [[दुष्यंत वाघ]], [[बबन (चित्रपट)]], [[नाळ (चित्रपट)]], [[भारती आचरेकर]], [[आलोक राजवाडे]], [[रवी किशन]], [[गोंदिया जंक्शन रेल्वे स्थानक]], [[समीर आठल्ये]], [[चोरीचा मामला]] या पानांची विकिडेटा कलमे दुरुस्त करावीत. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:०८, २६ मार्च २०२३ (IST) :{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:२६, २७ मार्च २०२३ (IST) [[रेवती लेले]], [[पक पक पकाऽऽऽक]], [[धुरळा (चित्रपट)]], [[मोगरा फुलला]], [[लग्न पहावे करून]], [[असेही एकदा व्हावे]], [[धुमधडाका]], [[तू तिथं मी (चित्रपट)]], [[पछाडलेला]], [[नायका]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १७:१२, ४ एप्रिल २०२३ (IST) [[सुजय डहाके]], [[देविका दफ्तरदार]], [[खडवली रेल्वे स्थानक]], [[खर्डी रेल्वे स्थानक]], [[गार्गी बॅनर्जी]], [[बाळकृष्ण शिंदे]], [[पिस्तुल्या]], [[बेफाम (चित्रपट)]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २१:१९, ५ एप्रिल २०२३ (IST) :{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:३३, १२ एप्रिल २०२३ (IST) [[तुषार दळवी]], [[सक्षम कुलकर्णी]], [[कुंभ रास]], [[धनु रास]], [[मकर रास]], [[सिंह रास]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २०:४६, ५ मे २०२३ (IST) [[मच्छिंद्र कांबळी]], [[निपुण धर्माधिकारी]], [[पुष्कर जोग]], [[स्वप्नील बांदोडकर]], [[त्यागराज खाडिलकर]], [[अंशू गुप्ता]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:०८, २७ जून २०२३ (IST) [[नितीश चव्हाण]], [[प्रदीप शर्मा]], [[अर्नाळा किल्ला]], [[चतुरंग दंडासन]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:४७, २७ ऑगस्ट २०२३ (IST) [[आमच्यासारखे आम्हीच]], [[सरीवर सरी (चित्रपट)]], [[साडे माडे तीन (चित्रपट)]], [[अग्निहोत्र (मालिका)]], [[शेम टू शेम]], [[नवरी मिळे नवऱ्याला (चित्रपट)]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १५:०७, २२ नोव्हेंबर २०२३ (IST) :{{झाले}} - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:०२, २३ नोव्हेंबर २०२३ (IST) == कार्यशाळा == श्री. संतोष गोरे सर नमस्कार, मराठवाडा मुक्तीसंग्रामाच्या अमृतमहोत्सवी वर्षानिमित्त पीपल्स महाविद्यालय, नांदेड येथे दिय ३.४.२०२३ रोजी विकिपीडिया कार्यशाळेचे आयोजन करण्यात आले. त्यानिमित्त पान तयार करण्यात येत असताना ते आपल्याद्वारे नष्ट करण्यात येत आहे. तरी तसे करू नये ही विनंती. [[सदस्य:विकास कांबळे|विकास कांबळे]] ([[सदस्य चर्चा:विकास कांबळे|चर्चा]]) :{{साद|विकास कांबळे}} नमस्कार, कृपया कार्यशाळा घेतल्या नंतर पान बनवावे.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:०६, २७ मार्च २०२३ (IST) == Feminism and Folklore 2023 has been extended == [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg | logo.svg|right|frameless|300px]] Greetings Organizers, Greetings from Feminism and Folklore International Team, We are pleased to inform you that [[m:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore]] an international writing contest on your local Wikipedia has been extended till the '''15th of April 2023'''. This is the last chance of the year to write about feminism, women biographies and gender-focused topics such as folk festivals, folk dances, folk music, folk activities, folk games, folk cuisine, folk wear, fairy tales, folk plays, folk arts, folk religion, mythology, folk artists, folk dancers, folk singers, folk musicians, folk game athletes, women in mythology, women warriors in folklore, witches and witch hunting, fairy tales and more We would like to have your immense participation in the writing contest to document your local Folk culture on Wikipedia. You can also help with the translation of [[m:Feminism and Folklore 2023|project pages]] and share a word in your local language. Organizers have been notified some instructions on mail. Please get in touch via email if you need any assistance. Best wishes, International Team Feminism and Folklore. --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) ०९:५८, ३० मार्च २०२३ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/wlf2023&oldid=24803574 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == घोडसगाव == [[घोडसगाव]] चे आचुक अक्षांश आणि रेखांश - 21°01'21"N 76°08'49"E हे आहेत, कृपया मराठी आणि ईंग्रजी विकी वर आपण हे अचूक पणे नोद्वावे.[[सदस्य:Rock Stone Gold Castle|Rock Stone Gold Castle]] ([[सदस्य चर्चा:Rock Stone Gold Castle|चर्चा]]) १५:५१, २१ एप्रिल २०२३ (IST) :[[घोडसगाव]] लेखावरील संपादनाच्या माहितीस्तव कृपया मराठी लेख [[वानर]] तसेच इंग्रजी लेख [[:en:Gray langur|Gray langur]] हे लेख पहावेत. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५३, २२ एप्रिल २०२३ (IST) == मराठी विकी == या विकीवर लेखकांची संख्या इतकी कमी का ? मराठी विकी लेखकानं लेखनासाठी हिंदी विकी वणी लॅपटॉप दान करते का ? [[सदस्य:Rock Stone Gold Castle|Rock Stone Gold Castle]] ([[सदस्य चर्चा:Rock Stone Gold Castle|चर्चा]]) १०:३३, २२ एप्रिल २०२३ (IST) :{{साद|Rock Stone Gold Castle}} :#नमस्कार, ढोबळ मानाने हिंदी भाषा ही भारत भर बोलली आणि लिहिली जाते तर मराठी भाषा ही महाराष्ट्र आणि गोवा येथे. सबब हिंदी विकिपीडियावर सदस्य संख्या मराठी पेक्षा जास्त आहे. परंतु आपणास माहीत आहे का, की मराठी विकिपीडिया हा लेख संख्येच्या हिशोबाने इतर विविध प्रांतीय विकिपीडियांना मागे टाकत एक एक पाऊल पुढे जात आहे. :#हिंदी किंवा इतर विकिपीडियावर मोफत लॅपटॉप पुरवल्या जातो का नाही हे मला माहीत नाही. जर तसे काही असेल तर तुम्ही तो मिळवण्यास स्वतंत्र आहात.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:४५, २२ एप्रिल २०२३ (IST) == मराठी गझलसंग्रह == :आपण मराठी गझलसंग्रह येथून काही एन्ट्री काढून टाकल्या आहेत. त्या का काढून टाकल्या ते कळेल का? माझी सोनचाफा ( इंदुजी) हि ७९ व्या ओळीतील एन्ट्री आपण का काढून टाकली? [[सदस्य:Induji.in|Induji.in]] ([[सदस्य चर्चा:Induji.in|चर्चा]]) १७:३३, २७ एप्रिल २०२३ (IST) :{{साद|Induji.in}}, नमस्कार आपण नक्की कोणत्या लेखाबद्दल बोलत आहात.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १९:३६, २७ एप्रिल २०२३ (IST) == Feminism and Folklore 2023 has ended, What's Next? == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">{{int:please-translate}} [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg|right|350px]] Dear {{PAGENAME}}, '''[[m:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore 2023]]''' writing competition has ended. We thank you for organizing it on your local Wikipedia and help in document folk cultures and women in folklore in different regions of the world on Wikipedia. What's next? # Please complete the jury on or before 15th of May 2023. # Email us on [mailto:support@wikilovesfolklore.org support@wikilovesfolklore.org] the Wiki usernames of top three users with most accepted articles in local contest. # Write the information about the winners on the projects Meta Wiki '''[[:m:Feminism and Folklore 2023/Results|Results page]]''' # You can also put the names of the winners on your local project page. # We will be contacting the winners in phased manner for distribution of prizes. Feel free to contact us via mail or [[:m:Talk:Feminism and Folklore 2023|talkpage]] if you need any help, clarification or assistance. Thanks and regards, '''International Team'''<br /> '''Feminism and Folklore''' </div> <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/wlf2023&oldid=24803574 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == चुकीचे पुनरनिर्देशित असलेली पान == [[:en:Five_Pillars_of_Islam|Five Pillars of Islam]] या लेखाचे मराठी पुनरनिर्देशन [[इस्लाम]] या वर होत आहे, परंतु , [[इस्लाम]] हे इंग्रजी पुष्ट [[:en:Islam|Islam]] वरून पुनरनिर्देशित होत असल्याने गोंधळ निर्माण होत आहे, [[इस्लामचे पाच आधारस्तंभ]] नवीन पुष्ट तयार करून त्यास [[:en:Five_Pillars_of_Islam|Five Pillars of Islam]] ला पुनरनिर्देशित करण्याची गरज आहे. @[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]] अशा प्रकारच्या लेखांना दुरुस्त करण्यासाठी, तुम्हाला काळवण्या वैतीरिक्त अजून काय करता येईल? [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २२:०२, २८ मे २०२३ (IST) :होय, तुम्ही 'इस्लामचे पाच आधारस्तंभ' असा नवीन लेख लिहू शकता. इतर भाषेतील लेख मराठी लेखास जोडण्याच्या पद्धतीला आंतरविकीदुवा म्हणतात. ते तुम्हाला अनुभवाने जोडता येईल. तूर्तास कोणाही जाणकारास संदेश देऊन तुम्ही काम करून घेऊ शकता.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:४७, २९ मे २०२३ (IST) ::धन्यवाद! [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २३:२६, १ जून २०२३ (IST) == सफर (इस्लामीक दुसरा महिना) == [[सफर (इस्लामी दुसरा महिना)]] या पानावरील आपण केलेल्या बदल बद्दल येथे सांगाल? [[सफर (इस्लामीक दुसरा महिना)]] या नावाने मी पुष्ट तयार केले होते तुम्ही ते का हटवला व तसेच वर्ग देखील हटवले [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २३:३३, १ जून २०२३ (IST) :पान हटवले नाही, अभय नातू यांनी स्थानांतरित केले. तुम्ही निर्माण केले वर्ग हे अनावश्यक असून इंग्रजी वर्गाची नक्कल होती. तसेच अजून काही वर्गात दुरुस्ती करणे आवश्यक आहे. तूर्तास तुम्ही लिखाण करावे. वर्ग दुरुस्ती परत करता येईल. आणि हो, बरेच लेख हे भाषांतरित करताना अशुद्ध मराठीत लिहिले जात आहेत. अपेक्षा आहे तुमचे लेख आरामात वाचून, पुनर्लिखाण. कराल. [[मोहम्मद पैगंबर यांच्या बायका ]] मधील प्रस्तावना/ पाहिला परिच्छेद पहावा, तो मी दुरुस्त करण्याचा प्रयत्न केला आहे.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:३३, २ जून २०२३ (IST)का ::होय, [[मोहम्मद पैगंबर यांच्या बायका]] हा लेख सध्या अपूर्ण आहे... अमराठी तर ठीक आहे परंतु वर्ग अनावश्यक आहे हे आपण कोणत्या आधारावर ठरवतात? [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) ०८:३९, ३ जून २०२३ (IST) :::अनेक कारणे आहेत. :::उदाहरणार्थ: वर्ग:अरबी भाषेतील मजकूर असलेले लेख - हा वर्ग त्याच लेखात जोडता येतो ज्यात अरबी भाषेतील विविध आयात, मोठा परिच्छेद लिहिलेला आहे. एक दोन शब्द अरबी भाषेत असतील तर त्याची गरज नाही. तसेच अनेक लेखात जर अरबी भाषेतील उतारे असतील तरच वर्ग बनवायचा असतो. त्या व्यतिरिक्त लेख नाव कसे ठेवायचे यासाठी इतर नावे तपासावित, जसे की हिंदी भाषेतील मजकूर / हिंदीतील मजकूर / हिंदी भाषेमधील मजकूर वगैरे वगैरे. हे वेगवेगळे अस्तित्वात असलेले वर्ग पाहून त्याला मिळता जुळता वर्ग बनवावा. याही पेक्षा महत्वाचे म्हणजे असा कोणता इतर वर्ग आहे का हे देखील पाहावे लागते. असे अनेक मुद्दे असतात. या करिता आपण केवळ लेख लिहावा आणि उपलब्ध असलेला वर्ग जोडावा. जर नवीन वर्गाची गरज असेल तर @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] जोडतील.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५३, ३ जून २०२३ (IST) ::::[[सदस्य:संतोष गोरे|@संतोष गोरे]] सांगितल्या बद्दल ध्यवाद, वर्ग जोडण्या बाबत मी @अभय नातू यांना कळवीन, परंतु एक वर्ग जोडणे आवश्क आहे "इस्लामी दिनदर्शिकेचे महिने " [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २३:१५, ३ जून २०२३ (IST) == Feminism and Folklore 2023 - A Heartfelt Appreciation for Your Impactful Contribution! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg|center|500px]] {{int:please-translate}} Dear Wikimedian, We extend our sincerest gratitude to you for making an extraordinary impact in the '''[[m:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore 2023]]''' writing competition. Your remarkable dedication and efforts have been instrumental in bridging cultural and gender gaps on Wikipedia. We are truly grateful for the time and energy you've invested in this endeavor. As a token of our deep appreciation, we'd love to send you a special postcard. It serves as a small gesture to convey our immense thanks for your involvement in the competition. To ensure you receive this token of appreciation, kindly fill out [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeXZaej264LOTM0WQBq9QiGGAC1SWg_pbPByD7gp3sC4j7VKQ/viewform this form] by August 15th, 2023. Looking ahead, we are thrilled to announce that we'll be hosting Feminism and Folklore in 2024. We eagerly await your presence in the upcoming year as we continue our journey to empower and foster inclusivity. Once again, thank you for being an essential part of our mission to promote feminism and preserve folklore on Wikipedia. With warm regards, '''Feminism and Folklore International Team'''. --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) ००:०७, २६ जुलै २०२३ (IST) </div> <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf2023p&oldid=25345565 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == लेख नाव बदल == कृपया [[उस्मानाबाद]] आणि [[जेसलमेर]] ही पाने [[धाराशिव]] आणि [[जैसलमेर]] या नावांकडे स्थानांतरित करावी. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १४:५७, ७ ऑगस्ट २०२३ (IST) :{{झाले}} - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:११, ७ ऑगस्ट २०२३ (IST) ::जसे संदेश यांनी औरंगाबाद लेखाचे छत्रपती संभाजीनगर नावास स्थानांतरण केले, तसे वरील दोन्ही लेख अजून योग्य नावास स्थानांतिरत झाले नाहीत. कृपया ते करावे, धन्यवाद. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १३:५६, ८ ऑगस्ट २०२३ (IST) [[अ‍ॅन फ्रँक]] हा लेख सुद्धा [[ॲन फ्रँक]] या अचूक व योग्य नावाकडे स्थानांतरित करावा. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १७:१०, ११ ऑगस्ट २०२३ (IST) [[अंदमान आणि निकोबार]] या लेखाचे [[अंदमान आणि निकोबार द्वीपसमूह]] या बरोबर नावाकडे स्थानांतरण करावे. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) ११:५९, २६ ऑगस्ट २०२३ (IST) :का, अंदमान आणि निकोबार बेटे ? अचूक नाव कोणते आहे?- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:५७, २६ ऑगस्ट २०२३ (IST) ::दोन्ही नावे योग्य आहेत, कोणत्याही एका नावाकडे स्थानांतरित करावे. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:४१, २७ ऑगस्ट २०२३ (IST) == Invitation to Rejoin the [https://mdwiki.org/wiki/WikiProjectMed:Translation_task_force Healthcare Translation Task Force] == [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|right|frameless|125px]] You have been a [https://mdwiki.toolforge.org/prior/index.php medical translators within Wikipedia]. We have recently relaunched our efforts and invite you to [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php join the new process]. Let me know if you have questions. Best [[User:Doc James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] ([[User talk:Doc James|talk]] · [[Special:Contributions/Doc James|contribs]] · [[Special:EmailUser/Doc James|email]]) 12:34, 13 August 2023 (UTC) <!-- सदस्य:Doc James@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_translators/10&oldid=25451576 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == परतावा == आपण हे पृष्ठ परत करू शकता [[सुशोभन सोनू रॉय]] किंवा मी हे पृष्ठ पुन्हा तयार करू शकतो ? मराठी वृत्तपत्रांमध्येही त्यांच्या बातम्या आहेत। [[विशेष:योगदान/110.224.16.31|110.224.16.31]] १६:५४, १ सप्टेंबर २०२३ (IST) :क्षमा असावी, सदरील व्यक्ती ही अजून लेख लिहिण्या इतपत उल्लेखनीय नाही. सबब सध्या तरी यावर लेख लिहिला जाऊ शकत नाही.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:२१, १ सप्टेंबर २०२३ (IST) == नमस्कार... == नमस्कार [[सदस्य:Fulabai chavan|Fulabai chavan]] ([[सदस्य चर्चा:Fulabai chavan|चर्चा]]) १४:४८, २९ सप्टेंबर २०२३ (IST) :नमस्कार :- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:३५, २९ सप्टेंबर २०२३ (IST) ::दादोजी खोमणे हे मराठी पेज मी तयार केले आहे तर त्यात लोकं सारखे बदल करत आहेत....तर..ते पृष्ठ लॉक की करावे...ते मला कळेल का.. [[सदस्य:Fulabai chavan|Fulabai chavan]] ([[सदस्य चर्चा:Fulabai chavan|चर्चा]]) १६:२८, २ नोव्हेंबर २०२३ (IST) :::नमस्कार, विकिपीडिया वरील कोणताही लेख, कोणीही संपादित करू शकतो. अशाच प्रकारे त्यात अतिरिक्त माहितीची भर टाकली जाते.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:०३, २ नोव्हेंबर २०२३ (IST) == बॉटफ्लॅग == [[सदस्य:CommonsDelinker]] यांस इंग्लिश विकिपीडियावर बॉटफ्लॅग दिलेला आहे, त्यानुसार मराठी विकिपीडियावर सुद्धा त्यांना बॉटफ्लॅग देण्यात यावा म्हणजे त्यांची संपादने 'अलीकडील बदल' येथे दिसणार नाहीत, धन्यवाद. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १८:४३, २० जून २०२३ (IST) :करायला काही हरकत नाही. परंतु खरे तर याची संपादने अत्यल्प असून, याद्वारे एखाद्या लेखातून चित्र हटवल्याचे निदर्शनास येताच तिथे नवीन चित्र जोडता येते. सबब या दृष्टिकोनातून याला बॉट फ्लॅग नाही दिला तरी चालेल असे मला वाटते. तसेच @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]], कडे बॉट फ्लॅग चा अधिकार आहे. तेव्हा त्यांनी यावर आपले मत व्यक्त करावे असे मला वाटते.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:४७, ९ ऑक्टोबर २०२३ (IST) ::संतोष गोरे यांच्याशी सहमत. अद्याप या बॉटच्या कामाचा उपद्रव वाटत नाही. अधिक बदल होउन त्यामुळे इतरांचे बदल सारखे झाकले जाऊ लागले तर बॉटफ्लॅग देउयात. ::[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) २२:०६, ९ ऑक्टोबर २०२३ (IST) == Invite to Join Wikipedia Asian Month 2023 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''You are receiving this message because you participated in the [[:m:Wikipedia Asian Month 2022|Wikipedia Asian Month 2022]] as an organizer or editor.'' [[File:Wikipedia Asian Month Logo.svg|thumb|Join the Wikipedia Asian Month 2023 ]] <big>Dear all,</big> <big>The '''[[:m:Wikipedia Asian Month Home|Wikipedia Asian Month 2023]]'''[1] is coming !</big> <big>The campaign start within a flexible 30 days from November to December. Following with the changes of the rules made by last year, the wish to have more people get to know Asia and Asian related topic is the same! </big>'''<big>Click [[:m:Wikipedia Asian Month 2023/Join an Event|"Here"]] to Organize/Join a WAM Event.</big>''' '''1. Propose "Focus Theme" related to Asia !''' If you are based somewhere in Asia, or have specific passion on an Asian topic, please propose your "Focus Theme" by October 25th. The WAM international team will select 5 themes. Please propose your focus theme through [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfPLz8kvSP_0LlI4vGRHAP2ydJPnLY__1hb9-p8AsRcS2R2NQ/viewform?usp=sf_link this link][2]. '''2. Enhancing existing articles can also count as part of campaign contribution.''' Any edits, including creating new articles or adding new content to existing articles, over 3000 bytes in total would be able to get a reward. Last year, due to this change of rules, the Programs & Events Dashboard was suggested. However, according to community survey of 2022, Fountain Tool is still the best platform for tracking edit and points. You don’t need to create any Dashboard. For the tracking of editing existing article, the international team is currently designing a form. Will soon publish to the main page of WAM 2023. '''3. More flexible campaign time''' The contribution duration would remain 30days, but we extended the overall campaign timeline to 2 months. All organizers can decide when to start their WAM as long as the whole duration is within November 1st to December 31th. It means that you can participate in WAM based on the needs of your local community. '''Timetable''' * October 1st, 2023 : Publish International Campaign Page of the Year * October 5th to 25th, 2023 : Call for focus themes of WAM 2023. * Before 29 October, 2023: Complete '''[[:m:Wikipedia Asian Month 2023/Join an Event|Registration]]''' [3] of Each language Wikipedia. * November 1st, UTC 00:00 to December 31th, UTC 00:00, 2023: Running the Campaign. (Find your local campaign for the actual event date.) * January 1st to March 15th, 2024: Auditing of each language Wikipedia. * March 30th, 2024: Deadline of reporting statistics and eligible editors to the International Team * April 1st to May 15th, 2024: The international team distributes Barnstars and Certificates to eligible editors of each event. For your information, the main page of Wikipedia Asian Month is currently undertaking a reconstruction for archiving purpose. For the 2023 event please bookmarked this page. We hope you will enjoy Wikipedia Asian Month! If you have any inquiry, feel free to contact us by info@asianmonth.wiki [4]. <big> We look forward to your participation. Cheers!!! WAM 2023 International Team</big> [1] https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikipedia_Asian_Month_2023 [2] https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfPLz8kvSP_0LlI4vGRHAP2ydJPnLY__1hb9-p8AsRcS2R2NQ/viewform?usp=sf_link [3] https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikipedia_Asian_Month_2023/Join_an_Event [4] info@asianmonth.wiki </div> <!-- सदस्य:Joycewikiwiki@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Joycewikiwiki/Wikipedia_Asian_Month_2023_Message_receiver_main&oldid=25753309 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> What are your plans to arrange Asian Month 2023 Marathi? I am interested to participate. [[सदस्य:Vikrantkorde|विक्रांत कोरडे]] ([[सदस्य चर्चा:Vikrantkorde|चर्चा]]) १७:२९, २१ ऑक्टोबर २०२३ (IST) :@[[सदस्य:Vikrantkorde|विक्रांत कोरडे]], नमस्कार, आपल्या सहभाग आणि उत्कंठेबद्दल धन्यवाद. लवकरच या प्रकल्पाबद्दल मराठी विपी वर सूचना देण्यात येईल. :cc:@[[सदस्य:Tiven2240|टायविन]] आणि @[[सदस्य:Sandesh9822|संदेश हिवाळे]] :- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १०:०३, २२ ऑक्टोबर २०२३ (IST) == नोव्हेंबर मुखपृष्ठ सदर == नमस्कार, नोव्हेंबर महिन्यात बदलून [[हंपी]] हा लेख सदर करावा असे सुचवत आहे. कृपया या लेखावर एकदा नजर घालावी व उचित बदल करावेत ही विनंती. [[विकिपीडिया:मुखपृष्ठ_सदर_लेख_नामनिर्देशन#हंपी]] धन्यवाद. [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) ०६:१६, ३० ऑक्टोबर २०२३ (IST) :नमस्कार, लेख विस्तृत आणि सुंदर आहे, परंतु यात लाल दुवे तसेच भाषांतरामुळे काही व्याकरणाच्या चुका देखील झाल्या आहेत. तसे प्रमाण कमीच आहे. लेख बऱ्यापैकी व्यवस्थित झाला असे वाटले की मी आपल्याला तसे कळवतो. सध्या मी थोडा व्यस्त असल्याने, काम थोडे हळू हळू होईल असे वाटते.:- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०९:३५, ३० ऑक्टोबर २०२३ (IST) ::@[[सदस्य:Nitin.kunjir|Nitin.kunjir]] नमस्कार, यात आपले योगदान पण दिसून येत आहे. कृपया सदरील लेखावर एक नजर फिरवावी आणि काय कमी जास्त आहे ते सुचवावे.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०९:४२, ३० ऑक्टोबर २०२३ (IST) == विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३ == [[चित्र:Wikipedia Asian Month Logo Mr.svg|right|400px|frameless]] प्रिय विकिसदस्य, '''[[विकिपीडिया:विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३|विकिपीडिया आशियाई महिना ]]''' हे विकीमेडियन्स द्वारा स्थापन केलेले एक वार्षिक अभियान आहे. हे अभियान मुख्यत्वे आशिया खंडातील देश आणि तेथील संस्कृती संबंधित विषयांवरील लेखांवर लक्ष केंद्रित करते. अनेक आशियाई व भारतीय विकिपीडिया समुदायांनी यात भाग घेतलेला आहे. आणि आमची अशी इच्छा आहे की आपण मराठी विकिपीडियावर आपले अमूल्य योगदान द्यावे. प्रकल्प पृष्ठ [[विकिपीडिया:विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३|येथे]] उपलब्ध आहे. आपण ही स्पर्धा जिंकल्यास आपण '''विकिपीडिया आशियाई दूत घोषित होऊन तुम्हाला सही केलेले प्रमाणपत्र मिळेल व एक अधिक पोस्टकार्ड मिळेल''' तसेच '''डिजीटल बार्नस्टार''' देखील प्राप्त करू शकता. अधिक माहितीसाठी प्रकल्प पृष्ठ तपासा. [[विकिपीडिया:विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३/सहभागी|येथे]] आपली नोंदणी करा आणि [https://fountain.toolforge.org/editathons/wam-mr-2023 हा दुवा] वापरून आपला लेख सादर करा. जर तुम्हाला कोणत्या मदतीची आवश्यकता असेल तर स्थानिक आयोजक [[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे ]], [[सदस्य:Sandesh9822|संदेश हिवाळे]] किंवा [[सदस्य:Tiven2240|टायविन]] यांना संपर्क करावा. धन्यवाद. :'''आयोजक विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३''' :<small>हा संदेश [[विकिपीडिया:स्वागत आणि साहाय्य चमू|विकिपीडिया मदत चमू]] करिता [[विकिपीडिया:एकगठ्ठा संदेश प्रणाली]] सुविधा वापरून [[विपी:प्रचालक|मराठी विकिपीडिया प्रचालकांमार्फत]] पाठविला गेला असण्याची संभावना आहे.</small> <!-- सदस्य:संतोष गोरे@mrwiki ने https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF:%E0%A4%B8%E0%A4%82%E0%A4%A4%E0%A5%8B%E0%A4%B7_%E0%A4%97%E0%A5%8B%E0%A4%B0%E0%A5%87/test&oldid=2341857 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == आकाराम दादा पवार यांच्या विकिपीडिया पानाच्या पुनर्स्थापनेची विनंती == नमस्कर, काहि दिवसा अघोधर "[[आकाराम दादा पवार]]" या बद्दलच्या विकिपीडिया पानाला संदर्भांच्या अभावी हटवले आहे. मात्र, माझ्या मते, लिहिलेल्या माहितीची अचूकता सिद्ध करू शकणारे पुरेसे संदर्भ आहेत. [[आकाराम दादा पवार]] यांनी लोकांसाठी आणि देशासाठीही मोलाचे योगदान दिले आहे आणि त्यांच्या कार्याबद्दल लोकांना माहिती असणे महत्त्वाचे आहे. मी विनंती करते की तुम्ही विकिपीडिया वर पान पुनर्स्थापीत करा . जर आवश्यक असेल तर, माहितीला आधार देणारे अतिरिक्त संदर्भ देण्यासाठी मी तयार आहे.[[आकाराम दादा पवार]] सारख्या व्यक्तींचे सकारात्मक योगदान ओळखणे आणि त्यावर प्रकाश टाकणे महतवाचे आहे . या विषयाकडे तुमचे लक्ष दिल्याबद्दल धन्यवाद. [[सदस्य:Manasi.M.Pawar|Manasi.M.Pawar]] ([[सदस्य चर्चा:Manasi.M.Pawar|चर्चा]]) १३:५०, १५ डिसेंबर २०२३ (IST) :{{साद|Manasi.M.Pawar}}, नमस्कार, आपल्या सदरील लेखावर संदेश हिवाळे यांनी [https://mr.m.wikipedia.org/wiki/सदस्य_चर्चा:Sandesh9822 त्यांच्या चर्चा पानावर] उत्तर दिले आहे. काही शंका असतील तर तेथे पुढील चर्चा करू शकता. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १८:५९, १८ डिसेंबर २०२३ (IST) == Invitation to Organize Feminism and Folklore 2024 Writing Competition == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;> [[File:Feminism and Folklore 2024 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <center>''{{int:please-translate}}''</center> Dear {{PAGENAME}}, Hope you are doing well, Wishing you a Happy New Year!. We extend a heartfelt invitation to you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2024|Feminism and Folklore 2024]]''' writing competition, which is scheduled to take place from February 1, 2024, to March 31, 2024. This year's edition of Feminism and Folklore will concentrate on feminism, women's issues, and gender-focused topics, aligning with a Wiki Loves Folklore gender gap focus and featuring a folk culture theme on Wikipedia. This year we have created two new Tools for the Feminism and Folklore project. The tool is called '''Campwiz'''. This tool is created by the international Tech team of Wiki Loves Folkore especially crafted for Feminism and Folklore project. The tool works as same as fountain or dashboard but has extra abilities required for jury and submission of articles. To create a new campaign on Campwiz, organizers to follow these steps: # Go to the tool link: <nowiki>https://tools.wikilovesfolklore.org/</nowiki> # Select your wiki on which you want to organize the campaign (enter the name or short code, such as "{{CONTENTLANG}}" for {{#language:{{PAGELANGUAGE}}}} {{SITENAME}}). # Give your campaign a name example "Feminism and Folklore 2024 on {{#language:{{PAGELANGUAGE}}}} {{SITENAME}})". # Select the start and end dates (note: keep your start date as Feb 1 and end date as March 31). # Provide a description for your campaign (you can briefly describe the campaign in this section). # Make sure to keep the checkboxes ticked for "Allow users to submit articles that were not created but expanded." if you want to use the campaign for expanded articles also. # Keep minimum added bytes as 4000 and minimum added words as 400 and click next. # In the jury section, keep the checkboxes ticked for "Allow jury members to participate in the campaign" and "Prevent jury members from seeing each other's votes." As per your preference. # Under the jury search box, type the username of your jury and click on the "+" button to add; you can add multiple jury members. # Click next to review and then click on save. With this we have also created a '''Missing article tool'''. This tool identifies articles in the English Wikipedia that are absent from your native language Wikipedia. You can customize your selection criteria, and our tool will provide you with a table displaying the missing articles along with suggested titles. You also have the option to download the list in both CSV and wikitable formats. Both tools, the Missing Article Tool and the Campwiz Tool, are now available for public use during the Feminism and Folklore campaign. You can find more information about these tools here: <nowiki>https://tools.wikilovesfolklore.org/</nowiki> There are also some changes in the rules and criteria's. Please go through the rules below. # '''Minimum Length:''' The expanded or new article should have a minimum of '''''4000 bytes or 400 words''''', ensuring sufficient depth and coverage of the chosen topic. The local organizers are free to choose the minimum length criteria as per needs of their local Wikipedia and must be clearly mention on local project page. # '''Language Quality:''' Articles should not be poorly machine-translated, ensuring that language quality and readability are maintained at a high standard. # '''Timeline of Creation or Expansion:''' The article should be created or expanded between 1 February and 31 March, aligning with the specified contest timeline. # '''Theme Relevance''': Articles should directly address the theme of feminism and folklore, exploring connections between gender, cultural traditions, and intangible heritage. # '''No Orphaned Articles:''' Articles must not be orphaned, meaning they should be linked from at least one other article to ensure visibility within the Wikipedia ecosystem. # '''No Copyright violations:''' There should be no copyright violations, and articles should adhere to local Wikipedia policies on notability, ensuring that the content meets the standards for notability. # '''Adequate references and Citations:''' Each article should include proper references and citations following local Wikipedia policies, ensuring the reliability and credibility of the information presented. Learn more about the contest details and prizes on our project page [[:m:Feminism and Folklore 2024|here]]. Should you require any assistance, please feel free to contact us on our meta talk page or via email. We eagerly anticipate your enthusiastic coordination and participation in Feminism and Folklore 2024. Thank you and Best wishes, '''Feminism and Folklore 2024 International Team''' --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १२:२१, १८ जानेवारी २०२४ (IST) </div></div> <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf&oldid=26088038 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2023 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2023 you '''[https://mdwiki.org/wiki/WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2023_(all) were one of the top medical editors in your language]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdWfjVFbDO4ji-_qn2SsAgdCflhcOZychLnr1JUacsPaBr1eA/viewform Consider joining for 2024]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translation of health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [https://mdwiki.org/wiki/User:Doc_James <span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' ०३:५५, ४ फेब्रुवारी २०२४ (IST) </div> <!-- सदस्य:Doc James@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2023&oldid=26173705 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == एक लेख जोडा == [[विकिपीडिया:मुखपृष्ठ अलीकडील मृत्यू]] या लेखात मला एक नाव जोडायचे आहे– 👉🏻[[हेगे गींगोब]]👈🏻, धन्यवाद! --[[सदस्य:Ayesha46|Ayesha46]] ([[सदस्य चर्चा:Ayesha46|चर्चा]]) ०८:१६, ५ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :ठीक आहे जोडूया. याच सोबत [[फेब्रुवारी ४]] मध्ये मृत्यू या मथळ्या खाली आपण सदरील लेखनाव जोडू शकता.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:०८, ५ फेब्रुवारी २०२४ (IST) ::सल्ल्याबद्दल धन्यवाद, तुम्ही सांगितल्याप्रमाणे मी ते संपादन केले -- [[सदस्य:Ayesha46|Ayesha46]] ([[सदस्य चर्चा:Ayesha46|चर्चा]]) २३:००, ५ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == कृपया इतर संपादकांना मदत करा == आपण अलीकडे [[सदस्य:Sohan wankhade]] यांचे सदस्य पान (Userpage) [https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF%3ASohan_wankhade&diff=2326837&oldid=2326800 पूर्णपणे रिक्त केले] होते [https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF%3ASohan_wankhade&diff=2327312&oldid=2327310 ते ही अनेक वेळा]. आपले कारण "विकिपीडिया चा वैयक्तिक वापर" होते. मी तुमचे लक्ष [[:en:WP:UPYES|WP:UPYES]] वर आणू इच्छितो, हे धोरण प्रत्येक विकिपीडियाच्या सदस्य पानांवर लागू होते (दुर्दैवाने ते मराठी विकिपीडियावर अस्तित्वात नाही, पण तरीही मराठी विकिपीडियावर लागू होते.) त्यात स्पष्टपणे "Non-article Wikipedia material such as reasonable Wikipedia humor, essays and perspectives, personal philosophy, comments on Wikipedia matters allowed" लिहिले आहे. त्यामुळे तुम्ही जे केले त्याऐवजी काही मजकूर तिथेच राहू द्यायला हवे होते आणि त्याला समजावून सांगायला हवे होते. तसे, मी ते केले आहे. धन्यवाद. (You recently had completely blanked User:Sohan wankhade's userpage multiple times. Your reason was "विकिपीडिया चा वैयक्तिक वापर". I would like to bring your notice to [[:en:WP:UPYES|WP:UPYES]], a policy applicable to all wikipedias' userpages (unfortunately it doesn't exist in marathi wikipedia, but is still applicable). It clearly says "Non-article Wikipedia material such as reasonable Wikipedia humor, essays and perspectives, personal philosophy, comments on Wikipedia matters allowed'. So you should rather have let some content stay there and explain him why you reduced it. By the way, I have did it. Thank you.) [[सदस्य:ExclusiveEditor|<span style="background:Orange;color:White;padding:2px;">Exclusive</span><span style="background:black; color:White; padding:2px;">Editor</span>]] [[सदस्य चर्चा:ExclusiveEditor|<sub>Notify Me!</sub>]] [[सदस्य:ExclusiveEditor|ExclusiveEditor]] १९:४३, १२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :{{साद|ExclusiveEditor}}नमस्कार, कृपया काही अतिरिक्त खुलासे कराल तर फार बरे होईल. :# ''कृपया इतर संपादकांना मदत करा'' - आजपर्यंत मी कुणाकुणाला मदत केली नाही त्यांची नावे येथे नमूद करावीत. :# ''Redundancy'' - आपण येथील संपादन सारांश मध्ये Redundancy (म्हणजे अतिरेक) असे नमूद केले आहे. मी नक्की कशाचा अतिरेक केला आहे? :# ''ते ही अनेक वेळा'' - मी नक्की सदरील सदस्याचे सदस्य पान कितीवेळा रिकामे केले याची निश्चित संख्या येथे नमूद केल्यास अजून बरे होईल. :# ''आणि त्याला समजावून सांगायला हवे होते. तसे, मी ते केले आहे'' - आपण Sohan wankhade यांचे चर्चा पान तपासले आहे का? उलट मी तरी त्यांना एकवेळा सूचना दिली आहे; आपण कधी आणि कुठे दिलीय? :::: अपेक्षा आहे की योग्य आणि मुद्देसूद उत्तरे द्याल.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:१८, १२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) तुमच्या प्रश्नाची उत्तरे: # मी सहमत आहे की तुम्ही इतरांना मदत करण्यासाठी खरोखरच एक प्रशंसनीय काम केले आहे आणि "'''कृपया इतर संपादकांना मदत करा'''" हे शीर्षक अंशतः चुकीचे असू शकते, परंतु मला असे म्हणायचे आहे की फक्त या एका प्रकरणात तुम्ही User:Sohan wankhade यांशी बोलायला हवे होते. # तुमच्या चर्चा पानावरील माझे दुसरे संपादन तांत्रिक(Technical) होते, ज्यात मी माझी 'डिझाइनशिवाय डुप्लिकेट स्वाक्षरी' काढून टाकली. त्यामुळे माझे संपादन सारांश 'Redundancy' होते आणि तुमच्याशी संबंधित नव्हते. # मी तुमचे पहिले संपादन "'''पूर्णपणे रिक्त केले'''" या शब्दासह ''विकिलंक'' केले आहे आणि सोबतच '''"ते ही अनेक वेळा'''" तुमच्या पुन्हा रिक्त केलेल्या संपादन सोबत ''wikilink'' केले होते. अशा प्रकारे मी तुमच्या दोन्ही संपादनांचा अप्रत्यक्षपणे उल्लेख केलेले आहे. # तुम्ही त्याला (UserːSohan Wankhade) सांगायला हवे होते की वापरकर्ता पानावर फक्त '''काही''' विकिपीडिया संबंधित नसलेल्या सामग्रीला '''परवानगी आहे'''. तुम्ही त्याच्यासाठी [[विकिपीडिया:विकिपीडिया काय नव्हे|चुकीचा धोरणात्मक लेख]] देखील जोडले आहे, कारण त्यात त्याच्या प्रकरणाचा (कविता) कुठेही उल्लेख केलेला नाही, पण स्वत: लिहिलेल्या कवितांना परवानगी नाही या निष्कर्षावर तुम्ही कसे पोहोचलात हे देखील त्याला सांगितले नाही. # ''आपण कधी आणि कुठे दिलीय (सूचना)?''- कृपया माझे संपादन सारांश पहा: [https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF:Sohan_wankhade&action=history UserːSohan wankhade's history] आणखी दोन गोष्टीː * मी मान्य करतो की मी लिहिण्यासाठी मशिन ट्रान्सलेशन वापरतो कारण मराठीत टाईप करण्यास खूप वेळ लागतो, तथापि मला मराठी माहित आहे, आणि माझे लेखन पुरेसे वाचनीय आहे. *मला तुमच्याशी वाद घालायचे नाही आणि तूम्ही माझे शत्रूही नाही आहात. मला फक्त तूम्च्याकडे या घटनेची नोंद करायची होती, आणि नवीन वापरकर्त्यांना ते स्वतः समस्याग्रस्त आहेत असे वाटणार नाही याची खात्री करून घ्यायची आहे कारण त्यांना असे वाटल्यास ते मदत करणार नाहीत. (कोणतेही शब्दलेखन चुकीचे असल्यास क्षमस्व.) [[सदस्य:ExclusiveEditor|<span style="background:Orange;color:White;padding:2px;">Exclusive</span><span style="background:black; color:White; padding:2px;">Editor</span>]] [[सदस्य चर्चा:ExclusiveEditor|<sub>Notify Me!</sub>]] [[सदस्य:ExclusiveEditor|ExclusiveEditor]] १५:५७, १३ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :* ३. ''पूर्णपणे रिक्त केले'' आणि ''ते ही अनेक वेळा'' - माफ करा, दोन वेळा (twice) आणि अनेकवेळा (multiple times) यात फरक आहे. मी सदरील सदस्याचे सप्टेंबर २०२३ मध्ये सदस्य पान केवळ दोन वेळा रिक्त केले आणि त्याच सोबत त्यांच्या चर्चा पानावर एक सूचना टाकली होती. त्यानंतर देखील सदरील सदस्य स्वतःचे सदस्य पान पुन्हा पुन्हा संपादत होते. जास्त गंभीर सूचना दिल्यास सदस्य विकिपीडियावर येणे कमी करू शकतो, म्हणून मी त्यांच्या कडे थोडे दुर्लक्ष केले. माझ्या मते असे करणे योग्य होते. :* ४. ''वापरकर्ता पानावर फक्त काही विकिपीडिया संबंधित नसलेल्या सामग्रीला परवानगी आहे. तुम्ही त्याच्यासाठी चुकीचा धोरणात्मक लेख देखील जोडले आहे'' - कृपया बारकाईने निरीक्षण करावे, सदरील सदस्य सात वर्षांपासून विकिपीडियावर असून या पूर्ण कार्यकाळात त्यांनी मराठी विपी वर आजपावेतो तब्बल २० संपादने केली असून ती सर्व केवळ स्वतःच्या सदस्य पानावरील आहेत. त्यांनी अजून एकही उपयुक्त संपादन केलेले नाही. याचा अर्थ सदरील सदस्य विकिपीडियाचा वापर [[अनुदिनी]] (personal blog) प्रमाणे करत आहे. यासाठी आपण त्यांच्या विकिमिडिया वरील संपादनाचा [https://commons.m.wikimedia.org/wiki/Commons:Deletion_requests/Files_uploaded_by_Sohan_wankhade हा इतिहास] पहावा. येथे त्या ठिकाणच्या प्रचालकानी Out of Scope, personal photo असा शेरा दिला आहे. हेच माझे म्हणणे मराठी विपी वरील संपदानाबाबत आहे. यासाठी मी तुम्हाला दोन दुवे देतो, इंग्रजी [[en:Wikipedia:User pages#What may I not have in my user pages?|What may I not have in my user pages?]] (तुम्हाला इंग्रजीचा सराव जास्त आहे म्हणून) आणि मराठी [[विकिपीडिया:विकिपीडिया काय नव्हे#विकिपीडिया म्हणजे ब्लॉग, वेबस्पेस पुरवठादार कंपनी, सोशल नेटवर्क संकेतस्थळ अथवा कुणाचे स्मारक संकेतस्थळ नव्हे|विकिपीडिया म्हणजे ब्लॉग, वेबस्पेस पुरवठादार कंपनी, सोशल नेटवर्क संकेतस्थळ अथवा कुणाचे स्मारक संकेतस्थळ नव्हे]]. सदरील नियम मला जास्त महत्वाचा वाटतो. माझा सारांश - सदस्य विपिवर योगदान देत असल्यास त्याचा हेतू शुद्ध मानल्या जाऊ शकतो. अशा वेळी त्याने सदस्य पानावर माहिती चौकट साचा जोडणे, सुविचार, आपला विपत्र पत्ता देणे, फेसबुक सहित इतर समाज माध्यमांचे दुवे देणे चालू शकते (जसे की तुम्ही म्हणत आहात). परंतु जर तो केवळ सदस्य पानावर वारंवार संपादन करत असेल तर तो हेतू पूर्वक ब्लॉग प्रमाणे विपीचा दुरुपयोग करत असतो. :: ''वि. सु. - सप्टेंबर २०२३ पासून मी सदरील सदस्यांकडे ([[सदस्य:Sohan wankhade]]) दुर्लक्ष केले होते. परंतु तुम्ही आज तब्बल सहा महिन्यांनी अनाकलनीय रित्या त्यांची बाजू मांडत आहात म्हणून आता त्यांच्यावर जास्त लक्ष दिल्या जाईल. कदाचित ते प्रतिबंधित देखील होऊ शकतील. -:[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:३८, १४ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[पूनम पांडे]] (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ०१:०४, १४ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == Translation help == Hi, can you please translate (localize per your wiki) [[सदस्य:CampWiz Bot/wlf.json|these summaries]] in Marathi for the bot? [[सदस्य:Nokib Sarkar|Nokib Sarkar]] ([[सदस्य चर्चा:Nokib Sarkar|चर्चा]]) १२:५४, २२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :Hi, as per my opinion, most of the part is already translated in Marathi. Translation of the table isn't necessary. @[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] , am I right? - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १५:१९, २२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) ::Just to confirm, are you talking about the edit summaries listed in [[सदस्य:CampWiz Bot/wlf.json]]? [[सदस्य:Nokib Sarkar|Nokib Sarkar]] ([[सदस्य चर्चा:Nokib Sarkar|चर्चा]]) १८:१८, २२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :::Yes. I am talking about the same. Which part do you want to translate in Marathi? As per my knowledge the table is a software programming language, about which I have no idea. For more kindly get the help from @[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] or @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]], they may help you. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०६:३७, २३ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[पूनम पांडे]] (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ०२:०५, ३० मार्च २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सुहानी भटनागर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १६:३०, २ जून २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[पूनम पांडे]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) २०:३०, २ जून २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सुहानी भटनागर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = 91 words) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) २३:३०, ८ जून २०२४ (IST) == राजगड तालुका मॅप Add करा == https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/94/Velhe_tehsil_in_Pune_district.png [[विशेष:योगदान/2401:4900:550F:B8F7:75A6:5EFE:80ED:A4BA|2401:4900:550F:B8F7:75A6:5EFE:80ED:A4BA]] ०९:५१, १७ ऑगस्ट २०२४ (IST) :{{झाले}} - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५४, १७ ऑगस्ट २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. [[विशेष:योगदान/2401:4900:5195:ABC6:CC09:F959:C113:F5B9|2401:4900:5195:ABC6:CC09:F959:C113:F5B9]] १४:१९, ३१ ऑगस्ट २०२४ (IST) :प्रिय अनामिक सदस्य, प्रथम आपण सनोंद प्रवेश करून येथे चर्चा करावी. आपला ip अंकपत्ता नियमित बदलतो, तसेच सनोंद प्रवेश नसल्यास तुमच्याशी चर्चा करता येत नाही. सबब येथे सनोंद प्रवेश करून चर्चा करावी. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १३:२८, ७ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. == [[अनंतराव थोपटे]] [[विशेष:योगदान/2401:4900:36C4:605A:DD7E:3A78:DE79:8176|2401:4900:36C4:605A:DD7E:3A78:DE79:8176]] १३:१६, ७ सप्टेंबर २०२४ (IST) :प्रिय अनामिक सदस्य, प्रथम आपण सनोंद प्रवेश करून येथे चर्चा करावी. आपला ip अंकपत्ता नियमित बदलतो, तसेच सनोंद प्रवेश नसल्यास तुमच्याशी चर्चा करता येत नाही. सबब येथे सनोंद प्रवेश करून चर्चा करावी. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १३:२८, ७ सप्टेंबर २०२४ (IST) == विनाकारण माहिती आणि संदर्भ खोडल्याबद्दल == हुंडा या लेखात मी काही माहिती जोडली होती. ती माहिती खोडण्याचे काहीही सबब किंवा कारण दिलेले नाही. माहिती चुकीची होती का? याचा खुलासा आपण करावा [[सदस्य:Ranjeetrao.Deshmukh|Ranjeetrao.Deshmukh]] ([[सदस्य चर्चा:Ranjeetrao.Deshmukh|चर्चा]]) २०:५२, १३ सप्टेंबर २०२४ (IST) :# नमस्कार, काहीतरी कारण असेल म्हणून माहिती उडवली असेल ना, मग तिथे विनाकारण हा शब्द योग्य आहे का? असो, विषय बदलायला नको. :#आपण अनेक लेखात बशीर मोमीन कवठेकर यांची माहिती जोडली आहे. मुळात बशीर मोमीन कवठेकर या एकाच लेखात ती माहिती जोडणे अपेक्षित आहे. वेडात मराठे वीर दौडले सात हा चित्रपट बशीर मोमीन कवठेकर यांच्या कादंबरीवर आधारित आहे सबब, तिथे माहिती जोडणे ठिक आहे. परंतु आपण [[हुंडा]] आणि [[भारतातील हुंडा प्रथा]] या दोन लेखात समान मजकूर जोडलात, हे अयोग्य आहे. हुंडा हा शब्द जिथे जिथे आला तिथे लगेच एकसमान माहिती जोडणे हे अपेक्षित नाही. :#आपण [[भारतातील हुंडा प्रथा]], [[हुंडा]], [[मराठी रंगभूमी]], [[आणीबाणी (भारत)]], [[वेडात मराठे वीर दौडले सात (चित्रपट)]], [[नाटक]], [[बशीर मोमीन (कवठेकर)]], [[इ.स. २०२१]] तसेच [[इ.स. १९४७]] या लेखात बशीर मोमीन कवठेकर यांची माहिती जोडली आहे. या पैकी [[वेडात मराठे वीर दौडले सात (चित्रपट)]], [[बशीर मोमीन (कवठेकर)]], [[इ.स. २०२१]] तसेच [[इ.स. १९४७]] या लेखात बशीर मोमीन कवठेकर यांची माहिती जोडणे हे योग्य आहे. परंतु बशीर मोमीन कवठेकर यांनी केलेले विविध कार्य प्रत्येक वेगवेगळ्या लेखात जोडण्या ऐवजी बशीर मोमीन कवठेकर या एकाच जोडणे अपेक्षित आहे. तरीही मी केवळ हुंडा आणि भारतातील हुंडा प्रथा या दोन लेखातील माहिती तितकी उडवली आहे. कृपया कवठेकर यांची योग्य ती विश्वकोशीय माहिती आपण त्यांच्या नावातील लेखात जोडताल असे अपेक्षित आहे. :[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:५०, १३ सप्टेंबर २०२४ (IST) ::नमस्कार, ::आधी माहिती खोडताना त्याचे कारण दिले नव्हते म्हणूनच विनाकारण म्हटले. एखाद्याला व्याकरण आवडणार नाही, एखाद्याला भाषातले शब्द प्रयोग आवडणार नाहीत ..असं बरच काही असू शकते. त्यामुळे, विशेषता, दुसऱ्याची माहिती जेव्हा आपण खोडतो तेव्हा थोडेसे स्पष्टीकरण देणे उचितच ठरेल. ::वाचक जेव्हा विकिपीडियावर कोणताही विषय वाचतो तर तेव्हा एकसंध आणि परिपूर्ण माहिती तेथे उपलब्ध असेल तर ते वाचकास निश्चितच फायद्याचे ठरते. त्यामुळे असे माहिती किंवा संदर्भ जोडणे यात गैर काही नाही. [[सदस्य:Ranjeetrao.Deshmukh|Ranjeetrao.Deshmukh]] ([[सदस्य चर्चा:Ranjeetrao.Deshmukh|चर्चा]]) २१:१५, १७ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. == [[अनंतराव थोपटे]] [[सदस्य:राहुलया|राहुलया]] ([[सदस्य चर्चा:राहुलया|चर्चा]]) १४:२३, १४ सप्टेंबर २०२४ (IST) [[अनंतराव थोपटे]] [[सदस्य:राहुलया|राहुलया]] ([[सदस्य चर्चा:राहुलया|चर्चा]]) १४:२७, १४ सप्टेंबर २०२४ (IST) :@[[सदस्य:राहुलया|राहुलया]], नमस्कार, अनंतराव थोपटे या लेखात माहिती चौकट जोडली आहे. आपण ती व्यवस्थित भरावी. काही शंका निर्माण झाल्या तर त्या येथे विचाराव्यात. कोणतीही घाई करू नये. तसेच सदरील लेख हा भाषण किंवा व्यक्ती चरित्र लिहल्या सारखा झाला आहे. जमल्यास [[विलासराव देशमुख]] या लेखाचा अभ्यास करून त्या प्रमाणे अनंतराव थोपटे हा लेख लिहावा. भाषा शैली विश्वकोशीय असावी, ललित लिखाण किंवा भाषणा प्रमाणे नसावी. योग्य ते संदर्भ जोडावेत. विशेषणे तसेच स्तुतीसुमने टाळावीत. आणि हो चुका होऊ द्या आपण त्या हळू हळू दुरुस्त करूया.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १८:१०, १४ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे image upload करणे == <nowiki>https://atcbhor.com/img/founder.jpg</nowiki> [[विशेष:योगदान/2401:4900:5030:448E:4CF9:B046:7915:EB80|2401:4900:5030:448E:4CF9:B046:7915:EB80]] १६:१०, १५ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर image upload करणे == <nowiki>https:[[//atcbhor.com/img/founder.jpg</nowiki>]] [[सदस्य:राहुलया|राहुलया]] ([[सदस्य चर्चा:राहुलया|चर्चा]]) १६:२६, १५ सप्टेंबर २०२४ (IST) :@[[सदस्य:राहुलया|राहुलया]], आपण सनोंद (म्हणजे लाँग इन) करून येथे संपादने करावीत. अन्यथा ना लेख व्यवस्थित होईल ना तुम्हाला मार्गदर्शन करता येईल. यापुढे दक्षता घेणे. आणि हो अकारण चुकीची संपादने चालूच ठेवल्यास कोणताही प्रचालक सदरील लेख कायम उडवेल, सबब सूचनांकडे दुर्लक्ष करू नये. याच बरोबर कोणत्याही संकेतस्थळावरील चित्र येथे जोडता येत नाही. यासाठी विकिमिडियावर ते उपलब्ध असावे लागते, आणि तेही स्वतः काढलेले प्रताधिकार मुक्त (म्हणजे कॉपी राईट फ्री) असावे लागते.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:२६, १५ सप्टेंबर २०२४ (IST) == Join the Wikipedia Asian Month Campaign 2024 == <div lang="en" dir="ltr"> Dear 2022 & 2023 WAM Organizers, Greetings from Wikipedia Asian Month User Group! The [[m:Wikipedia_Asian_Month_2024|Wikipedia Asian Month Campaign 2024]] is just around the corner. We invite you to register your language for the event on the "[[m:Wikipedia_Asian_Month_2024/Join_an_Event|Join an event]]" page and once again become an organizer for your language's Wikipedia. Additionally, this year we have selected [[m:Wikipedia_Asian_Month_User_Group/Ambassadors|ambassadors]] for various regions in Asia. If you encounter any issues and need support, feel free to reach out to the ambassador responsible for your area or contact me for further communication. We look forward to seeing you again this year. Thank you! [[File:Wikipedia Asian Month Logo.svg|thumb|100px|right]] [[m:User:Betty2407|Betty2407]] ([[m:User talk:Betty2407|talk]]) 11:00, 20 October 2024 (UTC) on behalf of [[m:Wikipedia_Asian_Month_2024/Team|Wikipedia Asian Month 2024 Team]] <small>You received this message because you was an organizer in the previous campaigns. - [[m:User:Betty2407/WAMMassMessagelist|Unsubscribe]]</small> </div> <!-- सदस्य:Betty2407@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Betty2407/WAMMassMessagelist&oldid=27632678 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Invitation to Participate in the Wikimedia SAARC Conference Community Engagement Survey == Dear Community Members, I hope this message finds you well. Please excuse the use of English; we encourage translations into your local languages to ensure inclusivity. We are conducting a Community Engagement Survey to assess the sentiments, needs, and interests of South Asian Wikimedia communities in organizing the inaugural Wikimedia SAARC Regional Conference, proposed to be held in Kathmandu, Nepal. This initiative aims to bring together participants from eight nations to collaborate towards shared goals. Your insights will play a vital role in shaping the event's focus, identifying priorities, and guiding the strategic planning for this landmark conference. Survey Link: https://forms.gle/en8qSuCvaSxQVD7K6 We kindly request you to dedicate a few moments to complete the survey. Your feedback will significantly contribute to ensuring this conference addresses the community's needs and aspirations. Deadline to Submit the Survey: 20 January 2025 Your participation is crucial in shaping the future of the Wikimedia SAARC community and fostering regional collaboration. Thank you for your time and valuable input. Warm regards,<br> [[:m:User:Biplab Anand|Biplab Anand]] <!-- सदस्य:Biplab Anand@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Biplab_Anand/lists&oldid=28078122 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' ११:५४, २६ जानेवारी २०२५ (IST) </div> <!-- सदस्य:Doc James@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == मार्गदर्शन हवे == ०१) मजकूर लिहून तो publish करत असताना, मराठी अनिवार्यता असा संदेश येत आहे. तो का? ते कळत नाहीये. कारण मजकूर मराठीमध्येच लिहीत आहे. तसा संदेश आल्यावर काय करावे? ०२) एखादा ब्लॉग official असेल तरीही त्याचा संदर्भ दिलेला चालत नाही का? (तेव्हाही 'मराठी अनिवार्यता' असा संदेश येत आहे. आणि मग dismiss करावे लागत आहे.) तुमच्या admin ला कळवा असे त्यात नमूद केले आहे. ते कोणाला व कसे कळवायचे हे कळत नाहीये. कृपया मार्गदर्शन करावे, ही विनंती. धन्यवाद! [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १५:२५, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) :सदरील अडचण [[ज्युडिथ टायबर्ग]] साठीची आहे का? मजकूर जोडताना त्यात संदर्भ नीट जोडला होता का? कदाचित त्यात काही गल्लत झाली असेल. मराठी विकिवर ब्लॉग आणि यूट्यूब वरील विशिष्ट लिंक पोस्ट होत नाहीत. जर ब्लॉग जोडायचा असेल तर माहिती चौकट किंवा बाह्य दुवे मध्ये जोडला जाऊ शकतो, इतरत्र नाही.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:००, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) ::ता.क. तुम्ही संपादन करत असताना जुडिथ, थिओसिफिकल तसेच असे काही शब्द संपादन गाळणीने नेपाळी किंवा इतर भाषिक म्हणून ओळखल्या. याच सोबत वर्डप्रेसचा दुवा स्व प्रकाशित ब्लॉग म्हणून ओळखला. यावर उपाय म्हणजे इंग्रजी शब्द मराठी अक्षरात लिहिताना थोडे बहुत बदल करून लिहिणे. तसेच वर्डप्रेस किंवा इतर तत्सम दुवे जोडणे टाळावेत. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:१०, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) ::०१) हो, त्याच लेखाबाबत ही अडचण येत आहे. संदर्भ म्हणून ब्लॉग जोडायचा असेल तर कसे करावे? ::०२) <u>काही शब्द संपादन गाळणीने नेपाळी किंवा इतर भाषिक म्हणून ओळखल्या.</u> - मी काम तसेच पुढे चालू ठेवू ना? काही अडचण नाही ना? ::०३) <u>तसेच वर्डप्रेस किंवा इतर तत्सम दुवे जोडणे टाळावेत....</u> ते संदर्भ वगळता येण्यासारखे नाहीयेत. कारण त्यावरच अधिक authentic data उपलब्ध आहे. काय करावे? ::धन्यवाद! [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २०:५८, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) :::इतर भाषिक शब्द म्हणून जरी सूचना आली तरीही आपण काम चालू ठेवावे. काही हरकत नाही. वर्डप्रेस, समाज माध्यमे (सोशल मीडिया) आणि इतर सर्व अनुदिनी (ब्लॉग) संदर्भ म्हणून अजिबात जोडू नका. संदर्भ लगेच नाही मिळाला तरी चालेल.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:१५, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) ::::ठीक. धन्यवाद!! [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १०:३९, ७ फेब्रुवारी २०२५ (IST) == Khadaan (Marathi translation) == @[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]], I was editing the Marathi version of the article Khadaan [https://mr.wikipedia.org/wiki/Special:ContentTranslation?title=Special:ContentTranslation&campaign=contributions-page&from=en&to=mr&page=Khadaan&targettitle=%E0%A4%96%E0%A4%A6%E0%A4%BE%E0%A4%A8&revision=1275487694 <nowiki>[1]</nowiki>]. I shall be greatly obliged if you see the technical faults here and publish it. Thank you [[सदस्य:Chachajaan|Chachajaan]] ([[सदस्य चर्चा:Chachajaan|चर्चा]]) १९:०५, १३ फेब्रुवारी २०२५ (IST) == टूल == कॉपी आहे कि नाही चेक करण्यासाठी Tool असेल तर लिंक द्या सर [[सदस्य:AShiv1212|AShiv1212]] ([[सदस्य चर्चा:AShiv1212|चर्चा]]) १७:१४, ४ मार्च २०२५ (IST) :https://copyvios.toolforge.org/?lang=mr :फक्त एवढी काळजी घेणे की विकिपीडियावरून इतरत्र देखील मजकूर कॉपी पेस्ट केलेला असू शकतो. त्यामुळे इतर संकेतस्थळावरून विपी वर आलाय का विपी वरून इतरत्र गेलाय, याचा निर्णय विचार करून घ्यावा.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:५३, ४ मार्च २०२५ (IST) == नारी शक्ती पुरस्कार विजेते == नमस्कार, तुम्ही नारी शक्ती पुरस्कार विजेत्यांवरील लेख तयार करीत असलेले पाहून आनंद झाला. या प्रत्येक विजेत्या आपल्या समाजासाठी उदाहरण आहेत. त्यांच्यावर लेखांद्वारे प्रकाशझोत घातल्याबद्दल धन्यवाद. [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) ००:०१, १५ मार्च २०२५ (IST) :धन्यवाद सर.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०६:५५, १५ मार्च २०२५ (IST) == Files without a license == Hi! It seems that you are the only one that is deleting files without a license. You may have told me earlier but what is the reason that you (or someone else) does not delete all of the files in one massdelete? If it is because of the flooding of recent changes then [[:m:Meta:Flood flag]] could be a solution. Or is the reason that you are doing some checks of the files before you delete them? [[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:१५, १६ मार्च २०२५ (IST) :Hi, my english is not so fair. So kindly ignore my mistakes. :# I have no bot as well don't know how to use it. :# there may be flooding of in recent changes. :# And yes I check properly every file before deleting it. ::That's why it takes more time. :[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:५४, १६ मार्च २०२५ (IST) :: Thank you! Your English is good enough for me. I'm not a native English speaker either :-) And even if I was I would not care about any errors. :: You do not need a bot to delete files faster. You can use a script (see tip at [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]]). But you would still flood recent changes unless you get flood flags implemented here. :: Checking files manually takes a lot of time. Too bad the other admins does not help you. Have you found any errors so far? If there are any known types of errors I might be able to have my bot remove the deletion template from similar files. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ००:१२, १७ मार्च २०२५ (IST) :::@[[सदस्य:MGA73|MGA73]] thanks for your valuable suggestion. Still now there are two problems. :::# it's flooding in recent changes. :::# as an admin, I am checking each and every file before deleting. ::::So, still it will take some time from my side. Once again thanks for your support.- :::[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १४:०३, १७ मार्च २०२५ (IST) ::::As long as more files are fixed/deleted than new files are uploaded it is good :-) I will try to move more files to Commons ([[:Category:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons ]] / [[:Category:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]]). --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १५:१५, १७ मार्च २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[शकुंतला मजुमदार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १४:३४, २६ मार्च २०२५ (IST) == विकीडाटा कलम दुरुस्ती == कृपया, खालील पानांची विकीडाटा कलमे दुरुस्त करावीत. # [[:वर्ग:गुजरात विधानसभा]] # [[:वर्ग:महाराष्ट्र विधानसभा]] # [[:वर्ग:महाराष्ट्र विधानसभा निवडणुका]] # [[:वर्ग:दिल्ली विधानसभा निवडणुका]] # [[:वर्ग:बिहार विधानसभा निवडणुका]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:१७, २६ एप्रिल २०२५ (IST) :{{Done}} --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> १३:२४, २६ एप्रिल २०२५ (IST) ::# [[:वर्ग:२००२ राष्ट्रकुल खेळ]] ::# [[:वर्ग:२०१० राष्ट्रकुल खेळ]] ::# [[:वर्ग:उल्हासनगर]] ::# [[:वर्ग:कंदहार]] ::# [[:वर्ग:बीजिंग]] ::# [[:वर्ग:क्वांगचौ]] ::# [[:वर्ग:मस्कत]] ::# [[:वर्ग:जेरुसलेम]] ::# [[:वर्ग:आइसलँडमधील शहरे]] ::# [[:वर्ग:इराणमधील शहरे]] ::# [[:वर्ग:झांबियामधील शहरे]] ::# [[:वर्ग:सीरियामधील शहरे]] ::[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १०:००, २ मे २०२५ (IST) :::{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ११:४१, ३ मे २०२५ (IST) ::::फक्त [[:वर्ग:आइसलँडमधील शहरे]] साठी अचूक वर्ग सापडला नाही. कदाचित [[:en:category:Municipalities of Iceland|Municipalities of Iceland]] असावा. @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] नक्की सांगाल का. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ११:४६, ३ मे २०२५ (IST) ::::: [[:वर्ग:आइसलँडमधील शहरे]] मी दुरुस्त केले आहे, फक्त [[:वर्ग:इराणमधील शहरे]] चुकीच्या पानाशी जोडले आहे. [[:en:category:Cities in Iran]] हे योग्य पान आहे. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:१०, ३ मे २०२५ (IST) {{साद|संतोष गोरे}} # [[:वर्ग:सुदानमधील शहरे]] # [[:वर्ग:कोसोव्होमधील शहरे]] # [[:वर्ग:कँडी]] # [[:वर्ग:मेरठ]] # [[:वर्ग:हंपी]] # [[:वर्ग:आग्रा]] # [[:वर्ग:जोरहाट]] # [[:वर्ग:बंगळूर]] # [[:वर्ग:जाफना]] # [[:वर्ग:गुवाहाटी]] # [[:वर्ग:प्रयागराज]] # [[:वर्ग:विजयवाडा]] # [[:वर्ग:बेळगांव]] # [[:वर्ग:गुलबर्गा]] # [[:वर्ग:अलीगढ]] # [[:वर्ग:फैजाबाद]] # [[:वर्ग:तुलूझ]] # [[:वर्ग:नीस]] # [[:वर्ग:बोर्दू]] # [[:वर्ग:लेंस]] # [[:वर्ग:कराची]] # [[:वर्ग:नेपियर]] # [[:वर्ग:वेलिंग्टन]] # [[:वर्ग:विशाखापट्टणम]] # [[:वर्ग:मोरोक्कोमधील शहरे]] # [[:वर्ग:पनामामधील शहरे]] # [[:वर्ग:गोवा राज्यातील शहरे व गावे]] # [[:वर्ग:अरुणाचल प्रदेशमधील शहरे]] # [[शहाड]] # [[टिटवाळा]] # [[आसनगाव बुद्रुक]] # [[आसनगाव (डहाणू)]] # [[पळसदरी]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:०६, ४ मे २०२५ (IST) :{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:०९, ११ मे २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[शकुंतला मजुमदार]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुकरी बोम्मागौडा]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ०६:३१, २९ एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सुकरी बोम्मागौडा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[बीना शेठ लष्करी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[वर्तिका नंदा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सीमा साखरे]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[नसीरा अख्तर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुमिता घोष]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अनुराधा नाईक]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अमृता पाटील]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १३:३०, २९ एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[लॉरेन पॉवेल जॉब्स]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[ए. सीमा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[कलावती देवी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[दर्शना गुप्ता]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सोनिया जब्बार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुनीता देवी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मिझो हमेईछे इन्सुइहखावम पॉल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अंबिका बेरी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ११:३०, ३० एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[मिनी वासुदेवन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[दिदी कॉन्ट्रॅक्टर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मुमताज काझी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[नंदिता शाह]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[सुभा वारियर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मोनिका]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[निकिता ठुकराल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[स्नेहलता नाथ]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[बीना देवी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[चामी मुर्मू]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[लतिका ठुकराल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[प्रियंवदा सिंग]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[पुष्पा गिरिमाजी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[निल्झा वांगमो]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[कमल कुंभार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मीरा ठाकूर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मधु जैन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[सीमा मेहता]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[बानो हरालू]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[दीपिका कुंडजी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[वनस्त्री]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[लक्ष्मी गौतम]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[सुपर्णा बक्षी गांगुली]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[नंदिता कृष्णा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[रेवण्णा उमादेवी नागराज]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[स्मिता तंडी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मालविका अय्यर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[साईलक्ष्मी बालीजेपल्ली]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[स्वराज विद्वान]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अनोयारा खातून]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[पी. कौसल्या]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[नेहा किरपाल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १६:३०, ३० एप्रिल २०२५ (IST) :@[[सदस्य:Sandesh9822|Sandesh9822]] नमस्कार, [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५ |स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५]] प्रकल्पात मी जे लेख लिहिलेत ते [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५#नियम|नियमांना]] अनुसरून आहेत असे मला वाटते. कृपया पहिला नियम पाहावा, त्यानुसार 'लेख विस्तारित किंवा नवीन लेखात किमान ३,००० बाइट्स किंवा ३०० शब्द असणे आवश्यक आहे.' यानुसार माझे सर्व लेख आहेत. परंतु आपण काही लेख रिजेक्ट केले आहेत अशी सूचना दिसून येत आहे. खुलासा कराल का..? - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १८:०१, ३० एप्रिल २०२५ (IST) ::नमस्कार, मी वापरत असलेल्या [https://tools.wikilovesfolklore.org/campwiz/campaign/110 या] टूलमध्ये लेखात नव्याने जोडलेली शब्दसंख्या ३०० पेक्षा कमी दाखवत आहे (नवीन लेखात किमान ३,००० बाइट्स किंवा ३०० शब्द). या कारणाने काही लेख नामंजूर केले आहेत, तथापि हा निकाल अंतिम समजू नये. टूल मधील त्रुटी शोधून लेखांना पुन्हा तपासले जाईल. --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> १८:२७, ३० एप्रिल २०२५ (IST) सादर केलेल्या काही लेखांची एकूण शब्दसंख्या (संदर्भातील शब्द वगळून) 300 पेक्षा कमी आढळून येत आहे. आणि असे लेख नामंजूर करण्यात आले आहेत. तथापि, माझ्याकडून मोबाईलवर संपादन करताना काही लेखांवर "300 पेक्षा कमी शब्द असल्याची टीप" टाकली गेली, प्रत्यक्षात ते 300 पेक्षा जास्त शब्दांचे व '''मंजूरही''' झालेले लेख आहेत. अनावश्यक ठिकाणी असलेली ती टीप काढून टाकली जाईल. --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> २१:११, ३० एप्रिल २०२५ (IST) :'नवीन लेखात किमान ३,००० बाइट्स किंवा ३०० शब्द असणे आवश्यक आहे.' या नियमानुसार शब्द संख्या जरी ३०० भरली नाही तरी बाईट्स च्या नियमात सर्व लेख बसतात असे मला वाटते.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:५२, ३० एप्रिल २०२५ (IST) ::ठीक. मी लवकरच सर्व लेखांची पुनर्तपासनी करेन. --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> ११:०७, ३ मे २०२५ (IST) :::@[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]] Don't worry where the स्थिती = approved and note = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली. That is a system bug I feel because I am also facing the same. I will ask developer to fix it soon. [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) १९:०९, ३ मे २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सौरभ सुमन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = लेखाची शब्दसंख्या २६८ आहे) * [[बसंती देवी (पर्यावरणतज्ज्ञ)]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[उत्तरा पडवार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मीना शर्मा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[वासु प्रिमलानी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[कृष्णा यादव]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[छांव फाउंडेशन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[साधना महिला संघ]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) २१:३०, ३० एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[बीना शेठ लष्करी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[वर्तिका नंदा]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सीमा साखरे]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[नसीरा अख्तर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुमिता घोष]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अनुराधा नाईक]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अमृता पाटील]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[लॉरेन पॉवेल जॉब्स]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[ए. सीमा]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[कलावती देवी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[दर्शना गुप्ता]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सोनिया जब्बार]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुनीता देवी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मिझो हमेईछे इन्सुइहखावम पॉल]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अंबिका बेरी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मिनी वासुदेवन]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[दिदी कॉन्ट्रॅक्टर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[मुमताज काझी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[नंदिता शाह]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[सुभा वारियर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[मोनिका]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[निकिता ठुकराल]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[स्नेहलता नाथ]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[बीना देवी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १९:३०, ३ मे २०२५ (IST) == [[:वर्ग:Files uploaded by Archanapote]] == I see that you use the script to mass delete. That makes things easier :-) One of the users with many uploads is [[User:Archanapote]]. I have asked user to add a license because user was active. But I asked in English. If Archanapote confirm to be the photographer and confirm a license I can fix the files with my bot. Same if any other users are active. If you ask any users in local language and get a reply just let me know. [[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १९:४२, ८ मे २०२५ (IST) :{{झाले}}- sent her a message. Let's see what happens.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:५६, ८ मे २०२५ (IST) And now that you use "Files uploaded by ..." to delete files I have started removing those categories from all files with a license template. That should make it easier. I can also add a non-free template to logos. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:४५, १० मे २०२५ (IST) Removed... * Except [[:वर्ग:Files uploaded by Rahuldeshmukh101]] that seems to be active. So Rahuldeshmukh101 should be able to add a license. * Except [[:वर्ग:Files uploaded by Archanapote - cc]] that are all licensed Creative Commons but Archanapote could perhaps check the files. Perhaps you can leave a note to Rahuldeshmukh101 and skip those categories for now. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २१:०३, १० मे २०२५ (IST) :Thanks for your help. I need ''category:Files uploaded by...'' so that I can check and delete those files using the script to mass delete. And yes, it will be better if you make 50 to 100 files in each category.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:२२, १० मे २०२५ (IST) :: Okay. I will add a license to a number of logos first and then I can split up the files in smaller categories. Perhaps you can start with [[:वर्ग:Files uploaded by Kaustubh]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २१:३३, १० मे २०२५ (IST) Hi! Do you mean like with [[:वर्ग:Files uploaded by Bantee]] where I put files in smaller sub categories? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ००:१८, १४ मे २०२५ (IST) :Thanks, it will save my time and speed up the deletion.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:०८, १४ मे २०२५ (IST) ::Okay I will make more categories like this soon. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १२:१७, १४ मे २०२५ (IST) The files I nominated for deletion are in [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]] and I have only marked files that was unused when I marked them. The Files in "Files uploaded by..." also included files with a license but I removed them from the categories as written above. But I came to think that some files in "Files uploaded by..." may be in use. So my question is if you would like only to delete unused files or if you delete all unlicensed files? Since uploaders had months and years to add a license I doubt they will add one so the files should in my opinion be deleted even if in use. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:३०, १६ मे २०२५ (IST) :At presentI am deleting unused files, that's why I am spending more time to check every nominated file. I have no idea what to do with unlicensed used files. We will discuss it later after the deletion of unlicensed unused files. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १९:५३, १६ मे २०२५ (IST) :: In that case I will move all the unused files in subcategories of "Files uploaded by..." and leave the files in use in the top category. Then it will be easier for you to see which files are in use. :: Unlicensed files is a violation of [[:wmf:Resolution:Licensing_policy]] so they should be deleted too even if they are in use. So they have to be deleted at some point too. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:०६, १६ मे २०२५ (IST) Perhaps you could have a look at the files in [[:वर्ग:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]]? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १८:४६, २२ मे २०२५ (IST) :Those files are may be moved on commons. What to do? Do we have to delete them from mrwiki..? [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:४३, २२ मे २०२५ (IST) :Just finished deleting category :Files uploaded by Maihudon. I think that this category includes files use on are.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:४४, २२ मे २०२५ (IST) ::It is much easier to clean up if we delete files locally that are also on Commons. About the files in use they should be in the top category and the unused in the sub categories. The category you mention is empty? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २२:५९, २२ मे २०२५ (IST) :::Emptied [[:वर्ग:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]] - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:०९, २४ मे २०२५ (IST) ::::Even [[:वर्ग:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons]] too cleared.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:२४, २४ मे २०२५ (IST) :::::Great! I added some more photos to the two categories. And I noticed that some photos were uploaded by Archanapote here and a few days later by Cherishsantosh. I do not know if it is the same user or what happend. I left a message at [[सदस्य_चर्चा:Archanapote#License,_source_and_author_on_your_uploads]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:५२, २४ मे २०२५ (IST) ::::::I marked the rest of the files to day and replaced the usage. So [[:वर्ग:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons]] should be ready to empty one last time. After that I will wait for the deletion of the files allready marked for deletion. When they are done we can figure out what to check next. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २३:२८, २५ मे २०२५ (IST) Hello! Great work deleting files!!! I have now marked more unused and unlicensed files for deletion. I stopped again because I noticed that the bot flag seems to be expired. The files are in sub categories of [[:वर्ग:Files not in use]] and [[:वर्ग:Files uploaded by Archanapote]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:२६, २६ जून २०२५ (IST) :I think [[:वर्ग:Files not in use - delete]] is having movie poster with valid license, like [[:चित्र:Adgul Madgul 01.jpeg]]. Is it so?-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०६:४२, १४ जुलै २०२५ (IST) :: Yes the license seems valid enough. But the file is not in use. And non-free files are only allowed if they are in use. If the file was removed from an article by a mistake it can be added again. But if it file is no longer needed it should be deleted. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १३:१७, १४ जुलै २०२५ (IST) :::Recently I have removed ''Category:Files not in use - delete'' from three files, as those are in use, please check. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:१८, १५ जुलै २०२५ (IST) :::: It is good that you check. I had a look at the three files and the files were added to an article after I nominated them for deletion. For example [[Special:Diff/2589153]]. So someone is checking the files that I nominate for deletion. If we could get that user to check the files before they are nominated for deletion it would be good. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २१:२८, १५ जुलै २०२५ (IST) ::::: I am now adding the files to [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]]. Maybe that will make our secret helper work on the files. I suggest not to delete the files now but wait a few weeks. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:३३, १६ जुलै २०२५ (IST) ::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] could you help to add files in respective pages please? [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:३८, १६ जुलै २०२५ (IST) :::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]] मधील चित्रे योग्य त्या चित्रपटाच्या लेखात जोडता का, जेणेकरून ही चित्रे मराठी विकिपीडियावर तशीच ठेवता येतील.--[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १५:५९, १९ जुलै २०२५ (IST) ::::::::{{साद|संतोष गोरे}} हो जमेल तेवढे करतो नक्की. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १६:२४, १९ जुलै २०२५ (IST) :::::::::सौम्य स्मरण. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ११:०७, २२ जुलै २०२५ (IST) ::::::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]], केले का काम? - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०६:२४, २८ जुलै २०२५ (IST) :::::::::::{{साद|संतोष गोरे}} बहुतांशी सर्व छायाचित्रे योग्य त्या पानांवर जोडली आहेत, धन्यवाद. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १३:२८, २ ऑगस्ट २०२५ (IST) ::::::::::::@[[सदस्य:MGA73|MGA73]] kindly check [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]] as now most of the files are added in respective pages. Remaining should be now deleted. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १४:४३, २ ऑगस्ट २०२५ (IST) ::::::::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] and [[User:संतोष गोरे]]. I have now removed the files that are in use. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २३:५६, ३ ऑगस्ट २०२५ (IST) I have added f:iles to [[:वर्ग:Files uploaded by Anna4u]]. Mane are taken from the Internet. They are all unused so I suggest to delete them. Should I add the same deletion tag as on the other files? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ०१:५७, १६ जुलै २०२५ (IST) :[[:वर्ग:Files uploaded by Anna4u]] isn't available. Kindly add [[: वर्ग:files not in use - delete]]. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०८:०६, ४ ऑगस्ट २०२५ (IST) ::Tiven2240 deleted the files so nothing left to do with those files :-) --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ११:१५, ४ ऑगस्ट २०२५ (IST) == 1,000 == I noticed we are getting closed to 1,000 in [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]]. Next time you delete the number should get below that number! I hope you have a beer ready or maybe Solkadhi? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:१९, ३० मे २०२५ (IST) == Feminism and Folklore 2025 - Local prize winners == [[File:Feminism and Folklore 2025 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''{{int:please-translate}}'' Dear Wikimedian, Congratulations on your outstanding achievement in winning a local prize in the '''Feminism and Folklore 2025''' writing competition! We truly appreciate your dedication and the valuable contribution you’ve made in documenting local folk culture and highlighting women’s representation on your local Wikipedia. To claim your prize, please complete the [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdONlpmv1iTrvXnXbHPlfFzUcuF71obJKtPGkycgjGObQ4ShA/viewform?usp=dialog prize form] by July 5th, 2025. Kindly note that after this date, the form will be closed and submissions will no longer be accepted. Please also note that all prizes will be awarded in the form of [https://www.tremendous.com/ Tremendous Vouchers] only. If you have any questions or need assistance, feel free to contact us via your talk page or email. We're happy to help. Warm regards, [[:m:Feminism and Folklore 2025|FNF 2025 International Team]] ::::Stay connected [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div> --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १५:५०, २१ जून २०२५ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=28891702 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == पारितोषिक क्रमांकाबाबत == नमस्कार, मला स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य यामध्ये पारितोषिक मिळाले असून त्यासाठी फॉर्म भरण्यास सांगण्यात आले आहे. त्यामध्ये एक प्रश्न - तुम्हाला कितव्या क्रमांकाचे पारितोषिक आहे असा आहे. पण मला अजून तशी कोणतीही मेल किंवा संदेश मिळालेला नाही. त्यामुळे फॉर्म भरण्यात अडचण आहे. मला ते कसे कळेल, कृपया सांगू शकाल का? धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २२:२१, २१ जून २०२५ (IST) :@[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] तसेच @[[सदस्य:Sandesh9822|Sandesh9822]], नमस्कार, अजून विजेत्यांना कोणत्याही प्रकारचा संदेश देण्यात आलेला नाही. सबब वरील प्रश्न अनुत्तरित राहतोय. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:००, २१ जून २०२५ (IST) ::Please check [https://meta.wikimedia.org/wiki/Feminism_and_Folklore_2025/Results#Marathi_Wikipedia] [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) ०८:१५, २२ जून २०२५ (IST) :::@[[सदस्य:Dharmadhyaksha|Dharmadhyaksha]], @[[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] आणि @[[सदस्य:Vikrantkorde|Vikrantkorde]], [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५]] प्रकल्पाचा वरील प्रमाणे निकाल जाहीर करण्यात आला आहे. कृपया नोंद घ्यावी.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:३१, २२ जून २०२५ (IST) ::::[[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५]] या पानावर देखील सदस्यांची नावे नमूद केली आहेत.--[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> १२:०१, २२ जून २०२५ (IST) ::::माहितीसाठी धन्यवाद. फॉर्ममध्ये तृतीय क्रमांकाच्या पारितोषिकाचा पर्याय दिलेला नाही. काय करावे? कृपया मार्गदर्शन कराल का? [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १८:३२, २२ जून २०२५ (IST) :::::@[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]], @[[सदस्य:Sandesh9822|Sandesh9822]] यांचे तिसरे बक्षीस आहे की उत्तेजनार्थ? कारण तिसऱ्या बक्षिसाचा पर्याय येत नाहीये. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:३१, २२ जून २०२५ (IST) ::::::Third prize (best article) is given to @[[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]]. Sorry to type in english. [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) ०९:१२, २३ जून २०२५ (IST) :::::::धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) ११:५२, २३ जून २०२५ (IST) :::::::नमस्कार, आपले उत्तर मिळाल्यानंतर विकिपीडियाकडून आलेला फॉर्म लगेच भरून पाठविला होता. पण त्यांच्याकडून अद्यापि काहीही उत्तर आलेले नाही. उत्तर अजून येणे अपेक्षित आहे की माझ्याकडून काही राहून गेले ते समजले नाही, म्हणून येथे विचारत आहे. तसदीबद्दल दिलगीर आहे. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १२:३५, १३ जुलै २०२५ (IST) ::::::::वेळ लागतो, बहुतेक एक भेट कार्ड (गिफ्ट व्हाउचर) येते. ज्याद्वारे आपण ऑनलाईन वस्तू खरेदी करणे किंवा बिल भरणा इत्यादी करू शकतो. ईमेल आल्यावर नक्की कळेल.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:४०, १३ जुलै २०२५ (IST) :::::::::ठीक. धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १८:३२, १३ जुलै २०२५ (IST) == Update on files == Hi! I think it might be easier with a new section with status on the cleanup. Files in the categories can be deleted because they are moved to Commons: # [[:Category:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons ]] # [[:Category:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]] I have added files from two users to categorie: # [[:वर्ग:Files uploaded by Anna4u]] # [[:वर्ग:Files uploaded by Shreemarkal]] Many are taken from the Internet. They are all unused so I suggest to delete them. Should I add the same deletion tag as on the other files (so they end up in [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]])? The unused non-free files have all been added to: # [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]] Hopefully someone will help check and add to articles. If not they should be deleted later. These files have no license: # [[:वर्ग:Files with no license]] There are only three options: 1) Add a free license (PD-old for example or if uploader is active and respond), 2) Add a non-free rationale/license or 3) Delete the files. The free files can be moved to Commons if the license claim seems legit and the file seems usable. I have added them to: # [[:वर्ग:Unidentified subjects in India]] That will make sure the files end in a category related to India if moved to Commons. I have some scripts in [[सदस्य:MGA73/common.js]] that might be useful. [[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:५२, १७ जुलै २०२५ (IST) :Put your queries about files which are seemed to be downloaded from internet or having some issues on [[विकिपीडिया:चावडी/इतर चर्चा]]. Lets etsuggestions from other admins. Tagg other admins from the list [[विकिपीडिया:प्रचालकांची यादी#विद्यमान प्रचालक|विद्यमान प्रचालक]]. This will be better.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:१६, १७ जुलै २०२५ (IST) :Files in the categories has be deleted. :# [[:Category:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons]] :# [[:Category:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]] :[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:२१, १७ जुलै २०२५ (IST) :: Thank you. I moved more files to Commons so there are more to delete :-) --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:१०, १८ जुलै २०२५ (IST) Hello again! I moved a few more to Commons (mostly different name). Perhaps you can delete them? Most of the remaining free files have no description and I think the best is to add a description before files are moved to Commons. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १४:२७, २० जुलै २०२५ (IST) :I just found out that some files were never updated correctly by the wiki-software when I nominated them for deletion so they did not show up in the deletion category. I forced an update of the pages so now they show up. I also found a number of file pages with test but without a file or the file was on Commons. So there are a number of files/pages in [[:वर्ग:लवकर वगळावे विनंत्या]]. Also there are a few NowCommons again. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १३:३८, २५ जुलै २०२५ (IST) ::I think that you have aaded Delete template, due to which it was not showing delete request in [[:वर्ग: उल्लेखनीयता रद्दीकरण]]. Most of delete template include [[:वर्ग:लवकर वगळावे विनंत्या]]. So the files nominated for deletion could be seen here. Also you should have to add [[: वर्ग:Files not in use - delete]] for my convenience. Let it, I will definitely delete the nominated files as per my convenience. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १६:०३, २५ जुलै २०२५ (IST) :::I have added [[:वर्ग:Files not in use - delete]] on most of the files. The files that are on Commons but have a local description page are in use but should be deleted because the file is on Commons. I think it will be easier for you if we do not put them in the same category. We can add the other file pages to a category later. I could also add the NowCommons template instead if that makes it easier. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:४३, २५ जुलै २०२५ (IST) ::::LOL you are fast! --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:४४, २५ जुलै २०२५ (IST) :::::I added the remaining files / file pages to [[:वर्ग:Files to delete]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:५२, २५ जुलै २०२५ (IST) :::::thanks, but actually I am just helping you, while you are doing hard work.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १७:०३, २५ जुलै २०२५ (IST) Also perhaps you can add a license to: * [[:File:Wiki.png]] * [[:File:WikiLogo.PNG]] The files are protected so I can't add a license. For example {{tl|Cc-by-sa-3.0}}. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:०२, २५ जुलै २०२५ (IST) :Should I have to add template {{t|Cc-by-sa-3.0}} to above two files? [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०६:२२, २८ जुलै २०२५ (IST) ::Yes please. The second file is also on Commons as [[:c:File:Wikipedia-logo-mr.png]] so it could also be replaced and deleted. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १२:२९, २८ जुलै २०२५ (IST) :::It means there is no of [[:चित्र:WikiLogo.PNG]], which is already available on commons. Should I delete it?-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १३:१४, २८ जुलै २०२५ (IST) ::::Yes you can delete it. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १३:३२, २८ जुलै २०२५ (IST) :::::{{झाले}} [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १६:१३, २८ जुलै २०२५ (IST) Hello! I added one file to [[:वर्ग:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]]. If there are no response to [[विकिपीडिया:आंतरविकि_दूतावास#Status_in_cleanup_of_files_per_August_2025]] next step could perhaps be that I oprhan files from [[:वर्ग:Files with no license]] so they can be deleted. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:१७, २१ ऑगस्ट २०२५ (IST) == स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६ == [[File:FNF 2026 Mr logo.png|right|400px|frameless]] प्रिय विकिसदस्य, '''[[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६]]''' ही विकीमेडियन्स द्वारा स्थापन केलेली एक वार्षिक स्पर्धा आहे. [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|विकी लव्हस फॉल्कलोर]]ची थीम लिंगभेद कमी करणे आणि लोकांवर लक्ष केंद्रित करणे यावर आधारित आहे. अनेक आशियाई व भारतीय विकिपीडिया समुदायांनी यात भाग घेतला आहे आणि आमची अशी इच्छा आहे की आपण मराठी विकिपीडियावर आपले योगदान द्यावे. योगदानाचा मुख्य हेतू लिंग अंतर कमी करण्यात थेट प्रभाव पाडेल. ही स्पर्धा १ फेब्रुवारी २०२६ रोजी सुरू होऊन ३१ मार्च २०२६ रोजी समाप्त होईल. स्पर्धेतील विजेत्याला तयार केलेल्या पृष्ठांच्या संख्येच्या आधारे घोषित केले जाईल. पहिले स्थानिक बक्षीस - २५ अमेरिकन डॉलर्स, दुसरे स्थानिक बक्षीस - २० अमेरिकन डॉलर्स, तर सर्वोत्कृष्ट निर्णायक लेखासाठी - १५ अमेरिकन डॉलर्स दिले जातील. सहभाग किंवा योगदान करताना येणाऱ्या कोणत्याही समस्यांबाबत अथवा कोणत्याही मदतीसाठी ज्युरी सदस्यांच्या ([[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] किंवा [[सदस्य: संतोष गोरे|संतोष गोरे]]) चर्चा पानावर संदेश लिहा. कृपया [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६]] या पृष्ठावरील सर्व सूचना आणि नियम वाचा. तसेच [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६/नोंदणी|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६/नोंदणी]] या पानावर आपली नाव नोंदणी करून स्पर्धेत सहभागी व्हावे. तसेच [https://tools.wikilovesfolklore.org/campwiz/campaign/224/submission/new हा दुवा] वापरून तुम्ही तयार केलेला लेख सादर करावा. :धन्यवाद. :[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] आणि [[सदस्य: संतोष गोरे|संतोष गोरे]] :आयोजक :'''स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६''' --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) २०:४१, ५ फेब्रुवारी २०२६ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf2026&oldid=30030409 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Feminism and Folklore 2026 – Community Organisers & Jury == Hello {{PAGENAME}}!, Thank you for taking the lead in organising '''Feminism and Folklore 2026''' in your community. We truly appreciate your efforts! To ensure a smooth and successful campaign, please make sure you have: * Fully completed all details on the [[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Feminism and Folklore 2026 Project Page]]: * Started promoting the campaign within your community. * Requested a local administrator to place a '''sitenotice''' about the campaign so users are notified. * Used the '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/fnf/ Article List Generator Tool]''' and shared the generated article lists with your community. === Internet & Childcare Support === Community organisers and jury members who require '''internet and childcare support''' (non-mandatory, opt-in, request-only support) should fill the support request form '''by 22 February 2026'''. '''[https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeutXEF1yTnJfExWUYPIf6SkhcnTgul07BeI-biqT4RE_vsrA/viewform Link to the form]''' Requests submitted after this date will not be entertained. === Important Participation Guidelines === * Minimum article size: '''3000 bytes and 300 words''' (final decision may be set by local organisers). * If your country is not listed on the Article list generator tool, please contact us. === Community Engagement === * Keep your community active and motivated throughout the campaign. * Share your achievements and notable articles with us so we can highlight them globally. * In the support form, please indicate if you would like a '''quick coordination call after the campaign'''. Let’s make '''Feminism and Folklore''', under the banner of '''#WeTogether''', help bridge the '''gender gap''' and '''folklore gap''' on Wikipedia worldwide. 🌍✊ Thank you for your collaboration! ''If someone from your community organisers or jury has missed this message feel free to share this message with them.'' Feminism and Folklore International Team. –[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १०:४७, १६ फेब्रुवारी २०२६ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf26&oldid=30083330 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == अलीकडील लेख == नमस्कार, आपण स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६ या कार्यशाळेत भाग घेतलेला दिसले. त्यानंतर येथे अनेक लेख तयार झालेले आहेत, ते बहुधा या कार्यशाळेच्या प्रभावाने असावेत. या लेखांमध्ये मोठे बदल पाहिजेत. अशा सत्रांतून विकिपीडियावरील संकेतांचा उल्लेख आवर्जून केला जावा ही विनंती. याजोगे नंतर त्यात बदल करीत बसण्यात वेळ जात नाही. आपण या लेखांमध्ये (नेहमीप्रमाणे) लक्ष घालून योग्य ते बदल कराल ही खात्री आहे. असे असताही १. ''नवीन संपादकांचे योगदान नक्कीच स्वागतार्ह आहे!'' हे घडवून आणल्याबद्दल धन्यवाद. २. इतर कार्यशाळांपेक्षा गेल्या २४-३६ तासांतील योगदान लक्षणीयतेने चांगले आहे. [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) ०७:५४, ८ मार्च २०२६ (IST) :नमस्कार, कौतुकाची थाप दिल्या बद्दल धन्यवाद. परंतु आपणास एक सांगू इच्छितो की, मी व @[[सदस्य:Tiven2240|टायविन]] यांनी [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६]] यावर कार्यशाळा घेतली आहे. याच काळात दुसरा प्रकल्प [[विकिपीडिया:महिला संपादनेथॉन- २०२६|महिला संपादनेथॉन- २०२६]] हा देखील नेहमी प्रमाणे चालू असून, त्यात मोठ्या प्रमाणावर लेख निर्मिती सुरू आहे. असो. लेख कोणतेही असोत माझे काम चालू राहील. केवळ वैयक्तिक कारणाने, सध्या मला येथे जास्त वेळ देता येत नाहीय. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">. संतोष गोरे .</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०९:१५, ९ मार्च २०२६ (IST) ::@[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ते आमच्या प्रकल्पातले नाहीत. धन्यवाद. [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) १६:४८, ९ मार्च २०२६ (IST) == Next Steps and Feedback meeting for Feminism and Folklore Organizers == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> Dear Organizer, I hope this message finds you well. First and foremost, on behalf of the International Team I want to extend my gratitude to you for your efforts in organizing the '''Feminism and Folklore 2026''' campaign on your local Wikipedia. Your contribution has been instrumental in bridging the gender and folk gap on Wikipedia, and we truly appreciate your dedication to this important cause. As the campaign has ended I wanted to inform you about the next steps. It's time to commence the jury process using the CampWiz or Fountain tool where your campaign was hosted. Please ensure that you update the details of the jury, campaign links and the names of organizers accurately on the [[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|sign-up page]]. Once the jury process is completed, kindly update only the top 3 winners details on the [[:m:Feminism and Folklore 2026/Results|results page]] accordingly. The deadline for jury submission of results is '''April 30, 2026'''. However, if you find that the number of articles is high and you require more time, please don't hesitate to inform us via email or on campaign Meta Wiki talk page. We are more than willing to approve an extension if needed. Should you encounter any issues with the tools, please feel free to reach out to us on Telegram for assistance. Your feedback and progress updates are crucial for us to improve the campaign and better understand your community's insights. Therefore, we kindly ask you to spare just an hour to collectively share your progress and achievements with us during our '''[[:m:Event:Feminism and Folklore 2026 Post-Campaign Office Hour|community feedback session]]'''. Your input will greatly assist us in making the campaign more meaningful and impactful. Thank you once again for your hard work and dedication to the Feminism and Folklore campaign. Your efforts are deeply appreciated, and we look forward to hearing from you soon. Warm regards, [[User:Tiven2240|Tiven2240]] on behalf of Feminism and Folklore International Team <nowiki>#WeTogether</nowiki> </div></div> --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १७:२७, ११ एप्रिल २०२६ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf26&oldid=30391231 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Last Few Days: WikiConference India 2026 Scholarship Applications == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''{{int:please-translate}}'' Dear Wikimedian, We're happy to share that scholarship applications for '''WikiConference India 2026''' are currently open and the deadline is just around the corner. [[m:Special:MyLanguage/WikiConference India 2026|WikiConference India 2026]] is the fourth edition of the national-level conference that brings together Wikimedians and stakeholders engaged in Indic-language Wikimedia projects and the broader open knowledge movement across India and South Asia. The conference will take place in Kochi, Kerala, from 4–6 September 2026. * You can find the more information and the application form at the [[m:Special:MyLanguage/WikiConference India 2026/Scholarship|Scholarship page here at Meta wiki]] * '''Scholarship deadline: 15 April 2026, 11:59 PM IST''' With only a few days left, we warmly encourage you to apply if you haven’t already and kindly request you to share this with your community and encourage others to apply. For more information and regular updates, we encourage you to visit the conference Meta page. Warm regards, <br> on behalf of the WikiConference India 2026 Organising Team ''This message was sent with [[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) on ००:००, १२ एप्रिल २०२६ (IST)'' </div> <!-- सदस्य:Gnoeee@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/WCI_2026_active_users&oldid=30389801 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) ०१:३६, २९ एप्रिल २०२६ (IST) </div> <!-- सदस्य:Keegan (WMF)@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472432 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> ==बार्नस्टार== {| class="barnstar" style="border:1px solid gray; background:#fdffe7;" |- |rowspan="2" style="padding-right:5px;" | {{#ifeq:{{{3}}}|alt|[[file:Working Wikimedian's Barnstar Hires.png|100px]]|[[Image:Working Wikimedian's Barnstar.png|100px]]}} |style="font-size:1.65em; padding:0; height: 1.1em;" | '''{{GENDER:{{PAGENAME}}|कष्टकर्‍या पुरुषाचा|कष्टकर्‍या स्त्रीचा|कष्टकर्‍या सदस्याचा}} बार्नस्टार''' |- |style="border-top: 1px solid gray;" | नियमीतपणे आपण [[विकिपीडिया:मुखपृष्ठ अलीकडील मृत्यू]] याचे संपादन करत आहात व त्या संदर्भातील लेख निर्माण/अद्ययावत करत आहात; त्यासाठी धन्यवाद!! |} [[सदस्य:Dharmadhyaksha|धर्माध्यक्ष]] ([[सदस्य चर्चा:Dharmadhyaksha|चर्चा]]) १६:५६, ४ मे २०२६ (IST) 4oll9vdw12fc8hlhevxtwomqn2h5j3p 2682540 2682539 2026-05-04T11:28:32Z Dharmadhyaksha 28394 /* बार्नस्टार */ 2682540 wikitext text/x-wiki {{Template:Welcome|realName=|name=संतोष गोरे}} -- [[सदस्य:साहाय्य चमू|साहाय्य चमू]] ([[सदस्य चर्चा:साहाय्य चमू|चर्चा]]) १२:३५, ७ जुलै २०२१ (IST) == जुन्या चर्चा == {| class="wikitable" style="text-align: center" |- ! चर्चा क्रमांक ! पासून ! पर्यंत |- |[[सदस्य:संतोष गोरे/जुनी चर्चा१|जुनी चर्चा१]] | २०१५ | ३१ डिसेंबर २०२१ |- |[[सदस्य:संतोष गोरे/जुनी चर्चा२|जुनी चर्चा२]] | १ जानेवारी २०२२ | ३१ डिसेंबर २०२२ |} == विष्णुसहस्रनाम == हजारो पुनर्नावासह विष्णुसहस्रनाम भगवान विष्णूचे हे एक महत्त्वाचे स्थान आहे. हे हिंदू धर्मातील सर्वात पवित्र आणि लोकप्रिय स्तोत्र आहे. विष्णू सहस्रनाम ही महाभारतात उपलब्ध असलेली सर्वात लोकप्रिय आवृत्ती आहे. पद्म पुराण किंवा मत्स्य पुराणात आणखी एक आवृत्ती उपलब्ध आहे. प्रत्येक नाव विष्णूचे असंख्य गुण दर्शवितो. अनेक हिंदू कुटुंबे पूजेच्या वेळी ते पाठ करतात. असे मानले जाते की ते ऐकणे किंवा वाचणे मानवी इच्छा पूर्ण करते. अनुशासनपर्व (महाभारत) धडा 9 ते 14, आजोबा कुरुक्षेत्र भीष्म युधिष्ठिर शिकवण देण्यात आली होती. [[सदस्य:Goresm|'''<span style="text-shadow:grey 3px 3px 2px;color: blue"> संतोष</span><span style="text-shadow:gray 3px 3px 2px;color: blue"> गोरे 💬</span>''']] ०९:५४, ९ फेब्रुवारी २०२१ (IST) == भाषांतर == नमस्कार, तुमची मदत हवी आहे. Section translation टूल वापरून नवीन पाने तयार करताना मला अडचण येत आहे. मागील अनेक पानांना Rahul Gandhi असे नाव येत आहे. कृपया मार्गदर्शन करावे. धन्यवाद. [[सदस्य:अमर राऊत|अमर राऊत]] ([[सदस्य चर्चा:अमर राऊत|चर्चा]]) १४:२४, १६ जानेवारी २०२३ (IST) :कृपया [https://en.m.wikipedia.org/w/index.php?campaign=specialcx&title=Special:ContentTranslation#suggestions हा दुवा] वापरा तसेच पुढील भाषांतरा करिता बुक मार्क मध्ये जतन करून ठेवा. ::याशिवाय जर शक्य असेल तर नवीन tab उघडून त्याला ऑप्शन मध्ये जाऊन desktop site ला टिचकी देऊन [https://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A5%87%E0%A4%B7:ContentTranslation#suggestions हा दुवा] वापरा. फक्त हे थोडे नाजूक काम असेल. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १४:३७, १६ जानेवारी २०२३ (IST) ::आपण दिलेला दुवा वापरून [[८०वे गोल्डन ग्लोब पुरस्कार]] हा लेख तयार केला. तरीही तीच समस्या येत आहे. (तत्पूर्वी cache देखील clear केली होती.) [[सदस्य:अमर राऊत|अमर राऊत]] ([[सदस्य चर्चा:अमर राऊत|चर्चा]]) १९:३७, १६ जानेवारी २०२३ (IST) : माझ्या बाबतीत पण समान समस्या आली होती. मी वेड चित्रपटाचे मराठीमध्ये भाषांतर केले असता शीर्षक नाव Prajakta Koli असे अचानक झाले. यामागचे कारण काय? [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १४:४४, १६ जानेवारी २०२३ (IST) ::आपल्या मोबाईलच्या सईमध्ये (cache मध्ये) जो जुना दुवा असतो, तो चुकून वापरल्या गेला की असे होते. असे होत असेल तरीही तुम्ही भाषांतर चालू असताना ते दुरुस्त करून योग्य ते मराठी शीर्षक देऊ शकता.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) :::{{साद|अमर राऊत}} तुमच्या दोघांची अडचण लक्षात घेऊन मी एक भाषांतर केले, जे की योग्य झाले. मी वरती दोन दुवे दिलेत. तर दुसरा दुवा वापरून भाषांतर करून पहा. फक्त एकच की तत्पूर्वी 'ब्राऊसर च्या पर्यायात' जाऊन desktop site वर टिचकी द्या आणि मग वरील दुव्यावर जा. तसेच भाषांतर करत असताना सर्वप्रथम वरती जे लेखनाव येते ते देखील एडिट करून घ्या. यामुळे नक्कीच तुमची समस्या दूर होईल. कृपया एक लेख अजून निर्माण करा.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:१०, १६ जानेवारी २०२३ (IST) :::{{ping| संतोष गोरे}} दुसरा दुवा वापरून [[हजारों ख्वाइशें ऐसी|एक लेख]] तयार केला आहे. आता ती समस्या नाही, पण अडचण अशी आहे की यावेळी मोबाईल फारच लोड घेतो. संकेतस्थळ उघडेपर्यंत फार वेळ वाट पहावी लागते. Section translation जसं सोईस्करपणे आणि वेगात होतं, तसं इथं आशय भाषांतर वापरताना होत नाही. असो. :::तुमच्या सहकार्यासाठी खूप आभार. :::~ [[सदस्य:अमर राऊत|अमर राऊत]] ([[सदस्य चर्चा:अमर राऊत|चर्चा]]) १४:१९, १७ जानेवारी २०२३ (IST) :: आज पुन्हा तीच समस्या, [[पश्चिम दिल्ली जिल्हा]] पान‌ तयार करताना मराठीमध्ये शीर्षक नाव दिले होते आणि पब्लिश केल्यावर अचानक शीर्षक West Delhi झाले, मी तपासून घेतले असूनही पुन्हा तीच समस्या आली. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) ००:००, २९ जानेवारी २०२३ (IST) :::{{साद|Tiven2240|label=टायविन}} यात आपली मदत हवी आहे. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:५५, २९ जानेवारी २०२३ (IST) == 2022 Wikipedia Asian Month Organizer Update == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Dear all WAM organizers, Happy 2023! Thank you for updating the Ambassador list. We will '''start issuing the Barnstar''' to all eligible participants by late January. All ambassadors will received an additional special Barnstar. Please be sure to update '''[[:m:Wikipedia_Asian_Month_2022/Ambassadors|the list]]''' if you haven't done so. We also provide a '''[https://docs.google.com/document/d/1t1UEXwVkTsP5oP0sQmE74302M1SUDrlFW-kz2uTT5X0/edit?usp=sharing certificate template]''' for you to edit and print out to your participants. Once again, thank you for organizing and participating the 2022WAM, we like to hear your comment. Much appreciate for filling, and spreading out this [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd8Jo4ixbwKS1rC6KmfC1q6wW53nmoCQATbmsMatbZ4A1RCwA/viewform?usp=sf_link '''feedback survey''']. Look forward to seeing you again in 2023 WAM! best, Wikipedia Asian Month International Team </div> <!-- सदस्य:Joycewikiwiki@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Joycewikiwiki/WAM2022_Post_Campaign_Mass_Message_receiver&oldid=24259258 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == पाने वगळणे == [[Main other/doc]], [[साचा:Noping/doc]], [[चर्चा:Machindra Jayappa Galande]], [[“मोठी चोच असणारा कावळा"]], [[:वर्ग:Emoji असलेले लेख]], [[:वर्ग:इ.स. 2019 मधील मृत्यू]], [[:वर्ग:इ.स.ची वर्षे]], [[:वर्ग:सदस्य माहिती]], [[:वर्ग:मुक्तछंद]] कृपया ही पाने वगळावीत. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १७:२१, २० जानेवारी २०२३ (IST) :{{साद|Tiven2240}}, [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] यांनी सुचवलेली काही अनावश्यक पाने काढून टाकली आहेत. पैकी सुरुवातीची दोन पाने काढून टाकायची आहेत का राहू द्यावी, कृपया खुलासा करावा. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:३१, २० जानेवारी २०२३ (IST) :{{Done}} [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) १७:३६, २० जानेवारी २०२३ (IST) [[Meena]], [[:वर्ग:वापरकर्ता भारत]], [[:वर्ग:महाराष्ट्रातील शुद्धिकरण न केलेल्या पाण्याचा पुरवठा होणारी गावे]], [[साचा:भारताच्या शासकीय योजना]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) ११:१९, २१ जानेवारी २०२३ (IST) :{{झाले}} [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ११:३८, २१ जानेवारी २०२३ (IST) [[:वर्ग:इ.स. १९६६ मधील स्थापना]], [[:वर्ग:इ.स. १९६७ मधील स्थापना]], [[:वर्ग:प्राप्तिकरातुन बचत मिळ्णाऱ्या योजना]], [[चर्चा:विकिपीडिया प्रचालकांचा मनमानीपणा]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:४९, ४ फेब्रुवारी २०२३ (IST) :{{झाले}} [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:५५, ४ फेब्रुवारी २०२३ (IST) [[:वर्ग:इ. स. १९०१]], [[सदस्य:Kishor salvi 9]], [[सदस्य:किशोर साळवी]], [[साचा:Infobox sports competition event]], [[विकिपीडिया चर्चा:Lakhan Kumare]], [[सदस्य चर्चा:चतुर]], [[सदस्य:चतुर]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २०:३६, २१ फेब्रुवारी २०२३ (IST) :{{झाले}}-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:३२, २२ फेब्रुवारी २०२३ (IST) [[२०२२-२३ स्पेन महिला तिरंगी मालिका]], [[साउथ एशिया वर्ल्ड]], [[सदस्य:मांडव्य ऋषी]], [[सदस्य चर्चा:मांडव्य ऋषी]], [[प्रा डॉ दिलीप चव्हाण]], [[नाथ (गोरक्षनाथ मंदिर)]], [[सदस्य:तुषार भांबरे]], [[सदस्य चर्चा:तुषार भांबरे]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १९:११, १७ मार्च २०२३ (IST) [[विकिपीडिया:धूळपाटी/केवळ मराठी]], [[2015-17 आयसीसी विश्व क्रिकेट लीग स्पर्धा]], [[2023 मणिपूर हिंसाचार]], [[सदस्य चर्चा:کوروش میهن بان]], [[कानडगाव]], [[कॉलेज ऑफ कॉम्प्युटर सायन्स, लातूर]], [[हा खेळ सावल्यांचा]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:२४, २७ जून २०२३ (IST) :यातील दोन लेख वगळले असून, तीन लेखात भर घातली आहे. तर इंग्रजी आकडे असलेले पुनर्निर्देशित लेख नाव तसेच ठेवावेत असे मला वाटते.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:१९, २८ जून २०२३ (IST) [[:वर्ग:भाषाविषयक नियतकालिके]], [[गॅव्हिन मॅकेना]], [[गेविन मॅकेना]], [[गेविन मॅकेन्ना]], [[मधुराणी गोखले प्रभुलक]], [[हिंदवी]], [[बीड जिल्ह्यात क्षेत्रफळानुसार सर्वात मोठा तालुका कोणता]], [[पुरंदर जिल्हा]], [[पद्दे ब्राह्मणाची आडनावे]], [[:वर्ग:तारखेनुसार वगळावयाचे लेख]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १४:३८, १३ ऑगस्ट २०२३ (IST) == Request for filling up Google Form for Feminism and Folklore 2023 == [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg | logo.svg|right|frameless|300px]] Greetings Organisers, We appreciate your enthusiasm for '''Feminism and Folklore''' and your initiative in setting up the competition on your local wikipedia. We would want to learn more about the needs of your community and for that please fill out the google form ([https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScusayFXTzNWV-QgIiT3bRHQbAs_pVczvput2jehOcahnCdMg/viewform here]) as soon as possible so that we can plan and adapt the demands according to your specifications. By February 8, 2023, all entries for this form will be closed. Do share about the contest on your local Wikipedia. Ask your local administrator to add Feminism and Folklore to [[Mediawiki:Sitenotice]]. Create your own or see an example [[:m:User:Tiven2240/sn-fnf|on meta]] Also a reminder regarding the prior Google form sent for Internet and Childcare Support Financial Aid ([https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSea81OO0lVgUBd551iIiENXht7BRCISYZlKyBQlemZu_j2OHQ/viewform this]). Anyone who hasn't already filled it out has until February 5, 2023 to do so. Feel free to contact us via talkpage if you have any questions or concerns. Thanks and Regards, Feminism and Folklore 2023 International Team [[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) २०:११, ३० जानेवारी २०२३ (IST) <!-- सदस्य:Rockpeterson@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/wlf2023&oldid=24455456 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == संदेश मिळाला == एकगठ्ठा पाठविलेला संदेश माझ्या चर्चा पानावर दिसत आहे. -- [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) १०:२६, ७ फेब्रुवारी २०२३ (IST) : धन्यवाद. मी प्रथमच एकगठ्ठा संदेश प्रणाली वापरली आहे. कृपया सदरील संदेश मध्ये काही बदल/सुधारणा करावयास हवी होती किंवा पुढील काळात काय अपेक्षित आहे हे सुचवावे. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:२७, ७ फेब्रुवारी २०२३ (IST) == स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३ == [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३]] या साठी पेज कसे सबमिट करायचं याचं मार्गदर्शन करा :कृपया [https://fountain.toolforge.org/editathons/fnf2023-mr येथे जाणे] आणि submit वर टिचकी देणे. तेथे तुमचा लेखनाव टाकून सबमिट करणे.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:३६, ७ फेब्रुवारी २०२३ (IST) धन्यवाद [[सदस्य:AShiv1212|AShiv1212]] ([[सदस्य चर्चा:AShiv1212|चर्चा]]) ०७:२६, ८ फेब्रुवारी २०२३ (IST) :या स्पर्धेत फक्त महिला चरित्रे (त्यापैकी १/२ महिला) या विषयावर लेख लिहिला तर सहभागी होता येईल का? किमान किती लेख लिहिले पाहिजेत?@[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]] [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २१:०५, २० फेब्रुवारी २०२३ (IST) :{{साद|Ketaki Modak}} नमस्कार, आपण कमीत कमी एक नवीन लेख निर्माण केला किंवा असलेल्या लेखात ३,००० बाईटस पेक्षा जास्तीची भर घातली तरी चालेल. कृपया [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२३]] या प्रकल्प पानावर जाऊन इतर माहिती व्यवस्थित समजून घेणे. येथे आपण पुरस्कार देखील प्राप्त करू शकता.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:०१, २१ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::माहितीसाठी धन्यवाद.!! प्रयत्न करते. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १५:१६, २१ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::नमस्कार, ::०१) मी नावनोंदणी करून As a trial 'अतिथी भगवान शंकर' नावाची लोककथा submit केली होती. पण मला ती माझ्या account वरून delete करायची आहे, ती कशी करता येईल? ::०२) मी माझ्या अन्य चालू असलेल्या पानांमध्ये भर घालून स्पर्धेत भाग घेऊ इच्छिते, म्हणजे असलेल्या पानात भर घातल्यावर त्याची लिंक शेवटी एकदाच पाठवायची, ना? मार्गदर्शन कराल काय? [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) ०८:५५, २३ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::#नमस्कार, आपला लेख सदरील यादीतून हटवला आहे. ::#आपण जो नवीन लेख लिहिणार आहात किंवा लेखात भर घालणार आहात, तो ३१ मार्च पूर्वी कधीही सबमिट करू शकता. त्याला काही बंधन नाही. शक्यतो आपले लिखाण पूर्ण झाले की सबमिट करावे, जेणे करून परीक्षकांना तो तपासणे सोपे जाईल.-:[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५४, २३ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::#:मनापासून धन्यवाद. आपण सांगितले तसे करते. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १४:४८, २३ फेब्रुवारी २०२३ (IST) ::#::स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य यामधील सहभाग आणि महिला संपादनेथॉन- २०२३ यातील सहभाग यामध्ये काही फरक आहे का? असेल तर काय, ते कळेल का? ::#::स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य यामधील सहभाग - यामध्ये स्त्रियांवरील लेखन ::#::आणि ::#::महिला संपादनेथॉन- २०२३ यामध्ये स्त्रियांनी केलेले लेखन असे अपेक्षित आहे का? ::#::कृपया मार्गदर्शन हवे आहे. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १२:०१, ४ मार्च २०२३ (IST) ::#:::दोन्ही प्रकल्प हे वेगवेगळे असून, [[विकिपीडिया:महिला संपादनेथॉन- २०२३|महिला संपादनेथॉन- २०२३]] येथील नियम तसेच परीक्षक देखील वेगवेगळे आहेत. अधिक माहितीसाठी वरील दुव्यावर टिचकी देऊन तेथील नियम समजून घेणे.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:५०, ४ मार्च २०२३ (IST) ::#::::धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २२:४३, ४ मार्च २०२३ (IST) == Wikipedia Asian Month 2022 Campaign Survey - We'd like to hear from you! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> '''Dear WAM2022 organizors and participants,''' Once again, the WAM international team would like to hear your feedback by filling out the survey below. === [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd8Jo4ixbwKS1rC6KmfC1q6wW53nmoCQATbmsMatbZ4A1RCwA/viewform?usp=sf_link Wikipedia Asian Month 2022 Survey] === We apologize for the permission setting that was blocking many of you from open the survey, this problem have been fixed. Please share this survey with your community. We hope to see you again with a better version in the 2023 campaign. all the best, The WAM International Team </div> <!-- सदस्य:Joycewikiwiki@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Joycewikiwiki/WAM2022_Post_Campaign_Mass_Message_receiver&oldid=24259258 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == कृपया माझी माहिती डिलीट करू नये पद्माकर कुलकर्णी == माझे विकिपीडिया वरील माहिती कृपया डिलीट करू नये ही आपणास विनंती आहे [[सदस्य:पद्माकर कुलकर्णी|पद्माकर कुलकर्णी]] ([[सदस्य चर्चा:पद्माकर कुलकर्णी|चर्चा]]) ००:०२, १८ मार्च २०२३ (IST) :नमस्कार, विकिपीडिया हा एक मुक्त ज्ञानकोश असून ३२५+ भाषांत याचे लिखाण होते. सर्वत्र लिखाणाचे सारखे नियम असून त्यासाठी [[विकिपीडिया:परिचय]] आणि [[विकिपीडिया:विकिपीडिया काय नव्हे]] किमान हे दोन लेख व्यवस्थित वाचावेत. तूर्तास इतकेच सांगू इच्छितो की विकिपीडियाचा वापर हा 'सोशल मीडिया' जसेकी फेसबुक, 'वैयक्तिक ब्लॉग', '' किंवा 'आत्मचरित्र लिखाण' यासाठी करता येत नाही. :न [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:५१, १८ मार्च २०२३ (IST) ::{{साद|पद्माकर कुलकर्णी}}, कृपया लक्षात घ्यावे की आपली संपादने, आपण निर्मिलेली चुकीची पाने वारंवार हटवल्या गेली आहेत. आपल्या चर्चा पानावर तसेच येथे माझ्या चर्चा पानावर देखील आपणास सूचना देण्यात आल्या आहेत. परत एकदा सांगत आहोत की विकिपीडिया हा एक जागतिक विश्वकोश असून याचे काही नियम आहेत. विकिपीडिया चा वापर वैयक्तिक ब्लॉग अथवा सोशल मीडिया प्रमाणे करता येत नाही. कृपया आपण येथे पूर्वीच्याच अस्तित्वात असलेल्या पानांवर छोटी छोटी संपादने करत आपला सहभाग वाढवावा.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १५:५७, ११ एप्रिल २०२३ (IST) == विकिडाटा दुरुस्ती == [[राजेश शृंगारपुरे]], [[नालासोपारा]], [[दुष्यंत वाघ]], [[बबन (चित्रपट)]], [[नाळ (चित्रपट)]], [[भारती आचरेकर]], [[आलोक राजवाडे]], [[रवी किशन]], [[गोंदिया जंक्शन रेल्वे स्थानक]], [[समीर आठल्ये]], [[चोरीचा मामला]] या पानांची विकिडेटा कलमे दुरुस्त करावीत. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:०८, २६ मार्च २०२३ (IST) :{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:२६, २७ मार्च २०२३ (IST) [[रेवती लेले]], [[पक पक पकाऽऽऽक]], [[धुरळा (चित्रपट)]], [[मोगरा फुलला]], [[लग्न पहावे करून]], [[असेही एकदा व्हावे]], [[धुमधडाका]], [[तू तिथं मी (चित्रपट)]], [[पछाडलेला]], [[नायका]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १७:१२, ४ एप्रिल २०२३ (IST) [[सुजय डहाके]], [[देविका दफ्तरदार]], [[खडवली रेल्वे स्थानक]], [[खर्डी रेल्वे स्थानक]], [[गार्गी बॅनर्जी]], [[बाळकृष्ण शिंदे]], [[पिस्तुल्या]], [[बेफाम (चित्रपट)]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २१:१९, ५ एप्रिल २०२३ (IST) :{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:३३, १२ एप्रिल २०२३ (IST) [[तुषार दळवी]], [[सक्षम कुलकर्णी]], [[कुंभ रास]], [[धनु रास]], [[मकर रास]], [[सिंह रास]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २०:४६, ५ मे २०२३ (IST) [[मच्छिंद्र कांबळी]], [[निपुण धर्माधिकारी]], [[पुष्कर जोग]], [[स्वप्नील बांदोडकर]], [[त्यागराज खाडिलकर]], [[अंशू गुप्ता]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:०८, २७ जून २०२३ (IST) [[नितीश चव्हाण]], [[प्रदीप शर्मा]], [[अर्नाळा किल्ला]], [[चतुरंग दंडासन]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:४७, २७ ऑगस्ट २०२३ (IST) [[आमच्यासारखे आम्हीच]], [[सरीवर सरी (चित्रपट)]], [[साडे माडे तीन (चित्रपट)]], [[अग्निहोत्र (मालिका)]], [[शेम टू शेम]], [[नवरी मिळे नवऱ्याला (चित्रपट)]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १५:०७, २२ नोव्हेंबर २०२३ (IST) :{{झाले}} - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:०२, २३ नोव्हेंबर २०२३ (IST) == कार्यशाळा == श्री. संतोष गोरे सर नमस्कार, मराठवाडा मुक्तीसंग्रामाच्या अमृतमहोत्सवी वर्षानिमित्त पीपल्स महाविद्यालय, नांदेड येथे दिय ३.४.२०२३ रोजी विकिपीडिया कार्यशाळेचे आयोजन करण्यात आले. त्यानिमित्त पान तयार करण्यात येत असताना ते आपल्याद्वारे नष्ट करण्यात येत आहे. तरी तसे करू नये ही विनंती. [[सदस्य:विकास कांबळे|विकास कांबळे]] ([[सदस्य चर्चा:विकास कांबळे|चर्चा]]) :{{साद|विकास कांबळे}} नमस्कार, कृपया कार्यशाळा घेतल्या नंतर पान बनवावे.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:०६, २७ मार्च २०२३ (IST) == Feminism and Folklore 2023 has been extended == [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg | logo.svg|right|frameless|300px]] Greetings Organizers, Greetings from Feminism and Folklore International Team, We are pleased to inform you that [[m:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore]] an international writing contest on your local Wikipedia has been extended till the '''15th of April 2023'''. This is the last chance of the year to write about feminism, women biographies and gender-focused topics such as folk festivals, folk dances, folk music, folk activities, folk games, folk cuisine, folk wear, fairy tales, folk plays, folk arts, folk religion, mythology, folk artists, folk dancers, folk singers, folk musicians, folk game athletes, women in mythology, women warriors in folklore, witches and witch hunting, fairy tales and more We would like to have your immense participation in the writing contest to document your local Folk culture on Wikipedia. You can also help with the translation of [[m:Feminism and Folklore 2023|project pages]] and share a word in your local language. Organizers have been notified some instructions on mail. Please get in touch via email if you need any assistance. Best wishes, International Team Feminism and Folklore. --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) ०९:५८, ३० मार्च २०२३ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/wlf2023&oldid=24803574 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == घोडसगाव == [[घोडसगाव]] चे आचुक अक्षांश आणि रेखांश - 21°01'21"N 76°08'49"E हे आहेत, कृपया मराठी आणि ईंग्रजी विकी वर आपण हे अचूक पणे नोद्वावे.[[सदस्य:Rock Stone Gold Castle|Rock Stone Gold Castle]] ([[सदस्य चर्चा:Rock Stone Gold Castle|चर्चा]]) १५:५१, २१ एप्रिल २०२३ (IST) :[[घोडसगाव]] लेखावरील संपादनाच्या माहितीस्तव कृपया मराठी लेख [[वानर]] तसेच इंग्रजी लेख [[:en:Gray langur|Gray langur]] हे लेख पहावेत. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५३, २२ एप्रिल २०२३ (IST) == मराठी विकी == या विकीवर लेखकांची संख्या इतकी कमी का ? मराठी विकी लेखकानं लेखनासाठी हिंदी विकी वणी लॅपटॉप दान करते का ? [[सदस्य:Rock Stone Gold Castle|Rock Stone Gold Castle]] ([[सदस्य चर्चा:Rock Stone Gold Castle|चर्चा]]) १०:३३, २२ एप्रिल २०२३ (IST) :{{साद|Rock Stone Gold Castle}} :#नमस्कार, ढोबळ मानाने हिंदी भाषा ही भारत भर बोलली आणि लिहिली जाते तर मराठी भाषा ही महाराष्ट्र आणि गोवा येथे. सबब हिंदी विकिपीडियावर सदस्य संख्या मराठी पेक्षा जास्त आहे. परंतु आपणास माहीत आहे का, की मराठी विकिपीडिया हा लेख संख्येच्या हिशोबाने इतर विविध प्रांतीय विकिपीडियांना मागे टाकत एक एक पाऊल पुढे जात आहे. :#हिंदी किंवा इतर विकिपीडियावर मोफत लॅपटॉप पुरवल्या जातो का नाही हे मला माहीत नाही. जर तसे काही असेल तर तुम्ही तो मिळवण्यास स्वतंत्र आहात.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:४५, २२ एप्रिल २०२३ (IST) == मराठी गझलसंग्रह == :आपण मराठी गझलसंग्रह येथून काही एन्ट्री काढून टाकल्या आहेत. त्या का काढून टाकल्या ते कळेल का? माझी सोनचाफा ( इंदुजी) हि ७९ व्या ओळीतील एन्ट्री आपण का काढून टाकली? [[सदस्य:Induji.in|Induji.in]] ([[सदस्य चर्चा:Induji.in|चर्चा]]) १७:३३, २७ एप्रिल २०२३ (IST) :{{साद|Induji.in}}, नमस्कार आपण नक्की कोणत्या लेखाबद्दल बोलत आहात.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १९:३६, २७ एप्रिल २०२३ (IST) == Feminism and Folklore 2023 has ended, What's Next? == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">{{int:please-translate}} [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg|right|350px]] Dear {{PAGENAME}}, '''[[m:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore 2023]]''' writing competition has ended. We thank you for organizing it on your local Wikipedia and help in document folk cultures and women in folklore in different regions of the world on Wikipedia. What's next? # Please complete the jury on or before 15th of May 2023. # Email us on [mailto:support@wikilovesfolklore.org support@wikilovesfolklore.org] the Wiki usernames of top three users with most accepted articles in local contest. # Write the information about the winners on the projects Meta Wiki '''[[:m:Feminism and Folklore 2023/Results|Results page]]''' # You can also put the names of the winners on your local project page. # We will be contacting the winners in phased manner for distribution of prizes. Feel free to contact us via mail or [[:m:Talk:Feminism and Folklore 2023|talkpage]] if you need any help, clarification or assistance. Thanks and regards, '''International Team'''<br /> '''Feminism and Folklore''' </div> <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Rockpeterson/wlf2023&oldid=24803574 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == चुकीचे पुनरनिर्देशित असलेली पान == [[:en:Five_Pillars_of_Islam|Five Pillars of Islam]] या लेखाचे मराठी पुनरनिर्देशन [[इस्लाम]] या वर होत आहे, परंतु , [[इस्लाम]] हे इंग्रजी पुष्ट [[:en:Islam|Islam]] वरून पुनरनिर्देशित होत असल्याने गोंधळ निर्माण होत आहे, [[इस्लामचे पाच आधारस्तंभ]] नवीन पुष्ट तयार करून त्यास [[:en:Five_Pillars_of_Islam|Five Pillars of Islam]] ला पुनरनिर्देशित करण्याची गरज आहे. @[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]] अशा प्रकारच्या लेखांना दुरुस्त करण्यासाठी, तुम्हाला काळवण्या वैतीरिक्त अजून काय करता येईल? [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २२:०२, २८ मे २०२३ (IST) :होय, तुम्ही 'इस्लामचे पाच आधारस्तंभ' असा नवीन लेख लिहू शकता. इतर भाषेतील लेख मराठी लेखास जोडण्याच्या पद्धतीला आंतरविकीदुवा म्हणतात. ते तुम्हाला अनुभवाने जोडता येईल. तूर्तास कोणाही जाणकारास संदेश देऊन तुम्ही काम करून घेऊ शकता.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:४७, २९ मे २०२३ (IST) ::धन्यवाद! [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २३:२६, १ जून २०२३ (IST) == सफर (इस्लामीक दुसरा महिना) == [[सफर (इस्लामी दुसरा महिना)]] या पानावरील आपण केलेल्या बदल बद्दल येथे सांगाल? [[सफर (इस्लामीक दुसरा महिना)]] या नावाने मी पुष्ट तयार केले होते तुम्ही ते का हटवला व तसेच वर्ग देखील हटवले [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २३:३३, १ जून २०२३ (IST) :पान हटवले नाही, अभय नातू यांनी स्थानांतरित केले. तुम्ही निर्माण केले वर्ग हे अनावश्यक असून इंग्रजी वर्गाची नक्कल होती. तसेच अजून काही वर्गात दुरुस्ती करणे आवश्यक आहे. तूर्तास तुम्ही लिखाण करावे. वर्ग दुरुस्ती परत करता येईल. आणि हो, बरेच लेख हे भाषांतरित करताना अशुद्ध मराठीत लिहिले जात आहेत. अपेक्षा आहे तुमचे लेख आरामात वाचून, पुनर्लिखाण. कराल. [[मोहम्मद पैगंबर यांच्या बायका ]] मधील प्रस्तावना/ पाहिला परिच्छेद पहावा, तो मी दुरुस्त करण्याचा प्रयत्न केला आहे.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:३३, २ जून २०२३ (IST)का ::होय, [[मोहम्मद पैगंबर यांच्या बायका]] हा लेख सध्या अपूर्ण आहे... अमराठी तर ठीक आहे परंतु वर्ग अनावश्यक आहे हे आपण कोणत्या आधारावर ठरवतात? [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) ०८:३९, ३ जून २०२३ (IST) :::अनेक कारणे आहेत. :::उदाहरणार्थ: वर्ग:अरबी भाषेतील मजकूर असलेले लेख - हा वर्ग त्याच लेखात जोडता येतो ज्यात अरबी भाषेतील विविध आयात, मोठा परिच्छेद लिहिलेला आहे. एक दोन शब्द अरबी भाषेत असतील तर त्याची गरज नाही. तसेच अनेक लेखात जर अरबी भाषेतील उतारे असतील तरच वर्ग बनवायचा असतो. त्या व्यतिरिक्त लेख नाव कसे ठेवायचे यासाठी इतर नावे तपासावित, जसे की हिंदी भाषेतील मजकूर / हिंदीतील मजकूर / हिंदी भाषेमधील मजकूर वगैरे वगैरे. हे वेगवेगळे अस्तित्वात असलेले वर्ग पाहून त्याला मिळता जुळता वर्ग बनवावा. याही पेक्षा महत्वाचे म्हणजे असा कोणता इतर वर्ग आहे का हे देखील पाहावे लागते. असे अनेक मुद्दे असतात. या करिता आपण केवळ लेख लिहावा आणि उपलब्ध असलेला वर्ग जोडावा. जर नवीन वर्गाची गरज असेल तर @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] जोडतील.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५३, ३ जून २०२३ (IST) ::::[[सदस्य:संतोष गोरे|@संतोष गोरे]] सांगितल्या बद्दल ध्यवाद, वर्ग जोडण्या बाबत मी @अभय नातू यांना कळवीन, परंतु एक वर्ग जोडणे आवश्क आहे "इस्लामी दिनदर्शिकेचे महिने " [[सदस्य:Mh21production|Mh21production]] ([[सदस्य चर्चा:Mh21production|चर्चा]]) २३:१५, ३ जून २०२३ (IST) == Feminism and Folklore 2023 - A Heartfelt Appreciation for Your Impactful Contribution! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> [[File:Feminism and Folklore 2023 logo.svg|center|500px]] {{int:please-translate}} Dear Wikimedian, We extend our sincerest gratitude to you for making an extraordinary impact in the '''[[m:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore 2023]]''' writing competition. Your remarkable dedication and efforts have been instrumental in bridging cultural and gender gaps on Wikipedia. We are truly grateful for the time and energy you've invested in this endeavor. As a token of our deep appreciation, we'd love to send you a special postcard. It serves as a small gesture to convey our immense thanks for your involvement in the competition. To ensure you receive this token of appreciation, kindly fill out [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeXZaej264LOTM0WQBq9QiGGAC1SWg_pbPByD7gp3sC4j7VKQ/viewform this form] by August 15th, 2023. Looking ahead, we are thrilled to announce that we'll be hosting Feminism and Folklore in 2024. We eagerly await your presence in the upcoming year as we continue our journey to empower and foster inclusivity. Once again, thank you for being an essential part of our mission to promote feminism and preserve folklore on Wikipedia. With warm regards, '''Feminism and Folklore International Team'''. --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) ००:०७, २६ जुलै २०२३ (IST) </div> <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf2023p&oldid=25345565 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == लेख नाव बदल == कृपया [[उस्मानाबाद]] आणि [[जेसलमेर]] ही पाने [[धाराशिव]] आणि [[जैसलमेर]] या नावांकडे स्थानांतरित करावी. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १४:५७, ७ ऑगस्ट २०२३ (IST) :{{झाले}} - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:११, ७ ऑगस्ट २०२३ (IST) ::जसे संदेश यांनी औरंगाबाद लेखाचे छत्रपती संभाजीनगर नावास स्थानांतरण केले, तसे वरील दोन्ही लेख अजून योग्य नावास स्थानांतिरत झाले नाहीत. कृपया ते करावे, धन्यवाद. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १३:५६, ८ ऑगस्ट २०२३ (IST) [[अ‍ॅन फ्रँक]] हा लेख सुद्धा [[ॲन फ्रँक]] या अचूक व योग्य नावाकडे स्थानांतरित करावा. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १७:१०, ११ ऑगस्ट २०२३ (IST) [[अंदमान आणि निकोबार]] या लेखाचे [[अंदमान आणि निकोबार द्वीपसमूह]] या बरोबर नावाकडे स्थानांतरण करावे. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) ११:५९, २६ ऑगस्ट २०२३ (IST) :का, अंदमान आणि निकोबार बेटे ? अचूक नाव कोणते आहे?- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:५७, २६ ऑगस्ट २०२३ (IST) ::दोन्ही नावे योग्य आहेत, कोणत्याही एका नावाकडे स्थानांतरित करावे. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:४१, २७ ऑगस्ट २०२३ (IST) == Invitation to Rejoin the [https://mdwiki.org/wiki/WikiProjectMed:Translation_task_force Healthcare Translation Task Force] == [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|right|frameless|125px]] You have been a [https://mdwiki.toolforge.org/prior/index.php medical translators within Wikipedia]. We have recently relaunched our efforts and invite you to [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php join the new process]. Let me know if you have questions. Best [[User:Doc James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] ([[User talk:Doc James|talk]] · [[Special:Contributions/Doc James|contribs]] · [[Special:EmailUser/Doc James|email]]) 12:34, 13 August 2023 (UTC) <!-- सदस्य:Doc James@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_translators/10&oldid=25451576 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == परतावा == आपण हे पृष्ठ परत करू शकता [[सुशोभन सोनू रॉय]] किंवा मी हे पृष्ठ पुन्हा तयार करू शकतो ? मराठी वृत्तपत्रांमध्येही त्यांच्या बातम्या आहेत। [[विशेष:योगदान/110.224.16.31|110.224.16.31]] १६:५४, १ सप्टेंबर २०२३ (IST) :क्षमा असावी, सदरील व्यक्ती ही अजून लेख लिहिण्या इतपत उल्लेखनीय नाही. सबब सध्या तरी यावर लेख लिहिला जाऊ शकत नाही.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:२१, १ सप्टेंबर २०२३ (IST) == नमस्कार... == नमस्कार [[सदस्य:Fulabai chavan|Fulabai chavan]] ([[सदस्य चर्चा:Fulabai chavan|चर्चा]]) १४:४८, २९ सप्टेंबर २०२३ (IST) :नमस्कार :- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:३५, २९ सप्टेंबर २०२३ (IST) ::दादोजी खोमणे हे मराठी पेज मी तयार केले आहे तर त्यात लोकं सारखे बदल करत आहेत....तर..ते पृष्ठ लॉक की करावे...ते मला कळेल का.. [[सदस्य:Fulabai chavan|Fulabai chavan]] ([[सदस्य चर्चा:Fulabai chavan|चर्चा]]) १६:२८, २ नोव्हेंबर २०२३ (IST) :::नमस्कार, विकिपीडिया वरील कोणताही लेख, कोणीही संपादित करू शकतो. अशाच प्रकारे त्यात अतिरिक्त माहितीची भर टाकली जाते.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:०३, २ नोव्हेंबर २०२३ (IST) == बॉटफ्लॅग == [[सदस्य:CommonsDelinker]] यांस इंग्लिश विकिपीडियावर बॉटफ्लॅग दिलेला आहे, त्यानुसार मराठी विकिपीडियावर सुद्धा त्यांना बॉटफ्लॅग देण्यात यावा म्हणजे त्यांची संपादने 'अलीकडील बदल' येथे दिसणार नाहीत, धन्यवाद. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १८:४३, २० जून २०२३ (IST) :करायला काही हरकत नाही. परंतु खरे तर याची संपादने अत्यल्प असून, याद्वारे एखाद्या लेखातून चित्र हटवल्याचे निदर्शनास येताच तिथे नवीन चित्र जोडता येते. सबब या दृष्टिकोनातून याला बॉट फ्लॅग नाही दिला तरी चालेल असे मला वाटते. तसेच @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]], कडे बॉट फ्लॅग चा अधिकार आहे. तेव्हा त्यांनी यावर आपले मत व्यक्त करावे असे मला वाटते.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:४७, ९ ऑक्टोबर २०२३ (IST) ::संतोष गोरे यांच्याशी सहमत. अद्याप या बॉटच्या कामाचा उपद्रव वाटत नाही. अधिक बदल होउन त्यामुळे इतरांचे बदल सारखे झाकले जाऊ लागले तर बॉटफ्लॅग देउयात. ::[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) २२:०६, ९ ऑक्टोबर २०२३ (IST) == Invite to Join Wikipedia Asian Month 2023 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''You are receiving this message because you participated in the [[:m:Wikipedia Asian Month 2022|Wikipedia Asian Month 2022]] as an organizer or editor.'' [[File:Wikipedia Asian Month Logo.svg|thumb|Join the Wikipedia Asian Month 2023 ]] <big>Dear all,</big> <big>The '''[[:m:Wikipedia Asian Month Home|Wikipedia Asian Month 2023]]'''[1] is coming !</big> <big>The campaign start within a flexible 30 days from November to December. Following with the changes of the rules made by last year, the wish to have more people get to know Asia and Asian related topic is the same! </big>'''<big>Click [[:m:Wikipedia Asian Month 2023/Join an Event|"Here"]] to Organize/Join a WAM Event.</big>''' '''1. Propose "Focus Theme" related to Asia !''' If you are based somewhere in Asia, or have specific passion on an Asian topic, please propose your "Focus Theme" by October 25th. The WAM international team will select 5 themes. Please propose your focus theme through [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfPLz8kvSP_0LlI4vGRHAP2ydJPnLY__1hb9-p8AsRcS2R2NQ/viewform?usp=sf_link this link][2]. '''2. Enhancing existing articles can also count as part of campaign contribution.''' Any edits, including creating new articles or adding new content to existing articles, over 3000 bytes in total would be able to get a reward. Last year, due to this change of rules, the Programs & Events Dashboard was suggested. However, according to community survey of 2022, Fountain Tool is still the best platform for tracking edit and points. You don’t need to create any Dashboard. For the tracking of editing existing article, the international team is currently designing a form. Will soon publish to the main page of WAM 2023. '''3. More flexible campaign time''' The contribution duration would remain 30days, but we extended the overall campaign timeline to 2 months. All organizers can decide when to start their WAM as long as the whole duration is within November 1st to December 31th. It means that you can participate in WAM based on the needs of your local community. '''Timetable''' * October 1st, 2023 : Publish International Campaign Page of the Year * October 5th to 25th, 2023 : Call for focus themes of WAM 2023. * Before 29 October, 2023: Complete '''[[:m:Wikipedia Asian Month 2023/Join an Event|Registration]]''' [3] of Each language Wikipedia. * November 1st, UTC 00:00 to December 31th, UTC 00:00, 2023: Running the Campaign. (Find your local campaign for the actual event date.) * January 1st to March 15th, 2024: Auditing of each language Wikipedia. * March 30th, 2024: Deadline of reporting statistics and eligible editors to the International Team * April 1st to May 15th, 2024: The international team distributes Barnstars and Certificates to eligible editors of each event. For your information, the main page of Wikipedia Asian Month is currently undertaking a reconstruction for archiving purpose. For the 2023 event please bookmarked this page. We hope you will enjoy Wikipedia Asian Month! If you have any inquiry, feel free to contact us by info@asianmonth.wiki [4]. <big> We look forward to your participation. Cheers!!! WAM 2023 International Team</big> [1] https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikipedia_Asian_Month_2023 [2] https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfPLz8kvSP_0LlI4vGRHAP2ydJPnLY__1hb9-p8AsRcS2R2NQ/viewform?usp=sf_link [3] https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikipedia_Asian_Month_2023/Join_an_Event [4] info@asianmonth.wiki </div> <!-- सदस्य:Joycewikiwiki@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Joycewikiwiki/Wikipedia_Asian_Month_2023_Message_receiver_main&oldid=25753309 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> What are your plans to arrange Asian Month 2023 Marathi? I am interested to participate. [[सदस्य:Vikrantkorde|विक्रांत कोरडे]] ([[सदस्य चर्चा:Vikrantkorde|चर्चा]]) १७:२९, २१ ऑक्टोबर २०२३ (IST) :@[[सदस्य:Vikrantkorde|विक्रांत कोरडे]], नमस्कार, आपल्या सहभाग आणि उत्कंठेबद्दल धन्यवाद. लवकरच या प्रकल्पाबद्दल मराठी विपी वर सूचना देण्यात येईल. :cc:@[[सदस्य:Tiven2240|टायविन]] आणि @[[सदस्य:Sandesh9822|संदेश हिवाळे]] :- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १०:०३, २२ ऑक्टोबर २०२३ (IST) == नोव्हेंबर मुखपृष्ठ सदर == नमस्कार, नोव्हेंबर महिन्यात बदलून [[हंपी]] हा लेख सदर करावा असे सुचवत आहे. कृपया या लेखावर एकदा नजर घालावी व उचित बदल करावेत ही विनंती. [[विकिपीडिया:मुखपृष्ठ_सदर_लेख_नामनिर्देशन#हंपी]] धन्यवाद. [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) ०६:१६, ३० ऑक्टोबर २०२३ (IST) :नमस्कार, लेख विस्तृत आणि सुंदर आहे, परंतु यात लाल दुवे तसेच भाषांतरामुळे काही व्याकरणाच्या चुका देखील झाल्या आहेत. तसे प्रमाण कमीच आहे. लेख बऱ्यापैकी व्यवस्थित झाला असे वाटले की मी आपल्याला तसे कळवतो. सध्या मी थोडा व्यस्त असल्याने, काम थोडे हळू हळू होईल असे वाटते.:- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०९:३५, ३० ऑक्टोबर २०२३ (IST) ::@[[सदस्य:Nitin.kunjir|Nitin.kunjir]] नमस्कार, यात आपले योगदान पण दिसून येत आहे. कृपया सदरील लेखावर एक नजर फिरवावी आणि काय कमी जास्त आहे ते सुचवावे.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०९:४२, ३० ऑक्टोबर २०२३ (IST) == विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३ == [[चित्र:Wikipedia Asian Month Logo Mr.svg|right|400px|frameless]] प्रिय विकिसदस्य, '''[[विकिपीडिया:विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३|विकिपीडिया आशियाई महिना ]]''' हे विकीमेडियन्स द्वारा स्थापन केलेले एक वार्षिक अभियान आहे. हे अभियान मुख्यत्वे आशिया खंडातील देश आणि तेथील संस्कृती संबंधित विषयांवरील लेखांवर लक्ष केंद्रित करते. अनेक आशियाई व भारतीय विकिपीडिया समुदायांनी यात भाग घेतलेला आहे. आणि आमची अशी इच्छा आहे की आपण मराठी विकिपीडियावर आपले अमूल्य योगदान द्यावे. प्रकल्प पृष्ठ [[विकिपीडिया:विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३|येथे]] उपलब्ध आहे. आपण ही स्पर्धा जिंकल्यास आपण '''विकिपीडिया आशियाई दूत घोषित होऊन तुम्हाला सही केलेले प्रमाणपत्र मिळेल व एक अधिक पोस्टकार्ड मिळेल''' तसेच '''डिजीटल बार्नस्टार''' देखील प्राप्त करू शकता. अधिक माहितीसाठी प्रकल्प पृष्ठ तपासा. [[विकिपीडिया:विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३/सहभागी|येथे]] आपली नोंदणी करा आणि [https://fountain.toolforge.org/editathons/wam-mr-2023 हा दुवा] वापरून आपला लेख सादर करा. जर तुम्हाला कोणत्या मदतीची आवश्यकता असेल तर स्थानिक आयोजक [[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे ]], [[सदस्य:Sandesh9822|संदेश हिवाळे]] किंवा [[सदस्य:Tiven2240|टायविन]] यांना संपर्क करावा. धन्यवाद. :'''आयोजक विकिपीडिया आशियाई महिना २०२३''' :<small>हा संदेश [[विकिपीडिया:स्वागत आणि साहाय्य चमू|विकिपीडिया मदत चमू]] करिता [[विकिपीडिया:एकगठ्ठा संदेश प्रणाली]] सुविधा वापरून [[विपी:प्रचालक|मराठी विकिपीडिया प्रचालकांमार्फत]] पाठविला गेला असण्याची संभावना आहे.</small> <!-- सदस्य:संतोष गोरे@mrwiki ने https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF:%E0%A4%B8%E0%A4%82%E0%A4%A4%E0%A5%8B%E0%A4%B7_%E0%A4%97%E0%A5%8B%E0%A4%B0%E0%A5%87/test&oldid=2341857 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == आकाराम दादा पवार यांच्या विकिपीडिया पानाच्या पुनर्स्थापनेची विनंती == नमस्कर, काहि दिवसा अघोधर "[[आकाराम दादा पवार]]" या बद्दलच्या विकिपीडिया पानाला संदर्भांच्या अभावी हटवले आहे. मात्र, माझ्या मते, लिहिलेल्या माहितीची अचूकता सिद्ध करू शकणारे पुरेसे संदर्भ आहेत. [[आकाराम दादा पवार]] यांनी लोकांसाठी आणि देशासाठीही मोलाचे योगदान दिले आहे आणि त्यांच्या कार्याबद्दल लोकांना माहिती असणे महत्त्वाचे आहे. मी विनंती करते की तुम्ही विकिपीडिया वर पान पुनर्स्थापीत करा . जर आवश्यक असेल तर, माहितीला आधार देणारे अतिरिक्त संदर्भ देण्यासाठी मी तयार आहे.[[आकाराम दादा पवार]] सारख्या व्यक्तींचे सकारात्मक योगदान ओळखणे आणि त्यावर प्रकाश टाकणे महतवाचे आहे . या विषयाकडे तुमचे लक्ष दिल्याबद्दल धन्यवाद. [[सदस्य:Manasi.M.Pawar|Manasi.M.Pawar]] ([[सदस्य चर्चा:Manasi.M.Pawar|चर्चा]]) १३:५०, १५ डिसेंबर २०२३ (IST) :{{साद|Manasi.M.Pawar}}, नमस्कार, आपल्या सदरील लेखावर संदेश हिवाळे यांनी [https://mr.m.wikipedia.org/wiki/सदस्य_चर्चा:Sandesh9822 त्यांच्या चर्चा पानावर] उत्तर दिले आहे. काही शंका असतील तर तेथे पुढील चर्चा करू शकता. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १८:५९, १८ डिसेंबर २०२३ (IST) == Invitation to Organize Feminism and Folklore 2024 Writing Competition == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;> [[File:Feminism and Folklore 2024 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <center>''{{int:please-translate}}''</center> Dear {{PAGENAME}}, Hope you are doing well, Wishing you a Happy New Year!. We extend a heartfelt invitation to you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2024|Feminism and Folklore 2024]]''' writing competition, which is scheduled to take place from February 1, 2024, to March 31, 2024. This year's edition of Feminism and Folklore will concentrate on feminism, women's issues, and gender-focused topics, aligning with a Wiki Loves Folklore gender gap focus and featuring a folk culture theme on Wikipedia. This year we have created two new Tools for the Feminism and Folklore project. The tool is called '''Campwiz'''. This tool is created by the international Tech team of Wiki Loves Folkore especially crafted for Feminism and Folklore project. The tool works as same as fountain or dashboard but has extra abilities required for jury and submission of articles. To create a new campaign on Campwiz, organizers to follow these steps: # Go to the tool link: <nowiki>https://tools.wikilovesfolklore.org/</nowiki> # Select your wiki on which you want to organize the campaign (enter the name or short code, such as "{{CONTENTLANG}}" for {{#language:{{PAGELANGUAGE}}}} {{SITENAME}}). # Give your campaign a name example "Feminism and Folklore 2024 on {{#language:{{PAGELANGUAGE}}}} {{SITENAME}})". # Select the start and end dates (note: keep your start date as Feb 1 and end date as March 31). # Provide a description for your campaign (you can briefly describe the campaign in this section). # Make sure to keep the checkboxes ticked for "Allow users to submit articles that were not created but expanded." if you want to use the campaign for expanded articles also. # Keep minimum added bytes as 4000 and minimum added words as 400 and click next. # In the jury section, keep the checkboxes ticked for "Allow jury members to participate in the campaign" and "Prevent jury members from seeing each other's votes." As per your preference. # Under the jury search box, type the username of your jury and click on the "+" button to add; you can add multiple jury members. # Click next to review and then click on save. With this we have also created a '''Missing article tool'''. This tool identifies articles in the English Wikipedia that are absent from your native language Wikipedia. You can customize your selection criteria, and our tool will provide you with a table displaying the missing articles along with suggested titles. You also have the option to download the list in both CSV and wikitable formats. Both tools, the Missing Article Tool and the Campwiz Tool, are now available for public use during the Feminism and Folklore campaign. You can find more information about these tools here: <nowiki>https://tools.wikilovesfolklore.org/</nowiki> There are also some changes in the rules and criteria's. Please go through the rules below. # '''Minimum Length:''' The expanded or new article should have a minimum of '''''4000 bytes or 400 words''''', ensuring sufficient depth and coverage of the chosen topic. The local organizers are free to choose the minimum length criteria as per needs of their local Wikipedia and must be clearly mention on local project page. # '''Language Quality:''' Articles should not be poorly machine-translated, ensuring that language quality and readability are maintained at a high standard. # '''Timeline of Creation or Expansion:''' The article should be created or expanded between 1 February and 31 March, aligning with the specified contest timeline. # '''Theme Relevance''': Articles should directly address the theme of feminism and folklore, exploring connections between gender, cultural traditions, and intangible heritage. # '''No Orphaned Articles:''' Articles must not be orphaned, meaning they should be linked from at least one other article to ensure visibility within the Wikipedia ecosystem. # '''No Copyright violations:''' There should be no copyright violations, and articles should adhere to local Wikipedia policies on notability, ensuring that the content meets the standards for notability. # '''Adequate references and Citations:''' Each article should include proper references and citations following local Wikipedia policies, ensuring the reliability and credibility of the information presented. Learn more about the contest details and prizes on our project page [[:m:Feminism and Folklore 2024|here]]. Should you require any assistance, please feel free to contact us on our meta talk page or via email. We eagerly anticipate your enthusiastic coordination and participation in Feminism and Folklore 2024. Thank you and Best wishes, '''Feminism and Folklore 2024 International Team''' --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १२:२१, १८ जानेवारी २०२४ (IST) </div></div> <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf&oldid=26088038 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2023 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2023 you '''[https://mdwiki.org/wiki/WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2023_(all) were one of the top medical editors in your language]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdWfjVFbDO4ji-_qn2SsAgdCflhcOZychLnr1JUacsPaBr1eA/viewform Consider joining for 2024]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translation of health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [https://mdwiki.org/wiki/User:Doc_James <span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' ०३:५५, ४ फेब्रुवारी २०२४ (IST) </div> <!-- सदस्य:Doc James@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2023&oldid=26173705 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == एक लेख जोडा == [[विकिपीडिया:मुखपृष्ठ अलीकडील मृत्यू]] या लेखात मला एक नाव जोडायचे आहे– 👉🏻[[हेगे गींगोब]]👈🏻, धन्यवाद! --[[सदस्य:Ayesha46|Ayesha46]] ([[सदस्य चर्चा:Ayesha46|चर्चा]]) ०८:१६, ५ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :ठीक आहे जोडूया. याच सोबत [[फेब्रुवारी ४]] मध्ये मृत्यू या मथळ्या खाली आपण सदरील लेखनाव जोडू शकता.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:०८, ५ फेब्रुवारी २०२४ (IST) ::सल्ल्याबद्दल धन्यवाद, तुम्ही सांगितल्याप्रमाणे मी ते संपादन केले -- [[सदस्य:Ayesha46|Ayesha46]] ([[सदस्य चर्चा:Ayesha46|चर्चा]]) २३:००, ५ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == कृपया इतर संपादकांना मदत करा == आपण अलीकडे [[सदस्य:Sohan wankhade]] यांचे सदस्य पान (Userpage) [https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF%3ASohan_wankhade&diff=2326837&oldid=2326800 पूर्णपणे रिक्त केले] होते [https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF%3ASohan_wankhade&diff=2327312&oldid=2327310 ते ही अनेक वेळा]. आपले कारण "विकिपीडिया चा वैयक्तिक वापर" होते. मी तुमचे लक्ष [[:en:WP:UPYES|WP:UPYES]] वर आणू इच्छितो, हे धोरण प्रत्येक विकिपीडियाच्या सदस्य पानांवर लागू होते (दुर्दैवाने ते मराठी विकिपीडियावर अस्तित्वात नाही, पण तरीही मराठी विकिपीडियावर लागू होते.) त्यात स्पष्टपणे "Non-article Wikipedia material such as reasonable Wikipedia humor, essays and perspectives, personal philosophy, comments on Wikipedia matters allowed" लिहिले आहे. त्यामुळे तुम्ही जे केले त्याऐवजी काही मजकूर तिथेच राहू द्यायला हवे होते आणि त्याला समजावून सांगायला हवे होते. तसे, मी ते केले आहे. धन्यवाद. (You recently had completely blanked User:Sohan wankhade's userpage multiple times. Your reason was "विकिपीडिया चा वैयक्तिक वापर". I would like to bring your notice to [[:en:WP:UPYES|WP:UPYES]], a policy applicable to all wikipedias' userpages (unfortunately it doesn't exist in marathi wikipedia, but is still applicable). It clearly says "Non-article Wikipedia material such as reasonable Wikipedia humor, essays and perspectives, personal philosophy, comments on Wikipedia matters allowed'. So you should rather have let some content stay there and explain him why you reduced it. By the way, I have did it. Thank you.) [[सदस्य:ExclusiveEditor|<span style="background:Orange;color:White;padding:2px;">Exclusive</span><span style="background:black; color:White; padding:2px;">Editor</span>]] [[सदस्य चर्चा:ExclusiveEditor|<sub>Notify Me!</sub>]] [[सदस्य:ExclusiveEditor|ExclusiveEditor]] १९:४३, १२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :{{साद|ExclusiveEditor}}नमस्कार, कृपया काही अतिरिक्त खुलासे कराल तर फार बरे होईल. :# ''कृपया इतर संपादकांना मदत करा'' - आजपर्यंत मी कुणाकुणाला मदत केली नाही त्यांची नावे येथे नमूद करावीत. :# ''Redundancy'' - आपण येथील संपादन सारांश मध्ये Redundancy (म्हणजे अतिरेक) असे नमूद केले आहे. मी नक्की कशाचा अतिरेक केला आहे? :# ''ते ही अनेक वेळा'' - मी नक्की सदरील सदस्याचे सदस्य पान कितीवेळा रिकामे केले याची निश्चित संख्या येथे नमूद केल्यास अजून बरे होईल. :# ''आणि त्याला समजावून सांगायला हवे होते. तसे, मी ते केले आहे'' - आपण Sohan wankhade यांचे चर्चा पान तपासले आहे का? उलट मी तरी त्यांना एकवेळा सूचना दिली आहे; आपण कधी आणि कुठे दिलीय? :::: अपेक्षा आहे की योग्य आणि मुद्देसूद उत्तरे द्याल.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:१८, १२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) तुमच्या प्रश्नाची उत्तरे: # मी सहमत आहे की तुम्ही इतरांना मदत करण्यासाठी खरोखरच एक प्रशंसनीय काम केले आहे आणि "'''कृपया इतर संपादकांना मदत करा'''" हे शीर्षक अंशतः चुकीचे असू शकते, परंतु मला असे म्हणायचे आहे की फक्त या एका प्रकरणात तुम्ही User:Sohan wankhade यांशी बोलायला हवे होते. # तुमच्या चर्चा पानावरील माझे दुसरे संपादन तांत्रिक(Technical) होते, ज्यात मी माझी 'डिझाइनशिवाय डुप्लिकेट स्वाक्षरी' काढून टाकली. त्यामुळे माझे संपादन सारांश 'Redundancy' होते आणि तुमच्याशी संबंधित नव्हते. # मी तुमचे पहिले संपादन "'''पूर्णपणे रिक्त केले'''" या शब्दासह ''विकिलंक'' केले आहे आणि सोबतच '''"ते ही अनेक वेळा'''" तुमच्या पुन्हा रिक्त केलेल्या संपादन सोबत ''wikilink'' केले होते. अशा प्रकारे मी तुमच्या दोन्ही संपादनांचा अप्रत्यक्षपणे उल्लेख केलेले आहे. # तुम्ही त्याला (UserːSohan Wankhade) सांगायला हवे होते की वापरकर्ता पानावर फक्त '''काही''' विकिपीडिया संबंधित नसलेल्या सामग्रीला '''परवानगी आहे'''. तुम्ही त्याच्यासाठी [[विकिपीडिया:विकिपीडिया काय नव्हे|चुकीचा धोरणात्मक लेख]] देखील जोडले आहे, कारण त्यात त्याच्या प्रकरणाचा (कविता) कुठेही उल्लेख केलेला नाही, पण स्वत: लिहिलेल्या कवितांना परवानगी नाही या निष्कर्षावर तुम्ही कसे पोहोचलात हे देखील त्याला सांगितले नाही. # ''आपण कधी आणि कुठे दिलीय (सूचना)?''- कृपया माझे संपादन सारांश पहा: [https://mr.wikipedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%B8%E0%A4%A6%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AF:Sohan_wankhade&action=history UserːSohan wankhade's history] आणखी दोन गोष्टीː * मी मान्य करतो की मी लिहिण्यासाठी मशिन ट्रान्सलेशन वापरतो कारण मराठीत टाईप करण्यास खूप वेळ लागतो, तथापि मला मराठी माहित आहे, आणि माझे लेखन पुरेसे वाचनीय आहे. *मला तुमच्याशी वाद घालायचे नाही आणि तूम्ही माझे शत्रूही नाही आहात. मला फक्त तूम्च्याकडे या घटनेची नोंद करायची होती, आणि नवीन वापरकर्त्यांना ते स्वतः समस्याग्रस्त आहेत असे वाटणार नाही याची खात्री करून घ्यायची आहे कारण त्यांना असे वाटल्यास ते मदत करणार नाहीत. (कोणतेही शब्दलेखन चुकीचे असल्यास क्षमस्व.) [[सदस्य:ExclusiveEditor|<span style="background:Orange;color:White;padding:2px;">Exclusive</span><span style="background:black; color:White; padding:2px;">Editor</span>]] [[सदस्य चर्चा:ExclusiveEditor|<sub>Notify Me!</sub>]] [[सदस्य:ExclusiveEditor|ExclusiveEditor]] १५:५७, १३ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :* ३. ''पूर्णपणे रिक्त केले'' आणि ''ते ही अनेक वेळा'' - माफ करा, दोन वेळा (twice) आणि अनेकवेळा (multiple times) यात फरक आहे. मी सदरील सदस्याचे सप्टेंबर २०२३ मध्ये सदस्य पान केवळ दोन वेळा रिक्त केले आणि त्याच सोबत त्यांच्या चर्चा पानावर एक सूचना टाकली होती. त्यानंतर देखील सदरील सदस्य स्वतःचे सदस्य पान पुन्हा पुन्हा संपादत होते. जास्त गंभीर सूचना दिल्यास सदस्य विकिपीडियावर येणे कमी करू शकतो, म्हणून मी त्यांच्या कडे थोडे दुर्लक्ष केले. माझ्या मते असे करणे योग्य होते. :* ४. ''वापरकर्ता पानावर फक्त काही विकिपीडिया संबंधित नसलेल्या सामग्रीला परवानगी आहे. तुम्ही त्याच्यासाठी चुकीचा धोरणात्मक लेख देखील जोडले आहे'' - कृपया बारकाईने निरीक्षण करावे, सदरील सदस्य सात वर्षांपासून विकिपीडियावर असून या पूर्ण कार्यकाळात त्यांनी मराठी विपी वर आजपावेतो तब्बल २० संपादने केली असून ती सर्व केवळ स्वतःच्या सदस्य पानावरील आहेत. त्यांनी अजून एकही उपयुक्त संपादन केलेले नाही. याचा अर्थ सदरील सदस्य विकिपीडियाचा वापर [[अनुदिनी]] (personal blog) प्रमाणे करत आहे. यासाठी आपण त्यांच्या विकिमिडिया वरील संपादनाचा [https://commons.m.wikimedia.org/wiki/Commons:Deletion_requests/Files_uploaded_by_Sohan_wankhade हा इतिहास] पहावा. येथे त्या ठिकाणच्या प्रचालकानी Out of Scope, personal photo असा शेरा दिला आहे. हेच माझे म्हणणे मराठी विपी वरील संपदानाबाबत आहे. यासाठी मी तुम्हाला दोन दुवे देतो, इंग्रजी [[en:Wikipedia:User pages#What may I not have in my user pages?|What may I not have in my user pages?]] (तुम्हाला इंग्रजीचा सराव जास्त आहे म्हणून) आणि मराठी [[विकिपीडिया:विकिपीडिया काय नव्हे#विकिपीडिया म्हणजे ब्लॉग, वेबस्पेस पुरवठादार कंपनी, सोशल नेटवर्क संकेतस्थळ अथवा कुणाचे स्मारक संकेतस्थळ नव्हे|विकिपीडिया म्हणजे ब्लॉग, वेबस्पेस पुरवठादार कंपनी, सोशल नेटवर्क संकेतस्थळ अथवा कुणाचे स्मारक संकेतस्थळ नव्हे]]. सदरील नियम मला जास्त महत्वाचा वाटतो. माझा सारांश - सदस्य विपिवर योगदान देत असल्यास त्याचा हेतू शुद्ध मानल्या जाऊ शकतो. अशा वेळी त्याने सदस्य पानावर माहिती चौकट साचा जोडणे, सुविचार, आपला विपत्र पत्ता देणे, फेसबुक सहित इतर समाज माध्यमांचे दुवे देणे चालू शकते (जसे की तुम्ही म्हणत आहात). परंतु जर तो केवळ सदस्य पानावर वारंवार संपादन करत असेल तर तो हेतू पूर्वक ब्लॉग प्रमाणे विपीचा दुरुपयोग करत असतो. :: ''वि. सु. - सप्टेंबर २०२३ पासून मी सदरील सदस्यांकडे ([[सदस्य:Sohan wankhade]]) दुर्लक्ष केले होते. परंतु तुम्ही आज तब्बल सहा महिन्यांनी अनाकलनीय रित्या त्यांची बाजू मांडत आहात म्हणून आता त्यांच्यावर जास्त लक्ष दिल्या जाईल. कदाचित ते प्रतिबंधित देखील होऊ शकतील. -:[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:३८, १४ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[पूनम पांडे]] (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ०१:०४, १४ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == Translation help == Hi, can you please translate (localize per your wiki) [[सदस्य:CampWiz Bot/wlf.json|these summaries]] in Marathi for the bot? [[सदस्य:Nokib Sarkar|Nokib Sarkar]] ([[सदस्य चर्चा:Nokib Sarkar|चर्चा]]) १२:५४, २२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :Hi, as per my opinion, most of the part is already translated in Marathi. Translation of the table isn't necessary. @[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] , am I right? - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १५:१९, २२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) ::Just to confirm, are you talking about the edit summaries listed in [[सदस्य:CampWiz Bot/wlf.json]]? [[सदस्य:Nokib Sarkar|Nokib Sarkar]] ([[सदस्य चर्चा:Nokib Sarkar|चर्चा]]) १८:१८, २२ फेब्रुवारी २०२४ (IST) :::Yes. I am talking about the same. Which part do you want to translate in Marathi? As per my knowledge the table is a software programming language, about which I have no idea. For more kindly get the help from @[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] or @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]], they may help you. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०६:३७, २३ फेब्रुवारी २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[पूनम पांडे]] (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ०२:०५, ३० मार्च २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सुहानी भटनागर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १६:३०, २ जून २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[पूनम पांडे]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) २०:३०, २ जून २०२४ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सुहानी भटनागर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = 91 words) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) २३:३०, ८ जून २०२४ (IST) == राजगड तालुका मॅप Add करा == https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/94/Velhe_tehsil_in_Pune_district.png [[विशेष:योगदान/2401:4900:550F:B8F7:75A6:5EFE:80ED:A4BA|2401:4900:550F:B8F7:75A6:5EFE:80ED:A4BA]] ०९:५१, १७ ऑगस्ट २०२४ (IST) :{{झाले}} - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:५४, १७ ऑगस्ट २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. [[विशेष:योगदान/2401:4900:5195:ABC6:CC09:F959:C113:F5B9|2401:4900:5195:ABC6:CC09:F959:C113:F5B9]] १४:१९, ३१ ऑगस्ट २०२४ (IST) :प्रिय अनामिक सदस्य, प्रथम आपण सनोंद प्रवेश करून येथे चर्चा करावी. आपला ip अंकपत्ता नियमित बदलतो, तसेच सनोंद प्रवेश नसल्यास तुमच्याशी चर्चा करता येत नाही. सबब येथे सनोंद प्रवेश करून चर्चा करावी. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १३:२८, ७ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. == [[अनंतराव थोपटे]] [[विशेष:योगदान/2401:4900:36C4:605A:DD7E:3A78:DE79:8176|2401:4900:36C4:605A:DD7E:3A78:DE79:8176]] १३:१६, ७ सप्टेंबर २०२४ (IST) :प्रिय अनामिक सदस्य, प्रथम आपण सनोंद प्रवेश करून येथे चर्चा करावी. आपला ip अंकपत्ता नियमित बदलतो, तसेच सनोंद प्रवेश नसल्यास तुमच्याशी चर्चा करता येत नाही. सबब येथे सनोंद प्रवेश करून चर्चा करावी. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १३:२८, ७ सप्टेंबर २०२४ (IST) == विनाकारण माहिती आणि संदर्भ खोडल्याबद्दल == हुंडा या लेखात मी काही माहिती जोडली होती. ती माहिती खोडण्याचे काहीही सबब किंवा कारण दिलेले नाही. माहिती चुकीची होती का? याचा खुलासा आपण करावा [[सदस्य:Ranjeetrao.Deshmukh|Ranjeetrao.Deshmukh]] ([[सदस्य चर्चा:Ranjeetrao.Deshmukh|चर्चा]]) २०:५२, १३ सप्टेंबर २०२४ (IST) :# नमस्कार, काहीतरी कारण असेल म्हणून माहिती उडवली असेल ना, मग तिथे विनाकारण हा शब्द योग्य आहे का? असो, विषय बदलायला नको. :#आपण अनेक लेखात बशीर मोमीन कवठेकर यांची माहिती जोडली आहे. मुळात बशीर मोमीन कवठेकर या एकाच लेखात ती माहिती जोडणे अपेक्षित आहे. वेडात मराठे वीर दौडले सात हा चित्रपट बशीर मोमीन कवठेकर यांच्या कादंबरीवर आधारित आहे सबब, तिथे माहिती जोडणे ठिक आहे. परंतु आपण [[हुंडा]] आणि [[भारतातील हुंडा प्रथा]] या दोन लेखात समान मजकूर जोडलात, हे अयोग्य आहे. हुंडा हा शब्द जिथे जिथे आला तिथे लगेच एकसमान माहिती जोडणे हे अपेक्षित नाही. :#आपण [[भारतातील हुंडा प्रथा]], [[हुंडा]], [[मराठी रंगभूमी]], [[आणीबाणी (भारत)]], [[वेडात मराठे वीर दौडले सात (चित्रपट)]], [[नाटक]], [[बशीर मोमीन (कवठेकर)]], [[इ.स. २०२१]] तसेच [[इ.स. १९४७]] या लेखात बशीर मोमीन कवठेकर यांची माहिती जोडली आहे. या पैकी [[वेडात मराठे वीर दौडले सात (चित्रपट)]], [[बशीर मोमीन (कवठेकर)]], [[इ.स. २०२१]] तसेच [[इ.स. १९४७]] या लेखात बशीर मोमीन कवठेकर यांची माहिती जोडणे हे योग्य आहे. परंतु बशीर मोमीन कवठेकर यांनी केलेले विविध कार्य प्रत्येक वेगवेगळ्या लेखात जोडण्या ऐवजी बशीर मोमीन कवठेकर या एकाच जोडणे अपेक्षित आहे. तरीही मी केवळ हुंडा आणि भारतातील हुंडा प्रथा या दोन लेखातील माहिती तितकी उडवली आहे. कृपया कवठेकर यांची योग्य ती विश्वकोशीय माहिती आपण त्यांच्या नावातील लेखात जोडताल असे अपेक्षित आहे. :[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:५०, १३ सप्टेंबर २०२४ (IST) ::नमस्कार, ::आधी माहिती खोडताना त्याचे कारण दिले नव्हते म्हणूनच विनाकारण म्हटले. एखाद्याला व्याकरण आवडणार नाही, एखाद्याला भाषातले शब्द प्रयोग आवडणार नाहीत ..असं बरच काही असू शकते. त्यामुळे, विशेषता, दुसऱ्याची माहिती जेव्हा आपण खोडतो तेव्हा थोडेसे स्पष्टीकरण देणे उचितच ठरेल. ::वाचक जेव्हा विकिपीडियावर कोणताही विषय वाचतो तर तेव्हा एकसंध आणि परिपूर्ण माहिती तेथे उपलब्ध असेल तर ते वाचकास निश्चितच फायद्याचे ठरते. त्यामुळे असे माहिती किंवा संदर्भ जोडणे यात गैर काही नाही. [[सदस्य:Ranjeetrao.Deshmukh|Ranjeetrao.Deshmukh]] ([[सदस्य चर्चा:Ranjeetrao.Deshmukh|चर्चा]]) २१:१५, १७ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर विधानसभा सदस्य माहितीचौकट add करा. == [[अनंतराव थोपटे]] [[सदस्य:राहुलया|राहुलया]] ([[सदस्य चर्चा:राहुलया|चर्चा]]) १४:२३, १४ सप्टेंबर २०२४ (IST) [[अनंतराव थोपटे]] [[सदस्य:राहुलया|राहुलया]] ([[सदस्य चर्चा:राहुलया|चर्चा]]) १४:२७, १४ सप्टेंबर २०२४ (IST) :@[[सदस्य:राहुलया|राहुलया]], नमस्कार, अनंतराव थोपटे या लेखात माहिती चौकट जोडली आहे. आपण ती व्यवस्थित भरावी. काही शंका निर्माण झाल्या तर त्या येथे विचाराव्यात. कोणतीही घाई करू नये. तसेच सदरील लेख हा भाषण किंवा व्यक्ती चरित्र लिहल्या सारखा झाला आहे. जमल्यास [[विलासराव देशमुख]] या लेखाचा अभ्यास करून त्या प्रमाणे अनंतराव थोपटे हा लेख लिहावा. भाषा शैली विश्वकोशीय असावी, ललित लिखाण किंवा भाषणा प्रमाणे नसावी. योग्य ते संदर्भ जोडावेत. विशेषणे तसेच स्तुतीसुमने टाळावीत. आणि हो चुका होऊ द्या आपण त्या हळू हळू दुरुस्त करूया.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १८:१०, १४ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे image upload करणे == <nowiki>https://atcbhor.com/img/founder.jpg</nowiki> [[विशेष:योगदान/2401:4900:5030:448E:4CF9:B046:7915:EB80|2401:4900:5030:448E:4CF9:B046:7915:EB80]] १६:१०, १५ सप्टेंबर २०२४ (IST) == अनंतराव थोपटे विकिपीडियावर image upload करणे == <nowiki>https:[[//atcbhor.com/img/founder.jpg</nowiki>]] [[सदस्य:राहुलया|राहुलया]] ([[सदस्य चर्चा:राहुलया|चर्चा]]) १६:२६, १५ सप्टेंबर २०२४ (IST) :@[[सदस्य:राहुलया|राहुलया]], आपण सनोंद (म्हणजे लाँग इन) करून येथे संपादने करावीत. अन्यथा ना लेख व्यवस्थित होईल ना तुम्हाला मार्गदर्शन करता येईल. यापुढे दक्षता घेणे. आणि हो अकारण चुकीची संपादने चालूच ठेवल्यास कोणताही प्रचालक सदरील लेख कायम उडवेल, सबब सूचनांकडे दुर्लक्ष करू नये. याच बरोबर कोणत्याही संकेतस्थळावरील चित्र येथे जोडता येत नाही. यासाठी विकिमिडियावर ते उपलब्ध असावे लागते, आणि तेही स्वतः काढलेले प्रताधिकार मुक्त (म्हणजे कॉपी राईट फ्री) असावे लागते.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:२६, १५ सप्टेंबर २०२४ (IST) == Join the Wikipedia Asian Month Campaign 2024 == <div lang="en" dir="ltr"> Dear 2022 & 2023 WAM Organizers, Greetings from Wikipedia Asian Month User Group! The [[m:Wikipedia_Asian_Month_2024|Wikipedia Asian Month Campaign 2024]] is just around the corner. We invite you to register your language for the event on the "[[m:Wikipedia_Asian_Month_2024/Join_an_Event|Join an event]]" page and once again become an organizer for your language's Wikipedia. Additionally, this year we have selected [[m:Wikipedia_Asian_Month_User_Group/Ambassadors|ambassadors]] for various regions in Asia. If you encounter any issues and need support, feel free to reach out to the ambassador responsible for your area or contact me for further communication. We look forward to seeing you again this year. Thank you! [[File:Wikipedia Asian Month Logo.svg|thumb|100px|right]] [[m:User:Betty2407|Betty2407]] ([[m:User talk:Betty2407|talk]]) 11:00, 20 October 2024 (UTC) on behalf of [[m:Wikipedia_Asian_Month_2024/Team|Wikipedia Asian Month 2024 Team]] <small>You received this message because you was an organizer in the previous campaigns. - [[m:User:Betty2407/WAMMassMessagelist|Unsubscribe]]</small> </div> <!-- सदस्य:Betty2407@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Betty2407/WAMMassMessagelist&oldid=27632678 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Invitation to Participate in the Wikimedia SAARC Conference Community Engagement Survey == Dear Community Members, I hope this message finds you well. Please excuse the use of English; we encourage translations into your local languages to ensure inclusivity. We are conducting a Community Engagement Survey to assess the sentiments, needs, and interests of South Asian Wikimedia communities in organizing the inaugural Wikimedia SAARC Regional Conference, proposed to be held in Kathmandu, Nepal. This initiative aims to bring together participants from eight nations to collaborate towards shared goals. Your insights will play a vital role in shaping the event's focus, identifying priorities, and guiding the strategic planning for this landmark conference. Survey Link: https://forms.gle/en8qSuCvaSxQVD7K6 We kindly request you to dedicate a few moments to complete the survey. Your feedback will significantly contribute to ensuring this conference addresses the community's needs and aspirations. Deadline to Submit the Survey: 20 January 2025 Your participation is crucial in shaping the future of the Wikimedia SAARC community and fostering regional collaboration. Thank you for your time and valuable input. Warm regards,<br> [[:m:User:Biplab Anand|Biplab Anand]] <!-- सदस्य:Biplab Anand@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Biplab_Anand/lists&oldid=28078122 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' ११:५४, २६ जानेवारी २०२५ (IST) </div> <!-- सदस्य:Doc James@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == मार्गदर्शन हवे == ०१) मजकूर लिहून तो publish करत असताना, मराठी अनिवार्यता असा संदेश येत आहे. तो का? ते कळत नाहीये. कारण मजकूर मराठीमध्येच लिहीत आहे. तसा संदेश आल्यावर काय करावे? ०२) एखादा ब्लॉग official असेल तरीही त्याचा संदर्भ दिलेला चालत नाही का? (तेव्हाही 'मराठी अनिवार्यता' असा संदेश येत आहे. आणि मग dismiss करावे लागत आहे.) तुमच्या admin ला कळवा असे त्यात नमूद केले आहे. ते कोणाला व कसे कळवायचे हे कळत नाहीये. कृपया मार्गदर्शन करावे, ही विनंती. धन्यवाद! [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १५:२५, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) :सदरील अडचण [[ज्युडिथ टायबर्ग]] साठीची आहे का? मजकूर जोडताना त्यात संदर्भ नीट जोडला होता का? कदाचित त्यात काही गल्लत झाली असेल. मराठी विकिवर ब्लॉग आणि यूट्यूब वरील विशिष्ट लिंक पोस्ट होत नाहीत. जर ब्लॉग जोडायचा असेल तर माहिती चौकट किंवा बाह्य दुवे मध्ये जोडला जाऊ शकतो, इतरत्र नाही.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:००, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) ::ता.क. तुम्ही संपादन करत असताना जुडिथ, थिओसिफिकल तसेच असे काही शब्द संपादन गाळणीने नेपाळी किंवा इतर भाषिक म्हणून ओळखल्या. याच सोबत वर्डप्रेसचा दुवा स्व प्रकाशित ब्लॉग म्हणून ओळखला. यावर उपाय म्हणजे इंग्रजी शब्द मराठी अक्षरात लिहिताना थोडे बहुत बदल करून लिहिणे. तसेच वर्डप्रेस किंवा इतर तत्सम दुवे जोडणे टाळावेत. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १६:१०, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) ::०१) हो, त्याच लेखाबाबत ही अडचण येत आहे. संदर्भ म्हणून ब्लॉग जोडायचा असेल तर कसे करावे? ::०२) <u>काही शब्द संपादन गाळणीने नेपाळी किंवा इतर भाषिक म्हणून ओळखल्या.</u> - मी काम तसेच पुढे चालू ठेवू ना? काही अडचण नाही ना? ::०३) <u>तसेच वर्डप्रेस किंवा इतर तत्सम दुवे जोडणे टाळावेत....</u> ते संदर्भ वगळता येण्यासारखे नाहीयेत. कारण त्यावरच अधिक authentic data उपलब्ध आहे. काय करावे? ::धन्यवाद! [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २०:५८, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) :::इतर भाषिक शब्द म्हणून जरी सूचना आली तरीही आपण काम चालू ठेवावे. काही हरकत नाही. वर्डप्रेस, समाज माध्यमे (सोशल मीडिया) आणि इतर सर्व अनुदिनी (ब्लॉग) संदर्भ म्हणून अजिबात जोडू नका. संदर्भ लगेच नाही मिळाला तरी चालेल.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:१५, ६ फेब्रुवारी २०२५ (IST) ::::ठीक. धन्यवाद!! [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १०:३९, ७ फेब्रुवारी २०२५ (IST) == Khadaan (Marathi translation) == @[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]], I was editing the Marathi version of the article Khadaan [https://mr.wikipedia.org/wiki/Special:ContentTranslation?title=Special:ContentTranslation&campaign=contributions-page&from=en&to=mr&page=Khadaan&targettitle=%E0%A4%96%E0%A4%A6%E0%A4%BE%E0%A4%A8&revision=1275487694 <nowiki>[1]</nowiki>]. I shall be greatly obliged if you see the technical faults here and publish it. Thank you [[सदस्य:Chachajaan|Chachajaan]] ([[सदस्य चर्चा:Chachajaan|चर्चा]]) १९:०५, १३ फेब्रुवारी २०२५ (IST) == टूल == कॉपी आहे कि नाही चेक करण्यासाठी Tool असेल तर लिंक द्या सर [[सदस्य:AShiv1212|AShiv1212]] ([[सदस्य चर्चा:AShiv1212|चर्चा]]) १७:१४, ४ मार्च २०२५ (IST) :https://copyvios.toolforge.org/?lang=mr :फक्त एवढी काळजी घेणे की विकिपीडियावरून इतरत्र देखील मजकूर कॉपी पेस्ट केलेला असू शकतो. त्यामुळे इतर संकेतस्थळावरून विपी वर आलाय का विपी वरून इतरत्र गेलाय, याचा निर्णय विचार करून घ्यावा.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:५३, ४ मार्च २०२५ (IST) == नारी शक्ती पुरस्कार विजेते == नमस्कार, तुम्ही नारी शक्ती पुरस्कार विजेत्यांवरील लेख तयार करीत असलेले पाहून आनंद झाला. या प्रत्येक विजेत्या आपल्या समाजासाठी उदाहरण आहेत. त्यांच्यावर लेखांद्वारे प्रकाशझोत घातल्याबद्दल धन्यवाद. [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) ००:०१, १५ मार्च २०२५ (IST) :धन्यवाद सर.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०६:५५, १५ मार्च २०२५ (IST) == Files without a license == Hi! It seems that you are the only one that is deleting files without a license. You may have told me earlier but what is the reason that you (or someone else) does not delete all of the files in one massdelete? If it is because of the flooding of recent changes then [[:m:Meta:Flood flag]] could be a solution. Or is the reason that you are doing some checks of the files before you delete them? [[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:१५, १६ मार्च २०२५ (IST) :Hi, my english is not so fair. So kindly ignore my mistakes. :# I have no bot as well don't know how to use it. :# there may be flooding of in recent changes. :# And yes I check properly every file before deleting it. ::That's why it takes more time. :[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:५४, १६ मार्च २०२५ (IST) :: Thank you! Your English is good enough for me. I'm not a native English speaker either :-) And even if I was I would not care about any errors. :: You do not need a bot to delete files faster. You can use a script (see tip at [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]]). But you would still flood recent changes unless you get flood flags implemented here. :: Checking files manually takes a lot of time. Too bad the other admins does not help you. Have you found any errors so far? If there are any known types of errors I might be able to have my bot remove the deletion template from similar files. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ००:१२, १७ मार्च २०२५ (IST) :::@[[सदस्य:MGA73|MGA73]] thanks for your valuable suggestion. Still now there are two problems. :::# it's flooding in recent changes. :::# as an admin, I am checking each and every file before deleting. ::::So, still it will take some time from my side. Once again thanks for your support.- :::[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १४:०३, १७ मार्च २०२५ (IST) ::::As long as more files are fixed/deleted than new files are uploaded it is good :-) I will try to move more files to Commons ([[:Category:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons ]] / [[:Category:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]]). --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १५:१५, १७ मार्च २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[शकुंतला मजुमदार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १४:३४, २६ मार्च २०२५ (IST) == विकीडाटा कलम दुरुस्ती == कृपया, खालील पानांची विकीडाटा कलमे दुरुस्त करावीत. # [[:वर्ग:गुजरात विधानसभा]] # [[:वर्ग:महाराष्ट्र विधानसभा]] # [[:वर्ग:महाराष्ट्र विधानसभा निवडणुका]] # [[:वर्ग:दिल्ली विधानसभा निवडणुका]] # [[:वर्ग:बिहार विधानसभा निवडणुका]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:१७, २६ एप्रिल २०२५ (IST) :{{Done}} --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> १३:२४, २६ एप्रिल २०२५ (IST) ::# [[:वर्ग:२००२ राष्ट्रकुल खेळ]] ::# [[:वर्ग:२०१० राष्ट्रकुल खेळ]] ::# [[:वर्ग:उल्हासनगर]] ::# [[:वर्ग:कंदहार]] ::# [[:वर्ग:बीजिंग]] ::# [[:वर्ग:क्वांगचौ]] ::# [[:वर्ग:मस्कत]] ::# [[:वर्ग:जेरुसलेम]] ::# [[:वर्ग:आइसलँडमधील शहरे]] ::# [[:वर्ग:इराणमधील शहरे]] ::# [[:वर्ग:झांबियामधील शहरे]] ::# [[:वर्ग:सीरियामधील शहरे]] ::[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १०:००, २ मे २०२५ (IST) :::{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ११:४१, ३ मे २०२५ (IST) ::::फक्त [[:वर्ग:आइसलँडमधील शहरे]] साठी अचूक वर्ग सापडला नाही. कदाचित [[:en:category:Municipalities of Iceland|Municipalities of Iceland]] असावा. @[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] नक्की सांगाल का. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ११:४६, ३ मे २०२५ (IST) ::::: [[:वर्ग:आइसलँडमधील शहरे]] मी दुरुस्त केले आहे, फक्त [[:वर्ग:इराणमधील शहरे]] चुकीच्या पानाशी जोडले आहे. [[:en:category:Cities in Iran]] हे योग्य पान आहे. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १२:१०, ३ मे २०२५ (IST) {{साद|संतोष गोरे}} # [[:वर्ग:सुदानमधील शहरे]] # [[:वर्ग:कोसोव्होमधील शहरे]] # [[:वर्ग:कँडी]] # [[:वर्ग:मेरठ]] # [[:वर्ग:हंपी]] # [[:वर्ग:आग्रा]] # [[:वर्ग:जोरहाट]] # [[:वर्ग:बंगळूर]] # [[:वर्ग:जाफना]] # [[:वर्ग:गुवाहाटी]] # [[:वर्ग:प्रयागराज]] # [[:वर्ग:विजयवाडा]] # [[:वर्ग:बेळगांव]] # [[:वर्ग:गुलबर्गा]] # [[:वर्ग:अलीगढ]] # [[:वर्ग:फैजाबाद]] # [[:वर्ग:तुलूझ]] # [[:वर्ग:नीस]] # [[:वर्ग:बोर्दू]] # [[:वर्ग:लेंस]] # [[:वर्ग:कराची]] # [[:वर्ग:नेपियर]] # [[:वर्ग:वेलिंग्टन]] # [[:वर्ग:विशाखापट्टणम]] # [[:वर्ग:मोरोक्कोमधील शहरे]] # [[:वर्ग:पनामामधील शहरे]] # [[:वर्ग:गोवा राज्यातील शहरे व गावे]] # [[:वर्ग:अरुणाचल प्रदेशमधील शहरे]] # [[शहाड]] # [[टिटवाळा]] # [[आसनगाव बुद्रुक]] # [[आसनगाव (डहाणू)]] # [[पळसदरी]] [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) २३:०६, ४ मे २०२५ (IST) :{{झाले}}- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:०९, ११ मे २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[शकुंतला मजुमदार]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुकरी बोम्मागौडा]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ०६:३१, २९ एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सुकरी बोम्मागौडा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[बीना शेठ लष्करी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[वर्तिका नंदा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सीमा साखरे]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[नसीरा अख्तर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुमिता घोष]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अनुराधा नाईक]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अमृता पाटील]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १३:३०, २९ एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[लॉरेन पॉवेल जॉब्स]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[ए. सीमा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[कलावती देवी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[दर्शना गुप्ता]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सोनिया जब्बार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुनीता देवी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मिझो हमेईछे इन्सुइहखावम पॉल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अंबिका बेरी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) ११:३०, ३० एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[मिनी वासुदेवन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[दिदी कॉन्ट्रॅक्टर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मुमताज काझी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[नंदिता शाह]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[सुभा वारियर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मोनिका]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[निकिता ठुकराल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[स्नेहलता नाथ]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[बीना देवी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[चामी मुर्मू]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[लतिका ठुकराल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[प्रियंवदा सिंग]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[पुष्पा गिरिमाजी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[निल्झा वांगमो]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[कमल कुंभार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मीरा ठाकूर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मधु जैन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[सीमा मेहता]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[बानो हरालू]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[दीपिका कुंडजी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[वनस्त्री]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[लक्ष्मी गौतम]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[सुपर्णा बक्षी गांगुली]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[नंदिता कृष्णा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[रेवण्णा उमादेवी नागराज]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[स्मिता तंडी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[मालविका अय्यर]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[साईलक्ष्मी बालीजेपल्ली]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली) * [[स्वराज विद्वान]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अनोयारा खातून]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[पी. कौसल्या]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[नेहा किरपाल]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १६:३०, ३० एप्रिल २०२५ (IST) :@[[सदस्य:Sandesh9822|Sandesh9822]] नमस्कार, [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५ |स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५]] प्रकल्पात मी जे लेख लिहिलेत ते [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५#नियम|नियमांना]] अनुसरून आहेत असे मला वाटते. कृपया पहिला नियम पाहावा, त्यानुसार 'लेख विस्तारित किंवा नवीन लेखात किमान ३,००० बाइट्स किंवा ३०० शब्द असणे आवश्यक आहे.' यानुसार माझे सर्व लेख आहेत. परंतु आपण काही लेख रिजेक्ट केले आहेत अशी सूचना दिसून येत आहे. खुलासा कराल का..? - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १८:०१, ३० एप्रिल २०२५ (IST) ::नमस्कार, मी वापरत असलेल्या [https://tools.wikilovesfolklore.org/campwiz/campaign/110 या] टूलमध्ये लेखात नव्याने जोडलेली शब्दसंख्या ३०० पेक्षा कमी दाखवत आहे (नवीन लेखात किमान ३,००० बाइट्स किंवा ३०० शब्द). या कारणाने काही लेख नामंजूर केले आहेत, तथापि हा निकाल अंतिम समजू नये. टूल मधील त्रुटी शोधून लेखांना पुन्हा तपासले जाईल. --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> १८:२७, ३० एप्रिल २०२५ (IST) सादर केलेल्या काही लेखांची एकूण शब्दसंख्या (संदर्भातील शब्द वगळून) 300 पेक्षा कमी आढळून येत आहे. आणि असे लेख नामंजूर करण्यात आले आहेत. तथापि, माझ्याकडून मोबाईलवर संपादन करताना काही लेखांवर "300 पेक्षा कमी शब्द असल्याची टीप" टाकली गेली, प्रत्यक्षात ते 300 पेक्षा जास्त शब्दांचे व '''मंजूरही''' झालेले लेख आहेत. अनावश्यक ठिकाणी असलेली ती टीप काढून टाकली जाईल. --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> २१:११, ३० एप्रिल २०२५ (IST) :'नवीन लेखात किमान ३,००० बाइट्स किंवा ३०० शब्द असणे आवश्यक आहे.' या नियमानुसार शब्द संख्या जरी ३०० भरली नाही तरी बाईट्स च्या नियमात सर्व लेख बसतात असे मला वाटते.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:५२, ३० एप्रिल २०२५ (IST) ::ठीक. मी लवकरच सर्व लेखांची पुनर्तपासनी करेन. --[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> ११:०७, ३ मे २०२५ (IST) :::@[[सदस्य:संतोष गोरे|संतोष गोरे]] Don't worry where the स्थिती = approved and note = ३०० पेक्षा कमी शब्दांची भर घातली. That is a system bug I feel because I am also facing the same. I will ask developer to fix it soon. [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) १९:०९, ३ मे २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[सौरभ सुमन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = rejected; नोट = लेखाची शब्दसंख्या २६८ आहे) * [[बसंती देवी (पर्यावरणतज्ज्ञ)]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[उत्तरा पडवार]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मीना शर्मा]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[वासु प्रिमलानी]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[कृष्णा यादव]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[छांव फाउंडेशन]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[साधना महिला संघ]] → (Sandesh9822 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) २१:३०, ३० एप्रिल २०२५ (IST) == तुमच्या काही लेखांचे मूल्यमापन झाले == शेवटच्या अपडेटपासून काही नवीन सबमिशनचे मूल्यांकन केले गेले: * [[बीना शेठ लष्करी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[वर्तिका नंदा]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सीमा साखरे]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[नसीरा अख्तर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुमिता घोष]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अनुराधा नाईक]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अमृता पाटील]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[लॉरेन पॉवेल जॉब्स]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[ए. सीमा]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[कलावती देवी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[दर्शना गुप्ता]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सोनिया जब्बार]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[सुनीता देवी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मिझो हमेईछे इन्सुइहखावम पॉल]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[अंबिका बेरी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = ) * [[मिनी वासुदेवन]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[दिदी कॉन्ट्रॅक्टर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[मुमताज काझी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[नंदिता शाह]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[सुभा वारियर]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[मोनिका]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[निकिता ठुकराल]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[स्नेहलता नाथ]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) * [[बीना देवी]] → (Tiven2240 द्वारे मूल्यमापन; स्थिती = approved; नोट = मोहिमेच्या व्याप्तीत नाही.) कृपया लक्षात घ्या की, हे कॅम्पविझ बॉट कडून निवडलेले वैशिष्ट्य होते. - [[सदस्य:CampWiz Bot|CampWiz Bot]] ([[सदस्य चर्चा:CampWiz Bot|चर्चा]]) १९:३०, ३ मे २०२५ (IST) == [[:वर्ग:Files uploaded by Archanapote]] == I see that you use the script to mass delete. That makes things easier :-) One of the users with many uploads is [[User:Archanapote]]. I have asked user to add a license because user was active. But I asked in English. If Archanapote confirm to be the photographer and confirm a license I can fix the files with my bot. Same if any other users are active. If you ask any users in local language and get a reply just let me know. [[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १९:४२, ८ मे २०२५ (IST) :{{झाले}}- sent her a message. Let's see what happens.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:५६, ८ मे २०२५ (IST) And now that you use "Files uploaded by ..." to delete files I have started removing those categories from all files with a license template. That should make it easier. I can also add a non-free template to logos. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:४५, १० मे २०२५ (IST) Removed... * Except [[:वर्ग:Files uploaded by Rahuldeshmukh101]] that seems to be active. So Rahuldeshmukh101 should be able to add a license. * Except [[:वर्ग:Files uploaded by Archanapote - cc]] that are all licensed Creative Commons but Archanapote could perhaps check the files. Perhaps you can leave a note to Rahuldeshmukh101 and skip those categories for now. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २१:०३, १० मे २०२५ (IST) :Thanks for your help. I need ''category:Files uploaded by...'' so that I can check and delete those files using the script to mass delete. And yes, it will be better if you make 50 to 100 files in each category.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:२२, १० मे २०२५ (IST) :: Okay. I will add a license to a number of logos first and then I can split up the files in smaller categories. Perhaps you can start with [[:वर्ग:Files uploaded by Kaustubh]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २१:३३, १० मे २०२५ (IST) Hi! Do you mean like with [[:वर्ग:Files uploaded by Bantee]] where I put files in smaller sub categories? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ००:१८, १४ मे २०२५ (IST) :Thanks, it will save my time and speed up the deletion.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०७:०८, १४ मे २०२५ (IST) ::Okay I will make more categories like this soon. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १२:१७, १४ मे २०२५ (IST) The files I nominated for deletion are in [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]] and I have only marked files that was unused when I marked them. The Files in "Files uploaded by..." also included files with a license but I removed them from the categories as written above. But I came to think that some files in "Files uploaded by..." may be in use. So my question is if you would like only to delete unused files or if you delete all unlicensed files? Since uploaders had months and years to add a license I doubt they will add one so the files should in my opinion be deleted even if in use. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:३०, १६ मे २०२५ (IST) :At presentI am deleting unused files, that's why I am spending more time to check every nominated file. I have no idea what to do with unlicensed used files. We will discuss it later after the deletion of unlicensed unused files. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १९:५३, १६ मे २०२५ (IST) :: In that case I will move all the unused files in subcategories of "Files uploaded by..." and leave the files in use in the top category. Then it will be easier for you to see which files are in use. :: Unlicensed files is a violation of [[:wmf:Resolution:Licensing_policy]] so they should be deleted too even if they are in use. So they have to be deleted at some point too. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:०६, १६ मे २०२५ (IST) Perhaps you could have a look at the files in [[:वर्ग:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]]? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १८:४६, २२ मे २०२५ (IST) :Those files are may be moved on commons. What to do? Do we have to delete them from mrwiki..? [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:४३, २२ मे २०२५ (IST) :Just finished deleting category :Files uploaded by Maihudon. I think that this category includes files use on are.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:४४, २२ मे २०२५ (IST) ::It is much easier to clean up if we delete files locally that are also on Commons. About the files in use they should be in the top category and the unused in the sub categories. The category you mention is empty? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २२:५९, २२ मे २०२५ (IST) :::Emptied [[:वर्ग:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]] - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:०९, २४ मे २०२५ (IST) ::::Even [[:वर्ग:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons]] too cleared.- [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:२४, २४ मे २०२५ (IST) :::::Great! I added some more photos to the two categories. And I noticed that some photos were uploaded by Archanapote here and a few days later by Cherishsantosh. I do not know if it is the same user or what happend. I left a message at [[सदस्य_चर्चा:Archanapote#License,_source_and_author_on_your_uploads]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:५२, २४ मे २०२५ (IST) ::::::I marked the rest of the files to day and replaced the usage. So [[:वर्ग:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons]] should be ready to empty one last time. After that I will wait for the deletion of the files allready marked for deletion. When they are done we can figure out what to check next. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २३:२८, २५ मे २०२५ (IST) Hello! Great work deleting files!!! I have now marked more unused and unlicensed files for deletion. I stopped again because I noticed that the bot flag seems to be expired. The files are in sub categories of [[:वर्ग:Files not in use]] and [[:वर्ग:Files uploaded by Archanapote]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:२६, २६ जून २०२५ (IST) :I think [[:वर्ग:Files not in use - delete]] is having movie poster with valid license, like [[:चित्र:Adgul Madgul 01.jpeg]]. Is it so?-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०६:४२, १४ जुलै २०२५ (IST) :: Yes the license seems valid enough. But the file is not in use. And non-free files are only allowed if they are in use. If the file was removed from an article by a mistake it can be added again. But if it file is no longer needed it should be deleted. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १३:१७, १४ जुलै २०२५ (IST) :::Recently I have removed ''Category:Files not in use - delete'' from three files, as those are in use, please check. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २१:१८, १५ जुलै २०२५ (IST) :::: It is good that you check. I had a look at the three files and the files were added to an article after I nominated them for deletion. For example [[Special:Diff/2589153]]. So someone is checking the files that I nominate for deletion. If we could get that user to check the files before they are nominated for deletion it would be good. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २१:२८, १५ जुलै २०२५ (IST) ::::: I am now adding the files to [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]]. Maybe that will make our secret helper work on the files. I suggest not to delete the files now but wait a few weeks. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:३३, १६ जुलै २०२५ (IST) ::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] could you help to add files in respective pages please? [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १७:३८, १६ जुलै २०२५ (IST) :::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]] मधील चित्रे योग्य त्या चित्रपटाच्या लेखात जोडता का, जेणेकरून ही चित्रे मराठी विकिपीडियावर तशीच ठेवता येतील.--[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १५:५९, १९ जुलै २०२५ (IST) ::::::::{{साद|संतोष गोरे}} हो जमेल तेवढे करतो नक्की. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १६:२४, १९ जुलै २०२५ (IST) :::::::::सौम्य स्मरण. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ११:०७, २२ जुलै २०२५ (IST) ::::::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]], केले का काम? - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०६:२४, २८ जुलै २०२५ (IST) :::::::::::{{साद|संतोष गोरे}} बहुतांशी सर्व छायाचित्रे योग्य त्या पानांवर जोडली आहेत, धन्यवाद. [[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] ([[सदस्य चर्चा:Khirid Harshad|चर्चा]]) १३:२८, २ ऑगस्ट २०२५ (IST) ::::::::::::@[[सदस्य:MGA73|MGA73]] kindly check [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]] as now most of the files are added in respective pages. Remaining should be now deleted. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १४:४३, २ ऑगस्ट २०२५ (IST) ::::::::::::@[[सदस्य:Khirid Harshad|Khirid Harshad]] and [[User:संतोष गोरे]]. I have now removed the files that are in use. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २३:५६, ३ ऑगस्ट २०२५ (IST) I have added f:iles to [[:वर्ग:Files uploaded by Anna4u]]. Mane are taken from the Internet. They are all unused so I suggest to delete them. Should I add the same deletion tag as on the other files? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ०१:५७, १६ जुलै २०२५ (IST) :[[:वर्ग:Files uploaded by Anna4u]] isn't available. Kindly add [[: वर्ग:files not in use - delete]]. [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०८:०६, ४ ऑगस्ट २०२५ (IST) ::Tiven2240 deleted the files so nothing left to do with those files :-) --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) ११:१५, ४ ऑगस्ट २०२५ (IST) == 1,000 == I noticed we are getting closed to 1,000 in [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]]. Next time you delete the number should get below that number! I hope you have a beer ready or maybe Solkadhi? --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:१९, ३० मे २०२५ (IST) == Feminism and Folklore 2025 - Local prize winners == [[File:Feminism and Folklore 2025 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''{{int:please-translate}}'' Dear Wikimedian, Congratulations on your outstanding achievement in winning a local prize in the '''Feminism and Folklore 2025''' writing competition! We truly appreciate your dedication and the valuable contribution you’ve made in documenting local folk culture and highlighting women’s representation on your local Wikipedia. To claim your prize, please complete the [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdONlpmv1iTrvXnXbHPlfFzUcuF71obJKtPGkycgjGObQ4ShA/viewform?usp=dialog prize form] by July 5th, 2025. Kindly note that after this date, the form will be closed and submissions will no longer be accepted. Please also note that all prizes will be awarded in the form of [https://www.tremendous.com/ Tremendous Vouchers] only. If you have any questions or need assistance, feel free to contact us via your talk page or email. We're happy to help. Warm regards, [[:m:Feminism and Folklore 2025|FNF 2025 International Team]] ::::Stay connected [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div> --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १५:५०, २१ जून २०२५ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=28891702 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == पारितोषिक क्रमांकाबाबत == नमस्कार, मला स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य यामध्ये पारितोषिक मिळाले असून त्यासाठी फॉर्म भरण्यास सांगण्यात आले आहे. त्यामध्ये एक प्रश्न - तुम्हाला कितव्या क्रमांकाचे पारितोषिक आहे असा आहे. पण मला अजून तशी कोणतीही मेल किंवा संदेश मिळालेला नाही. त्यामुळे फॉर्म भरण्यात अडचण आहे. मला ते कसे कळेल, कृपया सांगू शकाल का? धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) २२:२१, २१ जून २०२५ (IST) :@[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] तसेच @[[सदस्य:Sandesh9822|Sandesh9822]], नमस्कार, अजून विजेत्यांना कोणत्याही प्रकारचा संदेश देण्यात आलेला नाही. सबब वरील प्रश्न अनुत्तरित राहतोय. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २३:००, २१ जून २०२५ (IST) ::Please check [https://meta.wikimedia.org/wiki/Feminism_and_Folklore_2025/Results#Marathi_Wikipedia] [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) ०८:१५, २२ जून २०२५ (IST) :::@[[सदस्य:Dharmadhyaksha|Dharmadhyaksha]], @[[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] आणि @[[सदस्य:Vikrantkorde|Vikrantkorde]], [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५]] प्रकल्पाचा वरील प्रमाणे निकाल जाहीर करण्यात आला आहे. कृपया नोंद घ्यावी.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) ०८:३१, २२ जून २०२५ (IST) ::::[[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२५]] या पानावर देखील सदस्यांची नावे नमूद केली आहेत.--[[User:Sandesh9822|'''<span style="background color: black; color: orange">संदेश</span><span style="color: blue"> हिवाळे</span>'''<span style="color: green"></span>]]<sup>[[User talk:Sandesh9822|<span style="color: maroon">चर्चा</span>]]</sup> १२:०१, २२ जून २०२५ (IST) ::::माहितीसाठी धन्यवाद. फॉर्ममध्ये तृतीय क्रमांकाच्या पारितोषिकाचा पर्याय दिलेला नाही. काय करावे? कृपया मार्गदर्शन कराल का? [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १८:३२, २२ जून २०२५ (IST) :::::@[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]], @[[सदस्य:Sandesh9822|Sandesh9822]] यांचे तिसरे बक्षीस आहे की उत्तेजनार्थ? कारण तिसऱ्या बक्षिसाचा पर्याय येत नाहीये. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २०:३१, २२ जून २०२५ (IST) ::::::Third prize (best article) is given to @[[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]]. Sorry to type in english. [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) ०९:१२, २३ जून २०२५ (IST) :::::::धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) ११:५२, २३ जून २०२५ (IST) :::::::नमस्कार, आपले उत्तर मिळाल्यानंतर विकिपीडियाकडून आलेला फॉर्म लगेच भरून पाठविला होता. पण त्यांच्याकडून अद्यापि काहीही उत्तर आलेले नाही. उत्तर अजून येणे अपेक्षित आहे की माझ्याकडून काही राहून गेले ते समजले नाही, म्हणून येथे विचारत आहे. तसदीबद्दल दिलगीर आहे. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १२:३५, १३ जुलै २०२५ (IST) ::::::::वेळ लागतो, बहुतेक एक भेट कार्ड (गिफ्ट व्हाउचर) येते. ज्याद्वारे आपण ऑनलाईन वस्तू खरेदी करणे किंवा बिल भरणा इत्यादी करू शकतो. ईमेल आल्यावर नक्की कळेल.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) १२:४०, १३ जुलै २०२५ (IST) :::::::::ठीक. धन्यवाद. [[सदस्य:Ketaki Modak|Ketaki Modak]] ([[सदस्य चर्चा:Ketaki Modak|चर्चा]]) १८:३२, १३ जुलै २०२५ (IST) == Update on files == Hi! I think it might be easier with a new section with status on the cleanup. Files in the categories can be deleted because they are moved to Commons: # [[:Category:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons ]] # [[:Category:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]] I have added files from two users to categorie: # [[:वर्ग:Files uploaded by Anna4u]] # [[:वर्ग:Files uploaded by Shreemarkal]] Many are taken from the Internet. They are all unused so I suggest to delete them. Should I add the same deletion tag as on the other files (so they end up in [[:वर्ग:उल्लेखनीयता रद्दीकरण]])? The unused non-free files have all been added to: # [[:वर्ग:All orphaned non-free use Wikipedia files]] Hopefully someone will help check and add to articles. If not they should be deleted later. These files have no license: # [[:वर्ग:Files with no license]] There are only three options: 1) Add a free license (PD-old for example or if uploader is active and respond), 2) Add a non-free rationale/license or 3) Delete the files. The free files can be moved to Commons if the license claim seems legit and the file seems usable. I have added them to: # [[:वर्ग:Unidentified subjects in India]] That will make sure the files end in a category related to India if moved to Commons. I have some scripts in [[सदस्य:MGA73/common.js]] that might be useful. [[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:५२, १७ जुलै २०२५ (IST) :Put your queries about files which are seemed to be downloaded from internet or having some issues on [[विकिपीडिया:चावडी/इतर चर्चा]]. Lets etsuggestions from other admins. Tagg other admins from the list [[विकिपीडिया:प्रचालकांची यादी#विद्यमान प्रचालक|विद्यमान प्रचालक]]. This will be better.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:१६, १७ जुलै २०२५ (IST) :Files in the categories has be deleted. :# [[:Category:All Wikipedia files with a different name on Wikimedia Commons]] :# [[:Category:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]] :[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> 💬</span>]] ) २२:२१, १७ जुलै २०२५ (IST) :: Thank you. I moved more files to Commons so there are more to delete :-) --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:१०, १८ जुलै २०२५ (IST) Hello again! I moved a few more to Commons (mostly different name). Perhaps you can delete them? Most of the remaining free files have no description and I think the best is to add a description before files are moved to Commons. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १४:२७, २० जुलै २०२५ (IST) :I just found out that some files were never updated correctly by the wiki-software when I nominated them for deletion so they did not show up in the deletion category. I forced an update of the pages so now they show up. I also found a number of file pages with test but without a file or the file was on Commons. So there are a number of files/pages in [[:वर्ग:लवकर वगळावे विनंत्या]]. Also there are a few NowCommons again. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १३:३८, २५ जुलै २०२५ (IST) ::I think that you have aaded Delete template, due to which it was not showing delete request in [[:वर्ग: उल्लेखनीयता रद्दीकरण]]. Most of delete template include [[:वर्ग:लवकर वगळावे विनंत्या]]. So the files nominated for deletion could be seen here. Also you should have to add [[: वर्ग:Files not in use - delete]] for my convenience. Let it, I will definitely delete the nominated files as per my convenience. -[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १६:०३, २५ जुलै २०२५ (IST) :::I have added [[:वर्ग:Files not in use - delete]] on most of the files. The files that are on Commons but have a local description page are in use but should be deleted because the file is on Commons. I think it will be easier for you if we do not put them in the same category. We can add the other file pages to a category later. I could also add the NowCommons template instead if that makes it easier. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:४३, २५ जुलै २०२५ (IST) ::::LOL you are fast! --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:४४, २५ जुलै २०२५ (IST) :::::I added the remaining files / file pages to [[:वर्ग:Files to delete]]. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १६:५२, २५ जुलै २०२५ (IST) :::::thanks, but actually I am just helping you, while you are doing hard work.-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १७:०३, २५ जुलै २०२५ (IST) Also perhaps you can add a license to: * [[:File:Wiki.png]] * [[:File:WikiLogo.PNG]] The files are protected so I can't add a license. For example {{tl|Cc-by-sa-3.0}}. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १७:०२, २५ जुलै २०२५ (IST) :Should I have to add template {{t|Cc-by-sa-3.0}} to above two files? [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०६:२२, २८ जुलै २०२५ (IST) ::Yes please. The second file is also on Commons as [[:c:File:Wikipedia-logo-mr.png]] so it could also be replaced and deleted. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १२:२९, २८ जुलै २०२५ (IST) :::It means there is no of [[:चित्र:WikiLogo.PNG]], which is already available on commons. Should I delete it?-[[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १३:१४, २८ जुलै २०२५ (IST) ::::Yes you can delete it. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) १३:३२, २८ जुलै २०२५ (IST) :::::{{झाले}} [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">संतोष गोरे</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) १६:१३, २८ जुलै २०२५ (IST) Hello! I added one file to [[:वर्ग:All Wikipedia files with the same name on Wikimedia Commons]]. If there are no response to [[विकिपीडिया:आंतरविकि_दूतावास#Status_in_cleanup_of_files_per_August_2025]] next step could perhaps be that I oprhan files from [[:वर्ग:Files with no license]] so they can be deleted. --[[सदस्य:MGA73|MGA73]] ([[सदस्य चर्चा:MGA73|चर्चा]]) २०:१७, २१ ऑगस्ट २०२५ (IST) == स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६ == [[File:FNF 2026 Mr logo.png|right|400px|frameless]] प्रिय विकिसदस्य, '''[[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६]]''' ही विकीमेडियन्स द्वारा स्थापन केलेली एक वार्षिक स्पर्धा आहे. [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|विकी लव्हस फॉल्कलोर]]ची थीम लिंगभेद कमी करणे आणि लोकांवर लक्ष केंद्रित करणे यावर आधारित आहे. अनेक आशियाई व भारतीय विकिपीडिया समुदायांनी यात भाग घेतला आहे आणि आमची अशी इच्छा आहे की आपण मराठी विकिपीडियावर आपले योगदान द्यावे. योगदानाचा मुख्य हेतू लिंग अंतर कमी करण्यात थेट प्रभाव पाडेल. ही स्पर्धा १ फेब्रुवारी २०२६ रोजी सुरू होऊन ३१ मार्च २०२६ रोजी समाप्त होईल. स्पर्धेतील विजेत्याला तयार केलेल्या पृष्ठांच्या संख्येच्या आधारे घोषित केले जाईल. पहिले स्थानिक बक्षीस - २५ अमेरिकन डॉलर्स, दुसरे स्थानिक बक्षीस - २० अमेरिकन डॉलर्स, तर सर्वोत्कृष्ट निर्णायक लेखासाठी - १५ अमेरिकन डॉलर्स दिले जातील. सहभाग किंवा योगदान करताना येणाऱ्या कोणत्याही समस्यांबाबत अथवा कोणत्याही मदतीसाठी ज्युरी सदस्यांच्या ([[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] किंवा [[सदस्य: संतोष गोरे|संतोष गोरे]]) चर्चा पानावर संदेश लिहा. कृपया [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६]] या पृष्ठावरील सर्व सूचना आणि नियम वाचा. तसेच [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६/नोंदणी|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६/नोंदणी]] या पानावर आपली नाव नोंदणी करून स्पर्धेत सहभागी व्हावे. तसेच [https://tools.wikilovesfolklore.org/campwiz/campaign/224/submission/new हा दुवा] वापरून तुम्ही तयार केलेला लेख सादर करावा. :धन्यवाद. :[[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] आणि [[सदस्य: संतोष गोरे|संतोष गोरे]] :आयोजक :'''स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६''' --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) २०:४१, ५ फेब्रुवारी २०२६ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf2026&oldid=30030409 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Feminism and Folklore 2026 – Community Organisers & Jury == Hello {{PAGENAME}}!, Thank you for taking the lead in organising '''Feminism and Folklore 2026''' in your community. We truly appreciate your efforts! To ensure a smooth and successful campaign, please make sure you have: * Fully completed all details on the [[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Feminism and Folklore 2026 Project Page]]: * Started promoting the campaign within your community. * Requested a local administrator to place a '''sitenotice''' about the campaign so users are notified. * Used the '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/fnf/ Article List Generator Tool]''' and shared the generated article lists with your community. === Internet & Childcare Support === Community organisers and jury members who require '''internet and childcare support''' (non-mandatory, opt-in, request-only support) should fill the support request form '''by 22 February 2026'''. '''[https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeutXEF1yTnJfExWUYPIf6SkhcnTgul07BeI-biqT4RE_vsrA/viewform Link to the form]''' Requests submitted after this date will not be entertained. === Important Participation Guidelines === * Minimum article size: '''3000 bytes and 300 words''' (final decision may be set by local organisers). * If your country is not listed on the Article list generator tool, please contact us. === Community Engagement === * Keep your community active and motivated throughout the campaign. * Share your achievements and notable articles with us so we can highlight them globally. * In the support form, please indicate if you would like a '''quick coordination call after the campaign'''. Let’s make '''Feminism and Folklore''', under the banner of '''#WeTogether''', help bridge the '''gender gap''' and '''folklore gap''' on Wikipedia worldwide. 🌍✊ Thank you for your collaboration! ''If someone from your community organisers or jury has missed this message feel free to share this message with them.'' Feminism and Folklore International Team. –[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १०:४७, १६ फेब्रुवारी २०२६ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf26&oldid=30083330 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == अलीकडील लेख == नमस्कार, आपण स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६ या कार्यशाळेत भाग घेतलेला दिसले. त्यानंतर येथे अनेक लेख तयार झालेले आहेत, ते बहुधा या कार्यशाळेच्या प्रभावाने असावेत. या लेखांमध्ये मोठे बदल पाहिजेत. अशा सत्रांतून विकिपीडियावरील संकेतांचा उल्लेख आवर्जून केला जावा ही विनंती. याजोगे नंतर त्यात बदल करीत बसण्यात वेळ जात नाही. आपण या लेखांमध्ये (नेहमीप्रमाणे) लक्ष घालून योग्य ते बदल कराल ही खात्री आहे. असे असताही १. ''नवीन संपादकांचे योगदान नक्कीच स्वागतार्ह आहे!'' हे घडवून आणल्याबद्दल धन्यवाद. २. इतर कार्यशाळांपेक्षा गेल्या २४-३६ तासांतील योगदान लक्षणीयतेने चांगले आहे. [[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ([[सदस्य चर्चा:अभय नातू|चर्चा]]) ०७:५४, ८ मार्च २०२६ (IST) :नमस्कार, कौतुकाची थाप दिल्या बद्दल धन्यवाद. परंतु आपणास एक सांगू इच्छितो की, मी व @[[सदस्य:Tiven2240|टायविन]] यांनी [[विकिपीडिया:स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६|स्त्रीवाद आणि लोकसाहित्य २०२६]] यावर कार्यशाळा घेतली आहे. याच काळात दुसरा प्रकल्प [[विकिपीडिया:महिला संपादनेथॉन- २०२६|महिला संपादनेथॉन- २०२६]] हा देखील नेहमी प्रमाणे चालू असून, त्यात मोठ्या प्रमाणावर लेख निर्मिती सुरू आहे. असो. लेख कोणतेही असोत माझे काम चालू राहील. केवळ वैयक्तिक कारणाने, सध्या मला येथे जास्त वेळ देता येत नाहीय. - [[User:संतोष गोरे|<span style="color: blue; font-weight: bold; background: linear-gradient( orange, white, green)">. संतोष गोरे .</span>]] ([[सदस्य चर्चा:संतोष गोरे|<span style="text-shadow:grey 3px 3px 1px;"> ✉️</span>]] ) ०९:१५, ९ मार्च २०२६ (IST) ::@[[सदस्य:अभय नातू|अभय नातू]] ते आमच्या प्रकल्पातले नाहीत. धन्यवाद. [[सदस्य:Tiven2240|Tiven2240]] ([[सदस्य चर्चा:Tiven2240|चर्चा]]) १६:४८, ९ मार्च २०२६ (IST) == Next Steps and Feedback meeting for Feminism and Folklore Organizers == <div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]] <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> Dear Organizer, I hope this message finds you well. First and foremost, on behalf of the International Team I want to extend my gratitude to you for your efforts in organizing the '''Feminism and Folklore 2026''' campaign on your local Wikipedia. Your contribution has been instrumental in bridging the gender and folk gap on Wikipedia, and we truly appreciate your dedication to this important cause. As the campaign has ended I wanted to inform you about the next steps. It's time to commence the jury process using the CampWiz or Fountain tool where your campaign was hosted. Please ensure that you update the details of the jury, campaign links and the names of organizers accurately on the [[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|sign-up page]]. Once the jury process is completed, kindly update only the top 3 winners details on the [[:m:Feminism and Folklore 2026/Results|results page]] accordingly. The deadline for jury submission of results is '''April 30, 2026'''. However, if you find that the number of articles is high and you require more time, please don't hesitate to inform us via email or on campaign Meta Wiki talk page. We are more than willing to approve an extension if needed. Should you encounter any issues with the tools, please feel free to reach out to us on Telegram for assistance. Your feedback and progress updates are crucial for us to improve the campaign and better understand your community's insights. Therefore, we kindly ask you to spare just an hour to collectively share your progress and achievements with us during our '''[[:m:Event:Feminism and Folklore 2026 Post-Campaign Office Hour|community feedback session]]'''. Your input will greatly assist us in making the campaign more meaningful and impactful. Thank you once again for your hard work and dedication to the Feminism and Folklore campaign. Your efforts are deeply appreciated, and we look forward to hearing from you soon. Warm regards, [[User:Tiven2240|Tiven2240]] on behalf of Feminism and Folklore International Team <nowiki>#WeTogether</nowiki> </div></div> --[[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) १७:२७, ११ एप्रिल २०२६ (IST) <!-- सदस्य:Tiven2240@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf26&oldid=30391231 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == Last Few Days: WikiConference India 2026 Scholarship Applications == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''{{int:please-translate}}'' Dear Wikimedian, We're happy to share that scholarship applications for '''WikiConference India 2026''' are currently open and the deadline is just around the corner. [[m:Special:MyLanguage/WikiConference India 2026|WikiConference India 2026]] is the fourth edition of the national-level conference that brings together Wikimedians and stakeholders engaged in Indic-language Wikimedia projects and the broader open knowledge movement across India and South Asia. The conference will take place in Kochi, Kerala, from 4–6 September 2026. * You can find the more information and the application form at the [[m:Special:MyLanguage/WikiConference India 2026/Scholarship|Scholarship page here at Meta wiki]] * '''Scholarship deadline: 15 April 2026, 11:59 PM IST''' With only a few days left, we warmly encourage you to apply if you haven’t already and kindly request you to share this with your community and encourage others to apply. For more information and regular updates, we encourage you to visit the conference Meta page. Warm regards, <br> on behalf of the WikiConference India 2026 Organising Team ''This message was sent with [[सदस्य:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[सदस्य चर्चा:MediaWiki message delivery|चर्चा]]) on ००:००, १२ एप्रिल २०२६ (IST)'' </div> <!-- सदस्य:Gnoeee@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/WCI_2026_active_users&oldid=30389801 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) ०१:३६, २९ एप्रिल २०२६ (IST) </div> <!-- सदस्य:Keegan (WMF)@metawiki ने https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472432 वरील यादी वापरुन संदेश पाठविला. --> ==बार्नस्टार== {| class="barnstar" style="border:1px solid gray; background:#fdffe7;" |- |rowspan="2" style="padding-right:5px;" | {{#ifeq:{{{3}}}|alt|[[file:Working Wikimedian's Barnstar Hires.png|100px]]|[[Image:Working Wikimedian's Barnstar.png|100px]]}} |style="font-size:1.65em; padding:0; height: 1.1em;" | '''{{GENDER:{{PAGENAME}}|कष्टकर्‍या पुरुषाचा|कष्टकर्‍या स्त्रीचा|कष्टकर्‍या सदस्याचा}} बार्नस्टार''' |- |style="border-top: 1px solid gray;" | नियमीतपणे आपण [[विकिपीडिया:मुखपृष्ठ अलीकडील मृत्यू]] याचे संपादन करत आहात व त्या संदर्भातील लेख निर्माण/अद्ययावत करत आहात; त्यासाठी धन्यवाद!! |} - [[सदस्य:Dharmadhyaksha|धर्माध्यक्ष]] ([[सदस्य चर्चा:Dharmadhyaksha|चर्चा]]) १६:५६, ४ मे २०२६ (IST) ky8yof13a13trc8kz6cubcvatv2qlay जेटकनेक्ट 0 305776 2682520 2117452 2026-05-04T09:39:19Z EmausBot 9929 Bot: Fixing double redirect from [[जेटलिट]] to [[जेटलाइट]] 2682520 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[जेटलाइट]] etuc4xr6vau4qistvs2rbixs17wmzoq पंकज त्रिपाठी 0 315278 2682544 2674576 2026-05-04T11:44:48Z Dharmadhyaksha 28394 removed [[Category:हिंदी दूरचित्रवाणी अभिनेते]]; नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682544 wikitext text/x-wiki {{विकिडेटा माहितीचौकट}} '''पंकज त्रिपाठी''' ([[२८ सप्टेंबर]], [[इ.स. १९७६|१९७६]]<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.news18.com/news/movies/pankaj-tripathi-birthday-special-10-dialogues-that-prove-his-acting-prowess-5880703.html|title=Pankaj Tripathi Birthday Special! 10 Dialogues That Prove His Acting Prowess|date=2022-09-05|website=News18|language=en|access-date=2022-10-08}}</ref> - ) हा हिंदी चित्रपट आणि दूरचित्रवाणी मालिकांमध्ये अभिनय करणारा भारतीय अभिनेता आहे. त्याने २००४ मध्ये [[रन (हिंदी चित्रपट)|रन]] आणि [[ओमकारा (२००६ चित्रपट)|ओंकारामध्ये]] छोट्या भूमिकेसह पदार्पण केले. त्यानंतर त्याने शेकडो चित्रपट आणि दूरदर्शन कार्यक्रमांमध्ये काम केले आहे.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.bhaskar.com/news/c-268-bollywood-actor-pankaj-tripathi-life-story-pt0171-NOR.html|title=bollywood actor pankaj tripathi life story {{!}} वाले के - Dainik Bhaskar|date=2019-06-22|website=web.archive.org|access-date=2022-10-08|archive-date=2019-06-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20190622040912/https://www.bhaskar.com/news/c-268-bollywood-actor-pankaj-tripathi-life-story-pt0171-NOR.html|url-status=dead}}</ref> त्रिपाठीला [[राष्ट्रीय चित्रपट पुरस्कार]], एक [[फिल्मफेर पुरस्कार]], एक [[स्क्रीन पुरस्कार]] आणि [[आयफा पुरस्कार|आयफा पुरस्कारासह]] अनेक पुरस्कार मिळाले आहेत. त्रिपाठीने [[फुक्रे (चित्रपट)|फुक्रे]] (२०१३), [[मसान (चित्रपट)|मसान]] (२०१५), [[निल बट्टे सन्नाटा]] (२०१६), [[बरेली की बर्फी]] (२०१७), [[न्यूटन (हिंदी चित्रपट)|न्यूटन]] (२०१७), [[फुक्रे रिटर्न्स]] (२०१७), [[स्त्री (२०१८ चित्रपट)|स्त्री]] (२०१८), [[लुडो (चित्रपट)|लुडो]] (२०२०) आणि [[मिमी (२०२१ चित्रपट)|मिमी]] (२०२१) यांसह अनेक चित्रपटांमधून समीक्षकांची वाखाणणी मिळवली आहे. ''न्यूटन''साठी, त्याला राष्ट्रीय चित्रपट पुरस्कारासह अनेक पुरस्कार मिळाले.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.firstpost.com/entertainment/national-film-awards-2018-complete-winners-list-sridevi-named-best-actress-newton-is-best-hindi-film-4429915.html|title=National Film Awards 2018 complete winners list: Sridevi named Best Actress; Newton is Best Hindi Film- Entertainment News, Firstpost|date=2018-04-13|website=web.archive.org|access-date=2022-10-08|archive-date=2018-04-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20180413192729/https://www.firstpost.com/entertainment/national-film-awards-2018-complete-winners-list-sridevi-named-best-actress-newton-is-best-hindi-film-4429915.html|url-status=bot: unknown}}</ref> ''[[मिर्झापूर (दूरचित्रवाणी मालिका)|मिर्झापूर]], [[क्रिमिनल जस्टिस (भारतीय दूरचित्रवाणी मालिका)|क्रिमिनल जस्टिस]], [[युअर्स ट्रुली (2018 चित्रपट)|युअर्स ट्रुली]] आणि [[क्रिमिनल जस्टिस: बिहाइंड क्लोस्ड डोअर्स]]'' या वेब सिरीजमधील त्यांच्या गाजलेल्या भूमिकांसह त्यांनी वेब जगतातही त्याला प्रसिद्धी मिळाली. == सुरुवातीचे जीवन == {{बदल}} त्रिपाठीचा जन्म २८ सप्टेंबर १९७६ रोजी भारताच्या [[बिहार]] राज्यातील [[गोपालगंज]] जिल्ह्यातील बेलसांड गावात<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/hindi/bollywood/news/story-of-pankaj-tripathi-from-jail-cell-hotel-kitchen-to-big-screen/articleshow/64529484.cms|title=Story of Pankaj Tripathi: From jail cell, hotel kitchen to big screen - टाइम्स ऑफ इंडिया|website=द टाइम्स ऑफ इंडिया|language=en|access-date=2022-10-08}}</ref> (बरौली ब्लॉक) एका भोजपुरी हिंदू ब्राह्मण कुटुंबात पंडित बनारस तिवारी आणि हेमवंती तिवारी यांच्या घरी झाला. त्यांची चार मुले. त्याचे वडील शेतकरी आणि पुजारी म्हणून काम करतात.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/hindi/bollywood/news/story-of-pankaj-tripathi-from-jail-cell-hotel-kitchen-to-big-screen/articleshow/64529484.cms|title=Story of Pankaj Tripathi: From jail cell, hotel kitchen to big screen - टाइम्स ऑफ इंडिया|website=द टाइम्स ऑफ इंडिया|language=en|access-date=2022-10-08}}</ref> त्रिपाठी यांनी शाळेत ११वी पर्यंत होईपर्यंत वडिलांसोबत शेतकरी म्हणून काम केले. सणासुदीच्या काळात, तो त्याच्या गावातील नाटकात मुलीची भूमिका साकारत असे, ज्याचे गावकऱ्यांनी कौतुक केले आणि शेवटी त्याला अभिनयातून कारकीर्द करण्यास प्रवृत्त केले.[8] हायस्कूलनंतर ते पाटण्याला गेले आणि तिथे त्यांनी इन्स्टिट्यूट ऑफ हॉटेल मॅनेजमेंट, हाजीपूरमध्ये शिक्षण घेतले. त्यांनी थिएटर केले आणि महाविद्यालयीन राजकारणात सक्रिय होते.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/hindi/bollywood/news/story-of-pankaj-tripathi-from-jail-cell-hotel-kitchen-to-big-screen/articleshow/64529484.cms|title=Story of Pankaj Tripathi: From jail cell, hotel kitchen to big screen - टाइम्स ऑफ इंडिया|website=द टाइम्स ऑफ इंडिया|language=en|access-date=2022-10-08}}</ref> अभिनयातील अपयशाच्या भीतीपोटी त्यांनी पाटणा येथील मौर्या हॉटेल [https://www.indiatoday.in/movies/celebrities/story/pankaj-tripathi-once-stole-manoj-bajpayee-s-slippers-from-a-five-star-hotel-in-patna-his-reason-is-epic-1601235-2019-09-20 <nowiki>[१]</nowiki>] मध्येही काही काळ काम केले, जिथे त्यांची भेट मनोज बाजपेयी यांच्याशी झाली. त्रिपाठी यांनी नंतर सांगितले की, एकदा ते मौर्या हॉटेलमध्ये आचारी म्हणून काम करत असताना, त्यांनी बाजपेयींची चप्पल ठेवण्याचा निर्णय घेतला, जो नंतर त्यांच्या खोलीत विसरला होता. पाटण्यामध्ये सुमारे सात वर्षांच्या वास्तव्यानंतर, ते नॅशनल स्कूल ऑफ ड्रामामध्ये प्रवेश घेण्यासाठी दिल्लीला गेले, तेथून त्यांनी 2004 मध्ये पदवी प्राप्त केली.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.hindustantimes.com/bollywood/pankaj-tripathi-the-scene-stealer-of-gurgaon/story-47lVowafdXhQJKUQPbelJJ.html|title=Pankaj Tripathi, the scene-stealer of ‘Gurgaon’|date=2017-08-05|website=Hindustan Times|language=en|access-date=2022-10-08}}</ref><ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://scroll.in/reel/806894/the-pankaj-tripathi-interview-the-audience-should-be-in-the-same-room-as-the-character|title=The Pankaj Tripathi interview: ‘The audience should be in the same room as the character’|last=Ramnath|first=Nandini|website=Scroll.in|language=en-US|access-date=2022-10-08}}</ref> == कारकीर्द == == निवडक चित्रपट == {{मुख्य लेख|पंकज त्रिपाठीच्या चित्रपटांची यादी}} {| class="wikitable sortable" style="width: auto;" ! चित्रपट ! वर्ष ! सहकलाकार ! पुरस्कार आणि श्रेणी ! वैशिष्ट्य |- | [[रन (२००४ चित्रपट)|रन]] | २००४ | [[अभिषेक बच्चन]], [[भूमिका चावला]] | — | पंकज त्रिपाठी यांची पहिली छोटी भूमिका |- | [[गँग्स ऑफ वासेपूर]] | २०१२ | [[मनोज बाजपेयी]], [[नवाझुद्दीन सिद्दीकी]] | झी सिने पुरस्कार नामांकने | सुलतान कुरेशी ही गाजलेली नकारात्मक भूमिका |- | [[फुक्रे]] | २०१३ | पुलकित सम्राट, वरुण शर्मा | — | पंडित जी ही विनोदी भूमिका लोकप्रिय झाली |- | [[मसान]] | २०१५ | [[विकी कौशल]], [[रिचा चड्डा]] | — | साध्या जी या भूमिकेसाठी विशेष कौतुक |- | [[निल बट्टे सन्नाटा]] | २०१६ | [[स्वरा भास्कर]] | — | मुख्याध्यापक श्रीवास्तव यांची भूमिका |- | [[न्यूटन (चित्रपट)|न्यूटन]] | २०१७ | [[राजकुमार राव]] | राष्ट्रीय चित्रपट पुरस्कार (विशेष उल्लेख) | आत्मा सिंग या कर्तव्यदक्ष अधिकाऱ्याची भूमिका |- | [[बरेली की बर्फी]] | २०१७ | [[आयुष्मान खुराना]], [[कृती सनॉन]] | — | नरोत्तम मिश्रा ही वडिलांची हळवी भूमिका |- | [[गुडगाव (चित्रपट)|गुडगाव]] | २०१७ | अक्षय ओबेरॉय, रागिणी खन्ना | — | मुख्य नायक म्हणून पहिला चित्रपट |- | [[फुक्रे रिटर्न्स]] | २०१७ | पुलकित सम्राट, अली फजल | — | पंडित जी भूमिकेचा दुसरा भाग |- | [[स्त्री (२०१८ चित्रपट)|स्त्री]] | २०१८ | [[राजकुमार राव]], [[श्रद्धा कपूर]] | स्क्रीन पुरस्कार (सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता) | रुद्र या भूमिकेसाठी मोठे यश |- | [[लूडो (चित्रपट)|लूडो]] | २०२० | [[अभिषेक बच्चन]], [[आदित्य रॉय कपूर]] | आयफा पुरस्कार (सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता) | सत्तू भैया ही गुन्हेगाराची अनोखी भूमिका |- | [[गुंजन सक्सेना: द कारगिल गर्ल]] | २०२० | [[जाह्नवी कपूर]] | — | अनुप सक्सेना या वडिलांची प्रेरणादायी भूमिका |- | [[एक्सट्रॅक्शन (२०२० चित्रपट)|एक्सट्रॅक्शन]] | २०२० | [[ख्रिस हेम्सवर्थ]] | — | ओवी महाजन ज्येष्ठ ही पहिली हॉलिवूड भूमिका |- | [[कागज]] | २०२१ | मोनल गज्जर | — | भरतलाल बिहारी या जिवंत माणसाची हृदयस्पर्शी कथा |- | [[मिमी (२०२१ चित्रपट)|मिमी]] | २०२१ | [[कृती सनॉन]], [[सई ताम्हणकर]] | राष्ट्रीय चित्रपट पुरस्कार (सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता) | भानू प्रताप पांडे ही महत्त्वाची सहाय्यक भूमिका |- | [[८३ (चित्रपट)|८३]] | २०२१ | [[रणवीर सिंग]] | — | पी.आर. मान सिंग या व्यवस्थापकाची भूमिका |- | [[शेरदिल: द पिलीभीत सागा]] | २०२२ | सयानी गुप्ता | — | गंगाराम या मुख्य व्यक्तिरेखेची भूमिका |- | [[ओएमजी २]] | २०२३ | [[अक्षय कुमार]], [[यामी गौतम]] | — | कांती शरण मुद्गल या वडिलांचा न्याय लढा |- | [[मैं अटल हूँ]] | २०२४ | पीयूष मिश्रा | — | भारताचे माजी पंतप्रधान [[अटल बिहारी वाजपेयी]] यांची भूमिका |- | [[स्त्री २]] | २०२४ | [[राजकुमार राव]], [[श्रद्धा कपूर]] | — | रुद्र या पात्राचे पुनरागमन आणि मोठे यश |} == निवडक दूरचित्रवाणी आणि वेब मालिका == {{मुख्य लेख|पंकज त्रिपाठीच्या दूरचित्रवाणी आणि वेब मालिकांची यादी}} {| class="wikitable sortable" style="width: auto;" ! शीर्षक ! वर्ष ! सहकलाकार ! पुरस्कार आणि श्रेणी ! वैशिष्ट्य |- | [[पावडर (दूरदर्शन मालिका)|पावडर]] | २०१० | मनीष चौधरी | — | नावेद अन्सारी ही माफिया डॉनची भूमिका |- | [[जिंदगी का हर रंग...गुलाल]] | २०१० | मानसी पारेख | — | गीगा काका ही नकारात्मक भूमिका |- | [[सरोजीनी - एक नयी पेहेल]] | २०१५ | शाइनी दोषी | — | दुष्यंत सिंग ही ठळक भूमिका |- | [[सेक्रेड गेम्स]] | २०१८–२०१९ | [[सैफ अली खान]], [[नवाझुद्दीन सिद्दीकी]] | फिल्मफेअर ओटीटी पुरस्कार नामांकने | खन्ना गुरुजी ही रहस्यमयी भूमिका |- | [[मिर्झापूर (वेब मालिका)|मिर्झापूर]] | २०१८–२०२४ | [[अली फजल]], [[विक्रांत मॅसी]] | आयटीए पुरस्कार (सर्वोत्कृष्ट अभिनेता) | कालीन भैया ही त्यांची सर्वात गाजलेली भूमिका |- | [[क्रिमिनल जस्टिस]] | २०१९ | [[विक्रांत मॅसी]] | — | वकील माधव मिश्रा म्हणून पहिली ओळख |- | [[क्रिमिनल जस्टिस: बिहाइंड क्लोज्ड डोअर्स]] | २०२० | [[कीर्ती कुल्हारी]] | — | माधव मिश्रा पात्राचा दुसरा भाग |- | [[क्रिमिनल जस्टिस: अधुरा सच]] | २०२२ | श्वेता बासू प्रसाद | — | माधव मिश्रा पात्राचा तिसरा भाग |- | [[टाईम बॉम्ब ९/११]] | २००६ | [[राजीव खंडेलवाल]] | — | रॉ अधिकारी त्रिपाठी यांची भूमिका |- | [[मान ना मान मै तेरा मेहमान]] | २०१५ | — | — | एका भागात दरोडेखोराची भूमिका |} == वैयक्तिक जीवन == 1993 मध्ये एका लग्न समारंभात पंकजची मृदुलाशी भेट झाली, त्यावेळी मृदुला नववीत शिकत होती आणि पंकज अकरावीत होता. पंकज पहिल्याच नजरेत मृदुलाच्या प्रेमात पडला. पंकज आणि मृदुलाला लग्नासाठी त्यांच्या आई-वडिलांचे मन वळवावे लागले कारण पंकजच्या बहिणीचे लग्न मृदुलाच्या भावाशी झाले होते आणि एकाच कुटुंबात लग्न करणे त्यांच्या जातीच्या विरोधात होते. खूप प्रयत्नांनंतर, 15 जानेवारी 2004 रोजी या जोडप्याचे लग्न झाले. लग्नानंतर ते मुंबईला आले आणि 2006 मध्ये त्यांना आशी त्रिपाठी नावाची मुलगी झाली.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.bollywoodshaadis.com/articles/pankaj-tripathi-fell-in-love-with-mridula-at-the-age-of-17-and-dated-for-12-years-31210|title=Pankaj Tripathi And Mridula's Love Story: From Finding A Groom For Her To Becoming Her Better Half|date=2022-03-26|website=BollywoodShaadis|language=en|access-date=2022-10-08}}</ref><ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://abcfry.com/pankaj-tripathi-used-to-work-as-a-cook-earlier-got-work-in-films-after-years-of-struggle/|title=Pankaj Tripathi used to work as a cook earlier, got work in films after years of struggle|last=Sidhu|first=Jashan|date=2022-09-05|website=abcFRY|language=English|access-date=2022-10-08|archive-date=2022-10-08|archive-url=https://web.archive.org/web/20221008101246/https://abcfry.com/pankaj-tripathi-used-to-work-as-a-cook-earlier-got-work-in-films-after-years-of-struggle/|url-status=dead}}</ref> == संदर्भ आणि नोंदी == {{संदर्भयादी}} {{DEFAULTSORT:त्रिपाठी पंकज}} [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी अभिनेते]] [[वर्ग:इ.स. १९७६ मधील जन्म]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] k1i96vsaw77rai2cc1k9359l27j6p3f स्टिकर (मेसेजिंग) 0 331451 2682513 2269281 2026-05-04T08:15:54Z ElDiablo9412 62793 दुवा जोडला 2682513 wikitext text/x-wiki {{गल्लत|इमोटिकॉन}} {{बदल}} '''स्टिकर''' हे कार्टून आणि जपानी स्मायली सारख्या "[[इमोजी]]" चे मिश्रण आहे जे [[इन्स्टंट मेसेजिंग]] व्यासपीठावरून पाठवले जाते. कागदावर चिकटवल्या जाणाऱ्या गोष्टींना "स्टिकर्स" म्हणतात. त्यावरूनच ह्या शब्दाची उत्पत्ती झालेली आहे. ते एखाद्या पात्राचे तपशीलवार चित्रण किंवा एखाद्या भावना किंवा कृतीचे प्रतिनिधित्व असू शकते. त्यांच्यात [[इमोटिकॉन|इमोटिकॉनपेक्षा]] अधिक वैविध्य आहे. स्टिकर्स हे विस्तृत, वर्ण-चालित इमोटिकॉन आहेत आणि लोकांना अ‍ॅनिमेशनद्वारे सहज संवाद साधण्याचे माध्यम देतात. <ref name="autogenerated1">{{संकेतस्थळ स्रोत|url=http://news.cnet.com/8301-1023_3-57592055-93/facebook-affixes-stickers-to-messages-on-web/|title=Facebook affixes stickers to messages on Web &#124; Internet & Media - CNET News|last=Van|first=Jennifer|date=2013-07-02|publisher=News.cnet.com|access-date=2013-08-16}}</ref> == वापर आणि स्वरूप == [[फेसबुक]], [[इंस्टाग्राम]], व्हॉट्सॲप, टेलिग्राम, स्नॅपचॅट इत्यादी समाजमाध्यमांवर स्टिकर्स मोठ्या प्रमाणात वापरले जातात. प्रत्येक व्यासपिठावर त्यांचे स्वरूप वेगळे असू शकते, मात्र त्यांचा हेतू समान असतो. ह्या समाजमाध्यमांवर स्टिकर्स किंवा त्यांचे संच हे ईमोजी, इमोटिकॉन ह्याप्रमाणे अंगीभूतरित्या उपलब्ध असतात. तसेच काही ॲप्सच्या सुविधा वापरून वापरकर्ते स्वनिर्मित किंवा परनिर्मित (सेल्फ मेड किंवा कस्टम-मेड) स्टिकर्स वापरू शकतात. स्टिकर्सचा इंटरनेटवर प्रसार हा मिम्स(memes), जिफ(gif), इमोटिकॉन, इमोजी ह्यांच्याप्रमाणे नैसर्गिकरित्या होत असतो. स्टिकर्स हे गोंडस किंवा विनोदी चित्रे, मिम्स अश्या विविध स्वरूपाची असतात. वेगवेगळ्या शैलीत (फाँट्स) असलेले शब्द अथवा शब्दसमूह ह्यांचे सुद्धा स्टिकर्स बनू शकतात. स्टिकर्सला विषयांचे बंधन नसते. स्टिकर्स सामान्यतः फुकट वापरता येतात, परंतु सूक्ष्म व्यवहार वापरून काही सेवा ह्या अधिमूल्य पर्याय देऊ शकतात. त्याचे वर्णन "सेवा म्हणून स्टिकर्स" म्हणून केले जाते. स्टिकर्सचे संच हे विशिष्ट कल्पना, पात्रे, तसेच हॅलो किट्टी, [[साय (कोरियाई कलाकार)|साय]], आणि मिनियन्स ऑफ ''डिस्पिकेबल मी'' सारख्या लोकप्रिय ब्रँड आणि मीडिया फ्रँचायझींना समर्पित असू शकतात. <ref name="autogenerated1">{{संकेतस्थळ स्रोत|url=http://news.cnet.com/8301-1023_3-57592055-93/facebook-affixes-stickers-to-messages-on-web/|title=Facebook affixes stickers to messages on Web &#124; Internet & Media - CNET News|last=Van|first=Jennifer|date=2013-07-02|publisher=News.cnet.com|access-date=2013-08-16}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="true" id="CITEREFVan2013">Van, Jennifer (2013-07-02). [http://news.cnet.com/8301-1023_3-57592055-93/facebook-affixes-stickers-to-messages-on-web/ "Facebook affixes stickers to messages on Web &#x7C; Internet & Media - CNET News"]. News.cnet.com<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2013-08-16</span></span>.</cite></ref> <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://techcrunch.com/2013/06/27/facebook-branded-stickers/|title=Facebook Launches First Branded Stickers, Previewing A Potential Sponsorship Biz|last=Constine|first=Josh|date=2013-06-27|website=TechCrunch|access-date=2013-08-16}}</ref> ==हे सुद्धा पहा== *[[इंटरनेट मीम]] *[[इमोटिकॉन]] == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} gbjh01zrce17oqr2z3m4iuexll87t6v मयंक यादव 0 355567 2682447 2518049 2026-05-03T12:38:49Z InternetArchiveBot 130355 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 2682447 wikitext text/x-wiki {{Infobox cricketer | name = मयांक यादव | image = | fullname = मयांक प्रभू यादव | country = भारत | internationalspan = २०२४—सद्य | birth_date = {{birth date and age|2002|06|17|df=yes}} | birth_place = [[दिल्ली]], भारत | death_date = | death_place = | height = 6 ft 1 in<ref>{{Cite web|url=https://economictimes.indiatimes.com/news/sports/mayank-yadav-god-fearing-west-delhi-boy-from-sonnet-club-stable/articleshow/108917190.cms?from=mdr|title=Mayank Yadav: God-fearing West Delhi Boy from Sonnet Club stable|access-date=८ ऑक्टोबर २०२४}}</ref> | batting = उजव्या हाताने | bowling = उजव्या हाताने [[जलदगती गोलंदाजी|जलदगती]] | role = [[गोलंदाज]] | international = true | oneT20I = true | T20Idebutdate = ६ ऑक्टोबर | T20Idebutyear = २०२४ | T20Idebutagainst = बांगलादेश | T20Icap = ११७ | lastT20Idate = | lastT20Iyear = | lastT20Iagainst = | club1 = [[दिल्ली क्रिकेट संघ|दिल्ली]] | year1 = २०२२–सद्य | club3 = [[लखनौ सुपर जायंट्स]] | year3 = २०२३–सद्य | columns = 4 | column1 = [[प्रथम श्रेणी क्रिकेट|प्र.श्रे.]] | matches1 = १ | runs1 =५ | bat avg1 =५.०० | 100s/50s1 =०/० | top score1 =४ | deliveries1 =१०४ | wickets1 =२ | bowl avg1 =२३.०० | fivefor1 =० | tenfor1 =० | best bowling1 =२/४६ | catches/stumpings1 = ०/– | column2 = [[लिस्ट अ क्रिकेट|लिस्ट अ]] | matches2 = १७ | runs2 =९ | bat avg2 =१.५० | 100s/50s2 =०/० | top score2 =६ | deliveries2 =८२२ | wickets2 =३४ | bowl avg2 =२१.५५ | fivefor2 =० | tenfor2 =० | best bowling2 =४/४७ | catches/stumpings2 = ४/– | column3 = [[ट्वेंटी-२० क्रिकेट|टी२०]] | matches3 = ११ | runs3 =– | bat avg3 =– | 100s/50s3 =– | top score3 =– | deliveries3 =१९८ | wickets3 =१५ | bowl avg3 =१४.२६ | fivefor3 =० | tenfor3 =० | best bowling3 =२/२० | catches/stumpings3 = ३/– | column4 = [[आंतरराष्ट्रीय टी२०|आं.टी२०]] | matches4 = १ | runs4 =– | bat avg4 =– | 100s/50s4 =० | top score4 =० | deliveries4 =२४ | wickets4 =१ | bowl avg4 =- | fivefor4 =० | tenfor4 =० | best bowling4 =- | catches/stumpings4 = ३/–० | date = ६ ऑक्टोबर २०२४ | source = https://www.espncricinfo.com/cricketers/mayank-yadav-1292563 ईएसपीएन क्रिकइन्फो }} '''मयंक यादव''' हा एक भारतीय आंतरराष्ट्रीय क्रिकेट खेळाडू आहे. तो देशांतर्गत क्रिकेटमध्ये [[दिल्ली क्रिकेट संघ|दिल्ली]]कडून आणि [[इंडियन प्रीमियर लीग]]मध्ये [[लखनौ सुपर जायंट्स]]कडून खेळतो. तो एक गोलंदाज आहे, जो उजव्या हाताने [[जलदगती गोलंदाजी|वेगवान गोलंदाजी]] आणि फलंदाजी करतो. ==कारकीर्द== मयंकने ६ ऑक्टोबर २०२४ रोजी बांगलादेशविरुद्ध टी२० सामन्यातून आंतरराष्ट्रीय क्रिकेटमध्ये पदार्पण केले आणि अजित आगरकर आणि अर्शदीप सिंग यांच्यानंतर आंतरराष्ट्रीय टी२० सामन्यात पहिले षटक टाकणारा तो तिसरा भारतीय गोलंदाज ठरला.<ref>{{Cite web|trans-title=मयंक यादवला त्याच्या धमाकेदार आंतरराष्ट्रीय पदार्पणापूर्वी गौतम गंभीरचा महत्त्वपूर्ण सल्ला—त्याने जे सांगितले त्यावर तुमचा विश्वास बसणार नाही!|title=Gautam Gambhir’s Crucial Advice to Mayank Yadav Before His Blazing International Debut—You Won’t Believe What He Said!|url=https://sportzsundae.com/gautam-gambhirs-crucial-advice-to-mayank-yadav-before-his-blazing-international-debut-you-wont-believe-what-he-said/|access-date=८ ऑक्टोबर २०२४|website=स्पोर्टझसंडे}}{{मृत दुवा|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> त्याने ११ ऑक्टोबर २०२२ रोजी [[मणिपूर क्रिकेट संघ|मणिपूर]]विरुद्ध [[दिल्ली क्रिकेट संघ|दिल्ली]]कडून व्यावसायिक आणि [[ट्वेंटी-२० क्रिकेट|ट्वेंटी२०]] क्रिकेटमध्ये पदार्पण केले.<ref>{{Cite web |trans-title=मयंक यादवचे व्यावसायिक आणि टी२० पदार्पण|title=Mayank Yadav makes his professional and T20 debut |url=https://www.espncricinfo.com/series/syed-mushtaq-ali-trophy-2022-23-1332915/delhi-vs-manipur-elite-group-b-1332921/full-scorecard |access-date=८ ऑक्टोबर २०२४ |website=ईएसपीएन क्रिकइन्फो}}</ref> त्याने १२ डिसेंबर २०२२ रोजी [[हरियाणा क्रिकेट संघ|हरियाणा]]विरुद्ध [[दिल्ली क्रिकेट संघ|दिल्ली]]साठी [[लिस्ट-अ सामने|लिस्ट अ]] मध्ये पदार्पण केले.<ref>{{Cite web |trans-title=|title=मयंक यादवचे लिस्ट अ पदार्पण|url=https://www.espncricinfo.com/series/vijay-hazare-trophy-2021-22-1280193/delhi-vs-haryana-elite-group-c-1280368/full-scorecard |access-date=८ ऑक्टोबर २०२४ |website=ईएसपीएन क्रिकइन्फो}}</ref> लिस्ट अ पदार्पणाच्या दुसऱ्याच दिवशी, त्याने [[महाराष्ट्र क्रिकेट संघ|महाराष्ट्रा]]विरुद्ध [[दिल्ली क्रिकेट संघ|दिल्ली]]कडून [[प्रथम श्रेणी क्रिकेट|प्रथम श्रेणी]] पदार्पण केले.<ref>{{Cite web |trans-title=लिस्ट अ मध्ये पदार्पण केल्यानंतर एका दिवसानंतर मयंक यादवचे प्रथम श्रेणी क्रिकेटमध्ये पदार्पण|title=Mayank Yadav makes his first-class debut one day after making his List A debut |url=https://www.espncricinfo.com/series/ranji-trophy-2022-23-1332913/maharashtra-vs-delhi-elite-group-b-1333200/full-scorecard |access-date=८ ऑक्टोबर २०२४ |website=ईएसपीएन क्रिकइन्फो}}</ref> फेब्रुवारी २०२३ मध्ये, त्याला [[लखनौ सुपर जायंट्स]]ने [[२०२३ इंडियन प्रीमियर लीग]] हंगामासाठी रु. २० लाख मध्ये विकत घेतले. दुखापतीमुळे २०२३चा हंगाम गमावल्यानंतर, यादवने २०२४मध्ये [[पंजाब किंग्स]] विरुद्ध आयपीएलमध्ये पदार्पण केले आणि २७ धावा देत तीन गडी बाद केले. या स्पेलमध्ये, यादवने २०२४ च्या आयपीएल हंगामात १५५.८ किमी प्रतितास वेगाने सर्वात वेगवान चेंडू टाकला. आयपीएलमधील पदार्पणाच्या सामन्यात त्याने सामनावीराचा पुरस्कार पटकावला.<ref>{{Cite web|url=https://www.sportstiger.com/news/who-is-mayank-yadav-lsg-pacer-who-bowled-fastest-ball-of-ipl-2024-picked-three-wickets-on-debut|trans-title=आयपीएल २०२४ मधील सर्वात जलद चेंडू |title= Fastest delivery In IPL 2024 |access-date=८ ऑक्टोबर २०२४}}</ref> [[रॉयल चॅलेंजर्स बंगलोर]]विरुद्धच्या पुढच्या सामन्यात, त्याने १४ धावांत ३ बळी घेतले आणि १५६.७ किमी प्रतितास या वेगाने मागील सामन्यात केलेला सर्वात वेगवान चेंडूचा स्वतःचा विक्रम मोडला.<ref>{{Cite news |date=२ एप्रिल २०२४|trans-title=निखळ वेग! मयंक यादवने आयपीएल २०२४ मधील सर्वात वेगवान चेंडूचा स्वतःचा विक्रम मोडला|title=Sheer Pace! Mayank Yadav breaks his own record for fastest ball of IPL 2024 |url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/cricket/ipl/top-stories/sheer-pace-mayank-yadav-breaks-his-own-record-for-fastest-ball-of-ipl-2024/articleshow/108983056.cms |access-date=८ ऑक्टोबर २०२४|work=[[द टाइम्स ऑफ इंडिया]] |issn=0971-8257}}</ref> ==संदर्भयादी== [[वर्ग:भारतातील पुरुष क्रिकेट खेळाडू]] [[वर्ग:भारताचे टी२० पुरुष क्रिकेट खेळाडू]] qpy5pyskus3dnhjm34j3ztluh1g6ctx गणोजी राजे भोसले 0 378378 2682524 2681455 2026-05-04T10:12:47Z RagnarPR 181376 2682524 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Ganoji_Raje_Bhosale_Portrait.jpg|इवलेसे|गणोजी राजे भोसले यांचे चित्रण]] {{Infobox person|name=गणोजी राजे भोसले|occupation=सरदार|known_for=भोसलेवाडीची स्थापना|era=मराठा साम्राज्य}} == परिचय == उपलब्ध ग्रंथीय व ऐतिहासिक नोंदींनुसार, गणोजी राजे भोसले हे [[मराठा साम्राज्य]] काळातील एक सरदार होते. त्यांचा संबंध भोसले घराण्याशी जोडला जातो.<ref>श्री नाथ लीलाविलास, पृष्ठ ४५</ref> त्यांनी [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांच्या कारकिर्दीत कार्य केले.<ref>ऐतिहासिक संदर्भ, पृष्ठ ३०</ref> भोसलेवाडी या गावाच्या स्थापनेशी त्यांचे नाव संबंधित आहे. == वंशपरंपरा व प्रारंभिक जीवन == भोसले घराण्यातील एक शाखा पुणे व सातारा परिसरात येऊन नीरा नदीकाठी नीरावाठार येथे स्थायिक झाली होती. या शाखेतील उमाजी भोसले हे [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांच्या सैन्यात कार्यरत होते. एका स्वारीदरम्यान त्यांचा मृत्यू झाल्याचा उल्लेख आढळतो.<ref>ऐतिहासिक नोंद, पृष्ठ १२</ref> उमाजी भोसले यांचा एकुलता एक पुत्र गणोजी राजे भोसले होय. वडिलांच्या निधनानंतर त्यांचे बालपण प्रतिकूल परिस्थितीत गेले. == गोपाळनाथ महाराजांचा आश्रय == गणोजी राजे यांच्या मातेस [[गोपाळनाथ महाराज]] यांचा आधार लाभल्याचा उल्लेख विविध ग्रंथांमध्ये आढळतो.<ref>नाथ संप्रदाय ग्रंथ, पृष्ठ २२</ref> गणोजी राजे यांनी त्यांच्या आश्रयाखाली सेवा केली असल्याचे नमूद केले आहे. == पराक्रम व दरबारी मान == गणोजी राजे भोसले यांनी छत्रपतींच्या सैन्यात विविध मोहिमांमध्ये सहभाग घेतला. पुढे [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांनी त्यांना दरबारात सन्मानित करून पालखी, नगारा व डंका-निशाणाचे मानकरी पद प्रदान केले. ही घटना शके १६६० (इ.स. १७३८) साली घडल्याचे उल्लेख आढळतात.<ref>ऐतिहासिक संदर्भ, पृष्ठ ५५</ref> == भोसलेवाडीची स्थापना == [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांनी गणोजी राजे यांना इनाम देण्याची संधी दिली. त्यानुसार कृष्णा व तारळी नद्यांच्या संगमाजवळील जागा निवडण्यात आली. शालिवाहन शके १६६६ (इ.स. १७४४) मध्ये त्या ठिकाणी गावाची स्थापना करण्यात आली. प्रारंभी या गावाचे नाव “गोपाळवाडी” असे होते; पुढे ते “भोसलेवाडी” या नावाने ओळखले जाऊ लागले.<ref>इनामपत्र, शके १६६६</ref> == धार्मिक व सांस्कृतिक परंपरा == भोसलेवाडीच्या स्थापनेच्या वेळी एकनाथ षष्ठी उत्सवाची परंपरा सुरू झाली. ही परंपरा आजही स्थानिक पातळीवर पाळली जाते. == शिरोमणी ग्रंथ == [[गोपाळनाथ महाराज]] यांनी “शिरोमणी” हा ग्रंथ भोसलेवाडी येथे रचला. या ग्रंथाची रचना शके १६६८ (इ.स. १७४६) साली झाली. हा ग्रंथ सुमारे ९२०१ ओव्यांचा आहे.<ref>शिरोमणी ग्रंथ, पृष्ठ १०</ref> == संदर्भ == <references /> muhyt76viujnpwqclpn5vloueojv02p 2682528 2682524 2026-05-04T10:26:25Z RagnarPR 181376 RagnarPR ने पुनर्निर्देशन ठेउन लेख [[मसुदा:गणोजी राजे भोसले]] वरुन [[गणोजी राजे भोसले]] ला हलविला: कच्चा मसुदा, पहा : [[विकिपीडिया:उल्लेखनीयता|उल्लेखनीयता]]: मसुद्यातून मुख्य लेखात हलवले 2682524 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Ganoji_Raje_Bhosale_Portrait.jpg|इवलेसे|गणोजी राजे भोसले यांचे चित्रण]] {{Infobox person|name=गणोजी राजे भोसले|occupation=सरदार|known_for=भोसलेवाडीची स्थापना|era=मराठा साम्राज्य}} == परिचय == उपलब्ध ग्रंथीय व ऐतिहासिक नोंदींनुसार, गणोजी राजे भोसले हे [[मराठा साम्राज्य]] काळातील एक सरदार होते. त्यांचा संबंध भोसले घराण्याशी जोडला जातो.<ref>श्री नाथ लीलाविलास, पृष्ठ ४५</ref> त्यांनी [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांच्या कारकिर्दीत कार्य केले.<ref>ऐतिहासिक संदर्भ, पृष्ठ ३०</ref> भोसलेवाडी या गावाच्या स्थापनेशी त्यांचे नाव संबंधित आहे. == वंशपरंपरा व प्रारंभिक जीवन == भोसले घराण्यातील एक शाखा पुणे व सातारा परिसरात येऊन नीरा नदीकाठी नीरावाठार येथे स्थायिक झाली होती. या शाखेतील उमाजी भोसले हे [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांच्या सैन्यात कार्यरत होते. एका स्वारीदरम्यान त्यांचा मृत्यू झाल्याचा उल्लेख आढळतो.<ref>ऐतिहासिक नोंद, पृष्ठ १२</ref> उमाजी भोसले यांचा एकुलता एक पुत्र गणोजी राजे भोसले होय. वडिलांच्या निधनानंतर त्यांचे बालपण प्रतिकूल परिस्थितीत गेले. == गोपाळनाथ महाराजांचा आश्रय == गणोजी राजे यांच्या मातेस [[गोपाळनाथ महाराज]] यांचा आधार लाभल्याचा उल्लेख विविध ग्रंथांमध्ये आढळतो.<ref>नाथ संप्रदाय ग्रंथ, पृष्ठ २२</ref> गणोजी राजे यांनी त्यांच्या आश्रयाखाली सेवा केली असल्याचे नमूद केले आहे. == पराक्रम व दरबारी मान == गणोजी राजे भोसले यांनी छत्रपतींच्या सैन्यात विविध मोहिमांमध्ये सहभाग घेतला. पुढे [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांनी त्यांना दरबारात सन्मानित करून पालखी, नगारा व डंका-निशाणाचे मानकरी पद प्रदान केले. ही घटना शके १६६० (इ.स. १७३८) साली घडल्याचे उल्लेख आढळतात.<ref>ऐतिहासिक संदर्भ, पृष्ठ ५५</ref> == भोसलेवाडीची स्थापना == [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांनी गणोजी राजे यांना इनाम देण्याची संधी दिली. त्यानुसार कृष्णा व तारळी नद्यांच्या संगमाजवळील जागा निवडण्यात आली. शालिवाहन शके १६६६ (इ.स. १७४४) मध्ये त्या ठिकाणी गावाची स्थापना करण्यात आली. प्रारंभी या गावाचे नाव “गोपाळवाडी” असे होते; पुढे ते “भोसलेवाडी” या नावाने ओळखले जाऊ लागले.<ref>इनामपत्र, शके १६६६</ref> == धार्मिक व सांस्कृतिक परंपरा == भोसलेवाडीच्या स्थापनेच्या वेळी एकनाथ षष्ठी उत्सवाची परंपरा सुरू झाली. ही परंपरा आजही स्थानिक पातळीवर पाळली जाते. == शिरोमणी ग्रंथ == [[गोपाळनाथ महाराज]] यांनी “शिरोमणी” हा ग्रंथ भोसलेवाडी येथे रचला. या ग्रंथाची रचना शके १६६८ (इ.स. १७४६) साली झाली. हा ग्रंथ सुमारे ९२०१ ओव्यांचा आहे.<ref>शिरोमणी ग्रंथ, पृष्ठ १०</ref> == संदर्भ == <references /> muhyt76viujnpwqclpn5vloueojv02p 2682530 2682528 2026-05-04T10:31:12Z RagnarPR 181376 2682530 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Ganoji_Raje_Bhosale_Portrait.jpg|इवलेसे|गणोजी राजे भोसले यांचे चित्रण]] {{Infobox person|name=गणोजी राजे भोसले|occupation=सरदार|known_for=भोसलेवाडीची स्थापना|era=मराठा साम्राज्य}} == परिचय == गणोजी राजे भोसले हे मराठा साम्राज्यकालीन सरदार होते. त्यांनी छत्रपती शाहू महाराज यांच्या कारकिर्दीत कार्य केले. भोसले घराण्याशी त्यांचा संबंध जोडला जातो. भोसलेवाडी गावाच्या स्थापनेशी त्यांचे नाव संबंधित आहे. == वंशपरंपरा व प्रारंभिक जीवन == भोसले घराण्यातील एक शाखा पुणे व सातारा परिसरात येऊन नीरा नदीकाठी नीरावाठार येथे स्थायिक झाली होती. या शाखेतील उमाजी भोसले हे [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांच्या सैन्यात कार्यरत होते. एका स्वारीदरम्यान त्यांचा मृत्यू झाल्याचा उल्लेख आढळतो.<ref>ऐतिहासिक नोंद, पृष्ठ १२</ref> उमाजी भोसले यांचा एकुलता एक पुत्र गणोजी राजे भोसले होय. वडिलांच्या निधनानंतर त्यांचे बालपण प्रतिकूल परिस्थितीत गेले. == गोपाळनाथ महाराजांचा आश्रय == गणोजी राजे यांच्या मातेस [[गोपाळनाथ महाराज]] यांचा आधार लाभल्याचा उल्लेख विविध ग्रंथांमध्ये आढळतो.<ref>नाथ संप्रदाय ग्रंथ, पृष्ठ २२</ref> गणोजी राजे यांनी त्यांच्या आश्रयाखाली सेवा केली असल्याचे नमूद केले आहे. == पराक्रम व दरबारी मान == गणोजी राजे भोसले यांनी छत्रपतींच्या सैन्यात विविध मोहिमांमध्ये सहभाग घेतला. पुढे [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांनी त्यांना दरबारात सन्मानित करून पालखी, नगारा व डंका-निशाणाचे मानकरी पद प्रदान केले. ही घटना शके १६६० (इ.स. १७३८) साली घडल्याचे उल्लेख आढळतात.<ref>ऐतिहासिक संदर्भ, पृष्ठ ५५</ref> == भोसलेवाडीची स्थापना == [[छत्रपती शाहू महाराज]] यांनी गणोजी राजे यांना इनाम देण्याची संधी दिली. त्यानुसार कृष्णा व तारळी नद्यांच्या संगमाजवळील जागा निवडण्यात आली. शालिवाहन शके १६६६ (इ.स. १७४४) मध्ये त्या ठिकाणी गावाची स्थापना करण्यात आली. प्रारंभी या गावाचे नाव “गोपाळवाडी” असे होते; पुढे ते “भोसलेवाडी” या नावाने ओळखले जाऊ लागले.<ref>इनामपत्र, शके १६६६</ref> == धार्मिक व सांस्कृतिक परंपरा == भोसलेवाडीच्या स्थापनेच्या वेळी एकनाथ षष्ठी उत्सवाची परंपरा सुरू झाली. ही परंपरा आजही स्थानिक पातळीवर पाळली जाते. == शिरोमणी ग्रंथ == [[गोपाळनाथ महाराज]] यांनी “शिरोमणी” हा ग्रंथ भोसलेवाडी येथे रचला. या ग्रंथाची रचना शके १६६८ (इ.स. १७४६) साली झाली. हा ग्रंथ सुमारे ९२०१ ओव्यांचा आहे.<ref>शिरोमणी ग्रंथ, पृष्ठ १०</ref> == संदर्भ == <references /> mzf971nrpjfugdw8ifgkq8fl8y8tsps मसुदा:श्री.मनोहर पांडुरंग वाघ 118 379323 2682505 2681729 2026-05-04T05:31:07Z मशालवाला 182636 2682505 wikitext text/x-wiki '''[[:चित्र:श्री मनोहर पांडुरंग वाघ सर.png|श्री मनोहर पांडुरंग वाघ सर]]''' यांच्या सामाजिक आणि शैक्षणिक कार्याचा आढावा घेतल्यास, तंत्रज्ञान आणि शिक्षण यांचा मेळ घालून त्यांनी ग्रामीण भागात मोठे परिवर्तन घडवून आणल्याचे दिसते. त्यांच्या कार्याची काही ठळक वैशिष्ट्ये खालीलप्रमाणे आहेत. '''व्यावसायिक आणि शैक्षणिक योगदान -''' साधन व्यक्ती (Resource Person) ते शिरपूर येथील पंचायत समितीमध्ये 'साधन व्यक्ती' म्हणून कार्यरत आहेत. शिक्षण विभागांतर्गत शिक्षकांना आधुनिक तंत्रज्ञानाचे प्रशिक्षण देणे आणि शैक्षणिक उपक्रमांची अंमलबजावणी करणे यात त्यांची भूमिका महत्त्वाची आहे. === १. शैक्षणिक क्रांती आणि शिक्षक प्रशिक्षण === मनोहर वाघ सरांनी शिक्षण क्षेत्रात विशेषतः '''डिजिटल साक्षरतेवर''' मोठा भर दिला आहे:<ref>श्री.मनोहर पांडुरंग वाघ शिरपूर यांचे शैक्षणिक व सामाजिक योगदान आहे </ref> * '''हजारो शिक्षकांना मार्गदर्शन:''' पंचायत समिती शिरपूर येथे साधन व्यक्ती म्हणून काम करताना त्यांनी सुमारे '''२५,००० पेक्षा जास्त शिक्षकांना''' आधुनिक शैक्षणिक तंत्रज्ञानाचे प्रशिक्षण दिले आहे. * '''डिजिटल शाळा संकल्पना:''' सरकारी शाळांमधील शिक्षकांनी फळ्यासोबतच टॅबलेट,प्रोजेक्टर आणि शैक्षणिक ॲप्सचा वापर करावा, यासाठी त्यांनी सातत्याने कार्यशाळा आयोजित केल्या आहेत. * '''व्यावसायिक मार्गदर्शन:''' त्यांनी विद्यार्थ्यांसाठी 'व्यवसाय मार्गदर्शन सप्ताह' यांसारखे उपक्रम राबवून, केवळ पुस्तकी ज्ञान न देता त्यांना करिअरच्या विविध वाटांची ओळख करून दिली आहे. त्यांनी मुकेशभाई आर. पटेल मिलिटरी स्कूल, तांडे सारख्या संस्थांमध्ये विद्यार्थी आणि पालकांसाठी 'व्यवसाय मार्गदर्शन सप्ताह' (Vocational Guidance) यशस्वीरीत्या आयोजित केला आहे. === २. सामाजिक योगदान आणि डिजिटल सेवा === त्यांचे सामाजिक कार्य हे आधुनिक काळातील गरजांशी जोडलेले आहे: * '''लोकसेवेसाठी गुगल मॅपिंग:''' एक निष्णात 'गुगल लोकल गाइड' म्हणून त्यांनी शिरपूर आणि परिसरातील रुग्णालये, बँका, एटीएम आणि सरकारी कार्यालये गुगल मॅपवर अचूकपणे नोंदवली आहेत. याचा फायदा लाखो प्रवाशांना आणि स्थानिकांना होत आहे. * '''कोटींमधील व्ह्यूज:''' त्यांनी गुगल मॅपवर टाकलेल्या माहितीला '''३''' '''कोटींहून अधिक लोकांनी''' पाहिले आहे, जे त्यांच्या सामाजिक कार्याची व्याप्ती दर्शवते. * '''अत्यावश्यक सेवांची उपलब्धता:''' ग्रामीण भागातील लोकांसाठी तातडीच्या वेळी जवळचे रुग्णालय किंवा मदत केंद्र शोधणे सोपे व्हावे, हा त्यांच्या मॅपिंग कार्यामागचा मुख्य सामाजिक उद्देश आहे. === ३. उद्योजकता आणि स्थानिक रोजगार === * '''टायगर प्रीमियम टी (Tiger Premium Tea):''' सह-संस्थापक म्हणून त्यांनी स्थानिक पातळीवर चहाचा ब्रँड उभा केला आहे. या माध्यमातून केवळ व्यवसाय न करता, स्थानिक ब्रँडिंग आणि मार्केटिंगचे मॉडेल त्यांनी लोकांसमोर ठेवले आहे, जे ग्रामीण तरुणांसाठी प्रेरणादायी आहे. === ४. सन्मान आणि ओळख === * त्यांच्या शैक्षणिक आणि डिजिटल क्षेत्रातील कार्याची दखल घेऊन त्यांना गुगलकडून अधिकृत '''<nowiki/>'गुगल पिन'''' देऊन सन्मानित करण्यात आले आहे. * शिरपूर तालुक्यातील शिक्षण क्षेत्रात तंत्रज्ञानाचा वापर वाढवण्यासाठी त्यांचे नाव मार्गदर्शक म्हणून घेतले जाते.गुगल वरील त्यांच्या टाकलेल्या स्थळांना आतापर्यंत विक्रमी ३ कोटी लोकांनी भेटी दिल्या आहेत हा के नवीन विक्रम आहे * किनो एज्युकेशन सोसायटी, मालेगाव (जि. नाशिक) द्वारे दिला जाणारा राज्यस्तरीय "आदर्श शिक्षक पुरस्कार" हा शिक्षण क्षेत्रातील उत्कृष्ट कार्यासाठी दिला जाणारा एक मानाचा सन्मान आहे. हे पुरस्कार उपक्रमशील, समर्पित आणि विद्यार्थ्यांच्या गुणवत्ता वाढीसाठी विशेष प्रयत्न करणाऱ्या शिक्षकांना बहाल केले जातात त्यांना किनो एजुकेशन सोसायटी मालेगाव चा राज्यस्तरीय "आदर्श शिक्षक पुरस्कार" मिळाला आहे * '''वैयक्तिक माहिती -''' '''राहणार शिरपूर, जिल्हा धुळे.कुटुंब :- त्यांच्या वडिलांचे नाव श्री. पांडुरंग मंगा वाघ व आई शकुंतला वाघ आहे. त्यांच्या पत्नीचे नाव वैशाली असून, त्यांना कुणाल (मुलगा) आणि हर्षिता (मुलगी) ही दोन मुले आहेत.''' === '''५. गुगल लोकल गाइड' (Google Local Guide)''' === '''म्हणून शिरपूर आणि परिसरासाठी दिलेले योगदान अत्यंत महत्त्वाचे आणि प्रेरणादायी आहे. त्यांचे हे कार्य केवळ तांत्रिक नसून त्यामागे समाजसेवेची एक मोठी भावना आहे. त्यांच्या या योगदानाचे सविस्तर पैलू खालीलप्रमाणे आहेत''' '''१. अत्यावश्यक सेवांची अचूक नोंद''' -मनोहर सर यांनी शिरपूरमधील रुग्णालये (Hospitals), बँका आणि एटीएम (ATMs) यांसारख्या अत्यंत महत्त्वाच्या ठिकाणांची डिजिटल नकाशावर अचूक नोंद केली आहे. आणीबाणीच्या प्रसंगी जेव्हा लोकांना तातडीने मदतीची गरज असते, तेव्हा गुगल मॅपवर उपलब्ध असलेली ही माहिती जीवनरक्षक ठरू शकते. उदाहरणार्थ, उपजिल्हा रुग्णालय किंवा खाजगी मल्टीस्पेशालिटी हॉस्पिटल्सची अचूक लोकेशन आणि संपर्क क्रमांक त्यांनी अपडेट केले आहेत. '''२. दुर्गम भागातील ठिकाणांचे मॅपिंग -'''अनेकदा मुख्य शहराबाहेरील किंवा नव्याने विकसित होणाऱ्या भागातील रस्ते आणि ठिकाणे डिजिटल नकाशावर उपलब्ध नसतात. मनोहर सरांनी स्वतः अशा ठिकाणी भेटी देऊन तेथील शाळा, मंदिरे आणि शासकीय कार्यालयांची माहिती गुगल मॅपवर जोडली आहे. यामुळे बाहेरून येणाऱ्या पर्यटकांना किंवा प्रवाशांना शिरपूर शहरात प्रवास करणे सोपे झाले आहे. '''३. फोटो आणि रिव्ह्यूजच्या माध्यमातून पारदर्शकता -'''केवळ ठिकाणांची नावे न नोंदवता, सरांनी त्या ठिकाणांचे प्रत्यक्ष फोटो आणि उपयुक्त रिव्ह्यूज (Reviews) देखील अपलोड केले आहेत. यामुळे एखाद्या सेवा केंद्राची सद्यस्थिती काय आहे, तिथे कोणत्या सुविधा उपलब्ध आहेत, याची खात्री लोकांना आधीच पटते. यामुळे स्थानिक व्यवसायांना आणि सेवा केंद्रांना सुद्धा एक प्रकारची डिजिटल ओळख मिळाली आहे. '''४. माहितीची निरंतर पडताळणी (Updating Information)''' गुगल मॅपवरील माहिती जुनी किंवा चुकीची असू शकते. मनोहर सर सतत या माहितीची पडताळणी करतात. एखादे कार्यालय किंवा बँक स्थलांतरित झाली असल्यास, ते तातडीने ती माहिती अपडेट करतात, जेणेकरून लोकांची दिशाभूल होणार नाही. '''५. तांत्रिक साक्षरतेचा प्रसार -''' स्वतः गुगल गाइड म्हणून काम करताना त्यांनी इतर तरुणांना आणि शिक्षकांनाही यासाठी प्रोत्साहित केले आहे. स्थानिक ठिकाणांची माहिती नकाशावर असणे हे शहराच्या विकासासाठी किती महत्त्वाचे आहे, याचे महत्त्व त्यांनी पटवून दिले आहे.मनोहर वाघ सरांचे गुगल गाइड म्हणून असलेले कार्य हे शिरपूर शहराला डिजिटल' बनवण्याच्या दिशेने पडलेले एक पाऊल आहे. त्यांच्या या कार्यामुळे शिरपूर परिसरातील सामान्य नागरिक आणि बाहेरून येणारे लोक यांना मोठ्या प्रमाणावर सुलभता निर्माण झाली आहे. त्यांच्या या योगदानाची दखल घेऊन गुगलकडूनही त्यांना वेळोवेळी मानांकन मिळाले आहे. === '''६.थोडक्यात व महत्वपूर्ण -''' === त्यांची ओळख ही केवळ एक शासकीय कर्मचारी म्हणून नसून, समाजाला तंत्रज्ञानाशी जोडणारे मार्गदर्शक आणि एक यशस्वी उद्योजक अशी आहे श्री मनोहर वाघ सर यांच्या संपूर्ण कार्याचा आणि आवडीनिवडींचा विचार केला, तर त्यांचे व्यक्तिमत्व खरोखरच अष्टपैलू' (Versatile) या शब्दाला सार्थ ठरवणारे आहे. एकाच वेळी सरकारी सेवा, सामाजिक उत्तरदायित्व, तंत्रज्ञान आणि उद्योजकता यांचा समतोल त्यांनी कसा राखला आहे, हे खालील मुद्द्यांवरून स्पष्ट होते '''तंत्रस्नेही मार्गदर्शक''' (Tech-Savvy Mentor)शिक्षण विभागात काम करताना त्यांनी केवळ रुढार्थाने नोकरी न करता, काळाची पाऊले ओळखून शिक्षकांना डिजिटल युगा'शी जोडले. '''कृत्रिम बुद्धिमत्ता (AI)''' आणि आधुनिक शैक्षणिक साधनांचा ग्रामीण स्तरावरील शिक्षकांपर्यंत प्रसार करणे, ही त्यांच्या कार्याची एक मोठी बाजू आहे. '''सजग आणि सक्रिय नागरिक (Social Contributor)''' गुगल लोकल गाइडच्या माध्यमातून त्यांनी केलेले कार्य हे नि:स्वार्थ समाजसेवेचे उत्तम उदाहरण आहे. तांत्रिक कौशल्य आणि समाजहित यांची सांगड घालून त्यांनी शिरपूर परिसरातील नकाशा अधिक समृद्ध आणि माहितीपूर्ण बनवला आहे.'''शैक्षणिक संयोजक (Educational Organizer)''' मुकेशभाई आर. पटेल मिलिटरी स्कूलमध्ये आयोजित 'व्यवसाय मार्गदर्शन सप्ताह' असो किंवा 'निपुण महाराष्ट्र अभियान' असो, कार्यक्रमांचे नियोजन आणि अंमलबजावणी करण्याची त्यांची हातोटी वाखाणण्याजोगी आहे.विद्यार्थी आणि पालकांच्या भविष्याबद्दलची त्यांची तळमळ यातून दिसून येते. '''बहुश्रुत आणि जिज्ञासू वृत्ती (Knowledgeable & Curious)''' केवळ आपल्या क्षेत्रापुरते मर्यादित न राहता, त्यांना ऑटोमोबाईल (विशेषतः EV तंत्रज्ञान) आणि क्रिकेट यांसारख्या विषयांत असलेली रुची त्यांच्यातील सतत काहीतरी नवीन शिकण्याच्या वृत्तीचा पुरावा देते.'''कौटुंबिक आणि सांस्कृतिक जडणघडण''' आपल्या व्यावसायिक व्यस्ततेतही ते आपल्या कुटुंबाप्रती आणि सामाजिक परंपरांप्रती (उदा. माघ पौर्णिमा उत्सव) तितकेच जागरूक आहेत. वडिलांकडून मिळालेला वारसा आणि मुलांच्या प्रगतीसाठी असलेली त्यांची दृष्टी, त्यांच्या व्यक्तिमत्त्वाला एक कौटुंबिक आधार देते.थोडक्यात सांगायचे तर '''मनोहर वाघ सर हे "आधुनिक विचार आणि सामाजिक बांधिलकी"यांचा एक संगम आहेत.''' ते केवळ एका पदावर काम करणारे अधिकारी नसून, समाजाला नवी दिशा देणारे आणि तंत्रज्ञानाच्या मदतीने लोकांचे जीवन सोपे करण्याचा प्रयत्न करणारे एक '''<nowiki/>'व्हिजनरी'व्यक्तिमत्व''' आहेत. * .<ref group="श्री.मनोहर वाघ सर ">श्री.मनोहर वाघ सर </ref> <references group="श्री.मनोहर वाघ सर " /> <references /> pyfieggufi8on2f3ch78zi0lajth9dz 2682507 2682505 2026-05-04T06:13:06Z मशालवाला 182636 2682507 wikitext text/x-wiki '''[[:चित्र:श्री मनोहर पांडुरंग वाघ सर|श्री मनोहर पांडुरंग वाघ सर]]''' यांच्या सामाजिक आणि शैक्षणिक कार्याचा आढावा घेतल्यास, तंत्रज्ञान आणि शिक्षण यांचा मेळ घालून त्यांनी ग्रामीण भागात मोठे परिवर्तन घडवून आणल्याचे दिसते. त्यांच्या कार्याची काही ठळक वैशिष्ट्ये खालीलप्रमाणे आहेत. '''व्यावसायिक आणि शैक्षणिक योगदान -''' साधन व्यक्ती (Resource Person) ते शिरपूर येथील पंचायत समितीमध्ये 'साधन व्यक्ती' म्हणून कार्यरत आहेत. शिक्षण विभागांतर्गत शिक्षकांना आधुनिक तंत्रज्ञानाचे प्रशिक्षण देणे आणि शैक्षणिक उपक्रमांची अंमलबजावणी करणे यात त्यांची भूमिका महत्त्वाची आहे. === १. शैक्षणिक क्रांती आणि शिक्षक प्रशिक्षण === मनोहर वाघ सरांनी शिक्षण क्षेत्रात विशेषतः '''डिजिटल साक्षरतेवर''' मोठा भर दिला आहे:<ref>श्री.मनोहर पांडुरंग वाघ शिरपूर यांचे शैक्षणिक व सामाजिक योगदान आहे </ref> * '''हजारो शिक्षकांना मार्गदर्शन:''' पंचायत समिती शिरपूर येथे साधन व्यक्ती म्हणून काम करताना त्यांनी सुमारे '''२५,००० पेक्षा जास्त शिक्षकांना''' आधुनिक शैक्षणिक तंत्रज्ञानाचे प्रशिक्षण दिले आहे. * '''डिजिटल शाळा संकल्पना:''' सरकारी शाळांमधील शिक्षकांनी फळ्यासोबतच टॅबलेट,प्रोजेक्टर आणि शैक्षणिक ॲप्सचा वापर करावा, यासाठी त्यांनी सातत्याने कार्यशाळा आयोजित केल्या आहेत. * '''व्यावसायिक मार्गदर्शन:''' त्यांनी विद्यार्थ्यांसाठी 'व्यवसाय मार्गदर्शन सप्ताह' यांसारखे उपक्रम राबवून, केवळ पुस्तकी ज्ञान न देता त्यांना करिअरच्या विविध वाटांची ओळख करून दिली आहे. त्यांनी मुकेशभाई आर. पटेल मिलिटरी स्कूल, तांडे सारख्या संस्थांमध्ये विद्यार्थी आणि पालकांसाठी 'व्यवसाय मार्गदर्शन सप्ताह' (Vocational Guidance) यशस्वीरीत्या आयोजित केला आहे. === २. सामाजिक योगदान आणि डिजिटल सेवा === त्यांचे सामाजिक कार्य हे आधुनिक काळातील गरजांशी जोडलेले आहे: * '''लोकसेवेसाठी गुगल मॅपिंग:''' एक निष्णात 'गुगल लोकल गाइड' म्हणून त्यांनी शिरपूर आणि परिसरातील रुग्णालये, बँका, एटीएम आणि सरकारी कार्यालये गुगल मॅपवर अचूकपणे नोंदवली आहेत. याचा फायदा लाखो प्रवाशांना आणि स्थानिकांना होत आहे. * '''कोटींमधील व्ह्यूज:''' त्यांनी गुगल मॅपवर टाकलेल्या माहितीला '''३''' '''कोटींहून अधिक लोकांनी''' पाहिले आहे, जे त्यांच्या सामाजिक कार्याची व्याप्ती दर्शवते. * '''अत्यावश्यक सेवांची उपलब्धता:''' ग्रामीण भागातील लोकांसाठी तातडीच्या वेळी जवळचे रुग्णालय किंवा मदत केंद्र शोधणे सोपे व्हावे, हा त्यांच्या मॅपिंग कार्यामागचा मुख्य सामाजिक उद्देश आहे. === ३. उद्योजकता आणि स्थानिक रोजगार === * '''टायगर प्रीमियम टी (Tiger Premium Tea):''' सह-संस्थापक म्हणून त्यांनी स्थानिक पातळीवर चहाचा ब्रँड उभा केला आहे. या माध्यमातून केवळ व्यवसाय न करता, स्थानिक ब्रँडिंग आणि मार्केटिंगचे मॉडेल त्यांनी लोकांसमोर ठेवले आहे, जे ग्रामीण तरुणांसाठी प्रेरणादायी आहे. === ४. सन्मान आणि ओळख === * त्यांच्या शैक्षणिक आणि डिजिटल क्षेत्रातील कार्याची दखल घेऊन त्यांना गुगलकडून अधिकृत '''<nowiki/>'गुगल पिन'''' देऊन सन्मानित करण्यात आले आहे. * शिरपूर तालुक्यातील शिक्षण क्षेत्रात तंत्रज्ञानाचा वापर वाढवण्यासाठी त्यांचे नाव मार्गदर्शक म्हणून घेतले जाते.गुगल वरील त्यांच्या टाकलेल्या स्थळांना आतापर्यंत विक्रमी ३ कोटी लोकांनी भेटी दिल्या आहेत हा के नवीन विक्रम आहे * किनो एज्युकेशन सोसायटी, मालेगाव (जि. नाशिक) द्वारे दिला जाणारा राज्यस्तरीय "आदर्श शिक्षक पुरस्कार" हा शिक्षण क्षेत्रातील उत्कृष्ट कार्यासाठी दिला जाणारा एक मानाचा सन्मान आहे. हे पुरस्कार उपक्रमशील, समर्पित आणि विद्यार्थ्यांच्या गुणवत्ता वाढीसाठी विशेष प्रयत्न करणाऱ्या शिक्षकांना बहाल केले जातात त्यांना किनो एजुकेशन सोसायटी मालेगाव चा राज्यस्तरीय "आदर्श शिक्षक पुरस्कार" मिळाला आहे * '''वैयक्तिक माहिती -''' '''राहणार शिरपूर, जिल्हा धुळे.कुटुंब :- त्यांच्या वडिलांचे नाव श्री. पांडुरंग मंगा वाघ व आई शकुंतला वाघ आहे. त्यांच्या पत्नीचे नाव वैशाली असून, त्यांना कुणाल (मुलगा) आणि हर्षिता (मुलगी) ही दोन मुले आहेत.''' === '''५. गुगल लोकल गाइड' (Google Local Guide)''' === '''म्हणून शिरपूर आणि परिसरासाठी दिलेले योगदान अत्यंत महत्त्वाचे आणि प्रेरणादायी आहे. त्यांचे हे कार्य केवळ तांत्रिक नसून त्यामागे समाजसेवेची एक मोठी भावना आहे. त्यांच्या या योगदानाचे सविस्तर पैलू खालीलप्रमाणे आहेत''' '''१. अत्यावश्यक सेवांची अचूक नोंद''' -मनोहर सर यांनी शिरपूरमधील रुग्णालये (Hospitals), बँका आणि एटीएम (ATMs) यांसारख्या अत्यंत महत्त्वाच्या ठिकाणांची डिजिटल नकाशावर अचूक नोंद केली आहे. आणीबाणीच्या प्रसंगी जेव्हा लोकांना तातडीने मदतीची गरज असते, तेव्हा गुगल मॅपवर उपलब्ध असलेली ही माहिती जीवनरक्षक ठरू शकते. उदाहरणार्थ, उपजिल्हा रुग्णालय किंवा खाजगी मल्टीस्पेशालिटी हॉस्पिटल्सची अचूक लोकेशन आणि संपर्क क्रमांक त्यांनी अपडेट केले आहेत. '''२. दुर्गम भागातील ठिकाणांचे मॅपिंग -'''अनेकदा मुख्य शहराबाहेरील किंवा नव्याने विकसित होणाऱ्या भागातील रस्ते आणि ठिकाणे डिजिटल नकाशावर उपलब्ध नसतात. मनोहर सरांनी स्वतः अशा ठिकाणी भेटी देऊन तेथील शाळा, मंदिरे आणि शासकीय कार्यालयांची माहिती गुगल मॅपवर जोडली आहे. यामुळे बाहेरून येणाऱ्या पर्यटकांना किंवा प्रवाशांना शिरपूर शहरात प्रवास करणे सोपे झाले आहे. '''३. फोटो आणि रिव्ह्यूजच्या माध्यमातून पारदर्शकता -'''केवळ ठिकाणांची नावे न नोंदवता, सरांनी त्या ठिकाणांचे प्रत्यक्ष फोटो आणि उपयुक्त रिव्ह्यूज (Reviews) देखील अपलोड केले आहेत. यामुळे एखाद्या सेवा केंद्राची सद्यस्थिती काय आहे, तिथे कोणत्या सुविधा उपलब्ध आहेत, याची खात्री लोकांना आधीच पटते. यामुळे स्थानिक व्यवसायांना आणि सेवा केंद्रांना सुद्धा एक प्रकारची डिजिटल ओळख मिळाली आहे. '''४. माहितीची निरंतर पडताळणी (Updating Information)''' गुगल मॅपवरील माहिती जुनी किंवा चुकीची असू शकते. मनोहर सर सतत या माहितीची पडताळणी करतात. एखादे कार्यालय किंवा बँक स्थलांतरित झाली असल्यास, ते तातडीने ती माहिती अपडेट करतात, जेणेकरून लोकांची दिशाभूल होणार नाही. '''५. तांत्रिक साक्षरतेचा प्रसार -''' स्वतः गुगल गाइड म्हणून काम करताना त्यांनी इतर तरुणांना आणि शिक्षकांनाही यासाठी प्रोत्साहित केले आहे. स्थानिक ठिकाणांची माहिती नकाशावर असणे हे शहराच्या विकासासाठी किती महत्त्वाचे आहे, याचे महत्त्व त्यांनी पटवून दिले आहे.मनोहर वाघ सरांचे गुगल गाइड म्हणून असलेले कार्य हे शिरपूर शहराला डिजिटल' बनवण्याच्या दिशेने पडलेले एक पाऊल आहे. त्यांच्या या कार्यामुळे शिरपूर परिसरातील सामान्य नागरिक आणि बाहेरून येणारे लोक यांना मोठ्या प्रमाणावर सुलभता निर्माण झाली आहे. त्यांच्या या योगदानाची दखल घेऊन गुगलकडूनही त्यांना वेळोवेळी मानांकन मिळाले आहे. === '''६.थोडक्यात व महत्वपूर्ण -''' === त्यांची ओळख ही केवळ एक शासकीय कर्मचारी म्हणून नसून, समाजाला तंत्रज्ञानाशी जोडणारे मार्गदर्शक आणि एक यशस्वी उद्योजक अशी आहे श्री मनोहर वाघ सर यांच्या संपूर्ण कार्याचा आणि आवडीनिवडींचा विचार केला, तर त्यांचे व्यक्तिमत्व खरोखरच अष्टपैलू' (Versatile) या शब्दाला सार्थ ठरवणारे आहे. एकाच वेळी सरकारी सेवा, सामाजिक उत्तरदायित्व, तंत्रज्ञान आणि उद्योजकता यांचा समतोल त्यांनी कसा राखला आहे, हे खालील मुद्द्यांवरून स्पष्ट होते '''तंत्रस्नेही मार्गदर्शक''' (Tech-Savvy Mentor)शिक्षण विभागात काम करताना त्यांनी केवळ रुढार्थाने नोकरी न करता, काळाची पाऊले ओळखून शिक्षकांना डिजिटल युगा'शी जोडले. '''कृत्रिम बुद्धिमत्ता (AI)''' आणि आधुनिक शैक्षणिक साधनांचा ग्रामीण स्तरावरील शिक्षकांपर्यंत प्रसार करणे, ही त्यांच्या कार्याची एक मोठी बाजू आहे. '''सजग आणि सक्रिय नागरिक (Social Contributor)''' गुगल लोकल गाइडच्या माध्यमातून त्यांनी केलेले कार्य हे नि:स्वार्थ समाजसेवेचे उत्तम उदाहरण आहे. तांत्रिक कौशल्य आणि समाजहित यांची सांगड घालून त्यांनी शिरपूर परिसरातील नकाशा अधिक समृद्ध आणि माहितीपूर्ण बनवला आहे.'''शैक्षणिक संयोजक (Educational Organizer)''' मुकेशभाई आर. पटेल मिलिटरी स्कूलमध्ये आयोजित 'व्यवसाय मार्गदर्शन सप्ताह' असो किंवा 'निपुण महाराष्ट्र अभियान' असो, कार्यक्रमांचे नियोजन आणि अंमलबजावणी करण्याची त्यांची हातोटी वाखाणण्याजोगी आहे.विद्यार्थी आणि पालकांच्या भविष्याबद्दलची त्यांची तळमळ यातून दिसून येते. '''बहुश्रुत आणि जिज्ञासू वृत्ती (Knowledgeable & Curious)''' केवळ आपल्या क्षेत्रापुरते मर्यादित न राहता, त्यांना ऑटोमोबाईल (विशेषतः EV तंत्रज्ञान) आणि क्रिकेट यांसारख्या विषयांत असलेली रुची त्यांच्यातील सतत काहीतरी नवीन शिकण्याच्या वृत्तीचा पुरावा देते.'''कौटुंबिक आणि सांस्कृतिक जडणघडण''' आपल्या व्यावसायिक व्यस्ततेतही ते आपल्या कुटुंबाप्रती आणि सामाजिक परंपरांप्रती (उदा. माघ पौर्णिमा उत्सव) तितकेच जागरूक आहेत. वडिलांकडून मिळालेला वारसा आणि मुलांच्या प्रगतीसाठी असलेली त्यांची दृष्टी, त्यांच्या व्यक्तिमत्त्वाला एक कौटुंबिक आधार देते.थोडक्यात सांगायचे तर '''मनोहर वाघ सर हे "आधुनिक विचार आणि सामाजिक बांधिलकी"यांचा एक संगम आहेत.''' ते केवळ एका पदावर काम करणारे अधिकारी नसून, समाजाला नवी दिशा देणारे आणि तंत्रज्ञानाच्या मदतीने लोकांचे जीवन सोपे करण्याचा प्रयत्न करणारे एक '''<nowiki/>'व्हिजनरी'व्यक्तिमत्व''' आहेत. * .<ref group="श्री.मनोहर वाघ सर ">श्री.मनोहर वाघ सर </ref> <references group="श्री.मनोहर वाघ सर " /> <references /> 0ztjzwn27dxxg8gk2aojldcu4in4qzd मथुरा दास पाहवा 0 379442 2682453 2682436 2026-05-03T13:26:53Z संतोष गोरे 135680 /* संदर्भ */ 2682453 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''मथरा दास पाहवा''' ({{lang|pa|ਮਥਰਾ ਦਾਸ ਪਾਹਵਾ}}; ९ ऑक्टोबर १८८० – १९७२<ref name=":0">{{Cite web |date=2012 |title=Rai Bahadur Dr Mathra Pahwa |url=https://www.mathradaspahwa.com/ |access-date=15 March 2025 |website=Mathra Das Pahwa}}</ref>) हे एक भारतीय नेत्रतज्ज्ञ होते, ज्यांनी हजारो [[मोतीबिंदू शस्त्रक्रिया]] विनामूल्य केल्या.<ref name=":1">{{Cite web |last=Singh |first=Shweta |date=10 August 1923 |title=Interview with Anandita Pahwa, Head - CSR, Pahwa Group: "Innovation allows us to push boundaries, find creative solutions, and deliver greater value to the communities." |url=https://thecsruniverse.com/articles/interview-with-anandita-pahwa-head-csr-pahwa-group-innovation-allows-us-to-push-boundaries-find-creative-solutions-and-deliver-greater-value-to-the-communities- |access-date=16 December 2024 |website=TheCSRUniverse}}</ref><ref name=":13">{{Cite web |title=History |url=https://moga.dcourts.gov.in/about-department/history/ |access-date=16 December 2024 |website=Moga District Court |archive-date=6 May 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250506174855/https://moga.dcourts.gov.in/about-department/history/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Cite book |last=Fisher |first=William Albert |title=Ophthalmology for Postgraduates |year=1943 |pages=3, 25}}</ref> ते प्रांतीय वैद्यकीय सेवेचे सदस्य होते.<ref name=":2">Vidyarthi, Akanshi. (2020). Individual Private Initiative in Primary Education in Colonial Delhi (1910-1947). Shodhshauryam International Scientific Refereed Research. 85-95. 10.32628/SHISRRJ20365. https://www.researchgate.net/publication/374064272_Individual_Private_Initiative_in_Primary_Education_in_Colonial_Delhi_1910-1947</ref> त्यांच्या आयुष्यभरात त्यांनी अंदाजे ५ लाख शस्त्रक्रिया केल्या आणि वयाच्या ९२ व्या वर्षापर्यंत ते कार्यरत होते, ज्यामध्ये एकाच दिवशी विक्रमी ७५० शस्त्रक्रियांचा समावेश आहे.<ref name=":3">{{Cite news |date=3 December 2012 |title=Bry-Air Organizes Free Eye Camp at Dr. Mathra Das Pahwa Civil Hospital, Moga |url=https://www.prnewswire.com/in/news-releases/bry-air-organizes-free-eye-camp-at-dr-mathra-das-pahwa-civil-hospital-moga-181792401.html |access-date=15 March 2025 |work=PR Newswire}}</ref><ref name=":2" /> पाहवा यांनी त्यांच्या हयातीत मोगा शहराच्या विकासात मदत केली.<ref name=":4">{{Cite book |last=Gupta |first=Rajeev |title=Varanasi Visionaries - Story of 30 IIT-BHU Alumni and their Journey in Nation Building {{!}} Inspiring and Self-Motivation Guide to Become a Future Leader{{!}} Journey from a Dare Dreamer to an Achiever |last2=Agarwal |first2=Deepak |date=25 Oct 2024 |publisher=Disha Publications |isbn=9789362254245 |pages=53–60 |chapter=The Pursuit of Contentment}}</ref> त्यांना "आधुनिक मोगाचे मसीहा" म्हणून ओळखले जाते आणि त्यांच्यासाठी दुसरे एक लोकप्रिय [[विशेषण]] ''नेत्र-देव'' (डोळ्यांचा देव) असे होते.<ref name=":3" /> त्यांच्या कारकिर्दीतील बराच काळ त्यांचे मुख्यालय मोगा येथे होते, परंतु त्यांनी [[राजस्थान]]मधील ब्यावर, जम्मू आणि काश्मीरमधील श्रीनगर, [[बिहार]]मधील दरभंगा, दिल्ली आणि इतर ठिकाणी देखील शस्त्रक्रिया पूर्ण केल्या.<ref name=":2" /> विविध शैक्षणिक संस्थांचे संस्थापक म्हणूनही त्यांचे स्मरण केले जाते.<ref name=":2" /> त्यांनी मोतीबिंदू आणि ट्रॅकोमावर (रोहे) उपचार केले.<ref name=":5">{{Cite news |last=Dutt |first=R. S. |date=11 April 1987 |title=The legend that was Dr. Mathra Das |url=https://www.mathradaspahwa.com/cdn-cgi/image/width=1920,height=1381,fit=crop,quality=80,format=auto,onerror=redirect,metadata=none/wp-content/uploads/2021/09/Indian-express-Saturday-Spectrum-11.4.87-by-R.S.-Dutt.jpg |work=Indian Express, Saturday Spectrum}}</ref> == चरित्र == === सुरुवातीचे जीवन === पाहवा यांचा जन्म ९ ऑक्टोबर १८८० रोजी [[हाफिझाबाद]] येथील एका मध्यमवर्गीय कुटुंबात झाला.<ref name=":0" /><ref name=":5" /> त्यांचे वडील डॉक्टर होते.<ref name=":5" /> पाहवा हे [[आर्य समाज|आर्य समाजी]] होते.<ref name=":2" /> १९०१ मध्ये ते वैद्यकीय सेवेत रुजू झाले.<ref name=":0" /> === वैद्यकीय कारकीर्द === सध्याच्या [[मोगा जिल्हा|मोगा जिल्ह्यातील]] [[मोगा, पंजाब|मोगा भाग]] हे नेत्रतज्ज्ञ मथुरा दास पाहवा यांचे मुख्यालय होते. १९०३ मध्ये पाहवा प्रथम मोग्यात आले.<ref name=":0" /> त्याच वर्षापासून त्यांनी डोळ्यांवर उपचार करण्यास सुरुवात केली.<ref name=":0" /> त्यांनी मोग्यात हॉस्पिटल असिस्टंट म्हणून आपल्या वैद्यकीय कारकिर्दीला सुरुवात केली.<ref name=":3" /> १९१५ मध्ये ते असिस्टंट सर्जन झाले.<ref name=":0" /> १९२० चे दशक हे पाहवा यांच्या शस्त्रक्रिया कारकिर्दीचा सुवर्णकाळ होता.<ref name=":3" /> पाहवा यांनी १९२७ मध्ये मोग्यात एक रुग्णालय स्थापन केले, जिथे त्यांनी मोतीबिंदूच्या रुग्णांवर मोफत शस्त्रक्रिया केली.<ref name=":1" /><ref name=":13" /><ref>{{Cite journal |date=1944 |editor-last=Harper |editor-first=A. E. |title= |journal=The Moga Journal for Teachers |volume=24 |pages=31}}</ref><ref>{{Cite book |last=Nevile |first=Pran |title=Lahore: A Sentimental Journey |publisher=Penguin Books India |year=2006 |isbn=9780143061977 |pages=14–15 |chapter=A Miracle Medicine and Sex Manuals}}</ref><ref name=":0" /> मथुरा दास पाहवा यांनी वर्षानुवर्षे मोठ्या संख्येने मोतीबिंदूच्या रुग्णांवर उपचार केले आणि त्यांच्या एका शस्त्रक्रियेचे साक्षीदार स्वतः [[महात्मा गांधी]] होते.<ref>{{Cite book |last=Dodd |first=Edward Mills |title=The Gift of the Healer: The Story of Men and Medicine in the Overseas Mission of the Church |publisher=Friendship Press |year=1964 |pages=94}}</ref><ref>{{Cite book |last=Gandhi |first=Mohandas Karamchand |title=The Collected Works of Mahatma Gandhi |publisher=Publications Division, Ministry of Information and Broadcasting, Government of India |year=1979 |volume=75 |pages=326}}</ref> रुग्णांची वाढती संख्या सामावून घेण्यासाठी पाहवा यांच्या टीमला मोगा रुग्णालयात तात्पुरते शेड उभारावे लागले.<ref name=":6">{{Cite journal |last=Nanda |first=V. S. |date=September 1968 |title=Two dedicated healers of the blind |journal=SPAN}}</ref> त्यांनी भारतभरातील विविध शहरांमध्ये नेत्र शिबिरे आयोजित केली आणि परदेशी तज्ज्ञांसह अनेक नेत्रतज्ज्ञांनी त्यांचा सल्ला घेतला.<ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref name=":5" /> मोग्यातील मथुरा दास हायस्कूल मथुरा दास यांनी ७५,००० रुपये खर्चून बांधले होते.<ref name=":2" /> १९३१ मध्ये मथुरा दास फिरोजपूरचे कार्यवाह सिव्हिल सर्जन झाले आणि त्यानंतर १९३३ मध्ये त्यांची कार्यवाह सिव्हिल सर्जन म्हणून नियुक्ती झाली.<ref name=":0" /> १९३२ मध्ये अशी नोंद करण्यात आली होती की पाहवा यांनी ९०,००० पेक्षा जास्त मोतीबिंदू शस्त्रक्रिया पूर्ण केल्या आहेत.<ref>{{Cite book |last=Wanless |first=William |title=An American Doctor at Work in India |publisher=Fleming H. Revell Company |year=1932 |pages=95 |chapter=XIX |quote=Mathra Das, of Moga, Punjab, has personally performed more than ninety thousand cataract extractions.}}</ref> १९३५ मध्ये पाहवा सिव्हिल सर्जन म्हणून निवृत्त झाले.<ref name=":0" /> १९४२ मध्ये गांधीजींनी पाहवा यांच्याबद्दल पुढील उद्गार काढले होते:<ref>{{Cite web |date=2012 |title=Quotes & Coverage: Mahatma Gandhi ( From Harijansevak, Date : 17-2-42) |url=https://www.mathradaspahwa.com/quotes-coverage/ |access-date=15 March 2025 |website=Mathra Das Pahwa}}</ref> {{Quote|text=मी मोग्याचे डॉ. मथुरादास यांच्या कीर्तीबद्दल बरेच काही ऐकले होते. परंतु गेल्या महिन्यात वर्ध्यात पाहेपर्यंत मला त्यांच्या मोतीबिंदूच्या प्रसिद्ध शस्त्रक्रिया पाहण्याचा प्रसंग कधी आला नव्हता. ते जमनालालजींच्या विशेष निमंत्रणावरून आले होते आणि त्यांच्या साहाय्यकांनी मोतीबिंदूमुळे अंधत्व आलेल्या सुमारे तीनशे लोकांची दृष्टी परत मिळवून दिली. या सामुदायिक शस्त्रक्रियांचे वर्णन 'यज्ञ' असे करण्यात आले आहे. आणि हा निश्चितच एक यज्ञ आहे, कारण निःस्वार्थ सेवेचे कोणतेही कार्य हा एक त्यागच असतो. हा यज्ञ काही वर्षांपूर्वी रेवाडी येथील भगवद भक्ती आश्रमात सुरू झाला, ज्याच्याशी जमनालालजींचा जवळचा संबंध होता. म्हणूनच त्यांनी यावेळी डॉक्टरांना वर्ध्याला बोलावले होते. त्यांच्या अचूक आणि वेगवान शस्त्रक्रिया कौशल्याबद्दल मी डॉ. मथुरादास यांच्यासमोर आदराने नतमस्तक झालो. त्यांनी मिनिटाला एक या दराने शस्त्रक्रिया केल्या. त्यात क्वचितच एखादी चूक झाली असेल. अशा प्रकारे हजारो लोकांना त्यांची दृष्टी मोफत परत मिळते, कारण ते गरिबांकडून कोणतेही शुल्क घेत नाहीत...|author=मोहनदास करमचंद गांधी|title=''हरिजनसेवक'' (१७ फेब्रुवारी १९४२)}} == निवृत्ती आणि मृत्यू == निवृत्तीनंतर पाहवा [[लाहोर]]ला स्थायिक झाले.<ref name=":4" /> [[खुशवंत सिंग]] यांच्या मते, ते लाहोरमधील सर्वात लोकप्रिय डॉक्टरांपैकी एक बनले.<ref>{{Cite news |last=Singh |first=Khushwant |date=20 April 2002 |title=Faiz: A revolutionary Urdu poet - Survival kit |url=https://www.tribuneindia.com/2002/20020420/windows/above.htm |access-date=15 March 2025 |work=The Tribune}}</ref> या काळात, ते कौटुंबिक सुट्ट्यांसाठी वारंवार [[जम्मू आणि काश्मीर (संस्थान)|जम्मू आणि काश्मीर राज्यातील]] [[श्रीनगर]]ला जात असत, जिथे त्यांचे तत्कालीन शासक [[हरी सिंग|महाराजा हरी सिंह]] यांच्याशी जवळचे संबंध निर्माण झाले.<ref name=":4" /> महाराजांच्या राजवाड्या जवळील जमिनीचा एक तुकडा पाहवा यांच्या कुटुंबाला देण्यात आला होता.<ref name=":4" /> १९४७ मध्ये पंजाबच्या फाळणीदरम्यान, पाहवा कुटुंब लाहोर सोडून दिल्लीला गेले, वाटेत त्यांनी श्रीनगरला भेट दिली.<ref name=":4" /> १९५४ मध्ये पाहवा यांना वैद्यकीय क्षेत्रातील [[पद्मश्री]] पुरस्काराने सन्मानित करण्यात आले (अनुक्रमांक ३५).<ref>{{Cite book |url=https://www.mha.gov.in/sites/default/files/Year_Wise_main_25042017_0.pdf |title=Ministry of Home Affairs (Public Section), Padma Awards Directory (1954-2017), Year-Wise List |publisher=Government of India |pages=2}}</ref> १९६३ मध्ये अशी नोंद आहे की पाहवा अजूनही सर्जन म्हणून कार्यरत होते.<ref>{{Cite book |title=The Dispensing Optician: Official Journal of the Association of Dispensing Opticians |publisher=The Association |year=1963 |pages=64}}</ref> १९७२ मध्ये पाहवा यांचे निधन झाले.<ref name=":0" /> == कुटुंब == पाहवा एंटरप्रायजेसचे अध्यक्ष आणि ब्राय-एअर (आशिया) चे व्यवस्थापकीय संचालक दीपक पाहवा हे मथुरा दास पाहवा यांचे नातू आहेत.<ref name=":3" /><ref name=":1" /> पाहवा समूहाची प्रमुख कंपनी असलेल्या ब्राय-एअरची स्थापना साधारण १९६४ मध्ये झाली असून, ही कंपनी आपल्या सीएसआर (CSR) उपक्रमांतर्गत मोग्यात नेत्र शिबिरे आयोजित करणे सुरूच ठेवत आहे.<ref>{{Cite web |date=25 November 2024 |title=CSR News: Eye Camp hosted at Mathra Das Civil Eye Hospital in Moga, Punjab |url=https://thecsrjournal.in/csr-news-bry-air-biannual-eye-camp-moga-punjab/ |access-date=15 March 2025 |website=The CSR Journal}}</ref> या सीएसआर विभागाचे नेतृत्व आनंदिता पाहवा करत आहेत.<ref>{{Cite news |date=5 May 2020 |title=Pahwa Group has been serving communities long before 2013, says CSR Head Anandita Pahwa |url=https://www.drirotors.com/pahwa-group-has-been-servingcommunities-long-before-2013-says-csr-head-anandita-pahwa/ |access-date=15 March 2025 |work=DRI}}</ref> == भूषविलेली पदे == * अध्यक्ष, मोगा नगरपालिका परिषद, १९२४-१९४०<ref name=":0" /> * व्हाइसरॉयचे मानद साहाय्यक शल्यचिकित्सक (Viceroy’s Honorary Assistant Surgeon), १९२५-१९३५<ref name=":0" /> * सदस्य, फिरोजपूर जिल्हा बोर्ड, १९३०-१९३६<ref name=":0" /> * सदस्य, लाहोर जिल्हा बोर्ड, १९३६-१९३७<ref name=":0" /> * सदस्य, पंजाब मेडिकल कौन्सिल, १९३६-१९३७<ref name=":0" /> * अध्यक्ष, एन.डब्ल्यू.आर. (N.W.R.) डॉक्टर्स असोसिएशन, १९३९<ref name=":0" /> * सदस्य, स्वामी दयानंद ट्रस्ट, अजमेर, १९४०-१९४६<ref name=":0" /> * उपाध्यक्ष, पंजाब मेडिकल कौन्सिल, १९४६-१९४७<ref name=":0" /> == त्यांनी स्थापन केलेल्या संस्था == * मथुरा दास अँग्लो संस्कृत शाळा, स्थापना १९१९<ref name=":0" /> * आर्य पुत्री पाठशाला, MDAS – हायस्कूल (सिनियर सेकंडरी स्कूल), स्थापना १९१९, मोगा<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":0" /> * डी.एम. कॉलेज ऑफ एज्युकेशन, स्थापना १९२६, मोगा<ref name=":1" /><ref name=":3" /> * मथुरा दास सिव्हिल हॉस्पिटल, स्थापना १९२७, मोगा<ref name=":1" /><ref name=":3" /> == पुरस्कार == * कैसर-ए-हिंद - रौप्य पदक (१९१२)<ref name=":3" /><ref name=":0" /> * ''[[राय साहेब]]'' ही पदवी (१९१९)<ref name=":0" /> * ''[[रावबहादूर]]'' ही पदवी (१९२१)<ref name=":3" /> * कैसर-ए-हिंद - सुवर्ण पदक (१९२४)<ref name=":3" /><ref name=":0" /> * कैसर-ए-हिंद (पुन्हा सन्मानित, १९३२)<ref name=":0" /> * महाराजा राजेंद्र बहादूर यांच्याकडून प्रदान करण्यात आलेली ''खिलत फखरा'' (१९४६)<ref name=":0" /> * पद्मश्री (१९५४)<ref name=":3" /> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} {{DEFAULTSORT:पाहवा, मथुरा दास}} [[वर्ग:आर्य समाज]] [[वर्ग:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] [[वर्ग:कैसर-ए-हिंद पुरस्कार विजेते]] [[वर्ग:इ.स. १८८० मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९७२ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] cxodqt9hesg9g25vvrp5pybz7ldm4cz 2682498 2682453 2026-05-03T23:54:58Z संतोष गोरे 135680 removed [[Category:पद्मश्री पुरस्कारविजेते]]; नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682498 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''मथरा दास पाहवा''' ({{lang|pa|ਮਥਰਾ ਦਾਸ ਪਾਹਵਾ}}; ९ ऑक्टोबर १८८० – १९७२<ref name=":0">{{Cite web |date=2012 |title=Rai Bahadur Dr Mathra Pahwa |url=https://www.mathradaspahwa.com/ |access-date=15 March 2025 |website=Mathra Das Pahwa}}</ref>) हे एक भारतीय नेत्रतज्ज्ञ होते, ज्यांनी हजारो [[मोतीबिंदू शस्त्रक्रिया]] विनामूल्य केल्या.<ref name=":1">{{Cite web |last=Singh |first=Shweta |date=10 August 1923 |title=Interview with Anandita Pahwa, Head - CSR, Pahwa Group: "Innovation allows us to push boundaries, find creative solutions, and deliver greater value to the communities." |url=https://thecsruniverse.com/articles/interview-with-anandita-pahwa-head-csr-pahwa-group-innovation-allows-us-to-push-boundaries-find-creative-solutions-and-deliver-greater-value-to-the-communities- |access-date=16 December 2024 |website=TheCSRUniverse}}</ref><ref name=":13">{{Cite web |title=History |url=https://moga.dcourts.gov.in/about-department/history/ |access-date=16 December 2024 |website=Moga District Court |archive-date=6 May 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250506174855/https://moga.dcourts.gov.in/about-department/history/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Cite book |last=Fisher |first=William Albert |title=Ophthalmology for Postgraduates |year=1943 |pages=3, 25}}</ref> ते प्रांतीय वैद्यकीय सेवेचे सदस्य होते.<ref name=":2">Vidyarthi, Akanshi. (2020). Individual Private Initiative in Primary Education in Colonial Delhi (1910-1947). Shodhshauryam International Scientific Refereed Research. 85-95. 10.32628/SHISRRJ20365. https://www.researchgate.net/publication/374064272_Individual_Private_Initiative_in_Primary_Education_in_Colonial_Delhi_1910-1947</ref> त्यांच्या आयुष्यभरात त्यांनी अंदाजे ५ लाख शस्त्रक्रिया केल्या आणि वयाच्या ९२ व्या वर्षापर्यंत ते कार्यरत होते, ज्यामध्ये एकाच दिवशी विक्रमी ७५० शस्त्रक्रियांचा समावेश आहे.<ref name=":3">{{Cite news |date=3 December 2012 |title=Bry-Air Organizes Free Eye Camp at Dr. Mathra Das Pahwa Civil Hospital, Moga |url=https://www.prnewswire.com/in/news-releases/bry-air-organizes-free-eye-camp-at-dr-mathra-das-pahwa-civil-hospital-moga-181792401.html |access-date=15 March 2025 |work=PR Newswire}}</ref><ref name=":2" /> पाहवा यांनी त्यांच्या हयातीत मोगा शहराच्या विकासात मदत केली.<ref name=":4">{{Cite book |last=Gupta |first=Rajeev |title=Varanasi Visionaries - Story of 30 IIT-BHU Alumni and their Journey in Nation Building {{!}} Inspiring and Self-Motivation Guide to Become a Future Leader{{!}} Journey from a Dare Dreamer to an Achiever |last2=Agarwal |first2=Deepak |date=25 Oct 2024 |publisher=Disha Publications |isbn=9789362254245 |pages=53–60 |chapter=The Pursuit of Contentment}}</ref> त्यांना "आधुनिक मोगाचे मसीहा" म्हणून ओळखले जाते आणि त्यांच्यासाठी दुसरे एक लोकप्रिय [[विशेषण]] ''नेत्र-देव'' (डोळ्यांचा देव) असे होते.<ref name=":3" /> त्यांच्या कारकिर्दीतील बराच काळ त्यांचे मुख्यालय मोगा येथे होते, परंतु त्यांनी [[राजस्थान]]मधील ब्यावर, जम्मू आणि काश्मीरमधील श्रीनगर, [[बिहार]]मधील दरभंगा, दिल्ली आणि इतर ठिकाणी देखील शस्त्रक्रिया पूर्ण केल्या.<ref name=":2" /> विविध शैक्षणिक संस्थांचे संस्थापक म्हणूनही त्यांचे स्मरण केले जाते.<ref name=":2" /> त्यांनी मोतीबिंदू आणि ट्रॅकोमावर (रोहे) उपचार केले.<ref name=":5">{{Cite news |last=Dutt |first=R. S. |date=11 April 1987 |title=The legend that was Dr. Mathra Das |url=https://www.mathradaspahwa.com/cdn-cgi/image/width=1920,height=1381,fit=crop,quality=80,format=auto,onerror=redirect,metadata=none/wp-content/uploads/2021/09/Indian-express-Saturday-Spectrum-11.4.87-by-R.S.-Dutt.jpg |work=Indian Express, Saturday Spectrum}}</ref> == चरित्र == === सुरुवातीचे जीवन === पाहवा यांचा जन्म ९ ऑक्टोबर १८८० रोजी [[हाफिझाबाद]] येथील एका मध्यमवर्गीय कुटुंबात झाला.<ref name=":0" /><ref name=":5" /> त्यांचे वडील डॉक्टर होते.<ref name=":5" /> पाहवा हे [[आर्य समाज|आर्य समाजी]] होते.<ref name=":2" /> १९०१ मध्ये ते वैद्यकीय सेवेत रुजू झाले.<ref name=":0" /> === वैद्यकीय कारकीर्द === सध्याच्या [[मोगा जिल्हा|मोगा जिल्ह्यातील]] [[मोगा, पंजाब|मोगा भाग]] हे नेत्रतज्ज्ञ मथुरा दास पाहवा यांचे मुख्यालय होते. १९०३ मध्ये पाहवा प्रथम मोग्यात आले.<ref name=":0" /> त्याच वर्षापासून त्यांनी डोळ्यांवर उपचार करण्यास सुरुवात केली.<ref name=":0" /> त्यांनी मोग्यात हॉस्पिटल असिस्टंट म्हणून आपल्या वैद्यकीय कारकिर्दीला सुरुवात केली.<ref name=":3" /> १९१५ मध्ये ते असिस्टंट सर्जन झाले.<ref name=":0" /> १९२० चे दशक हे पाहवा यांच्या शस्त्रक्रिया कारकिर्दीचा सुवर्णकाळ होता.<ref name=":3" /> पाहवा यांनी १९२७ मध्ये मोग्यात एक रुग्णालय स्थापन केले, जिथे त्यांनी मोतीबिंदूच्या रुग्णांवर मोफत शस्त्रक्रिया केली.<ref name=":1" /><ref name=":13" /><ref>{{Cite journal |date=1944 |editor-last=Harper |editor-first=A. E. |title= |journal=The Moga Journal for Teachers |volume=24 |pages=31}}</ref><ref>{{Cite book |last=Nevile |first=Pran |title=Lahore: A Sentimental Journey |publisher=Penguin Books India |year=2006 |isbn=9780143061977 |pages=14–15 |chapter=A Miracle Medicine and Sex Manuals}}</ref><ref name=":0" /> मथुरा दास पाहवा यांनी वर्षानुवर्षे मोठ्या संख्येने मोतीबिंदूच्या रुग्णांवर उपचार केले आणि त्यांच्या एका शस्त्रक्रियेचे साक्षीदार स्वतः [[महात्मा गांधी]] होते.<ref>{{Cite book |last=Dodd |first=Edward Mills |title=The Gift of the Healer: The Story of Men and Medicine in the Overseas Mission of the Church |publisher=Friendship Press |year=1964 |pages=94}}</ref><ref>{{Cite book |last=Gandhi |first=Mohandas Karamchand |title=The Collected Works of Mahatma Gandhi |publisher=Publications Division, Ministry of Information and Broadcasting, Government of India |year=1979 |volume=75 |pages=326}}</ref> रुग्णांची वाढती संख्या सामावून घेण्यासाठी पाहवा यांच्या टीमला मोगा रुग्णालयात तात्पुरते शेड उभारावे लागले.<ref name=":6">{{Cite journal |last=Nanda |first=V. S. |date=September 1968 |title=Two dedicated healers of the blind |journal=SPAN}}</ref> त्यांनी भारतभरातील विविध शहरांमध्ये नेत्र शिबिरे आयोजित केली आणि परदेशी तज्ज्ञांसह अनेक नेत्रतज्ज्ञांनी त्यांचा सल्ला घेतला.<ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref name=":5" /> मोग्यातील मथुरा दास हायस्कूल मथुरा दास यांनी ७५,००० रुपये खर्चून बांधले होते.<ref name=":2" /> १९३१ मध्ये मथुरा दास फिरोजपूरचे कार्यवाह सिव्हिल सर्जन झाले आणि त्यानंतर १९३३ मध्ये त्यांची कार्यवाह सिव्हिल सर्जन म्हणून नियुक्ती झाली.<ref name=":0" /> १९३२ मध्ये अशी नोंद करण्यात आली होती की पाहवा यांनी ९०,००० पेक्षा जास्त मोतीबिंदू शस्त्रक्रिया पूर्ण केल्या आहेत.<ref>{{Cite book |last=Wanless |first=William |title=An American Doctor at Work in India |publisher=Fleming H. Revell Company |year=1932 |pages=95 |chapter=XIX |quote=Mathra Das, of Moga, Punjab, has personally performed more than ninety thousand cataract extractions.}}</ref> १९३५ मध्ये पाहवा सिव्हिल सर्जन म्हणून निवृत्त झाले.<ref name=":0" /> १९४२ मध्ये गांधीजींनी पाहवा यांच्याबद्दल पुढील उद्गार काढले होते:<ref>{{Cite web |date=2012 |title=Quotes & Coverage: Mahatma Gandhi ( From Harijansevak, Date : 17-2-42) |url=https://www.mathradaspahwa.com/quotes-coverage/ |access-date=15 March 2025 |website=Mathra Das Pahwa}}</ref> {{Quote|text=मी मोग्याचे डॉ. मथुरादास यांच्या कीर्तीबद्दल बरेच काही ऐकले होते. परंतु गेल्या महिन्यात वर्ध्यात पाहेपर्यंत मला त्यांच्या मोतीबिंदूच्या प्रसिद्ध शस्त्रक्रिया पाहण्याचा प्रसंग कधी आला नव्हता. ते जमनालालजींच्या विशेष निमंत्रणावरून आले होते आणि त्यांच्या साहाय्यकांनी मोतीबिंदूमुळे अंधत्व आलेल्या सुमारे तीनशे लोकांची दृष्टी परत मिळवून दिली. या सामुदायिक शस्त्रक्रियांचे वर्णन 'यज्ञ' असे करण्यात आले आहे. आणि हा निश्चितच एक यज्ञ आहे, कारण निःस्वार्थ सेवेचे कोणतेही कार्य हा एक त्यागच असतो. हा यज्ञ काही वर्षांपूर्वी रेवाडी येथील भगवद भक्ती आश्रमात सुरू झाला, ज्याच्याशी जमनालालजींचा जवळचा संबंध होता. म्हणूनच त्यांनी यावेळी डॉक्टरांना वर्ध्याला बोलावले होते. त्यांच्या अचूक आणि वेगवान शस्त्रक्रिया कौशल्याबद्दल मी डॉ. मथुरादास यांच्यासमोर आदराने नतमस्तक झालो. त्यांनी मिनिटाला एक या दराने शस्त्रक्रिया केल्या. त्यात क्वचितच एखादी चूक झाली असेल. अशा प्रकारे हजारो लोकांना त्यांची दृष्टी मोफत परत मिळते, कारण ते गरिबांकडून कोणतेही शुल्क घेत नाहीत...|author=मोहनदास करमचंद गांधी|title=''हरिजनसेवक'' (१७ फेब्रुवारी १९४२)}} == निवृत्ती आणि मृत्यू == निवृत्तीनंतर पाहवा [[लाहोर]]ला स्थायिक झाले.<ref name=":4" /> [[खुशवंत सिंग]] यांच्या मते, ते लाहोरमधील सर्वात लोकप्रिय डॉक्टरांपैकी एक बनले.<ref>{{Cite news |last=Singh |first=Khushwant |date=20 April 2002 |title=Faiz: A revolutionary Urdu poet - Survival kit |url=https://www.tribuneindia.com/2002/20020420/windows/above.htm |access-date=15 March 2025 |work=The Tribune}}</ref> या काळात, ते कौटुंबिक सुट्ट्यांसाठी वारंवार [[जम्मू आणि काश्मीर (संस्थान)|जम्मू आणि काश्मीर राज्यातील]] [[श्रीनगर]]ला जात असत, जिथे त्यांचे तत्कालीन शासक [[हरी सिंग|महाराजा हरी सिंह]] यांच्याशी जवळचे संबंध निर्माण झाले.<ref name=":4" /> महाराजांच्या राजवाड्या जवळील जमिनीचा एक तुकडा पाहवा यांच्या कुटुंबाला देण्यात आला होता.<ref name=":4" /> १९४७ मध्ये पंजाबच्या फाळणीदरम्यान, पाहवा कुटुंब लाहोर सोडून दिल्लीला गेले, वाटेत त्यांनी श्रीनगरला भेट दिली.<ref name=":4" /> १९५४ मध्ये पाहवा यांना वैद्यकीय क्षेत्रातील [[पद्मश्री]] पुरस्काराने सन्मानित करण्यात आले (अनुक्रमांक ३५).<ref>{{Cite book |url=https://www.mha.gov.in/sites/default/files/Year_Wise_main_25042017_0.pdf |title=Ministry of Home Affairs (Public Section), Padma Awards Directory (1954-2017), Year-Wise List |publisher=Government of India |pages=2}}</ref> १९६३ मध्ये अशी नोंद आहे की पाहवा अजूनही सर्जन म्हणून कार्यरत होते.<ref>{{Cite book |title=The Dispensing Optician: Official Journal of the Association of Dispensing Opticians |publisher=The Association |year=1963 |pages=64}}</ref> १९७२ मध्ये पाहवा यांचे निधन झाले.<ref name=":0" /> == कुटुंब == पाहवा एंटरप्रायजेसचे अध्यक्ष आणि ब्राय-एअर (आशिया) चे व्यवस्थापकीय संचालक दीपक पाहवा हे मथुरा दास पाहवा यांचे नातू आहेत.<ref name=":3" /><ref name=":1" /> पाहवा समूहाची प्रमुख कंपनी असलेल्या ब्राय-एअरची स्थापना साधारण १९६४ मध्ये झाली असून, ही कंपनी आपल्या सीएसआर (CSR) उपक्रमांतर्गत मोग्यात नेत्र शिबिरे आयोजित करणे सुरूच ठेवत आहे.<ref>{{Cite web |date=25 November 2024 |title=CSR News: Eye Camp hosted at Mathra Das Civil Eye Hospital in Moga, Punjab |url=https://thecsrjournal.in/csr-news-bry-air-biannual-eye-camp-moga-punjab/ |access-date=15 March 2025 |website=The CSR Journal}}</ref> या सीएसआर विभागाचे नेतृत्व आनंदिता पाहवा करत आहेत.<ref>{{Cite news |date=5 May 2020 |title=Pahwa Group has been serving communities long before 2013, says CSR Head Anandita Pahwa |url=https://www.drirotors.com/pahwa-group-has-been-servingcommunities-long-before-2013-says-csr-head-anandita-pahwa/ |access-date=15 March 2025 |work=DRI}}</ref> == भूषविलेली पदे == * अध्यक्ष, मोगा नगरपालिका परिषद, १९२४-१९४०<ref name=":0" /> * व्हाइसरॉयचे मानद साहाय्यक शल्यचिकित्सक (Viceroy’s Honorary Assistant Surgeon), १९२५-१९३५<ref name=":0" /> * सदस्य, फिरोजपूर जिल्हा बोर्ड, १९३०-१९३६<ref name=":0" /> * सदस्य, लाहोर जिल्हा बोर्ड, १९३६-१९३७<ref name=":0" /> * सदस्य, पंजाब मेडिकल कौन्सिल, १९३६-१९३७<ref name=":0" /> * अध्यक्ष, एन.डब्ल्यू.आर. (N.W.R.) डॉक्टर्स असोसिएशन, १९३९<ref name=":0" /> * सदस्य, स्वामी दयानंद ट्रस्ट, अजमेर, १९४०-१९४६<ref name=":0" /> * उपाध्यक्ष, पंजाब मेडिकल कौन्सिल, १९४६-१९४७<ref name=":0" /> == त्यांनी स्थापन केलेल्या संस्था == * मथुरा दास अँग्लो संस्कृत शाळा, स्थापना १९१९<ref name=":0" /> * आर्य पुत्री पाठशाला, MDAS – हायस्कूल (सिनियर सेकंडरी स्कूल), स्थापना १९१९, मोगा<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":0" /> * डी.एम. कॉलेज ऑफ एज्युकेशन, स्थापना १९२६, मोगा<ref name=":1" /><ref name=":3" /> * मथुरा दास सिव्हिल हॉस्पिटल, स्थापना १९२७, मोगा<ref name=":1" /><ref name=":3" /> == पुरस्कार == * कैसर-ए-हिंद - रौप्य पदक (१९१२)<ref name=":3" /><ref name=":0" /> * ''[[राय साहेब]]'' ही पदवी (१९१९)<ref name=":0" /> * ''[[रावबहादूर]]'' ही पदवी (१९२१)<ref name=":3" /> * कैसर-ए-हिंद - सुवर्ण पदक (१९२४)<ref name=":3" /><ref name=":0" /> * कैसर-ए-हिंद (पुन्हा सन्मानित, १९३२)<ref name=":0" /> * महाराजा राजेंद्र बहादूर यांच्याकडून प्रदान करण्यात आलेली ''खिलत फखरा'' (१९४६)<ref name=":0" /> * पद्मश्री (१९५४)<ref name=":3" /> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} {{DEFAULTSORT:पाहवा, मथुरा दास}} [[वर्ग:आर्य समाज]] [[वर्ग:वैद्यकशास्त्रातील पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] [[वर्ग:कैसर-ए-हिंद पुरस्कार विजेते]] [[वर्ग:इ.स. १८८० मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९७२ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] 8hvtuhn6is0u3c912w5dlnpbjfuti8s मसुदा:गजानन हणमंत पाटील 118 379443 2682499 2682334 2026-05-04T02:07:38Z ~2026-26987-59 182786 2682499 wikitext text/x-wiki {{subst:submit}} '''गजानन हणमंत पाटील''' (जन्म: १९ ऑक्टोबर १९७५) हे मराठी कवी, गीतकार, कथालेखक, टी.व्ही. चित्रपट कलाकार आणि शिक्षक आहेत.<ref>पाटील, गजानन हणमंत. ''गजनीती''. तेजश्री प्रकाशन. ISBN 978-93-94617-29-2</ref> ते सांगली येथील जनलक्ष्मी चॅरिटेबल ट्रस्ट संचलित, अभिनव प्राथमिक शाळा, शामरावनगर येथे सहा. शिक्षक म्हणून कार्यरत आहेत. त्यांनी सोनी मराठीवरील ''जुळता जुळता जुळतंय की'', झी मराठीवरील ''तुझ्यात जीव रंगला'', कलर्स मराठीवरील ''राजा राणीची गं जोडी'' आणि स्टार प्रवाहवरील ''नवे लक्ष्य'' या मालिकांमध्ये भूमिका केल्या आहेत. तसेच ''मी वसंतराव'', ''स्कूल कॉलेज आणि लाईफ'', ''निरवधी'' या चित्रपटांमध्ये काम केले आहे.<ref>{{Cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=nawBoCOqYf8|title=गजानन पाटील यांची मुलाखत|website=YouTube}}</ref> त्यांना अखिल भारतीय शिक्षक साहित्य कला क्रीडा मंडळ, सांगली यांचा जिल्हास्तरीय ''आदर्श शिक्षक पुरस्कार'' मिळाला आहे.<ref>अखिल भारतीय शिक्षक साहित्य कला क्रीडा मंडळ, सांगली. जिल्हास्तरीय आदर्श शिक्षक पुरस्कार, २०२३. दैनिक सकाळ २०२१,सांगली आवृत्ती.</ref> 3i9gdzp40iffb9i0adgca1ea4zxtm62 2682500 2682499 2026-05-04T02:18:11Z गजानन पाटील सांगली 182342 /* */ 2682500 wikitext text/x-wiki {{subst:submit}} '''गजानन हणमंत पाटील''' (जन्म: १९ ऑक्टोबर १९७५) हे मराठी कवी, गीतकार, कथालेखक, टी.व्ही. चित्रपट कलाकार आणि शिक्षक आहेत.<ref>पाटील, गजानन हणमंत. ''गजनीती''. तेजश्री प्रकाशन. ISBN 978-93-94617-29-2</ref> ते सांगली येथील जनलक्ष्मी चॅरिटेबल ट्रस्ट संचलित, अभिनव प्राथमिक शाळा, शामरावनगर येथे सहा. शिक्षक म्हणून कार्यरत आहेत. त्यांनी सोनी मराठीवरील ''जुळता जुळता जुळतंय की'', झी मराठीवरील ''तुझ्यात जीव रंगला'', कलर्स मराठीवरील ''राजा राणीची गं जोडी'' आणि स्टार प्रवाहवरील ''नवे लक्ष्य'' या मालिकांमध्ये भूमिका केल्या आहेत. तसेच ''मी वसंतराव'', ''स्कूल कॉलेज आणि लाईफ'', ''निरवधी'' या चित्रपटांमध्ये काम केले आहे.<ref>{{Cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=nawBoCOqYf8|title=गजानन पाटील यांची मुलाखत|website=YouTube}}</ref> त्यांना अखिल भारतीय शिक्षक साहित्य कला क्रीडा मंडळ, सांगली यांचा जिल्हास्तरीय ''आदर्श शिक्षक पुरस्कार'' मिळाला आहे.<ref>अखिल भारतीय शिक्षक साहित्य कला क्रीडा मंडळ, सांगली. जिल्हास्तरीय आदर्श शिक्षक पुरस्कार, २०२१,दैनिक सकाळ २०२१,सांगली आवृत्ती.</ref> l48wrv2706yc46lcdhs5av6pkqh3rli 2682514 2682500 2026-05-04T08:29:58Z गजानन पाटील सांगली 182342 या पानावरील सगळा मजकूर काढला 2682514 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 एकोणिसाव्या शतकात प्रकाशित झालेल्या पुस्तकांची यादी 0 379450 2682504 2682342 2026-05-04T04:17:14Z Ketaki Modak 21590 2682504 wikitext text/x-wiki एकोणिसावे शतक हा कालावधी १ जानेवारी १८०१ ते ३१ डिसेंबर १९०० या दरम्यानचा आहे. देशातील पहिले देवनागरी मुद्रण १८०५ साली मिरज येथे झाले. भगवद्गीतेच्या प्रकाशनाने त्याचा आरंभ झाला. <ref>https://bolbhidu.com/world-first-devnagri-bhagvadgita-was-pressed-in-miraj/</ref> तेथपासून १९०० सालापर्यंत मराठी भाषेत प्रकाशित झालेल्या पुस्तकांची यादी येथे करण्यात येत आहे. यामध्ये विषयांचे खूप वैविध्य पाहायला मिळते. {| class="wikitable" |+ !क्र. !प्रकाशन वर्ष !पुस्तकाचे नाव !विषय !प्रकार !लेखकाचे नाव !मुद्रणालय !प्रकाशकाचे / प्रकाशन संस्थेचे नाव !अधिक माहिती |- |०१ |१८८९ |[[c:File:देशी_हुन्नर.pdf|देशी हुन्नर (हिंदुस्थान देशांतील कारागिरीचें वर्णन)]] |कारागिरीविषयक | |रावसाहेब बाळकृष्ण आत्माराम गुप्ते |आर्यभूषण , पुणे |माधवराव बल्लाळ नामजोशी |चित्रकला, खोदीव काम, शिल्पकला इ. कलांची माहिती |- |०२ |१८९१ | [[c:File:धर्मशास्त्र_(Dharmshastra).pdf|धर्मशास्त्र]] |कायदेविषयक |अनुवादित |नारायण वासदेव फडके |श्री शेतकरी छापखाना, पुणे | | * आवृत्ती ३ री * दत्तक, दायविभाग, वेतनादान, इ. संबंधी, ( कलकत्ता, मद्रास, आणि अलाहाबाद. हायकोर्टाचे निवाडे |- |०३ |१८८३ |[[c:File:अनेक-कवी-कृत-कविता.pdf|अनेक-कवि-कृत-कविता]] [[c:File:अनेक-कवी-कृत-कविता.pdf|(भाग ०१)]] | | |[[जनार्दन बाळाजी मोडक]] | | |आनंदतनय, देवनाथ, उद्धवचिद्घन, मुक्तेश्वर,पांडुरंग, अमृतराय,चितामाणी, धुंडिकुमार, वामनपंडित यांच्या कवितांचा समावेश |- |०४ |१८८३ |[[c:File:काव्यदोष_विवेचन.pdf|काव्यदोष विवेचन]] | | |सिमियन बेंजामिन |आत्माराम कान्होबा |गणपत कृष्णाजी,मुंबई |सरकारी मराठी शाळांतील क्रमिक सहा पुस्तकें व नलोपाख्यान यांतील कांही कवितांवर टीका. |- |०५ |१८९९ |[[c:File:केतकी_ग्रहगणितम्_।.pdf|केतकी ग्रहगणितम्]] | | |[[वासुदेव गोविंद आपटे]] | |वामन दाजी ओक |संस्कृत भाषेतील पुस्तक |- | | | | | | | | | |} == संदर्भ == [[वर्ग:याद्या]] i4qs2mm8cr1oc4fi94molqi69hxayqq 2682509 2682504 2026-05-04T07:27:43Z Ketaki Modak 21590 2682509 wikitext text/x-wiki एकोणिसावे शतक हा कालावधी १ जानेवारी १८०१ ते ३१ डिसेंबर १९०० या दरम्यानचा आहे. देशातील पहिले देवनागरी मुद्रण १८०५ साली मिरज येथे झाले. भगवद्गीतेच्या प्रकाशनाने त्याचा आरंभ झाला. <ref>https://bolbhidu.com/world-first-devnagri-bhagvadgita-was-pressed-in-miraj/</ref> तेथपासून १९०० सालापर्यंत मराठी भाषेत प्रकाशित झालेल्या पुस्तकांची यादी येथे करण्यात येत आहे. यामध्ये विषयांचे खूप वैविध्य पाहायला मिळते. {| class="wikitable" |+ !क्र. !प्रकाशन वर्ष !पुस्तकाचे नाव !विषय !प्रकार !लेखकाचे नाव !मुद्रणालय !प्रकाशकाचे / प्रकाशन संस्थेचे नाव !अधिक माहिती |- |०१ |१८८९ |[[c:File:देशी_हुन्नर.pdf|देशी हुन्नर (हिंदुस्थान देशांतील कारागिरीचें वर्णन)]] |कारागिरीविषयक | |रावसाहेब बाळकृष्ण आत्माराम गुप्ते |आर्यभूषण , पुणे |माधवराव बल्लाळ नामजोशी |चित्रकला, खोदीव काम, शिल्पकला इ. कलांची माहिती |- |०२ |१८९१ | [[c:File:धर्मशास्त्र_(Dharmshastra).pdf|धर्मशास्त्र]] |कायदेविषयक |अनुवादित |नारायण वासदेव फडके |श्री शेतकरी छापखाना, पुणे | | * आवृत्ती ३ री * दत्तक, दायविभाग, वेतनादान, इ. संबंधी, ( कलकत्ता, मद्रास, आणि अलाहाबाद. हायकोर्टाचे निवाडे |- |०३ |१८८३ |[[c:File:अनेक-कवी-कृत-कविता.pdf|अनेक-कवि-कृत-कविता]] [[c:File:अनेक-कवी-कृत-कविता.pdf|(भाग ०१)]] | | |[[जनार्दन बाळाजी मोडक]] | | |आनंदतनय, देवनाथ, उद्धवचिद्घन, मुक्तेश्वर,पांडुरंग, अमृतराय,चितामाणी, धुंडिकुमार, वामनपंडित यांच्या कवितांचा समावेश |- |०४ |१८८३ |[[c:File:काव्यदोष_विवेचन.pdf|काव्यदोष विवेचन]] | | |सिमियन बेंजामिन |आत्माराम कान्होबा |गणपत कृष्णाजी,मुंबई |सरकारी मराठी शाळांतील क्रमिक सहा पुस्तकें व नलोपाख्यान यांतील कांही कवितांवर टीका. |- |०५ |१८९९ |[[c:File:केतकी_ग्रहगणितम्_।.pdf|केतकी ग्रहगणितम्]] | | |[[वासुदेव गोविंद आपटे]] | |वामन दाजी ओक |संस्कृत भाषेतील पुस्तक |- |०६ |१९०० |[[c:File:कै_._श्रीमंत_महाराणी_जनाबाई_साहेब_गायकवाड_यांचे_चरित्र.pdf|कै . श्रीमंत महाराणी जमनाबाई साहेब गायकवाड यांचे चरित्र]] | | |[[नागेश विनायक बापट]] |पूर्णचंद्रोदय, बडोदे |दामोदर सांवळाराम आणि मंडळी | |- |०७ |१८९३ |[[c:File:ज्योतिर्विलास.pdf|ज्योतिर्विलास]] [[c:File:ज्योतिर्विलास.pdf|(दुसरी आवृत्ती)]] | | |[[शं.बा. दीक्षित|शंकर बाळकृष्ण दीक्षित.]] | | |नक्षत्र, ग्रहतारे यांची सचित्र माहिती |- | | | | | | | | | |} == संदर्भ == [[वर्ग:याद्या]] 1rayn0nie1qs5e0u0wnbknh030ci8o3 2682527 2682509 2026-05-04T10:24:16Z Ketaki Modak 21590 2682527 wikitext text/x-wiki एकोणिसावे शतक हा कालावधी १ जानेवारी १८०१ ते ३१ डिसेंबर १९०० या दरम्यानचा आहे. देशातील पहिले देवनागरी मुद्रण १८०५ साली मिरज येथे झाले. भगवद्गीतेच्या प्रकाशनाने त्याचा आरंभ झाला. <ref>https://bolbhidu.com/world-first-devnagri-bhagvadgita-was-pressed-in-miraj/</ref> तेथपासून १९०० सालापर्यंत मराठी भाषेत प्रकाशित झालेल्या पुस्तकांची यादी येथे करण्यात येत आहे. यामध्ये विषयांचे खूप वैविध्य पाहायला मिळते. {| class="wikitable" |+ !क्र. !प्रकाशन वर्ष !पुस्तकाचे नाव !विषय !प्रकार !लेखकाचे नाव !मुद्रणालय !प्रकाशकाचे / प्रकाशन संस्थेचे नाव !अधिक माहिती |- |०१ |१८८९ |[[c:File:देशी_हुन्नर.pdf|देशी हुन्नर (हिंदुस्थान देशांतील कारागिरीचें वर्णन)]] |कारागिरीविषयक | |रावसाहेब बाळकृष्ण आत्माराम गुप्ते |आर्यभूषण , पुणे |माधवराव बल्लाळ नामजोशी |चित्रकला, खोदीव काम, शिल्पकला इ. कलांची माहिती |- |०२ |१८९१ | [[c:File:धर्मशास्त्र_(Dharmshastra).pdf|धर्मशास्त्र]] |कायदेविषयक |अनुवादित |नारायण वासदेव फडके |श्री शेतकरी छापखाना, पुणे | | * आवृत्ती ३ री * दत्तक, दायविभाग, वेतनादान, इ. संबंधी, ( कलकत्ता, मद्रास, आणि अलाहाबाद. हायकोर्टाचे निवाडे |- |०३ |१८८३ |[[c:File:अनेक-कवी-कृत-कविता.pdf|अनेक-कवि-कृत-कविता]] [[c:File:अनेक-कवी-कृत-कविता.pdf|(भाग ०१)]] | | |[[जनार्दन बाळाजी मोडक]] | | |आनंदतनय, देवनाथ, उद्धवचिद्घन, मुक्तेश्वर,पांडुरंग, अमृतराय,चितामाणी, धुंडिकुमार, वामनपंडित यांच्या कवितांचा समावेश |- |०४ |१८८३ |[[c:File:काव्यदोष_विवेचन.pdf|काव्यदोष विवेचन]] | | |सिमियन बेंजामिन |आत्माराम कान्होबा |गणपत कृष्णाजी,मुंबई |सरकारी मराठी शाळांतील क्रमिक सहा पुस्तकें व नलोपाख्यान यांतील कांही कवितांवर टीका. |- |०५ |१८९९ |[[c:File:केतकी_ग्रहगणितम्_।.pdf|केतकी ग्रहगणितम्]] | | |[[वासुदेव गोविंद आपटे]] | |वामन दाजी ओक |संस्कृत भाषेतील पुस्तक |- |०६ |१९०० |[[c:File:कै_._श्रीमंत_महाराणी_जनाबाई_साहेब_गायकवाड_यांचे_चरित्र.pdf|कै . श्रीमंत महाराणी जमनाबाई साहेब गायकवाड यांचे चरित्र]] | | |[[नागेश विनायक बापट]] |पूर्णचंद्रोदय, बडोदे |दामोदर सांवळाराम आणि मंडळी | |- |०७ |१८९३ |[[c:File:ज्योतिर्विलास.pdf|ज्योतिर्विलास]] [[c:File:ज्योतिर्विलास.pdf|(दुसरी आवृत्ती)]] | | |[[शं.बा. दीक्षित|शंकर बाळकृष्ण दीक्षित.]] | | |नक्षत्र, ग्रहतारे यांची सचित्र माहिती |- |०८ |१८६२ |[[c:File:न्याय_रत्न.pdf|न्याय रत्न]] | | |गणेश बाबाजी माटे |ज्ञान प्रकाश,पुणे | |न्यायशास्त्रावरील पुस्तक |} == संदर्भ == [[वर्ग:याद्या]] pxwxte9i4j1f1sbkqjps1l9rcb2cxpw 2682541 2682527 2026-05-04T11:36:54Z Ketaki Modak 21590 2682541 wikitext text/x-wiki एकोणिसावे शतक हा कालावधी १ जानेवारी १८०१ ते ३१ डिसेंबर १९०० या दरम्यानचा आहे. देशातील पहिले देवनागरी मुद्रण १८०५ साली मिरज येथे झाले. भगवद्गीतेच्या प्रकाशनाने त्याचा आरंभ झाला. <ref>https://bolbhidu.com/world-first-devnagri-bhagvadgita-was-pressed-in-miraj/</ref> तेथपासून १९०० सालापर्यंत मराठी भाषेत प्रकाशित झालेल्या पुस्तकांची यादी येथे करण्यात येत आहे. यामध्ये विषयांचे खूप वैविध्य पाहायला मिळते. {| class="wikitable" |+ !क्र. !प्रकाशन वर्ष !पुस्तकाचे नाव !विषय !प्रकार !लेखकाचे नाव !अनुवादकाचे नाव !मुद्रणालय !प्रकाशकाचे / प्रकाशन संस्थेचे नाव !अधिक माहिती |- |०१ |१८८९ |[[c:File:देशी_हुन्नर.pdf|देशी हुन्नर (हिंदुस्थान देशांतील कारागिरीचें वर्णन)]] |कारागिरीविषयक | |रावसाहेब बाळकृष्ण आत्माराम गुप्ते | |आर्यभूषण , पुणे |माधवराव बल्लाळ नामजोशी |चित्रकला, खोदीव काम, शिल्पकला इ. कलांची माहिती |- |०२ |१८९१ | [[c:File:धर्मशास्त्र_(Dharmshastra).pdf|धर्मशास्त्र]] |कायदेविषयक |अनुवादित |नारायण वासदेव फडके | |श्री शेतकरी छापखाना, पुणे | | * आवृत्ती ३ री * दत्तक, दायविभाग, वेतनादान, इ. संबंधी, ( कलकत्ता, मद्रास, आणि अलाहाबाद. हायकोर्टाचे निवाडे |- |०३ |१८८३ |[[c:File:अनेक-कवी-कृत-कविता.pdf|अनेक-कवि-कृत-कविता]] [[c:File:अनेक-कवी-कृत-कविता.pdf|(भाग ०१)]] | | |[[जनार्दन बाळाजी मोडक]] | | | |आनंदतनय, देवनाथ, उद्धवचिद्घन, मुक्तेश्वर,पांडुरंग, अमृतराय,चितामाणी, धुंडिकुमार, वामनपंडित यांच्या कवितांचा समावेश |- |०४ |१८८३ |[[c:File:काव्यदोष_विवेचन.pdf|काव्यदोष विवेचन]] | | |सिमियन बेंजामिन | |आत्माराम कान्होबा |गणपत कृष्णाजी,मुंबई |सरकारी मराठी शाळांतील क्रमिक सहा पुस्तकें व नलोपाख्यान यांतील कांही कवितांवर टीका. |- |०५ |१८९९ |[[c:File:केतकी_ग्रहगणितम्_।.pdf|केतकी ग्रहगणितम्]] | | |[[वासुदेव गोविंद आपटे]] | | |वामन दाजी ओक |संस्कृत भाषेतील पुस्तक |- |०६ |१९०० |[[c:File:कै_._श्रीमंत_महाराणी_जनाबाई_साहेब_गायकवाड_यांचे_चरित्र.pdf|कै . श्रीमंत महाराणी जमनाबाई साहेब गायकवाड यांचे चरित्र]] | | |[[नागेश विनायक बापट]] | |पूर्णचंद्रोदय, बडोदे |दामोदर सांवळाराम आणि मंडळी | |- |०७ |१८९३ |[[c:File:ज्योतिर्विलास.pdf|ज्योतिर्विलास]] [[c:File:ज्योतिर्विलास.pdf|(दुसरी आवृत्ती)]] | | |[[शं.बा. दीक्षित|शंकर बाळकृष्ण दीक्षित.]] | | | |नक्षत्र, ग्रहतारे यांची सचित्र माहिती |- |०८ |१८६२ |[[c:File:न्याय_रत्न.pdf|न्याय रत्न]] |कायदेविषयक | |गणेश बाबाजी माटे | |ज्ञान प्रकाश,पुणे | |न्यायशास्त्रावरील पुस्तक |- |०९ |१८७३ |[[c:File:पवित्र_शास्त्रातील_इतिहास.pdf|पवित्र शास्त्रातील इतिहास]] | | |रेवरेंड सी. एफ. श्र्वार्त्स साहेब | |एजुकेशन सोसायटी , मुंबई | | |- |१० |१८६३ |[[c:File:प्रमाणशास्त्र.pdf|प्रमाणशास्त्र]] |कायदेविषयक | |किण्डर्स् लीज् ला ऑफ एव्हिडन्स् |रा. मुकुंदराव भास्करजी, मुनसिफ्, पेण |गणपत कृष्णाजी,मुंबई |रावसाहेब विश्र्वनाथ नारायण मंडलिक वकील , हाय कोर्ट |A MANUAL OF THE LAW OF EVIDENCE याचा अनुवाद |} == संदर्भ == [[वर्ग:याद्या]] 5f0g57t278ocajiwv666e2r1nkjv0y5 संत सिंग चटवाल 0 379453 2682488 2682394 2026-05-03T22:20:39Z InternetArchiveBot 130355 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 2682488 wikitext text/x-wiki '''संत सिंग चटवाल''' हे भारतीय-अमेरिकन उद्योगपती असून ड्रीम हॉटेल ग्रुप चे संस्थापक आणि बोर्डाचे अध्यक्ष आहेत. त्यांनी द चॅटवाल, ड्रीम हॉटेल्स, टाइम हॉटेल्स आणि अनस्क्रिप्टेड हॉटेल्स यांसारख्या अनेक हॉटेल ब्रँड्सची स्थापना केली असून हे ब्रँड अमेरिका तसेच आंतरराष्ट्रीय स्तरावर कार्यरत आहेत.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.thehindubusinessline.com/companies/hotelier-sant-singh-chatwal-takes-his-dream-to-new-markets/article8701567.ece|title=Hotelier Sant Singh Chatwal takes his ‘Dream’ to new markets|date=2016-06-07|website=BusinessLine|language=en|access-date=2026-05-03}}</ref> == मागील जीवन == चटवाल यांचा जन्म एका शीख कुटुंबात झाला. भारताच्या फाळणीदरम्यान, इ.स. १९४७ मध्ये त्यांचे कुटुंब ब्रिटिश भारतातील पश्चिम पंजाबमधून स्थलांतरित झाले होते. त्या वेळी ते फक्त एक वर्षांचे होते. त्यांच्या चार भावंडांसह आणि तीन बहिणींसह कुटुंब भारतातील पंजाब राज्यातील फरीदकोट येथे स्थायिक झाले, जिथे त्यांनी छोटा व्यापारी व्यवसाय सुरू केला. वयाच्या १८ व्या वर्षी त्यांनी भारतीय सशस्त्र दलात प्रवेश केला. चटवाल यांच्या म्हणण्यानुसार, त्यांनी भारताच्या पहिल्या आणि एकमेव विमानवाहू युद्धनौकेवर, आयएनएस विक्रांत वर फायटर पायलट म्हणून सेवा बजावली. ते आपल्या शीख परंपरा आणि संस्कारांमध्ये वाढले.<ref>{{जर्नल स्रोत|date=1987-03-08|title=Indian restaurateur curries favor with investors, customers alike|url=https://www.highbeam.com/doc/1P2-3814166.html|accessdate=2026-05-03|archive-date=2018-01-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20180116081325/https://www.highbeam.com/doc/1P2-3814166.html|url-status=dead}}</ref> == कारकीर्द == इ.स. १९६७ मध्ये चटवाल भारतातून अदीस अबाबा, इथिओपिया येथे तेथील व्यावसायिक विमान कंपनीत काम करण्यासाठी गेले. तेथे पोहोचल्यानंतर त्यांना पगडी काढणे, केस कापणे आणि दाढी काढणे आवश्यक असल्याचे सांगण्यात आले. मात्र, आपल्या शीख परंपरेमुळे त्यांनी हे नाकारले. त्यानंतर त्यांनी एका स्थानिक सरकारी शाळेत शिक्षक म्हणून काम केले.<ref>{{स्रोत बातमी|url=https://economictimes.indiatimes.com/nri/nris-in-news/sant-singh-chatwal-announces-expansion-rebranding-plans-for-his-hotel-group/articleshow/50174396.cms|title=Sant Singh Chatwal announces expansion, rebranding plans for his hotel group|date=2015-12-14|issn=0013-0389}}</ref> यानंतर त्यांची एका रेस्टॉरंट मालकाशी मैत्री झाली. त्या मालकाने आजारी पडल्यामुळे काही महिन्यांसाठी रेस्टॉरंट सांभाळण्याची विनंती केली. चटवाल यांनी व्यवसायात सुधारणा केली आणि नंतर त्यांना भागीदार बनवण्यात आले. पुढे त्यांनी संपूर्ण व्यवसाय विकत घेतला. कालांतराने ते भारतीय खाद्यपदार्थ देणाऱ्या दोन रेस्टॉरंटचे मालक बनले. इ.स. १९७५ मध्ये त्यांनी इथिओपिया सोडून आपल्या काही बचतीसह मॉन्ट्रियल, क्युबेक, कॅनडा येथे रेस्टॉरंट सुरू केले. कॅनडामध्ये असताना त्यांनी हॉटेल व्यवसायातही प्रवेश केला आणि इ.स. १९७६ मध्ये आपले पहिले हॉटेल खरेदी केले.<ref>{{जर्नल स्रोत|date=2006-08-30|title=Sant Chatwal to open his 'Dream' hotels in India|url=https://www.highbeam.com/doc/1P3-1115845751.html|accessdate=2026-05-03|archive-date=2018-02-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20180224114026/https://www.highbeam.com/doc/1P3-1115845751.html|url-status=dead}}</ref> इ.स. १९७९ मध्ये त्यांनी न्यू यॉर्कच्या मिडटाउन मॅनहॅटन येथे बॉम्बे पॅलेस हे पहिले उच्च दर्जाचे भारतीय रेस्टॉरंट सुरू केले. पुढे त्यांनी बॉम्बे पॅलेसचा विस्तार लंडन, हाँगकाँग आणि कॅनडामध्ये केला आणि ही कंपनी नंतर सार्वजनिकरित्या सूचीबद्ध कंपनी बनली.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.arabianbusiness.com/business/sant-singh-chatwal-king-of-new-york-519070|title=Sant Singh Chatwal: King of New York - Arabian Business: Latest News on the Middle East, Real Estate, Finance, and More|date=2013-09-20|website=www.arabianbusiness.com|language=en-US|access-date=2026-05-03}}</ref> == वैयक्तिक जीवन == इ.स. २०१० मध्ये तत्कालीन भारतीय राष्ट्रपती प्रतिभा पाटील यांनी संत सिंग चटवाल यांना भारताचा तिसरा सर्वोच्च नागरी सन्मान पद्मभूषण प्रदान केला. == संदर्भ == <references /> tbjkzdn50w2e6tf833l7qbn6cqk9mp2 2682489 2682488 2026-05-03T23:00:12Z अभय नातू 206 साचा 2682489 wikitext text/x-wiki {{बदल}} '''संत सिंग चटवाल''' हे भारतीय-अमेरिकन उद्योगपती असून ड्रीम हॉटेल ग्रुप चे संस्थापक आणि बोर्डाचे अध्यक्ष आहेत. त्यांनी द चॅटवाल, ड्रीम हॉटेल्स, टाइम हॉटेल्स आणि अनस्क्रिप्टेड हॉटेल्स यांसारख्या अनेक हॉटेल ब्रँड्सची स्थापना केली असून हे ब्रँड अमेरिका तसेच आंतरराष्ट्रीय स्तरावर कार्यरत आहेत.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.thehindubusinessline.com/companies/hotelier-sant-singh-chatwal-takes-his-dream-to-new-markets/article8701567.ece|title=Hotelier Sant Singh Chatwal takes his ‘Dream’ to new markets|date=2016-06-07|website=BusinessLine|language=en|access-date=2026-05-03}}</ref> == मागील जीवन == चटवाल यांचा जन्म एका शीख कुटुंबात झाला. भारताच्या फाळणीदरम्यान, इ.स. १९४७ मध्ये त्यांचे कुटुंब ब्रिटिश भारतातील पश्चिम पंजाबमधून स्थलांतरित झाले होते. त्या वेळी ते फक्त एक वर्षांचे होते. त्यांच्या चार भावंडांसह आणि तीन बहिणींसह कुटुंब भारतातील पंजाब राज्यातील फरीदकोट येथे स्थायिक झाले, जिथे त्यांनी छोटा व्यापारी व्यवसाय सुरू केला. वयाच्या १८ व्या वर्षी त्यांनी भारतीय सशस्त्र दलात प्रवेश केला. चटवाल यांच्या म्हणण्यानुसार, त्यांनी भारताच्या पहिल्या आणि एकमेव विमानवाहू युद्धनौकेवर, आयएनएस विक्रांत वर फायटर पायलट म्हणून सेवा बजावली. ते आपल्या शीख परंपरा आणि संस्कारांमध्ये वाढले.<ref>{{जर्नल स्रोत|date=1987-03-08|title=Indian restaurateur curries favor with investors, customers alike|url=https://www.highbeam.com/doc/1P2-3814166.html|accessdate=2026-05-03|archive-date=2018-01-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20180116081325/https://www.highbeam.com/doc/1P2-3814166.html|url-status=dead}}</ref> == कारकीर्द == इ.स. १९६७ मध्ये चटवाल भारतातून अदीस अबाबा, इथिओपिया येथे तेथील व्यावसायिक विमान कंपनीत काम करण्यासाठी गेले. तेथे पोहोचल्यानंतर त्यांना पगडी काढणे, केस कापणे आणि दाढी काढणे आवश्यक असल्याचे सांगण्यात आले. मात्र, आपल्या शीख परंपरेमुळे त्यांनी हे नाकारले. त्यानंतर त्यांनी एका स्थानिक सरकारी शाळेत शिक्षक म्हणून काम केले.<ref>{{स्रोत बातमी|url=https://economictimes.indiatimes.com/nri/nris-in-news/sant-singh-chatwal-announces-expansion-rebranding-plans-for-his-hotel-group/articleshow/50174396.cms|title=Sant Singh Chatwal announces expansion, rebranding plans for his hotel group|date=2015-12-14|issn=0013-0389}}</ref> यानंतर त्यांची एका रेस्टॉरंट मालकाशी मैत्री झाली. त्या मालकाने आजारी पडल्यामुळे काही महिन्यांसाठी रेस्टॉरंट सांभाळण्याची विनंती केली. चटवाल यांनी व्यवसायात सुधारणा केली आणि नंतर त्यांना भागीदार बनवण्यात आले. पुढे त्यांनी संपूर्ण व्यवसाय विकत घेतला. कालांतराने ते भारतीय खाद्यपदार्थ देणाऱ्या दोन रेस्टॉरंटचे मालक बनले. इ.स. १९७५ मध्ये त्यांनी इथिओपिया सोडून आपल्या काही बचतीसह मॉन्ट्रियल, क्युबेक, कॅनडा येथे रेस्टॉरंट सुरू केले. कॅनडामध्ये असताना त्यांनी हॉटेल व्यवसायातही प्रवेश केला आणि इ.स. १९७६ मध्ये आपले पहिले हॉटेल खरेदी केले.<ref>{{जर्नल स्रोत|date=2006-08-30|title=Sant Chatwal to open his 'Dream' hotels in India|url=https://www.highbeam.com/doc/1P3-1115845751.html|accessdate=2026-05-03|archive-date=2018-02-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20180224114026/https://www.highbeam.com/doc/1P3-1115845751.html|url-status=dead}}</ref> इ.स. १९७९ मध्ये त्यांनी न्यू यॉर्कच्या मिडटाउन मॅनहॅटन येथे बॉम्बे पॅलेस हे पहिले उच्च दर्जाचे भारतीय रेस्टॉरंट सुरू केले. पुढे त्यांनी बॉम्बे पॅलेसचा विस्तार लंडन, हाँगकाँग आणि कॅनडामध्ये केला आणि ही कंपनी नंतर सार्वजनिकरित्या सूचीबद्ध कंपनी बनली.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.arabianbusiness.com/business/sant-singh-chatwal-king-of-new-york-519070|title=Sant Singh Chatwal: King of New York - Arabian Business: Latest News on the Middle East, Real Estate, Finance, and More|date=2013-09-20|website=www.arabianbusiness.com|language=en-US|access-date=2026-05-03}}</ref> == वैयक्तिक जीवन == इ.स. २०१० मध्ये तत्कालीन भारतीय राष्ट्रपती प्रतिभा पाटील यांनी संत सिंग चटवाल यांना भारताचा तिसरा सर्वोच्च नागरी सन्मान पद्मभूषण प्रदान केला. == संदर्भ == <references /> mrjjv4s5vniprqb36rs6csoewlxnkqh सिद्धांत धुवाली 0 379455 2682490 2682398 2026-05-03T23:08:37Z अभय नातू 206 साचा 2682490 wikitext text/x-wiki {{बदल}} '''सिद्धांत धुवाली''' (जन्म ९ फेब्रुवारी १९९७, मुंबई) हे भारतीय रेस्टॉरंट व्यावसायिक, उद्योजक, गुंतवणूकदार आणि हॉस्पिटॅलिटी क्षेत्रातील व्यावसायिक आहेत. भारतामध्ये अनुभवाधारित रेस्टॉरंट्स आणि नाईटलाइफ संकल्पना विकसित करण्यासाठी ते ओळखले जातात. त्यांचा जन्म बॉम्बे (आताची मुंबई), भारत येथे झाला. धुवाली हे डि मोरा, ला सेना आणि बगलामी यांसारख्या हॉस्पिटॅलिटी उपक्रमांशी संबंधित असून इग्निते विथ ब्लाझे या अनुभवाधारित इव्हेंट्स प्लॅटफॉर्मचे संस्थापक आहेत.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.grazia.co.in/lifestyle/siddhant-dhuwali-on-food-hospitality-and-the-art-of-running-a-restaurant-15472.html|title=Siddhant Dhuwali on Food, Hospitality, and The Art of Running a Restaurant {{!}} Grazia India|website=www.grazia.co.in|language=en|access-date=2026-05-03}}</ref><ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://elle.in/lifestyle/siddhant-dhuwali-building-the-future-of-experiential-hospitality-in-india-11081728|title=Siddhant Dhuwali: Building the Future of Experiential Hospitality in India|last=ELLE|first=Team|date=2026-02-06|website=Elle India|language=en|access-date=2026-05-03}}</ref> == मागील जीवन == धुवाली यांचा जन्म ९ फेब्रुवारी १९९७ रोजी बॉम्बे, भारत येथे झाला. लहानपणापासूनच त्यांना हॉस्पिटॅलिटी, डायनिंग संस्कृती, नाईटलाइफ अनुभव आणि ग्राहककेंद्रित व्यवसाय यांबद्दल विशेष आकर्षण होते.<ref>{{स्रोत बातमी|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/siddhant-dhuwali-the-person-behind-building-restaurants-that-go-beyond-just-food/articleshow/129700232.cms|title=Siddhant Dhuwali: The person behind building restaurants that go beyond just food|date=2026-03-20|issn=0971-8257}}</ref> == कारकीर्द == धुवाली भारतातील वाढत्या रेस्टॉरंट आणि लाइफस्टाइल हॉस्पिटॅलिटी क्षेत्रात सक्रिय आहेत. खाद्यपदार्थ, वातावरण, सेवा, डिझाइन आणि सांस्कृतिक अनुभव यांचा समन्वय साधणाऱ्या जागा निर्माण करण्यावर त्यांचा भर राहिला आहे. त्यांच्या मते, आधुनिक रेस्टॉरंट्सची ओळख केवळ खाद्यपदार्थांमुळे होत नाही, तर संपूर्ण अनुभवामुळे होते. त्यांच्या उपक्रमांमध्ये २०२१ मध्ये सुरू झालेले डि मोरा, २०२३ मध्ये सुरू झालेले ला सेना आणि २०२४ मध्ये सुरू झालेले बगलामी यांचा समावेश आहे. या संकल्पना निवडक मेन्यू, वेगळी जागात्मक ओळख, वातावरण आणि ग्राहक सहभाग यांवर आधारित हॉस्पिटॅलिटी ब्रँड्स म्हणून ओळखल्या जातात.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.ahmedabadmirror.com/mr-bean-memes-turning-everyday-moments-into-a-64-million-strong-digital-community/81912532.html|title=Mr Bean Memes: Turning Everyday Moments into a 6.4 Million-Strong Digital Community|website=Ahmedabad Mirror|language=en|access-date=2026-05-03}}</ref> '''हॉस्पिटॅलिटी दृष्टिकोन''' धुवाली यांनी अनेकदा सांगितले आहे की, खाद्यपदार्थ हे कोणत्याही रेस्टॉरंटचे मुख्य केंद्र असले तरी दीर्घकालीन यशासाठी सेवा, वातावरण, सातत्य आणि टीम संस्कृती अत्यंत महत्त्वाची असते. त्यांच्या मते, ग्राहकांना त्यांनी काय खाल्ले यापेक्षा त्यांनी कसा अनुभव घेतला हे अधिक लक्षात राहते. ते हॉस्पिटॅलिटीला कार्यक्षम व्यवस्थापन आणि भावनिक नातेसंबंध यांचे मिश्रण मानतात. त्यांच्या दृष्टिकोनात ग्राहकांना पुन्हा पुन्हा भेट द्यावीशी वाटेल अशा जागा निर्माण करण्यावर भर दिला जातो, तसेच प्रत्येक ब्रँडची स्वतंत्र ओळख आणि सातत्य कायम ठेवले जाते.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.timesnownews.com/brand-story/siddhant-dhuwali-on-the-opportunities-and-challenges-in-indias-fast-growing-restaurant-industry-article-153907785|title=Siddhant Dhuwali on the Opportunities and Challenges in India’s Fast Growing Restaurant Industry|date=2026-03-24|website=Times Now|language=en|access-date=2026-05-03}}</ref> == उपक्रम == डि मोरा हे पुण्यातील नाईटलाइफ आणि डायनिंग डेस्टिनेशन म्हणून ओळखले जाते, जे सामाजिक वातावरण, आकर्षक सौंदर्यशास्त्र आणि विविध खाद्यपदार्थांचा अनुभव देते. ला सेना हे ठाण्यातील हॉस्पिटॅलिटी संकल्पना असून जागतिक प्रेरणेतून तयार केलेल्या मेन्यू आणि आधुनिक शहरी डिझाइनसाठी ओळखले जाते. बगलामी हे मुंबईतील फाईन-डायनिंग रेस्टॉरंट असून ते सांस्कृतिक आणि बहुआयामी डायनिंग अनुभव म्हणून विकसित करण्यात आले आहे. पारंपरिक चवी आणि आधुनिक तंत्र यांचा समन्वय हे त्याचे वैशिष्ट्य आहे. धुवाली हे इग्निते विथ ब्लाझे या अनुभवाधारित आणि इव्हेंट्स प्लॅटफॉर्मचेही संस्थापक आहेत. हा प्लॅटफॉर्म भारतातील नाईटलाइफ आणि लाईव्ह एंटरटेनमेंट क्षेत्राशी संबंधित असून आंतरराष्ट्रीय कलाकार आणि परफॉर्मर्सना भारतात आणण्यासाठी ओळखला जातो. धुवाली यांना हॉस्पिटॅलिटी, रेस्टॉरंट व्यवस्थापन आणि अनुभवाधारित डायनिंग क्षेत्रातील कामासाठी भारतीय लाइफस्टाइल, एंटरटेनमेंट आणि न्यूज माध्यमांमध्ये प्रसिद्धी मिळाली आहे. त्यांच्या माध्यम कव्हरेजमध्ये रेस्टॉरंट व्यवस्थापन, ग्राहक अनुभव, हॉस्पिटॅलिटीमधील नावीन्य आणि भारतातील फूड अँड बेव्हरेज उद्योगाच्या भविष्यासंबंधी त्यांचे विचार विशेषत्वाने मांडले गेले आहेत. == संदर्भ == <references /> 8amf8yrawbc8509inyr6z8l0exef0zg पीटर बेक 0 379456 2682491 2682417 2026-05-03T23:09:01Z अभय नातू 206 साचा 2682491 wikitext text/x-wiki {{बदल}} '''सर पीटर जोसेफ बेक''' केएनझेडएम हे न्यू झीलंडचे उद्योजक असून रॉकेट लॅब या एरोस्पेस उत्पादन आणि प्रक्षेपण सेवा देणाऱ्या कंपनीचे संस्थापक आहेत. रॉकेट लॅबची स्थापना करण्यापूर्वी बेक यांनी विविध क्षेत्रांमध्ये काम केले आणि रॉकेट-चालित यंत्रणा तयार करण्याचे प्रयोग केले.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.nzherald.co.nz/business/companies/airlines/peter-beck-the-man-with-the-one-million-horsepower-rocket/ZCZTPRVDPNDVQK37AADFCNVP5U/|title=Kiwi with the million-horsepower rocket|last=Bradley|first=Grant|website=NZ Herald|language=en-NZ|access-date=2026-05-03}}</ref> == मागील जीवन == बेक यांचे बालपण न्यू झीलंडमधील इन्व्हरकार्गिल येथे गेले. त्यांना अँड्र्यू आणि जॉन नावाचे दोन भाऊ आहेत. त्यांचे वडील रसेल बेक हे संग्रहालय आणि कला दालनाचे संचालक तसेच रत्नतज्ज्ञ होते, तर त्यांची आई शिक्षिका होती. किशोरवयात बेक यांनी जुन्या मिनी कारमध्ये टर्बोचार्जिंगचे प्रयोग केले तसेच वॉटर रॉकेट्स उडवण्याचा छंद जोपासला. त्यांनी जेम्स हार्गेस्ट कॉलेजमध्ये शिक्षण घेतले, मात्र त्यांनी विद्यापीठात प्रवेश घेतला नाही.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.stuff.co.nz/southland-times/news/101495566/russell-beck-obituary-saying-goodbye-to-a-treasure|title=Stuff: Latest breaking news {{!}} New Zealand|website=www.stuff.co.nz|access-date=2026-05-03}}</ref> इ.स. १९९५ मध्ये बेक यांनी फिशर अँड पायकल या कंपनीमध्ये टूल-अँड-डाय-मेकर अप्रेंटिस म्हणून काम सुरू केले. तिथे काम करत असताना त्यांनी स्वतः रॉकेट्स आणि प्रोपेलंट्सविषयी शिक्षण घेतले आणि कंपनीच्या वर्कशॉपमध्ये प्रयोग सुरू केले. या साधनांचा वापर करून त्यांनी रॉकेट बाइक, रॉकेट जोडलेली स्कूटर आणि जेट पॅक तयार केले. नंतर बेक कंपनीच्या प्रॉडक्ट डिझाईन विभागात गेले आणि अमेरिकेतून एक क्रूझ मिसाइल इंजिन विकत घेतले. फिशर अँड पायकलमध्ये काम करत असतानाच त्यांची भेट त्यांच्या पत्नी केरिन मॉरिस यांच्याशी झाली, ज्या स्वतः डिझायनर होत्या. यानंतर त्यांनी न्यू प्लायमाउथ येथे प्रोजेक्ट इंजिनिअर म्हणून एका यॉट प्रकल्पावर काम केले.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.nzherald.co.nz/nz/kings-birthday-honours-2024-the-full-list-of-all-recipients/P4L54KE5MVCIHIMAJN3LOR335E/|title=King's Birthday Honours: Who's been named? Full list revealed|website=NZ Herald|language=en-NZ|access-date=2026-05-03}}</ref> == व्यावसायिक कारकीर्द == संभाव्य गुंतवणूकदारांशी संपर्क साधताना बेक यांची भेट न्यू झीलंडचे इंटरनेट उद्योजक मार्क रॉकेट यांच्याशी झाली. पुढे मार्क रॉकेट हे रॉकेट लॅबचे महत्त्वाचे प्रारंभिक गुंतवणूकदार बनले. रॉकेट लॅबमध्ये प्रारंभी गुंतवणूक करणाऱ्यांमध्ये स्टीफन टिंडल, विनोद खोसला आणि न्यू झीलंड सरकार यांचाही समावेश होता. तीन वर्षांनंतर, नोव्हेंबर २००९ मध्ये, रॉकेट लॅबने बहु-स्तरीय रॉकेट “आटिया-१” (Ātea-1) यशस्वीरित्या प्रक्षेपित केले आणि दक्षिण गोलार्धातून अंतराळात पोहोचणारी पहिली खासगी कंपनी बनली. सुमारे इ.स. २०१३ मध्ये रॉकेट लॅबने आपली नोंदणी न्यू झीलंडमधून अमेरिकेत हलवली आणि कॅलिफोर्नियातील हंटिंग्टन बीच येथे मुख्यालय सुरू केले. यानंतर कंपनीने “इलेक्ट्रॉन” रॉकेट विकसित केले. मे २०१७ मध्ये त्याचे पहिले प्रक्षेपण अयशस्वी झाले. मात्र जानेवारी २०१८ मध्ये इलेक्ट्रॉन रॉकेटचे पहिले यशस्वी प्रक्षेपण झाले, ज्यामध्ये दोन क्यूबसॅट्स आणि “ह्युमॅनिटी स्टार” अंतराळात पाठवण्यात आले. मे २०२२ मध्ये कंपनीने इलेक्ट्रॉन बूस्टर परत मिळवण्याचा प्रयत्न केला, ज्यात अंशतः यश मिळाले. ऑगस्ट २०२५ पर्यंत कंपनीने ७० प्रयत्नांपैकी ६६ यशस्वी मोहिमा पूर्ण केल्या आहेत. इलेक्ट्रॉन रॉकेटचे शेवटचे अपयशी प्रक्षेपण सप्टेंबर २०२३ मधील ४१ व्या उड्डाणादरम्यान झाले होते. == संदर्भ == eanb3n8vcx1qv5d11jkzzd36fq1gbpi श्रवण कुमार विश्वकर्मा 0 379457 2682492 2682421 2026-05-03T23:09:20Z अभय नातू 206 साचा 2682492 wikitext text/x-wiki {{बदल}} श्रवण कुमार विश्वकर्मा (जन्म ६ सप्टेंबर १९९०, उन्नाव, उत्तर प्रदेश) हे भारतीय उद्योजक आणि विमानवाहतूक क्षेत्रातील कार्यकारी अधिकारी आहेत. ते प्रादेशिक हवाई संपर्क आणि विमानवाहतूक पायाभूत सुविधा विकासावर लक्ष केंद्रित करणाऱ्या शंख एअर या भारतीय विमान कंपनीचे संस्थापक, मालक आणि मुख्य कार्यकारी अधिकारी म्हणून ओळखले जातात. ते भारतस्थित पायाभूत सुविधा आणि ट्रेडिंग कंपनी शंख ट्रेडिंग प्रायव्हेट लिमिटेड  शी देखील संबंधित आहेत.<ref>{{स्रोत बातमी|url=https://timesofindia.indiatimes.com/etimes/trending/from-tempo-driver-to-airline-owner-how-shravan-kumar-vishwakarma-built-shankh-air/articleshow/126288789.cms|title=From tempo driver to airline owner: How Shravan Kumar Vishwakarma built Shankh Air|date=2026-01-01|issn=0971-8257}}</ref> विश्वकर्मा हे विमानवाहतूक उद्योजकता, पायाभूत सुविधा-संबंधित व्यावसायिक कार्यपद्धती आणि भारतातील टियर-२ आणि टियर-३ शहरांमधील हवाई संपर्क वाढवण्याच्या प्रयत्नांसाठी ओळखले जातात. त्यांच्या नेतृत्वाचा संबंध प्रादेशिक विमानवाहतूक प्रवेश मजबूत करणे, कार्यक्षम ऑपरेशन्स आणि दीर्घकालीन विमानवाहतूक परिसंस्थेच्या विकासाशी जोडला जातो.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.indianeagle.com/|title=Explore USA to India Flights - Grab Best Deals|last=IndianEagle.com|website=IndianEagle|language=EN-US|access-date=2026-05-03}}</ref> == मागील जीवन आणि शिक्षण == श्रवण कुमार विश्वकर्मा यांचा जन्म ६ सप्टेंबर १९९० रोजी उन्नाव, उत्तर प्रदेश, भारत येथे झाला. त्यांचे बालपण साध्या ग्रामीण वातावरणात गेले, जिथे त्यांच्यामध्ये तंत्रज्ञान, नेतृत्व आणि समस्यांचे निराकरण करण्याबद्दल लहानपणापासूनच उत्सुकता निर्माण झाली.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.hindustantimes.com/trending/from-tempo-driver-to-airline-owner-skys-the-limit-for-shankh-air-founder-shravan-vishwakarma-101767229332429.html|title=How a tempo driver from Kanpur became the owner of India's newest airline, Shankh Air|last=Jain|first=Sanya|date=2026-01-01|website=Hindustan Times|language=en|access-date=2026-05-03}}</ref> आर्थिक आणि सामाजिक अडचणी असूनही त्यांनी अभियांत्रिकी शिक्षण घेतले. शिक्षणादरम्यान त्यांना सिस्टीम डिझाइन, ऑपरेशनल मॅनेजमेंट आणि पायाभूत सुविधा विकास यांमध्ये विशेष रस निर्माण झाला. त्यांच्या तांत्रिक आणि उद्योजकीय विचारसरणीचा प्रभाव पुढे विमानवाहतूक आणि पायाभूत सुविधा क्षेत्रातील त्यांच्या प्रवासावर पडला.<ref>{{स्रोत बातमी|url=https://economictimes.indiatimes.com/industry/transportation/airlines-/-aviation/shankh-air-founder-shravan-kumar-vishwakarma-tempo-driver-to-airline-owner-story/articleshow/126283402.cms?from=mdr|title=Shankh Air's Shravan Kumar Vishwakarma: A tempo driver from UP enters the cockpit to give India new wings|date=2026-01-01|issn=0013-0389}}</ref> == कारकीर्द == '''पायाभूत सुविधा आणि व्यावसायिक उपक्रम''' विश्वकर्मा हे शंख ट्रेडिंग प्रायव्हेट लिमिटेड या कंपनीशी संबंधित आहेत. ही कंपनी पायाभूत सुविधा-संबंधित ट्रेडिंग, सप्लाय चेन सपोर्ट आणि प्रकल्प-संबंधित सेवांमध्ये कार्यरत आहे. कंपनीचे काम पायाभूत सुविधा विकास, लॉजिस्टिक्स समन्वय, खरेदी व्यवस्थापन आणि औद्योगिक ऑपरेशन्स यांवर केंद्रित आहे.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.india.com/business/meet-the-man-who-once-drove-a-tempo-and-now-he-has-launched-an-airline-he-is-airline-is-8251668/|title=Meet the man who once drove a tempo, and now, he has launched an airline; he is..., airline is...|website=www.india.com|language=en|access-date=2026-05-03}}</ref> त्यांच्या नेतृत्वाखाली कंपनीने हे ध्येयवाक्य स्वीकारले आणि भारताच्या विकसित होत असलेल्या पायाभूत सुविधा क्षेत्रातील एक महत्त्वपूर्ण भागीदार म्हणून स्वतःची ओळख निर्माण केली. '''विमानवाहतूक क्षेत्र''' यानंतर विश्वकर्मा यांनी शंख एअर या विमान कंपनीच्या स्थापनेद्वारे विमानवाहतूक क्षेत्रात प्रवेश केला. ही कंपनी भारतातील वाढत्या प्रादेशिक विमानवाहतूक बाजाराला समर्थन देण्याच्या उद्देशाने सुरू करण्यात आली. शंख एअरसाठी त्यांची दृष्टी प्रादेशिक हवाई संपर्क सुधारणे, कमी सेवा असलेल्या मार्गांना जोडणे आणि भारताच्या देशांतर्गत विमानवाहतूक नेटवर्कच्या विस्तारात योगदान देणे यावर आधारित आहे. कंपनीला आधुनिक विमानवाहतूक ब्रँड म्हणून विकसित करण्यात आले असून ऑपरेशनल शिस्त, ग्राहक अनुभव, सुरक्षा मानके आणि दीर्घकालीन वाढ यांवर भर देण्यात आला आहे. उद्योग तज्ज्ञांच्या मते, भारतातील वाढती प्रादेशिक विमानवाहतूक, सरकारी संपर्क योजनांचे समर्थन आणि देशांतर्गत हवाई प्रवासातील वाढती मागणी यामुळे विश्वकर्मा यांसारख्या नव्या विमानवाहतूक उद्योजकांसाठी मोठ्या संधी निर्माण झाल्या आहेत. == पुरस्कार आणि सन्मान == * ईटी लीडरशिप एक्सलन्स अवॉर्ड २०२४ – नेतृत्व आणि उद्योगातील योगदानासाठी द टाइम्स ऑफ इंडिया कडून सन्मानित. * यूपी इन्फ्रास्ट्रक्चर कॉन्क्लेव्ह सन्मान – उत्तर प्रदेशातील पायाभूत सुविधा विकास आणि विमानवाहतूक उपक्रमांमधील योगदानासाठी गौरव. * पोलीस प्राईड फेलिसिटेशन २०२५ – “सिल्वर शंख” प्रदान करण्यासह नेतृत्व आणि सामाजिक सहभागासाठी सन्मानित. == संदर्भ == <references /> 45v5fxd0mzg2qx3kx2lmtnjrv41sj6d मथरा दास पाहवा 0 379459 2682450 2026-05-03T13:24:56Z संतोष गोरे 135680 लेखन भेद 2682450 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[मथुरा दास पाहवा]] oabswss9rapt3z746wle2n1r4h8781j मथुरा दास पहावा 0 379460 2682451 2026-05-03T13:25:44Z संतोष गोरे 135680 [[मथुरा दास पाहवा]] कडे पुनर्निर्देशित 2682451 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[मथुरा दास पाहवा]] oabswss9rapt3z746wle2n1r4h8781j मथरा दास पहावा 0 379461 2682452 2026-05-03T13:26:15Z संतोष गोरे 135680 [[मथुरा दास पाहवा]] कडे पुनर्निर्देशित 2682452 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[मथुरा दास पाहवा]] oabswss9rapt3z746wle2n1r4h8781j अमलप्रवा दास 0 379462 2682463 2026-05-03T16:31:01Z संतोष गोरे 135680 [[:en:Amalprava Das|Amalprava Das]] पासून भाषांतरित 2682463 wikitext text/x-wiki '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१९११–१९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> dadytjow6f206ldbtzz1a23auz6k522 2682464 2682463 2026-05-03T16:33:05Z संतोष गोरे 135680 /* */ 2682464 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१९११–१९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> 0x79and78yhpdpmu56v5yz7zflgt1n7 2682465 2682464 2026-05-03T16:36:56Z संतोष गोरे 135680 /* */ 2682465 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१९११–१९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[Assam|आसाम]] राज्यातील [[Dibrugarh|दिब्रुगड]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} rq6bb5hz6kii4ascqb26dltl2t194xy 2682466 2682465 2026-05-03T16:38:00Z संतोष गोरे 135680 /* प्रारंभिक जीवन */ 2682466 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१९११–१९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} ihljkeqvncf9zz68z3v0jvlzyzinr07 2682467 2682466 2026-05-03T16:40:34Z संतोष गोरे 135680 2682467 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१९११–१९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} 1ms6eaqv6k08s6y4485qnw0xdopcx9w 2682468 2682467 2026-05-03T16:44:04Z संतोष गोरे 135680 /* प्रारंभिक जीवन */ 2682468 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१९११–१९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} qthmo2g2r3hhn2s4zdwyhbvidbyxan5 2682469 2682468 2026-05-03T16:44:43Z संतोष गोरे 135680 नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682469 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१९११–१९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] mhav8yn5azap6vh8qxl49q532q2a42g 2682470 2682469 2026-05-03T16:45:12Z संतोष गोरे 135680 नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682470 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१९११–१९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९९४ मधील मृत्यू]] 7nxy299rmnd7dbc33a2qv1oqm49m08c 2682471 2682470 2026-05-03T16:45:57Z संतोष गोरे 135680 /* */ 2682471 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१२ नोव्हेंबर, १९११ – २० डिसेंबर, १९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९९४ मधील मृत्यू]] e4ylwbanwunnek4fub2zsmi1iqdbox6 2682472 2682471 2026-05-03T16:48:33Z संतोष गोरे 135680 नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682472 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१२ नोव्हेंबर, १९११ – २० डिसेंबर, १९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९९४ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:सार्वजनिक व्यवहारातील पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] 1j6k3r76cn874wt2q8w5vsnboqhgd8r 2682473 2682472 2026-05-03T16:49:14Z संतोष गोरे 135680 नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682473 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१२ नोव्हेंबर, १९११ – २० डिसेंबर, १९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९९४ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:सार्वजनिक व्यवहारातील पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] [[वर्ग:गांधीवादी]] gy087w249quv2k75wgndx16if4604hs 2682474 2682473 2026-05-03T16:50:34Z संतोष गोरे 135680 नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682474 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१२ नोव्हेंबर, १९११ – २० डिसेंबर, १९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९९४ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:सार्वजनिक व्यवहारातील पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] [[वर्ग:गांधीवादी]] [[वर्ग:बेथून कॉलेजचे माजी विद्यार्थी]] ku5cfslovsy4s1kce1fr4cipa7s713i 2682475 2682474 2026-05-03T16:52:01Z संतोष गोरे 135680 नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682475 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१२ नोव्हेंबर, १९११ – २० डिसेंबर, १९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९९४ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:सार्वजनिक व्यवहारातील पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] [[वर्ग:गांधीवादी]] [[वर्ग:बेथून कॉलेजचे माजी विद्यार्थी]] [[वर्ग:महिला भारतीय स्वातंत्र्य कार्यकर्त्यां]] tp9g98suck4sirecdjycy1entlh679a 2682476 2682475 2026-05-03T16:52:32Z संतोष गोरे 135680 नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682476 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१२ नोव्हेंबर, १९११ – २० डिसेंबर, १९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९९४ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:सार्वजनिक व्यवहारातील पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] [[वर्ग:गांधीवादी]] [[वर्ग:बेथून कॉलेजचे माजी विद्यार्थी]] [[वर्ग:महिला भारतीय स्वातंत्र्य कार्यकर्त्यां]] [[वर्ग:२०व्या शतकातील भारतीय महिला शैक्षणिक सिद्धांतकार]] k4seno3as81lqgx75ey4rbypmqi84x8 2682477 2682476 2026-05-03T16:56:52Z संतोष गोरे 135680 नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682477 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१२ नोव्हेंबर, १९११ – २० डिसेंबर, १९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९९४ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:सार्वजनिक व्यवहारातील पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] [[वर्ग:गांधीवादी]] [[वर्ग:बेथून कॉलेजचे माजी विद्यार्थी]] [[वर्ग:महिला भारतीय स्वातंत्र्य कार्यकर्त्यां]] [[वर्ग:२०व्या शतकातील भारतीय महिला शैक्षणिक सिद्धांतकार]] [[वर्ग:स्त्री चरित्रलेख]] 4937m0qew88c9mgs5w89nv5jzv7ifk6 2682478 2682477 2026-05-03T16:58:05Z संतोष गोरे 135680 2682478 wikitext text/x-wiki {{माहिती संचिका}} '''अमलप्रवा दास''' अथवा '''अमल प्रभा दास''' (१२ नोव्हेंबर, १९११ – २० डिसेंबर, १९९४) या एक भारतीय समाजसेविका, [[गांधीवाद|गांधीवादी]] आणि [[आसाम|आसाममधील]] सरानिया हिल्स येथील ''कस्तुरबा आश्रम'' या महिलांच्या आर्थिक उत्थानासाठी काम करणाऱ्या स्वयं-सहायता गटाच्या आणि हरिजनांच्या सामाजिक विकासासाठी काम करणाऱ्या ''गुवाहाटी युवक सेवा दला'' या स्वयंसेवी संस्थेच्या संस्थापक होत्या.<ref name="Telegraph India">{{cite news | url=https://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | archive-url=https://archive.today/20150412184849/http://www.telegraphindia.com/1040814/asp/guwahati/story_3619157.asp | url-status=dead | archive-date=12 April 2015 | title= A Gandhian heaven for the downtrodden | newspaper=Telegraph India | date=14 August 2014 | access-date=27 June 2018}}</ref> [[भारत सरकार|भारत सरकारने]] १९५४ मध्ये, समाजातील त्यांच्या योगदानाबद्दल त्यांना चौथ्या सर्वोच्च भारतीय नागरी सन्मानाने, [[पद्मश्री पुरस्कार|पद्मश्री पुरस्काराने]] सन्मानित केले,<ref name="Padma Shri">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |title=Padma Shri |publisher=Padma Shri |date=2015 |access-date=11 November 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |archive-date=15 October 2015 }}</ref> ज्यामुळे त्या या पुरस्काराच्या पहिल्या मानकरींपैकी एक ठरल्या. १९८१ च्या [[जमनालाल बजाज पुरस्कार|जमनालाल बजाज पुरस्काराच्या]] मानकरी असलेल्या,<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation">{{cite web | url=http://www.jamnalalbajajfoundation.org/awards/archives/1981/constructive-work/amalprava-das | title=Jamnalal Bajaj Foundation | publisher=Jamnalal Bajaj Foundation | date=2015 | access-date=29 March 2015}}</ref> दास यांना भारत सरकारने पुन्हा [[पद्मविभूषण]] या दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी पुरस्काराने सन्मानित केले होते, जो त्यांनी स्वीकारण्यास नकार दिला.<ref name="Telegraph India" /> == प्रारंभिक जीवन == अमलप्रभा यांचा जन्म १२ नोव्हेंबर १९११ रोजी एका श्रीमंत कुटुंबात<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> ईशान्य भारतातील [[आसाम]] राज्यातील [[दिब्रुगढ]] येथे<ref name="Sentinel">{{cite web | url=http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | title=Sentinel | publisher=Sentinel | date=28 January 2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924101351/http://www.sentinelassam.com/state2/story.php?sec=2&subsec=7&id=216190&dtP=2015-01-30&ppr=1 | archive-date=24 September 2015 | url-status=dead | df=dmy-all }}</ref> प्रसिद्ध गांधीवादी दांपत्य, हरे कृष्ण दास आणि हेमा प्रभा दास यांच्या पोटी झाला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी आपले शालेय शिक्षण स्थानिक शैक्षणिक संस्थांमध्ये पूर्ण केले, परंतु स्थानिक कॉटन कॉलेजमध्ये त्यांना प्रवेश नाकारण्यात आला, त्यामुळे त्यांना महाविद्यालयीन शिक्षणासाठी कलकत्त्याच्या बेथून कॉलेजमध्ये जावे लागले, जिथून त्यांनी १९२९ मध्ये शालेय शिक्षण पूर्ण करण्याची (किंवा विद्यापीठ प्रवेश) परीक्षा उत्तीर्ण केली. नंतर त्या स्कॉटिश चर्च कॉलेजमध्ये दाखल झाल्या आणि त्यांनी रसायनशास्त्रात पदवी आणि उपयोजित रसायनशास्त्रात पदव्युत्तर पदवी संपादन केली आणि अशा प्रकारे विज्ञानात पदव्युत्तर पदवी मिळवणाऱ्या त्या पहिल्या आसामी महिला ठरल्या.<ref name="Telegraph India" /><ref name="Sentinel" /> त्यांनी क्लिनिकल पॅथॉलॉजीमध्ये डिप्लोमा मिळवण्यासाठी आपला अभ्यास सुरू ठेवला आणि देशभक्तीच्या कारणास्तव ब्रिटिश संचालित कॉटन कॉलेजमधील अध्यापनाची नोकरी नाकारली.<ref name="Telegraph India" /> १९३४ मध्ये दास यांना [[महात्मा गांधी|महात्मा गांधींच्या]] भेटीदरम्यान त्यांच्याशी संवाद साधण्याची संधी मिळाली, जेव्हा [[भारताचा स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्य चळवळीचे]] नेते गुवाहाटीच्या दौऱ्यावर असताना त्यांच्या घरी मुक्कासाला होते. या भेटीचा त्यांच्यावर मोठा प्रभाव पडला आणि त्यांच्या पुढील कार्यात त्यांना दिशा मिळाली असे सांगितले जाते.<ref name="Telegraph India" /> त्यांनी सरानिया हिल्स येथील त्यांच्या वडिलांच्या मालकीच्या जागेत सरानिया आश्रम (ज्याचे नंतर कस्तुरबा आश्रम असे नामांतर झाले) स्थापन केला, जो नंतर कस्तुरबा मेमोरियल ट्रस्टला दान करण्यात आला. या आश्रमाच्या छत्राखाली, त्यांनी गावातील महिलांना कुटीर उद्योगांचे प्रशिक्षण आयोजित केले जेणेकरून त्या आर्थिकदृष्ट्या स्वावलंबी होऊ शकतील.<ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> त्यांनी ग्राम सेविका विद्यालय, कस्तुरबा कल्याण केंद्र, गौहाटी कताई मंडळ, गुवाहाटी युवक सेवादल आणि आसाम गो-सेवा समिती अशा अनेक संस्थांची स्थापना देखील केली.<ref name="Telegraph India" /> जेव्हा भारत सरकारने १९५४ मध्ये पद्म नागरी पुरस्कारांची सुरुवात केली, तेव्हा त्यांचा [[पद्मश्री]] पुरस्कारासाठी समावेश करण्यात आला होता.<ref name="Padma Shri" /> "रचनात्मक कार्यांमधील उत्कृष्ट योगदानासाठी" त्यांना १९८१ मध्ये [[जमनालाल बजाज पुरस्कार]] मिळाला.<ref name="India Water Portal">{{cite web | url=http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | title=India Water Portal | publisher=India Water Portal | date=2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=24 September 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924034539/http://www.indiawaterportal.org/sites/indiawaterportal.org/files/jba_form_constructive_work_0.pdf | url-status=dead }}</ref><ref name="Jamnalal Bajaj Foundation" /> भारत सरकारने नंतर त्यांची दुसऱ्या सर्वोच्च नागरी सन्मानासाठी, पद्मविभूषणसाठी निवड केली, परंतु सार्वजनिक सन्मानांबद्दलच्या अनास्थेमुळे त्यांनी हा पुरस्कार नाकारला.<ref name="Telegraph India" /> त्यांचे जीवन आणि काळ १९८६ मध्ये त्यांच्या निधनानंतर प्रकाशित झालेल्या ''अ बायोग्राफी'' या पुस्तकात नोंदवण्यात आला आहे.<ref name="A Biography">{{cite book | url=https://books.google.com/books?id=cvMgERDpbIIC&q=Amalprava+Das+biography&pg=PA294 | title=Rural Development in North East India | publisher=Concept Publishing Company | author=Komol Singha, Gautam Patikar | year=2010 | pages=294 of 316 | isbn=9788180696688}}</ref> आसाम सरकारच्या समाजकल्याण विभागाने त्यांच्या सन्मानार्थ ''अमल प्रभा दास पुरस्कार'' सुरू केला आहे, जो २०१३ पासून समाजसेवेतील बांधिलकी आणि उत्कृष्टतेसाठी दिला जात आहे.<ref name="Sentinel" /><ref name="Karar Nivang">{{cite web | url=http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | title=Karar Nivang | publisher=Karar Nivang | date=2013 | access-date=29 March 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402094327/http://thekararnivang.com/2015/01/23/janardhan-pathak-aphan-amal-prava-das-anong-eh-pajirji/ | archive-date=2 April 2015 | url-status=dead }}</ref> विभाग अमलप्रभा दास यांच्या जीवनावर आधारित माहितीपट तयार करण्याच्या प्रक्रियेत आहे.<ref name="Assam Tribune">{{cite web | url=http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115/at051 | title=Assam Tribune | publisher=Assam Tribune | date=11 March 2015 | access-date=29 March 2015 | archive-date=2 April 2015 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150402110929/http://www.assamtribune.com/scripts/detailsnew.asp?id=mar1115%2Fat051 | url-status=dead }}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} {{DEFAULTSORT:दास, अमलप्रवा}} [[वर्ग:इ.स. १९११ मधील जन्म]] [[वर्ग:इ.स. १९९४ मधील मृत्यू]] [[वर्ग:सार्वजनिक व्यवहारातील पद्मश्री पुरस्कारविजेते]] [[वर्ग:गांधीवादी]] [[वर्ग:बेथून कॉलेजचे माजी विद्यार्थी]] [[वर्ग:महिला भारतीय स्वातंत्र्य कार्यकर्त्यां]] [[वर्ग:२०व्या शतकातील भारतीय महिला शैक्षणिक सिद्धांतकार]] [[वर्ग:स्त्री चरित्रलेख]] 9vvl3p4emc8ue5bymbtudkyim2668fb चर्चा:मुधोळ संस्थान 1 379463 2682486 2026-05-03T19:12:34Z ~2026-27005-73 182782 /* मुधळ */ नवीन विभाग 2682486 wikitext text/x-wiki == मुधळ == बेलमंडळ कळमनुरी जिल्हा हिंगोली चे मुधळ चे अगोदर चे नाव व ते कुठून आलेत [[विशेष:योगदान/&#126;2026-27005-73|&#126;2026-27005-73]] ([[सदस्य चर्चा:&#126;2026-27005-73|talk]]) ००:४२, ४ मे २०२६ (IST) igub7xij70rvnnlseowhgczn2d6bk6g जेटलिट 0 379464 2682496 2026-05-03T23:42:55Z अभय नातू 206 अभय नातू ने लेख [[जेटलिट]] वरुन [[जेटलाइट]] ला हलविला: शुद्धलेखन 2682496 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[जेटलाइट]] etuc4xr6vau4qistvs2rbixs17wmzoq सदस्य चर्चा:Atul vighne 3 379467 2682508 2026-05-04T06:14:56Z साहाय्य चमू 25365 नविन सदस्याच्या चर्चापानावर [[Template:Welcome|स्वागत संदेश]] टाकला 2682508 wikitext text/x-wiki {{Template:Welcome|realName=|name=Atul vighne}} -- [[सदस्य:साहाय्य चमू|साहाय्य चमू]] ([[सदस्य चर्चा:साहाय्य चमू|चर्चा]]) ११:४४, ४ मे २०२६ (IST) gflsdmtec20klxwcibetwl91g0mhlz1 भंगारीकरण 0 379468 2682510 2026-05-04T08:12:55Z ElDiablo9412 62793 "[[:en:Special:Redirect/revision/1351656279|Enshittification]]" पानाचे भाषांतर करुन तयार झाले 2682510 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Enshittification_poop_emoji_logo.png|इवलेसे|डॉक्टरॉव यांच्या २०२५ च्या ''<nowiki/>'एनशिटिफिकेशन: व्हाय एव्हरीथिंग सडनली गॉट वर्स अँड व्हॉट टू डू अबाऊट इट''' या पुस्तकाच्या मुखपृष्ठावरील, भांगारीकरणाच्या विष्ठेच्या इमोजीद्वारे केलेले चित्रण.]] '''भंगारीकरण''' ([[इंग्लिश भाषा|इंग्रजी]] : ''Enshittification''), ज्याला [[इंग्रजी|इंग्रजीत]] ''एन्शिटिफिकेशन'' किंवा ''प्लॅटफॉर्म डीके'' असेही म्हणतात, ही एक अशी प्रक्रिया आहे ज्यामध्ये दुहेरी ऑनलाइन उत्पादने आणि सेवांचा दर्जा हळू हळू काळासोबत घसरतो. सुरुवातीला, विक्रेते वापरकर्त्यांना आकर्षित करण्यासाठी उच्च-गुणवत्तेच्या वस्तू आणि सेवा तयार करतात, नंतर व्यावसायिक ग्राहकांना अधिक चांगल्या प्रकारे सेवा देण्यासाठी त्या वस्तूंचा दर्जा कमी करतात आणि शेवटी भागधारकांसाठी अल्पकालीन नफा वाढवण्यासाठी वापरकर्ते आणि व्यावसायिक ग्राहक या दोघांसाठीही त्यांच्या सेवांचा दर्जा खालावतात. कॅनेडियन लेखक कोरी डॉक्टरॉव यांनी नोव्हेंबर २०२२ मध्ये इंग्रजीत '<nowiki/>''एनशिटिफिकेशन''' हा [[नवशब्द]] तयार केला. <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://gizmodo.com/enshittification-is-officially-the-biggest-word-of-the-year-2000530173|title='Enshittification' Is Officially the Biggest Word of the Year|last=Gault|first=Matthew|date=November 26, 2024|publisher=[[Gizmodo]]|language=en-US|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20250503040526/https://gizmodo.com/enshittification-is-officially-the-biggest-word-of-the-year-2000530173|archive-date=3 May 2025}}</ref> भंगारीकरण कमी करण्यासाठी डॉक्टरॉ दोन मार्ग सांगतात: एंड-टू-एंड तत्त्वाचे पालन करणे, जे असे प्रतिपादन करते की प्लॅटफॉर्मने अल्गोरिदम-चालित निर्णयांपेक्षा वापरकर्त्यांच्या विनंत्यांना प्रतिसाद म्हणून डेटा प्रसारित केला पाहिजे; आणि बाहेर पडण्याच्या अधिकाराची हमी देणे — म्हणजेच, वापरकर्त्याला डेटाचा प्रवेश न गमावता प्लॅटफॉर्म सोडण्यास सक्षम करणे, ज्यासाठी [[आंतरकार्यक्षमता]] आवश्यक आहे. या उपायांचा उद्देश ऑनलाइन प्लॅटफॉर्मचे मानक आणि विश्वासार्हता टिकवून ठेवणे, वापरकर्त्याच्या समाधानावर भर देणे आणि बाजारातील स्पर्धेला प्रोत्साहन देणे हा आहे. [[चित्र:Wired_Portrait_by_Julia_Galdo_and_Cody_Cloud_(JUCO)_6_-_Flickr_-_gruntzooki.jpg|अल्ट=Cory Doctorow.|इवलेसे|कोरी डॉक्टरॉव यांनी २०२२ मधील एका ब्लॉग पोस्टमध्ये इंग्रजीतील ''<nowiki/>'एनशिटिफिकेशन''' ही संज्ञा लोकप्रिय केली.]] ''[[फायनान्शिअल टाइम्स|फायनॅन्शिअल टाइम्समधील]]'' २०२४ च्या एका संपादकीय लेखात, डॉक्टरॉव यांनी असा युक्तिवाद केला की "अगदी प्रत्येक गोष्टीचे 'भंगारीकरण' होत आहे" आणि "भंगारीकृत" प्लॅटफॉर्म मानवतेला "भंगारीकृत" काळात नेत आहेत. <ref name="Doctorow-2024">{{स्रोत बातमी|last=Doctorow|first=Cory|url=https://www.ft.com/content/6fb1602d-a08b-4a8c-bac0-047b7d64aba5|title='Enshittification' is coming for absolutely everything|date=February 7, 2024|work=[[Financial Times]]|access-date=February 24, 2024|url-access=subscription|archive-url=https://web.archive.org/web/20240208152542/https://www.ft.com/content/6fb1602d-a08b-4a8c-bac0-047b7d64aba5|archive-date=February 8, 2024|url-status=usurped}}</ref> == संदर्भ == <references> <ref name="BlogCoinage2022">{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://doctorow.medium.com/social-quitting-1ce85b67b456|title=Social Quitting|last=Doctorow|first=Cory|date=November 15, 2022|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20231030230634/https://doctorow.medium.com/social-quitting-1ce85b67b456|archive-date=October 30, 2023|access-date=October 23, 2023}}</ref> <ref name="NewEuropean2023">{{स्रोत बातमी|last=Ball|first=James|url=https://www.theneweuropean.co.uk/the-slow-sad-death-of-twitter/|title=The slow, sad death of Twitter|date=July 4, 2023|work=The New European|quote=That means lots of blue ticks stop paying – but everyone else is forced to read the low-quality content that the remaining blue ticks produce. This is what is powering the enshittification of Twitter.|access-date=July 5, 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230705123723/https://www.theneweuropean.co.uk/the-slow-sad-death-of-twitter/|archive-date=July 5, 2023|url-status=live}}</ref> </references> 9yw12j5ho1ulm307mabwi07tseifw0t 2682511 2682510 2026-05-04T08:13:47Z ElDiablo9412 62793 2682511 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Enshittification_poop_emoji_logo.png|इवलेसे|डॉक्टरॉव यांच्या २०२५ च्या ''<nowiki/>'एनशिटिफिकेशन: व्हाय एव्हरीथिंग सडनली गॉट वर्स अँड व्हॉट टू डू अबाऊट इट''' या पुस्तकाच्या मुखपृष्ठावरील, भांगारीकरणाच्या विष्ठेच्या इमोजीद्वारे केलेले चित्रण.]] '''भंगारीकरण''' ([[इंग्लिश भाषा|इंग्रजी]] : ''Enshittification''), ज्याला [[इंग्रजी|इंग्रजीत]] ''एन्शिटिफिकेशन'' किंवा ''प्लॅटफॉर्म डीके'' असेही म्हणतात, ही एक अशी प्रक्रिया आहे ज्यामध्ये दुहेरी ऑनलाइन उत्पादने आणि सेवांचा दर्जा हळू हळू काळासोबत घसरतो. सुरुवातीला, विक्रेते वापरकर्त्यांना आकर्षित करण्यासाठी उच्च-गुणवत्तेच्या वस्तू आणि सेवा तयार करतात, नंतर व्यावसायिक ग्राहकांना अधिक चांगल्या प्रकारे सेवा देण्यासाठी त्या वस्तूंचा दर्जा कमी करतात आणि शेवटी भागधारकांसाठी अल्पकालीन नफा वाढवण्यासाठी वापरकर्ते आणि व्यावसायिक ग्राहक या दोघांसाठीही त्यांच्या सेवांचा दर्जा खालावतात. कॅनेडियन लेखक कोरी डॉक्टरॉव यांनी नोव्हेंबर २०२२ मध्ये इंग्रजीत '<nowiki/>''एनशिटिफिकेशन''' हा [[नवशब्द]] तयार केला. <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://gizmodo.com/enshittification-is-officially-the-biggest-word-of-the-year-2000530173|title='Enshittification' Is Officially the Biggest Word of the Year|last=Gault|first=Matthew|date=November 26, 2024|publisher=[[Gizmodo]]|language=en-US|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20250503040526/https://gizmodo.com/enshittification-is-officially-the-biggest-word-of-the-year-2000530173|archive-date=3 May 2025}}</ref> <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://doctorow.medium.com/social-quitting-1ce85b67b456|title=Social Quitting|last=Doctorow|first=Cory|date=November 15, 2022|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20231030230634/https://doctorow.medium.com/social-quitting-1ce85b67b456|archive-date=October 30, 2023|access-date=October 23, 2023}}</ref> भंगारीकरण कमी करण्यासाठी डॉक्टरॉ दोन मार्ग सांगतात: एंड-टू-एंड तत्त्वाचे पालन करणे, जे असे प्रतिपादन करते की प्लॅटफॉर्मने अल्गोरिदम-चालित निर्णयांपेक्षा वापरकर्त्यांच्या विनंत्यांना प्रतिसाद म्हणून डेटा प्रसारित केला पाहिजे; आणि बाहेर पडण्याच्या अधिकाराची हमी देणे — म्हणजेच, वापरकर्त्याला डेटाचा प्रवेश न गमावता प्लॅटफॉर्म सोडण्यास सक्षम करणे, ज्यासाठी [[आंतरकार्यक्षमता]] आवश्यक आहे. या उपायांचा उद्देश ऑनलाइन प्लॅटफॉर्मचे मानक आणि विश्वासार्हता टिकवून ठेवणे, वापरकर्त्याच्या समाधानावर भर देणे आणि बाजारातील स्पर्धेला प्रोत्साहन देणे हा आहे. [[चित्र:Wired_Portrait_by_Julia_Galdo_and_Cody_Cloud_(JUCO)_6_-_Flickr_-_gruntzooki.jpg|अल्ट=Cory Doctorow.|इवलेसे|कोरी डॉक्टरॉव यांनी २०२२ मधील एका ब्लॉग पोस्टमध्ये इंग्रजीतील ''<nowiki/>'एनशिटिफिकेशन''' ही संज्ञा लोकप्रिय केली.]] ''[[फायनान्शिअल टाइम्स|फायनॅन्शिअल टाइम्समधील]]'' २०२४ च्या एका संपादकीय लेखात, डॉक्टरॉव यांनी असा युक्तिवाद केला की "अगदी प्रत्येक गोष्टीचे 'भंगारीकरण' होत आहे" आणि "भंगारीकृत" प्लॅटफॉर्म मानवतेला "भंगारीकृत" काळात नेत आहेत. <ref name="Doctorow-2024">{{स्रोत बातमी|last=Doctorow|first=Cory|url=https://www.ft.com/content/6fb1602d-a08b-4a8c-bac0-047b7d64aba5|title='Enshittification' is coming for absolutely everything|date=February 7, 2024|work=[[Financial Times]]|access-date=February 24, 2024|url-access=subscription|archive-url=https://web.archive.org/web/20240208152542/https://www.ft.com/content/6fb1602d-a08b-4a8c-bac0-047b7d64aba5|archive-date=February 8, 2024|url-status=usurped}}</ref> == संदर्भ == <references> <ref name="NewEuropean2023">{{स्रोत बातमी|last=Ball|first=James|url=https://www.theneweuropean.co.uk/the-slow-sad-death-of-twitter/|title=The slow, sad death of Twitter|date=July 4, 2023|work=The New European|quote=That means lots of blue ticks stop paying – but everyone else is forced to read the low-quality content that the remaining blue ticks produce. This is what is powering the enshittification of Twitter.|access-date=July 5, 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230705123723/https://www.theneweuropean.co.uk/the-slow-sad-death-of-twitter/|archive-date=July 5, 2023|url-status=live}}</ref> </references> 7nhxtil95yb6diokkqffi5ynd45brac 2682512 2682511 2026-05-04T08:14:32Z ElDiablo9412 62793 संदर्भातील चुका सुधारल्या 2682512 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Enshittification_poop_emoji_logo.png|इवलेसे|डॉक्टरॉव यांच्या २०२५ च्या ''<nowiki/>'एनशिटिफिकेशन: व्हाय एव्हरीथिंग सडनली गॉट वर्स अँड व्हॉट टू डू अबाऊट इट''' या पुस्तकाच्या मुखपृष्ठावरील, भांगारीकरणाच्या विष्ठेच्या इमोजीद्वारे केलेले चित्रण.]] '''भंगारीकरण''' ([[इंग्लिश भाषा|इंग्रजी]] : ''Enshittification''), ज्याला [[इंग्रजी|इंग्रजीत]] ''एन्शिटिफिकेशन'' किंवा ''प्लॅटफॉर्म डीके'' असेही म्हणतात, ही एक अशी प्रक्रिया आहे ज्यामध्ये दुहेरी ऑनलाइन उत्पादने आणि सेवांचा दर्जा हळू हळू काळासोबत घसरतो. सुरुवातीला, विक्रेते वापरकर्त्यांना आकर्षित करण्यासाठी उच्च-गुणवत्तेच्या वस्तू आणि सेवा तयार करतात, नंतर व्यावसायिक ग्राहकांना अधिक चांगल्या प्रकारे सेवा देण्यासाठी त्या वस्तूंचा दर्जा कमी करतात आणि शेवटी भागधारकांसाठी अल्पकालीन नफा वाढवण्यासाठी वापरकर्ते आणि व्यावसायिक ग्राहक या दोघांसाठीही त्यांच्या सेवांचा दर्जा खालावतात. कॅनेडियन लेखक कोरी डॉक्टरॉव यांनी नोव्हेंबर २०२२ मध्ये इंग्रजीत '<nowiki/>''एनशिटिफिकेशन''' हा [[नवशब्द]] तयार केला. <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://gizmodo.com/enshittification-is-officially-the-biggest-word-of-the-year-2000530173|title='Enshittification' Is Officially the Biggest Word of the Year|last=Gault|first=Matthew|date=November 26, 2024|publisher=[[Gizmodo]]|language=en-US|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20250503040526/https://gizmodo.com/enshittification-is-officially-the-biggest-word-of-the-year-2000530173|archive-date=3 May 2025}}</ref> <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://doctorow.medium.com/social-quitting-1ce85b67b456|title=Social Quitting|last=Doctorow|first=Cory|date=November 15, 2022|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20231030230634/https://doctorow.medium.com/social-quitting-1ce85b67b456|archive-date=October 30, 2023|access-date=October 23, 2023}}</ref> भंगारीकरण कमी करण्यासाठी डॉक्टरॉ दोन मार्ग सांगतात: एंड-टू-एंड तत्त्वाचे पालन करणे, जे असे प्रतिपादन करते की प्लॅटफॉर्मने अल्गोरिदम-चालित निर्णयांपेक्षा वापरकर्त्यांच्या विनंत्यांना प्रतिसाद म्हणून डेटा प्रसारित केला पाहिजे; आणि बाहेर पडण्याच्या अधिकाराची हमी देणे — म्हणजेच, वापरकर्त्याला डेटाचा प्रवेश न गमावता प्लॅटफॉर्म सोडण्यास सक्षम करणे, ज्यासाठी [[आंतरकार्यक्षमता]] आवश्यक आहे. या उपायांचा उद्देश ऑनलाइन प्लॅटफॉर्मचे मानक आणि विश्वासार्हता टिकवून ठेवणे, वापरकर्त्याच्या समाधानावर भर देणे आणि बाजारातील स्पर्धेला प्रोत्साहन देणे हा आहे. [[चित्र:Wired_Portrait_by_Julia_Galdo_and_Cody_Cloud_(JUCO)_6_-_Flickr_-_gruntzooki.jpg|अल्ट=Cory Doctorow.|इवलेसे|कोरी डॉक्टरॉव यांनी २०२२ मधील एका ब्लॉग पोस्टमध्ये इंग्रजीतील ''<nowiki/>'एनशिटिफिकेशन''' ही संज्ञा लोकप्रिय केली.]] ''[[फायनान्शिअल टाइम्स|फायनॅन्शिअल टाइम्समधील]]'' २०२४ च्या एका संपादकीय लेखात, डॉक्टरॉव यांनी असा युक्तिवाद केला की "अगदी प्रत्येक गोष्टीचे 'भंगारीकरण' होत आहे" आणि "भंगारीकृत" प्लॅटफॉर्म मानवतेला "भंगारीकृत" काळात नेत आहेत. <ref name="Doctorow-2024">{{स्रोत बातमी|last=Doctorow|first=Cory|url=https://www.ft.com/content/6fb1602d-a08b-4a8c-bac0-047b7d64aba5|title='Enshittification' is coming for absolutely everything|date=February 7, 2024|work=[[Financial Times]]|access-date=February 24, 2024|url-access=subscription|archive-url=https://web.archive.org/web/20240208152542/https://www.ft.com/content/6fb1602d-a08b-4a8c-bac0-047b7d64aba5|archive-date=February 8, 2024|url-status=usurped}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी|last=Ball|first=James|url=https://www.theneweuropean.co.uk/the-slow-sad-death-of-twitter/|title=The slow, sad death of Twitter|date=July 4, 2023|work=The New European|quote=That means lots of blue ticks stop paying – but everyone else is forced to read the low-quality content that the remaining blue ticks produce. This is what is powering the enshittification of Twitter.|access-date=July 5, 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230705123723/https://www.theneweuropean.co.uk/the-slow-sad-death-of-twitter/|archive-date=July 5, 2023|url-status=live}}</ref> </references> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} m3vi9o2db1zsycfowewbafvtkjc5s3v बा बहू और बेबी 0 379469 2682523 2026-05-04T10:11:48Z Dharmadhyaksha 28394 "[[:en:Special:Redirect/revision/1318196966|Baa Bahoo Aur Baby]]" पानाचे भाषांतर करुन तयार झाले 2682523 wikitext text/x-wiki '''''बा बहू और बेबी''''' ही एक भारतीय टेलिव्हिजन हास्य-नाट्य मालिका आहे जी २००५ ते २०१० दरम्यान [[स्टार प्लस|स्टार प्लसवर]] प्राइम टाइममध्ये प्रसारित झाली आणि तिचे एकूण दोन सत्र होते.<ref>{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/hum-paanch-zabaan-sambhal-ke-and-other-evergreen-sitcoms-that-you-can-binge-watch/photostory/74394206.cms|title=Hum Paanch, Zabaan Sambhal Ke and other evergreen sitcoms that you can binge-watch|date=March 2020|work=The Times of India|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20200313145225/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/hum-paanch-zabaan-sambhal-ke-and-other-evergreen-sitcoms-that-you-can-binge-watch/photostory/74394206.cms|archive-date=13 March 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://hindi.webdunia.com/television-articles/‘बा-बहू-और-बेबी’-की-वापसी-109081900075_1.htm|title=Baa Bahoo Aur Baby returns|last=|first=|date=|website=|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20191001174837/https://hindi.webdunia.com/television-articles/%25E2%2580%2598%25E0%25A4%25AC%25E0%25A4%25BE-%25E0%25A4%25AC%25E0%25A4%25B9%25E0%25A5%2582-%25E0%25A4%2594%25E0%25A4%25B0-%25E0%25A4%25AC%25E0%25A5%2587%25E0%25A4%25AC%25E0%25A5%2580%25E2%2580%2599-%25E0%25A4%2595%25E0%25A5%2580-%25E0%25A4%25B5%25E0%25A4%25BE%25E0%25A4%25AA%25E0%25A4%25B8%25E0%25A5%2580-109081900075_1.htm|archive-date=1 October 2019|access-date=}}</ref><ref name=":0">{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|title=the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic|date=14 March 2018|work=[[The Times of India]]|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20180314140546/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|archive-date=14 March 2018|url-status=live}}</ref> ही मालिका हॅट्स ऑफ प्रॉडक्शन्सने निर्मित केली होती आणि ती [[मुंबई|मुंबईतील]] [[विलेपार्ले|पार्ला ईस्टमध्ये]] राहणाऱ्या एका काल्पनिक गुजराती ठक्कर कुटुंबावर आधारित होती.<ref>{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Baa-Bahu-Aur-Baby-completes-500-episodes/articleshow/4106925.cms|title=Baa Bahu Aur Baby completes 500 episodes|date=11 February 2009|work=Times of India|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20220413094821/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/baa-bahu-aur-baby-completes-500-episodes/articleshow/4106925.cms|archive-date=13 April 2022|url-status=live}}</ref> पहिला सीझन संपल्यानंतर, दुसरा सीझन ऑगस्ट २००९ मध्ये आणण्यात आला.<ref name=":0">{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|title=the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic|date=14 March 2018|work=[[The Times of India]]|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20180314140546/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|archive-date=14 March 2018|url-status=live}}</ref> तथापि, त्याला चांगला प्रतिसाद मिळाला नाही आणि २२ फेब्रुवारी २०१० रोजी तो बंद करण्यात आला.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://zeenews.india.com/entertainment/idiotbox/-baa-bahu-aur-baby-goes-off-air_53861.html|title='Baa Bahu Aur Baby' goes off air|last=|first=|date=|website=Zee News|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160207072958/http://zeenews.india.com:80/entertainment/idiotbox/-baa-bahu-aur-baby-goes-off-air_53861.html|archive-date=7 February 2016|access-date=}}</ref> == मालिकेचा आढावा == {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |हंगाम ! rowspan="2" style="padding: 0 8px" | भाग ! colspan="2" | मूळ प्रसारण <small>( [[भारत]] )</small> |- ! style="padding: 0 8px" | प्रथम प्रसारित ! style="padding: 0 8px" | शेवटचा प्रसारित |- | १ | ५११ | ५ ऑगस्ट २००५ | ५ एप्रिल २००९ |- | २ | ४८ | २३ ऑगस्ट २००९ <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.tellychakkar.com/tv/tv-news/baa-bahoo-aur-baby-returns-new-look|title=Baa Bahoo aur Baby returns in a new look|last=|first=|date=|website=|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220909032626/https://www.tellychakkar.com/tv/tv-news/baa-bahoo-aur-baby-returns-new-look|archive-date=9 September 2022|access-date=}}</ref> | २२ फेब्रुवारी २०१० |} == कलाकार == === मुख्य === * [[सरिता जोशी]] - गोदावरी ठक्कर उर्फ बा * अरविंद वैद्य - लाभ शंकर ठक्कर उर्फ बापूजी (गोदावरीचा नवरा) * बेनाफ दादचांदजी - राधिका ठक्कर-मेहता उर्फ बेबी (गोदावरीची मुलगी) * [[देवेन भोजानी]] - गोपाल ठक्कर उर्फ गट्टू (गोदावरीचा मुलगा) * राजिव मेहता - अरविंद ठक्कर उर्फ मोटा भाई (गोदावरीचा मुलगा) * लुबना सलिम / अंजली मुखी - लिला ठक्कर (अरविंदची बायको) * परेश गणत्रा - प्रविण ठक्कर उर्फ लब्बाड (गोदावरीचा मुलगा) * वैशालि ठक्कर - प्रविणा ठक्कर (प्रविणची बायको) * जम्नादास मजेठीया - डॉ. हर्शद ठक्कर (गोदावरीचा मुलगा) * सोनाली सचदेव - डॉ. शिल्पा ठक्कर (हर्शदची बायको) * [[राजेश कुमार]] - सुबोध ठक्कर (गोदावरीचा मुलगा) * सुचिता त्रिवेदी - मिनाक्षी ठक्कर (सुबोधची बायको) * कमलेश ओझा - हेमल ठक्कर उर्फ मफतलाल (गोदावरीचा मुलगा) * श्वेता केसवानी - गुरिंदर ठक्कर (हेमलची बायको) * [[मनवा नाईक|मानवा नाईक]] - डिंपल ठक्कर-कोटक (अरविंद आणि लीलाची मुलगी) * [[गौतम रोडे]] - अनिश कोटक (डिंपलचा नवरा) * जय सोनी / [[शक्ती अरोरा]] - जिगर ठक्कर (अरविंद आणि लीलाचा मुलगा) * मेनका लालवाणी - रिमझिम ठक्कर (जिगरची पत्नी) * देवर्श ठक्कर / हार्दिक चंद्राना - मेहुल ठक्कर (प्रवीण आणि प्रवीणाचा मुलगा) * रिचा भद्रा - मिताली ठक्कर (प्रवीण आणि प्रवीणाची मोठी मुलगी) * स्विनी खारा - चैताली ठक्कर (प्रवीण आणि प्रवीणाची धाकटी मुलगी) * कार्तिक गांथा - सौमिल ठक्कर (हर्षद आणि शिल्पाचा मुलगा) * देवंशी झावेरी / जुही रंगपारिया - सलोनी ठक्कर (हर्षद आणि शिल्पाची मुलगी) * [[सिद्धार्थ जाधव]], राज्जाच्या (ठक्कर कुटुंबाचा स्वयंपाकी) * हनी छाया - नरसी काका (ठक्कर कुटुंबातील एक वयस्कर कामगार) == पुरस्कार आणि नामांकने == {| class="wikitable" !वर्ष ! पुरस्कार ! श्रेणी ! प्राप्तकर्ता(ते) ! निकाल ! संदर्भ |- | rowspan="2" | २००६ | rowspan="8" | [[इंडियन टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार|भारतीय टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार]] | सर्वोत्कृष्ट अभिनेता – विनोदी | [[देवेन भोजानी]]|{{Won}} | rowspan="2" | <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-06th-ita-awards-2006/|title=The 6th ITA Awards 2006|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240626001217/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-06th-ita-awards-2006/|archive-date=26 June 2024|access-date=25 June 2024}}</ref> |- | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेत्री – नाटक | वैशाली ठक्कर|{{Won}} |- | rowspan="5" | २००७ | सर्वोत्कृष्ट मालिका – नाटक | बा बहू और बेबी|{{Won}} | rowspan="5" | <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|title=The 7th ITA Awards 2007|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240626001022/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|archive-date=26 June 2024|access-date=25 June 2024}}</ref> |- | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता – पुरुष | परेश गनात्रा|{{Won}} |- | सर्वोत्कृष्ट अभिनेत्री – विनोदी | सुचिता त्रिवेदी|{{Won}} |- | सर्वोत्कृष्ट बाल कलाकार | स्विनी खारा|{{Won}} |- | सर्वोत्कृष्ट टेलीप्ले | आतिश कपाडिया|{{Won}} |- | २००८ | सर्वोत्कृष्ट अभिनेता – नाटक | देवेन भोजानी|{{Won}} | <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-08th-ita-awards-2008/|title=The 8th ITA Awards 2008|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240314005558/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-08th-ita-awards-2008/|archive-date=14 March 2024|access-date=26 June 2024}}</ref> |} == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. २००५ मधील निर्मिती]] [[वर्ग:इ.स. २०१० मधील समाप्ती]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी मालिका]] 9nkn6mkr7gogmgnzm88vyx3mgetq6qt 2682525 2682523 2026-05-04T10:13:16Z Dharmadhyaksha 28394 2682525 wikitext text/x-wiki {{विकिडेटा माहितीचौकट}} '''''बा बहू और बेबी''''' ही एक भारतीय टेलिव्हिजन हास्य-नाट्य मालिका आहे जी २००५ ते २०१० दरम्यान [[स्टार प्लस|स्टार प्लसवर]] प्राइम टाइममध्ये प्रसारित झाली आणि तिचे एकूण दोन सत्र होते.<ref>{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/hum-paanch-zabaan-sambhal-ke-and-other-evergreen-sitcoms-that-you-can-binge-watch/photostory/74394206.cms|title=Hum Paanch, Zabaan Sambhal Ke and other evergreen sitcoms that you can binge-watch|date=March 2020|work=The Times of India|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20200313145225/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/hum-paanch-zabaan-sambhal-ke-and-other-evergreen-sitcoms-that-you-can-binge-watch/photostory/74394206.cms|archive-date=13 March 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://hindi.webdunia.com/television-articles/‘बा-बहू-और-बेबी’-की-वापसी-109081900075_1.htm|title=Baa Bahoo Aur Baby returns|last=|first=|date=|website=|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20191001174837/https://hindi.webdunia.com/television-articles/%25E2%2580%2598%25E0%25A4%25AC%25E0%25A4%25BE-%25E0%25A4%25AC%25E0%25A4%25B9%25E0%25A5%2582-%25E0%25A4%2594%25E0%25A4%25B0-%25E0%25A4%25AC%25E0%25A5%2587%25E0%25A4%25AC%25E0%25A5%2580%25E2%2580%2599-%25E0%25A4%2595%25E0%25A5%2580-%25E0%25A4%25B5%25E0%25A4%25BE%25E0%25A4%25AA%25E0%25A4%25B8%25E0%25A5%2580-109081900075_1.htm|archive-date=1 October 2019|access-date=}}</ref><ref name=":0">{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|title=the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic|date=14 March 2018|work=[[The Times of India]]|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20180314140546/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|archive-date=14 March 2018|url-status=live}}</ref> ही मालिका हॅट्स ऑफ प्रॉडक्शन्सने निर्मित केली होती आणि ती [[मुंबई|मुंबईतील]] [[विलेपार्ले|पार्ला ईस्टमध्ये]] राहणाऱ्या एका काल्पनिक गुजराती ठक्कर कुटुंबावर आधारित होती.<ref>{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Baa-Bahu-Aur-Baby-completes-500-episodes/articleshow/4106925.cms|title=Baa Bahu Aur Baby completes 500 episodes|date=11 February 2009|work=Times of India|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20220413094821/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/baa-bahu-aur-baby-completes-500-episodes/articleshow/4106925.cms|archive-date=13 April 2022|url-status=live}}</ref> पहिला सीझन संपल्यानंतर, दुसरा सीझन ऑगस्ट २००९ मध्ये आणण्यात आला.<ref name=":0">{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|title=the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic|date=14 March 2018|work=[[The Times of India]]|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20180314140546/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|archive-date=14 March 2018|url-status=live}}</ref> तथापि, त्याला चांगला प्रतिसाद मिळाला नाही आणि २२ फेब्रुवारी २०१० रोजी तो बंद करण्यात आला.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://zeenews.india.com/entertainment/idiotbox/-baa-bahu-aur-baby-goes-off-air_53861.html|title='Baa Bahu Aur Baby' goes off air|last=|first=|date=|website=Zee News|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160207072958/http://zeenews.india.com:80/entertainment/idiotbox/-baa-bahu-aur-baby-goes-off-air_53861.html|archive-date=7 February 2016|access-date=}}</ref> == मालिकेचा आढावा == {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |हंगाम ! rowspan="2" style="padding: 0 8px" | भाग ! colspan="2" | मूळ प्रसारण <small>( [[भारत]] )</small> |- ! style="padding: 0 8px" | प्रथम प्रसारित ! style="padding: 0 8px" | शेवटचा प्रसारित |- | १ | ५११ | ५ ऑगस्ट २००५ | ५ एप्रिल २००९ |- | २ | ४८ | २३ ऑगस्ट २००९ <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.tellychakkar.com/tv/tv-news/baa-bahoo-aur-baby-returns-new-look|title=Baa Bahoo aur Baby returns in a new look|last=|first=|date=|website=|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220909032626/https://www.tellychakkar.com/tv/tv-news/baa-bahoo-aur-baby-returns-new-look|archive-date=9 September 2022|access-date=}}</ref> | २२ फेब्रुवारी २०१० |} == कलाकार == === मुख्य === * [[सरिता जोशी]] - गोदावरी ठक्कर उर्फ बा * अरविंद वैद्य - लाभ शंकर ठक्कर उर्फ बापूजी (गोदावरीचा नवरा) * बेनाफ दादचांदजी - राधिका ठक्कर-मेहता उर्फ बेबी (गोदावरीची मुलगी) * [[देवेन भोजानी]] - गोपाल ठक्कर उर्फ गट्टू (गोदावरीचा मुलगा) * राजिव मेहता - अरविंद ठक्कर उर्फ मोटा भाई (गोदावरीचा मुलगा) * लुबना सलिम / अंजली मुखी - लिला ठक्कर (अरविंदची बायको) * परेश गणत्रा - प्रविण ठक्कर उर्फ लब्बाड (गोदावरीचा मुलगा) * वैशालि ठक्कर - प्रविणा ठक्कर (प्रविणची बायको) * जम्नादास मजेठीया - डॉ. हर्शद ठक्कर (गोदावरीचा मुलगा) * सोनाली सचदेव - डॉ. शिल्पा ठक्कर (हर्शदची बायको) * [[राजेश कुमार]] - सुबोध ठक्कर (गोदावरीचा मुलगा) * सुचिता त्रिवेदी - मिनाक्षी ठक्कर (सुबोधची बायको) * कमलेश ओझा - हेमल ठक्कर उर्फ मफतलाल (गोदावरीचा मुलगा) * श्वेता केसवानी - गुरिंदर ठक्कर (हेमलची बायको) * [[मनवा नाईक]] - डिंपल ठक्कर-कोटक (अरविंद आणि लीलाची मुलगी) * [[गौतम रोडे]] - अनिश कोटक (डिंपलचा नवरा) * जय सोनी / [[शक्ती अरोरा]] - जिगर ठक्कर (अरविंद आणि लीलाचा मुलगा) * मेनका लालवाणी - रिमझिम ठक्कर (जिगरची पत्नी) * देवर्श ठक्कर / हार्दिक चंद्राना - मेहुल ठक्कर (प्रवीण आणि प्रवीणाचा मुलगा) * रिचा भद्रा - मिताली ठक्कर (प्रवीण आणि प्रवीणाची मोठी मुलगी) * स्विनी खारा - चैताली ठक्कर (प्रवीण आणि प्रवीणाची धाकटी मुलगी) * कार्तिक गांथा - सौमिल ठक्कर (हर्षद आणि शिल्पाचा मुलगा) * देवंशी झावेरी / जुही रंगपारिया - सलोनी ठक्कर (हर्षद आणि शिल्पाची मुलगी) * [[सिद्धार्थ जाधव]] - राज्जाच्या (ठक्कर कुटुंबाचा स्वयंपाकी) * हनी छाया - नरसी काका (ठक्कर कुटुंबातील एक वयस्कर कामगार) == पुरस्कार आणि नामांकने == {| class="wikitable" !वर्ष ! पुरस्कार ! श्रेणी ! प्राप्तकर्ता(ते) ! निकाल ! संदर्भ |- | rowspan="2" | २००६ | rowspan="8" | [[इंडियन टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार|भारतीय टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार]] | सर्वोत्कृष्ट अभिनेता – विनोदी | [[देवेन भोजानी]] |{{Won}} | rowspan="2" | <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-06th-ita-awards-2006/|title=The 6th ITA Awards 2006|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240626001217/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-06th-ita-awards-2006/|archive-date=26 June 2024|access-date=25 June 2024}}</ref> |- | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेत्री – नाटक | वैशाली ठक्कर |{{Won}} |- | rowspan="5" | २००७ | सर्वोत्कृष्ट मालिका – नाटक | बा बहू और बेबी |{{Won}} | rowspan="5" | <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|title=The 7th ITA Awards 2007|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240626001022/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|archive-date=26 June 2024|access-date=25 June 2024}}</ref> |- | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता – पुरुष | परेश गणत्रा |{{Won}} |- | सर्वोत्कृष्ट अभिनेत्री – विनोदी | सुचिता त्रिवेदी |{{Won}} |- | सर्वोत्कृष्ट बाल कलाकार | स्विनी खारा |{{Won}} |- | सर्वोत्कृष्ट टेलीप्ले | आतिश कपाडिया |{{Won}} |- | २००८ | सर्वोत्कृष्ट अभिनेता – नाटक | देवेन भोजानी |{{Won}} | <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-08th-ita-awards-2008/|title=The 8th ITA Awards 2008|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240314005558/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-08th-ita-awards-2008/|archive-date=14 March 2024|access-date=26 June 2024}}</ref> |} == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. २००५ मधील निर्मिती]] [[वर्ग:इ.स. २०१० मधील समाप्ती]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी मालिका]] qp50ip4t7tucg4g421wn08x2u5xureq 2682526 2682525 2026-05-04T10:13:34Z Dharmadhyaksha 28394 /* मुख्य */ 2682526 wikitext text/x-wiki {{विकिडेटा माहितीचौकट}} '''''बा बहू और बेबी''''' ही एक भारतीय टेलिव्हिजन हास्य-नाट्य मालिका आहे जी २००५ ते २०१० दरम्यान [[स्टार प्लस|स्टार प्लसवर]] प्राइम टाइममध्ये प्रसारित झाली आणि तिचे एकूण दोन सत्र होते.<ref>{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/hum-paanch-zabaan-sambhal-ke-and-other-evergreen-sitcoms-that-you-can-binge-watch/photostory/74394206.cms|title=Hum Paanch, Zabaan Sambhal Ke and other evergreen sitcoms that you can binge-watch|date=March 2020|work=The Times of India|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20200313145225/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/hum-paanch-zabaan-sambhal-ke-and-other-evergreen-sitcoms-that-you-can-binge-watch/photostory/74394206.cms|archive-date=13 March 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://hindi.webdunia.com/television-articles/‘बा-बहू-और-बेबी’-की-वापसी-109081900075_1.htm|title=Baa Bahoo Aur Baby returns|last=|first=|date=|website=|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20191001174837/https://hindi.webdunia.com/television-articles/%25E2%2580%2598%25E0%25A4%25AC%25E0%25A4%25BE-%25E0%25A4%25AC%25E0%25A4%25B9%25E0%25A5%2582-%25E0%25A4%2594%25E0%25A4%25B0-%25E0%25A4%25AC%25E0%25A5%2587%25E0%25A4%25AC%25E0%25A5%2580%25E2%2580%2599-%25E0%25A4%2595%25E0%25A5%2580-%25E0%25A4%25B5%25E0%25A4%25BE%25E0%25A4%25AA%25E0%25A4%25B8%25E0%25A5%2580-109081900075_1.htm|archive-date=1 October 2019|access-date=}}</ref><ref name=":0">{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|title=the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic|date=14 March 2018|work=[[The Times of India]]|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20180314140546/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|archive-date=14 March 2018|url-status=live}}</ref> ही मालिका हॅट्स ऑफ प्रॉडक्शन्सने निर्मित केली होती आणि ती [[मुंबई|मुंबईतील]] [[विलेपार्ले|पार्ला ईस्टमध्ये]] राहणाऱ्या एका काल्पनिक गुजराती ठक्कर कुटुंबावर आधारित होती.<ref>{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/Baa-Bahu-Aur-Baby-completes-500-episodes/articleshow/4106925.cms|title=Baa Bahu Aur Baby completes 500 episodes|date=11 February 2009|work=Times of India|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20220413094821/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/baa-bahu-aur-baby-completes-500-episodes/articleshow/4106925.cms|archive-date=13 April 2022|url-status=live}}</ref> पहिला सीझन संपल्यानंतर, दुसरा सीझन ऑगस्ट २००९ मध्ये आणण्यात आला.<ref name=":0">{{स्रोत बातमी|last=|first=|url=https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|title=the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic|date=14 March 2018|work=[[The Times of India]]|access-date=|archive-url=https://web.archive.org/web/20180314140546/https://timesofindia.indiatimes.com/tv/news/hindi/the-reunion-of-team-baa-bahu-aur-baby-will-make-you-nostalgic/articleshow/63298882.cms|archive-date=14 March 2018|url-status=live}}</ref> तथापि, त्याला चांगला प्रतिसाद मिळाला नाही आणि २२ फेब्रुवारी २०१० रोजी तो बंद करण्यात आला.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://zeenews.india.com/entertainment/idiotbox/-baa-bahu-aur-baby-goes-off-air_53861.html|title='Baa Bahu Aur Baby' goes off air|last=|first=|date=|website=Zee News|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160207072958/http://zeenews.india.com:80/entertainment/idiotbox/-baa-bahu-aur-baby-goes-off-air_53861.html|archive-date=7 February 2016|access-date=}}</ref> == मालिकेचा आढावा == {| class="wikitable" style="text-align:center" ! rowspan="2" |हंगाम ! rowspan="2" style="padding: 0 8px" | भाग ! colspan="2" | मूळ प्रसारण <small>( [[भारत]] )</small> |- ! style="padding: 0 8px" | प्रथम प्रसारित ! style="padding: 0 8px" | शेवटचा प्रसारित |- | १ | ५११ | ५ ऑगस्ट २००५ | ५ एप्रिल २००९ |- | २ | ४८ | २३ ऑगस्ट २००९ <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.tellychakkar.com/tv/tv-news/baa-bahoo-aur-baby-returns-new-look|title=Baa Bahoo aur Baby returns in a new look|last=|first=|date=|website=|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220909032626/https://www.tellychakkar.com/tv/tv-news/baa-bahoo-aur-baby-returns-new-look|archive-date=9 September 2022|access-date=}}</ref> | २२ फेब्रुवारी २०१० |} == कलाकार == * [[सरिता जोशी]] - गोदावरी ठक्कर उर्फ बा * अरविंद वैद्य - लाभ शंकर ठक्कर उर्फ बापूजी (गोदावरीचा नवरा) * बेनाफ दादचांदजी - राधिका ठक्कर-मेहता उर्फ बेबी (गोदावरीची मुलगी) * [[देवेन भोजानी]] - गोपाल ठक्कर उर्फ गट्टू (गोदावरीचा मुलगा) * राजिव मेहता - अरविंद ठक्कर उर्फ मोटा भाई (गोदावरीचा मुलगा) * लुबना सलिम / अंजली मुखी - लिला ठक्कर (अरविंदची बायको) * परेश गणत्रा - प्रविण ठक्कर उर्फ लब्बाड (गोदावरीचा मुलगा) * वैशालि ठक्कर - प्रविणा ठक्कर (प्रविणची बायको) * जम्नादास मजेठीया - डॉ. हर्शद ठक्कर (गोदावरीचा मुलगा) * सोनाली सचदेव - डॉ. शिल्पा ठक्कर (हर्शदची बायको) * [[राजेश कुमार]] - सुबोध ठक्कर (गोदावरीचा मुलगा) * सुचिता त्रिवेदी - मिनाक्षी ठक्कर (सुबोधची बायको) * कमलेश ओझा - हेमल ठक्कर उर्फ मफतलाल (गोदावरीचा मुलगा) * श्वेता केसवानी - गुरिंदर ठक्कर (हेमलची बायको) * [[मनवा नाईक]] - डिंपल ठक्कर-कोटक (अरविंद आणि लीलाची मुलगी) * [[गौतम रोडे]] - अनिश कोटक (डिंपलचा नवरा) * जय सोनी / [[शक्ती अरोरा]] - जिगर ठक्कर (अरविंद आणि लीलाचा मुलगा) * मेनका लालवाणी - रिमझिम ठक्कर (जिगरची पत्नी) * देवर्श ठक्कर / हार्दिक चंद्राना - मेहुल ठक्कर (प्रवीण आणि प्रवीणाचा मुलगा) * रिचा भद्रा - मिताली ठक्कर (प्रवीण आणि प्रवीणाची मोठी मुलगी) * स्विनी खारा - चैताली ठक्कर (प्रवीण आणि प्रवीणाची धाकटी मुलगी) * कार्तिक गांथा - सौमिल ठक्कर (हर्षद आणि शिल्पाचा मुलगा) * देवंशी झावेरी / जुही रंगपारिया - सलोनी ठक्कर (हर्षद आणि शिल्पाची मुलगी) * [[सिद्धार्थ जाधव]] - राज्जाच्या (ठक्कर कुटुंबाचा स्वयंपाकी) * हनी छाया - नरसी काका (ठक्कर कुटुंबातील एक वयस्कर कामगार) == पुरस्कार आणि नामांकने == {| class="wikitable" !वर्ष ! पुरस्कार ! श्रेणी ! प्राप्तकर्ता(ते) ! निकाल ! संदर्भ |- | rowspan="2" | २००६ | rowspan="8" | [[इंडियन टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार|भारतीय टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार]] | सर्वोत्कृष्ट अभिनेता – विनोदी | [[देवेन भोजानी]] |{{Won}} | rowspan="2" | <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-06th-ita-awards-2006/|title=The 6th ITA Awards 2006|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240626001217/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-06th-ita-awards-2006/|archive-date=26 June 2024|access-date=25 June 2024}}</ref> |- | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेत्री – नाटक | वैशाली ठक्कर |{{Won}} |- | rowspan="5" | २००७ | सर्वोत्कृष्ट मालिका – नाटक | बा बहू और बेबी |{{Won}} | rowspan="5" | <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|title=The 7th ITA Awards 2007|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240626001022/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|archive-date=26 June 2024|access-date=25 June 2024}}</ref> |- | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता – पुरुष | परेश गणत्रा |{{Won}} |- | सर्वोत्कृष्ट अभिनेत्री – विनोदी | सुचिता त्रिवेदी |{{Won}} |- | सर्वोत्कृष्ट बाल कलाकार | स्विनी खारा |{{Won}} |- | सर्वोत्कृष्ट टेलीप्ले | आतिश कपाडिया |{{Won}} |- | २००८ | सर्वोत्कृष्ट अभिनेता – नाटक | देवेन भोजानी |{{Won}} | <ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-08th-ita-awards-2008/|title=The 8th ITA Awards 2008|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240314005558/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-08th-ita-awards-2008/|archive-date=14 March 2024|access-date=26 June 2024}}</ref> |} == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. २००५ मधील निर्मिती]] [[वर्ग:इ.स. २०१० मधील समाप्ती]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी मालिका]] htg63xqgmofvvj30wt63rw19ot0cky3 मसुदा:गणोजी राजे भोसले 118 379470 2682529 2026-05-04T10:26:25Z RagnarPR 181376 RagnarPR ने पुनर्निर्देशन ठेउन लेख [[मसुदा:गणोजी राजे भोसले]] वरुन [[गणोजी राजे भोसले]] ला हलविला: कच्चा मसुदा, पहा : [[विकिपीडिया:उल्लेखनीयता|उल्लेखनीयता]]: मसुद्यातून मुख्य लेखात हलवले 2682529 wikitext text/x-wiki #पुनर्निर्देशन [[गणोजी राजे भोसले]] ck4e9i4t0h322xx0on8ngat3u9l3zvx राजीव मेहता 0 379471 2682531 2026-05-04T10:33:01Z Dharmadhyaksha 28394 "[[:en:Special:Redirect/revision/1339771719|Rajeev Mehta]]" पानाचे भाषांतर करुन तयार झाले 2682531 wikitext text/x-wiki '''राजीव मेहता''' हे एक भारतीय [[अभिनेता|अभिनेते]] आहेत जे हिंदी टेलिव्हिजन मालिका आणि [[बॉलीवूड|हिंदी चित्रपटांमध्ये]] काम करतात. [[स्टार प्लस|स्टार प्लसवर]] प्रसारित झालेल्या ''खिचडी'' या टेलिव्हिजन कॉमेडी-नाट्य मालिकेमधील प्रफुल्ल पारेख आणि ''[[बा बहू और बेबी]]'' मधील अरविंद ठक्कर या विनोदी भूमिकांसाठी ते विशेष ओळखले जातात.<ref>{{स्रोत बातमी|last=Farzeen|first=Sana|url=https://indianexpress.com/article/entertainment/television/khichdi-star-plus-rajeev-mehta-praful-photos-5137313/|title=Khichdi actor Rajeev Mehta: I have people all around telling me, 'Praful, tu toh gadha hai gadha'|date=14 April 2018|work=[[The Indian Express]]|location=Mumbai|access-date=10 September 2025|url-access=subscription}}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९५० मधील जन्म]] [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी अभिनेते]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] p2gozf8hx1t9ewis9udpvy8ipkmohwt 2682532 2682531 2026-05-04T10:33:22Z Dharmadhyaksha 28394 {विकिडेटा माहितीचौकट}} 2682532 wikitext text/x-wiki {विकिडेटा माहितीचौकट}} '''राजीव मेहता''' हे एक भारतीय [[अभिनेता|अभिनेते]] आहेत जे हिंदी टेलिव्हिजन मालिका आणि [[बॉलीवूड|हिंदी चित्रपटांमध्ये]] काम करतात. [[स्टार प्लस|स्टार प्लसवर]] प्रसारित झालेल्या ''खिचडी'' या टेलिव्हिजन कॉमेडी-नाट्य मालिकेमधील प्रफुल्ल पारेख आणि ''[[बा बहू और बेबी]]'' मधील अरविंद ठक्कर या विनोदी भूमिकांसाठी ते विशेष ओळखले जातात.<ref>{{स्रोत बातमी|last=Farzeen|first=Sana|url=https://indianexpress.com/article/entertainment/television/khichdi-star-plus-rajeev-mehta-praful-photos-5137313/|title=Khichdi actor Rajeev Mehta: I have people all around telling me, 'Praful, tu toh gadha hai gadha'|date=14 April 2018|work=[[The Indian Express]]|location=Mumbai|access-date=10 September 2025|url-access=subscription}}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९५० मधील जन्म]] [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी अभिनेते]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] ei97nvd40iclfodxe4zfsxjet8gx624 2682533 2682532 2026-05-04T10:33:35Z Dharmadhyaksha 28394 {{विकिडेटा माहितीचौकट}} 2682533 wikitext text/x-wiki {{विकिडेटा माहितीचौकट}} '''राजीव मेहता''' हे एक भारतीय [[अभिनेता|अभिनेते]] आहेत जे हिंदी टेलिव्हिजन मालिका आणि [[बॉलीवूड|हिंदी चित्रपटांमध्ये]] काम करतात. [[स्टार प्लस|स्टार प्लसवर]] प्रसारित झालेल्या ''खिचडी'' या टेलिव्हिजन कॉमेडी-नाट्य मालिकेमधील प्रफुल्ल पारेख आणि ''[[बा बहू और बेबी]]'' मधील अरविंद ठक्कर या विनोदी भूमिकांसाठी ते विशेष ओळखले जातात.<ref>{{स्रोत बातमी|last=Farzeen|first=Sana|url=https://indianexpress.com/article/entertainment/television/khichdi-star-plus-rajeev-mehta-praful-photos-5137313/|title=Khichdi actor Rajeev Mehta: I have people all around telling me, 'Praful, tu toh gadha hai gadha'|date=14 April 2018|work=[[The Indian Express]]|location=Mumbai|access-date=10 September 2025|url-access=subscription}}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:इ.स. १९५० मधील जन्म]] [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी अभिनेते]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] bj98xfq9ofwsqz67dg304qov8pxg9il परेश गणात्रा 0 379472 2682534 2026-05-04T11:05:44Z Dharmadhyaksha 28394 "[[:en:Special:Redirect/revision/1339438786|Paresh Ganatra]]" पानाचे भाषांतर करुन तयार झाले 2682534 wikitext text/x-wiki '''परेश गणत्रा''' (जन्म १९ फेब्रुवारी १९६५) <ref>{{स्रोत बातमी|url=https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|title=Paresh Ganatra Birthday: Ghotak Narayan Of Chidiyaghar Worked As A Financial Advisor|work=News18|language=en-US|access-date=2026-02-20|archive-url=http://web.archive.org/web/20260206101514/https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|archive-date=2026-02-06}}</ref> हे एक भारतीय [[अभिनेता|दूरचित्रवाणी]], [[अभिनेता|रंगमंच]] आणि चित्रपट अभिनेते आहेत. ते [[स्टार प्लस|स्टार प्लसवरील]] ''[[बा बहू और बेबी]]'' (२००५-२०१०) या विनोदी मालिकेतील प्रवीण ठक्कर, [[सोनी सब|सब टीव्हीवरील]] <nowiki><i>चिडीया घर</i></nowiki> ह्या मालिका आणि ''[[नो एंट्री (चित्रपट)|नो एंट्री]]'' (२००५), ''[[राउडी राठोर|राउडी राठोड]]'' (२०१२) यांसारख्या चित्रपटांसाठी ओळखले जातात.<ref>{{स्रोत बातमी|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tv-/Comedy-Circus-returns-with-Teen-Ka-Tadka/articleshow/5148188.cms|title=Comedy Circus returns with 'Teen Ka Tadka'|date=22 October 2009|work=[[The Times of India]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20110811084924/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-10-22/tv/28099787_1_comedy-circus-unique-reality-based-comedy-format-teen-ka-tadka|archive-date=11 August 2011|url-status=live}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tv-/Comedy-Circus-Mahasangram-begins/articleshow/5538835.cms|title=Comedy Circus Mahasangram begins|date=6 February 2010|work=[[The Times of India]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20110811061314/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2010-02-06/tv/28131482_1_season-big-fight-funny-bone|archive-date=11 August 2011|url-status=live}}</ref><ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|title=Paresh Ganatra Birthday: Ghotak Narayan Of Chidiyaghar Worked As A Financial Advisor|date=2022-02-19|website=[[News18]]|language=en|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220511134811/https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|archive-date=2022-05-11|access-date=2022-07-26}}</ref> == पुरस्कार आणि नामांकने == {| class="wikitable" !वर्ष ! पुरस्कार ! श्रेणी ! काम ! निकाल |- | २००७ | [[इंडियन टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार|भारतीय टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार]] | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता – पुरुष | ''[[बा बहू और बेबी]]''|{{Won}}<ref>{{Cite web|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|title=The 7th ITA Awards 2007|access-date=26 June 2024|archive-date=26 June 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240626001022/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|url-status=live}}</ref> |- |२०१२ | rowspan="2" | [[इंडियन टेली पुरस्कार|इंडियन टेली अवॉर्ड्स]] | विनोदी भूमिकेतील सर्वोत्कृष्ट अभिनेता | rowspan="2" | <nowiki><i>चिडिया घर</i></nowiki>|{{Nom}}<ref>{{Cite web |url=http://tellyawards.indiantelevision.com/y2k11/poll/winners.php |title=11th Indian Telly Awards |access-date=13 May 2024 |archive-date=2 July 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120702115232/http://tellyawards.indiantelevision.com/y2k11/poll/winners.php |url-status=dead }}</ref> |- | २०१५ | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता (विनोदी)| {{Nom}}<ref>{{Cite web|url=https://www.indiatoday.in/television/top-stories/story/nominations-for-indian-telly-awards-2015-out-see-who-all-have-made-the-cut-273701-2015-11-20|title=Nominations for Indian Telly Awards 2015 out; see who all have made the cut|date=20 November 2015|website=India Today|access-date=13 May 2024|archive-date=12 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210512115100/https://www.indiatoday.in/television/top-stories/story/nominations-for-indian-telly-awards-2015-out-see-who-all-have-made-the-cut-273701-2015-11-20|url-status=live}}</ref> |} == संदर्भ == {{संदर्भयादी|}} [[वर्ग:२१व्या शतकातील भारतीय पुरुष अभिनेते]] [[वर्ग:मुंबई विद्यापीठाचे माजी विद्यार्थी]] [[वर्ग:इ.स. १९७३ मधील जन्म]] [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी अभिनेते]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] 3yon998tbrs89gxy5lyilowgl6k60q1 2682535 2682534 2026-05-04T11:06:41Z Dharmadhyaksha 28394 2682535 wikitext text/x-wiki {{विकिडेटा माहितीचौकट}} '''परेश गणत्रा''' (जन्म १९ फेब्रुवारी १९६५) <ref>{{स्रोत बातमी|url=https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|title=Paresh Ganatra Birthday: Ghotak Narayan Of Chidiyaghar Worked As A Financial Advisor|work=News18|language=en-US|access-date=2026-02-20|archive-url=http://web.archive.org/web/20260206101514/https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|archive-date=2026-02-06}}</ref> हे एक भारतीय [[अभिनेता|दूरचित्रवाणी]], [[अभिनेता|रंगमंच]] आणि चित्रपट अभिनेते आहेत. ते [[स्टार प्लस|स्टार प्लसवरील]] ''[[बा बहू और बेबी]]'' (२००५-२०१०) या विनोदी मालिकेतील प्रवीण ठक्कर, [[सोनी सब|सब टीव्हीवरील]] <nowiki><i>चिडीया घर</i></nowiki> ह्या मालिका आणि ''[[नो एंट्री (चित्रपट)|नो एंट्री]]'' (२००५), ''[[राउडी राठोर|राउडी राठोड]]'' (२०१२) यांसारख्या चित्रपटांसाठी ओळखले जातात.<ref>{{स्रोत बातमी|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tv-/Comedy-Circus-returns-with-Teen-Ka-Tadka/articleshow/5148188.cms|title=Comedy Circus returns with 'Teen Ka Tadka'|date=22 October 2009|work=[[The Times of India]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20110811084924/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-10-22/tv/28099787_1_comedy-circus-unique-reality-based-comedy-format-teen-ka-tadka|archive-date=11 August 2011|url-status=live}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tv-/Comedy-Circus-Mahasangram-begins/articleshow/5538835.cms|title=Comedy Circus Mahasangram begins|date=6 February 2010|work=[[The Times of India]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20110811061314/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2010-02-06/tv/28131482_1_season-big-fight-funny-bone|archive-date=11 August 2011|url-status=live}}</ref><ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|title=Paresh Ganatra Birthday: Ghotak Narayan Of Chidiyaghar Worked As A Financial Advisor|date=2022-02-19|website=[[News18]]|language=en|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220511134811/https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|archive-date=2022-05-11|access-date=2022-07-26}}</ref> == पुरस्कार आणि नामांकने == {| class="wikitable" !वर्ष ! पुरस्कार ! श्रेणी ! काम ! निकाल |- | २००७ | [[इंडियन टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार]] | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता – पुरुष | ''[[बा बहू और बेबी]]'' |{{Won}}<ref>{{Cite web|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|title=The 7th ITA Awards 2007|access-date=26 June 2024|archive-date=26 June 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240626001022/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|url-status=live}}</ref> |- |२०१२ | rowspan="2" | [[इंडियन टेली पुरस्कार]] | विनोदी भूमिकेतील सर्वोत्कृष्ट अभिनेता | rowspan="2" | ''चिडिया घर'' |{{Nom}}<ref>{{Cite web |url=http://tellyawards.indiantelevision.com/y2k11/poll/winners.php |title=11th Indian Telly Awards |access-date=13 May 2024 |archive-date=2 July 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120702115232/http://tellyawards.indiantelevision.com/y2k11/poll/winners.php |url-status=dead }}</ref> |- | २०१५ | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता (विनोदी) | {{Nom}}<ref>{{Cite web|url=https://www.indiatoday.in/television/top-stories/story/nominations-for-indian-telly-awards-2015-out-see-who-all-have-made-the-cut-273701-2015-11-20|title=Nominations for Indian Telly Awards 2015 out; see who all have made the cut|date=20 November 2015|website=India Today|access-date=13 May 2024|archive-date=12 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210512115100/https://www.indiatoday.in/television/top-stories/story/nominations-for-indian-telly-awards-2015-out-see-who-all-have-made-the-cut-273701-2015-11-20|url-status=live}}</ref> |} == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:२१व्या शतकातील भारतीय पुरुष अभिनेते]] [[वर्ग:मुंबई विद्यापीठाचे माजी विद्यार्थी]] [[वर्ग:इ.स. १९७३ मधील जन्म]] [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी अभिनेते]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] 11o17kliqij9almyqxmdw9evlxyrvfq 2682536 2682535 2026-05-04T11:07:08Z Dharmadhyaksha 28394 2682536 wikitext text/x-wiki {{विकिडेटा माहितीचौकट}} '''परेश गणत्रा''' (जन्म १९ फेब्रुवारी १९६५) <ref>{{स्रोत बातमी|url=https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|title=Paresh Ganatra Birthday: Ghotak Narayan Of Chidiyaghar Worked As A Financial Advisor|work=News18|language=en-US|access-date=2026-02-20|archive-url=http://web.archive.org/web/20260206101514/https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|archive-date=2026-02-06}}</ref> हे एक भारतीय [[अभिनेता|दूरचित्रवाणी]], [[अभिनेता|रंगमंच]] आणि चित्रपट अभिनेते आहेत. ते [[स्टार प्लस|स्टार प्लसवरील]] ''[[बा बहू और बेबी]]'' (२००५-२०१०) या विनोदी मालिकेतील प्रवीण ठक्कर, [[सोनी सब|सब टीव्हीवरील]] ''चिडीया घर'' ह्या मालिका आणि ''[[नो एंट्री (चित्रपट)|नो एंट्री]]'' (२००५), ''[[राउडी राठोर]]'' (२०१२) यांसारख्या चित्रपटांसाठी ओळखले जातात.<ref>{{स्रोत बातमी|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tv-/Comedy-Circus-returns-with-Teen-Ka-Tadka/articleshow/5148188.cms|title=Comedy Circus returns with 'Teen Ka Tadka'|date=22 October 2009|work=[[The Times of India]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20110811084924/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-10-22/tv/28099787_1_comedy-circus-unique-reality-based-comedy-format-teen-ka-tadka|archive-date=11 August 2011|url-status=live}}</ref><ref>{{स्रोत बातमी|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tv-/Comedy-Circus-Mahasangram-begins/articleshow/5538835.cms|title=Comedy Circus Mahasangram begins|date=6 February 2010|work=[[The Times of India]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20110811061314/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2010-02-06/tv/28131482_1_season-big-fight-funny-bone|archive-date=11 August 2011|url-status=live}}</ref><ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|title=Paresh Ganatra Birthday: Ghotak Narayan Of Chidiyaghar Worked As A Financial Advisor|date=2022-02-19|website=[[News18]]|language=en|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220511134811/https://www.news18.com/news/movies/paresh-ganatra-birthday-ghotak-narayan-of-chidiyaghar-worked-as-a-financial-advisor-4788896.html|archive-date=2022-05-11|access-date=2022-07-26}}</ref> == पुरस्कार आणि नामांकने == {| class="wikitable" !वर्ष ! पुरस्कार ! श्रेणी ! काम ! निकाल |- | २००७ | [[इंडियन टेलिव्हिजन अकादमी पुरस्कार]] | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता – पुरुष | ''[[बा बहू और बेबी]]'' |{{Won}}<ref>{{Cite web|url=https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|title=The 7th ITA Awards 2007|access-date=26 June 2024|archive-date=26 June 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240626001022/https://indiantelevisionacademy.com/the-ita-awards/the-07th-ita-awards-2007/|url-status=live}}</ref> |- |२०१२ | rowspan="2" | [[इंडियन टेली पुरस्कार]] | विनोदी भूमिकेतील सर्वोत्कृष्ट अभिनेता | rowspan="2" | ''चिडिया घर'' |{{Nom}}<ref>{{Cite web |url=http://tellyawards.indiantelevision.com/y2k11/poll/winners.php |title=11th Indian Telly Awards |access-date=13 May 2024 |archive-date=2 July 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120702115232/http://tellyawards.indiantelevision.com/y2k11/poll/winners.php |url-status=dead }}</ref> |- | २०१५ | सर्वोत्कृष्ट सहाय्यक अभिनेता (विनोदी) | {{Nom}}<ref>{{Cite web|url=https://www.indiatoday.in/television/top-stories/story/nominations-for-indian-telly-awards-2015-out-see-who-all-have-made-the-cut-273701-2015-11-20|title=Nominations for Indian Telly Awards 2015 out; see who all have made the cut|date=20 November 2015|website=India Today|access-date=13 May 2024|archive-date=12 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210512115100/https://www.indiatoday.in/television/top-stories/story/nominations-for-indian-telly-awards-2015-out-see-who-all-have-made-the-cut-273701-2015-11-20|url-status=live}}</ref> |} == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:२१व्या शतकातील भारतीय पुरुष अभिनेते]] [[वर्ग:मुंबई विद्यापीठाचे माजी विद्यार्थी]] [[वर्ग:इ.स. १९७३ मधील जन्म]] [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी अभिनेते]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] ehxxxrmxhnx2ihvfj58ugp6zovb8znw जमनादास मजेठिया 0 379473 2682542 2026-05-04T11:43:57Z Dharmadhyaksha 28394 "[[:en:Special:Redirect/revision/1350666257|Jamnadas Majethia]]" पानाचे भाषांतर करुन तयार झाले 2682542 wikitext text/x-wiki '''जमनादास "जेडी" मजेठिया''' (जन्म ५ फेब्रुवारी १९६९) हे एक भारतीय अभिनेते, दिग्दर्शक आणि निर्माते आहेत. ते [[गुजराती भाषा|गुजराती]] आणि [[हिंदी भाषा|हिंदी]] नाटके, मालिका आणि चित्रपटांमधील त्यांच्या कामासाठी ओळखले जातात. ''बडी दूर से आये हैं'', ''वागळे की दुनिया'', ''[[साराभाई वर्सेस साराभाई|साराभाई व्हर्सेस साराभाई]]'' आणि ''खिचडी'' यांसारख्या यशस्वी आणि लोकप्रिय मालिका सादर केल्यामुळे ते एक अत्यंत यशस्वी निर्माते आहेत. रंगमंचावर, ते गेल्या २० वर्षांपासून गुजराती रंगभूमीवर सक्रिय आहेत. त्यांनी 'हॅट्स ऑफ प्रॉडक्शन्स' नावाची एक कंपनी स्थापन केली.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indianexpress.com/article/entertainment/television/khichdi-cast-where-are-they-now-disney-plus-hotstar-6393092/|title=Khichdi star cast: Where are they now?|date=2020-05-06|website=The Indian Express|language=en-US|access-date=2020-05-12}}</ref> जरी ते सहसा विनोदी भूमिकांसाठी ओळखले जात असले तरी, ते काही प्रमाणात सहाय्यक भूमिका साकारण्यासाठीही ओळखले जातात. ''खिचडी: द मुव्ही'' मधील हिमांशू सेठच्या भूमिकेसाठी त्याला २०११ मध्ये सर्वोत्कृष्ट विनोदी अभिनेत्यासाठी अप्सरा पुरस्कारासाठी नामांकन मिळाले होते.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=http://timesofindia.indiatimes.com/topic/Jamnadas-Majethia|title=Jamnadas Majethia: Latest News, Videos, Photos &#124; Times of India|publisher=Timesofindia.indiatimes.com|access-date=2012-06-04}}</ref> २०१३ मध्ये, मजेठियाने त्याची अभिनय अकादमी, हॅट्सऑफ ॲक्टर्स स्टुडिओ सुरू केली.<ref>{{स्रोत बातमी|last=Bhopatkarl|first=Tejashree|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-03-25/tv/38009618_1_actors-fresh-students-academy|title=Hats Off to launch its own acting academy|date=2013-03-25|work=[[The Times of India]]|access-date=2013-05-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20130329080559/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-03-25/tv/38009618_1_actors-fresh-students-academy|archive-date=2013-03-29|url-status=dead}}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:गुजराती व्यक्ती]] [[वर्ग:इ.स. १९६९ मधील जन्म]] [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाणी अभिनेते]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] lsibe3wkj5h7g6sr762l71bz68z50bk 2682543 2682542 2026-05-04T11:44:23Z Dharmadhyaksha 28394 removed [[Category:हिंदी दूरचित्रवाणी अभिनेते]]; नवीन वर्ग घातला - [[WP:HC|हॉटकॅट]] वापरले 2682543 wikitext text/x-wiki '''जमनादास "जेडी" मजेठिया''' (जन्म ५ फेब्रुवारी १९६९) हे एक भारतीय अभिनेते, दिग्दर्शक आणि निर्माते आहेत. ते [[गुजराती भाषा|गुजराती]] आणि [[हिंदी भाषा|हिंदी]] नाटके, मालिका आणि चित्रपटांमधील त्यांच्या कामासाठी ओळखले जातात. ''बडी दूर से आये हैं'', ''वागळे की दुनिया'', ''[[साराभाई वर्सेस साराभाई|साराभाई व्हर्सेस साराभाई]]'' आणि ''खिचडी'' यांसारख्या यशस्वी आणि लोकप्रिय मालिका सादर केल्यामुळे ते एक अत्यंत यशस्वी निर्माते आहेत. रंगमंचावर, ते गेल्या २० वर्षांपासून गुजराती रंगभूमीवर सक्रिय आहेत. त्यांनी 'हॅट्स ऑफ प्रॉडक्शन्स' नावाची एक कंपनी स्थापन केली.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indianexpress.com/article/entertainment/television/khichdi-cast-where-are-they-now-disney-plus-hotstar-6393092/|title=Khichdi star cast: Where are they now?|date=2020-05-06|website=The Indian Express|language=en-US|access-date=2020-05-12}}</ref> जरी ते सहसा विनोदी भूमिकांसाठी ओळखले जात असले तरी, ते काही प्रमाणात सहाय्यक भूमिका साकारण्यासाठीही ओळखले जातात. ''खिचडी: द मुव्ही'' मधील हिमांशू सेठच्या भूमिकेसाठी त्याला २०११ मध्ये सर्वोत्कृष्ट विनोदी अभिनेत्यासाठी अप्सरा पुरस्कारासाठी नामांकन मिळाले होते.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=http://timesofindia.indiatimes.com/topic/Jamnadas-Majethia|title=Jamnadas Majethia: Latest News, Videos, Photos &#124; Times of India|publisher=Timesofindia.indiatimes.com|access-date=2012-06-04}}</ref> २०१३ मध्ये, मजेठियाने त्याची अभिनय अकादमी, हॅट्सऑफ ॲक्टर्स स्टुडिओ सुरू केली.<ref>{{स्रोत बातमी|last=Bhopatkarl|first=Tejashree|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-03-25/tv/38009618_1_actors-fresh-students-academy|title=Hats Off to launch its own acting academy|date=2013-03-25|work=[[The Times of India]]|access-date=2013-05-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20130329080559/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-03-25/tv/38009618_1_actors-fresh-students-academy|archive-date=2013-03-29|url-status=dead}}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:गुजराती व्यक्ती]] [[वर्ग:इ.स. १९६९ मधील जन्म]] [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी अभिनेते]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] hoyxe09l83de8i6ywmb2fsz86ihx80d 2682545 2682543 2026-05-04T11:45:22Z Dharmadhyaksha 28394 {{विकिडेटा माहितीचौकट}} 2682545 wikitext text/x-wiki {{विकिडेटा माहितीचौकट}} '''जमनादास "जेडी" मजेठिया''' (जन्म ५ फेब्रुवारी १९६९) हे एक भारतीय अभिनेते, दिग्दर्शक आणि निर्माते आहेत. ते [[गुजराती भाषा|गुजराती]] आणि [[हिंदी भाषा|हिंदी]] नाटके, मालिका आणि चित्रपटांमधील त्यांच्या कामासाठी ओळखले जातात. ''बडी दूर से आये हैं'', ''वागळे की दुनिया'', ''[[साराभाई वर्सेस साराभाई|साराभाई व्हर्सेस साराभाई]]'' आणि ''खिचडी'' यांसारख्या यशस्वी आणि लोकप्रिय मालिका सादर केल्यामुळे ते एक अत्यंत यशस्वी निर्माते आहेत. रंगमंचावर, ते गेल्या २० वर्षांपासून गुजराती रंगभूमीवर सक्रिय आहेत. त्यांनी 'हॅट्स ऑफ प्रॉडक्शन्स' नावाची एक कंपनी स्थापन केली.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=https://indianexpress.com/article/entertainment/television/khichdi-cast-where-are-they-now-disney-plus-hotstar-6393092/|title=Khichdi star cast: Where are they now?|date=2020-05-06|website=The Indian Express|language=en-US|access-date=2020-05-12}}</ref> जरी ते सहसा विनोदी भूमिकांसाठी ओळखले जात असले तरी, ते काही प्रमाणात सहाय्यक भूमिका साकारण्यासाठीही ओळखले जातात. ''खिचडी: द मुव्ही'' मधील हिमांशू सेठच्या भूमिकेसाठी त्याला २०११ मध्ये सर्वोत्कृष्ट विनोदी अभिनेत्यासाठी अप्सरा पुरस्कारासाठी नामांकन मिळाले होते.<ref>{{संकेतस्थळ स्रोत|url=http://timesofindia.indiatimes.com/topic/Jamnadas-Majethia|title=Jamnadas Majethia: Latest News, Videos, Photos &#124; Times of India|publisher=Timesofindia.indiatimes.com|access-date=2012-06-04}}</ref> २०१३ मध्ये, मजेठियाने त्याची अभिनय अकादमी, हॅट्सऑफ ॲक्टर्स स्टुडिओ सुरू केली.<ref>{{स्रोत बातमी|last=Bhopatkarl|first=Tejashree|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-03-25/tv/38009618_1_actors-fresh-students-academy|title=Hats Off to launch its own acting academy|date=2013-03-25|work=[[The Times of India]]|access-date=2013-05-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20130329080559/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-03-25/tv/38009618_1_actors-fresh-students-academy|archive-date=2013-03-29|url-status=dead}}</ref> == संदर्भ == {{संदर्भयादी}} [[वर्ग:गुजराती व्यक्ती]] [[वर्ग:इ.स. १९६९ मधील जन्म]] [[वर्ग:हिंदी चित्रपट अभिनेते]] [[वर्ग:हिंदी दूरचित्रवाहिनी अभिनेते]] [[वर्ग:पुरुष चरित्रलेख]] kmpur5ey762x5fweptkbjj27gcikwmy